Základné charakteristiky a vlastnosti otvorových konštrukcií. Stručný prehľad stavebno fyzikálnych vlastností. Základné vlastnosti

Transcript

1 Základné charakteristiky a otvorových konštrukcií Základné 4 Akustické Stručný prehľad stavebno fyzikálnych vlastností

2 Základné charakteristiky a otvorových konštrukcií Základné 4 Akustické Overovanie splnenia požiadaviek na okná (vrátane strešných okien) a vonkajšie dvere je založené na vyhodnotení vlastností získaných predpísanými skúšobnými postupmi, opísanými v príslušných normách. Výrobca okna musí stanoviť a vyhlásiť úroveň funkčnosti. Vlastnosť sa určuje buď pomenovaním, alebo referenčným číslom hodnota tlaku Pa, db nepriezvučnosti a pod. Výrobca musí poskytnúť potrebný opis výrobku, napr. jeho zamýšľané použitie, výrobkovú škálu, rozsah použitia, informácie o trvanlivosti, aby mohol špecifikátor určiť, či výrobok vyhovuje zamýšľanému použitiu. Výrobca musí poskytnúť informácie o požiadavkách na zabudovanie postupoch (na stavbe), ak výrobca nie je zodpovedný za zabudovanie výrobku!!! Zamýšľané použitie výrobku sa môže vyjadriť vo všeobecných pojmoch a je možno ho určiť aj pomocou odkazov na stanovené. Pri určovaní požadovanej úrovne funkčných vlastností (triedy/vyhlásené hodnoty) na určené špecifické použitie (napr. umiestnenie, použitie a veľkosť stavby) okien a vonkajších dverí musí brať špecifikátor do úvahy zamýšľané použitie, napr. ochranu pred hlukom, straty tepla, klimatické podmienky, frekvenciu používania, vystavenie rôznym vplyvom. Každá z určených požiadaviek sa musí splniť, t. j. dosahovaný funkčný profil výrobku musí dosahovať minimálny požadovaný profil alebo ho prekročiť. V opačnom prípade výrobok nevyhovuje určenému koncovému použitiu, napr. ak nebola stanovená určitá charakteristika a platné národné nariadenia ju vyžadujú, aby bola hodnota súčasťou predpísaného označenia danej pre konkrétnu budovu. Nevhodnosť určitého výrobku na stanovené koncové použitie neznamená, že výrobok nemôže vyhovovať inému koncovému použitiu. Toto je predmetom skúmania v každom jednotlivom prípade. Vzájomný vzťah vlastností okna a častí okna Nižšie uvedená tabuľka uvádza niektoré vzájomné vzťahy vlastností a častí, t. j., ktoré sa zmenia úpravou niektorej časti. Z príslušných skúšobných a klasifikačných noriem môžu vyplývať aj ďalšie informácie. Tabuľka uvádza spôsob, ako určiť nutnosť opakovaného skúšania v dôsledku úpravy výrobku. Vysvetlivky k tabuľke i poznámky sú na nasledujúcej strane.

3 Základné charakteristiky a Základné 4 Akustické

4 Základné charakteristiky a Základné 4 Akustické Y Úprava časti pravdepodobne spôsobí zmenu vlastností. (Y) Úprava časti možno spôsobí zmenu vlastností. N Úprava časti s najväčšou pravdepodobnosťou nespôsobí zmenu vlastností. a) Počet, umiestnenie, upevnenie v prípade výmeny kovania: ak existuje preukázateľný dôkaz na základe platných noriem pre stavebné kovanie, že kovania sú rovnaké ako kovania, ktoré sa má vymeniť (použitého pri počiatočnej skúške), nie je potrebné skúšanie. b) Počet, materiál. c) Modul pružnosti, tepelná vodivosť, hustota. d) Obsah a tvar priečnych rezov, montáž, ventilácia. e) Druh, materiál, náter, dutiny, plynová náplň, inštalácia, tesnenie f) Pozri stanovenie zvukovej izolácie okien akustické Úlohy v kompetencii výrobcu (vrátane vzorkovania) Pridelenie úloh pri preukazovaní zhody výrobkov v rámci systému preukazovania zhody 3 pre otvorové konštrukcie okná a dvere : Počiatočná skúška typu výrobku notifikovaným orgánom Počiatočná skúška typu výrobku výrobcom Vnútropodniková kontrola výroby Výrobca okien a dverí pri preukazovaní zhody musí povinne absolvovať overenie týchto vlastností notifikovaným orgánom: Odolnosť voči Vodotesnosť Nebezpečné látky Únosnosť bezpečnostného vybavenia Akustické Súčiniteľ prechodu tepla Prievzdušnosť Ovládacia sila (platí len pre automatické zariadenia)

5 Základné charakteristiky. Vplyvy na transparentnú konštrukciu. Normy. Základné 4 Akustické Na okenné konštrukcie vplýva okolité prostredie z exteriéru, ale i interiéru. Prehľad niektorých vplyvov a s nimi súvisiacich noriem uvádza tabuľka. Vlastnosti otvorovej konštrukcie by mali odolávať práve týmto vplyvom. Vplyv z exteriéru z interiéru od stavebného diela zo stavebného prvku od používania prievzdušnosť dážď vietor hluk mechanický útok pri vlámaní UV - požiadavky vnútorná teplota vzduchu a jeho vlhkosť pohyby stavby, sadanie, tolerancie predĺženia, pretvorenia, sily od vlastnej tiaže sily pri používaní Okná STN EN 2207 STN EN 2208 STN EN 220 STN EN 3049 Normy STN EN ISO 40-3 STN EN ISO 77- STN P ENV 627 STN STN STN STN STN EN 35 Fasády STN EN 252 STN EN 254 STN EN 36 STN EN 409

6 Základné charakteristiky. Vyhlásenie zhody. Základné Vyhlásenie úrovne funkčnosti okna (sprievodný technický list) s vyznačenými požadovanými (trojuholník) a dosahovanými (kruh) charakteristikami výrobku. 4 Akustické

7 Zaťaženie vetrom - klasifikácia, požiadavky, odolnosť Základné 4 Akustické Vietor namáha okná okrem iného tlakom a podtlakom, saním. Namáhanie okna a balkónových dverí vetrom sa preukazuje skúškami, ktorými sa sleduje, či celé okno vplyvom tohto namáhania spĺňa tieto požiadavky: vykazuje prípustnú deformáciu, zachováva si svoje, zaisťuje bezpečnosť užívateľov. Klasifikácia (STN EN 220) Norma, PrEN 22 Okná a dvere Odolnosť proti Skúšobná metóda, stanovuje postup skúšky pre zistenie medzných hodnôt zaťaženia (P-P3) skúšanej vzorky. Tieto medzné hodnoty sa udávajú v pascaloch (Pa). Medzi medznými hodnotami existujú tieto vzťahy: P2 = 0,5 x P a P3 =,5 x P. Klasifikácia sa musí podľa výsledkov skúšky odolnosti určovať pri kladných a záporných skúšobných tlakoch. Trieda Exxx b) P xxxx a) Tento tlak sa opakuje 50x. b) Skúšobné vzorky so zaťažením vetrom, skúšané pre triedu vyššiu ako 5, sa klasifikujú ako Exxxx, kde xxxx je skutočný skúšobný tlak P (napríklad 2350 a pod.) P2 a) Neskúša sa P

