DOJNICE ZÍSKAJTE VIAC S JEDINEČNÝM PORADENSKÝM KONCEPTOM SPOLOČNOSTI SANO. Odborná príloha ,20

Transcript

1 DOJNICE Odborná príloha ,20 ZÍSKAJTE VIAC S JEDINEČNÝM PORADENSKÝM KONCEPTOM SPOLOČNOSTI SANO Sano je významnou európskou značkou v oblasti výroby minerálnych krmív, mliečnych kŕmnych náhrad pre teľatá a ďalších špecializovaných produktov pre modernú výživu zvierat. S jedinečným konceptom poradenstva, v ktorom sme zjednotili skúsenosti a odborné znalosti chovateľov, výživových poradcov a veterinárnych lekárov, vám ukážeme kontinuálnu cestu k zdravému rastu. Sano - Moderná výživa zvierat s.r.o. Dlhé Diely I. 23/a, Bratislava Tel. 02/ sano@sano.sk,

2 Editoriál Vážení čitatelia, Recenzovaný časopis pre živočíšnu produkciu Siláže plné mlieka Ročník VI. Predplatné, distribúciu a fakturáciu zabezpečuje: Profi Press SK, s.r.o. Dlhá 25, Nitra odbyt predplatné Tel.: Mobil: predplatne@profipress.sk Adresa redakcie Dlhá 25, Nitra Redaktor Ing. Patrícia Dolešová, PhD. Tel.: Mobil: patricia.dolesova@rno.sk Manažéri inzercie Ing. Juraj Vrabec Tel.: Mobil: juraj.vrabec@profipress.sk Ing. Petra Poláková Tel: Mobil: petra.polakova@profipress.sk Redakcia nezodpovedá za vecnú a jazykovú VYSOKÁ STRÁVITEĽNOSŤ VLÁKNINY = vyšší príjem sušiny kŕmnej dávky správnosť inzerátov. Grafik Dušan Neubauer Nadštandardné agronomické parametre: úroda, skorosť, plasticita Prevencia subklinickej acidózy Vydáva Profi Press SK s. r. o. Dlhá 25, Nitra Tel.: Limagrain Central Europe S. E., se sídlem rue Henri Mondor, Biopôle Clermont-Limagne, Saint-Beauzire, Francouzská republika N v odbornej prílohe DOJNICE vám prinášame prierez aktuálnych informácií z oblasti ekonomiky, kontroly mliekovej úžitkovosti, výživy, dojenia i zdravia dojníc. Čo všetko nájdete v tohtoročnej špeciálnej prílohe, o tom sa viac dozviete z nasledujúcich riadkov. Mliečna kríza ustúpila. Došlo k stabilizácii nákupných cien mlieka, a štatistické ukazovatele dokonca naznačujú, že po výraznom poklese počtu dojníc na Slovensku sa ich stavy ustálili. O tom, akej pomoci od štátu sa naši producenti mlieka na prekonanie mimoriadne náročného obdobia na trhu s mliekom dočkali, a tiež o tom, aké potrebné opatrenia na podporu chovu dojníc pripravuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, sa dočítate v článku Sektor mlieka na Slovensku. Ako sa vývoj stavov dojníc prejavil v kontrole mliekovej úžitkovosti, aký význam majú analýzy vzoriek mlieka, a tiež o novej službe pre chovateľov, spojenej s identifikáciou subklinickej ketózy kráv a energetického stavu metabolizmu dojníc, ktorú ponúkajú Plemenárske služby SR, š. p., informuje príspevok Kontrola úžitkovosti na Slovensku cenné informácie pre chovateľa. Efektivita využitia živín je na mliečnych farmách považovaná za závažný faktor, ovplyvňujúci ziskovosť. Článok Manažment výroby mlieka: kvalita krmiva je základ, vás zasvätí do problematiky manažmentu krmív a ich stráviteľnosti u prežúvavcov. Vysoká nutričná hodnota a hygienická kvalita krmív je základným predpokladom dobrého zdravotného stavu a vysokej úžitkovosti hovädzieho dobytka. Potenciálnym nebezpečenstvom je však kontaminácia krmív plesňami a mykotoxínmi, ktoré majú široké spektrum účinnosti a sú mimoriadne stabilné, o čom sa viac dozviete v príspevku Nebezpečné mykotoxíny v silážach. Priebeh tohoročného počasia spôsobil, že výnosy kukurice na siláž boli v rámci jednotlivých výrobných oblastí veľmi variabilné. Keď premýšľate nad tým, ktoré hybridy treba vybrať pre nasledujúcu sezónu, možno vám pomôžu zásady, ktoré platia pre výber silážnych hybridov a sú zhrnuté v článku Selekcia hybridov kukurice na siláž. Cieľom príspevku Správny postup pri ukončovaní dojenia výrazne zníži riziko dojenia naprázdno je poskytnúť odbornej verejnosti prehľad doterajších poznatkov výskumu a praktických skúseností, zameraných na elimináciu dojenia naprázdno a vhodného nastavenia automatického stiahnutia dojacej súpravy, ktoré by mohli byť nápomocné pri optimalizácii a efektivite strojového dojenia v podmienkach prvovýroby. Finančné straty, spôsobené ochoreniami paznechtov dojníc, sú po stratách z mastitíd a z reprodukčných porúch čo do veľkosti na treťom mieste. Krívajúce kravy sú náchylnejšie na metabolické ochorenia a na mastitídy, a častejšie vykazujú zhoršené reprodukčné parametre, o čom informuje štúdia Zdravie paznechtov má významnú úlohu pri prevencii chorôb dojníc. V článku Prísevy v trávnych porastoch v pasienkovom chove dojníc sa dočítate o tom, ako môže prísev kultúrnych druhov tráv a ďatelinovín do pôvodných porastov perspektívnym spôsobom zvýšiť ich produkciu a kvalitu. Neustále rastúce vstupné ceny nútia poľnohospodárov k úsporám. Tie možno na jednej strane dosiahnuť vysokou výkonnosťou strojov a na strane druhej zvyšovaním kvality krmovín pri zbere a najmä potom pri ich uskladnení až do skŕmenia, o čom sa píše v príspevku Snaha o maximálne využitie biomasy a uchovanie živín zo zberaných plodín. Prajem vám príjemné a najmä užitočné čítanie. PATRÍCIA DOLEŠOVÁ Obsah 4 Sektor mlieka na Slovensku 8 Kontrola úžitkovosti na Slovensku cenné informácie pre chovateľa 14 Manažment výroby mlieka: Kvalita krmiva je základ 19 Nebezpečné mykotoxíny v silážach 22 Siláž, ktorú dojnice milujú 24 Selekcia hybridov kukurice na siláž 25 Správny postup pri ukončovaní dojenia výrazne zníži riziko dojenia naprázdno 30 Management okolo pôrodu 32 Zdravie paznechtov má významnú úlohu pri prevencii chorôb dojníc 35 Prísevy v trávnych porastoch v pasienkovom chove dojníc 38 Snaha o maximálne využitie biomasy a uchovanie živín zo zberaných plodín

3 Sektor mlieka na Slovensku Pred rokom bola v tomto čase jednou z hlavných tém otázka nízkych nákupných cien surového kravského mlieka, ktoré sa v jesennom období ešte len začínali regenerovať po mimoriadne ťažkej a dlhotrvajúcej kríze v sektore mlieka. V októbri minulého roka nakupovali u nás spracovatelia mlieko od prvovýrobcov za priemernú cenu 25,8 centov za kg mlieka, pričom priemerná nákupná cena v Európskej únii dosahovala v tom čase takmer 30 centov za kilogram. U nás bola prekročená hranica 30 centov za kg mlieka v júli tohto roka, pričom v auguste už producenti dostali v priemere 30,91 centov za kg mlieka, čo znamená 32 % medziročný nárast (graf 1). Dobrou správou je, že prognózy sú naďalej priaznivé a v krátkodobom horizonte možno predpokladať, že vynaložené náklady sa budú poľnohospodárom vracať vo vyššej miere v rámci bežných dodávateľsko spracovateľských vzťahov. Odbytová cena masla V súčasnosti odbornú aj laickú verejnosť zamestnávajú vysoké spotrebiteľské ceny masla. V médiách sa striedajú poplašné správy o hroziacom nedostatku masla a smotany na pultoch predajní s názormi odborníkov podloženými relevantnými argumentmi o tom, že kolaps v tejto komodite nehrozí. Podľa údajov Štatistického úradu SR sme si v auguste 2017 mohli čerstvé maslo s hmotnosťou 125 g kúpiť v predajniach za priemernú cenu 1,21 Eur, čo bolo o 12 centov viac ako v predchádzajúcom mesiaci. Zároveň bola Vývoj programu školské mlieko školský rok počet zapojených škôl počet zapojených detí a žiakov (odhad) táto cena takmer o 86 centov vyššia v porovnaní s cenou v auguste minulého roka, čo predstavuje 39,1 % medziročné zvýšenie spotrebiteľskej ceny masla. V SR bola v 39. týždni 2017 zaznamenaná priemerná odbytová cena masla vo výške 615,22 Eur za 100 kg, čo je 48,2 % medziročný nárast (graf 2). Európska komisia uvádza poslednú priemernú odbytovú cenu masla v EÚ vo výške 634 Eur za 100 kg (graf 3). Produkcia masla za prvých sedem mesiacov 2017 pritom v EÚ klesla o 5,5 % v porovnaní s rovnakým obdobím roka Opačný vývoj sledujeme pri cenách sušeného odstredeného mlieka (SOM), ktorého produkcia v Európskej únii poklesla pri porovnaní prvých počet podporovaných výrobkov množstvo podporovaných výrobkov [t] 2011/ ,6 2012/ ,1 2013/ ,8 2014/ ,7 2015/ ,9 sedem mesiacov rokov 2017 a 2016 až o 9,3 %, pričom naďalej sledujeme aj pokles priemernej odbytovej ceny až na 164 Eur za 100 kg v 39. týždni 2017, čo je už pod úrovňou intervenčnej ceny SOM (graf 4). K znižovaniu ceny SOM dochádza aj napriek tomu, že jeho vývoz z EÚ sa medziročne zvýšil až o 39 %. Európska komisia vysvetľuje túto situáciu najmä predchádzajúcou rozsiahlou kampaňou Spojených štátov amerických za návrat k prirodzenému živočíšnemu tuku, čo spôsobilo mimoriadne zvýšenie dopytu po masle a smotane. Jedným z faktorov je aj výborná situácia vo vývoze syrov, ktoré EÚ vyváža okrem USA najmä do Japonska, ktoré zvýšilo dovoz z EÚ až o 31 % v porovnaní s minulým rokom. Európskym producentom sa teda výroba syrov oplatí a čiastočne konkuruje výrobe masla. Zároveň má na súčasnú situáciu vplyv aj dosah doznievajúcej krízy v podobe nadmerných zásob sušeného odstredeného mlieka pochádzajúcich z verejného intervenčného nákupu. Pritom len 207 t tohto produktu bolo nakúpených v roku 2016 na Slovensku. Vysoké zásoby SOM spôsobujú naďalej obavy z možnej opätovnej deformácie trhu po jeho uvoľnení na trh EÚ. Pomoc chovateľom V čase poslednej krízy v dôsledku zrušenia mliečnych kvót a zákazu dovozu mliečnych a ďalších potravinárskych výrobkov do Ruskej federácie očakávali producenti mlieka pri následnom prudkom prepade nákupných cien mlieka rýchlu pomoc zo strany Európskej komisie, ako aj zo strany národných rezortov pôdohospodárstva. Možno konštatovať, že očakávanej pomoci sa európski a aj naši producenti mlieka dočkali. V roku 2015 bola na Slovensku vyplatená mimoriadna pomoc chovateľom dojníc vo výške 4,3 mil. Eur, čo predstavovalo sadzbu 34,08 Eur na dojnicu, pričom polovicu tejto čiastky tvorili prostriedky národného rozpočtu a polovicu prostriedky Európskej únie. V lete 2016 bolo rozhodnuté o poskytnutí 33 miliónov Eur prvovýrobcom mlieka. Vyplatených bolo nakoniec 31 miliónov EUR a pri konečnej sadzbe 280 Eur na zviera dostalo žiadateľov túto pomoc na dojníc. Súčasne bolo 41 chovateľov, ktorí využili opatrenie Európskej komisie v podobe kompenzácie za zníženie produkcie mlieka. Pôdohospodárska platobná agentúra vyplatila uvedeným žiadateľom ,38 Eur, pričom sa podporilo zníženie produkcie o 4 415,88 t mlieka. Je zároveň potrebné doplniť, že v rámci opatrení Európskej komisie v boji s krízou v sektore mlieka Pôdohospodárska platobná agentúra nakúpila v minulom roku v dvoch vlnách v rámci verejného intervenčného nákupu už spomenutých 207 t SOM v celkovej hodnote ,20 Eur. Na konci septembra 2017 platobná agentúra uzatvorila vyplácanie výnimočnej pomoci na podporu sektora dojníc a prasníc s celkovou sumou prostriedkov Eur, na ktorej sa rovnakým podielom zúčastňuje rozpočet EÚ a štátny rozpočet. Chovatelia dojníc dostali od platobnej agentúry vyplatených celkom ,2 Eur na ks zvierat, teda 19,22 Eur na jednu dojnicu. Štatistické ukazovatele naznačujú, že na Slovensku sa podarilo stabilizovať stavy dojníc. Je samozrejme nevyhnutné uvedomiť si a rešpektovať krehkosť tejto stability. Stabilizovať stav dojníc Uvedené opatrenia splnili svoj účel, pomohli predovšetkým stabilizovať stav dojníc na Slovensku, a to k polroku 2017 na úrovni zvierat (graf 5), a zastaviť pokles produkcie mlieka. Poslúžili však najmä ako cielené jednorazové poskytnutie pomoci na prekonanie náročného obdobia na trhu s mliekom. Aby sa chovateľ pri svojom podnikaní mohol správne rozhodovať a plánovať z dlhodobého hľadiska, nevyhnutne potrebuje stabilné ekonomické prostredie, čo je mimoriadne dôležité pre pôsobenie na malom trhu v podmienkach silného konkurenčného prostredia EÚ, ktoré je navyše silne ovplyvnené dianím na svetových trhoch. Poľnohospodári vnímajú snáď ako najadresnejšie a najstabilnejšie opatrenie podporné systémy I. a II. piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky vo forme viazanej platby na kravy chované v systéme s trhovou produkciou mlieka a platby na opatrenie dobré životné podmienky zvierat. Pokiaľ ide o viazané platby, v roku 2017 prijala Pôdohospodárska platobná agentúra žiadostí zahrnujúcich dobytčích jednotiek. V porovnaní s rokom 2016 ide o vyšší počet podaných žiadostí o 68 a nižší počet dobytčích jednotiek o V minulom roku bola stanovená sadzba na toto opatrenie na úrovni 275 Eur na dobytčiu jednotku. Pre rok 2017 možno očakávať podobnú výšku sadzby, presnejšie však bude určená po stanovení finálneho počtu uznaných dojníc pre priznanie platieb. V prípade platby na zlepšenie starostlivosti o dojnice predstavuje sadzba na dobytčiu jednotku a rok 130 Eur. Žiadosti podané na rok 2017 sa v súčasnosti ešte vyhodnocujú. Za minulý rok bolo v rámci tohto opatrenia vyplatených takmer 11,4 mil. Eur na ,2 priznaných dobytčích jednotiek. Systémové opatrenia Na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zasadá pracovná skupina odborníkov sektora mlieka a mliečnych výrobkov, zložená najmä zo zástupcov prvovýrobcov a spracovateľov mlieka, ktorá navrhla ministerstvu viacero systémových opatrení na pomoc sektoru. Z množstva návrhov bolo stanovených niekoľko kľúčových opatrení, ktorých využitie považujeme za najefektívnejšie. Cieľom je koncentrovať finančné prostriedky na niekoľko skutočne účinných riešení, čo pokladáme za efektívnejšie ako rozdrobiť budúcu finančnú obálku na mnoho menších titulov. Snahou je, aby nastavené opatrenia mali plošný dosah na všetkých poľnohospodárov, pre ktorých je produkcia výrobkov prvovýroby podstatnou činnosťou a znamená prínos pre národné hospodárstvo. Predovšetkým by sme sa chceli vrátiť k niektorým osvedčeným opatreniam, ktoré už poľnohospodári využívali v minulosti a ktoré môžu významne pomôcť prvovýrobcom znížiť výrobné náklady. Jedným z takýchto opatrení je podpora prostredníctvom zelenej nafty spotrebovanej v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Účinnosť tohto opatrenia predpokladáme prakticky vo všetkých podnikoch zaoberajúcich sa poľnohospodárskou prvovýrobou. Jednou z najdôležitejších problematík, ktoré chovatelia musia denne riešiť, je otázka zdravia zvierat. Poľnohospodárom slúži v tejto oblasti aj program veterinárnej prevencie a ochrany, v rámci ktorého je umožnená úhrada nákladov spojených s veterinárnymi činnosťami (eradikácia chorôb zvierat). V roku 2017 v tomto programe nakladáme s rozpočtom vo výške tis. Eur. V ďalšom období plánujeme zaradiť do programu aj ďalšie ochorenia hovädzieho dobytka, najmä paratuberkulózu a BVD. V rámci možností, ktoré EÚ povoľuje v rámci štátnej pomoci, bude ďalej rezort pôdohospodárstva presadzovať všetky dostupné opatrenia na pomoc v rastlinnej Graf 1: Vývoj nákupnej ceny surového kravského mlieka v EÚ Graf 2: Odbytová cena masla v SR (bloky) v roku

4 a živočíšnej výrobe, ku ktorým plánuje vypracovať schémy štátnej pomoci. Sekcia pôdohospodárskej politiky a rozpočtu MPRV SR pripravila na rok 2017, tak ako v minulých rokoch, návrh na finančné zabezpečenie projektu tvorby komplexnej informačnej databázy v rámci rozvoja rastlinnej a živočíšnej výroby. Cieľom úlohy je získať exaktné informácie priamo od prvovýrobcov, ktoré po spracovaní slúžia pre tvorbu podporných opatrení. Táto úloha bude súčasťou kontraktu uzavretého medzi ministerstvom a Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom. S cieľom vyrovnať sa najmä s prudkými klimatickými zmenami MPRV SR v súčasnosti pracuje na príprave pravidiel pre zriadenie a fungovanie tzv. rizikového fondu. V súčasnosti prebiehajú vnútorné rokovania so zainteresovanými stranami, ktorými sú najmä zástupcovia prvovýrobcov, spracovateľov, ako aj zástupcovia sektora poisťovní. Už teraz však možno zdôrazniť, že rizikový fond nebude zahrnovať poistiteľné riziká. Farmári by sa preto mali naďalej zodpovedne stavať k poisteniu svojich výrobných prostriedkov a produkcie. Národný potravinový katalóg Keď hovoríme o systémových, resp. stabilizačných opatreniach, je namieste pripomenúť si niektoré úspechy Slovenského predsedníctva v Rade EÚ v druhom polroku Presadenie problematiky posilnenia postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci a boja proti nekalým obchodným praktikám do pracovného programu Európskej komisie na rok 2017 bol hodnotený ako zmysluplný krok, ktorý pomôže vládam jednotlivých členských štátov vytvoriť a udržiavať transparentné podnikateľské prostredie, a to najmä s ohľadom na prvovýrobcov v poľnohospodárstve. Do 17. novembra tohto roku prebiehajú na úrovni Európskej komisie verejné konzultácie v podobe elektronického dotazníka, prostredníctvom ktorého môže ktokoľvek upozorniť na svoje skúsenosti s nekorektným prístupom aktérov v potravinovom dodávateľskom reťazci a tiež navrhnúť riešenia. O výsledkoch konzultácií a následných riešeniach plánuje Komisia informovať začiatkom roka Slovensko využíva každú príležitosť, a pri rokovaniach na úrovni EÚ pripomína dôležitosť riešenia tejto problematiky. Príležitosť pre slovenských producentov mliečnych výrobkov vidíme v projekte Národný potravinový katalóg, ktorý umožňuje registráciu pre kvalifikovaných dodávateľov potravín do prevádzok verejných obstarávateľov, kam patria najmä stravovacie zariadenia v školách, nemocniciach a domovoch sociálnych služieb. Prioritou projektu je uľahčiť prístup domácich producentov k verejným zákazkám, zvýšiť kvalitu verejného stravovania a podporiť potravinovú sebestačnosť regiónov, pričom dodávané potraviny musia spĺňať stanovené normy na kvalitu a bezpečnosť. S veľkým záujmom sa naďalej stretáva projekt Značka kvality SK a Značka kvality SK Gold. V súčasnosti sa týmto označením môže pochváliť 25 producentov mliečnych výrobkov, ktorí na pulty predajní dodávajú 277 takto označených mliečnych výrobkov. Uvedené opatrenia vnímame ako účinný spôsob smerujúci k zvýšeniu dôvery spotrebiteľov, pokiaľ ide o kvalitu a bezpečnosť domácich potravinárskych výrobkov. Školské mlieko Nedávno sme si pripomenuli Svetový deň mlieka v školách. Zvýšenie záujmu detí o plnohodnotné a zdravé mliečne produkty a výchova k nutričnej uvedomelosti je v záujme každej vyspelej spoločnosti. Dňa 1. augusta 2017 nadobudlo účinnosť nové nariadenie vlády č. 189/2017 Z. z., ktorým sa upravujú podmienky dodávania mlieka, ovocia, zeleniny a výrobkov z nich do škôl v rámci nového obdobia pokrývajúceho nasledujúcich šesť školských rokov. Vzhľadom na to, že záujem škôl, detí a rodičov o zapojenie do programu rastie (tab.), na školský rok 2017/2018 dostalo Slovensko na vlastnú žiadosť od Európskej komisie pridelenú vyššiu čiastku z EÚ, a to Eur. V ďalších školských rokoch bude naďalej školský program podporený aj zo štátneho rozpočtu. Novinkou v programe školské mlieko v aktuálnom školskom roku je možnosť podporiť sprievodné vzdelávacie opatrenia pre deti a propagáciu programu, pričom na uvedené účely je vyčlenených spolu 20 % všetkých pridelených finančných prostriedkov. V rámci školského programu bolo v sektore mlieka na školský rok 2017/2018 schválených 10 žiadateľov, z toho 7 bolo schválených na dodávky mliečnych výrobkov do škôl. Sedem schválených žiadateľov mieni v rámci programu zabezpečovať aj sprievodné, resp. propagačné aktivity. Začať už u detí V poslednom období sa často medzi poľnohospodármi skloňuje téma chýbajúcej kvalifikovanej pracovnej sily pri dojniciach, ktorá rezonuje aj v iných odvetviach hospodárstva. Najmä v moderných poľnohospodárskych podnikoch už nestačí riešiť kvalitnú prácu pracovnou silou s nižším vzdelaním. Predovšetkým si chovatelia čoraz viac uvedomujú, že s výchovou je potrebné začať už u detí a školskej mládeže. Dokonca aj rodiny žijúce na vidieku dnes, žiaľ, vnímajú skôr negatívne stránky živočíšnej výroby, ako je znečisťovanie prostredia, zápach, hmyz Nadbytok dostupného sortimentu v supermarketoch navyše potláča u spotrebiteľov potrebu myslieť na to, kde a ako sa mlieko a ostatné potraviny produkujú. Vhodný priestor pre prispenie k zlepšeniu povedomia tých najmladších o poľnohospodárskej výrobe, poskytuje už spomínaný školský program, v rámci ktorého je možné usporiadať pre deti návštevy na farmách spojené s atraktívnymi formami vzdelávania, kvízmi a súťažami. Chovatelia by si preto popri každodenných pracovných povinnostiach mali nájsť čas aj na takúto propagáciu svojej práce, pretože kladný vzťah detí k zvieratám je určite devízou, na ktorej možno stavať. Vyzdvihnúť pritom treba aj projekty, ktoré úspešne naštartovali organizácie zastupujúce prvovýrobcov a spracovateľov mlieka prostredníctvom Mliečneho fondu, a to je napríklad projekt Adoptuj kravičku, ktorý bol s účasťou 58 slovenských fariem nedávno znovu spustený vo vylepšenej verzii. Mliečny balíček Európska komisia prikladá veľký význam implementácii tzv. mliečneho balíčka, čo je systém posilnenia postavenia prvovýrobcov mlieka v rámci dodávateľsko odberateľských vzťahov v podobe organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií. Komisia pripravuje v nasledujúcich mesiacoch analýzu situácie v členských štátoch, pričom jej cieľom bude vytipovanie členských štátov, v ktorých Komisia vykoná misiu s cieľom pomoci týmto krajinám s uplatňovaním mliečneho balíčka. Napriek jestvujúcemu legislatívnemu rámcu pre uznávanie uvedených organizácií u nás nedošlo k registrácii žiadnej organizácie výrobcov v zmysle pravidiel Spoločnej organizácie trhu s mliekom. Na druhej strane je viacero slovenských odbytových organizácií, ktoré vznikli v zmysle iných vnútroštátnych právnych predpisov a držia si u nás primerané postavenie na trhu. Bude preto potrebné aj u nás analyzovať situáciu a zvážiť ďalšie kroky už aj vzhľadom na nadchádzajúcu prípravu SPP po roku 2020, v rámci ktorej budú pravdepodobne dôležitým článkom práve organizácie výrobcov. Štatistické ukazovatele naznačujú, že na Slovensku sa podarilo stabilizovať stavy dojníc. Je samozrejme nevyhnutné uvedomiť si a rešpektovať krehkosť tejto stability. Zároveň sa u nás od mája 2017 mesačne produkuje viac mlieka v porovnaní s mesačnou produkciou v minulom roku (graf 6). Zatiaľ čo za prvé dva mesiace tohto roka sme na Slovensku mali o 5,5 % nižšiu produkciu (dodávky) mlieka v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, za obdobie od januára do augusta 2017 dosahoval tento medziročný rozdiel už len 0,8 %. Skutočnosť, že mierne stúpol aj počet prvovýrobcov mlieka po ich predchádzajúcom poklese, potvrdzuje, že o produkciu tejto dôležitej komodity je na Slovensku záujem. Znovu je namieste poďakovanie prvovýrobcom, ktorí pri produkcii mlieka vytrvali napriek veľmi náročným predchádzajúcim dvom rokom a prispeli tak k udržaniu tohto odvetvia. Sektor mlieka a mliečnych výrobkov si v záujme svojej konkurencieschopnosti zasluhuje mimoriadnu pozornosť rezortu pôdohospodárstva a vlády SR a s cieľom jeho udržania a pozdvihnutia bude MPRV SR naďalej presadzovať čo najúčinnejšie opatrenia. Ing. ŠTEFAN RYBA, PhD. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Graf 3: Odbytová cena masla v EÚ [Eur/100 kg] Graf 4: Odbytová cena SOM v EÚ [Eur/100 kg] Graf 5: Stavy kráv k a k Graf 6: Mesačné dodávky surového ravského mlieka v SR 6 7

