InfoElektro ŽSR. Informačný bulletin nielen o elektrotechnike a nielen pre elektrotechnikov 16 Konferencia 2012

InfoElektro ŽSR Informačný bulletin nielen o elektrotechnike a nielen pre elektrotechnikov 16 Konferencia 2012 Obsah Úvod... 2 Zo spoločenskej rubriky... 3 Michal Lisý... 3 Štefan Šestko... 3 Súčasnosť a budúcnosť odvetvia elektrotechniky a energetiky ŽSR, SIP Strečno, 18. 19. 4. 2012... 3 Stratégia rozvoja odvetvia elektrotechniky a energetiky ŽSR v období najbližších rokov... 3 1. Úvod... 3 2. Analýza odvetvia elektrotechniky a energetiky... 4 3. Stratégia rozvoja odvetvia elektrotechniky a energetiky na najbližšie obdobie... 8 4. Záver... 15 Ekologické aspekty prevádzky, údržby a diagnostiky elektrických staníc vvn, vn na ŽSR... 15 1. Úvod... 15 2. Prevádzka, údržba a diagnostika vvn a vn zariadení TNS v súvislosti s ekologickým vplyvom... 16 3. Záverečné zhrnutie... 18 Kontajnerové trakčné meniarne riešenie pre V. koridor ŽSR... 19 Výkon komplexnej diagnostiky elektrických zariadení v podmienkach ŽSR... 22 1. Úvod do diagnostiky na ŽSR... 22 2. Diagnostika výkonových a prístrojových transformátorov... 22 3. Diagnostika výkonových vypínačov... 23 4. Diagnostika uzemnenia a uzemňovacích sústav... 24 5. Diagnostika zvodičov prepätia... 24 6. Diagnostika káblov a káblových koncoviek... 25 7. Diagnostika batériových systémov... 25 8. Termografická diagnostika... 25 9. Diagnostika koronárnej aktivity... 26 10. Záver... 26 Poznatky a skúsenosti z oblasti spolupráce ŽSR a rezortu školstva... 26 1. Úvod... 26 2. Stredoškolské vzdelávanie... 27 3. Vysokoškolské vzdelávanie... 27 4. Záver... 28 Cielené investície v odvetví elektrotechniky a energetiky... 28 1. Diaľkové riadenie trakčných napájacích staníc... 28 2. Investície do vonkajšieho osvetlenia železničných priestranstiev... 31 3. Svetelné zdroje... 32 4. Záver... 33

Úvod Ing. Daniel Balucha, GR ŽSR O 460 Vážené dámy, vážení páni, som veľmi rád, že Vás môžem osloviť pri príležitosti vydania v poradí už šestnásteho čísla bulletinu InfoElektro ŽSR, ktoré pre Vás opäť redakčne pripravili zamestnanci a priaznivci odvetvia elektrotechniky a energetiky Železníc Slovenskej republiky. Číslo, ktoré práve vyšlo, je venované odbornej konferencii Súčasnosť a budúcnosť odvetvia elektrotechniky a energetiky ŽSR, ktorá sa uskutočnila v dňoch 18. 19. 4. v príjemnom prostredí Strediska internátnej prípravy ŽSR v Strečne. Konferenciu organizačne pripravili zamestnanci Odboru oznamovacej a zabezpečovacej techniky a elektrotechniky Generálneho riaditeľstva ŽSR, v spolupráci so Slovenskou vedecko-technickou spoločnosťou dopravy (SVTSD). Na príprave podujatia sa podieľali aj viacerí obchodní partneri ŽSR. Pri debatách s mojimi kolegami a spolupracovníkmi z odvetvia, či už to bolo v rámci pracovných stretnutí a porád alebo pri neformálnych príležitostiach, najmä v ostatnom čase opakovane rezonovala myšlienka spoločne pripraviť podujatie väčšieho formátu, na ktorom by sme mohli prezentovať to, čo sa nám v posledných rokoch podarilo úspešne zvládnuť a realizovať, podeliť sa aj o informácie a výsledky, ktoré neboli vždy len pozitívne, poučiť sa z týchto skúseností, diskutovať o tom, kam by malo a mohlo odvetvie elektrotechniky a energetiky Železníc Slovenskej republiky smerovať v ďalších rokoch. Cítili sme teda prirodzenú potrebu posunúť sa na ďalšiu vyššiu métu a zorganizovať stretnutie ľudí, ktorí svoj pracovný a často aj voľný čas venujú železniciam, presnejšiu elektrotechnike a energetike. Zámerom konferencie bolo vytvoriť priestor na stretnutie, diskusiu a vzájomnú výmenu informácií odborníkov riadiacich, vedúcich a výkonných pracovníkov, zástupcov rezortného výskumu a vývoja, našich obchodných partnerov zástupcov projektových, výrobných, montážnych a dodávateľských organizácii pôsobiacich na teritóriu Slovenska, zahraničných obchodných partnerov, zástupcov špecializovanej štátnej správy, ale aj pedagógov zo stredných odborných škôl a technických univerzít. ŽSR by takýmto spôsobom chceli položiť základy novej tradície a vytvoriť podmienky na to, aby sa konferencia takého zamerania stala pravidelným miestom stretávania sa manažérov a odborníkov, ktorí sa dlhodobo venujú širokospektrálnej problematike železničnej elektrotechniky a energetiky. Záštitu nad konferenciou osobne prevzal generálny riaditeľ ŽSR Ing. Vladimír Ľupták, ktorý aj týmto spôsobom deklaroval význam a postavenie odvetvia elektrotechniky a energetiky v štruktúre ŽSR. V čestnom predsedníctve konferencie pracovali vzácni hostia - Ing. Ján Zachar (námestník generálneho riaditeľa ŽSR pre prevádzku), Ing. Milan Klubal (predseda SVTSD), prof. Ing. Milan Dado, PhD. (dekan Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity), Ing. Pavel Krkoška (pracovník Generálneho riaditeľstva Správy železničnej dopravnej cesty Praha) a Ing. Ladislav Cengel, CSc. (vedúci zamestnanec Úradu pre reguláciu železničnej dopravy). Súčasťou konferencie, okrem odborných prednášok, bolo aj neformálne spoločenské stretnutie všetkých účastníkov, ktoré podporili naši obchodní partneri spoločnosti Eltra Košice, ELZA Bratislava, ELV Produkt Senec, EVPÚ Nová Dubnica, SEZ Krompachy, Schneider electric Slovakia, ABB Slovensko, BVH Prievidza, Elteco Žilina, Ekofluid Bratislava, Pfisterer Rakúsko, Abatec Brno, inoma comp Liptovský Hrádok, Orgrez Bratislava a ECS Engineering Nová Dubnica. Viac ako stovka účastníkov konferencie sa zhodla v potrebe organizovať podujatie takéhoto formátu aj v budúcnosti. Ako optimálne riešenie sa nám v súčasnej situácii javí dvojročný interval organizovania takýchto podujatí. Rád by som aj touto cestou poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na niekoľko mesačnej príprave konferencie. Pre tých, ktorí sa nemohli podujatia osobne zúčastniť, uverejňujeme príspevky jednotlivých prednášateľov. Vzhľadom na veľké množstvo pripravených prednášok, diskusiu k jednotlivým témam a relatívne obmedzený časový priestor na prezentáciu, nemohli všetky príspevky odznieť live. V rámci rokovania sme dali prednosť vystúpeniam našich hostí, na úkor príspevkov, pripravených zamestnancami železníc. Zvyšné prednášky Vám preto ponúkame práve teraz v aktuálnom vydaní bulletinu. 2

Vážené dámy, vážení páni, dúfam, že Vás obsah aktuálneho čísla bulletinu InfoElektro zaujme, povzbudí, inšpiruje a eventuálne Vám aj pomôže vo Vašej každodennej práci. Želám Vám príjemné čítanie, pohodu a pokoj počas letných dovolenkových dní. Zo spoločenskej rubriky Michal Lisý 5. apríla 2012 vo veku 64 rokov zomrel v Zohore pán Michal Lisý. Pán Lisý sa narodil 20. septembra 1947 v Zohore a v Ostrave sa vyučil za strojného zámočníka, kde po škole pôsobil 3 roky. Na ČSD nastúpil 1. októbra 1968 a počas práce na Elektroúseku si v škole v Rači rozšíril svoju odbornosť o elektrické rozvodné zariadenia. Pán Lisý na železniciach odpracoval viac ako 40 rokov. S manželkou mal 2 deti. Česť jeho pamiatke. Štefan Šestko Pri finalizácii tohto čísla nás 14. júna zastihla nepríjemná a smutná správa o úmrtí meniaristu z Bánoviec nad Ondavou pána Štefana Šestka. Štefan sa narodil 27. septembra 1956 v Snine a elektrotechnickú priemyslovku vyštudoval v Michalovciach. Na železniciach pracoval od 1. februára 1978, viac ako 34 rokov. S humorom jemu vlastným komentoval rôzne organizačné zmeny a ako ho prekvapilo rozdelenie na správu a údržbu, kedy pracoval ako správca, tak ho neprekvapilo, keď došlo k opätovnému zlúčeniu správy a údržby. Ako majster meniaristov mal na starosti trakčné meniarne na gubernii, v Bánovciach nad Ondavou, Vojanoch, Ložíne, EPZ v Humennom a spínačky k nim prislúchajúce a nie nadarmo patril svojimi skúsenosťami, prácou a invenciou medzi najskúsenejších. S manželkou Máriou mal 3 dospelé deti. Česť jeho pamiatke. Súčasnosť a budúcnosť odvetvia elektrotechniky a energetiky ŽSR, SIP Strečno, 18. 19. 4. 2012 Stratégia rozvoja odvetvia elektrotechniky a energetiky ŽSR v období najbližších rokov Ing. Ján Rohlíček, GR ŽSR O 460 1. Úvod Základná úloha odvetvia elektrotechniky a energetiky (EE) ŽSR, ako jednej z rozhodujúcich technických zložiek ŽSR, spočíva v plnení povinností, vyplývajúcich zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 258/1993 Z. z., zo Štatútu ŽSR, Organizačného poriadku ŽSR a ďalších rozhodujúcich vnútropodnikových dokumentov, pričom ide najmä o činnosti, spojené so zabezpečovaním plynulého a spoľahlivého zásobovania dráhových elektrických spotrebičov elektrickou energiou požadovaných kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov. Hlavným cieľom odvetvia EE je kontinuálne udržiavať a zvyšovať prevádzkovú spoľahlivosť zariadení EE, energetickú účinnosť dráhových odberných rozvodných zariadení a náhradných zdrojov elektriny, pri súčasnom rešpektovaní požiadaviek na zefektívnenie prevádzky a údržby týchto zariadení. 3

2. Analýza odvetvia elektrotechniky a energetiky Odvetvie elektrotechniky a energetiky zabezpečuje správu, diagnostiku a opravy zariadení, ktoré zabezpečujú plynulú a bezpečnú dodávku elektrickej energie do miesta spotreby. Odvetvie elektrotechniky a energetiky je súčasťou ŽSR. História V počiatkoch elektrifikácie železničných tratí približne do roku 1953, kedy prebiehali niektoré jej stavby na prvých dvoch úsekoch, neexistovala žiadna organizačná zložka u odvetvia elektrotechniky, ktorá by bola vhodná pre ďalšie zabezpečovanie prevádzky a výstavby elektrotechnických zariadení. Odvetvie EE nebolo v tej dobe organizačne jednotne riadené. Činnosť pracovníkov odvetvia EE zahrnovala len energetiku a údržbu osvetľovacích, elektroinštalačných a strojných (dielenských) zariadení. Pri reorganizácii železničnej dopravy v roku 1953, kedy vznikli pri službách rušňového hospodárstva odbory elektrotechniky sa náplň ich činnosti elektrickej trakcie nedotýkala. Tento stav trval až do počiatku roku 1957, kedy vzniklo u vozňovej služby samostatné elektrotechnické oddelenie, ktoré bolo ďalej členené na skupinu pevných elektrických zariadení a skupinu energetiky. Výkonné jednotky elektrotechniky Energoúseky boli v tej dobe zamerané prevažne na silnoprúdové zariadenia a na energetiku. Na prevádzku elektrickej trakcie pripravené však neboli. Chýbal potrebný počet elektromontérov a takmer nikto v tej dobe nemal príslušnú kvalifikáciu na pevné trakčné zariadenia a chýbalo aj technické vybavenie pre zabezpečovanie takejto prevádzky. V priebehu rokov sa Energoúseky zmenili na Elektroúseky a v súčasnej dobe existujú ako súčasť oblastných riaditeľstiev v Trnave, Žiline, Zvolene a Košiciach pod názvom Sekcie elektrotechniky a energetiky. 2.1 Súčasnosť odvetvia elektrotechniky a energetiky Trakčné vedenie (TV) Odvetvie EE spravuje a udržuje trakčné vedenie (TV) o celkovej rozvinutej dĺžke 4 723 km. Z toho na jednosmernej trakčnej prúdovej sústave 3 kv, 1,5 kv, resp. 0,66 kv 2 551 km rozvinutej dĺžky TV a na jednofázovej trakčnej prúdovej sústave 25 kv, 50 Hz 2 172 km. V roku 2005 bolo prijaté rozhodnutie o postupnom prechode z jednosmernej prúdovej sústavy 3 kv na jednofázovú trakčnú prúdovú sústavu 25 kv, 50 Hz pri modernizácii koridorových tratí. Na koridorových tratiach sa už v súčasnosti projektuje a montuje zostava S pre rýchlosť do 160 km/h s dodatkami na 200 km/h. Na koridore č. IV v úseku trate Lanžhot Kúty Bratislava bola použitá čiastočne upravená zostava pre rýchlosť do 140 km/h. SŽDC, s. o. dokončuje na svojom území posledný úsek IV. koridoru v úseku trate Břeclav Lanžhot štátna hranica, z toho dôvodu je potrebné, aby sa pokračovalo v modernizácii trate aj na našom území, kde sú v súčasnosti modernizačné práce pre traťovú rýchlosť do 160 km/h zastavené. Ukončenie daného úseku je podmienené rekonštrukciou mosta cez rieku Morava a potrebnými úpravami na slovenskej strane. V rámci komplexnej rekonštrukcie TV bol rekonštruovaný cca 7 km úsek Sládkovičovo Senec 2. traťová koľaj, na ktorom bola použitá nemecká zostava TV RE 200, umožňujúca dosiahnuť rýchlosť až 200 km/h. Jedným z najporuchovejších prvkov, spôsobujúcich trvale viac ako 70 % porúch TV s priamym vplyvom na GVD sú izolátory. Pre zníženie poruchovosti najčastejšie sa vyskytujúcich faktorov, ako sú elektrický prieraz izolátora, mechanické narušenie materiálovej štruktúry izolátora v dôsledku starnutia, narušenie povrchovej vrstvy izolátora, narušenie 4