8 Zaťaženie vetrom - klasifikácia, požiadavky, odolnosť Základné 4 Akustické Klasifikácia relatívneho čelného priehybu Relatívny čelný priehyb najviac deformovanej časti rámu skúšanej vzorky, meraný pri skúšobnom tlaku P sa klasifikuje podľa: Trieda A B C Relatívny čelný priehyb Požiadavky Aby mohol byť výrobok klasifikovaný, musia byť splnené i nasledujúce požiadavky: Pri tlaku vetra P a P2 Žiadne viditeľné deformácie pri vizuálnej kontrole zo vzdialenosti m pri prirodzenom osvetlení. Skúšaná vzorka musí zostať naplno schopná svojej funkcie a maximálny prírastok prievzdušnosti pri skúškach odolnosti proti vetru P a P2 nesmie presiahnuť 20 % normálne dovolenej prievzdušnosti, aká bola dosiahnutá predtým pri klasifikácii prievzdušnosti (viď kap. Prievzdušnosť) Pri tlaku vetra P3 Nedostatky, ako napríklad priehyb a/alebo skrútenie kovania alebo vznik trhlín alebo prasklín na častiach rámu, musia byť akceptované za predpokladu, že sa žiadna časť skúšanej vzorky nerozlomí a skúšaná vzorka ostane uzavretá. Ak praskne sklo, je prípustná jeho výmena a jedno opakovanie skúšky. Klasifikácia odolnosti proti Zaťaženie vetrom a relatívny čelný priehyb sa zlučujú do súhrnnej klasifikácie podľa nasledujúcej tabuľky. Trieda pre zaťaženie vetrom Exxx b) A A A2 A3 A4 A5 AExxxx < /50 < /200 < /300 Relatívny čelný priehyb Pri klasifikácii odolnosti proti sa vzťahuje číslica na triedu zaťaženia vetrom a písmeno sa vzťahuje na relatívny čelný priehyb. B B B2 B3 B4 B5 BExxxx C C C2 C3 C4 C5 CExxxx

9 Zaťaženie vetrom praktické uplatnenie podľa triedy, odporúčané použitie. Základné 4 Akustické Vhodnosť použitia podľa klasifikácie Trieda Exxx b) Skúšobný tlak P v Pa xxxx Špecifikácia Bez zaťaženia vetrom Veľmi nízka Nízka Stredná Vysoká extrémna Výnimočná, odolnosť pri skúšobnom tlaku X Pa* * Poznámka Uvedie sa deklarovaná hodnota (X) skúšobného tlaku v Pa. Vhodnosť použitia Nepoužiteľné v obvodovom plášti budovy Okná, balkónové dvere a vonkajšie dvere v prízemnej budove Okná a balkónové, pavlačové a terasové dvere do 8 m výšky zabudovania Okná a balkónové, pavlačové a terasové dvere do 20 m výšky zabudovania Okná a balkónové, pavlačové a terasové dvere do 00 m výšky zabudovania Okná a balkónové, pavlačové a terasové dvere nad00 m výšky zabudovania -

10 Zaťaženie vetrom praktické uplatnenie podľa triedy, odporúčané použitie. Základné 4 Akustické Vhodnosť použitia podľa klasifikácie Trieda A B C Relatívny čelný priehyb < /50 < /200 < /300 Vhodnosť použitia Okná priemyselných budov a vonkajšie dvere nebytových budov Okná a balkónové dvere nebytových budov a vonkajšie dvere rodinných domov a bytových budov Okná, balkónové dvere, terasové a pavlačové dvere bytových budov

11 Vodotesnosť definícia, klasifikácia Základné 4 Akustické Vodotesnosť okien Schopnosť zavretého okna odolávať prieniku vody nazývame vodotesnosť. Okno a stavebné konštrukčné prvky, nesmú byť mokré pri stálom alebo opakovanom prieniku vody, ktorá príde s nimi do styku. Nežiaduci prienik vody oknom sa môže realizovať: stykom vlysu krídla a skleného systému stykom okenného krídla a rámu stykom okenného rámu a ostenia Vodotesnosť pri hnanom daždi závisí od: tvarom drážok medzi vlysom krídla a rámu, druhu a polohy tesnení v poldrážke, odvodu vody z drážkového priestoru cez odvodňovacie otvory veľkosti minimálne 5 x 20 mm so vzdialenosťou menšou ako 300 mm Uprednostňujú sa konštrukcie okien, pri ktorých sa tesnenie proti hnanému dažďu a proti vetru nachádzajú v rôznych úrovniach s rozostupom minimálne 5 mm, teda systémy s tzv. dvoma štádiami tesnenia. Klasifikácia (STN EN 2208) Norma pren 027 popisuje postup skúšky pre stanovenie medze vodotesnosti skúšanej vzorky pri skúšobnom tlaku P max. Klasifikácia sa určuje podľa údajov v nasledujúcej tabuľke. Túto klasifikáciu je možné použiť s inými príslušnými normami alebo pravidlami pre prax a vo vzťahu k skutočným klimatickým požiadavkám. Skúšobné vzorky s prienikom vody bez zaťaženia tlakom pred uplynutím doby 5 min nie je možné klasifikovať. Skúšobné vzorky, ktoré pri skúšobnom tlaku nad 600 Pa behom minimálnej doby 5 min nevykazujú žiadny prienik vody, sa klasifikujú ako Exxx, kde xxx je uvedený tento maximálny skúšobný tlak, ktorý vzorka zniesla.

12 Vodotesnosť klasifikácia Základné 4 Akustické Klasifikácia vodotesnosti podľa tlaku Skúšobný tlak P max v Pa a) > 600 Skúšobný postup A 0 A 2A 3A 4A 5A 6A 7A 8A 9A Exxx Klasifikácia Skúšobný postup B POZNÁMKA Postup A je vhodný pre výrobok, ktorý nie je chránený. Postup B je vhodný pre výrobok, ktorý je čiastočne chránený. a) Po 5 minútach bez zaťaženia tlakom a 5 min v ďalších krokoch. 0 B 2B 3B 4B 5B 6B 7B Požiadavky Bez požiadaviek 5 min postrekovania Ako trieda + 5 min Ako trieda min Ako trieda min Ako trieda min Ako trieda min Ako trieda min Ako trieda min Ako trieda min Nad 600 Pa v krokoch po 50 Pa musí byť doba každého kroku 5 min

13 Vodotesnosť vhodnosť použitia podľa tried Základné 4 Akustické Vhodnosť použitia otvorovej konštrukcie podľa tried Trieda E 750 E 900 E 050 E 200 E xxx Skúšobný tlak v Pa Nechránené (A) xxx ** Chránené (B) * Vhodnosť použitia Pri výpočte skúšobného tlaku (tlaku vetra) pôsobiaceho na terasové dvere s uvažovaným umiestnením vyššie ako 8 m nad zemou sa postupuje podľa STN Vo výpočte sa uvažuje so základným tlakom vetra w o = 0,55 kn.m -2 a tvarovým súčiniteľom C w =,2 Poznámka. * - Okná a dvere v lodžiách a pod prístreškom. Poznámka. ** - Uvedie sa deklarovaná hodnota (X) skúšobného tlaku v Pa. Nepoužiteľné v obvodovom plášti budovy pri priamom účinku dažďa Okná a balkónové, pavlačové a terasové dvere do 8 m výšky zabudovania Okná a balkónové, pavlačové a terasové dvere do 20 m výšky zabudovania Okná a balkónové, pavlačové a terasové dvere do 30 m výšky zabudovania Okná a balkónové, pavlačové a terasové dvere do 60 m výšky zabudovania Okná a balkónové, pavlačové a terasové dvere do 00 m výšky zabudovania Okná a balkónové, pavlačové a terasové dvere nad 00 m výšky zabudovania

14 Nebezpečné látky Základné 4 Akustické Podľa STN EN 435 v rozsahu v závislosti od stavu techniky výrobca určí materiály výrobku, ktoré počas bežného zamýšľaného použitia spôsobujú emisie alebo úniky ohrozujúce hygienu, zdravie alebo životné prostredie. Výrobca určí a vyhlási takýto obsah v súlade s právnymi požiadavkami cieľovej krajiny použitia výrobku. Okrem špecifických informácií o nebezpečných látkach sa musí k výrobku doložiť, ak sa to vyžaduje a v správnej forme, zoznam všetkých legislatívnych usmernení o nebezpečných látkach, pre ktoré sa požaduje vyhlásenie zhody, a všetky informácie, ktoré takáto legislatíva vyžaduje. Európska legislatíva, ktorá sa nelíši od národnej legislatívy, sa nemusí uvádzať. Zoznam a popis nebezpečných látok a substancií: Všeobecne: Informačná databáza európskych a národných ustanovení o nebezpečných látkach je k dispozícii na webovej stránke výstavby na EUROPA prístup na adrese: Príklady nebezpečných látok: ťažké kovy (ortuť, kadmium, olovo) niektoré aromatické cyklické uhľovodíky a pod.

