Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky

Zadávateľ: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky podľa Metodického usmernenia MH SR č. 952/2005-200 zo dňa 15. apríla 2005 Zhotoviteľ: CITYPLAN spol. s r. o., Jindrišská 17, 110 00 Praha 1 tel.: 221 184 212, 221 184 214, fax: 224 922 072 energetika@cityplan.cz, www.cityplan.cz Stredisko energetiky a životného prostredia V Prahe, 22. 8. 2007 Vedúci projektu: Riešiteľský tím: Ing. Daniel Bubenko Prof. Ing. Jan Karták, DrSc. Ing. Ivan Beneš Ing. Daniel Bubenko Mgr. Bc. Pavel Frolka

Obsah I. PRÍPRAVNÉ ŠTÁDIUM ANALYTICKÉ...14 SÚHRN...15 1 ANALÝZA ÚZEMIA...16 1.1 ÚZEMNOSPRÁVNE ČLENENIE MESTA...17 1.2 DEMOGRAFICKÉ PODMIENKY...18 1.3 BYTOVÁ VÝSTAVBA...20 1.4 KLIMATICKÉ PODMIENKY...23 2 ANALÝZA EXISTUJÚCICH SÚSTAV TEPELNOTECHNICKÝCH ZARIADENÍ...25 2.1 SÚSTAVA TEPELNÝCH ZARIADENÍ SPOLOČNOSTI TEPLÁREŇ KOŠICE, A. S...25 2.1.1 Základné údaje o technologickom zariadení zdroja tepla...26 2.1.2 Výroba tepla a elektriny...31 2.1.3 Primárne rozvodné tepelné siete...34 2.1.4 Parametre rozvodných primárnych tepelných sietí...37 2.1.5 Vývoj strát tepla v primárnych tepelných sieťach...38 2.1.6 Dodávka tepla z primárnych tepelných sietí SCZT...40 2.1.7 Vývoj ceny tepla v SCZT Košice...41 2.2 SÚSTAVA TEPELNÝCH ZARIADENÍ KOSIT A.S...43 2.2.1 Základné údaje o technologickom zariadení zdroja tepla...44 2.2.2 Dodávka tepla zo zdroja tepla KOSIT a.s...44 2.3 SÚSTAVA TEPELNÝCH ZARIADENÍ TEHO S.R.O. KOŠICE...46 2.3.1 Kotolne v správe TEHO s.r.o. Košice...46 2.3.2 Analýza bilančných údajov kotolní v správe TEHO s.r.o...48 2.3.3 Vývoj spotreby paliva a výroby tepla v kotolniach TEHO s.r.o...50 2.3.4 Priemerná ročná účinnosť výroby tepla...50 2.3.5 Analýza prípravy a spotreby TÚV...51 2.3.6 Tepelné straty v rozvodoch tepla...52 2.3.7 Odovzdávacie stanice tepla v správe TEHO s.r.o. Košice...52 2.3.8 Spôsob regulácie v OST...59 2.3.9 Meranie v OST...59 2.3.10 Sekundárne rozvody tepla...60 2.3.11 Analýza bilančných údajov OST v správe TEHO, s.r.o...65 2.3.12 Množstvo tepla na vstupe do OST...68 2.3.13 Rozvody tepla...70 2.4 SÚSTAVA TEPELNÝCH ZARIADENÍ U. S. STEEL KOŠICE, S.R.O...71 2.4.1 Výroba, spotreba a dodávka tepla...72 2.4.2 Výroba, spotreba a dodávka elektrickej energie...72 2.5 SÚSTAVA TEPELNÝCH ZARIADENÍ OSTATNÝCH DODÁVATEĽOV PREDÁVAJÚCICH TEPLO NA ÚZEMÍ MESTA KOŠICE...73 2.6 TEPELNÉ ZARIADENIA NA VÝROBU TEPLA PRE VEREJNÝ A PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR...73 2.7 TEPELNÉ ZARIADENIA NA VÝROBU TEPLA PRE INDIVIDUÁLNU BYTOVÚ VÝSTAVBU A BYTY S VLASTNÝM ZDROJOM TEPLA..79 3 ANALÝZA ZARIADENÍ NA SPOTREBU TEPLA...81 3.1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O BYTOVÝCH OBJEKTOCH...81 3.2 CHARAKTERISTIKA STAVEBNÝCH SÚSTAV BYTOVÝCH OBJEKTOV...82 3.3 CHARAKTERISTIKA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ V BYTOVÝCH OBJEKTOCH...84 4 ANALÝZA DOSTUPNOSTI PALÍV A ENERGIE NA ÚZEMÍ MESTA...90 4.1 DOSTUPNOSŤ PALÍV V ŠIRŠÍCH SÚVISLOSTIACH...90 4.2 SÚČASNÁ DOSTUPNOSŤ PALÍV A ENERGIE V MESTE KOŠICE...91 4.2.1 Tuhé palivá...91 4.2.2 Kvapalné palivá...91 4.2.3 Plynné palivá...91 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 1

4.2.4 Obnoviteľné zdroje energie...95 4.3 ELEKTRICKÁ ENERGIA...95 4.4 BILANCIA SPOTREBY PALÍV V TEPELNÝCH ZARIADENIACH...95 4.4.1 Tepláreň Košice, a.s...95 4.4.2 KOSIT a.s...96 4.4.3 TEHO s.r.o. Košice...96 4.4.4 Sústava tepelných zariadení U. S. Steel Košice, s.r.o...97 4.4.5 Sústava tepelných zariadení ostatných dodávateľov predávajúcich teplo na území mesta Košice 97 4.4.6 Tepelné zariadenia na výrobu tepla pre verejný a podnikateľský sektor...98 4.4.7 Tepelné zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu a byty s vlastným zdrojom tepla 98 4.4.8 Celková bilancia spotreby palív na výrobu tepla na území mesta Košice...98 5 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU VÝROBY TEPLA S DOPADOM NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE...101 6 SPRACOVANIE ENERGETICKEJ BILANCIE, JEJ ANALÝZA A STANOVENIE POTENCIÁLU ÚSPOR...103 6.1 STANOVENIE POTENCIÁLU ÚSPOR Z VÝROBY A DISTRIBÚCIE TEPLA PO ODBERNÉ MIESTA...103 6.2 ENERGETICKÁ BILANCIA SPOTREBY TEPLA A STANOVENIE POTENCIÁLU ÚSPOR V BYTOVÝCH A NEBYTOVÝCH OBJEKTOCH103 6.2.1 Postup stanovenia potenciálu úspor zo spotreby tepla na vykurovanie bytových a nebytových objektov 103 6.2.2 Stanovenie potenciálu úspor z prípravy, distribúcie a dodávky TÚV do bytových a nebytových objektov 104 7 HODNOTENIE VYUŽITEĽNOSTI OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE PRI ZABEZPEČOVANÍ DODÁVOK TEPLA PRE MESTO...109 7.1 ENERGIA SLNEČNÉHO ŽIARENIA...109 7.1.1 Pasívne solárne systémy...110 7.1.2 Aktívne solárne systémy...110 7.2 ENERGIA BIOMASY...111 7.2.1 Potenciál pre využitie biomasy...112 7.2.2 Možnosti energetického využitia biomasy...112 7.2.3 Druhy tuhých biopalív...113 7.3 GEOTERMÁLNA ENERGIA...115 7.4 ZHRNUTIE VYUŽITEĽNOSTI OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE PRI ZABEZPEČENÍ DODÁVOK TEPLA PRE MESTO...117 8 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA NA ÚZEMÍ MESTA SCENÁRE BUDÚCEHO VÝVOJA SPOTREBY TEPLA...118 8.1 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ ÚSPOR Z VÝROBY A DISTRIBÚCIE TEPLA V SÚSTAVÁCH TEPELNÝCH ZARIADENÍ V SCZT MESTA KOŠICE 118 8.1.1 Tepelné zariadenia spoločnosti Tepláreň Košice, a.s...118 8.1.2 Tepelné zariadenia spoločnosti Tepelné hospodárstvo Košice, s.r.o...118 8.2 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA V BYTOVÝCH OBJEKTOCH ZÁSOBOVANÝCH TEPLOM ZO SÚSTAVY CZT...119 8.3 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA ZO ZDROJOV TEPLA PRE INDIVIDUÁLNU BYTOVÚ VÝSTAVBU A BYTY S VLASTNÝM ZDROJOM TEPLA...119 8.4 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA ZO ZDROJOV TEPLA PRE VEREJNÝ SEKTOR...119 8.5 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA ZO ZDROJOV TEPLA PODNIKATEĽSKÉHO SEKTORA...120 8.6 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA V ROZVOJOVÝCH OBLASTIACH...120 8.7 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ REALIZÁCIE POTENCIÁLU ÚSPOR NA ÚZEMÍ MESTA...123 II. NÁVRHOVÉ ŠTÁDIUM...125 II.A URČENIE ALTERNATÍV ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ A VÝBER EKONOMICKY NAJOPTIMÁLNEJŠEJ VARIANTY...126 SÚHRN...127 1 SITUAČNÁ ANALÝZA VONKAJŠIE OKOLIE...128 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 2

1.1 MAKROEKONOMICKÁ SITUÁCIA HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY...128 1.2 ENERGETICKÁ POLITIKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY...129 1.3 ENERGETICKÁ POLITIKA EURÓPSKEJ ÚNIE...134 1.4 OBNOVA ELEKTRÁRENSKÉHO PARKU KRAJÍN EÚ-27...136 1.5 DOSTUPNOSŤ ENERGETICKÝCH ZDROJOV V GLOBÁLNOM MERÍTKU...139 1.6 VÝVOJ CIEN ENERGIE...146 1.6.1 Vývoj svetových cien energie...146 1.6.2 Porovnanie cien energie na Slovensku a v Európe...149 1.7 DOSTUPNÉ TECHNOLÓGIE ZDROJOV TEPLA PRE SCZT...153 1.8 OCHRANA KLÍMY A NÁRODNÝ ALOKAČNÝ PLÁN...154 1.9 ZÁSADY ENERGETICKEJ KONCEPCIE MESTA KOŠICE...157 2 SITUAČNÁ ANALÝZA VNÚTORNÉ OKOLIE...158 2.1 DEFINÍCIA A PROGNÓZA TRHU S TEPLOM V MESTE KOŠICE...158 2.2 VÝSTUPY Z ANALYTICKEJ ČASTI, PREHĽAD SÚČASNÉHO STAVU, SÚSTAVY, SPOTREBY...159 2.3 VÝHĽAD TRHU, NAJMÄ POTENCIÁL ÚSPOR...160 2.4 VÝHĽAD POTENCIÁLU MOŽNÝCH MIESTNYCH ZDROJOV (OBNOVITEĽNÝCH, ALTERNATÍVNYCH)...161 3 SWOT ANALÝZA TEPELNEJ ENERGETIKY MESTA KOŠICE...162 4 STANOVENIE STRATEGICKÝCH CIEĽOV...164 5 PRIORITY Z HĽADISKA DOPADOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE...165 6 VÝBER EKONOMICKY NAJVHODNEJŠEJ VARIANTY...166 6.1 VSTUPNÉ PREDPOKLADY...166 6.2 VÝSLEDKY VÝPOČTU...167 6.3 POROVNANIE VÝSLEDKOV...168 6.4 CITLIVOSTNÁ ANALÝZA...169 7 ZÁVER...173 IIB VYTVORENIE PREDPOKLADOV PRE VYVÁŽENÚ STRATÉGIU ROZVOJA SÚČASNÝCH SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ A ZABEZPEČENIE SPOĽAHLIVEJ DODÁVKY TEPLA...175 SÚHRN...176 1 CENA TEPLA AKO VÝSLEDOK INVESTÍCIE ALEBO INVESTÍCIA AKO VÝSLEDOK CENY?...177 2 PROBLÉM, KEĎ SÚSTAVU CZT TVORÍ VIAC SPOLOČNOSTÍ...178 3 NÁVRH ZÁSAD KÓDEXU SPOLUPRÁCE V TEPELNEJ ENERGETIKE...179 3.1 ÚČEL A CIELE...179 3.2 CHARAKTERISTIKA CENOVEJ SPOLUPRÁCE...179 3.3 NÁVRH TYPOLÓGIE ÚZEMIA...179 4 AKO SA STANOVÍ KONKURENCIESCHOPNÁ CENA A MIERA KONKURENCIESCHOPNOSTI ZDROJA?...186 5 DÔVODY K POUŽÍVANIU DLHODOBÝCH MARGINÁLNYCH NÁKLADOV V SCZT...189 6 ZÁVERNÉ ZDROJE...190 7 AGREGÁCIA NÁKLADOV PRE VÝPOČET DLHODOBÝCH MARGINÁLNYCH NÁKLADOV...191 8 ČLENENIE ZISKU A NÁKLADOV...193 9 ORIENTAČNÝ PREPOČET ZÁVERNÉHO ZDROJA A NÁKLADOVÉHO PÁSMA NA DISTRIBÚCIU TEPLA...194 10 ZÁVER...197 IIC VYHODNOTENIE JEDNOTLIVÝCH ALTERNATÍV TECHNICKÉHO RIEŠENIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ...198 SÚHRN...199 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 3

1 ÚVOD...200 2 CHARAKTERISTIKA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ PRE SCZT...201 2.1 TEPLÁREŇ KOŠICE, A. S. (TEKO)...201 2.1.1 História...201 2.1.2 Súčasnosť...202 2.1.3 Modernizácia tepelných zariadení TEKO...202 2.2 KOSIT A.S...203 2.2.1 História...203 2.2.2 Súčasnosť...203 2.2.3 Modernizácia spaľovne KOSIT...204 2.3 TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM KOŠICE (TEHO)...204 2.3.1 História...204 2.3.2 Súčasnosť...204 2.3.3 Modernizácia tepelných zariadení TEHO...205 2.4 GEOTERM KOŠICE, A.S...206 2.4.1 História...206 2.4.2 Súčasnosť...206 2.4.3 Výhľad...206 2.5 U.S. STEEL, S.R.O...206 2.5.1 História...207 2.5.2 Súčasnosť...207 2.5.3 Varianty modernizácie teplárne U.S.Steel...207 3 VYHODNOTENIE TECHNICKÉHO RIEŠENIA ROZVOJA ZDROJOV SCZT...208 3.1 VYHODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE...208 3.2 VYHODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ...209 3.3 HODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z OSTATNÝCH HĽADÍSK...213 4 INDIVIDUÁLNE TEPELNÉ ZARIADENIA PRE VEREJNÝ A PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR...215 4.1 VYHODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE...215 4.2 VYHODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA EMISIÍ...216 4.3 HODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z OSTATNÝCH HĽADÍSK...218 5 TEPELNÉ ZARIADENIA PRE INDIVIDUÁLNU BYTOVÚ VÝSTAVBU...219 5.1 VYHODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE...219 5.2 VYHODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA EMISIÍ...220 5.3 HODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z OSTATNÝCH HĽADÍSK...222 IID EKONOMICKÉ VYHODNOTENIE TECHNICKÉHO RIEŠENIA...223 SÚHRN...224 1 VÝCHODISKOVÉ PODKLADY...225 2 DOPYT A KAPACITA...226 3 MATERIÁLY A VSTUPY...228 4 SCENÁRE ROZVOJA SCZT...230 4.1 SCENÁR REF...232 4.2 SCENÁR BAU-U...233 4.3 SCENÁR BAU-ZP...233 4.4 SCENÁR OZO-U...234 4.5 SCENÁR OZO-ZP...234 5 EKONOMICKÉ VYHODNOTENIE...235 5.1 STANOVENIE NEUTRÁLNEJ CENY PRE DODÁVATEĽA TEPLA DO PRIMÁRU SCZT...235 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 4

5.2 STANOVENIE ÚROVNE ZMIEŠANEJ CENY DO PRIMÁRU SCZT...236 5.3 POSÚDENIE USKUTOČNITEĽNOSTI MODERNIZÁCIE ZDROJOV...237 6 VYHODNOTENIE VPLYVU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE...238 6.1 VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE...238 6.2 SÚHRNNÉ VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ...240 6.3 PODROBNÉ VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA MIESTNYCH EMISIÍ...244 7 PRÍLOHA: CHARAKTERISTIKA LINEÁRNEHO BILANČNÉHO MODELU GEMIS...247 7.1 SÚHRN...247 7.2 ČO JE SYSTÉM GEMIS...248 7.2.1 Výpočtový program GEMIS...248 7.2.2 História vývoja GEMIS...248 7.2.3 Základné vlastnosti programu...248 7.2.4 Praktické využitie programu GEMIS...254 7.2.5 Databáza GEMIS...254 7.2.6 Produkty...255 7.2.7 Procesy...255 7.2.8 Scenáre prípadové štúdie...255 7.3 ALGORITMY VÝPOČTOV...255 7.3.1 Sumarizácia vplyvov plynov spôsobujúcich skleníkový efekt...256 7.3.2 Sumarizácia vplyvov plynov spôsobujúcich acidifikáciu...256 III. ZÁVEREČNÉ ŠTÁDIUM...257 SÚHRN...258 1 CELKOVÝ STRUČNÝ SÚHRN STRATEGICKÝCH CIEĽOV A PREDPOKLADOV SPOLUPRÁCE...259 1.1 STANOVENIE STRATEGICKÝCH CIEĽOV...259 1.2 INVESTIČNÁ ČINNOSŤ MUSÍ ZAISTIŤ DOSIAHNUTIE KONKURENCIESCHOPNEJ CENY TEPLA...260 1.3 SÚSTAVA CZT, KTORÁ JE TVORENÁ VIACERÝMI SPOLOČNOSŤAMI VYŽADUJE ICH SPOLUPRÁCU...260 1.4 KÓDEX SPOLUPRÁCE V TEPELNEJ ENERGETIKE...260 1.5 PRINCÍP KONKURENCIESCHOPNOSTI A DLHODOBÝCH MARGINÁLNYCH NÁKLADOV...260 1.6 ZÁVERNÉ ZDROJE...261 2 CELKOVÝ STRUČNÝ SÚHRN ALTERNATÍV ROZVOJA...262 2.1 ORIENTAČNÉ EKONOMICKÉ PREPOČTY ALTERNATÍV ROZVOJA...262 2.2 SCENÁRE VÝVOJA TEPELNEJ ENERGETIKY...262 2.3 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE...263 3 NÁVRH ZÁVÄZNEJ ČASTI ENERGETICKEJ KONCEPCIE...264 3.1 STANOVENIE ZÁSAD VYUŽÍVANIA JEDNOTLIVÝCH DRUHOV PALÍV A ENERGIE...264 3.2 REALIZÁCIA NAVRHOVANÝCH TECHNICKÝCH OPATRENÍ ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ...264 3.3 NÁVRH SPÔSOBOV A ZDROJOV FINANCOVANIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ...265 3.4 AKTUALIZÁCIA KONCEPCIE ROZVOJA MESTA V TEPELNEJ ENERGETIKE...265 3.5 ENERGETICKÝ MANAGEMENT...265 PRÍLOHA ZÁVÄZNÉ ČASTI: PRÍPUSTNÉ SPÔSOBY ZÁSOBOVANIA ENERGIOU...CHYBA! ZÁLOŽKA NIE JE DEFINOVANÁ. Zoznam tabuliek TABUĽKA 1 ÚZEMNOSPRÁVNE ČLENENIE...17 TABUĽKA 2 ÚDAJE O ŠTRUKTÚRE OBYVATEĽSTVA PODĽA VEKOVEJ PRODUKTIVITY...19 TABUĽKA 3 DOMOVÝ FOND MESTA KOŠICE...22 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 5

TABUĽKA 4 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O KOTLOCH...27 TABUĽKA 5 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O TURBOGENERÁTOROCH...27 TABUĽKA 6 ROČNÁ BILANCIA SPOTREBY PALÍV A VYROBENÉHO TEPLA...29 TABUĽKA 7 VÝVOJ PRODUKCIE EMISIÍ ZA POSLEDNÉ ROKY...30 TABUĽKA 8 BILANČNÉ ÚDAJE SPOTREBY PALÍV A VÝROBY TEPLA NA JEDNOTLIVÝCH KOTLOCH...32 TABUĽKA 9 ROČNÉ BILANCIE VÝROBY A SPOTREBY ELEKTRINY...33 TABUĽKA 11 VÝVOJ STRÁT TEPLA V PRIMÁRNYCH TEPELNÝCH SIEŤACH...39 TABUĽKA 12 DODÁVKA TEPLA ROZHODUJÚCIM ODBERATEĽOM TEPLA Z PARNÝCH A HORÚCOVODNÝCH PRIMÁRNYCH TEPELNÝCH SIETI...40 TABUĽKA 13 VÝVOJ CENY TEPLA TEKO A.S. A NAJVÄČŠIEHO ODBERATEĽA TEPLA TEHO S.R.O...42 TABUĽKA 14 CENY TEPLA ROZHODUJÚCICH DODÁVATEĽOV TEPLA VO VÝCHODOSLOVENSKOM REGIÓNE...43 TABUĽKA 15 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O KOTLOCH...44 TABUĽKA 16 ROČNÁ BILANCIA SPOTREBY PALÍV A VYROBENÉHO TEPLA KOSIT A.S...45 TABUĽKA 17 ZÁKLADNÉ TECHNOLOGICKÉ ÚDAJE O ZARIADENÍ KOTOLNÍ...47 TABUĽKA 18 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ROZVODOCH TEPLA Z KOTOLNÍ V SPRÁVE TEHO S.R.O...48 TABUĽKA 19 BILANČNÉ ÚDAJE PLYNOVÝCH KOTOLNÍ TEHO S.R.O. ZA ROK 2005...49 TABUĽKA 20 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O TECHNOLOGICKOM ZARIADENÍ OST V SPRÁVE TEHO S.R.O...53 TABUĽKA 21 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O SEKUNDÁRNYCH ROZVODOCH TEPLA Z OST...61 TABUĽKA 22 ROČNÉ BILANCIE NAKÚPENÉHO A DODANÉHO TEPLA TEHO, S.R.O...66 TABUĽKA 23 BILANČNÉ ÚDAJE TRANSFORMÁCIE, DISTRIBÚCIE A DODÁVKY TEPLA ZA ROK 2005...67 TABUĽKA 24 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O KOTLOCH U. S. STEEL KOŠICE, S.R.O...71 TABUĽKA 25 BILANCIA SPOTREBY PALÍV A TEPLA V PALIVE...72 TABUĽKA 26 BILANCIA VÝROBY, SPOTREBY A DODÁVKY TEPLA...72 TABUĽKA 27 BILANCIA VÝROBY, SPOTREBY A DODÁVKY ELEKTRINY...73 TABUĽKA 28 ZDROJE TEPLA PRE VEREJNÝ A PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR...75 TABUĽKA 29 SUMÁRNE ÚDAJE O ZDROJOCH TEPLA PRE VEREJNÝ A PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR V ČLENENÍ PODĽA MESTSKÝCH ČASTÍ...79 TABUĽKA 30 SPOTREBA PALÍV V TEPELNÝCH ZARIADENIACH NA VÝROBU TEPLA PRE INDIVIDUÁLNU BYTOVÚ VÝSTAVBU V ROKU 2005...80 TABUĽKA 31 REALIZOVANÉ RACIONALIZAČNÉ OPATRENIA...84 TABUĽKA 32 ODBERATELIA TEPLA PRE BYTOVÉ OBJEKTY...86 TABUĽKA 33 REGULAČNÉ STANICE VTL/STL...92 TABUĽKA 34 POČET ODBERATEĽOV V KOŠICIACH V ROKU 2006...94 TABUĽKA 35 ROČNÁ BILANCIA PALÍV V TEPLÁRNI KOŠICE, A.S...96 TABUĽKA 36 ROČNÁ BILANCIA PALÍV V KOSIT A.S...96 TABUĽKA 37 ROČNÁ BILANCIA PALÍV V TEHO S.R.O. KOŠICE SÚHRNNÉ ÚDAJE ZA VŠETKÝCH 16 KOTOLNÍ...96 TABUĽKA 38 ROČNÁ BILANCIA PALÍV V U. S. STEEL KOŠICE, S.R.O...97 TABUĽKA 39 ROČNÁ BILANCIA SPOTREBY PALÍV U OSTATNÝCH DODÁVATEĽOV...97 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 6

TABUĽKA 40 ROČNÁ BILANCIA PALÍV VO VEREJNOM A PODNIKATEĽSKOM SEKTORE...98 TABUĽKA 41 ROČNÁ BILANCIA PALÍV U VÝROBY TEPLA PRE INDIVIDUÁLNU BYTOVÚ VÝSTAVBU A BYTOV S VLASTNÝM ZDROJOM TEPLA...98 TABUĽKA 42 ŠTRUKTÚRA SPOTREBY PALÍV A CELKOVÉ VYROBENÉ TEPLO V ČLENENÍ PODĽA JEDNOTLIVÝCH VÝROBCOV TEPLA...99 TABUĽKA 43 SPOTREBY PALÍV PRE ZABEZPEČENIE VÝROBY A DODÁVKY TEPLA V MESTE V ROKU 2005...101 TABUĽKA 44 EMITOVANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY DO OVZDUŠIA V MESTE V ROKU 2005...101 TABUĽKA 45 CELKOVÝ TECHNICKÝ DOSIAHNUTEĽNÝ POTENCIÁL ÚSPOR TEPLA V SÚSTAVE CZT...103 TABUĽKA 46 SÚHRNNÉ ÚDAJE POTENCIÁLU ÚSPOR TEPLA NA STRANE SPOTREBY ZA JEDNOTLIVÉ TEPELNÉ OKRUHY OST A KOTOLNÍ V ČLENENÍ DO DEVIATICH MESTSKÝCH ČASTÍ...105 TABUĽKA 47 SÚHRNNÉ ÚDAJE POTENCIÁLU ÚSPOR TEPLA BYTOVÝCH DOMOV NA STRANE SPOTREBY V ČLENENÍ PO SPRÁVCOCH BYTOVÝCH DOMOV...107 TABUĽKA 48 DEFINÍCIA POTENCIÁLOV OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE...109 TABUĽKA 49 VYČÍSLENIE TECHNICKÉHO POTENCIÁLU BIOMASY ENERGETICKÝCH PLODÍN DOSTUPNÉ V RÁMCI ÚZEMÍ OKRESOV KOŠICE I-IV A OKRESU KOŠICE-OKOLIE...112 TABUĽKA 50 SPRACOVANIE BIOMASY K ENERGETICKÝM ÚČELOM...113 TABUĽKA 51 POTENCIÁL OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE NA SLOVENSKU V TJ, V ROKU 2012...117 TABUĽKA 52 PREDPOKLADANÁ POTREBA TEPLA PRE PLÁNOVANÚ VÝSTAVBU V MESTSKÝCH ČASTIACH...122 TABUĽKA 53 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ REALIZÁCIE POTENCIÁLU ÚSPOR V RÁMCI MESTA...123 TABUĽKA 54 MEDZINÁRODNÉ POROVNANIE - RAST HDP V %...129 TABUĽKA 55 INVESTIČNÉ AKCIE NOVÝCH ELEKTRÁRNÍ...132 TABUĽKA 56 PREDPOKLADANÉ PRÍRASTKY NOVÝCH VÝKONOV A VÝROBY...133 TABUĽKA 57 MIERA OBNOVY ELEKTRÁRNÍ EÚ-27 PODĽA DRUHU (V GW INŠTALOVANÉHO VÝKONU)...137 TABUĽKA 58 PLYNOVÝ VARIANT - VSTUPNÉ PREDPOKLADY VÝPOČTU...166 TABUĽKA 59 UHOĽNÝ VARIANT - VSTUPNÉ PREDPOKLADY VÝPOČTU...166 TABUĽKA 60 PLYNOVÝ VARIANT DOBA VYUŽITIA INŠTALOVANÉHO VÝKONU 2000 H/ROK...167 TABUĽKA 61 PLYNOVÝ VARIANT DOBA VYUŽITIA INŠTALOVANÉHO VÝKONU 4000 H/ROK...167 TABUĽKA 62 UHOĽNÝ VARIANT DOBA VYUŽITIA INŠTALOVANÉHO VÝKONU 2000 H/ROK...167 TABUĽKA 63 UHOĽNÝ VARIANT DOBA VYUŽITIA INŠTALOVANÉHO VÝKONU 4000 H/ROK...168 TABUĽKA 64 PLYNOVÝ VARIANT, 2000 H/ROK, CITLIVOSTNÁ ANALÝZA...169 TABUĽKA 65 PLYNOVÝ VARIANT, 4000 H/ROK, CITLIVOSTNÁ ANALÝZA...170 TABUĽKA 66 UHOĽNÝ VARIANT, 2000 H/ROK, CITLIVOSTNÁ ANALÝZA...171 TABUĽKA 67 UHOĽNÝ VARIANT, 4000 H/ROK, CITLIVOSTNÁ ANALÝZA...172 TABUĽKA 68 PREHĽAD TYPOV ÚZEMIA Z HĽADISKA DOSTUPNOSTI ENERGIÍ...180 TABUĽKA 69 DOPORUČENÉ SPÔSOBY ZÁSOBOVANIA TEPELNOU ENERGIOU V JEDNOTLIVÝCH TYPOCH ÚZEMIA...181 TABUĽKA 70 EKONOMICKÉ PARAMETRE DOMOVEJ KOTOLNE A VÄČŠÍCH KOTOLNÍ...194 TABUĽKA 71 EKONOMICKÉ PARAMETRE PAROPLYNOVÉHO TEPLÁRENSKÉHO BLOKU...194 TABUĽKA 72 EKONOMICKÉ PARAMETRE FLUIDNÉHO TEPLÁRENSKÉHO BLOKU...194 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 7

TABUĽKA 73 HODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA INVESTIČNÝCH NÁKLADOV...213 TABUĽKA 74 HODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA PREVÁDZKOVÝCH NÁKLADOV...213 TABUĽKA 75 HODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA NÁROKOV NA UMIESTNENIE...213 TABUĽKA 76 HODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA SOCIÁLNYCH EFEKTOV...214 TABUĽKA 77 HODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA INVESTIČNÝCH A PREVÁDZ. NÁKLADOV218 TABUĽKA 78 HODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA SOCIÁLNYCH EFEKTOV...218 TABUĽKA 79 HODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA INVESTIČNÝCH A PREVÁDZKOVÝCH NÁKLADOV...222 TABUĽKA 80 HODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA SOCIÁLNYCH EFEKTOV...222 TABUĽKA 81 KVALITATÍVNE PARAMETRE ZEMNÉHO PLYNU...228 TABUĽKA 82 PRVKOVÝ ROZBOR ZEMNÉHO PLYNU...228 TABUĽKA 83 PARAMETRE ČIERNEHO ENERGETICKÉHO UHLIA...229 TABUĽKA 84 VARIANTY ROZVOJA BEZ VYUŽITIA GEOTERMÁLNEHO TEPLA A BIOMASY (BAU)...230 TABUĽKA 85 VARIANTY ROZVOJA S VYUŽITÍM GEOTERMÁLNEHO TEPLA A BIOMASY (OZO)...230 TABUĽKA 86 DEFINÍCIE POSUDZOVANÝCH SCENÁROV ROZVOJA SCZT...232 TABUĽKA 87 UKAZOVATELE VÝROBY TEKO V LOKALITE KOŠICE...232 TABUĽKA 88 SCENÁR BAU-U, VSTUPNÉ HODNOTY MODELOVANIA...233 TABUĽKA 89 SCENÁR BAU-ZP, VSTUPNÉ HODNOTY MODELOVANIA...233 TABUĽKA 90 SCENÁR OZO-U, VSTUPNÉ HODNOTY MODELOVANIA...234 TABUĽKA 91 SCENÁR OZO-U, VSTUPNÉ HODNOTY MODELOVANIA...234 TABUĽKA 92 ZMIEŠANÁ CENA TEPLA DO PRIMÁRU VO VARIANTOCH BAU...236 TABUĽKA 93 ZMIEŠANÁ CENA TEPLA DO PRIMÁRU VO VARIANTOCH OZO...236 TABUĽKA 94 PRIBLIŽNÝ VÝPOČET LIMITNEJ INVESTÍCIE GEOTERMÁLNEHO ZDROJA...237 TABUĽKA 95 PRIBLIŽNÝ VÝPOČET LIMITNEJ INVESTÍCIE ZDROJA NA BIOMASU...237 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 8

Zoznam grafov GRAF 1 ZLOŽENIE OBYVATEĽSTVA MESTA PODĽA VEKOVEJ PRODUKTIVITY...20 GRAF 2 ŠTRUKTÚRA DOMOVÉHO FONDU A POČET BÝVAJÚCICH OSÔB...21 GRAF 3 POČET BYTOV ČLENENÝ PO MESTSKÝCH ČASTIACH...23 GRAF 4 POČET DENNOSTUPŇOV PRE MESTO KOŠICE...24 GRAF 5 PRIEMERNÁ VONKAJŠIA TEPLOTA VO VYKUROVACOM OBDOBÍ...24 GRAF 6 ZASTÚPENIE JEDNOTLIVÝCH DRUHOV PALÍV NA ICH CELKOVEJ SPOTREBE...29 GRAF 7 TREND VÝVOJA SPOTREBY JEDNOTLIVÝCH DRUHOV POUŽÍVANÝCH PALÍV...30 GRAF 8 VÝVOJ PRODUKCIE EMISIÍ...31 GRAF 9 VÝVOJ CELKOVEJ VÝROBY A CELKOVEJ ROČNEJ ÚČINNOSTI VÝROBY TEPLA...32 GRAF 10 PODIEL JEDNOTLIVÝCH KOTLOV TEKO NA CELKOVEJ VÝROBE TEPLA V ROKU 2005...33 GRAF 11 VÝVOJ ROČNEJ VÝR. ELEKTRINY A MERNEJ SPOTREBY TEPLA V PALIVE NA JEJ VÝROBU...33 GRAF 12 ROZDELENIE PODPORNÝCH SLUŽIEB PRE SEPS A.S. V ROKU 2005...34 TABUĽKA 10 DĹŽKY PRIMÁRNYCH ROZVODNÝCH TEPELNÝCH SIETI...38 GRAF 13 PODIELOVÉ STRATY PRIMÁRNEJ HORÚCOVODNEJ TEPELNEJ SIETE...39 GRAF 14 PODIELOVÉ STRATY PRIMÁRNEJ PARNEJ TEPELNEJ SIETE...39 GRAF 15 ŠTRUKTÚRA ODBERATEĽOV TEPLA Z PARNÝCH PRIMÁRNYCH TEPELNÝCH SIETÍ V ROKU 2005...41 GRAF 16 ŠTRUKTÚRA ODBERATEĽOV TEPLA Z HORÚCOVODNÝCH PRIMÁRNYCH TEPELNÝCH SIETÍ V ROKU 2005...41 GRAF 17 ŠTRUKTÚRA CENY TEPLA TEKO A TEHO...42 GRAF 18 VYUŽITIE TEPLA ZO ZDROJA TEPLA KOSIT A.S...45 GRAF 19 ŠTRUKTÚRA KOTLOV PODĽA INŠTALOVANÉHO VÝKONU A PODĽA VEKU...46 GRAF 20 VEK A DRUH TEPELNEJ IZOLÁCIE ROZVODOV TEPLA...48 GRAF 21 ŠTRUKTÚRA CELKOVEJ DODÁVKY TEPLA Z KOTOLNÍ TEHO S.R.O...49 GRAF 22 ŠTRUKTÚRA DODÁVKY TEPLA PRE BYTOVÉ A NEBYTOVÉ OBJEKTY...49 GRAF 23 VÝVOJ SKUTOČNEJ SPOTREBY PALIVA A VÝROBY TEPLA V KOTOLNIACH TEHO S.R.O...50 GRAF 24 DOSAHOVANÉ ÚČINNOSTI VÝROBY TEPLA V KOTOLNIACH TEHO S.R.O...51 GRAF 25 MERNÉ SPOTREBY TEPLA A MNOŽSTVA TEPLEJ ÚŽITKOVEJ VODY...51 GRAF 26 ROČNÉ PODIELOVÉ STRATY V ROZVODOCH TEPLA...52 GRAF 27 ŠTRUKTÚRA INŠTALOVANÝCH VÝKONOV OST...57 GRAF 28 TECHNOLÓGIA NA TRANSFORMÁCIU TEPLA A PRÍPRAVU TÚV...58 GRAF 29 VEK A DRUH TEPELNEJ IZOLÁCIE SEKUNDÁRNYCH ROZVODOV TEPLA...65 GRAF 30 ŠTRUKTÚRA DODÁVKY TEPLA TEHO S.R.O. V ROKU 2005...66 GRAF 31 MNOŽSTVO TEPLA NA VSTUPE DO OST...68 GRAF 32 DODÁVKA TEPLA NA ÚK A TÚV...68 GRAF 33 MERNÁ SPOTREBA TEPLA NA PRÍPRAVU TÚV V MIESTE JEJ PRÍPRAVY...69 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 9

GRAF 34 SPOTREBA TEPLA A MNOŽSTVA TÚV NA OSOBU A ROK A MERNÉ SPOTREBY NA JEJ DODÁVKU PRE BYTOVÉ A NEBYTOVÉ OBJEKTY...69 GRAF 35 PODIELOVÉ STRATY TEPLA V ROZVODOCH TEPLA...70 GRAF 36 PODIELOVÉ ZASTÚPENIE JEDNOTLIVÝCH PALÍV NA TEPLE V PALIVE...72 GRAF 37 ŠTRUKTÚRA ZDROJOV TEPLA PRE VEREJNÝ A PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR PODĽA INŠTALOVANÉHO VÝKONU A PODĽA PALIVOVEJ ZÁKLADNE...74 GRAF 38 ŠTRUKTÚRA DODÁVKY TEPLA DO BYTOV A POČET BÝVAJÚCICH OSÔB...81 GRAF 39 ŠTRUKTÚRA BYTOVÝCH OBJEKTOV PODĽA ROKU ODOVZDANIA...82 GRAF 40 ŠTRUKTÚRA BYTOVÝCH OBJEKTOV PODĽA REALIZOVANÝCH STAVEBNÝCH SÚSTAV...82 GRAF 41 MERNÁ SPOTREBA TEPLA NA VYKUROVANIE PO STAVEBNÝCH SÚSTAVÁCH...83 GRAF 42 PODIEL REALIZOVANÝCH RACIONALIZAČNÝCH OPATRENÍ...85 GRAF 43 ŠTRUKTÚRA ODBERATEĽOV PODĽA POČTU PRÍPOJOK...94 GRAF 44 PREDAJ ZEMNÉHO PLYNU V ROKOCH 2002 2006 (TIS.M 3 )...95 GRAF 45 ŠTRUKTÚRA SPAĽOVANÝCH PALÍV A PODIEL JEDNOTLIVÝCH VÝROBCOV NA CELKOVEJ VÝROBE TEPLA...100 GRAF 46 EMISIE ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK A PRODUKCIA CO2 Z PALIVA POTREBNÉHO NA ZABEZPEČENIE VÝROBY A DODÁVKY TEPLA...102 GRAF 47 CELKOVÝ POTENCIÁL ÚSPOR V ČLENENÍ PODĽA MESTSKÝCH ČASTÍ...106 GRAF 48 CELKOVÝ POTENCIÁL ÚSPOR TEPLA V BYTOVÝCH DOMOCH V ČLENENÍ PODĽA JEDNOTLIVÝCH SPRÁVCOV BYTOVÝCH DOMOV...108 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 10

Zoznam obrázkov OBRÁZOK 1 POLOHA MESTA KOŠICE V KOŠICKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI... 16 OBRÁZOK 2 KOŠICE - HRANICE MESTSKÝCH ČASTI A OKRESOV... 17 OBRÁZOK 3 SÚSTAVA TEPELNÝCH ZARIADENÍ SPOLOČNOSTI TEPLÁREŇ KOŠICE, A.S.... 28 OBRÁZOK 4 SCHÉMA PRIMÁRNYCH HORÚCOVODNÝCH NAPÁJAČOV SCZT KOŠICE... 35 OBRÁZOK 5 SCHÉMA PRIMÁRNYCH PARNÝCH NAPÁJAČOV SCZT KOŠICE... 36 OBRÁZOK 6 SÚSTAVA ROZVODOV ZEMNÉHO PLYNU V KOŠICIACH... 93 OBRÁZOK 7 ROČNÝ ÚHRN GLOBÁLNEHO SLNEČNÉHO ŽIARENIA NA OPTIMÁLNE ORIENTOVANÚ PLOCHU [KWH/M 2 ]...110 OBRÁZOK 8 ROZVOJOVÉ OBLASTI NA ÚZEMÍ MESTA KOŠICE...121 OBRÁZOK 9 MEDZINÁRODNÉ POROVNANIE - RAST HDP V %...128 OBRÁZOK 10 BILANCIA DOSIAHNUTEĽNÉHO VÝKONU EXISTUJÚCICH ZDROJOV SR...131 OBRÁZOK 11 POSTUPNÉ VYRAĎOVANIE ZDROJOV ELEKTRINY...132 OBRÁZOK 12 BILANCIA ELEKTRICKEJ ENERGIE SO ZAHRNUTÍM POTENCIÁLNYCH NOVÝCH ZDROJOV.133 OBRÁZOK 13 ROZLOŽENIE OVERENÝCH ZÁSOB FOSÍLNEJ ENERGIE...134 OBRÁZOK 14 SÚČASNÝ A OBNOVOVANÝ PARK ELEKTRÁRNÍ EÚ-27...137 OBRÁZOK 15 ŠTRUKTÚRA PREVÁDZKOVANÉHO ELEKTRÁRENSKÉHO PARKU EÚ-27...138 OBRÁZOK 16 ŠTRUKTÚRA ELEKTRÁRENSKÉHO PARKU EÚ-27 VO VÝSTAVBE A PROJEKTOVEJ PRÍPRAVE...138 OBRÁZOK 17 SPOTREBA FOSÍLNYCH ZDROJOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE...140 OBRÁZOK 18 ZÁSOBOVANIE SLOVENSKA ROPOU...141 OBRÁZOK 19 OČAKÁVANÝ VÝVOJ ŤAŽBY ROPY V HLAVNÝCH PRODUCENTSKÝCH KRAJINÁCH...142 OBRÁZOK 20 ZÁSOBOVANIE SLOVENSKA ZEMNÝM PLYNOM...143 OBRÁZOK 21 TRASA PLYNOVODU NORD STREAM...143 OBRÁZOK 22 SKVAPALŇOVACIE A SPLYŇOVACIE TERMINÁLY LNG...144 OBRÁZOK 23 OČAKÁVANÝ VÝVOJ ŤAŽBY ZEMNÉHO PLYNU V HLAVNÝCH PRODUCENTSKÝCH KRAJINÁCH...145 OBRÁZOK 24 SVETOVÉ CENY ROPY...147 OBRÁZOK 25 VÝVOJ CENY ROPY (1861-2006)...147 OBRÁZOK 26 ČERPANIE FOSÍLNYCH PALÍV NA ČASOVEJ OSI VÝVOJA ĽUDSKEJ SPOLOČNOSTI...148 OBRÁZOK 27 SVETOVÉ CENY ZEMNÉHO PLYNU...148 OBRÁZOK 28 SVETOVÉ CENY UHLIA...149 OBRÁZOK 29 VÝVOJ A POROVNANIE SPOTREBITEĽSKÝCH CIEN KVAPALNÝCH PALÍV...150 OBRÁZOK 30 VÝVOJ A POROVNANIE SPOTREBITEĽSKÝCH CIEN UHLIA...151 OBRÁZOK 31 VÝVOJ A POROVNANIE SPOTREBITEĽSKÝCH CIEN ZEMNÉHO PLYNU...152 OBRÁZOK 32 VÝVOJ A POROVNANIE SPOTREBITEĽSKÝCH CIEN ELEKTRINY...152 OBRÁZOK 33 INVESTIČNÉ NÁKLADY ELEKTRÁRENSKÝCH TECHNOLÓGIÍ...154 OBRÁZOK 34 PREHĽAD NÁRODNÝCH ALOKAČNÝCH PLÁNOV EMISIÍ CO 2 KRAJÍN EÚ...156 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 11

OBRÁZOK 35 POROVNANIE TECHNOLÓGIÍ PRE DOBU VYUŽITIA INŠTALOVANÉHO VÝKONU 2000H/ROK...168 OBRÁZOK 36 POROVNANIE TECHNOLÓGIÍ PRE DOBU VYUŽITIA INŠTALOVANÉHO VÝKONU 4000H/ROK...168 OBRÁZOK 37 STABILIZUJÚCI ÚČINOK KOGENERAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ...173 OBRÁZOK 38 CHARAKTERISTIKA EKONOMICKEJ EFEKTÍVNOSTI TEPLÁRNE...187 OBRÁZOK 39 TROJUHOLNÍK OBCHODNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ...187 OBRÁZOK 40 VYJADRENIE TOKU HOTOVOSTI ENERGETICKÉHO PODNIKU...193 OBRÁZOK 41 NEUTRÁLNA CENA PLATNÁ PRI KOORDINOVANEJ PRÍPRAVE OBNOVY CENTRÁLNEHO ZDROJA...195 OBRÁZOK 42 NEUTRÁLNA CENA STANOVENÁ NA ZÁKLADE KRÁTKODOBÝCH MARGINÁLNYCH NÁKLADOV...196 OBRÁZOK 43 IDEOVÁ SCHÉMA SCZT KOŠICE...201 OBRÁZOK 44 VYHODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE...208 OBRÁZOK 45 VYHODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV (CO 2 EKVIVALENT)...210 OBRÁZOK 46 VYHODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK (SO 2 EKVIVALENT)...211 OBRÁZOK 47 SÚHRNNÉ ENVIRONMENTÁLNE VYHODNOTENIE ZDROJOV SCZT...212 OBRÁZOK 48 VYHODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE...215 OBRÁZOK 49 VYHODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV...216 OBRÁZOK 50 VYHODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA EMISIÍ ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK...217 OBRÁZOK 51 VYHODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE...219 OBRÁZOK 52 VYHODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV 220 OBRÁZOK 53 VYHODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA EMISIÍ ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK221 OBRÁZOK 54 VÝVOJ TRHU S TEPLOM V DOSAHU SCZT...226 OBRÁZOK 55 KRIVKA TRVANIA VÝKONOV (ROK 2006)...226 OBRÁZOK 56 VYUŽITÉ A NEVYUŽITÉ TEPLO ZO SPAĽOVNE KOSIT...227 OBRÁZOK 57 VARIANT BAU DEĽBA TRHU...231 OBRÁZOK 58 VARIANT OZO DEĽBA TRHU...231 OBRÁZOK 59 VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE...238 OBRÁZOK 60 FAKTOR SPOTREBY NEOBNOV. PRVOTNEJ ENERGIE BEZ VYROV. ROZDIELOV VO VÝROBE ELEKTRINY...239 OBRÁZOK 61 FAKTOR SPOTREBY NEOBNOV. PRVOTNEJ ENERGIE S VYROV. ROZDIELOV VO VÝROBE ELEKTRINY...240 OBRÁZOK 62 VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV (CO 2 EKV)...241 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 12

OBRÁZOK 63 VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK (SO 2 EKV)...242 OBRÁZOK 64 SÚHRNNÉ ENVIRONMENTÁLNE VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT...243 OBRÁZOK 65 VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ CO 2...244 OBRÁZOK 66 VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ SO 2...245 OBRÁZOK 67 VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ NO X...245 OBRÁZOK 68 VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ TUHÝCH LÁTOK...246 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 13

I. PRÍPRAVNÉ ŠTÁDIUM ANALYTICKÉ Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 14

Súhrn V tejto fáze spracovania energetickej koncepcie mesta Košice bola vykonaná analýza dostupných informácií, ktoré majú podstatný význam pre vypracovanie návrhovej časti koncepcie. Analytická časť sa logicky člení do niekoľkých častí sledujúcich jednotlivé podstatné odbory informačných entít. Analytická časť bola na základe dohôd o spolupráci na tvorbe koncepcie prevzatá z rozsiahleho podkladového materiálu od spracovateľa Slovenskej energetickej agentúry, pobočka Košice a v niektorých častiach doplnená. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 15

1 Analýza územia Krajské mesto Košice je druhým najvýznamnejším centrom SR, tvorí protiváhu Bratislavy a je prirodzeným centrom celej východnej časti Slovenska. Košický kraj, v centre ktorého sa nachádzajú Košice, je situovaný v juhovýchodnej časti Slovenska. Má rozlohu 6 753 km 2 a svojím územím zaberá 14% rozlohy SR a počtom obyvateľov 770 tis. je druhý najväčší z ôsmich krajov Slovenska. Obrázok 1 Poloha mesta Košice v Košickom samosprávnom kraji SPIŠSKA NOVA VES GELNICA KOŠICE I KOŠICE III SOBRANCE ROŽŇAVA KOŠICE Okolie KOŠICE IV MICHALOVCE KOŠICE II TREBIŠOV Územie sídelnej aglomerácie mesta Košice sa nachádza v údolí Košickej kotliny s priemernou nadmorskou výškou 211 m n.m. (195 298 m n.m.). Situovanie mesta je do predĺženého tvaru, orientované zo severu na juh, rozprestierajúce sa pozdĺž povodia rieky Hornád. Historická časť stredu mesta leží v nadmorskej výške 208 m n.m. Prevažná časť komunálnej bytovej zástavby je sústredená do sídelných obvodov na priľahlých pahorkoch. Na geologickej skladbe terénu sa prejavuje jeho značná členitosť, charakteristická výskytom viacerých druhov hornín a sedimentov. Na vznik Košickej kotliny mali veľký vplyv tektonické poruchy, hlavne tzv. hornádske zlomy a karpatské zlomy. Na modelovaní reliéfu kotliny sa zúčastňovali aj svahové pohyby. Svahové pohyby pretrvávajú aj v súčasnosti napr. v lokalitách Furča, Heringeš, Konopiská, Vyšné Opátske. Celková výmera územia mesta má plochu 24 299 ha. Z tejto plochy zaberá poľnohospodárska pôda až 38,2 %, v tom orná pôda 25,5 %, čo je štvrtina územia celého mesta. Vysoké zastúpenie majú i lesné plochy, ktoré sa podieľajú na celkovej rozlohe mesta 31,1 %. Samotné urbanizované územie, t.j. zastavané, a ostatné plochy zaberajú 29,6 % z rozlohy mesta. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 16

1.1 Územnosprávne členenie mesta Košice majú podľa zákona SNR č. 401/1990 Zb. spolu s Bratislavou osobitné postavenie medzi mestami Slovenska. Ako samostatný právny subjekt sú rozdelené na 22 mestských častí podľa samosprávneho členenia. Košice tvoria jednotný administratívno správny celok zložený zo samotného mesta a jeho sídlisk (rozdelený na 10 mestských častí ) a 12 priľahlých obcí pričlenených k mestu v rokoch 1969 až 1975. Dňom 24.júla 1996 vstúpil do platnosti zákon NR SR č. 221/1996 Z.z. o územno-správnom usporiadaní Slovenskej republiky, na základe ktorého sa na území Košíc vytvorili štyri okresy. Územnosprávne členenie mesta Košice je uvedené v nasledovnej tabuľke. Tabuľka 1 Územnosprávne členenie Okres Košice I. Košice II. Košice III. Košice IV. Mestská časť Džungľa, Kavečany, Sever, Sídl.Ťahanovce,Staré Mesto, Ťahanovce Lorinčík, Luník IX, Myslava, Pereš, Poľov, Sídl.KVP, Šaca, Západ Dargovských hrdinov, Košická Nová Ves Barca, Juh, Krásna, Nad jazerom, Šebastovce, Výšne Opátske Obrázok 2 KOŠICE - hranice mestských časti a okresov KOŠICE Hranice KOŠICE Hranice a čísla Okres Košice I sa rozprestiera na rozlohe 86,1 km 2, kde žije vyše 68 tisíc obyvateľov. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 17

Rozlohou druhý, počtom obyvateľov najväčší, je okres Košice II. Na území 81,4 km 2 tu žije takmer 80 tisíc obyvateľov. Najmenší je okres Košice III, ktorý má sídliskový charakter. Jeho územie 16,8 km 2 tvoria dve mestské časti. Okres je počtom 30,7 tisíc obyvateľov tretím najmenším v kraji. V okrese Košice IV žije v šiestich mestských častiach viac než 57 tisíc obyvateľov. Vývoj sídelnej štruktúry sa prejavil zvyšovaním hustoty obyvateľstva smerom od centra Starého Mesta k novým okrajovým sídliskám. Tieto posuny v koncentrácii obyvateľstva sú výsledkom bytovej zástavby na nových sídliskách, ako aj znižovaním bytového fondu v centre Starého Mesta a jeho postupnej premeny na obchodno-spoločenské centrum. Najvýraznejšia koncentrácia obyvateľstva je v tých mestských častiach, kde vyrástli veľké sídliská: Sídlisko KVP, Sídlisko Ťahanovce, Luník IX, Západ, Nad Jazerom. Najredšie osídlenie (menej než 100 obyvateľov na 100 km 2 ) majú bývalé obce, ktoré boli časom integrované do územia mesta: Kavečany, Poľov, Šaca. Pre účely tejto technickej analýzy, hlavne z dôvodu prehľadného spracovania energetických bilancií v územných častiach mesta s rozhodujúcou spotrebou tepla, bolo mesto rozdelené do ôsmich častí, ktoré kopírujú správne členenie mesta, sídliskové útvary a priľahlé obce nasledovne: 1. Košice - Staré mesto (Kuzmányho sídlisko, Centrum mesta) 2. Košice - Sever (Mlynský náhon, Mier, Podhradová) 3. Košice - Ťahanovce (sídlisko Ťahanovce ) 4. Košice - Západ (sídlisko Nové mesto - Terasa) 5. Košice - KVP (sídlisko Košického vládneho programu) 6. Košice - Dargovských hrdinov (sídlisko Dargovských hrdinov) 7. Košice - Juh (sídlisko Juh, Železníky) 8. Košice - Jazero (sídlisko Nad Jazerom) 9. Košice - ostatné mestské časti (sídlisko Luník IX, Šaca, Barca, Krásna, Šebastovce, Vyšné Opátske, Džungľa, Kavečany Ťahanovce, Lorinčík, Myslava, Pereš, Poľov, Košická Nová Ves) 1.2 Demografické podmienky V roku 2003 žilo v Košiciach 235 281 obyvateľov. Z celkového počtu je 112,3 tis. mužov a 123,0 tis. žien. Vývoj reprodukcie obyvateľstva v 90 tich rokoch minulého storočia bol charakterizovaný neustálym znižovaním pôrodnosti i prirodzeného prírastku. V posledných 2-3 rokoch sa v Košiciach zastavil pokles pôrodnosti, aj prirodzeného prírastku. Vekovou štruktúrou patria Košice medzi mestá s najmladším obyvateľstvom na Slovensku (hlavne v porovnaní s mestami na západnom a strednom Slovensku). Počet obyvateľov v predproduktívnom veku (0-14) je 42 373, v produktívnom veku (14-59 M/54 Ž) 150 383, v poproduktívnom veku (60 a viac-m, 55 a viac-ž) 38 515, nezistených bolo 4 367 ľudí (podľa sčítania obyvateľov 2001). Percentuálne tvoria obyvatelia v predproduktívnom veku 17,9 %, v produktívnom 63,9 %, v poproduktívnom 16,3 % a nezistení 1,9 %. V období medzi dvoma sčítaniami obyvateľov, t.j. rokmi 1991 a 2001, došlo vo vekovej štruktúre obyvateľstva Košíc k značným zmenám. Stagnácia vo vývoji sa premieta i do starnutia obyvateľov. Za uvedené obdobie vzrástol počet obyvateľov v poproduktívnom veku takmer o 8 000 osôb. Zvýšil sa tiež počet obyvateľov v produktívnom veku o takmer 6 000 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 18

osôb. Naopak výrazný úbytok bol zaznamenaný u najmladšej vekovej kategórii, ktorej počet sa znížil o takmer 17 000 osôb. Uvedené zmeny ovplyvnili index starnutia, ktorý sa zvýšil až na 90,9 bodu, pritom pri dosiahnutí hodnoty 100 bodov nastupuje regresívny typ populácie. V Košiciach dochádza od roku 2000 k trvalému znižovaniu počtu obyvateľov. Najväčší podiel na tejto skutočnosti má vysťahovanie sa obyvateľov do iných regiónov so súbežným poklesom absolútnych hodnôt prirodzeného prírastku. Za posledné 3 roky Košice stratili migráciou 1884 osôb. Navyše ide prevažne o osoby v produktívnom veku s vyšším stupňom vzdelania. Tabuľka 2 Údaje o štruktúre obyvateľstva podľa vekovej produktivity Mestská časť Predproduktívny vek Produktívny vek Poproduktívny vek Nezistené Spolu Okres Košice IV Košice III Okres Košice II Okres Košice I Staré mesto 2 996 12 782 5 805 588 22 171 Džungľa 126 235 88 4 453 Kavečany 178 624 208 0 1 010 Sever 2 783 11 129 6 140 257 20 309 Sídlisko Ťahanovce 7 442 14 098 601 381 22 522 Ťahanovce 405 993 372 27 1 797 Spolu 13 930 39 861 13 214 1 257 68 262 Lorinčík 62 217 82 0 361 Luník IX 1 888 2 153 110 90 4 241 Myslava 243 861 491 21 1 616 Pereš 169 566 219 36 990 Poľov 224 640 204 4 1 072 Sídlisko KVP 5 558 19 095 883 397 25 933 Šaca 1 154 2 918 661 34 4 767 Západ 6 322 23 991 9 840 717 40 870 Spolu 15 620 50 441 12 490 1 299 79 850 Dargovských hrdinov 4 103 22 042 1 663 678 28 486 Košická Nová Ves 448 1 287 495 29 2 259 Spolu 4 551 23 329 2 158 707 30 745 Barca 447 1 553 1 002 52 3 054 Juh 2 950 14 561 5 564 486 23 561 Krásna 733 2 058 617 44 3 452 Nad jazerom 3 821 17 881 2 919 511 25 132 Šebastovce 115 339 128 2 584 Vyšné Opátske 206 815 423 9 1 453 Spolu 8 272 37 207 10 653 1 104 57 236 Spolu za Mesto Košice 42 373 150 838 38 515 4 367 236 093 Zdroj: ŠÚ SR r. 2001 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 19

Graf 1 Zloženie obyvateľstva mesta podľa vekovej produktivity 38 515 obyvateľov 42 373 obyvateľov 150 838 obyvateľov Predproduktívny vek Produktívny vek Poproduktívny vek 1.3 Bytová výstavba Košice boli najrýchlejšie rastúcim mestom v Československu. Od roku 1945 vzrástol počet obyvateľov z 51 800 na súčasný stav 236 000 ľudí. Táto skutočnosť si vyžiadala hlboké zásahy do urbanizácie celej hospodársko - sídelnej aglomerácie s výstavbou bytových domov v rámci hromadnej bytovej výstavby. Podstatná časť sídelných útvarov bola realizovaná v období rokov 1958 až 1985 s dokončovaním výstavby do roku 1990. V tomto období boli vybudované sídelné útvary: sídlisko Sever, Juh, Nové mesto - Terasa, Kuzmányho sídlisko, Železníky, sídlisko Nad Jazerom, sídlisko Dargovských hrdinov, sídlisko KVP a ako posledné sídlisko Ťahanovce. Po roku 1990 došlo výraznému zníženiu objemu novej bytovej výstavby. Počet zahájených bytov sa začal len mierne zvyšovať až v rokoch 1995-1997. Od roku 1998 nastal opätovný pokles, pričom v rokoch 2000-2002 sa dokončilo len 673 bytov. Tento pokles bol čiastočne kompenzovaný zvyšujúcim sa počtom modernizácií. Prírastky nových bytov sú priebežne znižované úbytkami existujúceho bytového fondu. Zatiaľ čo v minulosti prevažovala výstavba bytov v bytových domoch, v súčasnosti sa začal pomer medzi počtom novopostavených bytov v bytových domoch a v rodinných domoch vyrovnávať. Prevažovali formy stavieb a nadstavieb na bytových (sídl. Kuzmányho, MČ Sever, Juh) a rodinných domoch. Ďalšie dokončené byty boli postavené v nebytových objektoch alebo boli získané adaptáciou nebytových priestorov a zdevastovaných priestorov (MČ Staré mesto historické jadro). Štruktúra bytovej výstavby z hľadiska základných foriem vlastníctva ukazuje, že medzi dokončovanými a zahajovanými bytmi prevažujú byty vlastnícke, ktoré sú situované nielen v rodinných (MČ Západ Topásová ul.), ale i v bytových domoch (sídl. KVP- Klimkovičova, Kopa-Girbeš, sídl. Darg.hrdinov VIII.okrsok, Adlerova ul., MČ Juh Brezová ul.). Podiel výstavby nájomných bytov je malý a ich výstavba je až na výnimky realizovaná samosprávou (mestské časti - Barca, Darg. hrdinov, Mesto Košice - Čechovova ul., Malometrážne byty Luník IX ), ktoré na tento účel využívajú štátnu podporu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 20

Domový fond podľa posledných štatistických údajov predstavoval na území mesta Košice 14 009 domov, rodinných domov bolo 9 930, bytových domov 3812 a ostatných budov na území mesta 267. Z tohto počtu je trvalo obývaných 12 565 domov. V štruktúre trvale obývaných domov podľa druhu, rozhodujúcou mierou prevažujú rodinné domy, ktorých je 9 930. Bytový fond mesta Košice tvorí 87 359 bytov, z toho 10 612 v rodinných domoch a 76 149 v bytových domoch. Trvalo neobývaných bytov 4 951, čo je 5,7 % z úhrnného bytového fondu. Najväčším bytovým fondom disponuje okres Košice I, kde je aj najviac neobývaných bytov. Najvyšší počet trvale obývaných bytov je v okrese Košice II. Z pohľadu mestských častí najviac bytov má Západ, počet neobývaných bytov je najväčší na Severe. V mestskej časti Sever sa nachádza aj najviac trvale obývaných bytov v rodinných domoch. Stagnujúca výstavby v poslednom desaťročí ovplyvnila okrem celkového počtu domov aj ich priemerný vek, pričom u rodinných domov bol priemerný vek 36 rokov a u bytových domov 31 rokov. Štruktúra domového fondu a počet bývajúcich osôb je uvedená v nasledujúcom grafe. Graf 2 Štruktúra domového fondu a počet bývajúcich osôb 9 930 72% Počet domov Počet bývajúcich osôb 180 606 86% 3 812 28% 29 088 14% Počet bytov Bytové domy Rodinné domy Základná štruktúra domového fondu po mestských častiach je zrejmá z nasledujúcej tabuľky a grafu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 21

Tabuľka 3 Domový fond mesta Košice Okres Košice I Okres Košice II Košice III Okres Košice IV Mestská časť Trvale obývané Bytov spolu Počet obyvateľov Domy spolu Trvale obývané Bytové domy Počet obyvateľov m 2 obytnej plochy na byt Staré mesto 384 341 517 444 1 308 68,8 574 572 9 268 8 597 17 846 44,9 67 1 025 961 9 991 9 231 21 753 46,1 Džungľa 142 107 149 113 449 59,6 - - - - - - 1 143 108 150 114 453 59,5 Kavečany 330 286 338 294 1 009 71,0 - - - - - - 1 331 287 339 295 1 009 71,1 Sever 1 850 1 816 2 090 1 789 5 001 77,2 480 480 6 997 6 500 13 896 43,4 59 2 389 2 130 9 152 8 337 20 019 50,7 Sídlisko Ťahanovce 4 4 7 7 17 84,4 365 365 7 402 7 091 22 382 50,1 1 370 370 7 410 7 099 22 400 50,1 Ťahanovce 550 426 562 434 1 420 58,6 3 3 144 124 328 54,4 1 554 430 707 559 1 748 57,8 Spolu 3 260 2 980 3 663 3 081 9 204 1 422 1 420 23 811 22 312 54 452 130 4 812 4 286 27 749 25 635 67 382 Lorinčík 108 98 114 102 355 74,1 - - - - - - - 108 98 114 102 355 74,1 Luník IX - - - - - - 40 40 646 611 3 993 38,1-40 40 646 611 3 993 38,1 Myslava 595 508 595 502 1 590 74,5 - - - - - - 8 603 512 603 506 1 595 74,5 Pereš 368 323 370 310 933 80,3 - - - - - - 2 370 323 372 310 933 80,3 Poľov 272 248 283 256 1 031 78,4 1 1 7 4 21 48,0 2 275 251 292 262 1 057 77,8 Sídlisko KVP 1 0 0 0 0-388 388 7 864 7 704 25 795 47,1 2 391 389 7 866 7 705 25 795 47,1 Šaca 444 389 453 392 1 417 77,9 87 87 1 065 981 3 291 37,3 12 543 479 1 522 1 375 4 711 48,9 Západ 809 728 880 774 2 540 100,3 733 733 15 190 14 691 35 779 42,0 24 1 566 1 469 16 093 15 488 40 399 44,9 Spolu 2 597 2 294 2 695 2 336 7 866 1 249 1 249 24 772 23 991 68 879 50 3 896 3 561 27 508 26 359 78 838 Dargovských hrdinov 114 82 121 89 366 56,7 410 410 9 277 8 960 24 858 43,0 7 531 498 9 428 9 077 28 306 43,2 Košická Nová Ves 630 556 676 584 1 951 77,8 5 5 30 30 198 35,1 8 640 564 714 620 2 165 75,4 Spolu 744 638 797 673 2 317 415 415 9 307 8 990 25 056 15 1 171 1 062 10 142 9 697 30 471 Barca 835 764 856 780 2 691 73,2 - - - - - - 13 848 771 866 785 2 705 73,1 Juh 831 675 894 714 1 990 71,6 402 402 9 380 8 879 19 896 39,7 37 1 270 1 100 10 443 9 744 23 196 41,9 Krásna 884 801 903 811 2 959 77,9 7 7 57 57 441 43,3 8 899 813 969 874 3 423 75,8 Nad jazerom 28 28 29 29 105 93,0 315 315 8 809 8 586 22 708 42,7 10 353 352 8 889 8 666 24 959 42,9 Šebastovce 162 144 165 146 551 82,2 1 1 6 6 33 43,0 1 164 145 171 152 584 80,7 Vyšné Opátske 589 472 609 487 1 405 71,8 1 1 7 7 13 55,3 6 596 475 622 496 1 423 71,6 Spolu 3 329 2 884 3 456 2 967 9 701 726 726 18 259 17 535 43 091 75 4 130 3 656 21 960 20 717 56 290 Spolu za Mesto Košice Domy spolu Rodinné domy Trvale obývané m 2 obytnej plochy na byt Bytov spolu Trvale obývané Domový fond spolu Počet obyvateľov 9 930 8 596 10 612 9 057 29 088 76,4 3 812 3 810 76 149 72 828 191 478 43,7 267 14 009 12 565 87 359 82 408 232 981 47,2 Ostatné budovy Domy spolu Trvale obývané Bytov spolu Trvale obývané m 2 obytnej plochy na byt Zdroj: ŠÚ SR r.2001 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 22

Graf 3 Počet bytov členený po mestských častiach Západ Juh Staré mesto Dargovských hrdinov Sever Nad jazerom Sídlisko KVP Sídlisko Ťahanovce Šaca Krásna Barca Košická Nová Ves Ťahanovce Luník IX Vyšné Opátske Myslava Pereš Kavečany Poľov Šebastovce Džungľa Lorinčík 1 522 969 866 714 707 646 622 603 372 339 292 171 150 114 10 443 9 991 9 428 9 152 8 889 7 866 7 410 16 093 Počet bytov 0 5 000 10 000 15 000 1.4 Klimatické podmienky Klimatické podmienky Košíc sú dané geografickou polohou mesta, ktoré leží vo východnej časti Slovenska v oblasti mierne teplého klimatického pásma. Priemerné ročné teploty sa pohybujú v dlhodobom priemere v rozsahu od 9 do 10 0 C, pričom v posledných rokoch badať mierne zvýšenie priemernej teploty. V roku 2002 to bolo napr. 10,1 0 C. Ročný slnečný svit sa pohybuje v rozsahu 1 800 až 2 300 hodín ročne. Ročný úhrn atmosférických zrážok je v rozpätí 564 až 648 mm. Základné charakteristické údaje o vonkajších teplotách a počte vykurovacích dní pre lokalitu Košice sú uvedené v nasledovnom prehľade: Počet dennostupňov 20-ročný priemer (1986 2005) 3 667 K.deň Počet vykurovacích dní 20-ročný priemer (1986 2005) 219 Priemerná teplota vo vykurovacom období (1986 2005) 3,17 o C Počet dennostupňov v roku 2005 3 585 K.deň Počet vykurovacích dní v roku 2005 214 Priemerná teplota vo vykurovacom období v roku 2005 3,25 o C Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 23

