ENERGETICKÁ ŠTÚDIA V Ý P OČET TEPELNÝCH STRÁT, NÁVRH T E C H N I C K Ý C H R I E Š E N Í, N Á V R A T N O SŤ T E C H N I C K Ý C H R I E Š E N Í. Predkladateľ: Obchodné meno: a-energie Ing. Karol Skočik IČO: 40 818 471 IČ DPH: SK1031593222 Sídlo: Partizánska 56, 911 01 Trenčín telefón: 032/ 286 1020, 0905 966 902 e-mail: skocik@tn.psg.sk, a-energie@ideaweb.sk, skocik52@gmail.com Zadávateľ : Obchodné meno: Energetická agentúra v Nitre IČO: 37857711 Sídlo: Janka Kráľa 122, 949 01 Nitra Zástupca: Ing. Ladislav Ondrejička, riaditeľ Telefón: 037/651 6739, 0917/460 233 e-mail: ladislav.ondrejicka@aenitra.sk Strana 1 (celkom 140)
1. OBSAH Energetická agentúra Nitra 2. Predmet energetickej štúdie... 12 2.1 Predmetom energetickej štúdie je:... 12 2.1.1 Podrobnejšie budú spracované 4 objekty:... 12 2.1.2 Opatrenia pre jednotlivé budovy budú rozdelené do kategórií:... 12 2.1.3 U ostatných objektov bude pre jednotlivé objekty vykonané:... 12 2.1.4 Opatrenia pre jednotlivé budovy budú rozdelené do kategórií:... 12 2.1.5 Súčasťou energetickej štúdie budú aj:... 12 3. úvod... 13 4. všeobecná časť... 14 4.1 Umiestnenie objektov... 14 4.2 DENNOSTUPNE... 14 4.2.1 Tabuľka č. 1 Porovnanie dennostupnov za roky 2004 až 2007... 14 4.3 Celková spotreba energie... 14 4.3.1 Graf č. 1 Celková spotreba energie za rok pre rôzne budovy + rekuperácia... 14 4.4 Rozdelenie tepelných a strát a tepelných ziskov... 15 4.4.1 Obr. č. 1 Rozdelenie tepelných a strát a tepelných ziskov... 15 4.5 Faktor tvaru budovy... 15 4.5.1 Tabuľka č. 2... 15 4.6 Súčinitele R si a R se... 16 4.6.1 Tab. č. 3 Súčinitele Rsi a Rse... 16 4.7 Beznákladové opatrenia... 16 4.7.1 Tabuľka č. 4 Vzor pre týždenné odpisovanie hodnôt... 16 4.7.2 Graf č. 2 Percentuálne rozdelenie spotreby plynu za rok od januára po december... 17 4.7.3 Graf č. 3 Percentuálne rozdelenie spotreby plynu za rok od augusta po júl... 17 4.8 Slnečné kolektory... 17 4.8.1 Obr. č. 2 Zisk slnečných kolektorov v kwh/m 2 /deň... 17 4.8.2 Predpokladaný výkon a zisk... 18 4.8.3 Výber vhodného kolektora... 18 4.8.4 Selektívny plochý kolektor... 18 4.8.5 Vákuový rúrový kolektor... 18 4.8.6 Obr. č. 3 Charakteristiky pre rôzne typy slnečných kolektorov... 18 4.8.7 Vákuový plochý kolektor... 19 4.8.8 Obr. č.4 Priebeh krytia slnečnej energie v % pre jednotlivé mesiace v roku... 19 4.8.9 Obr. č. 5 Rozdelenie slnečného žiarenia na území Slovenskej republiky... 19 4.9 Výmena kotlov za kondenzačné... 19 4.9.1 Obr. č. 6 Vyťaženosť kondenzačného kotla... 20 4.9.2 Obr. č. 8 Hodnota ph kondenzátu... 20 4.9.3 Obr. č. 8 Neutralizácia kondenzátu... 20 4.10 Fotovoltaická elektráreň (FVE)... 20 4.10.1 FV Panel... 21 4.10.2 Obr. č. 9 Fotovoltaický panel SST 200 230 /60P... 21 4.10.3 Obr. č. 10 Charakteristika, životnosť 25 rokov... 21 4.10.4 Obr. č. 11 podrobná technická špecifikácia fotovoltaického panela SST 230 / 60P... 21 4.10.5 Striedač... 21 4.10.6 Transformátor... 22 4.10.7 Predpokladaná životnosť... 22 4.10.8 Vplyv na životné prostredie... 22 4.10.9 Obr. č. 12 Odhad vyrobenej elektrickej energie v priebehu roka... 22 Strana 2 (celkom 140)
4.10.10 Obr. č. 13 Množstvo vyrobenej elektrickej energie pre jedno miesto... 22 4.10.11 Obr. č. 14 Cena vyrobenej elektrickej energie... 23 4.11 Akumulované množstvo vlhkosti... 23 4.11.1 Obr. č. 15 Akumulované množstvo skondenzovanej vlhkosti... 23 4.12 Prevádzka tepelného zdroja... 23 4.13 Obhliadka... 25 4.14 Obecne... 25 4.14.1 Hodnotenie objektu... 25 4.15 Súčasná spotreba energií... 25 4.15.1 Tabuľka č. 5 rok 2008 EE, ZP v Sk... 25 4.15.2 Tabuľka č. 6 rok 2008 EE, ZP v... 25 4.15.3 Graf č. 4 spotreba energií za rok 2008 v technických jednotkách a v... 25 4.15.4 Obr. č. 16 Umiestnenie objektu... 26 4.15.5 Obr. č. 17 Detailné umiestnenie objektu na Hlbokej ulici... 26 4.15.6 Obr. č. 18 Pohľad západný... 26 4.15.7 Obr. č. 19 Pohľad južný... 27 4.15.8 Obr. č. 20 Pohľad východný... 27 4.15.9 Obr. č. 21 Pohľad severný... 28 4.16 Faktor tvaru budovy... 28 4.16.1 Tabuľka č. 7... 28 4.17 Orientácia na svetové strany... 28 4.18 Prevádzka tepelného zdroja... 28 4.19 Technické riešenie... 28 4.20 Obvodové múry... 29 4.20.1 Obvodové steny murované... 29 4.20.2 Tab. č. 8 Obvodová stena murovaná... 29 4.20.3 Obvodové steny panel KP... 29 4.20.4 Tab. č. 9 Obvodová stena panel KP... 29 4.20.5 Strop... 29 4.20.6 Tab. č. 10 Strop... 29 4.20.7 Podlaha... 29 4.20.8 Tab. č. 11 Podlaha, strop suterénu... 29 4.21 Okná... 30 4.21.1 Obr. č. 22 Okno s koeficientom U = 2,9... 30 4.22 Dvere... 30 4.22.1 Obr. č. 23 Detail kovových vstupných dverí na východnej strane s U = 7,0... 30 4.23 Vykurovanie... 30 4.23.1 Obr. č. 24 Plynové kotle Viadrus 2 x 75 kw... 30 4.23.2 Obr. č. 25 Štítok kotla Viadrus... 31 4.23.3 Obr. č. 26... 31 4.23.4 Obr. č. 27 Porovnanie účinností klasického a kondenzačného kotla... 31 4.23.5 Obr. č. 28 Trojcestný guľový ventil s pohonom... 32 4.23.6 Obr. č. 29 Obehové čerpadlá... 32 4.23.7 Obr. č. 30 RS Johnson Control systém Metasys... 32 4.24 Ohrev teplej vody - TV... 32 4.24.1 Obr. č. 31 Štítok zásobníka TV... 33 4.24.2 Obr. č. 32 Súčasné zásobníky TV 2 x 2 500 l... 33 4.24.3 Obr. č. 33 Návrh zapojenia ohrevu TV... 33 4.24.4 Obr. č. 34 Kondenzačný kotol ecocraft... 33 Strana 3 (celkom 140)
4.25 Tepelné straty... 34 4.26 Výpočet tepelných strát... 34 4.26.1 Tepelné odpory R pôvodné... 34 4.26.2 Tabuľka č. 12... 34 4.26.3 Obr. č. 35 Roh domu pole teplôt pre obvodové murivo... 35 4.26.4 Obr. č. 36 Roh domu pole vlhkosti... 35 4.26.5 Ročná bilancia vlhkosti... 36 4.26.6 Obr. č. 25 Panel Isopiano s R = 5 pri hrúbke 120 mm... 36 4.26.7 Tabuľka č. 12 Obvodová stena 0,375 m zaizolovaná... 36 4.26.8 Tabuľka č. 13 Obvodová stena KP panel... 36 4.26.9 Tab. č. 14 Strop... 36 4.26.10 Tab. č. 15 Podlaha... 37 4.27 Tabuľka tepelných strát... 37 4.27.1 Tabuľka tepelných strát... 37 4.27.2 Tabuľka č. 16... 37 4.27.3 Graf č. 4 Tepelné straty vo W a v % pôvodné... 38 4.27.4 Graf č. 5 Tepelné straty vo W po zaizolovaní... 38 4.28 Ohrev teplej vody... 38 4.28.1 Tabuľka č. 17 Výsledok hodnotenia spotreby tepla na prípravu teplej vody... 38 4.29 Tabuľka TS STN 730540... 38 4.29.1 Tabuľka č. 18... 38 4.29.2 Tabuľka č. 19 Klasifikácia objektu... 39 4.29.3 Tabuľka č. 20 Spotreba pre jednotlivé typy zdrojov... 39 4.29.4 Graf č. 6 Spotreba v kwh za rok... 40 4.30 Zdroje tepla... 40 4.31 Opatrenia na zníženie spotreby energií... 40 4.32 Beznákladové... 40 4.33 Nízkonákladové... 40 4.34 Hydraulické vyregulovanie systému UK a TV... 41 4.34.1 Náklady, úspora a návratnosť... 41 4.35 Slnečné kolektory na ohrev TV... 41 4.35.1 Náklady, úspora a návratnosť... 41 4.36 Výmena kotlov za kondenzačné... 41 4.36.1 Náklady, úspora a návratnosť... 41 4.37 Vysokonákladové... 41 4.38 Tepelné zaizolovanie... 41 4.38.1 Náklady, úspora a návratnosť... 42 4.39 VZT s rekuperáciou... 42 4.40 Fotovoltaická elektráreň (FVE)... 42 4.41 Záver Ubytovňa... 42 4.42 Obhliadka... 43 4.43 Obecne... 43 4.43.1 Hodnotenie objektu... 43 4.44 Súčasná spotreba energií... 44 4.44.1 Tabuľka č. 21 rok 2008 EE, ZP v Sk... 44 4.44.2 Tabuľka č. 22 rok 2008 EE, ZP v... 44 4.44.3 Graf č. 7 spotreba energií za rok 2008 v technických jednotkách a v... 44 Strana 4 (celkom 140)
4.45 Umiestnením objektu... 44 4.45.1 Obr. č. 37 Umiestnenie objektu... 44 4.45.2 Obr. č. 38 Pohľad juhozápadný... 45 4.45.3 Obr. č. 39 Pohľad juhovýchodný blok A, B, C... 45 4.45.4 Obr. č. 40 Pohľad severovýchodný... 45 4.45.5 Obr. č. 41 Pohľad severozápadný... 45 4.46 Faktor tvaru budovy... 46 4.46.1 Tabuľka č. 23... 46 4.47 Orientácia na svetové strany... 46 4.48 Prevádzka tepelného zdroja... 46 4.48.1 Obr. č. 42 Analógová ekvitermická regulácia... 46 4.49 Technické riešenie... 47 4.50 Obvodové múry... 47 4.50.1 Obvodové steny... 47 4.50.2 Tab. č. 24 Obvodová stena murovaná... 47 4.50.3 Strop... 47 4.50.4 Tab. č. 25 Strop... 47 4.50.5 Podlaha... 47 4.50.6 Tab. č. 26 Podlaha, strop suterénu... 48 4.51 Okná... 48 4.51.1 Obr. č. 43 Okno s koeficientom U = 2,7... 48 4.51.2 Obr. č. 44 Detail okna, netesnosti... 48 4.52 Dvere... 48 4.52.1 Obr. č. 45 Detail drevených vstupných dverí na východnej strane s U = 5,2... 48 4.53 Vykurovanie... 49 4.53.1 Obr. č. 46 Výmenníková stanica celkový pohľad... 49 4.53.2 Obr. č. 47 Doskový výmenník pre ohrev TV... 49 4.53.3 Obr. č. 48 Štítok doskového výmenníka pre ohrev TV s výkonom 15 kw... 49 4.53.4 Obr. č. 49 Obehové čerpadlá... 50 4.53.5 Obr. č. 50 Trojcestná klapka s pohonom... 50 4.53.6 Obr. č. 51 Pôvodný rozvádzač s analógovou MaR... 50 4.53.7 Obr. č. 52 Súčasná VZT pre kuchyňu a telocvičňu... 50 4.54 Ohrev teplej vody - TV... 51 4.55 Tepelné straty... 51 4.55.1 Tepelné straty a tepelné zisky školy... 51 4.56 Výpočet tepelných strát... 51 4.56.1 Tepelné odpory pôvodné... 51 4.56.2 Tabuľka č. 27... 51 4.57 Vonkajšie Rozmery - BYTOVÉHO DOMU... 52 4.58 Tepelné odpory navrhované... 52 4.58.1 Tabuľka č. 28 Obvodová stena 0,375 m zaizolovaná... 52 4.58.2 Tab. č. 29 Strop... 52 4.58.3 Tab. č. 30 Podlaha... 52 4.59 Tabuľka tepelných strát... 52 4.59.1 Tabuľka tepelných strát... 52 4.59.2 Tabuľka č. 31... 53 4.59.3 Graf č. 8 Tepelné straty vo W a % pôvodné... 53 4.59.4 Graf č. 9 Tepelné straty vo W a % po zaizolovaní... 53 4.60 Ohrev teplej vody... 53 Strana 5 (celkom 140)
4.60.1 Tabuľka č. 32 Výsledok hodnotenia spotreby tepla na prípravu teplej vody... 53 4.61 Tabuľka TS STN 730540 pôvodný stav... 54 4.61.1 Tabuľka č. 33... 54 4.61.2 Tabuľka č. 34 Klasifikácia objektu... 55 4.61.3 Tabuľka č. 35 Spotreba pre jednotlivé typy zdrojov... 55 4.61.4 Graf č. 10 Spotreba v kwh za rok... 55 4.62 Zdroje tepla... 56 4.63 Opatrenia na zníženie spotreby energií... 56 4.64 Beznákladové... 56 4.65 Nízkonákladové... 56 4.65.1 Modernizácia MaR na riadenie VS alebo plynovej kotolne... 56 4.65.2 Hydraulické vyregulovanie systému UK... 57 4.65.3 Slnečné kolektory na ohrev TV... 57 4.65.4 Náklady, úspora a návratnosť... 57 4.65.5 Prerobenie VS na plynovú kotolňu s kondenzačnými kotlami... 57 4.65.6 Náklady, úspora a návratnosť... 57 4.66 Vysokonákladové... 57 4.67 Tepelné zaizolovanie, výmena okien a dverí... 57 4.67.1 Náklady, úspora a návratnosť... 57 4.68 Fotovoltaická elektráreň (FVE)... 57 4.68.1 Náklady, úspora a návratnosť... 57 5. Záver ZŠ Škultétyho... 58 5.1 Obhliadka... 58 5.2 Obecne... 59 5.2.1 Hodnotenie objektu... 59 5.3 Súčasná spotreba energií... 59 5.3.1 Tabuľka č. 36 rok 2008 EE, ZP v Sk... 59 5.3.2 Tabuľka č. 37 rok 2008 EE, ZP v... 59 5.3.3 Graf č. 11 spotreba energií za rok 2008 v technických jednotkách a v... 59 5.4 Umiestnením objektu... 59 5.4.1 Obr. č. 53 Umiestnenie objektu... 59 5.5 Škola... 60 5.5.1 Obr. č. 54 Pohľad severozápadný... 60 5.5.2 Obr. č. 55 Pohľad juhovýchodný škola, telocvičňa... 60 5.5.3 Obr. č. 56 Pohľad východný do átria... 61 5.5.4 Obr. č. 57 Pohľad severovýchodný... 61 5.6 Školský klub... 61 5.6.1 Obr. č. 58 Pohľad juhozápadný... 61 5.6.2 Obr. č. 59 Pohľad severozápadný... 61 5.6.3 Obr. č. 60 Pohľad severovýchodný... 62 5.6.4 Obr. č. 61 Pohľad juhovýchodný... 62 6. Škola... 63 6.1 Faktor tvaru budovy... 63 6.1.1 Tabuľka č. 37... 63 6.1.2 Merná potreba tepla... 63 6.1.3 Tabuľka č. 38... 63 6.2 Orientácia na svetové strany... 63 Strana 6 (celkom 140)
6.3 Prevádzka tepelného zdroja... 63 6.4 Technické riešenie... 63 6.5 Obvodové múry... 63 6.5.1 Obvodové steny murované... 63 6.5.2 Tab. č. 39 Obvodová stena murovaná... 63 6.5.3 Strop... 64 6.5.4 Tab. č. 40 Strop... 64 6.5.5 Podlaha... 64 6.5.6 Tab. č. 41 Podlaha, strop suterénu... 64 6.6 Okná... 64 6.6.1 Obr. č. 62 Okno s koeficientom U = 1,35... 64 6.6.2 Obr. č. 63 Okno, príprava parapetu na tepelnú izoláciu... 64 6.7 Dvere... 65 6.7.1 Obr. č. 64 Detail plastových vstupných dverí na školskom klube s U = 1,5... 65 6.8 Vykurovanie... 65 6.8.1 Obr. č. 65 Plynové kotle Viessmann 2 x 170 kw... 65 6.8.2 Obr. č. 66 Štítok kotla Viessmann Vitoplex 100... 66 6.8.3 Obr. č. 67 Obehové čerpadlo UK... 66 6.8.4 Obr. č. 68 Štítok elektronicky regulovaného čerpadla s výkonom od 25 do 625 W... 66 6.9 Ohrev teplej vody - TV... 66 6.10 Tepelné straty... 67 6.10.1 Tepelné straty a tepelné zisky školy... 67 6.11 Výpočet tepelných strát... 67 6.11.1 Tepelné odpory pôvodné... 67 6.11.2 Tabuľka č. 42... 67 6.12 Vonkajšie Rozmery Škola... 67 6.12.1 Obr. č. 69 Roh domu pole teplôt pre obvodové murivo... 67 6.12.2 Obr. č. 70 Roh domu pole vlhkosti... 68 6.13 Tepelné odpory navrhované... 68 6.13.1 Tabuľka č. 42 Obvodová stena zaizolovaná... 68 6.13.2 Tab. č. 43 Strop... 68 6.13.3 Tab. č. 44 Podlaha... 69 6.14 Tabuľka tepelných strát... 69 6.14.1 Tabuľka tepelných strát... 69 6.14.2 Tabuľka č. 45... 69 6.14.3 Graf č. 12 Tepelné straty vo W a v % pôvodné... 69 6.14.4 Graf č. 13 Tepelné straty vo W a v % po zaizolovaní... 70 6.15 Ohrev teplej vody... 70 6.15.1 Tabuľka č. 46 Výsledok hodnotenia spotreby tepla na prípravu teplej vody... 70 6.16 Tabuľka TS STN 730540... 70 6.16.1 Tabuľka č. 47... 70 6.16.2 Tabuľka č. 48 Klasifikácia objektu... 71 6.16.3 Tabuľka č. 49 Spotreba pre jednotlivé typy zdrojov... 71 6.16.4 Graf č. 14 Spotreba v kwh za rok... 72 6.17 Zdroje tepla... 72 6.18 Opatrenia na zníženie spotreby energií... 72 6.19 Beznákladové... 72 6.20 Nízkonákladové... 72 Strana 7 (celkom 140)
6.20.1 Hydraulické vyregulovanie systému UK a TV... 73 6.20.2 Náklady, úspora a návratnosť... 73 6.20.3 Slnečné kolektory na ohrev TV... 73 6.20.4 Náklady, úspora a návratnosť... 73 6.20.5 Výmena kotlov za kondenzačné... 73 6.20.6 Náklady, úspora a návratnosť... 73 6.21 Vysokonákladové... 73 6.22 Tepelné zaizolovanie... 73 6.22.1 Náklady, úspora a návratnosť... 73 6.23 Fotovoltaická elektráreň (FVE)... 73 6.23.1 Náklady, úspora a návratnosť... 73 7. Záver ZŠ Pribinova... 73 7.1 Obhliadka... 75 7.2 Obecne... 75 7.2.1 Hodnotenie objektu... 75 7.3 Súčasná spotreba energií... 75 7.3.1 Tabuľka č. 50 rok 2008 EE, ZP v Sk... 75 7.3.2 Tabuľka č. 51 rok 2008 EE, ZP v... 75 7.3.3 Graf č. 15 spotreba energií za rok 2008 v technických jednotkách a v... 75 7.4 Umiestnením objektu... 75 7.4.1 Obr. č. 71 Umiestnenie objektu... 75 7.4.2 Obr. č. 72 Pohľad západný... 76 7.4.3 Obr. č. 73 Pohľad severný... 76 7.4.4 Obr. č. 74 Pohľad východný... 76 7.4.5 Obr. č. 75 Pohľad južný... 77 7.5 Faktor tvaru budovy... 77 7.5.1 Tabuľka č. 52... 77 7.6 Orientácia na svetové strany... 77 7.7 Prevádzka tepelného zdroja... 77 7.8 Technické riešenie... 78 7.9 Obvodové múry... 78 7.9.1 Obvodové steny... 78 7.9.2 Tab. č. 53 Obvodová stena murovaná... 78 7.9.3 Strop... 78 7.9.4 Tab. č. 54 Strop... 78 7.9.5 Podlaha... 78 7.9.6 Tab. č. 55 Podlaha, strop suterénu... 78 7.10 Okná... 78 7.10.1 Obr. č. 76 Okno s koeficientom U = 1,6... 79 7.10.2 Obr. č. 77 Okno detail dvojskla... 79 7.11 Dvere... 79 7.11.1 Obr. č. 78 Vstupné dvere na južnej strane s U = 2,5... 79 7.12 Vykurovanie... 80 7.12.1 Obr. č. 79 VS Výmenníky UK... 80 7.12.2 Obr. č. 80 Zásobníky TV, ohrev z CZT a EE... 80 7.12.3 Obr. č. 81 Analógová MaR pre TV... 80 7.12.4 Obr. č. 82 Ekvitermická regulácia... 80 7.12.5 Obr. č. 83 Cirkulačné čerpadlá TV... 81 Strana 8 (celkom 140)
7.13 Ohrev teplej vody - TV... 81 7.14 Tepelné straty... 81 7.14.1 Tepelné straty a tepelné zisky Mestského úradu Nitra... 81 7.15 Výpočet tepelných strát... 81 7.15.1 Tepelné odpory... 82 7.15.2 Tabuľka č. 56... 82 7.16 Tepelné odpory navrhované... 82 7.16.1 Tabuľka č. 57 Obvodová stena... 82 7.16.2 Tab. č. 58 Strop... 82 7.16.3 Tab. č. 59 Podlaha... 82 7.17 Tabuľka tepelných strát... 83 7.17.1 Tabuľka tepelných strát... 83 7.17.2 Tabuľka č. 60... 83 7.17.3 Graf č. 16 Tepelné straty vo W a v % pôvodné... 83 7.17.4 Graf č. 17 Tepelné straty vo W a v % po zaizolovaní... 83 7.18 Ohrev teplej vody... 84 7.18.1 Tabuľka č. 61 Výsledok hodnotenia spotreby tepla na prípravu teplej vody... 84 7.19 Tabuľka TS STN 730540... 84 7.19.1 Tabuľka č. 62... 84 7.19.2 Tabuľka č. 63 Klasifikácia objektu... 84 7.19.3 Tabuľka č. 64 Spotreba pre jednotlivé typy zdrojov... 85 7.19.4 Graf č. 18 Spotreba v kwh za rok... 85 7.20 Zdroje tepla... 86 7.21 Opatrenia na zníženie spotreby energií... 86 7.22 Beznákladové... 86 7.23 Nízkonákladové... 86 7.23.1 Hydraulické vyregulovanie systému UK a TV... 86 7.23.2 Náklady, úspora a návratnosť... 86 7.23.3 Slnečné kolektory na ohrev TV... 86 7.23.4 Náklady, úspora a návratnosť... 86 7.23.5 Výmena MaR, nový riadiaci systém... 86 7.24 Vysokonákladové... 86 7.25 Tepelné zaizolovanie... 86 7.25.1 Náklady, úspora a návratnosť... 86 7.26 Fotovoltaická elektráreň (FVE)... 87 7.26.1 Náklady, úspora a návratnosť... 87 8. Záver pre MSU... 87 9. všeobecné informácie... 87 9.1 Umelé osvetlenie... 87 9.1.1 Klasické žiarovky... 87 9.1.2 Obr.č. 100 Klasické žiarovky s päticou E27 a E14... 87 9.1.3 Halogénové žiarovky... 88 9.1.4 Obr.č. 101 Halogénové žiarovky päticové a lineárne... 88 9.1.5 Žiarivky... 88 9.1.6 Obr. č. 102 Kompaktné žiarivky s päticou E27 a E14 s výkonom až 400W... 88 9.1.7 LED svietidlá... 88 9.1.8 Obr. č. 103 LED svietidlá zapojenie, s päticou E27, stropné... 88 9.1.9 Ovládanie osvetlenia... 88 Strana 9 (celkom 140)
9.1.10 Obr. č. 104 Plynulá regulácia osvetlenia a riadenie... 89 9.1.11 Obehové čerpadlá... 89 9.1.12 Obr. č. 105 Čerpadlo Grundfos v ručnom režime III spotreba 45W... 89 9.1.13 Obr. č. 106 Čerpadlo Grundfos v ručnom režime I spotreba 7W... 89 9.2 Tepelno technické vlastnosti objektov... 90 9.2.1 Minerálna vlna... 90 9.2.2 Obr. č. 107 Minerálna vlna... 90 9.2.3 Polystyrén... 90 9.2.4 Obr. č. 108 Polystyrén... 90 9.2.5 Obr. č. 110 Extrapor s λ = 0,032 W/m K... 91 9.2.6 Vákuová izolácia... 91 9.2.7 Obr. č. 112 porovnanie polystyrén a vákuová izolácia... 91 9.2.8 Obr. č. 113 Porovnanie λ minerálnej vlny a VIP... 91 9.2.9 Obr. č. 114 Tehloblok hrúbky 27 cm s R = 10... 92 9.2.10 Obr. č. 115 Sendvičová stena s VIP... 92 9.2.11 Obr. č. 116 Okno s vákuovou izoláciou a s U =0,32... 92 9.3 Riadená vzduchotechnika (VZT) s rekuperáciou... 92 9.3.1 Obr. č. 117 Spotreba energie v kwh/ 1m2/rok podľa R objektu... 93 9.3.2 Obr. č. 118 Rekuperačná jednotka princíp... 93 9.3.3 Obr. č. 119 VZT s rekuperáciou a pred ohrevom vzduchu... 93 9.3.4 Obr. č. 120 VZT s rekuperáciou a pred chladením vzduchu... 93 9.3.5 Obr. č. 121 Rekuperačná jednotka pre jednu miestnosť... 94 9.3.6 Obr. č. 122 Rekuperačná jednotka pre jednu miestnosť od iného výrobcu... 94 10. Ostatné objekty... 94 10.1 U ostatných objektov bude pre jednotlivé objekty vykonané:... 94 10.1.1 Zoradenie objektov 10 najhorších v celkovej spotrebe energií... 94 10.1.2 Zoradenie objektov 10 najhorších v spotrebe elektrickej energie... 95 10.1.3 Zoradenie objektov 10 najhorších v spotrebe zemného plynu... 95 10.1.4 Zoradenie objektov 10 najhorších v spotrebe energie z CZT... 95 10.1.5 Zoradenie objektov 10 najhorších v spotrebe kwh/m 2... 95 10.1.6 Zoradenie objektov 10 najhorších v nákladoch... 96 10.1.7 Predpokladaná úspora... 96 10.2 Odhad tepelných strát objektu v súčasnom stave... 97 10.3 Návrh opatrení na zníženie ts a energetickej náročnosti... 98 10.4 Odhad ts a potreby energií po tepelnom zaizolovaní a ostatných technických opatreniach... 98 10.5 Odhad nákladov na jednotlivé technické opatrenia a výpočet ich návratnosti... 100 10.5.1 Beznákladové... 100 10.5.2 Nízkonákladové... 100 10.5.3 Vysokonákladové... 100 10.6 Súčasťou energetickej štúdie Sú aj:... 100 10.7 Podklady na prezentáciu energetickej štúdie... 100 10.8 Návrh prioritizácie postupu pri obnove budov... 100 10.8.1 Podľa spotreby energií... 101 10.8.2 Podľa stavu MaR... 101 10.8.3 Podľa možností využívania obnoviteľných energií... 101 10.8.4 Z pohľadu údržby OP a OS... 101 10.9 Návrh ceny pre certifikáciu... 101 10.10 Návrh ceny pre energetický audit ak je aplikovateľný.... 101 10.11 Porovnanie nákladov na tepelné zaizolovanie... 101 Strana 10 (celkom 140)
10.11.1 Graf č. 37 Hrúbka izolácie 10 cm EPS... 101 10.11.2 Graf č. 38 Hrúbka izolácie 15 cm EPS... 102 11. Záver... 102 11.1 Prílohy:... 102 11.2 Použitá literatúra... 103 11.2.1 Najväčší spotrebitelia zemného plynu ZP... 13 11.2.2 Najväčší spotrebitelia z CZT... 14 11.2.3 Zoradenie podľa najväčších nákladov na energie... 15 11.2.4 Potenciál úspor pre jednotlivé objekty ak by boli zaradené do triedy B... 16 11.2.5 Odhad nákladov na jednotlivé technické opatrenia a výpočet ich návratnosti... 19 11.2.6 Energetický dispečing... 22 11.2.7 Príklad aplikácie... 23 Strana 11 (celkom 140)
2. PREDMET ENERGETICKEJ ŠTÚDIE Energetická agentúra Nitra Energetická štúdia je vypracovaná na základe objednávky Energetickej agentúry v Nitre zo dňa 1.4.2010. 2.1 PREDMETOM ENERGETICKEJ ŠTÚDIE JE: Zistenie možného potenciálu úspor hlavne v tepelnej energii v objektoch, ktoré sú vlastníctvom mesta Nitra. 2.1.1 Podrobnejšie budú spracované 4 objekty: Ubytovňa na Hlbokej ulici č. 9, ZŠ Škultétyho, ZŠ Kniežaťa Pribinu, Budova mestského úradu v Nitre. V týchto 4 objektoch bude vykonané: Podrobný výpočet tepelných strát objektu v súčasnom stave, Návrh opatrení na zníženie tepelných strát a energetickej náročnosti, Výpočet tepelných strát a spotreby energií po tepelnom zaizolovaní a ostatných technických opatreniach, Vyčíslenie nákladov na jednotlivé technické opatrenia a výpočet ich návratnosti. 2.1.2 Opatrenia pre jednotlivé budovy budú rozdelené do kategórií: Beznákladové, Nízkonákladové, Vysokonákladové. 2.1.3 U ostatných objektov bude pre jednotlivé objekty vykonané: Odhad tepelných strát objektu v súčasnom stave, Návrh opatrení na zníženie tepelných strát a energetickej náročnosti, Odhad tepelných strát a potreby energií po tepelnom zaizolovaní a ostatných technických opatreniach, Odhad nákladov na jednotlivé technické opatrenia a výpočet ich návratnosti. 2.1.4 Opatrenia pre jednotlivé budovy budú rozdelené do kategórií: Beznákladové, Nízkonákladové, Vysokonákladové. Opatrenia budú prepočítané kvalifikovaným odhadom s možnosťou úspor pre všetky jednotlivé objekty vo vlastníctve mesta Nitra. 2.1.5 Súčasťou energetickej štúdie budú aj: Podklady na prezentáciu energetickej štúdie, Návrh prioritizácie postupu pri obnove budov, Návrh ceny pre certifikáciu, Návrh ceny pre energetický audit ak je aplikovateľný. Strana 12 (celkom 140)
3. ÚVOD Energetická agentúra Nitra Energetická štúdia analyzuje súčasný stav objektov ktoré sú v majetku mesta. Celkom ide o 95 objektov zo 190. Pre všetky objekty sa analýza nedala použiť (nepoužívali na svoju prevádzku energie, chýbali základné údaje o spotrebe). Skladba sledovaných objektov je nasledovná: Administratívne budovy 33 34,74 % Športové haly a iné budovy určené na šport 5 5,26 % Budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby 6 6,32 % Bytové domy 1 1,05 % Budovy škôl a školských zariadení 45 47,37 % Budovy nemocníc 3 3,16 % Budovy hotelov a reštaurácií 2 2,11 % Spolu 95 100 % Objekty za rok 2008 spotrebovali spolu 27 093 287 kwh energie (zemný plyn, tepelnú energiu z CZT, elektrickú energiu) v hodnote 2 400 933. Potenciál úspor je od 1,04 mil. po 1,8 mil.. V nasledovnej tabuľke je ukázaná pre dané typy objektov spotreba v kwh a v kwh/m 2 /rok. Spotreba je v posledných dvoch stĺpcoch prepočítaná podľa vyhlášky 311/2009 na triedu B. Trieda B má rozsah od do preto sú tam dva stĺpce. Celá tabuľka je v prílohe. Objekt a ulica Plocha kwh/m 2 kwh kwh kwh celkom min úspora max úspora spotreba min max má byť kwh/m 2 /rok má byť kwh/m 2 /rok zatriedenie súčasná spotreba spotreba 1 20 Jánskeho 7 64 585 59 3 776 115 7 360 AB 37 422 33 646 30 062 2 91 Mestský kúpeľ 3 100 490 49 151 900 95 294 500 šport 1 519 416 1 367 516 1 224 916 3 128 Dom smútku + cintorín CM 144 360 59 8 496 115 16 560 AB 51 805 43 309 35 245 4 23 Tržnica - Rinox 3 220 256 82 264 040 161 518 420 obchod 825 884 561 844 307 464 5 2 Budova Mestská polícia 1 082 256 59 63 838 115 124 430 AB 277 164 213 326 152 734 6 93 Zimný štadion 10 450 228 49 512 050 95 992 750 šport 2 386 100 1 874 050 1 393 350 7 21 Hlboká 9 2 557 190 41 104 837 79 202 003 BD 485 479 380 642 283 476 8 22 Tržnica - OC 1 256 183 82 102 992 161 202 216 obchod 230 372 127 380 28 156 9 13 Dom Matice 932 156 59 55 000 115 107 203 AB 145 388 90 388 38 185 10 88 Chotárna 35, Klub dôch. 133 155 59 7 847 115 15 295 AB 20 562 12 715 5 267 11 62 MŠ Drážovce 825 155 43 35 475 84 69 300 škola 127 501 92 026 58 201 12 17 Archív D. Krškany 764 152 59 45 076 115 87 860 AB 116 489 71 413 28 629 Úspory sa dajú dosiahnuť nasledovnými opatreniami: Vybudovanie centrálneho energetického dispečingu, postupné napojenie objektov, optimalizácia prevádzky s cieľom zníženia nákladov, Doplnenie objektov riadiacimi systémami, optimalizácia spotreby energií, Postupná modernizácia objektov s minimálnym zaradením do energetickej triedy B, Vyradenie najmenej hospodárnych objektov, ich náhrada novými objektmi (ak bude mestský architekt požadovať dodržanie vzhľadu, nahradiť replikami) v energetickej triede A s doplnením aj iných užitných vlastností (garáže, polyfunkčné vlastnosti), Vykonávanie periodickej údržby, OP a OS vlastnými pracovníkmi energetického dispečingu, Prevádzka centrálneho dispečingu by bola hradená z úspor pri prevádzke objektov, ako aj predajom služieb iným subjektom v meste Nitra, prípadne do iných miest a obcí. Strana 13 (celkom 140)