15 Únosnosť bezpečnostného vybavenia, ovládacia sila. Základné 4 Akustické Únosnosť bezpečnostného vybavenia Bezpečnostné vybavenie (napr. pripevňovacie a príchytné nožnice, obmedzovače a príchytné zariadenia pre postupy čistenia), ktoré sa používali a namontovali podľa publikovaných pokynov výrobcu, musia udržať dverové alebo okenné krídlo na mieste 60 sekúnd pri záťaži 350 N (35 kg) aplikovanej na otváracie alebo posuvné krídlo najnepriaznivejším spôsobom (t.j. z hľadiska umiestnenia, smeru). Prahová pevnosť sa určuje skúšaním vykonávaným podľa EN 4609 alebo EN 948 (referenčné metódy) alebo výpočtom. Ovládacia sila Okná s ručným ovládaním (nie automaticky!) Okná s ručným ovládaním sa skúšajú podľa STN EN 2046-: (74 605). Výsledky skúšok sa vyjadrujú podľa EN 35. Vonkajšie dvere s ručným ovládaním sa skúšajú podľa STN EN 2046-: Výsledky skúšok sa vyjadrujú podľa EN 227.

16 Únosnosť bezpečnostného vybavenia, ovládacia sila. Základné 4 Akustické

17 Akustické metódy stanovenia zvukovej izolácie Základné 4 Akustické Nepriezvučnosť okna závisí od viacerých konštrukčných úprav, ktoré majú väčší alebo menší vplyv na celkovú nepriezvučnosť. Sú to predovšetkým: druh skleného systému, druh skla a jeho hrúbka, striedanie hrúbky skla v okennom ráme, osadenie skiel v ráme, výplňový materiál vo vrstve medzi sklami (pohltivá úprava, nízko - emisné vrstvy, fólie, plyn a pod.), tvar a pružnosť tesniacich profilov v okennej konštrukcii a ich umiestnenie, počet zalomení v jednotlivých stykoch a pod. Stanovenie zvukovej izolácie okien Zvuková izolácia R w (C, C tr ) okien sa stanovuje skúšaním podľa EN ISO 40 3 (referenčná metóda) vzorky s rozmermi,23 m x,48m (zodpovedajúce rozmerom skúšobného otvoru,25 m x,50 m). Na druhej strane, zvuková izolácia jednoduchých okien (definíciu pozri v EN 259:2004) s izolačným sklom (IGU) sa stanovuje pomocou tabuľkových hodnôt (viď ďalej). Výsledky sa vyjadrujú podľa EN ISO 77-. Hodnoty zvukovej izolácie okien R w 39 db alebo R w + C tr 35 db sa stanovujú skúšaním. Ak je potrebné, na skúšanie sa môžu použiť okná s inými rozmermi. Zmena izolačného skla (IGU) sa povoľuje bez nového skúšania okna za predpokladu, že izolačné sklo (IGU) má rovnakú alebo lepšiu hodnotu R w a/alebo R w + C tr (údaj zo skúšky podľa EN ISO 40 3 alebo druhový údaj, pozri EN 2758 alebo EN ). Toto pravidlo neplatí pre izolačné sklo (IGU) s SF6. Stanovenie ZI jednoduchých okien s izolačným sklom (IGU) podľa tabuľkových hodnôt Tabuľkové hodnoty sú odvodené z výsledkov skúšky, pri ktorej sa používala vzorka,23 m x,48 m (referenčný rozmer) zodpovedajúce celkovej ploche,82 m 2. Výsledok je možné extrapolovať viďďalej. Všeobecné podmienky na používanie tabuľkového postupu Postup podľa tabuliek sa nevzťahuje na balkónové dvere a na izolačné sklo s plynovou výplňou SF6. Požadované tesnenia musia byť hladké, trvalo pružné, odolné proti priesakom a jednoducho vymeniteľné, pričom minimálne jedno tesnenie musí byť neprerušované. Prievzdušnosť okna musí mať hodnotu minimálne triedy 3, posuvných okien minimálne triedy 2, pozri prievzdušnosť.

18 Akustické index nepriezvučnosti R w Základné Tabuľka : Index R w pre okná na základe indexu R w pre izolačné sklá (IGU) IGU R w a) (db) Index okna R w (db) Jednoduché okná b) Počet požadovaných tesnení Index okna R w (db) Jednoduché posuvné okná c) Počet požadovaných tesnení Akustické a) Skúška podľa EN ISO 40 3 (referenčná metóda) alebo generovaný údaj podľa EN 2758 alebo EN b) Neotvárateľné a otvárateľné (výklopné/jednokrídlové/sklopné kývavé alebo posuvné) jednoduché okná vyhovujúce triede prievzdušnosti 3, pozri prievzdušnosť. c) Jednoduché posuvné okná vyhovujúce triede prievdzušnosti 2, pozri prievzdušnosť. d) Platí len pre otvárateľné okná n/a n/a n/a n/a

19 Akustické index nepriezvučnosti R w Základné Tabuľka 2: Index R w + C tr pre okná na základe indexu R w + C tr pre izolačné sklá (IGU) IGU R w + C tr a) (db) Index okna R w + C tr (db) Jednoduché okná b) Počet požadovaných tesnení Index okna R w + C tr (db) Jednoduché posuvné okná c) Počet požadovaných tesnení 4 Akustické a) Skúška podľa EN ISO 40 3 (referenčná metóda) alebo generovaný údaj podľa EN 2758 alebo EN b) Neotvárateľné a otvárateľné (výklopné/jednokrídlové/sklopné kývavé alebo posuvné) jednoduché okná vyhovujúce triede prievzdušnosti 3, pozri prievzdušnosť. c) Jednoduché posuvné okná vyhovujúce triede prievdzušnosti 2, pozri prievzdušnosť. d) Platí len pre otvárateľné okná n/a n/a n/a n/a

20 Akustické výsledná ZI a rozsah použitia Základné 4 Akustické Výsledky skúšok a tabuľkové hodnoty rozsah použitia Pravidlá extrapolácie pre výsledky skúšok a tabuľkové hodnoty uvádza tabuľka 3. Týmto spôsobom možno napr. pre okno s plochou 3 m 2 (,5 m x 2,0 m) určiť nové hodnoty R w a R w + C tr, opravené o db, keďže pôvodná skúšobná vzorka má plochu,82 m 2 a plocha zisťovaného okna 3 m 2 spadá do riadku 2.: 2,7 m 2 < celková plocha 3,6 m 2. Bližšie viď nasledujúci príklad. Tabuľka 3. Pravidlá extrapolácie pre okná rôznych rozmerov Rozsah rozmerov okna Percentuálne vyjadrenie plochy zisťovaného okna ku ploche skúšanej vzorky -00 % až +50 % celkovej plochy skúšobnej vzorky +50 % až +00 % celkovej plochy skúšobnej vzorky +00 % až +50 % celkovej plochy skúšobnej vzorky Viac ako +50 % celkovej plochy skúšobnej vzorky Tabuľkové hodnoty a) rozmedzia celkových plôch okna, ktorého nepriezvučnosť zisťujeme Celková plocha 2,7 m 2 2,7 m 2 < celková plocha 3,6 m 2 3,6 m 2 < celková plocha 4,6 m 2 4,6 m 2 < celková plocha Hodnota zvukovej izolácie okna Index R w a R w + C tr podľa skúšania alebo tabuliek.,2.,bez opravy. Index R w a R w + C tr opravené o - db Index R w a R w + C tr opravené o -2 db Index R w a R w + C tr opravené o -3 db a) Intervaly plochy uvedené pre tabuľkové hodnoty sa rovnajú intervalom pre výsledky skúšok použitím odporúčanej skúšobnej vzorky s rozmermi,23 m x,48 m.

