Ochrana pred zásahom elektrickým prúdom. Ochranné opatrenie: samočinné odpojenie napájania podľa novej STN 33 2000-4-41: 2007 Ing. Miloslav Bůžek, KVES EF ŽU v Žiline Úvod Norma STN 33 2000-4-41:2007 je platná od októbra 2007 a nahrádza v plnom rozsahu od 1.2.2009 jej predchádzajúce vydanie z roku 2000 a súčasne nahrádza bez náhrady aj STN 33 2000-4-47: 2001. Ochranné opatrenie: samočinné odpojenie napájania 1. Spoločné požiadavky pre všetky systémy (predtým siete) - TN, TT a lt Ochranné opatrenie: samočinné odpojenie napájania je opatrenie, pri ktorom základná ochrana je zabezpečená základnou izoláciou živých častí, alebo zábranami alebo krytmi. Ochrana pri poruche je zabezpečená ochranným pospájaním a samočinným odpojením napájania pri poruche. Základné princípy ochrany pri poruche, tj. požiadavky na zriadenie ochranného uzemnenia, ochranného pospájania (podľa predchádzajúceho vydania STN hlavného pospájania") a vybavenie obvodu ochranným prístrojom, ktorý pri poruche zabezpečí odpojenie od napájania v stanovenom čase, zostávajú nezmenené. Nezmenené sú aj vzdialenosti pre dosah ruky, tj. 2,5m v zvislom smere, 1,25m vo vodorovnom smere a 0,75m pod stanovišťom obsluhy. Odlišnosti sú v časoch odpojenia pre rozličné prípady (podľa výšky menovitého napätia krajného vodiča proti zemi, menovitého prúdu istiaceho prvku, typu ochranného vypínacieho zariadenia a druhu obvodu - napájací, koncový) a predpísanie použitia prúdových chráničov pre niektoré systémy (napr. TT), niektoré zásuvkové obvody a obvody mobilných zariadení používané vo vonkajších priestoroch. 1.1 Ochranné uzemnenie Neživé časti musia byť spojené s ochranným vodičom pri splnení podmienok stanovených pre každý druh uzemňovacej sústavy osobitne (TN, TT, IT). Súčasne prístupné neživé časti musia byť spojené s tou istou uzemňovacou sústavou jednotlivo, po skupinách, alebo spoločne. Každý obvod musí mať k dispozícii ochranný vodič pripojený k príslušnej uzemňovacej svorke. 1.2 Ochranné pospájanie V každej budove musí byť k ochrannému pospájaniu pripojený uzemňovací vodič, hlavná uzemňovacia svorka (prípojnica) a nasledujúce vodivé časti: - kovové potrubia napájajúce technické zariadenia budov, napr.: plynovod, vodovod, - konštrukčné cudzie vodivé časti, ak sú prístupné pri normálnom používaní, kovové systémy ústredného kúrenia a klimatizácie, - kovové armatúry železobetónovej konštrukcie, ak sú armatúry prístupné a navzájom spoľahlivo prepojené. Ak takéto vodivé časti prichádzajú do budovy zvonka, musia byť navzájom spojené vnútri budovy tak blízko od miesta vstupu, ako je to možné. Všetky kovové plášte telekomunikačných káblov musia byť spojené s ochranným pospájaním, pri zohľadnení požiadaviek majiteľov alebo prevádzkovateľov týchto káblov. Vodiče na ochranné uzemnenie a ochranné pospájanie musia vyhovovať STN 33 2000-5- 54. 1.3 Samočinné odpojenie pri poruche Ochranný prístroj pri poruche so zanedbateľnou impedanciou medzi krajným vodičom a neživou časťou (alebo ochranným vodičom obvodu - zariadenia) musí samočinne odpojiť napájanie ku krajnému vodiču obvodu alebo zariadenia v stanovenom čase odpojenia.
