Masarykova univerzita. Filozofická fakulta. Ústav klasických studií. Magisterská diplomová práca

Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav klasických studií Magisterská diplomová práca 2013 Bc. Dominika Sládečková 1

Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav klasických studií Novořecký jazyk a literatura Bc. Dominika Sládečková Postava Krista v tvorbe Kazantzakisa Magisterská diplomová práca Vedúca práce: Mgr. et Mgr. Markéta Kulhánková, Ph.D. 2013 2

Prehlasujem, že som magisterskú diplomovú prácu vypracovala samostatne, s využitím uvedených prameňov a literatúry.... 3

Rada by som vyjadrila veľkú vďaku mojej vedúcej práce Mgr. et Mgr. Markéte Kulhánkovej Ph. D., za trpezlivosť, odborné vedenie a cenné rady, ktoré mi boli poskytované po celý čas spracovania témy. 4

Obsah 1. Úvod...8 2. Postava Krista z hľadiska náboženstva a literatúry...10 2.1 Ľudský a božský Kristus...10 2.2 Stručná charakteristika literárnej postavy...11 2.3 Vonkajšie znaky Kazantzakisovho Krista...12 2.4 Vnútorné znaky Kazantzakisovho Krista...15 3. Filozofia a postup misie spásy...18 3.1 Výstup/Zostup u Manolia, Ježiša a Nikéfora...20 3.2 Krik u Manolia, Ježiša a Nikéfora...22 3.3 Zápasiaci Manolios...24 3.4 Zápasiaci Ježiš...25 3.5 Zápasiaci Nikéforos...27 3.6 Smrť Krista a elán vital...28 5

4. Tieň fáza psychického vývoja Krista...31 4.1 Tieň Krista v snoch a v protikladných postavách...31 4.2 Kristus a ženy...35 4.3 Kristus a zvieracie vidiny...38 5. Motív judášskej zrady, ukrižovania a vzkriesenia...41 5.1 Judášska zrada...41 5.2 Ukrižovanie...43 5.3 Vzkriesenie...45 6. Kristus hrdina a svätec...52 7. Kazantzakis a postavy Krista...55 8. Postoje k dielam Kazantzakisa...58 9. Záver...62 10. Prepis gréckych mien...66 11. Resumé (ΠΕΡΙΛΗΨΗ)...67 6

12. Bibliografia...69 13. Prílohy...74 7

1. Úvod O identite a charaktere Ježiša Krista sa napísalo mnoho. Výrazným podkladom pre spoznanie Krista sa stal Nový Zákon. Kým Nový Zákon sa zameral skôr na mierumilovnú povahu Krista, grécky spisovateľ Nikos Kazantzakis podal iný pohľad na Krista. Integroval do postavy Krista prvky filozofie, metafyziky, mystiky, budhizmu a iných disciplín, čím zasial u čitateľa semienko pochybnosti o pravej totožnosti Krista. V dielach predstavil svojského Krista, ktorého som sa rozhodla preskúmať v mojej diplomovej práci. Cieľom mojej práce bude definovať Kazantzakisovho Krista. Sústredím sa na jeho ľudskú, božskú, filozofickú, antropologickú a psychologickú stránku. Budem sa snažiť pozorovať vývoj Krista a zároveň nájsť odpovede na nasledujúce otázky: Ako sa pozeral Kazantzakis na ľudskú a božskú stránku Krista? Aký bol vzťah Krista a Boha? Aké základné zhody a nezhody nastali v charakterových črtách u biblického a Kazantzakisovho Krista? Ako stvárnil Kazantzakis duchovný vývoj Krista? Čo odhalila psychologická analýza Krista? Aký bol pohľad Kazantzakisa na udalosti, súvisiace s Kristom (judášska zrada, ukrižovanie, vzkriesenie)? Čo ovplyvnilo Kazantzakisa pri vytvorení netradičného Krista? Akú rolu hral Kristus u Kazantzakisa? Čo vyvolalo pobúrenie cirkvi? Pri spracovaní témy si zvolím postupné zoznamovanie s teóriou, ktorú vždy doplním o praktickú časť (výsledky zo zistení a pozorovaní z vybraných Kazantzakisových diel), aby som sprostredkovala čitateľovi prehľadnosť a rýchlejšie pochopenie jednotlivých stránok Krista. Kvôli hojnému množstvu diel Kazantzakisa, si zvolím pre rozbor postavy Krista dva romány, ktoré značne pobúrili cirkev: Kristus znova ukrižovaný (Ο Χριστός ξανασταυρώνεται, 1954) a Posledné pokušenie (Ο τελευταίος πειρασμός, 1955). Naproti románom si vyberiem aj menej škandalóznu a pre slovenského čitateľa takmer neznámu tragédiu Nikéforos Fókas (Νικηφόρος Φωκάς, 1956). Diplomovú prácu rozdelím na sedem hlavných kapitol. V prvej kapitole sa budem stručne zaoberať trinitárnou problematikou, a síce: ľudskou a božskou prirodzenosťou Krista u Kazantzakisa a u niektorých kresťanských prúdov, prípadne u autorov, ktorí Kazantzakisa 8

inšpirovali v tomto smere. Načrtnem i všeobecnú charakteristiku postavy, na základe ktorej uvediem vonkajšie a vnútorné črty postavy v úlohe Krista. Druhú kapitolu venujem Kazantzakisovmu dielu Spasitelia Boží alebo Askéza (Ασκητική, 1923) a použijem ho ako teoretickú príručku pre vysvetlenie podoby Krista. Filozofické pojmy definujúce Krista v Spasitelia Boží, sa budem snažiť lokalizovať prakticky, a teda v spomínanej románovej a v dramatickej tvorbe Kazantzakisa. Budem sa usilovať nájsť ukážky diel, ktoré by mohli tiež potvrdiť filozofické prvky u Kazantzakisovho Krista. V tretej kapitole upriamim pozornosť na psychický vývoj postavy Krista, založený u Kazantzakisa na psychológii psychiatra C. G. Junga. Samozrejme pre porozumenie psychickej stránky postavy Krista využijem aj Jungove dielo Hrdina a archetyp matky (1952) či dielo God s Struggler: Religion in the Writings of Nikos Kazantzakis (1996) od D. Middletona a P. Biena. Zameriam sa predovšetkým na Jungovu teóriu o tieni a o sne, ktorú uplatnil Kazantzakis v dielach s postavou Krista. V štvrtej kapitole pridám nosné motívy diel: judášsku zradu, ukrižovanie a vzkriesenie. V piatej kapitole spomeniem Kazantzakisovu antropológiu, spočívajúcu v dvojitom vzore hrdinu a svätca. Na základe Kazantzakisovej antropológie sa pokúsim určiť, k akému vzoru patril Kristus vo vybraných dielach. V kapitolách šesť a sedem rozoberiem postavu Krista v ostatných dielach Kazantzakisa, podotknem postoje autora k postave Krista a vyjavím rozličné ohlasy na Kazantzakisovu tvorbu s témou Krista. 9

2. Postava Krista z hľadiska náboženstva a literatúry 2.1 Ľudský a božský Kristus Starí gnostikovia a katari odmietali ľudskú prirodzenosť Krista, ariáni a nestoriáni sa domnievali o premene Krista v Boha po ukrižovaní, a naopak cirkev z polovice 19. storočia pojala Krista za osobu, ktorá sa nikdy nestala Bohom, ani po ukrižovaní. Kazantzakis si utvoril Krista na základe filozofických diel, apokryfných evanjelií, gnostických komentárov k evanjeliám, dobových kroník, kníh o Kristovi a aj na základe diela Život Ježiša (Vie de Jesus, 1863) od Ernesta Renana. 1 Ernest Renan, francúzsky filozof, kládol dôraz na ľudského Krista. Vžil sa do historickej doby Krista, precestoval mnohé časti Palestíny a v závere uznal aj Kristove božské postavenie, získané v 2. storočí, čiže dávno po ukrižovaní. Ako popísal v diele Život Ježiša, Ježiš bol najvyšší vrchol ľudskej veľkosti, 2 v podstate zvláštny človek pod mimoriadnou ochranou Boha. 3 Kazantzakis zobrazil u Krista jednak ľudskú a jednak božskú stránku, pretože veril v jednotu Krista. Božskosť prevtelil do Krista-človeka a cez Krista-človeka sa snažil pochopiť Boha. Kristus si musel uvedomiť prítomnosť Boha, lebo bez uvedomenia si Boha vo vnútri, by Boh existoval len po ontologickej stránke a nemohol by byť spasený. 4 Όχι ο Θεός θα μας σώσει. 5 Εμείς θα σώσουμε το Θεό. Nie Boh spasí nás, ale my spasíme Boha. 1 VAN SCHAIK JOHN. Proč se Ježíš neoženil s Marií Magdalénou. Praha: Grada, 2010, s. 60. KAZANTZAKIS NIKOS. Poslední pokušení., Prel.: Friesová J. a Protopapasová B., Praha: Odeon, 1987, s. 449. 2..the person of Jesus at the highest summit of human greatness. RENAN ERNEST. Life of Jesus. Trans.: Wilbour Ch. E., New York: The Modern library, 1955, s. 222. Ebrary. Web. 22 August 2005. 3 VAN SCHAIK, J. Proč se Ježíš neoženil s Marií Magdalénou., s. 60. 4 KAZANTZAKIS, N. Ασκητική. Salvatores Dei., Athina: ekd. Kazantzaki, 1997, s. 85 89. 5 Ibid., s. 72. 10

Autor síce naznačil prítomnosť Boha v Kristovi, no netvrdil, že by bol Kristus Bohom. Podobne i Renan nezastával názor o Kristovi v úlohe Boha, ale veril v jeho priame spojenie s Bohom. Považoval Krista za bytosť s najvyšším uvedomením si prítomnosti Boha v histórii ľudstva. 6 Kazantzakisov Kristus symbolizoval cestu, akou sa aj obyčajný človek mohol dostať k spojeniu s Bohom. V Kazantzakisových dielach sa nachádzal Kristus, ktorý bol ľudský, prejavoval city od lásky až po nenávisť, túžil po žene, trpel, bojoval proti pokušeniam, zápasil s telom, snažil sa o premenu tela na ducha a o sebaobetovanie. 7 Vzťah Ježiša a Boha vyjadril výstižne i výrok Kazantzakisa: Δεν ελπίζω τίποτα, δε φοβούμαι τίποτα, είμαι λέφτερος. 8 V nič nedúfam. Ničoho sa nebojím. Som slobodný. Prvou časťou výroku (V nič nedúfam) vyjadril autor neexistenciu nádeje na vzájomné vyrovnanie medzi Kristom a Bohom. Druhý úsek (Ničoho sa nebojím) znamenal skutočnú lásku Krista k Bohu, ktorá mala väčšiu silu než jeho strach. Jedine ak Kristus odhalil túto čistú lásku k Bohu, mohol prekonať strach zo smrti a v závere si povedať: Som slobodný. 9 2.2 Stručná charakteristika literárnej postavy Kazantzakisove postavy v úlohe Krista vstúpili do diela ako hlavná postava protagonista. Stali sa súčasťou celého deja, aby splnili svoje poslanie. 10 Autor vyjavil telesné i duševné vlastnosti Krista. Súčasťou vonkajšej charakteristiky bolo dôležité aj meno, ktorým autor odkazoval na funkciu Krista. Avšak v niektorých dielach zvolil pre protagonistu neutrálne meno alebo meno historickej osobnosti, čím sťažil okamžité rozpoznanie Krista. S ohľadom na vzťah k skutočnosti zobrazil postavu Krista ako historickú, ktorá existovala v minulosti alebo ako fiktívnu, ktorá mohla byť prirodzená alebo nadprirodzená. 11 6 RENAN, E. Life of Jesus., s. 122. 7 MATSUKAS NIKOS. Η ελληνική παράδοση στον Νίκο Καζαντζάκη. Thessaloniki: ekd. Vanias, 1989, s. 45 46. 8 Ibid., s. 323. 9 VULGARAKI PISINA, E. I. H xριστολογία του Νίκου Καζαντζάκη. Nea Estia, τόμ. 157, τεύ. 1776, 2005, s. 6. KAZANTZAKIS NIKOS. Ασκητική. Salvatores Dei., s. 25 26. 10 FORSTER EDWARD MORGAN. Aspekty románu. Bratislava: Tatran, 1971, s. 74 77. 11 PETERKA JOSEF. Teorie literatury pro učitele. Praha: Univerzita Karlova, 2006, s. 146. HRABÁK JOSEF. Poetika. Praha: Československý spisovatel, 1973, s. 217. HRABÁK JOZEF. Úvod do teorie literatury. Praha: Státní pedagogické nakladelství, 1987, s. 71 73. 11

Epická postava je subjektom hodnôt. Spolu s dejom tvorí hodnotové pole. Hodnotové pole sa vytvára v literárnom texte vzájomnými dotykmi postáv. 12 Fyziognómia, ale aj vlastnosti, jednanie, názory, vzťahy postáv k okoliu a motívy, ktoré vecne informovali o situácii, dôvodu či pohnútke činov Krista, umožňovali porovnávať Kazantzakisového Krista s biblickým Kristom, a tak dôjsť k predstave o miere ich podobnosti. 13 Ak autor neuviedol vlastnosti hrdinu priamo, charakterové črty bolo možné badať z nepriameho opisu, spojeného s konaním a so správaním postavy. Tvrdenia postáv neboli vždy v súlade s jej konaním. Postava Krista sa prejavila ako plastická postava, s neustálym psychickým vývojom a prekvapivými činmi. 14 2.3 Vonkajšie znaky Kazantzakisovho Krista V románe Kristus znova ukrižovaný (Ο Χριστός ξανασταυρώνεται, 1954) vybral autor pre hlavného hrdinu neutrálne meno Manolios, čím u hrdinu ukryl funkciu Krista. Podobnosť Manolia s biblickým Kristom naznačil povolaním pastiera a obsadením Manolia do role Krista v pašiových hrách o Kristovom utrpení, ukrižovaní a vzkriesení, ktoré sa organizovali v dedinke Lykovrisi. 15 Opačný postup Kazantzakisa nastal v románe Posledné pokušenie (Ο τελευταίος πειρασμός, 1955), kde hlavný hrdina vystupoval s menom Ježiš. Meno Ježiš a vsadenie protagonistu do prirodzeného prostredia, do Izraela, hneď naznačovalo súvis s biblickým Kristom. 16 Rôznorodosť mien Krista sa objavila aj v Kazantzakisových tragédiách v zbierke Divadlo II. Tragédie s byzantskou tematikou: Kristus, Iulianos Apostata, Nikéforos Fókas, Kónstantinos Palaiologos (Θέατρο Β Τραγωδίες με βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος, 1956). Napríklad v tragédii Kristus ponechal autor protagonistovi meno aj postavenie Krista, ale v tragédii Nikéforos Fókas pomenoval hrdinu menom Nikéforos Fókas, ktoré konotovalo postavenie veliteľa vojska a cisára z historickej minulosti. Nikéforos 12 OBERT VILIAM. Epická postava a konflikt hodnôt. In KOLEKTÍV. O interpretácii umeleckého textu 4., s. 87. 13 Ibid. 14 HRABÁK, J. Poetika., s. 217. HRABÁK, J. Úvod do teorie literatury., s. 71 73. FORSTER, E. M. Aspekty románu., s. 74 77. 15 PANAJOTAKIS JORGOS. Νίκος Καζαντζάκης. Η μορφή και το έργο του. Herakleio: Typokreta, 2001, s. 148. KAZANTZAKIS NIKOS. Kristus znova ukrižovaný. Prel.: Michal Bartko, Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1983, s. 5 55, 451. 16 KASSOMENAKIS IOANNIS. Ο Καζαντζάκης και η κοσμοθεωρία του. New York: Athens Printing Company, 1988, s. 76. RENAN, E. Life of Jesus., s. 81. 12

a biblický Kristus si boli teda blízki z hľadiska funkcie vodcu, reálnej existencie v minulosti a sily. 17 Biblický Kristus býval popisovaný ako muž úctyhodného vzhľadu. Rovnako zobrazil Kazantzakis aj Manolia a Ježiša z Posledného pokušenia. Rozdiel vo výzore nastal u Nikéfora. Vzhľad Kazantzakisovho Nikéfora sa zhodoval s opismi Nikéfora, často prezentovanými v byzantských prameňoch. Príkladom je vyjadrenie biskupa Liutpranta z Cremony: 18 Nikéforos ľudská príšera, trpaslík s tučnou hlavou a s malými krtími očkami.. oblečený v drahom odeve, ale príliš starý, páchnuci a vyblednutý vekom.. 19 Kazantzakis sa priklonil k škaredému vzhľadu Nikéfora, ktorý popísal prevažne cez prehovory vedľajších postáv, napríklad cez Sarecénku, ktorá vykreslila postavu Nikéfora nasledovne:..κοντοπίθαρος.. σαν το τζουτζέ κουφός και αλλήθωρος! 20..nízky a tučný.. ako trpaslík, hluchý a škuľavý! Napriek nedokonalému vzhľadu bol Nikéforos, podobne ako ostatné postavy v úlohe Krista či sám Kazantzakis, úplne normálny muž, schopný nasledovať Krista. 21 K dokresleniu charakteru postáv Krista prispel i jazykový prejav. Manoliov slovný prejav odkrýval čisté svedomie, spravodlivosť a bystrosť. Manolios a Nikéforos síce nevyužívali slovné obrazy ako Kristus, ale vyjadrovali sa presne a intelektuálne. Napríklad: Manoliov prejav: Μα δεν είμαι μοναχός, αποκρίθηκε ο Μανολιός δείχνοντας το Ευαγγέλιο είναι ο Χριστός μαζί μου. 22 Ale veď nie som sám, odpovedal Manolios a ukázal na evanjelium. Kristus je so mnou. 23 Nikéforov prejav: 17 IGLA BIRGIT. Die tragődien des Nikos Kazantzakis. Amsterdam: Verlag Adolf M. Hakkert, 1984, s. 40 41. KAZANTZAKIS NIKOS. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος. Athina: ekd. Kazantzaki, 1998, s. 414. 18 HRABÁK, J. Úvod do teorie literatury., s. 56. KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 323. 19 Nicephorus a monstrosity of a man, a pygmy, fat-headed and like a mole as to the smallness of his eyes.. clad in a garment costly but too old, and foul-smelling and faded through age.. LIUTPRAND Z CREMONY. Report of his Mission to Constantinople. Trans.: Henderson, Ernest F., ed.: Halsall, Paul, London: George Bell, 1910, s. 443. 20 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 326. 21 STAMATIU JORGOS. Η γυναίκα στη ζωή και στο έργο του Νίκου Καζαντζάκη. Athina: ekd. Kastanioti, 1975, s. 6. 22 KAZANTZAKIS NIKOS. Ο Χριστός ξανασταυρώνεται. Athina: ekd. Kazantzaki, 2010, s. 206. 23 KAZANTZAKIS, N. Kristus znova ukrižovaný., s. 203. 13

Αλάφρωσα! Σα φύλλο τώρα σειέμαι ανάερο κατάκορφα στο δέντρο του Θεού, κι άγγελοι χορεύοντας ανηφορούν δεξά ζερβά μου. 24 Oslobodil som sa! Teraz sa vznášam ako list priamo na Boží strom a anjeli stúpajú sprava-zľava tancujúc nahor. Ježiš z Posledného pokušenia sa vo fáze Syna stolára vyjadroval jednoduchými výrazovými prostriedkami, prípadne sa vyhýbal odpovediam. Μα δε με βλέπεις; Δεν είμαι άξιος να μιλήσω, δεν έχω κουράγιο να πατήσω στη συναγωγή, άμα δω ανθρώπους, φεύγω.. 25 Čo ma nevidíš? Nie som schopný prehovoriť, nemám odvahu ísť na zhromaždenie, len zbadám ľudí a už sa vzďaľujem. Od fázy Syna človeka začal Ježiš používať podobenstvá či slovné spojenia, používané biblickým Kristom. Príkladom je pasáž diela, kde Ježiš k prekazeniu ukameňovania Márie Magdalény, použil biblické slová: 26 Ο αναμάρτητος, είπε, από σας ας της ρίξει πρώτος την πέτρα. 27 Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň! (Jn 8, 7) Ježiš použil slová biblického Krista aj tesne pred smrťou: «Ηλί! Ηλί!» 28 Eli, Eli lama sabachthani? čiže: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (Mat 27, 46) Vonkajšie znaky Krista dopomohli prevažne k predstave o výzore, postavení a o slovnom prejave Kazantzakisovho Krista, no podstatu Kazantzakisovho Krista odkryli až vnútorné znaky. 24 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 455. 25 KAZANTZAKIS NIKOS. Ο τελευταίος πειρασμός. Athina: ekd. Kazantzaki, 2008, s. 30. 26 Ibid. 27 BIEN PETER. Nikos Kazantzakis, novelist. Bristol: Bristol Classical Press, 1989, s. 178. 28 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 507. 14

2.4 Vnútorné znaky Kazantzakisovho Krista Kazantzakis uviedol do diela Manolia ako kladného protagonistu, prirodzenú postavu s vlastnosťami obyčajného Gréka. Poskytol mu komplikovaný život, aby mohol vykonať významný čin. Manolios sa podobal biblickému Kristovi, pretože figuroval ako obeť a ako nositeľ povinnosti, askézy a lásky. 29 Kazantzakis pripodobnil Manolia aj k Nietzscheho Kristovi-anarchistovi. Manolios sa zmenil v určitej fáze z láskavého Krista na Krista, ktorý sa búril proti spoločenskej hierarchii, proti privilégiám kást a proti stanovenému rádu. Nezavrhoval existenciu, ale viedol vnútorný zápas, s cieľom prekonania vlastnej prirodzenosti. Zaprel zviera vo svojom vnútri, čím sa chcel priblížiť k budúcemu človeku (k svätcovi, ku Kristovi či k samotnému Bohu), aby sa vyslobodil a dosiahol spásu. 30 Ježiš v diele Posledné pokušenie vystupoval ako obyčajný človek iba v prvej vývojovej fáze, nazvanej Syn stolára. Kazantzakis vykreslil povahové črty Krista prostredníctvom 4 vývojových fáz: Syn stolára (ľudský Kristus), Syn človeka (mierumilovný Kristus), Syn Davida (revolučný Kristus) a Syn Boha (božský Kristus). 31 Okrem povahovej premeny, nastala u Ježiša z Posledného pokušenia aj premena z postavy prirodzenej na postavu nadprirodzenú, čo neprebehlo u Manolia ani Nikéfora. Nadprirodzenosť Ježiša vyjavil rozprávač cez popis zázrakov, uskutočnených Ježišom (zdrevenenie Zebedeovej ruky, uzdravenie ochrnutého dievčaťa, vzkriesenie Lazara,...). 32 Κοπέλα μου, είπε γλυκά προστάζοντας, σηκώσου απάνω! Κι η κοπέλα κουνήθηκε ήσυχα, σα να ήταν μουδιασμένη και ξεμούδιασε,.. 33 Vstaň dievča! nežne povedal. A dievča sa pokojne pohlo, ako keby bolo iba zmeravené a prestalo meravieť,.. 29 Ibid. SULÍK IVAN. O jednom type populárneho románu. In KOLEKTÍV. O interpretácii umeleckého textu 4. Zborník kabinetu literárnej komunikácie a experimentálnych metodík. Nitra: Pedagogická fakulta, 1973, s. 113 115. 30 ATHANASOPULU AFRODITI. Come ľuom s eterna. Για μια τυπολογία των ηρώων της καζαντζακικής μυθολογίας. Filologos, τόμ. 31, τεύ. 131, 2008, s. 60. MIDDLETON DARREN J. N., BIEN PETER. God s Struggler: Religion in the Writings of Nikos Kazantzakis. Macon: Mercer University Press, 1996, s. 152. BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος. Herakleio: Panepistimiakes Ekdosis Kritis, 2007, s. 369 392. KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 448. 31 VRETTAKOS NIKIFOROS. Νίκος Καζαντζάκης Η αγωνία του και το έργο του. Athina: P. Symas, 1960, s. 692. 32 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός. 33 Ibid., s. 328 329. 15