štruktúry izolátora následkom iných nehôd a porúch v železničnej prevádzke, je nutné zabezpečiť proces ich kontinuálnej náhrady na súčasne prevádzkovanej trati. Na koridorových tratiach sa v súčasnosti pri montáži nových a opravách starých zostáv TV prechádza na silikónové izolátory, vyrobené na báze polymerických materiálov. Izolátor KI 106/50 výrobca Eltra Pri komplexnom hodnotení stavu TV je nutné rešpektovať aj podmienku technologickej životnosti TV, ktorá je stanovená výrobcom na 33 rokov, vyjmúc izolačné prvky, u ktorých je životnosť garantovaná výrobcom na 20 rokov. Na jednosmernej trakčnej prúdovej sústave je takmer 73 % vedenia po dobe životnosti. Tieto zariadenia TV sú z čias počiatkov elektrifikácie na Slovensku z 50-tych rokov. V rámci aktivít organizačnej zložky ŽSR VVÚŽ Žilina je potrebné zamerať pozornosť na činnosti týkajúce sa merania parametrov TV prostredníctvom meracieho vozňa, ďalej zabezpečovať diagnostiku stavu izolátorov a prostredníctvom termovízneho merania, prípadne iným spôsobom diagnostikovať stav a tepelné zaťaženie zostáv TV, teda zistiť lokálne miesta prehriatia spojov a následnú možnú deštrukciu spojov a napájacích vedení. Týmto spôsobom je možné odhaliť a vyselektovať potenciálne zdroje porúch. Ďalej na koridorových tratiach ŽSR, je nevyhnutné vykonávať merania statických a dynamických parametrov TV na zodpovedajúcej kvalitatívnej úrovni nielen pri preberacích konaniach na rýchlosti do 160 km/h, ale aj po prípadných poruchách na TV a v zmysle platnej legislatívy. V súčasnosti sa kontrola parametrov trakčného vedenia pre rýchlosti 140 km/h a160 km/h vykonáva na objednávku meracím vozňom SŽDC, s.o. (na obr.). Pripravované zakúpenie meracieho vozňa parametrov TV predstavuje prínos pre budovanie personálnej a technologickej základne pre moderný prístup k údržbe TV. Trakčné napájacie stanice V rámci odvetvia EE je prevádzkovaných 12 jednofázových striedavých a 39 jednosmerných trakčných napájacích staníc (TNS), 17 jednofázových striedavých a 20 jednosmerných spínacích staníc (SpS). V technologických zariadeniach rozvodní R 110 kv sú prístroje a zariadenia morálne i fyzicky opotrebované a zastarané, preto je nutné čo najskôr pokračovať v programe komplexných rekonštrukcií a modernizácií. Po dobe technickej životnosti sú R 110 kv v trakčnej meniarni (TM) Borša a Ruskov a trakčných transformovniach Zohor, Bratislava Vinohrady, Galanta, Nové Zámky (na obr.) a Štúrovo. Uvedené rozvodne sú v prevádzke 35 40 rokov, nevyhovujú ekologickým požiadavkám a platným normám, stanovištia transformátorov 110/22 kv resp. 110/27 kv nie sú kryté (mimo TNS Galanta, kde po havárii trakčného transformátora bolo vybudované kryté stanovište a boli dodané nové trakčné transformátory), pohony odpojovačov a vypínačov sú vzduchové a tým značne poruchové. Pre obdobie 2012 2015 Oblastné riaditeľstvo (OR) Košice plánuje KR R 110 kv v Borši a Ruskove. V rozvodniach R 3 kv je veľmi nepriaznivá situácia hlavne u starších typov rýchlovypínačov (RV), ktorých potreba je vyčíslená na cca 50 ks. Pre tieto rýchlovypínače chýbajú náhradné diely (hlavné a opaľovacie kontakty, pakety, prídržné cievky) a zhášacie komory sú z materiálov obsahujúcich azbest. Z dôvodu bezpečnej a spoľahlivej prevádzky je potrebné nahrádzať tieto RV za modernejšie typy. Výmenu týchto RV plánuje OR Košice realizovať v priebehu rokov 2012 2016 v TM Čeľovce, Ložín, Vojany, Ruskov, Borša a Dobrá. Naďalej pretrváva potreba obnoviť silové VN káble, pre sús- 5

tavné znižovanie ich izolačnej hladiny. Sú to najmä káble pre napájanie zabezpečovacieho zariadenia a trakčných transformátorov. U novopostavených TM Plaveč, Lipany, Skalité je nedostatočná vybavenosť náhradnými dielmi. V rozvodniach R 22 kv na docielenie požadovanej spoľahlivosti je nutné vykonať náhradu tlakovzdušných pohonov a pokračovať vo výmene transformátorov 22/3 kv za suché trakčné transformátory v zakrytých stanovištiach. Budovy trakčných meniarní s dozorňou a technologickými zariadeniami vyžadujú opravy stavebných častí vo väčšom rozsahu, nakoľko do priestorov technologických zariadení cez strešné časti budov zateká, sú narušené rampy a betónové stanovištia transformátorov. R 22 kv TNS Kysucké Nové Mesto V zariadeniach striedavej trakčnej prúdovej sústavy sa poruchy vyskytujú v porovnaní s jednosmernou sústavou v menšom rozsahu a poruchovosť sa vyskytuje u zariadení, ktoré využívajú ako ovládacie médium vzduch. Značné množstvo porúch sa vyskytuje na meracích transformátoroch prúdu a napätia. Úplnú výmenu je nutné vykonať napr. káblov, paketových prepínačoch v blokoroch a vypínačoch 110 kv. Z ekologického hľadiska sú nevyhovujúce stanovištia trakčných transformátorov 110/22 kv, 110/27 kv, 22/3 kv i ostatné technologické komponenty v R 110 kv, ktoré používajú ako izolačné, chladiace a zhášacie médium olej, nakoľko sú zaznamenávané presiaknutia a úniky oleja do pôdy. V niektorých lokalitách by takýto únik znamenal ekologickú katastrofu. Na zariadeniach prevozných meniarní (PM) registrujeme tie isté problémy ako v jednosmerných trakčných napájacích staniciach, zároveň rozšírené o oblasť vozňov, na ktorých sú zariadenia uložené. Niektoré podvozky majú zníženú povolenú rýchlosť, čím sa spomaľuje ich prevoz na miesto určenia a podaktoré vozne nemajú platné revízie, takže ich nie je možné dopraviť na miesto potreby. Pre prípad postupnej modernizácie jednosmerných TNS je nevyhnutné zmodernizovať aspoň jednu PM do takého stavu, aby mohla pri týchto väčších akciách pôsobiť v rámci celej jednosmernej trakčnej prúdovej sústavy. Pri pokračujúcich prácach na V. koridore so súčasnou zmenou trakčného systému je potrebné zakúpiť kontajnerové TNS pre napájanie TV. Nové technológie pre TNS sa na ŽSR dostávajú prostredníctvom najmä veľkých investičných akcií modernizácia koridorov modernizácia TNS Trnava a Nové Mesto nad Váhom, modernizácia R 110 kv v TM Kuzmice (na obr.) a vybudovaná nová TNS Banská Bystrica. Pre zlepšenie kvality odoberanej energie boli na TNS Zohor, Jablonica, Galanta a Kozárovce vybudované filtračno-kompenzačné zariadenia. Napájanie zabezpečovacích zariadení Vysoká poruchovosť je v úseku Kysucké Nové Mesto Čadca št. hranica SR/ČR. Vek, kvalita kábla, ale i spôsob jeho uloženia spôsobujú poruchovosť. Rovnako sa ako vysoko rizikové javia transformátorové skrine na základe značného opotrebenia a pokročilého stavu korózie Na tomto úseku bola zastavená rekonštrukcia pre nedostatok finančných prostriedkov. Pre spoľahlivé napájanie jestvujúceho UAB je potrebné dokončiť rekonštrukciu v úseku Žilina Čadca št. hranica SR/ČR v rámci pripravovanej stavby zvýšenia traťovej rýchlosti. Medzi úseky s kritickým stavom rozvodu 6 kv patria aj úseky Košice Kostoľany nad Hornádom Kysak a Kalša Slanec. Káblové vedenie v daných úsekoch je značne poruchové a to prevažne z dôvodu jeho zníženej izolačnej hladiny, v prípade prvého menovaného úseku dané aj jeho vekom. Problémom zariadení napájania zabezpečovacích zariadení je nevyhovujúci stav budov, kde je umiestnená technológia (zatekanie striech na trafostaniciach 6 kv). Pre zabezpečenie spoľahlivosti napájania je nutné uvažovať s modernizáciou zariadení v rozvodniach 6 kv. 6

V roku 2007 boli zakúpené 3 nové meracie vozidlá SEBA KMT, ku ktorým v roku 2010 pribudlo ďalšie meracie vozidlo identického výrobcu. Údržba a predovšetkým pohotová oprava káblového rozvodu vyžaduje zodpovedajúce vybavenie špecializovaných pracovísk. Pre potreby mapovania a lokalizácie káblových rozvodov uložených v zemi je plánovaný nákup prostriedkov pre zameriavanie a mapovanie podzemných káblových vedení v počiatočnom počte 8 ks zostáv (2 krát pre jedno OR). Nakúpená technika umožní zameriavanie a mapovanie podzemných káblových vedení, archiváciu získaných údajov v systémoch GIS pre potreby ďalšieho použitia s následnou elimináciou opakujúcich sa činností pri vytyčovaní tých istých káblov. Napájanie silnoprúdových zariadení a vonkajšieho osvetlenia Vzhľadom na rozsah, charakter a množstvo odberov je pomerne náročné udržať kvalitné a spoľahlivé napájanie podružných odberov a odberateľov. Pre napájanie najdôležitejších zariadení pri výpadkoch alebo pri poruchách, predovšetkým pre zabezpečovacie a telekomunikačné zariadenia, sú inštalované náhradné zdroje elektriny (NZE). V súčasnosti je v odvetví elektrotechniky 319 ks NZE rozličných výkonových radov od 1 kva do 860 kva. Ich priemerný technický vek je vyšší ako 20 rokov, nie sú zriedkavé NZE staršie ako 40 rokov. Z uvedeného vyplýva náročná údržba podstatnej časti NZE pre ich technickú zastaranosť a problematické zabezpečenie náhradných dielov a komponentov. V rámci výstavby koridorových tratí a elektrifikácie tratí sa budujú moderné NZE. V dopravniach s nízkou prepravnou intenzitou sa budú zastarané NZE vyraďovať. V niektorých rozhodujúcich dopravných uzloch je nutné dožívajúce NZE vyradiť a nahradiť novými. Nové NZE musia byť s automatickým štartom a požadovaným výkonom. Vzhľadom na rozsah odberov elektriny už na mnohých miestach nie sú výkonové rezervy trafostaníc. Ich stav je mnohokrát v havarijný a zároveň vzniká situácia, že nie sú náhradné transformátory a tým nie je možná ich pravidelná revízia. Z tohto dôvodu je potrebná ich postupná rekonštrukciu nielen na hlavných, ale aj vedľajších tratiach. V prípade vzdušných prípojok vysokého napätia (vn) sú mnohé vedenia kotvené na drevených podperných stĺpoch a vzhľadom na svoj vek už nevyhovujú bezpečnej prevádzke. Je potrebná ich postupná výmena za betónové a zároveň je nutné vymeniť aj elektrické vodiče, ktoré budú dimenzované na väčšie výkony. Káblové prípojky vn sú zväčša realizované káblami typu ANKTOYPV, ktoré je potrebné postupne vymeniť za celoplastové AXEKVCEY. Problémom zostáva, že na existujúcu, miestami zastaranú silnoprúdovú sieť sa pripojili nové zariadenia, ktoré v niektorých prípadoch presahujú možnosti dodávky elektrickej energie vzhľadom na dimenzovanie existujúcej siete. Vonkajšie osvetlenie (VO) železničných priestranstiev, nástupíšť a ostatných priestorov je v rozhodujúcej miere realizované osvetľovacími telesami osadenými na osvetľovacích stožiaroch typu JŽ. Asi štvrtina z počtu JŽ je po technickej životnosti, nakoľko sú staršie ako 30 rokov. Existujú aj miesta s vonkajším osvetlením inštalovaným na drevených stĺpoch. Rekonštrukcie vonkajšieho osvetlenia ako samostatné akcie sa nevykonávajú už cca 9 rokov. Preto sa vyskytujú prípady dezolátneho stavu zariadení osvetlenia, ako je zriaďovacia stanica Žilina Nová Harfa, Fiľakovo a ďalšie. Drevené stožiare sú tu inštalované ešte z roku 1955 58. Rekonštrukcia VO uvedených objektov sa dosiaľ i napriek snahe nerealizovala a to pre nedostatok investičných prostriedkov. Vzhľadom na stav tohto osvetlenia nie je možné vykonávať jeho údržbu z dôvodu ohrozenia bezpečnosti zamestnancov. V rámci výstavby koridorových tratí a elektrifikácie sa budujú osvetľovacie sústavy s osvetľovacími vežami doplnené stožiarmi JŽ. Problémy v prevádzke spôsobujú aj staré káblové rozvody VO. Montážne vozne pre údržbu trakčného vedenia V majetkovom stave odvetvia je 35 montážnych vozňov s vlastným pohonom pre údržbu TV, z toho 31 vozňov typu MVTV 02 pre rozchod 1435 mm a 3 vozne typu MVTV 03 pre rozchod 1520 mm (jedno vozidlo so širokým rozchodom je dlhodobo v neprevádzkovom stave), všetky nevydarenej konštrukcie zhodného typu, prevádzka ktorých je od začiatku značne poruchová. Konštrukcia vozidiel bola prevzatá z konštrukcie motorových vozňov pre osobnú prepravu v 70-tych rokoch minulého storočia. Na vyššej technickej a technologickej úrovni (s oveľa vyšším využitím pri opravách a nepomerne vyššou spoľahlivosťou) je montážne vozidlo typu MVTV 01 (jedno vozidlo), ktoré je v prevádzke od roku 1992. MVTV sú prostriedkom údržby TV a zaisťovania výluk (pre našu i cudzie organizácie) pre 25 opravovní TV v rámci 7