5 Kontrola úžitkovosti na Slovensku cenné informácie pre chovateľa Kontrola mliekovej úžitkovosti dojníc je jedným zo základných opatrení, ktoré slúžia chovateľom a šľachtiteľom pre selekciu zvierat, prácu so stádom a je rovnako zdrojom informácií, upozorňujúcich na nedostatky riadenia v oblasti výživy, zoohygieny a prevencie. Vývoj stavov kráv na Slovensku má za posledné roky skôr klesajúcu tendenciu, hlavne čo sa týka počtu dojníc. Na grafoch 1 4 je zaznamenaný prehľad podľa Štatistického úradu SR, ktorý potvrdzuje nárast dojčiacich kráv a pokles dojníc. Tento vývoj je rozdielny v jednotlivých krajoch, kde môžeme konštatovať, že k máme dva kraje Prešovský a Košický, kde je podiel dojníc zo všetkých kráv menší ako 50 % a pomaly sa k tomuto podielu blíži aj Banskobystrický kraj, kde je zatiaľ cca 56 % dojníc. Je to možno zaujímavý údaj vzhľadom na to, že v týchto troch krajoch sa chová viac ako 38 % kráv zo všetkých kráv chovaných na Slovensku, a v Prešovskom kraji je to absolútne najviac ( ks, t. j. cca 21 %). Podiel dojníc klesol Ako sa vývoj stavov na Slovensku prejavuje v kontrole úžitkovosti (KÚ) je zobrazené na grafoch 5 9. Je prirodzené, že do značnej miery kopíruje podiel mliekových a dojčiacich kráv za celú populáciu a musíme konštatovať, že po prvýkrát (k ) klesol podiel dojníc pod 80 %, aj keď percento zapojenia dojníc je vyššie ako ku koncu roku Táto skutočnosť poukazuje na to, že chovatelia dojníc vnímajú pravidelný monitoring ako užitočný zdroj informácií. Pokles chovu mliekových kráv je vidieť aj na podieloch jednotlivých plemien monitorovaných v kontrole úžitkovosti, kde najpočetnejšie holštajnské plemeno je na úrovni pod 48 % a neteší nás ani neustály pokles chovu nášho pôvodného plemena slovenského pinzgauského, ktoré je na úrovni cca 1 %. Pre doplnenie nie veľmi potešujúceho vývoja chovu kráv je Tab.1: Výsledky za všetky plemená v KÚ za Slovensko v tabuľkách 1 4 zobrazený vývoj stavov a úžitkovosti od začiatku uzávierky KÚ HD spolu uzávierky KÚ HD spolu rok mliek tuk tuk bielk rok mliek tuk tuk bielk počet počet [kg] [%] [kg] [%] [kg] [%] [kg] [%] ,95 88, ,9 123, ,92 79, ,85 124, ,91 81, ,87 122, ,87 85, ,91 123, ,92 90, ,87 126, ,78 96, ,88 126, ,9 99, ,9 129, ,9 105, ,91 131, ,83 108, ,9 133, ,91 103, ,93 138, ,9 104, ,95 139, ,83 108, ,95 142, ,84 101, ,98 145, ,75 88, ,98 142, ,48 84, ,02 137, ,77 92, ,09 143,2 3, ,73 104, ,04 144,2 3, ,81 90, ,07 149,2 3, ,85 80, ,17 157,3 3, ,02 94, ,03 156,3 3, ,06 98, ,07 169,8 3, ,9 98, , , ,95 100, , , ,99 98, , , ,88 101, , , ,85 97, , , ,91 97, , , ,9 93, , , ,91 94, , , ,89 94, , , ,89 95, , , ,89 103, , , ,87 104, , , ,87 107, , , ,88 113, , , ,89 117, , , ,86 119, , , ,85 121, , , ,84 119, , , ,85 117, , , ,84 112, , , ,87 122, , ,33 Tab.2: Výsledky za čistokrvné plemeno Slovenské strakaté počet normovaných laktácií KÚ HD (S0) počet normovaných laktácií KÚ HD (S0) rok mliek tuk tuk bielk rok mliek tuk tuk bielk počet počet [kg] [%] [kg] [%] [kg] [%] [kg] [%] ,93 96, ,86 121, ,93 88, ,89 123, ,96 92, ,84 123, ,87 97, ,87 120, ,88 99, ,91 121, ,82 105, ,89 122, ,95 111, ,9 122, , ,92 123, , ,93 124, ,95 107, ,93 127, ,92 107, ,96 130, ,8 112, , ,84 103, ,97 133, ,8 92, ,98 135, ,5 87, , ,8 95, ,03 128, ,8 108, ,12 132, ,82 96, ,07 133,3 3, ,83 80, ,08 137,3 3, ,02 96, , , ,07 101, ,03 135,1 3, ,92 102, ,1 146,6 3, ,97 105, , , , , , ,88 103, , , ,85 100, , , ,86 98, , , ,9 95, , , ,91 96, , , ,89 97, , , ,89 98, , , ,91 107, , , ,89 108, , , ,86 109, , , ,87 116, , , ,88 119, , , ,85 121, , , ,83 122, , , ,82 119, , , , , , ,83 114, , ,43 Plemenárske služby zabezpečujú prevažne analýzu individuálnych vzoriek mlieka, ale na požiadanie chovateľa aj bazénové vzorky. Výsledky využívajú zootechnici, ale aj poradcovia vo výžive. kontroly úžitkovosti na Slovensku v roku 1925 po súčasnosť. Pozitívne za tie roky môžeme hodnotiť nárast úžitkovosti, ktorý samozrejme ovplyvňuje skutočnosť, že množstvo mlieka, ktoré sa u nás spotrebuje, dokážeme vyprodukovať s čoraz menším počtom dojníc. Význam analýz mlieka Somatické bunky mlieka sú jedným z hlavných faktorov podieľajúcich sa na výslednej kvalite nakupovaného surového kravského mlieka. Počet somatických buniek (PSB) v mlieku indikuje zdravotný stav dojníc s ohľadom na výskyt mastitíd. Zdravá mliečna žľaza má PSB do 100 tisíc v ml mlieka. PSB je 8 9

6 zvyšovaný aktivitou patogénov v mliečnej žľaze, ale aj stresom, štádiom a poradím laktácie. Ich význam treba vnímať nielen zo zdravotného, ale aj ekonomického hľadiska, pretože množstvo somatických buniek (popri celkovom počte mikroorganizmov) prispieva k zatriedeniu mlieka do výslednej triedy kvality, čo sa následne odráža v tržbách za mlieko. Z toho dôvodu je nevyhnutná prevencia, a to pravidelná kontrola mastitídnych zvierat a ich následná liečba. Tento spôsob je dlhodobý, ale účinný a ekonomický. O tom, že výsledky z kontroly úžitkovosti k tomu operatívne prispievajú a sú pre chovateľov prospešné, svedčí aj graf 10, ktorý prezentuje počet analýz vzoriek mlieka na PSB na jednu kravu. Podľa vývoja v tomto roku, je predpoklad, že do konca roka bude každá krava odkontrolovaná v priemere 10 krát na PSB. V poslednej dobe je stále väčší dôraz kladený na zabezpečenie dobrého zdravia a welfare hospodárskych zvierat pre podporu bezpečnosti potravinového reťazca. Z analýz vzoriek mlieka vieme získať pomerne spoľahlivo metódou neinvazívneho monitoringu dostatok informácií, podľa ktorých môžeme posudzovať a kontrolovať zdravotný stav dojníc. Vedľa majoritných zložiek ako sú obsah tuku, bielkovín (a ich pomer tuk/bielkoviny) alebo laktózy, prípadne počet somatických buniek, sú to zložky minoritné. Ide o metabolity s úzkou väzbou na výživový stav dojníc. Metabolické dysbalancie dlhodobo patria k príčinám zníženej úžitkovosti dojníc. Spôsobujú tiež niektoré negatívne zmeny v skladbe mlieka, ktoré sú príčinou zhoršenej kvality a tým aj tržnosti dodávateľského mlieka. Ide najmä o poklesy obsahových zložiek bielkovín, beztukovej sušiny a zhoršenie technologických vlastností mlieka (napr. titračná kyslosť, bod tuhnutia), čím klesá aj nutričná hodnota mlieka. Metabolické poruchy radíme do kategórie produkčných chorôb, lebo sú dôsledkom chýb hlavne v technológii výživy a kŕmenia. Informácia o množstve močoviny v mlieku je jedným z dôležitých ukazovateľov správnosti zostavenia kŕmnej dávky. Koncentrácia močoviny v organizme počas dňa kolíše a ovplyvňuje ju množstvo ukatovateľov. Správna interpretácia výsledkov koncentrácie močoviny v mlieku veľmi vplýva na ich vierohodnosť, ktorá je pre našu organizáciu taká dôležitá. Plemenárske služby zabezpečujú Tab. 3: Výsledky čistokrvné plemeno nížinné čiernostrakaté, Holsteinské prevažne analýzu individuálnych vzoriek mlieka, ale na požiadanie chovateľa aj bazénové vzorky. Výsledky využívajú zootechnici, ale aj poradcovia vo výžive a teší nás, že práca s Plemenárskym informačným systémom (PLIS) počet normovaných laktácií KÚ HD (H0) počet normovaných 1. laktácií (H0) rok mliek tuk tuk bielk rok mliek tuk tuk bielk počet počet [kg] [%] [kg] [%] [kg] [%] [kg] [%] ,81 142, ,79 28/ , ,93 29/ ,9 153, ,93 29/ ,86 156, , ,86 141, ,92 28/ ,83 149, ,83 30/ ,85 144, ,87 29/ , ,86 28/ ,86 143, , ,95 144, ,93 27/ ,9 146, ,91 27/ ,88 137, ,87 27/ ,93 136, ,95 29/ ,89 138, ,89 28/ ,88 137, ,9 29/ ,9 140, ,93 29/ ,9 143, ,89 29/ ,9 149, ,89 28/ ,94 157, ,91 28/ ,98 162, ,99 29/ ,01 167, / ,02 169, ,01 28/ ,03 168, ,03 28/ ,06 163, ,06 28/ ,06 166, ,01 28/ ,06 173,2 3, ,05 3,14 29/ ,11 182,4 3, ,1 3,25 30/ ,21 198,9 3, ,21 3,32 30/ ,06 205,2 3, ,07 3,16 2R/ ,07 220,7 3, ,07 3,27 2R/ , , ,29 2R/ , , ,99 3,27 28/ , , ,8 3,23 28/ , , ,8 3,24 28/ , , ,87 3,21 27/ , , ,85 3,19 27/ , , ,87 3,19 27/ , , , / , , , / , , , / , , , / , , ,88 3,25 26/ , , , , , , ,83 3,26 26/ , , ,79 3,25 26/ , , ,8 3,25 25/ , , ,71 3,23 25/ , , ,77 3,24 25/ , , ,77 3,26 25/3 Graf 1: Vývoj stavov kráv podľa štatistického úradu na Slovensku Graf 3: Rozdelenie kráv podľa úžitkového typu k podľa ŠÚ SR za jednotlivé kraje Graf 5: Vývoj stavov dojníc v kontrole úžitkovosti Graf 6: % zapojenia kráv do kontroly úžitkovosti Graf 2: Vývoj podielu dojčiacich a mliekových kráv na Slovensku podľa ŠÚ SR Graf 4: Počet dojníc podľa ŠÚ SR v jednotlivých krajoch k Graf 7: Vývoj podielu mliekových a dojčiacich kráv v kontrole úžitkovosti 10 11

7 sa pre nich stáva každodennou nevyhnutnosťou a graf zobrazený na obrázku nie je pre nich žiadna neznáma. Graf 11 zobrazuje stále rastúci záujem chvateľov o túto službu. Nová služba pre chovateľa Stanovenie a interpretácia ketónov v mlieku Našou snahou je prinášať pre chovateľov dostatok informácií, ktoré by mu boli nápomocné pri konkurencieschopnosti a zabezpečení ekonomického profitu. Súčasťou prevencie je monitoring stavu dojníc po otelení, ku ktorému slúži práve stanovenie koncentrácie ketolátok alebo acetónu v telesných tekutinách. Ketóza ako produkčná porucha, teda porucha energetického metabolizmu, je u vysokoprodukčných dojníc rizikovým faktorom dojivosti, kvality mlieka a ohrozením ich reprodukcie, ale aj života. Je dôležité, avšak nie Tab. 4: Výsledky za čistokrvné plemeno Slovenské pinzgauské počet normovaných laktácií KÚ HD (P0) počet normovaných laktácií KÚ HD (P0) rok mliek tuk tuk bielk rok mliek tuk tuk bielk počet počet [kg] [%] [kg] [%] [kg] [%] [kg] [%] ,83 67, ,86 99, ,84 62, ,93 104, , ,85 103, ,79 66, ,83 98, ,04 77, ,91 99, ,68 76, ,95 101, ,73 77, ,94 101, ,76 74, ,96 104, ,77 78, ,97 107, ,74 82, ,93 109, ,71 78, ,96 115, , ,98 115, ,78 86, ,96 115, ,51 73, ,94 116, ,4 71, ,93 112, ,6 79, ,95 104, ,5 87, ,03 106, ,79 64, ,06 107,5 3, ,92 79, ,02 111,7 3, ,03 88, ,04 117,3 3, ,02 86, ,99 116,3 3, ,9 87, ,98 121,1 3, ,85 82, , , ,89 83, , , ,85 86, , , ,85 80, , , ,85 85, , , ,91 84, , , ,9 82, , , ,86 80, , , ,85 80, , , ,84 85, , , , , , ,87 92, , , ,83 95, , , ,85 97, , , ,82 98, , , ,8 98, , , , , , ,81 96, , , ,8 92, , ,47 12 jednoduché, včas rozlíšiť jej subklinickú formu. V spolupráci s našim dlhoročným partnerom, firmou BENTLEY CZECH, chceme rozšíriť analýzy vzoriek mlieka práve o identifikáciu subklinickej ketózy kráv, energetického stavu metabolizmu dojníc v stáde a tým prispieť k zlepšeniu kontroly zdravia dojníc, kvality surového mlieka, podporiť bezpečnosť mliečneho potravinového reťazca. Uplatnením certifikovanej metodiky prinesieme chovateľovi technicko organizačné opatrenia pomocou Ketosis Report. Prevencia zlepšením výživy je efektívnejšou cestou eliminácie výskytu ketóz ako jej liečba, je významná pre zníženie ekonomických strát, ktoré môžu byť ketózou zapríčinené. Veríme, že aj táto služba si nájde uplatnenie u našich chovateľov. Kontrola úžitkovosti je naďalej významným chovateľským opatrením pre šľachtenie, a to napriek presadzovaniu moderných molekulárnych metód v podobe genomického hodnotenia pri výbere zvierat. Informácie o skutočnej vlastnej úžitkovosti zvieraťa a testu úžitkovosti jeho potomstva je v šľachtiteľskej práci stále nenahraditeľná. Veríme, že aj naďalej, napriek neustálemu ekonomickému tlaku na chov dojníc, budú chovatelia, ktorí denne využívajú a pracujú s informáciami z kontroly úžitkovosti pri manažovaní svojho chovu. Ing. PÉTER GÖRÖZDI Ing. MARTA DIANOVÁ Plemenárske služby SR, š. p. Graf 8: % zapojenia do mliekovej kontroly úžitkovosti v jednolivých krajoch k Graf 10: Počet analýz na somatické bunky a ich počet na jednu kravu za rok ŠPECIALISTA NA SPRACOVANIE OLEJNATÝCH SEMIEN, RASTLINNÝCH OLEJOV A EXTRÚZIU KRMÍV Vyrábame a dodávame profesionálne stroje a technológie so širokým rozsahom výkonov. Lisovanie olejnatých semien Extrúzia krmív Filtrácia rastlinného oleja Rafinácia VYROBTE SI VLASTNÝ RASTLINNÝ OLEJ A KRMIVO SO STROJMI FARMET Farmet a.s. Jiřinková 276, Česká Skalice, Česká republika Tel.: +420/ oft@farmet.cz Graf 9: Rozdelenie populácie kráv v KÚ ( v %) k Graf 11: Počet analýz na obsah močoviny v mlieku na jednu kravu za rok Obchodné zastúpenie: ASV AGRONOVA s.r.o.; Púchovská 8, Bratislava, Slovensko Tel.: chropen@asv-agronova.sk