Podľa Renana, biblický Kristus nemal ani nadprirodzené schopnosti a ani nepoznal zásady zdravotníckej vedy. Veril v liečenie vykonávané náboženskou praxou, pretože za najlepších liečiteľov sa považovali svätci, ktorí mali moc v nadprirodzenom svete. Renan prisudzoval Kristovi 2 spôsoby liečby: úsmev a nádej. Keby Kristus odmietol ľuďom túto malú útechu, pôsobil by necitlivo. Liečenie sa stalo morálnym aktom Krista voči ľuďom. Renan sa domnieval, že Kristus nebol mág ani lekár, ale na túto pozíciu ho povýšil ľud, čo si uvedomoval, a preto konal zázraky v tajnosti, prípadne o nich zakazoval hovoriť. 34 Renan poprel nadprirodzenosť Krista a Nový Zákon uznal nadprirodzenosť Krista. Kazantzakis zobrazil postavu Krista buď ako prirodzenú alebo ako nadprirodzenú, čím poukázal, že prirodzenosť a nadprirodzenosť nezohrávala dôležitú úlohu pri dosiahnutí spásy. Cieľ mohla postava Krista dosiahnuť aj bez ohľadu na prirodzenosť a nadprirodzenosť. Dôležitú úlohu zohrávala láska k Bohu, ktorá viedla hrdinu v ceste nahor. 35 Nikéforos bol silným vojvodcom so slabosťami bežného človeka. Predstavoval hrdinu s túžbou po materiálnych i nemateriálnych veciach. Viedol, podobne ako Manolios a Ježiš z Posledného pokušenia, asketický život, ktorý ho zosúladil s osobnosťou Krista. χρόνια δεν έβαλα κρασί στο στόμα μου, χρόνια το λαχταρώ κι αλάργα το κρατώ το κρέας μαύρο, χονδρό τυλίγει ράσο το κορμί μου,.. 36 roky som nedal do úst víno, roky túžim a stranou držím mäso, čierne, hrubé rúcho zahaľuje moje telo,.. Zhoda s Kristom sa premietla aj do duchovného života Nikéfora. Nikéforos sa túžil stať mníchom a spojiť sa s Bohom. Μερόνυχτα στης εκκλησίας σκυφτός τις πλάκες, σαν τον Δαβίδ χτυπώ τα στήθια και φωνάζω «Κύριε, Κύριε, βροντώ τη θύρα σου άνοιξέ μου!» 37 Dňom a nocou sklonený k dlažbe kostola, sa ako Dávid bijem do hrude a kričím: Pane, Pane, burácam na tvoju bránu, otvor mi! K pozdvihnutiu duchovného života napomáhal Nikéforovi mních Athanasios, s ktorým sa rozhodli založiť kláštor na hore Athos. Nikéforos cítil potrebu očistenia duše od pekla. 38 34 RENAN, E. Life of Jesus., s. 248 259. 35 VAN SCHAIK, J. Proč se Ježíš neoženil s Marií Magdalénou., s. 60. 36 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 354. 37 Ibid. 38 Ibid. 16

Manolios, Ježiš a Nikéforos sa u Kazantzakisa postupne psychologicky modelovali, až sa menili na skutočného Krista. Po literárnej stránke vystupoval Kristus skôr ako ľudská bytosť, ktorá sa snažila štylizovať do úlohy Krista. Ďalšie hľadanie identity Krista bolo možné odkryť pomocou Kazantzakisovho diela Spasitelia Boží, kde autor zhrnul svoju životnú filozofiu, ovplyvnenú predovšetkým Bergsonom, Nietzschem, Darwinom a Budhom. 39 39 YFANTIS A. PANAJOTIS. Ήρωας συνάμα κι άγιος. Το ανθρωπολογικό ιδεώδες του Νίκου Καζαντζάκη και ο Φραγκίσκος της Ασίζης. Herakleio: Panepistimiakes Ekdosis Kritis, 2007, s. 63. 17

3. Filozofia a postup misie spásy Básnická mystická próza Spasitelia Boží sa stala novým Kazantzakisovým evanjeliom spásy. Keďže sa inšpiráciou Kazantzakisa stali hlavne Nietzsche, Bergson, Darwin a Budha, dielo nesprevádzala postava Krista iba v typickej podobe biblického Spasiteľa, ale aj ako symbol duchovného vývoja Krista, vo forme nekonečného zápasu, hľadania existencie a s cieľom nadobudnutia spásy. 40 Kazantzakis neskonštruoval Krista ako historickú bytosť, ale ako misiu spásy, ktorú zahŕňali nasledovné etapy: výstup/zostup, krik, zápas a životný vzmach. Kazantzakis ponúkol na výber postavám dva smery: ανήφορος (výstup), cestu k spojeniu, k životu a k nesmrteľnosti a κατήφορος (zostup), príklon k rozkladu, k materiálnosti a k smrti. Pojem ανήφορος definoval aj ako hrdinský zápas s prírodou, prepojený so sebaobetovaním (zánikom starého tvaru), ktorý viedol k transsubstanciácii (k vytvoreniu nového, vyššieho tvaru). Pre vyjadrenie hrdinského zápasu používal postavu so snahou premeny na estetickú, morálnu, náboženskú alebo metafyzickú podobu. 41 Kazantzakis vyžadoval k začiatku pochodu spásy začutie vnútorného kriku, poháňajúce hrdinu smerom nahor. Ten, kto sa rozhodol pre cestu nadol, nemohol krik zachytiť a byť spasený. Základným krokom pre vnímanie kriku sa stalo sebapoznanie, počas ktorého postava v úlohe Krista hľadala zdroj pravdy. 42 Nietzsche i Kazantzakis našli zdroj hľadania pravdy v nepriateľovi, ktorý bránil človeku k nadobudnutiu slobody. Nepriateľom nemusela byť iba záporná bytosť, ale aj pocit viny či zlé svedomie, proti ktorým človek bojoval, aby sa stal slobodným. Nietzsche nazýval človeka s vlastnosťami bojovníka nadčlovek. Nietzscheho nadčlovek reprezentoval tiež: vášeň, tvorivú silu, vitálnu bytosť, dobrovoľnú smrť. Kazantzakis považoval črty nadčloveka za črty vhodné pre jeho Krista. Z tohto dôvodu zobrazil Krista ako nadčloveka. Kazantzakisov Kristus vystupoval ako človek s ľudským utrpením a slabosťami, ktorý večne bojoval za slobodu, bez straty božskosti v sebe. 43 40 YFANTIS A. PANAJOTIS. Οι αγιολογικές ρωγμές της «Κρητικής Ματιάς» του Νίκου Καζαντζάκη. Δεδομένα, μεταμορφώσεις, παλινδρομήσεις. Filologos, τόμ. 131, τεύ. 31, 2009, s.46 47. GUDELIS JANNIS. Από ποιους ο Νίκος Καζαντζάκης ξανασταυρώνεται. Athina: Difros, 1987, s. 265. 41 Ibid., s. 57. 42 GUDELIS, J. Από ποιους ο Νίκος Καζαντζάκης ξανασταυρώνεται., s. 276 278. 43 KASSOMENAKIS, I. Ο Καζαντζάκης και η κοσμοθεωρία του., s. 76. BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 518 520. 18

Kazantzakis zadával postavám v úlohe Krista tri podmienky k dosiahnutiu spásy: uvedomenie si duchovnej formy mysle a jej hraníc, objavenie zmyslu života a smrti v nadľudskom boji a smerovanie života v zmysle neexistencie ničoho. 44 Tvrdil, že názor o neexistencii ničoho mu doslova vnukol Budha. Budha a Kristus sa podobali v schopnosti odstránenia všetkých nečistôt a motívov, ktoré sa nachádzali v ich mysli a viedli ich k hriechu. Pomocou znalosti o neexistencii ničoho dosiahli oslobodenie od utrpenia. Všeobecné prázdno a zánik utrpenia napomáhalo k poznaniu absolútnej pravdy a znalosť všetkého umožnila dosiahnutie spásy. 45 Kazantzakis veril v spásu, nadobudnutú prostredníctvom mysle a srdca. Autorove presvedčenie o mysli sa podobalo názorom Budhu a pohľad na srdce (lásku k Bohu) sa zhodovalo s Kristom. Zastával názor, že ten, kto miloval Boha, sa nebál ničoho a jeho cesta viedla len smerom nahor. Výstup si zvolil aj Kristus a dosiahol slobodu. Na báze princípov darvinizmu si autor vytvoril tzv. teóriu prechodnej doby (θεωρία της μεταβατικής εποχής), 46 ktorú charakterizovala nihilistická beznádej. Za obete prechodnej doby označoval ľudí, ktorí sa nemohli stať ani pohanmi, keďže kresťanstvo ovplyvnilo pohľad ľudí na hmotné veci a ani kresťanmi, pretože darvinizmus rozvrátil kresťanskú etiku. Avšak každý z nich mal možnosť nájsť vlastný spôsob, aby sa stal Spasiteľom Božím, rovnako ako to urobil Kristus, Budha, Lenin, Shakespeare, Zorbas a iní. Autor hľadal pre svoje postavy východisko z prechodnej doby boja také, aby nevyvolávalo dojem optimizmu či rezignácie postavy. Z tohto dôvodu zvolil riešenie v podobe slobody a smrti. 47 V prípade smrti ovplyvnila Kazantzakisa najmä teória filozofa Henriho Bergsona o tzv. elán vital, čiže životnom vzmachu, hybnej sile. Bergson pojal životný vzmach ako princíp života, ktorý sa neustále vyvíjal, vzdoroval hmote a snažil sa zmeniť telo na dušu. Kazantzakis ukončil osud hrdinov v úlohe Krista smrťou, pretože smrť oddelila telo od duše. Smrť neznamenala koniec, ale začiatok. Po smrti sa duch oslobodil a spojil sa s Bohom. Duch v podstate žil a vďaka slobode opäť žiadal hmotu o pomoc, čím podnietil neustály začiatok cyklu. 48 44 Ibid., s. 11 15, 17 22. 45 ANDRULIDAKIS KOSTAS. Πρεβελάκης καί Καζαντζάκης. Διάσταση καί ομολογία. Nea Estia, τόμ. 166, τεύ. 1828, 2009, s. 1081. TÄNDZIN GJAMCCHO, 14. dalajláma. Úvod do buddhismu. Prel.: Eva Zahradníčková. Praha: Radost, 1990, s. 16, 19, 33 34. 46 BIEN, P. Οκτώ κεφαλαία για τον Νίκο Καζαντζάκη. Athina: ekd. Kazantzaki, 2007 s. 19. 47 Ibid., s. 19 21, 28. 48 BERGSON HENRI. Myšlení a pohyb. Praha: Mladá fronta, 2003, s. 21. BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 511 513. 19

3.1 Výstup/Zostup u Manolia, Ježiša a Nikéfora Manolios sa zaujímal o Krista už v detskom veku, chcel vstúpiť do kláštora, stať sa svätým a robiť zázraky. Detským snom vstúpil do vzťahu s Kristom. 49 Από μικρός είχα μεγάλη φαντασία, διάβαζα βίους αγίων και φούντωνε ο νους μου. Ήθελα κι εγώ να γίνω άγιος.. και ήθελα και εγώ να κάνω θάματα. 50 Už ako chlapec som mal veľkú obrazotvornosť a nadchýnali ma životopisy svätých, ktoré som čítal. I ja som sa chcel stať svätým.. a aj ja som chcel robiť zázraky. 51 Výstup Manolia začal v detstve a intenzívnejšie pokračoval až po obsadení do role Krista v pašiových hrách. Spočiatku sa Manolios necítil hodný Kristovej roly, neskôr zvolenie prijal a rozhodol sa kráčať v Kristových šľapajach. Sústredil sa na čítanie evanjelia, aby spoznal lepšie Krista a mohol sa mu podobať. 52 Πώς μπορώ εγώ να σηκώσω το φοβερό βάρος του Χριστού; Μην αντιστέκεσαι στο θέλημα του Θεού, έκαμε ο παπάς με αυστηρότητα. Ο Μανολιός σώπασε, μα η καρδιά του χτυπούσε να σπάσει από χαρά και τρομάρα. 53 Ako by som ja mohol niesť to hrozné bremeno Krista? Nebráň sa vôli Božej! zadal kňaz prísne. Manolios stíchol, ale jeho srdce bilo na puknutie od radosti a strachu. Manolios si zvolil výstup od začiatku, no Ježiš z Posledného pokušenia si vybral zostup. Pomýšľal na svadbu s Máriou Magdalénou, splodenie potomstva a dosiahnutie rodinného šťastia. Chcel prežívať radostné i neradostné chvíle, typické pre bežných ľudí, čím sa u Ježiša zvýraznila ľudská stránka. 54 Predvídal, že nesie nejaké poslanie a zároveň odmietal byť tým, kto ho mal splniť. Ježiš sa v prvej vývojovej fáze priečil výstupu, vlastnému osudu a vyvíjal všetku aktivitu na ešte 49 SEYMOUR CHATMAN. Příběh a diskurs. Brno: Host, 2008, s. 138. KAZANTZAKIS, N. Ο Χριστός ξανασταυρώνεται., s. 176 178. 50 Ibid., s. 177. 51 KAZANTZAKIS, N. Kristus znova ukrižovaný., s. 173. 52 Ibid. 53 Ibid., s. 26. 54 KASSOMENAKIS, I. Ο Καζαντζάκης και η κοσμοθεωρία του., s. 76. BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 518 520. 20

intenzívnejšie poľudštenie. Pokračoval v stavaní krížov pre povstalcov, odsúdených na smrť, čím pôsobil ako zradca. Ostatní stolári zavrhli podporu Rimanov a prestali vyrábať kríže, lenže Ježiš nie. Ježiš hrešil, aby utiekol pred poslaním. 55 Να γλιτώσεις; Από τι; Από ποιόν; Από το Θεό...του φώναζα, άφησέ με! Μα αυτός δε με άφηνε. Α! Δε με αφήνεις? τώρα θα δεις Θα δεις και θα με σιχαθείς και θα με αφήσεις. Κι έπεσα το λοιπόν κι εγώ σε όλες τις αμαρτίες. 56 Aby si sa zachránil? Pred čím, pred kým? Pred Bohom...kričal som na neho: Nechaj ma! No on ma neopustil. Tak ty ma nenecháš? Teraz uvidíš. Uvidíš, ako sa ti sprotivím a potom ma opustíš. A tak som začal hrešiť, ako sa len dalo. Nikéforos si spočiatku zvolil výstup, chcel odísť do kláštora, aby žil asketickým životom a podobal sa Kristovi. Po svadbe s byzantskou panovníčkou Theofanó sa dostal do prechodnej doby, nemohol byť totiž panovníkom a mníchom súčasne. Hľadal spôsob, ako sa stať Spasiteľom, a preto aspoň finančne podporoval stavbu kláštora a vnútorne dúfal, že sa mu raz podarí opustiť Theofanó navždy, čím by postúpil k vyššej prirodzenosti. 57 ΑΘΑΝΑΣΙΟΣ Ε βασιλιά, καλή ναι η Κόλαση γυναίκα, με χίλια χέρια μας κρατάει, με χίλια πόδια! ATHANASIOS Ej cisár, žena je dobré Peklo, S tisíckami rukami a nohami, nás drží! ΝΙΚΗΦΟΡΟΣ Ναί, ναί, καλή ναι και φωνάζω: Γλίτωσέ με! NIKÉFOROS Áno, áno, je dobré, a preto kričím: Zachráň ma! 55 MATSUKAS NIKOS. Δογματική και Συμβολική θεολογία, τόμ. Δ. Ο Σατανάς. Thessaloniki: Purnaras, 2005, s. 168. VRETTAKOS, N. Νίκος Καζαντζάκης Η αγωνία του και το έργο του., s. 694. PANAJOTAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης. Η μορφή και το έργο του., s. 187. 56 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 146. 57 PANAJOTAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης. Η μορφή και το έργο του., s. 491 494. 21

Σε ώρα καλή ο θεός σε φέρνει απ το Άγιονόρος. 58 V správny čas ťa Boh privádza z Athosu. 3.2 Krik u Manolia, Ježiša a Nikéfora Po zvolení výstupu začuli postavy v úlohe Krista krik. Za krik, podnecujúci Manolia k sebapoznaniu, by sa mohol považovať prehovor obchodníka Jannakosa. 59 Αγαπάς το Λενιό, λαχταράς να κοιμηθείς μαζί του, και θες να μου κάνεις το Χριστό; 60 Miluješ Lenio, máš chuť vyspať sa s ňou, a vydávaš sa za Krista? 61 Slovami Jannakosa sa Manolios presunul do vnútorného konfliktu medzi Kristom a osobným šťastím. Uvedomoval si svoj cieľ spásy, preto sa zriekol lásky k Lenio a zvolil si za spoločníka Krista. Týmto momentom už nebola rola Krista pre Manolia len hrou, ale aj skutočnosťou. 62 U Ježiša z Posledného pokušenia naznačil Kazantzakis krik dvakrát. Prvýkrát nastal krik cez vonkajšie vplyvy, akými boli napríklad pohladenia či zovretia jeho hlavy pazúrmi. 63..ο κόσμος βούλιαξε άκουγε μονάχα μια βουή μέσα του, κι από πάνω του φτέρουγες που τον καταχτυπούσαν. 64..svet sa ponoril do tmy. Počul iba hrmot vo vnútri a trepot krídel nad hlavou, ktorý ho celého udieral. Pridaním vonkajších vplyvov vyzdvihol autor božskú stránku, naproti ľudskej. Kazantzakisov Ježiš dospel v prvej vývojovej fáze iba k biologickému uvedomeniu, no nie k osobnému. Vnímal zvláštne telesné stavy, ale netušil proti komu bojoval, proti Bohu alebo proti Diablovi? Rozpoznanie pravdy nastalo prostredníctvom druhého kriku. 65 Μα στο πρόσωπο όλο του ηγούμενου, το αυστηρό, το πικραμένο, περεχύθηκε ένα χαμόγελο αλάλητης ευδαιμονίας. Γονατισμένος ο γερο-ραβίνος, τον κοίταζε δεν μπορούσε να ξεκολλήσει τα μάτια από πάνω του: τί ταν το θριαμβευτικό χαμόγελο ετούτο; Τι νόημα είχε η μυστικιά, γύρα από τα σφαλιχτά μάτια του, λάμψη;..το 58 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 403. 59 PANAJOTAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης. Η μορφή και το έργο του., s. 491 494. 60 Ibid., s. 178. 61 KAZANTZAKIS, N. Kristus znova ukrižovaný., s. 175. 62 Ibid., s. 176 178. 63 KAZANTZAKIS, N. Poslední pokušení., obal knihy. KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 32 33. 64 Ibid., s. 34. 65 MATSUKAS, N. Δογματική και Συμβολική θεολογία, τόμ. Δ. Ο Σατανάς., s. 168. VRETTAKOS, N. Νίκος Καζαντζάκης Η αγωνία του και το έργο του., s. 694. PANAJOTAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης. Η μορφή και το έργο του., s. 187. 22

μάτι του πήρε το γιο της Μαρίας..μα στο πρόσωπο κι αυτουνού έχει περιχυθεί το ίδιο χαμόγελο με του νεκρού, θριαμβευτικό και γαλήνιο. 66 Na prísnej a zarmútenej tvári opáta sa rozlial nevysloviteľný úsmev blaha. Starý, kľačiaci rabín sa na neho pozeral, nemohol od neho odtrhnúť oči. Čo znamená ten triumfálny úsmev? Aký význam mala tá mystická žiara okolo jeho zatvorených očí?..zbadal Máriinho syna..aj na jeho tvári sa rozlieval ten istý triumfálny a pokojný úsmev ako u mŕtveho. Sprostredkovateľom druhého kriku sa stal opát, ktorý ako prvý rozpoznal Ježišovu funkciu Vykupiteľa. Kvôli vlastnému skonu nemohol odovzdať správu o príchode Spasiteľa slovami, a preto zanechal na svojej tvári úsmev, ktorý žiaril a presúval žiaru na Ježiša. Žiaru považoval Kazantzakis i kappadocký otec Gregor z Nazianzu za viditeľný prejav božskosti u človeka. Druhým výkrikom sa Ježiš dostal z biologického uvedomenia do mravného uvedomenia, čo ho podnietilo k láske k Bohu a k počiatku zápasu. 67 U Nikéfora prebehol krik trikrát. Prvý raz vplyvom Athanasia a ich spoločnou cestou k asketickému životu. Druhý raz slovami Athanasia: Πια μην αργείς φωνή απ τον ουρανό μεγάλη με πρόσταξε με βίας να ρθω και να σε πάρω! 68 Už neváhaj! Veľký hlas z nebies ma donútil, aby som prišiel a priviedol ťa! Tretíkrát sa snažil navodiť Nikéfora k pochodu spásy zjavený anjel Michael: 69 Έβγα έξω, βασιλιά! Ο Βασιλιάς των βασιλιάδων σε καλεί! 70 Vyjdi von, cisár! Kráľ kráľov ťa volá! Nikéforos síce výkriky počul, ale necítil sa pripravený zastávať funkciu Krista, potreboval ešte čas. Tri výkriky nepodnietili Nikéfora k prerodu na Krista. Jeho ľudská stránka brzdila cestu k začiatku spásy. 71 66 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 140 141. 67 ĆURČIĆ SLOBODAN. Θείο Φως: Σύμβολο και ύλη στην βυζαντινή τέχνη και αρχιτεκτονική. AO Enimerotiko Deltio, τεύ. 36, Ιούνιος 2007, s. 36 39. KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 107 109. BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 521. 68 Ibid., s. 404. 69 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 499 500. 70 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 414. 71 Ibid., s. 405. 23