ŽSR. Z celkového stavu 35 montážnych vozňov je 33 vozňov po životnosti, je preto nevyhnutné tento vozňový park postupne obnovovať aj vzhľadom k postupnej modernizácii koridorových tratí a tým zvýšeniu prevádzkovej rýchlosti na týchto tratiach a potrebe rýchleho zásahu v prípade poruchy. Okrem vyššie spomenutých je v prevádzke odvetvia vozidlo typu MUV 1000 ET určené pre údržbu a odstraňovanie porúch na trati TEŽ. Od roku 2004 je vozidlo výrazným prostriedkom údržby odvetvia, splňujúcim nároky údržby z hľadiska bezpečnosti zamestnancov, rýchlosti údržby a zefektívnenia nákladov na údržbu. Zariadenia diaľkového riadenia zariadení EE Sú to zariadenia, ktoré umožňujú diaľkové riadenie procesu napájania pevných elektrických trakčných silnoprúdových zariadení z riadiacich stredísk elektrotechniky (RSE) bez použitia obsluhy v riadených objektoch. V súčasne vybudovanej sieti ŽSR je: 10 sústav riadiacich systémov dispečerských RSY-D, inštalovaných v piatich centrách RSE, 78 objektov riadiacich systémov staníc RSS, inštalovaných v objektoch trakčných napájacích a spínacích staníc, 193 objektov samostatne pracujúcich zariadení pre riadenie úsekových odpojovačov typov ZTV, ZKT, TDR inštalovaných v železničných staniciach a iných dopravniach. Uvedené zariadenia majú dnes rozhodujúci vplyv pre bezpečnosť a plynulosť operatívneho riadenia procesu napájania pevných elektrických trakčných silnoprúdových zariadení z RSE. Vzájomne so sebou spolupracujú a tvoria jednoliaty funkčný celok. Ide o elektronické programovateľné zariadenia pracujúce neustále v 24 hodinovej prevádzke, preto sú na ne kladené vysoké požiadavky vo vzťahu k spoľahlivosti. Pri výpadku zariadení priamo hrozí narušenie procesu napájania PET a SZ s negatívnymi vplyvmi na bezpečnosť a plynulosť prevádzky ŽI. Drvivá väčšina riadených objektov totiž dnes pracuje v režime bez prítomnosti obsluhy. Dnes je diaľkovo riadených 95 % objektov TNS a SPS cez funkcionalitu zariadení RSS. Z nich je 50 % po garantovanej životnosti, celkom 25 % vo vysoko opotrebovanom kritickom stave prevádzkovaných 15 rokov a viac (pre tieto dnes už nie je možný nákup náhradných dielov). Rovnako je dnes je diaľkovo riadených 95 % objektov ŽST cez funkcionalitu zariadení TDR, ZKT, ZTV. Z nich je 70 % po garantovanej životnosti, celkom 60 % vo vysoko opotrebovanom kritickom stave - prevádzkovaných 15 rokov a viac (pre tieto dnes už nie je možný nákup náhradných dielov). V ďalšom období sa vyžaduje formou komplexných rekonštrukcií: doplniť sieť zariadení diaľkového riadenia s cieľom dosiahnutia 100% pokrytia riadených objektov, zabezpečiť obnovu existujúcej siete zariadení odstránením morálneho a fyzického opotrebenia predmetných objektov formou výmen a moderné zariadenia. 3. Stratégia rozvoja odvetvia elektrotechniky a energetiky na najbližšie obdobie Dôvody a predpoklady rozvoja železničnej dopravy sú najmä zabezpečenie plynulosti a bezpečnosti železničnej prevádzky a taktiež aj zvyšovanie kvality a tým súvisiacich poskytovaných služieb. Z hľadiska odvetvia elektrotechniky a energetiky je nutné zabezpečovať trvalé zavádzanie moderných technológii v odvetví, ktoré sa vyznačujú vysokou spoľahlivosťou a nízkymi nákladmi na ich prevádzku. 3.1 Trakčné vedenie V oblasti trakčného vedenia je nutné pokračovať v nastúpenom trende modernizácie železničných koridorov. Ide najmä o medzinárodný koridor č. V a VI a začať prípravné úkony, ktoré budú predchádzať stavebným prácam na modernizácii aj IV. koridoru od Kútov štátna hranica po Štúrovo. V súčasnej dobe sa začali stavebné práce na 6. etape modernizácie koridoru č. V v úseku ŽST Beluša ŽST Púchov. Stavba predstavuje modernizáciu 7,00 km železničnej trate vrátane železničných staníc Beluša a Púchov. Súčasne s modernizáciou prebieha aj zmena trakčného systému z 3 kv DC na systém 25 kv/ 50Hz AC v zmysle prijatej stratégie ŽSR. Za jeden z najdôležitejších faktorov modernizačných trendov v podmienkach ŽSR, popri budovaní siete informačných systémov, sa považuje v rámci infraštruktúry ŽSR komplex- 8

ný program elektrifikácie železničných tratí. Zámerom musí byť postupne do budúcna realizovaná elektrifikácia južného ťahu zo Zvolena cez Plešivec do Košíc a prepojenie severného a južného ťahu Martin Dolná Štubňa Hronská Dúbrava, resp. Banská Bystrica a prispieť tým k zníženiu emisií CO2 a zmierneniu negatívneho vplyvu na životné prostredie. Elektrifikácia úseku Haniska pri Košiciach Moldava nad Bodvou V rámci projektov elektrifikácie je zámerom realizovať aj elektrifikáciu úseku trate Haniska pri Košiciach Veľká Ida Moldava nad Bodvou. Jej elektrifikáciou dôjde nielen k zvýšeniu rýchlosti a kvality prepravy cestujúcim, ale aj k zlepšeniu životného prostredia v danej lokalite. Elektrifikácia je súčasťou projektu novej košickej integrovanej dopravy - KORID (Košická osobná regionálna integrovaná doprava) v štádiu príprav. Hlavným cieľom projektu je vytvorenie integrovaného dopravného systému v Košickom kraji, ktorý by vďaka zjednoteniu tarify a skoordinovaniu cestovných poriadkov všetkých druhov hromadných dopráv zrýchlil a zvýšil kvalitu prepravy tak, aby sa stala konkurencieschopnou individuálnej automobilovej doprave. Elektrifikácia úseku Šurany Nitra Leopoldov Cieľom projektu elektrifikácie trate Šurany Nitra Leopoldov, ktorý predstavuje elektrifikáciu 35 km jednokoľajného úseku trate Leopoldov Nitra a 26 km jednokoľajného úseku Nitra Šurany, je zrýchlenie a skvalitnenie spojenia Nitry a susediacich regiónov. Po realizácií sa ucelí vozebné rameno Bratislava Trnava Leopoldov Nitra bez nutnosti preprahu rušňov závislej a nezávislej trakcie v Leopoldove. V súčasnosti bol vydaný záväzný pokyn na spustenie prípravy projektovej dokumentácie na úsek Šurany- Nitra - Leopoldov. Elektrifikácia úseku Bánovce nad Ondavou Humenné Realizácií elektrifikácie trate Bánovce nad Ondavou Humenné z pohľadu stratégie ŽSR sa kladie najvyššia priorita z dôvodu, že ide o jediné vozebné rameno(košice - Humenné) na sieti ŽSR, na ktorom dlhodobo dochádza k najväčšiemu počtu preprahov (denne cca 20 vlakov v osobnej doprave a 5 vlakov v nákladnej doprave) rušňov závislej a nezávislej trakcie. Po realizácií sa zacelí vozebné rameno Bratislava Žilina Košice Humenné v osobnej doprave a v nákladnej doprave rameno Košice Strážske, kde sa nachádza dôležitá priemyselná oblasť chemického a hutníckeho priemyslu. V súčasnosti bola vydaná požiadavka pre spracovanie záväzného pokynu pre plánovanú elektrifikáciu v úseku Bánovce nad Ondavou Humenné plánovanú v rokoch 2016 2017. Terminály intermodálnej prepravy (TIP) Bratislava, Leopoldov, Žilina a Košice Účelom navrhovaného zámeru je vybudovanie verejných terminálov intermodálnej prepravy určených na prekládku intermodálnych jednotiek, ktoré bude napojené na vnútrozemskú plavebnú cestu, železničnú a cestnú infraštruktúru. TIP Bratislava, Žilina, Leopoldov a Košice budú tvoriť základnú infraštruktúru potrebnú pre rozvoj intermodálnej prepravy na Slovensku. TIP Leopoldov sa navrhuje ako hlavný ťažiskový terminál pre SR medzinárodného charakteru, teda ako centrálny prerozdeľovací terminál pre celé Slovensko s využitím tvorby záťaže nielen pre ostatné TIP v SR (Bratislava, Žilina, Zvolen, Košice), ale aj na tvorbu záťaže vlakov z a do Maďarska, Poľska, prípadne Rakúska a Českej republiky. Navrhovaný TIP Žilina je situovaný medzi železničnou traťou Žilina - Vrútky a Vodným dielom Žilina v bezprostrednej blízkosti zriaďovacej stanice Žilina Teplička, ktorej prevádzka sa začala v marci roku 2012. Hlavnými prínosmi TIP budú zvýšenie podielu ekologickejších druhov dopráv, vytvorenie podmienok pre sústredenie dopravných a logistických služieb, nárast nových podnikateľských možností. Projekt TEN-T 17 Projekt pozostáva z piatich častí: napojenie letiska MRŠ na železničnú trať ŽST Bratislava Nové Mesto ŽST Bratislava ÚNS, trať ŽST Bratislava Predmestie ŽST Bratislava filiálka ŽST Bratislava Petržalka, trať Odbočka Vinohrady ŽST Bratislava predmestie ŽST Bratislava Nové Mesto ŽST Bratislava ÚNS (vrátane napojenia letiska MRŠ od ŽST Bratislava Nové Mesto), zdvojkoľajnenie trate ŽST Bratislava Petržalka št. hranica Rakúska (Kittsee), zdvojkoľajnenie trate ŽST Bratislava hlavná stanica ŽST Bratislava Nové Mesto. 9

V roku 2009 bol spracovaný stavebný zámer projektu, následne boli vydané protokoly o vykonaní štátnej expertízy pre všetky stavby a k 31.12.2009 boli vydané územné rozhodnutia. Existujúca trakčná napájacia stanica (TNS) Vinohrady bude z dôvodu zvýšených nárokov vyplývajúcich z potreby napájania nových železničných tratí zrekonštruovaná a vzhľadom na budovanie tunela popod rieku Dunaj sa plánuje aj vybudovanie TNS Bratislava Petržalka. Nová dvojkoľajná elektrifikovaná trať povedie v jednom dvojkoľajnom tuneli v trase súčasnej pozemnej trate. Komplexná rekonštrukcia trakčného vedenia Z hľadiska komplexných rekonštrukcii trakčného vedenia sa v súčasnej dobe realizuje komplexná rekonštrukcia trakčného vedenia v ŽST Bratislava hlavná stanica, ktorá má byť dokončená do roku 2013. V súvislosti so stavbou na V. koridore v úseku Beluša Púchov pripravujeme komplexnú rekonštrukciu úseku Púchov Lúky pod Makytou (v súčasnosti elektrifikovanú jednosmernou prúdovou sústavou 3 kv), ktorá bude už prevádzkovaná jednofázovou trakčnou prúdovou sústavou 25 kv, 50 Hz. Táto rekonštrukcia najstaršieho úseku trakčného vedenia na ŽSR je spojená so zmenou trakcie na napäťovú hladinu 25 kv z dôvodu modernizácie V. koridoru. Realizáciou stavby dôjde k zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti železničnej prevádzky v uzle Púchov, upusteniu od nutnosti prevádzkovať v tomto uzle dva napäťové systémy a k zníženiu nákladov na údržbu, keďže bude vybudované úplne nové zariadenie. Výmena izolátorov Keďže zariadenia trakčného vedenia sú z väčšej časti prevádzkované po dobe životnosti, jeho modernizácia, resp. výmena jeho dôležitých komponentov má pre jeho správnu a bezporuchovú činnosť najvyššiu prioritu. V ďalšom období sa uvažuje pokračovať s výmenou izolátorov aj v obvode OR Košice, OR Žilina a OR Trnava. Vývoj poruchovosti jednoznačne zaznamenáva stúpajúci trend, na základe ktorého sa dá stanoviť zvyšovanie porúch izolátorov a to najmä v zimných mesiacoch, kedy sa naplno prejavuje faktor veku izolátorov a dochádza nielen k mechanickému, ale aj elektrickému poškodeniu. V tejto súvislosti treba upozorniť na skutočnosť, že v prípade zlyhania izolátora ako izolačného prvku, existuje hrozba ohrozenia života a zdravia osôb nachádzajúcich sa v blízkosti trakčných podpier, na ktorých je takto poškodený izolátor umiestnený. Na základe týchto skutočností a pre zabezpečenie bezporuchovej prevádzky trakčného vedenia a znižovania nákladov na odstraňovanie porúch na trakčnom vedení a taktiež náhrady škôd spojených s takouto poruchou sa bude pokračovať vo výmene izolátorov. Pokračovaním výmeny dôjde k zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti železničnej prevádzky a k zníženiu počtu porúch na zariadeniach trakčného vedenia. Pre zabezpečenie prevádzkyschopnosti trakčného vedenia v úsekoch, ktoré nebudú v priebehu 10 až 20 rokov predmetom modernizácie, resp. rekonštrukcie, je potrebné pokračovať s výmenou najrizikovejších komponentov TV (laničká, flexi laná, bočné držiaky, nosné laná na báze Fe, trakčné podpery a pod.), ktoré sú vo väčšine prípadov už po dobe životnosti a taktiež priamo ovplyvňujú bezpečnosť a spoľahlivosť železničnej dopravy. 3.2 Trakčné napájacie stanice V súčasnej dobe je v projektovej príprave komplexná rekonštrukcia trakčnej meniarne (TM) Borša, kde možno konštatovať havarijný stav trakčnej meniarne, najmä rozvodne 110 kv a ich transformátorov. Trakčná meniareň napája trate normálneho aj širokého rozchodu. Ďalej plánujeme pokračovanie vo výmene dožitých prvkov na trakčných napájacích staniciach, resp. trakčných meniarňach, ktoré nie sú predmetom modernizácie, resp. rekonštrukcie. V rámci elektrifikácií ďalších tratí sa v nasledujúcich rokoch vybudujú pre potreby napájania nových úsekov úplne nové trakčné napájacie stanice. Taktiež v súvislosti s pokračovaním modernizácie koridorov sa zrekonštruujú súčasné, resp. dostavajú ďalšie trakčné napájacie stanice (v súvislosti so zmenou sústavy z DC na AC). Hlavným rozvojovým zámerom v technologickej oblasti je využívať progresívne riešenia spočívajúce v nasadení technologických prvkov s vysokými funkčnými a spoľahlivostnými parametrami, zvýšenou životnosťou, minimálnou prevádzkovou starostlivosťou, zvýšenou bezpečnosťou a minimálnym nepriaznivým vplyvom na životné prostredie. Sú to hlavne prvky v antikoróznom vyhotovení s vysokými úžitkovými parametrami a v rozhodujúcich segmentoch u novobudovaných zariadení v bezúdržbovom vyhotovení. Tento zámer sa dotýka všetkých skupín zariadení odvetvia EE. 10