21 Akustické všeobecný postup a praktický príklad Základné 4 Akustické Postup stanovenia okna s hodnotou R w (C, C tr ) na základe údajov o izolačnom skle (IGU) Nasledujúci postup sa použije pre okná zodpovedajúce všeobecným podmienkam: a)tabuľka : odčítať hodnodu R w b)tabuľka 2: odčítať hodnotu R w + C tr c)okno C = - db d)výpočet C tr okna = R w + C tr (tab 2) R w (tab ) e)oprava podľa tabuľky 3, ak je potrebná kvôli ploche okna f)označenie okna je potom CE: R w (C, C tr ) na základe výsledkov z krokov a), c), d) a e) Praktický príklad: Označenie CE jednoduchého otváracieho okna rozmerov,2 m x,7 m, tesnenie, prievzdušnosť triedy 3 a izolačné sklo (IGU) s indexom R w (C, C tr ) = 30(-, -4) db Postup: a) Izolačné sklo R w = 30 db sa vzťahuje na okno R w = 33 db b) Izolačné sklo R w + C tr = 26 db sa vzťahuje na okno R w + Ctr = 28 db c) C = - db d) C tr = = -5 db e) f) Povrch,2 m x,7 m = 2,04 m 2 < 2,7 m 2, takže nie je potrebná žiadna oprava podľa tabuľky 3, t. j. výsledné označenie okna je CE R w (C, C tr ) = 33 (-, -5).

22 Akustické požiadavky na obvodový plášť budov Základné 4 Akustické Pri projektovaní sa okná navrhujú podľa triedy akosti zvukovej izolácie v závislosti od ekvivalentnej hladiny hluku L Aeq, (meria sa vo vzdialenosti 2 m od fasády) vo vonkajšom prostredí. Okno príslušnej triedy vyhovuje požiadavke, ak hodnota R w okna s korekciou podľa pomernej plochy v obvodovej konštrukcii spĺňa kritériá pre chránenú miestnosť. To znamená, že najprv je dôležité zistiť zaťaženie hlukom v danej lokalite. Hladina hluku sa zisťuje na mieste meraním vo vzdialenosti 2 m od projektovanej fasády. Meranie prebieha zvlášť pre deň i noc. Podľa projektovaného účelu miestností sa z tabuľky A odčíta požadovaný zvukovoizolačný odpor pre celú obvodovú stenu danej miestnosti. Okná ako také zhoršujú zvukovoizolačné obvodových stien, takže záleží od celkovej plochy všetkých okien na danej stene a od zvukovoizolačných vlastností steny (materiál, skladba, radenie vrstiev), aká bude konečná zvukovoizolačná schopnosť obvodového plášťa. Ak plocha okien prevyšuje 50 % celkovej plochy obvodovej steny, potom požadovaná hodnota R w okna zodpovedá vyššie uvedenej tabuľke A. Ak plocha okien je 35 až 50 % z celkovej plochy obvodovej steny, potom hodnota požadovaná R w okna je o 3 db nižšia, ako udáva tabuľka A. Pre okná s plochou menšou ako 35 % z celkovej plochy obvodovej steny je požadovaná hodnota R w okna o 5 db nižšia, ako je v tabuľke A. Tieto pravidlá platia iba vtedy, keď index R w steny je minimálne o 0 db vyšší ako index R w okna! Tabuľka A Požadovaná nepriezvučnosť obvodovej steny podľa účelu miestnosti a hladiny vonkajšieho hluku Chránená miestnosť Noc 40 Požiadavky na zvukovú izoláciu obvodových plášťov R w, D nt,w (db) Hladina vonkajšieho hluku L Aeg,2m (db) Deň Izby v nemocniciach, sanatóriách, vyšetrovne, operačné sály Obytné miestnosti bytov, izby v hoteloch, penziónoch, ubytovacích a detských zariadeniach, lekárske ordinácie, učebne, posluchárne, čitárne Kancelárie, pracovne, spoločenské a rokovacie miestnosti

23 Akustické požiadavky na obvodový plášť budov Základné 4 Akustické Pri masívnych obvodových stenách z betónu, tvaroviek alebo iných kusových stavív je podmienka, aby bola nepriezvučnosť steny aspoň o 0 db vyššia ako nepriezvučnosť budúceho okna splnená, keďže tieto steny dosahujú bežne R w s hodnotami približne 60 db. Príklad: Projektované kancelárie sa nachádzajú na frekventovanej ulici s nameranou ekvivalentnou hladinou vonkajšieho hluku 75 db cez deň a 65 db v noci. Z tabuľky A odčítame hodnotu požadovanej nepriezvučnosti pre obvodový plášť: 38 db. Projektovaná plocha okien tvorí podľa stavebných výkresov 45 % plochy obvodovej steny. Podľa pravidiel o podiele plochy okien k celkovej ploche obvodovej steny, je možné použiť okná, ktoré majú o 3 db nižšiu nepriezvučnosť ako celá stena, teda: 38 3 = 35 db. Okná s nepriezvučnosťou 35 db spadajú podľa tabuľky TZI do triedy 3. (viď nasledujúca tabuľka). Tabuľka tried zvukovej izolácie okien Triedy (TZI) Rw (db) 0 24 od 25 do 29 2 od 30 do 35 3 od 35 do 39 4 od 40 do 44 5 od 45 do

24 Akustické škárová prievzdušnosť Základné 4 Akustické Zvuková energia sa šíri pri oknách aj netesnosťami škár medzi ostením a rámom okna, medzi rámom okna a krídlom a v detaile zasklenia, prípadne prídavnými vetracími štrbinami alebo klapkami. Najväčší pokles nepriezvučnosti vzniká hlavne medzi rámom okna a rámom krídla. Poloha škár a ich rozmery sú rôznorodé. Preto je vždy problematické ich jednoznačne definovať. Veličina, ktorou charakterizujeme prievzdušnosť škár, je súčiniteľ škárovej prievzdušnosti i LV (m3. m-. s-. Pa-0,67), ktorého hodnotu stanovujeme zvyčajne experimentálne. V akustickej skúšobni sa meraním zistí závislosť R w od škárovej prievzdušnosti, čo dokumentuje aj priebeh kriviek nameranej vzduchovej nepriezvučnosti pre rôzne frekvencie na obr.. Obr. Vplyv škárovej prievzdušnosti na zvukoizolačné okna pri rôznej kvalite zabudovania do stavebného otvoru

25 Akustické - legislatíva Základné 4 Akustické Legislatíva Vyhláška MŽP SR č.532/2002 Z.z. 20 Ochrana pred hlukom a vibráciami () Stavba sa musí navrhnúť a zhotoviť tak, aby sa v nej vytvorili podmienky pohody pri spánku, odpočinku a pracovných činnostiach a aby odolávala škodlivému pôsobeniu vplyvu hluku a vibrácií. Stavba musí zabezpečovať, aby hluk a vibrácie pôsobiace na ľudí a zvieratá boli na takej úrovni, ktorá neohrozuje zdravie a je vyhovujúca pre obytné a pracovné prostredie, Zákon č. 50/976 Zb. (Stavebný zákon) 43d () Stavba musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby. Základnými požiadavkami na stavby sú: e) ochrana pred hlukom a vibráciami, (6) Z hľadiska ochrany pred hlukom a vibráciami sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby hluk a vibrácie vnímané užívateľmi stavby a osobami v jej blízkosti neprekročili úroveň, ktorá ohrozuje ich zdravie, aby im umožnili spať, odpočívať a pracovať v uspokojivých podmienkach. 47 Zhotoviteľ (dodávateľ) stavby musí pre stavbu použiť len výrobky, ktoré majú také, aby po dobu predpokladanej existencie stavby bola pri bežnej údržbe zaručená požadovaná mechanická pevnosť a stabilita, požiarna bezpečnosť, hygienické požiadavky, ochrana zdravia a životného prostredia, bezpečnosť pri užívaní, ochrana proti hluku a úspora energie. Zákon 26/2006 Z.z. O verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7 Hluk, infrazvuk a vibrácie (3) Pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii budov sa musí zabezpečiť ochrana vnútorného prostredia budov pred hlukom z vonkajšieho prostredia pri súčasnom zachovaní ostatných potrebných vlastností vnútorného prostredia.