8 Manažment výroby mlieka: Kvalita krmiva je základ Na mliečnych farmách je efektivita využitia živín vo všeobecnosti považovaná za závažný faktor ovplyvňujúci ziskovosť. Efektívnosť krmiva a manažment nákladov preto predstavujú hlavné nástroje modernej výroby. Okrem všeobecných faktorov, akými sú vek zvieraťa, genetika, reprodukčný status alebo vonkajšie environmentálne faktory, existuje niekoľko aspektov manažmentu krmív, ktoré vykazujú vplyv na efektívnosť využitia krmív. Pri prežúvavcoch je efektivita krmív spojená s dvoma hlavnými faktormi: efektívnosť trávenia a metabolická efektívnosť. Optimalizácia stráviteľnosti Efektívnosť trávenia prežúvavcov závisí od stráviteľnosti neutrálne detergentnej vlákniny (NDV), ktorá úzko súvisí najmä s kvalitou krmovín. Sauvant et al.,2013 ukázali, že zvýšenie príjmu sušiny už o 1 % (v relatívnej závislosti od živej hmotnosti zvieraťa) znižuje stráviteľnosť organickej hmoty, pretože sa skracuje čas prechodu tráviacim traktom. Stráviteľnosť vlákniny taktiež korešponduje negatívne pri každých 10 % zvýšenia koncentrácie v potrave, pretože sa znižuje ph hodnota. Baktérie navyše potrebujú degradovateľné bielkoviny na trávenie vlákniny, preto nedostatok bielkovín ďalej Tab. 1: Koncentrácia N látok a energie v krmive dojníc počas laktácie (650 kg ž.h.; kg mlieka) štádium laktácie N-látky [%] koncentrácia energie [NEL.MJ] začiatok ,0 stred 15 6,5 koniec 12,5 5,8 státie na sucho 11,5 4,9 pred pôrodom 14,5 6,2 znižuje stráviteľnosť organickej hmoty. Tieto interakcie medzi stráviteľnosťou organickej hmoty a vlákniny môžu predstavovať straty od 0 do 28 MJ celkovej energie za deň, čo môže predstavovať rozdiel až 9 litrov mlieka za deň. Zvýšené trávenie krmiva v tráviacom trakte hospodárskych zvierat kvôli vyššej miere obratu niektorých tráviacich enzýmov môže zlepšiť efektívnosť premeny krmiva alebo živín. Táto zvýšená stráviteľnosť krmiva alebo živín je možná dvoma spôsobmi: šľachtením zvierat s lepším trávením krmiva alebo špecializovaným šľachtením rastlín za účelom zvýšenia nutričnej hodnoty krmovín. Navyše, fytogénne prídavky do krmív sú účinné pri zlepšovaní degradovateľnosti vlákniny. Taktiež dokážu stimulovať produkciu enzýmov v tenkom čreve. Optimalizácia metabolickej činnosti V posledných rokoch sa vo výžive dojníc najčastejšie skrmujú zmiešané kŕmne dávky (TMR). Pri ad libitnom kŕmení TMR (z toho % by malo byť z objemových krmív) je možné pri správnej štruktúre, naprogramovanej receptúre a jej dodržiavaní počas prípravy zabezpečiť stabilitu bachorovej fermentácie, zvýšiť úžitkovosť, možno obmedziť aj tráviace problémy v 1. fáze laktácie podmienené zlepšením príjmu sušiny, chutnosťou krmiva a chuťou zvieraťa. Okrem naprogramovaného reálneho príjmu sušiny (s limitovaným obsahom NDV) je veľmi dôležitá koncentrácia dusíkatých látok a zdrojov energie a zosúladenie ich degradovateľnosti. Odporúčaný podiel dusíkatých látok na začiatku laktácie dojníc je % pri optimálnom podiele aminokyselín potrebných pre tvorbu mliečnej bielkoviny. Sacharidy (štrukturálne a neštrukturálne) a tuky ako zdroje energie, taktiež prívod minerálnych látok, vitamínov, špecificky účinných a doplnkových látok, ako aj dostatočný prívod pitnej vody Tab. 2: Maximálna hladina dusičnanov pre jednotlivé kategórie HD teľatá do 6 mes. <700 jalovice od 6 mes. do inseminácie 1000 dojnice (neoplodnené a teľné do 180 dní prvé 2 trimestre) 1500 dojnice (posledných 100 dní laktácie, posledný trimester) 2500 zasušené, rujné jalovice, dojčiace kravy s teľatami 2500 hygienicky nezmenenej do značnej miery prispievajú k efektívnosti živočíšnej produkcie a zdraviu zvierat. So znižovaním stavov dobytka dochádza v poľnohospodárstve k prebytku pôdy pre pestovanie objemových krmív. V súčasnosti je možné produkovať čo najväčšie množstvo potrebných živín v ich optimálnom pomere. Štruktúra krmovín pestovaných v poľnohospodárskych podnikoch by mala zodpovedať aktuálnej potrebe glycidových a bielkovinových krmív. Ideálne by bolo, keby krmoviny dozrievali kontinuálne. Všetky plodiny menia počas rastu svoju výživnú hodnotu. Ak sa nám podarí dodržať optimálnu fázu zberu a spracovania, získame vysoký obsah živín a energie. Najdôležitejšou charakteristikou kvality je príjem sušiny. Energetická zložka krmiva sa vyjadruje hodnotami netto energie pre laktáciu NEL a netto energie pre výkrm NEV. Potreba NEL pre produkciu každého kilogramu mlieka vychádza z obsahu brutto energie mlieka. Táto je známa a predstavuje pre jeden kilogram štandardného mlieka s obsahom 4 % tuku a 12,8 % sušiny 3,1 MJ. Energetická efektivita závisí od tvorby metánu a amoniaku v bachore. Počas fermentácie sa časť energie stráca pri tvorbe metánu z CO 2 a H 2. Tieto straty tvoria 4 až 10 % hrubej energie z krmiva a zvyšujú sa so zvyšujúcou sa stráviteľnosťou vlákniny. Je známe, že typ krmiva má významný vplyv na úroveň produkcie metánu: tvorba metánu sa znižuje vysokou úrovňou degradovateľného škrobu, nízkou úrovňou vlákniny, vysokou úrovňou polynenasýtených mastných kyselín, vysokou úrovňou stredného reťazca mastných Straty bielkovín vysokoprodukčných dojníc kyselín alebo vysokej úrovne koncentrátu v potrave. Len málo štúdií sa zaoberalo vplyvom genotypu na fermentáciu metánu v tráviacom trakte prežúvavcov. Zlepšovanie zdravia zvierat pomocou správneho manažmentu a najlepšieho kŕmenia pomáha znižovať straty. Napríklad, produkcia mlieka sa znižuje pri zvyšujúcom sa počte somatických buniek v mlieku. Aj kvôli acidóze sa stráca energia pri procesoch v bachore v kombinácii so zníženou produkciou mliečneho tuku a mlieka. Rovnováha bielkovín medzi bachorom a tenkým črevom Pri dojniciach môže nízka hladina bielkovín v diéte spôsobiť zhoršenú efektívnosť využitia krmiva. Bielkovinová efektívnosť je vyjadrená ako podiel tvorby mliečnych bielkovín (kg.deň - 1 ) vo vzťahu k príjmu bielkovín (kg.deň -1 ) a vo všeobecnosti je pri dojniciach veľmi nízka. Dojnica, ktorá produkuje 30 litrov mlieka denne (3,3 % dusíkatých látok), potrebuje 3,5 kg bielkovín v potrave. To znamená, že len Tab. 3: Vplyv výšky produkcie na dennú syntézu látok dojnicami produkcia mlieka na dojnicu syntéza živín [kg.deň -1 ] bielkoviny [32 g.l -1 ] 0,96 1,28 1,6 tuk [40 g.l -1 ] 1,2 1,6 2,0 laktóza [48 g.l -1 ] 1,44 1,92 2,4 mliekom vylúčené organické látky 3,6 4,8 6,0 necelých 30 % bielkovín z potravy sa využíva na tvorbu mliečnych bielkovín. Straty tvoria viac než 70 % podľa obsahu močoviny v moči kvôli nadbytku amoniaku v bachore. Aj keď väčšina problémov v tejto oblasti sa spája s predávkovaním NL, reprodukčnú disharmóniu môže spôsobovať aj nedostatok dusíkatých látok (NL) v kŕmnej dávke. Paradoxne tiež v dôsledku predávkovania NL (tentokrát relatívneho). Pre pochopenie účinku dusíka v tele si treba pripomenúť jeho kolobeh v organizme. Z degradovateľných n látok v bachore vzniká amoniak, ktorý by mali byť schopné pretvoriť bachorové mikroorganizmy na cennú mikrobiálnu bielkovinu. Ak je kŕmna dávka vyvážená, v bachore nezostáva takmer žiadny amoniak. Na to však potrebujú bachorové mikroorganizmy dostatočné množstvo ľahko dostupných cukrov. Okrem optimálneho množstva ich potrebujú dodať v správnom čase. Vysokoúžitkové dojnice dostávajú bežne okolo 4 kg n látok živočíšne bielkoviny mlieko hovädzie mäso produkcia na deň (z toho je v bachore stráviteľných 2 2,5 kg). K tomu treba v kŕmnej dávke dodať % škrobu (z toho % degradovateľného škrobu 4,5 kg denne). Okrem toho potrebujeme dodať aj ľahko degradovateľné cukry. Našťastie, už je dávno prekonaná myšlienka, že cukry sú najväčším nepriateľom v produkcii mlieka. Minimálna hladina cukru pre dojnice je g na deň. Napr. v špičkových maďarských chovoch využívajú až gramovú dávku cukru (t. j. 4 6 % v sušine základnej kŕmnej dávky). Pri skrmovaní močoviny dojniciam dochádza k jej veľmi rýchlej degradácii na amoniak. Pre absorpciu amoniaku bachorovou mikroflórou je v tomto prípade vhodné použiť rýchlo degradovateľné cukry, napr. melasu. Iná je situácia pri použití chránenej močoviny. Tá sa rozkladá pomalšie. V tomto prípade je vhodným zdrojom energie trávna siláž s vysokým obsahom cukru, pretože cukor je dostupný až po rozložení bunkovej steny, čo je takmer ideálna synchronizácia Tab. 4: Množstvo vylúčeného dusíka, fosforu a metánu pri produkcii jedlých bielkovín rôznymi kategóriami hovädzieho dobytka vylúčené zvieratami v prepočte na 1 kg jedlých bielkovín N [g] P [g] CH4 [kg] 10 kg ,0 20 kg ,6 30 kg ,4 500 g ž. h , g ž. h ,

9 močoviny. Pri použití repkového, resp. slnečnicového extrahovaného šrotu dochádza k pomerne rýchlemu uvoľňovaniu amoniaku (rýchlejšiemu ako zo sóje). K tomuto zdroju n látok je vzhľadom na podobnú rýchlosť rozpúšťania škrobu vhodné použiť pšenicu a jačmeň, resp. narušené zrno kukuričnej siláže či miagané vlhké kukuričné zrno. Pre pomaly degradovateľný zdroj n látok sójového extrahovaného šrotu je ideálnym partnerom klasický kukuričný šrot. Úlohou výživárov je vybilancovanie (synchronizácia) zdrojov n látok a energie podľa vyššie spomínaných kritérií. Efektívnosť využitia dusíka v závislosti od kvality krmiva Amoniak putuje do krvi, moču a mlieka Na úvod sme spomínali, že k predávkovaniu NL môže dôjsť aj pri ich nedostatku v kŕmnej dávke. Ide o relatívne predávkovanie v dôsledku nesynchronizovanej degradácie zdrojov n látok a energie. Prebytok amoniaku sa dostane do krvi, ďalej do pečene, kde z neho vzniká močovina (jej produkcia oberá dojnicu o energiu). Močovina je konečným produktom premeny dusíka a pochádza z dvoch zdrojov: 1. nevyužitý amoniak v bachore je konvertovaný do močoviny v pečeni, 2. močovina vzniká počas katabolizmu aminokyselín v tele. Je dokázané, že obsah močoviny je v mlieku citlivým indikátorom rovnováhy medzi hodnotou a vhodnosťou stráviteľného hrubého proteínu a energie z krmiva, a napomáha merať efektívnosť využitia proteínov (Arunvipas et al., 2007). Aj podľa Hanuša et al. (2008) je obsah močoviny v mlieku dobrým ukazovateľom pre posúdenie energeticko bielkovinovej rovnováhy vo výžive dojníc vo vzťahu k úžitkovosti. V zmiešanom mlieku od zdravých dojníc a pri optimalizovanej výžive sa obsah močoviny pohybuje od 3,00 do 5,00 mmol.l -1 (180 až 300 mg.l -1 ) (Kološta, 2003). Vysoký obsah močoviny v mlieku nad 30 mg.100.ml -1 sa pozoruje vtedy, keď je v kŕmnej dávke prebytok dusíkatých látok alebo relatívny nedostatok energie. Ďalšími dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú obsah močoviny sú podiel vody a sušiny v kŕmnej dávke, pastva, genetické faktory, zdravotný stav dojnice, zvlášť správna funkcia čriev, obličiek a tiež čas odberu vzoriek v závislosti od doby kŕmenia. Za zaujímavé možno pokladať aj kolísanie obsahu močoviny v závislosti od dojenia. Objavili sa aj sezónne odchýlky. Najvyššia koncentrácia močoviny sa namerala od júla do septembra. Nízke koncentrácie sa zistili v prvých 60 dňoch laktácie; k zvýšeniu hodnôt močoviny dochádza medzi 60. a 150. dňom. Z rôznych dôvodov znížený obsah močoviny v mlieku korešponduje rovnako so zhoršením teploty tuhnutia mlieka o 1 až 2 C. Paradoxne, obdobné zvýšenie obsahu močoviny v mlieku môže teplotu tuhnutia zlepšovať. Táto močovina cirkuluje v krvi. Močovina je eliminovaná dvoma spôsobmi: prvým je vylučovanie močom a druhým je jej transfer do mlieka. Práve obsah močoviny v mlieku sa používa už niekoľko rokov (u nás) na posúdenie dusíkovej výživy dojníc. Problémom však je obsah močoviny v krvi. Podľa výsledkov Nouriziho et al., 2010 majú dojnice s obsahom močoviny v mlieku od 12 do 14 mg.l -1 o 15 % vyššiu plodnosť ako dojnice s hodnotou nad 18 mg.l -1. Pri porovnaní intervalu mg.l -1 a spomínanej vysokej hodnote obsahu močoviny bola zaznamenaná o 8 % vyššia plodnosť. Na prepočet obsahu močoviny v mlieku a krvi treba prvú hodnotu vynásobiť číslom 2. Poviete si, že my v chove určite taký vysoký obsah močoviny nemáme. Avšak vôbec nie je problém dosiahnuť v skupine rozdojovaných kráv hodnoty až nad 30 mg/l močoviny v krvi. Je snaha udržať hodnotu tohto parametra medzi mg.l -1. Pri týchto hodnotách nie je problém produkovať viac ako kg mlieka na dojnicu za laktáciu (poznáme aj chov s priemerom kg pri obsahu močoviny 25 mg.l -1 ). Problém však spôsobuje vysoký obsah amoniaku v skupine rozdojovaných kráv ( deň). Tie sú najcitlivejšie z hľadiska ich zapojenia do reprodukcie. Jedna vec je, ako máme vypočítanú kŕmnu dávku. Druhá vec je, aké je skutočné zloženie základnej kŕmnej dávky (ZKD) pred dojnicami. Pri meraniach obsahu NL na týždennej báze a v 5 chovoch sa zistili pomerne veľké rozdiely. Napr. na jednej vysokoprodukčnej farme (priemer nad kg mlieka) zaznamenali údaje o intervale 14 18,5 % n látok (plánovaný obsah NL bol pritom 17 %). Preto je veľmi dôležité časté meranie živinového zloženia ZKD. Ináč môže veľmi ľahko dôjsť k situácii, že krátkodobé vystavenie dojnice nadbytku n látok spôsobí embryonálnu mortalitu, čo samozrejme narušuje reprodukčný cyklus dojnice. Bez stanovenia skutočného obsahu n látok v ZKD sa bude príčina tohto stavu zisťovať len veľmi ťažko. Za predĺženou servis periódou či medziobdobím je teda často raná embryonálna mortalita. Rast produkcie mlieka a reprodukcia Na to treba v ZKD viac n látok, na čo reagujú dojnice veľmi citlivo. Na druhej strane, v spomínanom pokuse došlo k skráteniu intervalu medzi otelením a prvou rujou. K tomu dochádza najmä pri synchronizovanom zásobení energie a n látok. Takže k predĺženiu servis periódy mohlo v konečnom dôsledku dôjsť aj v dôsledku ranej embryonálnej mortality pri predávkovaní dusíkom. Vysoká koncentrácia močoviny v krvi znižuje ph maternice (pod 6,8). Prostredie sa stáva pre embryo nevhodným a to zahynie. Je zaujímavé, že vysoký obsah močoviny v krvi môže ovplyvniť podiel minerálov (Mg, K a P) v maternici avšak len pri veľmi vysokých dávkach n látok v ZKD (nad 23 %). Významnejší je však pokles obsahu progesterónu v krvi (ktorý zabezpečuje prežitie embrya v maternici). Naopak, zvyšujúci sa obsah prostaglandínov má škodlivý vplyv na ďalší vývoj embrya. Zvýšená hladina n látok v ZKD nemá vplyv na obsah progesterónu v krvi pri nasucho stojacich kravách. Podľa Butler (1998) ani extrémne vysoké dávky n látok (nad 25 %) nemali za následok pokles hladiny progesterónu v krvnej plazme. Negatívna energetická bilancia Je ďalším problémom v skupine pripúšťaných dojníc. Tá má za následok aj zníženie hladiny progesterónu v krvi. Ak je navyše v ZKD nadbytok n látok, redukcia hladiny progesterónu je ešte výraznejšia. Ak je v ZKD navyše 1 g N-látok, organizmus dojnice potrebuje navyše 55,6 kj degradovateľnej energie (DE). To znamená, že pri príjme 23 kg sušiny na dojnicu za deň zvýšenie obsahu n látok o 1 % v TMR (náhodný výkyv) oberá dojnicu o 27,8 MJ DE, to predstavuje potrebu energie na produkciu 2 kg mlieka. Najmä pri kravách v 2. a vyššej laktácii dochádza následkom nadmerných koncentrácií n látok v ZKD k poškodeniu pečene. Na obličky zas môže mať negatívny dopad vysoký obsah mykotoxínov v krmivách (najmä DONu v kukuričných silážach tak to bolo v sezóne 2010). Ak obličky nefungujú tak ako majú, dochádza k zvýšeniu obsahu močoviny v krvi. To má zas veľmi negatívny vplyv na regeneračné schopnosti pečene. Takže aj malý detail sa môže prejaviť na nevratnom priebehu akejkoľvek životnej funkcie, čo v konečnom dôsledku môže znásobovať dopad iného problému. Z vyššie uvedených príčin je dôležité sledovať hladinu močoviny v krvi (mlieku). Ak má totiž farma v poriadku reprodukciu, môže produkovať dostatočný počet jalovíc nielen na obnovu stáda (čím zvyšuje vlastný genetický pokrok), ale aj na predaj jalovíc, čo zas predstavuje veľmi dobrý zdroj príjmov pre farmára. Kvalitná fermentácia krmív Pri výrobe siláží stojíte pred alternatívou: použiť či nepoužiť konzervačný prostriedok. Na rozdiel od severnej Európy si nemusíme tak často pomáhať používaním silážnych kyselín. Namiesto toho vieme použiť zavädanie a inokulanty na báze baktérií mliečneho kvasenia. Organické kyseliny sú inak drahšie, navyše môžu spôsobovať dojniciam rozličné zdravotné problémy. Zvieratá konzumujúce takto ošetrené trávne siláže mali podľa zistenia O Kielyho et al. (2002) síce vyšší príjem n látok na deň (210 vs. 195 g), mali však nižšiu tvorbu mikrobiálnej bielkoviny (83 vs. 94 g.deň -1 ). Na druhej strane mali aj významne vyššiu hladinu amoniaku v krvi (4,59 vs. 3,96 mmol.l -1 (normálna hladina je 3,5 5 mmol.l -1 ). Navyše, kyselinou ošetrené trávne siláže mali vyššiu hodnotu ako siláže bez prídavku (4,39 mmol.l -1 ). Patrik O Kiely skúmal v tom istom roku aj vplyv zavädania a použitia biologického konzervantu na kvalitu trávnych siláží. Okrem pozitívneho vplyvu na kvalitu fermentačného procesu (nižšie ph, viac kyseliny mliečnej a menej octovej) zistil aj nižšiu tvorbu voľného amoniaku (pri súčasnom zavädaní a použití inokulantu). Pri prepočte jeho výsledkov na 10-kilogramovú dávku nezavädnutej a neošetrenej trávnej siláže na deň príjme dojnica v tomto krmive až 20 % celodennej produkcie amoniaku. Pokus Dr. Kielyho je jedným z dôkazov vplyvu kvality krmív na reprodukciu dojníc. Nadbytok nitrátov škodí reprodukcii Na otázku, či niekto z prítomných chovateľov meria hladinu nitrátov v objemových krmivách, resp. ZKD na svojej farme sa obyčajne nezdvihne mnoho rúk. Všeobecným javom je, že chovatelia si často neuvedomujú dôležitosť nitrátov pre zdravie svojich dojníc. Vysoká koncentrácia nitrátov môže bežne nastať v lucernovej i trávnej siláži, ale aj v kukuričnej siláži a to aj v prípade, ak tieto plodiny hnojíme veľmi nízkymi dávkami dusíkatých hnojív. Prečo? Lebo sa nedodrží správny čas ich aplikácie. Posledná dávka dusíkatých hnojív sa aplikuje spravidla 4 týždne pred zberom plodín. Je veľmi dôležité dodržať tento časový odstup. Inak sa totiž nepodarí rastlinám pretransformovať nitráty hnojiva na bielkoviny vlastného tela. Ak počas tohto obdobia neprší, dusičnany sa nemajú možnosť rozpustiť v pôde a to ovplyvní ich koncentráciu v plodinách. Aké sú dôsledky vysokej hladiny nitrátov v krmivách? Veľmi zriedkavé sú nimi spôsobené akútne problémy (methemoglobinémia neschopnosť krvi viazať kyslík). Hlavné negatívne prejavy (pokles príjmu sušiny a produkcie mlieka) boli síce zaznamenané s dojnicami s chronickými problémami z predávkovania dusičnanmi, neboli však preukazné. Ako sa prejavuje vysoký podiel dusičnanov v krmivách? Pokles príjmu sušiny dosahuje 1 1,5 kg (ten však môže nastať napr. aj od subklinickej acidózy). Priame negatívne pôsobenie na trávenie dojníc sa odvíja od premeny dusičnanov na dusitany, ktoré majú antibakteriálny účinok na bachorovú mikroflóru. Viditeľnejšia ako poruchy trávenia je raná embryonálna mortalita a aborty. Prečo? Podobne ako pri amoniaku aj dusičnany majú negatívny vplyv na hladinu progesterónu v krvi (pri prekročení ppm v sušine). Pri analyzovaní situácie v chovoch dojníc dospel tím odborníkov k pomerne vysokému podielu (20,2 35,8 %) fariem s nežiaducim obsahom dusičnanov v krmivách (nad mg. kg -1 sušiny). Pritom predstavuje vyššie riziko výskyt dusičnanov v kukuričnej siláži, ktorej sa skrmuje oveľa viac ako lucernovej siláže. Práve preto je dôležité, aby farmári aspoň občas kontrolovali hladinu dusičnanov vo svojich krmivách. Pomôckou, ktorá by mala farmárom uľahčiť orientáciu je hodnota ppm to je maximálny obsah dusičnanov v kg sušiny ZKD. Analýza na dusičnany nie je finančne náročná a zvládne ju takmer každé laboratórium. Starostlivosť o dojnice v prechodnom období Veľkou chybou manažmentu výživy je, ak sa menej kvalitné krmivá podávajú suchostojacim kravám a jaloviciam. Často sa tak stáva z ekonomických príčin. Treba si však uvedomiť, že väčšina živín je v tomto čase prijímaná z objemových krmív. Problémy, ktoré vzniknú skrmovaním nevhodných komponentov v tomto období ohrozujú zdravie (vrátane reprodukcie) a produkciu dojníc v nasledujúcej laktácii. Vysoké dávky kukuričnej siláže (nad 50 % sušiny objemových krmív) sú nebezpečné z hľadiska možného pretučnenia kráv. Tým si totiž zarábame na negatívnu energetickú bilanciu, ketózu, nižšiu produkciu a zhoršenú reprodukciu (najmä prostredníctvom nižšej hladiny progesterónu v krvi). Pri skrmovaní bielkovinových siláži je dôležité dávať pozor na 16 17