3.3 Napájanie silnoprúdových rozvodov a vonkajšie osvetlenie Požiadavka prevádzkovateľov osvetľovacích sústav znižovať prevádzkové náklady hľadaním úspor a realizáciou racionalizačných opatrení úzko súvisí s celkovou spotrebou energie v danej krajine, s obmedzenými zásobami energetických zdrojov a tiež vo veľkej miere so životným prostredím. Je preto nevyhnutné hľadať riešenia hospodárneho využívania energetických zdrojov, aby bol zabezpečený dostatok energie nielen pre súčasnosť, ale aj budúcnosť. Pre veľké investície v oblasti rekonštrukcie vonkajšieho osvetlenia je vhodné riešenie z hľadiska modernizácie železničných koridorov. Riešenie problematiky vonkajšieho osvetlenia železničných priestranstiev sa bude uberať v oblastiach, kde nebude v priebehu 10 20 rokov modernizácia, resp. rekonštrukcia nasledovnými smermi: potreba zakúpenia vysokozdvižnej techniky, výmena dožitých osvetľovacích stožiarov, výmena svietidiel a svetelných zdrojov. Vysokozdvižná technika sa bude využívať ako podporný prostriedok pre zabezpečenie údržby a opráv vonkajšieho osvetlenia. Jej pomocou bude možné zabezpečiť rýchly a bezpečný servisný zásah zložiek údržby ŽSR. Výmenou dožitých osvetľovacích stožiarov JŽ bude zabezpečená bezpečná funkčnosť osvetlenia vzhľadom na zabezpečenie prevádzky železničnej dopravy. Výmena osvetľovacích stožiarov sa bude realizovať len v prípade havarijných stavov a tieto osvetľovacie stožiare sa budú zamieňať za trubkové osvetľovacie stožiare (JŽ), alebo sklápacie osvetľovacie stožiare. Osvetľovacie stožiare sa budú používať už len výhradne v pätkovom vyhotovení. V prípade modernizácie železničného koridoru je už táto požiadavka zapracovávaná do projektov. V prípade výmeny svietidiel a svetelných zdrojov za moderné, ktoré sú nenáročné na údržbu je možné dosiahnuť výrazné úspory v spotrebe elektrickej energie pri dodržaní všetkých súčasných noriem a predpisov. Predpokladom je využívanie svietidiel využívajúci vysokotlakovú sodíkovú výbojku s dlhou životnosťou (min. 20 000 h), resp. svietidlá používajúce technológiu LED. V prípade modernizácie železničných koridorov sa už využitie osvetľovacích stožiarov uvažuje len v obmedzenom množstve. V takomto prípade sa používajú osvetľovacie veže, ktorých počet je mnohonásobne nižší. Využitie osvetľovacích veží je v súčasnej dobe najlepšie riešenie, ktoré si však vyžaduje okamžité potrebu značných finančných prostriedkov na komplexnú rekonštrukciu vonkajšieho osvetlenia železničných priestranstiev. 3.4 Úprava NZE signalizácia stavov NZE na RSE Vzhľadom na zmenu systému zodpovednosti za dopĺňanie paliva bolo navrhnuté riešenie pre zabezpečenie okamžitého informovania dispečerského aparátu o chode NZE, dobe chodu NZE, množstve spotrebovaného paliva a zostatok paliva v nádrži NZE. V prípade aplikácie tohto riešenia dôjde nielen k zníženiu nákladov na výjazd vozidiel z dôvodu zabezpečenia palive pre NZE ale aj efektívnejšie využívanie ľudských zdrojov. Tento systém je navrhnutý tak, aby čo najviac využíval existujúce zariadenia (prenosové cesty) pre zabezpečenie jeho správnej činnosti. Evidencia sa bude týkať všetkých stabilných NZE v právomoci príslušného elektrodispečera. Pre vybraté NZE (spravidla tie, o chode ktorých sa na RSE prenáša diaľková signalizácia) bude možné vykonať SW priradenie medzi diaľkovo prenášanou signalizáciou (stanica, prvok) a fyzicky evidovaným NZE. Priradenie bude možné zaviesť vo forme textového súboru (súčasť systémových tabuliek) PRI_NZE.TXT s formátom jeden záznam = jeden riadok: Každý záznam v databáze NZE bude obsahovať nasledovné položky: názov v uvedenom formáte NZEY_NNN, priradenie k signálu DLR (áno nie, ak áno, kódy stanice a prvku priradeného signálu), kapacita pohotovostnej zásoby PHL nádrž + sklad (l), spotreba PHL pri nominálnom zaťažení (l/hod), kritická hodnota pohotovostnej zásoby PHL na chod v hodinách, predpokladaný objem pohotovostnej zásoby PHL nádrž + sklad (l), Dynamické údaje databázy NZE (predpokladaný objem pohotovostnej zásoby PHL nádrž + sklad) budú automaticky aktualizované funkcionalitou programu s ošetrením prípadného reštartu systému. 11

Funkcionalita umožní sledovanie udalostí so záznamom do protokolu o zmene s dosahom na dynamické dáta databázy nasledovných udalostí: evidencia telefonicky hláseného začiatku chodu NZE, evidencia začiatku chodu NZE na základe diaľkovej signalizácie, inteligentná kontrola evidovaného chodu NZE s prepočtom predpokladaného objemu pohotovostnej zásoby a vyhodnocovaním pohotovostnej zásoby pre chod v hodinách; po jej znížení pod stanovenú kritickú hodnotu pohotovostnej zásoby PHL dôjde k aktivácii varovnej správy pre elektrodispečera so záznamom v protokole. Prepočet sa uskutoční vždy po ubehnutí hodiny evidovaného chodu, automatická kontrola kritických hodnôt pohotovostnej zásoby PHL celej databázy vždy po nástupe zmeny elektrodispečera s aktiváciou varovných správ a záznamov v protokole pre NZE, kde je predpoklad pohotovostnej zásoby pre chod pod hladinou kritického množstva, evidencia telefonicky hláseného konca chodu NZE s prepočtom predpokladaného objemu pohotovostnej zásoby PHL nádrž + sklad podľa celkovej dĺžky chodu, s následným porovnaním s kritickou hodnotou pohotovostnej zásoby PHL na chod v hodinách a prípadným protokolárnym avízom elektrodispečera o znížení zásoby pod kritickú hodnotu, evidencia telefonicky hláseného začiatku a konca chodu NZE kumulácia uvedených funkcií, evidencia konca chodu NZE na základe signalizácie diaľkovo riadeného objektu s prepočtom predpokladaného objemu pohotovostnej zásoby PHL nádrž + sklad podľa celkovej dĺžky chodu, s následným porovnaním s kritickou hodnotou pohotovostnej zásoby PHL na chod v hodinách a prípadným protokolárnym avízom elektrodispečera o znížení zásoby pod kritickú hodnotu; výpočet požadujeme explicitne potvrdiť elektrodispečerom s možnosťou úpravy celkovej dĺžky chodu, alebo náhradou celej udalosti evidenciou telefonicky hláseného začiatku a konca (možnosť skreslenia z titulu výpadkov komunikácií,...), evidencia telefonického hlásenia o doplnení PHL s protokolárnym záznamom, prepočtom predpokladaného objemu pohotovostnej zásoby PHL nádrž + sklad, manuálna úprava predpokladaného objemu pohotovostnej zásoby PHL nádrž + sklad na základe hlásenia s protokolárnym záznamom, všetky záznamy v protokole o chodoch, doplnení PHL a kontrolách PHL NZE budú mať automatický marker: NZE. 3.5 Elektrický ohrev výhybiek V pokračujúcej modernizácii zariadení EOV uprednostniť používanie jedného systému EOV na sieti ŽSR. V ich rekonštrukcií uprednostniť využívanie systému EOV v prevedení s ochrannou proti nebezpečnému dotyku neživých častí na strane nízkeho napätia samočinným odpojením od zdroja prúdovým chráničom v zmysle zavedených vzorových listov. 3.6 Cielené investície do diaľkového riadenia (DLR) Pre odvetvie EE bolo vytypovaných 9 investičných akcií s rýchlou návratnosťou do 10 rokov. Cieľom navrhovaných investícií je: eliminácia neproduktívnych výkonov obsluhy v objektoch trakčných napájacích staníc ŽSR, zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti dopravnej cesty, skvalitnenie realizácie procesu napájania pevných elektrických trakčných zariadení z riadiacich stanovíšť elektrotechniky, eliminácia stále sa opakujúcich činností vo veci vytyčovania káblov, zníženie počtu zamestnancov na TNS o 8 zamestnancov, doplnenie chýbajúcich zamestnancov na pracoviskách SMSÚ EE TV a SMSÚ EE SZ. Investície sa budú týkať: 12

TNS Štúrovo, Nové Zámky, Dobrá pri Čiernej nad Tisou, Ruskov, Vojany inštalácia riadiaceho systému RSS, úpravy technológie pre zriadenie diaľkového riadenia v plnom rozsahu, zabezpečenie objektu pred vniknutím neoprávnených osôb, TNS Kraľovany a TNS Dubná Skala inštalácia riadiacich systémov RSS, retrofit a úpravy VN technológie pre zriadenie diaľkového riadenia, zabezpečenie objektov pred vniknutím neoprávnených osôb, TNS Jablonica, Zohor, Vinohrady úprava riadiaceho systému RSS a zabezpečenia objektu pred vniknutím neoprávnených osôb. Stanovená koncepcia by mala ďalej smerovať k vybudovaniu systému diaľkovej kontroly a prenosu informácií dôležitých zariadení príslušnej ŽST. (NZE, TS, VO, EOV, EPZ) na pracovisko správcu zariadenia a u dispečersky riadených tratí na pomocné pracovisko dopravného dispečera. V rámci rozsiahleho programu automatizovaného systému riadenia železničnej dopravy, budú v odvetví pokračovať práce v budovaní systémov diaľkového riadenia DLR vybraných technologických prvkov, na výstavbe riadiacich systémov (dispečingov) RSE, výstavbe lokálnych riadiacich systémov trakčných napájacích a spínacích staníc a zariadení pre riadenie úsekových odpojovačov v objektoch železničných staníc, cieľom ktorých je maximálna racionalizácia prevádzkovej činnosti, vrátane zníženia počtu zamestnancov vykonávajúcich obsluhu v predmetných objektoch. 3.7 Zmena systému údržby prechod z plánovanej údržby na údržbu prediktívnu V zmysle spracovávaného projektu Zapracovanie diagnostiky do interných riadiacich aktov sa v súčasnej dobe realizuje fáza implementácie tohto projektu do praxe. Projekt zapracovanie diagnostiky do IRA v súlade s potrebami správy a údržby zariadení železničnej infraštruktúry obsahuje analýzu doterajšieho stavu výkonu diagnostiky zariadení železničnej infraštruktúry, návrh zapracovania diagnostiky do príslušných IRA a návrh súvisiacich opatrení. Hlavné členenie diagnostiky bolo stanovené nasledovne: základná diagnostika, technická diagnostika. Zámerom zapracovania diagnostiky do IRA je zabezpečenie pravidelného monitorovania technického stavu zariadení a prevádzkovej efektivity systémov, ktoré umožní predĺženie intervalov medzi opravami, minimalizáciu počtov, nákladov na odstávky a výluky zariadení spôsobené poruchami, zvýšenie celkovej spoľahlivosti a kvalitu železničnej prevádzky. Zahrnutie diagnostiky do celkového manažmentu údržby realizáciu procesu optimalizácie výkonov údržby zariadení, následne významne zníži náklady na údržbu. Štandardný výkon diagnostických činností umožní zmenu systému údržby od celoplošnej periodickej a cielenú, vykonávaný na základe výsledkov diagnostiky všade kde je to možné a efektívne. Zapracovaním diagnostiky do IRA sa očakávajú: zlepšenia dosiahnuté v nákladoch na údržbu, zníženie počtu neplánovaných porúch zariadení, zníženie počtu výluk zariadení. V prípade vykonávania pravidelnej základnej diagnostiky a technickej diagnostiky zariadení je možné získať ucelený obraz o stave zariadení a efektívne plánovať ich údržbu, resp. výmenu tak, aby bol v budúcnosti znížený vplyv porúch týchto zariadení na prevádzkyschopnosť železničnej infraštruktúry. V prípade získania všetkých potrebných informácií o stave zariadenia bude možné na základe výstupov z diagnostiky identifikovať poškodené komponenty zariadení, umožniť personálu údržby plánovať rozsahy cielených opráv a tým i zabezpečenie potrebného materiálu. Zabezpečí schopnosť identifikovať diely na opravu/výmenu, potrebné nástroje a pracovnú silu poskytne úspory v čase a nákladoch na opravy. Výkon údržby na ŽSR sa po implementácií bude riadiť predpisom ŽSR SR 11 (E) Predpis pre plánovanie, realizáciu údržby a diagnostiky zariadení elektrotechniky, ďalej len predpis pre údržbovú a diagnostickú činnosť na zariadeniach EE. Pomer vykonávania plánovanej a prediktívnej údržby bude v rozsahu 60 % plánovanej periodickej údržby a 40 % prediktívnej údržby. Uvedený pomer sa bude postupne meniť v prospech prediktívnej údržby. Prediktívnou údrž- 13