Maximálne časy odpojenia pre koncové obvody nepresahujúce 32 A (podľa predchádzajúceho vydania STN časy odpojenia neobmedzoval odoberaný prúd) sú v nasledujúcej tabuľke: Napätie 50V < U 0 <120V 120V < U 0 < 230 V 230V < U 0 < 400 V U 0 > 400 V Časy odpojenia [s] Systém AC DC AC DC AC DC AC DC TN 0,8-0,4 5 0,2 0,4 0,1 0,1 TT 0,3-0,2 0,4 0,07 0,2 0,04 0,1 Pri zaisťovaní samočinného odpojenia prúdovým chráničom (RCD) sa časy odpojenia pre koncové obvody nepresahujúce 32 A vzťahujú na predpokladaný rozdielový poruchový prúd, ktorý je podstatne väčší ako menovitý rozdielový vypínací prúd prúdového chrániča (typicky 5-násobok l n ). Dlhšie časy odpojenia, v odôvodnených prípadoch až 30 s, sa môžu pripustiť v sieťach TN distribučného rozvodu. Kratšie časy odpojenia sa môžu požadovať pre osobitné inštalácie alebo priestory podľa príslušnej časti 7 súboru STN 33 2000. Pri systémoch IT sa zvyčajne nepožaduje samočinné odpojenie napájania pri prvej poruche. V systémoch TN je dovolený čas odpojenia nepresahujúci 5 s v napájacích obvodoch a v obvodoch s prúdom presahujúcim 32 A. Napájacím obvodom v elektrickej inštalácii budov je obvod na napájanie rozvádzača (predtým platná norma uvedený obvod definovala ako distribučné obvody budov). Pri stanovení prúdu l a sa vychádza z ampérsekundovej vypínacej charakteristiky príslušného istiaceho prvku proti preťaženiu (poistka, istiace relé, tepelná spúšť ističa), bez zreteľa na jeho dovolenú vypínaciu toleranciu, pretože vypnutie aj na hornej medzi tolerancie zväčšuje vypínací čas iba nepodstatne. Pri stanovení prúdu l a pri skratovej spúšti ističa sa vychádza z nastavenej hodnoty skratovej spúšte s uvážením hornej medze vypínacej tolerancie, pretože iba tak sa zaručí, že skratová spúšť vypne v požadovanom čase. V systémoch TT je dovolený čas odpojenia nepresahujúci 1 s v napájacích obvodoch a v obvodoch s prúdom presahujúcim 32 A. V systémoch s väčším menovitým napätím U o ako striedavé napätie 50 V alebo jednosmerné napätie 120 V sa nepožaduje samočinné odpojenie v stanovenom čase v prípade poruchy medzi živou časťou a ochranným vodičom alebo zemou, ak sa výstupné napätie zdroja zníži v stanovenom čase na striedavé napätie 50 V alebo jednosmerné napätie 120 V, alebo na menšie hodnoty. V takýchto prípadoch sa musí zohľadniť, že odpojenie sa môže požadovať z iných dôvodov ako na ochranu pred zásahom elektrickým prúdom. Ak sa samočinné odpojenie nedá dosiahnuť v stanovenom čase, musí sa zabezpečiť doplnkové ochranné pospájanie. V striedavých sieťach sa musí zabezpečiť doplnková ochrana prúdovým chráničom s menovitým rozdielovým vypínacím prúdom nepresahujúcim 30 ma (RCD) pre: zásuvky s menovitým prúdom nepresahujúcim 20 A, ktoré sú určené na používanie laikmi a na všeobecné použitie. Výnimkou môžu byť: - zásuvky, ktoré sú pod dozorom znalých osôb alebo poučených osôb, napr. v určitých podnikateľských alebo priemyselných priestoroch, alebo - osobitné zásuvky, ktoré sú určené len na pripojenie jedného špeciálneho zariadenia. vonku používané mobilné zariadenia s menovitým prúdom nepresahujúcim 32 A. Predtým tieto požiadavky podobne definovala STN 33 2000-4-47:2001. 1.3.1 Systém TN V princípe nedošlo k zmenám oproti predchádzajúcej norme. Navyše prostredníctvom poznámok a národných poznámok boli spresnené a vysvetlené určité požiadavky pri ochrane pred zásahom elektrickým prúdom.