3.3 Zápasiaci Manolios Začutie kriku, a teda nasledovanie Krista, znamenalo pre Manolia začiatok zápasu. Kazantzakis pripravil pre Manolia zápas s hnisavou tvárou. Όλο του το πρόσωπο είχε ξαφρίσει, τα μάτια του είχαν γίνει δύο μικρές χάντρες, η μύτη του είχε χωθεί μέσα στα τουμπανισμένα μάγουλα και το στόμα του είχε γίνει μια τρύπα. 72 Jeho tvár sa zapenila, z očí sa stali dve malé perly, nos sa vytratil medzi opuchnutými lícami a z úst zostala diera. Hnisavá tvár odkazovala tiež na kožný ekzém Kazantzakisa, ktorý sa mu začal prejavovať od roku 1922 vo Viedni. Kazantzakis považoval kožný ekzém, hnisavú tvár Manolia alebo stigmy u Františka z Assisi za psychosomatické ochorenia, meniace sa na základe zmeny vnútra nositeľa. Kožné ochorenia znamenali výraz osobnosti a boj medzi tým, po čom človek túžil a čo prežíval. 73 Hnisavá tvár jednak vyzdvihla ľudskú stránku Manolia a jednak symbolizovala mystický zápas Manolia s vnútrom. Manolios túžil po Kataríne a zároveň pociťoval vinu. Hľadal pravdu, ako sa oslobodiť od hnisavej tváre a vnútorného boja. Pre nájdenie odpovede sa usadil do ticha v osamotenej kaplnke v horách. 74 Motív samoty odrážal opäť vplyv Nietzscheho na Kazantzakisa. Podľa Nietzscheho by mal človek žiť v samote, aby objavil v sebe pravdu. Spôsob hľadania pravdy uplatnil Kazantzakis pomocou spomínanej kaplnky v horách, kde Manolios skutočne dospel k pravde. Manoliov zmätok v duši sa tu utíšil a odpor k vlastnej tvári sa zmenil na vďaku a odvahu. Manolios pochopil, že musel ukázať svoju tvár Kataríne, a týmto gestom ju prijať za sestru, nie ženu. Manolios očistil tvár i dušu od neduhov nielen u seba, ale aj u Kataríny, ktorá už odvtedy neotvorila žiadnemu nápadníkovi dvere. 75 Manolios sa podobal Kristovi čistotou duše, ale aj ďalším zápasom zápasom so zlom. Zlo stvárnila predovšetkým postava otca Grigorisa, muža dvoch tvárí. V súkromí sa oddával jedlu a pijatike. V myšlienkach ho spaľovala vášeň a túžba po žene. Dopúšťal sa podvodov, klamal a dobre strážil svoj majetok. Po príchode do spoločnosti, hlavne do kostola, si vždy nasadil masku proroka. Zrazu spĺňal mravné normy, dobrorečil a dával požehnania. Pop Grigoris si doslova stvoril nového Krista, blízkeho sebe. Tento imaginárny Kristus tiež oberal ľudí o všetko, 72 KAZANTZAKIS, N. Ο Χριστός ξανασταυρώνεται., s. 116. 73 YFANTIS, A. P. Ήρωας συνάμα κι άγιος. Το ανθρωπολογικό ιδεώδες του Νίκου Καζαντζάκη και ο Φραγκίσκος της Ασίζης., s. 168 74 Ibid., s. 168. 75 KAZANTZAKIS, N. Kristus znova ukrižovaný., s. 111 133, 161 184. 24

klamal a v najhoršom zutekal ako zbabelec. Opustil chudobných a chorých a priklonil sa k mocným. Využíval strach ľudí k zničeniu protivníkov a k zaisteniu vlastníctva. 76 Manolios bojoval proti Grigorisovi láskou. Snažil sa o podnietenie transsubstanciácie u otca Grigorisa, lenže otcovi Grigorisovi zabránila v duchovnom vývoji jeho vlastná chamtivosť a túžba po materiálnych veciach. Manolios neuspel u Grigorisa láskou, preto zvolil v zápase revolučnosť. Revolučnosťou sa odlíšil od biblického Krista a priblížil sa k vlastnému duchovnému prerodu. K revolučnosti ho inšpirovali slová otca Fotisa: 77 Θα δείξουμε σήμερα πως κι η αρετή έχει χέρια. Ο Χριστός δεν είναι μονάχα αρνί, είναι και λιοντάρι θά ρθει σήμερα μαζί μας σα λιοντάρι. 78 Dnes ukážeme, že aj poctivosť má ruky a vie sa biť. Kristus nie je iba baranček, ale aj lev; a ten lev pôjde dnes s nami. 79 Manolios sa zapojil do boja proti Grigorisovi, ale aj do boja vyhnancov za získanie zdedeného majetku, k čomu im bránili občania Lykovrisi (prívrženci otca Grigorisa). Nebojoval za materiálne veci, ale za slobodu. Silu mu dodával príklad zvrátených duší vodcov dediny, spôsobený materializmom. Vzďaľoval sa od materiálnosti a približoval sa k duševnej stránke. Uvedomoval si nevyhnutnosť oddelenia sa od života, nutnosť načúvať ducha, aby sa dopracoval k výstupu a k spáse. Vynakladal úsilie k odstráneniu interesu k zemským veciam u vyhnancov, a naopak pokúšal sa ho pričleniť k tým nebeským. 80 3.4 Zápasiaci Ježiš Po prvýkrát zviedol Ježiš z Posledného pokušenia súboj s jedným zo svojich nepriateľov s telom. Telo predstavovalo prostriedok, ktorý dalo do popredia Ježišovu ľudskú stránku, pretože ho viedlo počas pozemského života k hriechu, a síce ku každodennosti (svadba, deti, túžby,...). Ježiš načúval dušu a postupne sa vzďaľoval požiadavkám tela. Napriek víťazstva duše, telo úplne nezavrhol. 81 76 Ibid., s. 15 16. GUDELIS, J. Από ποιους ο Νίκος Καζαντζάκης ξανασταυρώνεται., s. 98. BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 515. 77 Ibid., s. 515. 78 KAZANTZAKIS, N.Ο Χριστός ξανασταυρώνεται., s. 411 412. 79 KAZANTZAKIS, N. Kristus znova ukrižovaný., s. 409. 80 Ibid. 81 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 526 527. 25

..το κορμί είναι η καμήλα, κι απάνω της καβαλάει η ψυχή και περνάει την έρημο ας τη γνοιαζόμαστε λοιπόν να βαστάξει. 82..telo je ťava, na ktorej sedí duša a spolu putujú po púšti. Nože sa o neho starajme, aby vydržalo. Telo pomáhalo Ježišovi docieliť povinnosti v rámci spásy. Do určitej miery bránilo dušu pred bolesťou, utrpením a inými vonkajšími zásahmi. Nie menej bola potrebná duša. Bez duše by sa Ježiš nemohol dopracovať k slobode. Bojoval oboma prvkami, aby sa dostal k oslobodeniu od hriechov. 83 Myšlienky Ježiša o rodinnom spôsobe života vystriedali myšlienky o spáse ľudu. Súcit nad ľuďmi, vyvolal u Ježiša výbuch všeobecnej a tzv. extatickej lásky. Podľa otcov Maxima Homologéta, Dionysia Areiopagitu či Simeona Nového Teológa bol tento výbuch potrebný pre komplexnú zmenu človeka. Ježiš vskutku začal tlmiť strach z poslania, zbierať odvahu k záchrane sveta a veriť, že iba láska môže nastoliť spravodlivosť a zrodiť človeka budúcnosti. Kazantzakis i Renan zobrazili Ježiša, ktorých viera a láska poháňali k dosiahnutiu životného cieľa: priviesť ľud do Božieho kráľovstva. Z tohto dôvodu sa Kazantzakisov Ježiš vydal medzi ľudí ako Syn človeka a vyhlásil vojnu lásky: 84 Αγαπάτε αλλήλους! Αγάπη είναι ο Θεός! 85 Milujte sa navzájom! Boh je láska! Neúčinnosť láskavého Krista v dosiahnutí spásy sa uplatnila u Manolia, u Renana (Božie kráľovstvo nemôže byť dobyté bez násilia.) 86 a aj u Ježiša z Posledného pokušenia. Kazantzakis skrz proroka Jána Krstiteľa podal Ježišovi sekeru. Sekera obrazne znázorňovala hnev, nenávisť a ostrosť, ktoré boli potlačované Kristovým súcitom. Ježiš pokračoval v revolúcii spásy, ale tento krát pristúpil k nenávisti a k násiliu. Oznamoval príchod potopy ohňa a súčasne pozýval do archy každého, kto sa ho rozhodol nasledovať. Bol odhodlaný zbúrať Jeruzalemský chrám, aby mohol postaviť iný, 82 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 342. 83 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 526 527. KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 204 205, 277. 84 Ibid. BIEN, P. Οκτώ κεφαλαία για τον Νίκο Καζαντζάκη., s. 148. MATSUKAS, N. Δογματική και Συμβολική θεολογία, τόμ. Δ. Ο Σατανάς., s. 168. 85 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 188. KAZANTZAKIS, N. Poslední pokušení., s. 449. RENAN, E. Life of Jesus., s. 123, 186. 86 The kingdom of God could not to be conquered without violence. RENAN, E. Life of Jesus., s. 235. 26

kde by sa vymenili staré Mojžišove zákony za jeho nové princípy. Premenil sa na Syna Dávida. Kráľ Dávid získal Jeruzalem svojou bojovnosťou a aj Ježiš veril v dobytie Božieho kráľovstva cez revolučnosť. Musel však zdolať ešte mnohé pokušenia a zápasy. 8788 3.5 Zápasiaci Nikéforos U Nikéfora prebiehal boj s telom, s asketizmom, ale aj s trónom. Chcel sa stať mníchom, no bránila mu v tom vlastná ľudskosť pripútanosť k telu Theofanó i k trónu. V prítomnosti Theofanó zabúdal na Krista a nadobúdal pocit o neexistencii krajšej radosti než Theofanó. 89 Πώς λάμπει το κορμί σου απόψε, αφορεσμένη! Τα πάντα στο σκοτάδι βούλιαξαν οι άγγελοι με τα σπαθιά τους, κι ο Χριστός, και συ μονάχα σαν πυρκαγιά γλυκιά λαμποκοπάς στη νύχτα.. 90 Ako len žiari dnes večer tvoje telo, obnažená! Všetko sa ponorilo do tmy: anjeli s mečmi i Kristus, a iba ty jediná vydávaš ligot ako slastný oheň noci.. Nikéforos načúval Boží krik, vnútorne zápasil, ale napokon si zvolil zostup. Dospel až k úpadku viery a stal sa protipólom Krista, čo dosvedčili jeho vlastné slová: Εύκολα εγώ ψυχή δεν παραδίνω, πες του! 91 Ja sa tak ľahko duše nevzdám! povedz mu. Zostup u Nikéfora odkazoval na úpadok viery Kazantzakisa. Anjelos Sikelianos prevzal úlohu postavy Athanasia a snažil sa obnoviť vieru u Kazantzakisa na hore Athos. Na hore Athos si vzájomne doplňovali filozofiu života a prejavovali istú úctu k Bohu. Zhodli sa v myšlienkach o: premene tela na ducha, symbióze s vesmírom, jednote gréckej a svetovej duchovnej tradície, prepojení filozofie a kresťanskej teológie, umenia a života a aj života a smrti. Obaja ich zakomponovali do svojich diel. Napríklad Sikelianos vyjavil vo veršovanej tragédii Kristus v Ríme (Ο Χριστός στη Ρώμη, 1946) obraz Kristovej smrti na kríži ako symbol jednoty človeka a vesmíru, v tragédii Digenisova smrť (Ο Θάνατος του Διγενή, 1947) nezobrazil Krista ako symbol Syna človeka, 87 Ibid., s. 318 357. KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 318 380. BIEN, P. Οκτώ κεφαλαία για τον Νίκο Καζαντζάκη., s. 134. 88 Ďalšie zápasy Ježiša, ale tiež Manolia a Nikéfora uvediem v kapitole Tieň fáza psychického vývoja Krista. 89 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 491 494. 90 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 393. 91 Ibid. 27

ale ako symbol titána, ktorý dospel k jednote a pravde skrz ukrižovanie. Po návrate z hory Athos nastal u Kazantzakisa obrat, začal veriť a chcel dokonca napísať knihu o viere predkov. Tento plán sa napokon neuskutočnil, pretože do jeho života vstúpila Maloázijská katastrofa (1922). Maloázijskú katastrofu považoval za príčinu degenerácie Grécka, ktorú nemožno odstrániť prostredníctvom kresťanstva. Neznamenalo to však, že by bol bezbožný. 92 Zatiaľ čo Sikelianos podnietil obnovu viery u Kazantzakisa, Athanasios a anjel Michael neboli natoľko úspešní u Nikéfora. Manolios a Ježiš z Posledného pokušenia stúpali nahor a Nikéforos nadol. Nikéforos sa síce strojil k oslobodeniu, no neľutoval svoje hriechy, ako to vyžadovalo kresťanstvo. Stvárňoval typického hrdinu Kazantzakisa, nezavrhujúceho predchádzajúci život. 93.. για τίποτα δε μετανιώνω κι αν στoν κόσμο να ξανάρθω..την ίδια εγώ θ ακλούθουν στράτα. 94..nič neľutujem. Ak sa aj znova dostanem na svet,..budem nasledovať tú istú cestu. 3.6 Smrť Krista a elán vital Manolios prekonal skúšky oddanosti, odpykal si trest vo forme utrpenia a mučenia za svoju vieru a nadobudol plné sebauvedomenie, čím sa mohol priblížiť k raju, ku Kristovi a k Bohu. Rozhodol sa nebrániť Grigorisovej akcii zagitovania všetkých Lykovrisčanov na jeho usmrtenie a na poslednom súde, rovnako ako Kristus, prijal všetky hriechy sveta. 95 Έχεις τίποτα να πεις; Τίποτα, αποκρίθηκε ο Μανολιός με γαλήνη φωνή Ομολογείς πως έκλεψες, έκαψες, σκότωσες; Chceš niečo povedať na svoju obranu? Nie nič, odpovedal Manolios pokojným hlasom. Priznávaš sa, že si kradol, pálil, vraždil? Ομολογώ πως ό,τι έγινε, εγώ μαι ο αίτιος κανένας άλλος. 96 Priznávam, že všetko, čo sa stalo, stalo sa mojou vinou, jedine mojou vinou. 97 92 Ibid., s. 494, 477 480. ANDRULIDAKIS ΚONSTANTINOS. Θρησκευτικότητα και θεολογία στο έργο του Άγγ. Σικελιανού. Nea Estia., τόμ. 157, τεύ. 1776, 2005, s. 68 76. KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος. 93 Ibid., s. 506 507. 94 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος, s. 456. 95 Ibid., s. 369. MIDDLETON, D. J. N., BIEN, P. God s Struggler: Religion in the Writings of Nikos Kazantzakis., s. 117. 96 Ibid., s. 445 446. 97 KAZANTZAKIS, N. Kristus znova ukrižovaný., s. 440 441. 28

Po priznaní, nastala vražda Manolia, no neznamenala víťazstvo pre otca Grigorisa a Lykovrisčanov, ale pre Manolia. Zomrelo totiž iba telo Manolia, duch prežil. U vyšších osôb, akým bol napríklad Manolios, sa víťazstvo prezentovalo pochopením ducha a následným obetovaním pre celosvetový výstup. U Manolia prebehla transsubstanciácia, pretože premenil telo na ducha. 98 Víťazstvo ducha sa mohlo prejaviť aj odklonom od úpadku, čo sa odzrkadlilo u vyhnancoch. Vyhnanci nezískali vlastnú dedinu (materiálnu stránku). Neznali ducha do takej miery ako Manolios, takže ich výhru predstavovalo uchovanie nádeje a odolnosti, aj napriek neúspechu v usídlení. Premenili sa na nesmrteľného a hodnotného ducha, na elán vital, ktorý zvečnil cyklus narodenia, smrti a znovuzrodenia. Podobne sa zmenil aj duch Manolia na elán vital, prevtelil sa do otca Fotisa (do hmoty) a dodal mu silu v ďalšom putovaní. 99 K sebauvedomeniu Ježiša v Poslednom pokušení dopomohla zvieracia vidina, zoslaná Bohom. Έσκυψε ο Ιησούς, είδε την ανοιγμένη κοιλιά, τη μαύρη μισομαδημένη προβιά, τα κοντά ροζιάρικα κέρατα και στο σαπημένο λαιμό του αρμαθιές τα χαϊμαλιά. «Ο τράγος», μουρμούρισε ανατριχιάζοντας. 100 Ježiš sa sklonil a uvidel otvorené brucho, zodratú kožušinu, krátke, uzlovité rohy a na hnijúcom krku zväzky amuletov. Cap, zamrmlal a otriasol sa. Cap sa zjavil Ježišovi s príveskom hriechov na krku a aj s rozpáraným bruchom. Cap symbolizoval samotné poslanie Ježiša: kríž. Vďaka božskému znameniu capa pochopil, že musel zomrieť, aby prezval všetky ľudské hriechy a spasil svet. 101 Ježiš, zhodne s biblickým Kristom, bol ukrižovaný na kríži. Dobrovoľnou smrťou premenil telo na ducha, čím dovŕšil evolučný vývoj. Spojil sa s Bohom, čo Kazantzakis označoval za spojenie s elán vital. 102 Nikéforos vystupoval ako nesmrteľný, pokým si neuvedomil svoju smrteľnosť. Po uvedomení si smrteľnosti sa nenechal oklamať nádejou osobnostnej nesmrteľnosti. V momente rozpoznania úlohy obeti, bojoval za zdolanie cisárskeho pôsobenia a veril v spojenie sa s Bohom. 98 Ibid., s. 363 366. 99 Ibid. 100 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 250 251. 101 Ibid., s. 250 257, 394. GUNELAS, CH.-D. Πλατωνικές Προεκτάσεις στον Τελευταίο Πειρασμό., s. 195 196. 102 BIEN, P. Nikos Kazantzakis, novelist., s. 76. MIDDLETON, D. J. N., BIEN, P. God s Struggler: Religion in the Writings of Nikos Kazantzakis.,s. 164 165. BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 526. 29

Έρχουμαι, Κύριε! Ανοίχτε πια τις θύρες όλες, ανοίχτε πια τη φυλακή, να φύγω! 103 Prichádzam, Pane! Otvorte konečne všetky dvere, otvorte väzenie, nech odídem! Za schodnú cestu k Bohu považoval odchod do kláštora, ktorý nevyjadroval jeho dúfanie v existenciu večného života, ale presvedčenie o oslobodenie sa od tela skrz vymiznutie z povrchu zemského (smrť). Nadobudol realistický pocit vonkajšieho života, spojený s presvedčením o neexistencii posmrtného bytia. Prijal svoj osud, a keďže počas života neprejavoval silu, jeho cieľom sa stala smrť z hrdosti. V prípade smrti sa prejavil ako Nietzscheho nadčlovek, ktorého predstavovala tiež hrdá, dobrovoľná smrť. 104105 Hoci Kazantzakis doprial Nikéforovi zápas, nezabudol podotknúť na nemožnosť premeny zápasu vo večný pokoj. Za hlavnú prekážku považoval smrteľnosť človeka. Ak by ľudia dospeli k dobe spásy Boha, podľa Kazantzakisa uskutočnia túto spásu iba symbolicky. Prekonajú nutnosti tela a zomrú slobodne. Zo svojho činu vytvoria výkrik, ktorý odovzdajú do vnútorného života ďalšej generácie. Nikéforos zomrel, premenil telo na ducha, na elán vital vo forme výkriku, ktorý začul Kristus v diele Kristus. 106 Smrť Nikéfora poslúžila Kazantzakisovi na vyjadrenie sa k téme o možnosti neúspechu a čiastočného víťazstva. Kým u Manolia a Ježiša z Posledného pokušenia zobrazil plný úspech, u Nikéfora naznačil možnosť neúspechu. U Nikéfora premietol Kazantzakis čiastočné víťazstvo, pretože sa Nikéforos dopracoval iba na úroveň pochopenia, ale konal v rozpore s ním (pred smrťou podľahol telu Theofanó). K úplnému víťazstvu sa dobojoval za Nikéfora až Kristus v tragédii Kristus. 107 103 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 456. 104 Hrdě zemřít, není-li již možno hrdě žíti. NIETZSCHE FRIEDRICH. Soumrak model, čili: Jak se filosofuje kladivem. Olomouc: Votobia, 1995, s. 138. 105 Ibid. 106 Ibid., s. 504 506. 107 Ibid., s. 497. 30

4. Tieň fáza psychického vývoja Krista Archetyp hrdinů je aktivován proto, aby se mohly úspěšně integrovat ty psychické komponenty neboli části osobnosti, které dosud letely za sférou stínu, nediferencované, tedy nevědomé. 108 Tieň pre C. G. Junga predstavoval fázu psychického vývoja hrdinu. Tvoril negatívnu stránku postavy, možnú sčasti preniesť do sféry uvedomenia, kde sa mohla použiť pre dobro. Nevedomie tvorilo neoddeliteľnú súčasť vedomia, svetlo dopĺňalo tmu a rovnako aj tieň nemohol existovať bez pozitívnych prvkov. Inými slovami, hrdina bol spojením svetlých a tmavých prvkov. Ak si uvedomil svoju tmavú stránku, mohol sa pohnúť vo vývoji smerom nahor. 109 Kazantzakis zachytil psychický vývoj Krista, k čomu nepostačovali iba postupy literárnej vedy či filozofické znalosti, preto sa opieral aj o štúdie Junga. Tradičná kresťanská teológia odmietala prijať názor o tieni Ježiša Krista, pretože by vyjadroval u Krista prítomnosť negatívnych ľudských emócií (hnevu, strachu, túžob a pod.), čo nepovažovali za adekvátny popis biblického Spasiteľa. Aj napriek oponentskej odozve teológov, Kazantzakis umiestnil v dielach tieň Ježiša do snov, protikladných osôb, žien či zvieracích vidín. Za najvyšší stupeň úspechu postáv v úlohe Krista nepovažoval už len víťazstvo Krista počas vedomého stavu, ale pripojil k nemu aj zdolanie tieňa vo svete nevedomia, kde človek nemohol ovládať svoj tieň. 110 4.1 Tieň Krista v snoch a v protikladných postavách Kazantzakis zobrazil tieň Krista vo svete vedomia, ale aj vo svete nevedomia, ktorý prezentoval prostredníctvom sna. Hoci tieň v sne nepoužil autor v diele Kristus znova ukrižovaný, integroval ho do protikladných postáv Krista, do otca Grigorisa a Panajotisa (v pašiových hrách Judáša). 111 Manolios sa potreboval dostať do kontaktu s postavami Grigorisa a Panajotisa, aby ich vzájomným pôsobením (krížením hodnôt) dospel k novým hodnotám. Vďaka otcovi Grigorisovi si mohol uvedomiť podstatu zla a bojovať proti nemu. Manolios prijal temnú stránku aj u Panajotisa, ktorý túžil po jeho vražde. Panajotisova túžba i Grigorisove zlo spôsobovali Manoliovi na jednej strane utrpenie, ale na druhej strane zvýšili Manoliovu snahu k docieleniu 108 JUNG CARL GUSTAV. Výbor z díla VIII. Hrdina a archetyp matky. Brno: Nakladatelství Tomáše Janečka, 2009, s. 293. 109 MIDDLETON, D. J. N., BIEN, P. God s Struggler: Religion in the Writings of Nikos Kazantzakis., s. 153. 110 Ibid., s. 155, 162 163. 111 Ibid., s. 153. 31

spásy. Vďaka Panajotisovej túžbe a Grigorisovmu zlu dosiahol Manolios vnútorný pokoj a nemal strach zo sebaobetovania. 112 Δε φοβάσαι; ρώτησε δε φοβάσαι τον Αγά, τον παπά, το χωριό; Τι διάολος είσαι εσύ; Όποιος δε φοβάται το θάνατο, Παναγιώταρε, δε φοβάται κανένα αυτό ναι το μυστικό... 113 Nebojíš sa? opýtal sa. Nebojíš sa agu, popa, dediny? Čo si zač? Panajotis, kto sa nebojí smrti, nebojí sa nikoho. To je celé tajomstvo... Spojenie Judáša a Krista nastalo aj v diele Posledné pokušenie, kde Kazantzakis uplatnil teóriu tieňa v najväčšej miere, spomedzi diel Kristus znova ukrižovaný a Nikéforos Fókas. Pred spojením Judáša a Ježiša tu zohrávalo dôležitú úlohu spojenie Ježiša a Jána Krstiteľa. Ježiš prijal revolučnosť a násilie (temné stránky) Jána Krstiteľa a pridal ich k svojej láskavej povahe (svetlá stránka), čo mu prinieslo kladné výsledky. Zvýšil počet nasledovníkov, medzi ktorými bol dokonca Judáš. 114 Čím viac preukazoval Ježiš vzdor, tým intenzívnejšie sa k nemu prikláňal Judáš. Stal sa Ježišovým verným spoločníkom a dôverníkom. Ježiš postupne zlúčil dobré a zlé vlastnosti aj u Judáša a naučil sa ho milovať. Pochopil, že len zjednotením dobra a zla môže dosiahnuť duševný pokoj. 115 Judáš videl spásu v tele, nie v duši. Pre neho stálo na prvom mieste oslobodenie tela od Rimanov, až potom oslobodenie duše od hriechu. Hoci Kazantzakis nedokázal spojiť dušu a telo u Judáša, potvrdil možnosť realizácie jednoty u Ježiša. Lenže na konci Ježišovej cesty jednotu rozbil skrz smrť Ježiša, čím absolútne zavrhol telo a povýšil dušu. 116 Dôležitosť zjednotenia Ježiša a Judáša poukázal Kazantzakis aj v sne, ktorým uviedol počiatočnú kapitolu diela Posledné pokušenie. Κι ως τον ξαναπήρε ο ύπνος, τράνταξε το σπίτι, έγειρε ο πάγκος, κύλησαν κάτω σύνεργα και σταυρός, η πόρτα άνοιξε κι ορθώθηκε απάνω στο κατώφλι, θεόρατος, χαχαρίζοντας, με ανοιχτές τις αγκάλες, ο κοκκινογένης. έσυρε φωνή ο νέος και ξύπνησε. 117 112 Ibid., s. 186 187. 113 KAZANTZAKIS, N. Ο Χριστός ξανασταυρώνεται., s. 438. 114 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 526 527. 115 Ibid., s. 525 527. KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 204 205, 277. BIEN, P. Οκτώ κεφαλαία για τον Νίκο Καζαντζάκη., s. 137 140. 116 Ibid. 117 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 20. 32