10 obsah NL, vápnika (Ca) a draslíka (K) v nich. Sledovať treba najmä obsah K v krmivách: jeho vysoké dávky v období státia na sucho spôsobovali uľahnutie kráv po pôrode. Nešlo však o klasickú mliečnu horúčku, ale o antagonizmus medzi K a Mg (horčíkom). V dôsledku poklesu hladiny Mg spôsobujú symptómy podobné tetánii. Toto ochorenie bolo pred rokmi známe ako pastevná tetánia. Kalciová injekcia podaná v domnienke, že ide o mliečnu horúčku, môže takéto zviera zabiť. Dôležitým rozlišovacím znakom je ochota zvierat žrať (skúste im doniesť krmivo) a celková životaschopnosť dojnice postihnutej pastevnou tetániou (s výnimkou toho, že dojnica nie je schopná vstať). Ak dokážete rozlíšiť tieto dva problémy, zachránite život dojnice. Nedostatočná bielkovinová výživa a nízke dávky minerálov (hlavne Ca) môžu spôsobiť nedostatočné kontrakcie maternice pri pôrode a po ňom. Po pôrode môže dôjsť k zadržaniu časti tekutín v maternici (1 1,5 l). Nie je to síce také časté ako zadržanie lôžka, môže však rovnako skončiť metritídou. Vylučovanie dusíka vo výkaloch a močom Vylučovanie močom je zapríčinené neefektívnym využitím absorbovaných bielkovín na udržiavanie a syntézu mlieka a bielkovín v tele. Ďalší dobrý indikátor je hladina MUN (dusík močoviny v mlieku v mg/l alebo dl mlieka): viac MUN znamená zhoršenú efektívnosť bielkovín. V bachore sa amoniak (NH 3 ) produkuje deamináciou aminokyselín alebo nebielkovinových zlúčenín (napr. močovina a amidy). NH 3 môže byť využitý pre mikrobiologický rast, ak je dostupná energia. Tiež môže unikať spodným gastrointestinálnym traktom alebo byť absorbovaný cez bachorovú stenu, odkiaľ prechádza do krvi a pečene, v ktorej amoniak prechádza do močoviny. Tá potom putuje späť do bachora cez sliny a bachorovú stenu alebo sa vylučuje v moči. Nedostatok bielkovín rozložiteľných v bachore negatívne ovplyvňuje tvorbu mikrobiálnych bielkovín a teda znižuje stráviteľnosť vlákniny. V tomto prípade sa pomaly znižuje príjem krmiva, pretože sa znižuje rýchlosť prechodu tráviacim traktom a následne bachorová tvorba prchavých mastných kyselín (najmä acetátu) znižuje tvorbu mliečneho tuku. Na druhej strane, nadbytočné rozložiteľné bielkoviny môžu znamenať vyššie straty bielkovín a môžu ovplyvniť zdravie a plodnosť. Krava spotrebuje 7,3 kcal energie na každý gram amoniaku, ktorý je v pečeni premenený na močovinu. Obsah močoviny v mlieku predstavuje dôležitý nástroj na monitorovanie výživy dojníc. Ako odpad metabolizmu bielkovín umožňuje vytvoriť uzávery ohľadne príjmu bielkovín a energie. Zlepšená fermentácia v bachore Aby sa optimalizovalo efektívne využitie bielkovín, bachoru musí byť dodané dostatočné množstvo bielkovín, respektíve zdrojov dusíka na jednej strane a dostatočná energia (s vyvážením medzi fermentujúcou organickou hmotou a štrukturálnymi sacharidmi) na strane druhej. K zlepšeniu fermentácie tiež prispieva prísun minerálov a vitamínov a vody najvyššej kvality. Okrem toho môže byť bachorová mikroflóra priamo ovplyvnená a optimalizovaná niekoľkými prídavkami do krmiva (napr. fytogénnymi). V tenkom čreve sa časť bielkovín vyhne degradácii v bachore. V tomto prípade je stráviteľnosť tzv. BYPASS bielkovín ovplyvnená surovinami na 50 až 95 %. Preto vysokokvalitné suroviny vykazujú dobrú stráviteľnosť s ohľadom na štiepenie bielkovín. Napríklad, v sójovej múčke pochádza 90 % metabolizovaných bielkovín z BYPASS bielkovín v porovnaní s 56 % metabolizovaných bielkovín, ktoré sú výsledkom degradácie v bachore. Výzvy v rámci ziskovosti mliečnej výroby zdôrazňujú dôležitosť expertízy na výživu a optimálny manažment kŕmenia, ktoré umožňujú hospodárskemu dobytku dosiahnuť svoj úplný genetický potenciál. V chove dojníc je dôležité sústrediť sa na efektívnosť kŕmenia z hľadiska optimalizácie využitia sušiny a tým dosiahnuť lepšie výsledky v produkcii mlieka. Výhody fytogénnych prídavkov do krmiva Fytogénne produkty vysokej kvality, dostupné na trhu obsahujú esenciálne oleje, bylinky a koreniny, ktoré preukázateľne zvyšujú efektivitu využitia krmiva prirodzeným spôsobom. Nielenže prispievajú k optimalizácii výkonu a ziskovosti, ale sú aj najlepšou voľbou pri redukcii emisií z chovu hospodárskych zvierat. Testovaním v pokusoch na zvieratách bolo potvrdené, že redukujú tvorbu amoniaku v bachore. Taktiež dokážu stimulovať produkciu enzýmov v tenkom čreve. Tieto kŕmne doplnky sú spotrebiteľmi dobre prijímané, očakáva sa od nich skvelá budúcnosť v živočíšnej výrobe a prínos k bezpečnosti produktov živočíšneho pôvodu. Fytogénne prídavky do krmív výrazne zvyšujú mikrobiálnu efektívnosť bielkovín. Napomáhajú viazaniu a ochrane BYPASS bielkovín a tým zlepšujú efektivitu bielkovín a krmiva. Pri kravách preukázateľne znižujú znehodnocovanie škrobov v bachore, čím znižujú riziko acidózy. V súčasnej dobe sú k dispozícii vedecky zdôvodnené a dostatočne spoľahlivé údaje o degradovateľnosti živín a črevnej stráviteľnosti aminokyselín, ktoré sú v súlade s právnymi normami EÚ. Nevyrovnaná úroveň výživy (nedostatok energie, prebytok n látok, resp. nedostatky v minerálnej výžive) sa prejavuje na zložení mlieka, ako aj na jeho technologickej kvalite. Z pohľadu prvovýroby mlieka sa to následne prejaví v ekonomických stratách pri speňažovaní mlieka. Na základe údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) musíme konštatovať, že trend poklesu dojníc je naďalej alarmujúci. Intenzifikáciou chovu dojníc dochádza ku zvýšenej produkcii maštaľného hnoja a hnojovice, tým aj k nadbytku dusíka v lokalitách s vysokou koncentráciou zvierat, čo má negatívny vplyv na životné prostredie. Narastá riziko kontaminácie povrchových a podzemných vôd a znečistenia atmosféry. Záver Vo výžive zvierat možno vylučovanie dusíka a fosforu do životného prostredia výrazne znížiť: 1) Kŕmením jednotlivých kategórií zvierat živinovo vybilancovanými krmivami: využitím nových poznatkov v oblasti potreby živín prispôsobením obsahu živín v kŕmnych zmesiach so stúpajúcou živou hmotnosťou, resp. zmene produkcie fázovým kŕmením 2) Zlepšením receptúr kŕmnych zmesí: exaktným hodnotením výživnej hodnoty krmív lepším využitím špecifických vlastností disponibilných zdrojov krmív znížením obsahu dusíkatých látok v kŕmnych zmesiach využitím aminokyselín redukciou množstva fosforu prostredníctvom voľby vhodného zberového štádia krmovín 3) Zlepšením využitia krmív: využitím výkonnejších genotypov zvierat optimalizáciou produkčnej techniky (zamedzenie strát krmív) využitím povolených doplnkových stimulačných látok. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV doc. MÁRIA CHRENKOVÁ, CSc. Ing. ĽUBICA CHRASTINOVÁ, PhD. Ing. MATÚŠ RAJSKÝ, PhD. Ing. ZUZANA FORMELOVÁ, PhD. Ing. ZUZANA MLYNEKOVÁ, PhD. NPPC Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra Nebezpečné mykotoxíny v silážach Vysoká nutričná hodnota a hygienická kvalita krmív je základným predpokladom dobrého zdravotného stavu a vysokej úžitkovosti hovädzieho dobytka. Potenciálnym nebezpečenstvom pre zdravotný stav a produktivitu zvierat je aj kontaminácia krmív plesňami a mykotoxínmi. Rozvoj plesní v krmivách je spojený s rozkladnými procesmi, ktoré spôsobujú deštrukciu biomasy, ale aj tvorbou sekundárnych metabolitov. Je známe, že mikroskopické huby vytvárajú okolo rôznych metabolitov, nie všetky sú však škodlivé. V súčasnosti je popísaných vyše 400 druhov mykotoxínov. Pri ich sledovaní sa vychádza z dvoch kritérií hodnotenia. Prvým sú mykotoxíny, ktoré sa vyskytujú najčastejšie a ich účinky sú známe. Druhým sú tie, o existencii ktorých síce vieme, ale máme o nich minimálne toxikologické údaje. Témou mykotoxínov sa mikrobiológovia zaoberajú niekoľko desiatok rokov. Scudamore a Livesey už v roku 1998 popísali najčastejšie filamentózne huby Fusarium spp. Alternaria spp. Penicillium roquerforti Aspergillus fumigatus Aspergillus flavus Aspergillus parasiticus Byssochlamys spp. Paecilomyces varioti Monascus ruber Mykotoxín aflatoxín fumonizín Tab. 1: Dôležité mikroskopické huby a ich mykotoxíny v krmivách a silážach T-2 toxín deoxynivalenol (DON) vomitoxín a kyselina fusáriová potenciálne mykotoxíny deoxynivalenol (DON), nivalenol, T-2 toxín, HT-2 toxín, diacetoxyscirpenol (DAS) a iné trichotecénové zlúčeniny, zearalenón, moniliformín, fumonizíny, kyselina fusariová alternariol, alternariol monometyl éter, altuén, kyselina tenuazonová PR toxín, patulín, roquefortiny, kys. penicilínová, kys. mykofenolínová fumitremorgény, verrukulogén, fumigaklavíny, gliotoxín aflatoxíny, kys. kojová, kys. cyklopiazonová aflatoxíny, kys. kojová, kys. cyklopiazonová patulín, kys. byssochlamová patulín, kys. byssochlamová monakolíny, citrinín Tab. 2: Prejavy účinku mykotoxínov na hovädzí dobytok zearalenon (ZEA) Detail kontaminácie kukuričného klasu hubami rodu Fusarium. vyskytujúce sa filamentózne huby v krmivách a silážach a ich sekundárne metabolity (tab. 1). Mykotoxíny majú na základe svojej štrukturálnej mnohotvárnosti široké spektrum účinnosti, sú mimoriadne stabilné a nebezpečné. Patria k prírodným toxínom, preto sa ich výskyt v poľnohospodárskych plodinách, krmivách a následne aj v živočíšnych potravinách z roka na rok mení. Ak sa v krmive vytvoria, je takmer nemožné sa zbaviť ich toxicity bežnou úpravou. Veľmi kyslé prostredie, fermentačný proces pri silážovaní a dokonca ani vysoká teplota (do 100 C) nemajú preukazný vplyv na ich elimináciu. Nachádzame ich v objemových krmovinách, v silážach ale najviac v obilninách. Už relatívne slabé zaplesnenie krmiva (< 1000 spór na 1 gram) Účinok znižuje mliečnu úžitkovosť, zhoršuje plodnosť a oslabuje imunitný systém poškodzuje pečeň a znižuje mliečnu úžitkovosť dráždi kožu a gastrointestinálny trakt, vyvoláva preháňanie, znižuje produkciu mlieka, poškodzuje ústnu sliznicu zhoršuje mliečnu úžitkovosť, znižuje obsah tuku v mlieku spôsobujú odmietanie krmiva, dermatotoxikózy estrogénne účinky, zhoršuje zabrezávanie, vyvoláva skorú embryonálnu mortalitu môže vytvoriť také množstvá mykotoxínov, ktoré vyvolávajú poruchy zdravotného stavu zvierat. V zaplesnenom krmive sa nikdy nevyskytuje iba jeden toxín. Vďaka synergickému účinku toxínov sa ich negatívny vplyv na organizmus znásobuje. Kedy a kde mykotoxíny vznikajú? Keďže mykotoxíny sú metabolitmi mikroskopických húb plesní, ich vznik musíme hľadať práve u nich. Zdrojom mikroskopických húb je najčastejšie pôda. K ich šíreniu dochádza vegetatívne a spórami, ktoré sa v prostredí šíria vetrom a hmyzom. K primárnemu vstupu do krmív preto dochádza už na poli počas rastu krmovín, v čase ich dozrievania, zberu, ale aj počas skladovania. Vedľa povrchovej kontaminácie má svoje nezastupiteľné miesto aj mechanické poškodenie rastlín, tkanív a semien. Množenie plesní môže uľahčiť vlhké a teplé počasie. Veľká časť mykotoxínov obsiahnutých v krmivách teda vzniká ešte počas vegetačného obdobia pred ich zberom, konzerváciou 18 19

11 Stabilita siláží Stabilita siláží je základným preventívnym opatrením proti šíreniu plesní a tvorbe mykotoxínov. Udržať ju je však možné iba v prísne anaeróbnom prostredí. Práve z toho dôvodu sú dôkladné zakrýnežiaduca látka aflatoxín B1 fumonizín B1 a B2 Tab. 3: Maximálne limity najvýznamnejších mykotoxínov v krmivách pre hospodárske zvieratá (podľa Odporúčania komisie 2006/576/ES) ochratoxín A deoxynivalenol zearalenon produkt pre účely výživy zvierat komponenty kŕmnych zmesí doplnkové a kompletné krmivá s výnimkou - krmív pre dojnice, teľatá, ovce, kozy na produkciu mlieka, jahňatá, kozľatá, teľatá a mláďatá hydiny - krmív pre ostatný dobytok, ovce, kozy a hydinu kŕmne suroviny kukurica a produkty kukurice doplnkové a kompletné krmivá pre: - prasatá, kone, králiky a zvieratá v špeciálnych chovoch - ryby - hydina, teľatá do 4 mesiacov, jahňatá a kozľatá - dospelé prežúvavce nad 4 mesiace a norky kŕmne suroviny - obilniny a produkty z obilnín doplnkové a kompletné krmivá - pre prasatá - pre hydinu kŕmne suroviny - obilniny a produkty z obilnín okrem vedľajších kukuričných produktov - vedľajšie kukuričné produkty doplnkové a kompletné krmivá s výnimkou - doplnkové a kompletné krmivá pre prasatá - doplnkové a kompletné krmivá pre teľatá do 4 mesiacov, jahňatá a kozľatá kŕmne suroviny - obilniny a produkty z obilnín okrem vedľajších kukuričných produktov - vedľajšie kukuričné produkty doplnkové a kompletné krmivá - pre teľatá a prasničky (mladé prasnice) - pre prasnice a výkrm prasiat Odporúčané hodnoty obsahu pre krmivo s 12-percentnou vlhkosťou v mg.kg -1 0,02 0,01 0,005 0, ,25 0,05 0, , ,1 0,25 Graf 1: Obsah vybraných mykotoxínov v kukuričnej siláži počas skladovania a skladovaním. Pri silážovaní krmovín fermentačný proces obvykle nespôsobuje zmeny v obsahu mykotoxínov, ktoré sa v krmive nachádzajú už z primárnej kontaminácie. Preukázalo sa však, že väčšina týchto metabolitov je v kyslom prostredí siláže veľmi stabilná a v konzervovanej hmote sú schopné zotrvať v pôvodnej štruktúre počas dlhého obdobia. Ak v siláži prebehne fermentácia tak ako má (mliečne kvasenie), zakonzervovaná hmota sa stane stabilnou. Dôležitú úlohu tu zohráva dostupnosť kyslíka. Hneď ako sa v siláži na začiatku fermentácie vytvorí anaeróbne prostredie, Fusarium spp. už nemôže prežívať. Po krátkom čase po ňom odumierajú aj Alternaria spp. a Cladosporium spp. Za plesne tolerantné voči neprítomnosti kyslíka sa považujú Aspergillus fumigatus, Monascus ruber, niektoré Mucorales a Penicillium. Niektoré druhy rodu Mucor, Penicillium varioti a Penicillium roqueforti sú indiferentné voči prítomnosti kyslíka v siláži. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje mikrobiálne zmeny v priebehu fermentácie je pokles ph spôsobený organickými kyselinami vznikajúcimi počas fermentačného procesu. Odolnosť hubových mikroorganizmov voči organickým kyselinám je rozdielna pri rôznych rodoch aj druhoch. Kyselina mliečna na vláknité huby obyčajne nemá negatívne účinky, kyselina propiónová je naproti tomu považovaná za inhibítor rastu plesní. Z príkladu kukuričnej siláže je zrejmé (graf), že ak sú mykotoxíny prítomné v naskladňovanej silážovanej hmote, ich obsah sa počas fermentačného procesu nemení a čo je dôležité, nedochádza k jeho znižovaniu. Naopak, ak je siláž vyrobená nekvalitne, následne môže dochádzať k ďalšej sekundárnej kontaminácii. vanie siláží a eliminácia prípadnej perforácie fólie počas skladovania siláže veľmi dôležité. Bez kyslíka sa prevažná väčšina kvasiniek ani plesní množiť nebude. K ďalšiemu nárastu koncentrácie mykotoxínov v silážach preto môže dochádzať až vtedy, keď sa anaeróbne podmienky zmenia na aeróbne a mikroorganizmy sa aktivizujú. Takáto situácia nastane, keď sa žľab alebo vak otvoria a krmivo sa začne vyberať. Keďže stabilita siláží je rôzna, aj nástup nežiaducej sekundárnej fermentácie bude rôzny. Môže jej zabrániť iba častý a pravidelný odber siláže zo žľabov. Preukázalo sa, že Penicillium roqueforti a Aspergillus fumigatus v trávnych a kukuričných silážach môžu metabolizovať vysoké koncentrácie roquefortínu C, verruculogénu a fumitremorgénu B. Tieto siláže majú často prebytok cukrov a plesne na svoj rast oveľa radšej využívajú práve tento zvyškový cukor ako ostatné produkty fermentácie. Za najviac problematické sú považované kukuričné siláže. Ďatelinové a lucernové siláže sú týmito toxínmi kontaminované najmenej. Kontaminácia krmív mykotoxínmi pritom nie je rovnomerná. Odber iba jednej vzorky na analýzu pri vyšetrovaní potenciálne kontaminovaného krmiva preto nepostačuje. Vnímavosť zvierat voči plesniam a mykotoxínom nie je rovnaká. Závisí od výšky kontaminácie krmív, typu toxínu, dĺžky jeho pôsobenia, dávky, ale aj od druhu zvierat, ich veku, zdravotného stavu a celkovej kondície, od podmienok prostredia a mnohých iných faktorov. Prvými negatívnymi príznakmi pôsobenia mykotoxínov sú nechutenstvo, znížený príjem krmiva a jeho konverzie, problémy s dýchacím aparátom, dezorientácia zvierat a neurologické poruchy, oslabenie imunitného systému, alergie, zvýšený výskyt sekundárnych infekcií, znížená úžitkovosť a plodnosť zvierat. Maximálne limity Maximálne limity pre obsah mykotoxínov v krmivách vo forme záväzných noriem v EÚ zatiaľ neexistujú (okrem aflatoxínov). Producenti krmív by však mali dodržiavať Odporúčanie komisie 2006/583/ES Odporúčanie pre prevenciu a znižovanie fuzáriových toxínov v obilninách a výrobkoch z obilnín, ktoré zahŕňa známe zásady správnej agrotechniky pre zníženie obsahu mykotoxínov (tabuľka 3). Určitým riešením v prípade vysokej kontaminácie krmív mykotoxínmi sú adsorbenty. Sú to špeciálne kŕmne aditíva určené na potlačenie výskytu mykotoxikóz hospodárských zvierat založené na absorpcii mykotoxínov obsiahnutých v krmive. Tieto prípravky sú najčastejšie založené na minerálnej báze, napr. hydratovaný sodno vápenatý kremičitan hlinitý, esterifikovaný glukomanan a ďalšie glukány. Viažu široké spektrum toxických metabolitov a tým potláčajú ich dopad na zdravie zvierat. Efektívnosť minerálnych sorbentov je rôzna. Najlepšie výsledky eliminácie sú dosahované pri kontaminácii aflatoxínmi. Účinnosť voči ostatným mykotoxínom je v praktických podmienkach oveľa nižšia. Ďalšími možnosťami eliminácie je pridávanie rôznych enzýmov alebo mannanových oligosacharidov a glukánov do kŕmnych dávok. Aplikáciu adsorbentov však možno chápať len ako východisko z núdze, pretože predstavujú ďalšie zvyšovanie nákladov, ktoré nemusí vždy priniesť očakávaný výsledok. Tak ako v mnohých iných prípadoch aj tu platí, že prevencia je tým najefektívnejším riešením. Nezabúdajme na to, že vstupom toxínov do organizmu hospodárskych zvierat nedochádza iba k zhoršeniu ich zdravotného stavu a produktivity, ale aj k zhoršeniu kvality a hygienickej bezpečnosti mäsa, mlieka a z nich vyrobených živočíšnych potravín. Ing. ĽUBICA RAJČÁKOVÁ, PhD. NPPC Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra Ložisko plesne v kukuričnej siláži svedčí o zlej hygienickej kvalite

12 Siláž, ktorú dojnice milujú Spoločnosť Limagrain patrí k lídrom výskumu a šľachtenia kukurice vo výrobe vysoko kvalitnej silážnej hmoty určenej hlavne na výkrm dojníc. Kukuričná silážna hmota môže zabezpečiť dojniciam príjem vysoko koncentrovaných živín na jednotku hmotnosti, čo v konečnom dôsledku prináša vysokú úžitkovosť s vysokou produkciou mlieka. Koncept LGAN je unikátne šľachtenie hybridov kukurice s maximálnym dôrazom na rešpektovanie požiadaviek prežúvavcov. Vyznačujú sa nadpriemernou stráviteľnosťou celej rastliny a nielen škrobu v zrne. Hybridy kukurice tohto unikátneho systému šľachtenia dosahujú vysokú stráviteľnosť vlákniny. Táto vlastnosť je geneticky podmienená a jedinečná a jedine spoločnosť Limagrain môže ponúknuť takéto hybridy v celej škále skorosti FAO od 210 do 500. LGAN hybridy takto majú nutričné vlastnosti, ktoré najlepšie vyhovujú potrebám prežúvavcov a fermentácii v bachore. S tým je spojená vyššia úžitkovosť, lepší zdravotný stav, vyššia produkcia mlieka a možnosť presnejšie a flexibilnejšie nastaviť kŕmnu dávku. Toto je pohľad zootechnický. Agronomická stránka hybridov je daná vysokými úrodami suchej hmoty, stabilitou Silážny monitoring LGlab NIRS umožní predikovať s vyššou presnosťou ideálny termín zberu nielen s ohľadom na stav sušiny a zrelosti zrna, ale predovšetkým stráviteľnosti vlákniny. Správne a predovšetkým kontinuálne utláčanie silážnej rezanky je základným predpokladom úspešnej anaeróbnej fermentácie. v prostredí, odolnosťou proti chorobám, schopnosťou sa prispôsobiť nepriaznivým klimatickým podmienkam zo sucha, spôsobených zvýšenými teplotami a nižším zrážkovým úhrnom. Skoré produkty sa vyznačujú odolnosťou proti chladu pri vzchádzaní a počiatočnom raste. Vďaka širokému sortimentu LGAN kukuríc si môže každý pestovateľ vyberať z rozsiahlej škály FAO skupín od FAO skupiny 210 až po FAO 500, tak ako pre miesta s vyššou nadmorskou výškou zemiakárskej výrobnej oblasti, tak aj pre nížiny teplej kukuričnej výrobnej oblasti. V tomto roku boli všetky plodiny vystavené nepriaznivým klimatickým podmienkam, čo sa odrazilo aj na úrodách v jednotlivých regiónoch. Najviac boli postihnuté regióny juhozápadného Slovenska, ktorý je aj môj región. Najpredávanejším hybridom v tomto regióne je hybrid Shannon s FAO 420, čiže ide o stredne skorý hybrid vyznačujúci sa vysokou stráviteľnosťou vlákniny a vysokým obsahom škrobu v silážnej hmote. Do pozornosti však dávam novinku tejto obchodnej sezóny a to silážnu kukuricu s názvom Aapotheoz z neskorého segmentu FAO 500. V tomto segmente je ťažké nájsť hybrid kombinujúci vysokú stráviteľnosť vlákniny s vysokou úrodou. V minulom roku v priaznivých podmienkach na lokalite PD Okoč Sokolec dosiahol úrodu 60,48 t.ha -1. V PD Veľké Ludince zopakoval podobný výsledok 60,5 t.ha -1 a stal sa najúrodnejším hybridom. Aapotheoz je veľmi plastický hybrid a táto vlastnosť hon hybrid sušina cukry škrob NDF DINAG NEL parcela 1 Janett 31,70 7,56 21,91 45,83 53,33 6,33 parcela 2 Janett 27,36 9,48 16,40 45,71 57,32 6,47 parcela 3 Janett 29,94 8,62 20,94 44,34 55,49 6,48 parcela 4 Janett 37,58 4,83 23,59 48,15 50,56 6,24 parcela 5 Janett 32,52 8,04 22,30 44,69 53,91 6,46 parcela 6 Janett 27,64 9,89 18,36 45,23 58,76 6,65 parcela 7 Janett 35,30 7,87 21,60 45,80 54,45 6,48 parcela 8 Janett 30,74 8,41 18,54 46,58 54,42 6,41 sa mu hodila aj v tomto roku. Aapotheoz je hybrid do tvrdých a suchých podmienok, kde vynikne jeho suchovzdornosť a pomalý nástup zrelosti, čo mu zaručuje široké zberové okno a zber v optimálnej sušine. Uvedený hybrid odporúčam do kukuričnej a prechodnej výrobnej oblasti. Okrem vysokokvalitných hybridov v tomto roku sme vykonávali monitoring hybridov na obsah sušiny u zákazníkov. Vzorky sa odoberali z polí v pravidelných intervaloch a stanovovala sa sušina a ďalšie parametre pomocou prístroja NIRS metódou. Príkladom môže byť vzorkovanie rôznych pozemkov v podniku PD Majcichov. Tu bol testovaný hybrid Janett. Keďže sucho tohto roku sa veľmi podpisovalo na núdzovom dozrievaní hybridov, bolo takéto meranie veľmi užitočné na stanovenie termínu a postupu zberu siláží. Tabuľka uvádza hodnoty namerané Na základe výsledkov meraní sa stanovil zber. Z tabuľky je zrejmé, aké nehospodárne môže byť čakanie na vysokú sušinu a vysoký obsah škrobu, ktorého sa v suchom roku ako bol tento, aj tak nedočkáme. Zatiaľ čo najsuchšia parcela 4 už veľmi strácala na stráviteľnosti vlákniny (DINAG) a celkovom obsahu energie vyjadrenom v NEL, parcely 1, 5, 7 a 8 sa blížili k optimálnej zberovej zrelosti a mali vynikajúce parametre DINAG aj vysokú NEL, hoci škrobu bolo v rastlinách celkovo málo. Okrem uvedeného spoločnosť Limagrain ponúka pre svojich zákazníkov aj program s názvom POZVÁNKA Konferencia s medzinárodnou účasťou štvrtok Hotel Kaskády AKO NAVÝŠIŤ PRÍJEM SUŠINY KŔMNEJ DÁVKY Rozbor nákladov na vyrobený kg mlieka LGAN Milk+ nová klasifikácia silážnych hybridov Technológia Shredlage Manažment mliečnej farmy v praxi Limagrain Central Europe SE, organizačná zložka Slovakia Silážny expert, zameraný na zhodnotenie vyrobenej siláže a poradenstvo. Tu hodnotíme fyzikálne vlastnosti siláže a hľadáme spoločne rezervy v dodržiavaní zásad a postupov pri výrobe a manipulácii s vyrobenou silážnou hmotou. Ing. Ivan Varečka Limagrain Slovenská republika Rezanka siláže určená vysokoprodukčným dojniciam nesmie obsahovať nerozdrvené zrná, hrubé frakcie vretena. Je potrebné zachovať dlhé vláknité tkanivá. Včasným zberom zabezpečíme chutnú siláž s vysokou stráviteľnosťou vlákniny a umožníme tak prežúvavcom vyšší príjem sušiny TMR. Vyšší príjem energie je logicky zužitkovaný v prospech produkcie mlieka., SielnIca Viac na