Graf 4 Počet dennostupňov pre mesto Košice D 4 500 4 000 3 500 3 000 1986 1987 1988 1989 1990 počet dennostupňov 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 Graf 5 Priemerná vonkajšia teplota vo vykurovacom období C 6,00 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 priemerný počet dennostupňov 5,00 4,00 3,00 2,00 1,00 0,00 1986 1987 1988 1989 priemerná vonk. teplota 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 priemerná vonk. eplota - 20 ročný priemer Z vyššie uvedených grafov vyplýva, že pre lokalitu Košice bol počet dennostupňov v roku 2005 nižší a priemerná vonkajšia teplota vo vykurovacom období v roku 2005 bola vyššia ako 20-ročný priemer. 2005 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 24

2 Analýza existujúcich sústav tepelnotechnických zariadení V súčasnej dobe je územie mesta Košice zásobované teplom zo zdrojov tepla nasledujúcich právnických subjektov: Tepláreň Košice, a.s. Tepláreň Košice, a.s. je základným zdrojom tepla v rozsiahlej sústave centrálneho zásobovania teplom (SCZT), ktorá pokrýva takmer celé územie mesta. Z tohto zdroja je zásobovaná podstatná časť územia mesta (bytový, verejný a podnikateľský sektor a časť rodinných domov). KOSIT a. s. Zo zdroja tepla tejto spoločnosti, ktorý spaľuje komunálny odpad, je teplo vyvedené do parnej distribučnej časti SCZT mesta Košice. Tepelné hospodárstvo Košice, s.r.o. Zabezpečuje výrobu a dodávku tepla pre bytovo komunálny sektor z okrskových a domových kotolní spaľujúcich zemný plyn v územných častiach mesta mimo dosahu SCZT. U. S. Steel Košice, s.r.o. Z teplárne tejto spoločnosti je zabezpečovaná dodávka tepla pre bytovo-komunálny a podnikateľský sektor v mestskej časti Šaca. Ostatné zdroje tepla Sú to zdroje tepla rôznych právnických subjektov (podnikateľský a verejný sektor) s prevládajúcou palivovou základňou zemný plyn, z ktorých sa vo väčšine nevykonáva dodávka (predaj) tepla, ale je zabezpečovaná výroba tepla pre vlastnú spotrebu. Zdroje tepla v rodinných domoch V týchto zdrojoch tepla tvorí cca 98 % palivovú základňu zemný plyn. 2.1 Sústava tepelných zariadení spoločnosti Tepláreň Košice, a. s. Zásobovanie teplom mesta Košice prešlo historickým vývojom od začiatku 60-tych rokov minulého storočia, keď sa dodávka tepla pre vznikajúce sídlisko Terasa zabezpečovala z provizórneho zdroja tepla a začalo sa so systematickou výstavbou horúcovodných rozvodov, čím sa vytvoril zárodok výstavby najväčšieho teplárenského zdroja v republike Tepláreň Košice, a. s. V súčasnej dobe je rozhodujúca časť územia mesta zásobovaná z tohto zdroja. S výstavbou zdroja sa začalo v roku 1964. Prvá jednotka TEKO parný kotol PK-1 bola uvedená do prevádzky v roku 1967. Súčasne s výstavbou zdroja tepla sa intenzívne pokračovalo vo výstavbe tepelných rozvodov so zámerom zabezpečenia tepla pre novú bytovú výstavbu a rozvojové oblasti mesta. Súbežne s cieľom zlepšenia životného prostredia sa postupne pripojovali existujúce odbery tepla, ktoré boli zásobované teplom z okrskových a domových kotolní, ktoré spaľovali v prevažnej miere tuhé fosílne palivá, čím došlo k ich takmer úplnému vytesneniu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 25

Celkovo je možno v súvislosti s TEKO poukázať na jeho silné stránky, ktorými v súčasnosti zabezpečuje bezkonkurenčnú cenu tepla z SCZT Košice. Tieto silné stránky sú: - dvojzložková palivová základňa spaľovanie čierneho uhlia, minimalizácia spaľovania ZP, - kombinovaná výroba elektriny a tepla. Vzhľadom na to, že sa jedná o dominantný zdroj tepla, z ktorého je zabezpečovaná rozhodujúca dodávka tepla pre bytový, aj nebytový sektor na území mesta Košice, v nasledujúcej časti správy je spracovaná podrobná analýza zariadení na výrobu a rozvod tepla tohto zdroja z hľadiska technického a energetického. 2.1.1 Základné údaje o technologickom zariadení zdroja tepla TEKO I. roky výstavby 1964 1969 Tepelný výkon Parné kotly PK1, PK2; 2 x 160 t/h, á 108,6 MW t Horúcovodné kotly HK1, HK2, 2 x 58,15 MW t (vyradené) Odberová turbína TG1 55 MW e Výstupný tepelný výkon do primárnych tepelných sietí TEKO II. roky výstavby 1974 1982 Tepelný výkon Parné kotly PK3, PK4; 2 x 210 t/h, á 143 MW t Horúcovodný kotol HK3, 116,3 MW t Protitlaková odberová turbína TG2 66 MW e Výstupný tepelný výkon do primárnych tepelných sietí TEKO III. roky výstavby 1985 1988 Tepelný výkon Horúcovodný kotol HK4, 140 MW t Celkový tepelný výkon zdroja tepla Celkový tepelný výkon do primárnych tepelných sietí 217,2 MW t 116,3 MW t 63,74 MW t 269,76 MW t 286,10 MW t 116,3 MW t 78,5 MW t 323,9 MW t 140 MW t 875,9 MW t 733,6 MW t Pri poruchových stavoch alebo extrémne chladnom počasí je možné riešiť disparitu tepelného výkonu okrem uplatňovania regulačných stupňov zvýšením tepelného výkonu do primárnej tepelnej siete odstavením turbíny TG1 a redukovaním pary do špičkových a základných výmenníkov tepla. Týmto riešením môže výkon do primárnych tepelných sietí dosiahnuť hodnotu 797,3 MW. Základné údaje o kotloch a turbogenerátoroch sú uvedené v nasledovných tabuľkách: Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 26

Tabuľka 4 Základné údaje o kotloch Miestne označenie kotla Rok výroby kotla Zaručené palivo(á) Menovitý výkon kotla Menovité parametre pary Garantovaná účinnosť Normovaná účinnosť pri spaľovaní ČU Normovaná účinnosť pri spaľovaní ZP Pozn.: Zaručené palivo pre HK4 je čierne uhlie, zemný plyn je len pre zapaľovanie a stabilizáciu horenia. Tabuľka 5 Základné údaje o turbogenerátoroch HK-1 HK-2 HK-3 HK-4 PK-1 PK-2 PK-3 PK-4 1966 1966 1978 1987 1966 1966 1979 1980 ZP ZP ZP,ČU ZP,ČU ZP ZP ZP,ČU ZP,ČU (t p /h) 160 160 210 210 (MW t ) 58,15 58,15 116,3 140 108,56 108,56 143,05 143,05 tlak (MPa) 13,63 13,63 13,63 13,63 teplota ( C) 540 + 10 540 +10 540 + 10 540 + 10 (%) - - 88,5-93,9 88,5 88,5 88,5 (%) 88,5 88,5 82,1 82,1 - - - - (%) 88,5 88,5 88,5 - - - - - Miestne označenie turbogenerátora TG-1 TG-2 Typ turbíny odberová protitlako - odberová Menovité otáčky turbíny (ot/min) 3 000 3 000 Menovitý tlak pary (MPa) 12,75 12,75 Menovitá teplota pary ( o C) 535 535 Menovitý protitlak (kpa) 117,68 78,45 Hltnosť turbíny (t p /h) 310 430 tlak (MPa) 0,98 0,98 Regulovaný odber množstvo (t/h) 180 220 Činný výkon generátora (MW e ) 55 66 Menovité napätie (kv) 10,5 13,8 Na nasledovnom zobrazení je znázornená orientačná schéma sústavy tepelných zariadení spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 27

Obrázok 3 Sústava tepelných zariadení spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. Palivovou základňou zdroja tepla je: Antracitické uhlie s priemernou výhrevnosťou 24,45 GJ/t Zemný plyn Prehľad o štruktúre, spotrebe a výrobe tepla za posledné roky je uvedený v nasledovných tabuľkách a grafoch: Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 28

Tabuľka 6 Ročná bilancia spotreby palív a vyrobeného tepla Rok Spotrebované palivá Výhrevnosti palív Teplo obsiahnuté v palivách Vyrobené teplo celkom Roč.účinnosť výroby tepla 2001 2002 2003 2004 2005 ZP (m3) 185 551 000 154 795 000 153 865 000 132 590 000 106 909 000 T-uhlie (t) 80 575 107 707 118 842 134 010 135 284 ZP (MJ/m 3 ) 34,32 34,31 34,340 34,451 34,498 T-uhlie (GJ/t) 25,285 25,210 24,744 24,758 24,973 ZP (GJ) 6 368 110 5 311 016 5 283 724 4 567 858 3 688 157 ČU (GJ) 2 037 339 2 715 293 2 940 626 3 317 820 3 378 384 Spolu (GJ) 8 405 449 8 026 310 8 224 351 7 885 678 7 066 541 (GJ) 7 341 047 7 116 185 7 239 740 6 861 073 6 208 540 (%) 87,34 88,66 88,03 87,01 87,86 Graf 6 Zastúpenie jednotlivých druhov palív na ich celkovej spotrebe Rok 2001 24% Rok 2002 Rok 2003 34% 36% ZP ZP ZP T-uhlie T-uhlie 76% T-uhlie 66% 64% Rok 2004 Rok 2005 42% ZP 48% ZP T-uhlie 58% T-uhlie 52% Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 29

Graf 7 Trend vývoja spotreby jednotlivých druhov používaných palív (GJ ) 10 000 000 8 000 000 6 000 000 4 000 000 ČU ZP 2 000 000 0 2001 2002 2003 2004 2005 (m 3 ) 200 000 000 185 551 000 ZEMNÝ PLYN ( t ) 150 000 ČIERNÉ UHLIE 134 010 135 284 150 000 000 154 795 000 153 865 000 132 590 000 106 909 000 100 000 80 575 107 707 118 842 100 000 000 50 000 50 000 000 0 2001 2002 2003 2004 2005 rok 0 2001 2002 2003 2004 2005 rok V súvislosti s prudkým nárastom ceny zemného plynu od roku 2002 je až po súčasnosť každoročne zaznamenávaný nárast spotreby uhlia na úkor spotreby zemného plynu. Kým v roku 2001 predstavoval podiel uhlia 24 % z celkovej spotreby palív (vyjadrený v tepelných jednotkách), v roku 2005 predstavoval už 48 % z celkovej spotreby palív. Aj keď investičné aktivity TEKO v posledných rokoch boli zamerané na ochranu životného prostredia, a to hlavne realizáciou projektu Rekonštrukcia elektrostatických odlučovačov za parnými kotlami PK3 a PK4 a ich automatický monitorovací systém, produkcia emisií vzhľadom na zmenu štruktúry používaných palív má mierny nárast, ako je to zdokumentované v nasledovnej tabuľke a grafe. Tabuľka 7 Vývoj produkcie emisií za posledné roky Rok Oxid siričitý Oxidy dusíka Tuhé znečisťujúce látky Oxid uhoľnatý 2001 2002 2003 2004 2005 (t) 1 129,00 1 279,70 1 339,50 1 531,45 1 542,40 (t) 1 209,00 1 404,62 1 465,90 1 570,18 1 519,20 (t) 66,10 71,23 75,40 82,96 83,30 (t) 68,70 90,78 56,80 71,20 65,20 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 30

Graf 8 Vývoj produkcie emisií (t ) 4 000 3 500 3 000 Oxid siričitý Tuhé znečisťujúce látky Oxidy dusíka Oxid uhoľnatý 2 500 2 000 1 500 1 209,00 1 404,62 1 465,90 1 570,18 1 519,20 1 000 500 1 129,00 1 279,70 1 339,50 1 531,45 1 542,40 0 2001 2002 2003 2004 2005 Produkcia emisií má stúpajúcu tendenciu aj napriek znižovaniu celkovej výroby tepla a je výsledkom zmeny štruktúry palivovej základne v prospech čierneho uhlia, ktorá bola vyvolaná výrazným zvýšením ceny zemného plynu. Zmena skladby paliva v prospech ČU mala kladný dopad na zníženie nárastu ceny tepla TEKO pri nárastoch ceny ZP cena ZP stúpla od roku 2000 do roku 2006 o 110 %, cena ČU stúpla o 36 % a cena tepla z TEKO za dané obdobie stúpla o 86 %. Súčasný pomer palivovej základne ZP 52%, ČU 48% možno už považovať za limitný z hľadiska prevádzkových možností kotlov a dodržania pridelených limitov emisie oxidu uhličitého. 2.1.2 Výroba tepla a elektriny Od začiatku 90-tych rokov minulého storočia až po súčasnosť došlo v k zníženiu odberateľov tepla zo SCZT. Veľa právnických subjektov, ktoré odoberali paru z parnej tepelnej siete SCZT, zaniklo alebo si postavilo plynové zdroje tepla a odpojili sa od SCZT. K podstatnému zníženiu odberu tepla došlo pri dodávke tepla pre bytové objekty. Tento pokles súvisí s realizáciou racionalizačných opatrení (hydraulické vyregulovanie vykurovacích sústav, inštalácia termoregulačných ventilov, inštalácia pomerových rozdeľovačov tepla, zavedenie merania spotreby teplej úžitkovej vody u konečných spotrebiteľov) a akceleráciou dodatočného zatepľovania bytových aj nebytových objektov. Za posledných desať rokov došlo v tejto odberateľskej sfére k zníženiu odberu tepla o cca 28 %. Bilančné údaje spotreby palív a výroby tepla od roku 2002 sú zdokumentované v nasledovnej tabuľke a grafe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 31

Tabuľka 8 Bilančné údaje spotreby palív a výroby tepla na jednotlivých kotloch 2002 2003 2004 2005 Miestne označenie kotla Spotreba paliva Spotrebované teplo v palive Vyrobené teplo v kotloch Podiel výr. tepla na celk. výr. Ročná účinnosť výroby tepla HK1 HK2 HK3 HK4 PK1 PK2 PK3 PK4 Celkom T-uhlie (t) 64 110 43 597 107 707 ZP (tis.m 3 ) 991 2 964 4 201 71 628 37 330 19 121 18 560 154 795 (GJ) 33 986 101 542 144 031 2 458 697 1 280 405 2 268 621 1 735 456 8 022 738 (GJ) 29 416 87 812 128 708 2 202 839 1 138 648 1 994 666 1 534 096 7 116 185 (%) 0,41 1,23 1,81 30,96 16,00 28,03 21,56 (%) 86,55 86,48 89,36 89,59 88,93 87,92 88,40 88,70 Spotreba paliva T-uhlie (t) 2 981 58 438 56 903 118 322 ZP (tis.m 3 ) 977 3 229 4 034 62 760 34 438 26 932 21 495 153 865 Spotrebované teplo v palive (GJ) 33 568 110 974 212 867 2 153 943 1 182 579 2 370 448 2 159 846 8 224 225 Vyrobené teplo v kotloch (GJ) 28 936 96 504 186 992 1 904 459 1 049 094 2 070 964 1 902 790 7 239 739 Podiel výr. tepla na celk. výr. (%) 0,40 1,33 2,58 26,31 14,49 28,61 26,28 Ročná účinnosť výroby tepla (%) 86,20 86,96 87,84 88,42 88,71 87,37 88,10 88,03 Spotreba paliva T-uhlie (t) 132 590 ZP (tis.m 3 ) 134 010 Spotrebované teplo v palive (GJ) 7 885 678 Vyrobené teplo v kotloch (GJ) 6 861 073 Podiel výr. tepla na celk. výr. (%) Ročná účinnosť výroby tepla (%) 87,01 Spotreba paliva T-uhlie (t) 2 701 58 808 72 597 134 106 ZP (tis.m 3 ) 1 522 3 831 5 498 1 078 16 722 45 448 12 105 20 704 106 908 Spotrebované teplo v palive (GJ) 52 185 131 350 257 434 63 905 575 544 1 559 871 1 902 052 2 546 830 7 089 171 Vyrobené teplo v kotloch (GJ) 45 159 114 600 226 903 53 486 506 655 1 375 818 1 655 809 2 230 110 6 208 540 Podiel výr. tepla na celk. výr. (%) 0,73 1,85 3,65 0,86 8,16 22,16 26,67 35,92 Ročná účinnosť výroby tepla (%) 86,54 87,25 88,14 88,03 88,20 87,05 87,56 87,58 Graf 9 Vývoj celkovej výroby a celkovej ročnej účinnosti výroby tepla (GJ) 8 000 000 7 000 000 6 000 000 5 000 000 Vyrobené teplo 7 116 185 7 239 739 Ročná účinnosť výroby tepla 6 861 073 6 208 540 100 95 4 000 000 3 000 000 88,70 88,03 87,01 87,58 90 2 000 000 85 1 000 000 0 2002 2003 2004 2005 80 S cieľom maximalizovať výrobu tepla a elektriny v kombinovanom cykle a spaľovanie čierneho uhlia je v TEKO preferovaná prevádzka parných kotlov PK3 a PK4. Dosahovaná ročná účinnosť výroby tepla spĺňa ukazovatele energetickej účinnosti výroby tepla pre dané typy kotlov určenej vyhláškou ÚRSO č.328/2005 Z. z. Podiel výroby tepla na jednotlivých kotloch v roku 2005 je zrejmý z nasledovného grafu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 32

Graf 10 Podiel jednotlivých kotlov TEKO na celkovej výrobe tepla v roku 2005 HK1 1% HK2 2% HK3 4% HK4 1% PK1 8% PK4 35% PK2 22% PK3 27% V súvislosti s liberalizáciou trhu s elektrickou energiou TEKO od roku 2005 na základe zmluvy so SEPS a. s. rezervovalo výrobné kapacity elektrickej energie pre zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti elektrizačnej sústavy SR a na poskytovanie systémových služieb. V roku 2005 spoločnosť pre podporné služby rezervovala výrobnú kapacitu elektriny vo výške 138 GWh. Treba podotknúť, že realizáciou tejto aktivity je uprednostňovaná ekonomická efektívnosť pred energetickou účinnosťou. Základné údaje o výrobe elektriny a realizovaných podporných službách v roku 2005 sú uvedené v nasledovnej tabuľke a grafoch. Tabuľka 9 Ročné bilancie výroby a spotreby elektriny Rok Jednotka 2002 2003 2004 2005 Výroba elektriny (MWh) 429 665 441 710 427 624 293 913 Vlast. spotreba elektriny celkom (MWh) 69 435 67 500 68 490 62 445 Čistá dodávka elektriny (MWh) 360 230 374 210 359 134 231 468 Merná spotreba paliva na výrobu EE (GJ/MWh) 4,8587 4,8726 4,8532 5,2034 Graf 11 Vývoj ročnej výr. elektriny a mernej spotreby tepla v palive na jej výrobu (MWh) 500 000 450 000 400 000 350 000 300 000 429 665 Výroba elektriny Merná spotreba paliva na výrobu EE 441 710 427 624 293 913 (GJ/MWh) 10 9 8 7 250 000 200 000 150 000 100 000 50 000 4,8587 4,8726 4,8532 5,2034 6 5 4 3 0 2002 2003 2004 2005 2 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 33

Graf 12 Rozdelenie podporných služieb pre SEPS a.s. v roku 2005 primárná regulácia výkonu terciálna regulácia výkonu kladná sekundárna výroba výkonu terciálna regulácia výkonu záporná 14% 42% 18% 26% Aj keď poskytovanie podporných služieb je z hľadiska ekonomického v súčasnosti výhodné, hrozí tu určité riziko z dôvodu krátkodobých zmlúv so SEPS a.s. na poskytovanie tejto služby. Ďalšie riziko s realizáciou tejto služby vyplýva z dodržania podmienok pre zaradenie teplárne medzi vysoko účinné kombinované výrobne tepla a elektriny a s tým spojené obmedzenie podpory takejto výrobne (prednostné právo na prenos, distribúciu a dodávku elektriny; výkup elektriny za pevné ceny, podpora investícií z podporných programov..., ktoré bude upravovať pripravovaný zákon o podpore kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorý je v súčasnosti na medzirezortnom pripomienkovaní a mal by nadobudnúť účinnosť do konca roka 2007). 2.1.3 Primárne rozvodné tepelné siete Spôsob výstavby primárnych tepelných sieti od roku 1963 až po súčasnosť zodpovedal potrebám doby a súvisel hlavne so zabezpečením dodávky tepla pre budované priľahlé mestské sídliská a s postupnou teplofikáciou takmer celého územia mesta. S cieľom vytvoriť mriežkovú tepelnú sieť a zlepšenie hydraulických pomerov sa postupne realizovali prepojenia niektorých častí hlavných napájačov tepla. Výstavba primárnych tepelných sietí sa postupne budovala v 27. etapách. Z hľadiska parametrov teplonosnej látky prevládajú horúcovodné primárne tepelné siete. Parným primárnym tepelným napájačom je zásobované územie MČ Jazero, kde je (resp. bola) sústredená priemyselná výroba s nárokmi na potrebu tepla v pare. Schémy horúcovodných a parných tepelných sieti s označením etapy výstavby a dimenzií sú znázornené na nasledujúcich stranách. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 34

Obrázok 4 Schéma primárnych horúcovodných napájačov SCZT Košice SCHÉMA PRIMÁRNÝCH HORUCOVODNÝCH NAPÁJAČOV SCZT KOŠICE 22. etapa 2xDN400 2209 22 etapa 2xDN400 22. etapa 2xDN400 2205 22011 21 etapa 2xDN400 18. etapa 2xDN300 19. etapa 2xDN250 1901 21. etapa 2xDN450 2111 12220 29266 11857 53343 18011 16. etapa 2xDN300 17. etapa 2xDN350 21 etapa 2xDN500 2104 0,635678 1601 15. etapa 2xDN500 2101 1701 11. etapa 2xDN500 1501 12. etapa 2xDN500 14. etapa 2xDN350 13. etapa 2xDN400 PaRS I 2611 PaRS II 26. etapa 2xDN350 26. etapa 2xDN400 27. etapa 2xDN300 1101 2701 513 10. etapa 2xDN300 5. etapa 2xDN200 12011 5125 1 809 5. etapa 2xDN250 7b. etapa 2xDN500 9. etapa 2xDN300 8. etapa 2xDN500 1301 701 2001 7a. etapa 2xDN600 6. etapa 2xDN650 601 4. etapa 2xDN600 20 etapa 2xDN500 2601 24. etapa 2xDN400 5. etapa 2xDN600 501 TEKO 25. etapa 2xDN400 2523 25. etapa 2xDN500 LEGENDA : Počiatočné šachty etáp a šachty,v ktorých sa mení priemer potrubia Prečerpávacie a regulačné stanice Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 35

Obrázok 5 Schéma primárnych parných napájačov SCZT Košice SCHÉMA PRIMÁRNYCH PARNÝCH NAPÁJAČOV SCZT KOŠICE 4.etapa 2xDN 450 1xDN 200 401 TEKO 301 3.etapa 2xDN 450 1xDN 200 201 2.etapa 2xDN 450 1xDN 200 101 1.etapa 2xDN 400 1xDN 200 001 0.etapa 2xDN 400 1xDN 200 005 napájač CZO 1xDN 250 008 0.etapa 1xDN 250 KOSIT, a.s. Legenda: Počiatočné šachty etáp a šachty, v ktorých sa mení priemer potrubia Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 36

2.1.4 Parametre rozvodných primárnych tepelných sietí Horúcovodné Parné PN 3,2 MPa a teplota 200 C v Starom meste, resp. u odberov na výškovej úrovni Starého mesta PN 2,5 MPa a teplota 150/70 C na sídliskách nachádzajúcich sa nad výškovou úrovňou Starého mesta (Nové mesto, KVP a sídlisko Dargovských hrdinov). parné potrubie o parametroch 1,6 MPa a teplote 250 0 C kondenzátne potrubie o parametroch 0,6 MPa a teplote 100 0 C Celková dĺžka primárnych tepelných sietí v roku 2005 bola 146,4 km. Z toho horúcovodné 104,250 km, parné 23,055 km a kondenzátne 19,112 km. Hlavné primárne tepelné napájače a časť tepelných prípojok sú vo vlastníctve Teplárne Košice, a. s., väčšia časť tepelných prípojok je vo vlastníctve rôznych odberateľov tepla, pričom rozhodujúcim vlastníkom primárnych tepelných prípojok je Tepelné hospodárstvo Košice, s.r.o. Z celkovej dĺžky primárnych tepelných sieti je vo vlastníctve TEKO 63,6 % a vo vlastníctve iných odberateľov tepla je 36,4 %. Dĺžky, dimenzie, vlastníctvo a spôsob uloženia primárnych tepelných sietí je uvedený v nasledujúcom prehľade. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 37

Tabuľka 10 Dĺžky primárnych rozvodných tepelných sieti HORÚCOVODNÉ Vo vlastníctve TEKO DLŽKY PRIMÁRNÝCH TEPELNÝCH SIETI PARNÉ KONDENZÁTNE Cudzie Vo vlastníctve TEKO Cudzie Vo vlastníctve TEKO Cudzie Priemer Uloženie rozvodu Uloženie rozvodu Uloženie rozvodu SPOLU SPOLU SPOLU potrubia podzemné nadzemné podzemné podzemné nadzemné podzemné podzemné nadzemné podzemné (m) (m) (m) (m) (m) (m) DN 25 60 45 105 40 40 94 40 134 DN 32 160 8 168 60 60 0 DN 40 289 670 959 170 170 65 230 295 DN 50 1 163 2 830 3 993 43 962 1 005 DN 60 68 68 DN 65 982 2 317 3 299 292 1 131 1 423 DN 70 1 203 1 203 DN 80 862 3 090 3 952 468 468 1 239 2 813 4 052 DN 100 1 459 3 336 4 795 94 835 929 1 217 2 443 3 660 DN 125 1 493 4 444 5 937 213 1 522 1 735 399 2 977 3 376 DN 150 4 825 6 239 11 064 1 089 2 951 4 040 403 1 261 1 664 DN175 917 1 334 2 251 1 149 1 694 2 418 5 261 DN 200 8 894 3 350 12 244 425 2 962 3 387 3 503 3 503 DN 225 261 261 1 262 1 262 DN 250 3 535 400 3 935 DN 300 8 656 105 8 761 DN 350 2 927 2 927 DN 400 7 275 2 572 9 847 1 819 1 819 DN 450 2 410 2 410 3 884 3 884 DN 500 13 741 4 708 18 449 DN 600 3 869 2 369 6 238 DN 650 1 384 1 384 Spolu 63846 11 138 29266 104 250 2 970 7 865 12220 23 055 3 687 3 568 11857 19 112 Menovité parametre horúcovodnej tepelnej siete sú 180/70 0 C pri výpočtovej teplote s kvalitatívno - kvantitatívnou reguláciou v závislosti od klimatických podmienok a s minimálnymi parametrami pre letné a prechodné obdobie 80/40 0 C. Tepelné rozvody sú nadzemné a podzemné. Podzemné vedenia sú okrem malých výnimiek kanálové s klasickou balenou izoláciou. Nadzemné sú na nízkych pätkách alebo v mostovom prevedení s balenou izoláciou. Jednotlivé trasy sú vybavené manipulačnými a odbočnými šachtami, ktoré sú opatrené príslušnými armatúrami. Okrem toho sú rozvody na najmladších sídliskách Dargovských hrdinov, Ťahanovce, KVP a niektoré trasy hlavných rozvodov v Starom meste vybavené komunikačným káblom pre prenos informácií a povelov. 2.1.5 Vývoj strát tepla v primárnych tepelných sieťach Okrem asanačných prác a výmeny izolácie na niektorých úsekoch primárnych rozvodov tepla a rekonštrukcie niektorých častí podružných rozvodov a prípojok na sídlisku Nové mesto neboli na nich vykonané takmer žiadne rozsiahle rekonštrukčné práce. Technický stav horúcovodných rozvodov je relatívne vyhovujúci, ale vzhľadom na výrazne zníženie odberu tepla za posledných 10 rokov sa väčšina úsekov primárnych tepelných sietí stala predimenzovaná, čo má za následok zvýšenie distribučných strát tepla. Problematickou časťou primárnych tepelných sietí sú parné rozvody, ktoré vykazujú výrazné opotrebenie a nízku hospodárnosť pre vysoké tepelné straty a straty kondenzátu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 38

Vývoj strát tepla v primárnych tepelných sieťach za posledné roky je zdokumentovaný v nasledovnej tabuľke a grafoch. Tabuľka 11 Vývoj strát tepla v primárnych tepelných sieťach Zakladné prevádzkové údaje primarných tepelnej siete TEKO a.s. Rok 2002 2003 2004 2005 vstup výstup vstup výstup vstup výstup vstup výstup Pimárna tepelná sieť (GJ) (GJ) (GJ) (GJ) Horucovodná 4 568 728 4 224 056 4 566 021 4 206 021 4 264 256 3 911 308 4 134 348 3 739 526 TEKO 588 186 602 109 535 967 474 707 Parná KOSIT 184 332 178 294 143 732 178 914 SPOLU 772 518 609 321 780 403 618 806 679 699 509 199 653 621 471 162 vrátený kond. 43 267 38 597 22 890 22 497 Predaj tepla celkom 4 833 377 4 824 827 4 420 507 4 210 688 Skutočné straty primárnrej tepelnej siete Tepelná sieť (GJ) (%) (GJ) (%) (GJ) (%) (GJ) (%) Horucovodná 344 672 7,54 360 000 7,88 352 948 8,28 394 822 9,55 Parná 119 930 15,5 123 000 15,8 147 610 21,7 159 962 24,5 Celkom 464 602 8,7 483 000 9,0 500 558 10,1 554 784 11,6 Graf 13 Podielové straty primárnej horúcovodnej tepelnej siete (GJ) (%) 5 000 000 12 4 000 000 3 000 000 7,54 7,88 8,28 9,55 10 8 2 000 000 4 568 728 4 566 021 4 264 256 4 134 348 6 4 1 000 000 0 Teplo na vstupe do horúcovodnej tepelnej siete podielová strata tepla 2002 2003 2004 2005 2 0 Graf 14 Podielové straty primárnej parnej tepelnej siete (GJ) (%) 900 000 800 000 700 000 21,7 24,5 30 25 600 000 500 000 400 000 300 000 200 000 100 000 0 15,5 15,8 772 518 780 403 679 699 653 621 Teplo na vstupe do parnej tepelnej siete podielová strata tepla 2002 2003 2004 2005 20 15 10 5 0 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 39

Z hľadiska energetickej hospodárnosti sú podľa vyhlášky ÚRSO č. 328/2005 Z.z. akceptovateľné maximálne straty tepla v SCZT mesta Košice pre horúcovodné primárne tepelné rozvody vo výške 10 % a pre parné rozvody vo výške 13 % z tepla vstupujúceho do rozvodu, pri zohľadnení materiálovej charakteristiky rozvodu. Vzhľadom k tomu, že dodávka tepla parným napájačom v okrese Košice IV, sídlisko Nad Jazerom, je z hľadiska hospodárnosti neefektívna a z dôvodu, že podstatnú časť tvorí dodávka tepla pre byty a občiansku vybavenosť, je potrebné uvažovať o zmene koncepcie zásobovania sídliska teplom s cieľom vylúčiť dodávku tepla vo forme pary. 2.1.6 Dodávka tepla z primárnych tepelných sietí SCZT Celkový počet odberných miest v sústave CZT je 421. Na horúcovodný primárny napájač tepla je pripojených 381 odberov, kde transformácia tepla je realizovaná cez tlakovo nezávislé odovzdávacie stanice tepla. Na primárny parný napájač tepla je pripojených 40 odberov. Všetky odberné miesta v dodávke horúcej vody, aj pary z primárnych tepelných rozvodov, sú na vstupoch do odovzdávacích staníc osadené meračmi dodaného tepla. Súčasná úroveň merania na týchto odberných miestach je vyhovujúca z hľadiska funkčnosti použitých typov meračov, ako aj ich metrologického overovania. Celkovo zo SCZT na výstupe z primárnych rozvodov tepla bolo v roku 2005 odovzdaných 4 210,688 TJ tepla, z toho v horúcej vode 3 739,526 TJ a 471,162 TJ v pare. Predaj tepla má medziročne klesajúcu tendenciu pri takmer zachovanej štruktúre odberateľov tepla a zásobovaného územia. Pre porovnanie v roku 1996 bolo odovzdaných 6 107,563 TJ tepla (pokles v roku 2005 o 31,06 %), z toho v horúcej vode 5 109,252 TJ (pokles v roku 2005 o 26,81 %) a 998,311 TJ v pare (pokles v roku 2005 o 52,8 %). Prehľad o dodávke tepla pre rozhodujúcich odberateľov tepla z parných a horúcovodných primárnych tepelných sietí v roku 2005 a ich podiel na celkovej dodávke je uvedený v nasledujúcej tabuľke a grafoch. Tabuľka 12 Dodávka tepla rozhodujúcim odberateľom tepla z parných a horúcovodných primárnych tepelných sieti Parné primárne tepelné siete Horúcovodné primárne tepelné siete Názov odberateľa tepla (GJ) Názov odberateľa tepla (GJ) TEHO s.r.o 384 043 TEHO s.r.o 2 753 081 TEKO a.s 3 942 TEKO a.s 1 441 VIALEX s.r.o Košice 15 588 Technická univerzita Košice 129 769 Hydina ZK a.s 14 389 FNsP Košice 136 140 KOSIT a.s Košice 7 825 VSS a.s. Košice 37 307 RADEN s.r.o 9 605 CITY SERVIS a.s 29 794 Frucona Košice a.s 11 275 Žel.spol. CARGO 29 290 GABONA Košice a.s. 6 985 RADEN s.r.o 92 168 Ostatní odberatelia 17 511 ŽSR, a.s. 28 726 SPOLU 471 162 Správa majetku Mesta Košice 28 452 Ostatní odberatelia 473 358 SPOLU 3 739 526 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 40

Graf 15 Štruktúra odberateľov tepla z parných primárnych tepelných sietí v roku 2005 TEHO s.r.o 82% TEKO a.s 1% Ostatní odberatelia 4% VIALEX s.r.o 3% GABONA a.s. 1% Frucona a.s 2% RADEN s.r.o 2% KOSIT a.s 2% Hydina ZK a.s 3% Graf 16 Štruktúra odberateľov tepla z horúcovodných primárnych tepelných sietí v roku 2005 TEHO s.r.o 73% TU Košice 3% Ostatní odberatelia 13% FNsP 4% SMK Košice 1% ŽSR, a.s. 1% RADEN s.r.o 2% CARGO 1% CITY SERVIS a.s 1% VSS a.s. 1% Dominantným odberateľom tepla zo sústavy CZT je TEHO, ktoré v roku 2005 odobralo celkom 3 137,124 TJ tepla, merané na vstupe do odovzdávacích staníc, čo predstavuje 74,5 % z celkovej dodávky TEKO, z toho 2 753, 081 TJ v horúcej vode (73,6 %) a 384,043 TJ v pare (81,5 %). 2.1.7 Vývoj ceny tepla v SCZT Košice Nie je predmetom tejto technickej analýzy detailne hodnotiť jednotlivé nákladové položky, ktoré tvoria cenu tepla z SCZT mesta Košice, ale autori tejto považujú za potrebné poukázať na určité deformácie súčasného platného systému regulácie ceny tepla, ktorý vyplýva z pôsobenia viacerých subjektov v oblasti distribúcie tepla v SCZT, čo má negatívny vplyv na výslednú cenu tepla a potierajú sa výhody kogeneračnej výroby tepla a elektriny. Cena tepla je regulovaná podľa zákona č. 276/2006 Z. z. v platnom znení na základe výnosov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorými sa každoročne od roku 2003 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 41

ustanovuje rozsah regulácie, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúru oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny. Cenu tepla na jednotlivé kalendárne roky určuje ÚRSO svojím rozhodnutím. Do kalkulácie ceny tepla nemôžu byť zahrnuté neoprávnené náklady, medzi ktoré okrem iného patrí aj nehospodárnosť pri výrobe a rozvode tepla. Náklady na palivo sú limitované podľa normatívnej účinnosti výroby a rozvodu tepla, ktoré stanovuje na základe výsledkov overovania hospodárnosti prevádzky sústav tepelných zariadení Slovenská energetická agentúra podľa zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Reguláciou ceny tepla je limitovaná aj časť oprávnených nákladov nepriamo súvisiacich s výrobou a rozvodom tepla. Od roku 2003 sa využíva dvojzložková cena tepla, ktorá prispela k sprehľadneniu finančných vzťahov. Jej využívanie presnejšie zohľadňuje odlišné potreby jednotlivých odberateľov tepla a umožňuje im ovplyvňovať výšku svojich nákladov za teplo. Je rozdelená na platbu za fixnú zložku podľa dohodnutého odberu tepla a variabilnú zložku podľa nameraného množstva tepla. Cena tepla z teplárenských spoločností na Slovensku je zdeformovaná jeho distribúciou, kde časti rozvodov tepla sú vo väčšine prípadov vo vlastníctve jednotlivých miest, ktoré spravujú mestské (Košice, Humenné), ale aj súkromné (Zvolen) spoločnosti. Súčasný systém regulácie ceny tepla umožňuje uplatňovať si oprávnené regulované fixné náklady a primeraný zisk aj pre tieto spoločnosti a v konečnom dôsledku sú v cene tepla zahrnuté dvakrát, čím sa negujú výhody kombinovanej výroby tepla a elektriny SCZT. Vývoj ceny tepla v SCZT v uvedenej štruktúre rozhodujúcich účastníkov na trhu s teplom v meste Košice je uvedený v nasledovnej tabuľke a grafoch. Tabuľka 13 Vývoj ceny tepla TEKO a.s. a najväčšieho odberateľa tepla TEHO s.r.o. TEKO a.s. TEHO s.r.o. Cena tepla Na výstupe z PR Na výstupe zo SR 2003 2004 2005 2006 2007 variabilná (Sk/GJ) 211,8 205,9 224,4 255,5 241,6 fixná (Sk/GJ) 94,9 100,8 105,2 98 124,4 variabilná (Sk/GJ) 228,8 232,3 251,9 284,7 275,7 fixná (Sk/GJ) 171,7 187,4 196,2 202,4 233,3 Graf 17 Štruktúra ceny tepla TEKO a TEHO 600 (Sk/GJ) 500 variabilná TEKO variabilná TEHO fixná TEKO fixná TEHO 400 300 76,8 86,6 17,0 26,4 94,9 100,8 91 27,5 105,2 108,9 104,4 34,1 29,2 98 124,4 200 100 211,8 205,9 224,4 255,5 241,6 0 2003 2004 2005 2006 2007 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 42

Aj keď sa nedá jednoznačne objektívne vykonať porovnanie ceny tepla v SCZT Košice s inými dodávateľmi tepla (vzhľadom na rozdielny spôsob dodávky tepla a odlišnú palivovú základňu), pre ilustráciu uvádzame ceny rozhodujúcich dodávateľov tepla v jednotlivých mestách východoslovenského regiónu uplatňované v roku 2007. Tabuľka 14 Ceny tepla rozhodujúcich dodávateľov tepla vo východoslovenskom regióne DODÁVATEĽ TEPLA Spravbytkomfort a.s. Prešov Dalkia a.s Poprad HES a.s. Humenné Barterm s.r.o. Bardejov Domsprav s.r.o Michalovce Tekor s.r.o. Rožňava TEHO s.r.o. Košice PR - primarný rozvod tepla SR - sekundárny rozvod tepla Cena tepla (bez DPH) cena na výstúpe zo variabilná fixná Spolu sústavy tepelných (Sk/GJ) (Sk/GJ) (Sk/GJ) zariadení 401,3 167,9 569,2 zdroj - PR - OST - SR 389,8 151,6 541,4 zdroj - SR 326,2 220,3 546,5 zdroj - PR - DOS 405,1 140,3 545,4 394 142,6 536,6 zdroj - PR - DOS 391,4 194,1 585,5 zdroj - PR - DOS 275,7 233,3 509 zdroj - PR - OST - SR OST - okrsková odovzdávacia stanica tepla DOS - domová odovzdávacia stanica tepla Z uvedeného prehľadu vyplýva, že v SCZT Košice je najnižšia variabilná zložka ceny tepla a najvyššia fixná zložka ceny tepla. Výsledná cena z SCZT Košice medzi porovnávanými dodávateľmi je najnižšia. Podobná štruktúra ceny tepla ako v Košiciach je v meste Humenné (teplárenský systém CZT, palivová základňa ZP, ČU), ale v posledných rokoch na území mesta došlo k rozsiahlej rekonštrukcii SCZT vybudovaním domových odovzdávacích staníc tepla. Aj napriek uvedeným deformáciám v cene tepla z SCZT Košice možno konštatovať, že cena tepla v porovnaní s ostatnými dodávateľmi tepla je vysoko konkurencieschopná a že v cene tepla sú veľké rezervy pre premietnutie nevyhnutných investícií pre koordinovaný systematický rozvoj všetkých článkov sústavy tepelných zariadení a popritom je možné zachovať bezkonkurenčnú cenu v porovnaní s cenou z teplání, okrskových a domových kotolní. 2.2 Sústava tepelných zariadení KOSIT a.s. Spoločnosť KOSIT a.s., ktorá je zameraná na zber a zneškodnenie komunálneho odpadu, sa podieľa na dodávke tepla do SCZT mesta Košice vo forme pary do parného napájača TEKO na sídlisku Jazero. V zdroji tepla, ktorý je situovaný v katastrálnom území obce Kokšov Bakša, sú nainštalované dve paralelné linky, každá s jedným kotlom na spaľovanie komunálneho odpadu, s kapacitou 75 000 t/rok jednej linky so stabilizáciou spaľovania zemným plynom. Podmienky na spaľovanie komunálneho odpadu stanovené zákonom o ovzduší spĺňa iba jedná linka s kotlom K-1, na ktorej v roku 2005 došlo k vybudovaniu zariadenia na čistenie spalín a k realizácii ekologizácie kotla (jedna spaľovacia linka prešla kompletnou rekonštrukciou na splnenie stanovených emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu). Spaľovacia linka s kotlom K-2 je v súčasnosti mimo prevádzky, pripravuje sa jej rekonštrukcia. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 43

2.2.1 Základné údaje o technologickom zariadení zdroja tepla Technologickú linku na spaľovanie komunálneho odpadu v hlavných uzloch tvorí zásobník na privezený odpad, parný kotol a zariadenie na čistenie spalín. Obslužnými súbormi sú úpravovňa vody a odškvarovňa so zariadením na separáciu železného šrotu a odvoz. Spaľovacie zariadenie parného kotla pozostáva z valcového roštu a podávacieho zariadenia, spaľovacej komory s prídavnými horákmi na zemný plyn a vynášača škvary. Čistenie spalín je zostavené zo 4 paralelných cyklónov s vysokou účinnosťou na odstránenie najväčšej časti poletavého popolčeka, chladiča spalín, reaktora, rukávových filtrov, síl na vápno a aktívne uhlie, recirkulačného systému zvyškových vápenných látok, koncového ventilátora a potrubia na odvádzanie spalín do komína. Súčasťou zariadenia je emisný automatizovaný monitorovací systém (AMS), ktorý kontinuálne zaznamenáva koncentrácie príslušných znečisťujúcich látok a automaticky reguluje určené parametre technologického procesu. Údaje sa tiež automaticky ukladajú do archívu a sú vyvedené na výstupy pre oprávnené úrady. Základné technické údaje o kotloch sú uvedené v nasledovnej tabuľke. Tabuľka 15 Základné údaje o kotloch Výrobca kotla K-1 K-2 Parný kotol s prirodzenou cirkuláciou, pre spaľovanie komunálneho odpadu na valcovom rošte systému "Duseldorf" ČKD Dukla Parný kotol s prirodzenou cirkuláciou, pre spaľovanie komunálneho odpadu na valcovom rošte systému "Duseldorf" ČKD Dukla Výkon kotla (MW) 23,7 23,7 Teplota pary C 270 270 Tlak pary Mpa 1,98 1,98 Rok výroby Označenie kotla Typ kotla Výrobné číslo kotla 1986 1986 23168 23169 Garantovaná účinnosť kotla (%) neudáva sa neudáva sa Horák zapalovací Typ Výrobca PHZ 280 A ČKD PHZ 280 A Menovitý výkon MW 3,2 3,2 Počet ks 2 2 Horák stabilizačný Typ Výrobca JG 35 SAACKE Menovitý výkon MW 4,45 Počet ks 2 ČKD 2.2.2 Dodávka tepla zo zdroja tepla KOSIT a.s. Značná časť tepla vyrobeného spaľovaním komunálneho odpadu (20 až 48 %) je bez využitia zmarená odfukom do atmosféry. Pre dodávku tepla z tohto zdroja tepla je charakteristická zimná a letná prevádzka, ako je zrejmé z nasledujúceho prehľadu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 44

Zimné obdobie výroba 25 30 t/h (270 C, 1,98 MPa) vlastná spotreba 5 7,5 t/h (180 C, 0,60 MPa) dodávka tepla odberateľom (200 C, 1,00 MPa) TEKO 13 20 t/h USS 0,8 1,2 t/h VVS 1,0 1,5 t/h Letné obdobie výroba 25 30 t/h (270 C, 1,98 MPa) vlastná spotreba 4,5 5,5 t/h (180 C, 0,60 MPa) dodávka tepla odberateľom (180 C, 0,60 MPa) TEKO 4 6 t/h Straty tepla zmarené odfukom 10 2 t/h Prehľad o štruktúre spotrebovaného paliva, výrobe, dodávke a spotrebe tepla za posledné roky je uvedený v nasledovnej tabuľke a grafoch: Tabuľka 16 Ročná bilancia spotreby palív a vyrobeného tepla KOSIT a.s. Spotrebované množstvo paliva Výrobené teplo Vlastná spotreba Predané teplo Nevyužité teplo Rok 2003 2004 2005 2006 Komunálny odpad (t) 62 000 42 700 67 980 72 600 Zemný plyn (m 3 ) 188 100 35 800 946 690 712 600 (GJ) 421 900 253 500 477 100 539 900 (GJ) 126 900 58 500 97 800 87 900 (GJ) 178 300 159 500 194 200 194 400 (GJ) 116 700 35 500 185 100 257 600 (%) 28 14 39 48 Graf 18 Využitie tepla zo zdroja tepla KOSIT a.s. Rok 2003 28% 30% Rok 2005 20% Rok 2006 16% 39% 48% 42% Vlastná spotreba Predané teplo Nevyužité teplo 41% Vlastná spotreba Predané teplo Nevyužité teplo Vlastná spotreba Predané teplo Nevyužité teplo 36% Zdroj tepla KOSIT a.s. v súčasnosti kapacitne plne vyhovuje energetickému zhodnoteniu komunálneho odpadu vznikajúceho na území mesta Košice. Problematické sa javí vyvedenie tepelného výkonu do parnej siete SCZT mesta Košice, v ktorej v posledných rokoch došlo k výraznému poklesu spotreby tepla vo forme pary, ako Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 45

bolo zdokumentované v predchádzajúcich kapitolách a nie je predpoklad, aby sa odber pary zastabilizoval alebo zvyšoval. V tejto súvislosti je potrebné čo najskôr rozhodnúť o možnostiach technického riešenia vyvedenia tepelného výkonu do SCZT mesta Košice zo zdroja tepla KOSIT a.s., resp. o ekonomizácii jeho prevádzky (napr. kogeneračná výroba elektriny a tepla). 2.3 Sústava tepelných zariadení TEHO s.r.o. Košice Spoločnosť TEHO s.r.o. Košice ako správca mestského majetku tepelnotechnických zariadení pre rozvod a dodávku tepla je najväčším odberateľom tepla na výstupe z primárneho horúcovodného a parného rozvodu, výrobcu a dodávateľa tepla Teplárne Košice, a.s., ktorá teplo následne ďalej transformuje v OST, pripravuje TÚV a sekundárnymi rozvodmi tepla dopravuje k jednotlivým odberným miestam. Je rozhodujúcim dodávateľom tepla v meste pre bytový a verejný sektor. V súčasnosti prevádzkuje aj niektoré primárne horúcovodné prípojky, celkom 178 okrskových OST so sekundárnymi rozvodmi tepla, 34 domových OST a spolu 16 teplovodných plynových kotolní. 2.3.1 Kotolne v správe TEHO s.r.o. Košice Spoločnosť v súčasnosti prevádzkuje celkom 16 teplovodných plynových kotolní, ktoré sú sústredené prevažne v troch mestských častiach - Sever, Staré mesto a Juh. Väčšina kotolní je situovaná mimo dosahu tepelnej siete SCZT mesta Košice a v rozhodujúcej miere zabezpečujú dodávku tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody pre bytové objekty. V kotolniach je spolu 38 klasických konvenčných kotlov s celkovým inštalovaným výkonom 20,6 MW. Základne údaje o veľkosti inštalovaného výkonu a veku kotlov sú uvedené v nasledovnom grafe. Graf 19 Štruktúra kotlov podľa inštalovaného výkonu a podľa veku 31% 6% 11% 5% 21% 3% 63% 60% do 1 MW od 5 MW do 10 MW od 1 MW do 5 MW nad 10 MW do 5 rokov od 10 do 15 rokov nad 20 rokov od 5 do 10 rokov od 15 do 20 rokov Najväčšou kotolňou je kotolňa Hrebendova - Luník IX s inštalovaným výkonom 7,44 MW. Okrem zemného plynu sa v tejto kotolni spaľoval v minulosti aj bioplyn z priľahlej skládky mestského komunálneho odpadu. V súčasnosti je táto kotolňa praktický nevyužitá a zabezpečuje dodávku tepla iba pre Základnú školu. Dodávka tepla pre bytové objekty situované na sídlisku Luník IX Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 46

zabezpečovaná z tejto kotolne je od roku 2005 z dôvodu neplatenia konečných spotrebiteľov za teplo prerušená. Ďalšie najväčšie kotolne sú na sídlisku Podhradová, a to kotolne P2, P3, P4 s celkovým inštalovaným výkonom 7,4 MW. V týchto kotolniach je nainštalovaný mikroprocesorový riadiaci systém s vlastným dispečerským pracoviskom. Väčšina kotolní je stavebne situovaná priamo v objekte, pre ktorý zabezpečuje dodávku tepla. Základné údaje o technologickom zariadení kotolní sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 17 Základné technologické údaje o zariadení kotolní P.č. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 Mest. časť Juh Košická Nová Ves Luník IX Sever Staré mesto Spolu Názov zdroja tepla Plynová kotolňa, Južná trieda 7 Plynová kotolňa, Kupeckého 12 Plynová kotolňa, ZŠ Barca Plynová kotolňa, Zborovská 2 Plynová kotolňa, Poľná Plynová kotolňa, Hrebendova Plynová kotolňa P 1-2 Plynová kotolňa P-3 Plynová kotolňa P-4 Plynová kotolňa, Tolstého 32 Plynová kotolňa, Komenského 7 Plynová kotolňa, Hlavná 43 Plynová kotolňa, Mäsiarska 26 Plynová kotolňa, Mäsiarska 63 Plynová kotolňa, Mlynská 18 Plynová kotolňa, ZŠ Masarykova Technológia Kotol prípravy TÚV Inštal. Počet Riad. Výmen Akumul. výkon inštal. systém Rok níky ohrievaky zdroja kotlov Označ. Výrobca Typ výroby Počet, Počet, typ typ 0,09 Komex 2 K1 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 50 KLO 1999 - - K2 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 50 KLO 1999 0,05 REGO 2 K1 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 24 KOO 1999 - - 1,73 3 K2 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 24 KOO 1999 0,44 L-Gyr 3 K1 Prumyslovesta s.r.o., Brno HV-Prima 190 1995 2xOVL K2 Prumyslovesta s.r.o., Brno HV-Prima 125 1995 K3 Prumyslovesta s.r.o., Brno HV-Prima 125 1995 1,80 Onesoft 3 K1 Slatina Brno VP 400 S 1984 - - K2 Slatina Brno VP 400 S 1984 K3 Slatina Brno VP 400 S 1984 7,44 Komex 3 K1 ČKD Dukla OW 100 1980 4xOVS K2 ČKD Dukla OW 100 1980 K3 ČKD Dukla OW 100 1980 4,16 L-Gyr 4 K1 ČKD Dukla KDVE 100 1993 4xOVS K2 ČKD Dukla KDVE 100 1993 K3 ČKD Dukla KDVE 100 1993 K4 ČKD Dukla KDVE 100 1993 1,88 L-Gyr 2 K1 Prumyslovesta s.r.o., Brno HV-Prima 940 1995 1xDVT 2xOVS K2 Prumyslovesta s.r.o., Brno HV-Prima 940 1995 1,36 L-Gyr 2 K1 Prumyslovesta s.r.o., Brno HV-Prima 760 1995 1xDVT K2 Prumyslovesta s.r.o., Brno HV-Prima 600 1995 0,69 L-Gyr 2 K1 Viessmann, Nemecko Paromat - Simplex 345 1997 - - 0,16 2 K2 Viessmann, Nemecko Paromat - Simplex 345 1997 0,05 Komex 2 K1 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 30 KLO 1999 - - K2 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 30 KLO 1999 0,11 Komex 1 K1 Chaffoteaux et Maury 105 GRSc 2000 - - 0,13 L-Gyr 3 K1 ŽD Bohumín Viadrus G 27 ECO GL 1997 - - K2 ŽD Bohumín Viadrus G 27 ECO GL 1997 K3 ŽD Bohumín Viadrus G 27 ECO GL 1997 0,09 Komex 2 K1 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 50 KLO 1999 - - K2 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 50 KLO 1999 0,45 L-Gyr 2 K1 Viessmann, Nemecko Paromat - Simplex 225 1998 - - 20,62 38 K2 Viessmann, Nemecko Paromat - Simplex 225 1998 V siedmich prípadoch sú kotolne aj s vonkajšími rozvodmi tepla, ktoré sú umiestnené v neprielezných teplovodných kanáloch tvorených z betónových U-prefabrikátov a betónových prekladov. Celková dĺžka všetkých kanálov rozvodov tepla v okruhoch kotolní je 3 630 m. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 47

Oceľové potrubie je tepelne stabilizované tradičnými tepelnoizolačnými materiálmi zo sklenenej alebo čadičovej vlny a na povrchu obalené Aludorom, resp. sadrou. Základné údaje o veku a tepelnej izolácii rozvodov tepla sú uvedené v nasledovnej tabuľke a grafe. Tabuľka 18 Základné údaje o rozvodoch tepla z kotolní v správe TEHO s.r.o. P.č. Mestská časť Celk. rozvinutá dĺžka (m) 1 Juh Plynová kotolňa, Zborovská 2 64 27 2 Luník IX Plynová kotolňa, Hrebendova 3 364 27 3 Plynová kotolňa P-2 1 930 29 4 Plynová kotolňa P-3 930 27 Sever 5 Plynová kotolňa P-4 350 27 6 Plynová kotolňa, Tolstého 32 562 20 7 Staré mesto Názov zdroja tepla Plynová kotolňa, Hlavná 43 60 8 Spolu 7 260 Rozvod tepla Vek Druh tepelnej izolácie Spôsob uloženia Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s oplechovaním Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny so sádrou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny so sádrou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny so sádrou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál Podzemné - neprielezný kanál Podzemné - neprielezný kanál Podzemné - neprielezný kanál Podzemné - neprielezný kanál Podzemné - neprielezný kanál Nadzemné Graf 20 Vek a druh tepelnej izolácie rozvodov tepla 0% 14% 47% 57% 29% 25% 28% do 10 rokov od 20 do 30 rokov od 10 do 20 rokov nad 30 rokov Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny so sádrou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s oplechovaním Celková rozvinutá dĺžka potrubia všetkých rozvodov tepla je 7,26 km, pričom 57% rozvodov tepla má vek od 20 rokov do 30 rokov. 2.3.2 Analýza bilančných údajov kotolní v správe TEHO s.r.o. V tejto kapitole sú analyzované základné ukazovatele výroby, distribúcie a dodávky tepla, ktoré poskytujú súhrnné informácie o úrovni jednotlivých častí sústav tepelných zariadení z hľadiska miery hospodárnosti a energetickej účinnosti za všetky plynové kotolne a ich tepelné okruhy na základe skutočných prevádzkových údajov za obdobie troch rokov (2003 až 2005). Základné údaje o počte zdrojov tepla v roku 2005, spotrebe paliva, vyrobenom množstve tepla a dodávke tepla na vykurovanie (ÚK), tepla v teplej úžitkovej vode (TÚV) pre bytové a nebytové objekty a štruktúra dodávky tepla pre bytové a nebytové objekty sú uvedené v nasledovnej tabuľke a grafoch. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 48

Tabuľka 19 Bilančné údaje plynových kotolní TEHO s.r.o. za rok 2005 P.č. Mestská časť tepla vody merná spotreba teplo spotreba vody (m 3 ) (GJ) (%) (GJ) (m 3 ) (GJ/m 3 ) (GJ) (GJ) (m 3 ) 1 Hrebendová - L IX 126 696 3 791 87,29 18 54 0,33 2 319 18 54 2 Hlavná 43 10 807 334 90,29 322 0 0 3 Mäsiarska 63 34 337 1 051 89,30 1 051 0 0 Juh Sever Staré mesto Základné bilančné údaje za rok 2005 názov zdroja 4 Mäsiarska 26 5 557 164 86,28 0 0 5 Mlynská 18 14 330 439 89,29 439 0 0 6 Masarykova 10 ZŠ 58 095 1 779 89,32 1 793 0 0 7 Jesenského 12 2 204 65 86,16 65 0 0 8 Komenského 7 18 634 564 88,29 564 0 0 9 P1+P2 648 403 19 837 89,25 4 949 16 496 0,30 13 660 4949 16 496 10 P3 221 670 6 782 89,24 1 300 3 824 0,34 5 180 1300 3 824 11 P4 174 213 5 331 89,26 978 3 096 0,32 4 228 978 3 096 12 Tolstého 32 101 530 3 143 90,29 2 971 0 0 13 Južná trieda 7 13 811 423 89,29 423 0 0 14 Kupeckého 8 3 165 98 90,33 98 0 0 15 Kupeckého 12 4 422 137 90,28 137 0 0 16 Zborovská 2 83 527 2 556 89,25 596 1 985 0,30 1 836 595 1 985 Celkom ZDROJ TEPLA spotreba zemného plynu výrobené teplo ročná účinnosť výroby tepla Príprava teplej užitkovej vody spotreba DODÁVKA TEPLA TÚV 1 521 401 46 493 89,2 7 841 25 455 0,31 35 086 7 840 25 455 Graf 21 Štruktúra celkovej dodávky tepla z kotolní TEHO s.r.o. UK 7 840 GJ 18 % 35 086 GJ 82 % ÚK TÚV Graf 22 Štruktúra dodávky tepla pre bytové a nebytové objekty 7 583 GJ 18 % UK 73 GJ 1 % TÚV 35 343 GJ 82 % 7 767 GJ 99 % Bytové objekty Nebytové objekty Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 49

2.3.3 Vývoj spotreby paliva a výroby tepla v kotolniach TEHO s.r.o. Vývoj skutočnej a prepočítanej (korigovaná spotreba tepla na vykurovanie na priemerný počet dennostupňov, aby sa medziročne údaje dali navzájom porovnávať) spotreby paliva zemného plynu, ďalej len ZP a vyrobeného tepla za všetky kotolne v jednotlivých sledovaných rokoch 2003 až 2005 je uvedený v nasledovnom grafe. Graf 23 Vývoj skutočnej spotreby paliva a výroby tepla v kotolniach TEHO s.r.o. m 3 GJ 80 000 2 000 000 60 000 40 000 1 000 000 20 000 0 2003 2004 2005 Prepoč. spotr. paliva 2 320 583 2 056 734 1 556 200 Skut. spotreba paliva 2 371 209 2 048 882 1 521 401 0 2003 2004 2005 Skut. vyrobené teplo 71 959 62 280 46 493 Prepoč. vyrobené teplo 73 529 62 042 45 453 Za uvádzané obdobie došlo k poklesu prepočítanej spotreby ZP v roku 2005 oproti roku 2003 o 32,94 %. Znižovanie spotreby ZP a následne výroby tepla súvisí so znižovaním odberu tepla vplyvom racionalizačných opatrení a hlavne výrazným obmedzením prevádzky najväčšej plynovej kotolne Hrebendova na Luníku IX, kde došlo k prerušeniu dodávky tepla pre bytové objekty zásobované teplom v okruhu tejto kotolne. 2.3.4 Priemerná ročná účinnosť výroby tepla Priebeh priemernej ročnej účinnosti výroby tepla má v analyzovaných rokoch stúpajúci trend. Najvyššia priemerná celková ročná účinnosť výroby tepla za všetky plynové zdroje tepla bola dosiahnutá v roku 2005, a to 89,15 %. Najnižšie ročné účinnosti výroby tepla sú dosahované v kotolniach Jesenského 12 a Mäsiarska 26, kde sú nainštalované kotly s atmosférickými horákmi. Nízka, nehospodárna ročná účinnosť výroby tepla je v zdroji tepla Hrebendova na sídlisku Luník XI a je spôsobená hlavne nízkym využitím inštalovaného výkonu zdroja, ako aj nehospodárnou výrobou tepla na prípravu TÚV v letných mesiacoch. Vzhľadom na značne zmenený charakter prevádzky tohto zdroja, ako bolo uvedené v predchádzajúcich kapitolách, je potrebne v najbližšom období rozhodnúť o jeho budúcnosti. Prehľad priemerných ročných účinností výroby tepla za obdobie rokov 2003 až 2005 za všetky zdroje a v jednotlivých zdrojoch tepla v roku 2005 je uvedený v nasledovnom grafe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 50

Graf 24 Dosahované účinnosti výroby tepla v kotolniach TEHO s.r.o. Komenského 7 88,29 Mäsiarska 26 86,28 Masarykova 10 ZŠ Mlynská 18 89,32 89,29 Jesenského 12 86,16 Hlavná 43 90,29 Zborovská 2 89,25 % 90,0 Kupeckého 12 Kupeckého 8 90,28 90,33 89,15 Južná trieda 7 89,29 89,0 Mäsiarska 63 89,30 88,27 88,60 Tolstého 32 P4 89,26 90,29 88,0 P3 89,24 P1+P2 89,25 87,0 2003 2004 2005 Hrebendova - L IX 87,29 84,0 86,0 88,0 90,0 92,0 % 2.3.5 Analýza prípravy a spotreby TÚV Analýza celkovej spotreby tepla v TÚV a množstva TÚV za všetky zdroje tepla, z ktorých je dodávaná TÚV pre objekty vo väzbe na osobu a rok, je uvedená v nasledovnom grafe. Graf 25 Merné spotreby tepla a množstva teplej úžitkovej vody GJ/os 4,5 m 3 /os 20 GJ/m 3 4,4 4,3 18 0,34 0,34 4,2 4,1 16 0,32 0,32 4,0 3,9 3,8 14 12 0,30 0,30 3,7 3,6 10 0,28 0,28 3,5 2003 2004 2005 8 0,26 2003 2004 2005 0,26 GJ/os.rok 4,06 4,03 3,72 m3/os.rok 13,57 12,90 12,09 GJ/m3 - byty 0,299 0,313 0,308 GJ/m3 - nebyty 0,300 0,322 0,346 Od roku 2003 dochádza každým rokom k poklesu spotreby TÚV, pričom celkové zníženie spotreby k roku 2005 predstavuje až 10,9 %, čoho dôsledkom je rastúca merná spotreba tepla na prípravu TÚV. Už hodnota spotreby TÚV v roku 2003 je nižšia ako projektovaná, keďže zariadenia na prípravu TÚV boli kapacitne projektované na 21 m 3 /os.rok. Ide o stav, keď v niektorých Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 51

prípadoch bude potrebné prehodnocovať spôsob prípravy a režim dodávky TÚV. Spotreba tepla v TÚV má tiež zodpovedajúci klesajúci priebeh z dôvodu znižovania spotreby TÚV. 2.3.6 Tepelné straty v rozvodoch tepla Výška podielu skutočných celkových strát, vyjadrená v % z množstva tepla vstupujúceho do rozvodu tepla v jednotlivých hodnotených rokoch, je zobrazená v nasledovnom grafe. Graf 26 Ročné podielové straty v rozvodoch tepla GJ 60 000 % 10 8 40 000 6 20 000 4 2 0 2003 2004 2005 Teplo na vstupe do rozvodu 50 219 39 678 27 382 Podielová strata tepla 5,07 5,28 6,95 0 Celkové ročné podielové straty tepla z tepla vstupujúceho do rozvodu majú stúpajúcu tendenciu a prevyšujú normatívne straty. Nehospodárna prevádzka rozvodov tepla súvisí s ich vekom a predimenzovaním vo väzbe na súčasnú dodávku tepla. 2.3.7 Odovzdávacie stanice tepla v správe TEHO s.r.o. Košice Odovzdávacie stanice tepla sú v prevažnej miere situované v samostatne stojacich stavebných objektoch s rozsiahlymi sekundárnymi rozvodmi tepla s priemerným inštalovaným výkonom stanice 4,78 MW t. Celkový inštalovaný výkon všetkých OST spoločnosti TEHO s.r.o. je 827,7 MW t. Základné údaje o technologickom zariadení OST v členení podľa mestských častí sú uvedené v nasledovnej tabuľke. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 52

Tabuľka 20 Základné údaje o technologickom zariadení OST v správe TEHO s.r.o. P.č. Mestská časť Výmenníky Zásobníky Akumulačné OST ohrievaky Primár. Sekund. Počet, typ Počet, typ Počet, typ, objem Počet, typ 1 OST 2111 6,3 1981 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 2 OST 2112 5,3 1982 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 3 OST 2121 5,3 1982 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 4 OST 2122 5,3 1982 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 5 OST 2131 5,3 1982 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 6 OST 2132 5,3 1982 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 7 OST 2141 5,3 1980 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 8 OST 2142 6,4 1979 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 9 OST 2143 6,5 1979 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 10 OST 2151 4,5 1979 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l Dargovských hrdinov 11 OST 2152 5,0 1979 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 12 OST 2153 6,1 1978 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 13 OST 2154 4,2 1979 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 14 OST 2161 5,1 1980 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 15 OST 2162 6,1 1978 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 16 OST 2163 6,1 1978 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 17 OST 2164 5,6 1979 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 18 OST 2165 4,9 1980 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 19 OST 2171 8,1 1979 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 20 OST 2172 3,7 1980 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 21 OST 2173 6,4 1980 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 22 OST 2174 4,6 1981 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 23 OST 2175 4,7 1981 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 24 OST 2023 10,9 1975 Desigo PX HV TV N 5xSVT 3xSVT 1xOVS, 10000l 25 OST 505 7,5 2000 L-Gyr HV TV N 6xDVT 2xDVT 1xVSO, 2000l 26 OST 507 7,5 1973 EQ HV TV N 5xSVT 3xSVT 1xOVL, 4000l 27 OST 511 8,4 1970 Diamo HV TV N 3xHTS-PT 5xBojler 28 OST 512 7,8 1970 Diamo HV TV N 3xHST-PT 5xOVS 29 OST 513 2,5 1972 Diamo HV TV N 2xHST-PT 2xOVS 30 OST 523 5,9 1976 Diamo HV TV N 5xSVT 3xSVT 3xOVS, 10000l 31 OST 527 4,9 1980 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 32 OST 590 7,5 2000 L-Gyr HV TV N 4xDVT 2xDVT 1xVSO, 1000l 33 OST 604 4,5 1989 Diamo HV TV N 6xSVT 34 OST 701 7,7 1970 EQ HV TV N 2xHST-PT 2xDVT 6xOVS Juh Názov OST Inštal. výkon OST (MW) Rok uvedenia do prev. Riadiaci systém Teplonosné médium Tlaková závislosť 35 OST 702 5,9 1974 Microterm HV TV N 5xSVT 2xSVT 3xOVS, 10000l 36 OST 711 6,1 1974 EQ HV TV N 5xSVT, 1xDVT 37 OST 712 5,9 1977 Diamo HV TV N 5xSVT 38 OST 713 4,3 1974 EQ TV TV N Výmenníky tepla pre ÚK 5xSVT, 1xDVT 4xSVT, 1xDVT 3xSVT, 1xDVT 2xSVT 3xOVS, 10000l 1xOVS, 10000l 3xOVS, 10000l 39 OST 802 4,2 1992 Diamo HV TV N 4xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 40 OST 803 7,6 1992 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 41 OST 804 3,0 1997 JControl HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xVS, 1000l 42 OST 805 4,8 Diamo HV TV N 10 4 2 43 OST 807 1,0 1970 Diamo HV TV N 4xSVT 3xSVT 2 44 OST 808 3,7 1984 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 45 OST 809 1,5 1997 L-Gyr HV TV N 2xDVT Technológia prípravy TÚV Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 53