V systémoch TN závisí uzemnenie elektrickej inštalácie od spoľahlivého a účinného spojenia vodičov PEN alebo PE so zemou. Kde sa uzemnenie zaisťuje prostredníctvom verejnej alebo inej napájacej siete, je dodržanie nutných podmienok mimo elektrickej inštalácie na zodpovednosti prevádzkovateľa napájacej siete (napr. počet spojov vodiča PEN so zemou, minimalizácia možnosti prerušenia vodiča PEN apod.). Neutrálny bod alebo stredný bod napájacej siete musí byť uzemnený. Ak neutrálny bod alebo stredný bod nie je k dispozícii alebo nie je prístupný, musí sa uzemniť krajný vodič. Neživé časti inštalácie musia byť prostredníctvom ochranného vodiča spojené s hlavnou uzemňovacou svorkou / prípojnicou, ktorá musí byť spojená s uzemneným bodom napájacej siete. Ak existujú iné účinné uzemnenia, odporúča sa, aby sa k nim pripojili ochranné vodiče všade, kde je to možné. Uzemnenie v ďalších bodoch, rozmiestnených čo najrovnomernejšie môže byť nutné na to, aby sa potenciály ochranných vodičov pri poruche čo najmenej líšili od potenciálu zeme. Vo veľkých budovách, ako sú výškové budovy, doplnkové uzemnenie ochranných vodičov z praktických dôvodov nie je možné. V takýchto budovách má však podobný účinok ochranné pospájanie medzi ochrannými vodičmi a cudzími vodivými časťami. Príkladom účinného uzemnenia je napr. uzemňovací pás uložený po celej dĺžke dlhého objektu (napr. tunela), ku ktorému sa pripojí ochranný vodič pri jednotlivých rozvádzačoch na trase. Odporúča sa, aby sa ochranné vodiče (PE a PEN) uzemnili pri vstupe do každej budovy alebo objektu, pričom sa má prihliadať na spätné (bludné) prúdy. Spätný (bludný) prúd je časť prúdu vracajúceho sa do zdroja, ktorá neprechádza neutrálnym vodičom, ale rozptylovými cestami (cudzími vodivými časťami alebo zemou). V pevných inštaláciách môže jeden vodič plniť úlohu ochranného vodiča aj neutrálneho vodiča (vodič PEN) za predpokladu, že má požadovaný prierez a je vhodne uložený a označený. Vo vodiči PEN nesmie byť vložený žiadny spínací alebo odpojovací prístroj. Vodič PEN nesmie byť spínaný ani odpájaný žiadnym prístrojom. Charakteristiky ochranných prístrojov a impedancie obvodov musia spĺňať nasledujúcu požiadavku: Z s x I a U 0 kde: Z s je impedancia poruchovej slučky v Ω, zahŕňajúca: - zdroj, - krajný vodič po miesto poruchy a - ochranný vodič medzi miestom poruchy a zdrojom; prúd v A, zaisťujúci samočinné odpojenie odpojovacím prístrojom v I a U o stanovenom čase menovité striedavé napätie alebo menovité jednosmerné napätie krajného vodiča proti zemi vo V. V systémoch TN sa na ochranu pri poruche (ochranu pred nepriamym dotykom) môžu použiť tieto ochranné prístroje: - nadprúdové ochranné prístroje, - prúdové chrániče (RCD). Ak sa na ochranu pri poruche použije prúdový chránič, obvod má byť chránený aj nadprúdovým ochranným prístrojom podľa STN 33 2000-4-43:2004. Prúdový chránič (RCD) sa nesmie použiť v systéme TN-C. Výnimkou môže byť použitie prúdového chrániča v obvode trojfázového spotrebiča, ktorého pracovnými vodičmi sú iba krajné vodiče a vodič PEN plní len ochrannú funkciu (napr. asynchrónny motor s vinutím statora v zapojení do trojuholníka). Ak sa prúdový chránič (RCD) použije v systéme TN-C-S, na strane záťaže prúdového chrániča sa nesmie použiť vodič PEN. Spojenie ochranného vodiča s vodičom PEN musí byť na zdrojovej strane prúdového chrániča. Pri použití prúdových chráničov ako ochranných prístrojov v obvodoch, musí byť dodržaná selektivita ich vypínania. 1.3.2 Systém TT