13 Selekcia hybridov kukurice na siláž Priebeh tohoročného počasia spôsobil, že výnosy kukurice na siláž boli v rámci jednotlivých výrobných oblastí veľmi variabilné. Nastal čas hodnotiť existujúce pestované hybridy a podľa zistených hodnôt vyberať len tie najlepšie pre vaše podmienky na nasledujúcu sezónu. Taylor a Allen (2005) preukázali s využitím porovnávacích pokusov s kukuricou s nízkym obsahom lignínu, že najlepšie výsledky, čo sa týka denného príjmu sušiny krmiva a tiež produkcie mlieka, môžu byť dosiahnuté pri kombinácii hybridov s vysokým výnosom z hektára a vysokou stráviteľnosťou NDF. V súčasnej dobe je v mnohých štúdiách preukázané, že štatisticky veľmi významný vplyv na príjem krmív (sušiny) i mliečnu úžitkovosť dojníc má stráviteľnosť vlákniny. Údajov o tom je veľa, sú dostupné napríklad zo stránok alebo www. wisconsinplantbreeding.com. Z týchto dôvodov sa touto problematikou zaoberal grant s názvom Faktory ovplyvňujúce nutričnú hodnotu kukuričných hybridov a kukuričných siláží pri grantovej agentúre NAZV MZE ČR pod číslom QI91A240. Výsledkom tohto riešenia sú nasledujúce výstupy. Aké hybridy? Kým začnete premýšľať, ktoré hybridy vybrať, treba si to poriadne premyslieť. Každý z hybridov má iné vlastnosti. Potrebné je len poznať vlastnosti jednotlivých hybridov v daných podmienkach a následne selektovať pre maximálne využitie v nasledujúcom období. Pokúsim sa zhrnúť zásady, ktoré platia pre výber silážnych hybridov: Pripravte sa na určitú mieru frustrácie, zvlášť pokiaľ budete počúvať alebo hovoriť s viac než jedným zástupcom spoločnosti, s niekoľkými zástupcami viacerých spoločností alebo s niekoľkými poradcami, každý vás môže informovať trochu inak, podľa toho, aké má informácie a skúsenosti. Výsledky skúšok z jedného roku alebo z jednej lokality nie sú vôbec smerodajné. Určite budete musieť robiť kompromisy, najmä pri rozhodovaní, čo je pre vás dôležitejšie či výnos (výnos hmoty, resp. sušiny v t.ha -1 ) alebo kvalita (obsah organických živín a stráviteľnosť NDF SNDF v %). V silážnych hybridoch okrem výnosu silážnej hmoty (výnos sušiny v t.ha- 1 ) je oveľa dôležitejšie vedieť, akú majú jednotlivé hybridy stráviteľnosť vlákniny celej rastliny. Nezabudnite na to, že pri výbere hybridov určených pre silážovanie treba brať do úvahy aj ich vlastnosti týkajúce sa silážovateľnosti, aeróbnej stability a v neposlednom rade i využiteľnosti v kŕmnych dávkach dobytka. Nie všetko sa dá dohnať aditívami, posunutím doby zberu alebo stanovením výšky strniska. Spôsoby vyhodnotenia Podľa nasledujúcich pokynov a vašich možností v poľnohospodárskej prevádzke si môžete vybrať spôsob vyhodnotenia pestovaných kukuričných hybridov v tomto roku: 1. Podľa spôsobu zberu: a. Ručný zber 3 x 10 za sebou idúcich rastlín kukurice b. Zber samochodnou rezačkou odber rezanky kukurice 2. Podľa metódy stanovenia nutričnej a. chemická analýza vzoriek v laboratóriu b. prenosný analyzátor Agri NIR Podľa toho, aký spôsob si zvolíte, vypracovali sme jednotlivé programy, ktoré samy vypočítajú zostávajúce ukazovatele zoradené do jednotlivých tabuliek (viď jednotlivé programy sú uvedené na a okrem zostavenia tabuliek sledovaných hybridov program sám vytvorí grafy, ktoré vám zjednodušia vyhodnotenie poradia sledovaných hybridov. V jednotlivých programoch nájdete vyhodnotenie nielen výnosových a kvalitatívnych ukazovateľov (nutričná hodnota), ale tiež koncentráciu energie (NEL) podľa stanovenej stráviteľnosti vlákniny, ďalej potenciál produkcie mlieka z hektára a z 1 tony sušiny zberanej hmoty. V programe sme tiež zapracovali výpočet potenciálu produkcie metánu z 1 tony sušiny podľa obsahu organických živín. Výsledky sú teda použiteľné i pre výber hybridov na výrobu siláže určenej na výrobu metánu v BPS. Programy vyhodnotenia sú teda univerzálne. Homogenita vzoriek Základným predpokladom dobrého vyhodnotenia jednotlivých hybridov je získať homogénne vzorky pri zbere. Z tohto dôvodu odporúčame odber vzoriek pri zbere samochodnou rezačkou. V prípade, že pri sledovaní sú v pokuse zaradené hybridy s rôznou ranosťou, je nutné použiť metódu 3 x 10 rastlín a zber robiť postupne podľa štádia ranosti jednotlivých vyrovnaných skupín podľa čísla FAO. Pri tomto spôsobe zberu však neodporúčame homogenizovať celé rastliny pomocou stacionárnej rezačky. Získaná rezanka nie je homogénna a homogenitu nemožno ani získať následným mechanickým zamiešaním vzniknutej rezanky. Získané výsledky majú vysokú variabilitu a môžu byť zavádzajúce. Ako príklad ponúkam situáciu, kedy ešte pred niekoľkými rokmi sme v kukuričnej siláži nachádzali kolieska narezané z klasu. Vďaka používaniu tzv. corn cracerov (drviace valce alebo disky na rezačkách) boli tieto kolieska odstránené a výsledky analýz boli presnejšie, pretože hmota rezanky bola narezaná a nadrvená. Vďaka tomu, že kukurica sa skladá z klasu a zvyšku rastliny, teda dvoch častí, ktoré sú diametrálne odlišné, je oveľa presnejšie výsledky získať podľa podielu jednotlivých častí rastliny a potom podľa výsledkov vypočítať výslednú kvalitu. Ešte je nutné upozorniť na to, že pre vyhodnotenie jednotlivých hybridov kukurice a ich porovnanie je nutné vždy použiť len jeden zvolený spôsob, resp. jeden program hodnotenia. Len pred niekoľkými rokmi bolo vyvinuté prenosné laboratórium (NIRs technológia), ktoré je možné umiestniť priamo na zberacej rezačke kukurice. Toto laboratórium má možnosť snímania obsahu organických živín rezanky kukurice priamo v zberanej rezanke, ktorá prechádza komínom rezačky a poskytne zákazníkovi priemerné údaje meraní u jednotlivých ukazovateľov. Vyhodnotenie získaných ukazovateľov je podobné ako pri odbere vzoriek pri zbere. Vďaka tomuto zisteniu možno potom vyberať vhodné hybridy kukurice pre dané stanovisko. Avšak pokiaľ namerané hodnoty môžete vzájomne porovnať, tak získate možnosť sa zamerať na ďalší ukazovateľ, ktorý výrazne zlepšuje kvalitu krmiva z kvalitatívneho hľadiska, ktoré vám bude získavať vyšší zisk z výroby mlieka. VÁCLAV JAMBOR NutriVet, s. r. o., Pohořelice, ČR Preklad: (pat) Správny postup pri ukončovaní dojenia výrazne zníži riziko dojenia naprázdno Vhodne nastavené zariadenie pre automatické stiahnutie dojacej súpravy významným spôsobom znižuje riziko dojenia naprázdno a predlžovanie času dojenia. Ukončenie priebehu dojenia a stiahnutie dojacej súpravy z vemena kravy v dojárni je veľmi významný proces z hľadiska udržovania dobrého zdravotného stavu vemena a efektivity využívania dojacieho zariadenia, prejavujúcej sa v počte podojených dojníc za časovú jednotku alebo na jedno stojisko. Za veľmi dôležitý ukazovateľ, ak nie najdôležitejší, je možné považovať množstvo vydojeného mlieka na jedno stojisko v dojárni. Zariadenie pre AUD V poslednom období sa ukončovanie priebehu dojenia zariadením pre automatické stiahnutie (AUD) dojacej súpravy stáva štandardným vybavením dojárne a je plošne využívané pri každodennom procese dojenia. V súčasnom období existujúcich poznatkov vedy a overených skúseností v praxi existujú veľké rozdiely medzi krajinami, ako aj dodávateľmi dojacej techniky, resp. lokálnymi predajcami v odporúčaniach pri minimálnom nastavení automatického ukončovania dojenia, či sa to týka dojníc alebo malých prežúvavcov, kde aj v tomto sektore sa v poslednom období začína uplatňovať uvedený systém ukončovania dojenia. V mnohých krajinách, nevynímajúc aj prax na Slovensku, nastavenia pre AUD sú stále pod optimálnymi hodnotami, čo v konečnom dôsledku znižuje efektivitu strojového dojenia tým, že sa predlžuje čas dojenia dojnice. Predlžovaním času dojenia jednej dojnice sa zvyšuje riziko dojenia naprázdno a zvyšuje sa takto riziko ochorenia vemena (traumatické poranenia vedúce až k infekcii, t. j. mastitíde). Preto v mnohých krajinách odborníci navrhujú parametre nastavenia AUD na národnej úrovni, avšak na medzinárodnej úrovni sa zatiaľ neobjavujú optimálne odporúčané nastavenia AUD. Ukončovanie priebehu dojenia je takto neustále diskutovaným problémom. Dojenie naprázdno Dojenie naprázdno, často používaný pojem pri technológii dojenia a organizácii práce v dojárni, predstavuje stav, kedy mlieko z alveol a nižších vývodných kanálikov prestáva tiecť do cisterny cecku a následne cez ceckový kanálik von do ceckovej gumy. Oneskorené ukončenie dojenia pri nízkom alebo zastavenom toku mlieka negatívne ovplyvňuje tkanivo cecku prostredníctvom neustáleho pôsobenia podtlaku obzvlášť na hrot cecku. Dojenie naprázdno je často súčasťou tzv. dodájania, kde z historického hľadiska sa dodájanie využívalo (niekde aj v súčasnosti) pri zabezpečovaní získania čo najviac mlieka, aby sa zabezpečila maximálna produkcia mlieka a jeho tukovosť. Výsledky vedy, ako aj skúsenosti z praxe jednoznačne potvrdzujú, že používanie AUD výrazne znížilo počet opätovných nasadení dojacej súpravy na vemeno dojnice a čas dojenia naprázdno, znížil sa aj čas samotného dojenia jednej dojnice a jednoznačne sa potvrdil aj pozitívny vplyv na zdravie vemena pri nezmenenom množstve a zložení mlieka. Cieľom uvedeného príspevku je poskytnúť odbornej verejnosti prehľad doterajších poznatkov výskumu a praktických skúseností zameraných na elimináciu dojenia naprázdno a vhodného nastavenia AUD, ktoré by mohli byť nápomocné pri optimalizácii a efektivite strojového dojenia v podmienkach prvovýroby. Uvedený príspevok si tiež dáva za cieľ to, aby sa zodpovední v prvovýrobe zamysleli v tom každodennom uponáhľanom dni nad tým, ako to funguje v ich dojárni, aké sú parametre a aké s tým majú skúsenosti, resp. hľadať optimálnejšie riešenie. Ručné ukončovanie dojenia Tradičný spôsob ukončovania dojenia, kedy dojič po zistení, že mlieko už v zberači dojacej súpravy netečie, začal ručne dodájať (vpúšťanie podtlaku, naťahovanie dojacej nástrčky, masírovanie vemena, zaťažovanie dojacej súpravy kameňom a pod.), aby vydojil mlieko z vemena, ktoré tam ešte ostalo, sa v našich podmienkach, i keď nie často, ešte stále vyskytuje. Tento spôsob ukončovania dojenia sa však za posledných niekoľko rokov, aj vďaka novým technológiám dojenia a predovšetkým odborným vedomostiam zainteresovaných, veľmi výrazne obmedzuje. Poukazujú na to aj skúsenosti z praxe, kde ešte pred pár rokmi sa dokonca ručný spôsob ukončovania dojenia používal aj tam, kde sa už zariadenie pre AUD nainštalovalo, a to z rôznych dôvodov. Avšak v týchto podnikoch sa postupne prechádza k využívaniu AUD. Hlavným problémom zavádzania AUD do každodennej praxe v dojárni bol človek a jeho tzv. odborné vedomosti, kde základom bola nedôvera dojičov vo funkčnosť uvedeného systému pre úplné vydojenie dojnice. Z tohto dôvodu obsluha zariadenie pre AUD prepína, resp. prepínala na manuál a ukončenie dojenia realizovala klasickým 24 25

14 ručným vydájaním a stiahnutím súpravy. Na niektorých farmách, čo je aspoň trochu pozitívnejšie, pri ručnom dodojení prepnú zariadenie naspäť na automatiku, ktorá sama zabezpečí stiahnutie dojacej súpravy. Pomerne často sa využíva ručné ukončenie dojenia pri problémových dojniciach, najčastejšie pri kravách s pomalým tokom mlieka. Tu môže vypnutie AUD a šetrné ručné dodájanie zohrávať pozitívnu úlohu, ale len po určitú nevyhnutnú dobu riešenia problému zlého vydájania. Pri takýchto problémových dojniciach je možné pripustiť určitú manipuláciu s vemenom pri dojení. Podľa zaužívaných tradícií sa ručné dodájanie strojom vykonáva, alebo vykonávalo, predovšetkým za účelom zvyšovania produkcie a tukovosti mlieka a minimalizovania rizík podieľajúcich sa na ochorení vemena. Staršia literatúra to odôvodňovala tým, že nevydojené mlieko obsahuje najviac tuku a tiež môže slúžiť ako zdroj výživy pre prenikajúce baktérie. V súčasnom období sa ako v experimentálnych, tak aj v praktických podmienkach považuje ručné dodájanie strojom za nežiaduci úkon v organizácii práce v dojárni, a to ako z hľadiska efektívneho využívania dojacieho zariadenia, tak aj kvality mlieka. Výskumom sa už skôr zistilo, že nie je potrebné sa obávať vzniku problémov, či už produkčného alebo zdravotného charakteru, ak vo vemene zostane do 0,5 kg mlieka, t. j. cca 0,1 0,15 kg v jednej štvrtke vemena dojnice. Určenie optimálneho kritického prietoku ku koncu dojenia pre ukončenie dojenia je veľmi dôležité pre efektívne dojenie Vhodne nastavené polohovacie zariadenia sú nevyhnutné pre správne fungovanie automatického ukončovania dojenia (vľavo nevhodne nastavené polohovanie). FOTO VLADIMÍR TANČIN Ručné ukončovanie dojenia Ručné ukončovanie dojenia predstavuje, resp. súvisí s nasledovnými negatívami, ktoré sa v rôznom rozsahu negatívne podieľajú na ekonomike produkcie mlieka: dojenie naprázdno, kedy obsluha nemusí vždy včas postrehnúť koniec toku mlieka, resp. môže mať pocit, že mlieko stále tečie; nadmerne intenzívne dodájanie, kde obsluha neúmerné masíruje vemeno; vpúšťanie vzduchu do systému vtláčaním prsta medzi tkanivo cecku a ceckovú hlavicu; sťahovanie súpravy pri zapnutom podtlaku; zvýšené riziko poranenia obsluhy kopnutím dojnice; zvýšená pracovná náročnosť pre obsluhu a znížená výkonnosť dojárne v počte podojených dojníc za určitú časovú jednotku, alebo v množstve mlieka vyprodukovaného na jednom stojisku; zvýšená celková spotreba času na podojenie dojnice; predlžovanie času pôsobenia podtlaku na prázdne cecky vemena a poškodzovanie ich hrotu; nepriame zvyšovanie počtu somatických buniek v mlieku; vo väčšom rozsahu sa môžu objaviť edémy ceckovej steny, poranenia hrotov ceckov až poruchy zdravotného stavu vemena; neprimerané dodájanie môže vyvolať stresovú reakciu, ktorá bola pozorovaná zvýšenou hladinou kortizolu v krvi; nepriaznivé pôsobenie na pohodu zvierat; dodájanie prvôstok po otelení často spôsobuje návyk zvieraťa na dodájanie a potom sa ťažšie tieto jedince vydájajú. Negatívny účinok dojenia naprázdno Negatívny účinok dojenia naprázdno na PSB v mlieku sa nepriamo podieľa cez poranenie hrotov ceckov a tým vytvorenia ciest pre prenikajúce baktérie do Príklad dojenia bez (vľavo) a s polohovacím zariadením pri využívaní AUD (vľavo systém dojenia s AUD bez polohovacieho zariadenia - dojacia súprava je nerovnomerne uchytená na vemene). FOTO - Ľ. ZAJAC vemena, ako aj prostredníctvom spätného nárazu kvapiek zmiešaného mlieka zo zberača a ich prieniku do vemena pri sťahovaní dojacej súpravy bez vypnutia podtlaku. Princíp spočíva v tom, že ak dochádza k sťahovaniu jednej nástrčky skôr ako ostatných, prenikajúci vzduch cez túto nástrčku sa dostáva do dojacej súpravy a pokračuje k ostatným štvrtkám, kde je ešte podtlak. Takto prúdiaci vzduch strháva kvapky mlieka zo stien zberača a krátkych mliekovodných hadičiek a posúva ich smerom prúdenia až do vnútra ostatných štvrtiek. V prípade, že mlieko z niektorej z infikovaných štvrtiek sa nachádza v týchto priestoroch, môže kontaminovať ostatné štvrtky. K takémuto infikovaniu môže dôjsť aj pri dojení zdravej dojnice po chorej. Na základe dostupných poznatkov vedy a výskumu v súčasnosti prevláda názor, že nie je možné negatívny vplyv dodájania považovať za dominantnú príčinu zdravotných problémov vemena a tým aj vysokého PSB. Pri strojovom dodájaní sa zvyšuje riziko vzniku mastitíd predovšetkým vtedy, ak sa k dodájaniu priradí zlá hygiena ustajnenia a dojenia, zlý stav dojacej techniky, opotrebované ceckové gumy a zlá organizácia práce. Veľkým rizikom vzniku mastitíd pri dodájaní je fluktuácia (kolísanie) podtlaku. Kolísanie podtlaku v dojacom systéme je vyvolané mnohými faktormi (technickými aj ľudskými), ktoré je v každodennej prevádzke potrebné minimalizovať. V každom prípade, neúmerné dojenie naprázdno spôsobuje poškodenie tkaniva cecku, čo zvyšuje riziko oslabenia prirodzených imunitných bariér proti prenikajúcim patogénom. V neposlednom rade je to aj otázka pohody zvierat pri dojení, kedy skúsený ošetrovateľ či manažér už zistil, že dojnice pred ukončením dojenia (spomaľuje sa tok mlieka z vemena až sa zastavuje) začnú prešľapovať, poprípade sa snažia zhodiť dojaciu súpravu. Takéto správanie je možné považovať za signál dojnice, že nadmerne dlhé dojenie naprázdno je pre ňu nepríjemné. Vplyv na zdravotný stav V experimentálnych podmienkach, kde boli presne nastavené a dodržané parametre činnosti dojacej súpravy pri zanedbateľnom kolísaní podtlaku sa zistil len slabý alebo žiadny vplyv dojenia naprázdno na zdravotný stav. Je všeobecne známe, že zadné štvrtky sú náchylnejšie na ochorenie na mastitídu ako predné, pričom predné sa doja naprázdno dvakrát tak dlho ako zadné. Avšak v praxi je veľmi ťažké sa vyhnúť kolísaniu podtlaku predovšetkým z dôvodu veľkej variability funkčných a morfologických vlastností vemien v stáde a aj nie vždy vhodne nastaveného postupu pri dojení, resp. stavu dojacej techniky. V stádach, kde sa dodájalo, bol zvýšený výskyt poškodených ceckov a zvýšený počet somatických buniek (PSB) v mlieku obzvlášť pri subklinicky chorých jedincoch, ale len tam, kde sa súčasne zaznamenalo kolísanie podtlaku pri dojení v dojacom systéme. Aj napriek tomu, že nie je celkom možné potvrdiť negatívny vplyv dodájania na zdravie vemena, v každom prípade dodájanie znižuje využitie dojacieho zariadenia a tým ekonomiku produkcie mlieka. Počet somatických buniek ako indikátor zdravia vemena sa dodájaním zvyšuje v celkovom nádoji, a to okrem možného nepriameho vplyvu cez zvýšené riziko vzniku mastitíd aj z fyziologických dôvodov. Z fyziologického hľadiska prvé a obzvlášť posledné frakcie pritekajúceho mlieka počas dojenia totiž obsahujú najvyšší obsah PSB. Pravdepodobne je to z dôvodu obrannej funkcie vemena. Avšak pri zdravých dojniciach zvýšený obsah PSB v posledných frakciách mlieka ovplyvní PSB v celkovom nádoji len minimálne. Uvedené tendencie vplyvu dodájania na zvýšený PSB sme zaznamenali aj v našich pokusoch, rovnako ako aj podiel PSB v strojovom dodojku na PSB v celom nádoji. Avšak v stádach, kde sa dodájalo bol nielen zvýšený výskyt poškodených ceckov, ale došlo k výraznejšiemu zvýšeniu PSB v mlieku, obzvlášť pri subklinicky chorých jedincoch. Návyk na dodájanie Z hľadiska fyziologickej regulácie uvoľňovania mlieka z vemena počas dojenia sa potreba dodájania môže považovať za určitú poruchu, kedy si dojnica vytvorí návyk na dodájanie a môže vedome zadržiavať mlieko. Predpoklad pre vznik takéhoto návyku je hlavne pri dojení na stojisku, kde jeden dojič dojí menší počet kráv, má viac času sa venovať dojniciam a veľmi rýchlo sa vytvoria pevnejšie vzťahy medzi človekom a dojnicou. V takomto systéme je možno pozorovať častejšie výkyvy ejekcie mlieka pri striedaní ošetrovateľov, resp. dojičov, čo sa môže veľmi ľahko prejaviť na kompletnosti vydojenia, t. j. možný zvýšený objem mlieka v dodojku. Toto len posmeľuje dojičov ešte k intenzívnejšiemu dodájaniu. Jedným z dôležitých preventívnych opatrení je striktne zamedziť dodájaniu pri zaraďovaných prvôstkach. Je potrebné si uvedomiť, že anatomická stavba vemena prvôstky nevyžaduje žiadne dodatočné zásahy pri ukončovaní dojenia. Príčiny dodájania Príčinou dodájania môže byť napríklad: nesprávne nastavenie funkčných parametrov dojacej techniky; nedostatočná príprava vemena pred dojením; rušivé zásahy počas dojenia; vysoký podtlak; návyk dojníc; nevhodné funkčné a tvarové vlastnosti vemena; zle nastavené polohovacie zariadenie, resp. nepoužíva sa, alebo aj chýba ako súčasť dojárne. Hoci dodájanie nie je žiaducim pracovným úkonom, sú však zvieratá, ktoré musia byť dodájané z rôznych dôvodov. Takéto jedince by mali byť postupne podľa možností zo stáda vyraďované. Šľachtenie dojníc na zlepšenie dojiteľnosti, ako aj nové technické a funkčné riešenia zariadení pre ukončovanie dojenia, pozitívne vplývajú na vyriešenie tohto problému. Pri hodnotení reakcie rôznych plemien na automatické ukončovanie dojenia sa ukázalo, že dojnice holštajnského plemena a ich kríženky s vyšším podielom dojného plemena mali výrazne nižšie hodnoty strojového i ručného kontrolného dodojku ako dojnice slovenského strakatého a pinzgauského plemena. Súčasná plemenná štruktúra našich stád, ako aj používaná organizácia práce a technika a technológia dojenia, výrazným spôsobom znižujú potrebu pracovných úkonov pri ukončovaní dojenia. Ak sa z určitých nevyhnutných dôvodov (chorá dojnica, zlý tvar vemena, silne kopajúca a pod.) praktizuje ručné dodájanie strojom, je potrebné zabezpečiť dodržiavanie nasledovných úkonov: dodájať okamžite po zastavení toku mlieka miernym zaťažením súpravy rukou; 26 27