P.č. Mestská časť Výmenníky Zásobníky Akumulačné OST ohrievaky Primár. Sekund. Počet, typ Počet, typ Počet, typ, objem Počet, typ 46 OST 810 3,0 1998 L-Gyr HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xVSO Juh 47 OST 910 7,2 1973 EQ HV TV N 3xHST-PT, 4xSVT 48 OST 119 3,5 1992 JControl P TV N 2xVT 3xOVS 49 OST 103 3,7 1974 Onesoft P TV N 2xPPO 2xSVT 4xOVS 50 OST 104 4,5 1973 Onesoft P TV N 2xPPO 1xVV1 RH 4xOVS 51 OST 105 5,0 1970 OMOS P TV N 2xPPO 2xOVL 52 OST 106 5,1 1973 Onesoft P TV N 2xPPO 1xVV1 RH 4xOVS 53 OST 109 5,7 1974 Onesoft P TV N 2xPPO 1xVV1 RH 4xOVS 54 OST 110 4,7 1975 Onesoft P TV N 2xPPO 1xVV1 RH 4xOVS 55 OST 111 4,1 1976 OMOS P TV N 2xLVT 1xVV1 RH 4xOVS 56 OST 112 6,0 1976 Onesoft P TV N 2xVT 1xVV1 RH 4xOVS 57 OST 113 4,6 1976 Onesoft P TV N 2xVT 1xVV1 RH 4xOVS 58 OST 114 5,0 1976 OMOS P TV N 2 1xSVT 2xOVL Nad jazerom 59 OST 115 4,0 1980 Onesoft P TV N 2xVT 1xSVT 3xOVS 60 OST 116 2,7 1980 Onesoft P TV N 2xVT 4xOVS 61 OST 117 5,0 1977 OMOS P TV N 2xVT 2xOVL 62 OST 118 4,0 1978 Onesoft P TV N 2xDVT 2xVT 2xVSO, 2500l 5500l 63 OST 201 5,0 1974 Onesoft P TV N 2xVT 4xOVS 64 OST 202 3,6 1972 Onesoft P TV N 2xPPO 4xOVS 65 OST 203 5,0 1972 OMOS P TV N 2xPPO 1xOVL 66 OST 204 5,2 1973 Onesoft P TV N 2xVT 5xOVS 67 OST 205 5,0 1974 Onesoft P TV N 2xVT 4xOVS 68 OST 206 4,0 1974 Onesoft P TV N 2xVT 4xOVS 69 OST 207 5,0 1972 OMOS P TV N 2xPPO 2xOVL 70 OST 208 5,0 1974 Onesoft P TV N 2xVT 4xOVS 71 OST 209 3,3 1974 Onesoft P TV N 2xVT 3xOVS 72 OST 1101 15,7 1968 Onesoft HV TV N 5xVT 4xOVS 73 OST 1108 2,4 1973 EQ HV TV N 4xSVT 2xSVT 3xVSO 2xDVT 74 OST 1127 1,0 EQ HV TV N 2xSVT 2xSVT 75 OST 1150 1,0 1997 Desigo HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xVS, 200l 76 OST 1151 1,0 1997 Desigo HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xVS, 250l 77 OST 1602 7,4 1967 Microterm HV TV N 2xHST-PT 2xSVT 1xOVS 78 OST 1704 5,0 1992 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 4000l 79 OST 1705 3,6 1989 Diamo HV TV N 5xSVT 2xSVT 1xOVS 80 OST 1713 3,6 1994 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l Sever 81 OST 1714 4,0 1985 Diamo HV TV N 2xVV2UH 2xVV2UH 1xOVS, 2500l 82 OST 1715 4,0 1985 Diamo HV TV N 2xVV2UH 2xVV2UH 1xOVS, 2500l 83 OST 1801 0,7 1996 Onesoft HV TV N 2xDVT 1xDVT 1xOVL, 1000l 84 OST 1803 4,0 1979 Diamo HV TV N 6xSVT 2xOVS 85 OST 1804 4,0 1987 Diamo HV TV N 2xVV2UH 2xVV2UH 1xOVS, 2500l 86 OST 1805 8,0 1974 Diamo HV TV N 4xHST-PT 2xDVT 1xOVS, 6000l 87 OST 1806 0,7 1996 Onesoft HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xOVS, 1000l 88 OST 1901 6,4 1975 Diamo HV TV N 4xVT 4xSVT 1xOVS, 7000l 89 OST 1902 6,4 1973 Diamo HV TV N 4xSVT, 3xHST-PT 90 OST 2611 3,9 1981 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 2xOVS, 10000l Sídlisko KVP Názov OST Inštal. výkon OST (MW) Rok uvedenia do prev. Riadiaci systém Teplonosné médium Tlaková závislosť Výmenníky tepla pre ÚK 91 OST 2612 5,5 1983 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 2xOVS, 10000l 92 OST 2613 4,8 1982 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 2xOVS, 10000l 4xSVT Technológia prípravy TÚV 1xOVS 1xOVS Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 54

P.č. Mestská časť Výmenníky Zásobníky Akumulačné OST ohrievaky Primár. Sekund. Počet, typ Počet, typ Počet, typ, objem Počet, typ 93 OST 2614 4,7 1982 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 2xOVS, 10000l 94 OST 2621 5,3 1983 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 95 OST 2622 5,3 1985 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 96 OST 2623 5,3 1985 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 97 OST 2624 5,3 1985 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l Sídlisko KVP 98 OST 2631 5,3 1986 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 99 OST 2632 5,3 1985 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 100 OST 2633 5,3 1985 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 101 OST 2634 5,3 1986 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 102 OST 2641 5,3 1986 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 103 OST 2642 5,3 1986 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 104 OST 2643 6,6 1970 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 105 OST 2644 6,2 1987 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 106 OST 2211 4,6 1987 Diamo HV TV N 6xSVT 8xSVT 2xOVS, 6300l 107 OST 2212 4,6 1987 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 108 OST 2215 5,3 1987 Diamo HV TV N 6xSVT 8xSVT 2xOVS, 6300l 109 OST 2216 6,4 1987 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 110 OST 2217 6,4 1988 Diamo HV TV N 6xSVT 8xSVT 2xOVS, 6300l Sídlisko Ťahanovce 111 OST 2222 4,2 1989 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 6300l 112 OST 2223 4,4 1989 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 6300l 113 OST 2224 4,6 1989 Diamo HV TV N 6xSVT 8xSVT 2xOVS, 10000l 114 OST 2225 4,2 1989 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 115 OST 2231 6,2 1995 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 116 OST 2232 5,0 1996 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 117 OST 2233 5,1 1996 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 118 OST 2234 6,7 1996 Diamo HV TV N 4xDVT 2xDVT 1xOVS, 10000l 119 OST 2221 6,0 1989 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 6300l 120 OST 1104 4,5 1970 Mikroterm Onesoft HV TV N 3xHST-PT 6xOVS 121 OST 1105 4,0 1971 Mikroterm Onesoft HV TV N 4x HST-PT 6xOVS 122 OST 1106 4,0 1971 Mikroterm Onesoft HV TV N 3xHST-PT 4xOVS 123 OST 1203 3,2 1998 Desigo HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xOVS, 1000l 124 OST 1209 5,6 1973 EQ HV TV N 5xSVT 4xSVT 125 OST 12091 0,7 2005 Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT 1 126 OST 12092 0,3 2005 Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT 1 127 OST 12093 0,3 2005 Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT 1 128 OST 12094 0,8 2005 Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT 1 Staré mesto Názov OST Inštal. výkon OST (MW) Rok uvedenia do prev. Riadiaci systém Teplonosné médium Tlaková závislosť Výmenníky tepla pre ÚK 129 OST 12095 0,2 2005 Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT Technológia prípravy TÚV 130 OST 12096 0,3 2005 Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT 1 131 OST 12097 0,3 2005 Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT 1 132 OST 12098 0,4 2005 Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT 1 133 OST 12099 0,3 2005 Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT 1 134 OST 1213 3,6 1998 Desigo HV TV N 2xDVT 1xDVT 1xOVS, 630l 135 OST 1221 4,6 1970 Mikroterm Onesoft HV TV N 4x HST-PT 4xOVS 136 OST 1222 5,3 1971 EQ HV TV N 4x HST-PT 4xOVS 137 OST 1223 4,3 1971 Mikroterm Onesoft HV TV N 4x HST-PT 4xOVS 138 OST 1226 6,6 1970 EQ HV TV N 4x HST-PT 6xOVS Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 55

P.č. Mestská časť 139 OST 1308 1,0 1997 L-Gyr HV TV N 2xDVT 140 OST 1412 1,0 1996 JControl HV TV N 2xDVT Výmenníky Zásobníky Akumulačné OST ohrievaky Primár. Sekund. Počet, typ Počet, typ Počet, typ, objem Počet, typ 141 OST 1501 1,0 1978 Mikroterm Onesoft HV TV N 8 2 1 142 OST 1502 3,6 1991 Diamo HV TV N 4 4 1 143 OST 1504 6,1 1989 Mikroterm Onesoft HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 144 OST 1505 1,0 1995 Desigo HV TV N 2xDVT 1xDVT 1xOVL 145 OST 1506 1,0 1994 Desigo HV TV N 4xSVT 146 OST 1510 1,0 1995 Desigo HV TV N 2xDVT 1xDVT 1xOVS Staré mesto 147 OST 1511 1,0 1996 Desigo HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xVSO, 870l 148 OST 1512 1,0 1996 Desigo HV TV N 2xDVT 2xDVT 2xOVS 149 OST 1513 1,0 1996 Desigo HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xOVS 150 OST 1613 3,2 1970 EQ HV TV N 3xSVT 1xSVT 151 OST 17011 0,5 2005 Onesoft HV TV N 1 1 152 OST 17011 A 2,0 2005 Onesoft HV TV N 1xDVT 153 OST 1709 4,2 1976 Diamo HV TV N 5xSVT 3xSVT 2xOVS, 10000l 154 OST 1807 1,0 1996 Onesoft HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xOVS, 1000l 155 OST 901 3,8 1979 Mikroterm Onesoft HV TV N 2xHST-PT 1xHST-PT 3xOVS 156 OST 911 1,7 1996 JControl HV TV N 2xDVT 157 Šaca OST 991 5,0 1973 Microterm HV TV N 12xSVT 158 DRS OC Erika 0,5 1999 TV TV A 1xDVT 159 DRS SNP 74-76-78 0,5 1999 TV TV A 1xDVT 160 DRS SNP 80-82-84 0,5 1999 TV TV A 1xDVT 161 DRS Šafárikova 13-15-17 0,5 1999 TV TV A 1xDVT 162 DRS Šafárikova 1-3-5 0,5 1999 TV TV A 1xDVT 163 DRS Šafárikova 7-9-11 0,5 1999 TV TV A 1xDVT 164 OST 1053 4,3 1977 Diamo HV TV N 4xSVT 3xSVT 1xOVS, 10000l 165 OST 1054 7,6 1964 Mikroterm Onesoft HV TV N 4xVT 6xOVS 166 OST 1112 5,9 1964 Onesoft HV TV N 4xPPO 6xOVS 167 OST 1113 5,8 1964 Microterm HV TV N 4xVT 4xOVS 168 OST 1114 1,5 2005 Siemens HV TV N 2xPPO 169 OST 1114.1 0,5 2005 Siemens TV TV N 1xDVT 1 170 OST 1114.2 0,4 2005 Siemens TV TV N 1xDVT 1 Západ Názov OST Inštal. výkon OST (MW) Rok uvedenia do prev. Riadiaci systém Teplonosné médium Tlaková závislosť Výmenníky tepla pre ÚK 171 OST 1114.3 0,4 2005 Siemens TV TV N 1xDVT 1 172 OST 1114.4 0,4 2005 Siemens TV TV N 1xDVT 1 173 OST 1114.5 0,4 2005 Siemens TV TV N 1xDVT 1 174 OST 1116 2,1 1966 Onesoft HV TV N 2xVT 2xOVS 175 OST 1121 5,7 1963 Onesoft HV TV N 4xPPO 4xOVS 176 OST 1122 6,3 1963 Onesoft HV TV N 4xSVT 4xOVS 177 OST 1124 3,4 1964 Onesoft HV TV N 4xSVT 3xOVS 178 OST 1125 1,0 1965 EQ HV TV N 4xSVT 4xOVS 179 OST 11310 2,0 2001 L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 180 OST 11311 2,1 2001 L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 181 OST 11330 3,1 2001 L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 182 OST 11331 2,7 2001 L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 183 OST 11332 1,4 2001 L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 184 OST 11340 1,5 2001 L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT Technológia prípravy TÚV Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 56

P.č. Mestská časť Výmenníky Zásobníky Akumulačné OST ohrievaky Primár. Sekund. Počet, typ Počet, typ Počet, typ, objem Počet, typ 185 OST 11341 2,3 2001 L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 186 OST 11342 1,4 2001 L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 187 OST 11343 1,6 2001 L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 188 OST 11344 1,4 2001 L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 189 OST 1135 0,5 1965 Onesoft HV TV N 1xPPO 1xDVT 1xOVL 190 OST 1136 1,6 1999 L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 191 OST 1137 1,4 1999 L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 192 OST 1138 0,8 1999 L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 193 OST 1139 2,2 1999 L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 194 OST 1190 0,9 2004 L-Gyr HV TV N 1xDVT 1xDVT 1xOVS 195 OST 1191 0,5 2004 L-Gyr HV TV N 1xDVT 1xDVT 1xOVS 196 OST 2771 5,8 1963 Microterm HV TV N 4xVT 6xOVS 197 OST 2773 5,8 1966 Microterm HV TV N 4xVT 6xOVS 198 OST 2777 4,4 1967 EQ HV TV N 4xVT 6xOVS Západ Názov OST Inštal. výkon OST (MW) 199 OST 2779 6,6 1968 EQ HV TV N 4xVT 6xOVS 200 OST 2781 4,1 1968 Microterm HV TV N 3xVT 6xOVS 201 OST 2783 4,1 1972 EQ HV TV N 4xVT 6xOVS 202 OST 541.0 1,0 1999 Honeywell HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xOVS, 630l 203 OST 541.1 1,0 1999 Honeywell HV TV N 3xDVT 204 OST 541.2 1,0 1999 Honeywell HV TV N 1xDVT 1xDVT 1xOVS, 630l 205 OST 542 4,1 1966 Microterm HV TV N 4xPPO 4xOVS 206 OST 544 6,3 1967 Onesoft HV TV N 4xPPO 6xOVS 207 OST 545 6,5 1964 Onesoft HV TV N 4xPPO 6xOVS 208 OST 552 6,6 1968 Onesoft HV TV N 4xPPO 6xOVS 209 OST 555 4,4 1987 Jcontrol HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 210 OST 561 5,1 1966 Onesoft HV TV N 4xPPO 6xOVS 211 OST 564 4,8 1969 Honeywell HV TV N 2xPPO 2xOVS 212 OST 565 4,6 1984 Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l Spolu 827,7 Rok uvedenia do prev. Riadiaci systém Teplonosné médium Tlaková závislosť Výmenníky tepla pre ÚK Technológia prípravy TÚV Poznámka Teplonosné médium (primárne, sekundárne): Tlaková závislosť OST: Výmenníky tepla pre ÚK, TÚV P - para A - áno DVT - doskový výmenník tepla HV - horúca voda N - nie TV - teplá voda Prehľad zvolenej štruktúry inštalovaných výkonov výmenníkov tepla v OST je uvedený v nasledovnom grafe. Graf 27 Štruktúra inštalovaných výkonov OST 10% 11% 8% 34% 37% do 0,5 MW od 1 MW do 2,5 MW nad 5 MW od 0,5 MW do 1 MW od 2,5 MW do 5 MW Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 57

Z celkového počtu 212 OST je 188 staníc pripojených k primárnemu horúcovodnému rozvodu TEKO s priemernou prevádzkovou teplotou v zimnom období 140/70 o C a v letnom období 80/40 o C. Ďalších 11 domových OST je pripojených na teplovodné sekundárne rozvody 2 okrskových OST, v ktorých je zabezpečovaná primárna transformácia tepla z horúcej vody na teplú vodu. V mestskej časti Sídlisko nad Jazerom je 24 OST pripojených na parný rozvod tepla. Jedna OST v mestskej časti Košice - Šaca je pripojená na parný rozvod dodávateľa tepla U. S. Steel Košice, s.r.o. Dodávka tepla z OST je zabezpečovaná do 2 014 odberných miest objektov spotreby. Z hľadiska technického riešenia technologickej časti a veku možno odovzdávacie stanice tepla rozdeliť do štyroch základných skupín: Odovzdávacie stanice tepla budované od šesťdesiatych rokov do roku 1977, v ktorých sú inštalované klasické staré technológie s U výmenníkmi pre vykurovaciu vodu a prípravu TÚV v akumulačných zásobníkových ohrievačoch. Odovzdávacie stanice tepla, v ktorých sú použité novšie technológie so stavebnicovými protiprúdovými výmenníkmi tepla na vykurovaciu vodu a rovnakými typmi výmenníkov pre ohrev TÚV (rýchlo ohrev TÚV) so zásobníkmi TÚV. Kombinované systémy vzniknuté čiastočnou rekonštrukciou výmenníkov pre vykurovaciu vodu alebo prípravu TÚV. Výmena pôvodných U výmenníkov pre prípravu vykurovacej vody za stavebnicové výmenníky tepla (SVT), resp. zmena akumulačnej prípravy zásobníkového ohrevu TÚV na rýchlo ohrev cez SVT výmenníky a zásobníky TÚV. Odovzdávacie stanice tepla, v ktorých sú nainštalované najnovšie technológie s doskovými výmenníkmi tepla pre vykurovanie a prípravu TÚV s malou zásobnou nádržou TÚV alebo bez zásobnej nádrže. Základné členenie OST podľa druhu inštalovaných výmenníkov tepla pri transformácii tepla a technológie pri príprave TÚV je uvedené v nasledovnom grafe. Graf 28 Technológia na transformáciu tepla a prípravu TÚV 26% 29% 28% 74% 43% Doskovými VT Klasickými, protiprúdovými VT Doskovými VT Akumulačnými ohrievakmi Klasickými, protiprúdovými VT Odovzdávacie stanice tepla budované v rámci rozmachu komunálnej bytovej výstavby do začiatku 80. rokov sú morálne a v mnohých prípadoch aj technicky a ekonomicky zastaralé. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 58

V najbližšom období je nevyhnutná ich rekonštrukcia s využitím súčasných moderných technológií (doskové výmenníky tepla, predizolované potrubné systémy, riadiace systémy), v rámci ktorej je žiaduca výstavba nových OST čo najbližšie k odberu tepla, tzv. kompaktné domové odovzdávacie stanice tepla. Odkladanie riešenia tohto problému môže mať za následok vznik havarijných situácií a ohrozenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávky tepla. 2.3.8 Spôsob regulácie v OST Podľa spôsobu regulácie a zabezpečenia prevádzky možno odovzdávacie stanice tepla rozdeliť do dvoch skupín: V 15 OST je výstupná teplota vykurovacej vody pre sekundárny systém regulovaná klasickým ekvitermickým regulátorom a regulácia ohrevu TÚV miestnym regulátorom priamo na zásobníkovom alebo rýchlo ohrevnom systéme. Vo všetkých ďalších OST je regulácia ohrevu vykurovacej vody a prípravy TÚV zabezpečovaná mikroprocesorovým riadením podľa vopred naprogramovaných závislostí - riadiaci systém. Inštalovaných je viacero typov riadiacich systémov od rôznych výrobcov : DIAMO, modifikácia DIAMO-L, RUMS a pod. Johnson Controls One Soft Landis & Gyr Microterm OMOS Siemens Honeywell Z celkového počtu 212 spravovaných staníc je 108 OST zapojených do dispečerského pracoviska, ktoré sa nachádza na sídlisku Ťahanovce. Do dispečerského pracoviska je pripojených aj 5 plynových kotolní. OST sú riadené z dispečerského pracoviska rozvodom, pomocou káblového spojenia, vzduchom (vysielač prijímač) a telefónnym modemom, pomocou prenosových ciest cez koncentrátory prevádzkových údajov a iných zariadení. Využívajú sa štyri dispečerské systémy DIAMO 2000, UNIGYR, DESIGO a MRS, ktorý má najpočetnejšie pripojenie až 71 OST. 2.3.9 Meranie v OST Všetky OST sú na vstupe vybavené fakturačným meraním dodaného tepla, ktoré je obchodným miestom. Vo všetkých OST je inštalované meranie spotreby tepla na ohrev TÚV a meranie množstva studenej vody na prípravu TÚV. V OST je zabezpečené meranie množstva doplnkovej vody odoberanej z primárnej časti na doplňovanie sekundárneho okruhu. Za obdobie posledných dvoch rokov boli v 25 tepelných okruhoch OST inštalované moduly merania množstva TÚV na spolu 277 odberných miestach v objektoch spotreby. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 59

2.3.10 Sekundárne rozvody tepla Sekundárne rozvody tepla sú uložené v podzemných neprielezných kanáloch tvorených z U prefabrikátov okrem sídliska Ťahanovce, kde tepelné rozvody sú spolu s ďalšími inžinierskymi sieťami uložené v kolektoroch. Celková dĺžka všetkých kanálov k OST je 126,2 km, resp. 252 437 m rozvinutej dĺžky potrubia vykurovacej vody. Oceľové potrubie je tepelne stabilizované tradičnými tepelnoizolačnými materiálmi zo sklenenej alebo čadičovej vlny a na povrchu obalené Aludorom, resp. sadrou. Základne údaje o veku, tepelnej izolácii a spôsobe uloženia sekundárnych rozvodov tepla sú uvedené v nasledovnej tabuľke a grafe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 60

Tabuľka 21 Základné údaje o sekundárnych rozvodoch tepla z OST P.č. Mest. časť Celk. rozvinutá dížka (m) Vek Druh tepelnej izolácie Spôsob uloženia 1 OST 2111 1 140 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 2 OST 2112 920 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 3 OST 2121 580 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 4 OST 2122 1 160 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 5 OST 2131 1 000 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 6 OST 2132 1 100 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 7 OST 2141 1 200 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 8 OST 2142 1 150 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 9 OST 2143 1 840 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál Dargovských hrdinov 10 OST 2151 960 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 11 OST 2152 1 100 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 12 OST 2153 1 210 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 13 OST 2154 1 350 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 14 OST 2161 1 180 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 15 OST 2162 1 400 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 16 OST 2163 1 040 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 17 OST 2164 1 500 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 18 OST 2165 1 150 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 19 OST 2171 1 600 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 20 OST 2172 1 000 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 21 OST 2173 1 640 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 22 OST 2174 1 000 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 23 OST 2175 1 120 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 24 OST 2023 2 250 27 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 25 OST 505 2 580 32 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 26 OST 507 2 160 29 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 27 OST 511 1 580 31 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 28 OST 512 2 410 31 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 29 OST 513 780 31 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 30 OST 523 1 400 31 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 31 OST 527 1 220 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 32 OST 590 1 180 30 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 33 OST 604 1 900 13 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 34 OST 701 1 630 28 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál Juh Názov OST Sekundárny rozvod tepla 35 OST 702 1 040 28 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 36 OST 711 1 830 26 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 37 OST 712 2 180 25 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 38 OST 713 980 28 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 39 OST 802 1 450 26 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 40 OST 803 3 070 41 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 41 OST 804 200 31 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 42 OST 805 1 160 20 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Technický suterén 43 OST 807 550 32 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 44 OST 808 1 060 18 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 45 OST 809 760 41 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 61

P.č. Mest. časť Celk. rozvinutá dížka (m) Vek Druh tepelnej izolácie Spôsob uloženia 46 OST 810 360 41 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál Juh 47 OST 910 4 410 29 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 48 OST 103 870 30 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 49 OST 104 2 060 29 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 50 OST 105 320 34 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 51 OST 106 2 260 30 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 52 OST 109 1 870 30 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 53 OST 110 1 860 28 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 54 OST 111 2 580 26 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 55 OST 112 2 410 26 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s lepenkovým obalom Podzemné - neprielezný kanál 56 OST 113 1 830 26 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 57 OST 114 200 28 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál Nad jazerom 58 OST 115 930 22 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 59 OST 116 1 700 23 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 60 OST 117 200 27 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 61 OST 118 1 760 23 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 62 OST 119 1 130 11 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 63 OST 201 1 620 29 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 64 OST 202 1 100 30 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 65 OST 204 1 600 29 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 66 OST 205 1 300 28 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 67 OST 206 650 28 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 68 OST 207 540 32 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 69 OST 208 1 050 28 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 70 OST 209 560 28 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 71 OST 1101 2 230 4 Predizolovaný rozvod Podzemné - neprielezný kanál 72 OST 1108 420 30 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 73 OST 1602 700 34 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 74 OST 1704 1 480 10 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 75 OST 1705 450 13 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 76 OST 1713 760 8 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál Sever 77 OST 1714 2 450 17 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 78 OST 1715 2 200 17 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 79 OST 1803 550 23 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 80 OST 1804 2 850 15 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 81 OST 1805 2 100 28 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 82 OST 1901 1 850 27 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 83 OST 1902 2 940 29 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 84 OST 2611 2 750 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 85 OST 2612 1 720 19 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 86 OST 2613 2 950 20 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál Sídlisko KVP Názov OST Sekundárny rozvod tepla 87 OST 2614 4 950 20 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 88 OST 2621 2 260 19 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 89 OST 2622 2 600 17 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 90 OST 2623 1 720 17 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 91 OST 2624 2 460 17 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 92 OST 2631 3 020 16 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 62

P.č. Mest. časť Celk. rozvinutá dížka (m) Vek Druh tepelnej izolácie Spôsob uloženia 93 OST 2632 2 450 17 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 94 OST 2633 2 300 17 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál Sídlisko KVP 95 OST 2634 2 470 16 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 96 OST 2641 2 050 16 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 97 OST 2642 1 930 16 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 98 OST 2643 1 990 16 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 99 OST 2644 1 440 15 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 100 OST 2211 960 15 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 101 OST 2212 1 800 15 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 102 OST 2215 1 520 15 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 103 OST 2216 1 680 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 104 OST 2217 1 150 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor Sídlisko Ťahanovce 105 OST 2222 1 050 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 106 OST 2223 1 200 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 107 OST 2224 1 500 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 108 OST 2225 1 170 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 109 OST 2231 950 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 110 OST 2232 400 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 111 OST 2233 550 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 112 OST 2234 400 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 113 OST2221 1 550 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 114 OST 1104 1 450 34 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 115 OST 1105 1 120 34 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 116 OST 1106 265 31 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 117 OST 1203 460 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 118 OST 1209 1 030 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 119 OST 1221 1 080 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 120 OST 1222 790 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 121 OST 1223 1 170 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 122 OST 1226 1 240 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor Staré mesto 123 OST 1308 260 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 124 OST 1501 840 24 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 125 OST 1502 1 000 11 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 126 OST 1504 1 580 21 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 127 OST 1506 580 31 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 128 OST 1512 620 31 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Technický suterén 129 OST 1613 410 31 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 130 OST 17011 610 20 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 131 OST 17011 440 1 Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 132 OST 1709 1 450 26 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 133 OST 901 780 23 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 134 OST 911 400 26 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 135 Šaca OST 991 5 800 39 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 136 OST 1053 2 400 25 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál Západ Názov OST Sekundárny rozvod tepla 137 OST 1054 3 160 37 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 138 OST 1112 1 870 39 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 63

P.č. Mest. časť Celk. rozvinutá dížka (m) Vek Druh tepelnej izolácie Spôsob uloženia 139 OST 1113 1 610 38 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 140 OST 1114 500 5 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Technický suterén 141 OST 1116 1 050 37 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 142 OST 1121 2 850 40 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 143 OST 1122 2 400 40 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 144 OST 1124 1 230 39 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 145 OST 1125 230 39 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 146 OST 11310 240 2 Predizolovaný rozvod a rohož z čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - bezkanálové 147 OST 11311 500 2 Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 148 OST 11330 1 020 2 Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 149 OST 11331 100 2 Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 150 OST 11332 940 2 Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 151 OST 11340 290 2 Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 152 OST 11341 300 2 Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 153 OST 11342 190 2 Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 154 OST 11343 330 2 Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 155 OST 11344 250 2 Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 156 OST 1136 460 3 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 157 OST 1137 330 3 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 158 OST 1138 290 3 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál Západ Názov OST Sekundárny rozvod tepla 159 OST 1139 440 3 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 160 OST 1190 400 37 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 161 OST 1191 1 080 37 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 162 OST 2771 1 480 37 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 163 OST 2773 1 960 37 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 164 OST 2777 2 740 37 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 165 OST 2779 3 910 35 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 166 OST 2781 2 510 35 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 167 OST 2783 3 320 31 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 168 OST 541.0 140 3 Predizolovaný rozvod Podzemné - neprielezný kanál 169 OST 541.1 810 3 Predizolovaný rozvod Podzemné - priechodný kanál 170 OST 541.2 360 3 Predizolovaný rozvod Podzemné - neprielezný kanál 171 OST 542 1 900 31 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 172 OST 544 2 770 31 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 173 OST 545 1 240 31 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 174 OST 552 3 140 32 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 175 OST 555 1 470 13 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 176 OST 561 2 412 36 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 177 OST 564 840 33 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 178 OST 565 1 800 18 Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 252 437 Za všetky tepelné okruhy OST a všetky mestské časti Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 64

Graf 29 Vek a druh tepelnej izolácie sekundárnych rozvodov tepla 24% 12% 34% 3% 14% 17% 47% do 10 rokov od 20 do 30 rokov od 10 do 20 rokov nad 30 rokov 1% 48% Predizolovaný rozvod Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s lepenkovým plášťom Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny so sádrou Rozvody sú štvorrúrkové s potrubím pre ÚK a TÚV. Spôsob izolácie sekundárnych rozvodov je zrejmý z predchádzajúcej tabuľky, kde prevládajú tepelne izolované s čadičovou, resp. sklenenou vlnou formou rohoží obalených hliníkovou fóliou alebo sadrou. Celková dĺžka teplovodných kanálov, v ktorých sú uložené sekundárne rozvody tepla je 126,2 km. Z hľadiska vekovej štruktúry sú najstaršie rozvody v mestských častiach Sever a Západ, kde z celkovej dĺžky rozvodov v týchto obvodoch je 62 %, resp. 47 % rozvodov starších viac ako 30 rokov. Zlý technický stav rozvodov s veľkými požiadavkami na údržbu a opravy je v tepelných okruhoch OST v mestskej časti Juh na sídlisku Železníky a mestskej časti Západ. Anomáliou sú tepelné rozvody na sídlisku KVP, ktoré patria medzi najmladšie (cca 19 až 21 rokov), kde kvôli nekvalitne vykonaným stavebným prácam dochádza k častým poruchám na potrubiach, vplyvom korózie vznikajúcej v dôsledku zaplavovania teplovodných kanálov povrchovou vodou. Na všetkých odberných miestach je zabezpečené meranie dodávky tepla. 2.3.11 Analýza bilančných údajov OST v správe TEHO, s.r.o. Dodávka tepla pre TEHO, s.r.o. (vstup do OST) v SCZT mesta Košice má od začiatku 90. rokoch minulého storočia až po súčasnosť klesajúci charakter. Kým v roku 1996 nákup tepla od TEKO a.s. bol na úrovni 4066 GJ, v roku 2005 už iba 3187 GJ, čo predstavuje pokles o 21,6 % pri porovnateľných klimatických podmienkach a takmer nemennom počte odberateľov tepla. Pokles dodávky tepla je zapríčinený hlavne dôsledkom zníženia spotreby tepla na vykurovanie a spotreby teplej úžitkovej vody realizáciou racionalizačných opatrení (hydraulické vyregulovanie, inštalácia termostatických ventilov, inštalácia pomerových rozdeľovačov tepla, zatepľovanie obytných budov), zvýšenou transparentnosťou pri dodávke tepla (zavedenie merania tepla na odberných miestach a u konečných spotrebiteľov) a v neposlednom rade zvyšovaním ceny tepla. Ročná bilancia nákupu a dodávky tepla TEHO, s.r.o. v SCZT mesta Košice za analyzované roky 2003 až 2005 a štruktúra dodávky v roku 2005 je uvedená v nasledovnej tabuľke a grafe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 65

Tabuľka 22 Ročné bilancie nakúpeného a dodaného tepla TEHO, s.r.o. Rok Nakúpené teplo Medziročný vývoj Predané teplo spolu Medziročný vývoj Pre bytové domy Medziročný vývoj 2003 2004 2005 (TJ) 3 515,7 3 325,5 3 186,9 (%) -5,4-4,2 (TJ) 3 359,2 3 162,6 3 024,5 (%) -5,9-4,4 (TJ) 2 944,5 2 769,7 2 644,7 (%) -5,9-4,5 z toho ÚK (TJ) 2 064,8 1 921,8 1 825,5 TÚV (TJ) 879,7 847,9 819,2 TÚV (m 3 ) 3 079 827 2 913 141 2 754 828 Pre nebytové objekty (TJ) 414,7 392,9 379,7 Medziročný vývoj (%) -5,3-3,4 z toho ÚK (TJ) 381,8 363,1 347,7 TÚV (TJ) 32,9 29,9 32,1 TÚV (m 3 ) 116 344 99 440 92 828 Graf 30 Štruktúra dodávky tepla TEHO s.r.o. v roku 2005 Bytové objekty 2 644 733 GJ 2 000 000 1 825 485 Bytové objekty 1 500 000 Nebytové objekty 1 000 000 819 248 500 000 347 667 Nebytové objekty 379 725 GJ 0 UK TUV 32 058 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 66

Tabuľka 23 Bilančné údaje transformácie, distribúcie a dodávky tepla za rok 2005 Mestská časť Počet OST Teplo na vstupe do OST Teplo vstup do vymenníkov Teplo na prípravu TÚV Voda na prípravu TÚV Teplo odobrane priamo na výstupe z OST Celkové teplo na vstupe do rozvodu tepla Celkové teplo na vystupe z rozvodu tepla Strata tepla z transformácie a rozvodu tepla Predané teplo Bytové domy Nebytové objekty Spolu ÚK TÚV TÚV ÚK TÚV TÚV ÚK TÚV TÚV Celkom Predané teplo ÚK+TÚV Sídlisko nad Jazerom (TJ) (TJ) (TJ) (tis.m3) (TJ) (TJ) (TJ) (TJ) (%) (TJ) (TJ) (tis.m3) (TJ) (TJ) (tis.m3) (TJ) (TJ) (tis.m3) (TJ) 24 384,0 275,6 108,5 343,5 16,5 255,0 235,3 40,2 14,6 214,9 103,8 331,2 36,9 4,7 12,3 251,8 108,5 343,5 360,3 Sídlisko Juh 23 420,8 325,1 95,7 313,3 9,1 311,1 291,4 33,7 10,4 234,0 88,2 292,7 67,1 7,5 20,6 301,0 95,7 313,3 396,7 Sídlisko Západ 54 639,1 467,6 171,5 574,3 19,6 440,9 419,4 48,1 10,3 395,4 166,7 559,2 42,4 4,8 15,2 437,8 171,5 574,3 609,3 Staré mesto 34 277,4 217,5 59,9 195,0 52,4 161,9 153,9 63,6 29,2 157,8 54,9 180,5 48,0 4,9 14,5 205,8 59,9 195,0 265,7 Sever 22 309,6 242,3 67,3 217,0 8,5 230,2 215,6 26,7 11,0 181,2 65,0 210,5 41,1 2,3 6,5 222,4 67,3 217,0 289,7 Sídlisko Darg. Hrdinov 23 437,6 313,2 124,5 416,0 1,2 307,3 292,0 21,2 6,8 244,0 120,9 405,2 49,2 3,5 10,7 293,2 124,5 416,0 417,6 Sídlisko KVP 16 360,5 242,7 117,8 425,0 0,4 238,7 228,9 13,8 5,7 195,7 115,3 417,4 33,6 2,5 7,6 229,3 117,8 425,0 347,1 Sídlisko Ťahanovce 14 319,8 211,0 108,8 372,3 0,2 207,6 201,4 9,6 4,6 177,8 107,0 366,8 23,5 1,8 5,4 201,4 108,8 372,2 310,2 Šaca 2 38,1 38,1 38,2 36,8 1,3 3,5 30,9 5,9 36,8 36,8 Spolu 212 3 186,9 2 333,0 853,9 2 856,4 107,9 2 190,8 2 074,8 258,2 11,1 1 831,7 821,9 2 763,5 347,7 32,1 92,8 2 179,4 853,9 2 856,4 3 033,3 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 67

2.3.12 Množstvo tepla na vstupe do OST Prehľad celkového množstva dodaného tepla na vstupe do OST a prepočítaného tepla (korigovaného k teplu na vykurovanie na priemerný počet dennostupňov) za jednotlivé porovnávané roky a jeho vývoj za všetky OST je uvedený v nasledovnom grafe. Graf 31 Množstvo tepla na vstupe do OST GJ 4 000 000 3 000 000 2 000 000 1 000 000 0 2003 2004 2005 Teplo na vstupe do OST 3 515 740 3 325 535 3 186 938 Prepočítané teplo 3 592 440 3 312 839 3 115 673 V porovnávaných rokoch hodnoty dodaného tepla na vstupe do OST majú klesajúci charakter. V roku 2005 bolo dodaného o 9,4 % tepla menej ako v roku 2003. Prehľad celkového dodaného tepla na vykurovanie a prípravu TÚV za jednotlivé porovnávané roky a jeho vývoj za všetky OST je uvedený v nasledovnom grafe. Graf 32 Dodávka tepla na ÚK a TÚV 2 500 000 GJ 2 000 000 1 500 000 1 000 000 500 000 0 2003 2004 2005 Dodávka tepla na ÚK 2 438 988 2 284 887 2 173 152 Dodávka tepla na TÚV 912 609 877 719 851 305 V porovnávaných rokoch má dodané teplo na vykurovanie a prípravu teplej vody klesajúci trend. V roku 2005 bolo dodaných na vykurovanie o 10,6 % GJ tepla menej ako v roku 2003 a na teplú vodu to bolo o 6,4 % GJ tepla menej ako v roku 2003. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 68

Analýza bilančných údajov prípravy a spotreby teplej úžitkovej vody v tepelných okruhoch OST Vývoj mernej spotreby tepla na prípravu TÚV, spotreby tepla v TÚV a jej množstva vo vzťahu na osobu a rok, merné ukazovatele jej spotreby sú analyzované za obdobie rokov 2003 až 2005 súhrne za všetky tepelné okruhy OST. Prehľad o dosahovaných merných spotrebách za jednotlivé tepelné okruhy OST je uvedený v prílohe. Graf 33 Merná spotreba tepla na prípravu TÚV v mieste jej prípravy GJ/m3 0,32 0,30 0,28 0,26 0,24 0,22 0,20 2003 2004 2005 GJ/m3 0,286 0,291 0,299 Graf 34 Spotreba tepla a množstva TÚV na osobu a rok a merné spotreby na jej dodávku pre bytové a nebytové objekty GJ/os 5,6 m 3 /os 20 GJ/m 3 0,36 5,4 5,2 5,0 4,8 4,6 4,4 4,2 18 16 14 12 10 0,34 0,32 0,30 0,28 4,0 2003 2004 2005 GJ/os.rok 4,90 4,72 4,55 m3/os.rok 17,16 16,21 15,21 8 0,26 2003 2004 2005 GJ/m3 - byty 0,286 0,291 0,297 GJ/m3 - nebyty 0,283 0,300 0,345 Dosahované merné spotreby tepla na prípravu TÚV v mieste jej prípravy sú pod úrovňou 0,3 GJ/m 3, ktorá je z hľadiska energetickej hospodárnosti považovaná za prijateľnú aj pri neustálom znižovaní odberu TÚV v konečnej spotrebe. Vzhľadom na neustále znižovanie konečnej spotreby TÚV väčšina existujúcich systémov prípravy TÚV v OST je v súčasnosti už značne predimenzovaná a bez systematickej rekonštrukcie existujúcich technológií budú požadované ukazovatele energetickej spotreby tepla na prípravu TÚV ťažko dosiahnuteľné Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 69

2.3.13 Rozvody tepla Celková rozvinutá dĺžka sekundárnych teplovodných rozvodov tepla v okruhoch OST je 272 km. Rozvody sú v prevažnej miere štvorrúrkové s prívodným a vratným potrubím na vykurovanie a potrubím TÚV s cirkuláciou. Menovité parametre teplonosnej látky sú 92,5/72,5 o C. Skutočné teploty vykurovacej vody sa pohybujú v rozmedzí 35 až 70 o C v závislosti na vonkajších poveternostných vplyvoch. V posledných rokoch pri rekonštrukciách rozvodov a opravách sa používajú predizolované potrubia bezkanálovým systémom. Vzhľadom na výrazný pokles dodávky tepla v posledných rokoch sú sekundárne rozvody vo väčšine tepelných okruhov jednotlivých OST predimenzované, čo ma za následok zvýšené tepelné straty. Skutočná absolútna strata v rozvode tepla je závislá od veľkosti rozvodu (dimenzie, dĺžky), účinnosti tepelnej izolácie, teploty teplonosnej látky, prostredia rozvodu tepla a počtu prevádzkových hodín. Podielová strata tepla je ovplyvnená množstvom dodaného tepla na výstupe z rozvodu tepla. So znižovaním dodávky tepla narastá podielová strata tepla. Výška podielu skutočných celkových strát, vyjadrená v % z množstva tepla vstupujúceho do rozvodu tepla v jednotlivých hodnotených rokoch, je zobrazená v nasledovnom grafe. Graf 35 Podielové straty tepla v rozvodoch tepla GJ 3 000 000 2 000 000 1 000 000 0 2003 2004 2005 % 10 8 6 4 2 0 Teplo na vstupe do rozvodu 2 496 455 2 286 612 2 190 810 Podielová strata tepla 4,95 5,37 5,17 Zvýšené straty tepla v sekundárnych rozvodoch tepla za rok 2004 a 2005 sú spôsobené znížením množstva tepla na vstupe do rozvodov tepla a je predpoklad, že s ďalším znižovaním spotreby tepla (rozmach zatepľovania obytných budov) bude naďalej narastať. Maximálna z hľadiska hospodárnosti akceptovateľná strata v sekundárnych rozvodoch tepla podľa vyhlášky ÚRSO č. 328/2005 Z.z. je max. 6 %. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 70

2.4 Sústava tepelných zariadení U. S. Steel Košice, s.r.o. Tepláreň spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o. bola od svojho začiatku v roku 1962 koncipovaná ako priemyselná tepláreň. V súčasnosti je zabezpečovaná dodávka tepla z teplárne okrem areálu podniku aj pre bytovo komunálny a podnikateľský sektor v mestskej časti Šaca. V teplárni je v súčasnosti inštalovaných celkovo 6 parných kotlov s celkovým inštalovaným výkonom 983 MW t. Základné technické údaje o inštalovaných kotloch s uvedením ich vekovej štruktúry, spaľovaných palív, menovitého výkonu kotla a parametrov vyrábanej teplonosnej látky a garantovanej účinnosti kotla sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 24 Základné údaje o kotloch U. S. Steel Košice, s.r.o. Miestne označenie kotla K-1 K-2 K-3 K-4 K-5 K-6 Rok výroby kotla 1962 1963 1964 1965 1965 1982 ZP, KP, ČU, VPP, ČU, VPP, ČU, VPP, ČU, VPP, ČU, VPP, Spaľované palivá VPP, KOP KP KP KP KP KP Menovitý výkon kotla (MW t ) 147,7 167,5 167,5 167,5 167,5 165,3 Menovité parametre pary Gagantovaná účinnosť tlak (MPa) 9,5 9,5 9,5 9,5 9,5 9,5 teplota ( C) 540 +10 540 +10 540 +10 540 +10 540 +10 540 +10 (%) 85,4 87 87 87 87 89 Na výrobu elektrickej energie je v teplárni inštalovaná kondenzačná a protitlaková turbína. Ich celkový inštalovaný výkon je 188 MW e. Distribúcia technologickej pary o tlaku 0,6 MPa v rámci areálu podniku je zabezpečovaná primárnym parným rozvodom, ktorého celková dĺžka predstavuje 17,9 km. V areáli teplárne sú situované dve odovzdávacie stanice tepla VS-1 a VS-2 na transformáciu primárnej teplonosnej látky (para) na sekundárnu teplonosnú látku (horúca voda), ktorá je ďalej horúcovodnými rozvodmi dodávaná o teplotných parametroch 150/70 C do odovzdávacích staníc tepla v areáli podniku a v mestskej časti Šaca. VS-1 bola vybudovaná v roku 1965. Z tejto OST je zabezpečovaná dodávka tepla pre areál podniku a aj pre bytovo komunálny a podnikateľský sektor v mestskej časti Šaca. Distribučná sieť pozostáva z troch vetiev. Celková rozvinutá dĺžka rozvodu tepla je 11,3 km. VS-2 bola vybudovaná v roku 1970. Z tejto OST je zabezpečovaná dodávka tepla výlučne pre areál podniku. Celková rozvinutá dĺžka rozvodu tepla je 6,3 km. Rozvody sú čiastočne vedené na potrubných mostoch a sčasti podzemných kanáloch s tepelnou izoláciou chránenou oplechovaním. Palivovú základňu kotlov tvorí čierne energetické uhlie, zemný plyn a hutnícke plyny (koksárenský, vysokopecný a konvertorový), ktoré vznikajú ako vedľajší produkt pri výrobe koksu, železa a ocele. Podielové zastúpenie jednotlivých palív na teple v palive v roku 2005 je uvedené v nasledujúcej tabuľke a grafe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 71

Tabuľka 25 Bilancia spotreby palív a tepla v palive Druh paliva Spotrebované množstvo Teplo v palive Čierne uhlie 587 556 t 15 147 194 GJ Zemný plyn 134 969 tis.m 3 4 633 486 GJ Vysokopecný plyn 1 733 356 tis.m 3 5 754 742 GJ Koksárenský plyn 241 864 tis.m 3 4 191 503 GJ Konvertorový plyn 40 310 tis.m 3 336 185 GJ SPOLU 30 063 110 GJ Graf 36 Podielové zastúpenie jednotlivých palív na teple v palive Zemný plyn 15% Vysokopecný plyn 19% Koksárenský plyn 14% Čierne uhlie 51% Konvertorový plyn 1% 2.4.1 Výroba, spotreba a dodávka tepla V roku 2005 bolo na kotloch v teplárni vyrobených viac ako 25,5 mil. GJ tepla, z čoho spotreba tepla na vykurovanie, výrobu elektrickej energie a vlastnú technologickú spotrebu spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o. predstavuje viac ako 11,3 mil. GJ tepla. Dodávka cudzím predstavuje 890 tis GJ tepla, z čoho 122 tis. GJ tepla je dodávaných mimo areálu podniku do MČ Šaca. V nasledujúcej tabuľke je uvedená bilancia výroby, spotreby a dodávky tepla v roku 2005. Tabuľka 26 Bilancia výroby, spotreby a dodávky tepla Bilancia výroby, spotreby a dodávky tepla Teplo v palive 30 063 109 GJ Vyrobené teplo 25 553 643 GJ Spotrebované množstvo tepla na výrobu EE 8 152 674 GJ Vlastná technologická spotreba tepla 2 306 444 GJ Vlastná spotreba tepla na vykurovanie 845 340 GJ Predané teplo cudzím v rámci areálu USS 768 135 GJ Predané teplo do MČ Košice - Šaca 122 089 GJ 2.4.2 Výroba, spotreba a dodávka elektrickej energie V roku 2005 bolo v teplárni vyrobených viac ako 1,1 mil. MWh elektrickej energie. Vlastná spotreba elektrickej energie bola 75 078 MWh. Dodávka elektrickej energie do siete predstavuje viac ako 1 mil. MWh. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 72

V nasledujúcej tabuľke je uvedená bilancia výroby, spotreby a dodávky elektrickej energie v roku 2005. Tabuľka 27 Bilancia výroby, spotreby a dodávky elektriny Bilancia výroby, spotreby a dodávky elektriny Celkový inštalovaný výkon generátorov (MW) 188 Výroba elektriny (MWh) 1 113 145 Vlast. spotreba elektriny celkom (MWh) 75 078 Čistá dodávka elektriny (MWh) 1 038 067 Merná spotreba paliva na výrobu EE (GJ/MWh) 7,324 2.5 Sústava tepelných zariadení ostatných dodávateľov predávajúcich teplo na území mesta Košice Na území mesta je okrem uvádzaných rozhodujúcich dominantných dodávateľov tepla ešte ďalších 6 dodávateľov, ktorí sú držiteľmi povolenia na rozvod a predávajú teplo odberateľom tepla. Spolu prevádzkujú na území mesta 28 domových teplovodných kotolní s kotlami na spaľovanie zemného plynu o celkovom inštalovanom výkone kotlov 8,7 MW t. RADEN, s.r.o. Košice Spoločnosť prevádzkuje na území mesta 6 domových kotolní s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 2,06 MW t. Dve kotolne sú lokalizované v mestskej časti Šaca. ŽS Cargo Slovakia, a.s. Bratislava Spoločnosť prevádzkuje na území mesta 2 domové kotolne s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 1,88 MW t a jednu domovú elektrokotolňu o výkone 0,021 MW e. ŽSR Bratislava ŽSR prevádzkujú na území mesta kotolne, z ktorých je predávané teplo pre 4 domové kotolne s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 1,85 MW t. Dve kotolne sú lokalizované v mestských častiach Barca, resp. Krásna nad Hornádom. Správa majetku mesta Košice, s.r.o. Spoločnosť prevádzkuje na území mesta kotolne, z ktorých je predávané teplo pre 7 domových kotolní s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 1,32 MW t. Kotolne sú lokalizované v mestskej časti Staré mesto. R.A.T, a.s. Košice Spoločnosť prevádzkuje na území mesta jednu domovú kotolňu s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 0,165 MW t, nachádzajúcu sa v Šrobárových kasárňach. Ing. Juraj Tomčo, Košice Fyzická osoba Ing. Juraj Tomčo prevádzkuje na území mesta 7 domových kotolní s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 1,40 MW t. Všetky kotolne sú lokalizované na Južnej Triede. 2.6 Tepelné zariadenia na výrobu tepla pre verejný a podnikateľský sektor V roku 2005 bolo na území mesta evidovaných 94 zdrojov tepla slúžiacich na výrobu tepla pre verejný a 220 zdrojov tepla pre podnikateľský sektor, spolu 314 zdrojov tepla. Základná štruktúra týchto zdrojov tepla je uvedená v nasledovnom grafe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 73

Graf 37 Štruktúra zdrojov tepla pre verejný a podnikateľský sektor podľa inštalovaného výkonu a podľa palivovej základne 10% 2%1% 1% 6% 1% 2% 27% 60% 90% do 0,3 MW od 1 MW do 5 MW nad 10 MW do 1 MW od 5 MW do 10 MW Zemný plyn Uhlie Kvapalné palivá Elektrická energia Drevo Pri výrobe tepla pre verejný a podnikateľský sektor prevládajú zdroje s inštalovaným výkonom do 0,3 MW, ktorých podiel predstavuje 60 %. Väčšina týchto zdrojov tepla je situovaných mimo dosahu sústavy CZT mesta Košice. Dominantné postavenie pri výrobe tepla majú zdroje, kde sú inštalované kotly spaľujúce zemný plyn. Najvýraznejšia koncentrácia tepelných zariadení na výrobu tepla pre verejný a podnikateľský sektor je v mestských častiach Staré mesto a Juh, v ktorých je situovaných 53 % zdrojov tepla. Údaje o inštalovanom výkone zdrojov tepla a spotrebe paliva na výrobu tepla za rok 2005, v členení po jednotlivých mestských častiach a sektoroch sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 74

Tabuľka 28 Zdroje tepla pre verejný a podnikateľský sektor Spotrebované palivo Inštalovaný Mestská Zemný Elektrická P.č. Prevádzkovateľ Miesto, adresa zdroja Sektor výkon Uhlie Drevo Kvapalné časť plyn energia paliva (MW) (tis.m3) (MWh) (t) (t) (t) 1 ALFOPA s.r.o. Napájadlá 15 P 0,04 12,3 2 EKO-TERM servis Napájadlá 11 P 0,56 12,5 3 France-tech s.r.o. Napájadlá 12 P 0,10 24,0 4 Johnson controls Bukovecká 18 P 0,04 0,9 5 MEDEA, a.s. Napájadlá P 3,08 1 134,2 6 MEDEA, a.s. Napájadlá P 2,64 695,2 7 Mitsubisi motors Slanecká 1 P 0,05 11,4 8 Nábytok Prešov Jazerná 1 P 0,10 14,0 9 Slovak Telecom, a.s. Spišské nám. 3 P 0,10 2,2 10 SPP, a. s. RSP Nižné Kapustníky Nižné Kapustníky P 0,03 8,8 11 TRANS UJJOBBÁGYI Napájadlá 5 P 0,09 4,1 Spolu za podnikateľský sektor 6,83 1 917,3 0,0 0,0 0,0 2,2 Spolu za mestskú časť Nad jazerom 6,83 1 917,3 0,0 0,0 0,0 2,2 12 Daňový úrad Košive IV a V Južná trieda 8 V 0,42 58,0 13 Fakultná nemocnica L. Pasteura Rastislavova 34 V 11,69 2 590,0 14 Katastrálny úrad Košiciach Južná trieda 82 V 1,30 127,0 15 Krajské riad. PZ Južná tr. 70 V 0,16 30,9 16 Krajské riad. PZ Rastislavova V 0,14 18,3 17 Lesy SR Vrabčia 10 V 0,08 8,9 18 MŠ J.Žižku J.Žižku 4 V 0,08 17,0 19 Obč.zdr.Košická Aréna Nerudová 12 V 0,03 6,4 20 OR HaZZ Košice okolie Mudroňova 15 V 0,10 8,8 21 Slovenská televízia Rastislavova V 3,10 86,2 22 SOU Dopravné Jarmočná 6 V 0,24 22,0 23 SOU Potravinárske Južná trieda 48 V 0,46 47,0 24 Spol.dcér kresť.lásky Smetanová 6 V 0,12 25,3 25 Správa zdrav. zar. KSK Poľská 3 V 0,28 35,2 26 Štátne divadlo Južná tr. 60 V 0,26 68,4 27 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žižková 21 V 0,64 79,0 28 ZŠ Staničná Staničná 13 V 1,03 93,7 Spolu za verejný sektor 20,12 3 235,9 0,0 86,2 0,0 0,0 29 ALFA-TREND, spol. s r. o. Južná trieda 48 P 0,84 97,8 30 Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. Štúrova 7 P 0,54 76,5 31 ARCOLA, a. s. Pri prachárni 4 P 1,86 97,5 32 BELAR-Group, a. s. Jantárová 30 P 1,98 63,0 33 BLISS a. s. Južná tr. 66 P 0,07 15,5 34 Byt, s. r. o. Rastislavova 104 P 0,08 48,0 35 Carrefour Slovensko, a. s. Pri prachárni 4 P 1,24 96,0 36 COCA-COLA Beverages Slovakia Južná trieda 74 P 0,32 18,6 37 DPMK a.s. Pri Prachárni 1 P 0,46 63,6 38 Drevona Pri prachárni 8 P 0,02 14,8 39 FERONA SLOVAKIA Areál Ferony P 0,13 15,0 40 FERONA SLOVAKIA Malopredajňa P 0,02 18,1 41 FERONA SLOVAKIA kotolňa AB P 0,45 47,1 42 FERONA SLOVAKIA kotolňa HDV P 0,15 20,4 43 JONCKHEERE, s. r. o. Južná trieda 82 P 0,33 90,4 44 JONCKHEERE, s. r. o. Južná trieda 82 P 1,56 21,5 45 LUTO Slovakia, a. s. Rastislavova 93 P 1,06 87,3 46 Messer Tatragas s.r.o. Pekná 10 P 0,38 58,0 47 MILK-AGRO Pri bitúnku 15 P 0,44 45,0 48 MOLD TRADE s.r.o Južná trieda P 0,58 32,0 49 MOLD TRADE s.r.o Južná trieda P 0,44 49,0 50 MOLD TRADE s.r.o Južná trieda P 0,75 28,0 51 MOTOR CAR Košice Dopravná 5 P 0,09 28,9 52 MTH RENOVA s.r.o. Južná trieda P 0,47 118,0 53 PEMA SLOVAKIA, spol. s r. o. Pri prachárni 20 P 1,05 55,1 54 Porsche - INTER AUTO Nerudova 9 P 0,19 15,1 55 Regula Košice Južná tr. 68 P 0,46 56,3 56 RYBA Košice spol.s.r.o. Južná trieda 54 P 0,27 113,8 57 SAMID s.r.o. Rastislavova 96 P 0,07 7,0 58 Slovak Telecom, a.s. Košťova 1 P 0,28 1,3 59 Slovenská sporiteľňa, a.s. Štúrova 5 P 0,24 29,7 60 Slovenský plynárenský priemysel Rozvojová P 0,93 136,7 61 SPP, a. s. RSP Východ Moldavská 12 P 0,03 10,9 62 SPP, a.s. AB, Moldavská 12 P 0,30 80,7 63 ST TRADE, a. s. Rozvojová 2 P 0,40 35,5 64 Taylor Wharton Hasco s.r.o. Južná trieda P 2,88 282,0 65 Tempus s.r.o. Rastislavova 106 P 0,05 80,0 66 V.O.D.S. Jarmočná 2 P 0,03 11,0 67 Valeo Slovakia Južná r. 125 P 0,17 33,4 68 Valeo Slovakia Južná r. 125 P 0,53 110,0 69 VVS, a.s. Rastislavova 77 P 0,14 29,2 70 ZSSK CARGO AB, Pri bitúnku 2 P 0,09 2,1 71 ZSSK CARGO Olejáreň, Pri bitúnku 2 P 0,01 0,2 72 ZSSK CARGO Palackého, budova STP č.2 P 0,09 7,1 73 ZSSK CARGO Palackého, nákladná st. P 0,23 12,8 74 ZSSK CARGO Palackého, st. vozmajstrov P 0,02 2,6 75 ZSSK CARGO Remíza, Pri bitúnku 2 P 0,17 15,1 76 ZSSK CARGO Sklad, Pri bitúnku 2 P 0,17 7,2 77 ZSSK CARGO Budova opráv, Pri bitúnku 2 P 0,05 3,4 78 Žel.spol. Cargo Slovakia,a.s. Budova STP č.3 P 0,02 2,6 79 Žel.spol. Cargo Slovakia,a.s. Budova STP č.2 P 0,05 16,0 80 Žel.spol. Cargo Slovakia,a.s. Dielne pre opravu mech. P 0,48 259,3 81 Železnice SR Elektroúsek P 0,78 142,3 82 Železnice SR Elektrodispečing P 0,32 41,0 83 Železnice SR Kasárne vlakových čiat P 0,62 227,1 84 Železnice SR SOU Železničné P 0,33 26,0 85 Železnice SR Komerčný obvod P 0,96 107,3 86 Železnice SR Pri plynárni P 0,05 11,0 87 Železnice SR Pri plynárni P 0,17 15,0 88 Železničné stavby, a. s. Južná trieda 66 P 0,09 29,0 Spolu za podnikateľský sektor 26,95 2 568,9 0,0 635,5 59,0 1,3 Spolu za mestskú časť JUH 47,07 5 804,7 0,0 721,7 59,0 1,3 Nad jazerom Juh Juh Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 75

Spotrebované palivo Inštalovaný Mestská Zemný Elektrická P.č. Prevádzkovateľ Miesto, adresa zdroja Sektor výkon Uhlie Drevo Kvapalné časť plyn energia palivá (MW) (tis.m3) (MWh) (t) (t) (t) 89 Fakultná nemocnica L. Pasteura Tr.SNP V 14,60 1 489,0 90 UPJŠ Popradská 66 V 0,38 41,9 Spolu za verejný sektor 14,98 1 530,9 0,0 0,0 0,0 91 AHOLD-RETAIL SLOVAKIA, k.s. Moldavská cesta 32 P 0,86 45,4 92 BAUMAX SR spol. s r. o. Moldavská cesta P 1,35 66,6 93 CAR-SHOP Moldavská cesta 45 P 0,04 6,9 94 Čerpacia stanica PH Slovnaft Moldavská cesta P 0,02 3,9 95 GARANT s.r.o. Ružová 46 P 0,05 9,5 96 LIDL Popradská 13 P 0,10 10,6 97 Marco Car Popradská 88 P 0,26 12,1 98 RADEN, s.r.o. Považská 40 P 0,05 5,9 99 Slovak Telecom, a.s. Laborecká 1 P 0,68 2,0 100 Slovenská sporiteľňa a.s. Trieda SNP 88 P 0,59 162,7 101 Slovenská sporiteľňa, a.s. Luník 7 P 0,05 32,0 102 Slovenský plynárenský priemysel AB Moldavská P 0,64 80,1 103 TITUS a. s. Popradská 64 P 0,22 5,7 104 VVS, a.s. Čs.odboja 5 P 0,18 27,5 105 VVS, a.s. Popradská 57 P 0,10 21,0 Spolu za podnikateľský sektor 5,19 458,0 32,0 0,0 0,0 2,0 Spolu za mestskú časť Západ 20,17 1 988,9 32,0 0,0 0,0 2,0 106 AO MVSR Košice Priemyselná 1 V 0,02 4,6 107 Arcidiecézna Charita Bočná 2 V 0,11 50,0 108 Archeologický ústav SAV Hrnčiarska 11 V 0,05 21,4 109 Colný úrad Jiskrova 5 V 0,08 18,0 110 Colný úrad Košice Svätoplukova V 0,50 45,3 111 Colný úrad Košice Jiskrová 5 V 0,61 63,0 112 Daňové riaditeľstvo SR Garbiarska 1 V 0,50 101,0 113 Domov soc. Služieb Kmeťova 30 V 0,02 8,5 114 Inšpektorát práce Košice Masarykova 10 V 0,46 33,0 115 IŽP Košice Rumanova 14 V 0,10 12,8 116 IŽP Košice Zámočnícka 3 V 0,01 4,0 117 Krajské riad. PZ Štúrova V 0,14 19,4 118 Krajské riad. PZ Puškinova V 0,09 14,1 119 Krajské riad. PZ Štúrova V 0,41 33,2 120 Krajský úrad Košice Kmeťova 20 V 0,02 4,3 121 Letecká vojenská nemocnica Murgašova 1 V 0,31 1,2 122 Regionálny úrad ver.zdravotníctva Rooseveltova 8 V 0,22 37,5 123 Regionálny úrad ver.zdravotníctva Senný trh 4 V 0,16 54,2 124 SOU Železničné Masarykova 20 V 0,29 26,0 125 Spoločnosť Ježišova Komenského 14 V 0,84 41,2 126 SSC Kasárenské nám. 4 V 0,09 25,1 127 Str.priemyselná škola dopravná Hlavná 113 V 0,55 60,0 128 Škola úžitkového výtvarníctva Jakobyho 15 V 0,61 43,0 129 Štátna filharmónia Moyzesova 66 V 0,07 6,0 130 Štátna vedecká knižnica Pri miklušovej väznici 1 V 0,08 59,9 131 Štátne divadlo Alžbetina 14 V 0,11 30,0 132 Štátne divadlo Františkánska 1 V 0,02 1,2 133 Štátne divadlo Kováčska 39 V 0,07 3,8 134 UPJŠ Moyzesova 50 V 0,07 9,0 135 Úrad práce a soc. vecí Krmanova 18 V 0,14 13,1 136 Úrad práce a soc. vecí Puškinova 5 V 0,23 20,7 137 Úrad práce, soc. vecí a rodiny Staničné námestie 9 V 0,43 100,0 138 Ústavný súd SR Hlavná 110 V 0,59 46,2 139 Ústavný súd SR Hlavná 110 V 0,20 40,3 140 Východoslovenské múzeum Hviezdoslavova 3 V 0,10 14,0 141 Zákl.umelecká škola Kovačská 43 V 0,05 7,0 Spolu za verejný sektor 8,35 1 020,8 0,0 0,0 50,0 1,2 142 BLISS a. s. Mäsiarska 70 P 0,05 4,0 143 CAR-SHOP Bencúrova 6 P 0,05 16,4 144 CUREL s.r.o. Priemyselná 2 P 0,13 14,0 145 Čerpacia stanica PH Slovnaft Festivalové nám. P 0,02 2,4 146 ČSOB a.s. Hlavná 23 P 0,02 6,1 147 ČSOB a.s. Nám.Osloboditeľov 5 P 0,55 72,2 148 ELV - Servis s.r.o. Krmanova 14 P 0,87 17,0 149 ENVICONSULT s.r.o. Hlavná 7 P 0,10 16,7 150 INTRANS a. s. Palackého 21 P 0,10 1,0 151 Inžinierske stavby a.s. Priemyselná 7 P 0,05 6,0 152 IQS, s.r.o. Garbiarska 5 P 0,09 10,7 153 IVES Štúrova 12 P 0,20 25,0 154 Johnson controls Bačíkova 1 P 0,30 24,4 155 Johnson controls Hlavná 103 P 0,04 3,1 156 Johnson controls Hlavná 22 P 0,08 8,4 157 Johnson controls Mlynská 29 P 0,14 7,6 158 Johnson controls Mlynská 5 P 0,09 9,5 159 Johnson controls Pribinova 4 P 0,20 17,7 160 Johnson controls Štúrova 5 P 0,27 25,1 161 KEN-EX. spol.s.r.o. Pribinová 8 P 0,08 14,6 162 Mäso Spiš, spol. s r. o. Hlavná 114 P 0,73 92,6 163 Nábytok Prešov Hlavná 73 P 0,16 19,0 164 Novitech Partner s.r.o. Moyzesova 48 P 0,23 78,2 165 OTP Buildings, s.r.o. Alžbetina 2 P 0,24 38,4 166 RYBA Košice spol.s.r.o. Mlynska P 0,38 378,7 167 SBD I Vojenská 14 P 0,10 32,2 168 SBD I Bačíkova 6 P 0,05 16,6 169 Slovak Telecom, a.s. Diesel T7B, Poštová 18 P 0,32 1,7 170 Slovenská pošta a.s. Thurzova 2 P 0,10 20,6 171 Slovenská sporiteľňa a.s. Hlavná 103 P 0,50 33,6 172 Slovenská sporiteľňa, a.s. Mlynská 7 P 0,07 9,7 173 Slovenská sporiteľňa, a.s. Pribinová 4 P 0,22 20,0 174 Slovenská sporiteľňa, a.s. Hlavná 22 P 0,08 9,0 175 SMMK, s.r.o. Sála, Hlavná 59 P 0,45 23,7 176 SMMK, s.r.o. Radnica, Hlavná 59 P 0,26 19,1 177 SMMK, s.r.o. Lofflerová 2 P 0,14 12,9 Západ Staré mesto Staré mesto Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 76