bou bude zabezpečená starostlivosť o najdôležitejšie zariadenia s vplyvom na plynulosť a bezpečnosť železničnej prevádzky. So súčasným technickým a personálnym obsadením je možné realizovať rozhodujúce činnosti v rámci základnej diagnostiky, technickej diagnostiky v odvetví EE. Momentálne sa počíta so zachovaním existujúceho personálneho stavu zamestnancov odvetvia EE z dôvodov postačujúceho stavu na základe vykonaných analýz. Zabezpečovanie technickej diagnostiky u odvetvia EE bude realizované algoritmami: autorizovaného servisu priamo z externého prostredia, špecializovanou VOJ (v súčasnej dobe VVÚŽ Žilina). 3.8 Rekuperácia Rekuperácia je proces premeny časti kinetickej energie dopravného prostriedku pri brzdení naspäť na využiteľnú energiu. Táto energia by bola inak stratená vo forme tepla. Pri elektrodynamickom brzdení sa táto energia buď ukladá do akumulátorov priamo v dopravnom prostriedku alebo sa vracia do napájacej sústavy na rozdiel od elektrodynamického brzdenia bez rekuperácie, kedy sa získaná energia márni v odporníkoch. Rekuperácia sa používa hlavne pri koľajových vozidlách s elektrickou trakciou, ako napríklad električky, metro, elektrické jednotky a elektrické hnacie vozidlá. V súčasnej dobe prebiehajú rokovania so Západoslovenskou energetikou, a.s. o doriešení obchodných a technických otázok a po ich ukončení s kladným výsledkom bude rekuperácia na striedavej trakcii zavedená do skúšobnej prevádzky. Na jednosmernej trakcii prebiehajú v spolupráci s VVÚŽ Žilina meranie, po ktorých bude stanovený skúšobný úsek pre rekuperovanie na jednosmernej trakcii. Po úspešnom ukončení skúšobných prevádzok dôjde k bežnému používaniu rekuperácie ako tzv. zeleného zdroja elektrickej energie. Do budúcna sa plánuje zabezpečiť povolenie rekuperácia na oboch existujúcich trakčných prúdových sústavách. 3.9 Modernizácia motorových vozňov trakčného vedenia a zabezpečenie potrebnej vysoko zdvižnej mechanizácie Prostriedky údržby koľajová mechanizácia (KM) sú morálne i fyzicky zastarané, v prevádzke sa často prejavuje poruchovosť s dopadom na udržovacie náklady a efektívnosť údržby TV. V súčasnosti ide o kritický stav, ktorý vážne ohrozuje funkčnosť zabezpečovania údržby TV. Potreba investícií do koľajovej techniky v odvetví EE existuje najmenej 10 rokov. Nakoľko celková obnova KM predstavuje vysoké investičné náklady, je možná iba postupná realizácia modernizácie KM. Schválenie investícií na zakúpenie resp. modernizáciu koľajovej mechanizácie by sa premietlo do úspory na prevádzku a údržbu koľajovej mechanizácie v nasledujúcich rokoch a celkovo by sa zvýšila a spoľahlivosť zariadení a ich technologické využitie (polohovateľná technika pre prácu vo výškach). Na OR absolútne chýba vysokozdvižná polohovateľná technika. V súčasnom období používaná vysokozdvižná technika si vyžaduje vyššie náklady na opravy a nespĺňa bezpečnostné požiadavky pre prácu z mechanizácie. Koľajové žeriavy (ŽHŽ) sú v prevádzke od roku 1968 a pracovné plošiny MPŽ 20 od roku 1972 (jedna plošina ako súčasť každého vlaku trakčného vedenia), využívajú sa aj na opravu a údržbu osvetľovacích stožiarov, avšak vzhľadom na svoj vek sú poruchové a služby je nutné zabezpečovať i dodávateľsky. Na tratiach OŽ a širokého rozchodu (ŠRT) nedisponujeme žiadnou vysokozdvižnou technikou. V prípade TEŽ, pri údržbe TV a kalamitných situáciách, sa v súčasnosti používajú vozne s pracovnou plošinou (vozne nevyhnutne vyžadujú modernizáciu), ktoré sú ťahané objednaným hnacím dráhovým vozidlom nezávislej trakcie (HDV) radu 706, na odstraňovanie námrazy objednávame HDV radu 420. Obe uvedené vozidlá sú po dobe životnosti, ich údržba problematická (vyžadujú investíciu do modernizácie), okrem toho prevádzkovateľ vozidiel ZSSK Slovensko, a. s. ich pre vlastnú prevádzku nepotrebuje. Uvedené HDV sú zazmluvnené na rok 2012. V prípade neobnovenia zmluvy zo strany poskytovateľa služby na ďalšie obdobie, nebudeme môcť garantovať bezpečnosť a prevádzkyschopnosť na tratiach TEŽ. Je preto nevyhnutná ich plnohodnotná náhrada. V budúcom období bude prioritou pokračovať v nasledovných aktivitách a zámeroch: modernizáciami MVTV 02 pre každé turnusové pracovisko OTV, 14

realizovať montáž nových polohovateľných pracovných plošín pre prácu vo výškach na modernizované MVTV, nákup nových zdvižných a polohovateľných hydraulických rúk s pracovnou plošinou, umiestnených na autopodvozkoch, s možnosťou ich nakoľajnenia, stredné (generálne) opravy ostatných vozidiel MVTV, na MVTV výmena vonkajšieho návestného žiarovkového osvetlenia za elektronické LED osvetlenie. 3.10 Projekt diagnostiky zberačov HDV Projektom dôjde k stanoveniu presného zistenia stavu zberačov HDV, čo bude mať za následok včasné zabránenie jazdy HDV s takýmto zberačom a tým aj k zníženiu obmedzovaniu plynulosti a bezpečnosti železničnej prevádzky z dôvodu poškodenia zariadení trakčného vedenia. Náklady na jeho realizáciu budú jasné až po ukončení projektu. 3.11 Projekt meranie parametrov trakčného vedenia z MVTV V oblasti zvýšenia bezpečnosti a spoľahlivosti zariadení TV v správe a údržbe odvetvia EE by vysokou mierou prispelo z hľadiska skvalitnenia snímania a nastavenia parametrov trakčného vedenia koridorových tratí inštalovanie diagnostických zariadení merania statických parametrov trakčného vedenia na MVTV najmä v oblasti OR Trnava a OR Žilina konkrétne u SMSÚ EE TV Trnava a SMSÚ EE TV Žilina. 4. Záver Stratégiou odvetvia EE ŽSR je čo najefektívnejšie využívať pridelené finančné prostriedky a ľudský potenciál na udržiavanie a spravovanie elektrotechnických zariadení železníc a garantovať bezpečnosť a prevádzkyschopnosť železničnej dopravnej cesty po stránke jej prislúchajúcej. Nemej dôležitou stránkou je napredovať v modernizácií starších zariadení a nahrádzať ich najmodernejšími technológiami jednoduchými a nenáročnými na údržbu. Uvedené návrhy smerovania odvetvie EE sú plánované pre roky 2012 2018. Ekologické aspekty prevádzky, údržby a diagnostiky elektrických staníc vvn, vn na ŽSR Ing. Ján Ďuriš, OR Zvolen 1. Úvod Základným motívom tejto témy je poukázať na ekologickú problematiku prevádzky, údržby a diagnostiky zariadení TNS, v kontexte s použitými výkonovými prvkami vvn a vn. V obvode SEE OR Zvolen je možné zhodnotiť obdobie od nástupu elektrifikácie tratí od začiatku 90-tych rokov minulého storočia po dnešok, ktoré bolo poznačené značnými zmenami v elektrotechnickom odvetví, z hľadiska sprístupnenia moderných technológií vtedajšej západnej Európy. Použité prvky vvn, vn v rozvodniach TNS Kozárovce a Hronská Dúbrava: Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené TNS boli projektované a budované v rokoch 1988 1994, bola pri výstavbe použitá dovtedy známa vyrábaná technika v rámci RVHP. V rozvodni 110 kv to boli vvn prvky s olejovou náplňou: - výkonové vypínače: 1VMN 123.2 Škoda Plzeň, izolačné médium olej ITO, náplň 185 kg, - prúdové meniče: TPE 11 E Arteche, izolačné médium olej ITO, náplň 30 kg, 15

- napäťové meniče: UH 11.15 Arteche, izolačné médium olej ITO, náplň 45 kg. V rozvodni 27 kv to boli vn prvky s olejovou náplňou: - výkonové vypínače: VMI V744 EJF Brno, izolačné médium olej ITO, náplň 15 kg, - trakčné transformátory: EJRH 28 M-0, 110/27 kv 10 / 12,5 MVA Škoda Plzeň, izolačné médium olej ITO 200, náplň 11,4 t, - transformátor vlastnej spotreby: TJ Ob 294/22 BEZ Bratislava, izolačné médium olej ITO, náplň 165 kg. Spoločným znakom použitých prvkov vvn, vn (meniče, vypínače, transformátory) bolo použitie oleja, ako izolačného a chladiaceho činidla. Tento fakt mal podstatný vplyv na vykonávanie údržby týchto zariadení z hľadiska potreby rešpektovania ekologických noriem platných v SR, ktoré boli postupne sprísňované aplikáciou zákonov a nariadení EU. Pre prevádzkovateľa to znamenalo vybudovanie ekoskladov na uskladňovanie nového a odpadového oleja, dôslednú evidenciu objemov olejov a zabezpečenie likvidácie odpadového oleja. Tento fakt mal samozrejme aj dopad na ekonomické náklady prevádzky a údržby vvn a vn zariadení TNS, zhodnotenie ktorých nie je úlohou tejto prezentácie. 2. Prevádzka, údržba a diagnostika vvn a vn zariadení TNS v súvislosti s ekologickým vplyvom TNS sprostredkováva dodávku elektrickej energie pre trakčné účely z distribučnej siete 110 kv transformáciou na 27 kv a rozvedením na jednotlivé úseky trakčného vedenia prostredníctvom vvn a vn prvkov. Keďže celý proces dodávky elektrickej energie do trakčnej siete je značne dynamický s častými cyklami spínania a poruchami spôsobenými jazdou vlakov s EHV závislej trakcie, sú hlavne výkonové vypínače napájačových vývodov TV značne namáhané. Z tohto vyplýva aj nutná zvýšená starostlivosť o spínacie prvky, znamenajúca výmenu izolačného oleja, vyčistenie kontaktov a celkovú prehliadku vypínačov v rámci údržbového zásahu. Výmena oleja sa realizovala po 15 20 výpadkoch napájačového vypínača skratom, v závislosti od dynamiky skratového prúdu. Zo skúseností, aj v iných OR, bolo zistené, že nad tieto počty skratov bola ďalšia prevádzka riziková, pretože oleje strácajú izolačné vlastnosti nahorením splodín pri vypínaní skratových prúdov. Na priloženom obrázku je zobrazený optický stav oleja nového a oleja z výkonového vypínača 27 kv po 18 vypnutiach skratových prúdov. V súčasnosti je možné vlastnosti oleja a celkový stav vypínačov overiť aj diagnostickou činnosťou v spolupráci s VVÚŽ. Z hľadiska kvality olejov sa diagnostické metódy používajú najmä pri trasformátoroch a prvkoch 110 kv, ktoré nie je nutné meniť v závislosti od počtu porúch, ale po zistení skutočného stavu oleja. Na základe diagnostiky sa v súčasnosti realizuje v prípade trakčných transformátorov regenerácia oleja, čo je ekonomickejšia a ekologickejšia cesta. Pre porovnanie spotrieb izolačného oleja uvádzam vybraté obdobie na TNS Kozárovce: Celkovo za roky 1994 až 2011 bolo na TNS Kozárovce nutné vymeniť resp. doplniť cca 8 300 l oleja. Z grafického vyjadrenia spotrieb vyplýva, že spotreby olejov na najviac exponovaných vypínačoch z hľadiska porúch (N1, N11) sa spotreby zastavili na hladine 360 l v prípade N11 (výmena za vákuový v r. 1996), resp. 840 l v prípade N1 (výmena za vákuový v r. 2003). 16

Na TNS Hronská Dúbrava bola podobná situácia v spotrebe olejov, z grafických znázornení je zrejmé, že k výmenám napájačových vypínačov došlo v neskoršom období. Ekologické pravidlá narábania s odpadovými olejmi Oleje používané v elektrotechnike sú z hľadiska nakladania s nebezpečnými odpadmi kategorizované ako Nechlórové minerálne izolačné a teplonosné oleje a v zmysle zákona č. 223/2001 Z. z. 42 nakladanie s odpadovými olejmi platia nasledovné pravidlá: Zakazuje sa: - vypúšťanie odpadových olejov do povrchových vôd, podzemných vôd a odpadových kanalizácií, - ukladanie alebo vypúšťanie odpadových olejov do pôdy. Ak to technické, ekonomické a organizačné podmienky dovoľujú, je držiteľ povinný zabezpečiť regeneráciu, energetické zhodnotenie, resp. zneškodnenie odpadových olejov. Držiteľ odpadových olejov je povinný odovzdať ich na regeneráciu, resp. iné zhodnotenie alebo likvidáciu držiteľovi autorizácie pre nakladanie s odpadmi (právnická osoba). Ten, kto zabezpečuje zber, regeneráciu alebo zneškodnenie odpadových olejov je povinný: - viesť a uchovávať evidenciu o objeme odpadových olejov, - ohlasovať údaje z evidencie štvrťročne recyklačnému fondu a príslušnému úradu ŽP. V praxi to znamená pre prevádzkovateľa TNS, dbať na bezpečnú manipuláciu pri odoberaní vzoriek oleja, pri dopĺňaní náplne do prístrojov, ako aj pri výmene celých olejových náplní prvkov vvn, vn. Dôraz treba klásť najmä na možnosť znečistenia vôd a pôdy, za čo, podobne ako aj za nedodržanie ostatných ustanovení zákona, hrozia prevádzkovateľovi značné sankcie. Použité prvky vvn, vn v rozvodniach TNS Banská Bystrica Táto TNS bola uvedená do prevádzky v r. 2007 a z hľadiska technologického vybavenia sú použité najmodernejšie prvky rozvodní. Okrem trakčných transformátorov je celá prevádzka bezolejová, nenáročná na údržbu, nevyžadujúca olejové hospodárstvo. V rozvodni 110 kv to boli vvn prvky: - výkonové vypínače: SIEMENS 3AP1 FB, zhášadlo a izolačné médium SF6,náplň 5,4 kg, - prúdové meniče: SIEMENS SAS 123, izolačné médium SF6, náplň 6,1 kg, - napäťové meniče: SIEMENS SVS 123, izolačné médium SF6, náplň 4,8 kg. V rozvodni 27 kv to boli vn prvky: - výkonové vypínač, prúdové meniče, napäťové meniče a ostatné prvky sú integrované do zapúzdreného rozvádzača SIEMENS 8DA11 s náplňou SF6 v množstve 17 kg, - trakčné transformátory: TN10RE 12500/110PN, 110/27 kv, 12,5 MVA, ABB, izolačné médium olej 8,0 t. 17