15 nemasírovať vemeno; dodájať len po dobu toku mlieka, nie slzenia; nevpúšťať vzduch do ceckovej gumy; stiahnuť súpravu až po vypnutí podtlaku v rozdeľovači. V každom prípade je potrebné sa ručnému dodájaniu vyvarovať a zvážiť v hore uvedených prípadoch brakáciu dojníc. Technické riešenie ukončenia dojenia Významným pokrokom v technickom aj biologickom zlepšovaní podmienok dojenia bolo zavedenie automatických systémov, ktoré na základe sledovania prietoku mlieka automaticky ukončujú dojenie a takto eliminujú ľudský faktor. Automatické ukončovania dojenia (AUD) zabraňuje zbytočnému dojeniu naprázdno, zjemňuje vplyv pôsobenia nepriaznivých síl pri sťahovaní ceckových nástrčiek, zvyšuje efektivitu dojacieho zariadenia, znižuje potrebu ťažkej ľudskej práce a riziko úrazu a mnoho ďalších pozitív, ktoré s týmto zariadením prichádzajú do dojárne. Napr. pri napojení na výpočtovú techniku informuje systém užívateľa či išlo o normálne alebo predčasné ukončenie dojenia. Nevyhnutnou súčasťou pri používaní zariadenia na automatické ukončovanie dojenia sú správne zvolené a predovšetkým nastavené polohovacie zariadenia v dojárni. Bez polohovacieho zariadenia sa pozitíva AUD môžu znižovať. Cieľom polohovacieho zariadenia je rozložiť záťaž dojacej súpravy rovnomerne medzi štyri štvrtky vemena. V opačnom prípade, ak je dojacia súprava zavesená na predných alebo zadných štvrtkách, alebo dokonca mierne stočená, zariadenie na automatické ukončovanie si celkom neplní svoju úlohu. Dôsledkom takého stavu je nevydojené vemeno, kedy pohľad chovateľa na používanie AUD v jeho stáde môže byť negatívny. Konštatuje, že investované prostriedky do nákupu zariadenia pre AUD nesplnili svoju úlohu. Je zrejmé, že problém je však úplne niekde inde. Na uvedených fotkách (obrázok 1, 2) je možné vidieť nevhodné a vhodné polohovanie dojacej súpravy pri dojení. Takýto pohľad poukazuje na skutočnosť, že aj napriek vhodne nastaveným parametrom dojacej techniky, vhodnej organizácie práce či investovaných prostriedkov do systému pre AUD, ako aj jeho nastavenia, nie je možné získať maximálny prospech zhora uvedených opatrení, ak je dojacia súprava na vemene zle polohovaná. Priškrtené základne ceckov (vidieť to na obrázku) výrazne spomaľujú nielen výtok mlieka, ale aj zhoršujú kompletnosť vydojenia a predlžujú dojenie. Funkčné parametre Okrem polohovacieho zariadenia, ktoré vymedzuje postavenie ceckových nástrčiek na vemene, sú pri AUD systéme dôležité najmä tzv. funkčné parametre: kritický prietok a čas oneskorenia. Kritický prietok pri AUD znamená prietok, ktorý registruje sťahovacie zariadenia ako prietok, pri ktorom má ukončiť dojenie, t. j. stiahnuť dojaciu súpravu z vemena. Čas oneskorenia predstavuje časový úsek, ktorý uplynie od zaregistrovania kritického prietoku po stiahnutie súpravy. Týmto časom určujeme systému, kedy má stiahnuť súpravu, keď zaregistruje stanovený kritický prietok. Vzájomnou kombináciou nastavenia hodnoty kritického prietoku a času oneskorenia je možné zvoliť optimálne podmienky pre ukončovanie dojenia, t. j. podmienky, ktoré sú prospešné nielen pre dojnicu, ale aj pre efektivitu dojenia. Pri niektorých dojárňach je dokonca možné nastaviť určité potrebné hodnoty pre skupinu zvierat, alebo dokonca aj pre jednotlivé dojnice, podľa požiadaviek chovateľa. Takýto systém rešpektuje skupinové, ako aj individuálne požiadavky zvierat. Pri možnosti individuálneho nastavenia kritickej hodnoty prietoku je vhodné zohľadniť maximálny tok mlieka. Kritická hodnota prietoku Väčšina ukazovateľov ukončenia dojenia v podmienkach praxe je nastavená na kritickú hodnotu prietoku 0,2 kg.min -1 s časom oneskorenia od 7 do 15 sekúnd. V poslednom období sa však uvedená kritická hodnota na mnohých podnikoch zvýšila, obzvlášť vyššie hodnoty sú prospešné pri dojení trikrát denne. Aj súčasné poznatky vedy a výskumu poukazujú na potrebu zvýšiť všeobecne zaužívanú kritickú hodnotu toku mlieka pri ukončení dojenia. Pri zvyšovaní hodnoty kritického prietoku je potrebné zvyšovanie realizovať postupne. Odporúča sa jednorázovo zvýšiť hodnotu o cca 0,1 kg.min -1 s následným minimálnym dvojtýždňovým pozorovaním, či nedošlo k určitým zmenám v množstve mlieka. Ak sa stádo adaptovalo na uvedenú zmenu, potom je možné to zopakovať. Napr. pri dojení kráv trikrát denne boli v priebehu 45 dní zvýšené kritické hodnoty z 0,32 na 0,59 kg.min -1, pričom sa realizoval aj znížený čas oneskorenia z 12 s na 3 s. Dôležité je najprv znížiť čas oneskorenia na chovateľom požadovanú hodnotu, odporúča sa 3 s nastavenie, a až následne pristúpiť k zvyšovaniu kritickej hodnoty prietoku AUD. Keďže na trhu existuje viacero systémov, resp. princípov ukončovania dojenia, je potrebné pri zmene prediskutovať postup s dealerom systému alebo odborníkom v danej oblasti. Je potrebné si uvedomiť, že pri neodbornom zvyšovaní kritickej hodnoty prietoku riskujeme nárast objemu nevydojeného mlieka, čo môže chovateľa znovu odradiť od hľadania vhodných parametrov nastavenia systému automatického ukončovania dojenia. Naopak, znižovaním kritickej hodnoty AUD zasa vystavujeme dojnice riziku dojenia naprázdno. Ako už bolo spomenuté, dojenie naprázdno pri zle nastavenom AUD z ďaleka nemá také negatívne účinky na tkanivo ceckov ako má ručné ukončovanie dojenia, čo je tiež významným pozitívom využívania AUD. Je pritom dôležité, aby investované finančné prostriedky do systému AUD prinášali ekonomické benefity. Nastavenie času oneskorenia Pri sťahovaní dojacej súpravy je dôležité okrem kritickej hodnoty prietoku mlieka aj nastavenie času oneskorenia, t. j. času od zaregistrovania kritickej hodnoty toku mlieka po príkaz na stiahnutie dojacej súpravy. Odpočítavanie času oneskorenia závisí od zaregistrovania kritickej hodnoty prietoku mlieka systémom. Pri vyšších hodnotách kritického prietoku mlieka systém AUD rýchlejšie zaregistruje nastavenú hodnotu kritického prietoku. Pri nižších hodnotách kritického prietoku mlieka je registrácia hodnoty systémom AUD pomalšia. V prvom prípade je optimálnejšie, ak je čas oneskorenia dlhší a v druhom zasa kratší. Toto nastavenie však závisí aj od konkrétnych podmienok chovu, dojenia a najmä dojiteľnosti kráv. Veľmi dôležitým zásahom do efektívnejšieho využívania AUD je správna príprava vemena na dojenie, ktorá vyvoláva plnohodnotnú ejekciu mlieka, pri ktorej AUD systém presnejšie reaguje na tok mlieka, t. j. kedy má stiahnuť dojaciu súpravu. Registrácia kritickej hodnoty prietoku mlieka je do značnej miery ovplyvnená práve intenzitou poklesu toku mlieka pri konci dojenia. Napr. pri dojniciach s vysokou rýchlosťou poklesu prietoku mlieka ku koncu dojenia je registrovanie kritického prietoku rýchlejšie a môže dôjsť k riziku dojenia naprázdno, ak je čas oneskorenia príliš dlhý. Na druhej strane, pri dojniciach s pomalým poklesom toku mlieka môže byť čas oneskorenia dlhší. V obidvoch prípadoch plnohodnotná ejekcia mlieka vyvolaná masážou pred dojením skracuje trvanie fázy poklesu toku. Takto môžeme aj pri pomalo spúšťajúcich dojniciach skrátiť čas oneskorenia. Nastavenie kritickej hodnoty V súčasnom období sa už spomenuté nastavenie kritickej hodnoty prietoku 0,2 kg.min -1 považuje za príliš nízke. V experimentálnych podmienkach USA na 16 dojniciach testovali hodnoty kritického prietoku mlieka 0,2 a 0,4 kg.min -1. Vyššia kritická hodnota znižovala čas dojenia v priemere o 0,68 min na deň, pričom nemala preukazný vplyv na úžitkovosť, ale zvýšilo sa množstvo mlieka získaného vydojením po automatickom stiahnutí súpravy. Posledné výsledky výskumu v Dánsku ukázali, že dojacia súprava sa môže stiahnuť pri vyššej hodnote kritického prietoku 0,4 kg.min -1. Zmena nemala negatívny vplyv na úžitkovosť. Skrátil sa čas dojenia a zlepšil sa stav hrotov ceckov. Hoci zdravotný stav v tomto prípade nebol ovplyvnený, everzia hrotov ceckov zvyšuje nebezpečenstvo prieniku patogénov cez zmenený ceckový otvor do vemena. Podobné zmeny pozorovali aj vedci z Nového Zélandu (1997), kedy pri zvýšení kritickej hodnoty z 0,32 na 0,59 kg.min -1 sa čas dojenia stáda skrátil o cca minút. Na druhej strane, v neskoršej práci (2001) pri zvýšení kritickej hodnoty z 0,50 na 0,64 kg.min -1 v jednom pokuse, alebo z 0,73 na 0,82 kg.min -1 v druhom pokuse už nezistili pozitívny vplyv na čas dojenia celého stáda. Pravdepodobne je to z toho dôvodu, že obidve nastavenia sú už relatívne vysoké. V našej štúdii (Bandošová et al., 2003) sme testovali nastavenia pri 0,3; 0,405; a 0,54 kg.min -1 spôsobom Latinského štvorca pri 39 dojniciach po dobu 3 týždňov. Zistili sme mierne vyšší strojový dodojok (o 0,1 kg) pri nastavení 0,54 kg.min -1 v porovnaní s nastavením 0,3 kg.min -1, ale nádoj sa medzi testovanými nastaveniami nemenil. Vyššie nastavenie prietoku znížilo čas dojenia z 8,2 min na 7,8 min a pri najvyššom testovanom nastavení na 7,6 min. Zvýšená pozornosť sa však musí venovať starším dojniciam s pomalým tokom mlieka, kde pri vyšších nastaveniach môže dôjsť k nedostatočnému vydojeniu posledne dojacej sa štvrtky vemena. V každom prípade, či už v staršej alebo novšej štúdii, autori potvrdili významné skrátenie času dojenia, t. j. pripojenia dojacej súpravy na vemene. Určitým riešením sú systémy, kde je možné nastaviť individuálne parametre pre takéto dojnice. V inom experimente sa zistilo, že nastavenie kritickej hodnoty sa môže zvýšiť až na hodnotu 0,6 kg.min -1. Nastavenie kritickej hodnoty prietoku mlieka súvisí s maximálnym tokom mlieka z jednotlivých štvrtiek. Pri nastavení 0,8 kg.min -1 dochádza k poklesu produkcie mlieka na pôdoj, ale len pri kravách, pri ktorých maximálny tok mlieka je nízky. V literatúre sa však uvádzajú aj hodnoty kritického prietoku 0,8 kg.min -1, pri ktorých došlo len k miernemu poklesu nádoja na dojnicu a dojenie, pričom ako už bolo uvedené vyššie, výrazne sa skracuje čas dojenia. Dokonca ak dochádza k ukončovaniu dojenia na úrovni jednotlivých štvrtiek (systémy robotizovaného dojenia), tak pri nastavení kritickej hodnoty prietoku mlieka na 0,48 kg.min -1 nedošlo k žiadnym zmenám na úžitkovosti danej štvrtky vemena, ako aj v zložení mlieka. Tento nedávno publikovaný výskum, na ktorom sa podieľali americkí, švédski a dánski výskumníci (2017), testoval rôzne nastavenia po dobu jedného týždňa. Aj z uvedeného článku bolo zrejmé, že vhodne nastavené ukončovanie dojenia patrí medzi dôležité priority nielen výskumu, ale aj potrieb správneho manažmentu chovu dojníc. Pri využívaní technických systémov ukončovania dojenia je potrebné uviesť, že bez vhodného biologického materiálu, vhodných funkčných parametrov dojacej techniky a zodpovedajúcej úrovne organizácie procesu chovu a postupu prác pri dojení je ich využitie často veľmi obtiažne a neprináša očakávané výsledky. Preto pri rozhodovaní o kúpe zariadenia pre automatické ukončovanie dojenia je potrebné brať do úvahy mnoho faktorov. Tieto systémy si vyžadujú správnu manipuláciu s dojnicami pred dojením a primeranú prípravu vemena, nerušený proces dojenia, plemená s vyrovnaným tvarom vemena a dobrou dojiteľnosťou a vytváranie vhodných podmienok ustajnenia súvisiace s čistotou vemena pri vstupe do dojárne. Nemenej dôležité, ak niekedy nie najdôležitejšie, sú odborne zdatné obsluhy v dojárni, ktoré dokážu tieto systémy správne používať v každodennej prevádzke v súlade s potrebami dojníc. Záver Dôležitým momentom pri kontrole zdravia vemena je správny postup pri ukončovaní dojenia, ktorý však ovplyvňuje mnoho technických parametrov, chovateľských podmienok, biológie dojnice a schopnosť človeka. Hoci nie jediným, ale veľmi dôležitým, je využívanie automatického ukončovania dojenia so správne navoleným kritickým prietokom mlieka a časom oneskorenia stiahnutia súpravy. Zvyšovanie nastavenia kritickej hodnoty prietoku pre ukončenie dojenia je dôležitým faktorom a príležitosťou pre prvovýrobu ako zvýšiť výkonnosť dojárne. Optimálne hodnoty nastavenia kritického prietoku sa pohybujú cca od 0,5 do 0,8 kg.min -1, no v každom prípade je potrebné vychádzať z celkovej úrovne chovu pri hľadaní optimálnych nastavení. Nevyhnutnosťou je aj polohovacie zariadenie pre správne umiestnenie dojacej súpravy na vemene. Ak sa praktizuje ručné ukončenie dojenia po určitú minimálnu dobu z rôznych dôvodov, je potrebné dodržať zásady, ktoré minimalizujú dojenie naprázdno, spätný náraz mlieka do vemena a fluktuáciu podtlaku. Dojenie naprázdno nielen zvyšuje riziko vzniku mastitíd cez poškodenie hrotov ceckov, pričom sa tento vplyv na zdravie vemena pozoruje, ak v dojacom systéme súčasne kolíše aj podtlak, ale predovšetkým znižuje efektívne využívanie dojacieho zariadenia znižuje výkonnosť dojárne. prof. VLADIMÍR TANČIN, DrSc. PaedDr. MICHAL UHRINČAŤ Ing. LUCIA MAČUHOVÁ, PhD. NPPC Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra 28 29