Ako náhle zaspal, otriasol sa dom, prevrhol sa stôl a všetky veci spolu s krížom spadli na zem. Otvorili sa dvere a na prahu stál obrovský ryšavec, ktorý s chechotom otváral náruč. Mládenec vykríkol a prebudil sa. Svet nevedomia naznačoval vzťahy meniaceho sa sveta každodennosti, v tomto prípade spätosť Judáša (obrovský ryšavec) a Ježiša (mládenec). Judáš vypodobnil zmenu, pretože hľadal Mesiáša, aby dosiahol spásu a navrátil sa do večnosti. Naopak Ježiš symbolizoval trvalú žiadosť spásy, aj keď si ešte plne neuvedomoval, že práve on je tým očakávaným Mesiášom. 118 U Kazantzakisa sa Ježiš skladal zo stálych aj meniacich častí, ktorých súčasťou sa stala žiadosť spásy. Žiadosť spásy označoval za hnaciu silu, potrebnú k zbaveniu sa bolesti a utrpenia. Nechcel, aby stálosť, zmena, bolesť, utrpenie a spása viedli medzi sebou boj, práve naopak snažil sa dosiahnuť ich jednotu. Jednota mohla docieliť celkovú harmóniu, spásu a slobodu. 119 Protikladné prvky potrebné k začiatku boja proti povstaniu Diabla a k dosiahnutiu celkovej jednoty, zobrazil Kazantzakis aj v záverečnom sne Posledného pokušenia. Diabla zobrazoval malý černoško s krídlami, ktorý očakával Ježiša vo svete nevedomia. Πολλούς άγγελους είχε δει στον ύπνο και στον ξύπνο τέτοιον άγγελο δεν είχε δει ποτέ του. Ποιός είσαι; τον ρώτησε και η καρδιά του χτυπούσε δυνατά. Είμαι κι εγώ σαν κι εσένα, αποκρίθηκε Ο άγγελος ο φύλακας σου. 120 Mnohých anjelov videl v spánku aj v bdení, no takého anjela nikdy nevidel. Kto si? Spýtal sa a jeho srdce silno bilo. Ja som to, čo si ty, odpovedal. Tvoj strážny anjel. Kazantzakis zvolil práve černoška, aby zanechal odkaz o dôležitosti Jungovej kolektívnej myšlienky, nástroja pre zobrazenie duality a podradného vzťahu. Černoško sa objavoval v diele buď ako čierny anjel (symbol podriadenosti Bohu), alebo nadobudol podobizeň chlapca (symbol 118 GUNELAS CHARALAMPOS-DIMITRIOS. Πλατωνικές Προεκτάσεις στον Τελευταίο Πειρασμό. Herakleio: Kentro Kritikis Logotechnias, 2006, s. 77. GUNELAS CHARALAMPOS-DIMITRIOS. Η πραγματικότητα στον Νίκο Καζαντζάκη: από τον Πλάτωνα στον Νίτσε. Filologos, τόμ. 31, τεύ. 131, 2009, s. 77. 119 GOUNELAS, CH.-D. Πλατωνικές Προεκτάσεις στον Τελευταίο Πειρασμό., s. 77 81. 120 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 453 454. 33

podriadenosti dospelým), prípadne Kazantzakis vyzdvihoval iba čiernu farbu jeho pleti (symbol primitívnosti v porovnaní s civilizovanými postkoloniálnymi Európanmi). Symbolizoval všetky ľudské nedokonalosti Ježiša: túžby, popieranie a bigamiu, ktoré si protagonista nakoniec uvedomil a porazil ich návratom do reality plnej utrpenia. Vplyvom černoška dospel k prijatiu vlastného osudu (k sebaobetovaniu) i v sne. 121 Kazantzakis ovplyvnil snovú realitu aj u Nikéfora a zoslal k nemu samotného Krista. Kristus prehovoril k Nikéforovi tichým hlasom: Νικηφόρε, δε με λυπάσαι; 122 Nikéforos, neľutuješ ma? Kristova otázka Nikéfora zaskočila, očakával totiž Krista, ktorý je všemocný, hlása mier a lásku a prichádza, aby spasil ľud. Avšak tu Kristus vyžadoval ľútosť a spásu zo strany Nikéfora, čo bolo znakom slabosti Krista, jeho temnou stránkou. Nikéforos bol zo slabého Krista sklamaný, pretože neprejavoval žiadnu známku odvahy. On a jeho vojsko dobyli mnohé miesta v mene silného Krista, ktorého sa rozhodol hľadať i naďalej. Slabého Krista poprosil o zmiznutie. 123 Για φύγε πρι να φτάσει των αραπάδων ο Θεός, ο βούβαλος, με κέρατα σπαθάτα. και δόντια σα σουβλιά και διπλά καπούλια ξίγκια και λαρδί γιομάτα κι αν οσμιστεί το γαίμα μου. θα ρθεί και θα σου σπάσει τη ραχοκοκαλιά. 124 Odíď, než príde Boh černochov, býk s mečovitými rohmi, špicatými zubami a so sádlovým zadkom. A ak zavetrí moju krv, príde a zlomí ti chrbticu. K zmiznutiu Krista nedošlo, práve naopak prebehlo spojenie medzi Kristom a Nikéforom. Prosba Nikéfora obnovila silu a odvahu Krista a spätne Nikéforos načerpal od Krista túto silu a odvahu. ΧΡΙΣΤΟΣ Σηκώσου! KRISTUS Vstaň! 121 Ibid., s. 163 165. 122 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 415. 123 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 500 503. 124 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 422. 34

Είμαι ο Κύριος σου κι ο Θεός σου! Δεν είμαι εγώ γλυκός καρπός να φραίνω το λαιμό, μήτε γυναικείο στόμα μα είμαι ο Κύριος γεννήθηκα να πολεμώ σώμα με σώμα! 125 ΝΙΚΗΦΟΡΟΣ Μη φεύγεις. Στρατηγέ Θα ρθώ μαζί σου και τα στενά που μου μπιστεύτης πια δε θα προδώσω! 126 Som tvoj Pán a Boh! Nie som sladký plod, aby som utešil hrdlo, ani ženské ústa. Ale som Pán, ktorý sa narodil, aby bojoval telo na telo! NIKÉFOROS Neodchádzaj! Pôjdem s tebou a dôvernosti, ktoré mi veríš, už nezradím! Nikéforos prijal osud bojovníka za zbavenie sa bahna vo vnútri, no bohužiaľ len v snovom dialógu. Sen sa v určitej chvíli vyparil a Nikéforos sa musel vrátiť do reality k Theofanó a k jej sprisahancom. V realite mu uvedomoval potrebu zápasu, ale nepristúpil k nemu činmi. 127 4.2 Kristus a ženy Kazantzakis zaraďoval do života Krista všetky pokušenia, ktorými bol skúšaný obyčajný človek, a teda aj ženské telo. Žena v dielach Kazantzakisa predstavovala slabú bytosť, podriadenú vlastnému osudu, s potrebou ochrany. Hľadala muža, aby sa stala matkou, pretože v materstve videla spásu. Ak sa snažila nájsť muža pre spásu, považoval ju Kazantzakis za požehnanie, ale ak bránila postave muža v misii spásy, znamenala prekliatie. 128 125 Ibid., s. 425. 126 Ibid., s. 431. 127 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 500 503. 128 IOANNIDU MARIETTA. Νίκος Καζαντζάκης: Υμνητής της Γυναίκας ή Μισογύνης; Argoliki Arxeiaki Bibliothiki Istorias kai Politismu, [online], Απριλίου 12, 2013 [cit. 2013-12-01] Dostupné z: http://argolikivivliothiki.gr/2013/04/12/nikos-kazantzakis/ 35

Jednu z najvýraznejších pokušiteliek v tvorbe Kazantzaksia zohrala Emine z diela Kapitán Michális (Ο Καπετάν Μιχάλης, 1953). Očarila kapitána Michálisa do takej miery, až rozdrtil prstami pohár rakije. Uvedomoval si ženu v roli zábrany vo výstupe, a tak pristúpil dokonca k vražde Emine. 129 V diele Kristus znova ukrižovaný zasiahli do osudu Manolia dve ženy: Lenio a Katarína. Napriek Manoliovej láske k Lenio, sa Manolios musel tejto lásky vzdať, aby došlo k jeho prerodu na Krista. Neskôr začal Manolios pociťovať príťažlivosť ku Kataríne, ktorá stvárňovala Máriu Magdalénu. Katarína podnietila u Manolia spomínaný boj s vnútrom (hnisavá tvár), kde Manolios prijal Katarínu za ženu, čiže prijal svoj tieň a postúpil bližšie ku Kristovi, čo dosvedčili aj jeho slová: 130..θά ρθει κι η ώρα η βλογημένη η δική σας και τότε πια δε θα ρωτάτε ήσυχα. χωρίς να πονέσετε, θ αφήσετε γυναίκα και παιδιά και γονιούς και εμπόρια, θα ξεπουλήσετε όλα αυτά τα μικρά μαργαριτάρια και θα βρείτε το Μεγάλο Μαργαριτάρι, το Χριστό. 131..i vám nadíde raz požehnaná hodina a potom si už nebudete dávať otázky; pokojne, bez najmenších ťažkostí opustíte ženu, deti, rodičov, obchody; strasiete sa všetkých týchto sklíčok a objavíte veľký a jedinečný diamant Krista. 132 Do života Ježiša z Posledného pokušenia zasiahli tri ženy: matka Mária, Mária Magdaléna a Lazarova sestra Mária. Matka Mária si želala pre svojho syna iba zvyčajný priebeh života, nie život Vykupiteľa, čo ju odlišovalo od biblickej Márie. Podľa Kazantzakisovej žiačky Adéle Blochovej, Ježiš bojoval s Máriou so ženským princípom Matky (hmoty) a so zbožným Otcom (Duchom). Kazantzakisova fiktívna žena nemohla pochopiť abstraktný idealizmus Mesiáša a oddanosť Bohu. Ježiš musel uniknúť z materského zovretia, aj napriek ľútosti nad matkou, aby mohol pokračovať v misii spásy. 133 V misii spásy brzdila Ježiša aj jeho vlastná túžba po Márii Magdaléne. Vo svete vedomia túto túžbu zdolal, no musel proti nej bojovať aj v sne. 134..κοίταξε δεμένος στον κορμό μιας ελιάς..γυαλοκοπούσε ένας μαύρος ασπροκούτελος ταύρος 129 Ibid. MIDDLETON, D. J. N. Novel Theology: Nikos Kazantzakis' Encounter with Whiteheadian Process Theism., s. 61. KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός. 130 KAZANTZAKIS, N. Kristus znova ukrižovaný, s. 111 133, 161 184. 131 KAZANTZAKIS, N. Ο Χριστός ξανασταυρώνεται., s. 248. 132 KAZANTZAKIS, N. Kristus znova ukrižovaný., s. 245. 133 MIDDLETON, D. J. N. Novel Theology: Nikos Kazantzakis' Encounter with Whiteheadian Process Theism., s. 61 62. 134 BIEN, P. Nikos Kazantzakis, novelist., s. 74 75. 36

Ζύγωσε, έλυσε το σκοινί, μια στιγμή το απάρθενο θεριό έμεινε ασάλευτο κι άξαφνα κατάλαβε, ήταν λεύτερο, έδωκε ένα σάλτο και χίμηξε κατά το λιβάδι.. κάτω στο λιβάδι ο ταύρος πηδούσε τις δαμάλες. 135 Uvidel o kmeň priviazaného, lesklého, čierneho býka s bielym čelom. Priblížil sa a odviazal mu povraz. Panenské zviera zostalo na chvíľu nehybne stáť a keď zaraz pochopilo, že je slobodné, poskočilo a vrhlo sa k lúke. Dole pri lúke skákal býk na jalovice. Kazantzakis použil víziu o býkovi, aby stvárnil Ježišove pocity. Priviazaný býk symbolizoval potláčanie sexuality v reálnom živote Krista. Ako náhle ho Ježiš odviazal, uvoľnil aj vlastné telesné pudy a vrhol sa na jalovicu (na Máriu Magdalénu). Rozkoš netrvala dlho, pretože Máriu Magdalénu zabili sluhovia Kaifáša. Po boku Ježiša sa objavila nová žena Lazarova sestra Mária. 136 Rýchlou náhradou ženy sa Kazantzakis nesnažil poukázať na promiskuitu Ježiša, ale na postup k vyššiemu stupňu lásky. Ježiš pokročil z čisto telesnej lásky k šťastiu, vychádzajúcemu z povinností rodinného života. Stal sa manželom, otcom a ochrancom rodinného krbu, čím splnil požiadavky svojej matky. 137 Lazarova sestra Mária sa objavila v realite i v sne Ježiša. Ježiš a Mária sa podobali tieňom vo forme strachu. Prechovávali strach z budúcnosti a necítili sa dostatočne silní, aby ho prekonali. Nesmelá povaha Márie bránila porazeniu tieňa, preto si našla sebaobranu v postave Ježiša, na ktorého preniesla svoj tieň. Verila, že ho porazí namiesto nej. Neináč postupovali apoštoli. Sprevádzal ich tieň, no nezačali bojovať, radšej vrhli tieň na Ježiša. Výnimku tvoril iba Judáš, pretože predstavoval samotný tieň Ježiša jeho alter ego. U Ježiša prebývala slabá vôľa, prekážka v prevládnutí strachu, kým sa nevyvinul v revolučného Ježiša. Vývoj ho priviedol k odvahe a sile prekonať strach, obavy a všetky výčitky. Rovnakú odvahu sa snažil sprostredkovať Márii či apoštolom, nech zdolajú tieň sami a nenechávajú ho na ňom. Tieň premohol napokon iba Kristus, ostatní v ňom zostali prebývať. 138 U Nikéfora predstavovala tieň Theofanó, vyžadujúca ochranu zo strany Nikéfora. Dokázala si k sebe pripútať Nikéfora natoľko, že jej nedokázal odolávať. Zviedol vnútorný boj, kde bola Theofanó porazená a Kristus zvíťazil, no nedokázal túto porážku uskutočniť aj činmi. Vždy 135 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 457 458. 136 BIEN, P. Nikos Kazantzakis, novelist., s. 75. 137 Ibid. 138 MIDDLETON, D. J. N., BIEN, P. God s Struggler: Religion in the Writings of Nikos Kazantzakis., s. 156 163. 37

podľahol jej telu, čo znamenalo, že uprednostnil Theofanó pred Kristom. Aj tesne pred smrťou sa oddal telu Theofanó, čím uzavrel prímerie s cisárskym životom. 139 Μήτε ο Θεός δεν μπορεί να μου την πάρει! Ποτέ η Αραπιά, σαν 'εμπαινα, αχ! με το στρατό μου στο μαύρο μυρωδάτο της κορμί, δεν ήταν τόσο γλυκιά, κυρά, σαν το κορμί σου απόψε! (Την αρπάζει στην αγκαλιά του και μπαίνει στον κοιτώνα.) 140 Ani Boh mi ju nemôže vziať! Ach, ani Arábia, ako som vstupoval s armádou do jej čierneho, voňavého tela, nebola nikdy tak sladká, ako tvoje telo dnes večer, pani! (Chytí ju do náručia a vojde do spálne.) Spočiatku sa víťazstvo Theofanó zdalo plne dosiahnuté, lenže jej milenec Tzimiskés ho zvrtol. Kontroloval svoje túžby, nezaujímal sa o lásku Theofanó a z vlastného rozhodnutia ju poslal do kláštora. Tzimiskés započal pochod zápasu ako nadčlovek. 141 Vzťah Nikéfora a Theofanó sa podobal vzťahu Krista a Márie Magdalény. Obe ženy stvárňovali pokušenie vo forme tela, ktoré postava v úlohe Krista prekonala v uvedenej románovej tvorbe, ale v tragédii nie. Ak by sa premietol vzťah Theofanó a Nikéfora Fóku do reálneho života, pravdepodobne by pripomínal vzťah Galatie a Kazantzakisa. Kazantzakisovi sa síce podarilo získať Galatiu za svoju manželku, no po čase zistil v sebe žiadosť väčšiu než je žena. Žena sa stala jeho tieňom. Túžil dosiahnuť slobodu, k čomu prekážalo spolužitie s Galatiou. Kvôli agónii príťažlivosti a nerozhodnosti pociťoval Kazantzakis slabosť v ukončení vzťahu. V realite i v diele bol v závere pomer ukončený zo strany ženy, v prípade Theofanó vraždou a u Galatii rozvodom. 142 4.3 Kristus a zvieracie vidiny Pokušenie v podobe zvierat sa objavilo iba v diele Posledné pokušenie. Kazantzakis nevykresľoval pokušenie kvôli mravnému významu, ale kvôli podaniu obrazu fantómov a transfigurácie, ktorý znázorňoval existenciu pokušenia a podstatu jeho odstránenia. Podľa Renana neexistoval žiadny Boží anjel v úlohe utešovateľa Krista, či Diabol v úlohe pokušiteľa, ale iba dobré a zlé svedomie. 139 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 507. 140 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 465. 141 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος, s. 507 508. 142 Ibid., s. 494. 38

U Kazantzakisa sa objavovali pokušenia vo forme hada, leva či bytosti s krídlami, ale tiež vyjadrovali dušu či svedomie Ježiša a podčiarkovali jeho ľudskú stránku. Rušili hĺbavé premýšľanie Ježiša na púšti a pokúšali sa ho odviesť od cieľa. 143 Had sa vyjavil v diele Kristovi dvakrát po sebe. Prvýkrát nadobudol vzhľad hada so ženskými očami a prsami. Το φίδι είχε τώρα ακουμπισμένο το στήθος του, σκληρό, δροσερό, καταστρόγγυλο, απάνω στο στήθος του Ιησού και σούρνουνταν αργά, περιπλεχτά, και τον τύλιγε κι αυτός χλώμιασε, έκλεισε τα μάτια, είδε το τραγανό ορθοκάπουλο κορμί της Μαγδαλήνης.. 144 Had priložil svoje tvrdé, chladné a guľaté prsia na hruď Ježiša, pomaly sa plazil a omotával sa okolo neho. Ježiš zbledol, zatvoril oči a uvidel pevné telo Magdalény.. Had zastupoval dušu Ježiša, ktorá bola vábená hlasom Márie Magdalény, čiže bezpečím domova, sladkosťou, spolužitím s Máriou Magdalénou, splodením detí a vyrezávaním kolísok. Ježišovi sa jednak pozdávala ponuka hada a jednak sa mu protivila. Dostal sa do vnútorného konfliktu medzi osobným šťastím a výstupom. O nesprávnosti hada ho napokon presvedčilo božské zjavenie čiernych očí. 145 Druhýkrát nastrojil had scénu, ako požiera bezbrannú jarabicu...κι αντίκρα από το στόμα ετούτο μια πέρδικα πλουμιστή αναπετάριζε τρεμαμένη, μάχουνταν ν ανοίξει τις φτέρουγες και να φύγει, δεν μπορούσε. 146..a naproti úst pobehovala pestrofarebná, vyľakaná jarabica. Trepotala krídlami, aby odletela, no nemohla. Nekalý plán hada účinkoval na Ježiša opačne, nezlákal ho, ba naopak dostal ho z neznalosti do poznania. Uvedomil si, že jeho duša sa nepodobala hadovi, ale jarabici. Netúžil viac po žene ani po jedle, no po výstupe. 147 Po hadovi nasledoval prízrak leva. Εσύ το λιοντάρι που πεινάει ανάμεσα στην καρδιά σου και στα νεφρά και τριγυρνάει τη νύχτα τις μάντρες, τα βασίλεια του κόσμου, και ζυγιάζεται να πηδήξει μέσα, να φάει. 148 143 MATSUKAS NIKOS. Η ελληνική παράδοση στον Νίκο Καζαντζάκη, Thessaloniki: ekd. Vanias, 1989, s. 45 46. RENAN, E. Life of Jesus., s. 381. 144 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 260. 145 Ibid., s. 258 262. 146 Ibid., 261 262. 147 Ibid. 148 Ibid., s. 263. 39