Prevádzka, údržba a diagnostika vvn a vn zariadení TNS v súvislosti s ekologickým vplyvom U tejto novovybudovanej TNS inštaláciou progresívnych technológií došlo k zníženiu rozsahu údržbárskych zásahov, prevádzka je bezobslužná, vyžadujúca si iba občasnú kontrolu, vzhľadom na precízny monitoring jednotlivých zariadení a zasielanie poruchových stavov priamo na RSE. Prvky rozvodne 110 kv sú použité s izolačnými náplňami SF6, ktoré sú pre dlhodobé používanie bez potreby výmeny, sleduje sa iba prípadný pokles tlaku náplne, prípadné úniky. Použitie SF6 znamená aj výborné izolačné vlastnosti a zníženie namáhania silových kontaktov vypínačov, čím sa zvyšuje ich prevádzková odolnosť a teda nekladie na zamestnancov údržby zvláštne nároky. Celá rozvodňa 27 kv je zapúzdrená a jednotlivé prístrojové vybavenie je v izolačnom médiu SF6, nevyžadujúce bežné údržbové zásahy v porovnaní s máloolejovými vypínačmi. Ekologické pravidlá narábania s plynom SF6: Jednou z mála nevýhod použitia plynu SF6 ako izolačného média v elektrotechnických zariadeniach je skutočnosť, že ide o tzv. skleníkový plyn, a preto je s ním pomerne prísny režim narábania. Zákon č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a tiež vyhl. č. 314/2009 Z. z., ktorou MŽP stanovuje, okrem iného, aj podrobnosti o limitoch únikov F-plynov počas bežnej prevádzky, stanovuje povinnosti prevádzkovateľov zariadení s SF6 plynom. Aj pre ŽSR platia tieto zásady upravené Metodickým usmernením NGR pre prevádzku, z ktorých vyplývajú povinnosti: - vedenie evidencie o zariadeniach s plynom SF6, - oznamovacia povinnosť úradom ŽP, - dodržiavanie limitov únikov, - kontroly odborne spôsobilou osobou (3-, 6-, 12- mes. intervaly podľa objemu náplne). Pre nás platí bežné zariadenia 3 30 kg, 1 x ročne, hermeticky uzavreté zariadenia 6 30 kg, 1 x ročne, - v prípade úniku odstraňovanie porúch spôsobilou osobou v čo najkratšom čase + opätovná kontrola. Za nedodržanie zákonných ustanovení sú stanovené sankcie. 3. Záverečné zhrnutie Porovnaním technologického vybavenia TNS z 90-tych rokov minulého storočia a zo súčasnosti možno konštatovať značný pokrok nielen v technickej dokonalosti jednotlivých prvkov (použitie materiálov, väčšia výkonnosť, skratová odolnosť,...), ale aj v oblasti použitia izolačných médií. Odstránenie oleja z prvkov rozvodní 110, 27 kv znamená zjednodušenie údržbových zásahov, odstránenie rizík ekologických havárií a následných sankcií, nie je nutné mať priestory a vybavenie potrebné pre ekologické skladovanie olejov a samozrejme aj pozitívny ekonomický vplyv na náklady TNS. Použitie prvkov s izolačným médiom SF6 je z hľadiska prevádzkovania zjednodušené, zabezpečuje sa iba periodický dohľad nad prípadným únikom, stratou tlaku. Tieto parametre sú sledované aj monitorovacím systémom TNS s prenosom podstatných signálov na RSE. Z hľadiska ekológie je potrebné evidovať zariadenia s plynom SF6, zabezpečovať ročnú autorizovanú kontrolu prípadných únikov u zariadení s náplňou väčšou ako 3 kg, zabezpečovať autorizovaný servis v prípade porúch na zariadeniach s SF6. 18

Kontajnerové trakčné meniarne riešenie pre V. koridor ŽSR Ing. Vladimír Oravec, GR ŽSR O 460 Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa otvorili možnosti čerpania finančných prostriedkov z jej fondov za účelom modernizácie koridorových tratí na Slovensku. Keďže počas modernizácie dochádza aj k úplnej výmene existujúcich pevných elektrických trakčných zariadení, naskytla sa jedinečná príležitosť uskutočniť zjednotenie trakčných prúdových sústav na modernizovanom V. železničnom koridore a postupne aj na prípojných tratiach k nemu. Podnetom k tomu bolo diskusné fórum Zmena trakčného systému na V. koridore, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave 13. októbra 2004 a na ktorom sa diskutujúci vyjadrili za pokračovanie úvah o zjednotení trakčných sústav na Slovensku. Prvotnou príčinou týchto úvah bola technická výhodnosť prevádzky jednotnej striedavej trakčnej sústavy 25 kv, 50 Hz. Z pohľadu rozhodovania na úrovni GR ŽSR bolo ale potrebné predložiť porovnanie, či a aké budú ekonomické prínosy tejto zmeny. Preto bol Výskumný a vývojový ústav železníc v roku 2005 poverený spracovaním štúdie s názvom Technicko-ekonomické posúdenie zmeny trakčnej sústavy na V. koridore. Z ekonomického rozboru vykonaného v rámci úlohy vyplynuli nasledovné výsledky: - úspora investičných nákladov o 34,6 % z nákladov na pevné elektrické trakčné zariadenia pri modernizácii striedavej trakčnej sústavy 25 kv, 50 Hz (STTS) oproti jednosmernej trakčnej sústave 3 kv (JSTS); - zníženie náročnosti údržby po prechode na STTS 25 kv, 50 Hz o 97 000 nh/rok, čo umožní znížiť počet pracovníkov údržby a zároveň náklady na údržbu budú o 58,5 % nižšie ako pri zachovaní JSTS 3 kv; - úspora 6,9 % nákladov na elektrickú energiu v STTS 25 kv, 50 Hz oproti nákladom pri zachovaní JSTS 3 kv. Okrem vyššie uvedených prínosov by bolo možné do ekonomického porovnania zahrnúť aj úspory u mimoželezničných organizácii prevádzkujúcich podzemné kovové konštrukcie v dôsledku zníženia korózneho účinku bludných prúdov. Podľa štúdie SUDOP-u z roku 1987 boli na ČSD k 31.12.1985 primárne straty na dĺžke 2 100 km tratí elektrifikovaných JSTS 3 kv spôsobené bludnými prúdmi 1,05 mld až 1,27 mld Kčs/rok. Z tohto pohľadu zmena trakčnej prúdovej sústavy preto znamená aj výrazný celospoločenský prínos. Na základe uvedených výsledkov predložených Výskumným a vývojovým ústavom železníc, GR ŽSR odsúhlasilo 30.11.2005 zmenu JSTS 3 kv v rámci modernizácie na V. koridore za STTS 25 kv, 50 Hz. V súvislosti s týmto rozhodnutím o zmene trakčnej sústavy na V. železničnom koridore začalo postupne vznikať množstvo prakticky orientovaných otázok ohľadom samotného technického spôsobu uskutočnenia tejto zmeny pri čo najmenšom obmedzení prevádzky železničnej dopravy a čo najmenších finančných nákladoch. Za účelom zabezpečenia základnej miery súčinnosti pri hľadaní možných riešení, ako aj zhrnutia požiadaviek za ŽSR, bol VVÚŽ Vrútky poverený vypracovaním materiálu študijného charakteru pracovne nazvaného ako Súbor opatrení a postupov pri zmene trakčnej sústavy na V. železničnom koridore. Boli navrhnuté a rozpracované tri základné alternatívy postupov pri uskutočňovaní zmeny trakčnej sústavy z JSTS 3 kv na STTS 25 kv, 50 Hz: - využitie úpravy ťažkej zostavy TV v STTS 25 kv, 50 Hz ( Ťažké trolejové vedenie ), - využitie prechodne upravenej ľahkej zostavy TV v JSTS 3 kv ( Zosilnené ľahké trolejové vedenie ), - priamy prechod ( Ľahké trolejové vedenie ). Ako najvýhodnejšia bola zvolená alternatíva s použitím ľahkej zostavy TV a dočasným systémom JSTS 3 kv. Zjednodušene možno alternatívu popísať ako dočasnú prevádzku ľahkej zostavy TV v JSTS 3 kv. Pod pojmom dočasné sa v tomto prípade rozumie obdobie od niekoľkých mesiacov po niekoľko rokov. Z hľadiska porovnania prenosových vlastností TV má zostava typu S (TD 100 Cu, NL 50 Bz) s jedným zosilňovacím vedením 240/39 AlFe rovnaký odpor ako vedenie s TD 150 Cu a NL 120 Cu bez zosilňovacieho vedenia. Pri projektovaní úseku Poprad Liptovský Mikuláš z dôvodu smerovania novej trate, nie je možné stávajúce TM využiť pre dočasné napájanie (u TM Štrba, TM Kráľova Lehota a TM Liptovský Mikuláš by bolo treba realizovať ťažké a dlhé napájacie vedenie 3,0 4,0 km). Z týchto dôvodov a z dôvodu veľkej finančnej náročnosti napájacieho vedenia, 19

nutnosti výkupu pozemkov, držaní vecného bremena a náročného riešenia postupov výstavby, je navrhnuté nové riešenie dočasného napájania a to pomocou kontajnerových meniarní. Kontajnerové meniarne sú navrhnuté tak, aby kratšie medzimeniarenské vzdialenosti umožnili použiť zostavu TV bez zosilňovacieho vedenia a zároveň dimenzie TM boli menšie. S prvou ptm Lučivná s výkonom 2 x 5 MW usmerňovacích jednotiek je uvažované v km 212,37. Meniareň bude pracovať proti stávajúcej TM Poprad a proti novej ptm Biely Váh s výkonom 1 x 5 MW usmerňovacích jednotiek v km 220,85. Ďalšie meniarne budú ptm Východná s výkonom 1 x 5 MW usmerňovacích jednotiek v km 229,5, ptm Kráľova Lehota s výkonom 1 x 5 MW usmerňovacích jednotiek v km 238,73, ptm Závažná Poruba s výkonom 1 x 5 MW usmerňovacích jednotiek v km 249,85. Posledná ptm Palúdza s výkonom 1 x 5 MW usmerňovacích jednotiek v km 259,13 bude pracovať oproti stávajúcej TM Ružomberok. Ako vyplýva z energetických výpočtov a návrhu napájania trakčného vedenia, v úseku Poprad Liptovský Mikuláš bude potrebné vybudovať šesť kontajnerových meniarní. Vzhľadom na postupnosť prebiehajúcich modernizačných prác nie je možné dopredu stanoviť prechodné obdobie počas ktorého bude potrebné prevádzkovať navrhnuté kontajnerové meniarne. Z tohto dôvodu bolo ŽSR spolu s projektantom firmou ECS Engineering nútené zamyslieť sa nad koncepciou týchto kontajnerových meniarní tak, aby čo najlepšie spĺňali požiadavky budúceho správcu. Na základe porád uskutočnených spolu s projektantom, OR Košice SEE a ŽSR GR O460 bolo navrhnuté riešiť kontajnerové meniarne pomocou betónových kontajnerových prefabrikátov. Toto riešenie umožňuje prepravu po ceste a následne osadenie do zhutnenej vrstvy štrku, alebo prepravu na kontajnerových železničných vagónoch. V oboch prípadoch je umožnené presunutie meniarne bez demontáže technológie (len s vybratými trakčnými transformátormi). Výhodou navrhnutého riešenia je tiež dlhá životnosť stavebnej časti a minimálne nároky na údržbu stavebných častí. Z týchto dôvodov je kontajnerová meniareň rozdelená na nasledovné funkčné moduly: - distribučný kontajner (ďalej už len DK ), ktorý obsahuje: - skriňový rozvádzač 22 kv (AJL), - hlavný striedavý rozvádzač vlastnej spotreby (ANG), - podružný striedavý rozvádzač vlastnej spotreby (ANJ1), - jednosmerný rozvádzač vlastnej spotreby (ATJ1), - transformátor vlastnej spotreby (TVS1), - oddeľovací transformátor distribučnej nn prípojky (TOC), - elektromerový rozvádzač (RE) (pre účely fakturačného merania), - fakturačný systém elektrickej práce (pre kontrolné účely ŽE ŽSR), - kontajner trakčného transformátora (ďalej už len TK ), ktorý bude obsahovať: - trakčný transformátor TU1 (TU2), - kontajner trakčných usmerňovačov (ďalej už len UK ), ktorý bude obsahovať: - dva polo-rámy trakčného usmerňovača AUU1.1, AUU1.2, - vzduchovú trakčnú tlmivku LU1 (LU2), - rozvádzač záporného pólu RZP1 (RZP2), - zobrazovacie jednotky trakčného usmerňovača MXU1 (MXU2), 20