Spotrebované palivo Inštalovaný Mestská Zemný Elektrická P.č. Prevádzkovateľ Miesto, adresa zdroja Sektor výkon Uhlie Drevo Kvapalné časť plyn energia palivá (MW) (tis.m3) (MWh) (t) (t) (t) 178 SMMK, s.r.o. Tajovského 9 P 0,72 24,9 179 SMMK, s.r.o. Poštová 14 P 0,02 12,2 180 SPP, a. s. Areál Pri plynárni areál Pri plynárni P 0,07 0,0 181 SVB Turbína Továrenská 18 P 0,09 21,8 182 Tamis, a.s. Strojárska 9 P 0,23 32,0 183 TATRA BANKA, a. s. Hlavná 108 P 0,46 38,2 184 TECHNIKA VD Nám. Osloboditeľov P 0,15 23,4 185 Uni Banka Rooseveltova 10 P 0,23 26,7 186 Všeobecná zdr.poisťovňa, a.s. Senný trh P 0,59 50,8 187 Železnice SR Soc. budova Rampová P 0,06 18,7 188 Železnice SR kompresorovňa P 0,12 93,5 189 Železnice SR stavadlo 2 P 0,05 21,7 190 Železnice SR ŽST Košice P 0,06 20,6 191 Železnice SR stavadlo 1 P 0,20 40,2 192 Železnice SR Pri plynárni P 0,05 12,4 193 Železnice SR Pri plynárni P 0,21 16,2 194 Železničné stavby, a. s. Palackého 14 P 0,86 120,0 195 Železničné zdravotníctvo s.r.o. Masaryková 9 P 1,45 232,0 Spolu za podnikateľský sektor 13,07 1 687,5 0,0 224,2 0,0 1,7 Spolu za mestskú časť Staré mesto 21,41 2 708,3 0,0 224,2 50,0 2,8 196 Centrum voľného času Slov. jednoty 25 V 0,03 10,0 197 DD a Domov soc.služieb Hurbanová 42 V 0,96 110,5 198 Inštitút vzdelávania vet.lekárov Cesta pod Hradovou 13/a V 0,50 35,4 199 Krajské riad. PZ Cimborkova V 0,02 5,1 200 Mestské lesy Čermeľské údolie 11 V 0,02 16,0 201 Parazitologický ústav SAV Hlinková 3 V 0,31 49,0 202 SHMÚ Ďumbierska 26 V 0,27 36,7 203 Slov. vodohospodársky podnik š.p. Povodie Bod.a Hornádu V 1,30 116,9 204 SVP, š.p. Košice Medzi mostami 2 V 0,45 1 377,2 205 SVP, š.p. Košice Ďumbierska 14 V 1,30 116,9 206 Tech.-hos. Správa ústavov SAV Watsonova 45 V 1,16 168,1 207 Univerzita veterinárneho lekárstva Štud. domov a jedáleň UVL V 6,14 342,0 208 Univerzita veterinárneho lekárstva Komenského 73 V 5,00 714,0 209 Univerzita veterinárneho lekárstva Komenského 73/1 V 0,29 71,0 210 UPJŠ Mánesova 23 V 1,95 409,6 Spolu za verejný sektor 19,71 2 185,1 1 377,2 0,0 16,0 0,0 211 ABB Komponenty Magnezitárska 11 P 0,18 25,8 212 Galla centrum s.r.o. Študentská 1 P 0,31 715,0 213 Johnson controls Vodárenská 10 P 0,09 4,4 214 Lokomotíva a. s. AB Čermeľská 1 P 1,44 87,6 215 Práčovňa a čistiareň Študentská 1 P 0,19 20,7 216 RADEN s.r.o. ZŠ Cyklistická-Polianska P 0,72 60,7 217 RADEN s.r.o. ZŠ Tomášikova P 0,57 130,2 218 Slovak Telecom, a.s. Národná tr. 27 P 0,16 3,5 219 Slovenská pošta a.s. Národná tr. 56 P 0,03 1,5 220 SPP, a.s. Administratívna budova Slov. jednoty 31 P 0,05 4,2 221 Titus a.s. Alvincziho 22 P 1,46 3,3 222 ÚKaSÚ poľnohosp. Letná 3 P 0,18 45,3 223 V.I.P. J.Dzurik, ČS Slovnaft Medzi mostmi P 0,02 1,8 224 VAMEX a. s. Park mládeže 1 P 0,07 20,6 225 Východoslovenské tlačiarne a.s. Watsonova P 9,55 399,0 226 Východoslovenské tlačiarne a.s. Watsonova P 0,47 3,0 227 Žel.spol. Cargo Slovakia,a.s. Komenského P 0,02 41,0 228 Železnice SR ATU Tomášikova P 0,15 43,0 Spolu za podnikateľský sektor 15,65 1 566,0 41,0 0,0 0,0 3,5 Spolu za mestskú časť Sever 35,35 3 751,0 1 418,2 0,0 16,0 3,5 Staré mesto Sever Sever 229 LIDL Tr. L. Svobodu 1 P 0,12 7,5 230 Pan Euro Prešovská cesta P 0,05 9,0 231 REKVIEM Krematórium Zelený dvor P 0,73 92,7 232 Slovak Telecom, a.s. Tr. L. Svobodu 12 P 0,13 2,0 Dargovských hrdinov Spolu za podnikateľský sektor 1,03 109,1 0,0 0,0 0,0 2,0 1,03 109,1 0,0 0,0 0,0 2,0 Spolu za mestskú časť Dargovských hrdinov 233 Čerpacia stanica PH Starozagorská P 0,02 5,6 234 LIDL Lechkého 3 P 0,09 5,1 235 LUMEN SR s.r.o. Florianska 5 P 0,04 7,1 Spolu za podnikateľský sektor 0,16 17,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Sídlisko KVP 0,16 17,9 0,0 0,0 0,0 0,0 236 Mest.časť Sidl.Ťahanovce Americká tr.15 V 0,04 9,0 237 Národná diaľničná spoločnosť Magnezitárska 2 V 0,39 80,4 Spolu za verejný sektor 0,43 89,4 0,0 0,0 0,0 0,0 238 CASSPOS a.s. Dopravná 6 P 0,99 196,0 239 HUMATA, s. r. o. Dopravná 12 P 0,13 12,7 240 HUMATA, s. r. o. Dopravná 12 P 1,99 11,8 241 Inžinierske stavby a.s. Pri hati P 0,90 89,8 242 Johnson controls Americká tr. 15 P 0,02 1,8 243 Metro Cash& Carry Slovakia s.r.o. Americká trieda 1 P 2,01 130,0 Spolu za podnikateľský sektor 6,05 442,1 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Sídlisko Ťahanovce 6,48 531,5 0,0 0,0 0,0 0,0 244 MŠ Barca Hečková 13 V 0,05 4,6 245 Správa zdrav. zar. KSK Barca V 0,03 5,0 246 Stredná veterinárna škola Nám.Ml.poľnohospodárov 2 V 0,57 60,3 247 ZŠ Barca Abovská 36 V 1,73 45,0 Spolu za verejný sektor 2,38 114,9 0,0 0,0 0,0 0,0 248 Auto Palazo Vozárova 1 P 0,25 16,5 249 Auto-Gábriel, s.r.o. Osloboditeľov 70 P 0,58 77,4 250 Auto-Gábriel, s.r.o. Osloboditeľov 70 P 0,80 57,4 251 Čerpacia stanica PH Slovnaft Osloboditeľov, Barca P 0,02 1,2 252 EUROVIA - Cesty, a.s. Barca P 6,00 265,0 253 INTERSTEEL Slovakia s.r.o. Hraničná 2 P 0,13 56,0 254 JAMAT, spol. s r. o. Nám.Ml.poľnohospodárov 1 P 0,33 8,7 255 Kerkotherm Divízia Kachle P 0,25 41,1 256 Kerkotherm Prevádzka liate kachle P 0,25 34,6 257 Kerkotherm Vrecovňa perlitu P 0,15 1,6 Sídlisko KVP Sídlisko Ťahanovce Barca Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 77

Spotrebované palivo Inštalovaný Mestská Zemný Elektrická P.č. Prevádzkovateľ Miesto, adresa zdroja Sektor výkon Uhlie Drevo Kvapalné časť plyn energia palivá (MW) (tis.m3) (MWh) (t) (t) (t) 258 Kerkotherm Divízia Perlit, Hraničná 3 P 0,04 4,1 259 Kerkotherm Strojovňa, bazén P 0,13 41,1 260 Kerkotherm Dielňa P 0,05 12,8 261 Kerkotherm Administratívna budova 1 P 0,12 32,1 262 Kerkotherm Podnik P 0,25 44,5 263 Kerkotherm Administratívna budova 2 P 0,04 8,6 264 Letisko Košice Letisko P 6,17 253,4 265 Letisko Košice Terminál P 1,30 61,1 266 Remesloslužba, výrobné družstvo Barčianska 66 P 0,71 42,3 267 SLOVDEKRA s.r.o. Vozárova 3 P 0,14 23,6 268 SWAM s.r.o. Vozárova 1 P 0,26 82,0 269 SWAM s.r.o. - Reanault Vozárova 1 P 0,30 39,3 270 TIK Slovakia, s.r.o. Podnikateľská 14 P 0,43 985,4 271 V.O.D.S. Podnikateľská 1 P 0,15 6,6 272 Železnice SR trať obvod Barca P 0,04 19,6 273 Železnice SR trať obvod Barca st. 1 P 0,01 1,7 274 Železnice SR ŽST Barca P 0,10 10,6 Spolu za podnikateľský sektor 18,98 2 206,9 0,0 21,3 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Barca 21,36 2 321,8 0,0 21,3 0,0 0,0 275 BAUMAX SR spol. s r. o. Trolejbusová P 1,76 51,0 276 DPMK a.s. Hornádska P 6,20 1 227,0 277 Palivá a stavebniny a. s. Rampová 3 P 0,58 12,0 278 Patrik Penev Rampová 6 P 0,03 4,1 279 Ruža Záhradníctvo Člnkova 25 P 0,08 9,6 280 Slovak Telecom, a.s. Rampová 4 P 0,05 45,1 281 TESCO STORES SR a.s. Trolejbusová P 1,45 231,0 Spolu za podnikateľský sektor 10,14 1 567,8 0,0 12,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Džungľa 10,14 1 567,8 0,0 12,0 0,0 0,0 282 MŠ Kavečany Kadlubská 1 V 0,03 5,0 283 Reed.domov pre deti a mládež Horný bankov 15 V 0,32 148,0 Spolu za verejný sektor 0,35 153,0 0,0 0,0 0,0 0,0 284 Hotel Bankov Dolný Bankov P 0,75 67,0 Spolu za podnikateľský sektor 0,75 67,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Kavečany 1,10 220,0 0,0 0,0 0,0 0,0 285 ZŠ Poľná Poľná 1 V 1,80 97,9 Spolu za verejný sektor 1,80 97,9 0,0 0,0 0,0 0,0 286 EXIMPO v.o.s. Furčianska 21 P 0,05 3,1 287 Stavebné bytové družstvo III Furčianská 60 P 0,35 53,2 288 VVS, a.s. Furčianská ulica P 0,38 22,3 289 VVS, a.s. Furčianska ulica P 0,42 22,3 Spolu za podnikateľský sektor 1,20 101,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Košická Nová Ves 3,00 198,9 0,0 0,0 0,0 0,0 290 MŠ Žiacka Žiacka 18 V 0,08 11,8 291 Správa zdrav. zar. KSK Krásna n/h V 0,04 6,1 Spolu za verejný sektor 0,11 17,9 0,0 0,0 0,0 0,0 292 SAD, a.s. Technické stredisko Krásna P 0,43 52,0 293 Železnice SR ŽST Krásna n/h. P 0,11 34,4 Spolu za podnikateľský sektor 0,54 52,0 0,0 34,4 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Krásna 0,66 69,9 0,0 34,4 0,0 0,0 294 MŠ Lorinčík Lorinčík 15 V 0,02 2,9 Spolu za verejný sektor 0,02 2,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Lorinčík 0,02 2,9 0,0 0,0 0,0 0,0 295 MŠ Myslava Za priekopou 57 V 0,35 26,2 296 ZŠ Myslava Myslavská 401 V 3,20 25,0 Spolu za verejný sektor 3,55 51,2 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Myslava 3,55 51,2 0,0 0,0 0,0 0,0 297 Krajské riad. PZ Pereš V 0,96 28,6 298 MŠ Prereš Bystrická 34 V 0,03 5,6 Spolu za verejný sektor 0,99 34,2 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Pereš 0,99 34,2 0,0 0,0 0,0 0,0 299 MŠ Poľov Kovaľská 12/A V 0,10 14,1 300 ZŠ Poľov Dolina 43 V 0,19 17,5 Spolu za verejný sektor 0,29 31,6 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Poľov 0,29 31,6 0,0 0,0 0,0 0,0 301 OR HaZZ HS Šaca Ranna 1 V 0,09 14,1 302 ZŠ Šaca Želežiarska V 0,42 57,0 Spolu za verejný sektor 0,51 71,1 0,0 0,0 0,0 0,0 303 Autoopravovňa Ludvikov dvor Ludvikov dvor P 0,08 9,4 304 Čerpacia stanica PH Slovnaft Buzinská P 0,02 5,4 305 Miestná správa bytov Železiarenská 11 P 0,02 5,7 306 Slovenské magnezitové závody Bočiar P 3,14 4 107,1 307 TATRA BLESK s.r.o. Bočiar P 0,10 29,7 308 Tempus s.r.o. Železiarenská 49 P 0,58 42,2 Spolu za podnikateľský sektor 3,95 4 199,6 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Šaca 4,46 4 270,6 0,0 0,0 0,0 0,0 Barca Džungľa Kavečany Košická Nová Ves Krásna Pereš Myslava Lorinčík Poľov Šaca 309 MŠ Šebastovce Repíková 58 V 0,12 5,0 Spolu za verejný sektor 0,12 5,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Šebastovce 0,12 5,0 0,0 0,0 0,0 0,0 310 ZŠ Ťahanovce V 0,47 57,0 Spolu za verejný sektor 0,47 57,0 0,0 0,0 0,0 0,0 311 PET CAR SERVIS Dopravná 5 P 0,04 8,3 312 TJ Športvýroba Anička Tenis.ar.Kost.cesta P 0,25 28,1 Spolu za podnikateľský sektor 0,29 36,4 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Ťahanovce 0,76 93,4 0,0 0,0 0,0 0,0 313 Gymnázium Opatovská Opatovská 7 V 1,26 73,1 314 Ústav na výkon väzby Opatovská cesta 2 V 0,13 21,7 Spolu za verejný sektor 1,39 94,8 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Vyšné Opátske 1,39 94,8 0,0 0,0 0,0 0,0 Celkom za verejný sektor 75,55 8 793,4 1 377,2 86,2 66,0 1,2 Celkom za podnikateľský sektor 110,77 16 997,4 73,0 927,4 59,0 12,6 Celkom za mesto Košice 186,32 25 790,8 1 450,2 1 013,6 125,0 13,8 Šebastovce Ťahanovce Vyšné Opátske Mesto Košice Poznámka: P-podnikateľský V-verejný Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 78

Tabuľka 29 Sumárne údaje o zdrojoch tepla pre verejný a podnikateľský sektor v členení podľa mestských častí Mestská časť Nad jazerom JUH Západ Staré mesto Sever Dargovských hrdinov Sídlisko KVP Sídlisko Ťahanovce Barca Džungľa Kavečany Košická Nová Ves Krásna Lorinčík Myslava Pereš Poľov Šaca Šebastovce Ťahanovce Vyšné Opátske Mesto Košice Spotrebované palivo Inštalovaný Elektrická Kvapalné Sektor výkon Zemný plyn Uhlie Drevo energia palivá (MW) (tis.m3) (MWh) (t) (t) (t) Podnikateľský sektor 6,83 1 917,3 0,0 0,0 0,0 2,2 Spolu za mestskú časť 6,83 1 917,3 0,0 0,0 0,0 2,2 Verejný sektor 20,12 3 235,9 0,0 86,2 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 26,95 2 568,9 0,0 635,5 59,0 1,3 Spolu za mestskú časť 47,07 5 804,7 0,0 721,7 59,0 1,3 Verejný sektor 14,98 1 530,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 5,19 458,0 32,0 0,0 0,0 2,0 Spolu za mestskú časť 20,17 1 988,9 32,0 0,0 0,0 2,0 Verejný sektor 8,35 1 020,8 0,0 0,0 50,0 1,2 Podnikateľský sektor 13,07 1 687,5 0,0 224,2 0,0 1,7 Spolu za mestskú časť 21,42 2 708,3 0,0 224,2 50,0 2,8 Verejný sektor 19,71 2 185,1 1 377,2 0,0 16,0 0,0 Podnikateľský sektor 15,65 1 566,0 41,0 0,0 0,0 3,5 Spolu za mestskú časť 35,36 3 751,0 1 418,2 0,0 16,0 3,5 Podnikateľský sektor 1,03 109,1 0,0 0,0 0,0 2,0 Spolu za mestskú časť 1,03 109,1 0,0 0,0 0,0 2,0 Podnikateľský sektor 0,16 17,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 0,16 17,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,43 89,4 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 6,05 442,1 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 6,48 531,5 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 2,38 114,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 18,98 2 206,9 0,0 21,3 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 21,36 2 321,8 0,0 21,3 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 10,14 1 567,8 0,0 12,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 10,14 1 567,8 0,0 12,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,35 153,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 0,75 67,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 1,10 220,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 1,80 97,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 1,20 101,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 3,00 198,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,11 17,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 0,54 52,0 0,0 34,4 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 0,65 69,9 0,0 34,4 0,0 0,0 Verejný sektor 0,02 2,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 0,02 2,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 3,55 51,2 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 3,55 51,2 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,99 34,2 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 0,99 34,2 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,29 31,6 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 0,29 31,6 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,51 71,1 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 3,95 4 199,6 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 4,46 4 270,6 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,12 5,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 0,12 5,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,47 57,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 0,29 36,4 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestkú časť 0,76 93,4 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 1,39 94,8 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 1,39 94,8 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za verejný sektor 75,57 8 793,4 1 377,2 86,2 66,0 1,2 Spolu za podnikateľský sektor 110,78 16 997,4 73,0 927,4 59,0 12,6 Celkom za mesto Košice 186,35 25 790,8 1 450,2 1 013,6 125,0 13,8 2.7 Tepelné zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu a byty s vlastným zdrojom tepla Údaje o celkovej spotrebe palív v objektoch individuálnej bytovej výstavby a bytoch s vlastným vykurovaním sú stanovené odborným odhadom na základe štatistických údajov z roku 2001 o počte domov a bytov v meste a ich technickom vybavení. Pre určenie celkovej spotreby palív pre individuálnu bytovú výstavbu (okrem bytov vykurovaných z centrálnych zdrojov tepla) sa uvažovalo s nasledovným množstvom palív na vykurovanie jedného domu : Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 79

v prípade vykurovania zemným plynom s priemernou spotrebou zemného plynu 3 500 m 3 za rok, pri vykurovaní tuhými palivami s priemernou spotrebou 7 t za rok a v prípade vykurovania elektrickou energiou so spotrebu 30 MWh za rok. Potom údaje o celkovej spotrebe palív na výrobu tepla v tepelných zariadeniach pre individuálnu bytovú výstavbu v roku 2005 na území mesta sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 30 Spotreba palív v tepelných zariadeniach na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu v roku 2005 Spotrebované palivo Mestská časť Zemný plyn Elektrická energia Tuhé palivá (tis.m3) (MWh) (t) Nad jazerom 1 632,0 760,0 108,0 Juh 4 430,0 767,0 349,0 Západ 4 654,0 949,0 340,0 Staré mesto 6 284,0 1 319,0 648,0 Sever 9 772,0 1 152,0 599,0 Dargovských hrdinov 2 046,0 655,0 109,0 Sídlisko KVP 1 304,0 404,0 70,0 Sídlisko Ťahanovce 1 559,0 575,0 135,0 Barca 2 643,0 158,0 152,0 Džungľa 355,0 56,0 75,0 Kavečany 937,0 113,0 165,0 Košická Nová Ves 2 044,0 131,0 222,0 Krásna 2 814,0 311,0 409,0 Lorinčík 352,0 0,0 7,0 Myslava 1 670,0 169,0 162,0 Pereš 1 033,0 274,0 41,0 Poľov 879,0 76,0 52,0 Šaca 1 624,0 194,0 60,0 Šebastovce 512,0 134,0 9,0 Ťahanovce 1 364,0 405,0 258,0 Vyšné Opátske 1 583,0 194,0 270,0 Luník IX 122,0 45,0 0,0 Celkom za mesto Košice 49 613,0 8 841,0 4 240,0 Celková spotreba tepla pre individuálnu bytovú výstavbu pre rok 2005 vyjadrená v teple v palive predstavuje 265,6 TJ, pričom až 64,1% podiel tvorí teplo v palive zo zemného plynu. Centrálnym zásobovaním teplom je zabezpečovaná dodávka tepla pre 51 domov individuálnej bytovej výstavby, pričom spotreba za rok 2005 predstavovala 2832,5 GJ tepla. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 80

3 Analýza zariadení na spotrebu tepla Dominantnú spotrebu tepla na území mesta Košice zo sústav centrálneho zásobovania teplom majú bytové objekty, v ktorých odberateľ tepla zabezpečuje, resp. vykonáva rozpočítanie tepla pre konečných spotrebiteľov. V absolútnej hodnote spotreba tepla významne závisí od tepelno-technických vlastností budov, účinnosti systému vykurovania, ich pravidelnej údržby a kontroly, ale aj od správania sa konečných spotrebiteľov tepla. V Košiciach je celkom 76 149 bytov v bytových domoch, v ktorých býva 191 478 obyvateľov. Do viac ako 96% bytov v bytových domoch je zabezpečovaná dodávka tepla zo sústav centralizovaného zásobovania teplom, ostatné byty sú vykurované individuálne alebo z lokálnych zdrojov tepla. V nasledujúcom grafe je uvedená štruktúra dodávky tepla do bytov a počet bývajúcich osôb. Graf 38 Štruktúra dodávky tepla do bytov a počet bývajúcich osôb 73 295 96% Počet bytov 180 606 94% Počet bývajúcich osôb 2 854 4% 10 872 6% Počet bytov Byty s centrálnou dodávkou tepla Byty s individuálnym vykurovaním Predmetom tejto analýzy sú bytové objekty s centrálnou dodávkou tepla, t.j. objekty, v ktorých dodávateľ alebo odberateľ tepla rozpočítava množstvo tepla konečnému spotrebiteľovi. Analyzovaných bolo celkovo 1 648 bytových objektov (bytových domov) s celkovým počtom 73 295 bytov, v ktorých býva 180 606 obyvateľov. Na správe uvedeného bytofondu sa podieľa celkom 199 správcovských subjektov, ktorí rozpočítavajú množstvo dodaného tepla konečným spotrebiteľom. 3.1 Základné údaje o bytových objektoch Základné údaje o bytových objektoch z hľadiska posudzovania energetickej náročnosti na spotrebu tepla na vykurovanie bytových objektov sú ovplyvnené okrem klimatických podmienok hlavne vlastnosťami stavebných konštrukcií, z ktorých sú jednotlivé bytové objekty postavené a taktiež technickým stavom a prevádzkou sústavy tepelných zariadení v objekte. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 81

3.2 Charakteristika stavebných sústav bytových objektov Skutočné tepelnoizolačné vlastnosti stavebných konštrukcií (tepelný odpor, súčinitele prechodu tepla) sú dané typom jednotlivých stavebných konštrukcií, z ktorých sú postavené bytové objekty. Analyzované bytové objekty v meste Košice boli postavené v rozmedzí rokov 1840 až 2002. Štruktúra bytových objektov podľa roku odovzdania do užívania je uvedená v nasledujúcom grafe. Graf 39 Štruktúra bytových objektov podľa roku odovzdania 1961-1970 31,1% 1951-1960 8,3% 1941-1950 1,2% 1930-1940 0,7% pred r. 1930 1,6% 1971-1980 27,1% po r. 1990 6,1% 1981-1990 24,0% Najviac bytových objektov (vyše 82%) bolo postavených v 60-tych až 80-tych rokoch 20. storočia v rámci komplexnej bytovej výstavby. Bytové objekty boli postavené v 30 rôznych stavebných sústavách. Štruktúra bytových objektov podľa realizovaných stavebných sústav je uvedená v nasledujúcom grafe. Graf 40 Štruktúra bytových objektov podľa realizovaných stavebných sústav T06B r. KE; 19,3% T08B b. KE; 5,7% T06B b. KE; 12,4% T08B r. KE; 16,5% T 22; 2,8% T 20; 0,8% T 16; 1,2% T 15; 1,3% T 14; 0,2% T 13; 3,4% T 11; 1,4% T 03; 2,4% T 02; 1,6% T 01; 0,4% PV2; 0,3% B70/R; 0,1% Experiment.p.; 0,8% G 57 r.; 1,6% K 61 KE; 1,6% LB,MB b.; 0,4% LB,MB r.; 0,2% O1; 2,1% O2; 0,1% O4; 0,6% Pl.14 b. I.; 0,4% Pl.14 b. II.; 3,4% Pl.14 r. I.; 1,2% Pl.14 r. II.; 4,9% Pl.15 b.; 3,6% Pl.15 r.; 9,5% Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 82

Tepelno-technické vlastnosti stavebných konštrukcií jednotlivých stavebných sústav odrážajú technickú úroveň v čase ich návrhu a realizácie. Dosahované merné spotreby tepla na vykurovanie bytových objektov korešpondujú s typom stavebnej sústavy a hlavne s úrovňou a rozsahom vykonaných opatrení v rámci energetického manažérstva jednotlivými odberateľmi tepla. Skutočná dosiahnutá merná spotreba tepla na vykurovanie v roku 2005 po jednotlivých stavebných sústavách, v ktorých sú realizované bytové objekty v meste Košice v kwh na 1 m 2 mernej plochy je uvedená v nasledujúcom grafe. Graf 41 Merná spotreba tepla na vykurovanie po stavebných sústavách O2 T 22 T 15 T 20 T 01 T 11 O1 LB,MB r. K 61 KE T 13 G 57 r. PV2 T06B r. T 16 T06B b. T 14 T 02 T 03 T08B b. LB,MB b. Experime B70/R Pl.14 r. II. Pl.14 b. II. T08B r. Pl.14 b. I. Pl.15 r. Pl.14 r. I. Pl.15 b. O4 50,5 84,1 82,8 82,3 80,8 77,7 76,2 75,0 73,1 71,7 70,3 125,3 124,2 122,3 118,1 111,8 110,5 110,1 108,5 107,3 107,1 101,0 100,7 100,7 100,1 97,6 95,7 94,2 92,3 91,5 kwh/m 2 MP 0 20 40 60 80 100 120 140 Ako je uvedené v grafe, skutočná merná spotreba pre jednotlivé stavebné sústavy v kwh/ m2 mernej plochy v hodnotenom roku 2005 je rôzna. Hodnoty sa pohybujú od 50,5 do 125,3 kwh/m2mp. Najnižšia merná spotreba tepla je v objektoch postavených v stavebných sústavách po roku 1991 a najvyššia v objektoch postavených v stavebných sústavách v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia. Z uvedeného grafu vyplýva, že dosahované merné spotreby tepla na vykurovanie závisia predovšetkým od tepelnoizolačných vlastností stavebných sústav bytových objektov a čiastočne od správania sa konečných spotrebiteľov. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 83

3.3 Charakteristika sústav tepelných zariadení v bytových objektoch Do vykurovacej sústavy bytových objektov sú zahrnuté všetky vnútorné rozvody tepla v objekte, uzatváracie a regulačné armatúry a vykurovacie telesá. Základnými racionalizačnými prvkami, ktorých inštalácia vo veľkej miere ovplyvňuje spotrebu tepla v objekte a ktoré sú nevyhnutné na hospodárnu prevádzku vykurovania sú: regulačné prvky, ktoré súvisia s hydraulickým vyregulovaním sústavy, termoregulačné ventily, umožňujúce zohľadňovať tepelné zisky v miestnostiach, kde sú nainštalované a umožňujú individuálny prístup konečných spotrebiteľov (vlastníkov, nájomcov bytov) k ovplyvňovaniu vlastnej spotreby tepla na vykurovanie, pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov inštalované na vykurovacích telesách, ktoré predstavujú nadstavbu, pomocou ktorej konečný spotrebiteľ dostáva informáciu o svojom správaní. Ďalším dôležitým faktorom úspor energie je technický stav obvodových konštrukcií objektov. Najvýznamnejší potenciál úspor tepla na vykurovanie je zlepšenie tepelnoizolačných vlastností bytových domov zateplením obvodových konštrukcií. Optimálna tepelná izolácia chráni interiér budovy pred chladom i nadmerným teplom a výrazne znižuje spotrebu energie bez zníženia pohodlia. Súčasná situácia vo vybavení racionalizačnými prvkami umožňujúcimi hospodárne prevádzkovať sústavu tepelných zariadení za odberným miestom v meste Košice je uvedená v nasledujúcej tabuľke a grafe. Tabuľka 31 Realizované racionalizačné opatrenia Mestská časť Počet Objektov Bytov osôb Vykonané racionalizačné opatrenia Objekty s HV Objekty s TRV Objekty s PRVN Zateplené objekty (-) (-) (-) (-) (%) (-) (%) (-) (%) (-) (%) Dargovských hrdinov 235 9 273 24 398 205 87,2 185 78,7 172 73,2 16 6,8 Juh 171 9 079 19 352 117 68,4 88 51,5 75 43,9 8 4,7 Nad jazerom 137 8 925 22 228 115 83,9 106 77,4 95 69,3 1 0,7 Sever 150 6 279 13 327 100 66,7 73 48,7 55 36,7 12 8,0 Sídlisko KVP 174 7 872 25 048 166 95,4 144 82,8 139 79,9 2 1,1 Sídlisko Ťahanovce 194 7 507 22 132 184 94,8 178 91,8 173 89,2 9 4,6 Staré mesto 191 7 968 16 022 99 51,8 77 40,3 67 35,1 13 6,8 Šaca 40 1 035 2 964 31 77,5 31 77,5 15 37,5 0 0,0 Západ 356 15 357 35 135 273 76,7 199 55,9 174 48,9 12 3,4 Celkom 1 648 73 295 180 606 1 290 78,3 1 081 65,6 965 58,6 73 4,4 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 84

Graf 42 Podiel realizovaných racionalizačných opatrení Objekty bez TRV 34% Objekty bez HV 22% Objekty s TRV 66% Objekty s HV 78% Objekty bez PRVN 41% Zateplené objekty 4% Objekty s PRVN 59% Nezateplené objekty 96% V meste Košice je 66 % bytových objektov vybavených termoregulačnými ventilmi, hydraulické vykurovanie je vykonané v 78%, vykurovacie telesá sú v 59% vybavené pomerovými rozdeľovačmi vykurovacích nákladov a obvodové konštrukcie sú zateplené v 4% bytových domoch. Základné stavebno-technické údaje o bytových objektoch, údaje o dodávke a spotrebe tepla, vývoj merných spotrieb tepla na vykurovanie a dodávku TÚV za obdobie rokov 2002 až 2005, realizované technické opatrenia v sústave tepelných zariadení za jednotlivé bytové objekty podľa príslušnosti k tepelnému okruhu sú uvedené v prílohe správy. Na základe vykonanej podrobnej analýzy dodávky tepla na vykurovanie pre bytové objekty, v ktorých sa vykonáva rozpočítavanie dodaného tepla pre konečného spotrebiteľa, možno konštatovať, že energetická náročnosť na vykurovanie bytových objektov jednoznačne korešponduje s rozsahom vykonaných technických opatrení na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústav tepelných zariadení, ktoré sa realizovali v posledných rokoch. V nasledujúcej tabuľke sú uvedení odberatelia tepla pre bytové objekty, ktorí zabezpečujú rozpočítavanie tepla pre konečných spotrebiteľov tepla na území mesta s uvedením počtu spravovaných bytových objektov, bytov, bývajúcich osôb, vykonaných racionalizačných opatrení a základných energetických údajov za rok 2005. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 85

Tabuľka 32 Odberatelia tepla pre bytové objekty P.č. ODBERATĽ TEPLA ADRESA byt. objekt. TRV PRT Zatep. GJ kwh/m 2 GJ m 3 m 3 /os 1 Stavebné bytové družstvo II Bardejovská 3 271 12541 34045 231 224 7 292 147 77,9 160 978 561 689 16,5 2 Bytový podnik mesta Košice Južné nábrežie 13 170 7557 17523 82 70 12 217 931 106,8 85 060 287 741 14,5 3 Stavebné bytové družstvo III Furčianska 60 151 5960 15814 151 151 8 148 800 85,7 78 140 262 380 16,6 4 Stavebné bytové družstvo IV Levočská 3 90 5633 12494 76 75 3 126 953 87,1 61 902 205 687 16,5 5 Bytové hospodárstvo s.r.o. Mäsiarska 26 102 3488 7621 13 1 113 939 103,1 33 775 113 755 13,4 6 BYTY - SERVIS, spol. s r.o. Gemerská 3 88 4393 10522 83 83 107 243 83,1 47 886 150 288 13,2 7 Subop plus s.r.o. Šoltésovej 3 77 3331 7961 30 7 1 97 352 99,5 39 240 130 551 14,9 8 ÚBD Ťahanovce Bukurešťská 12 94 3955 12050 94 94 90 363 70,2 57 675 194 701 14,5 9 ÚBD - Kuzmányho Vojenská 14 52 3659 7151 52 52 11 74 334 75,3 35 805 116 240 16,3 10 Byfos s.r.o. Letná 40 58 2140 4873 7 7 1 62 098 103,2 22 288 73 835 15,2 11 Bytex Slovensko s.r.o. Palackého 14 37 1658 3830 12 7 4 46 213 101,0 16 585 57 341 13,6 12 Stavebné bytové družstvo Nova Vojenská 14 65 2338 6185 65 65 8 51 273 66,7 30 031 106 463 17,2 13 PROBYT PLUS s.r.o. Szakkayho 1 29 1298 2934 11 8 1 36 024 94,8 13 541 44 071 13,5 14 PIDES s.r.o. Čárskeho 7 25 988 2071 9 2 25 401 97,3 10 521 35 510 15,2 15 Správa domov Košice, s.r.o. Hroncova 3 22 757 1805 6 4 1 20 750 102,9 8 113 27 206 13,6 16 Tepelné hospodárstvo spol. s r.o. Komenského 7 16 677 1582 1 1 1 19 915 107,9 7 075 22 939 14,5 17 Prvá košická správc. spol. s r.o. Biela 5 12 569 1318 7 5 16 937 101,7 6 574 21 816 16,6 18 ÚBD Hornád Národná trieda 66 11 491 946 11 11 12 481 95,4 4 126 14 336 14,0 19 SPRAVOBYT s.r.o. Košice Pražská 4 8 301 711 1 1 8 076 100,8 3 697 12 107 17,0 20 AISA - SBaD Alejová 5 4 212 487 1 1 6 914 111,2 2 648 9 219 18,9 21 Refosbyt, s.r.o. Kysucká cesta 16 4 184 460 1 5 682 108,1 2 160 7 814 17,0 22 SVB Jantár Jantárová 2-4 1 208 520 1 5 251 117,1 2 059 6 898 13,3 23 SVB Partizán Partizánska 1 a 3 1 208 417 1 1 4 802 96,5 2 059 6 882 16,5 24 SBD Hviezdica ČSA 12 4 235 588 4 4 501 77,0 2 050 5 841 3,1 25 BARMO Gen. Viesta 7, Trenčín 3 152 380 3 3 4 395 101,1 2 190 7 507 19,8 26 BD Tyrš. nabrežie Tomášikova 2 5 158 281 5 5 4 255 100,7 27 SVB PLUTO B.Němcovej 10,12 1 88 195 2 869 125,3 992 3 423 17,6 28 Stavebná firma ROXOR Kežmarská 22 2 120 257 1 1 2 859 86,4 1 412 4 427 17,2 29 SVB Ždiarska 1 Ždiarska 1 1 78 271 2 858 132,9 880 2 359 8,7 30 Spoločenstvo vlastníkov bytov Rovníková 10 1 78 164 2 806 117,0 905 2 655 16,2 31 Spoločenstvo vlastníkov bytov Rovníkova 9 1 78 164 2 722 118,3 869 2 539 15,5 32 SVB Laborec Laborecká 6,8,10, 12 1 115 252 2 597 110,4 1 259 4 065 16,1 33 SVB KROKUS Hronská 11,13,15,17 1 92 230 2 466 94,0 941 3 792 16,5 34 KVINTETO Košice, Eduard Kuruc Palárikova 12,14,16,18 1 85 170 1 2 462 91,7 871 2 907 17,1 35 SVB HELIOS 1820 B.Němcovej 18-20 1 88 195 2 420 105,7 927 3 295 16,9 36 Spoločenstvo PRIVÁT Tr.SNP 94-96 1 64 166 2 413 128,8 727 2 293 13,8 37 SVB Levočská 2 Levočska 2 1 78 174 2 398 111,5 889 Počet bytov 38 SVB Kukučín Tr.SNP 9,11,13,15 1 92 160 2 295 120,7 683 2 142 13,4 39 SVB Rosná 5 Rosná 5 1 78 195 2 271 153,5 856 3 028 15,5 40 SVB Uram B. Nemcovej 6,8 1 88 195 2 213 96,6 628 2 469 12,7 41 SVB Erika Gudernova 6,8,10,12 1 96 220 2 204 88,6 1 118 3 647 16,6 42 SVB a NP Lipa Južná trieda 13 1 90 170 2 140 105,2 992 3 298 19,4 43 SVB DARNET Dargovská 3 1 64 160 2 108 95,6 721 2 395 15,0 44 SVB Sírius B.Němcovej 14,16 1 88 195 2 096 91,5 870 3 171 16,3 45 SVB Hornád Ždiarska 3 1 78 211 1 2 086 88,4 768 2 045 9,7 46 Spoločenstvo vlastníkov bytov Kežmarská 8,10,12 1 71 178 2 061 99,2 719 2 321 13,0 47 Spoločenstvo vlastníkov bytov Palárikova 11 1 104 260 1 1 2 037 70,5 881 2 777 10,7 48 SVB Palárikova 9 Palárikova 9 1 104 260 2 029 85,1 926 2 923 11,2 49 SVB DOMINO Humenská 22-24 1 64 160 1 1 1 981 102,7 817 2 572 16,1 50 SVB Čingovská 9 Čingovská 9 1 78 191 1 1 1 971 85,7 859 2 684 14,1 51 Spoločenstvo vlastníkov bytov Irkutská 16,17,18 1 60 180 1 966 96,0 912 2 984 16,6 52 SVB Rosná 1 1 78 181 1 1 1 888 127,6 746 2 626 14,5 53 SVB "Samospráva Nar. Tr." Vodárenská 8 1 28 70 1 865 140,1 538 1 705 24,4 54 Spoločenstvo vlastníkov bytov Rovníková č. 8 1 78 164 1 854 80,2 933 2 731 16,7 55 SVB Mier Národná trieda 70,72,74 1 55 138 1 1 1 851 115,6 549 1 704 12,3 56 SVB Sloven. jednoty 38-42 Slovenskej jednoty 38,4 1 66 165 1 842 92,9 618 2 268 13,7 57 SVB Ždiarska 5 Ždiarska 5 1 78 271 1 839 82,3 732 1 956 7,2 58 SVB Fibichova 13 Fibichova 13 1 80 181 1 836 85,4 1 129 2 803 15,5 59 Spoločenstvo vlastníkov bytov Jantárova 10 1 78 154 1 1 1 800 75,9 815 2 733 17,7 60 SVB Slovenskej jednoty 44-48 Slovenskej Jednoty 44, 1 66 164 1 791 90,4 711 2 601 15,9 osôb Vykonané racionaliz. opatrenaía (počet byt. objektov) Základné súhrne energetické údaje Teplo na Teplá užitková voda vykurovanie Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 86

P.č. ODBERATĽ TEPLA ADRESA byt. objekt. Počet bytov osôb Vykonané racionaliz. opatrenaía (počet byt. objektov) Základné súhrne energetické údaje Teplo na Teplá užitková voda vykurovanie TRV PRT Zatep. GJ kwh/m 2 GJ m 3 m 3 /os 61 ŽSR Klemensová 8, BA 1 21 48 1 778 117,6 211 617 12,9 62 SVB GALAX I. Galaktická 18,20,22,24 1 78 231 1 1 1 726 92,6 990 2 931 12,7 63 SVB SIVWUP 2935 Wuppertálska 29-35 1 64 192 1 1 1 717 76,4 998 3 744 19,5 64 SVB MUŠKÁTY 36-42 Muškátová 36,38,40,42 1 68 179 1 1 1 676 88,4 848 2 404 13,4 65 SVB Čingovská 10 Čingovská 10 1 78 191 1 1 1 664 72,3 865 2 619 13,7 66 SVB Orgovánova 14 Orgovánová 14 1 55 110 1 664 123,3 496 1 733 15,8 67 Spoločenstvo vlastníkov bytov Kežmarská 2,4,6 1 72 177 1 1 646 94,2 776 2 507 14,2 68 SVB Poštová 16 Poštová 16 1 35 88 1 635 103,2 528 2 012 22,9 69 Spoločenstvo Janigova - G31 Janigova 13,15,17,19 1 64 160 1 621 75,8 1 090 3 690 23,1 70 Kňazeová Marta Brigádnická 8 1 43 108 1 601 111,5 534 2 034 18,8 71 SVB Jánošík Južná tr.9 1 90 175 1 1 1 596 75,2 807 2 688 15,4 72 SVB Výstavby 3 1 41 106 1 587 138,4 490 1 699 16,0 73 SVB národná trieda č. 39 Národná trieda 39 1 48 107 1 585 127,4 504 1 750 16,4 74 Spoločenstvo vlastníkov bytov Kuzmányho 45-51 1 92 185 1 1 1 566 60,4 875 2 279 12,3 75 SVB Kpt. Jaroša 5,7 kpt.jaroša 5,7 1 32 80 1 510 148,1 500 1 672 20,9 76 SVB ORCHIDEA Tr.SNP 34,36,38 1 66 136 1 1 499 79,6 752 2 770 20,4 77 Spoločenstvo vlastníkov bytov Sokolovská 1,2,3 1 42 125 1 1 1 494 100,8 512 1 712 13,7 78 SVB Budapeštianska 34,36 Budapeštianska 34,36 1 32 124 1 457 110,2 848 1 662 13,4 79 Spoločenstvo vlastníkov bytov Čiernomorská 1 1 55 140 1 1 1 451 100,8 606 2 103 15,0 80 Spoločenstvo vlastníkov bytov Cottbuská 18,20,22,24 1 64 201 1 1 1 450 61,2 990 3 892 19,4 81 SVB POVAŽAN 2,4,6 Považská 2,4,6 1 69 128 1 1 1 433 89,4 602 1 960 15,3 82 SVB Hlinkova 12 Hlinkova 12 1 48 98 1 1 1 427 105,4 409 1 429 14,6 83 SVB Marta Ipeľská 14,16,18 1 69 186 1 425 91,6 817 2 914 15,7 84 Bytové družstvo Mier Hlinkova 7 1 48 76 1 1 420 107,8 433 1 402 18,4 85 Bytové družstvo Košíková Alvinczyho 22 1 48 87 1 418 106,4 532 1 587 18,2 86 Spoločenstvo Dvorkinova 22 a 24 Dvorkinova 22,24 1 40 116 1 416 108,9 609 2 164 18,7 87 SVB Komenského 58 Komenského 58 1 48 88 1 1 407 90,5 383 88 SVB Hlinkova 11,13-15 Hlinkova 11,13,15 1 50 95 1 1 1 407 91,2 544 1 747 18,4 89 Spoločenstvo DOMUS Tokajícka 18, 20 1 48 150 1 405 114,0 684 2 260 15,1 90 SVB Spol. - B5 Budapeštianska 5 1 48 168 1 392 78,9 773 2 660 15,8 91 Spoločenstvo vlastníkov bytov Hlinkova 24,26,28,30 1 57 112 1 383 89,2 575 1 382 12,3 92 SVB Ondava Ondavska 15,17,19 1 69 173 1 1 1 366 96,1 706 2 225 12,9 93 SVB KVP Wurmova 4 1 48 149 1 1 1 358 82,9 674 2 469 16,6 94 SVB Komenského 58 Watsonova 3 1 48 91 1 1 334 85,8 366 95 SVB AMUR 123 Amurská 1,2,3 1 87 225 1 1 1 326 56,5 1 032 3 212 14,3 96 SVB ARIADNA Lomená 26,28,30 1 39 94 1 318 131,2 459 97 Spoločenstvo Horník 1315 Kpt.Jaroša č. 13-15 1 32 97 1 314 109,9 433 1 443 14,9 98 SVB Pokroku 7,9,11 Pokroku 7,9,11 1 45 113 1 1 311 92,2 647 1 929 17,1 99 Spoločenstvo vlastníkov bytov Idanská 2,4,6 1 48 118 1 304 80,8 568 1 820 15,4 100 Bytové spoločenstvo MOLD 2931 Moldavská 29,31 1 48 104 1 297 100,0 486 1 690 16,3 101 Kňazeová Marta Slobody 11,13,15 1 45 113 1 279 68,7 607 2 056 18,2 102 LOMO Spoločenstvo vlast.v bytov Lomonosova 10-12 1 32 83 1 277 108,1 337 1 217 14,7 103 SVB Park mládeže Park mládeže 2 1 48 120 1 1 1 265 93,4 533 1 675 14,0 104 SVB Amur 456 Amurská 4,5,6 1 87 225 1 261 57,8 992 3 078 13,7 105 SVB Ovručská 10 Ovručská 10 1 32 80 1 247 126,4 417 1 301 16,3 106 Ing. Štefan Kňaze - A3UM Slobody 17,19,21 1 45 113 1 240 66,6 599 2 033 18,0 107 SVB Panelová 7-13 Panelová 7,9,11,13 1 48 104 1 1 1 228 112,7 441 1 477 14,2 108 SVB LINAKO Lidické námestie 11 1 48 120 1 228 77,8 558 2 036 17,0 109 SVB Rovník Rovníkova 4,5,6 1 69 159 1 228 94,0 754 2 189 13,8 110 Spoločenstvo vlastníkov bytov Budapeštianska 7 1 48 179 1 1 1 225 82,0 776 2 659 14,9 111 SVB Lidické námestie 1 Lidické námestie 1 1 48 120 1 212 76,8 600 2 185 18,2 112 SVB č. 401/D Postupimská 15 1 32 98 1 1 211 124,7 435 1 571 16,0 113 SVB Pátria Tr.SNP 55-1 1 55 108 1 1 1 206 83,6 543 1 700 15,7 114 SVB NOVUM Ostravská 26 1 40 82 1 1 203 114,6 524 1 770 21,6 115 SVB Komenského 58 Watsonova 1 1 48 85 1 1 200 77,2 475 116 SVB Lidické námestie 3 Lidické námestie 3 1 48 120 1 196 75,8 739 2 693 22,4 117 SVB Kras Krosnianska 29,31 1 48 120 1 193 91,8 620 1 982 16,5 118 Bytové spoločenstvo ORION Hroncova 15 1 48 98 1 1 1 192 95,9 488 1 629 16,6 119 Bytové družstvo Technika Južná trieda 33/1 1 48 84 1 1 1 178 88,5 431 1 441 17,2 120 SVB Bernolák 812 Bernolákova 8,10,12 1 69 137 1 1 177 61,7 655 2 101 15,3 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 87

P.č. ODBERATĽ TEPLA ADRESA byt. objekt. Počet bytov osôb Vykonané racionaliz. opatrenaía (počet byt. objektov) Základné súhrne energetické údaje Teplo na Teplá užitková voda vykurovanie TRV PRT Zatep. GJ kwh/m 2 GJ m 3 m 3 /os 121 Spoločenstvo vlastníkov bytov Odborárska 7,9,11 1 39 105 1 1 1 1 151 112,3 532 1 764 16,8 122 SVB SNP 50 Tr.SNP 50 1 43 108 1 1 1 142 107,8 536 2 057 19,0 123 SVB Jenisej Jenisejská 43 1 50 106 1 141 87,0 395 1 211 11,4 124 SVB Adlerova 2 Adlerova 2 1 11 28 1 133 129,7 168 547 19,5 125 SVB REMI Južná trieda 38,40,42 1 52 85 1 1 1 118 104,1 441 1 463 17,2 126 SVB KROSNO 1719 Krosnianska 17,19 1 48 123 1 098 79,0 451 1 423 11,6 127 Hviezdica SVB a NP Južná tr. 28 1 48 101 1 1 1 096 82,3 519 1 703 16,9 128 SVB RAK Raketová 4, 5, 6 1 69 172 1 1 1 084 56,1 838 2 800 16,3 129 SVBv Hurban Obchodná 12,14,16 1 48 109 1 1 1 081 71,1 413 1 297 11,9 130 SVB Janigova 5,7 1 32 118 1 065 75,7 563 1 910 16,2 131 Spoločenstvo vlastníkov bytov Dvorkinova 18, 20 1 40 135 1 063 82,0 606 2 160 16,0 132 SVB 866 Kalinovská 5 1 40 86 1 1 049 111,7 293 977 11,4 133 SVB SVW 1315 Wurmova 13,15 1 32 80 1 031 94,1 403 1 478 18,5 134 SVB JASAN 579 Slobody 5,7,9 1 45 120 1 1 1 015 66,1 533 1 801 15,0 135 Spoločenstvo vlastníkov bytov Dénešova 13 a 15 1 32 106 1 008 98,7 357 1 247 11,8 136 Spoločenstvo vlastníkov bytov Kalinovská 3 1 40 107 1 007 107,2 405 1 348 12,6 137 SVB Čapajevova 14 Čapajevova 14 1 40 96 1 1 1 1 006 97,0 571 1 572 16,4 138 SVB Wurm, Wurmova 3 Wurmova 3 1 32 90 1 1 984 101,7 481 1 764 19,6 139 SVB Ostravská 5 Ostravská 5 1 48 95 1 1 941 89,7 377 1 274 13,4 140 SVB Pražská 10-12 Pražská 10,12 1 32 98 927 77,0 399 1 460 14,9 141 SVB Humenská 14 Humenská 14 1 32 84 1 1 917 84,0 437 1 501 17,9 142 SVB Nádej Nešporova 6,8 1 44 85 1 1 913 84,2 435 1 411 16,6 143 SVB Berlínska 1-2 Berlinska 1,2 1 32 80 1 1 910 85,5 491 1 682 21,0 144 SVB Čapajevova 5-7 Čapajevova 5,7 1 24 60 907 175,9 177 587 9,8 145 SVB MUŠKÁT 2834 Muškátová 28,30 1 34 85 1 1 900 93,2 383 1 233 14,5 146 SVB Miškovecká 12,13 Miškovecká 12,13 1 50 90 1 1 896 70,3 510 1 739 19,3 147 SVB D3 Ostravská 1 1 47 90 1 1 892 85,6 458 1 564 17,4 148 SVB Mudroňova 31 a 34 Mudroňova 34 1 48 96 1 1 882 66,2 492 1 633 17,0 149 SVB 1324 Janigova 9,11 1 32 124 1 1 1 874 69,1 567 1 922 15,5 150 Spoločenstvo vlastníkov bytov Čordákova 36, 38 1 32 196 1 866 81,1 446 1 601 8,2 151 SVB K-3335 Krosnianska 33-35 1 48 105 863 63,1 579 1 816 17,3 152 SVB v dome I.1696 Haviarska 2,4,6 1 36 60 1 1 1 859 90,5 246 796 13,3 153 SVB Baštová 4 Baštová 4 1 22 43 1 849 129,3 295 660 3,7 154 Spoločenstvo vlastníkov bytov Kalinovská 4, 6 1 40 105 840 62,4 544 1 812 17,3 155 Spoločenstvo vlastníkov bytov Sokolovská 4,5 1 30 64 1 838 139,9 260 870 13,6 156 SVB Stodolova 1, 3 1 26 50 834 112,7 210 640 12,8 157 SVB Javor Výstavby 12,14 1 24 60 833 142,7 211 731 12,2 158 SVB Talinská 1 Talinská 1 1 24 60 801 90,9 262 917 15,3 159 Spoločenstvo vlastníkov bytov Florianska 1 1 21 53 1 1 795 126,9 288 740 14,0 160 Spoločenstvo vlastníkov bytov Ostravská 18 a 20 1 46 86 788 81,8 321 1 084 12,6 161 Spoločenstvo vlastníkov bytov Rastislavova 38,40 1 24 72 1 1 786 136,8 162 SVB "Pod lesom" Čínska 24,26 1 30 100 1 783 74,1 435 1 471 14,7 163 Spoločenstvo PRIVAT Miškovecká 16,17 1 30 76 1 1 763 81,5 376 1 275 16,8 164 Spoločenstvo vlastníkov bytov Miškovecká 14,15 1 30 91 1 1 751 81,8 336 985 10,8 165 SVB Aton Dvorkinova 10,12 1 40 104 747 57,6 487 1 727 16,6 166 SVB Buzulucká 68 Buzulucká 6-8 1 48 120 747 57,5 605 1 981 16,5 167 SVB MUŠKÁT 3234 Muškátová 32,34 1 34 79 1 1 725 75,2 289 931 11,8 168 Spoločenstvo vlastníkov bytov Wurmova 9,11 1 32 89 1 1 705 68,8 443 1 625 18,3 169 SVB Komenského 13a15 Komenského 13,15 1 29 87 694 82,2 158 450 0,6 170 "WURM" Wurmova 1,3 1 32 80 1 1 684 65,9 481 1 764 22,1 171 SVB Pokroku 13,15 Pokroku 13,15 1 28 60 683 115,3 290 1 004 16,7 172 SVB s.č. 350 Michalovská 9 1 32 116 675 63,8 303 1 327 11,4 173 SVB Aton Dvorkinova 14,16 1 40 100 660 50,9 564 2 000 20,0 174 Slovak Telecom, a.s. Poľská 4 1 24 60 659 152,0 283 943 15,7 175 "Petzval" Košice s.v.b. Petzvalova 13-15 1 26 57 1 653 90,2 271 823 14,4 176 Kňazeová Marta Popradská 5,7 1 30 75 642 105,8 291 955 12,7 177 SVB Hlavná 107-109 Hlavná 107 1 13 22 641 177,0 122 502 22,8 178 SVB SADEN 1719 Dénešova 17,19 1 32 98 1 1 1 635 56,2 475 1 662 17,0 179 Spoločenstvo B - 23 Berlínska 23 1 27 92 619 65,0 419 1 432 15,6 180 SVB Kadetka Czambelova 1 1 21 42 1 1 618 131,2 193 675 16,1 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 88

P.č. ODBERATĽ TEPLA ADRESA byt. objekt. Počet bytov osôb Vykonané racionaliz. opatrenaía (počet byt. objektov) Základné súhrne energetické údaje Teplo na Teplá užitková voda vykurovanie TRV PRT Zatep. GJ kwh/m 2 GJ m 3 m 3 /os 181 SVB Breza Tolstého 5 1 21 53 1 1 598 127,0 203 669 12,6 182 TANDEM Košice, a.s. Stromová 10 1 10 25 593 115,2 45 120 4,8 183 VIRGINIA EXPRES, spol. s r.o. Štúrova 15 1 10 22 542 151,3 184 Spoločenstvo vlastníkov bytov Krupinská 8 1 32 82 1 1 1 535 60,7 388 1 305 15,9 185 SVB Lipa, Petzvalova 49,51 Petzvalova 49,51 1 19 47 1 1 503 107,7 249 741 15,8 186 SVB Ural Uralská 13 1 29 75 1 1 496 71,7 266 936 12,5 187 SVB Rožňavská 2 Rožňavská 2 1 16 40 472 65,4 268 926 23,2 188 SVB Rožňavská 18 1 16 40 469 116,7 142 492 12,3 189 SVB Svätopluk, Svätoplukova 13-17 Svätoplukova 13,15,17 1 24 49 465 39,5 190 Spoločenstvo vlastníkov bytov Miškovecká 5 1 25 54 1 1 433 62,5 280 863 16,0 191 LESY SR š.p., OZ Košice Moyzesova 18 1 11 28 1 422 132,3 164 543 19,4 192 ŽS CARGO Slovakia, a.s. Stromová 8 1 10 26 412 93,0 203 539 20,7 193 SVB Mojmír Mojmírova 6 1 6 10 398 126,1 194 SVB Hlavná 107-109 Hlavná 109 1 8 19 377 174,8 115 468 24,6 195 Spoločenstvo vlastníkov bytov Krupinská 12 1 16 34 1 1 1 342 85,1 165 552 16,2 196 SVB Svätoplukova 9,11 Svätoplukova 9,11 1 18 47 280 34,9 197 SVB Svätopluk, Svätoplukova 7 Svätoplukova 7 1 17 36 1 1 242 51,0 198 SVB Štúrova 19 Štúrova 19 1 3 8 91 148,7 199 Veme Ladislav, Ing. Štúrova 11 1 2 7 88 143,8 CELKOM dodávka z SCZT KOŠICE 1 574 71 388 174 775 1037 938 71 1 822 778 88,79 829 048 2 779 640 15,9 Dodávka tepla pre bytové objekty v roku 2005 bola celkovo vo výške 2 651 826 GJ, z toho 1 822 778 GJ tepla na vykurovanie a 829 048 GJ v teplej úžitkovej vode. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 89

4 Analýza dostupnosti palív a energie na území mesta 4.1 Dostupnosť palív v širších súvislostiach V rozhodujúcich častiach územia mesta sú popri elektrine dostupné obe sieťové energie, teplo z SCZT a zemný plyn. V nadväznosti na kombináciu dostupnosti týchto dvoch energií sú v návrhovej časti predurčene prípustné, podmienene prípustné a neprípustné formy zaistenia tepelnej energetiky v danom území (pozri typológiu územia v návrhovej časti IIb, kapitola 3.3). Kľúčom k racionálnemu rozdeleniu je určenie základných rozhodovacích pravidiel, podložených technicko-ekonomickými analýzami dodávateľov energie a z toho vyplývajúce ponuky (podnikateľské zámery). Jedným zo základných rozhodovacích pravidiel pre mesto v oblasti tepelnej energetiky je preto prijatie typológie územia z hľadiska zásobovania energiou. Z hľadiska súťaže sieťovej a nesieťovej energie sú rozhodujúce dôsledky, ktoré vyvoláva nerovnomerná spotreba. Najväčšia nerovnomernosť spotreby energie v SR je spôsobená vykurovaním. Každý štát sa v rámci svojej energetickej politiky usiluje o čo najväčšiu energetickú nezávislosť na zdrojoch zo zahraničia. Rozloženie zásob fosílnych palív vo svete je veľmi nerovnomerné a s výnimkou uhlia je väčšina zásob uhľovodíkových palív (ropa a plyn) v krajinách zatiaľ menej ekonomicky a technologicky rozvinutých a naviac väčšinou politicky nestabilných. Skúsenosti z minulých desaťročí s dvoma ropnými krízami a vyraďovaním niektorých ťažobných lokalít a dopravných ciest v dôsledku vojnových konfliktov, podnietili väčšinu rozvinutých krajín posilňovať svoju energetickú nezávislosť a sebestačnosť, pričom niektoré z krajín, ktoré boli predtým úplne závislé na dovoze energií zo zahraničia, ako napr. Dánsko, dosiahli výraznú nezávislosť. Z uvedeného je zrejmé, že všetky rozvinuté priemyselné krajiny OECD trvale riešia svoje problémy s energiou, využívaním obnoviteľných zdrojov, a preto vytvárajú energetickú politiku, ktorá smeruje k jedinému cieľu - zabráneniu poškodzovania životného prostredia pri zaistení trvalo udržateľného rozvoja ľudskej spoločnosti. Slovenská republika je závislá na dovoze uhlia, ropy a zemného plynu. Stabilita zásobovania z hľadiska geografického i ekonomického vyžaduje možnosť diverzifikovaného zabezpečovania primárnej energie. Na dostupnosť jednotlivých druhov palív a energií má v SR značný vplyv ich cenová úroveň a vzájomný pomer cien. Pôsobením trhu bude určovaná rovnováha a rozdelenie uspokojenia spotreby medzi sieťovými (elektrina, plyn, CZT) a nesieťovými energiami (pevné palivá, kvapalné palivá, skvapalnený plyn), medzi fosílnymi palivami a obnoviteľnými zdrojmi energie, medzi domácimi zdrojmi a dovážanými palivami, medzi investíciami do zdrojov a investíciami do úspor. Zatiaľ je reguláciou cien energií priamo ovplyvnené podnikanie všetkých rozvodných elektroenergetických spoločností, všetkých plynárenských tranzitných a rozvodných spoločností, všetkých spoločností výroby a rozvodu diaľkového tepla. Dostupnosť palív a energií sa zvýši racionálnym a úsporným využívaním, tým sa oddiali doba ich konečného vyčerpania. Nezastupiteľnú rolu tu majú úsporné programy a využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie. Preto sa tiež koncipujú štátne, krajské a mestské energetické koncepcie. Základné zabezpečenie energiami Elektrická energia Východoslovenská energetika, a.s. dimenzuje vo výhľade distribučný systém tak, aby bol schopný preniesť požadovaný výkon pri dodržaní všetkých hľadísk hospodárnosti, bezpečnosti, spoľahlivosti a kvality napätia. Zemný plyn SPP, a.s. je schopná v súvislosti s rozvojom mesta zaistiť plynofikáciu väčšiny rozvojových území mesta doplnením rozvodu, rekonštrukciou prípojok a zvýšením výkonu regulačných staníc. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 90

Teplo TEKO, a.s. je v súvislosti s predpokladaným rozvojom mesta schopná zaistiť dostupnosť centralizovaného zásobovania teplom do väčšej časti plánovaných rozvojových lokalít. 4.2 Súčasná dostupnosť palív a energie v meste Košice Z údajov uvedených v analytickej časti je zrejmé, že na výrobe tepla na území mesta Košice sú prevládajúcimi palivami čierne uhlie, zemný plyn a hutnícke plyny. Rozhodujúcim výrobcom tepla v katastrálnom území mesta je spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o., pričom rozhodujúca časť tepla slúži pre samotný priemyselný areál a dodávka tepla pre MČ Šaca tvorí len 0,5 % z vyrobeného tepla. Druhým najväčším výrobcom tepla v meste je spoločnosť Tepláreň Košice, a.s. Tretím najväčším zdrojom je teplo vznikajúce spaľovaním komunálneho odpadu v spaľovni KOSIT, a.s. 4.2.1 Tuhé palivá Pevné fosílne palivá, tj. rôzne druhy uhlia a koks, sú bežne dostupné pre spotrebiteľa na území mesta. Distribúciu tuhých palív zabezpečujú privátne spoločnosti. Vplyvom kompletnej plynofikácie a veľkého podielu spotreby tepla v CZT je individuálne spaľovanie pevných palív v lokalite pre výrobu tepla bezvýznamné. Čierne uhlie Celkovo bolo v roku 2005 spotrebovaných v Košiciach 722 840 t čierneho uhlia a to prakticky iba dvomi výrobcami tepla spoločnosťami U. S. Steel Košice, s.r.o. (81 %) a Tepláreň Košice, a.s. (19 %). Hnedé uhlie Hnedé uhlie je využívané v porovnaní s čiernym uhlím v oveľa menšom merítku celková spotreba v roku 2005 činila 3 477 t, teda necelého 0,5 % spotreby čierneho uhlia. Z toho bolo asi 70 % spotrebovaného v sektore individuálnej bytovej výstavby a zvyšných 30 % v priemyselnom a verejnom sektore. V oboch týchto sektoroch je však dominantná výroba tepla zo zemného plynu. Komunálny odpad Tuhý komunálny odpad je spaľovaný spoločnosťou KOSIT, a.s. so stabilizáciou horenia zemným plynom. V roku 2005 bolo spálených 72 600 t TKO. 4.2.2 Kvapalné palivá Spotreba kvapalných palív je celkovo zanedbateľná v roku 2005 to bolo len 14 t paliva. Palivo je spaľované v malých zdrojoch s výkonom 0,1-0,68 MW v 6 kotolniach spoločnosti Slovak Telecom, a.s. a v 1 kotolni Leteckej vojenskej nemocnice. 4.2.3 Plynné palivá Zemný plyn Výhradným dodávateľom zemného plynu pre mesto Košice je spoločnosť SPP, a.s. V roku 2006 spoločnosť založila dve dcérske spoločnosti SPP distribúcia a SPP preprava. SPP distribúcia je vlastníkom všetkých rozvodných plynárenských zariadení VTL, STL a NTL plynovodov a RS (regulačných staníc) na území mesta. SPP preprava zaisťuje tranzitnú prepravu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 91

Košice sú zásobované zemným plynom z medzištátneho, veľmi vysokotlakového plynovodu Bratstvo DN 700, PN 6,3 MPa, ktorý je vedený južne od mesta. Odber z tohto plynovodu pre mesto je zabezpečený VTL prípojkou DN 300, resp. sacím alebo výtlačným potrubím z bývalej kompresorovej stanice, ktoré sú ukončené v prevodnej stanici PS 300 000/3/1-640 s výstupným pretlakom 2,8 3,2 MPa. Z tejto PS je zásobovaný diaľkový VTL plynovod DN 500 (Haniska Drienovská Ves) a areál podniku U.S.Steel DN 300. Hlavnými plynovodmi zásobujúcimi mesto Košice sú STL plynovod DN 500, PN 0,3 MPa (Haniska Košice) a diaľkový VTL plynovod DN 500 (Haniska Drienovská Ves), z ktorého je odbočkou zásobovaná tiež Tepláreň Košice. Hlavný stredotlakový systém mesta je zásobovaný z týchto regulačných staníc: Tabuľka 33 Regulačné stanice VTL/STL Por. č. Lokalizácia RS Výkon (m 3 /h) Typ Správca Poznámka 1 RS Haniska - mesto 20 000 AM 20000/2/1-640 SPP OZ Košice Výstup 200 kpa 2 RS Východ 10 000 AM 10000/2/1-440 SPP OZ Košice Výstup 200 kpa 3 RS Kapustníky 5 000 TF 5000/2/2-440 SPP OZ Košice Výstup 200 kpa 4 RS Krásna 1200 1 200 TS 1200/2/1-440 SPP OZ Košice Výstup 80 kpa Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 92

Obrázok 6 Sústava rozvodov zemného plynu v Košiciach Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 93

Rozvody zemného plynu v meste, najmä v okrajovej časti panelových sídlisk, sú prevádzané ako stredotlak, historická časť mesta a oblasti, ktoré nie je možné rekonštruovať na stredotlakový systém, sú zásobované nízkotlakovými plynovodmi. Parametre potrubí sú DN 40 DN 300. V súčasnej dobe je prevedená kompletná plynofikácia mesta, vrátane pridružených okolitých častí. Nízkotlakový systém bol v rámci obnovy historického jadra zrekonštruovaný a vyhovuje súčasným prevádzkovým predpisom. Plynofikácia novej priemyselnej výstavby je projektovaná na odber zemného plynu zo stredotlakového plynovodu. V súčasnej dobe prebiehajú rekonštrukcie NTL plynovodov s prechodom na PE rozvody. Plynárenská spoločnosť do budúcnosti uvažuje o napojení VTL prípojky pre priemyselnú zónu pri letisku. Ďalej sa uvažuje o prechode pôvodných NTL plynovodov na PE STL plynovody pre bytové domy. Z hľadiska dlhodobej stratégie nie sú v súčasnej dobe jednoznačné predstavy o budúcom napojení bytového sektoru v rozvojových zónach mesta. Najväčším odberateľom zemného plynu v meste je spoločnosť TEKO, a.s., ktorá v roku 2005 odobrala 107 000 tis m 3 zemného plynu, čo predstavuje cca 35% z celkovej spotreby. Domácnosti v roku 2006 odobrali 36 120 tis. m 3, tj. cca 11 % z celkovej spotreby. Počet odberateľov a spotreba zemného plynu v Košiciach za rok 2006 je uvedená v nasledujúcej tabuľke a grafoch. Tabuľka 34 Počet odberateľov v Košiciach v roku 2006 Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Predaj ZP v tis.m 3 Predaj ZP v tis.m 3 Počet odberateľov Predaj ZP v tis.m 3 Okres domácnosti mimo domácností domácnosti mimo domácností domácnosti mimo domácností domácnosti mimo domácností Košice I 13 128 14 973 13 650 15 704 26 213 1 434 12 909 15 137 Košice II 10 222 140 301 10 455 133 629 26 677 273 9 750 159 014 Košice III 2 957 586 2 884 517 9 656 91 2 796 557 Košice IV 10 919 147 493 12 012 115 810 21 108 670 10 665 110 971 Graf 43 Štruktúra odberateľov podľa počtu prípojok Domácnosti Mimo domácnost 21108 26213 Košice I 670 Košice I Košice II Košice II 9656 26677 Košice III Košice IV 91 273 1434 Košice III Košice IV Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 94