V tomto systéme došlo oproti predchádzajúcej norme k výraznejším zmenám. Jedná sa najmä o prednostné použitie prúdového chrániča ako ochranného prístroja na ochranu pri poruche a spresnenie podmienok pre funkčnosť ochrany. Všetky neživé časti, ktoré sú chránené spoločne tým istým ochranným prístrojom, musia byť spojené prostredníctvom ochranného vodiča s uzemňovacom, ktorý je spoločný pre všetky tieto časti. Ak sa použijú viaceré ochranné prístroje zapojené za sebou (sériovo), táto požiadavka platí vždy samostatne pre všetky neživé časti chránené tým istým ochranným prístrojom. Neutrálny bod alebo stredný bod napájacej sústavy musí byť uzemnený. Ak neutrálny bod alebo stredný bod nie je k dispozícii alebo nie je prístupný, musí sa uzemniť krajný vodič. Podľa STN 33 2000-3:2000 je vyžadované, aby uzemňovač napájacej sústavy a uzemňovač neživých častí boli nezávislé. V systéme TT sa vo všeobecnosti na ochranu pri poruche (ochranu pred nepriamym dotykom) musia použiť prúdové chrániče (RCD). Alternatívne sa na ochranu pri poruche (ochranu pred nepriamym dotykom) môžu použiť nadprúdové ochranné prístroje za predpokladu, že je trvalo a spoľahlivo zaistená vyhovujúco malá hodnota Z s. Ak sa na ochranu pri poruche (ochranu pred nepriamym dotykom) použije prúdový chránič, obvod má byť chránený aj nadprúdovým ochranným prístrojom podľa STN 33 2000-4-43:2004. Ak sa na ochranu pri poruche (ochranu pred nepriamym dotykom) použije prúdový chránič (RCD), musia sa splniť nasledujúce podmienky: - musia byť dodržané požiadavky na čas odpojenia - R A x I n 50V kde R A je súčet odporu uzemňovača a odporu ochranného vodiča k neživým častiam v Ω, l n je menovitý rozdielový vypínací prúd prúdového chrániča v A. Odporom uzemňovača sa tu rozumie súčet odporu uzemňovacieho vodiča a odporu uzemnenia uzemňovača, s ktorým je chránené zariadenie spojené. Ochrana pri poruche je v takomto prípade zaistená aj pri nezanedbateľnej impedancii poruchy. Pri použití prúdových chráničov ako ochranných prístrojov v obvodoch, musí byť dodržaná selektivita ich vypínania. Ak R A nie je známy, môže ho nahradiť Z s. Ak sa na ochranu pri poruche (ochranu pred nepriamym dotykom) použije nadprúdový ochranný prístroj, musí sa splniť nasledujúca podmienka: Z s x I a U 0 kde: Z s je impedancia poruchovej slučky v Ω, zahŕňajúca zdroj, krajný vodič po miesto poruchy, ochranný vodič neživých častí, uzemňovací vodič, uzemňovač inštalácie a uzemňovač zdroja, prúd v A, zaisťujúci samočinné odpojenie odpojovacím prístrojom v l a U o stanovenom čase, je menovité striedavé napätie alebo menovité jednosmerné napätie krajného vodiča proti zemi vo V. Impedanciou uzemňovača (inštalácie, zdroja) sa tu rozumie impedancia uzemnenia príslušného uzemňovača. Uzemňovacom inštalácie sa tu rozumie ten uzemňovač v inštalácii, ktorý zaisťuje ochranu daného zariadenia (jednotlivo, po skupinách alebo spoločne). 1.3.3 Systém IT V princípe k zmenám nedošlo, až na spresnenie podmienok ochrany pri použití nových ochranných prvkov (monitory rozdielového prúdu a prístroje na vyhľadávanie poruchy izolácie) a doplnenie podmienok pre jednosmerné siete. V systémoch IT musia byť živé časti izolované od zeme alebo sa musia spojiť so zemou cez dostatočne veľkú impedanciu. Toto spojenie sa môže urobiť buď v neutrálnom bode alebo v strednom bode siete, alebo v umelom neutrálnom bode. Umelý neutrálny bod smie byť priamo spojený so zemou, ak výsledná impedancia voči zemi je dostatočne veľká. Ak neexistuje neutrálny bod alebo stredný bod, smie sa uzemniť krajný vodič cez veľkú impedanciu.