4. VŠEOBECNÁ ČASŤ Energetická agentúra Nitra V tejto časti sú uvedené údaje, tabuľky, grafy ktoré sa týkajú všetkých objektov na území mesta Nitra. 4.1 UMIESTNENIE OBJEKTOV Objekty sú umiestnené v meste Nitra, Nitra sa podľa STN 73 0540-3 nachádza v tepelnej oblasti 1. Nadmorská výška 190 m/nm. Vonkajšia výpočtová teplota -11,9 C. Veterná oblasť 2. Počet vykurovacích dní v roku je 206. Denná priemerná teplota v januári -1,9 C. Vonkajšia teplota te priemer 3,8 C. Počet denostupňov 2 920. 4.2 DENNOSTUPNE 4.2.1 Tabuľka č. 1 Porovnanie dennostupnov za roky 2004 až 2007 Počet dennostupňov za určité časové obdobie charakterizuje klimatické podmienky. Čím sú klimatické podmienky náročnejšie, teda čím je vonku chladnejšie, tým je počet dennostupňov vyšší. Dennostupeň ( D) predstavuje rozdiel vnútornej teploty v byte (v priemere 20 C) a priemernej vonkajšej teploty vo vykurovacom období (od +12 C smerom dole). Vonkajšia priemerná denná teplota, tvorí štvrtinu súčtu vonkajších teplôt meraných o 7:00 h, o 14:00 h a o 21:00 h, pričom teplota meraná o 21:00 h sa započítava dvakrát. Nitra 2 920,0 100,0% 2004 3316,9 113,6% 2005 3 376,0 115,6% 2006 3187,8 109,2% 2007 3 000,0 102,7% V tabuľke je vidieť, že napr. rok 2004 bol oproti normálnemu počtu dennostupnov pre túto oblasť o 13,6 % chladnejší a teda treba viac energie na vykurovanie. 4.3 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE 4.3.1 Graf č. 1 Celková spotreba energie za rok pre rôzne budovy + rekuperácia V grafe č. 3 je vidieť, že spotreba energie pozostáva: Spotreba tepla na krytie strát cez obvodový plášť, červená, Spotreba tepla vetraním, žltá, Spotreba tepla na ohrev TUV, modrá, Podiel spätne získaného tepla rekuperácia, zelená. Z grafu je aj vidieť, že energia potrebná na ohrev pitnej vody (ďalej TV) je rovnaká znížiť sa dá využívaním obnoviteľných zdrojov energie ako sú slnečné kolektory (modrá). Ďalej sa podstatne dá znížiť tepelná energia potrebná na spotrebu tepla, krytie strát (červená) kvalitným tepelným zaizolovaním. Ďalšie zníženie sa dá dosiahnuť riadením vetraním s rekuperáciou (žltá). U kvalitne zaizolovaných a tesných objektoch má už podstatný vplyv na spotrebu energie aj spätné získavanie tepla zo vzduchu rekuperácia (zelená). Pod jednotlivými typmi budov je uvedený aj odpor R. Ten je u starších objektov R = 0,5, u panelových domov dosahuje R = 1. Úsporné domy začínajú s odporom R = 6. Pasívne domy potrebujú R = 10. Strana 14 (celkom 140)
4.4 ROZDELENIE TEPELNÝCH A STRÁT A TEPELNÝCH ZISKOV 4.4.1 Obr. č. 1 Rozdelenie tepelných a strát a tepelných ziskov Všeobecné rozdelenie tepelných strát a tepelných ziskov na objekte je vidieť na nasledovnom obrázku. Dôležité si je všimnúť vetranie ktoré tvorí 35 % únikov tepla. Vetrať treba kvôli nám ľuďom (získavanie kyslíku zo vzduchu). Stavby nepotrebujú vetrať, nie sú živé bytosti ale potrebujeme dostať z objektov vydýchaný vzduch, škodliviny a hlavne vlhkosť. Časť vlhkosti pohltia steny ale zvyšok je nutné dostať z objektov von. Najefektívnejšie je vetranie s rekuperáciou kde sa zbavíme aj vlhkosti ale do objektu prúdiaci vzduch je nahrievaný teplom ktoré sme odobrali odchádzajúcemu vzduchu. 4.5 FAKTOR TVARU BUDOVY Tabuľka uvádza vzťah medzi faktorom tvaru budovy a spotrebou energie na vykurovanie v kwh/m 2 a kwh/m 3. Faktor tvaru budovy je pomer medzi ochladzovanými plochami a objemom budovy. Teda najlepšie sú kompaktné budovy ktoré majú čo najmenšie ochladzované plochy a najväčší objem. 4.5.1 Tabuľka č. 2 Keďže ide o obnovované budovu platí časť obnovované rekonštruované budovy. Strana 15 (celkom 140)
Faktor tvaru budovy A/Vb obnovované (rekonštruované) budovy E1, N E2, N Energetická agentúra Nitra kwh/(m 3 rok) kwh/(m 2 rok) kwh/(m 3 rok) kwh/(m 2 rok) 0,3 25 70 17,9 50 0,4 28,1 78,6 20,4 57,1 0,5 31,1 87,1 23 64,3 0,6 34,2 95,7 25,5 71,4 0,7 37,5 104,3 28,1 78,6 0,8 40,3 112,9 30,6 85,7 0,9 43,4 121,4 33,2 92,9 1 46,5 130 35,7 100 Strana 16 (celkom 140) E1, N nové budovy 4.6 SÚČINITELE R S I A R S E 4.6.1 Tab. č. 3 Súčinitele Rsi a Rse Pri výpočte sa k vypočítanej hodnote tepelného odporu R podľa normy STN 730540-3 pridáva súčiniteľ R SI smer tepelného toku na vnútornom povrchu a R SE súčiniteľ prestupu tepla vonkajšom povrchu v zime a v lete. 4.7 BEZNÁKLADOVÉ OPATRENIA Sú to opatrenia ktoré platia všeobecne pre všetky objekty. Aby bolo možné v budúcnosti presne vyhodnocovať spotreby energií, doporučujem robiť si vždy jeden krát týždenne odpis elektromera, vodomera, plynomera (tento zber údajov sa dá zautomatizovať centrálny energetický dispečing). Tieto údaje si značiť do jednoduchej tabuľky na papier (prípadne spracovať v počítači) aby bol prehľad o spotrebe za uplynulý týždeň. Vedenie takejto evidencie má viacero výhod: Jednak sa tým predíde prekvapeniam pri celoročnej fakturácii, Pri spotrebe vody v ubytovni - spotrebu za týždeň ktorú dostaneme do oka, to znamená že napr. keď minieme 250 m3 vody za týždeň je to normálne. Ak minieme viac, hľadáme kde je chyba. Napr. pokazený splachovač urobí za týždeň 1,5 až 2 m 3 spotreby navyše v jednom byte. V 50 bytoch to je 72 až 96 m 3 vody navyše t.j. 6 240 až 8 320 /ročne. Škola spotreba vody - to je 123 až 165 m 3 vody navyše za týždeň čo je 9 480 až 12 650 /ročne. Toto isté platí pre spotrebu elektrickej energie a plyn. Naučíte sa čo je normálna spotreba pre daný byt a celý dom a čo je vysoká spotreba. Voda a elektrická energia sú zhruba v priebehu roka rovnaké. Plyn má priebeh spotreby od jesene stúpajúci s vrcholom v januári, februári a potom klesá. (viď nasledovný graf). Taktiež pri zapisovaní spotreby si je možné overiť rôzne opatrenia, ktoré navrhujem a uviesť ich do praxe. Odčítavať údaje sa dá automatizovať, ale aj tak treba raz za čas ísť do kotolne, VS, strojovne súčasne skontrolovať stav zariadenia. Príklad tabuľky pre týždenné odčítavanie spotreby EE (elektrickej energie), ZP (zemného plynu) a voda (myslí sa pitná voda pre varenie, hygienické zariadenia a pre ohrev teplej vody. Spotreba je v RD. 4.7.1 Tabuľka č. 4 Vzor pre týždenné odpisovanie hodnôt január 07 dec/jan jan jan jan jan jan Týždeň 52 1 2 3 4 5 spolu spolu v Sk El. den kwh 18378 18455 18506 18571 18626 18688 1kWh 4,58 + 165,06 vr. DPH 19% spotreba týždeň v kwh 76,6 50,9 65 55,6 61,7 310 1 885 Sk El. noc kwh 6647,5 6682,9 6707,6 6728,7 6751 6775,3 1kWh 2,24 Sk vr. DPH 19% spotreba týždeň v kwh 35,4 24,7 21,1 22,7 23,9 128 547 Sk Zemný plyn m3 7971,6 8003 8003,3 8003,9 8004 8005,1 1m3 14,14 + 120,19 mes vr. DPH spotreba týždeň v m3 31,388 0,289 0,562 0,461 0,743 33,4 593 Sk Pitná voda m3 471,91 473,81 474,96 475,84 478,1 479,98 1m3 26,9 Sk + 24,5 + DPH 19% E2, N Súčinitele prestupu tepla na rovinnom povrchu Poloha a druh stavebnej konštrukcie Odpor pri prestupe tepla Rsi Rse Smer Nahor 0,1 - Vnútorný povrch tepelného Vodorovne 0,13 - toku Nadol 0,17 - Vonkajší povrch Vnútorné kúty, zimne obdobie Zimne obdobie Poloha kúta Vodorovná - 0,21 0,04 - Letne obdobie Zvisla - 0,19 0,07 - STN 730540-3, tabuľka 10, str. 16
Okrem technických predpokladov môžeme tiež svojím konaním prispieť k úspore energie. Tepelná strata budov závisí nielen na tepelne technických vlastnostiach budov ktoré sú v tomto prípade na dnešné ceny energií podpriemerné, ale tiež na správaní sa užívateľov v objektoch. Beznákladové - organizačné opatrenia spočívajúce v zmene chovania užívateľov a tým možno dosiahnuť až 3-5 % úspory energie v jednotlivých bytoch ubytovne. Patria sem nasledovné opatrenia: Obmedzenie svietenia na dobu pobytu osôb v miestnosti, prechodné priestory chodby doplniť snímačmi pohybu osôb, Hospodárna prevádzka elektrických spotrebičov, pozor na stand by (pohotovostný) režim, Obmedzenie doby vetrania, nahradiť vetraním s rekuperáciou, Zamedzenie únikov tepla zatváraním dverí medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom, Neprekurovať, 1 C nad doporučenú teplotu zvyšuje náklady na energie o 6%, Ekvitermická regulácia v závislosti na vonkajšej teplote, pričom rozdeliť zvlášť na oslnenú a neoslnenú stranu tzv. zónové vykurovanie, Zvoliť pre každý typ objektu vhodné útlmy vykurovania v noci napr. od 22:00 do 05:00 (pre celý bytový dom) a počas neprítomnosti cez deň (deti v škole, rodičia v práci) napr. od 09:00 do 14:00 a pod. (pre jednotlivé byty). Útlmy vykurovania pre administratívne budovy od 17:00 do 06:00. Pričom zvlášť riadiť napr. časť administratívnu a časť s konferenčnou sálou. 4.7.2 Graf č. 2 Percentuálne rozdelenie spotreby plynu za rok od januára po december Rozdelenie spotreby plynu za rok pre ohrev UK a TUV % 20,0% 18,0% 18,0% 16,0% 14,5% 14,0% 14,0% 12,0% 10,0% 9,0% 8,0% 6,0% 4,0% 2,0% 0,0% január február marec apríl 16,5% 12,0% 8,0% 1,6% 1,6% 1,6% 1,6% 1,6% máj jún mesiace júl august september október november december 4.7.3 Graf č. 3 Percentuálne rozdelenie spotreby plynu za rok od augusta po júl Rozdelenie spotreby za rok od augusta po júl 20,0% 18,0% 16,5% 18,0% 16,0% 14,0% 14,5% 14,0% spotreba v % z roka 12,0% 10,0% 8,0% 8,0% 12,0% 9,0% 6,0% 4,0% 2,0% 1,6% 1,6% 1,6% 1,6% 1,6% 0,0% august september október november december január február marec apríl máj jún júl mesiace 4.8 SLNEČNÉ KOLEKTORY 4.8.1 Obr. č. 2 Zisk slnečných kolektorov v kwh/m 2 /deň Strana 17 (celkom 140)
V každej budove sú navrhnuté slnečné kolektory. Priebeh mesačného zisku zo slnečných kolektorov pri optimálnom náklone je pre Nitru vidieť z programu PVGIS. Keďže v našom zemepisnom pásme je najväčší zisk cca 75% od jara do jesene, nemá význam voliť sklon vhodný pre zimné obdobie. 4.8.2 Predpokladaný výkon a zisk Pre ohrev TV je navrhnutá obvykle taká plocha aby pre danú spotrebu (je to dané napr. počtom ľudí v bytovom dome, žiakov v škole) pokryla cca 70 % spotreby energie na ohrev TV. Predpokladaný ročný zisk pre oblasť Nitry je 1 275 až 1 325 kwh/m 2 /rok. Množstvo dodanej tepelnej energie ovplyvňuje aj typ vhodného slnečného kolektora a umiestnenie objektu. 4.8.3 Výber vhodného kolektora Pre ohrev TV je možné si vybrať pre celoročnú prevádzku z troch typov kolektorov: Selektívny plochý kolektor, Vákuový rúrový kolektor, Vákuový plochý kolektor. 4.8.4 Selektívny plochý kolektor Je najvhodnejší z hľadiska pomeru ceny a výkonu. Keďže na objektoch sa nepredpokladá využitie ohrevu vody pre bazén, je jeho strmšia charakteristika vhodná pre samoregulačný efekt. Tento bude vhodný hlavne v letných mesiacoch, keď bude menší odber TV. Výborne získava tepelnú energiu z priameho aj difúzneho žiarenia. Životnosť technologického zariadenia 25 30 rokov. Kratšia doba životnosti je iba pre nemrznúcu kvapalinu - 6 rokov. 4.8.5 Vákuový rúrový kolektor Je drahší a vhodnejší skôr pre priemyselné aplikácie. Má pomerne strmú charakteristiku. Využitie je hlavne v objektoch v ktorých je bazén, kde sa dajú hlavne v lete uložiť prebytky tepelnej energie. 4.8.6 Obr. č. 3 Charakteristiky pre rôzne typy slnečných kolektorov Strana 18 (celkom 140)
4.8.7 Vákuový plochý kolektor Ako vákuový rúrový kolektor je drahší a vhodnejší skôr pre priemyselné aplikácie (napr. aj pre chladenie). Na objekt je vhodný ak sa využíva ohrev vody pre bazén čím sa predĺži doba jeho využitia cca o dva mesiace v roku. V prechodnom období zabezpečí percentuálne vyššiu podporu vykurovania ako selektívny plochý slnečný kolektor. Využitie tepelnej energie na podporu vykurovania závisí tiež od veľkosti akumulačnej nádoby, ktorá by mala byť na jeden byt od 2 do 2,5 m 3. Podpora vykurovania má význam len pri veľkoplošných výhrevných plochách ktoré sú najúčinnejšie. 4.8.8 Obr. č.4 Priebeh krytia slnečnej energie v % pre jednotlivé mesiace v roku 4.8.9 Obr. č. 5 Rozdelenie slnečného žiarenia na území Slovenskej republiky 4.9 VÝMENA KOTLOV ZA KONDENZAČNÉ V objektoch kde je vlastná kotolňa doporučujem výmenu súčasných teplovodných kotlov za kondenzačné. Taktiež navrhujem prerobiť výmenníkovú stanicu na ZŠ Škultétyho na plynovú kotolňu s kondenzačnými kotlami. Navrhujem napr. typ Vaillant ecocraft ktorý sa dá skladať do kaskády až 7 kotlov, s výkonom od 12 do 280 kw. Riadiaci systém zapínaním kotlov do kaskády a riadením modulačného horáka dodá presne taký výkon aký treba v danej chvíli pre ohrev UK a TV. V priestoroch kotolne sú už obvykle všetky technické zariadenia pre bezpečnú prevádzku kotolne. Priestor VS treba dovybaviť na plynovú kotolňu. Vykurovanie budovy bude teplovodné zo spádom 80/60 C. Pri klesajúcej vonkajšej teplote vzduchu sa bude zvyšovať teplota vykurovacej vody ekvitermická regulácia. Pri prekročení teploty na spiatočke nad 56 C zaniká kondenzačný efekt a kotol bude prevádzkovaný s účinnosťou nižšou ako 98,5%. Ako z obrázku č. 27 vyplýva, aby sme maximálne využili vysokú účinnosť kondenzačných kotlov η = 98,5 %, je nutné vytvoriť vhodné predpoklady. Hlavný predpoklad je, aby sa teplota spiatočky do kondenzačného kotla pohybovala do 56 C. Preto sa dá kotol celoročne využiť s najvyššou účinnosťou pre ohrev TV. V klasickom vykurovacom systéme s radiátormi a s teplotným spádom 80/60 C sa bude dať najvyššia účinnosť využiť len asi do teplôt vonkajšieho Strana 19 (celkom 140)
vzduchu 0 C až -5 C. Potom kotle pracujú s účinnosťou nižšou ako 98,5 % ale stále s vyššou ako súčasné zdroje tepla. Konkrétnu hodnotu ovplyvní zaťaženie, vietor v danej lokalite a predchádzajúci stav budov (naakumulované teplo napr. zo slnka). Predpokladám využitie na ohrev TV počas celého roka a ohrev vody pre UK maximálne 80% z vykurovacieho obdobia t.j. 165 dní. 4.9.1 Obr. č. 6 Vyťaženosť kondenzačného kotla Na nasledovnom obrázku je percentuálna vyťaženosť kondenzačného kotla v priebehu vykurovacieho obdobia. 4.9.2 Obr. č. 8 Hodnota ph kondenzátu Prevádzkou kondenzačného kotla vzniká kondenzát. Jeho hodnota ph pohybuje v rozsahu 4 až 5, preto ho treba neutralizovať pred ďalším použitím alebo vypustením do kanalizácie. 4.9.3 Obr. č. 8 Neutralizácia kondenzátu Pre neutralizáciu kondenzátu sa používajú granulátové neutralizácie. Neutralizácia kondenzátu je obvykle súčasťou dodávky kotla. V priestoroch kotolne a VS sa bude zabezpečovať aj ohrev TV. Táto sa bude zohrievať slnečnými kolektormi na streche o navrhnutej ploche. Zohrievanie pitnej vody na TV bude slnečnými kolektormi v niekoľkých zásobníkoch. Pričom jeden by mal byť kombinovaný s obsahom min 1 000 l a ďalšie môžu byť pôvodné zásobníky ale bez teplo výmennej plochy. Keď nebude dostatok slnečnej energie popr. v noci, bude ohrev TV zabezpečovaný plynovými kondenzačnými kotlami rýchloohrevom v zásobníku 1 000 l. Ohrev TV bude ako prednostný. Raz za týždeň bude nádrž prehriata, aby sa zamedzilo vzniku baktérie Legionela. Reguláciu zabezpečí napr. regulátor Vaillant calormatic 630/2 popr. iný. 4.10 FOTOVOLTAICKÁ ELEKTRÁREŇ (FVE) Na každý objekt ktorý má vhodnú strechu je navrhnutá fotovoltaická elektráreň (FVE). Z čoho pozostáva FVE. FV Panel, Striedač, inventor, Strana 20 (celkom 140)
Transformátor, Rozvodňa. 4.10.1 FV Panel Na FVE sa používajú fotovoltaické panely, ktorých skutočná účinnosť je deklarovaná na 15,75%. Životnosť je 25 rokov. Pre výkon napr. 10 kwp treba 44 ks fotovoltaických panelov SST 200 230 /60P výkonom 230 Wp a s celkovým inštalovaným výkonom 10,12 kwp. 4.10.2 Obr. č. 9 Fotovoltaický panel SST 200 230 /60P 4.10.3 Obr. č. 10 Charakteristika, životnosť 25 rokov 4.10.4 Obr. č. 11 podrobná technická špecifikácia fotovoltaického panela SST 230 / 60P 4.10.5 Striedač Keďže fotovoltaický panel vyrába jednosmernú elektrickú energiu s napätím 36,7 V, je nutné mať zariadenie, ktoré premieňa jednosmernú energiu na striedavú s priemyselnou frekvenciou 50 Hz. Táto Strana 21 (celkom 140)
premena sa robí v striedačoch. Striedače sú pomerne zložité elektronické zariadenie, ktoré okrem iných funkcií musia premieňať jednosmerné napätie na striedavé s čo najmenším skreslením. Pre 1. triedu zariadení môže byť skreslenie vyšších harmonických THD do 5%. Navrhovaný striedač má skreslenie menšie ako 2%. Ďalšou vlastnosťou ktorú požadujú rozvodné závody pre pripojenie do distribučnej sústavy je účinník, ktorý musí byť v celom rozsahu výkonu rovný 1. Pre FVE s výkonom 10 kwp postačujú dva striedače s výkonom 5 kw. Celkový výkon je 10 kw. Striedače sú napr. od firmy Aurora. 4.10.6 Transformátor Ak sa elektrická energia predáva, tak pre väčšie výkony treba transformátor na prenos elektrickej energie do distribučnej sústavy 22 kv. Pre navrhované FVE sa predpokladá dodávka do siete 230 V. 4.10.7 Predpokladaná životnosť Predpokladaná životnosť fotovoltaickej elektrárne je 25 rokov. Toto je technická životnosť hlavných komponentov, ktorými sú fotovoltaické panely. Ostatné zariadenia majú životnosť dlhšiu, až 50 rokov. Preto je možné morálne zastarané fotovoltaické panely a striedače nahradiť po dobe životnosti v tej dobe modernejšími zariadeniami s vyššou účinnosťou a FVE bude ďalej prevádzkovaná. 4.10.8 Vplyv na životné prostredie Ako obnoviteľný zdroj ktorý nevytvára žiadne emisie CO 2 sú FVE ideálnym zdrojom. Naopak svojou prevádzkou znižujú množstvo emisií, ktoré by bolo nutné vypustiť do ovzdušia z iných zdrojov na výrobu elektrickej energie na fosílne palivá (uhlie, zemný plyn, ropné produkty). 4.10.9 Obr. č. 12 Odhad vyrobenej elektrickej energie v priebehu roka Na nasledovnom grafe je množstvo vyrobenej elektrickej energie po jednotlivých mesiacoch pre mesto Nitra, výkon Pi = 10 kwp, náklon 35 čo je optimálny, straty v systéme 9%. 4.10.10 Obr. č. 13 Množstvo vyrobenej elektrickej energie pre jedno miesto Množstvo vyrobenej elektrickej energie pre jedno miesto pri výkone P = 10 kwp, stratách 9% je za rok 10 793 kwh alebo 10,793 MWh. Na výkon 10 kwp je plocha panelov 56,17 m 2 so sklonom 35, ale kvôli cloneniu je treba celkovú plochu 112,3 m 2. Strana 22 (celkom 140)
4.10.11 Obr. č. 14 Cena vyrobenej elektrickej energie Ako z nasledovného výňatku z cenníka vyplýva, zatiaľ je stanovená cena za 1 MWh 430,72. 4.11 AKUMULOVANÉ MNOŽSTVO VLHKOSTI Pre matematický priebeh teploty v murive a vlhkosti sa sleduje aj množstvo naakumulovanej vlhkosti za rok. Keďže výpočet je pre všetky objekty rovnaký je graf uvedený vo všeobecnej časti. 4.11.1 Obr. č. 15 Akumulované množstvo skondenzovanej vlhkosti V nasledovnom grafe je ukázané akumulované množstvo vlhkosti ( zvislá os kg/m) v jednotlivých mesiacoch roka (vodorovná os 0-12). Pretože u všetkých podrobne počítaných priebehoch teplôt boli hodnoty zkondenzovanej vlhkosti rovnaké je tento graf daný do spoločnej časti. 4.12 PREVÁDZKA TEPELNÉHO ZDROJA Presné množstvo tepla potrebné na vykurovanie sa docieli ekvitermickým vykurovaním, t.j. reguláciou teploty vykurovacej vody v závislosti od teploty vonkajšieho vzduchu. Teplota vonkajšieho vzduchu je obvykle meraná na severnej strane objektu. Ekvitermická regulácia zabezpečí nastavenú teplotu v miestnosti a túto udržuje aj pri meniacej sa vonkajšej teplote. Ekvitermická regulácia vytvára technické predpoklady na zníženie spotreby cca o 14%. Pri prekurovaní miestnosti, napr. na 23 C oproti požadovaným 20 C je spotreba vyššia o 6 x 3 % t.j. o 18%. Ďalšie významné zníženie spotreby energie je zavedenie útlmov vykurovania v noci (obvykle nastavené od 17:00 do 06:00 pre objekt AB). Podľa rozsahu nastavenia útlmu vykurovania, t.j. jeho dĺžky v hodinách a rozsahu zníženia teploty vykurovacej vody, (napr. o 10 C) ktorá sa prejaví na znížení teploty v jednotlivých miestnostiach, je rozsah zníženia spotreby energie na vykurovanie 20 až 25%. K ďalším faktorom ovplyvňujúcim spotrebu energie na vykurovanie, je napr. vetranie. Toto má byť krátke, aby sa vymenil vzduch v miestnosti, ale neochladili sa steny, predmety. V priestoroch kde je nutné vetrať z rôznych technologických a prevádzkových dôvodov, je vhodné využívať rekuperáciu vzduchu na spätné získavanie tepla. Vyrábajú sa aj malé rekuperačné jednotky vhodné len pre jednu miestnosť napr. pre kuchyňu alebo aj pre celé byty a domy. Taktiež zatváranie dverí v miestnostiach, kde je vyššia teplota (izby, kúpeľne) do miestností, kde je nižšia teplota (chodby, schodište) prispievajú k znižovaniu spotreby energie na vykurovanie. Strana 23 (celkom 140)
UBYTOVŇA NA HLBOKEJ ULICI Č. 9 Strana 24 (celkom 140)
4.13 OBHLIADKA Obhliadka bola vykonaná 23.3.2010. Objekt Ubytovňa na Hlbokej ulici č. 9 má najväčšie rozmery 22 x 19,2 x 18,2 m. Je na pozemku nepravidelného tvaru. Usporiadanie objektu je orientované vstupom na sever. Ubytovňa pozostáva zo suterénu, kde sú sklady, technické miestnosti, plynová kotolňa a z piatich bytových poschodí. Ubytovňa má obvodový plášť čiastočne murovaný a z obvodových panelov KP, rok výstavby 70 roky minulého storočia. Zdrojom tepla pre ubytovňu je vlastná plynová kotolňa. Ohrev teplej vody je zásobníkový v plynovej kotolni. Rovná strecha je vhodná na umiestnenie slnečných kolektorov pre ohrev TV a fotovoltaických panelov na výrobu elektrickej energie. 4.14 OBECNE 4.14.1 Hodnotenie objektu Hodnotenie objektu t.j. aké náklady sú nutné na energetickú prevádzku objektu sú dané: Súčasnou spotrebou energií, Umiestnením objektu, Faktorom tvaru budovy, Orientáciou na svetové strany, Prevádzkou tepelného zdroja, Prípravou teplej vody. 4.15 SÚČASNÁ SPOTREBA ENERGIÍ V bytovom dome sa používa na kúrenie (UK) a ohrev teplej vody (TV) zemný plyn. Spotreba v m 3, Sk a je v nasledovných tabuľkách za rok 2008. Ako ďalší zdroj energie je používaná elektrická energie na svietenie, varenie, pohon 1f a 3f motorov rôznych spotrebičov. 4.15.1 Tabuľka č. 5 rok 2008 EE, ZP v Sk Energetické vstupy v roku 2008 vstupy palív a energií merná j množstvo GJ/m.j. GJ/rok Sk/rok ročné náklady cena nákup elektrickej energie MWh 58,753 3,6 212 390 312 Sk 6,64 Sk 1kWh nákup zemný plyn tis. m3 44,674 34,25 1 530 582 396 Sk 13,04 Sk 1m3 celkom vstupy 1 742 972 708 Sk 4.15.2 Tabuľka č. 6 rok 2008 EE, ZP v Energetické vstupy v roku 2008 ročné náklady cena vstupy palív a energií merná jedmnožstvo GJ/m.j. GJ/rok /rok nákup elektrickej energie MWh 58,753 3,6 212 12956 0,221 1kWh nákup zemný plyn tis. m3 44,674 34,25 1530 19332 0,433 1m3 celkom vstupy 1742 32288 4.15.3 Graf č. 4 spotreba energií za rok 2008 v technických jednotkách a v Strana 25 (celkom 140)
4.15.4 Obr. č. 16 Umiestnenie objektu Objekt je umiestnený v zastavanom území mesta Nitra, ulica Hlboká č. 9. Energetická agentúra Nitra 4.15.5 Obr. č. 17 Detailné umiestnenie objektu na Hlbokej ulici Ide o starší objekt ubytovňu, postavený prevažne klasickou technológiou 70 rokov a s použitím obvodových panelov PK. Ubytovňa sa skladá z technického suterénu a 5 bytových poschodí. Pohľady z jednotlivých prevažujúcich svetových strán sú na nasledovných obrázkoch. 4.15.6 Obr. č. 18 Pohľad západný Strana 26 (celkom 140)
4.15.7 Obr. č. 19 Pohľad južný 4.15.8 Obr. č. 20 Pohľad východný Strana 27 (celkom 140)
4.15.9 Obr. č. 21 Pohľad severný Obvodový plášť je čiastočne murovaný, z tehál CDm na šírku 0,375 m, a je doplnený obvodovými panelmi KP hrúbky 0,142. Strešná konštrukcia je z nosníkov. Nad nosníkmi je tepelná izolácia z EPS, plynosilikátové dosky a škvara. 4.16 FAKTOR TVARU BUDOVY Faktor tvaru budovy je pomer plochy objektu Ab (m 2 ), ktorou unikajú tepelné straty (ďalej TS) a obstavaného objemu Vb (m 3 ). Najlepší faktor tvaru má guľa, alebo pologuľa. Najhorší, rozsiahle členité budovy. Faktor tvaru budovy podľa STN 73 0540 určuje mernú spotrebu E 1,N a E 2,N, t.j. spotreba energie na vykurovanie v kwh na m 2, alebo m 3. Faktor tvaru objektu ubytovne je v Tabuľke č. 2. 4.16.1 Tabuľka č. 7 Vb 7 687,7 m 3 Ab 2 122,4 m 2 faktor tvaru budovy 0,27608 Toto číslo udáva, aké majú byť doporučené merné spotreby v kwh na m 2 a na m 3 daného objektu. Teda 70 kwh na 1m 2 za rok, alebo 25 kwh na 1m 3 za rok. Aký má význam venovať sa znižovaniu TS objektov vidieť na grafe č. 1., kde je porovnaná spotreba energií na vykurovanie a ohrev teplej vody v rôznych typoch objektoch. 4.17 ORIENTÁCIA NA SVETOVÉ STRANY Bytový dom je orientovaný hlavným vchodom na sever. 4.18 PREVÁDZKA TEPELNÉHO ZDROJA Prevádzkou tepelného zdroja sa dá zabezpečiť optimálna spotreba energie na vykurovanie a ohrev teplej vody pri dodržaní komfortu bývania. Bytový dom má vlastný zdroj plynovú kotolňu. Podrobnejšie vo všeobecnej časti. 4.19 TECHNICKÉ RIEŠENIE Technické riešenie objektu je posudzované len z hľadiska čo najnižších energetických nákladov počas prevádzky. Posudzované sú časti, ktoré najviac ovplyvňujú spotrebu: Obvodové múry, Strop, strecha, Podlaha, Okná, Dvere, Vykurovanie, Strana 28 (celkom 140)