Graf 44 Predaj zemného plynu v rokoch 2002 2006 (tis.m 3 ) 350000 300000 tis.m 3 250000 200000 150000 100000 50000 0 domácnosti mimo domácnost 2002 2003 2004 2005 2006 Rok Hutnícke plyny Hutnícke plyny sa používajú k výrobe tepla v spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o. Ide o vysokopecný (VPP), koksárenský (KP) a konvertorový plyn (KoP). Ich zastúpenie na celkovom spotrebovanom množstve v roku 2005 je: VPP 86 % (1 733 356 tis. m 3 ); KP 12 % (241 864 tis. m 3 ); KOP 2 % (40 310 tis. m 3 ). 4.2.4 Obnoviteľné zdroje energie Súčasné využívanie obnoviteľných zdrojov energie na území mesta spočíva predovšetkým vo využívaní najmä dreva, ktorého ročná spotreba (2005) predstavovala celkovo 1 767 t, kedy 93 % paliva je spotrebovaného v sektore individuálnej bytovej výstavby a zvyšok v priemyselnom a verejnom sektore. 4.3 Elektrická energia Elektrina je k výrobe tepla na území mesta Košice využívaná len nepatrne. Celkovo bolo za rok 2005 spotrebovaných 10 141 MWh elektrickej energie na výrobu tepla. Z toho viac v priemyselnom a verejnom sektore (85 %), v sektore individuálnej bytovej výstavby 14 % a v ostatnom sektore 1 %. 4.4 Bilancia spotreby palív v tepelných zariadeniach 4.4.1 Tepláreň Košice, a.s. Obsahuje 2 technologické jednotky TEKO I-II (280,94 MW t, 620,90 MW t,), ktoré spotrebovávajú zemný plyn a čierne uhlie (antracit o výhrevnosti 24,45 GJ/t). Ročná bilancia palív tohto zdroja je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 95

Tabuľka 35 Ročná bilancia palív v Teplárni Košice, a.s. Ukazovateľ Jednotka 2005 Spotrebované palivá Výhrevnosť palív Teplo obsiahnuté v palivách ZP m 3 106 909 000 T-uhlie t 135 284 ZP % 52 T-uhlie % 48 ZP MJ/m 3 34,498 T-uhlie GJ/t 24,973 ZP GJ 3 688 157 ČU GJ 3 378 384 Spolu GJ 7 066 541 Vyrobené teplo celkom GJ 6 208 540 Ročná účinnosť výroby tepla % 87,86 4.4.2 KOSIT a.s. Zariadenie sa skladá z dvoch kotlov, každý s menovitým výkonom 23,7 MW. Ročná bilancia palív tohto zdroja je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 36 Ročná bilancia palív v KOSIT a.s. Ukazovateľ Jednotka 2005 2006 Spotrebované palivá KO t 67 980 72 600 ZP m 3 946 690 712 600 Vyrobené teplo celkom GJ 477 100 539 900 Vlastná spotreba GJ 97 800 87 900 Predané teplo GJ 194 200 194 400 Nevyužité teplo % 39 48 4.4.3 TEHO s.r.o. Košice Spoločnosť v súčasnosti prevádzkuje celkovo 16 teplovodných plynových kotolní (38 klasických konvenčných kotlov s celkovým inštalovaným výkonom 20,6 MW), ktoré sú sústredené prevažne v troch mestských častiach - Sever, Staré mesto a Juh. Ročná bilancia palív tohto zdroja je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 37 Ročná bilancia palív v TEHO s.r.o. Košice súhrnné údaje za všetkých 16 kotolní Ukazovateľ Jednotka 2005 Spotrebované palivo (ZP) m 3 1 521 401 Vyrobené teplo GJ 46 493 Ročná účinnosť výroby tepla % 89,2 Dodávka tepla UK TÚV teplo GJ 35 086 % 82 GJ 7 840 % 18 TÚV spotreba vody m 3 25 455 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 96

4.4.4 Sústava tepelných zariadení U. S. Steel Košice, s.r.o. V súčasnosti je dodávka tepla zabezpečovaná z teplárne spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o. okrem areálu podniku aj pre bytovo - komunálny a podnikateľský sektor v mestskej časti Šaca. Palivovú základňu 6 kotlov s celkovým menovitým výkonom 983 MW t tvorí čierne energetické uhlie, zemný plyn a hutnícke plyny (koksárenský, vysokopecný a konvertorový), ktoré vznikajú ako vedľajší produkt pri výrobe koksu, železa a ocele. Ročná bilancia palív tohto zdroja je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 38 Ročná bilancia palív v U. S. Steel Košice, s.r.o. Ukazovateľ Jednotka 2005 Spotrebované palivá Teplo v palive ČU t 587 556 ZP m 3 134 969 000 KP m 3 241 864 000 VPP m 3 1 733 356 000 KOP m 3 40 310 000 ČU GJ 15 147 194 ZP GJ 4 633 486 KP GJ 5 754 742 VPP GJ 4 191 503 KOP GJ 336 185 Teplo v palive celkom GJ 30 063 110 Vyrobené teplo GJ 25 553 643 Predané teplo cudzím v rámci areálu USS Predané teplo do MČ Košice - Šaca GJ 768 135 GJ 122 089 Pozn.: Zostatok vyrobeného tepla sa spotrebuje na výrobu elektrickej energie, na pokrytie vlastnej technologickej spotreby tepla a na vlastnú spotrebu tepla na vykurovanie. 4.4.5 Sústava tepelných zariadení ostatných dodávateľov predávajúcich teplo na území mesta Košice Na území mesta je okrem uvádzaných dodávateľov tepla ešte ďalších 6 dodávateľov, ktorí sú držiteľmi povolenia na rozvod a predávajú teplo odberateľom tepla. Jedná sa o 28 domových teplovodných kotolní s kotlami na spaľovanie zemného plynu s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 8,7 MW t. Tabuľka 39 Ročná bilancia spotreby palív u ostatných dodávateľov Dodávateľ Palivo Inštalovaný výkon [MW t] RADEN, s.r.o. Košice ZP 2,06 ZS Cargo Slovakia, a.s. Bratislava ZP 1,88 EE 0,021 ŽSR Bratislava ZP 1,85 Správa majetku mesta Košice, s.r.o. ZP 1,32 R.A.T, a.s. Košice ZP 0,165 Ing. Juraj Tomčo, Košice ZP 1,4 Celkom 8,7 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 97

4.4.6 Tepelné zariadenia na výrobu tepla pre verejný a podnikateľský sektor Roku 2005 bolo na území mesta evidovaných 94 zdrojov tepla slúžiacich na výrobu tepla pre verejný sektor a 220 zdrojov tepla pre podnikateľský sektor, spolu 314 zdrojov tepla. Bilanciu palív uvádza nasledujúca tabuľka. Tabuľka 40 Ročná bilancia palív vo verejnom a podnikateľskom sektore Verejný Podnikateľský Celkom Sektor Ukazovateľ Jednotka 2005 Spotrebované palivá ZP m 3 8 793 400 EE MWh 1 377,2 Uhlie t 86,2 Drevo t 66,0 Kvapalné t 1,2 ZP m 3 16 997 400 EE MWh 73,0 Uhlie t 927,4 Drevo t 59,0 Kvapalné t 12,6 ZP m 3 25 790 800 EE MWh 1 450,2 Uhlie t 1 013,6 Drevo t 125,0 Kvapalné t 13,8 Verejný 75,55 Podnikateľský Inštalovaný výkon MW 110,77 Celkom 186,32 4.4.7 Tepelné zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu a byty s vlastným zdrojom tepla Údaje o celkovej spotrebe paliva v objektoch individuálnej bytovej výstavby a bytoch s vlastným vykurovaním sú stanovené odborným odhadom na základe štatistických údajov z roku 2001 o počte domov a bytov v meste a ich technickom vybavení. Tabuľka 41 Ročná bilancia palív u výroby tepla pre individuálnu bytovú výstavbu a bytov s vlastným zdrojom tepla Ukazovateľ Jednotka 2005 Spotrebované palivá ZP m 3 49 613 000 EE MWh 8 841 Tuhé t 4 240 Vyrobené teplo celkom GJ 265 600 4.4.8 Celková bilancia spotreby palív na výrobu tepla na území mesta Košice Podklady o množstve spotrebovaného paliva na výrobu tepla boli získané z protokolov overovania hospodárnosti prevádzky sústav tepelných zariadení, ktoré vykonáva na základe zákona č.657/2004 Z.z. o tepelnej energetike SIEA u tých výrobcov tepla, ktorí zabezpečujú výrobu a dodávku tepla a u ostatných výrobcov dotazníkovou formou. Štruktúra spotreby paliva na výrobu tepla na území mesta Košice v členení podľa jednotlivých výrobcov je uvedená v nasledujúcej tabuľke a grafoch. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 98

Tabuľka 42 Štruktúra spotreby palív a celkové vyrobené teplo v členení podľa jednotlivých výrobcov tepla Čierne uhlie 587 556 (t) U.S. Steel, s.r.o. Košice Zemný plyn 134 969 ( tis.m 3 ) 25 553 643 (GJ) Tepláreň Košice, a.s. Hutnícke plyny 2 015 530 ( tis.m 3 ) Zemný plyn 106 909 ( tis.m 3 ) Čierne uhlie 135 284 (t) Zemný plyn 713 ( tis.m 3 ) KOSIT, a.s. Košice 593 900 (GJ) Komunálny odpad 72 600 (t) TEHO, s.r.o. Košice Zemný plyn 1 521 ( tis.m 3 ) 42 926 (GJ) Individuálna bytová výstavba Ostatní výrobcovia tepla zabezpečujúci dodávku tepla Spolu Výrobca tepla Priemyselný a verejný sektor Spaľované palivo Zemný plyn 25 791 ( tis.m 3 ) Elektrická energia 1 450 (MWh) Hnedé uhlie 1 014 (t) Drevo 125 (t) Kvapalné palivá 14 (t) Zemný plyn 47 895 ( tis.m 3 ) Elektrická energia 8 599 (MWh) Hnedé uhlie 2 463 (t) Drevo 1 642 (t) Zemný plyn 8 005 ( tis.m 3 ) Elektrická energia 92 (MWh) Zemný plyn 325 803 (tis.m 3 ) Čierne uhlie 722 840 (t) Hnedé uhlie 3 477 (t) Drevo 1 767 (t) Kvapalné palivá 14 (t) Elektrická energia Bilančné údaje za rok 2005 Spotreba paliva 10 049 (MWh) Hutnícke plyny 2 015 530 (tis.m 3 ) Komunálny odpad 72 600 (t) Celkové vyrobené teplo 6 208 540 (GJ) 809 417 (GJ) 1 553 980 (GJ) 245 275 (GJ) 35 007 681 (GJ) Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 99

Graf 45 Štruktúra spaľovaných palív a podiel jednotlivých výrobcov na celkovej výrobe tepla Podiel spaľovaných palív na celkovej výrobe tepla 31,05% 0,12% Podiel jednotlivých výrobcov tepla na celkovej výrobe tepla 17,7% 28,50% 1,63% 0,05% 0,00% 0,10% 38,54% 73,0% 1,7% 0,1% 2,3% 4,4% 0,7% Zemný plyn Čierne uhlie Hnedé uhlie Drevo Hutnícke plyny Kvapalné palivá Komunálny odpad Elektrická energia U.S. Steel TEKO KOSIT TEHO PaV sektor IBV Ostatní Z nasledujúcich grafov je zrejmé, že na výrobe tepla na území mesta Košíc sú prevládajúcimi palivami hutnícke plyny, čierne uhlie a zemný plyn. Rozhodujúcim výrobcom tepla v katastrálnom území mesta je spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o., pričom rozhodujúca časť tepla slúži pre samotný priemyselný areál a dodávka tepla pre MČ Šaca tvorí len 0,5 % z vyrobeného tepla. Druhým najväčším výrobcom tepla v meste je spoločnosť Tepláreň Košice, a.s., ktorej prevažná časť vyrobeného tepla je využívaná pre potreby bytovo komunálnej sféry. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 100

5 Analýza súčasného stavu výroby tepla s dopadom na životné prostredie S premenou fosílnych primárnych energetických zdrojov na teplo je spojená produkcia znečisťujúcich látok. Ich množstvo je dané technológiou spaľovania, typom kotla a technickým stavom kotla, použitým palivom, ako aj technológiou na zachytávanie emisií. Posúdenie vplyvu jestvujúcich energetických zdrojov na znečisťovanie ovzdušia vychádza z dikcie Zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a Vyhlášky MŽP SR č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, emisných limitov, technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok a o kategorizácii zdrojov. Produkcia jednotlivých druhov emisií sa stanovuje v súlade s platnou legislatívou výpočtom na základe množstva paliva spáleného v jednotlivých kotloch. Na základe spotreby palív potrebných na zabezpečenie výroby a dodávky tepla v roku 2005 bola vykoná analýza dopadu emisií na životné prostredie. Vstupné údaje o spotrebe palív, emisiách znečisťujúcich látok a emisiách CO 2 do ovzdušia v meste sú uvedené v nasledovných tabuľkách a grafe. Pri výpočte emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia sa v prípade biomasy (dreva) uplatnil emisný faktor 0 CO 2 /TJ na základe Rozhodnutia Komisie z 29. januára 2004, ktorým sa zavádzajú usmernenia pre monitorovanie a podávanie správ o emisiách skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES. Tabuľka 43 Spotreby palív pre zabezpečenie výroby a dodávky tepla v meste v roku 2005 Spotreba paliva pre zabezpečenie výroby a dodávky tepla Zemný plyn Čierne uhlie Hnedé uhlie Drevo Vykurovací olej El. energia (tis.m 3 ) (t) (t) (t) (t) (MWh) 327 521 722 840 3 558 1 821 14 10 291 Hutnícke plyny Komun. odpad (tis.m 3 ) (t) 2 015 530 72 600 Tabuľka 44 Emitované znečisťujúce látky do ovzdušia v meste v roku 2005 Emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a produkcia CO 2 Tuhé látky SO 2 NO x CO C x H y CO 2 (t/rok) (t/rok) (t/rok) (t/rok) (t/rok) (t/rok) 705 312 310 873 3 882 034 645 449 522 10 632 654 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 101

Graf 46 Emisie znečisťujúcich látok a produkcia CO2 z paliva potrebného na zabezpečenie výroby a dodávky tepla CO2 CxHy 522 10 632 654 CO 645 449 NOx 3 882 034 SO2 Tuhé látky 310 873 705 312 0 1 000 000 2 000 000 3 000 000 4 000 000 (t/rok) V roku 2005 bolo zo zdrojov tepla situovaných na území mesta do ovzdušia emitovaných 705 312 t tuhých látok, 310 873 t SO 2, 3 882 034 t NO X, 645 449 t CO, 522 t C X H Y a bolo vyprodukovaných 10 632 654 t CO 2. Medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia na území mesta patria výrobcovia tepla U. S. Steel Košice, s.r.o. a Tepláreň Košice, a.s., ktorých percentuálny podiel z celkových emitovaných znečisťujúcich látok do ovzdušia predstavuje 99 % tuhých látok, 99 % SO 2, 99 % NO X, 99 % CO, 98 % C X H Y a percentuálny podiel z celkovej produkcie CO 2 predstavuje 42 %. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 102

6 Spracovanie energetickej bilancie, jej analýza a stanovenie potenciálu úspor Energetická bilancia po jednotlivých sústavách tepelných zariadení (tepelné okruhy zdrojov tepla a OST) s centrálnou dodávkou tepla, z ktorých dodávateľ alebo odberateľ tepla rozpočítava teplo pre konečných spotrebiteľov a stanovenie potenciálu úspor z výroby, transformácie a distribúcie tepla a spotreby tepla a TÚV v bytových a nebytových objektoch je riešená v tejto kapitole a podrobne uvedená v prílohovej časti správy. 6.1 Stanovenie potenciálu úspor z výroby a distribúcie tepla po odberné miesta Stanovenie potenciálu úspor po jednotlivých tepelných okruhoch zdrojov tepla a OST bolo vykonané v členení: výroba tepla, distribúcia tepla. Potenciál úspor pri výrobe a transformácii tepla v sústave CZT bol stanovený na základe individuálneho posúdenia súčasnej technickej úrovne zariadení a ukazovateľov energetickej účinnosti so stanovenými ukazovateľmi energetickej účinnosti, ktoré splňujú kritériá energetickej hospodárnosti. Takto stanovovaný potenciál úspor za jednotlivé tepelné okruhy bol prepočítavaný do vyrobeného tepla. Celkový prehľad o dosiahnuteľnom potenciáli úspor tepla pri výrobe a distribúcii v sústave CZT je uvedený v nasledovnej tabuľke. Tabuľka 45 Celkový technický dosiahnuteľný potenciál úspor tepla v sústave CZT Úspory tepla z výroby tepla Úspory tepla z distribúcie tepla Potenciál úspor tepla prepočítaný do vyrobeného tepla (GJ) (%) (GJ) (%) (GJ) (%) 0 0,00 86 197 1,38 86 197 1,38 967 0,02 37 114 0,59 38 081 0,61 967 0,02 123 311 1,97 124 278 1,99 6.2 Energetická bilancia spotreby tepla a stanovenie potenciálu úspor v bytových a nebytových objektoch Podrobné energetické bilancie spotreby tepla a stanovenie potenciálu úspor v bytových a nebytových objektoch za všetky tepelné okruhy dodávky tepla sú uvedené v prílohovej časti tejto správy. 6.2.1 Postup stanovenia potenciálu úspor zo spotreby tepla na vykurovanie bytových a nebytových objektov Potenciál úspor tepla na vykurovanie bytových objektov, v ktorých nie sú nainštalované racionalizačné prvky a nie sú zateplené, bol rozdelený na : Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 103

potenciál získaný racionalizačnými opatreniami (TRV, zónovou reguláciou) a spôsobom užívania (vzhľadom na spotrebu tepla v objekte), potenciál získaný zateplením objektu. Potenciálne úspory tepla boli stanovené ako rozdiel medzi skutočnou spotrebou tepla na vykurovanie v roku 2005, prepočítanou na 20-ročný priemer dennostupňov a stanoveným normatívom potreby tepla na vykurovanie pre daný typ stavebnej sústavy, resp. normatívom pre zateplený objekt v súlade s tepelnotechnickou normou. Potenciál úspor tepla na vykurovanie nebytových objektov, ktoré nie sú opatrené racionalizačnými prvkami a nie sú zateplené, bol vypočítaný ako rozdiel medzi skutočnou spotrebou tepla na vykurovanie v roku 2005 prepočítanou na 20-ročný priemer dennostupňov a stanoveným normatívom. Normatívne potreby tepla na vykurovanie vychádzali z kľúčových čísel spotreby tepla a sú rozdelené na objekty podľa charakteru užívania : školy stredné, školy základné, materské školy, administratívne budovy, budovy pre kultúru a osvetu, obchody, sklady. Takto stanovený potenciál úspor za jednotlivé bytové a nebytové objekty je uvedený za príslušný tepelný okruh OST, resp. zdroj tepla (kotolňu), z ktorej je zabezpečovaná dodávka tepla, štruktúrovaný na sumárne údaje po jednotlivých správcoch na tepelnom okruhu, ďalej sumárne za bytové objekty spolu, za nebytové objekty spolu a nakoniec spolu za celý tepelný okruh. 6.2.2 Stanovenie potenciálu úspor z prípravy, distribúcie a dodávky TÚV do bytových a nebytových objektov Potenciál úspor tepla z prípravy, distribúcie a spotreby TÚV bol stanovený po jednotlivých tepelných okruhoch OST, resp. zdroji tepla (kotolni), z ktorých je zabezpečovaná dodávka TÚV vzhľadom na spôsob prípravy a miesto spotreby TÚV pre bytové a nebytové objekty. Pre stanovenie úspor tepla na prípravu a dodávku TÚV do bytových objektov realizáciou zhospodárnenia bola stanovená požiadavka mernej potreby tepla na prípravu, distribúciu a spotrebu TÚV na úrovni 0,31 GJ/m 3, pričom je uvažovaná aj strata tepla distribúciou TÚV. Pre stanovenie úspor tepla na prípravu a dodávku TÚV do nebytových objektov realizáciou zhospodárnenia bola stanovená požiadavka mernej potreby tepla na prípravu, distribúciu a spotrebu TÚV na úrovni 0,41 GJ/m 3. Potenciál úspor tepla z dodávky TÚV za jednotlivé objekty spotreby (bytové, nebytové) v tepelnom okruhu má iba informatívny charakter. Smerodajným v príslušnom tepelnom okruhu je potenciál úspor tepla stanovený z celkových údajov spotreby tepla v TÚV a množstva spotrebovanej TÚV v tepelnom okruhu dodávky TÚV. To všetko z dôvodu, aby boli eliminované hodnoty objektov spotreby TÚV, v ktorých je merná spotreba tepla v TÚV nižšia ako požadovaný ukazovateľ. Ďalej aj vzhľadom k tomu, že ukazovatele mernej potreby tepla na prípravu a distribúciu TÚV sú stanovené pre celý tepelný okruh ez ohľadu na spotrebu TÚV v jednotlivých objektoch. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 104

Súhrnné údaje potenciálu úspor tepla na strane spotreby za jednotlivé tepelné okruhy OST a kotolne v členení do deviatich mestských častí a ďalej na bytové domy a nebytové objekty sú uvedené v nasledovnej tabuľke a grafe. Tabuľka 46 Súhrnné údaje potenciálu úspor tepla na strane spotreby za jednotlivé tepelné okruhy OST a kotolní v členení do deviatich mestských častí Mestská časť Dargovských hrdinov Juh Nad jazerom Sever Sídlisko KVP Sídlisko Ťahanovce Staré mesto Šaca Západ Objekty Počet správcov Počet objektov Počet bytov Počet býv. osôb Teplo na ÚK Teplo na TÚV Úspory (-) (-) (-) (-) (GJ) (GJ) (GJ) (%) Bytové 85 235 9 273 24 254 243 998 43 252 51 117 17,8 Nebytové 26 29 50 883 3 912 15 075 27,5 Spolu 111 264 9 273 24 254 294 881 47 164 66 192 19,4 Bytové 91 171 9 077 18 356 234 652 89 254 77 209 23,8 Nebytové 129 133 353 869 47 808 153 682 38,3 Spolu 220 304 9 077 18 356 588 521 137 062 230 891 31,8 Bytové 71 138 8 879 22 125 214 517 104 115 47 882 15,0 Nebytové 36 41 155 633 32 059 82 832 44,1 Spolu 107 179 8 879 22 125 370 150 136 174 130 714 25,8 Bytové 112 170 6 647 13 414 188 380 64 689 75 032 29,6 Nebytové 47 51 0 0 76 673 11 203 34 183 38,9 Spolu 159 221 6 647 13 414 265 053 75 892 109 215 32,0 Bytové 43 173 7 840 24 766 196 371 115 431 34 816 11,2 Nebytové 24 27 37 944 3 113 13 258 32,3 Spolu 67 200 7 840 24 766 234 315 118 544 48 074 13,6 Bytové 41 194 7 507 22 132 177 451 107 394 25 976 9,1 Nebytové 16 20 28 638 2 189 10 541 34,2 Spolu 57 214 7 507 22 132 206 089 109 583 36 517 11,6 Bytové 87 174 7 611 13 986 202 817 70 092 64 375 23,6 Nebytové 141 147 0 0 361 618 61 588 135 521 32,0 Spolu 228 321 7 611 13 986 564 435 131 680 199 896 28,7 Bytové 6 40 1 029 2 892 30 998 458 14 182 45,1 Nebytové 6 7 7 582 78 3 263 42,6 Spolu 12 47 1 029 2 892 38 580 536 17 445 44,6 Bytové 186 355 15 343 35 058 391 647 165 463 108 518 19,5 Nebytové 95 101 188 613 47 446 78 910 33,4 Spolu 281 456 15 343 35 058 580 260 212 909 187 428 23,6 Spolu Bytové 722 1 650 73 206 176 983 1 880 831 760 148 499 107 18,9 Spolu Nebytové 520 556 0 0 1 261 453 209 396 527 265 35,8 Celkom 1 242 2 206 73 206 176 983 3 142 284 969 544 1 026 372 25,0 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 105

Graf 47 Celkový potenciál úspor v členení podľa mestských častí Juh 230 891 (GJ) Staré mesto Západ 187 428 199 896 Nad jazerom 130 714 Sever 109 215 Dargovských hrdinov 66 192 Sídlisko KVP Sídlisko Ťahanovce 36 517 48 074 0 25 000 50 000 75 000 100 000 125 000 150 000 175 000 200 000 225 000 250 000 275 000 Súhrnné údaje potenciálu úspor tepla v bytových domoch podľa jednotlivých správcov, ktorí spravujú viac ako jeden dom a spoločne všetkých ostatných správcov, ktorí majú v správe jeden bytový dom, sú uvedené v nasledovnej tabuľke a grafe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 106

Tabuľka 47 Súhrnné údaje potenciálu úspor tepla bytových domov na strane spotreby v členení po správcoch bytových domov P.č. Správca bytových domov Adresa Počet domov Počet bytov Počet býv. osôb Teplo na ÚK Teplo na TÚV (-) (-) (-) (GJ) (GJ) (GJ) (%) 1 AISA - SBaD Alejová 5 4 212 487 6 914 2 648 2 289 23,4 2 BARMO K Amfiteátru č.17 3 152 380 4 395 2 190 1 167 17,4 3 Byfos s.r.o. Letná 40 63 2 277 4 962 66 313 23 757 23 000 25,0 4 Bytex Slovensko s.r.o. Palackého 14 50 2 078 4 983 59 530 17 033 20 902 26,7 5 Bytové družstvo Tyršovo nábrežie 2-9 4 124 223 3 080 0 1 350 42,6 6 Bytové hospodárstvo s.r.o. Mäsiarska 26 106 3 543 6 487 116 316 34 251 42 125 27,3 7 Bytový podnik mesta Košice Južné nábrežie 13 183 7 866 17 286 226 922 87 717 73 946 23,0 8 BYTY - SERVIS, spol. s r.o. Košice Gemerská 3 88 4 393 10 522 107 243 47 887 22 018 13,9 9 Kňazeová Marta 3 118 296 3 522 1 432 1 086 21,5 10 Miestna správa bytov Košice-Šaca Železiarenská 11 25 580 1 705 16 712 28 7 545 43,8 11 PIDES s.r.o. Čarského 7 26 1 029 2 087 26 328 11 009 10 182 26,7 12 PROBYT PLUS s.r.o. Szakkayho 1 31 1 361 3 050 38 054 14 066 13 580 25,5 13 Prvá košická správcovská, spol. s r.o. 12 569 1 318 16 937 6 574 5 079 21,1 14 Refosbyt, s.r.o. 4 184 460 5 682 2 160 1 789 22,3 15 SBD NOVA Vojenská 14 65 2 338 6 185 51 273 30 031 7 304 8,8 16 Spoločenstvo vlastníkov bytov Letná 35 4 95 214 1 808 772 1 168 44,3 17 Spoločenstvo vlastníkov bytov "Hviezdica" Čsl.armády 14 4 235 588 4 501 2 050 2 175 32,5 18 Spoločenstvo vlastníkov bytov MUŠKÁT 2834 Muškátová 28 2 68 164 1 625 672 364 15,5 19 Správa domov Košice, s.r.o. Hroncova 3 22 757 1 805 20 750 8 115 6 639 22,5 20 SPRAVOBYT s.r.o. Košice Pražská 4 8 301 711 8 076 3 697 2 948 24,5 21 Stavebné bytové družstvo II Bardejovská 3 271 12 541 34 045 292 147 160 978 53 710 11,6 22 Stavebné bytové družstvo III Furčianska 60 151 5 960 15 670 148 800 418 24 393 15,9 23 Stavebné bytové družstvo IV, Košice Levočská 3 90 5 633 12 494 126 953 61 903 31 588 16,4 24 SUBOP plus s.r.o. Šoltésovej 3 77 3 362 7 750 98 019 39 241 29 649 21,1 25 SVB Aton Dvorkinova 10,12,14,16 2 80 204 1 407 1 051 8 0,3 26 SVB Hlavná 107-109 Hlavná 107-109 2 21 41 1 018 237 527 41,0 27 SVB Komenského 58 Komenského 58 3 144 264 3 941 1 224 2 748 52,0 28 Tepelné hospodárstvo spol. s r.o. Komenského 7 18 698 1 666 21 552 7 439 7 325 24,7 29 ÚBD Hornád Národná trieda 66 11 491 946 12 481 4 126 4 472 26,3 30 ÚBD Košice - Ťahanovce Bukurešťská 12 94 3 955 12 050 90 363 57 676 12 658 8,4 31 ÚBD Kuzmányho Vojenská 14 51 3 602 6 980 74 334 35 805 14 826 13,2 32 ÚBD Podhradová Vojenská 14 3 102 110 2 458 755 1 381 42,0 33 Ostatní správcovia, ktorí spravujú 1 bytový dom 170 8 337 20 850 221 377 93 206 69 166 22,0 Spolu 1 650 73 206 176 983 1 880 831 760 148 499 107 18,9 Úspory Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 107

Graf 48 Celkový potenciál úspor tepla v bytových domoch v členení podľa jednotlivých správcov bytových domov Bytový podnik mesta Košice Ostatní správcovia, ktorí spravujú 1 bytový dom Stavebné bytové družstvo II Bytové hospodárstvo s.r.o. Stavebné bytové družstvo IV, Košice SUBOP plus s.r.o. Stavebné bytové družstvo III Byfos s.r.o. BYTY - SERVIS, spol. s r.o. Košice Bytex Slovensko s.r.o. ÚBD Kuzmányho PROBYT PLUS s.r.o. ÚBD Košice - Ťahanovce PIDES s.r.o. Miestna správa bytov Košice-Šaca Tepelné hospodárstvo spol. s r.o. SBD NOVA Správa domov Košice, s.r.o. Prvá košická správcovská, spol. s r.o. ÚBD Hornád SPRAVOBYT s.r.o. Košice SVB Komenského 58 AISA - SBaD Spoločenstvo vlastníkov bytov "Hviezdica" Refosbyt, s.r.o. ÚBD Podhradová Bytové družstvo Spoločenstvo vlastníkov bytov BARMO Kňazeová Marta SVB Hlavná 107-109 Spoločenstvo vlastníkov bytov MUŠKÁT 2834 31 588 29 649 24 393 23 000 22 018 20 902 14 826 13 580 12 658 10 182 7 545 7 325 7 304 6 639 5 079 4 472 2 948 2 748 2 289 2 175 1 789 1 381 1 350 1 168 1 167 1 086 527 364 42 125 53 710 69 166 73 946 (GJ) Na základe hodnotenia potenciálu úspor tepla z ročnej spotreby tepla na vykurovanie a tepla v TÚV bol stanovený celkový potenciál úspory tepla na strane spotreby za všetkých 9 mestských častí na úrovni: Bytové domy Nebytové objekty 499 107 GJ, čo predstavuje 18,9 % ročnej spotreby, 527 265 GJ, čo predstavuje 35,8 % ročnej spotreby. Celkový potenciál úspor tepla za všetky objekty spotreby bol stanovený na úrovni 1 026 372 GJ, čo predstavuje 25,0 % z ročnej spotreby tepla. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 108

7 Hodnotenie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie pri zabezpečovaní dodávok tepla pre mesto Potenciál obnoviteľných a druhotných zdrojov energie bol analyzovaný na úrovni mesta Košice pre nasledujúce zdroje energie: využitie slnečnej energie vo fototermických systémoch pre ohrev teplej úžitkovej vody; energia z biomasy, získanej pestovaním energetických plodín na ornej pôde a získaná z drevného odpadu; využitie geotermálnej energie a energie prostredia pomocou tepelných čerpadiel. V rámci stanovenia potenciálu obnoviteľných a druhotných zdrojov energie bol v tejto práci určený a analyzovaný tzv. dostupný potenciál, ktorého charakteristika je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 48 Definícia potenciálov obnoviteľných zdrojov energie Technický potenciál Využiteľný potenciál Dostupný potenciál Ekonomický potenciál Je určený prítomnosťou zdroja a technickými podmienkami jeho premeny na využiteľnú elektrickú energiu. Stanovenie technického potenciálu nemá praktický význam a býva obvykle medzistupňom pre stanovenie využiteľného potenciálu. Preto tiež nie je analyzovaný v tejto práci. Využiteľný potenciál je technický potenciál zdroja, ktorý možno využiť v súčasnosti dostupnými technickými prostriedkami a je limitovaný iba administratívnymi, legislatívnymi, ekologickými alebo inými obmedzeniami. Tieto obmedzenia sú obvykle jasne definované. Dostupný potenciál sa v niektorých prípadoch rovná využiteľnému potenciálu. Väčšinou je však limitovaný ďalšími faktormi, napr. využívaním zdroja pre iné než energetické účely (obmedzené možnosti pestovania energetických plodín na poľnohospodárskej pôde, ktorá je využívaná pre potravinársku produkciu apod.) Udáva obvykle maximálnu možnú hranicu využitia daného zdroja za súčasných podmienok. U tohto potenciálu sa neposudzujú ekonomické obmedzenia. Ekonomický potenciál je tá časť dostupného potenciálu, ktorú je možné ekonomicky využiť za súčasných podmienok, ovplyvňujúcich ekonomické prostredie pre využívanie obnoviteľných zdrojov energie (ekonomické, fiškálne a legislatívne podmienky, energetická politika štátu, investičné a prevádzkové náklady, dostupnosť kapitálu, úrokové sadzby apod.). Ekonomický potenciál nie je definovaný ako fixná hodnota, závisí od ekonomických a ďalších faktorov a od zvolených kritérií. S tým súvisí i pojem ekonomická dostupnosť určitej energie. 7.1 Energia slnečného žiarenia Prírodné podmienky regiónu umožňujú využiť slnečné žiarenie pasívnymi, aj aktívnymi solárnymi systémami. Nasledujúce obrázky ukazujú rozloženie poľa úhrnu globálneho žiarenia na optimálne orientovanú plochu na území Slovenska. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 109

Obrázok 7 Ročný úhrn globálneho slnečného žiarenia na optimálne orientovanú plochu [kwh/m 2 ] Zdroj: PVGIS Európske spoločenstvá 2002-2006 7.1.1 Pasívne solárne systémy Pasívne solárne systémy využívajú presklené architektonické prvky k zachyteniu slnečného žiarenia, ktoré sa po dopade transformuje na teplo. Zachytené teplo obvykle ohrieva vzduch, ktorý sa ďalej rozvádza k miestu spotreby aktívnymi prvkami (vzduchotechnikou). Jednoduché systémy sa zaobídu bez aktívneho rozvodu tepla. Jedná sa o veľmi efektívny a architektonicky zaujímavý spôsob využitia slnečného žiarenia. Najlepšie výsledky však dosahuje iba u novostavieb, ktoré je možné architektonicky a tepelnotechnicky navrhnúť a optimalizovať pre maximálne využitie solárneho žiarenia. Navýšenie nákladov pre využitie solárneho žiarenia obvykle dosahuje okolo 10-30% investičných nákladov na výstavbu budovy pri znížení spotreby tepla na vykurovanie o 20-30%. Pri rekonštrukcii budov s doplnenými prvkami solárnej architektúry môže byť ich prínos sporný, najmä z pohľadu ekonomického. Kvalitná tepelná izolácia pri rekonštrukcii obvykle usporí viac energie. Z vyššie popísaného je zrejmé, že sa vždy jedná o individuálne riešenia s individuálnymi prínosmi, ktoré v podstate pri prognóze nemožno vyčísliť. 7.1.2 Aktívne solárne systémy Aktívne solárne systémy využívajú pre zachytenie slnečného žiarenia solárne kolektory. Kolektor obsahuje absorbér zachycujúci slnečné žiarenie. Absorbér sa pri prevádzke zahrieva a ním zachytené teplo je odvádzané teplonosným médiom do miesta spotreby. Najvhodnejšími a v súčasnej dobe bežne dostupnými a technicky realizovateľnými aplikáciami solárnych tepelných systémov je: Ohrev bazénovej vody (v prípadnej kombinácii s ohrevom TÚV), Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 110

Celoročné využitie pre prikurovanie a ohrev TÚV v rodinných a bytových domoch. Pretože nemožno reálne uvažovať o samostatnom vykurovaní pomocou aktívnych solárnych systémov, využívajú sa vždy ako dodatkový zdroj tepla. Vhodné je napríklad použitie solárnych systémov v kombinácii s elektrickým ohrevom využívajúcim spoločnú akumulačnú nádobu. Ohrev TÚV v rodinných a bytových domoch. Je najľahšie realizovateľným riešením využitia slnečnej energie, ale solárne zisky sú menšie než u systémov s prikurovaním. Pre ohrev TÚV je možné využiť ploché alebo vákuové solárne kolektory. Z technického hľadiska je solárny ohrev najjednoduchšie kombinovateľný s existujúcim elektrickým akumulačným ohrevom a je teda najvhodnejšie realizovať ho tam, kde je k ohrevu TÚV v súčasnej dobe využívaná elektrická energia. Ohrev TÚV v terciárnom sektore. Využitie solárnych systémov pre ohrev TÚV je vhodné najmä tam, kde je stály alebo zvýšený dopyt po TÚV v letnom období, kedy sú energetické zisky zo slnečného žiarenia najvyššie. To môže byť prípad napríklad rekreačných a ubytovacích zariadení, penziónov, auto kempov apod. Naopak nevhodné (z energetického i technického hľadiska) je využívať solárne systémy tam, kde nie je zabezpečený dopyt po získanej energii v letnom období (napríklad v školstve, pokiaľ nie je zabezpečené využitie budov po dobu letných prázdnin.) 7.2 Energia biomasy V Slovenskej republike je biomasa, vzhľadom k svojmu vysokému potenciálu využitia, najperspektívnejším obnoviteľným zdrojom energie. Biomasu možno podľa druhu využívať buď priamo alebo mechanicky spracovanú (štiepky, pelety, brikety) pre spaľovanie alebo ju biochemicky premeniť (kvasením, esterifikáciou, anaeróbnou fermentáciou) na ďalšie ušľachtilé biopalivá ako je bioplyn, bionafta alebo bioetanol. V súčasnosti má v SR vysoký potenciál biomasa získaná pestovaním energetických drevín a plodín (topole, vŕby, prípadne trvalé byliny), ktoré je možné optimálne pestovať na nevyužitých poľnohospodárskych pôdach alebo na pôdach devastovaných ľudskou činnosťou (skládky, výsypky, kontaminované pôdy), odpady z poľnohospodárskej činnosti (slama, hnoj, močovka) a ďalej drevný odpad vznikajúci pri ťažobnej činnosti a pri spracovaní dreva. Energia získavaná zo spaľovania biomasy je historicky najstarším energetickým zdrojom, ktorý ľudstvo využíva oheň slúžil našim predkom k príprave stravy i k vyhrievaniu jaskynných obydlí. Biomasa je organická hmota rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. V súvislosti s energetickým využitím zahŕňa tento pojem najmä palivové a odpadové drevo, slamu a ďalší poľnohospodársky a lesný odpad, účelovo pestované dreviny, byliny či plodiny, ale tiež odpady biologického pôvodu ako napríklad výkaly hospodárskych zvierat, kaly z ČOV a produkty ich spracovania (bioplyn). Základnou výhodou biomasy je jej nefosílny pôvod a obnoviteľnosť. Z hľadiska emisií oxidu uhličitého, ktorý je hlavným plynom spôsobujúcim tzv. skleníkový efekt, sa biomasa správa neutrálne - pri udržateľnom prístupe, kedy nie sú zdroje biomasy extrémne vyčerpávané, ide o uzavretý cyklus, pri ktorom je CO 2 unikajúci do atmosféry spaľovaním pohlcovaný novo dorastajúcou biomasou, ktorú je možné znovu energeticky využiť. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 111

7.2.1 Potenciál pre využitie biomasy Energetické plodiny Biomasa má popri slnečnej energii v podmienkach SR najvyšší potenciál využitia. Významný podiel na celkovom potenciáli biomasy majú energetické rastliny a plodiny. Tabuľka 49 Vyčíslenie technického potenciálu biomasy energetických plodín dostupné v rámci území okresov Košice I-IV a okresu Košice-okolie Územie Okres Košice I-IV Okres Košiceokolie Zdroj: SSÚ plocha ornej pôdy [ha] Drevná štiepka celkový výnos [t] miscanthus slama z obilovín konope siate spalné teplo [GJ/t] celkové teplo [TJ] celkový výnos [t] spalné teplo [GJ/t] celkové teplo [TJ] celkový výnos [t] spalné teplo [GJ/t] celkové teplo [TJ] 6 168 111 024 19,0 2 109 24 672 15,5 382 74 324 18,1 1 345 55 009 990 162 19,0 18 813 220 036 15,5 3 411 662 858 18,1 11 998 Vzhľadom k charakteru kultúrnej krajiny v meste Košice a v jeho okolí sa ponúka ako využiteľný zdroj energie drevná biomasa, najmä však vo forme drevnej štiepky. Na území košických okresov I-IV a okresu Košice-okolie sa nachádza dostatočné množstvo drevnej biomasy, ktorú možno použiť napr. ako palivo pri spoluspaľovaní v existujúcom zdroji tepelnej energie alebo v novovybudovanom zdroji (kogenerácia). Podľa štúdie Kogeneračný zdroj na biomasu pre SCZT v meste Košice Teplárenskej spoločnosti s.r.o. je pre tento účel využiteľný potenciál drevnej biomasy cca 45-50 tis. t/rok. Tomu zodpovedá približne 432 TJ tepelnej energie. Mestské lesy sú schopné produkovať cca 15-20 tis. t/rok a zvyšok by sa mohol získavať z píl (odpadové drevo), pestovania rýchlorastúcich drevín, od Správy mestskej zelene a Štátnych lesov. Ako zásadné sa v tomto prípade javia byť podmienky spolupráce s odberateľmi tepla z tohto zdroja. 7.2.2 Možnosti energetického využitia biomasy Z energetického hľadiska je aj dnes základným a najčastejším konečným využitím biomasy jej spaľovanie. Biomasa je podľa svojej formy spaľovaná buď priamo alebo sa spaľujú plynné či kvapalné produkty jej spracovania. Podľa ÚRSO 2/2006 9 čl. 4 pri spaľovaní priemyselných a komunálnych odpadov je množstvo elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov určené takým percentuálnym podielom z celkového množstva vyrobenej elektriny, ako je podiel množstva tepla z biologicky rozložiteľných látok odpadu v celkovom množstve tepla vyrobeného z týchto odpadov a použitého na výrobu tepla a elektriny. Tým istým percentuálnym podielom sa rozdelí aj množstvo elektriny dodanej do sústavy, na ktorú je uplatnená pevná cena. Zákon o energetike v odstavci 2 32 charakterizuje ako "biomasu" aj biologicky rozložiteľnú zložku komunálneho odpadu. V podmienkach Košíc to v komunálnom odpade tvorí 49,8 % podiel. Spaľovňa má priznaný štatút "R" energetické zhodnotenie odpadu, preto touto časťou výroby patrí medzi obnoviteľné zdroje. Stručný prehľad základných možností spracovania biomasy k energetickým účelom je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 112

Tabuľka 50 Spracovanie biomasy k energetickým účelom Druh biomasy Energetické technické plodiny Rastlinné zvyšky z poľnohospodárskej prvovýroby a po údržbe krajiny Odpady zo živočíšnej výroby Kaly z čistiarní odpadových vôd Komunálne organické odpady Organické odpady z potravín, výroby Odpady z drevospracujúcich prevádzok Priame spaľovanie Chemické procesy suché Fyzikálnochemické spracovanie Splyňovanie Pyrolýza Chemické procesy mokré Alkoholové kvasenie - fermentácia Metánové kvasenie *** *** * * *** ** *** * ** ** ** * * * *** * * * *** *** * ** *** ** (oleje) *** *** ** ** Lesný odpad *** * * Získané produkty teplo viazané na nosič olej, metylester (bionafta) Legenda: aplikácia technológie v praxi: * technicky zvládnuteľná technológia, avšak v praxi nepoužívaná ** vhodné len pre určité technicko-ekonomické podmienky *** často používaná technológia horľavý plyn (metán) pevné palivo, dechtový olej, plyn etanol, metanol metán (bioplyn) 7.2.3 Druhy tuhých biopalív Pre energetické využitie sú v súčasnosti najpoužívanejšími tuhými biopalivami: odpady z poľnohospodárskej výroby, lesníctva, drevospracujúceho a papierenského priemyslu (stebloviny, rastlinné zvyšky, odpadové drevo), prípadne i hmota z plantáží účelovo pestovaných energetických rastlín. Tuhé biopalivá sú najčastejšie využívané ako palivo v stacionárnych kotloch alebo vykurovacích telesách, ale môžu rovnako slúžiť ako palivo aj pre teplárne, produkujúce súčasne teplo i elektrickú energiu. Palivové drevo sa energeticky využíva vo forme polien pre spaľovanie v malých vykurovacích zariadeniach a vo forme drevnej štiepky pre spaľovanie vo veľkých vykurovacích zariadeniach kotolní a teplární. Pre spaľovanie je použiteľné drevo suché, s obsahom vlhkosti do cca 25 %, ktorého výhrevnosť sa pohybuje okolo 13-16 GJ/t. Slama obilovín a olejovín sa spaľuje vo veľkých zariadeniach kotolní a teplární, kam je dopravovaná vo forme balíkov, ktoré sú spravidla pred podávaním do kotla mechanicky rozrušené. Vykurovacie zariadenie na slamu musí mať veľkoobjemové kryté skladisko na palivo. Odpadové drevo sa využíva vo forme hoblín, pilín, štiepky, drevných brikiet alebo stále viac populárnych peliet. Tieto palivá nájdu uplatnenie ako v malých, tak i vo veľkých vykurovacích systémoch. Drevné pelety sa za vysokého tlaku lisujú z pilín bez prísad či tmelov. Mávajú dĺžku 1 až 3 cm a priemer 0,5 až 2 cm a svojim jednotným rozmerom uľahčujú rovnomerné a účinné spaľovanie. Ich výhodou je možnosť automatickej dodávky do spaľovacej komory a z toho plynúca bezobslužná prevádzka zdroja tepla. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 113

Biomasa z plantáží energetických rastlín (napr. špeciálne odrody topoľov, konope, šťovík) môže byť určená buď pre spaľovanie vo forme štiepky, brikiet či peliet, pre výrobu kvapalných biopalív alebo pre výrobu bioplynu. Zatiaľ sú však energetické rastliny (okrem repky olejnej pre výrobu bionafty) pestované viac-menej pokusne. K ich ďalšiemu rozšíreniu v budúcnosti by mohla prispieť vhodne zvolená dotačná politika náhrada dotácie na údržbu poľnohospodárskej krajiny dotáciou na zakladanie a údržbu plantáží energetických rastlín a samozrejme i podpora rozvoja trhu s biomasou. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 114

7.3 Geotermálna energia Teoretická základňa Na základe výskumných prác je geotermálny potenciál SR odhadnutý na 5538 MW, čo predstavuje 18 % využiteľných obnoviteľných zdrojov energie na území Slovenska. Slovensko má dobré podmienky pre rozvoj a využívanie tohto obnoviteľného zdroja energie. V súčasnosti je známych 35 oblastí so zdrojmi geotermálnej energie. Doposiaľ bolo na území Slovenskej republiky navŕtaných okolo 70 geotermálnych vrtov (z toho prevažná väčšina v Podunajskej nížine). Zásoby geotermálnych vôd rozdeľujeme na obnovované a neobnovované zásoby. U obnovovaných sa ťažba realizuje cez jeden vrt a ochladená voda je vypustená do tokov. Neobnovované zásoby GT vody sa musia pravidelne dopĺňať, preto sa okrem ťažobného vrtu musí navŕtať aj tzv. reinjektážny vrt, cez ktorý je geotermálna voda po odovzdaní tepla vo výmenníku, spolu so škodlivými plynmi a soľami, zatláčaná späť do podzemia. Je to spôsob, ktorý plne zodpovedá dnešným environmentálnym kritériám. Vo svete je veľa geotermálnych zdrojov, kde zo zeme vystupujúca prehriata para alebo horúca voda je vhodná na priamu výrobu elektrickej energie v parnej turbíne (Taliansko). Geotermálne vody na Slovensku majú nižšiu teplotu (45-130 C), preto sú vhodné prakticky iba na vykurovanie. Aplikácia geotermálnej energie v meste Košice V súvislosti s využitím geotermálneho zdroja tepla a v spolupráci s Teplárňou Košice, a.s., bola spoločnosťou ORTEP s.r.o. v roku 2002 spracovaná štúdia Optimalizácia spolupráce geotermálneho zdroja tepla z Košickej kotliny s Teplárňou Košice. Ďalej bola v tom istom roku spracovaná štúdia Geothermal Project in Košice, Slovakia spoločnosťou Houe & Olsan a/s (DK). Na túto tému boli publikované i niektoré články v odborných časopisoch (napr. WITTENBERGER, G., PINKA, J., SIDOROVÁ, M. (2006): Nové možnosti a perspektívy budovania horúcovodného potrubia z geotermálnych výmenníkových staníc do TEKO Košice. In: Acta Montanistica Slovaca, 1/11, s. 60-63.). Reálny scenár na území mesta Košice sa dá zhrnúť do nasledujúcich bodov: 1. Predpokladá sa, že geotermálna energia sa bude získavať v lokalitách Svinica, Bidovce, Olšovany a Ďurkov z hĺbky cca 3100 m. Horúca voda bude vytekať z vrtov samovoľne, takže ju netreba čerpať. Teplota výstupnej vody z vrtu sa pohybuje medzi 125 až 135 C, voľný výtok z jedného vrtu je 60 až 85 l/s, výkon jedného vrtu sa pohybuje medzi 17 až 20 MW (DK). 2. Výstupná voda z vrtov obsahuje značné množstvo solí (25 až 33 g/l) a plynov (DK). Na výstupe z vrtu je preto treba umiestniť tepelný výmenník, ktorým sa odovzdáva teplo z primárnej vody do čistej vody umožňujúcej ďalší transport tepelnej energie. Tepelný výmenník je potrebné konštruovať s ohľadom na zanášanie a korodovanie na primárnej strane a na konštrukčný pretlak okolo PN 16. 3. S ohľadom na zachovanie bilancie vodného bazénu je nutné ochladzovanú primárnu vodu injektovať späť do bazéna. To sa uskutočňuje druhým vrtom, vzdialeným od výstupného vrtu menej než 1 km. Injektovaná voda musí mať teplotu nižšiu ako 60 C (predpoklad 55-57 C). Injektáž vratnej vody zaisťuje Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 115

praktickú nevyčerpateľnosť zdroja (DK predpokladá konštantnú teplotu po dobu 30 rokov pri teplote injektovanej vody 40 C). 4. Predpokladaný výkon a dodávka tepla. ORTEP: 6 vrtov (dubletov) max. výkon 120 MW, prevádzkový výkon 100 MW. DK: pri využití 5 až 6 vrtov môže dodať jeden vrt 150 000 MWh/rok (predpokladá sa doba využitia 7500 h/r). DK: varianty (výkon dubletu 65 l/s): 4 dublety, výkon absorpčných tepelných čerpadiel 16 MW, 5 dubletov, výkon absorpčných tepelných čerpadiel 20 MW, 6 dubletov, iba tepelné výmenníky, 7 dubletov, iba tepelné výmenníky. 5. Pri ročnej dodávke tepla z protitlakových turbín TEKO 4400 TJ/r (1222 GWh/r) by mohla geotermálna energia pokryť cca 650 GWh/r dodávky (ORTEP), tj. asi 53 % tepla (doba trvania výkonu 100 MW je asi 5000 h/r a doba trvania dodávky TÚV s výkonom 50 MW asi 3000 h/r), zatiaľ čo DK predpokladá krytie asi so 40 %. Spotreba paliva a výroba elektriny by klesla približne o rovnaké percento. Doba využitia geotermálnej energie s výkonom vrtov 100 MW by bola celkovo asi 6500 h/r. 6. Riziková analýza. Okrem bežných technických a ekonomických rizík známych z obvyklých energetických projektov je projekt využitia geotermálnej energie zaťažený ďalšími rizikami: dominantné je riziko nespoľahlivosti získavania geotermálnej energie. Ťažba termálnej vody môže byť narušená zmenami v geologickom podloží, zmenami hydraulických pomerov v oblasti vodného bazénu alebo v dôsledku korózie a zanášania tepelných výmenníkov v prípade agresívnej a znečistenej termálnej vody. Tieto riziká je nutné znížiť na čo najmenšiu mieru podrobným geologickým prieskumom, experimentálnymi skúškami odberu a reinjektáže termálnej vody, počítačovým modelom hydraulických pomerov bazénu, chemickým rozborom termálnej vody, vhodnou voľbou konštrukcie a konštrukčných materiálov tepelných výmenníkov, popr. záložným výkonom. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 116

7.4 Zhrnutie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie pri zabezpečení dodávok tepla pre mesto Slovensko má značný nevyužívaný potenciál obnoviteľných zdrojov energie. Okrem geotermálnej energie najmä slnečná energia predstavuje značne nevyužitý potenciál rozdiel medzi technickým potenciálom a súčasným využívaním je alarmujúci (viď nasledujúca tab.). Tabuľka 51 Potenciál obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku v TJ, v roku 2012 Zdroj Technický potenciál Súčasné využitie Využiteľný potenciál Dostupný potenciál Ekonomický potenciál Geotermálna energia 22680 1224 21456 8424 4355 Veterná energia 2178 0 2178 505 150 Slnečná energia 18720 25 18695 4460 1270 Malé vodné elektrárne 3722 727 2995 749 299 Zdroj: 2002 Biomasa 40453 12683 27770 11868 2932 Celkom 87754 14659 73094 26006 9006 Energetická politika Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva, 2000, doplnené EGU, 2002, NEES Slovakia, Ako zdroj tepla pre individuálnych spotrebiteľov čaká na svoj rozvoj vyššie využívanie solárnej energie, a to ako pasívne (súčasť architektúry budov), tak aj aktívne - solárne panely, vákuové či klasické doskové so selektívnou vrstvou. Ako centrálny zdroj tepla je reálne využiteľná predovšetkým biomasa a geotermálna energia. Každý z uvedených zdrojov má pritom svoje špecifiká ako je rýchlosť nasadenia a regulácie výkonu, závislosť na vonkajších dodávkach paliva alebo elektrickej energie, investičné náklady, fixné a variabilné náklady, dopady na životné prostredie a pod. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 117

8 Predpokladaný vývoj spotreby tepla na území mesta scenáre budúceho vývoja spotreby tepla Vývoj spotreby tepla na území mesta má dlhodobo klesajúci trend a je predpoklad, že táto tendencia bude aj naďalej pokračovať. Tento trend je výsledkom realizácie úsporných opatrení v celom reťazci výroby, distribúcie a spotreby tepla v posledných rokoch a predovšetkým znižovaním spotreby tepla najmä v bytovo-komunálnom sektore. Scenáre vývoja spotreby tepla na území mesta Košice možno rozdeliť na: scenáre vývoja spotreby tepla v súčasných sústavách tepelných zariadení, scenáre vývoja spotreby tepla v rozvojových oblastiach na území mesta. 8.1 Predpokladaný vývoj úspor z výroby a distribúcie tepla v sústavách tepelných zariadení v SCZT mesta Košice Na základe vykonanej technickej analýzy a energetickej bilancie súčasnej sústavy CZT bol stanovený celkový potenciál úspor tepelných zariadení spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. a Tepelné hospodárstvo Košice, s.r.o. Potenciál úspor bol rozdelený na potenciál úspor pri výrobe a distribúcii tepla po jednotlivých tepelných okruhoch obidvoch spoločností. 8.1.1 Tepelné zariadenia spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. Potenciál úspor tepla zo zariadení spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. bol vyčíslený iba z distribúcie tepla primárnymi parnými rozvodmi tepla v celkovej výške 86 197 GJ tepla za rok. Za predpokladu realizácie takých technických opatrení dodávateľom tepla, pri ktorých dosiahnu úspory úroveň 80 %, budú úspory pri distribúcii tepla predstavovať 68 958 GJ. 8.1.2 Tepelné zariadenia spoločnosti Tepelné hospodárstvo Košice, s.r.o. Potenciál úspor pri výrobe a distribúcii tepla za tepelné okruhy plynových kotolní 967 GJ tepla za rok bol stanovovaný na základe vykonaných technických analýz a individuálneho posúdenia súčasnej technickej úrovne zariadení kotolní a rozvodov tepla. Za predpokladu realizácie takých technických opatrení dodávateľom tepla, na základe ktorých dosiahnu úspory úroveň 50 %, budú úspory pri výrobe a distribúcii tepla za tepelné okruhy plynových kotolní predstavovať 484 GJ. Rovnako potenciál úspor pri distribúcii tepla z sekundárnych rozvodov OST a zdrojoch tepla 37 114 GJ tepla za rok bol stanovovaný na základe vykonaných technických analýz a individuálneho posúdenia súčasnej technickej úrovne rozvodu tepla. Za predpokladu realizácie takých technických opatrení dodávateľom tepla, na základe ktorých dosiahnu úspory úroveň 60 %, budú úspory pri distribúcii tepla za tepelné okruhy predstavovať 22 268 GJ. Celkový potenciál úspor pri výrobe a distribúcii tepla realizáciou technických opatrení v sústave CZT v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov bude predstavovať 91 710 GJ z vyrobeného tepla. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 118

8.2 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v bytových objektoch zásobovaných teplom zo sústavy CZT Na základe vykonanej technickej analýzy a energetickej bilancie existujúcej sústavy CZT bol stanovený celkový potenciál úspor zo spotreby tepla v bytových a nebytových objektoch zásobovaných teplom z SCZT na 1 026 372 GJ za rok, čo predstavuje 1 226 784 GJ z vyrobeného tepla. Celkový reálny potenciál úspor tepla je však do značnej miery limitovaný skutočnou realizáciou technických opatrení. Za predpokladu, že sa na strane spotreby tepla v období počas 15 rokov zrealizuje 50 % z celkového potenciálu úspor v jestvujúcich objektoch spotreby tepla, je možné dosiahnuť úspory vo výške 613 392 GJ. 8.3 Predpokladaný vývoj spotreby tepla zo zdrojov tepla pre individuálnu bytovú výstavbu a byty s vlastným zdrojom tepla V roku 2005 bolo na území mesta spotrebovaných v zdrojoch tepla pre individuálnu bytovú výstavbu a byty s vlastným zdrojom tepla 1 555 572 GJ tepla. Vzhľadom k poznaniu súčasnej technickej úrovne zariadení na výrobu tepla a stavu objektov spotreby tepla bol potenciál úspor tepla na strane výroby tepla stanovený na úroveň 10 % a na strane spotreby tepla na úroveň 20 %. Celkový odhadovaný potenciál úspor tepla pri výrobe a spotrebe tepla v objektoch, ktoré nie sú zásobované teplom z SCZT je 30 %, čo predstavuje 466 672 GJ. Na základe predpokladaného vývoja rastu ceny paliva používaného na vykurovanie bytových domov je predpoklad, že spotrebitelia budú v uvažovanom časovom horizonte systematicky pristupovať k realizácii úsporných opatrení. Za predpokladu, že v uvažovanom časovom horizonte 15 rokov bude realizovaných aspoň 60 % energetických úsporných opatrení, možno dosiahnuť zníženie spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV celkovo o 280 000 GJ. 8.4 Predpokladaný vývoj spotreby tepla zo zdrojov tepla pre verejný sektor Aj vo vývoji spotreby tepla na území mesta vo verejnom sektore možno očakávať klesajúci trend. V roku 2005 predstavovala v tomto sektore spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV 278 166 GJ. Vzhľadom k poznaniu súčasnej technickej úrovne zariadení na výrobu, dodávku tepla a stavu objektov spotreby tepla bol potenciál úspor tepla na strane výroby a distribúcie tepla stanovený na úroveň 10 % a na strane spotreby tepla na úroveň 30 %. Celkový odhadovaný potenciál úspor tepla pri výrobe, distribúcii a spotrebe tepla v objektoch, ktoré nie sú zásobované teplom z SCZT, je 40 %, čo predstavuje 111 266 GJ. Za predpokladu, že v uvažovanom časovom horizonte 15 rokov bude realizovaných aspoň 50 % energetických úsporných opatrení, možno dosiahnuť zníženie spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV celkom o 55 633 GJ. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 119

8.5 Predpokladaný vývoj spotreby tepla zo zdrojov tepla podnikateľského sektora V roku 2005 bolo na území mesta spotrebovaných v zdrojoch tepla podnikateľského sektora na vykurovanie a prípravu TÚV 536 398 GJ tepla. Vzhľadom k poznaniu súčasnej technickej úrovne zariadení na výrobu, distribúciu tepla a stavu objektov spotreby tepla bol potenciál úspor tepla na strane výroby a distribúcie tepla stanovený na úroveň 15 % a na strane spotreby tepla na úroveň 25 %. Celkový odhadovaný potenciál úspor tepla pri výrobe, distribúcii a spotrebe tepla v objektoch, ktoré nie sú zásobované teplom z SCZT, je 40%, čo predstavuje 214 559 GJ. Za predpokladu, že v uvažovanom časovom horizonte 15 rokov bude realizovaných aspoň 50 % energetických úsporných opatrení, možno dosiahnuť zníženie spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV celkovo o 107 280 GJ. 8.6 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v rozvojových oblastiach V tejto kapitole je súhrnne uvedený prehľad disponibilných územných kapacít pre výstavbu bytových domov (BD), rodinných domov (RD) občianskej vybavenosti a priemyslu. Návrh rozvoja plôch pre bývanie, občiansku vybavenosť a priemysel podľa Územného plánu mesta Košice s uvedením potreby tepla pre byty a objekty občianskej vybavenosti je uvedený v nasledovných mapách a tabuľke. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 120

Obrázok 8 Rozvojové oblasti na území mesta Košice Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 121

Tabuľka 52 Predpokladaná potreba tepla pre plánovanú výstavbu v mestských častiach Mestská časť Lokalita Predpokladaná Predpokladaná Počet potreba tepla Občianska vybavenosť potreba tepla bytov ( GJ ) ( GJ ) Priemysel Dargovských hrdinov Juh 1. Pod furčou 3. VŠA 80 dostavba OPTIMA, KIKA, Carrefour 4 000 8 500 služby,obchody JOBELSA 500 sklady, výroba 2. OC VIII.okr. 4. Kasárne kpt.jaroša administratíva, kultúra, školstvo 4 000 administratíva, Vysoká škola 4 500 5. Klimkovičova 230 11 500 obchody, služby 1 200 KVP 6. Kopa-Girbeš 1 500 75 000 školstvo 3 000 7. Povrazy 255 12 750 hotel 160 osôb, ubytovňa 50 osôb 6 300 dom dôchodcov 55 osôb 2 750 Nad jazerom 8. Pri mlyne hypermarket 2 500 priemyselná zóna Sever 9. Anička športovo-rekreačný areál 1 000 10. Výslnie 100 5 000 Sídlisko Ťahanovce 11. Pod americkou tr. 800 40 000 administratíva, obchody 1 500 výroba 12. Pivovar 85 4 250 hotel 270 osôb, administratíva, obchody 10 000 Staré mesto 13. Centrum Malinovského kasárne 5 000 14. Nám. Osloboditeľov Aupark-obchody, administratíva 10 000 Šaca 15.Rodinné domy 300 15 000 primyselná zóna nový Bytové domy 130 6 500 hospodársky dvor VSŽ 16. Grot 410 20 500 Vysoká škola 4 500 17. OC Terasa 1 000 50 000 administratíva, obchody 1 500 Západ 18. Nemocnica I 500 25 000 administratíva, obchody 1 500 19. Nemocnica II 250 12 500 služby 500 20. Bardejovská obchody, služby 500 21. Luník VIII dostavba VŠ, obchody, služby 2 500 Barca 22. pri VSS 55 2 750 priemyselný park 23. Juh 170 8 500 Džungľa - - - 24. Kraľovec 100 5 000 penzióny 70 osôb, hotel 100 osôb, 5 100 Kavečany reštaurácie 120 osôb 2 500 25. Rožok 65 3 250 26. Pri cintoríne 65 3 250 Košická Nová Ves 27. Východ 850 42 500 hotel 150 osôb 7 500 výroba 28. Západ 610 30 500 penzióny 100 osôb 5 000 sklady, výroba 29. Pri jazere 210 10 500 supermarket 2 500 30. Na hore 80 4 000 Krásna 31. Pri cintoríne 30 1 500 32. Pri Hornáde 35 1 750 33. Pri hosp. dvore 75 3 750 34. Pri mlyne 120 6 000 športovo-rekreačný areál 1 000 Lorinčík 35. Breziny 30 1 500 36. Východ 610 30 500 Luník IX. 37. Dostavba 500 25 000 Myslava 38. Kopa 275 13 750 Pereš 39. Dostavba v obci 900 45 000 Poľov 40. Sever, Západ 505 25 250 obchody, služby 500 výroba, sklady Šebastovce 41. Západ, Juh 410 20 500 hosp.dvor-sklady, výroba 42. IV. a V. stavba 2 320 116 000 Ťahanovce 43. Pod vinicami 110 5 500 44. Vinice, želiar 200 10 000 45. Zemník hotel 140 osôb 4 200 Vyšné Opátske 46. David obchody, služby 500 47. Rozptyl v obci 130 6 500 Celkom za mesto Košice 14 095 704 750 100 550 S ohľadom na súčasný demografický vývoj mesta, nastúpený trend migrácie obyvateľstva, môžeme predpokladať, že v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov bude realizovaných maximálne 60% projektov z navrhovanej bytovej výstavby, t.j. bude postavených 8 457 bytov. Potom predpokladaná potreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV bude 422 850 GJ. Zásobovanie teplom novopostavených bytových domov bude v závislosti od technických možností riešené z existujúceho systému CZT a v novopostavených rodinných domoch z individuálnych zdrojov tepla. V občianskej vybavenosti je predpoklad, že v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov bude realizovaných maximálne 70% projektov z navrhovanej výstavby. Potom predpokladaná potreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV bude 70 385 GJ. Je predpoklad, že zásobovanie Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 122

teplom novopostavených objektov občianskej vybavenosti bude v prevažnej miere riešené zo systému CZT. Vývoj spotreby tepla rozvojových oblasti v priemyselnom sektore závisí predovšetkým od druhu priemyselnej výroby a potreby tepla pre inštalovanú technológiu a potreby tepla pre vykurovanie objektov administratívneho charakteru. Celková predpokladaná potreba tepla v rozvojových oblastiach v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov sa predpokladá na úrovni 493 235 GJ. 8.7 Predpokladaný vývoj realizácie potenciálu úspor na území mesta V nasledovnej tabuľke sú uvedené celkové spotreby palív, vyrobené teplo, potenciál úspor tepla a predpokladané úspory spotreby tepla v časovom horizonte 15 rokov v existujúcich zdrojoch tepla sústavy CZT, zdrojoch tepla pre verejný a podnikateľský sektor a zdrojoch tepla pre bytovú výstavbu a individuálnu bytovú výstavbu. Tabuľka 53 Predpokladaný vývoj realizácie potenciálu úspor v rámci mesta Sektor (energetický systém) Sústava CZT - dodávka tepla pre bytové a nebytové objekty Individuálna bytová výstavba a byty s vlastným zdrojom tepla Verejný sektor Podnikateľský sektor Ostatný výrobcovia tepla zabezpečujúci dodávku tepla Spolu Palivo Spotreba Zemný plyn 109 143 (tis.m 3 ) Čierné uhlie 135 284 (t) Komunálny odpad 72 600 (t) Zemný plyn 47 895 (tis.m 3 ) Elektrická energia 8 599 (MWh) Tuhé palivo 4 105 (t) Zemný plyn 8 793,4 (tis.m 3 ) Elektrická energia 1 377,2 (MWh) Tuhé palivo 152,2 (t) Kvapalné palivo 1,2 (t) Zemný plyn 16 997,4 (tis.m 3 ) Elektrická energia 73 (MWh) Tuhé palivo 986,4 (t) Kvapalné palivo 12,6 (t) Zemný plyn 8 005 (tis.m 3 ) Elektrická energia 92 (MWh) Zemný plyn 190 834 (m 3 ) Elektrická energia 10 141,2 (MWh) Tuhé palivo 140 528 (t) Kvapalné palivo 13,8 (t) Komunálny odpad 72 600 (t) Bilančné údaje za rok 2005 Vyrobené teplo 6 845 366 (GJ) 1 351 062 (GJ) 1 555 572 (GJ) 278 166 (GJ) 536 398 (GJ) 9 460 777 (GJ) Potenciál úspor tepla 466 672 (GJ) 111 266 (GJ) 214 559 (GJ) 2 192 614 (GJ) Predpoklad realizácie potenciálu úspor 705 102 (GJ) 705 102 (GJ) 55 633 (GJ) 107 280 (GJ) 245 275 (GJ) 49 055 (GJ) 29 433 (GJ) 1 177 448 (GJ) Je reálny predpoklad, že realizáciou racionalizačných a úsporných opatrení na strane výroby, distribúcie a spotreby tepla v uvažovanom období 15 rokov sa dosiahnu úspory v minimálnej výške 1 177 448 GJ z vyrobeného tepla. V predpokladanom vývoji realizácie potenciálu úspor nie je zahrnutá sústava tepelných zariadení spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o., nakoľko stanovenie potenciálu úspor je podmienené potrebou vypracovania samostatnej technickej analýzy sústavy tepelných zariadení spoločnosti. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 123