26 Tepelno technické otvorových konštrukcií súčiniteľ prechodu tepla Základné 4 Akustické V zmysle STN Tepelno-technické stavebných konštrukcií a budov, Tepelná ochrana budov sú z tepelno-technického hľadiska rozhodujúce dve veličiny vnútorná povrchová teplota okennej konštrukcie a súčiniteľ prechodu tepla. Celková tepelná bilancia strát otvorovej konštrukcie pozostáva zo strát tepla prechodom cez zasklenie a rámy a zo strát tepla vetraním. Požiadavky Vonkajšie okná a dvere bytových a nebytových (občianskej výstavby) budov musia mať súčiniteľ prechodu tepla konštrukciou U ok U ok,n, kde U ok je výpočtová hodnota, vo W/(m 2.K), rovnajúca sa nameranej hodnote alebo vypočítaná z nameraných hodnôt zasklenia a rámu konštrukcie podľa STN a STN a normalizovaná hodnota U ok,n sa určí z tabuľky pre obnovované (rekonštruované) alebo nové budovy. Hodnotu U ok možno uvažovať ako výpočtovú hodnotu pre konkrétny výrobok, ak ju stanovila akreditovaná skúšobňa. Dvere do ostatných priestorov - Bez následného zádveria - S následným zádverím Zasklené steny Stavebná konštrukcia Okná v obvodovej stene, strešné okná a dvere do priestoru s trvalým pobytom ľudí Obnovované (rekonštruované) budovy Maximálna hodnota Bez požiadavky Na obnovované a nové budovy sa odporúča použiť zasklenie, ktorého súčiniteľ prechodu tepla je U g,5 [W.m -2.K - ] 2,0 4,3 5,5 U ok,n [W.m -2.K - ] Nové budovy Odporúčaná hodnota,7 3,0 4,0 2,0

27 U w Uf. Af = + U. A g g g A + A f + Ψ. l g g Tepelno technické otvorových konštrukcií súčiniteľ prechodu tepla Základné 4 Akustické Celá otvorová konštrukcia ostatných budov má vyhovovať požiadavkám na zamedzenie povrchovej kondenzácie vodnej pary. Ak nie je možné kondenzácii predísť konštrukčnými opatreniami alebo úpravou prostredia, treba zabezpečiť vhodnú úpravu konštrukcie na zachytenie a odvod kondenzátu. Súčiniteľ prechodu tepla vonkajších okien, dverí a svetlíkov má mať také hodnoty, ktoré umožnia splniť požiadavky energetického kritéria na potrebu tepla na vykurovanie objektu. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla vonkajších okien, dverí a svetlíkov vo vykurovaných priestoroch je U ok,n = 2,7 [W.m -2.K - ]. Maximálne hodnoty súčiniteľa prechodu tepla konštrukcie U stanovené pre obnovované bytové a nebytové budovy s trvalým pobytom ľudí sú kritériom minimálnych tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií. Vyššie hodnoty súčiniteľa prechodu tepla U ako sú odporúčané hodnoty môžu mať stavebné konštrukcie nových budov, ak je splnené energetické kritérium. Nižšie hodnoty, ako sú odporúčané hodnoty súčiniteľa prechodu tepla U konštrukcií nových budov, zabezpečia podmienky na zaradenie medzi budovy s nízkou spotrebou energie. Súčiniteľ prechodu tepla okennej konštrukcie, charakterizujúci tepelno technické okna, sa vyjadruje vzťahom: Uf. Af + Ug. Ag + Ψg. lg Uw = Ag + Af [W/(m 2 K)] kde: U w - súčiniteľ prechodu tepla okna v W/(m 2 K) U f je súčiniteľ prechodu tepla rámu a krídla vo W/(m 2.K) U g súčiniteľ prechodu tepla zasklenia vo W/(m 2.K) Ψ g lineárny stratový súčiniteľ W/(m.K) obvod zasklenia v krídle v (m) l g Hodnoty lineárneho stratového súčiniteľa pri kovových dištančných profiloch izolačných zasklení uvádza nasledujúca tabuľka. Na iné dištančné profily sa použije numerický výpočet podľa STN EN ISO 02 alebo výsledky získané meraním. (STN )

28 Tepelno technické otvorových konštrukcií najnižšia povrchová teplota Základné 4 Akustické Hodnoty Ψ g Rám Drevený alebo plastový rám Kovový rám s prerušením tepelného mosta Kovový rám bez prerušenia tepelného mosta U w hodnota okna konkrétnej konštrukcie nie je vždy konštantná, je i závislá od geometrie tvaru okna a jeho rozmerov. Vplývajú na to rôzne tepelné toky okrajovou časťou okna a detailom zasklenia. Výhodnejšie sú okná štvorcové (pri konkrétnej ploche) v porovnaní s oknami, pri ktorých jeden rozmer výrazne prevláda. Podiel plochy ých vlysov na celkovej ploche okna predstavuje bežne asi 25%, pri oknách s priečlami až 50%. Vlysy teda značne ovplyvňujú celkový koeficient prechodu tepla U w -okna, preto sa musíme snažiť aplikovať vlysy okenných krídiel a sčo najmenšou U f. Najnižšia povrchová teplota otvorovej konštrukcie (rám, krídlo, zasklenie) Rámy, nepriesvitné a priesvitné výplne otvorov v priestoroch s relatívnou vlhkosťou vzduchu φi 50 % musia mať na každom mieste vnútornú povrchovú teplotu θ si,ok v C nad teplotou rosného bodu θ dp. Výpočtová teplota vnútorného vzduchu pozdĺž výplne otvoru sa určí podľa spôsobu vykurovania a umiestnenia vykurovacieho telesa. Hodnoty výpočtovej teploty vnútorného vzduchu θ ai,ok Popis vykurovania vo W/(m.K) pri kovových dištančných profiloch Vykurovacie telesá pod oknami Dvojsklo, trojsklo sčírymi sklami 0,06 0,08 0,02 Vykurovacie telesá vzdialené od okna, ale pri obvodovej stene s posudzovaným oknom Sálavé a nízkopotenciálne vykurovanie, napr. podlahové Dvojsklo, trojsklo a sklá so selektívnymi vrstvami θ ai + 2 θ ai + 0,5 θ ai 0,08 0, 0,05 θ ai,ok [ C]