Poruchový prúd pri jedinej poruche medzi živou časťou a neživou časťou alebo medzi živou časťou a zemou je malý a samočinné odpojenie nie je nutné, ak sú splnené podmienky pre systém IT. Avšak musia sa urobiť opatrenia, aby sa zabránilo nebezpečenstvu patofyziologických účinkov na osobu, ktorá sa dotýka súčasne prístupných neživých častí v prípade dvoch súčasne sa vyskytujúcich porúch. Na zabránenie prepätí alebo na tlmenie napäťových oscilácií môže byť nutné uzemnenie cez impedancie alebo umelé neutrálne body, ktorých charakteristiky musia zodpovedať požiadavkám inštalácie. Neživé časti musia byť uzemnené jednotlivo, po skupinách alebo spoločne, pri splnení nasledujúcich podmienok: - v striedavých sieťach R A x I d 50 V - v jednosmerných sieťach R A x I d 120 V kde: R A je súčet odporu uzemnenia uzemňovača a ochranného vodiča k neživým častiam, v Ω I d je poruchový prúd prvej poruchy so zanedbateľnou impedanciou medzi krajným vodičom a neživou časťou, v A. Hodnota I d zohľadňuje unikajúce (zvodové) prúdy a celkovú impedanciu elektrickej inštalácie proti zemi. V systémoch IT sa smú použiť tieto monitorovacie prístroje a ochranné prístroje: - sledovače izolačného stavu (IMD), - monitory rozdielového prúdu (RCM), - prístroje na vyhľadávanie poruchy izolácie, - nadprúdové ochranné prístroje, - prúdové chrániče (RCD) - ak sa použije prúdový chránič (RCD), v prípade prvej poruchy nemožno vylúčiť vypnutie prúdového chrániča v dôsledku kapacitných unikajúcich (zvodových) prúdov. V prípadoch, keď sa systéme IT použije z dôvodu zachovania nepretržitosti napájania, musí sa použiť prístroj na sledovanie izolačného stavu, ktorý indikuje výskyt prvej poruchy medzi živou časťou a neživou častou alebo zemou. Tento prístroj musí signalizovať poruchu zvukovým a/alebo vizuálnym signálom, ktorý musí trvať dovtedy, kým trvá porucha. Ak sa použije zvukový aj vizuálny signál, je prípustné, aby sa zvukový signál zrušil, avšak vizuálny signál musí trvať dovtedy, kým trvá porucha. Odporúča sa, aby sa prvá porucha odstránila v najkratšom možnom čase. Ak sa použijú sledovače izolačného stavu (IMD) platí: a) Izolačný odpor inštalácie proti zemi vrátane spotrebičov sa musí trvalo kontrolovať. Ak klesne celkový izolačný odpor inštalácie s pripojenými spotrebičmi pod 1 000 Ω pri odpore uzemnenia 20 Ω alebo pod 200 Ω pri odpore uzemnenia 2 Ω, musí sa inštalácia vyradiť z prevádzky. Výnimkou môže byť časť inštalácie so zariadeniami, kde je ešte iným spôsobom zabezpečené, že nevznikne nebezpečné dotykové napätie (napríklad doplnkové ochranné pospájanie). Inštalácia so zariadeniami, ktorých odpojenie by spôsobilo veľké hospodárske škody sa nemusí odpojiť, ale musí sa zaistiť, aby sa prvá porucha odstránila v najkratšom možnom čase. S ohľadom na trvalú kontrolu izolačného stavu siete sa vznik dvojpólového zemného poruchového spojenia neuvažuje. b) Požiadavka na odpojenie podľa a) sa považuje tiež za splnenú, ak sa pri vzniku dvojpólového zemného spojenia zaistí odpojenie aspoň jednej izolačné chybnej vodivej časti. Monitor rozdielového prúdu (RCM) alebo prístroj na vyhľadávanie poruchy izolácie sa smie použiť na zisťovanie prvej poruchy medzi živou časťou a neživou časťou alebo zemou iba vtom prípade, ak je inštalovaný ochranný prístroj, ktorý pri prvej poruche odpojí napájanie. Tento prístroj musí signalizovať poruchu zvukovým a/alebo vizuálnym signálom, ktorý musí trvať dovtedy, kým trvá porucha. Ak sa použije zvukový aj vizuálny signál, je prípustné, aby sa zvukový signál zrušil, avšak vizuálny signál musí trvať dovtedy, kým trvá porucha. Odporúča sa, aby sa prvá porucha odstránila v najkratšom možnom čase. Po výskyte prvej poruchy musia sa splniť nasledujúce podmienky na samočinné odpojenie napájania v prípade druhej poruchy, ak sa táto vyskytne na inom krajnom vodiči:
a) Ak sú neživé časti navzájom prepojené ochranným vodičom a uzemnené spoločne tou istou uzemňovacou sústavou, platia analogické podmienky ako v systéme TN, pričom v striedavých sieťach a jednosmerných sieťach musia byť splnené nasledujúce podmienky: - v striedavých sieťach bez neutrálneho vodiča a v jednosmerných sieťach bez stredného vodiča 2I a.z s U - v striedavých sieťach s neutrálnym vodičom a v jednosmerných sieťach so stredným vodičom 2I a.z s U 0 kde: U o je menovité striedavé alebo jednosmerné napätie medzi krajným vodičom a neutrálnym vodičom alebo stredným vodičom, podľa toho čo je náležité, vo V U je menovité striedavé alebo jednosmerné napätie medzi krajnými vodičmi, vo V Z s je impedancia poruchovej slučky, zahŕňajúca krajný vodič a ochranný vodič obvodu, v Ω Z' s je impedancia poruchovej slučky, zahŕňajúca neutrálny vodič a I a ochranný vodič obvodu, v Ω je prúd v A, zaisťujúci funkciu ochranného prístroja v čase stanovenom pre systémy TN, v A Faktor 2 v oboch vzťahoch zohľadňuje, že pri súčasnom výskyte dvoch porúch sa poruchy môžu vyskytnúť v dvoch rôznych obvodoch. Pre impedanciu poruchovej slučky sa má uvažovať najnepriaznivejší prípad, napríklad porucha v krajnom vodiči zdroja a súčasná porucha v neutrálnom vodiči spotrebiča. b) Ak sú neživé časti uzemnené po skupinách alebo jednotlivo, musia byť splnené nasledujúce podmienky: R A x l a 50 V kde: R A je súčet odporu uzemňovača a odporu ochranného vodiča k neživým častiam, v Ω, I a je prúd v A, zaisťujúci samočinné odpojenie odpojovacím prístrojom v čase stanovenom pre systémy TT. Odporom uzemňovača sa tu rozumie súčet odporu uzemňovacieho vodiča a odporu uzemnenia uzemňovača, s ktorým je zariadenie spojené. 1.3.4 Funkčné malé napätie (FELV) Predchádzajúca STN 33 2000-4-47:2001 túto ochranu definovala ako ochranu pred dotykom živých a neživých častí zaisťovanú obvodmi FELV. Podmienky ochrany boli až na malé odchýlky rovnaké (predchádzajúca norma umožňovala izoláciu počas stavby zosilniť a vyskúšať skúšobným striedavým napätím 1500 V počas 1 minúty; taktiež definovala podmienky ochrany pred dotykom neživých častí ako bolo použité ochranné opatrenie elektrickým oddelením; pre zásuvky nešpecifikovala požiadavku vybavenia ochranným kontaktom). Ak sa z funkčných dôvodov použije menovité napätie nepresahujúce striedavé napätie 50 V alebo jednosmerné napätie 120 V avšak nie sú splnené všetky požiadavky pre ochranné opatrenie malé napätie SELV a PELV", musia sa na zaistenie základnej ochrany (ochrany pred priamym dotykom) a ochrany pri poruche (ochrany pred nepriamym dotykom) použiť doplnkové opatrenia. Táto kombinácia opatrení sa nazýva FELV. Takéto podmienky môžu nastať napríklad vtedy, ak obvod obsahuje zariadenia (ako sú transformátory, relé, diaľkovo ovládané spínače, stýkače), ktoré sú nedostatočne izolované vzhľadom na obvody s vyšším napätím. Základná ochrana sa musí zaistiť buď základnou izoláciou, zodpovedajúcou menovitému napätiu primárneho obvodu zdroja, alebo zábranami alebo krytmi. Neživé časti zariadení obvodov FELV musia byť spojené s ochranným vodičom primárneho obvodu zdroja, za predpokladu, že primárny obvod je chránený samočinným odpojením napájania.