- napájačový kontajner (ďalej už len NK ), ktorý bude obsahovať: - skriňový rozvádzač 3 kv (AME), - podružný striedavý rozvádzač vlastnej spotreby (ANJ2), - jednosmerný rozvádzač vlastnej spotreby (ATJ2), - rozvádzače riadiaceho systému AYG1, AYG2, - rozvádzač diaľkového riadenia úsekových odpájačov TV (DLR), - skriňa prenosových zariadení PZ, skriňa EPS, PSN, PZ, telefón. Rozvodňa 22 kv AC je navrhnutá s vákuovými vypínačmi pre dve prívodné linky a vývodmi pre dva trakčné transformátory. Trakčný transformátor je navrhnutý v suchom vyhotovení s cievkami zaliatymi epoxidovou živicou s prirodzeným chladením. Na základe energetických výpočtov a z nich vyplývajúceho požadovaného výkonu meniareň obsahuje jeden, alebo dva trakčné transformátory (jeden, alebo dva kontajnery trakčného transformátora a jeden, alebo dva kontajnery trakčných usmerňovačov). Jednosmerná časť je navrhnutá na báze kovových zapuzdrených krytých vzduchom izolovaných rozvádzačov typu SDxx. Vo funkcii vývodových polí sú to rozvádzače typu SDNx, pozostávajúce z pevnej a výsuvnej časti. Na výsuvnej časti bude inštalovaný rýchlovypínač typu Sécheron UR26 (alebo porovnateľný) spolu so systémom silových kontaktov a ovládacích konektorov. V pevnej časti skrine budú inštalované prvky pre meranie prúdu a napätia pracujúce na báze Hallovho javu, vývodový motoricky ovládaný odpojovač a obmedzovač prepätia. V hornej časti skrine sú inštalované ovládacie a signalizačné prvky spolu s terminálom FPDC (digitálna ochrana). Usmerňovacia jednotka je zostavená zo štyroch 6-impulzných mostíkov chladených termo-trubicami, ktoré sú inštalované na samostatných vozíkoch. Po zasunutí do skrine tvoria vždy dva z nich dohromady jeden klasický dvanásťpulzný trakčný usmerňovač. Zasúvanie a vysúvanie vozíkov je motorické a v prípade potreby môže slúžiť aj pre diaľkové odpojenie usmerňovačovej jednotky. Podobne, ako u vývodových polí v hornej časti, je umiestnené ovládacie pole a terminál FPDC. Napájačový kontajner obsahuje aj riadiaci systém stanice (RSS), ktorý spolu s prenosovým systémom sú neoddeliteľnou súčasťou kontajnerovej meniarne. Riadiaci systém stanice zabezpečuje komunikáciu jednak s technológiou napájacej stanice a cez prenosový systém aj s nadradeným riadiacim systémom (RSY-D). Nakoľko sa predpokladá, že meniareň bude bez obslužná, RSS je navrhnutý tak, aby bolo možné ovládať meniareň počas celej doby modernizačných prác v danom úseku. 21

Výkon komplexnej diagnostiky elektrických zariadení v podmienkach ŽSR Ing. Slavomír Seman, VVÚŽ Žilina 1. Úvod do diagnostiky na ŽSR Základným dôvodom výkonu komplexnej diagnostiky zariadení infraštruktúry ŽSR je včasné zachytenie nežiaduceho vývoja sledovaných veličín a tak predchádzať rozsiahlym škodám. Okrem uvedeného dôvodu nasadenie komplexnej diagnostiky prináša ďalšie dôležité pozitíva: - detailný prehľad o stave zariadenia s možnosťou predikcie stavu do budúcna a z toho vyplývajúce lepšie možnosti efektívnejšieho plánovania cielených investícií pre opravy a rekonštrukcie, - odstránenie v mnohých prípadoch nepotrebných údržbových zásahov, vyplývajúcich z plánovanej údržby, v zmysle predpisov SR a efektívne využívanie pracovného času zamestnancov údržbárskych zložiek, - komplexná diagnostika umožňuje prechod z plánovanej údržby na prediktívnu, resp. cielenú (v praxi ide o odstránenie nepriaznivých stavov zistených pri komplexnej diagnostike). Vzhľadom na potrebu efektívneho využívania možností, ktoré komplexná diagnostika ponúka a dôležitosti jednotlivých technologických prvkov, komplexnej diagnostike podliehajú najmä tieto technologické celky: - trakčné napájacie stanice (TNS) sú jedným z najdôležitejších technologických prvkov v reťazci zabezpečujúceho napájanie hnacích dráhových vozidiel. Ich hlavnou úlohou je úprava parametrov elektrickej distribučnej siete na parametre potrebné pre napájanie hnacích dráhových vozidiel. Na ŽSR slúžia trakčné napájacie stanice na transformáciu napäťovej hladiny 110 kv 50 Hz, na hladinu 27 kv 50 Hz. - trakčné meniarne (TM) ich účel je zhodný s trakčnými napájacími stanicami, pričom navyše v trakčných meniarňach dochádza k usmerňovaniu napájacieho napätia pre trakčnú sústavu DC 3 kv, - trakčné vedenie (trolejové vedenie + STPC) (TV) cesta pre prenos elektrickej energie medzi TNS resp. TM v oboch smeroch, - transformátorové stanice stanice transformujúce rozvod 22 kv na 0,4 kv štandardné napájacie miesta pre napájanie ako bežnej spotreby tak aj napájanie strategických uzlov, zabezpečujúcich bezpečnosť a plynulosť železničnej prevádzky. Vzhľadom na množstvo prvkov v jednotlivých technologických celkoch sú komplexnej diagnostike podrobované iba isté dôležité, resp. kritické prvky. Sú to: - výkonové a prístrojové transformátory, - výkonové vypínače, rýchlovypínače, - uzemňovacie sústavy, - zvodiče prepätia, bleskoistky (110 kv, 27 kv, 22 kv), - výkonové káble a káblové koncovky, - batériové systémy, - úložné líniové zariadenia a protikorózne opatrenia, - trakčné vedenie. 2. Diagnostika výkonových a prístrojových transformátorov Výkonový transformátor je srdcom napájacej stanice. Je to finančne najnáročnejší komponent a v podmienkach ŽSR pracuje vo veľmi špecifických pre životnosť transformátora nepriaznivých podmienkach. Ide v podstate o veľký elektro-chemický reaktor. Je možné povedať, že diagnostické metódy sú najviac rozvinuté práve v oblasti diagnostiky transformátorov. V súčasnosti sú k dispozícii postupy a metódy, ktoré umožňujú nielen detegovať a určiť vzniknutý problém, ale tento problém predpovedať do budúcna a predchádzať nehodovým udalostiam. Problém odhadu životnosti technologických prvkov je u transformátorov vyriešený. Z uvedeného dôvodu je nutné týmto prvkom venovať adekvátnu pozornosť. 22

Pre komplexnú diagnostiku transformátora sa požívajú dve, resp. tri skupiny diagnostických meraní. 1. Meranie elektrických parametrov transformátora základné meranie izolačnej a elektricky vodivej sústavy v transformátore a) izolačný odpor, b) kapacita, c) pomer C2/C5, d) stratový činiteľ tg δ, e) relatívna permitivita εr, f) odpory vinutí vrátane prepínača odbočiek, g) prevodový pomer, h) magnetizačné prúdy, i) impedancia nakrátko, j) straty v transformátore (Fe, Izolačná sústava). 2. Meranie mechanických zmien v transformátore a) frequency response analysis (FRA) metóda, ktorá na základe frekvenčnej odozvy transformátora poskytuje informáciu o možných mechanických zmenách vo vnútro transformátora bez nutnosti transformátor rozobrať. 3. Komplexný rozbor elektroizolačnej kvapaliny (v prípade ak transformátor obsahuje elektroizolačnú kvapalinu) a) prierazné napätie, b) obsah vody v oleji, c) číslo kyslosti, d) stratový činiteľ, e) relatívna permitivita, f) povrchové napätie, g) obsah kalov, h) obsah inhibítora, i) chromatografická analýza plynov rozpustených v oleji, j) test na prítomnosť PCB, k) test na prítomnosť korozívnej síry. Komplexná diagnostika transformátorov sa vykonáva v kooperácii s externým dodávateľom, kde časť meraní sa vykonáva v réžii VVÚŽ a časť meraní zabezpečujeme dodávateľským spôsobom. 3. Diagnostika výkonových vypínačov Výkonový vypínač je z pohľadu bezpečnosti jedným z najdôležitejších prvkov v rozvodni. Na popud ochranných prvkov musí správne reagovať a likvidovať vzniknutú poruchu (nadprúd, skrat). Tento prvok je s pohľadu dynamiky činnosti v nevýhodnom režime. Dlhý čas je v istej polohe (zvyčajne zapnutý ) a za veľmi krátky časový úsek musí tento stav zmeniť. Z pohľadu komplexnej diagnostiky sú na vypínači sledované tri oblasti parametrov: 1. Meranie elektrických parametrov vypínača: 23

a) prechodový odpor kontaktov hlavnej prúdovej dráhy, b) zvod vypínača. 2. Meranie mechanických parametrov vypínača je možné sledovať niekoľko stoviek mechanických parametrov, z ktorých najdôležitejšie sú: čas vypnutia, súhlas pólov, čas zapnutia, schopnosť funkcie OZ. 3. Kontrola kvalitatívnych parametrov elektroizolačného a zhášacieho média: a) kontrola kvality vákua, b) kontrola kvalitatívnych parametrov oleja, c) kontrola kvalitatívnych parametrov SF6. Všetky uvedené parametre pri rešpektovaní ich vzájomnej súvislosti a s dokonalým poznaním konštrukcie vypínača umožňujú detegovať nedostatky na týchto prvkoch v dostatočnom predstihu a zároveň je možné zabrániť rozsiahlym poškodeniam rozvodných systémov, ktorých zlyhanie výkonového vypínača postihuje nielen elektricky, ale aj mechanicky. 4. Diagnostika uzemnenia a uzemňovacích sústav Uzemňovacia sústava plní dve základné funkcie. Prvá je funkčná, teda vytvára podmienky, pri ktorých počas vzniku poruchy je táto porucha jednoznačne identifikovaná ochrannými prvkami a následne riešená vypnutím príslušnej časti napájacieho systému. Druhou, no dôležitejšou funkciou uzemňovacej sústavy je ochranná funkcia osôb, nachádzajúcich sa v napájacej stanici počas prevádzky, no najmä počas poruchy. Základným ochranným princípom uzemňovacej sústavy je jej schopnosť rozložiť potenciál vznikajúci pri prevádzke no najmä pri skrate tak, aby za žiadnych okolností nemohlo dôjsť k preklenutiu nebezpečného potenciálu a vzniku nebezpečného napätia na neživých častiach napájacej sústavy. Z uvedených dôvodov sa špecializovanými meracími postupmi zisťuje: 1. celkový odpor uzemnenia Voltampérovou metódou, 2. meranie prístupných napätí, 3. meranie krokových napätí, 4. meranie dotykových napätí, 5. meranie spojitosti uzemňovacej sústavy. V princípe sa simuluje porucha v napájanej sústave, resp. priamo v rozvodni a merajú sa prejavy prúdov pretekajúce uzemňovacou sústavou vo forme napätí na neživých častiach, ktoré môžu byť preklenuté. Používa sa špecializovaná technika pracujúca na inej frekvencii ako je frekvencia sieťová, čo zabezpečí bezpečné odlíšenie od vplyvov energetických distribučných systémov. 5. Diagnostika zvodičov prepätia Zvodič prepätia sa štandardne umiestňuje ako posledný prvok pred transformátor. Jeho základnou funkciou je eliminácia prepätí vznikajúcich na prívodnom vedení a ochrana transformátora pred vplyvom týchto prepätí. Je to najlacnejší prvok rozvodne, no chráni najdrahší prvok transformátor u ktorého poškodenie izolačnej sústavy je ekonomicky nerentabilné opravovať. 24

Diagnostika zvodičov ZnO sa realizuje pod napätím. Meria sa odporová zložka tretej harmonickej zvodového prúdu, následne sú výsledky kompenzované na okolitú teplotu a veľkosť napätia 6. Diagnostika káblov a káblových koncoviek Káble a inštalácie na kábloch (káblové spojky, káblové koncovky,...) tvoria na ŽSR významný podiel v prenose elektrickej energie pre napájanie oznamovacích a zabezpečovacích zariadení. Ich spoľahlivosť má priamy vplyv na bezpečnosť železničnej prevádzky. Prevádzkový režim pri nízkej záťaži VN káblov naznačuje časté namáhanie kábla prepätiami. Z uvedeného dôvodu sa na kábloch vykonáva: 1. meranie izolačného stavu, 2. meranie kapacity, 3. meranie stratového činiteľa, 4. meranie čiastkových výbojov: a) elektrická metóda, b) akustická metóda. Uvedené metódy umožňujú včasné podchytenie a lokalizáciu degradácie izolačnej sústavy kábla a predchádzaniu zlyhania prenosu elektrickej energie pre napájanie oznamovacích a zariadení. 7. Diagnostika batériových systémov Na základe skúseností je možné konštatovať, že batériové systémy sú najslabším článkom napájacej stanice. Sú často umiestnené v neklimatizovaných priestoroch a nevhodné tepelné prostredie priamo vplýva na ich kapacitu. Z uvedeného dôvodu je nutné sledovať stav batériových systémov pravidelnými kontrolami a komplexnými skúškami. Pri komplexnej diagnostike stavu akumulátorovej batérie sa vykonáva: 1. kontrola hladiny a hustoty elektrolytu, 2. meranie vnútorného odporu článku, 3. funkčné skúšky akumulátorovej batérie, 4. kapacitné skúšky akumulátorovej batérie, 5. úplná skúška nabíjacieho ústrojenstva. Zlyhanie jedného článku v batérii je štandardne sprevádzané jeho rozsiahlym mechanickým poškodením, ktoré sa prenesie aj na okolité články a dôjde k rozsiahlemu poškodenie celej inštalácie. 8. Termografická diagnostika Termografia a termografická diagnostika je v súčasnosti vykonávaná ako základná a používa sa ako doplnok k mnohým rôznym diagnostickým postupom (diagnostika batérií...). V princípe ide o vizualizáciu povrchových tepelných polí. 25