Ty! Lev, ktorý hladuje medzi tvojim srdcom a obličkami, po nociach sa potuluje okolo ovčína, kráľovstva sveta a pripravuje sa, aby skočil dnu a najedol sa. Lev stelesňoval vnútorný hlas a srdce Ježiša. Podľa leva hral Ježiš iba pretvárku, vystupoval ako baránok, aby si naklonil ľudí na svoju stranu, znášal ich posmech, lichotil Bohu a vstúpil do Božieho kráľovstva. Lev vypustil na povrch všetky túžby Ježiša, založené na materiálnosti. Presvedčil Ježiša o potrebe hmotných vecí a o zbytočnosti kraľovania v krajine myšlienok. Ježiš už-už by uznal pravdu levovi, keď mu blesk (božský činiteľ) zvestoval utrpenie malomocných, šialenstvo a oheň svetského kráľovstva, čo ho opäť vzdialilo od pokušiteľa. 149 Posledný zvodca sa pýšil veľkými zelenými krídlami a pripomínal anjela...κι ένας αρχάγγελος, με το μισοφέγγαρο κρεμασμένο στο λαιμό, μ ένα χαρούμενο άστρο ανάμεσα στα φρύδια του, πυργώθηκε μπροστά του κι άνοιξε τις πράσινες φτερούγες του. 150..vztýčil sa pred ním archanjel s polmesiacom, zaveseným na krku, s jasnou hviezdou uprostred čela a rozprestrel zelené krídla. Pokušiteľ predložil Ježišovi ponuku stať sa samotným Bohom. Toto pokušenie netrvalo dlho, pretože Ježiš rozpoznal Diabla, a keďže mu pevne vôľou odolával a vskutku sa nechcel stať Bohom, Diabol musel ustúpiť. 151 Zvieracie vidiny podčiarkli ľudskú stránku Ježiša. V Ježišovi sa opäť zmietali negatívne emócie, zlé svedomie, no dokázal ich poraziť. Ako sa ukázalo, k porážke tieňa niekedy nestačilo iba uvedomenie Ježiša, ale potreboval aj pomoc božských znamení (čierne oči, blesk). 149 Ibid., s. 262 265. 150 Ibid., s. 265. 151 Ibid., s. 265 267. 40

5. Motív judášskej zrady, ukrižovania a vzkriesenia Podľa niektorých moderných historikov už meno Iškariotský, odvodené od slova sica (dýka), naznačovalo charakter Judáša. Toto meno sa používalo pre označenie prívržencov radikálnej politickej strany zelótov. Zelóti na jednej strane bojovali za národné oslobodenie a na druhej strane čakali Mesiáša. Judáš napokon zradil Ježiša za 30 strieborných, a preto sa jeho meno začalo v prenesenom význame využívať pre označenie zradcov, podvodníkov, alebo pre vykonávanie nekalých činností, akou bola i zrada. Avšak Kazantzakis pojal Judáša a judášsku zradu kladne. 152 Zobrazením opakovaných udalostí z minulosti (judášska zrada a ukrižovanie Krista), autor podčiarkol náboženský ráz diel. Kazantzakis neuplatnil v dielach iba ukrižovanie na kríži, pretože samotné ukrižovanie pojal metaforicky. Ukrižovaním myslel samotnú smrť protagonistu, ale aj lásku k Bohu, utrpenie, sebaobetovanie a splnenie misie spásy. Čím väčšie utrpenie zažíval protagonista, tým väčšiu snahu prejavil v dosiahnutí cieľa, preto bolo dôležité aj spojenie protikladov (napríklad spojenie Ježiša a Judáša). 153 Kazantzakis referoval skrz Krista inováciu vo svojich poznatkoch presvedčenie o neexistencii večného života. Neveril totiž, že nastane premena hmoty na ducha prenosom do nadpozemského večného života, ale prebehne stotožnením sa s tým, kto stúpa nahor v kozmickom svete a tu večne bojuje za premenu tela na ducha. 154 Samotný Kazantzakis prekonával rôzne biologické, osobné a politické skúšky, aby sa dostal do bezčasového úseku. Nehľadal bezčasový úsek kvôli úteku pred realitou, ale kvôli získaniu nového druhu sily, ktorý by využíval počas života. Napriek veľkému úsiliu, sa mu napokon podarilo dosiahnuť iba eschatologickú perspektívu času, plodiacu v jeho vnútri pokoj a harmóniu. Želal si uchovanie nesmrteľnosti, a tak ju udržiaval aspoň prostredníctvom vzkrieseného Krista v jeho dielach. Čím viac písal o Kristovi, tým viac sa oslobodzoval. 155 5.1 Judášska zrada Zradcom v Kristus znova ukrižovaný sa stal Panajotis. Pre obecných starších neexistoval lepší Judáš než Panajotis, podobal sa mu ryšavými fúzmi i povahou. Panajotisa tento výber zasiahol, nemienil 152 KAZANTZAKIS, N. Poslední pokušení., s. 450. 153 Ibid., s. 395. 154 Ibid. 155 Ibid., s. 144 148. BIEN, P. Nikos Kazantzakis, novelist., s. 77. 41

zradiť Krista v hre ani v realite. Voľky-nevoľky mu úloha Judáša zostala a doviedla ho k judášskej zrade. Oznámil otcovi Grigorisovi plán vyhnancov na zber hrozna vo vinohrade, darovanom od Michelisa. Zrada rozpútala bitku medzi Sarakinčanmi a Lykovrisčanmi, kde Panajotis dostal požehnanie od otca Grigorisa k zabitiu Manolia. 156 Kazantzakis nepovažoval judášsku zradu za negatívnu, práve naopak judášska zrada doplnila posledný fragment syntézy, potrebný pre spásu sveta, čo vyjadrili aj slová Kazantzakisa: 157 Χωρίς Ιούδα σταύρωση δε γίνεται.. και χωρίς σταύρωση ανάσταση δε γίνεται. 158 Bez Judáša niet ukrižovania.. a bez ukrižovania niet vzkriesenia. 159 Ježiš z Posledného pokušenia dokonca žiadal o zradu Judáša, iba touto cestou sa mohol dostať na kríž. Videl v Judášovi význačného pomocníka, ktorý mal ťažšiu úlohu, než ukrižovanie, a síce zradu. Αντέχεις, Ιούδα αδερφέ μου ο Θεός να σου δώσει τη δύναμη, όση σου λείπει, γιατί πρέπει πρέπει εγώ να σκοτωθώ κι εσύ να με προδώσεις εμείς οι δύο πρέπει να σώσουμε τον κόσμο βοήθα με! Ο Ιούδας έσκυψε το κεφάλι, και σε λίγο: Αν ήταν εσύ να πρόδινες το δάσκαλό σου, θα το κανες; Πολλήν ώρα έμεινε ο Ιησούς συλλογισμένος τέλος: Όχι, είπε, φοβούμαι πως δε θα μπορούσα γι αυτό κι ο Θεός με λυπήθηκε και μου δωκε το χρέος το πιο εύκολο: να σταυρωθώ. 160 Vydržíš Judáš, brat môj, Boh ti dá silu, ktorá ti chýba, pretože je to treba. Ja musím byť zabitý a ty ma musíš zradiť. My dvaja musíme spasiť svet. Pomôž mi! Judáš sklonil hlavu a po chvíli sa spýtal: Ak by si mal ty zradiť svojho učiteľa, urobil by si to? 156 Ibid., s. 342 347, 369. KAZANTZAKIS, N. Ο Χριστός ξανασταυρώνεται., s. 24 25, 251. 157 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 369 396. MIDDLETON, D. J. N., BIEN, P. God s Struggler: Religion in the Writings of Nikos Kazantzakis., s. 117 125. KAZANTZAKIS, N. Ο Χριστός ξανασταυρώνεται. 158 Ibid., s. 24. 159 KAZANTZAKIS, N. Kristus znova ukrižovaný., s. 23. 160 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 429. 42

Ježiš zostal dlho zamyslený a nakoniec povedal: Nie, bojím sa, že by som nemohol. Preto sa Boh nado mnou zľutoval a udelil mi lahšiu povinnosť: byť ukrižovaný. V snovej realite si Ježiš vymenil rolu zradcu s Judášom. Ježiš sa stal zradcom, pretože si v sne užíval idylický život, a tým nedodržal rolu Spasiteľa. Naopak Judáš bol ten, kto dopomohol Ježišovi k obratu správania. Bol sklamaný z Ježiša, a preto napadol Ježiša urážkou, často venovanou jemu samému: Zradca! 161 Urážka sa pevne zabodla do Ježišovho srdca a prebudila v ňom sebauvedomenie. Vďaka Judášovi a sile vedomia opustil svoj tieň a vrátil sa na kríž. Zvíťazil nielen nad vlastným tieňom, ale aj nad všetkými tieňmi, vrhanými na jeho osobu ľuďmi. 162 V tragédii Nikéforos Fókas prevzala rolu zradcu ženská postava. Zradkyňou sa stala Theofanó, ktorá bola svadbou s Nikéforom povinná prejavovať lojalitu voči Nikéforovi. Vykonala zradu z hľadiska morálky i z hľadiska zákona. Nemorálne jednanie Theofanó predstavovali prostriedky: predstieranie lásky k Nikéforovi a tajná spolupráca s milencom. V rámci zákona porušila manželský sľub a snovala vraždu Nikéfora, ktorú nakoniec docielila. Kazantzakis opäť nepojal zradu ako zápornú, ale ako zradu potrebnú pre Nikéfora k začiatku zápasu a k pokojnému prijatiu smrti. 163 5.2 Ukrižovanie Po judášskej zrade vsadil Kazantzakis do diel ukrižovanie protagonistu. Rovnako ako v Novom Zákone, tak aj u Kazantzakisa sa na smrti Krista pričinili ľudia. Na smrti Manolia sa podieľali: Panajotis, Grigoris a občania Lykovrisi. Významnú rolu zohral aj kostolník. Práve kostolník otvoril kostol, a tým poskytol voľnú cestu k usmrteniu Manolia, a naopak zamknutím kostola, zmaril možnosť prerušenia rituálu smrti. Manolios nebol ukrižovaný na kríži ako Kristus, ale bol zabitý na posvätnom miestom, čím Kazantzakis dodal dielu dojímavé napätie. 164 161 Προδότη! KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 501. 162 BIEN, P. Nikos Kazantzakis, novelist., s. 76. MIDDLETON, D. J. N., BIEN, P. God s Struggler: Religion in the Writings of Nikos Kazantzakis., s. 164 165. BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 526. 163 Ibid., s. 491 494. 164 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 395. STAVROPULU ERI. Η τελετουργία του θανάτου στην πεζογραφία του Νίκου Καζαντζάκη. In PSYCHOJIOS KOSTIS (Επιμ.). Νίκος Καζαντζάκης, Το Έργο και η Πρόσληψή του. Herakleio: Kentro Kritikis Logotechnias, 2006, s. 238 239. 43

Manolios stihol počas usmrtenia vysloviť len prosté «αδέρφια». 165 Za jedinú možnosť úniku pred nádejou a sklamaním sa pozdával autorovi iba ľahký povzdych, hlásajúci mravné svedectvo. Jednoduchým povzdychnutím vniesol do diela prepojenie racionalizmu s pokojom a harmóniou, ktoré zachytili tiež Tolstoj a Dostojevskij. Predovšetkým Dostojevskij zanechal v diele Bratia Karamazovovci odkazy o večnom ukrižovaní Krista a o viere v Boha, vyššieho než je harmónia. 166 Po smrti Manolia neprejavili spoluúčastníci ani najmenšie zľutovanie. Čin označovali, na základe slov otca Grigorisa, za povinnosť počestných ľudí voči Bohu. Nebáli sa trestu, pretože nepokladali vraždu za zločineckú, ale za požehnanú, vykonanú v mene Boha. Obeť Krista tu už nefigurovala ako evanjelium spásy, ale ako úpadok kresťanstva v podobe duševnej zrelosti človeka, aby opäť ukrižoval Krista. 167 Ježiš z Posledného pokušenia zomrel zhodne s biblickým Kristom na kríži. Avšak Kazantzakisov Ježiš dospel na kríži k rezignácii. Odovzdal Bohu iba svoje telo, ducha preniesol do sna, kde prežíval slastný život. Smrť tela i ducha nastala až po urážke Judáša, pretože Ježiš si uvedomil potrebu odovzdať Bohu nielen telo, ale aj ducha. Návratom na kríž splnil povinnosť ukrižovania, zdolal všetky pokušenia a stal sa slobodným, čo dosvedčil aj jeho posledný výkrik: 168 Τετέλεσται! 169 Dokonané jest! Ukrižovanie sa uskutočnilo aj u Nikéfora. Odvaha dovolila Nikéforovi si statočne vyprosiť smrť u Theofanó a jej spriaznencov. 170 Ο σκότωσέ με πιά!.. «Δόξα σοι ο Θεός! Δόξα σοι ο Θεός! Δόξα σοι ο Θεός!» 171 Zabi ma konečne!.. Sláva ti Bože! Sláva ti Bože! Sláva ti Bože! 165 Bratia. KAZANTZAKIS, N. Ο Χριστός ξανασταυρώνεται., s. 442. 166 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 356 360. 167 GRAMMATAS THODOROS. Κρητική ματιά Σπουδή στο έργο του Νίκου Καζαντζάκη., Athina: Tolidis, 1992, s. 36. PANAJOTAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης. Η μορφή και το έργο του., s. 154 155. 168 VYDRA ANTON. Nikos Kazantzakis: medzi rebéliou a tichom. Ostium [online]. č. 1, r. 1, 2008 [cit. 2013-11-17], s. 3. Dostupné z: http://www.ostium.sk/userdata/articles/vydra05-1.pdf. BIEN, P. Nikos Kazantzakis, novelist., s. 76. MIDDLETON, D. J. N., BIEN, P. God s Struggler: Religion in the Writings of Nikos Kazantzakis., s. 164 165. BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 526. 169 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 507. 170 Ibid. 171 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 475 476. 44

V prípade Nikéfora nastal opačný pochod ako u Ježiša z Posledného pokušenia. Nikéforos odovzdal Bohu iba ducha, no nie telo. Telo prenechal pred smrťou Theofanó. Nikéforove ukrižovanie dokončil Kristus v tragédii Kristus, ktorý sa dostal na úroveň pochopenia a aj konal v súlade s ním. Nikéforos chcel za svoju smrť dokonca odmenu vo forme nesmrteľnosti. Až vďaka snovému Kristovi pochopil, že nesmrteľnosť neznamenala plat za vykonanú službu ani pokoj či potešenie z dokončenej vojny, ale predstavovala životnú silu, ktorá sa vyvíjala večne. 172 Manolios, Ježiš a Nikéforos pokojne prijali smrť vďaka láske k Bohu a vďaka spojeniu protikladných prvkov. V čase ich smrti pociťovali dokonca radosť, pretože ukrižovanie bolo jedinou cestou k vzkrieseniu. Vedeli, že ak by neboli ukrižovaní, nedosiahli by svoje poslanie a neporazili by smrť. Ukrižovanie tu tvorilo vrchol života a značilo blízke vzkriesenie premenu na nesmrteľnosť. 173 5.3 Vzkriesenie Vzkriesenie u Kazantzakisa nebolo výrazom božskej sily, ale lásky a viery vo vzkriesenie. Blízke naznačenie Manoliovho vzkriesenia nastalo rozkazom otca Grigorisa na očistenie krvi z dlažby kostola. Nevydal ho totiž z dôvodu zahľadenia stôp, ale kvôli príprave kostola na polnočnú oslavu Kristovho narodenia, ktorej sa zúčastnili všetci veriaci. Άνοιξε την πόρτα, πρόσταξε, και να ρθεις γρήγορα να σφουγγαρίσεις τις πλάκες από τα αίματα μην ξεχνάς, έχουμε απόψε τα μεσάνυχτα τη Γέννηση του Χριστού. 174 Otvor dvere, povedal mu pop, a rýchle umy dlažbu. Nezabudni, že dnes o polnoci je Kristovo narodenie. 175 Ďalšiu nápoveď o blízkom vzkriesení Manolia signalizovala samotná doba smrti Manolia. Manolia usmrtili v období očakávania Vianoc, čiže v čase očakávania narodenia Krista. Vianoce značili nielen vzkriesenie, ale aj kontrast s dobou smrti biblického Krista. Biblický Kristus zomrel 172 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 501 507. 173 GUDELIS JANNIS. Ο Καζαντζάκης ξανασταυρώνεται. Athina: ekd. Difros, 1987, s. 327. 174 KAZANTZAKIS, N. Ο Χριστός ξανασταυρώνεται., s. 448. 175 KAZANTZAKIS, N. Kristus znova ukrižovaný., s. 443. 45

počas Veľkej noci, ktorá sa stala pre kresťanov obdobím, spojeným hlavne s utrpením, s ukrižovaním a so smrťou Krista. 176 Pre vyjadrenie vzkriesenia využil Kazantzakis aj symboly jari, napríklad lastovičky a rozkvitnutý mandľovník. Ήταν παλιό πολύ, κληρονομιά της μάνας του, και παράσταινε το Χριστό σταυρωμένο και γύρα τριγύρα ήταν ζωγραφισμένα χιλιάδες χελιδόνια, όχι άγγελοι, χελιδόνια, κι είχαν καθίσει στα μπράτσα και στην κορυφή του σταυρού, με το ραμφί ανοιγμένο, σα να κελαηδούσαν Κι ο σταυρός αλάκερος είχε ανθίσει, από τη ρίζα ως την κορφή, κι είχε πετάξει τριανταφυλλένια λουλουδάκια, θαρρείς κι ήταν μυγδαλιά ανθισμένη. Μέσα στα λουλούδια και στα πουλιά ήταν ο Χριστός σταυρωμένος και χαμογελούσε Ο Μανολιός πήρε τα δώρα, προσκύνησε το Ευαγγέλιο, κοίταξε πολλήν ώρα τη Σταύρωση. Δεν είναι τούτη η Σταύρωση, είναι η Άνοιξη, μουρμούρισε. 177 Bola to veľmi stará ikona, zdedil ju po matke. Okolo ukrižovaného Krista bolo namaľovaných veľa lastovičiek nie anjeli, ale lastovičky: sedeli na priečnom ramene kríža a na vrchole s otvorenými zobáčikmi, ako keby spievali.. A celý kríž zhora až dolu kvitol, bol pokrytý drobnými ružovými kvetmi ako kvitnúci mandľovník. Medzi kvetmi a vtákmi sa usmieval Kristus. Manolios vzal darčeky, poklonil sa pred evanjeliom a dlho sa zahľadel na Ukrižovanie. To nie je Ukrižovanie, ale Jar... zašepkal. 178 Cez jar, lastovičky a mandľovník predstavil Kazantzakis teológiu stvorenia, podľa ktorej všetko a vo všetkom je Kristus. (Kol 3, 11) Každá forma hmoty, nielen človek, patrí do Kristovho tela, a tým je ľudské telo transformované do božskej prírody. Príroda symbolizovala život a život symbolizoval vzkriesenie. 179 Využitie symbolov prírody pre vyjadrenie vzkriesenia Krista sa nevyskytovalo iba v Kristus znova ukrižovaný, ale aj v ďalších dielach, napríklad v Bratovrahovia (Οι Αδερφοφάδες, 1963). 176 BIEN, P. Nikos Kazantzakis, novelist, s. 152 154. 177 KAZANTZAKIS, N. Ο Χριστός ξανασταυρώνεται., s. 169 170. 178 KAZANTZAKIS, N. Kristus znova ukrižovaný., s. 166. 179 KAZANTZAKIS, N. Αναφορά στον Γκρέκο., s. 563. 46

..σήμερα είδα το πρώτο χελιδόνι. Έφτασε κι εδώ στ άγρια βουνά η άνοιξη. Μαριώ μου, αναστήθηκε ο Χριστός, σαν πράσινη τρυφερή χλόη, από το χώμα, γυρίζουν τα πουλιά που μας είχανε φύγει, σε λίγο θ αρχίσουν οι φωλιές να χτίζουνται. 180..dnes som videl prvú lastovičku. Jar nastala aj tu, v divých horách. Mária moja, Kristus vstal z mŕtvych, ako jemná, zelená tráva z pôdy. Vtáky, ktoré odišli, sa vracajú a čoskoro začnú stavať hniezda. Vzkriesenie samotného Manolia nastalo vďaka otcovi Fotisovi. Otec Fotis sa snažil vyviesť svoj ľud z bezprávia, nájsť im domov. K dosiahnutiu cieľa mu pomáhal Manolios. Smrť Manolia vyvoláva pochmúrny koniec diela, pretože predstavovala neúspech otca Fotisa v usídlení ako aj zbytočný boj Manolia. Tragickosť deja sa zvrtla slovami otca Fotisa v závere diela: 181..αθάνατοι είμαστε, θα ξαναμπούμε στο δρόμο!.. Στ όνομα του Θεού! μουρμούρισε, ξαναρχίζει η πορεία κουράγιο, παιδιά μου! 182 Sme nesmrteľní; pôjdeme ďalej!.. V mene božom! zašepkal. Púť sa znova začína. Odvahu, deti moje! 183 Z Manolia sa stal duch, ktorého prijal do svojho vnútra otec Fotis. U otca Fotisa sa tak zrodila nová nádej na budúcnosť gréckeho národa a sila pre pokračovanie vo večnom blúdení. Fotis symbolizoval večného ducha v dlhovekom pohybe, čím akoby duchovne vzkriesil Krista. Kristus zostal večne vzkriesený a opäť rozprúdil svoju vieru v nový výstup a svet, vybudovaný na pôvodných ruinách. 184 V románe Posledné pokušenie nastal motív vzkriesenia trikrát. Prvýkrát napovedali vzkriesenie slová Jána Krstiteľa: 185 Ο λυτρωτής συντρίβει τα νεφρά, σπάζει τα δόντια, ρίχνει φωτιά και καψαλίζει τα χωράφια, να σπείρει. Ξεριζώνει τ αγκάθια, τα βρωμόχορτα, τις τσουκνίδες 186 Spasiteľ ničí obličky, vytĺka zuby, zakladá oheň a spaľuje porasty, aby zasial. Plieni bodľač, burinu a pŕhľavu. Skutočne po smrti Krstiteľa, sa duch Krstiteľa premiestnil do Ježiša a vzkriesil ho. Ježiš bol vzkriesený na nového Ježiša. Premenil sa z mierumilovného Ježiša na revolučného Ježiša. 187 180 KAZANTZAKIS NIKOS. Οι Αδερφοφάδες. Athina: ekd. El. Kazantzaki, 1973, s. 158 159. 181 KAZANTZAKIS, N. Ο Χριστός ξανασταυρώνεται., s. 363 365. 182 Ibid., s. 451 452. 183 KAZANTZAKIS, N. Kristus znova ukrižovaný., s. 446 447. 184 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 394 395. 185 Ibid., s. 137 139. 186 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 254. 187 Ibid. 47