29 Tepelno technické otvorových konštrukcií rosný bod, kondenzácia Základné 4 Akustické Vykurovanie vykurovacími telesami pod oknami vo vonkajšej stene zvyšuje teplotu vnútorného vzduchu v blízkosti otvorových výplní, a tým aj vnútornú povrchovú teplotu výplne otvoru a znižuje relatívnu vlhkosť vnútorného vzduchu v blízkosti otvorovej konštrukcie. Konštrukcie v priestoroch s relatívnou vlhkosťou vzduchu ϕi > 80 % a konštrukcie v priestoroch s relatívnou vlhkosťou vzduchu ϕi > 50 % sa navrhujú a posudzujú pri požadovanom vylúčení povrchovej kondenzácie. V ostatných prípadoch treba zabezpečiť bezchybnú funkciu konštrukcií pri povrchovej kondenzácii vodnej pary. Ako ukazuje tabuľka, pri 20 C a 50 % relatívnej vlhkosti vzduchu, vnútorná povrchová teplota na ráme a zasklení nesmie klesnúť pod 9,8 C (9,3 C + 0,5 C bezpečnostná prirážka podľa spôsobu vykurovania). Často sa však stáva, že relatívna vlhkosť vzduchu môže stúpnuť (varenie, pranie a pod.) a pri 60 % relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu je na zamedzenie kondenzácie na povrchu okna potrebných už viac ako 2 C... Teplota Teplota rosného bodu v C pri relatívnej vlhkosti od XX% vzduchu C ,5 2,9 4,9 6,8 8,4 20 2,4 22,7 29 9, ,9 7,5 9 20,4 2,7 28 8,8, 3, 5 6,6 8, 9,5 20, ,2 2,2 4, 5,7 7,2 8,6 9,9 26 7, 9,4,4 3,2 4,8 6,3 7,6 8,9 25 6,2 8,5 0,5 2,2 3,9 5,3 6, ,4 7,6 9,6,3 2,9 4,4 5, ,5 6,7 8,7 0,4 2 3,5 4,8 6, 22 3,6 5,9 7,8 9,5, 2,5 3,9 5, 2 2,8 5 6,9 8,6 0,2,6 2,9 4,2 20,9 4, 6 7,7 9,3 0,7 2 3,2 9 3,2 5, 6,8 8,3 9,8, 2,3 8 0,2 2,3 4,2 5,9 7,4 8,8 0,,3

30 Tepelno technické otvorových konštrukcií kritická teplota vzniku plesní Základné 4 Akustické Kritická povrchová teplota na vznik plesní zodpovedajúca 80 % relatívnej vlhkosti vzduchu v tesnej blízkosti vnútorného povrchu stavebnej konštrukcie pri teplote vnútorného vzduchu θ i a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu ϕ i, pre normalizované podmienky vnútorného vzduchu podľa STN pri teplote vnútorného vzduchu θ ai = 20 C a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu ϕ i = 50 % je θ si,80 = 2,6 C. Pri neprerušovanom spôsobe vykurovania je nutné pripočítať bezpečnostnú prirážku 0,5 C, teda výsledná minimálna vnútorná povrchová teplota konštrukcie je 3, C. Vplyv teplotného faktora na vnútornú povrchovú teplotu Styk otvorovej konštrukcie a obvodovej steny vytvára tepelný most. Výpočet deformovaného teplotného poľa tepelného mosta je potrebný pri určovaní minimálnej povrchovej teploty θ si,min v okolí okna - ostenie, nadpražie, parapet. Ak je známa minimálna hodnota teplotného faktora na vnútornom povrchu podľa STN EN ISO 02, potom sa minimálna vnútorná povrchová teplota určí vzťahom : θ si,min = f Rsi (θ ai - θ e ) + θ e [ C] kde f Rsi je teplotný faktor na vnútornom povrchu tepelného mosta, θ ai teplota vnútorného vzduchu v C θ e teplota vonkajšieho vzduchu v C Kritická povrchová teplota na vznik plesní udáva povrchovú teplotu, pri ktorej nadobúda relatívna vlhkosť v tesnej blízkosti povrchu hodnotu 80 %. Maximálna relatívna vlhkosť 80 % vzťahujúca sa na minimálnu vnútornú povrchovú teplotu sa používa ako bezpečná podmienka hodnotenia.

31 Tepelno technické otvorových konštrukcií tabuľka kritických teplôt na vznik a rast plesní Základné 4 Akustické Uvádzané hodnoty kritickej teploty nezahŕňajú bezpečnostnú prirážku podľa spôsobu a typu vykurovania!

32 f Rsi 0,70 Tepelno technické otvorových konštrukcií teplotný faktor Základné 4 Akustické V praxi je účelné najskôr navrhnúť konkrétne riešenie okenného otvoru v obvodovej stene, výpočtovým programom zistiť najnižšiu teplotu prebiehajúcu na povrchu vnútornej konštrukcie a dosadením a porovnaním s podmienkou f Rsi 0,70 zistíme vhodnosť navrhnutého riešenia z hľadiska kritickej vnútornej povrchovej teploty.

33 Prievzdušnosť súčiniteľ škárovej prievzdušnosti Základné 4 Akustické Súčiniteľ škárovej prievzdušnosti Je možné ho definovať ako množstvo metrov kubických vzduchu, ktoré prejde za jednu sekundu jedným metrom bežným škáry pri rozdiele tlakov jeden pascal. Výplne otvorov oddeľujúce schodiská a zádveria od vonkajšieho prostredia a výplne otvorov oddeľujúce byty od spoločných nevykurovaných priestorov ako sú chodby a schodiská, musia spĺňať požiadavku: i LV 0, (m 3 /s.m.pa 2/3 ) STN Škáry v stavebných konštrukciách a medzi nimi musia mať nulový súčiniteľ škárovej prievzdušnosti. Na zamedzenie kondenzácie vodnej pary v škáre styku otvorovej konštrukcie s okolitou konštrukciou má byť tesnenie s nulovým súčiniteľom škárovej prievzdušnosti. Klasifikácia. Hodnoty referenčných prievzdušností udávané STN EN 2207 Klasifikačné triedy Q A00 referenčná prievzdušnosť pri 00 Pa vztiahnutá na plochu A (m 3 /h.m 2 ) Q L00 - referenčná prievzdušnosť pri 00 Pa vztiahnutá na dĺžku škáry L (m 3 /h.m) 2,50 6,75 2,25 0,75 Maximálny skúšobný tlak (Pa) i LV súčiniteľ škárovej prievzdušnosti, ktorý zodpovedá hodnote Q L00 (m 3 /s.m.pa 2/3 ),60 0,87 0,29 0,0

34 Prievzdušnosť vhodnosť použitia Základné 4 Akustické Odporúčané hodnoty súčiniteľa škárovej prievzdušnosti pri rozličných skupinách namáhania pre okná udáva STN 74 80, čím sa zároveň nepriamo určujú podmienky na minimálnu škárovú prievzdušnosť. Ak okno nedosiahne minimálnu škárovú prievzdušnosť, musí sa vybaviť vetracou štrbinou. Intenzita výmeny vzduchu a objemový tok vzduchu pri prirodzenom vetraní, pri mechanických vetracích systémoch a mechanických vetracích systémoch so spätným získavaním tepla sa určí podľa článku 5.2 v STN EN 832. Vhodnosť použitia otvorovej konštrukcie Trieda Vhodnosť použitia Okná do nevykurovaných priestorov, bytové dvere a vonkajšie dvere nebytových budov a dvere so zádverím Okná a balkónové dvere do 8 m výšky zabudovania, vonkajšie dvere rodinných domov a bytových budov bez zádveria Okná a balkónové, pavlačové a terasové dvere do 20 m výšky zabudovania Okná a balkónové, pavlačové a terasové dvere do 00 m výšky zabudovania a klimatizované priestory -