16 Management okolo pôrodu Je všeobecne známe, že nová laktácia začína prvým dňom zasušenia. Najdôležitejším faktorom pri zasúšaní musí byť telesná kondícia. Len zdravé dojnice so správnou telesnou kondíciou, ustajnené v dobrých chovateľských podmienkach s dobrým komfortom môžu porodiť zdravé teľatá a vyprodukovať kvalitné mledzivo. Samozrejmosťou je optimálne zásobenie esenciálnymi stopovými prvkami a vitamínmi. Zlá kvalita mledziva býva spôsobená nedostatočným zásobením matiek vitamínmi A, D3, E a stopovými prvkami: železo, meď, kobalt, mangán, zinok, jód a selén. Aj v tomto prípade platí, že všetkého veľa škodí. To obzvlášť platí pre vitamíny A a D ako aj selén, meď a soľ, ktoré pri predávkovaní môžu viesť k prejavom otráv. Našim cieľom pri ustajnení musí byť suché, čisté prostredie, pričom na jednu dojnicu musíme počítať 10 až 12 m 2, len tak môžeme zabezpečiť komfortné podmienky pre kravu ako aj zabránenie kontaminácii teľaťa choroboplodnými zárodkami pri pôrode a tesne po ňom. Choré, liečené kravy nemajú v pôrodnici, ale ani pri suchostojkách čo robiť! Teľa po pôrode má sterilný tráviaci trakt a záleží len na tom, čo sa doň skôr dostane, či to budú choroboplodné patogénne Coli kmene alebo protilátky. Pôrod Pôrod trvá oveľa dlhšie ako si myslíme a je to úplne prirodzený proces, pričom najdôležitejším pravidlom je zachovať pokoj a dať čas prirodzenému priebehu. Prípravná fáza: trvá 48 hodín, tónus sa zvyšuje, začínajú ľahké kontrakcie. Otváracia fáza: trvá hodín. Rozširovacia fáza: plodové obaly idú cez krčok, intenzita sťahov sa zvyšuje, teľa ide von, pričom dráždi receptory spúšťajúce oxytocín. Vypudzovacia vytláčacia fáza: trvá 5 20 minút. Pri pôrode musíme bezpodmienečne dodržať tieto zásady: 1. Správne posúdenie situácie (poloha, kŕčok) stále keď ideme do kravy je to pre ňu stres a stres robí pôrod ťažším. 2. Absolútna hygiena ruka pôrodníka, vagína ako aj všetky inštrumenty (povrázky) musia byť čisté a sterilné. 3. Pôrodnú pomoc vykonávame iba keď krava leží na boku, ak nám krava leží, máme o 50 % väčší priestor v pôrodných cestách, preto musíme kravu donútiť si ľahnúť buď povalením, alebo ak dáme krave vrece pod brucho a budeme sa snažiť ju nadvihnúť, sama si ľahne. ťaháme v osi kravy, ak zbadáme hlavičku, ťaháme k vemenu, pri zlých polohách stále ťaháme v osi kravy. 4. Po pretrhnutí plodových obalov a odtečení plodovej vody môžeme čakať pri kravách 1 3 hod., pri jaloviciach 3 6 hod., nič sa nestane, práve naopak, teľa stimuluje vylučovanie najdôležitejšieho hormónu oxytocínu, ktorý priamo ovplyvňuje kontrakcie, sťahy svalstva, zadržanie lôžka, zápaly maternice, zhoršenú involúciu čiže celú reprodukciu. 5. Ak sa objavia nohy a hlavička, 95 % kráv si potrebuje odpočinúť 2 5 minút, vtedy si musia odpočinúť aj pôrodníci a môžeme sa už len pozerať, pôrod zväčša prebehne sám, pričom teľa stále dráždi receptory, pričom sa vylučuje oxytocín. 90 % kráv po pôrode pije, vtedy je veľmi dôležité podať kravám vlažnú vodu so Sano fitnessdrinkom Bovifit na doplnenie tekutín, elektrolytov, vitamínov. Kravy zle vidia na blízko, preto nápoj podávame zásadne zo svetlých vedier. Nápoj podaný krave po 3 4 hodinách jednak krava už spravidla neprijíma a neplní funkciu ako po podaní ihneď. Teľa Ako som už spomínal, teľa sa rodí sterilné bez fungujúceho ochranného systému a protilátky získava až po napojení z mledziva. Hneď po pôrode sa začína boj medzi patogénnymi Coli a protilátkami. Problém je v tom, že bunky tenkého čreva nedokážu rozoznať makromolekuly imunoglobulínov od patogénnych mikroorganizmov. Pričom po prechode imunoglobulínov, ale aj patogénov nastáva uzatvárací proces tenkého čreva, kde sa stena čreva uzavrie možnosti prechodu makromolekúl. V praxi to znamená, že čím skôr sa teľa napojí kvalitným kolostrom, tým skôr sa uzavrie priechodnosť tenkého čreva a zabránime možnosti kontaminácie patogénnymi mikroorganizmami. Najneskôr do dvoch hodín od narodenia treba podať 2 l kolostra zodpovedajúcej Kvalitné kolostrum. kvality, zamiešané s naším prípravkom Cotosan Plus, pričom nie je podstatné či je to kolostrum od vlastnej matky alebo nie. Veľa podnikov má preto v chladničkách a mrazničkách odložené kvalitné kolostrum. Kvalitu zmeriame kolostromerom, pričom kvalita by nemala klesnúť pod 50 mg.ml -1. Napájanie napájacou sondou sa používa ako núdzové riešenie, keď teľa nechce piť samé, napr. po ťažkom pôrode, ale aj to musí byť napojené čím skôr. V chladničke je možné skladovať kolostrum max. 2 až 3 dni. Oproti skladovaniu v mrazničke má výhodu v tom, že nemáme porušené žiadne ochranné látky ako sú neutrofilné granulocyty, makrofágy a lymfocyty. Rozmrazovanie kolostra z mrazničiek sa musí robiť postupne pri vlažnej Mledzivo z 2. dojenia s nedostatočným obsahom Ig. vode, aby sme neznehodnotili Ig ako aj ochranné látky a vitamíny. Skladovanie v mrazničke je lepšie v tom, že zachováme kvalitu kolostra dlhšie. Permeabilita stien v tráviacom trakte je najvyššia pre imunoglobulíny práve do dvoch hodín po narodení. S pribúdajúcim časom sa priestupnosť znižuje a obmedzuje sa tak vývoj imunitného systému zvieraťa. To ako rýchlo a zodpovedne sa v tejto fáze pristupuje k napájaniu, rozhoduje o celkovom zdravotnom stave zvieraťa v dospelosti a o jeho odolnosti voči vonkajšiemu prostrediu. Ak sa nám otelí krava večer, napr. o 20:00 hod. a nočnej službe sa pri jej zaneprázdnenosti nepodarí napojiť teľa, pri napojení ráno o 8:00 je priechodnosť tenkého čreva pre Ig iba 20 %, pričom neexistuje lepšia ochrana ani žiadna vakcinácia ako podanie kvalitných imunoglobulínov včas a v dostatočnom množstve. Kolostrum nie je mledzivo. Iba prvý nádoj po pôrode je kolostrum a má dvojnásobné množstvo IgG, IgA, IgM. Ak by sme si chceli overiť včasné napojenie teliat kolostrom a tým posúdiť prácu personálu aj v našej neprítomnosti, môžeme to urobiť ručným refraktometrom. Do meracej komôrky sa nakvapká niekoľko kvapiek krvi a na základe lomivosti svetla je možné určiť zásobenie imunoglobulínov v krvi. Dobrá imunizácia je viac ako 55 g/l. Ak chceme zamedziť prenosu choroboplodných zárodkov, musíme čo najskôr oddeliť teľa od Mledzivo s Cotosanom má dostatočné množsto imunoglobulínov. matky a presunúť teľa von, aby sme znížili koncentráciu škodlivých plynov a zabezpečili čo najviac čerstvého vzduchu. Teľatá by mali byť ustajnené v individuálnych búdach čo najskôr po otelení a musia mať dostatočnú vrstvu podstielky, aby boli v suchu a teple. Ak teľatá nemajú možnosť olizovania s inými teľatami, je vysoká pravdepodobnosť dobrého odchovu. Presun do skupinových búd robíme v čase odstavu, ale nikdy nesmieme robiť veľa zmien súčasne. Je dôležité vedieť čo máme robiť, ale oveľa dôležitejšie je to, čo, kto a kedy bude robiť pri vašich pôrodoch a ošetrovaní vašich teliat. Ing. Peter Antol 30 31

17 Zdravie paznechtov má významnú úlohu pri prevencii chorôb dojníc Finančné straty spôsobené ochoreniami paznechtov dojníc sú na treťom mieste, po stratách z mastitíd a reprodukčných porúch. Krívajúce kravy sú náchylnejšie na metabolické ochorenia a mastitídy a vykazujú častejšie zhoršené reprodukčné parametre. Ochorenia paznechtov sú zároveň najbolestivejšie zdravotné poruchy, ktorým sú dojnice vystavované. Táto bolesť nie je väčšinou krátkodobá, ale má obyčajne dlhodobý charakter, pretože vo väčšine prípadov ubehne dlhší čas od prvého prejavu krívania po jeho rozpoznanie a ošetrenie (obr. 1). Ekonomické straty Ekonomické straty následkom ochorení paznechtov sú značné a tvoria ich tak zjavné, ako aj skryté náklady: Zvýšené brakovanie. Znížený pôdoj mlieka a zhoršenie jeho kvality. Znížená pohlavná aktivita (slabé prejavy ruje, ktoré sa ľahko prehliadnu, predĺžené medziobdobie). Vychudnutie. Nárast pracovných nákladov na manažment a ošetrovanie krívajúcich kráv. Straty spôsobené ochrannými dobami na mlieko pri liečbe. Náklady na nákup nových zvierat. Náklady na zverolekára. Ochorenia paznechtov Medzi najčastejšie ochorenia paznechtov dojníc patria: Dermatitis digitalis prechod osrstenej kože do kože medziprstového priestoru. Dermatitis interdigitalis koža medzi paznechtami, na zdravé dojnice Ochorenia paznechtov spôsobujú dlhodobú bolesť. okraji pätiek a povrch pätiek. Pododermatitis solearis circumscripta purulenta et necroticans Rusterholzov vred. Pododermatitis circumscripta septica v inej lokalizácii. Phlegmona interdigitalis hniloba paznechtov / nekrobacilóza. Hyperplasia interdigitalis tyloma. Pododermatitis aseptica diffusa acuta/chronica schvátenie / laminitída. Z uvedených ochorení sa na našich farmách stretávame najmä Tab. 1: Reprodukčné údaje u dojníc s ochoreniami paznechtov digitálna dermatitída pododermatitída počet dojníc medziobdobie [dni] inseminačný index 2,08 2,16 2,6 s digitálnou dermatitídou (obr. 2) a rôznymi formami pododermatitíd (obr. 3). Najľahšie rozpoznateľným klinickým príznakom týchto ochorení je krívanie postihnutej dojnice. Nesmieme však zabúdať, že dojnice vedia zniesť pomerne silnú bolesť bez toho, aby to dali najavo. V rozsiahlej štúdii (Guard, 2008) bolo zistené, že značné percento dojníc, ktoré boli vyhodnotené ako nekrívajúce, malo ťažké zmeny na paznechtoch. V stádach dojníc v Anglicku bol zaznamenaný až 38 % (4 144 %) výskyt krívania počas roka (Kossalbati a Esslemont, 2000), podobná situácia s 38,5 % ročným výskytom krívania je momentálne aj v mnohých stádach v Rakúsku a Nemecku (Kofler, 2008). Pri sledovaní výskytu krívania u 100 dojníc počas jedného roka bolo v našich podmienkach zistené, že nové prípady krívania sa prejavili u 10 % zvierat (Mudroň, 2012). V praxi je však zložité získať údaje o ročnom výskyte krívania na farme. Preto sa stále viac a viac uplatňuje posudzovanie krívania počas návštevy farmy, pričom najvhodnejší čas na analýzy krívania je proces dojenia. Výsledkom je hodnota prevalencie krívania, ktorá by nemala presiahnuť 10 %. Prevalencia krívania pod túto hodnotu znamená, že na farme je zvieratám venovaná potrebná starostlivosť, a že farmári včas reagujú na výskyt bolestivých chorôb paznechtov. Tieto čísla môžu byť veľmi rozdielne. V stádach dojníc v Anglicku bola zaznamenaná prevalencia krívania medzi 0 80 % (Archer a kol., 2010), analýza pohybového aparátu na 50 mliečnych farmách v Minnesote ukázala 24,6 % krívanie v priemere (Espejo a kol., 2006) a v podmienkach Slovenska až 52 % (Mudroň, 2014). Hernandez a kol. (2005) vypočítali pokles priemernej dojivosti o 10 % počas 305-dňovej laktačnej periódy u 167 krívajúcich dojníc z celkovej skupiny 531 dojníc. Green a kol. (2002) skúmali vplyv krívania na mliečnu úžitkovosť 900 dojníc v 5 stádach počas 18 mesiacov: výskyt krívania bol v priemere 70 %, pričom pokles dojivosti krívajúcich dojníc dosiahol až 360 kg mlieka na dojnicu a laktáciu; krívanie sa najčastejšie vyskytovalo v treťom mesiaci po otelení. Posudzovanie vplyvu ochorení paznechtov na dojivosť je náročná úloha (Ettem a kol., 2007). Produkcia mlieka pred výskytom ochorenia môže zakryť negatívny účinok tohto ochorenia na celkovú produkciu (Green a kol., 2002). Zaujímavé bolo zistenie, že na úrovni individuálnej dojnice má ťažký stupeň krívania negatívny vplyv na denný pôdoj, avšak k jeho poklesu dôjde až po uplynutí štyroch mesiacov od zachytenia krívania. Zníženie dennej úžitkovosti nebolo pozorované počas 10 dní krívania, preto je denný pôdoj len slabým indikátorom narušenia funkcie pohybového aparátu. Toto môže viesť k nedostatočnému chápaniu potreby liečby krívajúcich dojníc zo strany chovateľa a jeho poradcov (Archer a kol., 2010). Priemerné celkové náklady na krívajúcu kravu sa ročne pohybujú okolo 412 dolárov, pričom na Rusterholzov vred je to v priemere 400 dolárov a na digitálnu dermatitídu 90 (Kofler, 2008). To len potvrdzuje význam včasnej diagnostiky krívania a hlavne jeho prevencie. Pri všetkých týchto výpočtoch boli samozrejme brané do úvahy rozdielne ceny mlieka Digitálna dermatitída typické príznaky pri akútnej forme. a veterinárskych úkonov v rôznych regiónoch, resp. krajinách. Pomocou takto vyčíslených strát je možné ľahšie presvedčiť niektorých chovateľov o potrebe predchádzať ekonomickým rizikám, ktoré sú spojené s výskytom krívania v ich stádach. Choroby paznechtov a reprodukcia Jedným z kľúčových mechanizmov, ktorým choroby paznechtov znižujú produktivitu chovu je tlmiaci účinok krívania na reprodukciu. Krívanie ovplyvňuje plodnosť vo všetkých fázach reprodukčného cyklu. Krívajúce kravy sa pomalšie vracajú do normálnej popôrodnej činnosti. Oneskorenie cyklickosti znamená, že krívajúci dobytok bude pravdepodobne vyžadovať liečbu anestru (Hultgren a kol., 2004). Napriek tomu, že činnosť vaječníkov pokračuje, je ohrozené estrálne správanie zvierat. Walker a kol. Tab. 2: Výskyt mastitíd v súvislosti s ochorením paznechtov v chove dojníc (n=341) dojnice bez chorôb paznechtov n = 226 (100 %) dojnice s chorobami paznechtov n = 115 (100 %) (2008) uvádzajú, že krívajúce dojnice menej často skákali, mali estrus s nižšou intenzitou a znížené hodnoty koncepcie. Aj jedna z posledných rozsiahlych štúdií (Orgel, 2010) preukázala negatívny vplyv krívania na reprodukciu. Ukázalo sa, že inseminačný interval bol predĺžený o štyri až päť dní, ak ku krívaniu došlo medzi 61. a 90. dňom po pôrode. s krívaním medzi 61. a 90. dňom laktácie mali o 15 dní dlhšiu servis periódu ako nekrívajúce kravy. Celkový pomer gravidných kráv (percento gravidných kráv z inseminovaných kráv) bol nižší, keď dojnice krívali počas prvých 120 dní laktácie. Krívanie medzi 31. a 60. dňom malo negatívny vplyv aj na percento oplodnenia počas prvej inseminácie. Krívanie vyskytujúce sa počas prvých 30 dní laktácie zvýšilo početnosť porúch zdravia počas laktácie. Sledovanie na 227 dojniciach dojnice s pododermatitídou n = 68 (100 %) mastitída celkovo 107 (47,4 %)a 68 (59,1 %)b 46 (67,7 %)b subklinická mastitída 85 (37,1 %) 54 (47,0 %) 38 (55,9 %) klinická mastitída 22 (9,7 %) 14 (12,1 %) 8 (11,8 %) Hodnoty označené rozdielnymi písmenami (a, b) sa štatisticky líšia. Ochorenia paznechtov sú zároveň najbolestivejšie zdravotné poruchy, ktorým sú dojnice vystavované. Táto bolesť nie je väčšinou krátkodobá, ale má obyčajne dlhodobý charakter. ukázalo, že krívanie vyvolané digitálnou dermatitídou a pododermatitídou počas prvých 6 týždňov po otelení ovplyvnilo v nasledovnom reprodukčnom cykle hodnoty medziobdobia a inseminačného indexu (tab. 1). Choroby paznechtov a mastitídy Výskyt nielen klinických, ale aj subklinických mastitíd je spojený s mnohými rizikovými faktormi. Jedným z nich je aj krívanie, ktoré je priamo spojené v prevažnej miere s ochoreniami paznechtov. Predpokladá sa, že dlhodobé ťažké krívanie spojené s dlhým časom ležania dojníc zvyšuje riziko bakteriálnej penetrácie ceckových kanálov., ktoré si ľahnú ihneď po vydojení majú zvýšené riziko získania intramamárnej infekcie spôsobenej predovšetkým environmentálnymi patogénmi (De Vries a kol., 2010). Nízka hygiena na stojiskách zvyšuje predispozíciu infekcií nielen paznechtov, ale aj mliečnej žľazy (Cook a Nordlund, 2003). Vplyv medzi hygienou vemena a končatín laktujúcich kráv na výskyt mastitíd zistili na farmách v USA. Prevalencia intramamárnych patogénov súvisela s hygienickým skóre vemena 32 33

18 (Schreiner a Ruegg, 2003). V našej štúdii sme nezistili výrazný vplyv ochorení paznechtov na výskyt mastitíd, pretože mnohé tieto ochorenia neboli ešte spojené so silnou bolesťou a krívaním. V dánskej štúdii ochorenia paznechtov signifikantne zvyšovali výskyt klinických mastitíd v stádach (Sato a kol., 2008). Hultgren (2004) zistil najvyššiu prevalenciu klinických mastitíd dojníc s ťažkým stupňom krívania, ktoré v niektorých prípadoch viedlo až k uľahnutiu. V inom sledovaní prevalencia ochorení paznechtov kráv so subklinickými mastitídami dosahovala úroveň 5,5 % (Mite v a kol., 1998). Naopak Heuer a kol. (1999) nezistili žiadny vzťah medzi mastitídami a krívaním. Na základe výsledkov v nedávnej štúdii (Orgel, 2010) bolo konštatované, že krívanie vedie k zvýšeniu výskytu mastitíd, a to aj v prípade mierneho krívania. Pri vyšetrení 341 dojníc na ochorenia paznechtov a mastitídy sme zaznamenali výrazný rozdiel medzi výskytom mastitíd dojníc s ochoreniami paznechtov a bez nich. Zaujímavé bolo zistenie, že zápalom mliečnej žľazy bolo postihnutých viac ako 60 % dojníc s pododermatitídou (zápalom škáry), ktorá predstavuje jedno z najbolestivejších ochorení paznechtov a vedie k ťažkému krívaniu (tab. 2). Choroby paznechtov a negatívna energetická bilancia Krívanie dokáže významne zmeniť režim správania sa dojníc v zmysle dlhších periód odpočívania, čo najmä v prechodnom období môže mať za následok znížený príjem energie a viesť k negatívnej energetickej bilancii, sprevádzanej zvýšenými hladinami ketolátok v krvi. Zrejmé dôsledky krívania sú skrátený čas príjmu krmiva, menej času stráveného na štandardnom ležovisku, úbytok hmotnosti a straty na produkcii, ako aj schopnosť prejavovať ruju (Hillman a Gilbert, 2008). Viacerí autori uvádzajú, že medzi Pododermatitída chodidla veľmi bolestivý zápal. významné faktory, ktoré môžu prispieť k rozvoju negatívnej energetickej bilancie dojníc patrí práve krívanie (Goff, 2006; Radostitis a kol., 2007). Lipomobilizácia sprevádzaná hyperketonémiou je metabolická porucha, ktorá sa pri dojniciach zvyčajne vyskytuje v období po otelení, resp. na začiatku laktácie. Krívanie sa ale môže objaviť kedykoľvek v priebehu laktácie (Rajala Schultz a kol., 1999). Vplyv krívania na správanie a metabolický stav dojníc v prechodnom období bol nedávno podrobený dôkladnému výskumu. Hoci nebol zistený žiadny vzťah medzi krívaním a hladinami NEFA, krívajúce dojnice mali vyššie koncentrácie kyseliny β hydroxymaslovej (BHB) veľmi skoro po pôrode bez toho, aby bola zistená nejaká Počet dojníc [n] Krívajúce dojnice [n] (11,7 %) SK 2,7 súvislosť s mobilizáciou tuku pred otelením. Aj keď spôsob príjmu krmiva nebol v tomto sledovaní hodnotený, dá sa predpokladať, že krívanie v rannom popôrodnom období môže mať negatívny vplyv na denný príjem sušiny v tomto kritickom období a zvýšiť riziko ketózy (Gonzalez a kol., 2008; Calderon a Cook, 2011). Aj v ďalšej štúdii sa ukázalo, že krívajúce dojnice mali vyšší výskyt ketózy v porovnaní s dojnicami bez porúch pohybového aparátu (Heuer a kol., 1999). V našej štúdii na 325 dojniciach v chove s priemernou úžitkovosťou litrov mlieka/rok sme nezistili súvislosť medzi prevalenciou ochorení paznechtov a výskytom zvýšených hladín BHB v krvi vyšetrených zvierat (tab. 3). Ketolátky boli zisťované pomocou Tab. 3: Výskyt krívania a hyperketonémie v stáde dojníc BHB v krvi >1,2 mmol.l -1 [n] 8 dojníc (2,46 %) 1 dojnica (1,2-1,4 mmol.l -1 ) 1 krívajúca (2,57 mmol.l -1 ) SK priemerný stupeň krívania (1-5) * koncentrácia BHB v sére reakčných prúžkov aj v mlieku, tento spôsob sa však ukázal ako málo citlivý a špecifický. Stupeň krívania bol hodnotený počas dojenia dojníc (Mudroň, 2014). Výrazný rozdiel medzi prevalenciou krívania a hyperketonémiou pozorovaný v našej štúdii naznačuje, že nie je jednoznačná súvislosť medzi krívaním a rozvojom závažnej negatívnej energetickej bilancie, ktorá má za následok vysoké hladiny ketolátok. Záver Výskyt ochorení paznechtov v stáde dojníc je spojený s prítomnosťou bolesti. Bolesť končatín významným spôsobom zhoršuje ekonomiku chovu, pretože bráni nerušenému priebehu fyziologických procesov. majú zníženú úžitkovosť, zhoršenú reprodukciu a sú náchylnejšie na infekcie a metabolické poruchy. Je výrazne znížený ich komfort. Najúčinnejším preventívnym opatrením pri chorobách paznechtov je pravidelná funkčná úprava paznechtov, ktorá spolu s opatreniami v oblasti výživy a zoohygieny môže významnou mierou prispieť k poklesu výskytu bolesti v stádach dojníc, a tým k zlepšeniu chovateľských výsledkov. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV prof. Dr. PAVOL MUDROŇ, PhD. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Klinika prežúvavcov BHB v mlieku rýchly test [n] 12 dojníc (3,69 %) 0,80 mmol.l -1 * 4,21 mmol.l -1 * 0,81 mmol.l -1 * 0,62 mmol.l -1 * 3,67 mmol.l -1 * 3,42 mmol.l -1 * 2,88 mmol.l -1 * 0,54 mmol.l -1 * 0,51 mmol.l -1 * 0.72 mmol.l -1 * 0,43 mmol.l -1 * 0,70 mmol.l -1 * Zhoda BHB v krvi a mlieku 4 dojnice (>2,88 mmol.l -1 *) Prísevy v trávnych porastoch v pasienkovom chove dojníc Trávne porasty poskytujú spoločnosti široké spektrum agroekosystémových služieb, z ktorých najvýznamnejšou je produkcia nadzemnej fytomasy pre výživu hospodárskych zvierat. Z praktického hľadiska nás zaujíma výška a kvalita dopestovanej a hospodársky využiteľnej fytomasy. Tá je ovplyvňovaná stanovištnými podmienkami, typom alebo druhom porastov a ich obhospodarovaním. Zloženie a štruktúra porastu ovplyvňuje kvalitatívne parametre pasienkového porastu a následne produkciu chovaných zvierat. Súčasná situácia v poľnohospodárstve súvisiaca s poklesom počtu chovaných dojníc sa odrazila na nižšej produkcii mlieka. Mlieko a mliečne výrobky patria medzi naše základné potraviny, pretože sú bohatým zdrojom mnohých dôležitých živín a zabezpečia optimálny príjem nevyhnutných nutričných zložiek. Kravské mlieko obsahuje všetky vitamíny, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre ľudský organizmus. Je zdrojom karotenoidov, vitamínu C, E a D. Neodmysliteľná je aj prítomnosť komplexu vitamínov B v mlieku. Mlieko vyniká tiež ako veľmi bohatý zdroj riboflavínu vitamínu B2, ktorý je dôležitý na udržanie správnej činnosti mnohých tkanív. Pasenie pre zdravie Obsah minerálnych látok a vitamínov závisí od životných podmienok a spôsobu kŕmenia dojníc. Tab. 1: Úrody fytomasy porastu (t.ha -1 sušiny) termín odberu variant 1. úžitkový rok 2. úžitkový rok 1 1,56 3,04 1. jar 2 1,35 2,97 3 1,18 2,58 1 2,47 2,27 2. leto 2 2,27 2,10 3 1,43 1,39 1 2,60 3,79 3. jeseň 2 2,33 2,99 3 1,77 2,85 Priaznivé životné podmienky dojníc a kvalitná výživa majú pozitívny vplyv na ich výšku. Pasenie a samotný pohyb zvierat na čerstvom vzduchu, bohatom na kyslík priaznivo pôsobí na priebeh energetickej a látkovej premeny a tým i na lepšie zhodnocovanie živín zo spásaných krmív. Nenadarmo sa hovorí, že len zdravé zviera môže vyprodukovať zdravé mlieko. Čerstvá zelená fytomasa pasienkov má vyšší obsah vody, bielkovín a vitamínov. Spasené rastliny sú výživnejšie a biologicky hodnotnejšie ako ich skosené varianty, pretože je priaznivejší pomer listov k stonkám a zmes pasienka poskytuje bohatý obsah karoténov, vitamínov a minerálnych látok. Vzhľadom na uvedené je dôležité zabezpečiť kvalitný trávny porast. Jednou z možností je uplatnenie viacročných krmovín alebo bezorbový prísev ekologicky vhodných a krmovinársky vysokohodnotných druhov tráv a ďatelinovín do pôvodného porastu. Vhodnou kombináciou druhov a odrôd je možné dosiahnuť vysokú produkciu nadzemnej fytomasy s požadovanou kvalitou pre výživu zvierat. Spôsob využívania ďatelinotrávnej miešanky je jedným z hlavných kritérií výberu druhov a odrôd tráv a ďatelinovín ako aj ich podielu v skladbe miešanky. Do porastov, ktoré sa plánujú využívať pasením zvierat, sa zaraďujú prevažne výbežkaté druhy tráv. Prísevy do trávnych porastov Prísevy do trávnych porastov sú perspektívnym spôsobom zlepšovania zloženia lúčnych a pasienkových spoločenstiev ich obohatením o kultúrne druhy tráv a ďatelinovín. Týmto pratotechnickým opatrením sa dosiahne zvýšenie produkcie nadzemnej fytomasy trávnych porastov a jej kvality. Riešením problematiky bezorbových prísevov do trávnych porastov sa dlhodobo zaoberá NPPC Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva v Banskej Bystrici. V tomto príspevku sú uvedené výsledky z pokusov pasienkového využívania prisievaných porastov v chove dojníc. Pokusné práce sa realizovali v poloprevádzkových podmienkach na trávnych porastoch s nadmorskou výškou m n. m., v mierne teplej agroklimatickej horskej oblasti, 34 35