Druhýkrát nadišlo vzkriesenie vďaka Márii Magdaléne. Ženským inštinktom pochopila, že má dočinenie s Bohom a nie s obyčajným človekom. Našla pravý zmysel lásky a postupne vymazávala hriešnu minulosť, nadobúdala pocit znovuzrodenia, návratný prerod jej duše z hriešnici na pannu. Prebudila v sebe silnú vieru v Ježiša a tá sa tiež pričinila o jeho vzkriesenie. 188 Takisto u Renana zohrávala podstatnú úlohu pri vzkriesení Krista sila lásky Márie Magdalény. Nezabudol však dodať, že mohlo ísť skôr o lásku ku Kristovi-mužovi, nie o lásku k jeho životnému dielu. Láska ku Kristovi-mužovi sa týkala aj Lazarovej sestry Marty, ktorá lákala Kazantzakisovho Krista nie telom, ako Mária Magdaléna, ale prísľubom domáceho pohodlia. 189 Tretí náznak vzkriesenia oznámil Ježiš vlastnými slovami Dokonané jest!, ku ktorým Kazantzakis doplnil vysvetlenie: 190..κι ήταν σα νά λεγε: Όλα αρχίζον. 191..čo akoby naznačovalo: Všetko začína. Výrokom vyslovil Kazantzakis svoju vieru vo vzkriesenie Ježiša. Veril, že Ježišov duch dá popud v prerod súčasného hnilého sveta od začiatku, skrz tvorbu nových ľudí. Noví ľudia budú schopní zavrhnúť šťastie, keď pocítia, ako ich dosiahnutie snov vnútorne nenapĺňa. Vtedy sa zmenia na podobizeň Krista, stanú sa nesmrteľnými, s vierou v stálu duchovnú silu. 192 V tragédii Nikéforos Fókas priviedol Nikéforos k vzkrieseniu Krista. Nikéforova prosba o zmiznutie Krista znovuzrodila silu a odvahu Krista. Podobne ako sa zmenil Ježiš z Posledného pokušenia a Manolios na revolučného Krista, zmenil sa aj Kristus z Nikéfora Fóku. 193 Θαρρείς πώς ήρθα εγώ στη γης να φέρω την ειρήνη; Ήρθα ζωσμένος το σπαθί να ξαπολύσω πόλεμο και πείνα και σφαγή! 194 Myslíš si, že som prišiel na zem, aby som priniesol mier? Prišiel som ozbrojený mečom, aby som vypustil vojnu, hlad a zabíjanie! 188 Ibid., s. 214 215, 390. 189 KAZANTZAKIS, N. Poslední pokušení., s. 449 450. 190 BIEN, P. Nikos Kazantzakis, novelist., s. 76. MIDDLETON, D. J. N., BIEN, P. God s Struggler: Religion in the Writings of Nikos Kazantzakis., s. 164 165. BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 526. 191 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός., s. 507. 192 BIEN, P. Οκτώ κεφαλαία για τον Νίκο Καζαντζάκη., s. 148 149. 193 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 500 503. 194 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 431. 48

O vzkriesenie Nikéfora sa podujal Kristus v tragédii Kristus. Najskôr musel byť Kristus vzkriesený, aby mohol uskutočniť vzkriesenie Nikéfora. Kristus sa snažil o znovuzrodenie, aby prekonal budhistickú samsáru 195 a dosiahol nirvánu. 196 K vzkrieseniu Krista došlo prirodzeným tvorom na Zemi, Máriou Magdalénou a jej vierou v Krista. 197 ΜΑΓΔΑΛΗΝΗ Πέτρο, ετοίμασε το σπίτι, σα μια καρδιά, τον Κύριο να δεχτεί μην τρέμεις σαν άνεμος φυσάει το πνέμα στα μελίγγια μου! 198 MAGDALÉNA Peter, priprav dom, nech prijme Pána ako srdce. Neboj sa, duch veje ako vietor do mojich slúch! Kazantzakis zobrazil Krista v Kristus ako svetlo, rinúce sa do života skrz telo a zápas. Krista symbolizovala nesmrteľnosť, dosiahnutá cez myšlienku, zrodenú v ľudskej evolúcii, ktorá sa cez výkrik opäť prevtelila do hmoty a obnovila cyklus. Kazantzakis tu spomenul aj utrpenie Krista, spojené s telom. Telo zohrávalo úlohu kríža, kde trpel duch bolesťou. Kristus bol ukrižovaný a volal o pomoc. Človek mohol pomôcť Kristovi láskou v mladosti, pociťovaním bolesti v dospelosti a smrťou v starobe. Autor zhrnul v diele Kristus podstatnú charakteristiku Krista a vyjadril ju cez záverečný monológ mnícha: 199 Ευχαριστώ σε, Παντοδύναμε, που πλούσια τους ιδρωμένους κόπους βλόγησες του ανθρώπου και πια το φτωχικό ψωμί και το κρασί μας γίναν Χριστός στα πηλινά μας σπλάχνα κι όλος ο χωματένιος νους εμέθυσε του ανθρώπου! Ďakujem ti, Všemohúci, ktorý si plne blahoslavil úpornú námahu človeka. Z nášho skromného chleba a vína sa v našich bahnistých útrobách stal Kristus a celá blatistá myseľ človeka sa opojila. 195 Samsára je v budhizme označovaná ako koleso života či utrpenie. Príčinou utrpenia je nevedomosť a karma v podobe vášne, hnevu, pýchy, nenávisti a podobne. TÄNDZIN G., 14. dalajláma. Úvod do buddhismu., s. 10 11. 196 Nirvána znamená v budhizme oslobodenie od samsáry od puta a utrpenia. Ak človek prekoná samsáru, ukončí neustále znovuzrodenie trpiacej osobnosti. Zánikom samsáry nastane nirvána, čiže existencia vedomia a duchovného tela oslobodeného od nevedomosti. Ibid., s. 12. 197 ANDRULIDAKIS, K. Πρεβελάκης καί Καζαντζάκης. Διάσταση καί ομολογία., s. 1082. BIEN, P. Οκτώ κεφαλαία για τον Νίκο Καζαντζάκη., s. 115 119. 198 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 27. 199 PANAJOTAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης. Η μορφή και το έργο του., s. 121. BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 513 514. 49

Η μυστική της γης μεγάλη Ακολουθία καλά ξετέλεψε, αδελφοί μου σηκωθείτε, κι η βακχική σιωπή, τα χείλια να σφραγίσει Κατέβα απάνω μας, Σιγή, σαν την αιτίνα, που με βαριά και σκοτεινά φτερά καθίζει στα κορφοβούνια. Αδέρφια, τ άγια πάθη ετούτα, που αιμάτωσαν το φως, δικά σας είναι πάθη μες στα άπατα θεϊκά νερά το πρόσωπό σας το αθάνατο χαρήκατε το ν αντιλάμπει τα χέρια ανοίχτε τα δεξά ζερβά κι ασκώστε την κεφαλή ψηλά, κατάματα στ αστέρια: Σταυρός υψώνεται, το σώμα σας, ω Μύστες κι απάνω του πονάει το Πνέμα σταυρωμένο κι η πλάση αλάκερη ουρανός και γης και θάλασσα είναι σταυρός σαν το κορμί, και σταυρωμένος πονάει ο Θεός και μες στο φως βογκάει: Βοήθεια! Ψηλά τις κεφαλές τινάξετε, συντρόφοι, και παίχτε σα φτερά τα χέρια του σταυρού σας με την αγάπη, με τον πόνο, με το θάνατο δουλεύτε το βαρύ κορμί να γίνει πνέμα. Τι μέσα απ το νερό, απ το χώμα, απ τον αγέρα, μέσα απ το γαίμα και το κλάμα μας πετιέται, Mysticizmus zeme je veľký. Postupnosť prebehla správne. Bratia moji, vstaňte a nech bakchické mlčanie zapečatí pery! Zostúp na nás, Ticho, ako orlica, ktorá s ťažkými a tmavými krídlami sedí na horskom hrebeni. Bratia, toto sväté utrpenie, ktoré spôsobilo krvácanie svetla, je vaším utrpením. V klamných božských vodách ste potešili vašu nesmrteľnú tvár leskom. Rozprestrite ruky, vpravo-vľavo, a pozdvihnite hlavu vysoko, priamo na hviezdy. Kríž povyšuje vaše telo, Zasvätenci, na ňom je ukrižovaný Duch, ktorý trpí bolesťou a celý svet nebo, zem a more je kríž ako telo. Ukrižovaný Boh trpí bolesťou a kričí: Pomóc! Zdvihnite vysoko hlavu, priatelia, a ľahko, ako krídla, hnite ruky k vykonaniu kríža. S láskou, s bolesťou a so smrťou využívajte ťažké telo, aby sa stalo duchom. Pane, Duch sa nám objavuje skrz vodu, zem, vzduch, skrz krv a skrz plač sa hýbe. 50

Κύριε, το Πνέμα κατά σε και σε φωνάζει! 200 Pane, Duch je s tebou a volá ťa! Kristus vystupoval ako pokresťanský nadčlovek, ktorý sa nenechal oklamať sľubmi o večnom živote. Viedol vnútorný zápas a snažil sa o dematerializáciu. K dokončeniu boja mu poslúžil duch Nikéfora, ktorý ho akoby upozorňoval na potrebu vedenia boja nielen myšlienkami, ale aj činmi. Kristus vzkriesil Nikéfora, pretože konal tak, aby sa stal duchom. Dospel k ukrižovaniu, nutnému k spáse, zbavil sa hmotnej stránky a udržal si čistého ducha. 201 Tragédia Kristus tvorila nielen dovŕšenie Nikéforovho víťazstva, predobraz Posledného pokušenia, ale aj nové myšlienky o Kristovi. Príkladom bola téma krstu. Kristus tu vykonával krst vodou ako Kristus lásky, ohňom ako Kristus nenávisti a svetlom pokrstil telo, srdce, myseľ človeka. K trom krstom priložil nový krst krst duchom, v tragédii označovaným menom Παράκλητος. 202203 Παράκλητος prezentoval názor Kazantzakisa o smrti. Po vlastnej smrti zoslal Kristus tohto ducha medzi ľudí, aby priviedol aj ich k pokoju a k večnému posmrtnému životu. 204 Το φως το αληθινό χαρήκαμε, αδελφοί μου! Αμοίξαμε με τη Φωτιά την πρώτη θύρα ανοίξαμε με Φως τη δεύτερη καστρόπορτα του Μυστηρίου, κι ορθοί την τρίτη πια προσμένουμε ο κλειδοκράτορας ο Θάνατος ν ανοίξει! 205 Bratia moji, radovali sme sa z pravého svetla! S Plameňom sme otvorili prvé dvere. So Svetlom sme otvorili druhú palácovú bránu Sviatosti a vzpriamení sa už tešíme, aby vrátnička Smrť otvorila tú tretiu! 200 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 118 119. 201 Ibid., IGLA, B. Die tragődien des Nikos Kazantzakis., s. 70 74. 202 Utešiteľ alebo Pomocník. 203 Ibid. 204 PANAGIOTAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης. Η μορφή και το έργο του., s. 120. 205 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος., s. 121. 51

6. Kristus hrdina a svätec Kazantzakisove postavy v úlohe Krista bolo možné určiť aj podľa Kazantzakisovej antropológie, inšpirovanej vlastnými rodičmi. 206 Κυκλοφορούν κι δυο γονέοι στο αίμα μου, ο ένας άγριος, σκληρός, αγέλαστος, η μάνα μου τρυφερή, αγαθή, άγια σε όλη μου τη ζωή τους κουβαλώ, κανένας τους δεν πέθανε όσο ζω, θα ζουν κι αυτοί μέσα μου και θα μάχονται, καθένας τους αντίθετα, να κυβερνήσουν τη σκέψη μου και την πράξη. 207 V krvi mi kolujú obaja rodičia: divoký, tvrdý, zmraštený otec a nežná, dobrosrdečná, svätá matka. Celý svoj život ich nesiem v sebe, nik z nich nezomrel. Dokiaľ žijem, budú žiť aj oni v mojom vnútri a budú zápasiť medzi sebou, kto ovládne moju myseľ a činy. Otcova túžba po slobode až rebélia zanechala v Kazantzakisovi nezmazateľnú stopu. Rovnako v ňom zostala i matkina túžba po Bohu. Kazantzakis začal prejavovať nábožnosť už v detskom veku, najskôr čítaním rôznych spisov o živote svätých a neskôr pevným rozhodnutím stať sa jedným z nich. Dokonca sa vydal do prístavu Herakleia, aby odišiel na horu Athos, kde sa chcel nechať vysvätiť. 208 Θες να με πάρεις μαζί σου στο καϊκι, καπετάνιο; Πού θες να πας; Στο Άγιο Όρος. Πού; Στο Άγιο Όρος; Τι να κάμεις; Ν αγιάσω! Ο καραβοκύρης ξέσπασε στα γέλια. Χτύπησε τα παλαμάκια, σα να διωχνε κοτόπουλα. Σπίτι! Σπίτι! Kapitán, zobral by si ma na loď? Kam chceš ísť? Na horu Athos. Kam? Na horu Athos? Čo tam budeš robiť? Stanem sa svätým! Kapitán sa začal smiať, zatlieskal rukami, akoby zaháňal sliepky a zavolal: Domov! Domov! φώναξε. 209 206 YFANTIS, A. P. Ήρωας συνάμα κι άγιος. Το ανθρωπολογικό ιδεώδες του Νίκου Καζαντζάκη και ο Φραγκίσκος της Ασίζης., s. 265. 207 KAZANTZAKIS NIKOS. Αναφορά στον Γκρέκο. Athina: ekd. E. Kazantzaki, 1965, s. 59. 208 Ibid., s. 27, 268-269. 209 Ibid., s. 268-269. 52

Kazantzakis v ceste k vysväteniu síce neuspel, no i naďalej sa zaoberal Kristom. Na základe spojenia protichodných charakterov otca (hrdinu) a matky (svätice) si vytvoril obraz vlastného Krista. 210 Vnútorne rozdelil postavy v úlohe Krista na materský vzor dobrotivosti a svätosti a na otcovský vzor hrdinstva a tvrdosti, prípadne pretvoreného náboženského vyznania. Oba vzory sa snažil zlúčiť, aj keď sa sám dlhodobo vznášal medzi nimi. Pociťoval bremeno, v podobe aktívnej činnosti a hrdinských činov, zo strany otcovského vzoru. 211 Príklon k vzoru otca, k láske k Bohu Otcovi a k viere vo vzkriesenie vyjadril Kazantzakis aj prostredníctvom Krista v diele Odysseia (Οδύσσεια, 1938). «Ευλογημένη η χάρη του Θεού, του αθάνατου Πατέρα! Αυτός με την αγάπη του έπλασε τη θάλασσα, τα ψάρια, αυτός ξεχείλισε τα δίχτυα μας και φράθηκε η καρδιά μας» 212 Požehnaná je Božia milosť, milosť nesmrteľného Otca. S láskou stvoril more, ryby, rozpáral siete a naplnil naše srdcia. Kazantzakis považoval Krista za vzor pre ľudí, pretože mohol byť hrdinom i svätcom súčasne. Hrdinstvo znamenalo vzťah hrdinu s inými postavami, sebaurčenie v spoločenskom a historickom bytí. Hrdinstvo vyjadroval revolučný zápas, s cieľom obnovy alebo pretvorenia spoločnosti, ktorá rozmáhala bezprávie ľudu. Hrdina bol spätý s výstupom, s očistou duše, so zodpovednosťou, so sebaobetovaním a s cieľom slobody. 213 Svätosť značila spätosť s Bohom, nepretržitý stret medzi dobrom a zlom. Hrdinovia, svätci a postavy na pomedzí hrdinu a svätca sa snažili napodobňovať Krista, aby spasili Boha a posunuli vývoj sveta dopredu. 214 Podmienky hrdinu a svätca spĺňali aj Manolios, Ježiš a Nikéforos. U Manolia prevládal najskôr materský vzor, pretože k výstupu využíval iba lásku. Neskôr pristúpil k revolučnosti, čiže sa pretvoril na otcovský vzor. Podobne postupoval aj otec Fotis. Bojoval za slobodu a spravodlivosť ikonou proroka Eliáša, ale kvôli dlhodobému znášaniu krivdy, sa obrátil 210 ALEXIU ELLI. Για να γίνει μεγάλος. Βιογραφία του Νίκου Καζαντζάκη. Αθήνα: εκδ. Καστανιώτη, 1994, s. 35. KAZANTZAKIS, N. Hlášení El Grecovi., Prel.: Friesová J. a Protopapasová B., Praha: Odeon, 1982, s. 438, 478. PANAGIOTAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης. Η μορφή και το έργο του., s. 268. 211 YFANTIS, A. P. Ήρωας συνάμα κι άγιος. Το ανθρωπολογικό ιδεώδες του Νίκου Καζαντζάκη και ο Φραγκίσκος της Ασίζης., s. 251 254. 212 KAZANTZAKIS NIKOS. Οδύσσεια. Athina: ekd. El. Kazantzaki, 1967, Rapsódia F, st. 1130-1134, s. 788. 213 Ibid., BIEN, P. Οκτώ κεφαλαία για τον Νίκο Καζαντζάκη., s. 162. 214 Ibid. 53

v revolučné činy. Obaja mali za cieľ slobodu, no obetoval sa iba Manolios. Zatiaľ čo sa Manolios obetou a napodobnením Krista stal hrdinom aj svätcom, otec Fotis zostal iba svätcom. 215 Podobne ako Manolios vystupoval aj Ježiš z Posledného pokušenia. Z láskavého Ježiša (materského vzoru) sa premenil na revolučného Ježiša (otcovský vzor). O duševný rozvoj Ježiša sa podpísal skôr Judáš Iškariotský. Judáš priviedol Ježiša k sebaobetovaniu a povýšil ho na hrdinu. Ján Krstiteľ usmernil politickú dráhu Krista. Vďaka jeho revolučnosti sa mohol dostať do Božieho kráľovstva a stať sa svätcom. 216 Nikéforos zastupoval najprv otcovský vzor, pretože figuroval ako silný vojvodca a vladár. Potom sa u neho odkryl i materský vzor, vo forme túžby stať sa mierumilovným mníchom. Nikéforos zobrazoval tiež slabého Krista, ktorý napokon nadobudol odvahu k sebaobetovaniu, a tým sa stal hrdinom. K úlohe svätca sa dopracoval iba myšlienkami, ale Kristus z tragédie Kristus ho učinil svätcom i konaním. 217 215 KAZANTZAKIS, N. Ο Χριστός ξανασταυρώνεται., s. 420 422. MIDDLETON, D. J. N., BIEN, P. God s Struggler: Religion in the Writings of Nikos Kazantzakis., s. 11, 152. GUDELIS, J. Από ποιους ο Νίκος Καζαντζάκης ξανασταυρώνεται., s. 94 95. 216 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 524 525. 217 Ibid., s. 491 494. 54

7. Kazantzakis a postavy Krista Kazantzakis používal cielene hrdinov a ich činy k vyjadreniu vlastných nesplnených túžob či k vystihnutiu svojej podstatnej charakteristiky. Na jednej strane obdivoval predstaviteľov Krista, no na druhej strane sa im nechcel podobať. Vyvyšoval najmä altruizmus, srdečnosť a nežnosť hrdinov, ktoré reprezentovali Manolios a František z Assisi. Cyklus diel začal vojenským Kristom v Kristus znova ukrižovaný, pokračoval dilemou medzi poddajnosťou a nepoddajnosťou u Ježiša v Poslednom pokušení, až sa dopracoval k plnej pokore a láske, zobrazenej cez Františka z Assisi zo Svätého úbožiačika (Ο φτωχούλης του θεού, 1956). 218 Altruizmus, srdečnosť a nežnosť vystihovali nielen hlavné črty Manolia a Františka z Assisi, ale aj vlastnosti západných svätcov. Kazantzakisov obdiv k západným svätcom naznačoval tiež františkánsky pozdrav Pax et bonum, používaný Kazantzakisom v listoch. Pax et bonum znamenalo v preklade Pokoj a dobro, no súviselo s mesiášskou spásou. Kristus zomrel na kríži, aby nastalo uzmierenie všetkého a všetkých. Kazantzakis i František z Assisi sa snažili viesť asketický život, dospieť k pokoju a k najvyššiemu dobru k spáse. Obaja šírili pokoj a dobro, ktoré v jednote predstavovalo Krista. Oproti láskavému Manoliovi a Františkovi z Assisi vystupovali mužní, silní a ostrí kapitán Michális a Zorbas. V prológu Kapitána Michálisa zobrazil Kazantzakis Krista ako symbol vzkriesenia Grécka (Kréty)...στέκουνταν κάτω από το Σταυρό και κοίταζε με βουρκωμένα μάτια το Χριστό σταυρωμένο. Έβλεπε καθαρά το πρόσωπο του Ιησού να σπαράζει από τον πόνο μα σιγά-σιγά το πρόσωπο αφανίζουνταν, κι ο Ιωάννης άξαφνα κυριεύτηκε από τρόμο: δεν έβλεπε πια απάνω στο Σταυρό το πρόσωπο του Χριστού, παρά χιλιάδες πρόσωπα - άντρες, γυναίκες και παιδιά - σταυρωμένα. Κι έπειτα, ολομεμιάς, όλα αφανίστηκαν δεν έμεινε πια στον έρημο βράχο παρά ο Σταυρός, κι απάνω στο Σταυρό μια Κραυγή σταυρωμένη. Η Κραυγή σήμερα ετούτη η σταυρωμένη, η γεμάτη πόνο και ανάσταση, είναι η Ελλάδα. 219..stál pod krížom a pozeral sa so slzavými očami na ukrižovaného Krista. Jasne videl tvár Ježiša, drásanú bolesťou. Pomaly tvár vymizla a Jána náhle zmocnila hrôza: nevidel na kríži tvár Krista, lež tisíce tvárí mužov, ženy a deti ukrižované. A potom, zrazu všetko zmizlo. V púšti nezostala skala, lež kríž a na kríži ukrižovaný krik. Tento dnešný, ukrižovaný krik, plný bolesti a vzkriesenia, je Grécko. 218 VRETTAKOS, Ν. Νίκος Καζαντζάκης Η αγωνία του και το έργο του., s. 715. 219 KAZANTZAKIS NIKOS. Ο Καπετάν Μιχάλης: Ελευτερία ή Θάνατος. Athina: ekd. Kazantzaki, 2007, s. 12. 55