Okrem uvedeného poklesu spotreby tepla je treba počítať s nárastom spotreby tepla novovybudovaných bytových domov a objektov individuálnej bytovej výstavby. Plánovaná spotreba tepla týchto objektov predstavuje 493 235 GJ tepla. Súčasný systém centrálneho zásobovania mesta Košice s centrálnym zdrojom tepla TEKO a jeho vybudovaná zdrojová a distribučná kapacita postačuje pokryť existujúce a predpokladané budúce potreby tepla pre rozvojové plochy na území mesta. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 124

II. NÁVRHOVÉ ŠTÁDIUM Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 125

II.a Určenie alternatív rozvoja sústav tepelných zariadení a výber ekonomicky najoptimálnejšej varianty Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 126

Súhrn Cieľom tejto časti Určenie alternatív rozvoja sústav tepelných zariadení a výber ekonomicky najoptimálnejšej varianty je stanovenie strategických cieľov a priorít a taktiež podrobná analýza podmienok ovplyvňujúcich výber alternatív pre obnovu zdrojovej časti SCZT. 1. Kapitola obsahuje radu informácií z oblasti vonkajšieho (globálneho) okolia, keďže energetika je vzhľadom k nerovnomernému rozloženiu zásob energetických surovín predmetom medzinárodnej politiky. 2. Kapitola je súhrnom podkladovej technickej analýzy zhotovenej košickou regionálnou pobočkou Slovenskej Inovačnej a Energetickej Agentúry. 3. Kapitola obsahuje prehľad silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb súvisiacich s rozvojom tepelnej energetiky mesta Košice. Mesto Košice s kompaktnou zástavbou, a teda aj hustotou, má predpoklad k zachovaniu SCZT ako základného spôsobu zaistenia tepelnej energie. Ostatné individuálne spôsoby možno považovať za doplnkové, ktoré sa uplatnia v území mimo dostupnosti sústav SCZT. 4. Kapitola vytyčuje strategické ciele rozvoja. Hlavným cieľom je zaistiť ekonomicky a sociálne prijateľný a environmentálne šetrný rozvoj tepelnej energetiky na území mesta s ohľadom na zachovanie kontinuity ekonomického rozvoja mesta. 5. Kapitola stanovuje priority z hľadiska životného prostredia. Na prvom mieste je to znižovanie spotreby energie realizáciou opatrení pre úspory energie, nasledované využívaním disponibilnej tepelnej energie, ktorá nevyžaduje spaľovanie palív: energie slnečného žiarenia (pasívne i aktívne systémy), energie vznikajúcej v existujúcej spaľovni odpadov KOSIT a geotermálnej energie. Pri použití fosílnej energie uprednostňuje kogeneračné technológie. 6. Kapitola sa venuje podrobnému ekonomickému vyhodnoteniu dvoch základných reálnych fosílnych variant obnovy centrálneho zdroja TEKO. 7. Záver tejto časti konštatuje, že z uskutočnených rozborov a prepočtov vyplýva možnosť využiť pri obnove centrálneho zdroja ako uhoľné, tak aj plynové technológie. Pokiaľ sa však investor rozhodne pre plynovú technológiu, musí dokázať predať elektrinu výhodnejšie než sú súčasné ceny stanovené ÚRSO. To je možné jednak predajom systémových služieb, jednak uzavretím dlhodobých zmlúv za vyššie ceny než je v uskutočnených výpočtoch predpokladané. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 127

1 Situačná analýza vonkajšie okolie V situačnej analýze je nutné rozlišovať vonkajšie okolie, ktoré pôsobí na všetky subjekty zhodne a vnútorné okolie, v ktorom sa odohráva konkurenčné pôsobenie subjektov ovplyvnených koncepciou rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky. Výsledky situačnej analýzy vyústia v prehľadnú analýzu silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb (SWOT). Vonkajšie okolie Makroekonomika Technológie Ochrana klímy Vnútorné okolie Konkurenti Dodávatelia Koncepcia Zákazníci Potenciálni konkurenti Substitučné služby Sociálna politika Politika, legislatíva Svet/EÚ 1.1 Makroekonomická situácia hospodárstva Slovenskej republiky Makroekonomickú situáciu možno najlepšie vyjadriť medzinárodným porovnaním priebehu rastu HDP. Obrázok 9 Medzinárodné porovnanie - rast HDP v % Roční růst HDP v % % 9 8 7 6 5 4 3 2 1 0-1 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 EU-25 EU-15 Eurozóna Německo Francie Velká Británie Rakousko U.S.A. Japonsko Maďarsko Polsko Slovensko Česko Zdroj: www.mfcr.cz/makropre, Makroekonomická predikcia ČR Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 128

Podľa štatistík a predpovedí na roky 2007 a 2008 je Slovenská republika najviac rozvíjajúcou sa ekonomikou EÚ. Tabuľka 54 Medzinárodné porovnanie - rast HDP v % 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 EÚ-25 3,0 3,9 2,0 1,2 1,2 2,3 1,7 2,7 2,2 2,3 EÚ-15 3,0 3,9 1,9 1,1 1,0 2,1 1,5 2,7 2,1 2,3 Eurozóna 2,9 3,9 1,9 0,9 0,8 1,7 1,5 2,6 2,0 2,2 Nemecko 2,0 3,2 1,4 0,0-0,2 0,8 1,1 2,5 1,7 1,9 Francúzsko 3,3 4,1 1,8 1,1 1,1 2,0 1,2 2,1 2,0 2,3 Veľká Británia 3,0 4,0 2,4 2,1 2,7 3,3 1,9 2,6 2,4 2,5 Rakúsko 3,3 3,4 0,6 0,5 0,8 2,3 2,6 3,2 2,5 2,5 U.S.A. 4,4 3,7 0,8 1,6 2,5 3,9 3,2 3,3 2,5 2,8 Japonsko -0,1 2,9 0,4 0,1 1,8 2,3 2,7 2,4 2,1 2,2 Maďarsko 4,2 5,2 4,1 4,3 4,1 4,9 4,2 4,0 2,4 3,0 Poľsko 4,5 4,2 1,1 1,4 3,8 5,3 3,5 5,2 4,8 4,8 Slovensko 1,5 2,0 3,2 4,1 4,2 5,4 6,0 8,0 8,3 7,0 Česko 1,3 3,6 2,5 1,9 3,6 4,2 6,1 5,9 5,0 5,0 Zdroj: www.mfcr.cz/makropre, Makroekonomická predikcia ČR 1.2 Energetická politika Slovenskej republiky 1 Možno predpokladať, že štruktúra spotreby primárnych energetických zdrojov sa bude meniť v prospech vyššieho využitia zemného plynu a obnoviteľných zdrojov energie, čo bude spôsobené poklesom spotreby uhlia v dôsledku sprísnených emisných limitov. Takmer 90% primárnych energetických zdrojov (vrátane jadrového paliva) sa dováža. Hlavným cieľom Národohospodárskej stratégie SR je zabezpečiť trvalo udržateľný ekonomický rast SR. Tento je podmienený zabezpečením bezpečnej a spoľahlivej dodávky energie pri optimálnych nákladoch s prihliadnutím na aspekty životného prostredia a s dôrazom na sebestačnosť výroby elektriny. Zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj energetických odvetví. Prijať primerané opatrenia na eliminovanie dopadov z odstavenia niektorých súčasných zdrojov z prevádzky tak, aby SR nebola závislá na dovoze elektriny v dlhodobom výhľade. Modernizovať energetické zdroje a technologické procesy so súčasným znižovaním energetickej náročnosti a znižovaním negatívnych vplyvov na životné prostredie. Zabezpečiť technickú bezpečnosť energetických zariadení, kvalitu a zodpovedajúcu úroveň údržby sústav a sietí. Zavádzať nové technológie, inovácie a najlepšie dostupné techniky v energetike. Podporiť využívanie zdrojov s kombinovanou výrobou elektriny a tepla. V r. 2002 bolo v SR v prevádzke viac ako 40 zdrojov kombinovanej výroby elektriny a tepla s celkovým inštalovaným elektrickým výkonom vyšším ako 20 MW, ktoré vyrobili viac než 70 GWh. Pre vlastnú spotrebu sa z týchto zdrojov využíva cca 72 % vyrobenej elektriny, zvyšok je dodaný do verejnej siete. V roku 2010 sa predpokladá potenciál v bytovo-komunálnej sfére 320 MW a v priemysle 480 MW. Vytvorenie podmienok na podporu a rozvoj kombinovanej výroby elektriny a tepla prispeje k zvýšeniu energetickej účinnosti a zlepšeniu bezpečnosti dodávky energie. Tým sa zlepší využiteľnosť energie a dosiahne sa aj jej úspora. 1 http://www.google.cz/saarch?hl=cs&q=z%c3%a1sady+energetickej+politiky+slovenskej+repub liky&lr Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 129

Jednou z úloh regulátora bude určovanie cien elektriny vyrábanej z obnoviteľných a druhotných zdrojov energie a zo zdrojov z kombinovanej výroby tepla a elektriny a intenzifikácia využitia týchto progresívnych energetických technológií. Ako optimálny spôsob privatizácie u teplárenských akciových spoločností je predaj 51 % akcií strategickému investorovi a 49 % akcií bezodplatný prevod na mestá, v ktorých sa príslušná spoločnosť nachádza. Zníženie emisií skleníkových plynov pri výrobe elektriny a v plynárenstve podporí vyššia energetická účinnosť výroby elektriny a podpora účinnejších konverzných technológií a ušľachtilejších palív a nárast podielu energie z obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Medzi základné dokumenty, v ktorých SR deklaruje podporu obnoviteľným zdrojom energie (OZO), patrí Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie 2, ktorú vláda schválila v roku 2003. Najväčšie geotermálne ložisko v SR s možným výkonom až 300 MW t leží v Košickej kotline. S využitím geotermálnej energie sa uvažuje v rámci projektu geotermálneho zdroja v Košickej kotline s elektrickým výkonom 5 MW a s očakávanou ročnou výrobou elektriny 40 GWh. V súčasnosti sa hľadajú možnosti financovania projektu zásobovania teplom mesta Košice z tohto geotermálneho zdroja. V sektore elektroenergetiky a teplárenstva otvára nahradenie pevných palív a potreba nových kapacít založených na moderných a efektívnych technológiách dobré vyhliadky pre využívanie zemného plynu. Na uspokojenie rastúceho dopytu po elektrine vo všetkých segmentoch je zemný plyn dostatočne flexibilný na to, aby dokázal splniť príslušné požiadavky odberateľov elektrickej energie. Využitie plynu je ekologické a dá sa uprednostniť pri nahradení pevných palív z dôvodov ochrany životného prostredia, najmä ak sa používa v centrách miest na diaľkové vykurovanie. Pre zabezpečenie vyrovnanej bilancie bude okrem náhrady za vyradené výkony potrebné zabezpečiť aj rastúcu spotrebu elektriny (Obrázok 10). 2 http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/49b88489bb362ab8c1256cfd0037ca11?opend ocument Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 130

Obrázok 10 Bilancia dosiahnuteľného výkonu existujúcich zdrojov SR MW 9000 8000 Bilancia dosažiteľného výkonu SR v čase ročného maxima bez uvádzania nových kapacít Inštalovaný výkon v SR 7000 6000 5000 4000 3000 Dosažiteľný výkon v maxime zaťaženia Maximálne zaťaženie (pri vývoji spotreby podľa referenčného variantu) Maximálne zaťaženie+ požadovaná dispečerská záloha potrebné zabezpečiť 2573 MW 2000 2000 2005 2010 2015 2020 roky Zdroj: Energetická politika SR V rokoch 2006 až 2008 dochádza v SR ku kumulácii vyradenia veľkých elektrárenských kapacít (Obrázok 11). Do roku 2010 má byť vyradených cca 1794 MW elektrických výkonov, ktoré zabezpečujú 8,09 TWh. Po roku 2006 bude odstavených 1354 MW a v roku 2008 ďalších 440 MW inštalovaných výkonov. Pokiaľ nebude realizované dokončenie 3. a 4. bloku v Mochovciach, stane sa SR závislá na dovoze elektrickej energie. Z významnejších energetických projektov prichádza v tomto období do úvahy len výstavba PPC Malženice 385 MW a realizácia fluidného bloku 125 MW v ENO. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 131

Obrázok 11 Postupné vyraďovanie zdrojov elektriny GWh 40000 Bilancia elektrickej energie SR s postupným vyraďovaním zdrojov Celková spotreba elektriny SR 35000 30000 25000 Dosažitelná výroba elektriny SR ENOA Nezávislí výrobcovia EVO2 ENOB EVO1 EBO1 P otrebné nahradiť novým i zdrojm i 20000 2000 2005 2010 2015 2020 roky Zdroj: Energetická politika SR Rozhodujúce sú nasledovné investičné akcie a ich kapacity. Tabuľka 55 Investičné akcie nových elektrární Elektráreň náklady spolu (mil. Sk) roky realizácie Zvyšovanie jadr. bezp. a saizm. odolnosti V2 9 978 do r. 2009 ROVE - riadenie obchodu a výroby elektriny 572 do r. 2006 ENO A FK 98 MW t 1 100 2005-2007 ENO B - FK 125 MWe 5 400 2005-2007 MO 3. a 4. bl. dostavba, 942 MWe 42 434 2005-2010 EVO 2 - predradenie ST k bl. 5, 6 2 285 2006-2007 PPC Malženice 385 MW 9 650 2005-2007 Malé vodné elektrárne 1 220 2007-2013 Zdroj: Energetická politika SR Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 132

Tabuľka 56 Predpokladané prírastky nových výkonov a výroby Nové kapacity Výkon (MW) Výroba (TWh) Rok uvedenia do prevádzky (rok) zvyšovanie výkonu V2 62 0,40 2008 zvyšovanie výkonu EMO 1,2 62 0,40 2011 obnova ENO B 125 0,63 2008 obnoviteľné zdroje a kogenerácia 150 0,45 postupne do roku 2013 realizácia nových blokov (mimo SA) 400 2,00 2008 Spolu bez MO 34 799 3,88 MO 34 942 6,00 2009-2010 Spolu s MO 34 1741 9,88 Zdroj: Energetická politika SR Ako sa prejaví realizácia týchto investičných akcií, ukazuje nasledujúci graf (Obrázok 12). Obrázok 12 Bilancia elektrickej energie so zahrnutím potenciálnych nových zdrojov Bilancia elektrickej energie SR s postupným nahradzovaním zdrojov Celková spotreba elektriny SR 40000 referenčný scenár Dosažitelná výroba elektriny v SR (SE+nezávislí výrobcovia) 35000 GWh 30000 25000 Ďalšie nové zdroje MO34 20000 2000 2005 2010 2015 2020 Roky Zdroj: Energetická politika SR Do 31.12.2007 dôjde v súlade s európskou legislatívou k sprísneniu emisných limitov pre tuhé znečisťujúce látky, SO 2 a NO x. Jednou zo základných úloh a povinností štátu je zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú, technicky a technologicky primerane rozvinutú, environmentálne prijateľnú a ekonomicky efektívnu prevádzku prenosovej elektroenergetickej sústavy, s trvalo udržateľným rozvojom jej rozhodujúcich funkcií. V podmienkach SR je v priamom záujme štátu byť zriaďovateľom a vlastníkom samostatného Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 133

podnikateľského subjektu vo forme akciovej spoločnosti, v ktorej majetku sú všetky zariadenia prenosu elektrickej energie na území štátu. Významnou výhodou centralizovaného zásobovania teplom je možnosť kombinovanej výroby tepla a elektriny. Postupná liberalizácia trhu mení výrazne podmienky zásobovania energiou. Palivo sa stáva významnou zložkou nákladov, v dôsledku čoho rastie význam zdrojov energie s čo najnižšími nákladmi a s čo najnižším vplyvom na životné prostredie. Najmä z týchto dôvodov je uplatnenie kombinovaných zdrojov, z hľadiska absolútnej úspory primárnych energetických zdrojov a tým aj zníženia energetickej náročnosti ekonomiky, nesporné. V trhových podmienkach je takáto výroba jednoznačne najefektívnejšia a s najnižšími cenami pre spotrebiteľov. 1.3 Energetická politika Európskej Únie Európa vkročila do nového energetického veku. Globálny dopyt po energiách rastie pri ich nestabilných a vysokých cenách. Rastú emisie skleníkových plynov, zásoby ropy a plynu sa koncentrujú do niekoľko málo krajín. Európa i zvyšok sveta nezareagovali dostatočne rýchlo v zavádzaní nízkouhlíkových technológií a v zvyšovaní energetickej účinnosti. V dôsledku toho sa stali zmeny klímy reálnou hrozbou a zhoršuje sa spoľahlivosť dodávok energie. (Emisie skleníkových plynov v r. 2010 prekročia hodnoty r. 1990 o 2% a v r. 2030 o 5%). Závislosť EÚ na dovoze energií sa zvýši zo súčasných 50%, pričom v priemyselne vyspelých krajinách o 60 až 80%). Európa je na tom totiž z hľadiska zásob fosílnej energie zo všetkých svetových regiónov najhoršie (Obrázok 13). Obrázok 13 Rozloženie overených zásob fosílnej energie Rozložení ověřených zásob fosilní energie Evropa Asie a Oceánie Severní Amerika Stř. a Již. Amerika Afrika uhlí zemní plyn ropa Bývalý SSSR Střední Východ 0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% Prameň: BP Statistical Review of World Energy June 2007 Dňa 10. 1. 2007 bol zverejnený materiál Európskej komisie (COM/2006/847 final) nazvaný Smerom k európskemu strategickému energetickému plánu (Towards a European Strategic Energy Technology Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 134

Plan). Materiál je určený Rade Európy, Európskemu parlamentu, Európskemu ekonomickému a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Vízia európskej energetickej budúcnosti Pri zabezpečovaní spoľahlivosti a udržateľnosti dodávok energie sa musí európsky energetický systém zdokonaliť v týchto smeroch: 1) zvyšovanie účinnosti výroby a využitie energie pri znižovaní energetickej intenzity; 2) diverzifikácia energetického mixu v prospech udržateľných a nízkouhlíkových technológií; 3) odstránenie uhlíka z dopravy prechodom na iné palivá; 4) plná liberalizácia a vzájomné prepojenie energetických systémov, vrátane inteligentných informačných a komunikačných technológií. Predpokladaný technický vývoj: 1) v r. 2020 20% trhovej obnoviteľnej penetrácie pomocou technického pokroku, vrátane širokého zavádzania hybridnej dopravy; 2) v r. 2030 pokročilá dekarbonizácia a ekonomicky efektívne obnoviteľné zdroje; pokračujúca diverzifikácia palív v doprave pomocou 2. generácie biopalív a vodíkových palivových článkov; 3) v r. 2050 ukončenie nového energetického mixu z obnoviteľných zdrojov, udržateľného uhlia, plynu a vodíka i štiepnej energie 4. generácie i energie fúznej. Vitálna rola energetických technológií Technologické inovácie v energetike formujú spoločnosť: parné stroje spustili priemyselnú revolúciu, spaľovacie motory umožnili hromadnú dopravu, plynové turbíny v letectve komprimovali svet. Rozhodujúci význam pre explóziu energetických technológií majú ceny. Energie prepojili sociálny a ekonomický vývoj spoločnosti tým, že jej vrátili zraniteľnosť pri poruchách dodávok. Energie tiež ničia planétu, pričom najškodlivejší je skleníkový efekt plynných emisií. Technológia 21. stor. má tak existenčnú rolu pri trvalom rozdvojení ekonomického rozvoja a environmentálnej degradácie pri zabezpečovaní dostatku čistej a spoľahlivej energie. Vedie k tomu potreba zvyšovania energetickej účinnosti a zavádzanie nízkouhlíkových technológií, doprevádzané stabilným trhom na uhlíkové emisie. Tieto technológie sú samozrejme spojené so zmenami ľudského správania, ktoré môžu samy ovplyvniť. Väčšie a lepšie investície do nových energetických technológií musia byť strategickou prioritou EÚ, čo povedie k zrýchleniu rastu i pracovných príležitostí. (IAE predpokladá, že bude nutné vo svete investovať do r. 2030 do energetickej infraštruktúry 16 bil. EUR, čo prinesie zvýšenie exportného potenciálu EÚ.) EÚ musí byť na čele popísaného globálneho úsilia. Čo sa doposiaľ dosiahlo Na úrovni EÚ bol zahájený v energetike výskum a vývoj v 60. rokoch, spočiatku v rámci aktivít Európskej montánnej únie a Euratomu. Vývoj využitia vetra viedol k 100-násobnému zvýšeniu jednotkového výkonu (z 50 kw na 5 MW) a znížil výrobné náklady o 50%. V dôsledku toho vzrástol inštalovaný výkon 24krát na 53 MW, z toho 73 % v Európe. Svetová výroba fotovoltaických elementov vzrástla z 90 na 1760 MW/a a cena modulu klesla z 5 na 3 EUR/W. V Európe vzrástol inštalovaný výkon fotovoltaiky 35krát na 7800 MW (rýchlosťou 35% ročne). Účinnosť uhoľných elektrární sa za posledných 35 rokov zvýšila o 1/3 (na 40 až 45%) a v hromadnom merítku bola v EÚ zavedená redukcia klasických polutantov. V oblasti jadrovej fúzie rozvinula EÚ kľúčový program ITER. Nedostatočnosť doterajších úspechov Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 135

Súčasné trendy a ich predikcie do budúcnosti ukazujú, že zatiaľ sa toho neuskutočnilo dosť. Bude nutná rozsiahla zmena v európskej energetickej inovácii od základného výskumu až po trh (od 80. rokov sa v OECD znížili prostriedky na výskum o 50%!). Hlavným ťahúňom potrebných zmien musia byť súkromní investori. (Predošlé prostriedky v EÚ na výskum v energetike predstavovali 574 mil. EUR/rok; majú byť zvýšené na 886 mil. EUR/rok. V porovnaní s tým na rovnaký účel vydali USA v r. 2005 3,6 mld. USD a plánujú pre r. 2007 4,4 mld. USD a na roky 2008 i 2009 po 5,3 mld. USD). Príklady medzinárodnej spolupráce môžu byť ITER (jadrová fúzia), IPHE (vodík), CSLF (uhlík) a GIF (jadrové štiepenie). Európsky strategický plán energetických technológií SAT (Strategic Energy Technology Plan) EÚ musí reagovať okamžite a naliehavo, pretože transformácia energetických systémov bude trvať dekády. Pre urýchlenie technologického vývoja a uvedenie jeho výsledkov na trh je k dispozícii rada nástrojov (mimo iného zriadenie EIT, Európskeho inštitútu pre technológie alebo zostavenie SAT plánu (jeho prvý návrh má byť spracovaný v polovici r. 2007). Závery 1) Svet vstúpil do novej energetickej éry. 2) Energetické technológie majú existenčnú rolu pri zlaďovaní ekonomického rozvoja a environmentálnej degradácie. 3) Je neúnosné pokračovať v doterajšom systéme tradičného biznisu. 4) Nutnosť zvýšenia nákladov na existujúce energetické programy. 5) Zostavenie a zavádzanie SAT-plánu (Strategického plánu energetických technológií) v r. 2007. 1.4 Obnova elektrárenského parku krajín EÚ-27 Energetická politika SR očakáva, že po vyčerpaní súčasných rezervných kapacít okolo roku 2010 bude deficit výroby elektriny. Tento predpoklad vystríha pred spoliehaním sa na dovoz lacnej elektriny. Preto jednou z dôležitých priorít je minimalizácia závislosti na dovoze elektriny v dlhodobom výhľade.. Vzhľadom na uvedené sa dá očakávať, že v budúcich rokoch v dôsledku vyraďovania súčasných a nedostatočného budovania nových zdrojov môže nastať v Európe deficit výroby, ktorý spôsobí výrazný nárast ceny elektriny. V súčasnom globalizovanom svete, keď boli energetické podniky sprivatizované, sú riziká (a teda i riziká zabezpečenia vyrovnanej bilancie výroby a spotreby elektrickej energie) riešené predovšetkým trhovými silami. Štáty nemôžu cenu elektriny a plynu (komodity) na liberalizovanom spoločnom trhu ovplyvňovať, môžu ovplyvňovať iba ich zdanenie. Štát nemôže zaistiť, aby na komparatívnych výhodách miestnych zdrojov participovali spotrebitelia a obchodníci s elektrinou k tomu nemajú dôvod. Slovenský spotrebiteľ dostane svoju elektrinu za európsku cenu bez ohľadu na to, či je vyrábaná v SR alebo inde. Jej cenu určujú obchodníci, nie štát. Alokácia investičného kapitálu energetických firiem do jednotlivých oblastí energetiky podľa rizika (uhoľná, plynová, jadrová, OZE) bude vždy efektívnejšia než inherencia štátu. Vedie k oveľa správnejším cenovým signálom odrážajúcim riziko a vzácnosť toho ktorého zdroja energie a môže tak účinne ekonomicky ovplyvňovať stranu dopytu. Vzhľadom k spoločnému liberalizovanému trhu s elektrinou a prepojenej sústave môže energetická spoločnosť budovať svoje zdroje kdekoľvek v Európe, kde je to pre ňu výhodné. Štát môže jej investíciám brániť, ale nemôže ich nariaďovať. Z tohto pohľadu je poučné vnímať, ako sa liberalizovaný trh vyrovná so skutočnosťou, že mnoho európskych elektrární je starších ako 30 rokov a bude ich treba obnoviť. Pre informáciu je vhodné uviesť údaje zo švédskej databáze elektrárenského parku krajín EÚ-27. V súčasnosti sa obnovuje 29% elektrárenského parku, z toho absolútne bude budovaných najviac plynových elektrární (95,5 GW), ďalej elektrární na uhlie (43,6 MW) a veterných elektrární (36,2 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 136

MW). Ďalej sa uvažuje s výstavbou 9,6 GW jadrových elektrární, 6,3 GW vodných elektrární a 2 GW elektrární na spaľovanie biomasy a odpadu (Obrázok 14). Obrázok 14 Súčasný a obnovovaný park elektrární EÚ-27 300 250 200 GWe 150 100 50 0 > 30 years 21-30 years 11-20 years 0-10 years Construction Planned Natural gas Coal incl peat Lignite Oil Nuclear Wind Bio/Waste Hydro Prameň: Chalmers University, Švédsko V absolútnej hodnote inštalovaného výkonu bude najviac nových elektrární využívať zemný plyn, ale aj uhlie (obrázok 18). Z obnoviteľných zdrojov energie budú najväčší podiel tvoriť veterné elektrárne, a to ako na pevnine (onshore), tak aj elektrárne umiestnené v mori (offshore). Tabuľka 57 Miera obnovy elektrární EÚ-27 podľa druhu (v GW inštalovaného výkonu) Elektrárne (GW) Prevádzkované Vo výstavbe Projektované Celkom nové Plynové 157,5 27,1 68,3 95,5 Uhoľné 192,5 9,3 34,3 43,6 Olejové 62,4 0,4 0,3 0,7 Jadrové 131,3 4,2 5,5 9,6 Veterné 9,2 0,9 35,4 36,2 Biomasa/odpad 7,1 0,7 1,2 2,0 Vodné 105,3 1,5 4,8 6,3 Celkom 665,4 43,9 149,7 193,7 Prameň: Chalmers University, Švédsko Najväčší percentuálny nárast je v oblasti veternej energetiky (takmer na štvornásobok), ďalej v oblasti plynových a uhoľných elektrární i elektrární spaľujúcich biomasu a odpad. Útlm možno sledovať v oblasti jadrových elektrární a vodných elektrární. Olejové elektrárne sa prakticky neobnovujú. Ako sa líši štruktúra prevádzkovaných elektrární od štruktúry elektrární nových, ukazujú nasledujúce dva obrázky (Obrázok 15 a Obrázok 16). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 137

Obrázok 15 Štruktúra prevádzkovaného elektrárenského parku EÚ-27 Uhelné 29% Olejové 9% Jaderné 20% Plynové 24% Vodní 16% Větrné 1% Biomasa/odpad 1% Prameň: Chalmers University Obrázok 16 Štruktúra elektrárenského parku EÚ-27 vo výstavbe a projektovej príprave Uhelné 22% Olejové 0% Jaderné 5% Větrné 19% Biomasa/odpad 1% Plynové 50% Vodní 3% Prameň: Chalmers University Z uvedeného rozboru vyplýva, že cenová hladina vysokého tarifu európskej elektriny sa bude odvíjať od výrobných cien elektriny z elektrární spaľujúcich zemný plyn, ktoré tvoria 50% novo budovaných Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 138

zdrojov. Ceny v oblasti nízkeho tarifu budú naďalej zrážané výrobnými cenami elektriny z prevádzkovaných jadrových elektrární, ktorých životnosť môže byť predlžovaná až na 60 rokov. 1.5 Dostupnosť energetických zdrojov v globálnom merítku Zdroje prístupné na Zemi sú v zásade iba dva: 1. Slnko jeho žiarenie 2. Zem jej atómy a geotermálne teplo Bežne sa však používa delenie na obnoviteľné zdroje energie a neobnoviteľné zdroje energie. Obnoviteľný zdroj energie je určité nepresné označenie niektorých vybraných, na Zemi prístupných foriem energie, získanej predovšetkým z jadrových premien vo vnútri Slnka. Týmito reakciami sa premieňa slneční vodík (ktorý nie je obnovovaný) na hélium za uvoľnenia veľkého množstva energie 3. Zo Slnka je energia presúvaná na Zem slnečným žiarením. Energetický príkon zo Slnka na Zem presahuje približne 18000-krát súčasné potreby celého ľudstva. Pokiaľ sa táto energia premieňa nejakým technickým zariadením priamo (slneční kolektor, fotovoltaický článok), hovorí sa obvykle o slnečnej energii. Keď je slnečná energia viazaná v živých organizmoch, tak hovoríme o energii biomasy. Slnečná energia spôsobuje kolobeh vody a vtedy sa hovorí o vodnej energii. Slnečná energia spôsobuje pohyb vzdušných más, túto kinetickú energiu nazývame energiou vetra. Veterná energia uvádza do pohybu vodu na hladinách oceánov. Táto energia sa potom nazýva energiou vĺn. Medzi obnoviteľné zdroje sa zaraďuje tiež kinetická energie sústavy Zem - Mesiac (premenená na energiu prílivu), aj energia vnútra Zeme (geotermálna energia). Niekedy sa za geotermálnu energiu vydáva aj energia prostredia (nízkopotenciálne teplo vzduchu, vody a pôdy), ktorá je využívaná tepelnými čerpadlami. Z hľadiska slovenských prírodných podmienok patrí medzi reálne dostupné obnoviteľné zdroje energie geotermálna energia, energia vody, energia slnečného žiarenia, energia vetra, energia biomasy, vrátane bioplynu, energia skládkového plynu a energia kalového plynu. Za neobnoviteľné zdroje sa považuje premenená biomasa, v ktorej sa slneční energia akumulovala dlhšiu dobu (uhlie, ropa, zemný plyn) a energia jadrových reakcií uskutočňovaných v technickom zariadení a nie vo vnútri Slnka či Zeme. Najväčším problémom fosílnych zdrojov energie je, že ich zásoby sú konečné a veľmi nerovnomerne rozložené. Ako už bolo vyššie uvedené, Európa, a teda aj Európska únia, je na tom zo svetových regiónov z hľadiska zásob fosílnej energie najhoršie. Slovenská republika je závislá od dovozu všetkých troch druhov fosílnej energie. Štruktúra ich spotreby sa v čase mení v prospech zemného plynu. Slovenská republika je závislá od dovozu fosílnej energie. Vývoj jej spotreby ukazuje Obrázok 17. 3 http://cs.wikipedia.org/wiki/obnoviteln%c3%bd_zdroj_energie Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 139

Obrázok 17 Spotreba fosílnych zdrojov v Slovenskej republike 250 200 TWh 150 100 ropa uhlí zemní plyn 50 0 1965 1967 1969 1971 1973 1975 1977 1979 1981 1983 1985 1987 1989 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 V súčasnej dobe môžeme sledovať na jednej strane snahu nadnárodných spoločností tieto zdroje kolonizovať a na strane druhej v niektorých krajinách sme svedkami úsilia ponechať tieto zdroje pod kontrolou štátu. Vo väčšine prípadov však existuje spolupráca štátov, kde sa energetické zdroje nachádzajú, s nadnárodnými energetickými spoločnosťami. Tam, kde táto spolupráca zlyháva, dochádza niekedy i k silovému riešeniu pri zabezpečovaní prístupu k energetickým zdrojom, ktoré sú považované za strategické. Ďalej sú uvedené charakteristiky jednotlivých druhov fosílnej energie s ohľadom na geopolitické väzby a potreby Slovenskej republiky. Ropa 59,3% zásob ropy sa nachádza na území 5 štátov Stredného Východu: Saudská Arábia (22%), Irán (11,4%), Irak (9,5%), Kuvajt (8,4%) a Spojené arabské emiráty (8%). Z toho možno vyvodiť, že ten, kto bude kontrolovať týchto päť štátov, bude kontrolovať svetovú ekonomiku. Tri štvrtiny svetových zásob ropy sa teda nachádzajú na území iba ôsmich štátov, okrem spomínaných 5tich tvorí túto skupinu krajín ešte Rusko (6,6%), Venezuela (6,6%) a Líbya (3,4%). Silné stránky Najvýznamnejší zdroj energie, najmä pre dopravu 90-denné zásoby ropy a ropných produktov (od roku 2009) pre tlmenie náhleho prerušenia dodávok ropnej suroviny. Príležitosti Ďalšie alternatívne prepravné cesty (Adria). Slabé stránky 99% závislosť od dovozu. Súčasná vysoká závislosť SR od jedného dodávateľa (z Ruskej federácie cez Ukrajinu). Vysoká cena ovplyvňovaná kartelom OPEC. Hrozby Politická nestabilita na Strednom Východe, kde sú najväčšie zásoby. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 140

Cez územie Slovenska vedú dva ropovody - Družba a Adria. Ropovod Družba bol vybudovaný v rokoch 1960-1965 s cieľom zásobovať rafinérie v Českej republike. V júni 2007 bola zverejnená informácia, že Rusko chce uzavrieť ropovod Družba, ktorý mimo iného zásobuje Poľsko, Českú republiku a Slovensko. Moskva urýchlila práce na výstavbe náhradného ropovodu, ktorý by obchádzal Bielorusko a ruskú ropu prepravoval do vlastného baltského prístavu Primorsk, odkiaľ by ju transportovali tankery na Západ. Rusko už potom podľa niektorých odborníkov Družbu nebude potrebovať. Práve v Bielorusku sa Družba rozvetvuje na dve hlavné vetvy - južná zásobuje Ukrajinu, Slovensko, Maďarsko a Českú republiku, severná Poľsko a Nemecko. České ministerstvo priemyslu a obchodu však správam o hrozbe skorého uzavretia Družby príliš neverí, resp. sa domnieva, že ruská strana sa snaží diferencovať cesty svojej ropy do Európy. Hľadá preto riešenie cez Primorsk, ale je nepravdepodobné, že by sa v blízkej dobe Družba uzavrela úplne. Pokiaľ ide o ropovod Adria, bolo zverejnené, že Maďarsko zahájilo prípravy technických opatrení, ktoré by mohli umožniť obrátenie chodu južného ropovodu Adria, aby mohol nahradiť prípadný výpadok dodávok z Ruska ropovodom Družba. V prípade obrátenia ropovodu Adria by mohli dodávky využívať tiež rafinérie na Slovensku. Obrázok 18 Zásobovanie Slovenska ropou Prameň: Petrol.cz Obrázok 19 ukazuje očakávané podiely ťažby ropy v hlavných producentských krajinách. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 141

Obrázok 19 Očakávaný vývoj ťažby ropy v hlavných producentských krajinách Prameň: Európska komisia, World Energy Technology Outlook Zemný plyn 55,7% zásob zemného plynu sa nachádza na území iba 3 štátov: Rusko (26,3%), Irán (15,5%) a Katar (14%). Tri štvrtiny svetových zásob ropy sa teda nachádzajú na území len desiatich štátov, okrem spomínaných troch tvorí túto skupinu krajín ešte Saudská Arábia (3,9%), Spojené arabské emiráty (3,3%), USA (3,3%), Nigéria (2,9%), Alžírsko (2,5%) a Venezuela (2,4%). Silné stránky V dosahu EÚ je 84% overených svetových zásob. Najmenšie environmentálne dopady z fosílnych zdrojov pri spaľovaní. Vysoká účinnosť výroby elektriny, vyššia než u uhoľnej a jadrovej elektrárne. Jednoduchá decentralizácia výroby elektriny, a teda i vyšší potenciál pre využívanie kogeneračných technológií. Príležitosti Diverzifikácia v rámci EÚ výstavbou terminálov LPG. Napojenie SR európskou sústavou na tieto terminály. Zdroj vodíka pre vodíkové technológie. Slabé stránky 87% závislosť na dovoze. Súčasná vysoká závislosť SR na jednom dodávateľovi (z Ruskej federácie cez Ukrajinu). Vysoká cena. Hrozby Vytvorenie kartelu GAS-PEC. Využívanie energetickej závislosti k politickým cieľom. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 142

Plynovod Bratstvo, ktorým je dopravovaný zemný plyn na Slovensko, bol uvedený do prevádzky v roku 1967. Plynovod bol vybudovaný na základe medzivládnej dohody uzavretej medzi vládami bývalého Sovietskeho zväzu a bývalého Československa o preprave ruského zemného plynu cez územie Československa do južnej, strednej a západnej Európy. Obrázok 20 Zásobovanie Slovenska zemným plynom Prameň: GTE, http://www.gie.eú.čom/ Diverzifikácia zásobovania, zamýšľaná prostredníctvom plynovodu Nabucco, sa ohlásením zámeru Ruskej federácie vybudovať do Nemecka plynovod Nord Stream stala menej reálna. Obrázok 21 Trasa plynovodu Nord Stream Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 143

Obrázok 22 Skvapalňovacie a splyňovacie terminály LNG Severný plynovod Nord Stream, ktorý obchádza Bielorusko, zvyšuje bezpečnosť Nemecka, ale znižuje dôležitosť tranzitného plynovodu vedúceho cez Slovensko a Českú republiku. Obe krajiny sa teda budú musieť pri diverzifikácii spoliehať na napojenie v rámci európskych sietí na terminály skvapalneného zemného plynu LPG. Obrázok 22 ukazuje prehľad zariadení technológie skvapalneného zemného plynu LPG v prevádzke, vo výstavbe a plánovaných. Skvapalnený zemný plyn LPG možno dopravovať podobne ako ropu špeciálnymi tankermi. Rozvoj LPG má význam z hľadiska zvýšenia bezpečnosti dodávok, otvára priestor pre zvýšenie počtu dodávateľov a pre väčší počet prepravných ciest umožňuje uzatvárať i pružné kontrakty na menšie objemy. Obrázok 23 ukazuje očakávané podiely ťažby zemného plynu v hlavných producentských krajinách. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 144

Obrázok 23 Očakávaný vývoj ťažby zemného plynu v hlavných producentských krajinách Prameň: Európska komisia, World Energy Technology Outlook Uhlie Tri štvrtiny svetových zásob uhlia sa nachádzajú na území len šiestich štátov: USA (27,1%), Rusko (17,3%), Čína (12,6%), India (10,2%) a Austrália (8,6%). Významnejšie zásoby majú v Európe ešte Ukrajina (3,8%), Poľsko (1,5%), Nemecko (0,7%) a Česká republika (0,6%). Slovensko dováža uhlie z Českej republiky, Poľska, Ruskej federácie a Ukrajiny. Silné stránky Zdroj fosílnej energie s najdlhšou dobou do vyčerpania zásob. Diverzifikované prepravné cesty. Príležitosti Čisté uhoľné technológie, vrátane zachycovania a ukladania CO 2. Slabé stránky 80% závislosť na dovoze. Z fosílnych zdrojov má najväčšie environmentálne dopady pri spaľovaní. Významné množstvo zásob je blokované územnými limitmi. Menej vhodné pre malé decentralizované zdroje elektriny. Hrozby Zaťaženie ceny environmentálnou daňou. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 145

1.6 Vývoj cien energie 1.6.1 Vývoj svetových cien energie Globálne ciele západných krajín budú spočívať najmä v úsilí o riadenie politického rizika súvisiaceho s prístupom k rope, s budovaním dopravných ciest (ropovodov) a rafinérií. Vzrastajúci medzinárodný obchod s uhľovodíkmi (ropou a zemným plynom) v podmienkach závislosti a konkurencie spolu s regionálnou nerovnováhou medzi spotrebou a ťažbou svedčia o závažnosti politického rizika vo vzťahu k možnej trhovej nestabilite. Ekonomická globalizácia povedie k posilňovaniu súvislosti ekonomického rozvoja a dopytu po uhľovodíkoch, pričom dynamika tohto prepojenia ešte zďaleka nie je dostatočne široko chápaná. Významnou skutočnosťou je však nepredvídateľná povaha týchto faktorov a ich vplyvy na trhy na celom svete vzhľadom k rastúcemu vzájomnému prepojeniu národných ekonomík. Globalizácia svetovej ekonomiky ovplyvňuje a zbližuje ceny energií v medzinárodných vzťahoch. Cenovým štandardom je cena ropy, ktorá ovplyvňuje priamo či nepriamo a s malým či dlhším oneskorením ceny ostatných palív a energie. Obrovský rast dopytu po rope najmä v Číne a Indii a nedostatočná schopnosť či neochota (?) krajín OPEC zvýšiť ťažbu viedla k strmému rastu. Cena ropy sa zvýšila viac než 6 krát oproti roku 1998. V súčasnej dobe sa cena ropy Brent pohybuje okolo 60 až 70 dolárov za barel. Cena ropy definitívne a nevratne opustila úroveň, ktorá bola považovaná za optimálnu (24 až 28 dolárov za barel). Je nepochybné, že nastal koniec éry relatívne lacnej ropy i ostatných fosílnych palív, a teda i energie pre konečnú spotrebu. Dovozná cena ropy z rôznych nálezísk sa prakticky nelíši a tvorí svetovú cenu ropy (Obrázok 24). Tieto ceny sú v nominálnych cenách. Pokiaľ ich prepočítame na stále ceny, možno konštatovať, že ceny ropy sa dostanú nielen nad úroveň cien v dobe prvej a druhej ropnej krízy na prelome 70. a 80. rokov, ale i na úroveň z dôb počiatkov jej ťažby v rokoch 1860-70. Možno preto očakávať, že tak ako zlacňovanie cien fosílnej energie viedlo k odklonu od obnoviteľných zdrojov energie, bude podobne zdražovanie fosílnej energie viesť k renesancii obnoviteľných zdrojov energie. Samozrejme, že sa nejedná o návrat späť, ale rozvoj OZE bude využívať najnovšie poznatky vedy a techniky. Je nutné si uvedomiť, že éra fosílnej energie má v merítku ľudskej civilizácie len veľmi krátke trvanie (Obrázok 26). Najskôr sa využívalo uhlie, ktorého zásoby vydržia ľudstvu najdlhšie. Nasledované bolo ropou, ktorej zásoby sa vyčerpajú naopak najskôr. Posledným druhom fosílnych palív je zemný plyn. Ten je často spojený s ložiskami ropy, a tak sa spočiatku spaľoval alebo vypúšťal do vzduchu bez úžitku, len aby sa čo najskôr mohla čerpať ropa. Odhaduje sa, že ešte aj v súčasnosti sa takto ročne vo svete spáli asi 100 miliárd m 3 zemného plynu. Je zrejmé, že rastúce ceny palív povedú po relatívne krátkej dobe od plytvania so všetkými zdrojmi, vrátane energie, k návratu k hospodárnosti. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 146

Obrázok 24 Svetové ceny ropy 80 70 60 USD/bbl 50 40 30 Dubai Brent Nigerie Texas 20 10 0 1970 1980 1990 2000 2010 Prameň: BP Obrázok 25 Vývoj ceny ropy (1861-2006) Cena ropy od roku 1861 120 100 USD/bbl 80 60 opouštění OZE návrat k OZE 40 20 0 1860 1880 1900 1920 1940 1960 1980 2000 2020 $ money of the day $ 2006 trend? Prameň: BP Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 147

Obrázok 26 Čerpanie fosílnych palív na časovej osi vývoja ľudskej spoločnosti přechodné období plýtvání zdroji dříve bylo cílem hospodařit cílem je dnes prodat ne hospodařit -4000-3500 -3000-2500 -2000-1500 -1000-500 0 500 1000 1500 2000 2500 3000 3500 4000 4500 5000 OZE, hospodárné zacházení se zdroji v budoucnu bude opět cílem hospodařit elektřina Svetové ceny zemného plynu sú do značnej miery viazané na cenu ropy (Obrázok 27) a bude tomu tak zrejme i v budúcnosti. Rozvoj obchodu so skvapalneným zemným plynom (LPG) bude umožňovať síce väčšiu diverzifikáciu dodávateľov, ale producenti plynu i obchodníci budú mať záujem i naďalej viazať cenu plynu na cenu ropy. Obrázok 27 Svetové ceny zemného plynu 12 10 USD/mil.Btu 8 6 4 Japonsko EU UK USA Kanada ropa 2 0 1980 1985 1990 1995 2000 2005 2010 Prameň: BP Rovnako svetové ceny uhlia sú ovplyvňované cenou ropy a jej cenu s oneskorením niekoľkých mesiacov kopírujú (Obrázok 28). Na rozdiel od lacnejšej potrubnej dopravy ropy a zemného plynu je však cena uhlia značne ovplyvňovaná cenou pozemnej dopravy. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 148

Obrázok 28 Svetové ceny uhlia 100 70 90 80 60 USD/t 70 60 50 40 30 50 40 30 20 USD/bbl Severozápadní Evropa USA Japonsko - koks. Japonsko - elektr. ropa USD/bbl 20 10 10 0 1985 1990 1995 2000 2005 2010 0 Prameň: BP V dôsledku globalizácie došlo v sektore energetiky, ako aj v iných odvetviach infraštruktúry, k privatizácii a liberalizácii. V Európe sú jej dôsledkom smernice o liberalizácii elektroenergetiky (k povinnému zavedeniu v členských štátoch došlo od 19.2.1999) a zemného plynu (k zavedeniu došlo od 10. augusta roku 2000). Táto liberalizácia vedie k zbližovaniu cien, čo je nepríjemné najmä pre nové krajiny EÚ, ktorých obyvateľstvo má nižšiu kúpnu silu. 1.6.2 Porovnanie cien energie na Slovensku a v Európe V súčasnej dobe už v Slovenskej republike prakticky žiadna energia nie je dotovaná, tj. cena sa nepohybuje pod jej výrobnými nákladmi. Liberalizačné smernice EÚ boli premietnuté do energetickej legislatívy, i energetickej koncepcie štátu. Nasledujúce grafy ukazujú porovnanie cien energie na Slovensku a v Európe, realizované rozborom štatistických údajov Medzinárodnej energetickej agentúry IEA pri OECD so sídlom v Paríži. Cenami pre obe hlavné kategórie konečných spotrebiteľov, priemysel a domácnosti, sa rozumie podiel tržieb a dodanej energie. Jedná sa teda o priemernú mernú cenu pre danú kategóriu konečného spotrebiteľa. Ceny sú udávané vrátane nákladov na dopravu ku konečnému spotrebiteľovi. Ceny pre priemysel a ceny nafty sú uvádzané bez DPH, ceny pre domácnosti sú uvádzané vrátane DPH. Ceny sú pre porovnanie uvádzané v jednotkách USD/GJ. Tento rozbor cenového vývoja je vhodný k posúdeniu, či sa ceny v Európe po liberalizácii energetiky zbližujú a v akej polohe sa oproti ostatným štátom nachádzajú ceny slovenské. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 149

Kvapalné palivá Obrázok 29 Vývoj a porovnanie spotrebiteľských cien kvapalných palív TTO - průmysl TTO - pro výrobu elektřiny 12 12 10 10 10 10 9 8 9 8 8 8 7 7 USD/GJ 6 4 6 4 USD/GJ 6 5 4 3 6 5 4 3 2 2 2 2 1 1 0 0 1985 1987 1989 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 0 0 1985 1987 1989 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko LTO - průmysl LTO - domácnosti 35 35 20 20 30 30 25 25 USD/GJ 15 10 15 10 USD/GJ 20 15 20 15 10 10 5 5 5 5 0 0 1985 1987 1989 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 0 0 1985 1987 1989 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Nafta Benzín 40 40 50 50 35 35 30 30 40 40 USD/GJ 25 20 15 25 20 15 USD/GJ 30 20 30 20 10 10 10 10 5 5 0 0 1985 1987 1989 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 0 0 1985 1987 1989 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 Prameň: IEA Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Grafy ukazujú, že slovenské ceny kvapalných palív sledujú trend cien ostatných štátov a držia sa pri spodnej časti európskeho prúdu (podobne ako ceny české). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 150

Uhlie Obrázok 30 Vývoj a porovnanie spotrebiteľských cien uhlia Uhlí - průmysl Uhlí - pro výrobu elektřiny 10 10 7 7 9 9 8 8 6 6 7 7 5 5 USD/GJ 6 5 4 6 5 4 USD/GJ 4 3 4 3 3 2 3 2 2 2 1 1 1 1 0 0 1985 1987 1989 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 0 0 1985 1987 1989 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Česká republika Švýcarsko Slovensko Polsko Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko V Európe došlo v posledných piatich rokoch k rastu spotrebiteľských cien uhlia. V štatistike IEA nie sú v posledných rokoch slovenské (ani české) ceny uvádzané, hlavne v dôsledku toho, že sú predmetom individuálnych kontraktov, je však možné sa domnievať, že došlo k podobnému trendu. Pokiaľ boli niekedy ceny nižšie, sme v ČR svedkami veľmi tvrdých vyjednávaní ťažobných spoločností s energetikmi, ktoré dokonca blokujú projektovú prípravu nových elektrární. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 151

Obrázok 31 Vývoj a porovnanie spotrebiteľských cien zemného plynu Zemní plyn - průmysl Zemní plyn - pro výrobu elektřiny 14 12 12 12 12 10 10 10 10 8 8 8 USD/GJ 8 6 6 USD/GJ 6 6 4 4 4 4 2 2 2 2 0 0 1985 1987 1989 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 0 0 1985 1987 1989 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 USD/GJ 35 30 25 20 15 10 5 Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Zemní plyn - domácnosti 0 0 1985 1987 1989 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko 35 30 25 20 15 10 5 Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Prameň: IEA Ceny zemného plynu pre slovenský priemysel i výrobu elektriny sú v porovnaní s ostatnými štátmi skôr vyššie, ceny pre domácnosti skôr nižšie. To však znamená, že by cena zemného plynu pre výrobu elektriny i priemysel nemala rásť rýchlejšie, než tomu bude v priemere EÚ. Naproti tomu rast ceny zemného plynu pre obyvateľstvo by mohol byť vyšší než priemer EÚ. To má význam v tom, že konkurencieschopnosť plynových teplárenských zdrojov oproti individuálnemu plynovému vykurovaniu v budúcnosti skôr posilní. Obrázok 32 Vývoj a porovnanie spotrebiteľských cien elektriny Elektřina - průmysl Elektřina - domácnosti 35 35 90 90 30 25 30 25 80 70 60 80 70 60 USD/GJ 20 15 20 15 USD/GJ 50 40 50 40 10 5 10 5 30 20 10 30 20 10 0 0 1985 1987 1989 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 0 0 1985 1987 1989 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Prameň: IEA Spotrebiteľské ceny elektriny sú na tom podobne ako ceny zemného plynu. Ceny elektriny pre slovenský priemysel sú v porovnaní s ostatnými štátmi skôr vyššie, ceny pre domácnosti skôr nižšie. To znamená, že konkurencieschopnosť použitia elektriny pre vykurovanie a ohrev vody Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 152

v domácnostiach sa bude skôr znižovať, resp. bude sa posilňovať konkurencieschopnosť alternatívnych spôsobov, akým je napríklad aj využívanie energie slnečného žiarenia. 1.7 Dostupné technológie zdrojov tepla pre SCZT Technologické spôsoby získavania tepla do systému centralizovaného zásobovania v meste Košice sú: 1. Technológie získavajúce primárne teplo z obnoviteľných zdrojov energie, tj. nevyžadujúce procesy spaľovania. Zdrojom môže byť: energia slnečného žiarenia geotermálna energia 2. Technológie využívajúce alternatívne zdroje energie, ako je využitie tepla vznikajúceho z iných technologických procesov. Zdrojom je: energia vznikajúca v existujúcej spaľovni odpadov KOSIT 3. Technológie získavajúce sekundárne teplo z obnoviteľných zdrojov energie, tj. vyžadujú spaľovanie. Zdrojom môže byť: energia biomasy 4. Technológie získavajúce sekundárne teplo spaľovaním fosílnych zdrojov energie. Zdrojom môže byť: energia v zemnom plyne energia v uhlí. Vzhľadom k veľkosti trhu SCZT Košice nie sú prvé tri technologické spôsoby (s ohľadom na potenciál obnoviteľných a alternatívnych zdrojov) schopné pokryť potreby tepla bez súčinnosti technológií využívajúcich energiu fosílnych palív, zemného plynu a/alebo uhlia. Vzhľadom k povahe obnoviteľných zdrojov energie je potom potrebné technológie pre využívanie fosílnych palív koncipovať aj ako technológie umožňujúce garantovať spoľahlivosť dodávok tepla do SCZT, tj. musia mať schopnosť garantovať parametre teplonosného média a garantovať i funkciu záložných dodávok tepla. Pre ďalší vývoj SCZT je preto určujúce technologické riešenie obnovy centrálneho zdroja Teplárne Košice (TEKO). Od technologických možností obnovy TEKO sa bude odvíjať konkurencieschopná cena pre ostatné doplnkové zdroje (reálne sa jedná najmä o KOSIT, geotermálny zdroj tepla a kogeneračný zdroj na biomasu). Stanovením konkurencieschopnej ceny uplatnením metodiky záverného zdroja sa môže v Kódexe SCZT v spolupráci s mestom Košice vyhlásiť neutrálna cena, ktorá zaistí spravodlivý prístup do SCZT pre všetkých súčasných i potenciálnych budúcich účastníkov trhu s teplom. Uhoľné technológie Vzhľadom k dopravným nákladom by malo byť využívané skôr čierne uhlie. Slovensko využíva v súčasnosti možnosti dovozu z Ruskej federácie, Ukrajiny, Poľska a Českej republiky. Vhodnou technológiou pre spaľovanie uhlia v teplárni Košice sú fluidné kotly. Kogeneračný spôsob výroby elektriny a tepla možno zaistiť výrobou elektriny v protitlakových alebo kondenzačných odberových turbínach. Využitie kondenzačných odberových turbín umožňuje zvýšiť podiel výroby elektriny i poskytovanie systémových služieb. Vzhľadom k tomu, že Slovensko potrebuje nové zdroje elektriny, je použitie kondenzačných odberových turbín oveľa sľubnejšie. Fluidné teplárne sú technologicky vyvinuté a komerčne dostupné. Nevýhodou uhoľných technológií je produkcia oxidu uhličitého, znečisťujúcich látok a tuhého odpadu. Problém s ukladaním tuhého odpadu sa môže stať v prípade TEKO limitujúcim. Zachytávanie a Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 153

ukladanie CO 2 je široko diskutovanou témou v súvislosti s ďalším využívaním a s ohľadom na klimatické zmeny. Ich použitie zvyšuje náklady a nie je v súčasnosti nevyhnutné. Technológia nie je komerčne dostupná, je v štádiu demonštračných projektov. Plynové technológie Plynové technológie sú dnes všeobecne považované za vhodný spojovací prostriedok medzi súčasnou neudržateľnou energetikou a budúcnosťou založenou na využívaní udržateľných energetických technológií. Dôvodom sú výrazne nižšie emisie skleníkových plynov v porovnaní so spaľovaním uhlia a kvapalných palív. Pre kogeneračnú výrobu tepla a elektriny sú vhodné technológie založené na využití plynových turbín v jednoduchom alebo kombinovanom (paroplynovom) cykle. Paroplynový cyklus umožňuje vyšší podiel výroby elektriny, a preto sa vzhľadom k potrebe výstavby nových zdrojov na Slovensku poskytne investorovi viac príležitostí na trhu s elektrinou, vrátane predaja systémových služieb. Plynové teplárne sú technologicky vyvinuté a komerčne dostupné, pritom technický vývoj plynových turbín vedie k neustálemu zvyšovaniu účinnosti výroby elektriny. Vývoj investičných nákladov elektrárenských technológií Tepláreň Košice, rovnako ako ostatní výrobcovia elektriny na Slovensku, budú čeliť na spoločnom trhu s elektrinou v Európe v strednodobom výhľade elektrine získavanej z mixu fosílnych a jadrových elektrární i z rastúceho podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Nasledujúci obrázok ukazuje predpokladaný vývoj investičných nákladov týchto zdrojov elektriny do roku 2050 (Obrázok 33). Tieto náklady neobsahujú investičné úroky, sú to tzv. overnight investment cost. Ukazuje sa, že budúca ekonomická efektívnosť bude závisieť od politiky boja proti zmenám klímy (napríklad otázka budúcej nutnosti zachytávania a ukladania CO 2 technológie CCS) a neistota v tejto oblasti bude znamenať i vyššiu neistotu pri investičnom rozhodovaní. Zvýšenie neistoty ale tiež znamená aj vyššie riziko, a teda i vyššiu cenu úverov, ktoré budú ceny zaobstarávania elektrárenských zdrojov zvyšovať. Obrázok 33 Investičné náklady elektrárenských technológií Prameň: TECHPOL databáza 1.8 Ochrana klímy a Národný alokačný plán Európska únia pre splnenie záväzkov plynúcich z Kjótskeho protokolu prijala v októbri 2003 smernicu, ktorou sa zavádza schéma obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. V roku 2004 bola smernica novelizovaná tak, aby umožnila obchodovanie s flexibilnými mechanizmami Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 154

Kjótskeho protokolu. Smernica bola prevedená do legislatívy SR zákonom č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami s následnými novelami. Od rozdelenia povoleniek závisí, či bude celý systém ich obchodovania úspešný a povedie k znižovaniu emisií. Firmám z nových členských krajín sa na roky 2005 2007 podarilo presvedčiť vlády, aby im vyjednali veľké množstvo emisných povoleniek. Lenže práve veľké množstvo rozdaných povoleniek viedlo v máji 2006 k pádu ich ceny. Alokácia na prvé obdobie bola iba odhadnutá a v roku 2006 sa po verifikácii emisií za rok 2005 ukázalo, že európska schéma bola nadhodnotená zhruba o 4,5 %, teda o 70 miliónov povoleniek a to práve v dôsledku nadhodnotených alokačných plánov nových členských krajín. Zverejnenie výsledných emisií za rok 2005 niektorými členskými štátmi viedlo k výraznému poklesu cien povoleniek predávaných na burzách koncom apríla 2006. Ešte na konci roku 2005 sa cena držala okolo 30 euro za tonu CO 2, v marci 2006 ale spadla na hodnotu okolo 11,50 euro. Prepad pokračoval ďalej, v decembri 2006 bola cena už pod osem euro a v marci 2007, teda mesiac pred uzavretím obchodovania za rok 2006, sa predávali povolenky za cenu pod jedno euro. V apríli 2007 sa povolenky dotkli dna a stáli 0,55 euro. Podľa ekonómov cena v hodnote desiatok eurocentov zostane až do konca prvej fázy obchodu s emisiami, teda do decembra 2007. Nízka cena povolenky tak neplní svoju funkciu trhového mechanizmu, ktorý by pomáhal znižovať emisie. Predbežné údaje ukazujú, že v roku 2006 až 93 % veľkých priemyselných podnikov, ktoré sa európskeho obchodovania s povolenkami zúčastňujú (ide o 9000 10 000 firiem), zaznamenalo 1 1,5 % nárast emisií. Aj preto Európska komisia trvá na znížení národných plánov jednotlivých krajín. Národné alokačné plány (NAP) určujú, koľko emisií skleníkových plynov bude môcť priemysel vypustiť v priebehu druhej fázy Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) v rokoch 2008 2012. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 155

Obrázok 34 Prehľad národných alokačných plánov emisií CO 2 krajín EÚ Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 156

Plán Slovenskej republiky na obdobie 2008 2012 navrhoval pre existujúcich 183 zdrojov rozdelenie 39,5 mil.ton ročne. Ďalej uvažoval s rezervou 4,5% pre nové zdroje, a tak celkový plán na obdobie 2008 2012 navrhol kvóty 41,3 mil. ton. Európska komisia slovenský Národný alokačný plán (NAP) znížila na 30,9 mil.ton. Podobne znížila návrhy väčšiny nových krajín EÚ (Obrázok 34). Aj napriek tomu, že cieľom obchodovania s emisnými povolenkami má byť znižovanie emisií skleníkových plynov, bol nový slovenský návrh vyšší než súčasné množstvo schválených uhlíkových kreditov. To slovenským priemyselným podnikom pre roky 2005 2007 nariaďuje neprekročiť ročný strop vo výške 30,5 milióna ton. Skutočný objem skleníkových plynov v roku 2005 činil emisie 25,2 milióna ton. Európska komisia rozhodla, že pre SR vydá množstvo povoleniek o 26,2% nižšie, než slovenská vláda navrhovala. Nový strop pre ďalšie obdobie má teda predstavovať 30,9 milióna ton ročne. Z vývoja cien pre prvé a druhé obdobie je zrejmé, že trh sa na vývoj ceny povolenky v druhom období díva optimisticky. Celkom nepochybne k tomu prispela snaha Európskej komisie redukovať množstvo jednotiek v obehu. Forwardová cena povoleniek pre druhé obdobie (pri tomto druhu obchodovania sa zjednáva nákup/predaj v určitom objeme a za vopred stanovený kurz, ktorý sa uskutoční v budúcnosti) sa vďaka zásahom Európskej komisie do jednotlivých národných alokačných plánov vyšplhala na hodnotu medzi 17 18 euro. Spotovú cenu (ide o okamžitý nákup/predaj v rámci jedného až dvoch dní) ekonómovia odhadujú na úroveň okolo 25 euro. 1.9 Zásady energetickej koncepcie mesta Košice Zásady energetickej koncepcie mesta Košice stanovil Magistrát mesta Košice dňa 9.4.2005: Prioritou v podmienkach Košíc musí byť systémová a regionálna energetika. Ide o analýzu strategických výhod v hierarchických štruktúrach energetiky, modelovanie spolupráce systémovej a regionálnej energetiky, efektívnosť, ekologičnosť a sociálnosť prevádzky, rozvoja a zosúladenie systémovej a regionálnej energetiky, prevádzka elektrární a teplární s obnoviteľnými a alternatívnymi zdrojmi na regionálnej úrovni, energetické využitie sídelných odpadov, analýza rozvoja a synergických efektov energetických sústav v nezávislých hierarchických štruktúrach. Súčasne s týmito zásadami boli vydané Zásady pre spracovanie energetickej koncepcie mesta Košice a podľa tejto osnovy bol spracovaný tento dokument. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 157

2 Situačná analýza vnútorné okolie 2.1 Definícia a prognóza trhu s teplom v meste Košice Od začiatku 90-tych rokov minulého storočia až po súčasnosť došlo k zníženiu odberateľov tepla zo SCZT. Veľa (právnických) subjektov, ktoré odoberali paru z parnej tepelnej siete SCZT zaniklo alebo si postavilo plynové zdroje tepla a odpojili sa od SCZT. K podstatnému zníženiu odberu tepla došlo pri dodávke tepla pre bytové objekty. Tento pokles súvisí s realizáciou racionalizačných opatrení (hydraulické vyregulovanie vykurovacích sústav, inštalácia termoregulačných ventilov, inštalácia pomerových rozdeľovačov tepla, zavedenie merania spotreby teplej úžitkovej vody u konečných spotrebiteľov) a akceleráciou dodatočného zatepľovania bytových aj nebytových objektov. Za posledných desať rokov došlo v tejto odberateľskej sfére k zníženiu odberu tepla o cca 28%. Celková dĺžka primárnych tepelných sietí v roku 2005 bola 146,4 km, z toho horúcovodných 104,250 km, parných 23,055 km a kondenzačných 19,112 km. Hlavné primárne tepelné napájače a časť tepelných prípojok sú vo vlastníctve Teplárne Košice a. s., väčšia časť tepelných prípojok je vo vlastníctve rôznych odberateľov tepla, pričom rozhodujúcim vlastníkom primárnych tepelných prípojok je Tepelné hospodárstvo s.r.o. Z celkovej dĺžky primárnych tepelných sietí je vo vlastníctve TEKO 63,6 % a vo vlastníctve iných odberateľov tepla je 36,4 %. Celkový počet odberných miest v sústave CZT je 421. Na horúcovodný primárny napájač tepla je pripojených 381 odberov (transformácia tepla je realizovaná cez tlakovo nezávislé prepravné stanice tepla), na primárny parný napájač tepla je pripojených 40 odberov. Celkovo zo SCZT na výstupe z primárnych rozvodov tepla bolo v roku 2005 predaných 4 210,688 TJ tepla, z toho v horúcej vode 3 739,526 TJ a 471,162 TJ v pare. Dominantným odberateľom tepla zo sústavy CZT je TEHO (2005: odber celkom 3 137,124 TJ tepla, merané na vstupe do odovzdávacích staníc, čo predstavuje 74,5 % z celkovej dodávky TEKO, z toho 2 753,081 TJ v horúcej vode (73,6 %) a 384,043 TJ v pare (81,5 %). Vývoj trhu Cena tepla je regulovaná podľa zákona č. 276/2006 Z. z. v platnom znení na základe výnosov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorými sa každoročne od roku 2003 ustanovuje rozsah regulácie, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny. Cenu tepla na jednotlivé kalendárne roky určuje ÚRSO svojím rozhodnutím. V analytickej časti koncepcie je tabuľka Vývoj ceny tepla TEKO a.s. a najväčšieho odberateľa tepla TEHO s.r.o., z ktorej je zrejmý pozvoľný rozkolísaný nárast variabilnej i fixnej ceny tepla v priebehu rokov 2003-2007 u spoločnosti TEKO a.s. a naopak takmer ustálený nárast ceny tepla spoločnosti TEHO a.s. Celková cena tepla tak v tomto období (2003-2007) vzrástla z 306,7 Sk/GJ na 366,0 Sk/GJ (TEKO a.s.), resp. z 400,5 Sk/GJ na 509,0 Sk/GJ (TEHO a.s.). Vývoj spotreby tepla na území mesta má dlhodobo klesajúci trend a je predpoklad, že táto tendencia bude aj naďalej pokračovať. Tento trend je výsledkom realizácie úsporných opatrení v celom reťazci výroby, distribúcie a spotreby tepla v posledných rokoch a predovšetkým znižovaním spotreby tepla najmä v bytovo-komunálnom sektore. Scenáre vývoja spotreby tepla na území mesta Košice možno rozdeliť na: scenáre vývoja spotreby tepla v súčasných sústavách tepelných zariadení, scenáre vývoja spotreby tepla v rozvojových oblastiach na území mesta. Rozvojové oblasti V občianskej vybavenosti je predpoklad, že v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov bude realizovaných maximálne 70% projektov z navrhovanej výstavby. Potom predpokladaná Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 158

potreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV bude 70 385 GJ. Je predpoklad, že zásobovanie novopostavených objektov občianskej vybavenosti teplom bude v prevažnej miere riešené zo systému CZT. Vývoj spotreby tepla rozvojových oblastí v priemyselnom sektore závisí predovšetkým od druhu priemyselnej výroby a potreby tepla pre inštalovanú technológiu a potreby tepla pre vykurovanie objektov administratívneho charakteru. Celková predpokladaná potreba tepla v rozvojových oblastiach v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov sa predpokladá na úrovni 493 235 GJ. 2.2 Výstupy z analytickej časti, prehľad súčasného stavu, sústavy, spotreby V súčasnej dobe je územie mesta Košice zásobované teplom zo zdrojov tepla nasledujúcich právnických subjektov. Tepláreň Košice a.s. Je základným zdrojom tepla v rozsiahlej sústave centrálneho zásobovania teplom (SCZT), ktorá pokrýva takmer celé územie mesta; z tohto zdroja je zásobovaná podstatná časť územia mesta bytový, verejný a podnikateľský sektor a časť rodinných domov. Obsahuje 2 technologické jednotky TEKO I-II (280,94 MW t, 620,90 MW t,), ktoré spotrebovávajú zemný plyn a čierne uhlie (antracit o výhrevnosti 24,45 GJ/t). Kosit a. s. Košice Zo zdroja tepla tejto spoločnosti, ktorý spaľuje komunálny odpad, je teplo vyvedené do parnej distribučnej časti SCZT mesta Košice. Zariadenie sa skladá z dvoch kotlov, každý s menovitým výkonom 23,7 MW. Ako zdroj tepla slúži komunálny odpad a zemný plyn. Tepelné hospodárstvo s.r.o. Košice Zabezpečuje výrobu a dodávku tepla pre bytovo-komunálny sektor z okrskových a domových kotolní spaľujúcich zemný plyn v územných častiach mesta mimo dosahu SCZT. Spoločnosť v súčasnosti prevádzkuje celkovo 16 teplovodných plynových kotolní (38 klasických konvenčných kotlov s celkovým inštalovaným výkonom 20,6 MW), ktoré sú sústredené prevažne v troch mestských častiach - Sever, Staré mesto a Juh. US STEEL s. r. o. Košice Z teplárne tejto spoločnosti je zabezpečovaná dodávka tepla pre bytovo-komunálny a podnikateľský sektor v mestskej časti Šaca. Palivovú základňu pre celkovo 6 kotlov s celkovým menovitým výkonom 983 MW t tvorí čierne energetické uhlie, zemný plyn a hutnícke plyny (koksárenský, vysokopecný a konvertorový), ktoré vznikajú ako vedľajší produkt pri výrobe koksu, železa a ocele. Ostatní dodávatelia predávajúci teplo na území mesta Košice Zdroje tepla rôznych právnických subjektov (podnikateľský a verejný sektor) s prevládajúcou palivovou základňou zemný plyn, z ktorých sa vo väčšine nevykonáva dodávka (predaj) tepla, ale je zabezpečovaná výroba tepla pre vlastnú spotrebu. Jedná sa o 6 ďalších dodávateľov, ktorí sú držiteľmi povolenia na rozvod a predávajú teplo odberateľom tepla z 28 domových teplovodných kotolní s kotlami na spaľovanie zemného plynu s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 8,7 MW t. Tepelné zariadenia na výrobu tepla pre verejný a podnikateľský sektor Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 159