Nasadením termografie ako bežnej diagnostickej metódy bolo v mnohých prípadoch zabránené vzniku požiarov ale aj samotnému poškodeniu zariadenia z dôvodu prehriatia. Termografia bola nasadená aj na kontrolu trakčného vedenia s využitím leteckej techniky, kde bola vykonávaná nielen termografická, ale aj vizuálna kontrola trakčného vedenia a liniek 110 kv a 22 kv. 9. Diagnostika koronárnej aktivity V rámci diagnostiky izolátorových prvkov je sledovaná koronárna aktivita. Koróna je prirodzený prejav prítomnosti vysokého napätia. Podstatné z pohľadu spoľahlivosti je jej prítomnosť v správnom mieste izolátorového prvku na koronárnej armatúre. Všade inde najmä na samotnom telese izolátora spôsobuje jeho degradáciu a následné zlyhanie (prieraz izolátora). Pre snímanie koronárnej aktivity sa používajú špecializované kamery pracujúce v pásme UV žiarenia, ktoré vizualizujú koronárnu aktivitu. 10. Záver Okrem diagnostiky vybraného okruhu zariadení sú činnosti oddelenia diagnostiky sústreďované aj na riešenie problémov vyplývajúcich so špecifických situácií a prevádzkových stavov na ŽSR. Riešime problematiku izolátorových prvkov, kvalitu elektrickej energie, zaoberáme sa svetelnými auditmi, protikoróznymi opatreniami a mnohými inými oblasťami. Pravidelne sa zúčastňujeme na medzilaboratórnych porovnávacích skúškach, ktoré vyplývajú z členstva v Asociácii skúšobní vysokého napätia. Disponujeme certifikovaným personálom a pre oblasť elektrických meraní a skúšok sme akreditovaní Slovenskou národnou akreditačnou službou. Poznatky a skúsenosti z oblasti spolupráce ŽSR a rezortu školstva Ing. Ján Rohlíček, GR ŽSR O460 1. Úvod Oblasť ľudských zdrojov (ĽZ) zohráva vo všetkých oblastiach činnosti spoločností a ich rozvoja rozhodujúcu úlohu. V podmienkach železníc vzhľadom na jej odvetvové špecifikácie je na úroveň ľudských zdrojov veľmi citlivá (vrcholoví zamestnanci odvetvia EE sú absolventi vysokých škôl s odborným odvetvovým zameraním). Novoprijatí zamestnanci sú schopní samostatnej práce až po niekoľkých rokoch praxe (EE po 4 5 rokoch) a po odbornej príprave (školenia, odborné skúšky, semináre), pokiaľ títo zamestnanci zvládnu špecifiká na ŽSR. Nemalým problémom zachovania a obnovy ĽZ je zdravotná a psychologická spôsobilosť na výkon funkcie, najmä v priestore možného ohrozenia a v blízkosti elektrických zariadení (TV, TNS, silnoprúdové zariadenia,...) v zmysle predpisov ŽSR Bz1, STN a pod. Problémom v oblasti ĽZ sú odchody technických špecialistov, ale aj robotníckych špecialistov do externého prostredia, kde motivácia odmeňovanie, sociálne podmienky pre výkon práce je na inej úrovni ako u nás. Alarmujúcou sa javí aj nepriaznivá demografická krivka zamestnancov ŽSR. Ľudské zdroje v rozhodujúcich profesiách majú preddôchod- 26

kový vek, uvoľnené pracovné miesta sa odchodom týchto zamestnancov do dôchodku veľmi ťažko obsadzujú z vyššie uvedených dôvodov. 2. Stredoškolské vzdelávanie Jedným z možných riešení tohto problému je zvýšená spolupráca so stredným odborným školstvom a univerzitami, ktoré sa zaoberajú prípravou študentov s odborným technickým zameraním. V prípade spolupráce je nutné výchovu nových uchádzačov o zamestnanie na ŽSR v odborných profesiách oboznámiť študentov so základnými technickými oblasťami a požiadavkami zo: - všeobecnej legislatívy týkajúcej sa dopravy, - legislatívy a predpisov týkajúcich sa bezpečnosti zamestnancov v podmienkach ŽSR, - vnútorných predpisov a noriem podľa požadovanej odbornosti. V rámci takýchto príprav sa rozbehla na základe požiadavky Strednej súkromnej odbornej školy (SSOŠ) SEZ Krompachy vzájomná spolupráca. Boli v spolupráci s pedagogickým zborom školy spracované učebné a študijné osnovy, ktoré plne spĺňajú požiadavky na odbornú prípravu pre podmienky železníc. Bola spracovaná analýza potrebnej odbornej literatúry, noriem, predpisov a pracovných pomôcok pre zabezpečenie vyučovacieho procesu zo strany SSOŠ SEZ Krompachy. Na základe pracovných stretnutí so zástupcami ŽSR a Strednej súkromnej odbornej školy SEZ Krompachy, sa zadefinovali možnosti vzdelávania budúcich uchádzačov a zamestnania na ŽSR v nedostatkových pracovných pozíciách. V odvetví EE ide predovšetkým o odchody zamestnancov z nedostatkovej profesie elektromontér pevných trakčných a silnoprúdových zariadení. Pre budúci profesijný rozvoj sa uvažuje len s maturitným študijným odborom a to z dôvodu budúceho kariérneho postupu v rámci personálnych štruktúr spoločnosti. Pre zvýšenie záujmu budúcich študentov o technické zameranie boli prezentované možnosti kariérneho rozvoja na ŽSR priamo na školách počas dní otvorených dverí. V súčasnej dobe sa pripravujú ďalšie stretnutia so zástupcami stredného odborného školstva, v rámci ktorých sa budú konať prezentácie pre ich študentov. 3. Vysokoškolské vzdelávanie V príprave budúcich zamestnancov pre pracovné pozície na ŽSR nie je stredobodom záujmu len stredné odborné školstvo. Prebiehali v poslednom období intenzívne rokovania na aj na akademickej pôde Žilinskej univerzity v Žiline (ŽU). Predmetom úvodných rokovaní bolo zadefinovanie oblastí spolupráce. V podmienkach výchovy budúcich uchádzačov o zamestnanie s vysokoškolským vzdelaním boli zadefinované nasledovné oblasti: - trakčné vedenie a jeho údržba a diagnostika, - používanie nevodivých prvkov v trakčnom vedení, - trakčné napájacie stanice, diagnostika a zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti, - zariadenie pre diagnostiku zberačov elektrických hnacích vozidiel, - zavádzanie rekuperácie v jednosmernej trakcii v podmienkach ŽSR, - zálohové napájanie dôležitých zariadení ŽSR (NZE) a možnosti využitia progresívnych systémov na základe obnoviteľných zdrojov energie, - vonkajšie osvetlenie železničných priestranstiev a používanie nových druhov osvetlenia a využitie regulácie, - elektrické predkurovacie zariadenia a znižovanie nákladov na ich prevádzku, - elektrický ohrev výhybiek a účinnosť, - protikorózna ochrana kovových úložných zariadení, - aktualizácia STN, - kvalita elektrickej energie, 27

- informačné systémy EE (vývoj expertného systému diagnostika), - využívanie obnoviteľných zdrojov energie v podmienkach ŽSR, - zhodnotenie prevádzkovej účinnosti FKZ. Taktiež boli v mesiacoch január a marec 2012 prezentované možnosti zamestnania na ŽSR pre budúcich študentov ŽU tak i pre súčasných diplomantov. Prezentované neboli len pracovné podmienky, ale aj moderné technológie používané v podmienkach ŽSR u odvetvia EE. Samozrejmá je aj spolupráca zamestnancov ŽSR na tvorbe učebných materiálov pre študentov. Je potrebné zintenzívniť spoluprácu v oblasti lektorskej činnosti. Na seminároch odvetvia EE organizovaných v SIP Strečno ŽSR sa pozývajú k účasť lektori ŽU s odbornými prednáškami k problematike v oblasti elektrotechniky. Uvedená spolupráca v prednáškovej činnosti bude slúžiť pre oživovanie a rozširovanie vedomostí súčasných zamestnancov ŽSR a budú zdrojom podnetov pre lektorov ŽU o aktuálnych potrebách ŽSR vo vzťahu k prednášanej problematike ŽSR chcú pôsobiť ako objednávateľ pre riešenie vývojových úloh adresovaných ŽU na základe aktuálnych prevádzkových problémov. Tieto úlohy potom môžu byť riešené v spolupráci s ŽU vo forme vedecko-technickej činnosti, bakalárskych, diplomových a habilitačných prác. Výsledky vývoja by boli následne zavádzané do praxe odvetvia EE v spolupráci s VVÚŽ Žilina. V súčasnej dobe sa v spolupráci so ŽU rieši VaV Vyšetrovanie elektromagnetických interferencií pri súbehu jednosmernej trakcie 1,5 a 3 kv a striedavej trakcie 25 kv, 50 Hz. V budúcnosti sa predpokladá v spolupráci so ŽU riešiť viacero odborných tém. 4. Záver V súčasnej dobe sa urýchľujú procesy zbližovania zamestnávateľov a odborného vzdelávania. To sa prejavuje vo sfére poznávania i vo sfére osobnostných aspektov a hodnotovej orientácie. V podmienkach železníc sa stávajú nevyhnutnou súčasťou spoločnosti odborne vzdelaný zamestnanci, ktorých prípravu zabezpečuje odborné vzdelávanie. Schopnosť komunikovať, zodpovedne sa správať, správne rozhodovať v náročných situáciách, rozvíjanie významných hodnôt, vzájomnej závislosti a spolupráce sú dôležité pre prácu na železnici. To potvrdzuje, že vymedzenie vzťahu medzi zamestnávateľom a odborným vzdelávaním je veľmi dôležité. Isté však je, že vzájomnou spoluprácou medzi ŽSR a školstvom nebude výsledkom len kvalitné pripravená osobnosť do pracovného procesu, ale aj samotný rozvoj spoločnosti vo vzťahu k technológiám, procesom, zvýšeniu bezpečnosti a pod. Cielené investície v odvetví elektrotechniky a energetiky Ing. Juraj Černohorský, GR ŽSR O 460 Zámerom projektu cielených investícií v odvetví elektrotechniky a energetiky je dokončenie budovania siete diaľkového riadenia pre všetky trakčné napájacie stanice a príprava, realizácia rekonštrukcií zariadení vonkajšieho osvetlenia (VO) železničných priestranstiev. 1. Diaľkové riadenie trakčných napájacích staníc V odvetví EE je proces riadenia napájania pevných elektrických trakčných a silnoprúdových zariadení (ďalej len PET a SZ) zabezpečovaný z riadiacich stredísk elektrotechniky riadiacimi pracovníkmi elektrodispečermi, ktorí sú zároveň vrcholovo zodpovední za bezpečný, kvalitný a operatívny výkon tohto procesu. Ako hlavný nástroj používajú zariadenia pre diaľkové riadenie napájania PET a SZ (ďalej len DLR), ktoré umožňujú riadenie kľúčových objektov procesu priamo z RSE bez potreby obsluhy. 28

V súčasnosti je proces napájania objektov PET a SZ celej ŽSR zabezpečený z piatich stredísk RSE, v ktorých je inštalovaných 10 riadiacich systémov RSY-D. To znamená, že prevádzku zariadení EE zabezpečuje 10 elektrodispečerov v nepretržitej turnusovej službe. Principiálna schéma zabezpečenia riadiaceho procesu Z riadiacich stredísk RSE je riadených kľúčových 84 objektov typu trakčných napájacích a spínacích staníc a 201 menších objektov typu ŽST. Vo väčšine uvedených objektov sú inštalované zariadenia DLR, umožňujúce prevádzku bez obsluhy priamo z centier RSE riadiace systémy staníc RSS inštalované obvykle v objektoch trakčných napájacích a spínacích staníc, alebo zariadenia pre riadenie úsekových odpojovačov typu TDR, inštalované samostatne na stanovištiach výpravcov ŽST, ako aj vo funkcii podriadenej stanice RSS v trakčných napájacích a spínacích staniciach. Pre bezpečné, spoľahlivé a operatívne zabezpečenie procesu napájania PET a SZ sú kľúčovo dôležité najmä objekty trakčných napájacích staníc, v ktorých nevyhnutne musí byť zabezpečená obsluha priamo z RSE pomocou zariadení DLR, alebo turnusovou službou. Predmetom návrhu investícií je dosiahnutie podmienok pre zavedenie režimu bez obsluhy vo vytypovaných objektoch so stálou, alebo občasnou turnusovou službou z dôvodov: - neexistujúceho diaľkového riadenia, - nevyhovujúceho stavu zariadení diaľkového riadenia v objekte, - nevyhovujúceho stavu zabezpečenia objektu pred vstupom nepovolaných osôb. Ciele navrhovaných investícií do zariadení DLR 1. Eliminácia neproduktívnych výkonov obsluhy v objektoch trakčných napájacích staníc ŽSR Výkony obsluhy sú výkony turnusovej služby zamestnancov údržby v objektoch napájacích staníc, keď sú zamestnanci k dispozícii elektrodispečerovi pre potreby miestnej alebo manuálnej obsluhy technológie. Takéto výkony sú realizované z dôvodu nerealizovaného, resp. nevyhovujúceho stavu diaľkového riadenia trakčných napájacích staníc. Ide o výkony neproduktívne. Hlavným cieľom navrhovaných investícií je umožnenie zrušenia týchto výkonov náhrada obsluhy napájacích staníc spoľahlivými systémami diaľkového riadenia a prechod do režimu bez obsluhy v predmetných objektoch. Uvoľnený ľudský potenciál zamestnancov údržby bude možné použiť pre realizáciu produktívnych výkonov správy a údržby v odvetví EE, pre kompenzáciu prirodzeného úbytku zamestnancov EE bez nutnosti prijímania a zaškolenia nových. Navrhované investičné opatrenia znamenajú priamu úsporu ročných nákladov obsluhy. 2. Zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti dopravnej cesty Navrhované investičné opatrenia zahrňujú výmeny, resp. inštalácie niektorých zariadení priamo ovplyvňujúcich bezpečnosť a spoľahlivosť dopravnej cesty riadiace systémy staníc, ochrany, prenosové cesty, a pod. Tieto opatrenia sa priamo podieľajú na podstatnom znížení pravdepodobnosti poruchy s následkami škôd nezanedbateľného rozsahu 29