V diele Kapitán Michális sa vyskytovali mnohé odkazy o ukrižovanom Grécku, konkrétne Kréte. Kríž metaforicky predstavoval otroctvo a vzkriesenie odkazovalo na oslobodenie Kréty, o ktoré sa snažil kapitán Michális. V srdci kapitána Michálisa sa miešali Kristus a Kréta, presne ako u Kazantzakisa. Rodnou vlasťou Kazantzakisa a kapitána Michálisa bola Kréta, a preto obaja pociťovali potrebu slobody pre Krétu. Άμα λευτερωθεί η Κρήτη, θα λευτερωθεί και εμένα η καρδιά μου, άμα λευτερωθεί η Κρήτη, θα γελάσω. 220 Keď bude Kréta slobodná, aj moje srdce bude slobodné, keď bude Kréta slobodná, budem sa tiež smiať. 221 Dôležitosť dosiahnutia slobody zobrazil Kazantzakis aj cez tanec Zorbasa. Zorbasov tanec bol niečo medzi tancom vtákov, divých a slobodných, označoval duše všetkých ľudí, ale predovšetkým utláčaných a ukrivdených, bol svetlom slobody. 222 Zorbasov tanec symbolizoval jednak víťazstvo nad smrťou a jednak nesmrteľnosť. Vďaka Zorbasovi sa Kazantzakis naučil milovať život a zbavil sa strachu zo smrti. 223 Kapitán Michális a Zorbas bojovali proti utrpeniu aktívne, kapitán Michális mečom a Zorbas tancom. Pasivitou v znášaní utrpenia im kontrastovali Manolios a František z Assisi. Avšak všetci traja bojovali za vieru a mali spoločný cieľ: byť ukrižovaní, oslobodení a vzkriesení. 224 Kazantzakis sa najhlbšie stotožnil s postavou Odyssea z eposu Odysseia (Οδύσσεια, 1938), pretože obaja uchovávali túžbu po poznávaní na cestách. Každá cesta bola pre nich duchovnou púťou, kde si rozširovali ducha. Pre Kazantzakisa znamenal Odysseus zmes Budhu, Nietzscheho, Hamleta a človeka, ktorý bol raz zbožný a raz povstalec, raz dobyvateľ žien a raz askéta. Spolu tvorili bojovníkov za vytvorenie novej spoločnosti. 225 Postavu Odyssea ovplyvnil predovšetkým Kristus, ktorého stvárnil rybársky chlapec čiernej pleti. Kazantzakis videl v Afrike pohanstvo, zmyselnosť a hlavne vitalitu kultúry, ktorú Európa stratila. Zvolením čierneho chlapca chcel potvrdiť vitalitu Krista a vyzdvihnúť posolstvo o oslobodení sa 220 Ibid., s. 71. 221 KAZANTZAKIS NIKOS. Kapitán Michális. Prel.: Kučerová Felicita. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1970, s. 79 80. 222 ήταν κάτι ανάμεσα στο χορό των πουλιών, των άγριων και των λεύτερων, σημάδευε τις ψυχές όλων των ανθρώπων, μα προπαντός των καταπιεζομένων και των αδικημένων, ήταν φως λευτεριάς. PANAJOTAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης. Η μορφή και το έργο του., s. 171. 223 PSYCHOJIOS, K. (Επιμ.). Νίκος Καζαντζάκης. Το Έργο και η Πρόσληψή του., s. 234 236. 224 GUDELIS, J. Από ποιους ο Νίκος Καζαντζάκης ξανασταυρώνεται., s. 93 105. 225 KAZANTZAKIS, N. Hlášení El Grecovi., Prel.: Friesová J. a Protopapasová B., Praha: Odeon, 1982, s. 478 490. AVJERIS MARKOS. Η νέα Οδύσσεια. Nea Estia, τόμ. 26, τεύ. 51, 1939, s. 1256. 56

od útlaku. Čierny Kristus naučil Odyssea, že je možné: zlu čeliť i dobrom, vojnu nahradiť láskou a milovať súčasne telo aj dušu. Vďaka stretu Odyssea a čierneho rybára došlo k jednote Krista. 226 Odysseus a aj ostatné Kazantzakisove postavy v úlohe Krista sa stali revolučnými ako Lenin, symbolizovali čistotu duše ako Don Quixote, vyslobodili sa ako Buddha a milovali ako Kristus. Podľa Kazantzakisa boli jeho postavy súčasťou kozmologického procesu, rozdeleného na dve etapy. V prvej etape pôsobili ako hrdina Odysseus a v druhej ako svätý Kristus. Avšak Odysseus sa mohol zmeniť na Zorbasa alebo kapitána Michálisa, a teda aj Kristus na Františka z Assisi alebo na Manolia. 227 Cez sladké slová čierneho rybára, lásku Manolia, tanec Zorbasa, odvahu kapitána Michálisa, súcit Františka z Assisi, utrpenie Ježiša, slobodu Odyssea a výkriky od iných postáv zachytil Kazantzakis záblesk toho, koho máme nasledovať Krista, aby sme našli cestu nahor a dosiahli spásu. 228 226 MIDDLETON, D. J. N., BIEN, P. God s Struggler: Religion in the Writings of Nikos Kazantzakis., s. 140. FRIAR KIMON. Η πνευματική Οδύσσεια του Νίκου Καζαντζάκη, Athina: ekd. Kedros, 1979, s. 47. 227 MIDDLETON, D. J. N., BIEN, P. God s Struggler: Religion in the Writings of Nikos Kazantzakis., s. 139. BIEN, P. Οκτώ κεφαλαία για τον Νίκο Καζαντζάκη, s. 160 161. 228 MIDDLETON, D. J. N., BIEN, P. God s Struggler: Religion in the Writings of Nikos Kazantzakis., s. 152. 57

8. Postoje k dielam Kazantzakisa Πριν ν αρχίσεις να διαβάζεις, να χεις στο νου σου τούτο: Τις λέξεις που μεταχειρίζουμαι να τις δέχεσαι σαν ύλη δηλαδή σκληρό κουκούτσι που κλείνει μέσα του εκρηκτικές δυνάμες. Την κάθε λέξη, για να βρεις τι θέλω να πω, πρέπει να την αφήνεις να κάνει έκρηξη μέσα σου και να λευτερώνει έτσι την ψυχή που φυλακίζει, αλλιώς συνεννόηση δεν υπάρχει. 229 Než začneš čítať, maj na pamäti: Slová, ktoré používam, pojímaj ako hmotu, to jest ako tvrdú kôstku, ktorá v sebe uzatvára výbušné sily. Aby si našiel to, čo chcem povedať, musíš nechať každé slovo explodovať v tvojom vnútri a tak oslobodiť dušu, ktorú stráži. Inak nenastane pochopenie. Kazantzakisov návod na prístup k jeho dielam vytvoril dva bojové tábory zástancov a odporcov Kazantzakisa. Zástancovia sa držali návodu a odporcovia ho ignorovali. Ľahostajným spôsobom pristupovala k dielam najmä cirkev. Cirkev negatívne reagovala na autora, aj napriek jeho sláve či kvalite tvorby. Umelecké výtvory Kazantzakisa považovali za bezbožné, nemravné a falošné. Odmietali takúto rapídnu zmenu evanjelia a na základe zamerania diel ako aj jazyka, 230 ho označovali za komunistu, čo oddialilo Kazantzakisa od Nobelovej ceny. 231 Za nežiaduce diela pokladali hlavne: Posledné pokušenie, Kristus znova ukrižovaný a Kapitán Michális. Pravoslávna cirkev navrhovala exkomunikáciu Kazantzakisa, rímskokatolícki hodnostári sa snažili o cenzurovanie románov prostredníctvom zápisu do Indexu zakázaných kníh a protestanti, pôsobiaci v USA, žiadali odstránenie diel z verejných knižníc. Pobúrenie cirkvi zintenzívnil aj režisér Martin Scorsese, ktorý natočil film Posledné pokušenie Krista (The Last Temptation of Christ, 1988) podľa Kazantzakisovho románu Posledné pokušenie. Film sa ešte ani nestihol dostať do kín a už rozpútal rôzne ohlasy a protesty proti údajnému rúhaniu. Kruh cirkvi sa vzpieral proti sexuálnym fantáziám Ježiša, proti Judášovi v úlohe hrdinu a nie zradcu, proti dúfaniu Márie v obyčajný život Ježiša, ako aj sa pozerali krivým okom na filmové scény so sexuálnym podtónom. Navzdory antipatického postoja cirkvi, sa film kritike zapáčil, o čom svedčilo uznanie 229 KAZANTZAKIS NIKOS. Ταξιδεύοντας: Ρουσία. Athina: Difros, 1956, úvod. 230 Kazantzakis uznával dimotiki (ľudový jazyk), čo sa považovalo za príklon ku komunistom a odrážalo bezbožnosť človeka. Po uplynutí určitej doby mnohí porozumeli tomu, že dimotikista môže byť aj nacionalista. BIEN PETER. Ο Καζαντζάκης Επιστολογράφος. Filologos, τόμ. 31, τεύ. 131, 2009, s. 144. GUDELIS, J. Από ποιους ο Νίκος Καζαντζάκης ξανασταυρώνεται., s. 373. 231 ΑLΕΧΙU ELLI/ STEFANAKIS JORGOS. Νίκος Καζαντζάκης, γεννήθηκε για τη δόξα. Athina: ekd. Kazantzaki, 1983, s. 227 230. 58

ľudskej stránky Ježiša zo strany slobodomyseľných veriacich, či nominácia Martina Scorsese na Oscara za najlepšiu réžiu. 232 Cirkev oponovala taktiež na konkrétne udalosti či postavy v Kristus znova ukrižovaný a v Kapitán Michális. V Kristus znova ukrižovaný skritizovali revolučný ráz Krista (Manolia) a odpor Kazantzakisa k cirkevným hodnostárom, ktorý vyjadril cez prehovor Panajotisa: 233 Δεν κάνω χωριό με κανένα, είμαι ολομόναχος, μωρέ Μιχελή, μονόχνοτος, μονοκόκαλος, σαν το λύκο, δεν το καταλαβαίνεις; Σιχαίνομαι και σας κι αυτούς. 234 Nespolčujem sa s nikým. Žijem samotársky ako medveď. Nechápeš. Hnusíte sa mi všetci, všetci, ako ste tu, i vy, i tamtí dolu. 235 V Kapitán Michális podnietilo hnev cirkvi poníženie hodnoty boja na Kréte skrz vykreslenie kapitána Michalisa ako pijana a kapitána Polyxinkisa ako zvodcu. Recesijný ráz videli tiež v predstave postavy Emine o Bohu v podobe mohutného starca a Krista s krásnou ružovolícou tvárou a urasteným telom. Kazantzakis nabúral náboženský systém aj v ďalších dielach (napr. v Spasitelia Boží nihilistickými a metafyzickými názormi, v Nikéforas Fókas popretím večného života, v Kristus použitím myšlienok o reinkarnácii,...), čo opäť spustilo polemiku u cirkvi či u ľudí s konzervatívnym prístupom. 236 Hromadný odpor proti Kazantzakisovi napokon prebil široký okruh zástancov Kazantzakisa. K tomuto okruhu patrila konzervatívna tlač na čele s Kathimerini (Καθημερινή), obhajujúca Kazantzakisa a bojujúca proti opozične zameraným novinám Estia (Εστία). Pridal sa aj politický okruh (G. Papandreu, Al. Svolos, K. Mitsotakis, G. Athanasiadis-Novas, atď.) a predstavitelia duchovnej oblasti (E. P. Papanutsos, I. Panajotopulos, A. Theros, A. Terzakis, P. Prevelakis, P. Harris, N. Vrettakos,...). Podľa Kazantzakisovho vydavateľa J. Gudelisa sa o kladnú mienku Kazantzakisa a o neuskutočnenie jeho exkomunikácie, postarala hlavne vysoko postavená 232 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος., s. 517. BIEN PETER. Η φιλοσοφική βάση των κειμένων του Νίκου Καζαντζάκη. Filologos, τόμ. 31, τεύ. 131, 2009, s. 885 886. 233 PANAJOTAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης. Η μορφή και το έργο του., s. 274 281. VRANOS IOANNIS. Υπόθεση Ν. Καζαντζάκη. Τα υπέρ και τα κατά,. Thessaloniki: Nea Stichiothetiki, 1979, s. 10. KAZANTZAKIS NIKOS. Kapitán Michális. Prel: Felicita Kučerová. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1970, s. 209. 234 Ibid., s. 338 339. 235 KAZANTZAKIS, N. Kristus znova ukrižovaný., s. 336. 236 PANAJOTAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης. Η μορφή και το έργο του., s. 274 281. VRANOS, I. Υπόθεση Ν. Καζαντζάκη. Τα υπέρ και τα κατά., s. 10. KAZANTZAKIS, N. Kapitán Michális., s. 209. 59

osobnosť, akou bola princezná Mária Bonaparte, manželka princa Jorgosa a žiačka Freuda, ktorej Kazantzakis venoval svoje dielo Posledné pokušenie. 237 Εχάσαμε ένα μεγάλο φίλο. Μας μένει όμως το έργο του, εις το οποίο ανευρίσκουμε την ζείδωρο πνοή αυτού του δυνατού πνεύματος. Ένας πραγματικός δημιουργός, ουδέποτε αποθνήσκει. Ο Καζαντζάκης εμψυχώθηκε σ όλη τη μακριά του σταδιοδρομία, από τη βαθιά του πίστη στην παντοδυναμία του πνεύματος. 238 Stratili sme dobrého priateľa. Zanechal nám však jeho dielo, v ktorom nachádzame životodarný dych tohto mocného ducha. Skutočný tvorca nikdy nezomrie. Kazantzakis bol oživený počas svojej dlhej kariéry, svojou hlbokou vierou vo všemocnosť ducha. Ďalším svedectvom kladného záujmu o Kazantzakisa sa stal vysoký počet predaných výtlačkov diela Posledné pokušenie (200000) v USA či použitie diela Iraklisom Theofanidisom pre skomponovanie opery, hranej v roku 1984 na Missourskej Univerzite v USA. Takisto román Kristus znova ukrižovaný bol, okrem filmovej verzie, spracovaný divadelne a to v: Osle, Helsinkách, Nemecku, Paríži a inde. V divadelnej podobe sa objavila tiež tragédia Nikéforos Fókas a kolovala v mnohých dedinách Kréty. Hlavné mesto Kréty (Herakleio), vyjadrilo poctu Kazantzakisovi i premenovaním ulice Selinu (Σελίνου) na ulicu Nikolau Kazantzaki (Νικολάου Καζαντζάκη). Uznanie zásluh Kazantzakisa zvýraznilo aj udelenie ceny Svetovej rady mieru v roku 1956. 239 Podľa nemeckého časopisu Vivliofilos (Βιβλιόφιλος) predstavoval Kazantzakis až výnimočného spisovateľa, pretože dokázal v dielach zhrnúť americký realizmus, nemecký romantizmus, ľahký anglický humor, francúzsku jemnosť a popritom si uchoval vlastnú osobnosť. V duchu veľkoleposti Kazantzakisa písal i literárny teoretik Dimitris Dimirulis, ktorý oceňoval veno, zanechané Kazantzakisom pre pokračovateľov v 21. storočí: rozprávačskú zručnosť, rovnováhu v zápletkách, symbolickú silu hrdinov, žánrový realizmus, obraz gréckej spoločnosti, bohatstvo myšlienok. Pravú identitu Kazantzakisa napokon pútavo zhrnul britský spisovateľ Colin Wilson slovami: 240 Ο Καζαντζάκης είναι μια φυσιογνωμία του 19ου αιώνα, ο θρησκευτικός φιλόσοφος, που σταυρώθηκε στο σταυρό της μεταφυσικής. 241 237 GKIONIS DIMITRIOS. Καζαντζάκης. Πενήντα Χρόνια Μετά: Ο αφορισμός που δεν έγινε. Eleftherotypia, τόμ. 9, τεύ 346, 7 Οκτωβρίου 2007, s. 47. 238 PANAJOTAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης. Η μορφή και το έργο του., s. 300. 239 Ibid., s. 118 194. ΑLEXIU, E./ STEFANAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης, γεννήθηκε για τη δόξα., s. 239. 240 Ibid., s. 230. DIMIRULIS DIMITRIS. Ο Καζαντάκης ενόψει του 21 ου αιώνα. In PSYCHOJIOS, K. (Επιμ.). Νίκος Καζαντζάκης. Το Έργο και η Πρόσληψή του., s. 297 299. 241 PANAJOTAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης. Η μορφή και το έργο του., s. 313. 60

Kazantzakis je fyziognómia 19. storočia, náboženský filozof, ktorý bol ukrižovaný na kríži metafyziky. 61

9. Záver V diplomovej práci som si stanovila za cieľ rozpracovanie jednotlivých stránok Krista v Kazantzakisových dielach. Pre analýzu Krista som využila hlavne literárnu vedu, Nový Zákon, filozofické štúdie Nietzscheho a Bergsona, Rénanov Život Ježiša, Jungovu psychológiu, Kazantzakisovu antropológiu a Kazantzakisove diela: Spasitelia Boží, Kristus znova ukrižovaný, Posledné pokušenie a Nikéforos Fókas. K téme Krista som si zadala v úvode práce otázky, ktoré mi pomohli vyjaviť charakteristiku Krista a na ktoré som odpovedala nasledovne: Hoci Nový Zákon pripisoval Kristovi božské vlastnosti a Rénan vyzdvihoval ľudskú stránku Krista, u Kazantzakisovho Krista sa prelínala ľudská stránka s božskou stránkou. Kazantzakis prezentoval ľudskú stránku u Krista cez túžbu po jedle, žene, splodení potomstva, radostiach a utrpeniach bežného človeka. Božská stránka sa prejavila u Kazantzakisovho Krista vonkajšími vplyvmi (mdlobami, pohladeniami, bolesťami, sposôbenými Bohom), božskými zjaveniami a Kristovou láskou k Bohu. Kazantzakisov Kristus nebol nikdy Bohom, ale prevtelením Božieho slova. Aj keď som u Kazantzakisovho Krista badala ľudskú stránku výraznejšie počas života a božskú stránku v posmrtnom štádiu Krista, Kristus predstavoval jednotu. Táto jednota sa odrazila v boji Krista. Kristus bojoval so svojou ľudskou stránkou, ale božskosť mal permamentne v sebe. Zásady literárnej vedy mi pomohli odhaliť základné črty Kazantzakisovho Krista a porovnať ich s črtami biblického Krista. Zatiaľ čo biblický Kristus bol popisovaný ako vzhľadný, obyčajný človek s mierumilovným charakterom, u Kazantzakisa sa objavil Kristus, ktorého reprezentoval tiež jednoduchý človek, ale aj vojvodca, cisár, mytologický hrdina, svätec a mnohí iní predstavitelia, pôvabného či nepekného vzhľadu, vysokého či nízkeho postavenia, pochádzajúci z histórie či z fantázie Kazantzakisa. Kazantzakisov Kristus sa nemusel vždy vyjadrovať intelektuálne ako biblický Kristus, ale aj prostou rečou. Kazantzakisov Kristus nemusel oľutovať spáchané hriechy a ani nemusel byť nadprirodzený. Kristus v dielach Kazantzakisa i v Novom Zákone miloval Boha a viedol asketický život. Porovnávacou charakteristikou vyšlo najavo, že do postavy Krista sa mohol štylizovať človek, ktorý musel spĺňať iba jednu podmienku: lásku k Bohu. Duchovný vývoj Krista stvárnil Kazantzakis pomocou filozofie. Z hľadiska filozofie neprezentovala Krista ľudská bytosť, ale misia spásy, ktorú tvorili filozofické pojmy: výstup/zostup, krik, zápas a životný vzmach. Táto misia spásy by sa mohla definovať aj ako 62

súhrn nasledovných javov: prijatie/odmietnutie, sebapoznanie, utrpenie, boj, sebaobetovanie, premena tela na ducha. Výstup znamenal cestu k spojeniu, k životu a k nesmrteľnosti. Niektoré postavy Krista si zvolili cestu nahor už od detstva (Manolios), ďalší sa výstupu priečili a až neskôr ho prijali (Ježiš z Posledného pokušenia), prípadne sa dostali do prechodnej doby, pretože nemohli súčasne vykonávať úlohu Krista a ísť za svojou prácou (Nikéforos). Kristus sa dopracoval k výstupu vďaka kriku, ktorý mu naznačovali vedľajšie postavy rôznymi spôsobmi (prehovormi, úsmevom, žiarou,...). Krik podporoval Krista k rozpoznaniu funkcie Vykupiteľa a k začiatku zápasu. Kazantzakisov Kristus vystupoval ako Nietzscheho nadčlovek, pretože neustále bojoval. Viedol boj s: telom, vnútrom, asketizmom, pokušeniami, trónom, ale aj s tieňom. Duchovný vývoj Krista úzko súvisel s psychickým vývojom hrdinu, v ktorom sa odrazila psychologická teória Junga o tieni a o sne. Tieň zvýrazňoval ľudskú stránku Krista, znamenal negatívne ľudské emócie (hnev, strach, túžby a pod.), čo tradičná kresťanská teológia odmietala. Tieň u Krista nepovažovala za adekvátny popis biblického Spasiteľa. Kazantzakis integroval tieň Krista do snov, protikladných osôb, žien či zvieracích vidín. Postavy kontrastné s Kristom, umožnili Kristovi spoznať zlo, spojiť svetlé stránky s temnými, zvýšiť snahu o dosiahnutie spásy a dôjsť k novým progresívnym hodnotám k revolučnosti, k vnútornému pokoju, k prijatiu smrti. Tieň vo forme ženy odhalil sexualitu Krista. Kazantzakisov Kristus túžil po ženskom tele a domácom pohodlí, čím sa odlišoval od biblického Krista. Zvieracie vidiny figurovali ako zlé svedomie Krista. Kristus zdolával pokušenia pomocou vôle, ale aj pomocou božského zásahu. Kazantzakisov Kristus zápasil vo svete vedomia i nevedomia. Za najväčšie víťazstvo Krista považoval Kazantzakis zdolanie tieňa vo svete nevedomia, kde tieň nemohol byť ovládaný vedomým úsilím postavy. Toto víťazstvo sa podarilo Ježišovi z Posledného pokušenia. Kazantzakis upozorňoval aj na čiastočné víťazstvo, premietnuté napríklad u Nikéfora, ktorý porazil ženské pokušenie iba myšlienkami, ale nie činmi. K oslobodeniu Krista bola nutná u Kazantzakisa i postupnosť. Dôležitosť postupnosti sa prejavila vo vývoji Krista. Pri pozorovaní postavy Krista som zistila, že u Krista prebiehali súčasne viaceré druhy vývoja: evolučný, psychický, duchovný vývoj a vývoj na základe udalostí z minulosti. Evolučný vývoj poukázal na Kristove prekonanie nutnosti tela, sebaobetovanie a symbolickú spásu Boha. Kristovou smrťou nastala smrť tela, a naopak duch prežil. Telo sa premenilo na ducha a duch sa spojil s Bohom, čo Kazantzakis označoval za spojenie s elán vital. 63

Kristus sa vyvíjal psychicky v 4 naväzujúcich etapách: ľudský Kristus (Syn stolára), mierumilovný Kristus (Syna človeka), revolučný Kristus (Syn Dávida) a božský Kristus (Syn Boha). Ak sa premietol etapový vývoj (psychický vývoj) do filozofie (duchovný vývoj), prebiehal úplne rovnako. Výstup a zostup predstavoval ľudského Krista. Ľudský Kristus sa vo fáze kriku pretvoril na mierumilovného Krista. Z mierumilovného Krista sa preformoval na zápas, čiže sa stal revolučným Kristom. V poslednej fáze sa premenil na elán vital, to jest na božského Krista. Postupnosť v udalostiach, súvisiacich s Kristom, sa preukázala v prvotne uskutočnenej judášskej zrade, potrebnej pre realizáciu ukrižovania, ktoré bolo zase nutné pre vykonanie vzkriesenia. Tieto tri udalosti opäť odrazili ďalší vývoj Krista: zradený Kristus, ukrižovaný Kristus a vzkriesený Kristus. 242 Kvôli postupnosti a nutnosti judášskej zrady, nevystupoval Judáš u Kazantzakisa ako negatívna postava, ale ako hrdina. Bez Judáša by nedošlo k zrade a ani k ukrižovaniu Krista. Autor ukrižovaním myslel nielen samotnú smrť protagonistu, ale aj utrpenie, sebaobetovanie, lásku k Bohu a splnenie misie spásy. Po ukrižovaní nastalo vzkriesenie Krista, o ktoré sa tento krát nepodujala božská sila, ale viera a láska prirodzenej bytosti. Kristus vystupoval u Kazantzakisa ako večne vzkriesený, pretože jeho duch sa prevtelil do ďalšej generácie a tá započala nový cyklus s cieľom dosiahnutia nesmrteľnosti. Vzkriesenie naznačoval Kazantzakis cez slová postáv a cez symboly prírody (lastovičky, mandľovník, jar,...). Kristus nefiguroval u Kazantzakisa iba ako literárna postava, ale mohol by sa považovať aj za alter ego Kazantzakisa. Kazantzakis, rovnako ako postava Krista, hľadal pravdu, trpel, zápasil, viedol asketický život, prežíval strach zo smrti a snažil sa o nadobudnutie slobody. Kazantzakis sa stotožnil s kapitánom Michálisom, v boji za oslobodenie rodnej Kréty, ukrižovanej útlakom a krivdou. S Odysseom sa spojil na cestách, kde si rozširovali ducha. U Odyssea zobrazil dokonca Krista čiernej pleti. Čierna pleť Krista odkazovala na vitalitu Afriky, a teda aj na vitalitu Krista. Autor vkladal do postáv Krista tiež vlastnosti osôb, ktoré obdivoval. Napríklad: revolučnosť Lenina, čistotu duše Dona Quixota, lásku Krista, osvietenosť Buddhu, altruizmus západných svätcov a pod. Kazantzakisov Kristus uskutočňoval i túžby a neuskutočniteľné predstavy Kazantzakisa, ktoré až do smrti otca nemohol slobodne realizovať. Spojením protichodných charakterov otca (hrdinu) a matky (svätice), si Kazantzakis vytvoril vlastnú antropológiu. Na základe Kazantzakisovej antropológie sa Ježiš mohol stať súčasne hrdinom a svätcom. Do roly Krista-hrdinu a svätca sa 242 Pre predstavu a lepšiu zrozumiteľnosť postupnosti jednotlivých vývojov Krista som vytvorila schémy, ktoré prikladám v prílohe č. 1. 64

dostali takmer všetky postavy Krista. Výnimku tvoril napríklad otec Fotis, ale aj samotný Kazantzakis. Otec Fotis vystupoval ako Kristus, no nepristúpil k sebaobetovaniu, čím sa stal iba Kristom-svätcom. Kazantzakis pociťoval tlak zo strany otca, a preto sa stal v reálnom živote iba hrdinom, nie svätcom. Svätcom sa stal prostredníctvom postáv v úlohe Krista. Dá sa povedať, že Kristus slúžil Kazantzakisovi ako liek na jeho dušu. Čím viac písal o Kristovi, tým viac bol slobodný. Kontroverzný Kazantzakis a jeho nezvyčajný Kristus rozprúdili diskusie po celom svete. Cirkev považovala Kazantzakisa za bezbožného. Avšak ak by bol Kazantzakis bezbožný, nezaoberal by sa Kristom. Cirkev sa vždy pridržiavala tradície, rešpektovala overené, zaužívané zásady, a preto bola pobúrená Kazantzakisovými slobodnými myšlienkami. Neprijatie Kazantzakisa nespočívalo ani tak v odlišnosti jeho Krista, ale skôr v neznalosti a v konzervatívnosti človeka. Kladný záujem o Kazantzakisa a jeho diela prejavili opozične zamerané osobnosti, čiže ľudia s otvoreným prístupom k novým myšlienkam. 65