Roku 2005 bolo na území mesta evidovaných 94 zdrojov tepla slúžiacich na výrobu tepla pre verejný a 220 zdrojov tepla pre podnikateľský sektor, spolu 314 zdrojov tepla o inštalovanom výkone 186,32 MW (75,55 MW verejný, 110,77 podnikateľský sektor). Hlavným spotrebovávaným palivom je zemný plyn. Zdroje tepla v rodinných domoch V týchto zdrojov tepla tvorí cca 98 % palivovej základne zemný plyn. V roku 2005 bolo v týchto zdrojoch vyrobených 265 600 GJ tepla. Celkové vyrobené teplo V jednotlivých sústavách tepelných zariadení na území mesta Košíc bolo celkovo v roku 2005 vyrobeného viac ako 35 PJ tepla (35 007 681 GJ). Najviac tepla bolo vyrobeného v U.S. Steel s.r.o. (25 553 643 GJ, z čoho spotreba tepla na vykurovanie, výrobu elektrickej energie a vlastnú technologickú spotrebu spoločnosti predstavuje viac ako 11,3 mil. GJ tepla), ďalej v Teplárni Košice a.s. (6 208 540 GJ), v KOSIT a.s. (593 900 GJ), v TEHO s.r.o. (42 926 GJ), v jednotlivých zdrojoch priemyselného a verejného sektora (809 417 GJ), v zdrojoch individuálnej bytovej výstavby (1 553 980 GJ) a v zariadeniach ostatných dodávateľov tepla (245 275 GJ). Spotreba palív Čo sa týka spotreby palív pre zabezpečenie výroby a dodávky tepla v meste (v roku 2005) a ich vplyvu v oblasti dopadov na životné prostredie, spotrebováva sa značné množstvo tuhých fosílnych palív, najmä čierneho uhlia. Spotreba jednotlivých druhov palív bola v roku 2005 nasledujúca: ZP 327 521 tis. m 3, ČU 722 840 t, HU 3 558 t, drevo 1 821 t, vykurovací olej 14 t, EE 10 291 MWh, hutnícke plyny 2 015 530 tis. m 3, komunálny odpad 72 600 t. 2.3 Výhľad trhu, najmä potenciál úspor Vývoj spotreby tepla na území mesta má dlhodobo klesajúci trend a je predpoklad, že táto tendencia bude aj naďalej pokračovať. Tento trend je výsledkom realizácie úsporných opatrení v celom reťazci výroby, distribúcie a spotreby tepla v posledných rokoch a predovšetkým znižovania spotreby tepla, najmä v bytovo-komunálnom sektore. Potenciál úspor na území mesta možno rozdeliť podľa hlavných dodávateľov tepla nasledovne. Sústavy tepelných zariadení v SCZT mesta Košice: - Tepelné zariadenia spoločnosti Tepláreň Košice, a.s.: vyčíslený iba z distribúcie tepla primárnymi parnými rozvodmi tepla v celkovej výške 86 197 GJ tepla za rok. Za predpokladu realizácie takých technických opatrení dodávateľom tepla, na základe ktorých dosiahnu úspory úroveň 80 %, budú úspory pri distribúcii tepla predstavovať 68 958 GJ. - Tepelné zariadenia spoločnosti Tepelné hospodárstvo Košice, s.r.o.: Potenciál úspor pri výrobe a distribúcii tepla za tepelné okruhy plynových kotolní bol stanovený na 967 GJ tepla za rok. Rovnako potenciál úspor pri distribúcii tepla zo sekundárnych rozvodov OST a zdrojov tepla bol stanovený na 37 114 GJ tepla za rok. Bytové objekty zásobované teplom zo sústavy CZT: Na základe technickej analýzy bol stanovený celkový potenciál úspor zo spotreby tepla v bytových a nebytových objektoch zásobovaných teplom z SCZT na 1 026 372 GJ za rok (tj. 1 226 784 GJ z vyrobeného tepla). Reálny potenciál úspor tepla je však do značnej miery limitovaný skutočnou realizáciou technických opatrení. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 160

Individuálna bytová výstavba a byty s vlastným zdrojom tepla: Celkový odhadovaný potenciál úspor tepla pri výrobe a spotrebe tepla v objektoch, ktoré nie sú zásobované teplom z SCZT, je 30 %, čo predstavuje 466 672 GJ. Zdroje tepla pre verejný sektor: Celkový odhadovaný potenciál úspor tepla pri výrobe, distribúcii a spotrebe tepla v objektoch, ktoré nie sú zásobované teplom z SCZT, je 40 %, čo predstavuje 111 266 GJ. Zdroje tepla podnikateľského sektoru: Celkový odhadovaný potenciál úspor tepla pri výrobe, distribúcii a spotrebe tepla v objektoch, ktoré nie sú zásobované teplom z SCZT, je 40%, čo predstavuje 214 559 GJ. Spotreba v rozvojových oblastiach: S ohľadom na súčasný demografický vývoj mesta, nastúpený trend migrácie obyvateľstva, môžeme predpokladať, že v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov bude realizovaných maximálne 60 % projektov z navrhovanej bytovej výstavby, t.j. bude postavených 8 457 bytov. Potom predpokladaná potreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV bude 422 850 GJ. Celková predpokladaná potreba tepla v rozvojových oblastiach v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov sa predpokladá na úrovni 493 235 GJ. Potenciál úspor tepla tak celkovo činí 2 192 614 GJ a reálny predpoklad je, že realizáciou racionalizačných a úsporných opatrení na strane výroby, distribúcie a spotreby tepla v uvažovanom období 15 rokoch sa dosiahnu úspory v minimálnej výške 1 177 448 GJ z vyrobeného tepla. 2.4 Výhľad potenciálu možných miestnych zdrojov (obnoviteľných, alternatívnych) Potenciál obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie v meste Košice poskytuje možnosti najmä pre nasledujúce zdroje energie: využitie slnečnej energie vo fototermálnych systémoch pre ohrev teplej úžitkovej vody; energia z biomasy získaná pestovaním energetických plodín na ornej pôde a získaná z drevného odpadu; využitie geotermálnej energie a energie prostredia pomocou tepelných čerpadiel. Prírodné podmienky regiónu umožňujú využiť slnečné žiarenie pasívnymi i aktívnymi solárnymi systémami. V prípade pasívnych systémov sa dosahuje navýšenie nákladov pre využitie solárneho žiarenia obvykle na úrovni 10-30 % investičných nákladov na výstavbu budovy pri znížení spotreby tepla na vykurovanie o 20-30 %. Aktívne solárne systémy využívajú pre zachytenie slnečného žiarenia solárne kolektory na ohrev TÚV. Ďalším zdrojom s vysokým potenciálom na území mesta Košice je biomasa získaná pestovaním energetických drevín a plodín (topole, vŕby, prípadne trvalé byliny), ktoré možno optimálne pestovať na nevyužitých poľnohospodárskych pôdach alebo na pôdach devastovaných ľudskou činnosťou (skládky, výsypky, kontaminované pôdy), odpady z poľnohospodárskej činnosti (slama, hnoj, močovina) a drevný odpad vznikajúci pri ťažbe a spracovaní dreva. Základnou výhodou biomasy je jej obnoviteľnosť. Z hľadiska emisií oxidu uhličitého, ktorý je hlavným plynom, spôsobujúcim skleníkový efekt, sa biomasa správa neutrálne. Posledným zdrojom je geotermálna energia, pre ktorú sa na území mesta Košice nachádzajú mimoriadne vhodné podmienky k jej využívaniu. V súčasnosti existuje napríklad koncept spoločnosti Tepláreň Košice a.s. pre využitie geotermálu, kde predpokladaný výkon a dodávka tepla pri 6 vrtoch (dubletoch) s max. výkonom 120 MW, môže dodať jeden vrt 150 000 MWh/rok (predpokladá sa doba využitia 7500 h/r). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 161

3 SWOT analýza tepelnej energetiky mesta Košice Nasledujúce odstavce charakterizujú mesto Košice z hľadiska slabých a silných stránok, príležitostí a hrozieb, naplnenia očakávaní obyvateľov mesta a súčasne plnenia cieľov energetickej politiky Slovenskej republiky. Silné stránky Mesto Košice s kompaktnou zástavbou, a teda hustotou, má predpoklad k zachovaniu SCZT ako základného spôsobu zabezpečenia tepelnej energie. Ostatné individuálne spôsoby možno považovať za doplnkové, ktoré sa uplatnia v území mimo dostupnosti sústav SCZT. Slabé stránky Príležitosti Hrozby Sústava SCZT je vertikálne rozdelená do dvoch základných subjektov TEKO a TEHO s rôznymi vlastníkmi, takže dosiahnutie synergie a príprava spoločnej podnikateľskej stratégie a harmonizovaného investičného plánu sú zložitejšie, ako keď je systém SCZT jedinou obchodnou spoločnosťou. Slovenskej republike hrozí v blízkej budúcnosti deficit výrobných kapacít pre dosiahnutie sebestačnosti vo výrobe elektriny. Mesto Košice svojou veľkosťou, a teda aj veľkosťou svojho zdroja SCZT, je zaujímavou lokalitou pre umiestnenie ekonomicky efektívneho nového zdroja elektriny s odberom tepla. Elektrina zo zdroja v Košiciach preto môže byť viac konkurencieschopná než monovýroba v elektrárňach bez odberu tepla. S ohľadom na disponibilnú palivovú základňu je možné zvažovať rôzne technológie s rôznym pomerom dodávaného tepla a elektriny i s rôznou kapacitou dodávky systémových služieb, ktorých dopyt bude v budúcnosti rásť po dostavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce. Existencia spaľovne odpadov KOSIT umožňuje po prebudovaní parnej siete Nad Jazerom na horúcovodnú vyššie využitie tejto alternatívnej energie, ktorej časť je v súčasnosti vypúšťaná bez úžitku do ovzdušia. Blízkosť geotermálneho ložiska umožňuje pokryť časť spotreby tepla týmto obnoviteľným zdrojom energie. Možnosť využitia biomasy z Mestských lesov. Dostupnosť zemného plynu a čierneho uhlia umožňuje pri obnove zdroja TEKO zvažovať obe palivové varianty. Smerovanie politiky EÚ i Slovenska k vyššiemu využívaniu zemného plynu a obnoviteľných zdrojov energie vytvára predpoklady, aby mesto Košice bolo kombináciou využitia geotermálneho tepla a pološpičkového plynového centrálneho zdroja vzorovým príkladomým mesta s minimálnou produkciou skleníkových plynov. S ohľadom na umiestnenie centrálneho zdroja v blízkosti mesta môže byť pri sprísňovaní emisných limitov uhoľný variant menej ekonomicky efektívny než v súčasnosti. Uhoľný variant môže byť limitovaný tiež kapacitou úložišťa popolčeka. Vyššie využitie geotermálnej energie v SCZT znižuje atraktívnosť Košíc pri inštalácii nového zdroja elektriny. Bez aktívneho energetického managementu realizovaného mestom môže dôjsť k rôznym aktivitám, ktoré by mohli zhoršiť efektívnosť tepelnej energetiky mesta ako celku na škodu odberateľov tepla alebo niektorých jeho skupín. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 162

Ide o hrozbu odpojovania od SCZT v dôsledku nekonkurencieschopnosti. Ide o hrozbu krížových dotácií v dôsledku uplatňovania neobjektivizovaných cien tepla. Ide o hrozbu vyberania hrozienok v oblastiach s objektívne výhodnejšími podmienkami na účet ostatných oblastí. Ide o hrozbu nespolupráce spoločností horizontálne a vertikálne prepojených so sústavou SCZT v dôsledku rôznych obchodných spoločností a rôznych vlastníkov. Ide o hrozbu nevyužitia možnosti regulácie spôsobu vykurovania v nových či rekonštruovaných objektov v priebehu stavebného konania. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 163

4 Stanovenie strategických cieľov 1. Zaistiť ekonomicky a sociálne prijateľnú a environmentálne šetrnú tepelnú energetiku na území mesta s ohľadom na zachovanie kontinuity ekonomického rozvoja mesta. Za týmto účelom je vhodné vykonávať energetický manažment mesta v členení na: vnútorný, týkajúci sa energetiky a úspor energie objektov vo vlastníctve mesta; vonkajší, týkajúci sa usmerňovania rozhodovania občanov, organizácií a energetických spoločností; krízový, týkajúci sa energetickej bezpečnosti. 2. Prostredníctvom energetického manažmentu včas rozpoznávať a využívať príležitosti k zlepšeniu funkcie systémov tepelnej energetiky a rovnako tak včas rozpoznávať hrozby a predchádzať zhoršeniu funkcie týchto systémov. Pritom je treba rešpektovať ako verejný záujem, ktorý reprezentuje očakávania obyvateľov mesta, tak aj podnikateľský záujem vlastníkov spoločností, ktoré systémy tepelnej techniky na území mesta prevádzkujú. 3. Využívať účinne územné a stavebné konanie k regulácii spôsobu vykurovania nových a rekonštruovaných objektov ako účinného nástroja pre zaistenie ekonomicky prijateľnej a environmentálne šetrnej tepelnej energetiky na území mesta. Za týmto účelom je vhodné prijať Typológiu územia z hľadiska tepelnej energetiky. To sa týka ovplyvňovania voľby investorov objektov, ako aj investorov energetických zdrojov nezapojených do systému SCZT. 4. Udržať silnú kontrolnú a riadiacu pozíciu mesta pri stanovení pravidiel spolupráce firiem podieľajúcich sa na vertikálne a horizontálne členenej sústave SCZT, pretože táto sústava musí fungovať ako jeden organický celok. Za týmto účelom je vhodné prijať Kódex spolupráce SCZT. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 164

5 Priority z hľadiska dopadov na životné prostredie 1. Znižovanie spotreby energie realizáciou opatrení pre úspory energie 2. Využívanie disponibilnej tepelnej energie, ktorá nevyžaduje spaľovanie palív: energie slnečného žiarenia (pasívne i aktívne systémy) energie vznikajúcej v existujúcej spaľovni odpadov KOSIT geotermálnej energie 3. Využívanie kogeneračných technológií na zemný plyn 4. Využívanie kogeneračných technológií na biomasu 5. Využívanie kogeneračných technológií na uhlie 6. Využívanie kotlov na zemný plyn 7. Využívanie kotlov na biomasu 8. Využívanie kotlov na uhlie Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 165

6 Výber ekonomicky najvhodnejšej varianty Priority z hľadiska sociálno-ekonomického musia vyvážene zaistiť ako sociálne únosnú cenu tepla pre konečného spotrebiteľa, tak aj ekonomickú návratnosť vložených investícií energetickej spoločnosti. Ako už bolo uvedené v kapitole Dostupné technológie zdrojov tepla pre SCZT, garantom prevádzkyschopnosti SCZT a spoľahlivosti zabezpečenia parametrov teplonosného média je Tepláreň Košice (TEKO). Ťažisko výroby tepla bude zabezpečovať tak ako doteraz teplárenská technológia. Špičkové zaťaženie bude vykrývané vykurovacími kotlami. V rámci obnovy TEKO môže byť v zásade použitá teplárenská technológia na báze zemného plynu alebo uhlia, prípadne aj ich kombinácie. Pre posúdenie ekonomickej výhodnosti plynovej a uhoľnej varianty bol zostavený výpočtový model na báze dlhodobých marginálnych nákladov. 6.1 Vstupné predpoklady Tabuľka 58 Plynový variant - vstupné predpoklady výpočtu Životnosť: 15 rokov Úroková miera: 10 % Anuita: 13,15% Zadanie výpočtu: Jednotky Hodnoty 1 Hodnoty 2 tepelný výkon Pt MWt 75 75 doba využitia Pt h/r 2000 4000 elektrický výkon Pe MWe 75 75 doba využitia Pe h/r 2000 4000 celková účinnosť % 88% 88% Ni Sk/kWe 25000 25000 Nfix Sk/kWe.r 375 375 Nvar nepalivové Sk/kWhe 0,485 0,485 cena zemného plynu Sk/m3 9,52 9,52 cena za el.výkon Sk/kWe.r 0 0 cena za el.prácu Sk/kWh 1,800 1,800 Tabuľka 59 Uhoľný variant - vstupné predpoklady výpočtu Životnosť: 25 rokov Úroková miera: 10 % Anuita: 11,02% Zadanie výpočtu: Jednotky Hodnoty 1 Hodnoty 2 tepelný výkon Pt MWt 111 111 doba využitia Pt h/r 2000 4000 elektrický výkon Pe MWe 50 50 doba využitia Pe h/r 2000 4000 celková účinnosť % 84% 84% Ni Sk/kWe 43000 43000 Nfix Sk/kWe.r 1290 1290 Nvar nepalivové Sk/kWhe 0,875 0,875 cena uhlia Sk/GJ 110 110 cena za el.výkon Sk/kWe.r 0 0 cena za el.prácu Sk/kWh 1,690 1,690 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 166

6.2 Výsledky výpočtu Vo výsledkoch je uvedená aj citlivosť ceny tepla na súčasnú zmenu nákupnej ceny paliva a predajné ceny elektriny o 30%. Veľkosť zmeny oproti cene tepla ukazuje mieru tlmiaceho efektu kogenerácie oproti monovýrobe tepla. Tabuľka 60 Plynový variant doba využitia inštalovaného výkonu 2000 h/rok Výsledky výpočtu: cena tepla bez DPH dodávka tepla: 540 TJ/r dodávka el.en.: 150 GWh/r el.en./teplo: 1,00 cena tepla: 805 Sk/GJ cena elektriny: 1,80 Sk/kWh roč.nákl.na výr.tepla: 435 Mil.Sk/r Investičné náklady: 1875 Mil.Sk v prepočte: 1016 USD/kWe cena tepla (- 30%): 756 Sk/GJ cena tepla (+30%): 853 Sk/GJ cena zemného plynu: 280,0 Sk/GJ Tabuľka 61 Plynový variant doba využitia inštalovaného výkonu 4000 h/rok Výsledky výpočtu: cena tepla bez DPH dodávka tepla: 1080 TJ/r dodávka el.en.: 300 GWh/r el.en./teplo: 1,00 cena tepla: 550 Sk/GJ cena elektriny: 1,80 Sk/kWh roč.nákl.na výr.tepla: 594 mil.sk/r Investičné náklady: 1875 mil.sk v prepočte: 1016 USD/kWe cena tepla (- 30%): 502 Sk/GJ cena tepla (+30%): 599 Sk/GJ cena zemného plynu: 280,0 Sk/GJ Tabuľka 62 Uhoľný variant doba využitia inštalovaného výkonu 2000 h/rok Výsledky výpočtu: cena tepla bez DPH dodávka tepla: 800 TJ/r dodávka el.en.: 100 GWh/r el.en./teplo: 0,45 cena tepla: 475 Sk/GJ cena elektriny: 1,69 Sk/kWh roč.nákl.na výr.tepla: 380 mil.sk/r investičné náklady: 2150 mil.sk v prepočte: 1748 USD/kWe cena tepla (- 30%): 479 Sk/GJ cena tepla (+30%): 472 Sk/GJ cena uhlia: 110,0 Sk/GJ Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 167

Tabuľka 63 Uhoľný variant doba využitia inštalovaného výkonu 4000 h/rok Výsledky výpočtu: cena tepla bez DPH dodávka tepla: 1600 TJ/r dodávka el.en.: 200 GWh/r el.en./teplo: 0,45 cena tepla: 287 Sk/GJ cena elektriny: 1,69 Sk/kWh roč.nákl.na výr.tepla: 459 mil.sk/r investičné náklady: 2150 mil.sk v prepočte: 1748 USD/kWe cena tepla (- 30%): 290 Sk/GJ cena tepla (+30%): 284 Sk/GJ cena uhlia: 110 Sk/GJ 6.3 Porovnanie výsledkov Grafické porovnanie výsledkov je najnázornejšie pomocou trojuholníka obchodných príležitostí. Vysvetlenie tohto pojmu je uvedené v časti IIb - Predpoklady stratégie rozvoja, kapitola 4 - Ako sa stanoví konkurencieschopná cena a miera konkurencieschopnosti zdroja. Obrázok 35 Porovnanie technológií pre dobu využitia inštalovaného výkonu 2000h/rok Sk/kWh 6 5 4 3 2 1 0 Výkon 75 MWe, paroplyn 0 500 1000 1500 Sk/GJ Sk/kWh 6 5 4 3 2 1 0 Výkon 50 MWe, fluidní blok 0 500 1000 1500 Sk/GJ Obrázok 36 Porovnanie technológií pre dobu využitia inštalovaného výkonu 4000h/rok Sk/kWh 6 5 4 3 2 1 0 Výkon 75 MWe, paroplyn 0 500 1000 1500 Sk/GJ Sk/kWh 6 5 4 3 2 1 0 Výkon 50 MWe, fluidní blok 0 500 1000 1500 Sk/GJ Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 168

6.4 Citlivostná analýza Citlivostná analýza je vykonaná za účelom zistenia citlivosti ceny tepla na: zmenu ceny plynu, zmenu výkupnej ceny elektriny, zmenu ceny paliva a elektriny súčasne. Tabuľka 64 Plynový variant, 2000 h/rok, citlivostná analýza Citlivosť ceny tepla na cenu plynu: ZP v % 70% 80% 90% 100% 110% 120% 130% Cena ZP 6,66 7,62 8,57 9,52 10,47 11,42 12,38 Sk/m3 investičná zložka 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 Sk/GJ prevádzka a údržba 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 Sk/GJ variabilná 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 Sk/GJ palivo ZP 445,5 509,1 572,7 636,4 700,0 763,6 827,3 Sk/GJ dobropis el.en. -475,0-475,0-475,0-475,0-475,0-475,0-475,0 Sk/GJ Cena tepla 613,8 677,4 741,0 804,7 868,3 931,9 995,6 Sk/GJ Citlivosť ceny tepla na cenu elektriny: Cena elektriny 1,26 1,44 1,62 1,80 1,98 2,16 2,34 Sk/kWh investičná zložka 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 Sk/GJ prevádzka a údržba 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 Sk/GJ variabilná 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 Sk/GJ palivo ZP 636,4 636,4 636,4 636,4 636,4 636,4 636,4 Sk/GJ dobropis el.en. -332,5-380,0-427,5-475,0-522,5-570,0-617,5 Sk/GJ Cena tepla 947,2 899,7 852,2 804,7 757,2 709,7 662,2 Sk/r Citlivosť ceny tepla na cenu plynu a elektriny: Cena ZP 6,66 7,62 8,57 9,52 10,47 11,42 12,38 Sk/m3 Cena elektriny 1,26 1,44 1,62 1,80 1,98 2,16 2,34 Sk/kWh investičná zložka 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 Sk/GJ prevádzka a údržba 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 Sk/GJ variabilná 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 Sk/GJ palivo ZP 445,5 509,1 572,7 636,4 700,0 763,6 827,3 Sk/GJ dobropis el.en. -332,5-380,0-427,5-475,0-522,5-570,0-617,5 Sk/GJ Cena tepla 756,3 772,4 788,5 804,7 820,8 836,9 853,1 Sk/GJ Ročné náklady na výrobu tepla podľa ceny elektriny: Cena elektriny 1,26 1,44 1,62 1,80 1,98 2,16 2,34 Sk/kWh investičná zložka 246 513 246 513 246 513 246 513 246 513 246 513 246 513 tis.sk/r prevádzka a údržba 28 125 28 125 28 125 28 125 28 125 28 125 28 125 tis.sk/r variabilná 72 750 72 750 72 750 72 750 72 750 72 750 72 750 tis.sk/r palivo ZP 343 636 343 636 343 636 343 636 343 636 343 636 343 636 tis.sk/r dobropis el.en. -179 550-205 200-230 850-256 500-282 150-307 800-333 450 tis.sk/r Náklady na teplo 511 475 485 825 460 175 434 525 408 875 383 225 357 575 tis.sk/r Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 169

Tabuľka 65 Plynový variant, 4000 h/rok, citlivostná analýza Citlivosť ceny tepla na cenu plynu: ZP v % 70% 80% 90% 100% 110% 120% 130% Cena ZP 6,66 7,62 8,57 9,52 10,47 11,42 12,38 Sk/m3 investičná zložka 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 Sk/GJ prevádzka a údržba 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 Sk/GJ variabilná 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 Sk/GJ palivo ZP 445,5 509,1 572,7 636,4 700,0 763,6 827,3 Sk/GJ dobropis el.en. -475,0-475,0-475,0-475,0-475,0-475,0-475,0 Sk/GJ Cena tepla 359,5 423,1 486,7 550,4 614,0 677,7 741,3 Sk/GJ Citlivosť ceny tepla na cenu elektriny: Cena elektriny 1,26 1,44 1,62 1,80 1,98 2,16 2,34 Sk/kWh investičná zložka 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 Sk/GJ prevádzka a údržba 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 Sk/GJ variabilná 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 Sk/GJ palivo ZP 636,4 636,4 636,4 636,4 636,4 636,4 636,4 Sk/GJ dobropis el.en. -332,5-380,0-427,5-475,0-522,5-570,0-617,5 Sk/GJ Cena tepla 692,9 645,4 597,9 550,4 502,9 455,4 407,9 Sk/r Citlivosť ceny tepla na cenu plynu a elektriny: Cena ZP 6,66 7,62 8,57 9,52 10,47 11,42 12,38 Sk/m3 Cena elektriny 1,26 1,44 1,62 1,80 1,98 2,16 2,34 Sk/kWh investičná zložka 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 Sk/GJ prevádzka a údržba 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 Sk/GJ variabilná 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 Sk/GJ palivo ZP 445,5 509,1 572,7 636,4 700,0 763,6 827,3 Sk/GJ dobropis el.en. -332,5-380,0-427,5-475,0-522,5-570,0-617,5 Sk/GJ Cena tepla 502,0 518,1 534,2 550,4 566,5 582,7 598,8 Sk/GJ Ročné náklady na výrobu tepla podľa ceny elektriny: Cena elektriny 1,26 1,44 1,62 1,80 1,98 2,16 2,34 Sk/kWh investičná zložka 246 513 246 513 246 513 246 513 246 513 246 513 246 513 tis.sk/r prevádzka a údržba 28 125 28 125 28 125 28 125 28 125 28 125 28 125 tis.sk/r variabilná 145 500 145 500 145 500 145 500 145 500 145 500 145 500 tis.sk/r palivo ZP 687 273 687 273 687 273 687 273 687 273 687 273 687 273 tis.sk/r dobropis el.en. -359 100-410 400-461 700-513 000-564 300-615 600-666 900 tis.sk/r Náklady na teplo 748 311 697 011 645 711 594 411 543 111 491 811 440 511 tis.sk/r Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 170

Tabuľka 66 Uhoľný variant, 2000 h/rok, citlivostná analýza Citlivosť ceny tepla na cenu uhlia: uhlí v % 70% 80% 90% 100% 110% 120% 130% Cena uhlia 77 88 99 110 121 132 143 Sk/m3 investičná zložka 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 Sk/GJ prevádzka a údržba 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 Sk/GJ variabilná 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 Sk/GJ palivo ZP 132,9 151,9 170,9 189,9 208,9 227,9 246,8 Sk/GJ dobropis el.en. -200,7-200,7-200,7-200,7-200,7-200,7-200,7 Sk/GJ Cena tepla 418,3 437,3 456,3 475,3 494,3 513,2 532,2 Sk/GJ Citlivosť ceny tepla na cenu elektriny: Cena elektriny 1,18 1,35 1,52 1,69 1,86 2,03 2,20 Sk/kWh investičná zložka 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 Sk/GJ prevádzka a údržba 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 Sk/GJ variabilná 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 Sk/GJ palivo ZP 189,9 189,9 189,9 189,9 189,9 189,9 189,9 Sk/GJ dobropis el.en. -140,5-160,6-180,6-200,7-220,8-240,8-260,9 Sk/GJ Cena tepla 535,5 515,4 495,3 475,3 455,2 435,1 415,1 Sk/r Citlivosť ceny tepla na cenu uhlia a elektriny: Cena uhlia 77 88 99 110 121 132 143 Sk/GJ Cena elektriny 1,18 1,35 1,52 1,69 1,86 2,03 2,20 Sk/kWh investičná zložka 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 Sk/GJ prevádzka a údržba 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 Sk/GJ variabilná 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 Sk/GJ palivo ZP 132,9 151,9 170,9 189,9 208,9 227,9 246,8 Sk/GJ dobropis el.en. -140,5-160,6-180,6-200,7-220,8-240,8-260,9 Sk/GJ Cena tepla 478,5 477,4 476,4 475,3 474,2 473,1 472,0 Sk/GJ Ročné náklady na výrobu tepla podľa ceny elektriny: Cena elektriny 1,18 1,35 1,52 1,69 1,86 2,03 2,20 Sk/kWh investičná zložka 236 861 236 861 236 861 236 861 236 861 236 861 236 861 tis.sk/r prevádzka a údržba 64 500 64 500 64 500 64 500 64 500 64 500 64 500 tis.sk/r variabilná 87 500 87 500 87 500 87 500 87 500 87 500 87 500 tis.sk/r palivo ZP 151 905 151 905 151 905 151 905 151 905 151 905 151 905 tis.sk/r dobropis el.en. -112 385-128 440-144 495-160 550-176 605-192 660-208 715 tis.sk/r Náklady na teplo 428 381 412 326 396 271 380 216 364 161 348 106 332 051 tis.sk/r Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 171

Tabuľka 67 Uhoľný variant, 4000 h/rok, citlivostná analýza Citlivosť ceny tepla na cenu uhlia: uhlí v % 70% 80% 90% 100% 110% 120% 130% Cena uhlia 77 88 99 110 121 132 143 Sk/GJ investičná zložka 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 Sk/GJ prevádzka a údržba 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 Sk/GJ variabilná 109,4 109,4 560,0 560,0 560,0 560,0 560,0 Sk/GJ palivo ZP 132,9 151,9 170,9 189,9 208,9 227,9 246,8 Sk/GJ dobropis el.en. -200,7-200,7-200,7-200,7-200,7-200,7-200,7 Sk/GJ Cena tepla 230,0 248,9 718,6 737,5 756,5 775,5 794,5 Sk/GJ Citlivosť ceny tepla na cenu elektriny: Cena elektriny 1,18 1,35 1,52 1,69 1,86 2,03 2,20 Sk/kWh investičná zložka 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 Sk/GJ prevádzka a údržba 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 Sk/GJ variabilná 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 Sk/GJ palivo ZP 189,9 189,9 189,9 189,9 189,9 189,9 189,9 Sk/GJ dobropis el.en. -140,5-160,6-180,6-200,7-220,8-240,8-260,9 Sk/GJ Cena tepla 347,1 327,1 307,0 286,9 266,9 246,8 226,7 Sk/r Citlivosť ceny tepla na cenu uhlia a elektriny: Cena uhlí 77 88 99 110 121 132 143 Sk/GJ Cena elektriny 1,18 1,35 1,52 1,69 1,86 2,03 2,20 Sk/kWh investičná zložka 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 Sk/GJ prevádzka a údržba 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 Sk/GJ variabilná 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 Sk/GJ palivo ZP 132,9 151,9 170,9 189,9 208,9 227,9 246,8 Sk/GJ dobropis el.en. -140,5-160,6-180,6-200,7-220,8-240,8-260,9 Sk/GJ Cena tepla 290,2 289,1 288,0 286,9 285,8 284,8 283,7 Sk/GJ Ročné náklady na výrobu tepla podľa ceny elektriny: Cena elektriny 1,18 1,35 1,52 1,69 1,86 2,03 2,20 Sk/kWh investičná zložka 236 861 236 861 236 861 236 861 236 861 236 861 236 861 tis.sk/r prevádzka a údržba 64 500 64 500 64 500 64 500 64 500 64 500 64 500 tis.sk/r variabilná 175 000 175 000 175 000 175 000 175 000 175 000 175 000 tis.sk/r palivo ZP 303 810 303 810 303 810 303 810 303 810 303 810 303 810 tis.sk/r dobropis el.en. -224 770-256 880-288 990-321 100-353 210-385 320-417 430 tis.sk/r Náklady na teplo 555 401 523 291 491 181 459 071 426 961 394 851 362 741 tis.sk/r Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 172

7 Záver Z uskutočnených rozborov a prepočtov vyplýva, že aj pri obnove centrálneho zdroja sú reálne dostupné ako uhoľné, tak aj plynové technológie. Dovozná cena plynu je závislá od svetových cien ropy a pretože aj cena uhlia je ovplyvňovaná cenou ropy, nemožno s určitosťou tvrdiť, že je použitie uhoľnej technológie z pohľadu ceny výrazne výhodnejšie. Nižšie palivové náklady na uhlie sú prevážené vyššími investičnými, aj nepalivovými prevádzkovými nákladmi. Plynové technológie sú environmentálne priaznivejšie a neprodukujú tuhý odpad, ktorý je v prípade uhoľných technológií nutné ukladať na skladištia. Cena tepla z plynovej kogenerácie je oproti cene tepla z uhoľnej kogenerácie vyššia, pokiaľ je uvažovaná iba vynútená výroba elektriny. Pokiaľ sa investor rozhodne pre plynovú technológiu, musí dokázať predať elektrinu výhodnejšie, než sú súčasné ceny stanovené ÚRSO. To je možné jednak predajom systémových služieb, jednak uzavretím dlhodobých zmlúv za vyššie ceny, než je v uskutočnených výpočtoch predpokladané. Obe kogeneračné technológie majú oproti monovýrobe tepla v kotloch silný stabilizujúci účinok, kedy zvýšenie ceny paliva je kompenzované predajom elektriny tiež za zvýšenú cenu (Obrázok 37). Obrázok 37 Stabilizujúci účinok kogeneračných technológií Citlivost ceny tepla z kogeneračních technologií na pohyb cen energií (paliva a elektřiny současně) 900 800 700 cena tepla v Sk/GJ 600 500 400 300 200 cena na patě domu PPC 75MW, 2000h/r FBC 50MW, 2000h/r PPC 75MW, 4000h/r FBC 50MW, 4000h/r 100 0 70% 80% 90% 100% 110% 120% 130% poměrná hodnota cen energií V časti IIb - Predpoklady stratégie rozvoja, kapitola 4, sú náväzne stanovené predpoklady pre vyváženú stratégiu rozvoja so zahrnutím využitia existujúceho tepla zo spaľovne komunálneho odpadu KOSIT a z potenciálneho geotermálneho zdroja. Účelom tejto nadväzujúcej časti je stanovenie podmienok pre nediskriminovaný prístup do sústavy SCZT týchto (i prípadných ďalších) dodávateľov. Títo dodávatelia nemôžu dostať za svoje dodávky vyššiu cenu, než aká je dosiahnuteľná cena z obnoveného zdroja TEKO, na druhej strane by však nemali za svoje dodávky dostať cenu nižšiu, než Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 173

je tzv. neutrálna cena odvodzovaná od marginálnych nákladov. Poskytovaním systémových služieb klesá účinnosť kogenerácie, čím dochádza k redukcii vykupovanej silovej elektriny kvôli nekogenerovanej elektrine. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 174

IIb Vytvorenie predpokladov pre vyváženú stratégiu rozvoja súčasných sústav tepelných zariadení a zabezpečenie spoľahlivej dodávky tepla Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 175

Súhrn Cieľom tejto časti Vytvorenie predpokladov pre vyváženú stratégiu rozvoja súčasných sústav tepelných zariadení a zabezpečenie spoľahlivej dodávky tepla je zhrnúť poznatky týkajúce sa súvislostí nákladov a cien v zásobovaní teplom s ohľadom na verejný záujem a súčasné trhové ekonomické prostredie. 1. Cena tepla nemôže byť výsledkom investičnej činnosti v SCZT, ale skôr naopak investičná činnosť sa musí odvíjať od požiadaviek konkurencieschopnej ceny pre odberateľa. 2. Ak je sústava SCZT tvorená viacerými spoločnosťami, musí dosiahnuť konkurencieschopné ceny tepla pre spotrebiteľa koordinovanou investičnou stratégiou. Výhodná je pritom diverzifikácia zdrojov primárnej energie. 3. Pre deklaráciu spravodlivej súťaže je vhodné, aby spolupracujúce spoločnosti spolu s Magistrátom mesta Košice prijali kódex spolupráce v SCZT. Súčasťou cenovej spolupráce je stanovenie tzv. neutrálnej ceny na strane dodávky zo zdrojov do primárnej siete SCZT, ktorá neznevýhodňuje žiadneho dodávateľa tepla. 4. Konkurencieschopná cena tepla SCZT z hľadiska spotrebiteľa sa odvíja od ceny, ktorú by bolo možné dosiahnuť iným spôsobom. V súčasnej dobe sa odvíja prakticky od ceny tepla z individuálnej plynovej kotolne. 5. Konkurenčná cena na nedeformovanom trhu sa prispôsobuje dlhodobým marginálnym nákladom. Ich stanovenie dáva preto najsprávnejší cenový signál účastníkom trhu. 6. Dosiahnuteľnú cenu na vstupe do sústavy možno odvodiť z prepočtu nákladovosti tzv. záverných zdrojov. Tieto zdroje predstavujú objektivizovanú najnižšiu dosiahnuteľnú cenu tepla pri znovuobstarávaní technológie a nie sú teda zaťažené skutočnosťou, že súčasné zdroje boli postavené v iných ekonomických podmienkach. 7. Pri práci s nákladmi je vhodné z hľadiska manažérskeho účtovníctva počítať s agregovanými položkami, ktoré rešpektujú, že zariadenie je potrebné postaviť (investičné náklady Ni), oživiť tj. zaistiť pripravenosť k prevádzke (Nfix) a pri prevádzke potom dodávať potrebné vstupy, predovšetkým palivo (Npal) a ostatné (Nvar). 8. Zabezpečenie spoľahlivého zásobovania teplom vyžaduje dobrý technický stav zariadení, a teda i jeho technické zhodnotenie, obnovu a rozvoj. K tomu je potrebné, aby podniky SCZT generovali voľné peňažné prostriedky. 9. Záver kapitoly obsahuje orientačný prepočet dosiahnuteľnej ceny tepla zo zdrojov, vrátane cenového priestoru pre distribúciu tepla, ktorá je obmedzená požiadavkou zachovania konkurencieschopnosti oproti výrobe tepla v individuálnej kotolni. 10. Z uskutočnených prepočtov vyplýva, že aj pri obnove centrálneho zdroja predstavuje cenový priestor pre distribúciu tepla od zdroja do objektu asi 200 SKK. Tento cenový priestor umožňuje výraznú modernizáciu siete SCZT, vrátane atomizácie odovzdávacích staníc. SCZT je teda pre územie mesta Košice trvalo udržateľným spôsobom zásobovania teplom. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 176

1 Cena tepla ako výsledok investície alebo investícia ako výsledok ceny? V monopolnom prostredí je monopolom požadovaná cena tepla funkciou energetického systému Cena = f (energetického systému) a reguluje sa podľa oprávnených nákladov a primeraného zisku: oprávnené náklady + primeraný zisk. = tarifná cena Táto regulácia vo všeobecnosti podľa skúseností zo západných krajín zlyháva, pretože regulátor je vždy o krok pozadu za energetickými spoločnosťami. Snahy o sprísnenie kontroly a posudzovanie kalkulácie vecne usmerňovaných by mohli viesť jednak k obmedzovaniu podnikateľských aktivít a jednak k zvýšenému športovému úsiliu podnikových ekonómov prehrať pravidlá byrokratickej regulácie. V riadenej liberalizácii sa naopak energetické systémy musia prispôsobovať regulátorom riadenej hospodárskej súťaži Energetický systém = f (ceny) Stanovenie ceny energie v deregulovanom trhovom prostredí naopak vychádza z trhovej ceny, z ktorej potom vyplývajú maximálne prijateľné náklady dodávateľa. Pre výrobcu a dopravcu tepelnej energie: trhová cena (je daná konkurenciou individuálneho plynového vykurovania) - požadovaný zisk (je stanovený vlastníkom). = prijateľné náklady (cieľ stanovený vlastníkom voči managementu) Trhové a liberalizované prostredie znamená, že cena nie je výsledkom nákladovosti, ale je na liberalizovanom nemonopolnom trhu daná výkonnosťou najefektívnejších poskytovateľov danej služby tj. najsilnejším konkurentom. Prebytok ponuky sa rieši obvykle cenovou vojnou, kedy cena zďaleka nemusí pokryť ani tzv. ekonomicky oprávnené náklady. Cenovú vojnu prežijú len tí najsilnejší a potom sa cena vráti opäť na hodnotu zodpovedajúcu marginálnym nákladom najlepších v odbore. Najlepší v odbore preto musí skôr než na cenovú stratégiu myslieť na nákladovú stratégiu. Na podnikanie vlastnej spoločnosti je nutné pozerať zo strany vstupov cez úplný reťazec procesov (a teda ovplyvňujúcich podnikateľských subjektov) až smerom k prírodným zdrojom (primárna energia a suroviny) a obdobne na strane výstupov (produktov a služieb), rovnako cez úplné reťazce nadväzujúcich procesov (podnikateľských subjektov rovnako tak ovplyvňujúcich obchodný úspech) až po konečný úžitok v konečnej spotrebe (vytvorenie tepelnej pohody). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 177

2 Problém, keď sústavu CZT tvorí viac spoločností Problém nastáva v prípade, keď je reťazec výroby tepla a jeho dopravy k spotrebiteľovi zabezpečovaný viac ako jednou spoločnosťou. Maximálnu prijateľnú (trhovú) cenu je treba potom rozdeliť medzi všetky v reťazci dodávky zúčastnené spoločnosti. Priestor pre podnikanie v centralizovanom teple je daný trhovou cenou u spotrebiteľa. Všetky v reťazci dodávky zúčastnené spoločnosti sa navzájom ovplyvňujú - ovplyvňujú svoje zisky i svoju budúcnosť a prežitie. Vzájomná otvorenosť a dobrovoľná spolupráca na základe neutrálnej ceny (pozri ďalej) na výrobu tepla a jeho dopravu môže napomôcť harmonizovať win-win stratégiu pre všetky zúčastnené strany na trhu s teplom a nečakať iba pasívne na zásah regulačného úradu. Systém regulácie bude značne aj pri ďalšom rozvoji liberalizácie v budúcnosti zabezpečovať funkciu poistky ochraňujúcej verejný záujem proti neuváženému podnikaniu. Príkladom môžu byť snahy premietnuť neuvážené a predimenzované investície do ceny energie, tj. presunúť podnikateľské riziko a dôsledky tzv. stranded investment (uviaznutých investícií) z vlastníka na odberateľa energie či iného partnera v reťazci dodávok tepla; prípadne tiež snahy prenášať na zákazníka náklady spôsobené nízkou produktivitou práce a vysokou réžiou. Ceny za výrobu a dopravu energie je možno posudzovať na základe znalostí dlhodobých marginálnych nákladov. Kontrola prebieha zostavením modelu dlhodobých marginálnych nákladov (LRMC - Long Run Marginal Cost) celého reťazca výroby a/alebo dopravy tepla kontrolovanej spoločnosti. Pokiaľ je v tejto súvislosti posudzovaná primeranosť zisku, mala by byť v súlade s mierou rizika podnikania. LRMC sú odvodené z typických nákladov, ktoré sú členené na štyri agregované nákladové zložky a zisk. Tieto štyri agregované nákladové zložky umožňujú účinnú a rýchlu kontrolu investičnej primeranosti i prevádzkovej výkonnosti (produktivity práce): N i - investičná zložka vyjadrujúca premietnutie ceny zariadení do nákladov (vo výške anuity). N fix - fixné náklady na prevádzku a údržbu, ktoré zahŕňajú najmä náklady na pracovníkov, výrobnú a správnu réžiu N pal - náklady na palivo (resp. na nákup tepla u spoločností rozvodu tepla) N var - ostatné variabilné (nepalivové) náklady, ktoré zahŕňajú najmä náklady na vodu, elektrinu a poplatky za emisie Výraznejšie prekročenie dlhodobých marginálnych nákladov je možné považovať za zneužitie monopolného postavenia. Straty v rozvodoch idú na ťarchu spoločností dopravujúcich energiu a musia sa vojsť do rámca celkových nákladov. Pre deklaráciu win-win spolupráce (tj. rovnoprávnej súťaže) spoločností SCZT je vhodné prijať spoločne s Magistrátom mesta Košice kódex spolupráce. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 178

3 Návrh zásad Kódexu spolupráce v tepelnej energetike 3.1 Účel a ciele Účelom Kódexu spolupráce je stanovenie spoločnej zodpovednosti podnikov prevádzkujúcich zdroje a rozvody sústavy centralizovaného zásobovania teplom (SCZT) v Košiciach a spoľahlivé zabezpečenie verejných služieb dodávky tepelnej energie. Ciele Kódexu spolupráce v SCZT Košice sú : ochrana záujmov spotrebiteľov tepla, podpora hospodárskej súťaže, zabezpečenie istoty, spoľahlivosti a kvality dodávok tepelnej energie za primerané ceny, vytváranie transparentných a nediskriminačných podmienok pre všetkých účastníkov na trhu s tepelnou energiou v rámci SCZT, zaistenie vysokej úrovne služieb pre všetkých odberateľov, vrátane spravodlivého rozloženia efektov z existencie SCZT na všetkých účastníkov trhu, povinnosť prejednávať vopred všetky technické úpravy na SCZT tak, aby nedochádzalo k diskriminácii jednotlivých účastníkov trhu, ani aby nebola narušená jeho funkčnosť. 3.2 Charakteristika cenovej spolupráce Aby nedochádzalo k diskriminácii jednotlivých účastníkov trhu, je potrebné, aby prepravné ceny tepla zo zdrojov tepla do primárnej siete SCZT mali charakter tzv. neutrálnej ceny. Neutrálna cena tepla vyjadruje najnižšie dosiahnuteľné náklady ceny tepla za znovuobstaranie zdrojovej sústavy. Táto sústava je predstavovaná záverným teplárenským zdrojom, ktorý je konštruovaný ako spodná obálka reálnych teplárenských a vykurovacích technológií. Neutrálna cena tepla je nepriamo závislá na dobe využitia garantovaného výkonu. To znamená, že zdroje s vysokou dobou využitia pokrývajúcou základné oblasti diagramu zaťaženia SCZT dosahujú nižšiu stanovenú neutrálnu cenu ako zdroje s nízkou dobou využitia, ktoré slúžia pre pokrytie oblasti špičkového zaťaženia. Neutrálna cena je stanovená metodikou marginálnych nákladov rešpektujúcich princíp znovuobstarania zdroja so zodpovedajúcimi súčasnými technickými parametrami. V prípade, keď ide o možnosť spoločnej stratégie obnovy zdrojovej časti, kedy súčasné zdroje je už treba nahradiť, stanoví sa neutrálna cena na báze dlhodobých marginálnych nákladov. V prípade, keď neexistuje potreba výstavby nových zdrojov, stanoví sa neutrálna cena pre nových potenciálnych dodávateľov tepla na základe krátkodobých nákladov, a to do doby dožitia súčasných zdrojov. Pri príprave náhrady existujúcich zdrojov po uplynutí ich životnosti sa potom aj pre týchto dodávateľov stanoví neutrálna cena na základe dlhodobých marginálnych nákladov. Tým je zaistená návratnosť investícií spravodlivo pre všetkých účastníkov trhu, ktorí sa na spoločnej príprave obnovy zdrojovej časti SCZT podieľali a pritom zostáva trh i do budúcnosti otvorený konkurencii. 3.3 Návrh typológie územia Pre stabilizáciu trhu tepelnej energetiky na území mesta Košice sa navrhuje v rámci Kódexu typológia územia a pre každý typ doporučené spôsoby zásobovania tepelnou energiou. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 179

Pretože elektrina a nesieťové palivá (uhlie, olej, drevo, LPG apod.) sú dostupné vo všetkých oblastiach (sídlach), je typológia územia daná kombináciou dostupnosti existujúcich dvoch sieťových energií CZT a zemného plynu. Z hľadiska typológie možno potom územie, tj. obce či ich časti, rozdeliť do deviatich kategórií. Tabuľka 68 Prehľad typov územia z hľadiska dostupnosti energií Typ územia Dostupné CZT Dostupný ZP Plánované CZT Plánovaný ZP 1 + + - - 2 + - - + 3 - + + - 4 + - - - 5 - + - - 6 - - + + 7 - - + - 8 - - - + 9 - - - - Doporučené spôsoby zásobovania energiou Tabuľka 68 charakterizuje jednotlivé typy územia a zároveň stanovuje doporučené spôsoby zásobovania energiou pre vykurovanie objektov umiestnených v tomto území. Pre prípad krízovej situácie sú uvedené proaktívne odporúčania, ktoré sú prevenciou proti stratám na zdraví, životoch a majetku a ktoré znižujú nároky na prípadnú evakuáciu obyvateľov z neobývateľných objektov v prípade dlhodobého výpadku elektriny. Z environmentálnych dôvodov by sa nemalo spaľovanie nesieťových palív pripúšťať (ani podmienene) v oblastiach, kde je zabezpečená dostatočná konkurencia alebo sú tu dostupné aspoň dve sieťové energie a tretia aspoň potenciálne ide o typy území číslo 1, 2 a 3. V ostatných prípadoch možno spaľovanie nesieťových palív podmienene pripustiť. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 180

Tabuľka 69 Doporučené spôsoby zásobovania tepelnou energiou v jednotlivých typoch územia Dostupnosť energií Typ územia - 1 V území sú zavedené CZT i zemný plyn Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií Prípustný spôsob Podmienene prípustný spôsob Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti elektrina, CZT, solárna energia zemný plyn nedostupnosť CZT LPG, olej, biomasa, koks, uhlie, spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre prevádzkyschopnosť CZT (zdroje, prepravné stanice, riadiaci systém). Zdroje je treba prednostne riešiť ako kogeneračné so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku plynových kotlov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Typ územia - 2 Dostupnosť energií Na území je zavedené CZT, záujmové územie pre zavedenie zemného plynu Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií Prípustný spôsob Podmienene prípustný spôsob Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti elektrina, CZT, solárna energia zemný plyn nedostupnosť CZT LPG, olej, biomasa, koks, uhlie, spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre prevádzkyschopnosť CZT (zdroje, prepravné stanice, riadiaci systém). Zdroje je treba prednostne riešiť ako kogeneračné so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku budúcich plynových kotlov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 181

Dostupnosť energií Prípustný spôsob Typ územia - 3 Na území je zavedený zemný plyn, záujmové územie pre zavedenie CZT Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií Podmienene prípustný spôsob zemný plyn Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti elektrina, CZT, solárna energia nedostupnosť CZT LPG, olej, biomasa, koks, uhlie, spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre prevádzkyschopnosť budúcich systémov CZT (zdroje, prepravné stanice, riadiaci systém). Zdroje je treba prednostne riešiť ako kogeneračné so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku plynových kotlov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Dostupnosť energií Prípustný spôsob Na území je zavedené CZT Typ územia - 4 Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií elektrina, CZT, solárna energia Podmienene prípustný spôsob LPG, nízkosírny olej, biomasa, koks, prípadne nízkosírne uhlie Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti nedostupnosť CZT ekologická prijateľnosť spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre prevádzkyschopnosť CZT (zdroje, prepravné stanice, riadiaci systém). Zdroje je treba prednostne riešiť ako kogeneračné so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku kotlov (LPG, olej, biomasa, koks, uhlie) a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 182

Typ územia - 5 Dostupnosť energií Na území je zavedený zemný plyn Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií Prípustný spôsob Podmienene spôsob prípustný Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti elektrina, zemný plyn, solárna energia LPG, nízkosírny olej, biomasa, koks, prípadne nízkosírne uhlie nedostupnosť zemného plynu ekologická prijateľnosť spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Zvažovať použitie kogeneračných systémov s plynovými motory či mikroturbínami so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku kotlov (plyn, LPG, olej, biomasa, koks, uhlie) a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Dostupnosť energií Prípustný spôsob Typ územia - 6 Záujmové územie pre zavedenie CZT, aj zemného plynu Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií Podmienene prípustný spôsob zemný plyn Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti elektrina, CZT, solárna energia LPG, nízkosírny olej, biomasa, koks, prípadne nízkosírne uhlie zemný plyn v prípade nedostupnosti CZT ostatné palivá v prípade nedostupnosti CZT a zemného plynu ekologická prijateľnosť spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre prevádzkyschopnosť budúcich systémov CZT (zdroje, prepravné stanice, riadiaci systém). Zdroje je treba prednostne riešiť ako kogeneračné so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku kotlov (LPG, olej, biomasa, koks, uhlie, v budúcnosti plyn) a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 183

Dostupnosť energií Prípustný spôsob Typ územia - 7 Záujmové územie pre zavedenie CZT Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií elektrina, CZT, solárna energia Podmienene prípustný spôsob LPG, nízkosírny olej, biomasa, koks, prípadne nízkosírne uhlie Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti nedostupnosť CZT ekologická prijateľnosť spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre prevádzkyschopnosť budúcich systémov CZT (zdroje, prepravné stanice, riadiaci systém). Zdroje je treba prednostne riešiť ako kogeneračné so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku kotlov (LPG, olej, biomasa, koks, uhlí) a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Typ územia - 8 Dostupnosť energií Záujmové územie pre zavedenie zemného plynu Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií Prípustný spôsob Podmienene spôsob Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti prípustný elektrina, zemný plyn, solárna energia LPG, nízkosírny olej, biomasa, koks, prípadne nízkosírne uhlie nedostupnosť zemného plynu ekologická prijateľnosť spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Zvažovať použitie kogeneračných systémov s plynovými motormi či mikroturbínami so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku kotlov (LPG, olej, biomasa, koks, uhlie, v budúcnosti plyn) a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 184

Dostupnosť energií Prípustný spôsob Ani CZT, ani zemný plyn Typ územia - 9 Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií elektrina, solárna energia Podmienene prípustný spôsob LPG, nízkosírny olej, biomasa, koks, prípadne nízkosírne uhlie Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti ekologická prijateľnosť spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku kotlov (LPG, olej, biomasa, koks, uhlie) a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 185

4 Ako sa stanoví konkurencieschopná cena a miera konkurencieschopnosti zdroja? V trhovej ekonomike cena tepla z centrálneho vykurovania súťaží s cenou tepla získaného individuálne iným spôsobom. Maximálna prijateľná (trhová) cena tepla je v oblastiach so zemným plynom (čo je úplná väčšina prípadov) ovplyvňovaná cenou tepla dosiahnuteľnou z decentralizovaných plynových kotolní. Je treba zdôrazniť, že pri porovnávaní konkurencieschopnosti sa často v ekonomických výpočtoch urobí chyba tak, že sa porovnávajú ceny tepla vypočítané za rôznych podmienok: porovnáva sa napríklad cena centralizovaného tepla iba s cenou paliva (plynu), neuvažuje sa s časovou hodnotou peňazí ap. Pre porovnávanie možností je najvhodnejšia metóda výpočtu dlhodobých marginálnych nákladov (LRMC - Long Run Marginal Cost), ktorá zodpovedá skutočným nákladom na znovuobstaranie zariadení a nie je skreslená napríklad nízkymi nevalorizovanými odpismi. Jedine takto stanovená cena môže byť správnym signálom pre dlhodobú orientáciu spotrebiteľa, pretože zodpovedá nákladom, ktoré zaručujú trvalo udržateľné zásobovanie energiou - tj. obnovu zariadení. Krátkodobá orientácia môže byť ale ovplyvnená dočasne krátkodobými marginálnymi nákladmi a podnikatelia v zásobovaní teplom s nimi musia vo svojej obchodnej politike počítať. Obvykle sa preto skutočná cena bude pohybovať pod cenou zodpovedajúcou LRMC, aby spoločnosť nestratila súčasných zákazníkov a príležitosti k získaniu nových. Problém sa stáva podstatne zložitejším v prípade kogenerácie, kedy z jedného vstupu zdroja primárnej energie - paliva - je vyrobených niekoľko druhov tovarov súčasne - teplo a elektrina. Pritom pri elektrine ide vzhľadom k jej neskladovateľnosti často o produkty dva: schopnosť vyrábať na požiadanie (predaj podporných služieb) a vlastná silová elektrina (elektrická práca). V teplárenstve je preto základným obchodným problémom delenie nákladov na výrobu tepla a elektriny. Existuje mnoho spôsobov umelého delenia nákladov. V trhovom hospodárstve by však mala byť volená ekonomická metóda, tj. oba produkty by mali byť lacnejšie ako v prípade monovýroby. Konkrétna výška je však potom daná skôr miestnymi podmienkami, tj. konkurencieschopnosťou jednotlivých produktov (tepla a elektriny) na miestnom trhu. Hraničná predajná cena tepla môže byť napríklad odvodzovaná od monovýroby tepla zo zemného plynu. Hraničná predajná cena elektriny môže byť odvodzovaná v prípade stagnácie dopytu po elektrine od ceny elektriny z centrálnych elektrární, vrátane jej dopravy na miesto spotreby; v prípade rastúceho dopytu po elektrine potom od dlhodobých marginálnych nákladov výroby v tzv. závernej elektrárni, tj. budúcej elektrárni, ktorú je nutné vybudovať na pokrytie prírastku spotreby elektriny. Keďže kogeneračná jednotka dodáva na trh dva produkty - elektrinu a teplo, je nutné prijateľnú výšku výrobných nákladov odvodiť z veľkosti konkurencieschopných cien za elektrinu a teplo, ktoré určuje trh. Veľmi názorne to možno uskutočniť pomocou tzv. charakteristiky ekonomickej efektívnosti kogenerácie. Celkové ročné výrobné náklady na elektrinu a teplo N v možno rozdeliť na výrobné náklady na elektrinu N E a teplo N Q : N v = N E + N Q [SKK/r]. Ak delíme tieto náklady dodanou elektrinou E d, dostaneme merné výrobné náklady kde je n v = N v /E d = N E /E d + N Q Q d /Q d E d = n E + n Q /σ σ = E d /Q d [SKK/MWh], [MWh/MWh], tzv. modul teplárenskej výroby. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 186

Úpravou predposledného vzťahu dostávame výraz pre charakteristiku ekonomickej efektívnosti kogenerácie (teplárne): n E = n v - n Q /σ [SKK/MWh], jej grafické znázornenie je naznačené na obrázku 1 (priamka a). Obrázok 38 Charakteristika ekonomickej efektívnosti teplárne n Emax a c b n E n E tg (1/ σ ) 0 n Qb n Qa n Qc n Q Priamka a je geometrickým miestom bodov, pre ktoré vždy príslušná dvojica n E a n Q udáva rovnaké celkové výrobné náklady n v. Vrchol trojuholníka je daný maximálnymi mernými nákladmi na elektrinu n Emax, ktoré sú dané stavom, keď kogeneračná jednotka nedodáva teplo, ale len elektrinu. Ak sa napr. zhorší účinnosť výroby elektriny (alebo zvýši cena paliva), hodnota n Emax sa zvýši a prepona trojuholníka sa posunie do polohy c (za inak rovnakých podmienok). Ak sa zmení u kogeneračnej jednotky pomer E d /Q d tak, že sa napr. pri rovnakej dodávke elektriny zväčší dodávka tepla, hodnota teplárenského modulu sa zmenší a prepona trojuholníka je strmšia (priamka b za inak rovnakých podmienok). Uhol, ktorý zviera prepona trojuholníka s kolmicou, sa rovná tg (1/σ). Z diagramu je zrejmé, že nákladom na elektrinu n E zodpovedajú v prípade b menšie náklady na teplo n Qb, kým v prípade c sú náklady väčšie (n Qc ). Ak zakreslíme do rovnakého diagramu výkupnú cenu elektriny (C E ) a predajnú cenu tepla konkurenčného subjektu (C Q ) - pozri obrázok 39 môžeme zistiť, či navrhovaná kogeneračná jednotka môže byť ekonomicky úspešná alebo nie. Obrázok 39 Trojuholník obchodných príležitostí n Emax C E A n E n Q C Q n Q Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 187

Ak priesečník priamok znázorňujúcich cenu elektriny a tepla (bod A) leží mimo plochy trojuholníka, vytvára sa na vonkajšej strane prepony plocha (šrafovaná), ktorá predstavuje tzv. oblasť obchodných príležitostí. Ak sa predá elektrina z kogeneračnej jednotky za cenu C E, potom možno teplo ponúknuť za cenu pohybujúcu sa medzi hodnotami n Q až C Q (v prípade, že predajná cena tepla bude rovná n Q, bude samozrejme zisk nulový). V prípade, že by priesečník A ležal vo vnútri plochy trojuholníka, bola by prevádzka kogeneračnej jednotky stratová. Jediné možné riešenie s cieľom dosiahnuť pozitívny ekonomický efekt by potom spočívalo v posunutí prepony tak, aby bod A ležal opäť mimo plochy trojuholníka (zvýšením účinnosti výroby elektriny, znížením ceny paliva, znížením investičných nákladov, zvýšením podielu Q d /E d apod.). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 188

5 Dôvody k používaniu dlhodobých marginálnych nákladov v SCZT Pomocou dlhodobých marginálnych nákladov (LRMC - Long Run Marginal Costs) možno vyjadriť výrobné náklady na výrobu tepla z makroekonomického hľadiska. Možno ich priamo použiť pre účely výpočtov ekonomickej efektívnosti v energetike, pre konštrukciu tarifného systému, aj pre dohadovanie výkupných cien tepla z nezávislých zdrojov do sústavy SCZT. Dlhodobé marginálne náklady sú objektivizovaným cenovým signálom jednotlivým účastníkom trhu. Dlhodobé marginálne náklady na rozdiel od krátkodobých marginálnych nákladov (SRMC Short Run Marginal Costs) zahŕňajú aj investície do potrebného zariadenia výrobnej a dopravnej kapacity. Pokiaľ je teplárenská sústava optimálne rozvíjaná, potom SRMC = LRMC. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 189

6 Záverné zdroje Záverné zdroje tepla sú zdroje, predstavujúce určitú ekonomickú kategóriu zdrojov tepla, ktoré budú musieť byť v blízkej budúcnosti po dožití súčasných zdrojov vystavané, aby pokryli očakávanú potrebu tepla. Pretože Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky sa zaoberá dlhodobým výhľadom, sú záverné zdroje tepla celkom zásadnou kategóriou, s ktorou sa musia všetci potenciálni dodávatelia tepla do sústavy CZT Košice porovnávať. Vylučujúce podmienky záverných teplární sú: Nedostatok paliva Nedostatok priestoru (lokalít) pre výstavbu Ekologické problémy Závislosť výroby tepla na inej hlavnej výrobe (napr. teplárne uprednostňujúce výrobu elektriny pred výrobou tepla alebo spaľovne alebo nevyužité teplo z priemyselných prevádzok) Závislosť výroby tepla na klimatických podmienkach (napr. slnečné kolektory). Metodiku záverných zdrojov je možné využívať aj vo vzťahu k regulácii. Napríklad večná diskusia všade vo svete o nákladoch na regulovanú činnosť viedla niektoré spoločnosti (napr. španielsku Union Fenonsa) k vytvoreniu referenčného modelu siete, kde podkladom pre reguláciu nie je účtovníctvo, ale model reality. Z tohto pohľadu je možné prepočítať model obnovenia zdrojov v TEKO z pohľadu odberateľa tepla, tj. s technológiou vynútenej dodávky elektriny podľa odberu na trhu tepla a prehlásiť takto získané marginálne náklady na dodávané teplo za najvyššie prípustné. Akékoľvek kombinácie technológií a zdrojov s vyšším než vynúteným podielom výroby elektriny sú samozrejme prípustné, avšak zvýšené náklady oproti závernému zdroju musia byť pokryté z tržieb za elektrinu a podporné služby, nikdy nie z ceny tepla. Záverné zdroje tepla sú prepočítané v dvoch variantoch: plynovom a uhoľnom. V každom variante je prepočítaný kogeneračný, aj vykurovací zdroj. Pre určenie dlhodobých marginálnych nákladov sú posudzované: Čiernouhoľný teplárenský blok s výkonom 60 MWe Paroplynový teplárenský blok s celkovým výkonom 75 MWe Čiernouhoľný vykurovací systém 100 MWt Plynový vykurovací systém 100 MWt. Z obálky tvorenej dlhodobými marginálnymi nákladmi týchto zdrojov pre základné, pološpičkové a špičkové pokrytie odberového diagramu je zostrojená krivka dlhodobých marginálnych nákladov (taktiež sa používa pojem záverných nákladov) pre pokrytie trhu tepla. Z nich sa dá odvodiť tzv. neutrálna cena, tj. cena, ktorá zabezpečuje, že vstupom dodávateľa na trh tepla nebude dochádzať ku krížovým dotáciám. Ku krížovým dotáciám dochádza vtedy, pokiaľ by subjekt dodával teplo pre pokrytie základnej časti diagramu za cenu priemernú alebo by bol dotovaný subjektom, ktorý dodáva teplo pre pokrytie špičkovej oblasti diagramu zaťaženia. Pokiaľ by napríklad spaľovňa dodávala teplo do sústavy za nižšiu než neutrálnu cenu, dotovali by občania v cene za zneškodňovanie odpadu odberateľa tepla. Pokiaľ by dodávala spaľovňa teplo za cenu vyššiu, dotovali by naopak spotrebitelia tepla cenu za zneškodňovanie odpadu. Ku krížovým dotáciám dochádza tiež vtedy, ak vlastník teplárenskej sústavy alebo zdroja odčerpáva odpisy, ktoré nevyužíva na ich obnovu, ale vynakladá ich na iné účely (dotuje nimi iné činnosti nesúvisiace s výrobou a rozvodom tepla). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 190