35 Prievzdušnosť intenzita výmeny vzduchu, hygienické požiadavky Základné 4 Akustické Intenzita výmeny vzduchu v miestnosti Intenzita výmeny vzduchu v miestnosti n vyhovuje, ak sa škárovou prievzdušnosťou stykov a škár výplní otvorov (prirodzenou infiltráciou) splní podmienka: n n N (/h) STN kde n N je požadovaná priemerná intenzita výmeny vzduchu za hodinu. Ak nie je splnená požiadavka na intenzitu výmeny vzduchu v miestnosti prirodzenou infiltráciou, treba zabezpečiť výmenu vzduchu iným spôsobom. Vo všetkých vnútorných priestoroch bytových a nebytových budov je priemerná hodnota n N = 0,5 /h kritériom minimálnej výmeny vzduchu, ak hygienické predpisy a prevádzkové podmienky nevyžadujú iné hodnoty. Vo vnútorných priestoroch ostatných budov je priemerná hodnota výmeny vzduchu n N = 0,3 /h, ak hygienické predpisy, prevádzkové a technologické podmienky nevyžadujú iné hodnoty. Požadované hodnoty n N sú odvodené z požiadaviek na nízku spotrebu energie na vetranie budov, pričom hygienické požiadavky sa považujú sa prioritné. Hygienicky požadované hodnoty s vyššou intenzitou výmeny vzduchu sa obyčajne zabezpečujú vzduchotechnikou (odvetranie kuchýň, sanitárnych jadier a pod.) Legislatíva Nariadenie vlády č. 353/2006 Z.z. 3 Tepelno-vlhkostná mikroklíma odsek (8): Na žiadnom mieste vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy priestorov určených na pobyt ľudí nesmú byť viditeľné stopy po plesni ani po kondenzácii vodnej pary. Po zistení takého nedostatku sa musí zabezpečiť jeho odstránenie vhodnou úpravou nevyhovujúcich stavebných konštrukcií alebo úpravou vetrania a vykurovania v postihnutej oblasti. 4 Vetranie a vykurovanie odsek (0): V obytných miestnostiach sa požaduje výmena najmenej 5 m 3 čerstvého vzduchu za hodinu na jednu prítomnú osobu.

36 Prievzdušnosť - legislatíva Základné 4 Akustické Vyhláška MŽP SR č.532/2002 Z.z. 6 () Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby boli splnené podmienky na ochranu zdravia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadovej vody, odstraňovanie pevného odpadu, tepelnej a svetelnej pohody vnútorného prostredia a výmeny vzduchu. (2) Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby a) neohrozovala zdravie ľudí, e) sa zabezpečilo zdravé vnútorné prostredie. (5) Stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby účinky nadmerne nízkej alebo vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu a nepriame účinky vlhkosti spôsobujúce rast plesní na povrchoch alebo vnútri výrobkov a zvýšený výskyt roztočov neohrozovali hygienu, zdravie ľudí a životné prostredie. 7 (4) Pobytová miestnosť musí mať zabezpečené priame alebo nútené vetranie a musí byť dostatočne vykurovaná vykurovacím systémom umožňujúcim reguláciu tepla. Zákon 26/2006 Z.z. O verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 3 Vnútorné prostredie budov () Vnútorné prostredie budov musí spĺňať požiadavky na osvetlenie, insoláciu a iné druhy optického žiarenia a požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie. (2) Ovzdušie v budovách nesmie predstavovať zdravotné riziko v dôsledku prítomnosti fyzikálnych, chemických, biologických a iných zdraviu škodlivých faktorov a nesmie byť organolepticky zmenené. 32 Prevencia neprenosných ochorení 2) Úrad verejného zdravotníctva v prevencii ochorení zakáže d) alebo obmedzí prevádzku v budovách alebo v iných priestoroch. 38 Priestupky () Priestupku sa dopustí ten, kto p) nedodrží požiadavky na vnútorné prostredie budov podľa 3, (2) Za priestupok podľa odseku možno uložiť pokutu od 000 Sk do Sk.

37 Zasklenie prirodzené osvetlenie a energia Základné 4 Akustické Požiadavky a kritériá Osvetľovacie otvory (okná, balkónové dvere, svetlíky a pod.) sa navrhujú tak, aby boli z hľadiska denného osvetlenia čo najúčinnejšie, t.j. aby požiadavky na úroveň a kvalitu denného osvetlenia boli splnené s čo najmenšou plochou otvorov a zasklení. Pritom sa však musí pamätať i na možnosť umiestnenia prípadných regulačných zariadení (rolety, záclony, závesy atď.) Vo vnútorných priestoroch budov, v ktorých by nadmerná veľkosť okien zvyšovala energetické nároky budovy (predovšetkým vo vykurovacom období) alebo nepriaznivo ovplyvňovala pohodu vnútorného prostredia, sa okná nenavrhujú väčšie, ako je potrebné na splnenie požiadaviek. Otvorové výplne so zasklenými plochami predstavujú významný podiel na energetickej bilancii budovy. Požiadavky na zasklení vykurovanej budovy sú: minimálna hodnota súčiniteľa prestupu tepla U g maximálny súčiniteľ svetelnej priepustnosti τ (viditeľné žiarenie, teda svetlo) energetická efektívnosť Optické a energetické zasklenia možno zjednodušene vyjadriť indexom selektivity τ/g. Hodnota g vyjadruje percentuálne celkovú priepustnosť slnečnej energie zasklením. Zasklenie s označením 60/38 prepúšťa 60 % viditeľného svetla, ale iba 38 % energie slnečného žiarenia. Teda z každých W/m 2 dopadnutej slnečnej energie na okná v našich končinách, by zasklením prešlo W/m 2. Celková priepustnosť solárnej energie (solárny faktor, hodnota g) a svetelná priepustnosť (radiačné okna) sa stanovujú podľa EN 40 alebo, ak je to vhodné podľa EN alebo EN (referenčná metóda).

38 Veľkosť okna a preslnenie obytnej miestnosti Základné 4 Akustické Používané systémy zasklení so selektívnymi mikrovrstvami znižujú priepustnosť slnečného žiarenia, čo je výhodné v letnom období, ale naopak, v zimnom období, znižujú tepelné zisky. Z tohto dôvodu sa pozornosť venuje i zaskleniam s priebežne sa meniacimi vlastnosťami, ktoré reagujú na zmeny vonkajšej klímy alebo na elektrický impulz (solarimeter čip - riadiaci systém budovy zmena farebnosti/žalúzie). Preslnenie obytnej miestnosti Obytná miestnosť je preslnená, ak je súčasne splnených niekoľko podmienok: Pôdorysný uhol slnečných lúčov s rovinou zasklenia zvislého okna musí byť najmenej 25, resp. uhol dopadu slnečných lúčov vzhľadom ku kolmici na zvislé zasklenie má byť menší ako 70 Priame slnečné žiarenie musí vnikať do miestnosti oknom alebo oknami, ktorých celková plocha vypočítaná z koordinačných rozmerov je najmenej desatina podlahovej plochy miestnosti, pričom najmenší koordinačný rozmer každého okna má byť aspoň 900 mm Dostupnosť priameho slnečného žiarenia sa sleduje v bode v rovine vnútorného zasklenia vo výške 300 mm nad stredom spodnej hrany okna, ale najmenej 200 mm nad úrovňou podlahy miestnosti. Doba preslnenia (pri zanedbaní oblačnosti) musí byť od. marca do 3. októbra najmenej,5 hodiny denne pri výške Slnka nad horizontom väčšej než 5. Pokiaľ je pred alebo nad obytnou miestnosťou čiastočne alebo úplne otvorený tieniaci priestor (balkón, lodžia), stačí dodržiavať požadovanú dobu pre kontrolný deň. marca. Doba preslnenia sa určuje v pravom slnečnom čase. Praktické určenie veľkosti okna Z hľadiska dennej osvetlenosti je možné určiť minimálne rozmery pravouhlých zvislých okien v obytných miestnostiach s jednostranným osvetlením za štandardizovaných predpokladov (svetlé vnútorné povrchy, číre dvojnásobné zasklenie, 30 % podiel nepriesvitných častí výplňovej konštrukcie osvetľovacieho otvoru, 5 % straty svetla vplyvom znečistenia zasklenia, šírka ostenia okenného otvoru 0,40 m, spodný obrys osvetľovacieho otvoru 0,90 m nad podlahou atď.) priamo v závislosti na rozmeroch miestnosti a rozsahu jej vonkajšieho zatienenia odčítaním z nasledujúcej tabuľky.