10. Prepis gréckych mien Podľa slovenského jazykovedca K. Palkoviča je spôsob transkripcie a transliterácie gréckych mien dodnes neustálený, pretože sa tento problém neriešil komplexne, ale len čiastočne, zväčša v súvislosti so skloňovaním gréckych mien. Kvôli nestabilnému systému prepisu gréckych mien som sa opierala o zásady viacerých jazykovedcov, pričom som rozlišovala prepis mien antického, byzantského a moderného obdobia vývoja gréckeho jazyka. Palkovič považoval českú tradíciu klasickej filológie za bohatšiu než slovenskú, preto som pri prepise gréckych mien používala aj český Slovník řeckých spisovatelů. 243 V slovenčine sa transkribujú mená z jazykov, ktoré nepoužívajú latinku, čiže táto zásada platí aj pre gréčtinu, zapisovanú gréckou alfabetou. 244 Avšak transkripciu som zužitkovala iba u vlastných mien postáv a autorov z moderného obdobia. U antických a byzantských vlastných mien som zvolila transliteráciu. Zachovávala som pôvodnú dĺžku samohlások, étu som zapisovala ako é a ómegu ako ó. Nejednota pri prepise gréckych mien sa odrazila aj pri písaní aspirovanej spoluhlásky th. V prípade zápisu th som sa priklonila k filológovi J. Hrabovskému a zachovala som označovanie th u antických, byzantských a moderných mien, ale aj v zemepisných názvoch miest, ktoré som transliterovala. Takisto som ponechala zdvojené ss, pretože jednoduché s väčšinou zvádza k výslovnosti z. 245 V bibliografických záznamoch som u vlastných mien autorov uplatňovala transkripciu, opäť s ohľadom na obdobie autora, v prepise miesta a názvu vydavateľstva som využívala transliteráciu. 243 PALKOVIČ KONŠTANTÍN. O transkripcii latinských a gréckych mien. Kultúra slova, ročník 16, číslo 5, 1982, s. 137 138. 244 Ibid., s. 138. 245 Ibid. 66

11. Resumé (ΠΕΡΙΛΗΨΗ) Η εργασία μου αποτελεί μια προσπάθεια να συλλάβω το νόημα του προσώπου του Χριστού στα έργα του Καζαντζάκη και να δείξω ότι ο Χριστός του Καζαντζάκη ήταν μία συγχώνευση της θρησκείας, της φιλοσοφίας, της ψυχολογίας και άλλων κλάδων. Η εργασία αυτή διακρίνεται σε επτά βασικά μέρη. Το πρώτο μέρος αφορά δογματικό ζήτημα των δύο φύσεων του Ιησού Χριστού, της θείας και της ανθρώπινης φύσης. Η Αγία Γραφή συχνά παρουσιάζει τον Χριστό να ενεργεί ως Θεός. Στον Καζαντζάκη εμφανίζεται ο Χριστός ο οποίος ενσωματώνει όχι μόνο τα ιδιώματα της θείας φύσης, αλλά και τα ιδιώματα της ανθρώπινης φύσης, ως π.χ. πάθος, κούραση, ερωτικός πόθος, χαρά, βία,... Επίσης το παραπάνω μέρος περιλαμβάνει ένα σύντομο χαρακτηρισμό του Χριστού, με βάση την θεωρία της λογοτεχνίας. Ο Χριστός του Καζαντζάκη, με διαφορετική εμφάνιση, κατάσταση και ιδιότητες έρχεται σε αντίθεση με τον κόσμιο και ειρηνικό βιβλικό Χριστό. Στον Καζαντζάκη μπορεί να πάρει τον ρόλο του Χριστού ο καθένας που αγαπά τον Θεό. Δεν έχει σημασία η εμφάνιση του και η υπερφυσική του πλευρά. Το δεύτερο μέρος ασχολείται με τη σύνδεση του Χριστού του Καζαντζάκη με τη φιλοσοφία. Οι φιλοσοφικές ιδέες του Καζαντζάκη για τον Χριστό συναντάμε στην Ασκητική σε θεωρία και στα υπόλοιπα έργα του σε πράξη. Ο Χριστός του Καζαντζάκη δεν αντιπροσωπεύει μόνο ένα ανθρώπινο πλάσμα αλλά και η αποστολή της σωτηρίας που σχετίζεται με τη φιλοσοφία. Για να κυριολεκτήσουμε, η φιλοσοφία του Καζαντζάκη, που σχετίζεται με την αποστολή του Χριστού, περιλαμβάνεται στα ακόλουθα: ανήφορος/κατήφορος, κραυγή, αγώνας, ζωική ορμή. Ο Χριστός είναι ανήφορος ατέλειωτο ταξίδι στο Θεό. Ο Χριστός χρειάζεται μια κραυγή, δηλαδή μια ώθηση που θα τον οδηγήσει σε αυτο-ανακάλυψη και σε έναρξη του αγώνα. Συνήθως ο Χριστός παλεύει με το σώμα, την συνείδηση, τον ασκητισμό, τον πειρασμό, την γυναίκα, την αυτοκρατορική ευθύνη. Ο Χριστός του Καζαντζάκη ενσαρκώνει το πρότυπο του Θεανθρώπου του Νίτσε, δηλαδή το πρότυπο του ανθρώπου που μάχεται για να μπορέσει να νικήσει τον θάνατο, για να μετουσιώσει τη σάρκα με το πνεύμα, για να ελευθερωθεί και για να οδηγηθεί στη λύτρωση. Στο τρίτο μέρος διατυπώνω ψυχολογικές απόψεις του Γιουνγκ για τη σκιά και το ασυνείδητο που αντανακλώνται στην προσωπικότητα του Χριστού. Η σκιά ήταν η σκοτεινή πλευρά της ανθρώπινης φύσης του Χριστού με την οποία ο Χριστός αγωνιζόταν στον κόσμο του συνειδητού και ασυνειδήτου. Ο Καζαντζάκης πρόβαλε την σκιά του Χριστού σε: όνειρα, αντιθετικά πρόσωπα, γυναίκες, οράματα των ζώων. Για να νίκησει ο Χριστός το φόβο και όλες οι σκιές, ήταν απαραίτητη 67

η μεταμόρφωση του ειρηνικού Χριστού σε επαναστατικό Χριστό. Φυσικά, η Εκκλησία αρνήθηκε την ατέλεια του Χριστού (την σκιά και την επαναστατική πλευρά ). Στο τετάρτο μέρος περιγράφονται μοτίβα που σχετίζονται με τον Χριστό: προδοσία του Ιούδα, Σταύρωση και Ανάσταση. Ο συγγραφέας έφερε σε επαφή τον Ιούδα και τον Ιησού για να γίνουν ένα και για να πραγματοποιήσει η προδοσία που απαιτήθηκε για τη Σταύρωση του Χριστού. Με τη Σταύρωση δε θεωρήθηκε μόνο το θάνατο του Χριστού αλλά και τα πάθη του Χριστού. Ο Χριστός με μια λέξη στον Καζαντζάκη είναι αιώνια σταυρωμένος και αναστημένος. Το δεύτερο, το τρίτο και το τέταρτο κεφάλαιο αφορά και τις ακόλουθες εξελίξεις του Χριστού του Καζαντζάκη: η πνευματική εξέλιξη (ανήφορος/κατήφορος, κραυγή, αγώνας, ζωική ορμή), η ψυχολογική εξέλιξη (ο ανθρώπινος, ο ειρηνικός, ο επαναστατικός και ο θείος Χριστός), η εξέλιξη της μετουσίωσης της σάρκας σε πνεύμα και η εξέλιξη με βάση τα γεγονότα από το παρελθόν (ο προδομένος, ο σταυρωμένος και ο αναστημένος Χριστός). Το πέμπτο μέρος αφορά την ανθρωπολογία του Καζαντζάκη, με βάση τους αντικρουόμενους χαρακτήρες του πατέρα (ο ήρωας) και της μητέρας (ο άγιος). Με άλλα λόγια, ο Χριστός έδρασε είτε ως ήρωας είτε ως άγιος, πιθανώς αντιπροσωπεύει και τις δύο λειτουργίες. Στα επιλεγμένα μου έργα, ο Χριστός παίζει ρόλο του ηρώα και του αγίου. Ωστόσο, υπήρχαν εδώ οι χαρακτήρες που είχαν στην κατοχή τους μόνο μία λειτουργία, π.χ. ο Φώτης - ο άγιος. Στον έκτο μέρος υπάρχουν και άλλα χαρακτηριστικά του προσώπου του Χριστού και ο συσχετισμός τους με τον Καζαντζάκη. Ο Καζαντζάκης προσπαθούσε να ακολουθεί τον αλτρουισμό, την ευγένεια και την τρυφερότητα του Μανωλιού και του Φραγκίσκου της Ασίζης. Με το χορό του Zορμπά έμαθε να αγαπάει τη ζωή και να ξεπεράσει το φόβο του από τον θάνατο. Με σπαθί του καπετάν Μιχάλη αγωνιζόταν για την απελευθέρωση. Συνόδευε τον Οδυσσέα σε ταξίδια σε όλο τον κόσμο, προκειμένου να επεκτείνει το πνεύμα του. Μέσω του Χριστού με μαύρο δέρμα εξήρε τη ζωτικότητα του Χριστού. Ο Χριστός ήταν το alter ego του Καζαντζάκη. Το τελευταίο μέρος μιλάει για τον Καζαντζάκη και για τον δικό του Χριστό οι οποίοι προκάλεσαν πολλές συζητήσεις. Ο πολύπλευρος και ποικιλόμορφος Χριστός του Ν. Καζαντζάκη αντιμετώπισε αρνητική κριτική από την συντηρητική κοινωνία και θετική κριτική από την φιλελεύθερη κοινωνία. 68

12. Bibliografia Primárna KAZANTZAKIS, N. Οι Αδερφοφάδες. Athina: ekd. El. Kazantzaki, 1973 KAZANTZAKIS, N. Ασκητική. Salvatores Dei. Athina: ekd. Kazantzaki, 1997 KAZANTZAKIS, N. Θέατρο Β Τραγωδίες με Βυζαντινά θέματα: Χριστός, Ιουλιανός ο Παραβάτης, Νικηφόρος Φωκάς, Κωνσταντίνος ο Παλαιολόγος. Athina: ekd. Kazantzaki, 1998 KAZANTZAKIS, N. Kapitán Michális. Prel: Felicita Kučerová. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1970 KAZANTZAKIS, N. Ο Καπετάν Μιχάλης: Ελευθερία ή Θάνατος. Athina: ekd. Kazantzaki, 2007 KAZANTZAKIS, N. Kristus znova ukrižovaný. Prel.: Michal Bartko, Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1983 KAZANTZAKIS, N. Οδύσσεια. Athina: ekd. El. Kazantzaki, 1967 KAZANTZAKIS, N. Ο τελευταίος πειρασμός. Athina: ekd. Kazantzaki, 2008 KAZANTZAKIS, N. Ο Χριστός ξανασταυρώνεται. Athina: ekd. Kazantzaki, 2010 KAZANTZAKIS, N. Poslední pokušení. Prel.: Friesová J. a Protopapasová B., Praha: Odeon, 1987 LIUTPRAND Z CREMONY. Report of his Mission to Constantinople. Trans.: Henderson, Ernest F., ed.: Halsall, Paul, London: George Bell, 1910 69

Sekundárna ALEXIU, E./STEFANAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης, γεννήθηκε για τη δόξα. Athina: ekd. Kazantzaki, 1983 ANDRULIDAKIS, Κ. Θρησκευτικότητα και θεολογία στο έργο του Άγγ. Σικελιανού. Nea Estia, τόμ. 157, τεύ. 1776, 2005, s. 68 76. ANDRULIDAKIS, K. Πρεβελάκης καί Καζαντζάκης. Διάσταση καί ομολογία. Nea Estia, τόμ. 166, τεύ. 1828, 2009, s. 1081. ATHANASOPULU, A. Come ľuom s eterna. Για μια τυπολογία των ηρώων της καζαντζακικής μυθολογίας. Filologos, τόμ. 31, τεύ. 131, 2008, s. 60. AVJERIS, M. Η νέα Οδύσσεια. Nea Estia, τόμ. 26, τεύ. 51, 1939, s. 1256. BERGSON, H. Myšlení a pohyb. Praha: Mladá fronta, 2003 BIEN, P. Η φιλοσοφική βάση των κειμένων του Νίκου Καζαντζάκη. Filologos, τόμ. 31, τεύ. 136, 2009, s. 885 886. BIEN, P. Ο Καζαντζάκης Επιστολογράφος. Filologos, τόμ. 31, τεύ. 131, 2009, s. 144. BIEN, P. Nikos Kazantzakis, novelist. Bristol: Bristol Classical Press, 1989 BIEN, P. Οκτώ κεφαλαία για τον Νίκο Καζαντζάκη. Athina: ekd. Kazantzaki, 2007 BIEN, P. Καζαντζάκης: Η πολιτική του πνεύματος. Herakleio: Panepistimiakes Ekdosis Kritis, 2007 ĆURČIĆ, S. Θείο Φως: Σύμβολο και ύλη στην βυζαντινή τέχνη και αρχιτεκτονική. AO Enimerotiko Deltio, τεύ. 36, Ιούνιος 2007, s. 36 39. DIMIRULIS, D. Ο Καζαντάκης ενόψει του 21 ου αιώνα. In PSYCHOJIOS, K. (Επιμ.). Νίκος Καζαντζάκης, Το Έργο και η Πρόσληψή του., s. 297 299. FORSTER, E. M. Aspekty románu. Bratislava: Tatran, 1971 FRIAR, K. Η πνευματική Οδύσσεια του Νίκου Καζαντζάκη. Athina: ekd. Kedros, 1979 GKIONIS, D. Καζαντζάκης. Πενήντα Χρόνια Μετά: Ο αφορισμός που δεν έγινε. Eleftherotypia, τόμ. 9, τεύ 346, 7 Οκτωβρίου 2007, s. 47. 70

GRAMMATAS, T. Κρητική ματιά Σπουδή στο έργο του Νίκου Καζαντζάκη., Athina: Tolidis, 1992 GUDELIS, J. Από ποιους ο Νίκος Καζαντζάκης ξανασταυρώνεται. Athina: Difros, 1987 GUDELIS, J. Ο Καζαντζάκης ξανασταυρώνεται. Athina: ekd. Difros, 1987 GUNELAS, CH. D. Η πραγματικότητα στον Νίκο Καζαντζάκη: από τον Πλάτωνα στον Νίτσε. Filologos, τόμ. 31, τεύ. 131, 2009, s. 77. GUNELAS, CH. D. Πλατωνικές Προεκτάσεις στον Τελευταίο Πειρασμό. Herakleio: Kentro Kritikis Logotechnias, 2006 HRABÁK, J. Poetika. Praha: Československý spisovatel, 1973 HRABÁK, J. Úvod do teorie literatury. Praha: Státní pedagogické nakladelství, 1987 IGLA, B. Die tragődien des Nikos Kazantzakis. Amsterdam: Verlag Adolf M. Hakkert, 1984 IOANNIDU, M. Νίκος Καζαντζάκης: Υμνητής της Γυναίκας ή Μισογύνης; Argoliki Arxeiaki Bibliothiki Istorias kai Politismu, [online], Απριλίου 12, 2013 [cit. 2013-12-01] Dostupné z: http://argolikivivliothiki.gr/2013/04/12/nikos-kazantzakis/ JUNG, C. G. Výbor z díla VIII. Hrdina a archetyp matky. Brno: Nakladatelství Tomáše Janečka, 2009 KASSOMENAKIS, I. Ο Καζαντζάκης και η κοσμοθεωρία του. New York: Athens Printing Company, 1988 KAZANTZAKIS, N. Αναφορά στον Γκρέκο. Athina: ekd. E. Kazantzaki, 1965 KAZANTZAKIS, N. Hlášení El Grecovi. Prel.: Friesová J. a Protopapasová B., Praha: Odeon, 1982 KAZANTZAKIS, N. Ταξιδεύοντας: Ρουσία. Athina: Difros, 1956 MATSUKAS, N. Δογματική και Συμβολική θεολογία, τόμ. Δ. Ο Σατανάς. Thessaloniki: Purnaras, 2005 MATSUKAS, N. Η ελληνική παράδοση στον Νίκο Καζαντζάκη. Thessaloniki: ekd. Vanias, 1989 71

MIDDLETON, D. J. N., BIEN, P. God s Struggler: Religion in the Writings of Nikos Kazantzakis. Macon: Mercer University Press, 1996 MIDDLETON, D. J. N.Scandalizing Jesus?: Kazantzakis The Last Temptation of Christ Fifty Years On. New York: Continuum, 2005 NIETZSCHE, F. Soumrak model, čili: Jak se filosofuje kladivem. Olomouc: Votobia, 1995 OBERT, V. Epická postava a konflikt hodnôt. In KOLEKTÍV. O interpretácii umeleckého textu 4., s. 87 89. PALKOVIČ, K. O transkripcii latinských a gréckych mien. Kultúra slova, roč. 16, čís. 5, 1982, s. 137 138. PANAJOTAKIS, J. Νίκος Καζαντζάκης. Η μορφή και το έργο του. Herakleio: Typokreta, 2001 PETERKA, J. Teorie literatury pro učitele. Praha: Univerzita Karlova, 2006 RENAN ERNEST. Life of Jesus. Trans.: Wilbour Ch. E.,New York: The Modern library, 1955 SEYMOUR, CH. Příběh a diskurs. Brno: Host, 2008 STAMATIU, J. Η γυναίκα στη ζωή και στο έργο του Νίκου Καζαντζάκη. Athina: ekd. Kastanioti, 1975 STAVROPULU, E. Η τελετουργία του θανάτου στην πεζογραφία του Νίκου Καζαντζάκη. In PSYCHOJIOS, K. (Επιμ.). Νίκος Καζαντζάκης. Το Έργο και η Πρόσληψή του. Herakleio: Kentro Kritikis Logotechnias, 2006, s. 238 245. SULÍK, I. O jednom type populárneho románu. In KOLEKTÍV. O interpretácii umeleckého textu 4. Zborník kabinetu literárnej komunikácie a experimentálnych metodík. Nitra: Pedagogická fakulta, 1973, s. 113 115. TÄNDZIN, G., 14. dalajláma. Úvod do buddhismu. Prel.: Eva Zahradníčková. Praha: Radost, 1990 VAN SCHAIK, J. Proč se Ježíš neoženil s Marií Magdalénou. Praha: Grada, 2010 VRANOS, I. Υπόθεση Ν. Καζαντζάκη. Τα υπέρ και τα κατά,. Thessaloniki: Nea Stichiothetiki, 1979 72

VRETTAKOS, N. Νίκος Καζαντζάκης Η αγωνία του και το έργο του. Athina: P. Symas, 1960 VULGARAKI, P. E. I. H xριστολογία του Νίκου Καζαντζάκη. Nea Estia, τόμ. 157, τεύ. 1776, 2005, s. 6 8. VYDRA, A. Nikos Kazantzakis: medzi rebéliou a tichom. Ostium, [online], roč. 1, čís. 1, 2005 [cit. 2013-11-17], s. 3. Dostupné z: http://www.ostium.sk/userdata/articles/vydra05-1.pdf YFANTIS, A. P. Ήρωας συνάμα κι άγιος. Το ανθρωπολογικό ιδεώδες του Νίκου Καζαντζάκη και ο Φραγκίσκος της Ασίζης. Herakleio: Panepistimiakes Ekdosis Kritis, 2007 YFANTIS, A. P. Οι αγιολογικές ρωγμές της «Κρητικής Ματιάς» του Νίκου Καζαντζάκη. Δεδομένα, μεταμορφώσεις, παλινδρομήσεις. Filologos, τόμ. 131, τεύ. 31, 2009, s. 46 47. Subsídie DOSTÁLOVÁ, R. a kolektív. Slovník řeckých spisovatelů. Praha: LEDA, 2006 Λεξικό νεοελληνικής λογοτεχνίας: πρόσωπα, έργα, ρεύματα, όροι. Athina: ekd. Pataki, 2007 Εγκυκλοπαίδεια Πάπυρος Λαρούς Μπριτάννικα. Athina: Papyros, 1997 73

13. Prílohy Príloha č. 1 Duchovný vývoj Krista Výstup / Zostup Krik Zápas Elán vital Psychický vývoj Krista Ľudský Kristus (Syn stolára) Mierumilovný Kristus (Syn človeka) Revolučný Kristus (Syn Dávida) Božský Kristus (Syn Boha) 74

Spätosť duchovného a psychického vývoja Krista 1. Fáza 2. Fáza 3. Fáza 4. Fáza Výstup/Zostup Krik Zápas Elán vital Nerozhodnosť Krista medzi prijatím a odmietnutím Boha) Sebapoznanie Láska k Bohu Potreba revolučnosti v zápase Spojenie s Bohom Ľudský Kristus (Syn stolára) Mierumilovný Kristus (Syn človeka) Revolučný Kristus (Syn Dávida) Božský Kristus (Syn Boha) 75

Vývoj Krista na základe udalostí z minulosti Zradený Kristus Evolučný vývoj Krista Elán vital (Spojenie s Bohom) Smrť Život Telo Duch 76