7 Agregácia nákladov pre výpočet dlhodobých marginálnych nákladov Dlhodobé marginálne náklady sa potom vypočítajú podľa vzorca alebo LRMC = anuita (N i ) + N fix + N pal + N var + N nd Investičné náklady (Ni) LRMC = anuita (N i ) + N fix + N pal + N var - T el Investičná zložka nákladov súvisí s obstaraním investície, aby mohlo byť teplo (a elektrina) vyrábané a dopravované. Obsahuje: odpisy úroky z investičných úverov leasing alebo nájom výrobných strojov a zariadení (nikdy súčasne s odpismi). Pri výpočte LRMC sa všetky tieto náklady nahrádzajú anuitou. Anuita je ekonomický termín používaný pre pravidelnú ročnú splátku dlhodobého dlhu. Platba obsahuje splátku, aj úrok v jednej čiastke. Táto čiastka je po celú zjednanú dobu rovnaká. V prípade výpočtu LRMC sa touto dobou rozumie životnosť zariadenia. Zvýšenie odpisovej sadzby pre daňové odpisy umožní zlepšiť tvorbu zdrojov (nižšie dane). Poskytnutie dlhodobých úverov a dosiahnutie nízkej úrokovej miery (záruky, dotácie úrokov) sú vhodným ekonomickým motivačným nástrojom (zníženie podielu investičnej zložky nákladov). Špekulatívny prenájom je neprípustný. Pokiaľ by napr. majiteľ objektu požadoval prenájom za umiestnenie prepravných staníc či potrubných rozvodov (!), potom musí dodávateľ tepla tento prenájom v plnej výške premietnuť do ceny tepla práve len tomuto majiteľovi. Tak by čoskoro došlo k dohode o bezplatnom využívaní priestoru pre umiestnenie zariadení. Náklady na palivo (Npal) Náklady na palivo tvoria najväčšiu časť variabilných nákladov na prevádzku zdrojov tepla (a elektriny). Spolu s investičnou zložkou sú tak palivové náklady hlavnými nákladmi prevádzky zdrojov tepla. Palivové náklady závisia od ceny paliva a od účinnosti zdroja. Ostatné variabilné náklady (Nvar) Variabilné (premenné) náklady sú náklady závislé na množstve vyrobeného tepla (a elektriny). Pretože palivové náklady sú pre svoju veľkosť sledované osobitne, medzi ostatné variabilné náklady teda patrí: náklady na pomocné energie (vlastná spotreba, čerpacie práce, atď.) náklady na pomocné suroviny (voda, chemikálie, mazadlá, atď.) náklady na životné prostredie (poplatky za emisie, za odpady, atď.) u niektorých zdrojov sú ako variabilné náklady uvádzané aj náklady na opravy a údržbu v závislosti od prevádzkových hodín či vyrobenej energie (napr. plynové motory, resp. turbíny), prípadne i na počte štartov. Veľkosť nákladov závisí od výkonu zariadenia a doby jeho využitia, tj. na objeme užitočnej dodávky energie. Tieto náklady patria v porovnaní s ostatnými druhmi nákladov medzi pomerne najnižšie. Fixné náklady na prevádzku a údržbu (Nfix) Fixné náklady sú náklady, ktoré nabiehajú aj vtedy, keď sa výstupný produkt nevyrába. Fixné náklady na prevádzku a údržbu súvisia s oživením obstarávanej investície, tj. k pripravenosti investície vyrábať. Fixné náklady na prevádzku a údržbu tvoria: Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 191

osobné náklady prevádzkový materiál ostatné prevádzkové náklady a služby (prevádzková réžia) náklady na údržbu náklady na opravy, resp. tvorba rezervy na opravy režijné náklady (riadenie spoločnosti, poistenie, nájmy apod.) nákladové dane a finančné náklady okrem úrokov z investičných úverov. Do budúcnosti je nutné počítať so stálym zvyšovaním produktivity práce a znižovaním počtu pracovníkov pre základné činnosti. Niektoré spoločnosti zásobovania teplom tento problém už dnes riešia rozvíjaním oblastí podnikania v službách (opravy a údržby zariadení zákazníkov, preberanie prevádzky samostatných cudzích kotolní ap.). Pridané služby tak umožňujú využiť a zamestnávať aj naďalej dobrých zamestnancov, ktorí by inak museli byť prepustení. Náklady z nedodávky elektriny (Nnd) Náklady z nedodávky elektriny sú straty z tržieb za vyrobenú elektrinu v dôsledku toho, že záverný zdroj je odstavený v prospech iného dodávateľa tepla do sústavy. V súlade s praxou ÚRSO sa táto výška nákladov rovná 95% dosahovaných tržieb za silovú elektrinu (T el ). N nd = - 0,95 T el To znamená, že pokiaľ je iným dodávateľom nahradená kogeneračná výroba, musí sa zohľadniť táto strata prínosu z predaja silovej elektriny. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 192

8 Členenie zisku a nákladov Zabezpečenie spoľahlivého zásobovania teplom vyžaduje dobrý technický stav zariadení, a teda i jeho technické zhodnotenie, obnovu a rozvoj. K tomu je potrebné, aby podniky SCZT generovali voľné peňažné prostriedky. Nutným predpokladom pre vierohodné ocenenie investičnej varianty alebo obnovy už prevádzkovaného podniku je analýza pohybu finančných prostriedkov, toku hotovosti (cash flow). Tieto toky môžu byť kladné (tržby, výnosy) alebo záporné (náklady). Tok hotovosti, ktorého výsledkom je určenie voľných finančných zdrojov pre rozvoj, je schematicky znázornený na obrázku 40. Obrázok 40 Vyjadrenie toku hotovosti energetického podniku tržby Provozní náklady Odpisy Hrubý zisk Čistý zisk Úroky z úvěrů Daně Použitelné finanční zdroje Ostatní zdroje Volné finanční zdroje Splátky úvěrů Reprodukce podniku, Plnění fondů, Dividendy Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 193

9 Orientačný prepočet záverného zdroja a nákladového pásma na distribúciu tepla Nasledujúce tabuľky uvádzajú investičné, fixné a prevádzkové náklady nových (záverných) zdrojov SCZT, ktoré slúžia pre výpočet dlhodobých marginálnych nákladov (LRMC). Z LRMC odvodzovaná cena tepla teda počíta so súčasnou (valorizovanou) hodnotou zariadenia, tj. pracuje s nákladmi na jeho znovuobstaranie. Dlhodobé marginálne náklady LRMC by mali byť základným podkladom pre zjednávanie nákupných cien od cudzích dodávateľov do sústavy SCZT, pretože žiadny výrobca a dodávateľ tepla by nemal predávať teplo drahšie, ako by bola cena tepla z nového zariadenia. Pokiaľ sa cena tepla zo starého zariadenia priblíži cene odvodenej od LRMC, je to cenový signál k výmene zariadenia za nové. Monovýroba tepla: Tabuľka 70 Ekonomické parametre domovej kotolne a väčších kotolní Domová plynová kotolňa Plynová väčšia kotolňa Uhoľná väčšia kotolňa Účinnosť (ročná priemerná) Cena paliva (vzťahovaná k výhrevnosti) Investičné náklady Ni Fixné náklady N fix Variabilné nepaliv. náklady N var (vr. povoleniek) % SKK/GJ SKK/kW t SKK/kW t SKK/MWh t 80 322 7000 70 0 85 280 2000 30 69 82 110 11000 330 210 Kogenerácia s kombinovaným paroplynovým cyklom (cca 80 MW e ): Tabuľka 71 Ekonomické parametre paroplynového teplárenského bloku Účinnosť výroby elektriny Dosiahnuteľná účinnosť celková Cena paliva (vzťahovaná k výhrevnosti) Investičné náklady Ni Fixné náklady N fix Variabilné nepaliv. náklady N var (vr. povol.) Pomer elektrina/teplo SKK/GJ SKK/kW e SKK/kW e SKK/MWh e E/Q 44% 88% 280 25000 375 485 1 Kogenerácia s fluidným kotlom na čierne uhlie, 50 MW e : Tabuľka 72 Ekonomické parametre fluidného teplárenského bloku Účinnosť výroby elektriny Dosiahnuteľná účinnosť celková Cena paliva (vzťahovaná k výhrevnosti) Investičné náklady Ni Fixné náklady N fix Variabilné nepaliv. náklady N var (vr. povol.) Pomer elektrina/teplo SKK/GJ SKK/kW e SKK/kW e SKK/MWh e E/Q 26% 84% 110 43000 1290 875 0,45 Poznámka: V prípade spresnenia alebo zmeny nákladov, cien palív i cien emisných povoleniek je možné výsledné marginálne náklady, a teda aj neutrálnu cenu, operatívne prepočítať. Nasledujúci obrázok 4 ukazuje názorne priebeh neutrálnej ceny stanovenej ako obálky najnižších dosiahnuteľných dlhodobých marginálnych nákladov znovuobstarania reálnych konvenčných zdrojov Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 194

SCZT, tj. na báze uhlia a zemného plynu, ako základného paliva pre centrálny zdroj TEKO. Ostatní dodávatelia môžu pri obnove zdroja TEKO ponúknuť dodávky zo svojich zdrojov do siete SCZT za cenu rovnú najviac tejto neutrálnej cene. Pritom je dôležité, či táto dodávka bude skôr v oblasti základného zaťaženia, čo je pravdepodobnejšie (napr. KOSIT, geotermálny zdroj) alebo v oblasti špičkového zaťaženia (nepravdepodobný prípad). Vypočítaná neutrálna cena zabezpečuje všetkým zúčastneným organizáciám návratnosť vložených investičných prostriedkov. Obrázok 41 Neutrálna cena platná pri koordinovanej príprave obnovy centrálneho zdroja SKK/GJ 1000 900 800 700 600 500 400 300 200 100 0 dodávka špičkového zatížení cenový prostor LRMC pro modernizaci sítě (TEKO+TEHO) 0 1000 2000 3000 4000 5000 6000 7000 8000 9000 h/r Současný limit ÚRSO pro TEKO cenový prostor ÚRSO pro modernizaci sítě (TEKO+TEHO) společný limit TEKO+TEHO Tp-u Vt-u dodávka základního zatížení Tp-zp Vt-zp ÚRSO-TEKO ÚRSO-PK Cmax ÚRSO-TEHO Pokiaľ niektorá organizácia bude chcieť na trh až neskôr, znamená to, že sa obnovy zdrojov v príslušnom období nezúčastnila a potom v medziobdobí, než bude opäť pripravovaná ďalšia obnova zdrojov, môže na trh vstúpiť iba za podmienky neutrálnej ceny odvodenej z krátkodobých marginálnych nákladov SRMC, aby jej vstupom nedošlo k znehodnoteniu investícií existujúcich účastníkov trhu. Táto situácia je znázornená na obrázku 41. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 195

Obrázok 42 Neutrálna cena stanovená na základe krátkodobých marginálnych nákladov 1000 SKK/GJ 900 800 700 600 500 400 300 200 100 0 dodávka špičkového zatížení 0 1000 2000 3000 4000 5000 6000 7000 8000 9000 h/r cenový prostor LRMC pro modernozaci sítě (TEHO+TEKO) společný limit TEKO+TEHO Tp-u Vt-u dodávka základního zatížení Tp-zp Vt-zp ÚRSO-TEKO ÚRSO-PK Cmax SRMC Hospodárska súťaž je teda otvorená vždy v dobe potreby obnovy zdrojovej základne, čím sa sústava SCZT dlhodobo stabilizuje. Oba faktory (súťaž a stabilizácia) sú v záujme konečného odberateľa. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 196

10 Záver Z uskutočnených prepočtov vyplýva, že aj pri obnove centrálneho zdroja predstavuje cenový priestor pre distribúciu tepla od zdroja do objektu asi 200 SKK. Ide o spoločný ekonomický priestor na dopravu tepla pre primárnu sústavu TEKO a sekundárnu sústavu TEHO. Vyžaduje však koordináciu strategického rozvoja a investičných zámerov oboch spoločností TEKO a TEHO, pokiaľ zostanú aj naďalej samostatnými podnikateľskými subjektmi a nedôjde k ich zlúčeniu. Tento cenový priestor umožňuje výraznú modernizáciu siete SCZT, vrátane atomizácie odovzdávacích staníc. SCZT je teda pre územie mesta Košice trvalo udržateľným spôsobom zásobovania teplom. Súčasné ceny zo zdroja TEKO do primárnej siete, stanovené ÚRSO pre rok 2007 (289 SKK/GJ), sú na úrovni 79% dlhodobých marginálnych cien zodpovedajúcich znovuobstaraniu zdrojovej časti SCZT (364 SKK/GJ). Pokiaľ by nedošlo v súvislosti s modernizáciou zdrojov SCZT k zodpovedajúcemu zvýšeniu uznateľných nákladov zo strany ÚRSO až do výšky LRMC, musela by sa neutrálna cena pre externých dodávateľov krátiť príslušným koeficientom (v súčasnosti je to 289 / 364 = 0,79). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 197

IIc Vyhodnotenie jednotlivých alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 198

Súhrn Táto časť vychádza zo stanovených strategických cieľov v oblasti tepelnej energetiky mesta Košice stanovených v súlade so zásadami Magistrátu mesta Košice a Štátnou energetickou koncepciou. Obsahuje posúdenie alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení z hľadiska požiadaviek na spotrebu prvotných zdrojov energie, investičné a prevádzkové náklady, nároky na umiestnenie, vplyv na pracovné príležitosti a množstvo produkcie znečisťujúcich látok. Strategické ciele boli stanovené v časti II.a) Určenie alternatív rozvoja sústav tepelných zariadení a výber ekonomicky najoptimálnejšej varianty v kapitole 4. Stanovenie strategických cieľov. Hlavným cieľom je zaistiť ekonomicky a sociálne prijateľný a environmentálne šetrný rozvoj tepelnej energetiky na území mesta s ohľadom na zachovanie kontinuity ekonomického rozvoja mesta. Základným podkladovým materiálom je Technická analýza a energetická bilancia sústav tepelných zariadení na území mesta Košice z júna 2007, ktorú spracovala Slovenská Inovačná a Energetická Agentúra, Regionálna pobočka Košice. Ďalšie podklady poskytli organizácie: Magistrát mesta Košice, Tepláreň Košice, a.s., TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, KOSIT a.s., U. S. Steel Košice, s.r.o., GEOTERM KOŠICE, a.s., a ďalšie zainteresované strany. Externé podklady boli doplnené podkladmi z vlastnej databáze a knižnice CityPlan. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 199

1 Úvod V tejto kapitole sú posudzované sústavy tepelných zariadení v nasledujúcom členení: Existujúce podniky, ktoré prevádzkujú sústavy tepelných zariadení, ktoré sú súčasťou systémov centralizovaného zásobovania teplom a sú preto posudzované individuálne. Sú zahrnuté do návrhových scenárov rozvoja SCZT. Ide o spoločnosti: Tepláreň Košice, a. s. (IČO 36 211 541) KOSIT a.s. (IČO 36 205 214) TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením obmedzeným Košice (IČO 31 679 692) U. S. Steel Košice, s.r.o. (IČO 36 199 222) Podniky, o ktorých je známe, že majú zámer vybudovať významné zdroje pre SCZT a sú preto posudzované samostatne. Sú zahrnuté do návrhových scenárov rozvoja SCZT. Ide o spoločnosti: GEOTERM KOŠICE, a.s. (IČO 36 210 137) Ostatné podniky predávajúce teplo na území mesta Košice (tj. prevádzkujú individuálne kotolne) nie sú vyhodnotené samostatne, ale je uskutočnené porovnávacie vyhodnotenie účinkov alternatívnych technológií získavania tepla (kap.4). Rodinné domy a užívatelia bytov prevádzkujúci vlastné zariadenia na výrobu tepla rovnako nie sú vyhodnocovaní individuálne, ale je uskutočnené porovnávacie vyhodnotenie účinkov alternatívnych technológií získavania tepla (kap.5). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 200

2 Charakteristika rozvoja sústav tepelných zariadení pre SCZT V súčasnej dobe v sústave SCZT Košice pracujú 2 zdroje - Tepláreň Košice, a.s. a spaľovňa komunálneho odpadu KOSIT a.s. (Obrázok 43). Táto sústava má v súčasnosti dve časti: horúcovodnú a parnú. Existujú však ďalšie podnikateľské zámery, ktoré uvažujú o napojení ďalších dvoch zdrojov do tejto sústavy. Ide o zdroj využívajúci geotermálne teplo (predstaviteľ projektu GEOTERM KOŠICE, a.s.) a zdroj využívajúci biomasu. Tepláreň U. S. Steel Košice, s.r.o. zabezpečuje dodávku tepla do samostatnej sústavy SCZT v mestskej časti Šaca. Obrázok 43 Ideová schéma SCZT Košice Prameň: http://www.teko.sk/ 2.1 Tepláreň Košice, a. s. (TEKO) Tepláreň Košice a.s. je základným zdrojom tepla v rozsiahlej sústave centrálneho zásobovania teplom (SCZT), ktorá pokrýva takmer celé územie mesta (bytový, verejný a podnikateľský sektor, aj časť rodinných domov). 2.1.1 História Najstaršia časť teplárne TEKO I bola vybudovaná v rokoch 1964-1969: Dva parné kotly PK1, PK2 (2 x 108,6 MWt) Dva horúcovodné kotly HK1, HK2 (2 x 58,15 MWt) (vyradené) Parná odberová turbína TG1 (55 MWe) Celkový výkon do siete SCZT 217,2 MWt. Druhá časť teplárne TEKO II bola vybudovaná v rokoch 1974-1982: Dva parné kotly PK3, PK4 (2 x 143 MWt) Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 201

Horúcovodný kotol HK3 (116,3 MWt) Parná protitlaková turbína TG2 (66 MWe) Celkový výkon do siete SCZT 323,9 MWt. V rokoch 1985-1988 bola tepláreň doplnená o horúcovodný kotol HK4 s výkonom 140MWt. 2.1.2 Súčasnosť TEKO zabezpečuje dodávku do horúcovodnej siete SCZT a do parnej siete SCZT. Okrem výroby tepla vyrába aj elektrinu a poskytuje systémové služby. Výroba tepla a elektriny Inštalovaný tepelný výkon je 875,7 MW, z toho maximálny výkon v horúcej vode je 620 MW a v pare 110 MW. Kotolňa je rozdelená na TEKO I a TEKO II. TEKO I zahŕňa 4 plne plynofikované kotly. Parné kotly PK1, PK2 majú výkon 160 t/h, 13,6 MPa, 540 C. TEKO II zahŕňa 4 kotly umožňujúce prevádzku na zemný plyn i uhlie. Parné kotly PK3, PK4 majú výkon 210 t/h, 13,6 MPa, 540 C. Všetky parné kotly sú prepojené zberňou a umožňujú dodávať paru do oboch turbín. Inštalovaný elektrický výkon je 121 MW, z toho výkon TG1 (pôvodne kondenzačná odberová, v súčasnosti protitlaková) predstavuje 55 MW a TG2 (protitlaková) 66 MW. Štyri horúcovodné kotly majú celkový výkon 372 MW. Odškvarňovanie a odpopolňovanie sa uskutočňuje hydraulicky do odkališťa vzdialeného cca 3 km juhovýchodne od TEKO. Primárne tepelné siete Vývoj tepelných sietí od roku 1963 bol podriadený potrebám zabezpečenia dodávky tepla do sídlisk (horúcovodná časť SCZT), ale aj priemyslu (parná časť SCZT v oblasti Mestskej časti Sídlisko nad jazerom). Parametre rozvodných primárnych tepelných sietí sú: Horúcovodná primárna sieť (obsluhuje 91% trhu) PN 3,2 MPa a teplota 200 0 C v Starom meste, resp. u odberov na výškovej úrovni Starého mesta PN 2,5 MPa a teplota 200 0 C na sídliskách nad výškovou úrovňou Starého mesta (Nové mesto, KVP a sídlisko Dargovských hrdinov). Parná primárna sieť (obsluhuje 9% trhu) parné potrubie o tlaku 1,6 MPa a teplote 250 0 C kondenzát potrubia o tlaku 0,6 MPa a teplote 100 0 C 2.1.3 Modernizácia tepelných zariadení TEKO V zásade bude investor zvažovať modernizáciu teplárne vo variante uhoľnej alebo plynovej alebo ako doposiaľ - zachová kombináciu oboch palív. Dimenzovanie novej technológie bude závisieť od rozhodnutia ohľadom využitia geotermálneho tepla (GEOTERM KOŠICE, a.s.). V prípade realizácie geotermálneho zdroja sa zníži potreba obnovy výkonu v teplárni asi o 100 MWt. V prípade realizácie zdroja na biomasu by sa potreba obnovy výkonu v teplárni TEKO znížila približne o ďalších 20 MWt. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 202

Plynový variant Súčasný spôsob kogeneračnej výroby tepla a elektriny z plynu pomocou plynového kotla a parnej turbíny je morálne zastaralý. Nový plynový kogeneračný zdroj môže byť koncipovaný v jednoduchom cykle (plynová turbína + spalinový kotol) alebo v kombinovanom (paroplynovom) cykle (plynová turbína + spalinový kotol + parná turbína). Vzhľadom k deficitu výrobní elektriny na Slovensku bude oveľa zaujímavejší paroplynový cyklus s vyšším podielom výroby elektriny voči teplu. V paroplynovom cykle sa pre zvýšenie účinnosti parného cyklu využívajú spaliny zo spaľovacích (plynových) turbín. Samotný výraz paroplynový cyklus je vlastne zjednodušený, pretože z termodynamického hľadiska sa jedná o dva obehy: parný a plynový. Uhoľný variant Súčasný vývoj uhoľných technológií ponúka pre použitie v teplárňach fluidné technológie. Fluidné kotly umožňujú spaľovať mleté uhlie pri nízkej teplote vo fluidnom ložisku. Nízka teplota potlačuje tvorbu NO x, vznikajúci oxid siričitý sa viaže priamo v ohnisku pridávaním mletého vápenca. Fluidné kotly teda už spĺňajú požiadavky na čisté uhoľné technológie. Podľa pracovného tlaku sa rozlišujú fluidné kotly atmosférické a fluidné kotly tlakové. Investor by značne volil atmosférický fluidný kotol s cirkulujúcou fluidnou vrstvou a cyklónovým odlučovačom. Voľba parnej turbíny bude zodpovedať situácii na trhu s elektrinou, investor by značne volil kondenzačnú odberovú turbínu skôr ako protitlakovú. Obnovený zdroj môže byť koncipovaný ako kompletný fluidný blok alebo môže byť fluidný kotol zakomponovaný do súčasnej teplárne pri využití existujúcich turbín. Fluidný kotol môže byť upravený aj pre spoločné spaľovanie uhlia a biomasy, takže by bol schopný absorbovať značnú časť disponibilnej biomasy v lokalite Košice. Oproti zdrojom na spaľovanie 100% biomasy by ale bol na výkyvy v jej dodávke citlivý. Primárne tepelné siete Vo všetkých zdrojových variantoch sa predpokladá, že parná primárna sieť bude prebudovaná na horúcovodný systém a trh tak bude z hľadiska zdrojov integrovaný. 2.2 KOSIT a.s. Spoločnosť prevádzkuje spaľovňu komunálneho odpadu. Časť vyrobeného tepla je dodávaná spoločnosti Tepláreň Košice, a. s. do parnej časti SCZT Košice. Časť pary je bez úžitku vypúšťaná odfukom do vonkajšieho okolia. Dôvodom je výrazné zníženie odberov parnej siete po roku 1990. 2.2.1 História Spaľovňa komunálneho odpadu bola uvedená do prevádzky v roku 1989. Zdroj tepla sa nachádza v katastrálnom území obce Kokšov Baša. Po medzinárodnom tendre bol v roku 2001 založený spoločný slovensko-taliansky podnik KOSIT, a.s.. 2.2.2 Súčasnosť Spaľovňa je vybavená dvoma paralelnými linkami na spaľovanie odpadu s parnými kotlami s prirodzenou cirkuláciou pre spaľovanie odpadu na valcovom rošte typu "Düsseldorf". Jej kapacita umožňuje dodávať do parnej siete SCZT 20 t/h pary (200 C, 0,6 MPa). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 203

V súčasnosti je funkčný jeden kotol K-2, ktorý bol v roku 2005 v rámci projektu ekologizácie vybavený čistením spalín. Spaľovacia linka s kotlom K-2 je v súčasnosti mimo prevádzky a pripravuje sa jej rekonštrukcia. 2.2.3 Modernizácia spaľovne KOSIT V súvislosti s predpokladaným prebudovaním parnej siete TEKO na horúcovodnú bude potreba v spaľovni KOSIT vybudovať odovzdávaciu stanicu para / horúca voda. Z hľadiska koncepcie tepelnej energetiky sa po prebudovaní parnej siete SCZT na horúcovodnú predpokladá využívať nevyužité vyrobené teplo, ktoré v súčasnosti KOSIT vypúšťa do vonkajšieho okolia. S týmto využitím preto nie sú spojené žiadne zvýšené emisie. Okrem toho má KOSIT podnikateľský zámer, v ktorom sa uvažuje o zvýšení kapacity spaľovania odpadu na dvojnásobok. Umožní to zámer rekonštrukcie druhého kotla, ktorý by bol upravený aj pre spaľovanie vysušeného kalu a biomasy. Zároveň sa uvažuje o inštalácii parnej turbíny pre výrobu elektriny. Tento podnikateľský zámer nie je vyvolaný dopytom po teple, prejaví sa zvýšením spoľahlivosti prevádzky spaľovne. 2.3 TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením obmedzeným Košice (TEHO) TEHO je významnou súčasťou SCZT Košice, a to z hľadiska počtu prevádzkovaných zariadení, tak aj počtu zásobovaných objektov. Zásobuje teplom a teplou úžitkovou vodou cca 70 000 domácností a mnoho ďalších nebytových objektov. TEKO rovnako zabezpečuje výrobu a dodávku tepla pre bytový sektor z okrskových a domových kotolní v územných častiach mesta, ktoré sú mimo dosahu SCZT. 2.3.1 História Spoločnosť TEHO vznikla ako štátny podnik 1. 1.1991 vyčlenením prevádzky tepelných zariadení Bytového podniku mesta Košice. Následne 16.10.1993 sa transformovala na spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej jediným vlastníkom je mesto Košice. 2.3.2 Súčasnosť Odovzdávacie stanice tepla Z celkového počtu 212 OST je 188 staníc pripojených k primárnemu horúcovodnému rozvodu TEKO s priemernou prevádzkovou teplotou v zimnom období 140/70 o C a v letnom období 80/40 o C. Ďalších 11 domových OST je pripojených na teplovodné sekundárne rozvody 2 okrskových OST, v ktorých je zabezpečovaná primárna transformácia horúca voda / teplá voda. V mestskej časti Nad jazerom je 24 OST napojených na parný rozvod tepla. Jedna OST v mestskej časti Košice - Šaca je napojená na parný rozvod dodávateľa tepla US Steel, s.r.o. Košice. Dodávka tepla z OST je zabezpečovaná do 2 014 odberných miest objektov spotreby. Z technologického hľadiska a veku možno OST rozdeliť do 4 základných skupín: 1) OST budované od šesťdesiatych rokov do roku 1977, kde sú inštalované klasické staré technológie s U výmenníkmi a s prípravou TÚV v akumulačných zásobníkoch 2) OST, kde sú použité novšie technológie s protiprúdovými výmenníkmi tepla na vykurovaciu vodu, protiprúdovými výmenníkmi tepla pre ohrev TÚV a zásobníky TÚV Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 204

3) OST s kombinovanými systémami vzniknuté čiastočnou rekonštrukciou technológie ad 1) 4) OST s najnovšou technológiou s doskovými výmenníkmi tepla na vykurovaciu vodu, doskovými výmenníkmi tepla pre prípravu TÚV. Sekundárne rozvody tepla Sekundárne rozvody tepla sú uložené v podzemných neprielezných kanáloch, okrem sídliska Ťahanovce, kde sú tepelné rozvody uložené spoločne s ďalšími inžinierskymi sieťami v kolektoroch. Plynové kotolne TEKO zabezpečuje výrobu a dodávku tepla pre bytový sektor z okrskových a domových kotolní spaľujúcich zemný plyn v územných častiach mesta mimo dosahu SCZT. V súčasnosti prevádzkuje celkovo 16 teplovodných plynových kotolní, ktoré sú sústredené prevažne v troch mestských častiach - Sever, Staré mesto a Juh. 2.3.3 Modernizácia tepelných zariadení TEHO Odovzdávacie stanice tepla OST vybudované v rámci rozmachu komunálnej bytovej výstavby do začiatku 80. rokov sú morálne a v mnohých prípadoch i technicky a ekonomicky opotrebené. Je nutná ich obnova, v rámci ktorej sa nové OST umiestňujú čo najbližšie k odberu tepla - tzv. kompaktné domové odovzdávacie stanice tepla s doskovými výmenníky. Sekundárne rozvody tepla V rámci modernizácie sú staré sekundárne rozvody nahradzované predizolovanými potrubnými systémami. Plynové kotolne Pri obnove plynových kotolní sa bude zvažovať príležitosť (ekonomická uskutočniteľnosť) dovybaviť kotolne kogeneračnými jednotkami. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 205

2.4 GEOTERM KOŠICE, a.s. 2.4.1 História Geoterm Košice, a. s. je akciová spoločnosť s majoritným podielom SPP, a. s., ktorá je vlastníkom geotermálnych vrtov v lokalite Ďurkov, Svinica a Bidovce pri Košiciach. Výdatnosť tohto zdroja obnoviteľnej energie patrí medzi najväčšie v regióne strednej Európy. Na základe zmluvy o zmluve budúcej by sa TEKO mala stať odberateľom tepelnej energie z tejto lokality. Geoterm Košice by bol schopný dodávať cca 100 MW tepelnej energie do primárnej siete TEKO. Doposiaľ bolo v tomto projekte preinvestovaných 372 miliónov SKK, z toho dva milióny EUR tvorili prostriedky z fondu Phare. 2.4.2 Súčasnosť Celkový energetický potenciál Košickej kotliny je 1 200 MWt, pričom prakticky by bolo možné využiť 300 MWt. Geotermálne ložisko sa nachádza približne 12 km východne od Košíc. Parametre geotermálnej vody z jedného vrtu sú: Teplota vody na hlave vrtu 130 C Výdatnosť geotermálnej vody 65 l/s Mineralizácia 30 g/l Využiteľný energetický potenciál jedného vrtu ~20 MWt V súčasnosti sú vykúpené pozemky pre vybudovanie geotermálnych staníc, je vypracovaná projektová dokumentácia a sú vydané všetky potrebné stavebné povolenia a rozhodnutia príslušných orgánov. Projekt je pripravený na realizáciu a čaká sa na konečné rozhodnutie investora. Podľa informácie uvedenej v tlači (19.7.2007) Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (SPP) ako majoritný akcionár spoločnosti Geoterm Košice, a. s., zahájil rokovania s islandskou spoločnosťou ENEX hf. o podmienkach realizácie projektu využitia geotermálnej energie Košickej kotliny pre vykurovanie mesta Košice. 2.4.3 Výhľad Projekt využitia geotermálnej energie pre vykurovanie mesta Košice počíta s vybudovaním troch geotermálnych stredísk v obciach Bidovce, Ďurkov a Olšovany s celkovo 5 dubletmi (dublet = ťažobný + reinjektážny vrt). Predpokladá sa, že v strediskách budú okrem dubletov umiestnené aj výmenníkové stanice, kde geotermálna voda odovzdá svoje teplo vykurovacej vode a následne bude zatlačená späť do zemskej kôry. Vykurovacia voda bude privedená 16 km dlhým teplovodom do Košíc. Celkový tepelný výkon plánovaný pre prvú etapu projektu je 100 MWt. Podľa informácie uvedenej v tlači (19.7.2007) by mohol byť projekt realizovaný už od roku 2009 alebo 2010. 2.5 U.S. Steel, s.r.o. Z teplárne tejto spoločnosti je zabezpečovaná dodávka tepla pre bytový a nebytový sektor v mestskej časti Šaca. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 206

2.5.1 História Tepláreň spoločnosti U.S. Steel, s.r.o. bola od svojho začiatku v roku 1962 koncipovaná ako priemyselná tepláreň. V roku 1965 bola vybudovaná výmenníková stanica VS-1 zásobujúca podnik, aj mestskú časť Šaca. V roku 1979 bola vybudovaná druhá výmenníková stanica VS-2. 2.5.2 Súčasnosť V súčasnosti je zabezpečovaná dodávka tepla z teplárne okrem areálu podniku U.S. Steel aj pre bytový a nebytový sektor v mestskej časti Šaca. V teplárni je celkovo 6 parných kotlov s celkovým inštalovaným výkonom 983 MW t. Maximálny výkon pre dodávku tepla je 402,6 MW. Palivovú základňu kotlov tvorí čierne energetické uhlie (51%), zemný plyn (14%) a hutnícke plyny - koksárenský (14%), vysokopecný (19%) a konvertorový (1%), ktoré vznikajú ako vedľajšie produkty pri výrobe koksu, železa a ocele. U.S. Steel je najväčším slovenským emitentom CO 2. Tepelné rozvody sú čiastočne vedené na potrubných mostoch a sčasti v podzemných kanáloch s tepelnou izoláciou chránenou oplechovaním. 2.5.3 Varianty modernizácie teplárne U.S.Steel Rozvoj a modernizácia teplárne U.S.Steel bude podriadená primárne potrebám podniku. V zámere spoločnosti je aj naďalej zásobovať mestskú časť Šaca teplom. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 207

3 Vyhodnotenie technického riešenia rozvoja zdrojov SCZT 3.1 Vyhodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska spotreby prvotných zdrojov energie Z hľadiska spotreby prvotných zdrojov energie je dôležité, či sa spotrebováva prvotná energia: Neobnoviteľná (ropa, zemný plyn, uhlie). Obnoviteľná (geotermálna energia, biomasa, energia slnečného žiarenia, vetra, vody) a alternatívna (využitie tepla zo spaľovne KOSIT, využitie plynu vznikajúceho ako vedľajší produkt pri výrobe koksu, železa a ocele v U.S.Steel). Výpočet bol uskutočnený s využitím lineárneho bilančného modelu GEMIS. Výpočet je uskutočnený zistením faktorov primárnej energie vztiahnutej na jednotky získanej tepelnej energie (1MWh t ). Je však potrebné vyrovnať sa v záujme objektivity s tým, že kogeneračné technológie súčasne vyrobia elektrickú energiu a preto je treba započítať, že sa táto elektrická energia nemusí vyrobiť v elektrárni (bonus z výroby elektriny). Ako referenčná hodnota vyššie vyrobenej elektriny bola zvolená paroplynová teplárenská technológia, ktorá má pomer výroby elektriny a tepla 1MWh t :1MWh e. U ostatných zdrojov sa výroba do tejto výšky vyrovnáva pomocou závernej elektrárne. Pre tento účel bola zvolená moderná paroplynová elektráreň na zemný plyn. V druhom grafe je teda vypočítaná spotreba prvotnej energie na (1MWh t :1MWh e ). Obrázok 44 Vyhodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska spotreby prvotných zdrojov energie Spotřeba prvotní energie v MWh / 1MWht vztažená na vyrobené teplo faktor primární energie 6,0 5,0 4,0 3,0 2,0 1,0 0,0 plynový kotel Tp paroplyn uhelný kotel uhelná Tp Tp biomasa geotermal KOSIT neobnovitelná obnovitelná a alternativní Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 208

Spotřeba prvotní energie v MWh / (1MWht+1MWhe) se zahrnutím vlivu výroby elektřiny faktor primární energie 4,0 3,5 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 plynový kotel Tp paroplyn uhelný kotel uhelná Tp Tp biomasa geotermal KOSIT neobnovitelná obnovitelná a alternativní Z hľadiska faktorov spotreby neobnoviteľnej prvotnej energie je poradie výhodnosti: 1. Výroba tepla kogeneráciou z biomasy 2. Využitie tepla zo spaľovne KOSIT a geotermálneho zdroja 3. Výroba tepla kogeneráciou zo zemného plynu a uhlia 4. Výroba tepla v plynových a uhoľných kotloch 3.2 Vyhodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska emisií Pri vyhodnotení sa rozlišuje na hornom grafe hľadisko mesta Košice (tj. emisie súvisiace s výrobou tepla do siete SCZT) a na dolnom grafe pohľad Slovenskej republiky so zahrnutím vplyvu kogeneračnej výroby (elektrina sa nemusí vyrobiť v inej elektrárni, ako to bolo vysvetlené v kapitole spotreby prvotnej energie). Výpočet bol zrealizovaný s využitím lineárneho bilančného modelu GEMIS. Zelenou farbou sú vyznačené emisie na území Košíc, resp. Slovenska, červenou farbou zasa emisie mimo územia Košíc, resp. Slovenska. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 209

Obrázok 45 Vyhodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska emisií skleníkových plynov (CO 2 ekvivalent) CO2-ekvivalent [kt] 800 750 700 650 600 550 500 450 400 350 300 250 200 150 100 50 0 Emise v kg / 1MWht plynový kotel Tp paroplyn uhelný kotel uhelná Tp Tp biomasa geotermal KOSIT CO2-ekvivalent Košice [kt] CO2-ekvivalent vše ostatní [kt] CO2-ekvivalent [kt] 1 050 1 000 950 900 850 800 750 700 650 600 550 500 450 400 350 300 250 200 150 100 50 0 Emise v kg / (1MWht+1MWhe) plynový kotel Tp paroplyn uhelný kotel uhelná Tp Tp biomasa geotermal KOSIT CO2-ekvivalent Slovensko [kt] CO2-ekvivalent vše ostatní [kt] Z hľadiska emisií všetkých skleníkových plynov (prevedený prepočet na CO 2 ekvivalent) je poradie výhodnosti: 1. Výroba tepla kogeneráciou z biomasy, zo spaľovne KOSIT a geotermálneho zdroja. 2. Výroba tepla zo zemného plynu. 3. Výroba tepla z uhlia. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 210

Obrázok 46 Vyhodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska emisií znečisťujúcich látok (SO 2 ekvivalent) Emise v g / 1MWht SO2-ekvivalent [t] 1 800 1 700 1 600 1 500 1 400 1 300 1 200 1 100 1 000 900 800 700 600 500 400 300 200 100 0 plynový kotel Tp paroplyn uhelný kotel uhelná Tp Tp biomasa geotermal KOSIT SO2-ekvivalent Košice [t] SO2-ekvivalent vše ostatní [t] 2 400 2 200 2 000 1 800 Emise v kg / (1MWht+1MWhe) SO2-ekvivalent Slovensko [t] SO2-ekvivalent vše ostatní [t] SO2-ekvivalent [t] 1 600 1 400 1 200 1 000 800 600 400 200 0 plynový kotel Tp paroplyn uhelný kotel uhelná Tp Tp biomasa geotermal KOSIT Z hľadiska emisií znečisťujúcich látok (SO 2 ekvivalent) je najvýhodnejšia: 1. Výroba tepla zo spaľovne KOSIT a geotermálneho zdroja. 2. Výroba tepla zo zemného plynu a biomasy. 3. Výroba tepla z uhlia. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 211

Obrázok 47 Súhrnné environmentálne vyhodnotenie zdrojov SCZT 1 700 CO2-ekvivalent Košice [t]vs.so2-ekvivalent Košice uhelný [t] kotel 1 700 1 600 1 600 1 500 1 500 1 400 1 400 1 300 1 300 1 200 1 200 SO2-ekvivalent Košice [t] 1 100 1 000 900 800 700 600 500 Tp biomasa 400 Tp paroplyn 1 100 1 000 uhelná Tp 900 800 700 600 500 400 300 300 200 100 geotermal KOSIT 0 0 100 000 plynový kotel 200 000 300 000 400 000 CO2-ekvivalent Košice [t] 500 000 600 000 200 100 0 700 000 1 700 CO2-ekvivalent Slovensko [t]vs.so2-ekvivalent Slovensko [t] uhelný kotel 1 700 1 600 1 600 1 500 1 500 1 400 1 400 1 300 1 300 SO2-ekvivalent Slovensko [t] 1 200 1 100 1 000 900 800 700 600 500 1 200 1 100 1 000 900 uhelná Tp 800 700 600 500 Tp 400 biomasa 300 200 100 0-100 000 geotermal KOSIT 0 Tp paroplyn plynový kotel 100 000 200 000 300 000 CO2-ekvivalent Slovensko [t] 400 000 500 000 400 300 200 100 0 Poznámka: Číselné hodnoty zodpovedajú emisiám v tonách na 1000000 MWh vyrobeného tepla, rovnaké číselné hodnoty zodpovedajú emisiám v gramoch na vyrobenú 1 MWh tepla. Obrázok ukazuje, že okrem využitia existujúceho tepla z KOSIT alebo geotermálneho tepla, je sprevádzané využitie tepla z ostatných zdrojov produkciou emisií, pričom nižšie emisie sú zo zdrojov spaľujúcich zemný plyn a biomasu, vyššie zo zdrojov spaľujúcich uhlie. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 212

3.3 Hodnotenie zdrojov SCZT z ostatných hľadísk Tabuľka 73 Hodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska investičných nákladov Variant Investičné náklady Poznámka Nový plynový kotol Nízke Vo výpočte závernej teplárne sa berie do úvahy výška 2000 SKK/MWt Nová paroplynová Tp Stredné Vo výpočte závernej teplárne sa berie do úvahy výška 25000 SKK/MWe, tj. 25000 SKK/MWt Nový uhoľný kotol Stredné Vo výpočte závernej teplárne sú uvažované vo výške 11000 SKK/MWt Nová uhoľná Tp Stredné Vo výpočte závernej teplárne sa berie do úvahy výška 43000 SKK/MWe, tj. 19350 SKK/MWt Nový zdroj na biomasu Vyššie Musí rešpektovať neutrálnu cenu podľa kódexu. Je predpoklad získania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Nový geotermálny zdroj Vysoké Musí rešpektovať neutrálnu cenu podľa kódexu. Je predpoklad získania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Spaľovňa KOSIT Existujúci zdroj Musí rešpektovať neutrálnu cenu podľa kódexu. Tabuľka 74 Hodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska prevádzkových nákladov Variant Prevádzkové Palivové náklady Poznámka nepalivové náklady Nový plynový kotol Nízke Vysoké Cena paliva sa bude zvyšovať Nová paroplynová Tp Stredné Vysoké Cena paliva sa bude zvyšovať Nový uhoľný kotol Nízke Stredné Cena paliva sa bude zvyšovať Nová uhoľná Tp Stredné Stredné Cena paliva sa bude zvyšovať Nový zdroj na biomasu Stredné Stredné Musí rešpektovať neutrálnu cenu podľa kódexu Nový geotermálny Nízke Žiadne Musí rešpektovať neutrálnu zdroj cenu podľa kódexu Spaľovňa KOSIT Nízke Žiadne Musí rešpektovať neutrálnu cenu podľa kódexu Tabuľka 75 Hodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska nárokov na umiestnenie Variant Nový plynový kotol Nová paroplynová Tp Nový uhoľný kotol Nová uhoľná Tp Nový zdroj na biomasu Umiestnenie Bol by umiestnený v areáli teplárne TEKO Bola by umiestnená v areáli teplárne TEKO Bol by umiestnený v areáli teplárne TEKO, obmedzujúcim prvkom môže byť kapacita úložišťa popolovín Bola by umiestnená v areáli teplárne TEKO, obmedzujúcim prvkom môže byť kapacita úložiska popolovín Zdroj by mal byť situovaný v priemyselnej časti sídl. Nad Jazerom. Variantne je uvažované s areálom bývalých Slovenských magnezitových závodov pred obcou Ťahanovce. Nový geotermálny zdroj Je umiestnený mimo katastrálneho územia mesta Košice Spaľovňa KOSIT Existujúci zdroj Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 213

Predpokladá sa, že obnova zdroja TEKO bude zrealizovaná v areáli súčasného závodu. Nový zdroj bude využívať súčasnú infraštruktúru (voda, dodávka paliva, vyvedenie výkonu). Najkritickejším prvkom bude v uhoľnej variante možnosť skladovania tuhého odpadu po spaľovaní. Stabilizát je najrozšírenejšou formou ukladania energetických odpadov z uhoľných elektrární a teplární vo svete. Jedná sa o zmes popola a produktov odsírenia alebo popola z fluidných kotlov, ktorá sa zamieša s vodou za prípadného prídavku aditív (vápna, cementu) s cieľom využiť schopnosti popolčeka tuhnúť a tvrdnúť ako napr. cement. Uvoľňovanie škodlivín zo stabilizátu je výrazne znížené tým, že ťažké a toxické kovy sú chemicky viazané v kryštalickej mriežke materiálu, ktorý je podobný betónu. Ďalším limitujúcim hľadiskom pre uhoľnú variantu budú emisné limity, vrátane emisných povoleniek CO 2. Tabuľka 76 Hodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska sociálnych efektov Variant Nový plynový kotol Nová paroplynová Tp Nový uhoľný kotol Nová uhoľná Tp Sociálny efekt Pracovné miesta pri výstavbe, prevádzke a údržbe. Pracovné miesta pri výstavbe, prevádzke a údržbe. Pracovné miesta pri výstavbe, prevádzke a údržbe. Pracovné miesta pri výstavbe, prevádzke a údržbe. Nový zdroj na biomasu Pracovné miesta pri výstavbe, prevádzke a údržbe. Pracovné miesta v oblasti zaisťovania paliva. Nový geotermálny zdroj Pracovné miesta pri výstavbe, prevádzke a údržbe. Spaľovňa KOSIT Pracovné miesta pri prevádzke a údržbe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 214

4 Individuálne tepelné zariadenia pre verejný a podnikateľský sektor Ostatné podniky predávajúce teplo na území mesta Košice (tj. prevádzkujúce individuálne kotolne) nie sú vyhodnocované samostatne, ale je zrealizované porovnávacie vyhodnotenie účinkov alternatívnych technológií pre získavanie tepla. Jedná sa väčšinou o stredné zdroje tepla (kotolne). Sú posudzované tieto technológie získavania tepla: Kotolňa na zemný plyn (referenčný variant) Kotolňa na drevné pelety Kotolňa na LPG (kvapalný propán) Kotolňa na ľahký vykurovací olej Tepelné čerpadlo Elektrokotolňa Solárne kolektory. 4.1 Vyhodnotenie stredných zdrojov tepla z hľadiska spotreby prvotných zdrojov energie Výpočet bol uskutočnený s využitím lineárneho bilančného modelu GEMIS. Výpočet je uskutočnený zistením faktorov primárnej energie vztiahnutej na jednotky získanej tepelnej energie (1MWh t ). Obrázok 48 Vyhodnotenie stredných zdrojov tepla z hľadiska spotreby prvotných zdrojov energie Spotřeba prvotní energie v MWh / 1MWht 3,0 faktor primární energie 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 kotelna na ZP kot.na dřev.pelety kotelna na LPG kotelna na LTO kotelna na uhlí tepelné elektrokotelna solární čerpadlo kolektory neobnovitelná obnovitelná a alternativní Z hľadiska faktorov spotreby neobnoviteľnej prvotnej energie je najvýhodnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie (slnečné žiarenie, biomasa) a tepelných čerpadiel. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 215

4.2 Vyhodnotenie stredných zdrojov tepla z hľadiska emisií Výpočet bol uskutočnený s využitím lineárneho bilančného modelu GEMIS. Zelenou farbou sú vyznačené emisie produkované na území Košíc, červenou farbou emisie mimo územia Košíc. Obrázok 49 Vyhodnotenie stredných zdrojov tepla z hľadiska emisií skleníkových plynov 550 500 Emise v kg / 1 MWt CO2-ekvivalent Košice [kg] CO2-ekvivalent vše ostatní [kg] 450 400 CO2-ekvivalent [kg] 350 300 250 200 150 100 50 0 kotelna na ZP kot.na dřev.pelety kotelna na LPG kotelna na LTO kotelna na uhlí tepelné čerpadlo elektrokotelna solární kolektory Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 216

Obrázok 50 Vyhodnotenie stredných zdrojov tepla z hľadiska emisií znečisťujúcich látok Emise v g / 1MWht 2 400 SO2-ekvivalent Košice [g] SO2-ekvivalent vše ostatní [g] 2 200 2 000 1 800 SO2-ekvivalent [g] 1 600 1 400 1 200 1 000 800 600 400 200 0 kotelna na ZP kot.na dřev.pelety kotelna na LPG kotelna na LTO kotelna na uhlí tepelné čerpadlo elektrokotelna solární kolektory Z hľadiska emisií skleníkových plynov i znečisťujúcich látok (SO 2 ekvivalent) je najmenej vhodné lokálne vykurovanie uhlím. Vykurovanie elektrinou spôsobuje tiež značné emisie, avšak tie nie sú produkované v mieste spotreby, ale v mieste výroby elektriny z tepelných elektrární. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 217

4.3 Hodnotenie stredných zdrojov tepla z ostatných hľadísk Tabuľka 77 Hodnotenie stredných zdrojov tepla z hľadiska investičných a prevádz. nákladov Variant Investičné náklady Prevádzkové nepalivové náklady Palivové náklady Kotolňa na ZP Nízke Nízke Stredné Kot.na drev.pelety Vysoké Stredné Stredné Kotolňa na LPG Stredné Nízke Vysoké Kotolňa na ĽVO Stredné Nízke Vysoké Kotolňa na uhlie Stredné Stredné Nízke Tepelné čerpadlo Vysoké Nízke Nízke Elektrokotolňa Nízke Nízke Vysoké Solárne kolektory Vysoké Nízke - Z hľadiska nárokov na umiestnenie je významnejšie obmedzenie iba u solárnych kolektorov. Najväčšie solárne zisky sa dosahujú pri umiestnení na juh, prípadne i na juhozápad a juhovýchod. Tabuľka 78 Hodnotenie stredných zdrojov tepla z hľadiska sociálnych efektov Variant Kotolňa na ZP Kot.na drev.pelety Kotolňa na LPG Kotolňa na ĽVO Kotolňa na uhlie Tepelné čerpadlo Elektrokotolňa Sociálny efekt Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Pracovné miesta pri výstavbe, prevádzke a údržbe. Pracovné miesta v oblasti zabezpečovania paliva. Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Pracovné miesta pri inštalácii, prevádzke a údržbe. Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Solárne kolektory Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 218

5 Tepelné zariadenia pre individuálnu bytovú výstavbu Rodinné domy a užívatelia bytov prevádzkujúci vlastné zariadenia na výrobu tepla (malé zdroje tepla) môžu využívať v zásade tieto technológie pre získavanie tepla: Vykurovanie zemným plynom (referenčný variant) Vykurovanie drevom Vykurovanie kvapalným propánom (LPG) Vykurovanie vykurovacím olejom Tepelné čerpadlo Vykurovanie elektrinou (priame vykurovanie) Solárne kolektory 5.1 Vyhodnotenie malých zdrojov tepla z hľadiska spotreby prvotných zdrojov energie Výpočet bol zrealizovaný s využitím lineárneho bilančného modelu GEMIS. Výpočet je zrealizovaný zistením faktorov primárnej energie vztiahnutej na jednotku získanej tepelnej energie (1MWh t ). Obrázok 51 Vyhodnotenie malých zdrojov tepla z hľadiska spotreby prvotných zdrojov energie Spotřeba prvotní energie v MWh / 1MWht 3,0 faktor primární energie 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 topení ZP topení dřevem topení LPG topení olejem topení uhlím tepelné čerpadlo topení elektřinou solární kolektory neobnovitelná obnovitelná a alternativní Z hľadiska faktorov spotreby neobnoviteľnej prvotnej energie je najvýhodnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie (slnečné žiarenie, biomasa) a tepelných čerpadiel. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 219

5.2 Vyhodnotenie malých zdrojov tepla z hľadiska emisií Výpočet bol zrealizovaný s využitím lineárneho bilančného modelu GEMIS. Zelenou farbou sú vyznačené emisie produkované na území Košíc, červenou farbou emisie mimo územia Košíc. Obrázok 52 Vyhodnotenie malých zdrojov tepla z hľadiska emisií skleníkových plynov Emise v kg / 1MWht 650 CO2-ekvivalent Košice [kg] CO2-ekvivalent vše ostatní [kg] 600 550 500 CO2-ekvivalent [kg] 450 400 350 300 250 200 150 100 50 0 topení ZP topení dřevem topení LPG topení olejem topení uhlím tepelné čerpadlo topení elektřinou solární kolektory Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 220

Obrázok 53 Vyhodnotenie malých zdrojov tepla z hľadiska emisií znečisťujúcich látok Emise v g / 1MWht 3 000 2 800 2 600 SO2-ekvivalent Košice [g] SO2-ekvivalent vše ostatní [g] 2 400 2 200 2 000 SO2-ekvivalent [g] 1 800 1 600 1 400 1 200 1 000 800 600 400 200 0 topení ZP topení dřevem topení LPG topení olejem topení uhlím tepelné čerpadlo topení elektřinou solární kolektory Z hľadiska emisií skleníkových plynov i znečisťujúcich látok (SO 2 ekvivalent) je najmenej vhodné lokálne vykurovanie uhlím. Vykurovanie elektrinou spôsobuje taktiež značné emisie, tie však nie sú produkované v mieste spotreby, ale v mieste výroby elektriny z tepelných elektrární. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 221

5.3 Hodnotenie malých zdrojov tepla z ostatných hľadísk Tabuľka 79 Hodnotenie malých zdrojov tepla z hľadiska investičných a prevádzkových nákladov Variant Investičné náklady Prevádzkové nepalivové náklady Palivové náklady Vykurovanie ZP Nízke Nízke Stredné Vykurovanie drevom Vysoké Stredné Stredné Vykurovanie LPG Stredné Nízke Vysoké Vykurovanie olejom Stredné Nízke Vysoké Vykurovanie uhlím Stredné Stredné Nízke Tepelné čerpadlo Vysoké Nízke Nízke Vykurovanie elektrinou Nízke Nízke Vysoké Solárne kolektory Vysoké Nízke - Z hľadiska nárokov na umiestnenie je významnejšie obmedzenie iba u solárnych kolektorov. Najväčšie solárne zisky možno dosiahnuť pri ich umiestnení na juh, prípadne i na juhozápad a juhovýchod. Tabuľka 80 Hodnotenie malých zdrojov tepla z hľadiska sociálnych efektov Variant Sociálny efekt Vykurovanie ZP Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Vykurovanie drevom Pracovné miesta pri výstavbe a údržbe. Pracovné miesta v oblasti zabezpečovania paliva. Vykurovanie LPG Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Vykurovanie olejom Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Vykurovanie uhlím Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Tepelné čerpadlo Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Vykurovanie elektrinou Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Solárne kolektory Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 222

IId Ekonomické vyhodnotenie technického riešenia Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 223

Súhrn Táto časť obsahuje posúdenie prijateľnosti, prípadne neprijateľnosti, jednotlivých navrhovaných riešení podľa kritérií ekonomickej efektívnosti. Osnova tejto časti je spracovaná v podobe štúdie uskutočniteľnosti podľa štandardu UNIDO. Stanovenie scenárov rozvoja vychádza zo stanovených strategických cieľov v oblasti tepelnej energetiky mesta Košice, ktoré sú v súlade so zásadami Magistrátu mesta Košice a Štátnou energetickou koncepciou. Sú definované dve základné varianty rozvoja SCZT: Variant BAU (Business As Usual): Táto alternatíva predpokladá, že dôjde k modernizácii zdroja TEKO i tepelných sietí TEKO a TEHO, čo umožní využiť väčšie množstvo vyrobeného tepla v spaľovni KOSIT. Práve obmedzený dopyt po teple v parnej sieti spôsobuje, že je takmer 50% vyrobeného tepla v spaľovni KOSIT vypúšťaného do vonkajšieho okolia. Variant OZO (Obnoviteľné Zdroje Energie): Táto alternatíva predpokladá okrem väčšieho využitia tepla zo spaľovne KOSIT, že bude realizovaný projekt využitia geotermálneho tepla a projekt kogeneračného zdroja na biomasu. V prípade modernizácie zdrojovej časti TEKO sa uvažuje ešte o dvoch subvariantoch riešenia: Subvariant plynový (PPC), založený na vybudovaní paroplynového kogeneračného zdroja 75MWe. Subvariant uhoľný (FBC), založený na vybudovaní fluidného kogeneračného zdroja 50 MWe. Celkom bolo modelovaných a vyhodnocovaných 5 scenárov (referenčný stav a štyri varianty rozvoja SCZT): REF BAU-U BAU-ZP OZO-U OZO-ZP referenčný rok 2005, prevádzka TEKO+KOSIT prevádzka KOSIT + TEKO (subvariant uhoľný) prevádzka KOSIT + TEKO (subvariant plynový) prevádzka KOSIT + GEOTERM + zdroj na biomasu + TEKO (subvariant uhoľný) prevádzka KOSIT + GEOTERM + zdroj na biomasu + TEKO (subvariant plynový) Pri dodržovaní navrhnutých zásad Kódexu spolupráce v tepelnej energetike bude zmiešaná cena tepla na vstupe do prvotného rozvodu SCZT vo všetkých variantoch rozvoja prakticky zhodná. Z hľadiska poradia je vo väčšine posudzovaných kritérií poradie výhodnosti scenárov: OZO-ZP BAU-ZP OZO-U BAU-U. Scenár OZO-ZP je variant rozvoja využívajúceho teplo zo spaľovne KOSIT a predpokladajúceho realizáciu geotermálneho zdroja tepla, kogeneračného zdroja na biomasu a modernizáciu teplárne TEKO na báze zemného plynu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 224

1 Východiskové podklady Základným podkladovým materiálom je Technická analýza a energetická bilancia sústav tepelných zariadení na území mesta Košice z júna 2007, ktorú spracovala Slovenská Inovačná a Energetická Agentúra, Regionálna pobočka Košice. Ďalšie podklady poskytli organizácie: Magistrát mesta Košice Tepláreň Košice, a.s. Tepelné hospodárstvo Košice, s.r.o. KOSIT a.s. Externé podklady boli doplnené podkladmi z vlastnej databáze a knižnice CityPlan. Strategické ciele boli stanovené v časti II.a) Určenie alternatív rozvoja sústav tepelných zariadení a výber ekonomicky najoptimálnejšieho variantu v kapitole 4. Stanovenie strategických cieľov. Hlavným cieľom je zaistiť ekonomicky a sociálne prijateľný a environmentálne šetrný rozvoj tepelnej energetiky na území mesta s ohľadom na zachovanie kontinuity ekonomického rozvoja mesta. Predpoklady rozvoja boli stanovené v časti II.b) Vytvorenie predpokladov pre vyváženú stratégiu rozvoja súčasných sústav tepelných zariadení a zabezpečenie spoľahlivej dodávky tepla. Hlavným cieľom je zaistiť rovnaké príležitosti a spravodlivú hospodársku súťaž na trhu tepelnej energetiky. Environmentálne a energetické hodnotenie jednotlivých technológií rozvoja bolo prevedené v časti II.b) vyhodnotenie jednotlivých alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení. Cieľom je zdôvodnenie environmentálnych priorít mesta, ktoré sú premietnuté tiež do typológie územia v návrhu zásad Kódexu spolupráce v tepelnej energetike (časť II.b, kap.3.3). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 225

2 Dopyt a kapacita Dopyt po teple vplyvom reštrukturalizácie ekonomickej činnosti na území mesta a vplyvom úsporných opatrení v bytových domoch klesá. Potenciál úspor je odhadovaný vo výške 25%, reálny potenciál tepla pre zásobovanie novej výstavby je odhadovaný vo výške 12%. To znamená, že v závislosti od marketingovej zdatnosti prevádzkovateľa SCZT a uplatňovania prípustných spôsobov zásobovania teplom podľa zásad stanovených v Kódexe tepelnej energetiky bude skutočný pokles trhu medzi hodnotami 75%-87% skutočnosti roku 2005 (Obrázok 54). Obrázok 54 Vývoj trhu s teplom v dosahu SCZT Trh s teplem - SCZT 7 000 000 6 000 000 5 000 000 GJ/r 4 000 000 3 000 000 2 000 000 1 000 000 nová výstavba stávající zástavba 0 1996 2005 2020 V tejto kalkulácii je zlúčený trh s horúcou vodou i s parou. Na výstupe z prvotnej siete SCZT bolo predaných 4 211 TJ. Očakávaný trh v roku 2020 sa môže pohybovať v rozsahu 3200 až 3600 TJ. Výkony zdrojov pracujúcich do SCZT je treba dimenzovať podľa krivky trvania výkonu. Obrázok 55 ukazuje skutočnosť výkonov. Obrázok 55 Krivka trvania výkonov (rok 2006) Křivka trvání výkonu 600 500 400 MW 300 200 Pára Voda 100 0 0 1000 2000 3000 4000 5000 6000 7000 8000 hodin/rok To znamená, že celkový výkon zdrojov pracujúcich do SCZT by mal byť v súčasnosti minimálne 500 MW. Na základe analytickej časti možno očakávať pokles trhu do roku 2020 o 13 až 25%, takže by tento výkon mohol pokryť aj dostatočnú rezervu pre prípad výpadku niektorého zo zdrojov. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 226

Súčasným zdrojom s environmentálnou prioritou podľa II.a) Určenie alternatív rozvoja sústav tepelných zariadení a výber ekonomicky najoptimálnejšej varianty, kapitola 5 Priority z hľadiska dopadov na životné prostredie, je Spaľovňa komunálneho odpadu KOSIT a.s. Približne 50% disponibilného vyrobeného tepla je bez úžitku vypúšťaného do vonkajšieho okolia, a to najmä v letnom období (Obrázok 56). Je to dané tým, že vyrobené teplo je dodávané v pare a parná sústava má v lete nízke odbery neumožňujúce odobrať všetko vyrobené disponibilné teplo. Obrázok 56 Využité a nevyužité teplo zo spaľovne KOSIT KOSIT - dodané a nevyužité teplo GJ/r 500 000 450 000 400 000 350 000 300 000 250 000 200 000 150 000 100 000 50 000 0 2003 2004 2005 2006 nevyužité dodané Ďalším potenciálnym zdrojom s environmentálnou prioritou je geotermálny zdroj tepla, ktorého disponibilný výkon pre použitie v SCZT Košice je odhadovaný vo výške 100 MW. Existuje tiež podnikateľský zámer vybudovať na území mesta kogeneračný zdroj na biomasu s tepelným výkonom cca 13 MWt v priemyselnej časti sídliska Nad Jazerom alebo variantne v priemyselnej zóne pred obcou Ťahanovce. Dopyt nepokrytý existujúcim zdrojom KOSIT a dvoma potenciálnymi obnoviteľnými zdrojmi energie musí byť krytý výrobou tepla spaľovaním fosílnych palív v centrálnej teplárni TEKO. V zásade je možné uvažovať ako palivo zemný plyn, aj uhlie. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 227

3 Materiály a vstupy Palivá pre výrobu tepla v centrálnej teplárni TEKO sú: Plynový variant Dodávky zemného plynu zabezpečuje na území Slovenskej republiky podnik SPP - distribúcia, a. s. Bratislava. Tabuľka 81 Kvalitatívne parametre zemného plynu Prameň. http://www.spp.sk/archiv/slovak/kvalita_zp_emisny_faktor_sk.pdf Tabuľka 82 Prvkový rozbor zemného plynu Prameň. http://www.spp.sk/archiv/slovak/kvalita_zp_emisny_faktor_sk.pdf Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 228

Uhoľný variant Dodávky čierneho uhlia sú zabezpečované na základe výberového konania. V súčasnej dobe požadované kvalitatívne parametre paliva uvádza nasledujúca tabuľka. Tabuľka 83 Parametre čierneho energetického uhlia Prameň: http://www.teko.sk/ Pokiaľ bude inštalovaný nový fluidný kotol, môžu byť požadované parametre iné. Pre dodržanie emisných limitov by fluidný kotol vyžadoval tiež dodávku sorbetu mletého vápenca. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 229

4 Scenáre rozvoja SCZT Sú definované dva základné varianty rozvoja SCZT Košice: Variant BAU (Business As Usual): Táto alternatíva predpokladá, že dôjde k modernizácii zdroja TEKO i tepelných sietí TEKO a TEHO, čo umožní využiť väčšie množstvo vyrobeného tepla zo spaľovne KOSIT. Práve obmedzený dopyt po teple v parnej sieti spôsobuje, že je takmer 50% vyrobeného tepla v spaľovni KOSIT vypusteného do vonkajšieho okolia. Tabuľka 84 Varianty rozvoja bez využitia geotermálneho tepla a biomasy (BAU) Súčasný stav Hraničné varianty cieľového stavu Vstupná energia REF I. etapa BAU-ZP BAU-U teplo z KOSIT KOSIT KOSIT KOSIT KOSIT zemný plyn TEKO I+II TEKO II+NZ* Nový zdroj uhlie TEKO I+II TEKO II+NZ* Nový zdroj * ZP alebo U Variant OZO (Obnoviteľné Zdroje Energie): Táto alternatíva predpokladá okrem väčšieho využitia tepla zo spaľovne KOSIT, že bude realizovaný projekt využitia geotermálneho tepla a projekt kogeneračného zdroja na biomasu. Tabuľka 85 Varianty rozvoja s využitím geotermálneho tepla a biomasy (OZO) Súčasný stav Hraničné varianty cieľového stavu Vstupná energia REF I. etapa OZO-ZP OZO-U teplo z KOSIT KOSIT KOSIT KOSIT KOSIT geotermálne teplo GEOTERM GEOTERM GEOTERM Biomasa Zdroj na biomasu Zdroj na biomasu Zdroj na biomasu zemný plyn TEKO I+II TEKO II Nový zdroj Uhlie TEKO I+II TEKO II Nový zdroj Z hľadiska radenia zdrojov je treba najskôr využiť teplo zo spaľovne KOSIT, pretože je vedľajším produktom vznikajúcim pri zneškodňovaní odpadov. Ďalej je treba využiť prvotné teplo z geotermálneho zdroja, pokiaľ bude vybudovaný. Využitie oboch druhov tepla nespôsobuje žiadne ďalšie emisie na území mesta. Zvyšná potreba tepla bude pokrytá ostatnými zdrojmi, kde je teplo vyrábané spaľovaním paliva (biomasa, zemný plyn, uhlie). Spaľovanie týchto palív je sprevádzané produkciou emisií. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 230

Obrázok 57 Variant BAU deľba trhu Varianta BAU: Křivka trvání výkonu a řazení zdrojů 600 500 400 MW 300 TEKO KOSIT 200 100 0 0 1000 2000 3000 4000 5000 6000 7000 8000 hodin/rok Obrázok 58 Variant OZO deľba trhu Varianta OZE: Křivka trvání výkonu a řazení zdrojů 600 500 MW 400 300 200 TEKO Biomasa GEOTERM KOSIT 100 0 0 1000 2000 3000 4000 5000 6000 7000 8000 hodin/rok Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 231

Modernizácia zdrojovej časti TEKO je uvažovaná variantne podľa druhu paliva: Variant plynový (ZP), založený na vybudovaní paroplynového kogeneračného zdroja 75MWe. Variant uhoľný (U), založený na vybudovaní fluidného kogeneračného zdroja 50 MWe. Tým získavame 5 hraničných scenárov rozvoja SCZT: Tabuľka 86 Definície posudzovaných scenárov rozvoja SCZT Scenár Zdrojový mix Nová kogenerácia Palivo REF TEKO+KOSIT, referenčný rok 2005 - Zemný plyn, uhlie, TKO BAU-U TEKO+KOSIT Fluidný kotol Uhlie, TKO BAU-ZP TEKO+KOSIT Paroplyn Zemný plyn, TKO OZO-U OZO-ZP TEKO+KOSIT+GEOTERM+ zdroj na biomasu TEKO+KOSIT+GEOTERM+ zdroj na biomasu Fluidný kotol, Zdroj na biomasu Paroplyn, Zdroj na biomasu Uhlie, TKO, biomasa Zemný plyn, TKO, biomasa 4.1 Scenár REF Pre referenčný scenár je braný do úvahy rok 2005, ktorého údaje sú k dispozícii vo výročnej správe spoločnosti TEKO. Tabuľka 87 Ukazovatele výroby TEKO v lokalite Košice Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 232