Ohrev TV. Energetická agentúra Nitra 4.20 OBVODOVÉ MÚRY Výpočet tepelných strát je na súčasnú konštrukciu obvodových stien. 4.20.1 Obvodové steny murované Časť obvodového múru je murovaná klasicky z tehál CDm na hrúbku 375 mm. Odpor steny je R = 0,535. S R SI a R SE je R = 0,7. Požiadavka STN 73 0540 je R = 2. Nevyhovuje. 4.20.2 Tab. č. 8 Obvodová stena murovaná Obvodová stena 0,375 Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) Rj=d/λ [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Vnútorná omietka 0,010 0,900 0,011 2 Tehloblok 0,350 0,690 0,507 1 3 Vonkajšia omietka 0,015 0,900 0,017 4 Polystyrén EPS 0 0,032 0,000 R si + R + R se Σ 0,375 Σ 0,535 1,418 má byť 2,0 4.20.3 Obvodové steny panel KP Časť obvodového múru je z panelov KP hrúbky 142 mm. Odpor steny je R = 1,425. S R SI a R SE je R = 1,59. Požiadavka STN 73 0540 je R = 2. Nevyhovuje. 4.20.4 Tab. č. 9 Obvodová stena panel KP KP panel Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) Rj=d/λ [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 KP panel 0,072 2,9 0,025 1 2 izolácia 0,07 0,05 1,400 R si + R + R 3 CB profil Isopiano 1000 0 0,024 0,000 se Σ 0,142 Σ 1,425 0,627 má byť 2,0 4.20.5 Strop Strop je z nosníkov, tepelnej izolácie z EPS, plynosilikátových dosiek a škvary s celkovou hrúbkou 773 mm. Odpor stropu je R = 3,598. S R SI a R SE je R = 3,77. Požiadavka STN 73 0540 je R = 3,2. Vyhovuje. 4.20.6 Tab. č. 10 Strop Strop Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) Rj=d/λ [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Plynosilikátové dosky 0,048 0,220 0,218 1 2 Škvara 0,125 0,270 0,463 R + R + R se si 3 EPS 0,1 0,04 2,500 4 Nosník 0,45 1,22 0,369 5 Betónová zálievka s poterom 0,05 1,05 0,048 0,773 Σ 3,598 0,265 má byť 3,2 4.20.7 Podlaha Podlaha je stropný panel, betónový poter, nášľapná vrstva linoleum, hrúbky 308 mm. Odpor podlahy je R = 0,266. S R SI a R SE je R = 0,43. Požiadavka STN 73 0540 je R = 1,5. Nevyhovuje. 4.20.8 Tab. č. 11 Podlaha, strop suterénu Ui Ui Ui Strana 29 (celkom 140)
Podlaha Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) Rj=d/λ Energetická agentúra Nitra [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Linoleum 3 Hydroizolácia 0,0002 0,003 0,19 0,7 0,001 0,004 2 Betónový poter 4 Stropný panel 0,08 0,225 1,05 1,22 0,076 0,184 1 R si + R + R se 5 Tepelná izolácia EPS 0 0,036 0,000 Σ 0,308 Σ 0,266 2,294 má byť 1,5 4.21 OKNÁ Okná sú s koeficientom U = 2,9. Požiadavka STN 73 0540 je U = 1,7. Nevyhovuje. 4.21.1 Obr. č. 22 Okno s koeficientom U = 2,9 Ui 4.22 DVERE Vstupné dvere sú na severnej strane kovové s U = 7. Nevyhovujú súčasným požiadavkám. Požiadavka STN 73 0540 je U = 3,0. Nevyhovuje. 4.22.1 Obr. č. 23 Detail kovových vstupných dverí na východnej strane s U = 7,0 4.23 VYKUROVANIE Vykurovanie celého objektu ubytovne je z plynovej kotolne. Jedno z opatrení je výmena súčasných kotlov za kondenzačné a zmena ohrevu TV. Inštalovaný výkon kotolne je Pi = 150 kw. Výkon kotolne po zaizolovaní je pre UK = 57,81kW a pre ohrev TV = 32 kw. Spolu je výkon 89,81 kw. Teplotný spád 80/60 C. Z kotolne sú napájané radiátory. Po zaizolovaní a pri doplnení ubytovne aj o vzduchotechniku s rekuperáciu s účinnosťou ȵ = 60% poklesne výkon kotolne pre UK = 37,78 kw, pre ohrev TV = 32 kw. Spolu je výkon 69,78 kw. Pri použití prednostného ohrevu TV sa zníži potrebný výkon kotolne len na 37,78 kw. 4.23.1 Obr. č. 24 Plynové kotle Viadrus 2 x 75 kw Strana 30 (celkom 140)
4.23.2 Obr. č. 25 Štítok kotla Viadrus 4.23.3 Obr. č. 26 4.23.4 Obr. č. 27 Porovnanie účinností klasického a kondenzačného kotla Ako vidieť z grafu rozdiel účinností je podľa zaťaženia kotla od 7,5 % až do 30%. Strana 31 (celkom 140)
4.23.5 Obr. č. 28 Trojcestný guľový ventil s pohonom Energetická agentúra Nitra 4.23.6 Obr. č. 29 Obehové čerpadlá 4.23.7 Obr. č. 30 RS Johnson Control systém Metasys Riadiaci systém je po doplnení komunikácie vhodný na napojenie na centrálny dispečing. 4.24 OHREV TEPLEJ VODY - TV Ohrev teplej vody je zabezpečovaný plynovými kotlami v dvoch zásobníkoch po 2 500 l. Navrhovaný je ohrev z vlastnej plynovej kotolne a ako obnoviteľný zdroj sú navrhnuté slnečné kolektory o ploche 180 m 2. TV sa bude ohrievať v kombinovanom - bivalentnom zásobníku a akumulovať v pôvodných zásobníkoch, súčasný rúrkový výmenník sa odstráni. Ak slnko nesvieti alebo sa minie TV napr. v noci, dohre- Strana 32 (celkom 140)
je TV plynový kotol). 4.24.1 Obr. č. 31 Štítok zásobníka TV Energetická agentúra Nitra 4.24.2 Obr. č. 32 Súčasné zásobníky TV 2 x 2 500 l 4.24.3 Obr. č. 33 Návrh zapojenia ohrevu TV Kombinovaný ohrev TV z obnoviteľných zdrojov slnečné kolektory a z plynového kotla. Pôvodné ohrievače na 2 500 l budú použité len ako zásobníky TV. Pribudne nový bivalentný zásobník 1 000 l na rýchly ohrev TV z plynového kotla cez doskový výmenník. Súčasne bude slúžiť na ohrev slnečnými kolektormi. Z tohto bivalentného zásobníka sa bude TV akumulovať aj v dvoch 2 500 l zásobníkoch. 4.24.4 Obr. č. 34 Kondenzačný kotol ecocraft Tieto kotle je možné radiť do kaskády 2 až 7 ks. Pri dvoch kotloch rozsah výkonu od 12 do 80 kw, čo postačuje pre ubytovňu po tepelnom zaizolovaní. Strana 33 (celkom 140)
4.25 TEPELNÉ STRATY Ako je z nasledovného obrázku vidieť, každý objekt a teda aj bytový dom má v určitom pomere tepelné straty a tepelné zisky. Tepelné straty bytového domu sú cca 88% a tepelné zisky sú cca 12%. Modernizáciou sa dá dosiahnuť zníženie tepelných strát (tepelným zaizolovaním celého objektu, použitím rôznych zdrojov tepla, riadením spotreby cez energetický menežment, využívaním odpadného tepla pri rekuperácii vzduchotechnika, odpad teplej vody využiť sa dá teplo, ako aj samotná voda na splachovanie WC, dôsledné riadenie vykurovania, nočných útlmov, vetrania, osvetlenia) a hlavne väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov (slnečné kolektory, biomasa, tepelná energia vody, zeme a vzduchu pre tepelné čerpadlá). U tejto ubytovne je predpoklad na zníženia tepelných strát tepelným zaizolovaním zo 100% na 25%, teda zníženie o 75 %. Pri doplnení tepelnej izolácie a využitia VZT s rekuperáciou poklesnú tepelné straty zo 100% na 6% teda o 94 %. Zvýšenie tepelných ziskov vzrastie z 32% až na 378% hlavne využívaním obnoviteľných zdrojov ohrev TV slnečnými kolektormi. Ďalšie zvýšenie ziskov sa dá dosiahnuť napr. inštalovaním fotovoltaickej elektrárne (FVE) na streche ubytovne. 4.26 VÝPOČET TEPELNÝCH STRÁT Výpočet tepelných strát bol robený podľa STN 060210 pre porovnanie súčasného stavu a navrhnutých riešení. Hlavný výpočet tepelných strát a ziskov je podľa STN 73 0540 2 4. 4.26.1 Tepelné odpory R pôvodné R jednotlivých konštrukcií podľa STN 73 0540-2 sú uvedené v nasledovnej tabuľke a sú nasledovné. 4.26.2 Tabuľka č. 12 Strana 34 (celkom 140)
Druh stavebnej konštrukcie Obnovované (rekonštruované) budovy maximálna hodnota Rn (m2*k/w) Nové budovy odporúčaná hodnota Posudzovaný dom (nový) Energetická agentúra Nitra súčasná hodnota Posudzovaný dom (nový) navrhovaná hodnota Vonkajšia stena a šikmá strecha nad obytným 2,0 3,0 0,54 nevyhovuje 5,2 vyhovuje Plochá a šikmá strecha? 45 3,2 4,9 3,60 vyhovuje 7,3 vyhovuje Strop nad vonkajšim prostredím 3,1 4,8 Strop nad nevykurovaným priest 2,7 3,8 Podlaha vykurovaného priestoru na teréne: - v úrovni do 0,5m pod vonkajším terénom a do 1,5 2,3 0,27 nevyhovuje 4,4 vyhovuje vzdialenosti 2m od - ostatné prípady 1,0 1,5 Druh stavebnej konštrukcie Uok,n (W/m2*K) Okná v obovodovej stene, strešné okná a dvere do 2,0 1,7 2,90 nevyhovuje 0,8 vyhovuje Dvere do ostatných priestorov: - bez následného zádveria 4,3 3,0 7,00 nevyhovuje 1,5 vyhovuje 4.26.3 Obr. č. 35 Roh domu pole teplôt pre obvodové murivo Pôvodný stav Obvodový plášť je murovaný z tehál CDm na šírku 375 mm. Múr premŕza do polovice a v rohu do ¾. Teplota v rohu je 8,29 C. Pri teplotách pod 12,5 C a relatívnej vlhkosti 50% je predpoklad tvorenia plesní. Navrhovaný stav Po doplnení tepelnej izolácie z EPS hrúbky 150 mm a s λ = 0,032 na obvodovú stena, múr nepremŕza a teplota stúpne nad 18,9 C. 4.26.4 Obr. č. 36 Roh domu pole vlhkosti Pôvodný stav Vlhkosť je v celom murive čím sa stáva tepelne vodivejší. Naakumulovaná vlhkosť sa priebežne uvoľňuje. Navrhovaný stav Doplnením tepelnej izolácie sa zníži množstvo vlhkosti obsiahnuté v murive. Murivo je suchšie a tým aj menej tepelne vodivé. Naakumulovaná vlhkosť sa priebežne uvoľňuje. Zníženie vlhkosti sa dosiahne napr. vetraním s rekuperáciou. Strana 35 (celkom 140)
4.26.5 Ročná bilancia vlhkosti Ako vidieť na obrázku č. 15 ročná bilancia vlhkosti je nulová. 4.26.6 Obr. č. 25 Panel Isopiano s R = 5 pri hrúbke 120 mm 4.26.7 Tabuľka č. 12 Obvodová stena 0,375 m zaizolovaná Obvodová stena 0,375 4.26.8 Tabuľka č. 13 Obvodová stena KP panel 4.26.9 Tab. č. 14 Strop zmenené Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] Vnútorná omietka 0,01 0,9 0,011 Tehloblok 0,35 0,69 0,507 1 Vonkajšia omietka 0,015 0,9 0,017 R + R + R si se Polystyrén EPS 0,15 0,032 4,688 Σ 0,525 Σ 5,223 0,185 má byť 2,000 KP panel Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 KP panel 0,072 2,9 0,02 1 2 izolácia 0,07 0,05 1,40 R si + R + R se 3 CB profil Isopiano 1000 0,12 0,024 5,00 Σ 0,262 Σ 6,425 0,152 má byť 2,0 Ui Ui Strana 36 (celkom 140)
Strop Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepel Odpor VrstvUi 0 [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Plynosilikátové dosky 0,048 0,22 0,218 1 2 Škvara 0,125 0,27 0,463 R si + R + R 3 EPS 0,3 0,032 9,375 se 4 Nosník 0,45 1,22 0,369 5 Betónová zálievka s poterom 0,05 1,05 0,048 0 0,973 Σ 10,473 0,094 má byť 3,200 4.26.10 Tab. č. 15 Podlaha Podlaha Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej Odpor Vrstvy (Rj) Ui Č. Názov vrstvy vodivosti (λ) Rj=d/λ [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Linoleum 0,0002 0,19 0,001 2 Betónový poter 0,08 1,05 0,076 1 3 Hydroizolácia 0,003 0,7 0,004 R si + R + R 4 Stropný panel 0,225 1,22 0,184 se 5 Tepelná izolácia EPS 0,15 0,036 4,167 Σ 0,4582 Σ 4,433 0,217 má byť 1,5 4.27 TABUĽKA TEPELNÝCH STRÁT V nasledovných tabuľkách je výpočet tepelných strát pre jednotlivé časti ubytovne: Obvodový múr, Strop, strecha, Podlaha. V jednotlivých tabuľkách sú dielčie výsledky pre súčasný stav, ktoré sú potom zhrnuté v tabuľkách pre porovnanie súčasného stavu a po zaizolovaní. Na záver sú tabuľky celkovej spotreby energie v kwh/1m 2 a zatriedenie objektu súčasného a pre porovnanie po zaizolovaní. Keďže energetická štúdia má obsahovať aj návrhy riešení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy, najmä na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obalových konštrukcií, je v nasledovných výpočtoch porovnávaná súčasná spotreba a spotreba objektu po pridanom zaizolovaní obvodového panelu. 4.27.1 Tabuľka tepelných strát V nasledovnej tabuľke sú len tepelné straty objektu bez tepelných ziskov. Tabuľka je len pre porovnanie stavebných materiálov pre obvodové panel, strop, okná a dvere voči ďalšej pridanej tepelnej izolácii. V tabuľke sú farebne označené: pôvodné žltá, zaizolované zelená. 4.27.2 Tabuľka č. 16 plocha Pôvodné Pôvodn Pôvodné Pôvodné steny bez Pôvodné Pôvodné é + izol. + izol. + izol. stena okno dvere okien a strana plocha plocha plocha dverí koef koef t i C t e C Q z (W) Q z (%) Q z (W) Q z (%) S murovaná 293,0 0,0 19,2 273,8 1,42 0,19 21-11,9 12 805 13,6 1 671 9,2 S KP panel 107,4 29,0 78,3 0,63 0,15 21-11,9 1 618 1,7 391 2,2 Z murovaná 163,8 0,0 0 163,8 1,42 0,19 21-11,9 7 660 8,2 1 000 5,5 Z KP panel 185,6 52,6 133,1 0,63 0,15 21-11,9 2 748 2,9 664 3,7 J murovaná 10,9 0,0 0 10,9 1,42 0,19 21-11,9 511 0,5 67 0,4 J KP panel 353,1 104,0 249,0 0,63 0,15 21-11,9 5 142 5,5 1 242 6,9 V murovaná 163,8 0,0 0 163,8 1,42 0,19 21-11,9 7 660 8,2 1 000 5,5 V KP panel 185,6 52,6 133,1 0,63 0,15 21-11,9 2 748 2,9 664 3,7 strecha 422,4 422,4 0,27 0,09 21-11,9 3 690 3,9 1 306 7,2 suterén, podlaha 422,4 422,4 2,30 0,22 21 5 15 557 16,6 1 468 8,1 okná 238,2 2,90 0,80 21-11,9 22 727 24,2 6 269 34,6 dvere 19,2 7,00 1,50 21-11,9 11 054 11,8 2 369 13,1 93 921 100,0 18 110 100,0 UK UK + TV UK UK + TV spotreba v GJ/rok 787 1 180 152 227 spotreba v kwh/rok 218 656 327 984 42 162 63 242 Strana 37 (celkom 140)
4.27.3 Graf č. 4 Tepelné straty vo W a v % pôvodné V nasledovnom grafe sú vo W tepelné straty súčasného stavu. Tepelné straty len prestupom tepla bez tepelných mostov sú 93,9 kw. 4.27.4 Graf č. 5 Tepelné straty vo W po zaizolovaní V nasledovnom grafe sú vo W tepelné straty po zaizolovaní obvodového plášťa EPS 0,15 m, doplnenie izolácie na strechu EPS 0,3 m a suterén EPS 0,1 m. Tepelné straty len prestupom tepla bez tepelných mostov sú 18,1 kw. 4.28 OHREV TEPLEJ VODY Súčasný ohrev TV je zabezpečovaný z plynovej kotolne a je počítaný pre 140 ľudí. Za rok je predpokladaná spotreba 262 807 kwh/rok alebo 946 GJ/rok. Navrhnutý je kombinovaný ohrev TV z plynového kotla a z obnoviteľných zdrojov slnečné kolektory. Straty z rozvodov TV cirkulácie, sú tepelným ziskom pre bytový dom. Účinnosť rozvodov TV predpokladám 95%. 4.28.1 Tabuľka č. 17 Výsledok hodnotenia spotreby tepla na prípravu teplej vody Ohrev TV len ZP nevyhovuje. Pri používaní aj obnoviteľných zdrojov vyhovuje. Výsledky normalizovaného-prevádzkového hodnotenia ZP ZP + Kol Potreba tepla na prípravu teplej vody kwh/m 2/ rok: Požiadavka vyhlášky 311/2009 z.z. Energetické kritériu Spĺňa požiadavku (áno/nie) 103,6 TV 13,1 TV 14 až 26 G 14 až 24 B nie áno 4.29 TABUĽKA TS STN 730540 Výpočet tepelných strát podľa STN 730540, je v nasledovnej tabuľke. Táto norma zohľadňuje tepelné straty a zisky objektu ubytovne. V tabuľke je výpočet pre materiál pálená tehla. Pri tomto riešení objekt nevyhovuje pre obnovované stavby podľa normy STN 730540. 4.29.1 Tabuľka č. 18 Strana 38 (celkom 140)
pôvodné zaizolované obostavaný objem budovy Vb 7 688 m3 7 688 m3 merná plocha budovy Ab 2 122 m2 2 122 m2 využívaná plocha budovy 2 534 m2 2 534 m2 Vplyv tep. mostov 0,10 0,05 HTM = 0,1 x Σai 212,24 W/K 106,12 W/K Určenie mernej tepelnej straty prechodom tepla HT 3 128,96 W/K 753,90 W/K Priem. Súč. prechodu tepla teplovým. obalu budovy Um 1,36 W/m2 x K 0,33 W/m2 x K Merná tepelná strata vetraním HV 1 015 W/K 1 014,77 W/K Merná tepelná strata budovy H 4 144 W/K 136,3 1 768,68 W/K 58,2 Pasívny solárny zisk Qs 19 312 kwh 69,52 ####### kwh 69,52 Vnútorný tepelný zisk Qi 63 360 kwh 228,08 ####### kwh 228,08 Celkové vnútorné zisky Qi + Qs 82 672 kwh 297,60 ####### kwh 297,60 Potreba tepla na vykurovanie Qh=Qt-Qv-0,95(Qs+Qi) 261 662 kwh 941,91 ####### kwh 239,99 Merná potreba tepla E1 34 kwh/m3 0,12 8,67 kwh/m3 0,03 E2 103 kwh/m2 0,44 26,31 kwh/m2 0,11 Alt. výpočet podľa vzťahu (58) E1 34 kwh/m3 8,67 kwh/m3 Faktor tvaru budovy je 0,28 1/m 0,28 1/m E1N 25,00 kwh/m3 0,09 25,00 kwh/m3 0,09 E2N 70,00 kwh/m2 0,25 70,00 kwh/m2 0,25 Posúdenie E1 < E1N nevyhovuje vyhovuje E2 < E2N nevyhovuje vyhovuje UK UK + TV UK UK + TV spotreba v GJ/rok 942 1 255 240 553 spotreba v kwh/rok 261 850 348 770 66 670 153 527 Červené číslo je výkon potrebný na krytie tepelných strát objektu. 4.29.2 Tabuľka č. 19 Klasifikácia objektu pôvodné zaizolované Kategória budovy : bytový dom Normalizované hodnotenie Nízka potreba energie Globálny ukazovateľ budovy kwh/(m 2.rok) Globálny ukazovateľ budovy kwh/(m 2.rok) Vysoká potreba energie 4.29.3 Tabuľka č. 20 Spotreba pre jednotlivé typy zdrojov V tabuľke je porovnanie rôznych zdrojov na krytie spotreby tepelných strát objektu pre pôvodný stav Strana 39 (celkom 140)
a po zaizolovaní. Energetická agentúra Nitra pôvodné zaizolované spotreba v GJ/rok 941,9 982,4 240,0 280,5 spotreba v kwh/rok 261 850 273 110 66 718 77 978 zdroj tepla spotreba plyn v kwh 287 748 300 121 73 316 85 690 klasický kotol spotreba ZP v 11 815 12 323 3 326 3 887 spotreba plyn v kwh 265 838 277 269 67 734 79 166 kondenzačný kotol spotreba ZP v 10 916 11 385 3 072 3 591 spotreba dreva v kwh 374 072 390 158 95 311 111 397 klasický kotol spotreba dreva v 4 123 4 300 1 051 1 228 spotreba dreva v kwh 308 059 321 306 78 492 91 739 pyrolitický kotol spotreba dreva v 4 040 4 214 1 029 1 203 spotreba EE NT v kwh 261 850 273 110 66 718 77 978 priamovýhrevné spotreba EE NT v 28 735 29 963 7 444 8 678 elektrické telesá spotreba EE TČ v kwh 261 850 273 110 66 718 77 978 tepelné čerpadlo spotreba EE TČ v 9 693 10 102 2 596 3 005 vzduch/voda VF 3 spotreba peletky v kwh 308 059 321 306 78 492 91 739 pyrolitický kotol spotreba peletky v 10 299 10 742 2 624 3 067 4.29.4 Graf č. 6 Spotreba v kwh za rok V nasledovnej grafe je porovnanie spotreby v kwh, skutočnej spotreby za rok 2008, normalizovanej spotreby, zaizolované 15 cm + slnečný kolektor, zaizolované + slnečný kolektor a VZT s rekuperáciou. 80 000 70 000 60 000 50 000 Spotreba energie na UK a TV kwh 40 000 30 000 20 000 10 000 4.30 ZDROJE TEPLA Ako zdroje tepla sú v bytovom dom: Základný zdroj tepla je vlastná plynová kotolňa, Slnečné kolektory na ohrev TV, VZT s rekuperáciou. 4.31 OPATRENIA NA ZNÍŽENIE SPOTREBY ENERGIÍ Pre zníženie spotreby energií navrhujeme nasledovné opatrenia: Beznákladové Nízkonákladové Vysokonákladové 4.32 BEZNÁKLADOVÉ Sú uvedené pre všetky objekty vo všeobecnej časti. 4.33 NÍZKONÁKLADOVÉ 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 skutočná 6 826 8 533 34 131 51 196 68 689 75 088 61 862 59 729 38 397 8 533 6 826 6 826 normalizovaná 4 723 5 904 23 615 35 422 47 524 51 952 42 801 41 325 26 566 5 904 4 723 4 723 zaizolované 15 cm 1 579 1 974 7 895 11 843 15 890 17 370 14 311 13 817 8 882 1 974 1 579 1 579 zaizolované 15cm, rekuperácia 257 321 1 283 1 924 2 582 2 822 2 325 2 245 1 443 321 257 257 Strana 40 (celkom 140)
Medzi nízkonákladové opatrenia doporučujem: Hydraulické vyregulovanie systému UK, Slnečné kolektory na ohrev TV, Výmena kotlov za kondenzačné. Energetická agentúra Nitra 4.34 HYDRAULICKÉ VYREGULOVANIE SYSTÉMU UK A TV Veľmi dôležité je hydraulické vyregulovanie celého systému UK. Dobre naprojektované, prevádzkované a servisované hydraulické vyregulovanie vytvára technické predpoklady na zníženie spotreby o 12% až o 30%. Po hydraulickom vyregulovaní je možné použiť termostatické hlavice ktoré podľa potreby na oslnených stranách alebo pri zvýšení tepelných ziskov v priestore privierajú prietok vody a regulujú tak kúrenie na nastavenú hodnotu. Podmienkou použitia termostatických hlavíc je dodržanie konštantného diferenčného tlaku v rozvodoch kúrenia napr. 15 kpa a čerpadlá s elektronickou reguláciou prietoku, aby sa prispôsobovali meniacim požiadavkám v rozvodoch UK. Elektronické čerpadlá súčasne prinášajú úsporu elektrickej energie. Cena elektronického čerpadla je 180. Návratnosť elektronického čerpadla je do 2 rokov. 4.34.1 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na hydraulické vyregulovanie sú: 9 958 Minimálna úspora 12% je 1 418 /rok návratnosť je za 7,02 roka Maximálna úspora 30% je 3 545 /rok návratnosť je za 2,81 roka 4.35 SLNEČNÉ KOLEKTORY NA OHREV TV Pre ohrev TV inštalovať na streche slnečné kolektory. Navrhovaná plocha je 180 m 2. To pokryje 87 až 91 % súčasnej spotreby tepla na ohrev TV. V našom zemepisnom pásme je optimálny ohrev obnoviteľnými energiami min do výšky 70%. Obnovované bytové domy a teda aj ubytovňa by mali byť zaradené do kategórie B a to sa dosiahne pri ploche kolektorov 180 m 2. Kompletné náklady na slnečné kolektory s plochou 180 m 2 a s využitím dotácie od štátu sú 79 488. Návratnosť slnečných kolektorov pri dnešných cenách ZP je 7,3 roka a pri rastúcich cenách ZP bude rýchlejšia. 4.35.1 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na slnečné kolektory sú: 79 488 Ročná úspora je: 10 807 /rok Návratnosť je za: 7,3 roka 4.36 VÝMENA KOTLOV ZA KONDENZAČNÉ Objekt má vlastnú plynovú kotolňu. Doporučujem výmenu súčasných kotlov za kondenzačné. Výhody sú popísané vo všeobecnej časti. 4.36.1 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na kondenzačné kotle sú: 7 850 Ročná úspora je: 8 771 /rok Návratnosť je za: 0,89 roka 4.37 VYSOKONÁKLADOVÉ Medzi vysokonákladové opatrenia sú navrhnuté: Tepelné zaizolovanie obvodového plášťa, strechy a stropu suterénu, výmena okien a dverí, VZT s rekuperáciou, Fotovoltaická elektráreň. 4.38 TEPELNÉ ZAIZOLOVANIE Doplnenie tepelnej izolácie na murované obvodové steny navrhovaná hrúbka je 15 cm EPS s λ = 0,032. Na KP panel doplnenie tepelnej izolácie hrúbky 12 cm panel z izoláciou PUR λ = 0,024 napr. panel Isopiano alebo podobným s PUR izoláciou. Doplnenie tepelnej izolácie na streche 30 cm EPS (podľa technickej dokumentácie už je tam tepelná izolácia 10 cm EPS). Doplnenie tepelnej izolácie na strope suterénu 10 cm EPS. Výmena súčasných okien a dverí za moderné. Okná s trojsklom a koeficientom U = 0,8. Doplnenie tepelnej izolácie bolo navrhnuté na zníženie tepelných strát min o 25% voči súčasnému stavu. Táto hodnota úspor je požadovaná ako minimálna pri získavaní financií rôznych grantov a fondov. Životnosť tepelnej izolácie je 40 až 100 rokov. Dobrá návratnosť v energetike je do polovice životnosti teda minimálne do 20 rokov. Pri nákladoch na tepelnú izoláciu je návratnosť pri súčasných cenách plynu 15,98 roka. Pri rastúcich cenách plynu sa návratnosť skracuje. Podrobnejšie ekonomické údaje sú v tabuľke v prílohe. Strana 41 (celkom 140)
4.38.1 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na tepelnú izoláciu, výmenu okien a dverí sú: 260 730 Ročná úspora je: 16 319 /rok Návratnosť je za: 15,98 roka Podrobné ekonomické údaje sú v grafe v prílohe. Energetická agentúra Nitra 4.39 VZT S REKUPERÁCIOU Vzduchotechnika (VZT) s rekuperáciou podstatne prispieva k zníženiu energetických nákladov. Riešenie môže byť pre každý byť zvlášť alebo s centrálnou jednotkou. Náklady na VZT s rekuperáciou sú: 27 500 Ročná úspora je: 10 744 /rok Návratnosť je za: 2,56 roka 4.40 FOTOVOLTAICKÁ ELEKTRÁREŇ (FVE) Zdrojom energie je zariadenie na premenu obnoviteľnej energie slnečného žiarenia na elektrickú energiu. Podrobnosti o FVE sú vo všeobecnej časti. Náklady, úspora a návratnosť Náklady na FVE 10 kwp sú: 27 000 Ročná výroba je: 10 793 kwh Ročná výroba je: 4 649 /rok Návratnosť je za: 5,81 roka Podrobné ekonomické údaje sú v grafe v prílohe. 4.41 ZÁVER UBYTOVŇA Ubytovňa sa dá vcelku dobre zmodernizovať na štandard ktorý bude nutné dodržiavať v EU od roku 2018. Rekonštrukciou sa získajú potrebné skúsenosti pre obnovu podobných objektov ktoré má vo vlastníctve mesto Nitra. Treba si uvedomiť, že aj keď sa modernizuje budova na nízkoenergetický alebo pasívny štandard a obyvatelia nebudú vhodne poučení, môžu svojím konaním (otváranie okien vo vykurovacej sezóne aj keď tam bude VZT s rekuperáciou, plytvaním tepelnou a elektrickou energiou) znehodnotiť dosiahnutie zníženia nákladov na energie pri vyššom komforte ako majú doteraz. Niektorých asi presvedčí až zníženie účtov za energie. Pri modernizácii je vhodné doplnenie riadiaceho systému a jeho napojenie na vytvorený centrálny dispečing. Mesto tým získa informácie v reálnom čase (okrem energetických údajov tam môže byť aj ostraha objektu, monitorovanie občanov zo zdravotnými problémami, samozrejme diaľkový zber dát spotrebách ZP, EE, TV, pitná voda a iné) ako aj databázu údajov ktoré sa dajú vyhodnotiť a hľadať ďalšie rezervy na dodržanie komfortu bývania pri stálom znižovaní nákladov na energie. Zníženie nákladov sa už nedá dosiahnuť bez pasívnych opatrení ako je tepelné zaizolovanie objektu, optimalizácia kúrenia hydraulickým vyregulovaním, termostaizáciou, kvalitnými oknami s U = 0,8. Aktívna časť opatrení je získavanie obnoviteľných energií na ohrev TV a v objektoch ktoré tomu technicky vyhovujú aj na podporu vykurovania, v športových objektoch ohrev bazénovej vody. Zavádzaním vzduchotechniky (VZT) s rekuperáciou t.j. spätným získavaním tepla z odchádzajúceho vzduchu sa podstatne zníži množstvo energie na vykurovanie. Z rekuperácie sa dá pomocou tepelného čerpadla získavať tepelná energia na ohrev TV. A ako posledné aktívne opatrenie je využívanie plôch ktoré sú na strechách objektov na výrobu elektrickej energie z fotovoltaických panelov. Výroba elektrickej energie v FVE môže byť výrazným ziskom pre mesto Nitra bez toho aby sa zaberala zelená plocha ktorá môže slúžiť na oddych a šport pre občanov mesta. Nezanedbateľné je vytvorenie nových kvalifikovaných pracovných miesť(dispečing, údržba zariadení, revízia vyhradených zariadení OP a OS) ktoré si na seba zarobia úsporou energií a v budúcnosti môžu svoje činnosti predávať aj pre iné subjekty na Slovensku. Strana 42 (celkom 140)