39 Veľkosť okna a preslnenie obytnej miestnosti Základné 4 Akustické

40 Správne vypodloženie zasklenia podľa typu otvárania Základné 4 Akustické

41 Odolnosť proti Základné 4 Akustické Otvorové výplne musia vyhovovať aj požiadavke odolnosti proti. Okenné a dverové konštrukcie sú podrobené dynamickým účinkom. Po skúšaní podľa ENV 628, ENV 629 a ENV 630 sa výsledky vyjadrujú podľa ENV 627. Odolnosť proti vo všetkých triedach odolnosti sa nedosiahne jednotlivými opatreniami, ale vzájomným účinkom rozličných konštrukčných ochranných opatrení na okennom ráme, kovaní, uzáveroch, zasklení, pri montáži, resp. kotvení do stavebného objektu a pod. (viď obr.) Z hľadiska detailu osadenia je rozhodujúci materiál obvodovej steny a trieda odolnosti okna (i zasklenia samotného) proti násilnému vniknutiu.

42 Odolnosť proti triedy odolnosti Základné 4 Akustické Pri dynamickej čiastkovej skúške telesá narážajúce z rôznej výšky nesmú poškodiť skúšané okno tak, aby vznikol priestupný otvor (väčší ako 250 x 400 mm). Pri skúškach vlámania sa pri manuálnej čiastkovej skúške určíčas odolnosti skúšaných konštrukcií pri použití rozličných súprav nástrojov a podľa známych postupov zlodejov. Špeciálne bezpečnostné sklá sa musia označiť vhodnými nálepkami alebo nápismi, ktoré nemožno odstrániť. V triede odolnosti nie sú požiadavky na zasklenie odolné proti prerazeniu. Okná triedy odolnosti WK preto predstavujú len základný stupeň odolnosti. Triedy odolnosti podľa DIN ENV 627 WK WK 2 WK 3 WK 4 WK 5 WK 6 Predpokladaný postup páchateľa Príležitostný zlodej sa pokúsi prekonať uzavretý a zamknutý konštrukčný prvok nasadením telesnej sily: kope, skáče do prvku, naráža doň ramenom, vytláča ho nahor, vytrháva ho a pod. Príležitostný zlodej sa navyše pokúsi pomocou jednoduchého náradia, napr. skrutkovača, klieští a klinov vylomiť uzavretý a zamknutý konštrukčný prvok. Páchateľ sa pokúsi pomocou druhého skrutkovača a páčidla vylomiť uzavretý a zamknutý konštrukčný prvok. Skúsený páchateľ použije aj nástroje na pílenie a nárazové nástroje, napr. sekeru, temovač, kladivo a dláto, ako aj akumulátorovú vŕtačku. Skúsený páchateľ použije aj elektrické náradie, napr. vŕtačku, priamočiaru pílu, uhlovú brúsku s maximálnym priemerom 25 mm. Skúsený páchateľ použije aj elektrické náradie, napr. vŕtačku, priamočiaru pílu, uhlovú brúsku s maximálnym priemerom 230 mm.

43 Odolnosť proti konštrukčné opatrenia Základné 4 Akustické Okná odolnejšie proti možno vyrobiť s akoukoľvek konštrukciou. Musia byť zhotovené tak, aby zásah náradím do drážok medzi krídlom a osadzovacím rámom bol sťažený. Hĺbka a šírka drážky musia byť prispôsobené zvýšeným požiadavkám na tuhosť rámu a montáž uzatváracích prvkov. Zvyčajne je potrebné špeciálne zosilnené uzatváracie kovanie spolu so zosilnenými a osobitne montovanými okennými závesmi a uzamykateľnými otočnými pákami. Na uzamykateľné kľučky treba použiť kvalitné cylindre bezpečné proti vyvŕtaniu. Uzamykanie musí byť zabezpečené proti otvoreniu zvonka. Proti vytlačeniu zasklenia treba dostatočne dimenzovať a upevniť vnútorné zasklievacie lišty. Ochrana dolnej škáry drážky medzi osadzovacím a krídlovým rámom sa zlepší zosilnenými odvodňovacími lištami, resp. odvodňovacími lištami zakrytými osadzovacím rámom. Kovanie pri plastových oknách musí byť kotvené do oceľovej výstuže profilov. Pri oknách odolnejších proti by sa mali uprednostňovať jednokrídlové okná alebo okná s pevným stredovým stĺpikom. Kritické je zabezpečeniu proti pri viackrídlových okenných prvkoch, svetlíkoch a konštrukciách s výsuvnými krídlami. Okná odolnejšie proti vyžadujú špeciálne napojenie na stavebný objekt, pri ktorom by sa celé okno dalo vylomiť len pri použití maximálneho násilia. Predpokladom bezpečnej montáže a ukotvenia okien sú primerane zaťažiteľné konštrukcie obvodového plášťa. V prípade potreby sa musia obvodové steny z veľkorozmerových dutinových murovacích prvkov alebo ľahkého betónu spevniť murivom z plných murovacích prvkov v miestach kotvenia okien. Bežné upevnenie osadzovacieho rámu pásovou oceľou spolu s výplňou z minerálnej vlny nestačí pri oknách odolnejších proti od triedy odolnosti WK 2. Okná sa musia v každom bode uzatvárania medzi osadzovacím a krídlovým rámom (pri závesoch, zabezpečovacích kolíkoch, zabezpečovacom uzatváraní a pod.) kotviť aspoň jedným upevňovacím prostriedkom (pásovou oceľou, skrutkou do osadzovacieho rámu a pod.) do stavebného objektu. Vysokokvalitné okná, odolnejšie proti, sa priskrutkujú na zabetónované oceľové profily.

44 Odolnosť proti konštrukčné opatrenia, pevnosť obvodovej steny a zasklenia Základné 4 Akustické Priradenie tried odolnosti okien odolných voči ku stenám a k nerozbitným zaskleniam podľa DIN V ENV 627 Trieda odolnosti stavebného prvku WK WK 2 WK 3 WK 4 WK 5 WK 6 Okolité steny z muriva podľa DIN 053 Menovitá hrúbka v mm min Trieda pevnosti v tlaku kameňa II II II II Trieda malty min. z oceľobetónu podľa DIN 045 Menovitá hrúbka v mm min Trieda pevnosti min. B 5 B 5 B 5 B 5 B 5 B 5 Použité zasklenie podľa EN 356 alebo DIN ako skúšané Zasklenie pozostáva z viacvrstvového bezpečnostného lepeného skla. Výsledkom je veľká hmotnosť, pri ktorej sa používa motorové ovládanie spolu s diaľkovo ovládaným uzamykaním. Tieto typy zariadení sú veľmi drahé, preto by sa malo uvažovať aj o ochranných prostriedkoch, ako sú lamelové rolety, zvinovacie a pevné mreže. Pri vhodnom zhotovení poskytujú ochranu, pôsobia odradzujúco a po neúspešných pokusoch o vlámanie sa často možno vyhnúť veľmi vysokým nákladom na opravy škôd na oknách odolnejších proti. P4 A P5 A P6 B P7 B P8 B

45 Mechanická pevnosť skúšanie, klasifikácia Základné 4 Akustické Okná sa skúšajú podľa EN 4608 a EN Pred vykonaním skúšok a po ich ukončení sa okná s ručným ovládaním skúšajú podľa EN Výsledky skúšok sa vyjadrujú podľa EN 35. Vonkajšie dvere s ručným ovládaním sa skúšajú podľa EN 947, EN 948, EN 949, EN 950. Výsledky skúšok sa vyjadrujú podľa EN 92. Klasifikácia okien podľa mechanickej pevnosti Trieda Kategória použitia Nízka Stredná Vysoká Extrémna Vhodnosť použitia Okná určené do rodinných a bytových domov Okná a balkónové dvere určené do rodinných domov bytových a nebytových priestorov Okná a balkónové dvere určené do rodinných domov bytových a nebytových priestorov a kancelárií súkromného sektora Okná a balkónové dvere určené najmä do kancelárií administratívnych a správnych budov a okná školských zariadení