Zdrojom pre systém FELV musí byť buď transformátor s aspoň jednoduchým oddelením medzi vinutiami, alebo musí spĺňať požiadavky pre zdroje SELV a PELV. Ak sa systém FELV napája zo siete s vyšším napätím prostredníctvom zariadenia, ktoré nemá aspoň jednoduché oddelenie medzi touto sieťou a systémom FELV, ako sú napríklad autotransformátory, potenciometre, polovodičové zariadenia a pod., výstupný obvod sa považuje za rozšírenie vstupného obvodu a musí sa chrániť ochranným opatrením, ktoré je použité vo vstupnom obvode. Vidlice a zásuvky systémov FELV musia spĺňať nasledujúce požiadavky: - vidlice sa nesmú dať zasunúť do zásuviek s inými napäťovými systémami, - zásuvky nesmú umožniť zasunutie vidlíc určených pre iné napäťové systémy, - zásuvky musia mať ochranný kontakt. 1.4 Doplnková ochrana Doplnková ochrana sa môže spolu s ochrannými opatreniami požadovať pre určité podmienky vonkajších vplyvov a pre určité osobitné priestory (napr. podľa normy rady STN 33 2000-7) a taktiež pre priestory s mimoriadnym nebezpečenstvom zásahu elektrickým prúdom. Doplnková ochrana: prúdové chrániče (RCD) Použitie prúdových chráničov (RCD) s menovitým rozdielovým vypínacím prúdom nepresahujúcim 30 m A, sa v striedavých sieťach uznáva ako doplnková ochrana v prípade zlyhania opatrení na základnú ochranu (ochranu pred priamym dotykom) a/alebo ako ochrana pri poruche (ochrana pred nepriamym dotykom) alebo pri neopatrnosti používateľov. Použitie takýchto prístrojov sa neuznáva ako jediný prostriedok ochrany a nezbavuje povinnosti použiť základné ochranné opatrenia. Doplnková ochrana: doplnkové ochranné pospájanie Doplnkové ochranné pospájanie musí zahŕňať všetky súčasne prístupné neživé časti pripevnených zariadení a cudzie vodivé časti, vrátane hlavnej kovovej výstuže železobetónu, ak je to prakticky vykonateľné. Sústava pospájania musí byť spojená s ochrannými vodičmi všetkých zariadení vrátane ochranných vodičov zásuviek. Ak je pochybnosť o účinnosti doplnkového ochranného pospájania, musí sa potvrdiť, že odpor R medzi súčasne prístupnými neživými časťami a cudzími vodivými časťami spĺňa nasledujúcu podmienku: R 50V/I a v striedavých sieťach R 120V/I a v jednosmerných sieťach kde: I a je vypínací prúd ochranného prístroja v A (pri prúdovom chrániči (RCD) I n, pri nadprúdových ochranných prístrojoch prúd, ktorý zaistí odpojenie v čase 5 s Záver V článku sú popísané základné zmeny ochrany pred zásahom elektrickým prúdom podľa novej STN 33 2000-4-41: 2007, uverejnené v časti 411: Ochranné opatrenie: samočinné odpojenie napájania. V ďalších článkoch postupne uverejníme zmeny uvedené v ďalších článkoch tejto základnej bezpečnostnej normy. Literatúra STN 33 2000-4-41: 2000 STN 33 2000-4-41: 2007 STN 34 3100: 2001 STN EN 61140: 2004 (33 2010) STN 33 2000-4-47:2001 STN 33 2000-3:2000