Z Š Š K U L T É T Y H O 4.42 OBHLIADKA Obhliadka bola vykonaná 23.3.2010 a 1.4.2010. Objekt ZŠ Škultétyho na Škultétyho ulici má tvar písmena H a najväčšie rozmery 96,82 x 52,82 x 14,97 m. Usporiadanie objektu je orientované vstupom na každej svetovej strane. ZŠ Škultétyho pozostáva z jedno až troj poschodových časti. Sú tu hlavne učebne, kabinety, zborovňa, telocvičňa, sklady, výmenníková stanica, chodby, jedáleň a sociálne zariadenia. Škola má skelet z betónových stĺpov, ktorý je opláštený velkoromernými panelmi z plynosilikátov. Zdrojom tepla pre ZŠ Škultétyho je výmenníková stanica napojená na CZT. Ohrev teplej vody je zásobníkový vo výmenníkovej stanici z CZT. Rovná strecha je vhodná na umiestnenie slnečných kolektorov pre ohrev TV a fotovoltaických panelov na výrobu elektrickej energie. 4.43 OBECNE 4.43.1 Hodnotenie objektu Hodnotenie objektu t.j. aké náklady sú nutné na energetickú prevádzku objektu sú dané: Súčasnou spotrebou energií, Strana 43 (celkom 140)
Umiestnením objektu, Faktorom tvaru budovy, Orientáciou na svetové strany, Prevádzkou tepelného zdroja, Prípravou teplej vody. Energetická agentúra Nitra 4.44 SÚČASNÁ SPOTREBA ENERGIÍ V ZŠ Škultétyho sa používa na kúrenie (UK) a ohrev teplej vody (TV) dodávka z CZT. Spotreba v kwh, Sk a je v nasledovných tabuľkách za rok 2008. Ako ďalší zdroj energie je používaná elektrická energie na svietenie, varenie, pohon 1f a 3f motorov rôznych spotrebičov. 4.44.1 Tabuľka č. 21 rok 2008 EE, ZP v Sk Energetické vstupy v roku 2008 vstupy palív a energií merná jednotka množstvo GJ/m.j. GJ/rok Sk/rok ročné náklady cena nákup elektrickej energie MWh 69,200 3,6 249 461 560 Sk 6,67 Sk 1kWh nákup CZT UK + TV MWh 566,532 3,6 2 040 1 324 670 Sk 2,34 Sk 1kWh celkom vstupy 2 289 1 786 231 Sk 4.44.2 Tabuľka č. 22 rok 2008 EE, ZP v Energetické vstupy v roku 2008 ročné náklady cena vstupy palív a energií merná jednotka množstvo GJ/m.j. GJ/rok /rok nákup elektrickej energie MWh 69,200 3,6 249 15 321 0,22 1kWh nákup CZT UK + TV MWh 566,532 3,6 2 040 43 971 0,08 1m3 celkom vstupy 2 289 59 292 4.44.3 Graf č. 7 spotreba energií za rok 2008 v technických jednotkách a v 4.45 UMIESTNENÍM OBJEKTU Popísané vo všeobecnej časti. 4.45.1 Obr. č. 37 Umiestnenie objektu Objekt je umiestnený v zastavanom území mesta Nitra, sídlisko Klokočina. ZŠ je postavená v 80 rokov minulého storočia s použitím skeletu z betónových stĺpov a opláštením veľkoplošnými plynosilikátovými panelmi. Pohľady z jednotlivých prevažujúcich svetových strán sú na na- Strana 44 (celkom 140)
sledovných obrázkoch. 4.45.2 Obr. č. 38 Pohľad juhozápadný Energetická agentúra Nitra 4.45.3 Obr. č. 39 Pohľad juhovýchodný blok A, B, C 4.45.4 Obr. č. 40 Pohľad severovýchodný 4.45.5 Obr. č. 41 Pohľad severozápadný Strana 45 (celkom 140)
Obvodový plášť je z veľkoplošných plynosilikátových panelov. Strešná konštrukcia je z nosníkov. Nad nosníkmi je tepelná izolácia z minerálnej vlny. 4.46 FAKTOR TVARU BUDOVY Faktor tvaru budovy je popísaný vo všeobecnej časti na začiatku. Faktor tvaru objektu v nasledovnej tabuľke. 4.46.1 Tabuľka č. 23 Vb 53 956,4 m 3 Ab 13 659,5 m 2 faktor tvaru budovy 0,25316 Teda 70 kwh na 1m 2 za rok, alebo 25 kwh na 1m 3 za rok. školy je 4.47 ORIENTÁCIA NA SVETOVÉ STRANY ZŠ Škultétyho je orientovaná hlavným vchodom na juhozápad, pričom ďalšie vchody sú na všetkých svetových stranách. Plochá strecha je vhodná na umiestnenie slnečných kolektorov pre ohrev teplej vody, poprípade na fotovoltaické články na výrobu elektrickej energie. 4.48 PREVÁDZKA TEPELNÉHO ZDROJA Prevádzka je popísaná vo všeobecnej časti. Pre ZŠ Škultétyho vzhľadom na orientáciu budovy školy by bolo vhodné doplniť ešte zónovú reguláciu. Zníženiu nákladov prispeje aj hydraulické vyregulovanie systému UK a následná termostatizácia. Je to jedno z opatrení na zníženie nákladov. Podstatného zníženia nákladov po tepelnom zaizolovaní sa dá dosiahnuť využívaním súčasnej VZT kde by sa vymenila technologická časť za modernú s rekuperáciou. Taktiež doplniť VZT s rekuperáciou pre jednotlivé učebne a zborovne. Je to jedno z opatrení. 4.48.1 Obr. č. 42 Analógová ekvitermická regulácia Pôvodnú analógovú ekvitermickú reguláciu doplniť modernejšou digitálnou, ktorá by zvládala náročnejšie riadiace úkony (zónová regulácia, HV, elektronicky regulované čerpadlá, odstavovanie priestorov ktoré sa podľa rozvrhu nevyužívajú), bola by schopná ukladať všetky prevádzkové hodnoty a stavy pre analýzu vykurovania, porúch. Taktiež by bola napojiteľná na centrálny dispečing kde okrem prevádzkových stavov by vedela prenášať aj údaje týkajúce sa ochrany majetku školy. Strana 46 (celkom 140)
4.49 TECHNICKÉ RIEŠENIE Technické riešenie objektu je posudzované len z hľadiska čo najnižších energetických nákladov počas prevádzky. Posudzované sú časti, ktoré najviac ovplyvňujú spotrebu: Obvodové múry, Strop, strecha, Podlaha, Okná, Dvere, Vykurovanie, Ohrev TV. 4.50 OBVODOVÉ MÚRY Výpočet tepelných strát je na súčasnú konštrukciu obvodových stien. 4.50.1 Obvodové steny Obvodové steny sú z veľkoplošných silikátových panelov na hrúbku 300 mm. Odpor steny je R = 3,463. S R SI a R SE je R = 3,63. Požiadavka STN 73 0540 je R = 2. Vyhovuje. 4.50.2 Tab. č. 24 Obvodová stena murovaná Obvodová stena 0,3 m Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) Rj=d/λ [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Vnútorná omietka 0,002 0,900 0,002 2 Velkorozmerový porobetón panel 0,220 0,170 1,294 1 3 Polystyrén EPS 0,078 0,036 2,167 R si + R + R se Σ 0,300 Σ 3,463 0,275 má byť 2,0 4.50.3 Strop Strop je z nosníkov, tepelnej izolácie z MW a škvary s celkovou hrúbkou 310 mm. Odpor stropu je R = 2,303. S R SI a R SE je R = 2,47. Požiadavka STN 73 0540 je R = 3,2. Nevyhovuje. 4.50.4 Tab. č. 25 Strop Strop Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) Rj=d/λ [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Minerálna vlna, (EPS) 0,08 0,038 2,105 2 Nosník 0,18 1,2 0,150 1 3 Betónová zálievka s poterom 0,05 1,05 0,048 R si + R + R se 0,310 Σ 2,303 0,404 má byť 3,2 4.50.5 Podlaha Podlaha je z liateho betónu, betónový poter, nášľapná vrstva linoleum, dlažba hrúbky 413 mm. Odpor podlahy je R = 2,509. S R SI a R SE je R = 2,68. Požiadavka STN 73 0540 je R = 1,5. Vyhovuje. Ui Ui Strana 47 (celkom 140)
4.50.6 Tab. č. 26 Podlaha, strop suterénu Podlaha Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) Rj=d/λ Energetická agentúra Nitra [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Linoleum 3 Hydroizolácia 0,0002 0,003 0,19 0,7 0,001 0,004 2 Betónový poter 4 Betón 0,08 0,25 1,05 1,22 0,076 0,205 1 R si + R + R se 5 Tepelná izolácia EPS 0,08 0,036 2,222 Σ 0,413 Σ 2,509 0,373 má byť 1,5 4.51 OKNÁ Okná sú s koeficientom U = 2,7. Požiadavka STN 73 0540 je U = 1,7. Nevyhovuje. 4.51.1 Obr. č. 43 Okno s koeficientom U = 2,7 Ui 4.51.2 Obr. č. 44 Detail okna, netesnosti 4.52 DVERE Vstupné dvere sú na časti D drevené s U = 5,2. Nevyhovujú súčasným požiadavkám. Požiadavka STN 73 0540 je U = 3,0. Nevyhovuje. 4.52.1 Obr. č. 45 Detail drevených vstupných dverí na východnej strane s U = 5,2 Strana 48 (celkom 140)
4.53 VYKUROVANIE Vykurovanie celého objektu ZŠ Škultétyho je z CZT cez výmenníkovú stanicu. Jedno z opatrení je vybudovanie plynovej kotolne s kondenzačnými kotlami a zmena ohrevu TV (doplnenie o obnoviteľné zdroje slnečné kolektory). Výkon plynovej kotolne po zaizolovaní a doplnení VZT s rekuperáciou je pre UK = 255 kw a pre ohrev TV = 25 kw. Spolu je výkon 280 kw. Teplotný spád 80/60 C. Z kotolne budú napájané súčasné radiátory. 4.53.1 Obr. č. 46 Výmenníková stanica celkový pohľad 4.53.2 Obr. č. 47 Doskový výmenník pre ohrev TV 4.53.3 Obr. č. 48 Štítok doskového výmenníka pre ohrev TV s výkonom 15 kw Strana 49 (celkom 140)
4.53.4 Obr. č. 49 Obehové čerpadlá Po hydraulickom vyregulovaní a termostatizácii je nutné vymeniť čerpadlá za elektronicky regulované. 4.53.5 Obr. č. 50 Trojcestná klapka s pohonom 4.53.6 Obr. č. 51 Pôvodný rozvádzač s analógovou MaR Analógová regulácia je zastaraná a nedá sa napojiť na centrálny dispečing. 4.53.7 Obr. č. 52 Súčasná VZT pre kuchyňu a telocvičňu Strana 50 (celkom 140)
4.54 OHREV TEPLEJ VODY - TV Ohrev teplej vody je zabezpečovaný z CZT doskovým výmenníkom. Navrhovaný je ohrev z vlastnej plynovej kotolne a ako obnoviteľný zdroj sú navrhnuté slnečné kolektory o ploche 62 m 2. TV sa bude ohrievať v kombinovanom zásobníku (ohrev slnečnými kolektormi a plynovými kotlami). Využijú s aj súčasné zásobníky TV. Ak slnko nesvieti alebo sa minie TV napr. v noci, dohreje TV plynový kotol). Možno použiť moderné kotle ktoré sa dajú radiť do kaskády 2 až 7 ks. Pri siedmych kotloch je rozsah výkonu od 12 do 280 kw, čo postačuje pre ZŠ Škultétyho po tepelnom zaizolovaní. 4.55 TEPELNÉ STRATY 4.55.1 Tepelné straty a tepelné zisky školy Ako je z obrázku č. 1 vidieť každý objekt má v určitom pomere tepelné straty a tepelné zisky. Tepelné straty školy sú cca 88% a tepelné zisky sú cca 12%. Modernizáciou sa dá dosiahnuť zníženie tepelných strát a hlavne väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov (slnečné kolektory, tepelná energia vody, zeme a vzduchu pre tepelné čerpadlá). U tejto ZŠ je predpoklad na zníženie tepelných strát tepelným zaizolovaním a využitím VZT s rekuperáciou, poklesnú tepelné straty zo 100% na 23 % teda o 77 %. Zvýšenie tepelných ziskov vzrastie o 33 % hlavne využívaním rekuperácie vzduchu. 4.56 VÝPOČET TEPELNÝCH STRÁT Výpočet tepelných strát bol robený podľa STN 060210 pre porovnanie súčasného stavu a navrhnutých riešení. Hlavný výpočet tepelných strát a ziskov je podľa STN 73 0540 2 4. 4.56.1 Tepelné odpory pôvodné Tepelné odpory jednotlivých konštrukcií podľa STN 73 0540-2 sú uvedené v nasledovnej tabuľke a sú nasledovné pre súčasnú hodnotu a navrhovanú hodnotu. 4.56.2 Tabuľka č. 27 Druh stavebnej konštrukcie Vonkajšia stena a šikmá strecha nad obytným Obnovované (rekonštruované) budovy maximálna hodnota Rn (m2*k/w) Nové budovy odporúčaná hodnota Posudzovaný dom (nový) súčasná hodnota Posudzovaný dom (nový) navrhovaná hodnota 2,0 3,0 3,46 vyhovuje 8,4 vyhovuje Plochá a šikmá strecha? 45 3,2 4,9 2,30 nevyhovuje 12,1 vyhovuje Strop nad vonkajšim prostredím 3,1 4,8 Strop nad nevykurovaným prie 2,7 3,8 Podlaha vykurovaného priestoru na teréne: - v úrovni do 0,5m pod vonkajším terénom a 1,5 2,3 2,51 vyhovuje 2,5 vyhovuje do vzdialenosti 2m od - ostatné prípady 1,0 1,5 Druh stavebnej konštrukcie Uok,n (W/m2*K) Okná v obovodovej stene, strešné okná a dvere do 2,0 1,7 2,70 nevyhovuje 0,8 vyhovuje Dvere do ostatných priestorov: - bez následného zádver 4,3 3,0 5,20 nevyhovuje 1,5 vyhovuje Strana 51 (celkom 140)
si se 4.57 VONKAJŠIE ROZMERY - BYTOVÉHO DOMU ZŠ Škultétyho má tvar písmena H a najväčšie základné rozmery sú: Dĺžka A, B, C 96,82 m Dĺžka E, F, G 90,8 m Šírka A, B, C 16,77 m Šírka E 18,5 m Šírka F, G 15,6 m Výška je od 4,5 do 14,97 m 4.58 TEPELNÉ ODPORY NAVRHOVANÉ Tepelné odpory jednotlivých konštrukcií podľa STN 73 0540-2 sú: 4.58.1 Tabuľka č. 28 Obvodová stena 0,375 m zaizolovaná Obvodová stena 0,3 m 4.58.2 Tab. č. 29 Strop zmenené Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Strop Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Energetická agentúra Nitra Odpor Vrstvy (Rj) [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] Vnútorná omietka 0,002 0,9 0,002 Velkorozmerový porobetón panel 0,22 0,17 1,294 1 Polystyrén EPS 15 cm 0,228 0,032 7,125 R si + R + R se Σ 0,45 Σ 8,421 0,116 má byť 2,000 Ui Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepel Odpor VrstvUi 0 [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Minerálna vlna (EPS) 30 cm 0,38 0,032 11,875 1 + R R + R 2 Nosník 0,18 1,2 0,150 3 Betónová zálievka s poterom 0,05 1,05 0,048 0 0,61 Σ 12,073 0,082 má byť 3,200 4.58.3 Tab. č. 30 Podlaha Podlaha Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej Odpor Vrstvy (Rj) Ui Č. Názov vrstvy vodivosti (λ) Rj=d/λ [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Linoleum 0,0002 0,19 0,001 2 Betónový poter 0,08 1,05 0,076 1 3 Hydroizolácia 0,003 0,7 0,004 R si + R + R 4 Betón 0,25 1,22 0,205 se 5 Tepelná izolácia EPS 0,08 0,036 2,222 Σ 0,4132 Σ 2,509 0,373 má byť 1,5 4.59 TABUĽKA TEPELNÝCH STRÁT V nasledovných tabuľkách je výpočet tepelných strát pre jednotlivé časti školy: Obvodový múr, Strop, strecha, Podlaha. V jednotlivých tabuľkách sú dielčie výsledky pre súčasný stav, ktoré sú potom zhrnuté v tabuľkách pre porovnanie súčasného stavu a po zaizolovaní. Na záver sú tabuľky celkovej spotreby energie v kwh/1m 2 a zatriedenie objektu súčasného a pre porovnanie po zaizolovaní. Keďže energetická štúdia má obsahovať aj návrhy riešení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy, najmä na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obalových konštrukcií, je v nasledovných výpočtoch porovnávaná súčasná spotreba a spotreba objektu po pridanom zaizolovaní obvodového panelu. 4.59.1 Tabuľka tepelných strát V nasledovnej tabuľke sú len tepelné straty objektu bez tepelných ziskov. Tabuľka je len pre porovnanie stavebných materiálov pre obvodové panel, strop, okná a dvere voči ďalšej pridanej tepelnej izolácii. V tabuľke sú farebne označené: pôvodné žltá, zaizolované zelená. Strana 52 (celkom 140)
4.59.2 Tabuľka č. 31 Energetická agentúra Nitra plocha Pôvodné Pôvodn Pôvodné Pôvodné steny bez Pôvodné Pôvodné é + izol. + izol. + izol. stena okno dvere okien a strana plocha plocha plocha dverí koef koef t i C t e C Q z (W) Q z (%) Q z (W) Q z (%) SZ 3219,3 857,2 36,12 2326,0 0,28 0,12 21-11,9 21 073 7,4 8 907 8,2 JZ 3219,3 871,9 0 2347,4 0,28 0,12 21-11,9 21 267 7,5 8 991 8,3 JV 954,6 27,8 53,28 873,5 0,28 0,12 21-11,9 7 914 2,8 3 346 3,1 SV 954,6 69,1 15,72 869,8 0,28 0,12 21-11,9 7 880 2,8 3 331 3,1 strecha 2655,8 2655,8 0,40 0,08 21-11,9 35 355 12,4 7 137 6,6 suterén, podlaha 2655,8 2655,8 0,37 0,37 21 5 15 872 5,6 15 863 14,6 okná 1826,1 2,70 0,80 21-11,9 162 212 57,0 48 063 44,3 dvere 105,1 1,50 1,50 21-11,9 12 969 4,6 12 969 11,9 284 542 100,0 108 607 100,0 UK UK + TV UK UK + TV spotreba v GJ/rok 1 536 2 304 586 880 spotreba v kwh/rok 427 068 640 602 163 009 244 513 4.59.3 Graf č. 8 Tepelné straty vo W a % pôvodné V nasledovnom grafe sú vo W tepelné straty súčasného stavu. Tepelné straty len prestupom tepla bez tepelných mostov sú 284,5 kw. 4.59.4 Graf č. 9 Tepelné straty vo W a % po zaizolovaní V nasledovnom grafe sú vo W tepelné straty po zaizolovaní obvodového plášťa EPS 0,15 m, doplnenie izolácie na strechu EPS 0,2 m. Tepelné straty len prestupom tepla bez tepelných mostov sú 108,6 kw. 4.60 OHREV TEPLEJ VODY Súčasný ohrev teplej vody je zabezpečovaný z CZT a je počítaný pre 330 ľudí po 1,4 kwh denne cez týždeň. Za rok je predpokladaná spotreba 115 500 kwh/rok alebo 416 GJ/rok. Navrhnutý je kombinovaný ohrev teplej vody z CZT (plynového kotla) a z obnoviteľných zdrojov slnečné kolektory. 4.60.1 Tabuľka č. 32 Výsledok hodnotenia spotreby tepla na prípravu teplej vody Ohrev TV z CZT alebo len ZP nevyhovuje, ohrev TV CZT alebo ZP + kolektory vyhovuje. Strana 53 (celkom 140)
Výsledky normalizovaného-prevádzkového hodnotenia Potreba tepla na prípravu teplej vody kwh/m 2/ rok: Požiadavka vyhlášky 311/2009 z.z.. - Energetické kritéri Spĺňa požiadavku (áno/nie) Energetická agentúra Nitra CZT 11,9 TV 3,8 TV 7 až 12 B 7 až 12 A áno áno CZT + KOL 4.61 TABUĽKA TS STN 730540 PÔVODNÝ STAV Výpočet tepelných strát podľa STN 730540, je v nasledovnej tabuľke. Táto norma zohľadňuje tepelné straty a zisky objektu ZŠ. V tabuľke je výpočet pre materiál pôvodný a po zaizolovaní. 4.61.1 Tabuľka č. 33 pôvodné zaizolované obostavaný objem budovy Vb 53 956 m3 53 956 m 3 merná plocha budovy Ab 13 659 m2 13 659 m 2 využívaná plocha budovy 9 734 m2 9 734 m 2 Vplyv tep. mostov 0,1 0,05 HTM = 0,1 x Σai 1 366 W/K 683 W/K Určenie mernej tepelnej straty prechodom tepla HT 10 262 W/K 683 W/K Priem. Súč. prechodu tepla teplovým. obalu budovy Um 0,7513 W/m2 x K 0,360 W/m 2 x K Merná tepelná strata vetraním HV 7 122 W/K 7 122 W/K Merná tepelná strata budovy H 17 384 W/K 571,93 7 805 W/K 396,11 kw Pasívny solárny zisk Qs 120 537 kwh 433,9 120 537 kwh 433,9 GJ Vnútorný tepelný zisk Qi 292 008 kwh 1051,1 292 008 kwh 1051,1 GJ Celkové vnútorné zisky Qi + Qs 412 544 kwh 1485,0 412 544 kwh 1485,0 GJ Potreba tepla na vykurovanie Qh=Qt-Qv-0,95(Qs+Qi) 667 452 kwh 2402,6 160 458 kwh 1384,4 GJ Merná potreba tepla E1 12,37 kwh/m3 0,04 2,97 kwh/m 3 0,03 GJ E2 68,57 kwh/m2 0,18 16,48 kwh/m 2 0,10 GJ Alt. výpočet podľa vzťahu (58) E1 19,18768 kwh/m3 3,573414 kwh/m 3 Faktor tvaru budovy je 0,253 1/m 0,253 1/m E1N 25 kwh/m3 0,09 25 kwh/m 3 0,09 GJ/m 3 E2N 70 kwh/m2 0,25 70 kwh/m 2 0,25 GJ/m 2 Posúdenie E1 < E1N vyhovuje vyhovuje objem E2 < E2N vyhovuje vyhovuje plocha UK UK + TV UK UK + TV spotreba v GJ/rok 2 403 3 741 1 384 2 723 spotreba v kwh/rok 667 933 1 040 107 384 587 756 494 Strana 54 (celkom 140)
4.61.2 Tabuľka č. 34 Klasifikácia objektu Kategória budovy : budovy škôl Normalizované hodnotenie Nízka potreba energie pôvodné Globálny ukazovateľ budovy kwh/(m 2.rok) Energetická agentúra Nitra zaizolované Globálny ukazovateľ budovy kwh/(m 2.rok) Vysoká potreba energie 4.61.3 Tabuľka č. 35 Spotreba pre jednotlivé typy zdrojov pôvodné zaizolované spotreba v GJ/rok 2 403 5 080 1 384 2 723 spotreba v kwh/rok 667 933 1 412 282 384 864 757 039 zdroje tepla spotreba plyn v kwh 759 014 1 604 866 437 346 860 272 klasický kotol spotreba ZP v 31 166 65 898 19 838 39 023 spotreba plyn v kwh 678 104 1 433 789 390 725 768 568 kondenzačný kotol spotreba ZP v 27 844 58 873 17 724 34 863 spotreba dreva v kwh 954 190 2 017 546 549 806 1 081 484 klasický kotol spotreba dreva v 10 517 16 377 6 060 11 920 spotreba dreva v kwh 785 803 1 661 508 452 782 890 634 pyrolitický kotol spotreba dreva v 10 307 16 049 5 939 11 681 spotreba EE NT v kwh 667 933 1 412 282 384 864 757 039 priamovýhrevné spotreba EE NT v 73 031 113 628 42 123 82 750 elektrické telesá spotreba EE TČ v kwh 667 933 1 412 282 384 864 757 039 tepelné čerpadlo spotreba EE TČ v 24 458 37 990 14 155 27 678 vzduch/voda VF 3 spotreba peletky v kwh 785 803 1 661 508 452 782 890 634 pyrolitický kotol spotreba peletky v 26 272 40 910 15 138 29 776 4.61.4 Graf č. 10 Spotreba v kwh za rok V nasledovnom grafe je porovnanie spotreby v kwh, skutočnej spotreby za rok 2008, normalizovanej spotreby, zaizolované 15 cm + slnečný kolektor, zaizolované + slnečný kolektor a VZT s rekuperáciou. Školy majú voči iným objektom špecifickú prevádzku vo vykurovacom období keďže sa vykuruje pondelok až piatok a soboty, nedele, sviatky a prázdniny sa môže využívať útlm vykurovania. 90 000 80 000 70 000 60 000 Spotreba energie na UK kwh 50 000 40 000 30000 20000 10000 0 '9 10 11 12 1 2 3 4 5 skutočná 9500 38002 57003 76479 83604 68878 66503 42752 9500 normalizovaná 9325 37302 55953 75070 82064 67609 65278 41964 9325 zaizolované 15 cm 5209 20835 31253 41931 45837 37764 36462 23440 5209 zaizolované 15 cm, rekuperácia 2110 8440 12660 16985 18568 15297 14770 9495 2110 Strana 55 (celkom 140)
4.62 ZDROJE TEPLA Ako zdroje tepla sú v ZŠ: Základný zdroj tepla je výmenníková stanica (VS) napojená na CZT, Slnečné kolektory na ohrev TV. Koncepcia náhrady VS vlastnou plynovou kotolňou je z hľadiska nákladov ako aj znižovania emisií CO 2 a eliminácia strát na rozvodoch UK najoptimálnejším riešením a zodpovedá predpisom EU a SR ktoré uprednostňujú najefektívnejšie tepelné zdroje. Riešenia vlastnej kotolne sa dá v budúcnosti rozšíriť aj na iné obnoviteľné palivá napr. biomasu - peletky. 4.63 OPATRENIA NA ZNÍŽENIE SPOTREBY ENERGIÍ Pre zníženie spotreby energií navrhujeme nasledovné opatrenia: Beznákladové Nízkonákladové Vysokonákladové 4.64 BEZNÁKLADOVÉ Uvedené vo všeobecnej časti 4.65 NÍZKONÁKLADOVÉ Medzi nízkonákladové opatrenia doporučujem: Modernizácia MaR na riadenie VS alebo plynovej kotolne, Hydraulické vyregulovanie systému UK, Slnečné kolektory na ohrev TV, Prerobenie VS na plynovú kotolňu s kondenzačnými kotlami. 4.65.1 Modernizácia MaR na riadenie VS alebo plynovej kotolne Súčasné MaR (meranie a regulácia) je analógové, riadi ohrev TV a ekvitermické kúrenie. Navrhujem použiť moderné riadenie riadiaci systém (RS) ktoré dokáže individuálne riadiť každú vetvu kúrenia samostatne (potrebné doplniť trojcestné popr. štvorcestné klapky zo servopohonmi, snímače teploty), zaznamenávať prevádzkové, poruchové stavy a hlavne aby sa s ním dalo komunikovať z energetického dispečingu. Kúrenie rozdeliť na zóny zvlášť oslnené strany aby sa dala uplatniť zónová regulácia zvlášť sa reguluje strana oslnená a zvlášť v tieni. Činnosť riadiaceho systému by bola naprogramovaná tak aby optimálne využívala drahú nakupovanú tepelnú energiu alebo zemný plyn, uprednostňovala obnoviteľné energie (slnečné kolektory, VZT s rekuperáciou). Aby sa vykurovali učebne a miestnosti kde prebieha vyučovanie a naopak priestory kde v ten deň nie je naplánované štúdium boli utlmované. Rozpoznať v ktorých učebniach vplyvom vnútorných ziskov (metabolické teplo od žiakov, učiteľov, svietidiel popr. od slnka) zvyšuje vnútornú teplotu a túto spätne získavať v optimalizovanom režime rekuperátorov vetrania. Cieľom regulácie je maximálna pohoda žiakov a učiteľov (nakoľko to dovoľujú stavebné konštrukcie budovy) pri minimálnej spotrebe hlavne nakupovaných energií. Získané údaje slúžia na ďalšie optimalizovanie prevádzky prípadné pružné prispôsobovanie na zmeny vo vyučovaní. Zaznamenané stavy (prevádzkové stavy, OP - odborné prehliadky a OS - odborné skúšky), mimoriadne stavy a ich signalizácia. Priamo na škole by nebola žiadna obsluha. Tá by postupne každý deň pravidelne vykonávala plánované činnosti súvisiace s kotolňami, osvetlením, slnečnými kolektormi, VZT, FVE a pri nahlásení mimoriadneho stavu cez SMS na mobil, by podľa závažnosti poruchy buď okamžite išli na danú školu (objekt) a odstránili poruchu ktorá sa nedá odstrániť na diaľku cez dispečing (výpadok ističa, dlhodobé dopĺňanie hladiny vody v systéme UK apod.) Vedľajší efekt používania RS a napojenie na dispečing, že by sa tieto zariadenia dali pozerať na školskej počítačovej sieti (bez možnosti vykonávania zmien) aby učitelia ale i žiaci mali názornú predstavu o tom ako sa dá energiami šetriť, využívanie obnoviteľných energií ako aj primerané správanie. Darmo budeme mať špičkovú techniku a kvalitnú dobre tepelne zaizolovanú budovu keď učitelia alebo žiaci pri pocite vyššej teploty namiesto zníženia nastavenia teploty na termostate otvoria okno keď by tam bolo vetranie s rekuperáciou. Samozrejme tieto návyky si učitelia a žiaci budú odnášať domov a na ďalšie školy a pracoviská, kde sa budú správať racionálnejšie z hľadiska spotreby energií. Náklady na nové MaR sú: 3 200 Minimálna úspora 5,9% je 1 839 /rok návratnosť je za 1,7 roka Strana 56 (celkom 140)