19 termín odberu porastu 1. jar 2. leto 3. jeseň variant sušina pôv. hmoty g.kg -1 Pôvodný pasienkový porast. na hlinitých pôdach typu kambizem. S dlhodobým priemerom zrážok za vegetáciu 500 mm a dlhodobým priemerom denných teplôt za vegetáciu 12,9 C. Prísev miešaniek do pôvodného pasienkového porastu sa vykonal na jar bezorbovou sejačkou Vredo. V pokuse sa sledoval trávny porast rozdelený na varianty: Variant 1 prísev trávnej miešanky v zložení: MRH Fojtan, mätonoh trváci (2 n) Jonas Herbie, mätonoh trváci (4 n) Kentaur, timotejka lúčna Lema, kostrava lúčna Kolumbus. Variant 2 prísev ďatelinotrávnej miešanky v zložení: MRH Fojtan, MRH Mahulena, mätonoh trváci (2 n) Jonas Herbie, mätonoh trváci (4 n) Kentaur, timotejka lúčna Lema, ďatelina lúčna Vesna, kostrava lúčna Kolumbus. Variant 3 pôvodný trávny porast bez prísevu. Na všetkých variantoch sa počas pasienkovej sezóny pásli dojnice slovenského strakatého plemena usmernené pastierom. V každom variante boli na reprezentatívnych miestach umiestnené kovové klietky, zabraňujúce zvieratám vypasenie porastu, ktoré slúžili na zisťovanie produkcie fytomasy. Nadzemná fytomasa sa odobrala v jarnom (máj), letnom (júl) a jesennom (september) termíne. V porastoch sa hodnotilo floristické zloženie metódou odhadu redukovanej projektívnej dominancie. Na základe redukovanej projektívnej dominancie (% D) a kŕmnej hodnoty (FV) jednotlivých druhov rastlín bola vypočítaná kvalita trávneho porastu. Obsah živín vo fytomase porastov sa stanovil laboratórnymi analýzami. Vo floristickom zložení pôvodného pasienkového porastu boli dominantnými rastlinnými druhmi mätonoh trváci (18 %), psinček tenučký (7 %), kostrava červená (6 %), lipnica lúčna (7 %), trojštet žltkastý (8 %) a ďatelina plazivá (14 %). Pôvodný porast patril svojím zložením do spoločenstva intenzívne spásaných pasienkov (mezofilné pasienky a spásané lúky) asociácie Polygalo Cynosurenion. Počas pokusu sa hodnotili floristické zmeny Tab. 2: Obsah živín, výživná hodnota a produkčný mliekový potenciál fytomasy porastov v 1. úžitkovom roku N-látky vláknina NEL PDI PMPNEL PMPPDI g.kg -1 sušiny MJ. kg -1 sušiny g.kg -1 sušiny kg FCM 1 210,44 160,45 232,08 5,12 103,42 1,64 2, ,40 152,82 234,55 5,24 85,04 1,67 1, ,52 133,69 257,68 5,19 97,20 1,66 1, ,70 123,64 274,83 5,24 78,64 1,67 1, ,40 84,55 295,74 5,32 53,78 1,69 1, ,03 99,41 264,91 5,27 63,23 1,68 1, ,79 164,99 266,70 5,14 103,84 1,61 2, ,71 163,18 232,40 5,14 92,07 1,65 1, ,72 144,75 243,42 5,07 103,79 1,62 2,08 Pasienkový porast po príseve. pasienkového porastu, podiel prisievaných druhov, úrody a produkčná účinnosť prisievaných porastov. Na poraste spásanom dojnicami sa prísevom trávnej miešanky (var. 1) zvýšila pokryvnosť tráv z 37 % na 62 %. Ďatelinoviny a byliny pokrývali % plochy. Zastúpenie prisiatych trávnych druhov bolo na úrovni 30 %. Ak berieme do úvahy priemerné hodnoty agrobotanických skupín za sledované roky, tak prísev prispel ku zvýšeniu zastúpenia hodnotných tráv a k zníženiu podielu bylín. Po príseve ďatelinotrávnej miešanky (variant 2) došlo k zvýšeniu podielu ďatelinovín na 29 %, v porovnaní s východiskovým stavom pred prísevom (18 %). Z pôvodných druhov sa v poraste vyskytovali trojštet žltkastý, lipnica lúčna, kostrava červená, mätonoh trváci, púpava lekárska, myší chvost. Z prisiatych tráv mal najvyššie zastúpenie mätonoh trváci, v menšej miere MRH a kostrava lúčna, z ďatelinovín sa najvyšším zastúpením na kvalite porastu podieľala prisiata ďatelina lúčna. Krmovinárska hodnota prisievaných pasienkových porastov dosahovala hodnoty EGQ od 69,42 81,17 v prvom úžitkovom roku a od 76,67 80,54 v druhom úžitkovom roku. Na základe bodového hodnotenia kvality boli porasty zatriedené do kategórie hodnotných až veľmi hodnotných porastov. Najnižšie hodnoty krmovinárskej kvality boli zaznamenané na kontrolnom variante (64,79 68,26). Produkcia fytomasy Produkciu fytomasy pasienkového porastu (t.ha -1 sušiny) uvádzame v tab. 1. Porast poskytol za vegetačné obdobie v prvom úžitkovom roku celkovú úrodu 6,62 t.ha -1 sušiny pri prvom variante, 5,95 t.ha -1 sušiny pri druhom variante a 4,38 t.ha -1 sušiny pri treťom variante. Za vegetačné obdobie v 2. úžitkovom roku bola celková úroda prvého variantu 9,10 t.ha -1 sušiny, 8,06 t.ha -1 sušiny pri druhom variante a 6,82 t.ha- 1 sušiny pri treťom variante. V priebehu pasienkového obdobia sme najvyššiu produkciu fytomasy zaznamenali v jesennom termíne odberu vzoriek. Z hľadiska porovnania jednotlivých variantov sme najvyššiu produkciu fytomasy porastu zaznamenali pri 1. variante, s prísevom trávnej miešanky oproti variantu 2. Najnižšou produkciou fytomasy sa prezentoval kontrolný variant. Obsah živín, výživnú hodnotu a produkčný mliekový potenciál fytomasy porastov uvádzame v tab. 2 a 3. Pri porovnaní jednotlivých variantov sme najvyššie hodnoty sušiny a vlákniny zaznamenali v 3. variante vo všetkých sledovaných odberoch. Vyšší obsah vlákniny a nižší obsah n látok bol zaznamenaný v letnom termíne odberu pri všetkých porastoch. Vyššími hodnotami potenciálnej produkčnej účinnosti porastu vyjadrenej PMPNEL sa charakterizoval porast 2. variantu s prísevom ďatelinotrávnej miešanky. Všetky hodnotené pasienkové porasty mali vyššie hodnoty PMPNEL v letnom termíne a PMPPDI v jarnom a jesennom termíne odberu porastu v obidvoch pokusných termín odberu porastu 1. jar 2. leto 3. jeseň variant sušina pôv. hmoty g.kg -1 pasúce sa na pokusných porastoch. rokoch. Prísev trávnej aj ďatelinotrávnej miešanky do pôvodného porastu zvýšil podiel krmovinársky hodnotných druhov a tým aj kŕmnu kvalitu porastov. Zvýšenie podielu prisiatych druhov sa pozitívne prejavilo aj na výške produkcie fytomasy pasienkového porastu. Výživná hodnota a produkčný Tab. 3: Obsah živín, výživná hodnota a produkčný mliekový potenciál fytomasy porastov v 2. úžitkovom roku N-látky vláknina NEL PDI PMPNEL PMPPDI g.kg -1 sušiny MJ. kg -1 sušiny g.kg -1 sušiny kg FCM 1 235,69 171,39 213,60 5,18 109,02 1,66 2, ,91 169,94 211,38 5,23 108,09 1,67 2, ,18 151,66 249,20 5,13 96,47 1,64 1, ,94 112,94 277,05 5,25 71,84 1,68 1, ,46 84,35 285,17 5,29 53,65 1,69 1, ,55 108,80 285,79 5,28 69,20 1,68 1, ,39 177,34 256,28 5,12 112,80 1,64 2, ,23 170,99 257,58 5,15 108,76 1,65 2, ,70 162,96 258,03 5,04 103,65 1,61 2,07 mliekový potenciál prisievaných porastov bol vyšší oproti pôvodnému porastu. Pre zabezpečenie požadovaných agroekosystémových služieb trávnych porastov vo výžive dojníc, je prísev kultúrnych druhov tráv a ďatelinovín do pôvodných porastov perspektívnym spôsobom zvýšenia ich produkcie a kvality a vytvára predpoklady pre produkciu kvalitného mlieka dojníc. Ing. ZUZANA DUGÁTOVÁ Ing. MARIANA JANČOVÁ, PhD. Ing. JANKA MARTINCOVÁ, PhD. RNDr. ŠTEFAN POLLÁK Ing. DAŠA BEŇOVÁ, PhD. NPPC Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica 36 37

20 Snaha o maximálne využitie biomasy a uchovanie živín zo zberaných plodín Zníženie stavu hospodárskych zvierat v Českej republike malo za následok pokles plôch krmovín na ornej pôde. V súčasnej dobe je pokles plochy pestovaných krmovín na ornej pôde zastavený a od roku 2009, kedy dosiahol svoje minimum (397 tis. ha), dochádza k pozvoľnému nárastu (458 tis. ha v roku 2015). Plocha trvalých trávnych porastov sa od roku 1989 stále pozvoľna zväčšuje (od 828 tis. ha do súčasných tis ha). Na náraste plôch sa podieľa nielen živočíšna výroba, ale i využitie krmovín pre bioplynové stanice. Odvetvie možno charakterizovať neustálym vývojom a modernizáciou technológií a techniky pre zber a skladovanie krmovín. Vývoj sa zaoberá zlepšovaním kvality práce, znižovaním strát i energetickej náročnosti a predovšetkým zvyšovaním výkonnosti strojov, ktorú charakterizuje zväčšovanie záberov, zvyšovanie pracovnej rýchlosti a spoľahlivosti. Výsledky vývoja sa potom priaznivo prejavujú v ekonomických ukazovateľoch zvolených strojov a zberných liniek. Základnými tendenciami nových strojov pre zber krmovín je snaha o maximálne využitie biomasy a uchovanie živín zo zberaných plodín. Zber a kvalita krmovín Zber krmovín prebieha po celé vegetačné obdobie s vrcholmi v čase prvých kosieb (máj až jún) a zberu silážnych plodín (september a október). Podľa druhu plodiny môžeme zberať raz až päťkrát. V prípade viacročných krmovín tvorí výnos po prvej kosbe až 60 % celkového výnosu v danom roku. Táto skutočnosť je daná najmä priebehom počasia (hlavne úhrnom zrážok). Pri zlom počasí a nevhodnom spôsobe zberu, odrolom, nezozberaním či nevhodnou konzerváciou môžu straty sušiny na hmote činiť 15 až 35 %, straty živín až 50 % a vitamínov až 100 %. Vhodným zberovým postupom možno znížiť riziko počasia a zabrániť znehodnoteniu krmovín v priebehu uskladnenia. Dôležité je tiež vhodne zvoliť termín zberu s ohľadom na zrelosť plodiny. Oneskorením zberu dochádza k stratám využiteľnej energie (NEL) u tráv o 0,26 MJ.kg -1 sušiny. Pri ďatelinovinách je to ešte výraznejšie, môžeme stratiť až 0,78 MJ.kg -1 sušiny. Straty v technológiách zberu krmovín sú charakteru kvalitatívneho a kvantitatívneho. Medzi kvalitatívne patrí znížený obsah bielkovín a vitamínov daný predovšetkým priebehom počasia, alebo zle zvoleným termínom kosby s ohľadom na zrelosť plodiny. Kvantitatívne straty sú dané nepokosením, nezozberaním a prepadom materiálu z odvozového prostriedku. Procesy konzervácie Technologické postupy konzervácie a skladovania objemových krmív sú neoddeliteľnou súčasťou výroby kvalitnej krmoviny a úspešného chovu hospodárskych zvierat. Spôsob konzervácie veľmi významne ovplyvňuje produkčnú účinnosť objemových krmív (koncentráciu energie, obsah hlavných živín a špecificky účinných látok, dietetické vlastnosti, chutnosť a stráviteľnosť krmiva). Zaraďovanie nekvalitne konzervovaného krmiva do kŕmnych dávok výrazne znižuje úžitkovosť, stúpajú nároky na jadrové krmivá a negatívne je ovplyvňovaný zdravotný stav zvierat. Vysoké straty živín pri konzervácii krmovín zvyšujú nákladovosť výroby a vytvárajú potrebu rozširovania pestovateľských plôch krmovín, ktoré niekoľko rokov klesali, hoci v poslednej dobe už dochádza k stabilizácii pestovateľských plôch. Výsledná kvalita produktu je závislá od niekoľkých faktorov. Je to hlavne obsah sušiny, ktorý hrá dôležitú úlohu pri konzervácii zavädnutého krmiva na senáž či pri silážovaní krmiva. Pri nízkom obsahu sušiny (cca 20 %) vznikajú pri silážovaní problémy, dané nadmerným množstvom silážnych štiav. Naopak, pri vysokom obsahu sušiny (nad 50 %) dochádza k zhoršenému vytesneniu vzduchu, čo vedie k zhoršeniu fermentácie. Ďalším dôležitým faktorom pri senážovaní je rýchlosť zavädania, kedy ideálny zber je v rozmedzí 24 až 36 hodín od kosby. Ďalší vplyv má rýchlosť plnenia vakov či silážnych jám. Posledným faktorom je počasie, ktoré má rozhodujúci vplyv najmä na kvalitu sena sušeného na pokose. Ak porovnáme energiu vloženú do procesu zberu a konzervácie s množstvom energie získanej vo vyrobenom krmive, dosiahneme tieto hodnoty (Břečka et al., 2001): v silážovanom čerstvom krmive 1 : 24,2, v senážovanom zavädnutom krmive 1 : 23,8, pri dosúšaní na seno 1 : 12,2 a pri sušení horúcim vzduchom 1 : 0,55. Z uvedeného porovnania vyplýva vysoká energetická náročnosť pri sušení horúcim vzduchom, preto sa od tohto systému konzervácie krmovín upustilo a uskutočňuje sa obmedzene v podnikoch, ktoré takto vzniknutý produkt používajú pri výrobe kŕmnych zmesí alebo exportujú do zahraničia. Sušenie na pokose Tradičná výroba sena sušením na pokose až do konštantnej sušiny, prežíva z dôb poľnohospodárskej malovýroby. Je to jeden z najstarších spôsobov konzervácie krmovín pomocou slnečného žiarenia a za priaznivých klimatických podmienok tiež jeden z najlacnejších spôsobov, i keď organizačne náročnejší. Krmovinu možno pri výrobe sena sušiť na pokose až do úplného usušenia (skladovacia vlhkosť menšia než 15 % zaisťuje bezpečné skladovanie bez výraznejšieho zhoršovania kŕmnej hodnoty sena), dosúšať a skladovať v mechanizovaných halových senníkoch. Vlastný sušiaci proces prebieha v dvoch fázach. Prvá z nich je zavädanie, kedy dochádza k výdaju tzv. voľnej vody v dôsledku prieduchovej a kutikulárnej transpirácie a k odparovaniu z porušeného povrchu rastlinných orgánov. Trvá až do odumretia rastlín. Na 2. až 3. deň zavädania pokosená krmovina postupne odumiera. V odumretej rastline môžu vznikať straty vylúhovaním. Ďalej dochádza k stratám, ktoré sú vyvolané mikrobiálnou činnosťou. Druhá fáza sa nazýva dosúšanie a začína po odumretí rastlín. Obsah vody sa znižuje iba fyzikálnym výparom. Straty vznikajú väčšinou odrolom jemnejších častí rastlín a závisí od druhu krmoviny. Veľké riziko pri tomto spôsobe konzervácie krmoviny predstavuje počasie, lebo zhoršením poveternostných podmienok dôjde k vysokým stratám na sušenom krmive čo do kvality i množstva. K eliminácii vplyvu počasia možno s úspechom použiť dosušenie v senníkoch, kedy je vrstva dosušeného materiálu nútene prevzdušňovaná. Nevýhodou je možnosť samozápalu pri naskladnení vysokej vrstvy s vyššou vlhkosťou či pri nedodržaní technologickej disciplíny. Hlavná úloha, ktorá sa pri zbere rieši je dosiahnutie čo najvyššej kvality pri čo najnižšom energetickom vstupe. Senážovanie a silážovanie V dnešnej dobe je najrozšírenejšia technológia konzervácie krmovín senážovanie, predovšetkým vďaka obmedzeniu negatívneho vplyvu počasia, lebo dochádza k skráteniu doby, kedy porast leží pokosený na pokose. Silážovanie a senážovanie krmovín je konzervovanie čerstvého až silne zavädnutého krmiva v anaeróbnom prostredí s ph 3,8 až 5,2. Správne zhutnenie krátkej rezanky krmiva v silážnom priestore (silážne žľaby, veže) spolu so zamedzením výmeny plynov medzi okolitým prostredím a silážnou hmotou vedie spolu s produkciou CO 2 (oxid uhličitý produkovaný respiráciou krmiva a mikrobiálnou činnosťou) k vytvoreniu anaeróbneho prostredia a kvalitným silážam. Konzervované krmivo je stabilizované kyselinou mliečnou produktom mliečneho kvasenia sacharidovej zložky krmiva alebo dodaných prídavkov, prípadne pomocou chemických prísad. Silážovateľnosť krmiva (obtiažna je pri ďatelinovinách a mladých trávnych porastoch) je závislá od správne zvoleného a rýchle prevedeného technologického postupu, botanického zloženia a vegetačného štádia druhov i od koncentrácie dusíkatých látok v konzervovanom krmive. Podľa obsahu sušiny silážovanej hmoty rozlišujeme tieto metódy (Pulkrábek, Capouchová, 2004): Silážovanie čerstvého krmiva s obsahom sušiny 18 až 25 %, ktoré je spojené s vysokými stratami (20 až 35 %). K stabilizácii siláže z čerstvej krmoviny je nutné nižšie ph 3,8 až 4,2. Vyrobená siláž je kyslejšia a jej príjem dobytkom je nižší. Bez konzervačných prídavkov môžeme takto konzervovať iba silážnu kukuricu, siláž však bude mať nižšiu kvalitu. Silážovanie zavädnutého krmiva (predsušené na pokose) s vyšším obsahom sušiny (28 až 40 %) má rad predností. Straty sú tu menšie než v predchádzajúcom prípade (obvykle 15 až 20 %), nedochádza k odtokom silážnych štiav a k dostatočnej konzervácii postačuje ph 4,3 až 4,5. Siláž je chutnejšia a zvieratá ju prijímajú vo väčšom množstve. Aplikácia konzervačných prostriedkov sa odporúča hlavne v bielkovinovom krmive. Silážovanie zavädnutého krmiva je v súčasnej dobe najrozšírenejšia metóda konzervácie. Senážovanie krmiva je konzervácia s najvyššou sušinou (40 až 50 %). Straty sú tu najnižšie (12 až 15 %) a ph v kvalitnej hotovej senáži dosahuje hodnoty 4,9 až 5,2. Všetky tieto ukazovatele sa dajú ovplyvniť správnym výberom plodín, dodržaním technologickej disciplíny a použitím rôznych konzervačných prípravkov. O úspechu silážovania (senážovania) do značnej miery rozhoduje tiež dĺžka rezanky. Čím je vyššia sušina, tým musí byť rezanka kratšia, aby došlo k účinnému stlačeniu hmoty a vytesneniu vzduchu, narušeniu stebiel, najmä v oblasti kolienok a zrna. V praxi je overené, že najlepšie výsledky sa dosahujú s rezankou dlhou do 5 mm. Pri ukladaní siláže (senáže) je veľmi dôležitá doba naskladňovania do uzavretia priestoru k zamedzeniu prístupu vzduchu. Je požadovaný čo najrýchlejší postup bez zbytočných prestojov, ktoré vedú k zníženiu kvality výsledného produktu. Záver Neustále rastúce vstupné ceny nútia poľnohospodárov k úsporám. Tie na jednej strane možno dosiahnuť vysokou výkonnosťou strojov (zvyšovaním pracovných rýchlostí strojov a zväčšovaním pracovných záberov) a na strane druhej samozrejme zvyšovaním kvality krmovín pri zbere a predovšetkým potom pri ich uskladnení až do skŕmenia. Ako najlepší postup z hľadiska dodržania vysokej kvality sa javí uskladnenie senáže či siláže vo vaku, kedy pri dodržaní technologického postupu dochádza k zanedbateľným stratám na uskladnenom krmive pri zachovaní jeho vysokej kvality. Znižovanie energetickej náročnosti súvisí potom s používanými materiálmi a princípmi strojov. Výsledkom je používanie napríklad rotačných diskových žacích strojov, ktoré majú oproti svojim bubnovým náprotivkom nižšiu spotrebu energie. Táto skutočnosť je pri dnešných cenách pohonných hmôt veľmi dôležitá. Na vývoji techniky pre zber krmovín je jasne vidieť trend daný potrebou rýchleho zberu daný zvyšovaním pracovných záberov i zvyšovanie pracovnej rýchlosti (pri zachovaní zodpovedajúcej kvality práce) a nástup elektroniky a osadzovanie strojov elektronickými systémami pre ich ovládanie, spojené najmä s rozšírením komunikačného protokolu ISOBUS. doc. Ing. JIŘÍ MAŠEK, PhD. Česká zemědělská univerzita v Prahe Technická fakulta Česká republika Preklad: (pat) 38 39