Maximálna úspora 8,2% je 2 556 /rok návratnosť je za 1,25 roka 4.65.2 Hydraulické vyregulovanie systému UK Veľmi dôležité je hydraulické vyregulovanie celého systému UK. Dobre naprojektované, prevádzkované a servisované hydraulické vyregulovanie vytvára technické predpoklady na zníženie spotreby o 12% až o 30%. Podmienkou použitia termostatických hlavíc je dodržanie konštantného diferenčného tlaku v rozvodoch kúrenia napr. 15 kpa a čerpadlá s elektronickou reguláciou prietoku, aby sa prispôsobovali meniacim požiadavkám v rozvodoch UK. Náklady, úspora a návratnosť Náklady na hydraulické vyregulovanie sú: 26 309 Minimálna úspora 12% je 3 740 /rok návratnosť je za 7,03 roka Maximálna úspora 30% je 9 350 /rok návratnosť je za 2,81 roka 4.65.3 Slnečné kolektory na ohrev TV Kompletné náklady na slnečné kolektory s plochou 62 m 2 a s využitím dotácie od štátu sú 27 379. Návratnosť slnečných kolektorov pri dnešných cenách ZP je 4,2 roka a pri rastúcich cenách ZP klesne. 4.65.4 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na slnečné kolektory sú: 27 379 Ročná úspora je: 6 376 /rok Návratnosť je za: 4,3 roka 4.65.5 Prerobenie VS na plynovú kotolňu s kondenzačnými kotlami Súčasnú VS prerobiť na teplovodnú kotolňu s kondenzačnými kotlami napr. typ Vaillant ecocraft s výkonom od 12 do 280 kw. Doplniť moderný riadiaci systém tak ako je uvádzaná v predchádzajúcej časti. V priestore VS doplniť všetky technické zariadenia pre bezpečnú prevádzku kotolne. Vykurovanie školy bude teplovodné zo spádom 80/60 C. V priestore VS, kotolne sa bude zabezpečovať aj ohrev TV. Táto sa bude zohrievať slnečnými kolektormi na streche o ploche 62 m 2. Zohrievanie pitnej vody na TV bude slnečnými kolektormi v troch zásobníkoch. Pričom jeden je nový kombinovaný s objemom 1 000 l a dva sú pôvodné zásobníky o objeme 1 600 l. Keď nebude dostatok slnečnej energie popr. v noci bude ohrev TV zabezpečovaný plynovými kondenzačnými kotlami rýchloohrevom v zásobníku 1 000 l. Ohrev TV bude ako prednostný. Raz za týždeň bude nádrž prehriata, aby sa zamedzilo vzniku baktérie Legionela. Reguláciu zabezpečí napr. regulátor Vaillant calormatic 630/2 popr. RS pre celú kotolňu. 4.65.6 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na kondenzačné kotle sú: 44 613 Ročná úspora je: 18 937 /rok Návratnosť je za: 2,3 roka 4.66 VYSOKONÁKLADOVÉ Medzi vysokonákladové opatrenia sú navrhnuté: Tepelné zaizolovanie obvodového plášťa, strechy a stropu prízemia, výmena okien a dverí, Doplnenie súčasnej VZT a nová s rekuperáciou, Fotovoltaická elektráreň. 4.67 TEPELNÉ ZAIZOLOVANIE, VÝMENA OKIEN A DVERÍ Doplnenie tepelnej izolácie na murované obvodové steny navrhovaná hrúbka je 15 cm EPS s λ = 0,032. Doplnenie tepelnej izolácie na streche 30 cm EPS. Doplnenie tepelnej izolácie na strope prízemia 10 cm EPS. Výmena okien a dverí. Podrobnejšie ekonomické údaje sú v tabuľke v prílohe. 4.67.1 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na tepelnú izoláciu, okná a dvere sú: 1 616 237 Ročná úspora je: 42 064 /rok Návratnosť je za: 38,4 roka Podrobné ekonomické údaje sú v grafe v prílohe. 4.68 FOTOVOLTAICKÁ ELEKTRÁREŇ (FVE) Zdrojom energie je zariadenie na premenu obnoviteľnej energie slnečného žiarenia na elektrickú energiu. V nasledovnej časti sú popísané kľúčové časti z ktorých pozostáva FVE: 4.68.1 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na FVE sú: 27 000 Ročná výroba je: 4 649 /rok Návratnosť je za: 5,81 roka Strana 57 (celkom 140)
Podrobné ekonomické údaje sú v grafe v prílohe. Energetická agentúra Nitra 5. ZÁVER ZŠ ŠKULTÉTYHO Na rozdiel od bytového domu kde je prevádzka 12 mesiacov v roku 24 hodín denne je prevádzka školských zariadení špecifická v tom že prebieha 10 mesiacov v roku, obvykle len do obedu, soboty a nedele sa budova nevyužíva. Navyše sú budovy odstavené počas sviatkov a prázdnin. Toto vplýva na ekonomiku kde napr. návratnosť tepelného zaizolovania bytového domu je do 16 rokov čo je dobrá návratnosť. Ale pri objektoch škôl vzhľadom na ich časové využívanie je návratnosť 38 rokov. Toto vedie k tomu aby počet škôl bol optimalizovaný na počet žiakov (zníženie ich celkového počtu), aby sa znížili energetické náklady na prevádzku, pričom najmenej efektívne budovy odstaviť, rekonštruovať a v budúcnosti používať znova ako školy prípadne prerobiť na iný účel prospešný čo najväčšiemu počtu občanov mesta napr. domovy dôchodcov a pod. Opatrenia na zníženie nákladov sú rozdelené na časť pasívnych opatrení tepelné zaizolovanie objektu, výmena okien a dverí a aktívne opatrenia vybudovanie vlastného zdroja tepla, slnečné kolektory, VZT s rekuperáciou, FVE. Výhodou odstavenia a rekonštrukcie školy je možnosť aj jej nového architektonického stvárnenia, kde napr. priestory átrií by sa dali uzavrieť a celoročne využívať pre príjemný pobyt detí popr. vybudovanie bazéna ktorý by sa ohrieval slnečnými kolektormi a tepelnými čerpadlami zo VZT s rekuperáciou. Rekonštrukciou by sa dala škola zmodernizovať na úroveň 21. storočia, kde by žiaci a učitelia pracovali v príjemnejšom prostredí a za podstatne nižších energetických nákladov. Z Š P R I B I N O V A 5.1 OBHLIADKA Strana 58 (celkom 140)
Obhliadka bola vykonaná 23.3.2010 a 19.4.2010. Objekt ZŠ Pribinova na ulici Andreja Šulgana 1 má tvar posunutého písmena H a najväčšie rozmery 63 x 10,95 x 12,5 m. Je na pozemku nepravidelného tvaru. Usporiadanie objektu je orientované vstupom na juh. Ku škole patrí ešte objekt školského klubu, ktorý má rozmery 11 x 8,5 x 7 m. Škola má tri poschodia, v jednej časti má suterén kde je plynová kotolňa, telocvičňa má jedno poschodie. Školský klub má suterén a dve poschodia. Škola má obvodový plášť murovaný z pálenej tehly, bola postavená v 40 - tých rokoch minulého storočia. Zdrojom tepla pre školu a klub je plynová kotolňa zvlášť v každom objekte. Ohrev teplej vody je zásobníkový v plynovej kotolni. Rovná strecha je vhodná na umiestnenie slnečných kolektorov pre ohrev TV a fotovoltaických panelov na výrobu elektrickej energie. 5.2 OBECNE 5.2.1 Hodnotenie objektu Hodnotenie objektu t.j. aké náklady sú nutné na energetickú prevádzku objektu sú dané: Súčasnou spotrebou energií, Umiestnením objektu, Faktorom tvaru budovy, Orientáciou na svetové strany, Prevádzkou tepelného zdroja, Prípravou teplej vody. 5.3 SÚČASNÁ SPOTREBA ENERGIÍ V škole ZŠ Pribinova sa používa na kúrenie (UK) a ohrev teplej vody (TV) zemný plyn. Spotreba v m 3, Sk a je v nasledovných tabuľkách za rok 2008. Ako ďalší zdroj energie je používaná elektrická energie na svietenie, varenie, pohon 1f a 3f motorov rôznych spotrebičov. 5.3.1 Tabuľka č. 36 rok 2008 EE, ZP v Sk Energetické vstupy v roku 2008 vstupy palív a energií merná j množstvo GJ/m.j. GJ/rok Sk/rok ročné náklady cena nákup elektrickej energie MWh 41,262 3,6 149 273 785 Sk 6,64 Sk 1kWh nákup zemný plyn tis. m3 49,602 34,28 1 700 686 873 Sk 13,85 Sk 1kWh celkom vstupy 1 849 960 658 Sk 5.3.2 Tabuľka č. 37 rok 2008 EE, ZP v Energetické vstupy v roku 2008 ročné náklady cena vstupy palív a energií merná jedmnožstvo GJ/m.j. GJ/rok /rok nákup elektrickej energie MWh 41,262 3,6 149 9088 0,220 1kWh nákup zemný plyn tis. m3 49,602 34,28 1700 22800 0,460 1m3 celkom vstupy 1849 31888 5.3.3 Graf č. 11 spotreba energií za rok 2008 v technických jednotkách a v 5.4 UMIESTNENÍM OBJEKTU Vo všeobecnej časti 5.4.1 Obr. č. 53 Umiestnenie objektu Objekt je umiestnený v zastavanom území mesta Nitra, ulica Andreja Šulgana 1. Strana 59 (celkom 140)
5.5 ŠKOLA 5.5.1 Obr. č. 54 Pohľad severozápadný 5.5.2 Obr. č. 55 Pohľad juhovýchodný škola, telocvičňa Strana 60 (celkom 140)
5.5.3 Obr. č. 56 Pohľad východný do átria Energetická agentúra Nitra 5.5.4 Obr. č. 57 Pohľad severovýchodný Obvodový plášť je murovaný, z pálených tehál na šírku 0,6 m. Strešná konštrukcia je z nosníkov. 5.6 ŠKOLSKÝ KLUB 5.6.1 Obr. č. 58 Pohľad juhozápadný 5.6.2 Obr. č. 59 Pohľad severozápadný Strana 61 (celkom 140)
5.6.3 Obr. č. 60 Pohľad severovýchodný 5.6.4 Obr. č. 61 Pohľad juhovýchodný Strana 62 (celkom 140)
6. ŠKOLA 6.1 FAKTOR TVARU BUDOVY Faktor tvaru objektu je v Tabuľke č. 2. 6.1.1 Tabuľka č. 37 Vb 21 936,1 m 3 Energetická agentúra Nitra Ab 7 677,8 m 2 faktor tvaru budovy 0,35001 Toto číslo udáva, aké majú byť doporučené merné spotreby v kwh na m 2 a na m 3 daného objektu. 6.1.2 Merná potreba tepla Merná spotreba E1,N a E2,N je uvedená v nasledovnej tabuľke. 6.1.3 Tabuľka č. 38 E1, N E2, N Faktor tvaru budovy A/Vb kwh/(m 3 rok) kwh/(m 2 rok) 0,3 25 70 0,31 25,31 70,86 0,32 25,62 71,72 0,33 25,93 72,58 0,34 26,24 73,44 0,35 26,55 74,3 0,36 26,86 75,16 0,37 27,17 76,02 0,38 27,48 76,88 0,39 27,79 77,74 0,4 28,1 78,6 Teda 74,3 kwh na 1m 2 za rok, alebo 26,55 kwh na 1m 3 za rok. 6.2 ORIENTÁCIA NA SVETOVÉ STRANY Škola je orientovaná hlavným vchodom na juh. Plochá strecha je vhodná na umiestnenie slnečných kolektorov pre ohrev teplej vody, poprípade na fotovoltaické články na výrobu elektrickej energie. 6.3 PREVÁDZKA TEPELNÉHO ZDROJA Prevádzkou tepelného zdroja sa dá zabezpečiť optimálna spotreba energie na vykurovanie a ohrev teplej vody pri dodržaní komfortu bývania. Škola a školský klub má vlastný zdroj plynovú kotolňu. Podrobnejšie vo všeobecnej časti. 6.4 TECHNICKÉ RIEŠENIE Technické riešenie objektu je posudzované len z hľadiska čo najnižších energetických nákladov počas prevádzky. Posudzované sú časti, ktoré najviac ovplyvňujú spotrebu: Obvodové múry, Strop, strecha, Podlaha, Okná, Dvere, Vykurovanie, Ohrev TV. 6.5 OBVODOVÉ MÚRY Výpočet tepelných strát je na súčasnú konštrukciu obvodových stien. 6.5.1 Obvodové steny murované Obvodový múr je murovaný z pálených tehál na hrúbku 600 mm. Odpor steny je R = 0,774. S R SI a R SE je R = 0,94. Požiadavka STN 73 0540 je R = 2. Nevyhovuje. 6.5.2 Tab. č. 39 Obvodová stena murovaná Strana 63 (celkom 140)
Obvodová stena Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) Rj=d/λ Energetická agentúra Nitra [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Vnútorná omietka 0,010 0,700 0,014 2 Pálená tehla 0,600 0,800 0,750 1 3 Vonkajšia omietka 0,010 0,990 0,010 4 Polystyrén EPS 0,000 0,032 0,000 R si + R+ R se Σ 0,620 Σ 0,774 1,059 má byť 2,0 6.5.3 Strop Strop je z nosníkov s celkovou hrúbkou 330 mm. Odpor stropu je R = 0,281. S R SI a R SE je R = 0,45. Požiadavka STN 73 0540 je R = 3,2. Nevyhovuje. 6.5.4 Tab. č. 40 Strop Strop Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) Rj=d/λ [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Minerálna vlna, (EPS) 0 0,032 0,000 1 2 Nosník 0,28 1,2 0,233 R si + R + R se 3 Betónová zálievka s poterom 0,05 1,05 0,048 0,330 Σ 0,281 2,218 6.5.5 Podlaha Podlaha je betónová platňa, nášľapná vrstva dlažba, hrúbka 333 mm. Odpor podlahy je R = 0,286. S R SI a R SE je R = 0,45. Požiadavka STN 73 0540 je R = 1,5. Nevyhovuje. 6.5.6 Tab. č. 41 Podlaha, strop suterénu Podlaha Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) Rj=d/λ [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Linoleum 3 Hydroizolácia 0,0002 0,003 0,19 0,7 0,001 0,004 2 Betónový poter 4 Betón 0,08 0,25 1,05 1,22 0,076 0,205 1 R si + R + R se 5 Tepelná izolácia EPS 0 0,032 0,000 Σ 0,333 Σ 0,286 2,191 má byť 1,5 6.6 OKNÁ Okná sú nové s koeficientom U = 1,35. Požiadavka STN 73 0540 je U = 1,7. Vyhovuje. 6.6.1 Obr. č. 62 Okno s koeficientom U = 1,35 Ui Ui Ui 6.6.2 Obr. č. 63 Okno, príprava parapetu na tepelnú izoláciu Strana 64 (celkom 140)
6.7 DVERE Vstupné dvere sú na školskom klube moderné, plastové s U = 1,5. Vyhovujú súčasným požiadavkám. Požiadavka STN 73 0540 je U = 3,0. Vyhovuje. 6.7.1 Obr. č. 64 Detail plastových vstupných dverí na školskom klube s U = 1,5 6.8 VYKUROVANIE Vykurovanie celého objektu školy je z vlastnej PK. Jedno z opatrení je výmena súčasných kotlov za kondenzačné. Inštalovaný výkon kotolne v škole je Pi = 2 x 170 kw. Vykurovanie objektu školského klubu je plynovým kotlom s Pi = 26 kw. Výkon kotolne pre školu je po zaizolovaní UK = 176 kw. Teplotný spád 80/60 C. Z kotolne budú napájané radiátory. Po zaizolovaní a pri doplnení školy aj o vzduchotechniku s rekuperáciu s účinnosťou ȵ = 90% poklesne výkon kotolne pre UK = 91 kw. 6.8.1 Obr. č. 65 Plynové kotle Viessmann 2 x 170 kw Strana 65 (celkom 140)
6.8.2 Obr. č. 66 Štítok kotla Viessmann Vitoplex 100 Energetická agentúra Nitra 6.8.3 Obr. č. 67 Obehové čerpadlo UK 6.8.4 Obr. č. 68 Štítok elektronicky regulovaného čerpadla s výkonom od 25 do 625 W 6.9 OHREV TEPLEJ VODY - TV Ohrev teplej vody je zabezpečovaný plynovými kotlami v zásobníku. Navrhovaný je ohrev z plynovej Strana 66 (celkom 140)
kotolne a ako obnoviteľný zdroj sú navrhnuté slnečné kolektory o ploche 180 m 2. TV sa bude ohrievať v pôvodnom zásobníku cez doskový výmenník. Zásobník bude doplnený jedným bivalentným zásobníkom o objeme 1000 l na rýchly ohrev TV. Ak slnko nesvieti alebo sa minie TV napr. v noci, dohreje TV plynový kotol). 6.10 TEPELNÉ STRATY 6.10.1 Tepelné straty a tepelné zisky školy Ako je z obrázku č. 1 vidieť každý objekt a teda aj ZŠ Pribinova má v určitom pomere tepelné straty a tepelné zisky. Tepelné straty školy sú cca 88% a tepelné zisky sú cca 12%. Modernizáciou sa dá dosiahnuť zníženie tepelných strát (tepelným zaizolovaním celého objektu, použitím rôznych zdrojov tepla, riadením spotreby cez energetický menežment, využívaním odpadného tepla pri rekuperácii vzduchotechnika, odpad teplej vody využiť sa dá teplo, ako aj samotná voda na splachovanie WC, dôsledné riadenie vykurovania, nočných útlmov, vetrania, osvetlenia) a hlavne väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov (slnečné kolektory, biomasa, tepelná energia vody, zeme a vzduchu pre tepelné čerpadlá). U tejto školy je predpoklad na zníženia tepelných strát tepelným zaizolovaním zo 100% na 25%, teda zníženie o 75 %. Zvýšenie tepelných ziskov vzrastie z 31% až na 82% hlavne využívaním obnoviteľných zdrojov ohrev TV slnečnými kolektormi. Ďalšie zvýšenie ziskov sa dá dosiahnuť napr. inštalovaním fotovoltaickej elektrárne (FVE) na streche školy. 6.11 VÝPOČET TEPELNÝCH STRÁT Výpočet tepelných strát bol robený podľa STN 060210 pre porovnanie súčasného stavu a navrhnutých riešení. Hlavný výpočet tepelných strát a ziskov je podľa STN 73 0540 2 4. 6.11.1 Tepelné odpory pôvodné Tepelné odpory jednotlivých konštrukcií súčasná hodnota a navrhovaná hodnota sú nasledovné. 6.11.2 Tabuľka č. 42 Druh stavebnej konštrukcie Vonkajšia stena a šikmá strecha nad obytným Obnovované (rekonštruované) budovy maximálna hodnota Rn (m2*k/w) Nové budovy odporúčaná hodnota Posudzovaný dom (nový) súčasná hodnota Posudzovaný dom (nový) navrhovaná hodnota 2,0 3,0 0,77 nevyhovuje 5,5 vyhovuje Plochá a šikmá strecha? 45 3,2 4,9 0,28 nevyhovuje 9,7 vyhovuje Strop nad vonkajšim prostredí 3,1 4,8 Strop nad nevykurovaným prie 2,7 3,8 Podlaha vykurovaného priestoru na teréne: - v úrovni do 0,5m pod vonkajším terénom a 1,5 2,3 0,29 nevyhovuje 3,4 vyhovuje do vzdialenosti 2m od - ostatné prípady 1,0 1,5 Druh stavebnej konštrukcie Uok,n (W/m2*K) Okná v obovodovej stene, strešné okná a dvere do 2,0 1,7 1,35 vyhovuje 1,35 vyhovuje Dvere do ostatných priestorov: - bez následného zádve 4,3 3,0 1,50 vyhovuje 1,5 vyhovuje - s následným zádverím 5,5 4,0 Zasklené steny bez požiadavky 2,0 6.12 VONKAJŠIE ROZMERY ŠKOLA Škola má tvar písmena H a najväčšie základné rozmery sú: dĺžka 22 m šírka 19,2 m výška 18,2 m 6.12.1 Obr. č. 69 Roh domu pole teplôt pre obvodové murivo Súčasný stav Obvodový plášť je murovaný z pálených tehál na šírku 600 mm. Múr premŕza do polovice a v rohu do Strana 67 (celkom 140)
¾. Teplota v rohu je 12,27 C. Pri teplotách pod 12,5 C a relatívnej vlhkosti 50% je predpoklad tvorenia plesní. Navrhovaný stav Po doplnení tepelnej izolácie EPS s hrúbkou 150 mm s λ = 0,032 stúpne teplota na vnútornom povrchu nad 18,7 C. Murivo nepremŕza. 6.12.2 Obr. č. 70 Roh domu pole vlhkosti Súčasný stav Do muriva sa dostáva vlhkosť ktorá zhoršuje jeho tepelné vlastnosti. Navrhovaný stav Po doplnení tepelnej izolácie sa zabráni prenikaniu vlhkosti do muriva. Zníženie vlhkosti sa dosiahne vetraním s rekuperáciou. 6.13 TEPELNÉ ODPORY NAVRHOVANÉ Tepelné odpory jednotlivých konštrukcií sú uvedené v nasledovných tabuľkách a sú: 6.13.1 Tabuľka č. 42 Obvodová stena zaizolovaná Obvodová stena 6.13.2 Tab. č. 43 Strop zmenené Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Vnútorná omietka 0,01 0,7 0,014 2 Pálená tehla 0,6 0,8 0,750 1 3 Vonkajšia omietka 0,01 0,99 0,010 R si + R + R se 4 Polystyrén EPS 0,15 0,032 4,688 Σ 0,77 Σ 5,462 0,178 má byť 2,000 Ui Strana 68 (celkom 140)
Strop Energetická agentúra Nitra Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepel Odpor VrstvUi 0 [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Minerálna vlna (EPS) 0,3 0,032 9,375 1 2 Nosník 0,28 1,2 0,233 R si + R + R se 3 Betónová zálievka s poterom 0,05 1,05 0,048 0 0,63 Σ 9,656 0,102 má byť 3,200 6.13.3 Tab. č. 44 Podlaha Podlaha Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej Odpor Vrstvy (Rj) Ui Č. Názov vrstvy vodivosti (λ) Rj=d/λ [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Linoleum 0,0002 0,19 0,001 2 Betónový poter 0,08 1,05 0,076 1 3 Hydroizolácia 0,003 0,7 0,004 R si + R + R 4 Betón 0,25 1,22 0,205 se 5 Tepelná izolácia EPS 0,1 0,032 3,125 Σ 0,4332 Σ 3,411 0,279 má byť 1,5 6.14 TABUĽKA TEPELNÝCH STRÁT V nasledovných tabuľkách je výpočet tepelných strát pre jednotlivé časti ubytovne: Obvodový múr, Strop, strecha, Podlaha. V jednotlivých tabuľkách sú dielčie výsledky pre súčasný stav, ktoré sú potom zhrnuté v tabuľkách pre porovnanie súčasného stavu a po zaizolovaní. Na záver sú tabuľky celkovej spotreby energie v kwh/1m 2 a zatriedenie objektu súčasného a pre porovnanie po zaizolovaní. Keďže energetická štúdia má obsahovať aj návrhy riešení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy, najmä na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obalových konštrukcií, je v nasledovných výpočtoch porovnávaná súčasná spotreba a spotreba objektu po pridanom zaizolovaní obvodového panelu. 6.14.1 Tabuľka tepelných strát V nasledovnej tabuľke sú len tepelné straty objektu bez tepelných ziskov. Tabuľka je len pre porovnanie stavebných materiálov pre obvodové panel, strop, okná a dvere voči ďalšej pridanej tepelnej izolácii. V tabuľke sú farebne označené: pôvodné žltá, zaizolované zelená. 6.14.2 Tabuľka č. 45 plocha Pôvodné Pôvodn Pôvodné Pôvodné steny bez Pôvodné Pôvodné é + izol. + izol. + izol. stena okno dvere okien a strana plocha plocha plocha dverí koef koef t i C t e C Q z (W) Q z (%) Q z (W) Q z (%) SZ 1984,8 236,9 0 1747,9 1,06 0,18 21-11,9 60 992 18,1 10 211 13,4 JZ 1984,8 327,7 0 1657,1 1,06 0,18 21-11,9 57 822 17,2 9 683 12,7 JV 788,6 162,9 4,84 620,9 1,06 0,18 21-11,9 21 664 6,4 3 628 4,8 SV 788,6 130,7 15,11 642,8 1,06 0,18 21-11,9 22 430 6,7 3 756 4,9 strecha 1246,6 1246,6 2,23 0,10 21-11,9 91 256 27,1 4 174 5,5 suterén, podlaha 1246,6 1246,6 2,20 0,28 21 5 43 844 13,0 5 569 7,3 okná 858,1 1,35 1,35 21-11,9 38 113 11,3 38 113 50,1 dvere 19,95 1,50 1,50 21-11,9 984 0,3 984 1,3 337 104 100,0 76 119 100,0 UK UK + TV UK UK + TV spotreba v GJ/rok 1 820 2 730 411 616 spotreba v kwh/rok 505 959 758 938 114 246 171 369 6.14.3 Graf č. 12 Tepelné straty vo W a v % pôvodné V nasledovnom grafe sú vo W tepelné straty súčasného stavu. Tepelné straty len prestupom tepla bez Strana 69 (celkom 140)
tepelných mostov sú 337 kw. Energetická agentúra Nitra 6.14.4 Graf č. 13 Tepelné straty vo W a v % po zaizolovaní V nasledovnom grafe sú vo W tepelné straty po zaizolovaní obvodového plášťa EPS 0,15 m, doplnení izolácie na strechu EPS 0,3 m a suterén EPS 0,1 m. Tepelné straty len prestupom tepla bez tepelných mostov sú 76 kw. 6.15 OHREV TEPLEJ VODY Súčasný ohrev teplej vody je zabezpečovaný z plynovej kotolne a je počítaný pre 200 ľudí po 1,5 kwh denne cez týždeň. Za rok je predpokladaná spotreba 75 000 kwh/rok alebo 270 GJ/rok. Navrhnutý je kombinovaný ohrev teplej vody z plynového kotla a z obnoviteľných zdrojov slnečné kolektory o ploche 40 m 2. Straty z rozvodov teplej vody cirkulácie, sú tepelným ziskom pre bytový dom. Účinnosť rozvodov teplej vody predpokladám 95%. 6.15.1 Tabuľka č. 46 Výsledok hodnotenia spotreby tepla na prípravu teplej vody Ohrev TV len ZP nevyhovuje. Kombinovaný ohrev TV ZP + kolektory vyhovuje. Výsledky normalizovaného-prevádzkového hodnotenia PK PK +KOL Potreba tepla na prípravu teplej vody kwh/m 2/ rok: Požiadavka vyhlášky 311/2009 z.z.. - Energetické kritériu Spĺňa požiadavku (áno/nie) 17,4 TV 5,6 TV 7-12 C 7-12 A nie áno 6.16 TABUĽKA TS STN 730540 Výpočet tepelných strát podľa STN 730540, je v nasledovnej tabuľke. Výpočet je pre pôvodné a zaizolované. 6.16.1 Tabuľka č. 47 Strana 70 (celkom 140)
pôvodné zaizolované obostavaný objem budovy Vb 21 936 m3 21 936 m3 merná plocha budovy Ab 7 678 m2 7 678 m2 využívaná plocha budovy 4 338 m2 4 338 m2 Vplyv tep. mostov 0,1 0,05 HTM = 0,1 x Σai 767,783 W/K 383,8915 W/K Určenie mernej tepelnej straty prechodom tepla HT 11226,73 W/K 2382,44 W/K Priem. Súč. prechodu tepla teplovým. obalu budovy Um 1,3963696 W/m2 x K 0,29632555 W/m2 x K Merná tepelná strata vetraním HV 2895,5693 W/K 2895,56933 W/K Merná tepelná strata budovy H 14122,30 W/K 464,62 5278,01 W/K 173,65 kw Pasívny solárny zisk Qs 64 671 kwh 232,8 64 671 kwh 232,8 GJ Vnútorný tepelný zisk metabolické teplo od ľudí, krb, spometabolické teplo od ľudí, krb, spotrebiče Qi 130 146 kwh 468,5 130 146 kwh 468,5 GJ Celkové vnútorné zisky Qi + Qs 194 817 kwh 701,3 194 817 kwh 701,3 GJ Potreba tepla na vykurovanie Qh=Qt-Qv-0,95(Qs+Qi) 628 162 kwh 2261,2 160 043 kwh 576,1 GJ Merná potreba tepla E1 28,64 kwh/m3 0,10 7,30 kwh/m3 0,03 GJ E2 144,80 kwh/m2 0,29 36,89 kwh/m2 0,08 GJ Alt. výpočet podľa vzťahu (58) E1 44,418063 kwh/m3 11,3166698 kwh/m3 Faktor tvaru budovy je 0,3500084 1/m 0,35000839 1/m E1N 26,55 kwh/m3 0,10 26,55 kwh/m3 0,10 GJ/m 3 E2N 74,3 kwh/m2 0,27 74,3 kwh/m2 0,27 GJ/m 2 Posúdenie E1 < E1N nevyhovuje vyhovuje objem E2 < E2N nevyhovuje vyhovuje plocha UK UK + TV UK UK + TV spotreba v GJ/rok 2261,2 2533,5 576 848 spotreba v kwh/rok 628 614 704 326 160 043 235 700 6.16.2 Tabuľka č. 48 Klasifikácia objektu Kategória budovy : budovy škôl Normalizované hodnotenie Nízka potreba energie pôvodné Globálny ukazovateľ budovy kwh/(m 2.rok) zaizolované Globálny ukazovateľ budovy kwh/(m 2.rok) Vysoká potreba energie 6.16.3 Tabuľka č. 49 Spotreba pre jednotlivé typy zdrojov Strana 71 (celkom 140)
pôvodné zaizolované spotreba v GJ/rok 2 261 3 886 576,1 848,5 spotreba v kwh/rok 628 614 1 080 253 160 158 235 870 zdroje tepla spotreba plyn v kwh 714 334 1 227 560 181 998 268 034 klasický kotol spotreba ZP v 29 332 50 405 8 256 12 158 spotreba plyn v kwh 638 187 1 096 704 162 597 239 461 kondenzačný kotol spotreba ZP v 26 205 45 032 7 376 10 862 spotreba dreva v kwh 898 020 1 543 219 228 797 336 957 klasický kotol spotreba dreva v 9 898 13 453 2 522 3 714 spotreba dreva v kwh 739 546 1 270 886 188 421 277 494 pyrolitický kotol spotreba dreva v 9 700 13 184 2 471 3 640 spotreba EE NT v kwh 628 614 1 080 253 160 158 235 870 spotreba EE NT v 68 742 93 374 17 629 25 901 priamovýhrevné elektrické telesá spotreba EE TČ v kwh 628 614 1 080 253 160 158 235 870 tepelné čerpadlo vzduch/voda spotreba EE TČ v 23 028 31 239 5 991 8 742 VF 3 spotreba peletky v kwh 739 546 1 270 886 188 421 277 494 pyrolitický kotol spotreba peletky v 24 725 33 607 6 299 9 277 6.16.4 Graf č. 14 Spotreba v kwh za rok V nasledovnej grafe je porovnanie spotreby v kwh, skutočnej spotreby za rok 2008, normalizovanej spotreby, zaizolované 15 cm + slnečný kolektor, zaizolované + slnečný kolektor a VZT s rekuperáciou. 90 000 80 000 70 000 60 000 Spotreba energie na UK kwh 50 000 40 000 30 000 20 000 10 000 6.17 ZDROJE TEPLA Ako zdroje tepla sú v škole: Základný zdroj tepla je vlastná plynová kotolňa, Slnečné kolektory na ohrev TV. 6.18 OPATRENIA NA ZNÍŽENIE SPOTREBY ENERGIÍ Pre zníženie spotreby energií navrhujeme nasledovné opatrenia: Beznákladové Nízkonákladové Vysokonákladové 6.19 BEZNÁKLADOVÉ Vo všeobecnej časti 6.20 NÍZKONÁKLADOVÉ Medzi nízkonákladové opatrenia doporučujem: Hydraulické vyregulovanie systému UK, Slnečné kolektory na ohrev TV, 0 '9 10 11 12 1 2 3 4 5 skutočná 9 500 38 002 57 003 76 479 83 604 68 878 66 503 42 752 9 500 normalizovaná 8 514 34 055 51 083 68 537 74 922 61 726 59 597 38 312 8 514 zaizolované 15 cm 2 168 8 670 13 006 17 449 19 075 15 715 15 173 9 754 2 168 zaizolované 15 cm, rekuperácia 278 1 111 1 667 2 237 2 445 2 014 1 945 1 250 278 Strana 72 (celkom 140)
Výmena kotlov za kondenzačné. 6.20.1 Hydraulické vyregulovanie systému UK a TV Veľmi dôležité je hydraulické vyregulovanie celého systému UK. Na ZŠ Pribinova sú už elektronicky regulované čerpadlá. 6.20.2 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na hydraulické vyregulovanie sú: 24 895 Minimálna úspora 12% je 3 520 /rok návratnosť je za 7,07 roka Minimálna úspora 30% je 8 799 /rok návratnosť je za 2,83 roka 6.20.3 Slnečné kolektory na ohrev TV Pre ohrev TV inštalovať na streche slnečné kolektory. Navrhovaná plocha je 40 m 2. To pokryje 67 až 70 % súčasnej spotreby tepla na ohrev TV. Obnovované školy by mali byť zaradené do kategórie B a to sa dosiahne pri ploche kolektorov 40 m 2. Navrhnutý je jeden nový bivalentný zásobník s objemom 1 000 l. TV sa v ňom bude ohrievať plynovým kotlom cez doskový výmenník. Cez vyhrievaciu plochu sa bude TV zohrievať slnečnými kolektormi. K bivalentnému zásobníku budú pridané súčasné zásobníky na TV. Náklady na slnečné kolektory s plochou 40 m 2 a s využitím dotácie od štátu sú 17 664. Návratnosť slnečných kolektorov pri dnešných cenách ZP je 3,8 roka a pri rastúcich cenách ZP klesne. 6.20.4 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na slnečné kolektory sú: 17 664 Ročná úspora je: 4 533 /rok Návratnosť je za: 3,8 roka 6.20.5 Výmena kotlov za kondenzačné Súčasné teplovodné kotle Viessmann s Pi = 340 kw vymeniť za kondenzačné napr. typ Vaillant ecoc- RAFT s výkonom od 12 do 200 kw. V priestore kotolne sa bude zabezpečovať aj ohrev TV. Táto sa bude zohrievať slnečnými kolektormi na streche o ploche 120 m 2. 6.20.6 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na kondenzačné kotle sú: 31 866 Ročná úspora je: 15 424 /rok Návratnosť je za: 2,06 roka 6.21 VYSOKONÁKLADOVÉ Medzi vysokonákladové opatrenia sú navrhnuté: Tepelné zaizolovanie obvodového plášťa, strechy a podlahy, Fotovoltaická elektráreň. 6.22 TEPELNÉ ZAIZOLOVANIE Doplnenie tepelnej izolácie na murované obvodové steny navrhovaná hrúbka je 15 cm EPS s λ = 0,032. Doplnenie tepelnej izolácie na streche 30 cm EPS. Doplnenie tepelnej izolácie na podlahu 10 cm EPS. 6.22.1 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na tepelnú izoláciu sú: 1 061 304 Ročná úspora je: 21 624 /rok Návratnosť je za: 48,56 roka Podrobné ekonomické údaje sú v grafe v prílohe. 6.23 FOTOVOLTAICKÁ ELEKTRÁREŇ (FVE) Zdrojom energie je zariadenie na premenu obnoviteľnej energie slnečného žiarenia na elektrickú energiu. Pre výkon 10 kwp treba 44 ks fotovoltaických panelov SST 200 230 /60P výkonom 230 Wp a s celkovým inštalovaným výkonom 10,12 kwp. 6.23.1 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na FVE sú: 27 000 Ročná výroba je: 4 649 /rok Návratnosť je za: 5,81 roka Podrobné ekonomické údaje sú v grafe v prílohe. 7. ZÁVER ZŠ PRIBINOVA Rozdiel prevádzky bytového domu a školy sa prejavuje na ekonomickej návratnosti vykonaných opatrení. Hlavne vysokonákladové opatrenia nemajú primeranú návratnosť a bude sa musieť investovanie rie- Strana 73 (celkom 140)
šiť hlavne cez granty EU (vypisuje napr. MV SR). Toto nás vedie k tom, aby počet škôl bol optimalizovaný na počet žiakov (zníženie ich celkového počtu) aby sa znížili energetické náklady na prevádzku, pričom najmenej efektívne objekty odstaviť, rekonštruovať a v budúcnosti používať ako školy prípadne prerobiť na iný účel prospešný čo najväčšiemu počtu občanov mesta napr. domovy dôchodcov a pod. Opatrenia na zníženie nákladov sú rozdelené na časť pasívnych opatrení tepelné zaizolovanie objektu a aktívne opatrenia vybudovanie vlastného zdroja tepla, slnečné kolektory, VZT s rekuperáciou, FVE. Výhodou odstavenia a rekonštrukcie školy je možnosť aj jej nového architektonického stvárnenia, kde napr. priestory átrií by sa dali uzavrieť a celoročne využívať pre príjemný pobyt detí. Rekonštrukciou by sa dala škola zmodernizovať na úroveň 21 storočia kde by žiaci a učitelia pracovali v príjemnejšom prostredí a za podstatne nižších energetických nákladov. MESTSKÝ ÚRAD N I T R A Strana 74 (celkom 140)
7.1 OBHLIADKA Obhliadka bola vykonaná postupne 23.3.2010, 1.4.2010 a 15.4.2010. Objekt MSU má najväčšie rozmery 64,4 x 81,59 x 18,5 m. Usporiadanie objektu je orientované vstupom na východ, západ a juh. MSU pozostáva z dvoch hlavných objektov, administratívna časť A a zasadacia časť z dvoma sálami B. Časť A má prízemie a 4 poschodia. Časť B ma suterén, kde sú sklady, technické miestnosti, výmenníková stanica a z jedného nadzemného poschodia. Objekt MSU má betónový skelet ktorý je obložený panelmi, rok výstavby 80 roky minulého storočia. Zdrojom tepla pre MSU je výmenníková stanica napojená na CZT. Ohrev teplej vody je zásobníkový vo VS. Rovná strecha je vhodná na umiestnenie slnečných kolektorov pre ohrev TV a fotovoltaických panelov na výrobu elektrickej energie. 7.2 OBECNE 7.2.1 Hodnotenie objektu Hodnotenie objektu t.j. aké náklady sú nutné na energetickú prevádzku objektu sú dané: Súčasnou spotrebou energií, Umiestnením objektu, Faktorom tvaru budovy, Orientáciou na svetové strany, Prevádzkou tepelného zdroja, Prípravou teplej vody. 7.3 SÚČASNÁ SPOTREBA ENERGIÍ V MSU sa používa na kúrenie (UK) a ohrev teplej vody (TV) dodávka tepla z CZT. TV je zohrievaná aj elektrickou energiou. Spotreba v m 3, Sk a je v nasledovných tabuľkách za rok 2008. Ako ďalší zdroj energie je používaná elektrická energie na svietenie, varenie, pohon 1f a 3f motorov rôznych spotrebičov. 7.3.1 Tabuľka č. 50 rok 2008 EE, ZP v Sk Energetické vstupy v roku 2008 vstupy palív a energií merná j množstvo GJ/m.j. GJ/rok Sk/rok ročné náklady cena nákup elektrickej energie MWh 51,877 3,6 187 344 099 Sk 6,63 Sk 1kWh nákup zemný plyn MWh 888,081 3,6 3 197 2 066 915 Sk 2,33 Sk 1kWh celkom vstupy 3 384 2 411 014 Sk 7.3.2 Tabuľka č. 51 rok 2008 EE, ZP v Energetické vstupy v roku 2008 ročné náklady cena vstupy palív a energií merná jedmnožstvo GJ/m.j. GJ/rok /rok nákup elektrickej energie MWh 51,877 3,6 187 11422 0,220 1kWh nákup CZT UK + TV MWh 888,081 3,6 3197 68609 0,077 1m3 celkom vstupy 3384 80031 7.3.3 Graf č. 15 spotreba energií za rok 2008 v technických jednotkách a v 7.4 UMIESTNENÍM OBJEKTU Vo všeobecnej časti 7.4.1 Obr. č. 71 Umiestnenie objektu Objekt je umiestnený v zastavanom území mesta Nitra, ulica Štefánikova 60. Strana 75 (celkom 140)
7.4.2 Obr. č. 72 Pohľad západný 7.4.3 Obr. č. 73 Pohľad severný 7.4.4 Obr. č. 74 Pohľad východný Strana 76 (celkom 140)
7.4.5 Obr. č. 75 Pohľad južný Obvodový plášť je z panelov. Strešná konštrukcia je z nosníkov. Nad nosníkmi je tepelná izolácia plynosilikátové dosky. 7.5 FAKTOR TVARU BUDOVY 7.5.1 Tabuľka č. 52 Vb 43 172,1 m 3 Ab 16 363,7 m 2 faktor tvaru budovy 0,37903 Toto číslo udáva, aké majú byť doporučené merné spotreby v kwh na m 2 a na m 3 daného objektu. Teda 76,02 kwh na 1m 2 za rok, alebo 27,17 kwh na 1m 3 za rok. 7.6 ORIENTÁCIA NA SVETOVÉ STRANY MSU je orientovaný hlavným vchodom na východ a západ. Na ostaných stranách sú vedľajšie služobné vchody 7.7 PREVÁDZKA TEPELNÉHO ZDROJA Prevádzkou tepelného zdroja sa dá zabezpečiť optimálna spotreba energie na vykurovanie a ohrev teplej vody pri dodržaní komfortu užívania objektu. Strana 77 (celkom 140)
7.8 TECHNICKÉ RIEŠENIE Technické riešenie objektu je posudzované len z hľadiska čo najnižších energetických nákladov počas prevádzky. Posudzované sú časti, ktoré najviac ovplyvňujú spotrebu: Obvodové múry, Strop, strecha, Podlaha, Okná, Dvere, Vykurovanie, Ohrev TV. 7.9 OBVODOVÉ MÚRY Výpočet tepelných strát je na súčasnú konštrukciu obvodových stien. 7.9.1 Obvodové steny Obvodové steny sú z panelov na hrúbku 400 mm. Odpor steny je R = 0,693. S R SI a R SE je R = 0,86. Požiadavka STN 73 0540 je R = 2. Nevyhovuje. 7.9.2 Tab. č. 53 Obvodová stena murovaná 7.9.3 Strop Strop je z nosníkov, tepelnej izolácie z plynosilikátových dosiek s celkovou hrúbkou 550 mm. Odpor stropu je R = 1,236. S R SI a R SE je R = 1,4. Požiadavka STN 73 0540 je R = 3,2. Nevyhovuje. 7.9.4 Tab. č. 54 Strop 7.9.5 Podlaha Podlaha je betón, betónový poter, nášľapná vrstva linoleum, keramika a kameň. Hrúbka 223 mm. Odpor podlahy je R = 0,186. S R SI a R SE je R = 0,35. Požiadavka STN 73 0540 je R = 1,5. Nevyhovuje. 7.9.6 Tab. č. 55 Podlaha, strop suterénu 7.10 OKNÁ Obvodová stena Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) Rj=d/λ [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Vnútorná omietka 0,002 0,900 0,002 2 Velkorozmerový porobetón panel 0,300 0,500 0,600 1 3 Keramický panel 0,100 1,100 0,091 R si + R + R se 4 Polystyrén EPS 15 cm 0,000 0,032 0,000 Σ 0,402 Σ 0,693 1,159 má byť 2,0 Strop Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) Rj=d/λ [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Porobetón 0,3 0,27 1,111 1 2 Nosník 0,25 2 0,125 R si + R + R se 3 Tepelná izolácia EPS 0 0,032 0,000 0,550 Σ 1,236 0,711 má byť 3,2 Podlaha Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) Rj=d/λ [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Linoleum 3 Hydroizolácia 0,0002 0,003 0,19 0,7 0,001 0,004 2 Betónový poter 4 Betón 0,08 0,15 1,05 1,43 0,076 0,105 1 R si + R + R se 5 Tepelná izolácia EPS 0 0,032 0,000 Σ 0,233 Σ 0,186 2,806 má byť 1,5 Strana 78 (celkom 140) Ui Ui Ui
Okná sú s koeficientom U = 1,6. Požiadavka STN 73 0540 je U = 1,7. Vyhovuje. 7.10.1 Obr. č. 76 Okno s koeficientom U = 1,6 7.10.2 Obr. č. 77 Okno detail dvojskla 7.11 DVERE Vstupné dvere na južnej strane kovové s U = 2,5. Vyhovujú súčasným požiadavkám. Požiadavka STN 73 0540 je U = 3,0. Vyhovuje. 7.11.1 Obr. č. 78 Vstupné dvere na južnej strane s U = 2,5 Strana 79 (celkom 140)
7.12 VYKUROVANIE Vykurovanie celého objektu MSÚ je z výmenníkovej stanice. Po zaizolovaní a pri doplnení MSÚ aj o vzduchotechniku s rekuperáciu s účinnosťou ȵ = 60% poklesne výkon pre UK = 256 kw, pre ohrev TV = 23 kw. Spolu je výkon 278 kw. 7.12.1 Obr. č. 79 VS Výmenníky UK 7.12.2 Obr. č. 80 Zásobníky TV, ohrev z CZT a EE 7.12.3 Obr. č. 81 Analógová MaR pre TV 7.12.4 Obr. č. 82 Ekvitermická regulácia Strana 80 (celkom 140)
7.12.5 Obr. č. 83 Cirkulačné čerpadlá TV 7.13 OHREV TEPLEJ VODY - TV Ohrev teplej vody je zabezpečovaný z CZT a elektrickou energiou v troch zásobníkoch po 1 600 l. Navrhovaný je ohrev TV cez obnoviteľný zdroj, slnečné kolektory o ploche 36 m 2. TV sa bude ohrievať v pôvodných zásobníkoch cez doskový výmenník. Zásobníky budú doplnené jedným bivalentným zásobníkom o objeme 500 l na rýchly ohrev TV. Ak slnko nesvieti alebo sa minie TV napr. v noci, dohreje TV teplo z CZT alebo EE. 7.14 TEPELNÉ STRATY 7.14.1 Tepelné straty a tepelné zisky Mestského úradu Nitra Ako je z nasledovného obrázku vidieť každý objekt a teda aj MSU má v určitom pomere tepelné straty a tepelné zisky. Tepelné straty MSU sú cca 88% a tepelné zisky sú cca 12%. Modernizáciou sa dá dosiahnuť zníženie tepelných strát a hlavne väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov. Pri objekte MSU je predpoklad na zníženia tepelných strát tepelným zaizolovaním zo 100% na 30%, teda zníženie o 70 %. Pri doplnení tepelnej izolácie a využitia VZT s rekuperáciou poklesnú tepelné straty zo 100% na 18% teda o 82 %. Zvýšenie tepelných ziskov vzrastie z 18% až na 21% hlavne využívaním obnoviteľných zdrojov ohrev TV slnečnými kolektormi. Ďalšie zvýšenie ziskov sa dá dosiahnuť napr. inštalovaním fotovoltaickej elektrárne (FVE) na streche MSÚ. 7.15 VÝPOČET TEPELNÝCH STRÁT Výpočet tepelných strát bol robený podľa STN 060210 pre porovnanie súčasného stavu a navrhnutých Strana 81 (celkom 140)
riešení. Hlavný výpočet tepelných strát a ziskov je podľa STN 73 0540 2 4. 7.15.1 Tepelné odpory Tepelné odpory jednotlivých pre súčasný a navrhovaný stav sú v nasledovnej tabuľke. 7.15.2 Tabuľka č. 56 Druh stavebnej konštrukcie Vonkajšia stena a šikmá strecha nad obytným Energetická agentúra Nitra 7.16 TEPELNÉ ODPORY NAVRHOVANÉ Tepelné odpory jednotlivých konštrukcií podľa STN 73 0540-2 sú uvedené v nasledovných tabuľkách a sú: 7.16.1 Tabuľka č. 57 Obvodová stena 7.16.2 Tab. č. 58 Strop Obnovované (rekonštruované) budovy maximálna hodnota Rn (m2*k/w) Nové budovy odporúčaná hodnota Posudzovaný dom (nový) súčasná hodnota Posudzovaný dom (nový) navrhovaná hodnota 2,0 3,0 0,69 nevyhovuje 5,4 vyhovuje Plochá a šikmá strecha? 45 3,2 4,9 1,24 nevyhovuje 10,6 vyhovuje Strop nad vonkajšim prostredím 3,1 4,8 Strop nad nevykurovaným prie 2,7 3,8 Podlaha vykurovaného priestoru na teréne: - v úrovni do 0,5m pod vonkajším terénom a 1,5 2,3 0,19 nevyhovuje 3,3 vyhovuje do vzdialenosti 2m od - ostatné prípady 1,0 1,5 Druh stavebnej konštrukcie Uok,n (W/m2*K) Okná v obovodovej stene, strešné okná a dvere do 2,0 1,7 1,60 vyhovuje 0,8 vyhovuje Dvere do ostatných priestorov: - bez následného zádver 4,3 3,0 2,50 vyhovuje 2,5 vyhovuje Obvodová stena zmenené Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) Odpor Vrstvy (Rj) [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Vnútorná omietka 0,002 0,9 0,002 2 Velkorozmerový porobetón panel 0,3 0,5 0,600 1 3 Keramický panel 0,1 1,1 0,091 R si + R + R se 4 Polystyrén EPS 15 cm 0,15 0,032 4,688 Σ 0,402 Σ 5,381 0,180 má byť 2,000 Strop Ui Č. Názov vrstvy Hrúbka (d) Súčiniteľ tepel Odpor VrstvUi 0 [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Porobetón 0,3 0,27 1,111 1 2 Nosník 0,25 2 0,125 R si + R + R se 3 Tepelná izolácia EPS 0,3 0,032 9,375 0 0,85 Σ 10,611 0,093 má byť 3,200 7.16.3 Tab. č. 59 Podlaha Podlaha Hrúbka (d) Súčiniteľ tepelnej Odpor Vrstvy (Rj) Ui Č. Názov vrstvy vodivosti (λ) Rj=d/λ [m] [W/(m*K)] [m2*k/w] [W/m2*K] 1 Linoleum 0,0002 0,19 0,001 2 Betónový poter 0,08 1,05 0,076 1 3 Hydroizolácia 0,003 0,7 0,004 R si + R + R 4 Betón 0,15 1,43 0,105 se 5 Tepelná izolácia EPS 0,1 0,032 3,125 Σ 0,3332 Σ 3,311 0,287 má byť 1,5 Strana 82 (celkom 140)
7.17 TABUĽKA TEPELNÝCH STRÁT V nasledovných tabuľkách je výpočet tepelných strát pre jednotlivé časti MSÚ: Obvodový múr, Strop, strecha, Podlaha. V jednotlivých tabuľkách sú dielčie výsledky pre súčasný stav, ktoré sú potom zhrnuté v tabuľkách pre porovnanie súčasného stavu a po zaizolovaní. Na záver sú tabuľky celkovej spotreby energie v kwh/1m 2 a zatriedenie objektu súčasného a pre porovnanie po zaizolovaní. 7.17.1 Tabuľka tepelných strát V nasledovnej tabuľke sú len tepelné straty objektu bez tepelných ziskov. Tabuľka je len pre porovnanie stavebných materiálov pre obvodové panel, strop, okná a dvere voči ďalšej pridanej tepelnej izolácii. 7.17.2 Tabuľka č. 60 plocha Pôvodné Pôvodn Pôvodné Pôvodné steny bez Pôvodné Pôvodné é + izol. + izol. + izol. stena okno dvere okien a strana plocha plocha plocha dverí koef koef t i C t e C Q z (W) Q z (%) Q z (W) Q z (%) S 1557,2 201,9 29,44 1325,9 1,16 0,18 21-11,9 50 628 9,2 7 859 7,5 J 1464,4 235,0 0 1229,4 1,16 0,18 21-11,9 46 945 8,6 7 289 7,0 V 1433,4 353,2 5,72 1074,4 1,16 0,18 21-11,9 41 026 7,5 6 370 6,1 Z 1744,3 298,1 15,36 1430,9 1,16 0,18 21-11,9 54 638 10,0 8 484 8,1 strecha 4020,9 4020,9 0,71 0,09 21-11,9 94 182 17,2 12 270 11,8 suterén, podlaha 4020,9 4020,9 2,82 0,29 21 5 181 274 33,1 18 479 17,7 okná 1088,1 1,60 0,80 21-11,9 57 280 10,5 37 232 35,7 dvere 50,52 5,20 1,50 21-11,9 21 607 3,9 6 233 6,0 547 580 100,0 104 216 100,0 UK UK + TV UK UK + TV spotreba v GJ/rok 2 956 3 252 563 619 spotreba v kwh/rok 821 861 904 047 156 417 172 059 7.17.3 Graf č. 16 Tepelné straty vo W a v % pôvodné V nasledovnom grafe sú vo W tepelné straty súčasného stavu. Tepelné straty len prestupom tepla bez tepelných mostov sú 547 kw. 7.17.4 Graf č. 17 Tepelné straty vo W a v % po zaizolovaní V nasledovnom grafe sú vo W tepelné straty po zaizolovaní obvodového plášťa EPS 0,15 m, doplnenie izolácie na strechu EPS 0,3 m a podlahu EPS 0,1 m. Tepelné straty len prestupom tepla bez tepelných mostov sú 104 kw. Strana 83 (celkom 140)
7.18 OHREV TEPLEJ VODY Súčasný ohrev teplej vody je zabezpečovaný z CZT a je počítaný pre 60 ľudí po 4,5 kwh denne cez týždeň. Za rok je predpokladaná spotreba 67 500 kwh/rok alebo 243 GJ/rok. Navrhnutý je kombinovaný ohrev teplej vody z CZT a z obnoviteľných zdrojov slnečné kolektory. Straty z rozvodov teplej vody cirkulácie, sú tepelným ziskom pre MSÚ. Účinnosť rozvodov teplej vody predpokladám 95%. 7.18.1 Tabuľka č. 61 Výsledok hodnotenia spotreby tepla na prípravu teplej vody Ohrev TV z CZT vzhľadom na veľkú úžitkovú plochu vyhovuje. Výsledky normalizovaného-prevádzkového hodnotenia CZT Potreba tepla na prípravu teplej vody kwh/m 2/ rok: Požiadavka vyhlášky 311/2009 z.z.. - Energetické kritérium: Spĺňa požiadavku (áno/nie) CZT +KOL 9,2 TV 3,0 TV 5 až 8 D 5 až 8 A nie áno 7.19 TABUĽKA TS STN 730540 Výpočet tepelných strát podľa STN 730540, je v nasledovnej tabuľke. Táto norma zohľadňuje tepelné straty a zisky objektu MSU. V tabuľke je výpočet pre pôvodný materiál. Pri tomto riešení objekt nevyhovuje pre obnovované stavby podľa normy STN 730540. 7.19.1 Tabuľka č. 62 pôvodné zaizolované obostavaný objem budovy Vb 43172,06 m3 43172,06 m3 merná plocha budovy Ab 16363,72 m2 16363,72 m2 využívaná plocha budovy 7358,99 m2 7358,99 m2 Vplyv tep. mostov 0,1 0,05 HTM = 0,1 x Σai 1636,3717 W/K 818,18585 W/K Určenie mernej tepelnej straty HT 21542,56 W/K 4940,76 W/K Priem. Súč. prechodu tepla Um 1,512705197 W/m2 x K 0,346937038 W/m2 x K Merná tepelná strata vetraním HV 5698,711379 W/K 0 W/K Merná tepelná strata budovy H 27241,27 W/K ##### 10639,47 W/K 350,04 kw Pasívny solárny zisk Qs 85 470 kwh 307,7 85 470 kwh 307,7 GJ Vnútorný tepelný zisk Qi 220 770 kwh 794,7 220 770 kwh 794,7 GJ Celkové vnútorné zisky Qi + Qs 306 239 kwh 1102,4 306 239 kwh 1102,4 GJ Potreba tepla na vykurovanie Qh=Qt-Qv-0,95(Qs+Qi) 1 254 294 kwh 4515,1 375 578 kwh 1352,0 GJ Merná potreba tepla E1 29,05 kwh/m3 0,10 8,70 kwh/m3 0,03 GJ E2 170,44 kwh/m2 0,28 51,04 kwh/m2 0,08 GJ Alt. výpočet podľa vzťahu (58) E1 45,06554366 kwh/m3 13,49401557 kwh/m3 Faktor tvaru budovy je 0,379034926 1/m 0,379034926 1/m E1N 27,17 kwh/m3 0,10 27,17 kwh/m3 0,10 GJ/m 3 E2N 76,02 kwh/m2 0,27 76,02 kwh/m2 0,27 GJ/m 2 Posúdenie E1 < E1N nevyhovuje vyhovuje objem E2 < E2N nevyhovuje vyhovuje plocha UK UK + TV UK UK + TV spotreba v GJ/rok 4 515 4 760 1 352 1 597 spotreba v kwh/rok 1 255 197 1 323 403 375 578 443 735 7.19.2 Tabuľka č. 63 Klasifikácia objektu Strana 84 (celkom 140)
Kategória budovy : administratívne budovy Normalizované hodnotenie Nízka potreba energie Globálny ukazovateľ budovy kwh/(m 2.rok) Energetická agentúra Nitra Globálny ukazovateľ budovy kwh/(m 2.rok) Vysoká potreba energie 7.19.3 Tabuľka č. 64 Spotreba pre jednotlivé typy zdrojov pôvodné zaizolované spotreba v GJ/rok 4515,1 5005,8 1352,0 1597,3 spotreba v kwh/rok 1 255 197 1 391 609 375 849 444 055 zdroje tepla spotreba plyn v kwh 1 426 360 1 581 374 427 101 504 608 klasický kotol spotreba ZP v 58 568 64 933 19 374 22 889 spotreba plyn v kwh 1 274 312 1 412 801 381 572 450 817 kondenzačný kotol spotreba ZP v 52 325 58 011 17 308 20 449 spotreba dreva v kwh 1 793 138 1 988 013 536 927 634 364 klasický kotol spotreba dreva v 19 764 20 838 5 918 6 992 spotreba dreva v kwh 1 476 702 1 637 187 442 175 522 417 pyrolitický kotol spotreba dreva v 19 368 20 421 5 800 6 852 spotreba EE NT v kwh 1 255 197 1 391 609 375 849 444 055 priamovýhrevné elektrické spotreba EE NT v 137 090 144 530 41 140 48 610 telesá spotreba EE TČ v kwh 1 255 197 1 391 609 375 849 444 055 tepelné čerpadlo spotreba EE TČ v 45 811 48 291 13 828 16 306 vzduch/voda VF 3 spotreba peletky v kwh 1 476 702 1 637 187 442 175 522 417 pyrolitický kotol spotreba peletky v 49 370 52 053 14 783 17 466 7.19.4 Graf č. 18 Spotreba v kwh za rok V nasledovnej grafe je porovnanie spotreby v kwh, skutočnej spotreby za rok 2008, normalizovanej spotreby, zaizolované 15 cm + slnečný kolektor, zaizolované + slnečný kolektor a VZT s rekuperáciou. 250 000 Spotreba energie na UK a TV 200 000 150 000 kwh 100 000 50 000 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 skutočná 13132 16415 65661 98491 132143144454119010114907 73868 16415 13132 13132 normalizovaná 21174 26468 105872158808213068232919191893185276119106 26468 21174 21174 zaizolované 15 cm 7100 8875 35499 53248 71441 78097 64342 62123 39936 8875 7100 7100 zaizolované 15cm, rekuperácia 3571 4464 17854 26782 35932 39280 32361 31245 20086 4464 3571 3571 Strana 85 (celkom 140)
7.20 ZDROJE TEPLA Ako zdroje tepla v MSÚ sú : Základný zdroj tepla je VS napojená na CZT, Slnečné kolektory na ohrev TV. 7.21 OPATRENIA NA ZNÍŽENIE SPOTREBY ENERGIÍ Pre zníženie spotreby energií navrhujeme nasledovné opatrenia: Beznákladové Nízkonákladové Vysokonákladové 7.22 BEZNÁKLADOVÉ Podrobnejšie vo všeobecnej časti Energetická agentúra Nitra 7.23 NÍZKONÁKLADOVÉ Medzi nízkonákladové opatrenia doporučujem: Hydraulické vyregulovanie systému UK, Slnečné kolektory na ohrev TV, Výmena MaR, nový riadiaci systém. 7.23.1 Hydraulické vyregulovanie systému UK a TV Veľmi dôležité je hydraulické vyregulovanie celého systému UK. Dobre naprojektované, prevádzkované a servisované hydraulické vyregulovanie vytvára technické predpoklady na zníženie spotreby o 12% až o 30%. Po hydraulickom vyregulovaní je možné použiť termostatické hlavice ktoré podľa potreby na oslnených stranách alebo pri zvýšení tepelných ziskov v priestore privierajú prietok vody a regulujú tak kúrenie na nastavenú hodnotu. 7.23.2 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na hydraulické vyregulovanie sú: 33 194 Minimálna úspora 12% je 7 028 /rok návratnosť je za 4,72 roka Minimálna úspora 30% je 17 570 /rok návratnosť je za 1,89 roka 7.23.3 Slnečné kolektory na ohrev TV Pre ohrev TV inštalovať na streche slnečné kolektory. Navrhovaná plocha je 36 m 2. To pokryje 67 až 70 % súčasnej spotreby tepla na ohrev TV. Obnovované administratívne budovy by mali byť zaradené do kategórie B a to sa dosiahne pri ploche kolektorov 36 m 2. Navrhnutý je jeden nový bivalentný zásobník s objemom 500 l. TV sa v ňom bude ohrievať z CZT cez doskový výmenník. Cez vyhrievaciu plochu sa bude TV zohrievať slnečnými kolektormi. K bivalentnému zásobníku budú pridané súčasné zásobníky na TV. Náklady na slnečné kolektory s plochou 36 m 2 a s využitím dotácie od štátu sú 15 898. Návratnosť slnečných kolektorov pri dnešných cenách ZP je 4,3 roka a pri rastúcich cenách ZP klesne. 7.23.4 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na slnečné kolektory sú: 15 898 Ročná úspora je: 3 685 /rok Návratnosť je za: 4,3 roka 7.23.5 Výmena MaR, nový riadiaci systém Náklady na nový RS sú: 3 200 Minimálna úspora 5,9% je 3 456 /rok návratnosť je za 0,92 roka Minimálna úspora 8,2% je 4 803 /rok návratnosť je za 0,66 roka 7.24 VYSOKONÁKLADOVÉ Medzi vysokonákladové opatrenia sú navrhnuté: Tepelné zaizolovanie obvodového plášťa, strechy a podlahy, Fotovoltaická elektráreň. 7.25 TEPELNÉ ZAIZOLOVANIE Doplnenie tepelnej izolácie na obvodové steny, navrhovaná hrúbka je 15 cm EPS s λ = 0,032. Doplnenie tepelnej izolácie na streche 30 cm EPS. Doplnenie tepelnej izolácie na podlahu 10 cm EPS. Pri nákladoch na tepelnú izoláciu je návratnosť pri súčasných cenách plynu 68,1 roka. Pri rastúcich cenách plynu sa návratnosť skracuje. Podrobnejšie ekonomické údaje sú v tabuľke v prílohe. 7.25.1 Náklady, úspora a návratnosť Strana 86 (celkom 140)
Náklady na tepelnú izoláciu sú: 3 972 109 Ročná úspora je: 58 331 /rok Návratnosť je z : 68,1 roka Podrobné ekonomické údaje sú v grafe v prílohe. Energetická agentúra Nitra 7.26 FOTOVOLTAICKÁ ELEKTRÁREŇ (FVE) Zdrojom energie je zariadenie na premenu obnoviteľnej energie slnečného žiarenia na elektrickú energiu. Pre výkon 10 kwp treba 44 ks fotovoltaických panelov SST 200 230 /60P výkonom 230 Wp a s celkovým inštalovaným výkonom 10,12 kwp. 7.26.1 Náklady, úspora a návratnosť Náklady na FVE sú: 27 000 Ročná výroba je: 4 649 /rok Návratnosť je za: 5,81 roka 8. ZÁVER PRE MSU Rozdiel prevádzky bytového domu, školy a administratívnej budovy sa prejavuje na ekonomickej návratnosti vykonaných opatrení. Hlavne vysokonákladové opatrenia nemajú primeranú návratnosť a bude sa musieť investovanie riešiť hlavne cez granty EU. Objekt MSU je komplikovane architektonicky navrhovaný, dôraz sa kládol na drahé materiáli už menej na ich tepelnotechnické vlastnosti. Nasadením riadiaceho systému ktorý bude optimálne riadiť oddelene časť A a časť B je predpoklad podstatného zníženia nákladov na energie. Ekvitermickou reguláciou sa podstatne znížia náklady na vykurovanie a hlavne zavedenie útlmov vykurovania po skončení úradných hodín cez týždeň a cez soboty, nedele a sviatky. Najproblematickejšie je tepelné zaizolovanie objektu ktoré by sa asi najvhodnejšie riešilo predsadením novej tepelno izolačnej fasády (ak statika dovolí ďalšie zaťaženie). Podstatne by budove prispelo zvýšenie multifunkčnosti objektu (nadstavba budovy A aj B kde by boli napr. ubytovacie časti s celodenným využitím. Podrobné ekonomické údaje sú v grafe v prílohe. 9. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE Aby boli opatrenia ktoré navrhujem zrozumiteľnejšie, predkladáme jednoduchý prehľad súčasného stavu techniky v jednotlivých oblastiach ako aj opatrení EU, ktoré ovlpyvnujú spotrebu energií. Ide o: Umelé osvetlenie úspora elektrickej energie, Čerpadlá pre kúrenie a cirkuláciu TV úspora tepelnej aj elektrickej energie, Tepelné izolácie - úspora tepelnej energie, posudzuje sa vo všetkých objektoch, Vzduchotechnika s rekuperáciou úspora tepelnej energie, vhodné pre všetky typy objektov. 9.1 UMELÉ OSVETLENIE V tejto časti je všeobecný popis umelého osvetlenia, ktoré aj keď inštalovaným výkonom Pi nebýva najväčší spotrebič, ale vysokým koeficientu súčasnosti beta β = 0,7 až 0,8 a dlhou dobou využitia sa podstatne podieľa na spotrebe elektrickej energie. Stručný prehľad časti svetelných zdrojov, ktoré sa najčastejšie používajú: 9.1.1 Klasické žiarovky Stále sú ešte rozšírené hlavne kvôli nízkej cene samotnej žiarovky, ktoré majú účinnosť 5-8 %, malý svetelný výkon 6 12 lm/w. Dobré podanie farieb. Krátku životnosť cca 1 000 hodín. Nevadia jej časté štarty. Neperspektívne zdroje nepoužívať! náhrada kompaktné žiarivky. 9.1.2 Obr.č. 100 Klasické žiarovky s päticou E27 a E14 Strana 87 (celkom 140)
9.1.3 Halogénové žiarovky Nahrádzajú žiarovky, oproti ktorým majú vyššiu účinnosť 8 %, malý svetelný výkon 35 lm/w. Dobré podanie farieb. Životnosť cca 5 000 hodín. Vhodné na slávnostné osvetlenie, ako svetlomety, oslňujú. Neperspektívne zdroje nepoužívať! náhrada kompaktné žiarivky. 9.1.4 Obr.č. 101 Halogénové žiarovky päticové a lineárne 9.1.5 Žiarivky Žiarivky poznáme ako lineárne trubice (ľudovo nesprávne nazývané neóny) a ako kompaktné s päticou E27, E14 z rôznymi tvarmi (nesprávne nazývané úsporné žiarovky). Sú to najúčinnejšie svetelné zdroje, ktoré majú účinnosť 25 %, svetelný výkon 70 100 lm/w výkonu. Neoslňujú. Dobré podanie farieb. Životnosť cca 18 000 až 45 000 hodín. U najmodernejších sa dá plynulo regulovať úroveň osvetlenia. Perspektívne moderné zdroje prednostne používať! 9.1.6 Obr. č. 102 Kompaktné žiarivky s päticou E27 a E14 s výkonom až 400W 9.1.7 LED svietidlá Je to najperspektívnejšia skupina svietidiel, ktoré majú účinnosť 95%. Svetelný výkon 80 lm/w a stále sa zvyšuje. Životnosť 75 000 hodín a viac. Široké možnosti využitia od klasického osvetlenia s automatickým prispôsobovaním úrovne osvetlenia, rôzne režimy scén osvetlenia (z rôznou úrovňou osvetlenia a farieb a pre rôzne účely). Masívnejšiemu rozšíreniu zatiaľ bráni vyššia cena, ktorá sa stále znižuje. Najperspektívnejšie svetelné zdroje, v budúcnosti požívať hlavne takéto! 9.1.8 Obr. č. 103 LED svietidlá zapojenie, s päticou E27, stropné 9.1.9 Ovládanie osvetlenia V súčasnosti sa ovládanie osvetlenia automatizuje, kde sa prechádza od stavu zapnuté/vypnuté k plynulému regulovaniu úrovne osvetlenia. Taktiež sa navrhujú rôzne zóny, kde sa postupne zvyšuje prip. znižuje úroveň osvetlenia. Príklad je dlhá chodba, ktorá je osvetlená po celej dĺžke rovnako. V noci to vyhovuje. Ak začne vychádzať slnko je na osvetlenom konci dostatok svetla tu už nemusí byť umelé osvetlenie, ale hlbšie v budove je ešte aj v priebehu dňa potrebné svietiť. Podobne je to aj s miestnosťami napr. učebne, kde sa v priebehu dňa hlavne v zimných mesiacoch mení úroveň osvetlenia na strane pri okne a na strane najďalej vzdialenej od okna. Z tohto dôvodu je lepšie rozdeliť svetelné okruhy, aby sa postupne a plynule zvyšovala úrovne osvetlenia. Hlavný cieľ je ale ušetriť elektrickú Strana 88 (celkom 140)
energiu a predlžiť životnosť svetelných zdrojov. 9.1.10 Obr. č. 104 Plynulá regulácia osvetlenia a riadenie Energetická agentúra Nitra 9.1.11 Obehové čerpadlá Obehové čerpadlá, ktoré podobne ako osvetlenie s inštalovaným výkonom Pi nebývajú najväčší spotrebič, ale vysokým koeficientom súčasnosti beta β = 0,55 0,7 a dlhou dobou využitia 216 až 240 dní (prípadne celý rok ak ich zabudne obsluha vypnúť) do roka sa podstatne podieľajú na spotrebe elektrickej energie. Súčasné obehové čerpadlá používané v kotolniach takéhoto výkonu majú inštalovaný výkon cca 60 až 120W moderné 5 až 40W pri tom istom hydraulickom výkone. Pre porovnanie je na nasledovných obrázkoch moderné elektronicky regulované čerpadlo ALPHA2 s permanentnými magnetmi. Toto čerpadlo môže pracovať v rôznych režimoch (konštantné otáčky I, II, III, konštantný tlak, a prispôsobovanie sa danej sústave), kde je jeho spotreba od 7 do 45W, alebo v režime Auto Adapt, kde sa prispôsobuje niektorému parametru v systéme UK napr. tlaku a jeho spotreba je napr. 5W. 9.1.12 Obr. č. 105 Čerpadlo Grundfos v ručnom režime III spotreba 45W Prispôsobovanie je nutné, keď sa urobí hydraulické vyregulovanie v systéme UK a následne sa osadia radiátory termostatickými hlavicami. Obehové čerpadlo musí reagovať napr. pri oslnení miestnosti na privieranie termostatických hlavíc, teda aj zníženie prietoku (inak by narastal dynamický tlak v systéme UK). Tento aby dobre fungoval pre hydraulicky vyregulovaný systém, musí byť len v určitom rozsahu tlakov napr. od 15 do 20 kpa. Výsledkom je úspora na kúrení v rozsahu 10 až 30% a samozrejme úspora na elektrickej energii pre pohon čerpadla. Obvyklá návratnosť býva do 2 rokov pri súčasných cenách elektrickej energie. 9.1.13 Obr. č. 106 Čerpadlo Grundfos v ručnom režime I spotreba 7W Na nasledovnom obrázku je čerpadlo v ručnom režime I s konštantnými otáčkami so spotrebou 7W a následne v AUTO Adapt režime, kde sa prispôsobuje tlaku v systéme a má spotrebu 5W. Strana 89 (celkom 140)
9.2 TEPELNO TECHNICKÉ VLASTNOSTI OBJEKTOV V dnešnej dobe dochádzajú zásoby fosílnych palív (uhlie, zemný plyn, ropa). Výsledkom nadmernej spotreby palív ako činnosti ľudí je otepľovanie klímy, ktoré vedie k extrémnym výkyvom počasia. Aby sa čiastočne obmedzili tieto vplyvy, Európska únia prijala opatrenia pre zníženie spotreby energií pre stavebné objekty (rodinné domy, byty, administratívne budovy, školy, hotely, reštaurácie, športové haly, obchody). Na Slovensku bol vydaný zákon o Energetickej hospodárnosti budov č. 555/2005 Z.z. a následne vyhl. 311/2009 Z.z. ktorou sa zákon vykonáva. Cieľom zákona 555/2005 Z.z. je posúdenie súčasného stavu objektov, určenie minimálnych technických parametrov pre súčasné a novo navrhované objekty s cieľom zníženia energetickej spotreby. Zo zákona vyplýva povinná certifikácia a zatriedenie objektov. Toto zameranie na objekty je z dôvodu 40% spotreby všetkých energií na vykurovanie a ohrev TV. Zlepšenie tepelnotechnických vlastností a optimalizovanie spotreby energií by malo viesť k celkovému zníženiu spotreby energií a emisií. Pre názornosť by sme chceli stavebné objekty prirovnať k autám. Bežne majú stavebné objekty 30 až viac ako 100 rokov. Nikto by asi nechcel jazdiť autom ktoré má 50 rokov, ide 60 km/h a má spotrebu 30 l benzínu na 100 km. A takéto objekty sa vykurujú. Dôležitá veličina podľa STN 73 0540 je tepelný odpor R. Ten je u súčasných objektov pre obvodové murivo pálená tehla zhruba R = 0,5. Norma STN 73 0540 požaduje pre rekonštruované R = 2 a pre nové R = 3. Čiže 4 až 6 krát lepšie. Úsporné objekty začínajú s odporom R = 6, tzv. nízkoenergetické a pasívne objekty R = 10 t.j. 12 až 20 krát lepšie vlastnosti ako súčasné objekty. Preto ak chceme podstatne znížiť spotrebu tepelnej energie na vykurovanie je nutné podstatne zlepšiť tepelnotechnické vlastnosti budov. Tieto sa dajú dosiahnuť u súčasných objektov prídavnými tepelnými izoláciami na steny, stropy, podlahy a riadenou vzduchotechnikou s rekuperáciou. Dôležitá je aj výmena okien a dverí za kvalitné. V minulosti sa dávali okná ktorých koeficient bol U = 2,9 až 4 (pre jedno sklo). Dnes sa doporučuje minimálne U = 1,1 až po U = 0,6. Čiže 3 až 5 krát lepšie. Nové objekty využívajú technologické postupy 21. Storočia, ktoré okrem dobrých tepelnotechnických vlastností zabezpečujú maximálnu sebestačnosť objektov z hľadiska spotreby energií. Plénum Európskeho parlamentu schválilo 23. apríla 2009 prepracované znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov z roku 2002. Po 31. Decembri 2018 všetky budovy budú musieť vyrobiť toľko energie, kolko sami spotrebujú. Toto opatrenie platí aj pre stavbu a obnovu rodinných domov. Pre názornosť sú uvedené typické izolačné materiály: Minerálna vlna, MW Polystyrén, EPS Vákuová izolácia, VIP. 9.2.1 Minerálna vlna Dodáva sa pod rôznymi obchodnými názvami (Nobasil, Orsil, Knauf...). Hodnoty lambda λ sa pohybujú od λ = 0,04 pre doskové až po λ = 0,033 pre kašírovanú minerálnu vlnu. 9.2.2 Obr. č. 107 Minerálna vlna 9.2.3 Polystyrén Podobne ako minerálna vlna sa dodáva pod rôznymi obchodnými názvami (Baumit, Orsil, Knauf, Styrodur..). Hodnoty λ sa pohybujú od λ = 0,036 až po λ = 0,032. 9.2.4 Obr. č. 108 Polystyrén Strana 90 (celkom 140)
9.2.5 Obr. č. 110 Extrapor s λ = 0,032 W/m K 9.2.6 Vákuová izolácia Vo svete sa už 30 rokov vyvíja a vyrába vákuová izolácia. Hodnoty λ sa pohybujú od λ = 0,003 až po λ = 0,009. Priemerná hodnota λ = 0,004 teda je o jeden rád lepšia ako tepelná izolácia z polystyrénu. Na nasledovnom obrázku je vidieť porovnanie s polystyrénom, kde na hrúbku 200 mm polystyrénu postačuje 20 mm vákuovej izolácie. 9.2.7 Obr. č. 112 porovnanie polystyrén a vákuová izolácia Na ďalšom obrázku je porovnanie λ minerálnej vlny a vákuovej izolácie skrátene VIP 9.2.8 Obr. č. 113 Porovnanie λ minerálnej vlny a VIP Pre stavebníkov sú pripravené aj rôzne polotovary, kde VIP je už zakomponovaná v tehloblokoch pre obvodové murivo. Ako vidieť na snímku je U = 0,1 (U je prevrátená hodnota R) teda s R = 10. Strana 91 (celkom 140)
9.2.9 Obr. č. 114 Tehloblok hrúbky 27 cm s R = 10 Energetická agentúra Nitra 9.2.10 Obr. č. 115 Sendvičová stena s VIP VIP sa využíva aj na realizáciu okien ktoré dosahujú U = 0,32. Teda voči oknám s U = 2,9 sú 9 x lepšie a voči oknám s U = 1,1 3,4 x lepšie. Príklad takéhoto okna je na nasledovnom obrázku. 9.2.11 Obr. č. 116 Okno s vákuovou izoláciou a s U =0,32 9.3 RIADENÁ VZDUCHOTECHNIKA (VZT) S REKUPERÁCIOU Na krytie tepelných strát (TS) objektu a ohrev TV je potrebná energia. Zníženie spotreby sa dá ovplyvniť nasledovne: Spotreba tepla unikajúca cez obvodový plášť budovy, dá sa znížiť doplnením tepelnou izoláciou, Spotreba tepla na vetranie, dá sa znížiť kvalitnými oknami, dverami a VZT s rekuperáciou, Spotreba tepla na ohrev TV, dá sa znížiť až o 60 70 % napr. ohrevom slnečnými kolektormi, Podiel spätného získavania tepla (vzduchotechnika). U kvalitne tepelne zaizolovaných objektoch, teda takých, ktoré majú odpor obvodových stien s R 6 až R = 10 klesá podiel tepelnej energie unikajúcej vetraním a prestupom tepla cez obvodový plášť. Ďalšie zníženie sa dá dosiahnuť pri riadenej vzduchotechnike spätným získavaním tepla zo vzduchu ktorým vetráme objekt. Toto sa volá rekuperácia a dá sa takto spätne získať 60 až 95 % tepelnej energie. Podstatné zníženie nárokov na tepelnú energiu sa dá získať prívodom vzduchu cez zemný kolektor, kde sa Strana 92 (celkom 140)
cez zimu vzduch predhreje. Cez leto sa zase privádzaný vzduch ochladí. Podrobne na nasledovných obrázkoch. 9.3.1 Obr. č. 117 Spotreba energie v kwh/ 1m2/rok podľa R objektu 9.3.2 Obr. č. 118 Rekuperačná jednotka princíp Odchádzajúcemu použitému vzduchu odoberieme tepelnú energiu na zohriatie čerstvého ale chladného vzduchu. Toto sa deje vo výmenníku tepla s účinnosťou ȵ = 60 až 95 %. 9.3.3 Obr. č. 119 VZT s rekuperáciou a pred ohrevom vzduchu Na nasledovnom obrázku je VZT s rekuperáciou a pred ohrevom vzduchu cez zimu. 9.3.4 Obr. č. 120 VZT s rekuperáciou a pred chladením vzduchu VZT cez leto, keď sa vzduch zo zemného výmenníka priamo privádza do interiéru. Strana 93 (celkom 140)
9.3.5 Obr. č. 121 Rekuperačná jednotka pre jednu miestnosť V stávajúcich objektoch je možné doplniť VZT s rekuperáciou aj pre jednu miestnosť napr. pre kuchyňu, kanceláriu, učebňu kde nahradí súčasný digestor alebo ventilátor pričom prinesie úsporu energie. 9.3.6 Obr. č. 122 Rekuperačná jednotka pre jednu miestnosť od iného výrobcu Veľmi jednoduchá a lacná jednotka ENEX stojí cca 100 ale má nízku účinnosť len ȵ = 60%.. 10. OSTATNÉ OBJEKTY 10.1 U OSTATNÝCH OBJEKTOV BUDE PRE JEDNOTLIVÉ OBJEKTY VYKONANÉ: Odhad tepelných strát (TS) objektu v súčasnom stave, Návrh opatrení na zníženie tepelných strát a energetickej náročnosti, Odhad tepelných strát a potreby energií po tepelnom zaizolovaní a ostatných technických opatreniach, Odhad nákladov na jednotlivé technické opatrenia a výpočet ich návratnosti. 10.1.1 Zoradenie objektov 10 najhorších v celkovej spotrebe energií Strana 94 (celkom 140)
Objekt a ulica Plocha Plyn Plyn Plyn CZT CZT EE EE Energie celkom 2008 2008 2008 2008 2008 2008 2008 spolu m2 m3 kwh GJ kwh/r GJ kwh/r GJ GJ 93 Zimný štadion 10 450 98 818 943 910 3 398 0 1 442 190 5 191 8 589 91 Mestský kúpeľ 3 100 136 157 1 300 572 4 682 0 218 844 788 5 469 68 ZŠ Benkova 6 910 9 000 85 968 309 796 112 2 866 40 700 147 3 322 105 Mestská hala - Klokočina 8 500 61 200 584 582 2 104 0 306 890 1 105 3 209 1 Budova MsÚ 7 041 0 0 820 761 2 955 51 877 187 3 141 23 Tržnica - Rinox 3 220 64 703 618 043 2 225 0 207 841 748 2 973 38 Poliklinika Chrenová 6 107 0 0 620 751 2 235 163 740 589 2 824 40 Poliklinika Klokočina 5 953 0 0 600 112 2 160 176 020 634 2 794 73 ZŠ Fatranská 9 122 3 057 29 200 105 675 270 2 431 46 750 168 2 704 26 Hotel OLIMPIA 5 825 61 312 585 652 2 108 0 145 633 524 2 632 10.1.2 Zoradenie objektov 10 najhorších v spotrebe elektrickej energie Objekt a ulica Plocha Plyn Plyn Plyn CZT CZT EE celkom 2008 2008 2008 2008 2008 2008 m2 m3 kwh GJ kwh/r GJ kwh/r 1 Zimný štadion 10 450 98 818 943 910 3 398 0 1 442 190 2 Mestská hala - Klokočina 8 500 61 200 584 582 2 104 0 306 890 3 Mestský kúpeľ 3 100 136 157 1 300 572 4 682 0 218 844 4 Tržnica - Rinox 3 220 64 703 618 043 2 225 0 207 841 6 Letné kúpalisko 0 0 0 182 742 7 Poliklinika Klokočina 5 953 0 0 600 112 2 160 176 020 8 Poliklinika Chrenová 6 107 0 0 620 751 2 235 163 740 10.1.3 Zoradenie objektov 10 najhorších v spotrebe zemného plynu Objekt a ulica Plocha Plyn celkom 2008 m2 m3 91 Mestský kúpeľ 3 100 136 157 93 Zimný štadion 10 450 98 818 23 Tržnica - Rinox 3 220 64 703 75 ZŠ Krčméryho 9 060 62 595 26 Hotel OLIMPIA 5 825 61 312 105 Mestská hala - Klokočina 8 500 61 200 94 Futbalový štadion 51 466 74 ZŠ Kniežaťa Pribinu 3 898 49 602 21 Hlboká 9 2 557 44 674 70 ZŠ a MŠ Novozámocká 3 687 44 302 10.1.4 Zoradenie objektov 10 najhorších v spotrebe energie z CZT Objekt a ulica Plocha Plyn Plyn Plyn CZT CZT celkom 2008 2008 2008 2008 2008 m2 m3 kwh GJ kwh/r GJ 1 Budova MsÚ 7 041 0 0 820 761 2 955 68 ZŠ Benkova 6 910 9 000 85 968 309 796 112 2 866 73 ZŠ Fatranská 9 122 3 057 29 200 105 675 270 2 431 67 ZŠ a MŠ Beethovenova 9 518 0 0 645 278 2 323 38 Poliklinika Chrenová 6 107 0 0 620 751 2 235 79 ZŠ Topoľová 6 410 1 484 14 175 51 605 111 2 178 40 Poliklinika Klokočina 5 953 0 0 600 112 2 160 76 ZŠ Na Hôrke 9 200 0 0 593 100 2 135 37 Gymnázium Golianova 7 002 0 0 539 766 1 943 78 ZŠ Škultétyho 9 118 0 0 452 222 1 628 10.1.5 Zoradenie objektov 10 najhorších v spotrebe kwh/m 2 Strana 95 (celkom 140)
Objekt a ulica Plocha kwh/m2 celkom 20 Jánskeho 7 64 585 91 Mestský kúpeľ 3 100 490 128 Dom smútku + cintorín CM 144 360 23 Tržnica - Rinox 3 220 256 2 Budova Mestská polícia 1 082 256 93 Zimný štadion 10 450 228 21 Hlboká 9 2 557 190 22 Tržnica - OC 1 256 183 13 Dom Matice 932 156 88 Chotárna 35, Klub dôch. 133 155 10.1.6 Zoradenie objektov 10 najhorších v nákladoch Objekt a ulica Plocha Náklady celkom ZP, CZT, TV,EE celkom m2 38 Poliklinika Chrenová 6 107 747 292 40 Poliklinika Klokočina 5 953 724 750 37 Gymnázium Golianova 7 002 629 275 93 Zimný štadion 10 450 364 698 29 Centrum LIPA 2 020 227 189 39 Poliklinika Párovce 1 978 221 047 32 Jurkovičova - SANDOKAN 2 626 219 211 35 Levická 40 2 907 213 912 84 CVČ na Hôrke 1 751 190 249 67 ZŠ a MŠ Beethovenova 9 518 189 079 10.1.7 Predpokladaná úspora V nasledovnej tabuľke je výňatok z celkovej tabuľky, kde sú objekty zoradené podľa zatriedenia vyhl. 311/2009 a je vypočítaná úspora ak objekty budú minimálne v triede B. Objekt a ulica Plocha kwh/m 2 kwh kwh kwh celkom min úspora max úspora spotreba min max má byť kwh/m 2 /rok má byť kwh/m 2 /rok zatriedenie súčasná spotreba spotreba 1 20 Jánskeho 7 64 585 59 3 776 115 7 360 AB 37 422 33 646 30 062 2 91 Mestský kúpeľ 3 100 490 49 151 900 95 294 500 šport 1 519 416 1 367 516 1 224 916 3 128 Dom smútku + cintorín CM 144 360 59 8 496 115 16 560 AB 51 805 43 309 35 245 4 23 Tržnica - Rinox 3 220 256 82 264 040 161 518 420 obchod 825 884 561 844 307 464 5 2 Budova Mestská polícia 1 082 256 59 63 838 115 124 430 AB 277 164 213 326 152 734 6 93 Zimný štadion 10 450 228 49 512 050 95 992 750 šport 2 386 100 1 874 050 1 393 350 7 21 Hlboká 9 2 557 190 41 104 837 79 202 003 BD 485 479 380 642 283 476 8 22 Tržnica - OC 1 256 183 82 102 992 161 202 216 obchod 230 372 127 380 28 156 9 13 Dom Matice 932 156 59 55 000 115 107 203 AB 145 388 90 388 38 185 10 88 Chotárna 35, Klub dôch. 133 155 59 7 847 115 15 295 AB 20 562 12 715 5 267 11 62 MŠ Drážovce 825 155 43 35 475 84 69 300 škola 127 501 92 026 58 201 12 17 Archív D. Krškany 764 152 59 45 076 115 87 860 AB 116 489 71 413 28 629 Súčasná celková spotreba je 27 093 287 kwh. Náklady sú 2 400 933. Pri zlepšení tepelnotechnických vlastností budov trieda B dolná hranica, poklesne spotreba na 15 338 867 kwh a náklady o 1 041 645. Pri dodržaní hornej (nižšej) hranice poklesne spotreba na 6 757 106 kwh a náklady o 1 802 137. Strana 96 (celkom 140)
10.2 ODHAD TEPELNÝCH STRÁT OBJEKTU V SÚČASNOM STAVE Objekt a ulica TS (kw) 47 33 Baničova - SSZS 44 1 20 Jánskeho 7 21 48 46 MŠ Benkova 127 2 91 Mestský kúpeľ 849 49 38 Poliklinika Chrenová 438 3 128 Dom smútku + cintorín CM 29 50 130 Útulok pre bezdomovcov 11 4 23 Tržnica - Rinox 462 51 60 MŠ Platanova 55 5 2 Budova Mestská polícia 155 52 26 Hotel OLIMPIA 409 6 93 Zimný štadion 1 333 53 70 ZŠ a MŠ Novozámocká 257 7 21 Hlboká 9 271 54 1 Budova MsÚ 488 8 22 Tržnica - OC 129 55 57 MŠ Nábrežie mládeže 120 9 13 Dom Matice 81 56 39 Poliklinika Párovce 133 10 88 Chotárna 35, Klub dôch. 11 57 109 Prevádzková budova Tehelná 62 11 62 MŠ Drážovce 71 58 59 MŠ Topoľova 117 12 17 Archív D. Krškany 65 59 3 Štefanikova 1 - múzeum 215 13 106 Tržnica Chrenová 9 60 85 KD Ľ. Okánika 75 14 139 Býv. ZŠ ZOBOR, s.č. 104 4 61 53 MŠ Razusova 75 15 63 MŠ T. Vansovej 113 62 12 Kupecká 7 60 16 8 Farská 5 (kanc. priestory) 72 63 90 Základná umelecká škola, Vajanského 198 17 34 Nedbalova 12 90 64 64 MŠ Štiavnická 17 18 83 Domino Nitra - Štefánikova 63 98 65 30 Kino LIPA 114 19 18 Wilsonovo 82 17 66 84 CVČ na Hôrke 106 20 71 ZŠ Drážovská 6 - Zobor 242 67 79 ZŠ Topoľová 377 21 54 MŠ Piaristická 156 68 105 Mestská hala - Klokočina 498 22 87 Klub turistiky 14 69 61 MŠ Hospodárska 18 23 69 ZŠ Cabajská 128 70 65 MŠ Janíkovce 13 24 55 MŠ Párovská 142 71 72 ZŠ Fatranská - Janíkovská 56 25 7 Kupecká 16 (kanc. priestory) 72 72 52 MŠ Dolnočermánska 115 26 48 MŠ Bazovského 108 73 43 MŠ Zvolenská 166 27 27 ZŠ Bolečkova 204 74 45 MŠ Novomestského 113 28 42 Správa MŠ (aj psych. por.) 155 75 32 Jurkovičova - SANDOKAN 142 29 82 Židovská synagóga 19 76 51 MŠ Golianova 105 30 49 MŠ Štefánikova 127 77 56 MŠ Mostná 12 31 19 Štefanikova 146 28 78 86 Klub Pribina 11 32 89 Senior centrum - Klokočina 138 79 15 KD Kynek 14 33 81 ZŠ Sčasného - Drážovce 117 80 41 ŠEVT centreu 36 34 134 Hlavná 55 31 81 37 Gymnázium Golianova 326 35 29 Centrum LIPA 153 82 35 Levická 40 134 36 14 Kupecká 12 26 83 73 ZŠ Fatranská 420 37 4 MŠ Novozámocká 127 26 84 67 ZŠ a MŠ Beethovenova 405 38 47 MŠ Alexyho 78 85 44 MŠ Čajkovského 126 39 58 MŠ Ľ. Okánika 105 86 75 ZŠ Krčméryho 369 40 28 MŠ Kollarova 66 87 76 ZŠ Na Hôrke 363 41 68 ZŠ Benkova 516 88 77 ZŠ Nábrežie mládeže 236 42 66 MŠ Za Humnami 111 89 16 KD D. Krškany 30 43 131 Domov pre osamelých rodičov 16 90 78 ZŠ Škultétyho 291 44 74 ZŠ Kniežaťa Pribinu 288 91 96 Teločvičňa - Parkové nábrežie 92 45 50 MŠ Staromlynská 144 92 25 KD Drážovce 12 46 40 Poliklinika Klokočina 434 93 9 Hlavná 55 - Osvetová bes. 8 Strana 97 (celkom 140)
10.3 NÁVRH OPATRENÍ NA ZNÍŽENIE TS A ENERGETICKEJ NÁROČNOSTI Pre zníženie tepelných strát jednotlivých budov navrhujem: Tepelné zaizolovanie objektov, Maximálne využívanie obnoviteľných energií na ohrev TV a podporu vykurovania, Výmena súčasných otvorových konštrukcií (okná, dvere) za moderné s čo najnižším U, Využívanie VZT s rekuperáciou, Modernizácia MaR, riadiacich systémov a ich napojenie na centrálny energetickí dispečingu, Optimalizácia prevádzky s cieľom zníženie nákladov, Vyradenie najmenej hospodárnych objektov a ich náhrada novými objektmi triedy A. 10.4 ODHAD TS A POTREBY ENERGIÍ PO TEPELNOM ZAIZOLOVANÍ A OSTATNÝCH TECHNICKÝCH OPATRENIACH Strana 98 (celkom 140)
Objekt a ulica TS (kw) 1 20 Jánskeho 7 8 47 33 Baničova - SSZS 18 2 91 Mestský kúpeľ 340 48 46 MŠ Benkova 51 3 128 Dom smútku + cintorín CM 12 49 38 Poliklinika Chrenová 175 4 23 Tržnica - Rinox 185 50 130 Útulok pre bezdomovcov 5 5 2 Budova Mestská polícia 62 51 60 MŠ Platanova 22 6 93 Zimný štadion 533 52 26 Hotel OLIMPIA 163 7 21 Hlboká 9 109 53 70 ZŠ a MŠ Novozámocká 103 8 22 Tržnica - OC 51 54 1 Budova MsÚ 195 9 13 Dom Matice 32 55 57 MŠ Nábrežie mládeže 48 10 88 Chotárna 35, Klub dôch. 5 56 39 Poliklinika Párovce 53 11 62 MŠ Drážovce 28 57 109 Prevádzková budova Tehelná 25 12 17 Archív D. Krškany 26 58 59 MŠ Topoľova 47 13 106 Tržnica Chrenová 4 59 3 Štefanikova 1 - múzeum 86 14 139 Býv. ZŠ ZOBOR, s.č. 104 2 60 85 KD Ľ. Okánika 30 15 63 MŠ T. Vansovej 45 61 53 MŠ Razusova 30 16 8 Farská 5 (kanc. priestory) 29 62 12 Kupecká 7 24 17 34 Nedbalova 12 36 63 90 Základná umelecká škola, Vajanského 79 18 83 Domino Nitra - Štefánikova 63 39 64 64 MŠ Štiavnická 7 19 18 Wilsonovo 82 7 65 30 Kino LIPA 46 20 71 ZŠ Drážovská 6 - Zobor 97 66 84 CVČ na Hôrke 42 21 54 MŠ Piaristická 62 67 79 ZŠ Topoľová 151 22 87 Klub turistiky 6 68 105 Mestská hala - Klokočina 199 23 69 ZŠ Cabajská 51 69 61 MŠ Hospodárska 7 24 55 MŠ Párovská 57 70 65 MŠ Janíkovce 5 25 7 Kupecká 16 (kanc. priestory) 29 71 72 ZŠ Fatranská - Janíkovská 22 26 48 MŠ Bazovského 43 72 52 MŠ Dolnočermánska 46 27 27 ZŠ Bolečkova 82 73 43 MŠ Zvolenská 66 28 42 Správa MŠ (aj psych. por.) 62 74 45 MŠ Novomestského 45 29 82 Židovská synagóga 7 75 32 Jurkovičova - SANDOKAN 57 30 49 MŠ Štefánikova 51 76 51 MŠ Golianova 42 31 19 Štefanikova 146 11 77 56 MŠ Mostná 5 32 89 Senior centrum - Klokočina 55 78 86 Klub Pribina 4 33 81 ZŠ Sčasného - Drážovce 47 79 15 KD Kynek 5 34 134 Hlavná 55 12 80 41 ŠEVT centreu 15 35 29 Centrum LIPA 61 81 37 Gymnázium Golianova 131 36 14 Kupecká 12 10 82 35 Levická 40 54 37 4 MŠ Novozámocká 127 11 83 73 ZŠ Fatranská 168 38 47 MŠ Alexyho 31 84 67 ZŠ a MŠ Beethovenova 162 39 58 MŠ Ľ. Okánika 42 85 44 MŠ Čajkovského 50 40 28 MŠ Kollarova 26 86 75 ZŠ Krčméryho 148 41 68 ZŠ Benkova 206 87 76 ZŠ Na Hôrke 145 42 66 MŠ Za Humnami 44 88 77 ZŠ Nábrežie mládeže 95 43 131 Domov pre osamelých rodičov 6 89 16 KD D. Krškany 12 44 74 ZŠ Kniežaťa Pribinu 115 90 78 ZŠ Škultétyho 117 45 50 MŠ Staromlynská 58 91 96 Teločvičňa - Parkové nábrežie 37 46 40 Poliklinika Klokočina 173 92 25 KD Drážovce 5 Strana 99 (celkom 140)
10.5 ODHAD NÁKLADOV NA JEDNOTLIVÉ TECHNICKÉ OPATRENIA A VÝPOČET ICH NÁVRATNOSTI Beznákladové, Nízkonákladové, Vysokonákladové. Opatrenia sú prepočítané kvalifikovaným odhadom s možnosťou úspor pre všetky jednotlivé objekty vo vlastníctve mesta Nitra. 10.5.1 Beznákladové Opatrenia pozostávajú z informovania obyvateľov bytových domov, škôl, úradov, športových a obchodných zariadení. Náklady sú na vytlačenie informačných letákov a ich rozmiestnenie vo všetkých kategóriách objektov. 10.5.2 Nízkonákladové Hydraulické vyregulovanie systému UK, návratnosť 2,1 4,7 roka, Výmena kotlov za kondenzačné, návratnosť 0,8 1,6 roka, Slnečné kolektory na ohrev TV, návratnosť 7,3 7,5 roka, Modernizácia MaR na riadenie VS alebo plynovej kotolne, návratnosť 1,5 2,1 roka. Podrobná tabuľka je uvedená v prílohe. Odhad nákladov pre jednotlivé úsporné opatrenia bol robený za nasledovných podmienok: Hydraulické vyregulovanie, počet radiátorov 7 570 ks, cena na jeden radiátor 82,9. Výmena kotlov za kondenzačné, celkový výkon 15 140 kw, pri výmene cena za 1 kw 98, pri novej kotolni cena za 1 kw výkonu 166. Slnečné kolektory, potrebná energia na ohrev TV 30% zo súčasnej spotreby. Modernizácia MaR, len pre 64 najväčších objektov. 10.5.3 Vysokonákladové Tepelné zaizolovanie, výmena okien a dverí (Ubytovňa Hlboká, ZŠ Škultétyho), návratnosť 16 a 38 rokov, Tepelné zaizolovanie, (ZŠ Pribinova, MSU), návratnosť 48 a 68 rokov Fotovoltaická elektráreň (Ubytovňa Hlboká, ZŠ Škultétyho, ZŠ Pribinova, MSU), návratnosť 5,8 roka. Odhad nákladov pre jednotlivé úsporné opatrenia bol robený za nasledovných podmienok: Tepelné izolácie v rozsahu cien: 1 m 2 hrúbky 15 cm, steny, λ=0,032 27,38, 1 m 2 hrúbky 20 cm, strecha, λ=0,033 9,88, 1 m 2 hrúbky 10 cm, podlaha, λ=0,032 4,94, Okná s U = 0,8, 20% plochy 1 m 2 okno, U=0,8 201, Svetlíky s U=0,8, 80% plochy 1 m 2 svetlík, U=0,8 106, Fotovoltaická elektráreň cena: Výkon 10 kwp, dodávka do siete 230 V 10 kwp, 230 V, 50 Hz, sklon 35, straty 9% 27 000 10.6 SÚČASŤOU ENERGETICKEJ ŠTÚDIE SÚ AJ: Podklady na prezentáciu energetickej štúdie, Návrh prioritizácie postupu pri obnove budov, Návrh ceny pre certifikáciu, Návrh ceny pre energetický audit ak je aplikovateľný. 10.7 PODKLADY NA PREZENTÁCIU ENERGETICKEJ ŠTÚDIE Prezentácia je spracovaná v Power Pointe. V prezentácii je porovnanie súčasného stavu objektov, navrhované riešenia, možnosti úspor. Samostatná príloha. 10.8 NÁVRH PRIORITIZÁCIE POSTUPU PRI OBNOVE BUDOV Pri návrhu prioritizácie postupu pri obnove budov je možných niekoľko postupov. Navrhujem kombinovať nasledovné postupy. Podľa spotreby energií, Strana 100 (celkom 140)
Podľa stavu MaR, Podľa možností využívania obnoviteľných energií, Z pohľadu údržby OP a OS (revízie). 10.8.1 Podľa spotreby energií Tak ako bolo v predchádzajúcej časti ukázané v tabuľkách, najskôr treba modernizovať objekty s najvyššou spotrebou či už absolútnou alebo kwh/m 2 /rok. Z týchto objektov vybrať z každej kategórie objektov bytové domy, budovy škôl, administratívne budovy. Ako bolo ukázané na vybraných 4 objektoch najskôr sa vložené investície vrátia pri bytových domoch, neskôr pri školách a administratívnych budovách. 10.8.2 Podľa stavu MaR Pri prehliadke budov bolo zistené nevhodné navrhnutie MaR (napr. budova MSU má regulátor ktorý je vhodný pre rodinné domy). Tento typ MaR nedokáže riadiť rozsiahle systémy, každú časť samostatne a hlavne nie sú schopné komunikácie s centrálnym dispečingom. V školách je MaR zastarané popr. žiadne a personál školy riadi vykurovanie ručne podľa vlastných pocitov. Útlmy vykurovania na noc a cez soboty a nedeľu absentujú. Strojovne a výmenníkové stanice sú vyhradené zariadenia a nemala by tam vstupovať a manipulovať osoba bez oprávnenia. Do týchto priestorov by mali vstupovať len kvalifikovaní pracovníci centrálneho dispečingu. 10.8.3 Podľa možností využívania obnoviteľných energií Na žiadnom objekte nebolo využívanie obnoviteľných energií, hoci podľa smerníc EU a dlhodobej koncepcie energetickej politiky SR je to priorita. SR sa zaviazala, že bude zvyšovať využívanie obnoviteľných energií. Preto na objektoch, ktoré majú predpoklady na umiestnenie obnoviteľných zdrojov (slnečné kolektory, fotovoltaické elektrárne) treba ich uprednostňovať a zvyšovať ich využívanie. O kontrolu, prevádzku a servis by sa staral centrálny energetický dispečing. 10.8.4 Z pohľadu údržby OP a OS Mesto vlastní rôznorodé objekty, ktoré sa udržovali sporadicky, (odstraňovanie havárií) alebo vôbec. Väčšina zariadení ktoré zásobujú objekty energiami (kotolne, výmenníkové stanice a strojovne) patria medzi vyhradené zariadenia, (elektrické, tlakové a plynové) ktoré sa musia podľa predpisov pravidelne kontrolovať. Tieto odborné prehliadky (OP) a odborné skúšky (OS) nie sú samoúčelné. Ich prvotnou úlohou je zabezpečiť bezpečnú prevádzku, aby nedošlo k úrazom a haváriám. Tieto OP a OS súčasne zabezpečujú hospodárnosť prevádzky a znižovanie nákladov na energie. Činnosť OP a OS by mohol vykonávať centrálny dispečing prostredníctvom odborných firiem, alebo si dať vyškoliť takýchto pracovníkov. 10.9 NÁVRH CENY PRE CERTIFIKÁCIU Cena certifikácie pre 95 objektov je: 111 895 V cene je zahrnutá termovízna obhliadka, obhliadka budovy, technických zariadení pre UK, TV, VZT a svetlo, vypracovanie certifikátu. 10.10 NÁVRH CENY PRE ENERGETICKÝ AUDIT AK JE APLIKOVATEĽNÝ. Cena energetických auditov pre 95 objektov je: 62 565 V cene je zahrnutá termovízna obhliadka, obhliadka budovy, obhliadka technických zariadení, spracovanie podkladov o spotrebe energií za 3 roky dozadu, vypracovanie energetického auditu. 10.11 POROVNANIE NÁKLADOV NA TEPELNÉ ZAIZOLOVANIE V nasledovných grafoch sú porovnané náklady na objekt s hrúbkou tepelnej izolácie na obvodových múroch 10 a 15 cm. Ide o konkrétny dom, cenová úroveň rok 2010. Ako vidieť pri izolácii 10 cm sú náklady 7% z celkových nákladov. Pri izolácii hrúbky 15 cm sú náklady 11% z celkových nákladov. Pretože ostatné náklady sú konštantné, (doprava, lešenie, projekt, montáž) nemá význam dávať hrúbku izolácie menej ako 15, popr. 20 cm. 10.11.1 Graf č. 37 Hrúbka izolácie 10 cm EPS Strana 101 (celkom 140)
lešenie 5% Hrúbka izolácie 10 cm doprava 5% D izolácia 7% D zvyšok 36% M 47% 10.11.2 Graf č. 38 Hrúbka izolácie 15 cm EPS Hrúbka izolácie 15 cm doprava 5% lešenie 5% D izolácia 11% M 45% D zvyšok 34% 11. ZÁVER Mesto Nitra už tým, že zriadilo Energetickú agentúru v Nitre robí prvé kroky k znižovaniu nákladov na energie a znižovanie emisií. Táto štúdia má poskytnúť prvé informácie o potenciáli úspor u objektoch spravovaných mestom. Podrobnejšie informácie o výške predpokladaných úspor, nákladov na investície a návratnosti je možné získať až po vypracovaní podrobných energetických auditov pre jednotlivé objekty. V Trenčín dňa 23.5.2010 Ing. Karol Skočik 11.1 PRÍLOHY: Osvedčenie energetický audítor, Osvedčenie o odbornej spôsobilosti v tepelnej energetike, Strana 102 (celkom 140)
Ekonomická analýza objekt Hlboká 9, kondenzačné kotle, Ekonomická analýza objekt Hlboká 9, tepelné zaizolovanie, výmena okien a dverí, Ekonomická analýza objekt Hlboká 9, slnečné kolektory ohrev TV, Ekonomická analýza objekt Hlboká 9, fotovoltaická elektráreň Ekonomická analýza objekt ZŠ Škultétyho, kondenzačné kotle, Ekonomická analýza objekt ZŠ Škultétyho, tepelné zaizolovanie, výmena okien a dverí Ekonomická analýza objekt ZŠ Škultétyho, slnečné kolektory ohrev TV, Ekonomická analýza objekt ZŠ Pribinova, kondenzačné kotle, Ekonomická analýza objekt ZŠ Pribinova, tepelné zaizolovanie, Ekonomická analýza objekt ZŠ Pribinova, slnečné kolektory ohrev TV, Ekonomická analýza objekt MSU, tepelné zaizolovanie, výmena okien a dverí, Ekonomická analýza objekt MSU, slnečné kolektory ohrev TV, Najväčší spotrebitelia zemného plynu ZP, Najväčší spotrebitelia CZT, Najväčší spotrebitelia nákladov na energie, Potenciál úspor, Odhad nákladov na technické opatrenia, Energetický dispečing, Príklad aplikácie. 11.2 POUŽITÁ LITERATÚRA STN 73 0540-2 až 4, STN EN ISO 13790, NA, Viessmann Moderné vykurovanie bytového domu a bytu, Viessmann Kondenzačná technika, Energetické centrum Bratislava Úspory energie v domácnosti, Zatepľovanie budov Doc. Ing. Zuzana Sternová, CSc., PHPP navrhovanie pasívnych domov, Nízkoenergetické domy Jan Tywoniak, Thermosolar www.thermosolar.sk, Herz, slnečné kolektory, Vaillant, kondenzačné plynové kotle, PVGIS - Thomas Huld a Marcel Šúri, www.googlemaps. Strana 103 (celkom 140)
Strana 104 (celkom 140)
Strana 105 (celkom 140)
Analýza toku hotovosti Hlboká, kondenzačný kotol Investičné náklady v tisíc 8 Životnosť 25 rokov Diskontná sadzba 3% Zložený nárast cien energie 4% Energetická agentúra Nitra Rok 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 Úspora energie v cenách nultého roku 0 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 Iné zisky z projektu v cenách nultého roku 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Úspora nákladov na prevádzku a údržbu v cenách 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Hrubé úspory v cenách nultého roku 0 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 Finančné výdavky, náklady na prevádzku a udržia 0 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 Diskontný faktor 1,00 0,97 0,94 0,92 0,89 0,86 0,84 0,81 0,79 0,77 0,74 0,72 0,70 0,68 0,66 0,64 0,62 0,61 0,59 0,57 0,55 Tok hotovosti -8 9 9 10 10 11 11 11 12 12 13 13 14 15 15 16 16 17 18 18 19 Diskontovaný tok hotovosti -8 9 9 9 9 9 9 9 9 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 11 Kumulovyný tok hotovosti -8 1 11 20 31 41 52 64 76 88 101 114 128 143 158 174 190 207 225 243 262 Kumulovaný diskontovaný tok hotovosti -8 1 10 19 28 37 46 56 65 74 84 94 104 113 123 133 144 154 164 175 185 Čistá súčasná hodnota úspor (NPV) v tisíc 240 Vnútorná výnosová miera projektu (IRR) 119,4% Ukazovateľ ziskovosti (PI) 3053% Jednoduchá doba návratnosti 0,9 roka Reálna doba návratnosti 0,9 roka 300 Tok hotovosti kondenzačný kotol 250 200 tisíc 150 100 50 0-50 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 Rady1-8 1 10 19 28 37 46 56 65 74 84 94 104 113 123 133 144 154 164 175 185 196 207 218 229 240 Strana 1 (celkom 140)
Analýza toku hotovosti Hlboká, tepelné zaizolovanie, nové okná Investičné náklady v tisíc 261 Životnosť 40 rokov Diskontná sadzba 3% Zložený nárast cien energie 4% Energetická agentúra Nitra Rok 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 Úspora energie v cenách nultého roku 0 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 Iné zisky z projektu v cenách nultého roku 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Úspora nákladov na prevádzku a údržbu v cenách 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Hrubé úspory v cenách nultého roku 0 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 Finančné výdavky, náklady na prevádzku a udržia 0 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 Diskontný faktor 1,00 0,97 0,94 0,92 0,89 0,86 0,84 0,81 0,79 0,77 0,74 0,72 0,70 0,68 0,66 0,64 0,62 0,61 0,59 0,57 0,55 0,54 0,52 0,51 0,49 0,48 Tok hotovosti -261 18 19 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 34 35 36 38 39 41 43 44 46 Diskontovaný tok hotovosti -261 17 18 18 18 18 18 19 19 19 19 19 19 20 20 20 20 20 21 21 21 21 21 22 22 22 Kumulovyný tok hotovosti -261-243 -224-205 -184-163 -141-118 -95-70 -44-18 10 39 69 100 132 166 201 238 276 315 356 399 443 489 Kumulovaný diskontovaný tok hotovosti -261-243 -226-208 -190-172 -153-135 -116-97 -78-59 -39-20 0 20 40 61 81 102 123 144 166 187 209 231 Čistá súčasná hodnota úspor (NPV) v tisíc 8 473 Vnútorná výnosová m iera projektu (IRR) 17,2% Ukazovateľ ziskovosti (PI) 3250% Jednoduchá doba návratnosti 15,1 roka Reálna doba návratnosti 14,0 roka 300 Tok hotovosti tepelné zaizolovanie 200 100 tisíc 0-100 -200-300 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 Rady1-261 -243-226 -208-190 -172-153 -135-116 -97-78 -59-39 -20 0 20 40 61 81 102 123 144 166 187 209 231 Strana 2 (celkom 140)
Analýza toku hotovosti Hlboká, slnečné kolektory Investičné náklady v tisíc 79 Životnosť 25 rokov Diskontná sadzba 3% Zložený nárast cien energie 4% Energetická agentúra Nitra Rok 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 Úspora energie v cenách nultého roku 0 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 Iné zisky z projektu v cenách nultého roku 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Úspora nákladov na prevádzku a údržbu v cenách 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Hrubé úspory v cenách nultého roku 0 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 Finančné výdavky, náklady na prevádzku a udržia 0 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 Diskontný faktor 1,00 0,97 0,94 0,92 0,89 0,86 0,84 0,81 0,79 0,77 0,74 0,72 0,70 0,68 0,66 0,64 0,62 0,61 0,59 0,57 0,55 0,54 0,52 0,51 0,49 0,48 Tok hotovosti -79 11 12 12 13 13 14 14 15 15 16 17 17 18 19 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 Diskontovaný tok hotovosti -79 11 11 11 11 11 11 12 12 12 12 12 12 12 12 12 13 13 13 13 13 13 13 13 14 14 Kumulovyný tok hotovosti -79-68 -57-44 -32-19 -5 9 24 39 55 72 89 107 126 146 166 187 209 232 255 280 305 332 360 389 Kumulovaný diskontovaný tok hotovosti -79-69 -58-46 -35-24 -12-1 11 23 35 47 59 71 83 96 108 121 134 147 160 173 187 200 214 228 250 Tok hotovosti slnečné kolektory 200 150 tisíc 100 50 0-50 -100 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 Rady1-79 -69-58 -46-35 -24-12 -1 11 23 35 47 59 71 83 96 108 121 134 147 160 173 187 200 214 228 Strana 3 (celkom 140)
Analýza toku hotovosti Hlboká, FVE Investičné náklady v tisíc 27 Životnosť 25 rokov Diskontná sadzba 3% Zložený nárast cien energie 4% Energetická agentúra Nitra Rok 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 Úspora energie v cenách nultého roku 0 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 Iné zisky z projektu v cenách nultého roku 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Úspora nákladov na prevádzku a údržbu v cenách 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Hrubé úspory v cenách nultého roku 0 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 Finančné výdavky, náklady na prevádzku a udržia 0 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 Diskontný faktor 1,00 0,97 0,94 0,92 0,89 0,86 0,84 0,81 0,79 0,77 0,74 0,72 0,70 0,68 0,66 0,64 0,62 0,61 0,59 0,57 0,55 0,54 0,52 0,51 0,49 0,48 Tok hotovosti -27 5 5 5 5 6 6 6 6 7 7 7 7 8 8 8 9 9 9 10 10 11 11 11 12 12 Diskontovaný tok hotovosti -27 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 6 6 6 6 6 6 6 6 Kumulovyný tok hotovosti -27-22 -17-12 -6-1 5 11 18 24 31 38 46 53 61 70 79 88 97 107 117 128 139 150 162 174 Kumulovaný diskontovaný tok hotovosti -27-22 -18-13 -8-3 2 7 12 17 22 27 32 38 43 48 54 59 65 70 76 82 88 93 99 105 Čistá súčasná hodnota úspor (NPV) v tisíc 105 Vnútorná výnosová m iera projektu (IRR) 21,5% Ukazovateľ ziskovosti (PI) 389% Jednoduchá doba návratnosti 5,8 roka Reálna doba návratnosti 5,6 roka tisíc 120 100 80 60 40 20 0-20 -40 Tok hotovosti FVE 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 Rady1-27 -22-18 -13-8 -3 2 7 12 17 22 27 32 38 43 48 54 59 65 70 76 82 88 93 99 105 Strana 4 (celkom 140)
Analýza toku hotovosti ZŠ Škultétyho, kondenzačný kotol Investičné náklady v tisíc 45 Životnosť 25 rokov Diskontná sadzba 3% Zložený nárast cien energie 4% Energetická agentúra Nitra Rok 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 Úspora energie v cenách nultého roku 0 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 Iné zisky z projektu v cenách nultého roku 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Úspora nákladov na prevádzku a údržbu v cenách 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Hrubé úspory v cenách nultého roku 0 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 19 Finančné výdavky, náklady na prevádzku a udržia 0 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 Diskontný faktor 1,00 0,97 0,94 0,92 0,89 0,86 0,84 0,81 0,79 0,77 0,74 0,72 0,70 0,68 0,66 0,64 0,62 0,61 0,59 0,57 0,55 0,54 0,52 0,51 0,49 0,48 Tok hotovosti -45 20 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 32 33 34 35 37 38 40 41 43 45 47 49 50 Diskontovaný tok hotovosti -45 19 19 19 20 20 20 20 20 21 21 21 21 21 22 22 22 22 23 23 23 23 23 24 24 24 Kumulovyný tok hotovosti -45-25 -4 17 39 62 86 111 137 164 192 221 251 283 316 350 385 422 460 500 542 585 630 677 725 776 Kumulovaný diskontovaný tok hotovosti -45-25 -6 13 33 53 73 93 114 134 155 176 197 219 241 263 285 307 329 352 375 398 422 445 469 493 Čistá súčasná hodnota úspor (NPV) v tisíc 493 Vnútorná výnosová m iera projektu (IRR) 48,1% Ukazovateľ ziskovosti (PI) 1106% Jednoduchá doba návratnosti 2,4 roka Reálna doba návratnosti 2,3 roka 600 Tok hotovosti kondenzačný kotol 500 400 tisíc 300 200 100 0-100 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 Rady1-45 -25-6 13 33 53 73 93 114 134 155 176 197 219 241 263 285 307 329 352 375 398 422 445 469 493 Strana 5 (celkom 140)
Analýza toku hotovosti ZŠ Škultétyho, tepelné zaizolovanie Investičné náklady v tisíc 1 616 Životnosť 25 rokov Diskontná sadzba 3% Zložený nárast cien energie 4% Energetická agentúra Nitra Rok 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 Úspora energie v cenách nultého roku 0 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 42 Iné zisky z projektu v cenách nultého roku 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Úspora nákladov na prevádzku a údržbu v cenách 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Hrubé úspory v cenách nultého roku 0 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 43 Finančné výdavky, náklady na prevádzku a udržia 0 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 Diskontný faktor 1,00 0,97 0,94 0,92 0,89 0,86 0,84 0,81 0,79 0,77 0,74 0,72 0,70 0,68 0,66 0,64 0,62 0,61 0,59 0,57 0,55 0,54 0,52 0,51 0,49 0,48 Tok hotovosti -1 616 45 47 48 50 52 54 57 59 61 64 66 69 72 75 78 81 84 87 91 94 98 102 106 110 115 Diskontovaný tok hotovosti -1 616 43 44 44 45 45 46 46 47 47 47 48 48 49 49 50 50 51 51 52 52 53 53 54 54 55 Kumulovyný tok hotovosti -1 616-1 571-1 525-1 476-1 426-1 374-1 319-1 263-1 204-1 142-1 079-1 012-943 -872-797 -719-639 -555-468 -377-283 -184-82 24 134 249 Kumulovaný diskontovaný tok hotovosti -1 616-1 573-1 529-1 485-1 440-1 395-1 349-1 303-1 256-1 209-1 162-1 114-1 066-1 017-968 -918-868 -817-766 -714-662 -609-556 -502-447 -393 Čistá súčasná hodnota úspor (NPV) v tisíc -393 Vnútorná výnosová miera projektu (IRR) - Ukazovateľ ziskovosti (PI) -24% Jednoduchá doba návratnosti > 25 let Reálna doba návratnosti 25,8 roka Tok hotovosti tepelné zaizolovanie tisíc 0-200 -400-600 -800-1000 -1200-1400 -1600-1800 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 Rady1-161 -157-152 -148-144 -139-134 -130-125 -120-116 -111-106 -101-968 -918-868 -817-766 -714-662 -609-556 -502-447 -393 Strana 6 (celkom 140)
Analýza toku hotovosti ZŠ Škultétyho, slnečné kolektory Investičné náklady v tisíc 27 Životnosť 25 rokov Diskontná sadzba 3% Zložený nárast cien energie 4% Energetická agentúra Nitra Rok 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 Úspora energie v cenách nultého roku 0 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 Iné zisky z projektu v cenách nultého roku 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Úspora nákladov na prevádzku a údržbu v cenách 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Hrubé úspory v cenách nultého roku 0 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 Finančné výdavky, náklady na prevádzku a udržia 0 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 Diskontný faktor 1,00 0,97 0,94 0,92 0,89 0,86 0,84 0,81 0,79 0,77 0,74 0,72 0,70 0,68 0,66 0,64 0,62 0,61 0,59 0,57 0,55 0,54 0,52 0,51 0,49 0,48 Tok hotovosti -27 7 7 7 7 8 8 8 9 9 9 10 10 11 11 11 12 12 13 13 14 15 15 16 16 17 Diskontovaný tok hotovosti -27 6 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 8 8 8 8 8 8 8 8 8 Kumulovyný tok hotovosti -27-21 -14-7 1 9 17 25 34 43 52 62 72 83 94 105 117 130 143 156 170 185 200 215 232 249 Kumulovaný diskontovaný tok hotovosti -27-21 -14-8 -1 5 12 19 26 33 40 47 54 61 69 76 83 91 99 106 114 122 130 138 146 154 Čistá súčasná hodnota úspor (NPV) v tisíc 154 Vnútorná výnosová m iera projektu (IRR) 28,1% Ukazovateľ ziskovosti (PI) 562% Jednoduchá doba návratnosti 4,3 roka Reálna doba návratnosti 4,2 roka tisíc 180 160 140 120 100 80 60 40 20 0-20 -40 Tok hotovosti slnečné kolektory 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 Rady1-27 -21-14 -8-1 5 12 19 26 33 40 47 54 61 69 76 83 91 99 106 114 122 130 138 146 154 Strana 7 (celkom 140)
Analýza toku hotovosti ZŠ Pribinova, kondenzačný kotol Investičné náklady v tisíc 32 Životnosť 25 rokov Diskontná sadzba 3% Zložený nárast cien energie 4% Energetická agentúra Nitra Rok 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 Úspora energie v cenách nultého roku 0 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 Iné zisky z projektu v cenách nultého roku 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Úspora nákladov na prevádzku a údržbu v cenách 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Hrubé úspory v cenách nultého roku 0 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 Finančné výdavky, náklady na prevádzku a udržia 0 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 Diskontný faktor 1,00 0,97 0,94 0,92 0,89 0,86 0,84 0,81 0,79 0,77 0,74 0,72 0,70 0,68 0,66 0,64 0,62 0,61 0,59 0,57 0,55 0,54 0,52 0,51 0,49 0,48 Tok hotovosti -32 16 17 17 18 19 20 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 34 35 37 38 40 41 Diskontovaný tok hotovosti -32 16 16 16 16 16 16 17 17 17 17 17 17 17 18 18 18 18 18 19 19 19 19 19 19 20 Kumulovyný tok hotovosti -32-16 1 18 36 55 75 95 116 138 161 184 209 235 262 289 318 348 380 412 446 481 518 556 595 636 Kumulovaný diskontovaný tok hotovosti -32-16 -1 15 31 48 64 80 97 114 131 148 165 183 200 218 236 254 273 291 310 329 348 367 387 406 Čistá súčasná hodnota úspor (NPV) v tisíc 406 Vnútorná výnosová m iera projektu (IRR) 54,3% Ukazovateľ ziskovosti (PI) 1275% Jednoduchá doba návratnosti 2,1 roka Reálna doba návratnosti 2,0 roka tisíc 450 400 350 300 250 200 150 100 50 0-50 -100 Tok hotovosti kondenzačný kotol 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 Rady1-32 -16-1 15 31 48 64 80 97 114 131 148 165 183 200 218 236 254 273 291 310 329 348 367 387 406 Strana 8 (celkom 140)
Analýza toku hotovosti ZŠ Pribinova, tepelné zaizolovanie Investičné náklady v tisíc 1 061 Životnosť 40 rokov Diskontná sadzba 3% Zložený nárast cien energie 4% Energetická agentúra Nitra Rok 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 Úspora energie v cenách nultého roku 0 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 Iné zisky z projektu v cenách nultého roku 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Úspora nákladov na prevádzku a údržbu v cenách 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Hrubé úspory v cenách nultého roku 0 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 Finančné výdavky, náklady na prevádzku a udržia 0 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 Diskontný faktor 1,00 0,97 0,94 0,92 0,89 0,86 0,84 0,81 0,79 0,77 0,74 0,72 0,70 0,68 0,66 0,64 0,62 0,61 0,59 0,57 0,55 0,54 0,52 0,51 0,49 0,48 Tok hotovosti -1 061 24 25 26 27 28 29 30 31 33 34 35 37 38 40 41 43 45 46 48 50 52 54 56 59 61 Diskontovaný tok hotovosti -1 061 23 23 24 24 24 24 24 25 25 25 25 26 26 26 26 27 27 27 27 28 28 28 29 29 29 Kumulovyný tok hotovosti -1 061-1 038-1 013-987 -960-933 -904-874 -842-810 -776-741 -704-666 -627-585 -543-498 -452-404 -354-301 -247-191 -132-71 Kumulovaný diskontovaný tok hotovosti -1 061-1 038-1 015-991 -968-944 -919-895 -870-845 -820-795 -769-743 -717-691 -664-637 -610-582 -555-527 -498-470 -441-412 Čistá súčasná hodnota úspor (NPV) v tisíc 7 830 Vnútorná výnosová m iera projektu (IRR) 10,7% Ukazovateľ ziskovosti (PI) 738% Jednoduchá doba návratnosti > 40 let Reálna doba návratnosti 25,8 roka 0 Tok hotovosti tepelné zaizolovanie -200-400 tisíc -600-800 -1000-1200 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 Rady1-10 -10-10 -991-968 -944-919 -895-870 -845-820 -795-769 -743-717 -691-664 -637-610 -582-555 -527-498 -470-441 -412 Strana 9 (celkom 140)
Analýza toku hotovosti ZŠ Pribinova, slnečné kolektory Investičné náklady v tisíc 18 Životnosť 25 rokov Diskontná sadzba 3% Zložený nárast cien energie 4% Energetická agentúra Nitra Rok 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 Úspora energie v cenách nultého roku 0 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 Iné zisky z projektu v cenách nultého roku 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Úspora nákladov na prevádzku a údržbu v cenách 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Hrubé úspory v cenách nultého roku 0 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 Finančné výdavky, náklady na prevádzku a udržia 0 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 Diskontný faktor 1,00 0,97 0,94 0,92 0,89 0,86 0,84 0,81 0,79 0,77 0,74 0,72 0,70 0,68 0,66 0,64 0,62 0,61 0,59 0,57 0,55 0,54 0,52 0,51 0,49 0,48 Tok hotovosti -18 5 5 5 5 6 6 6 6 6 7 7 7 8 8 8 8 9 9 10 10 10 11 11 12 12 Diskontovaný tok hotovosti -18 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 6 6 6 6 6 Kumulovyný tok hotovosti -18-13 -8-3 2 8 14 20 26 32 39 46 53 61 69 77 85 94 103 113 123 133 144 155 167 179 Kumulovaný diskontovaný tok hotovosti -18-13 -8-4 1 6 10 15 20 25 30 35 40 45 51 56 61 66 72 77 83 88 94 100 105 111 Čistá súčasná hodnota úspor (NPV) v tisíc 111 Vnútorná výnosová m iera projektu (IRR) 30,6% Ukazovateľ ziskovosti (PI) 629% Jednoduchá doba návratnosti 3,9 roka Reálna doba návratnosti 3,8 roka tisíc 120 100 80 60 40 20 0-20 -40 Tok hotovosti slnečné kolektory 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 Rady1-18 -13-8 -4 1 6 10 15 20 25 30 35 40 45 51 56 61 66 72 77 83 88 94 100 105 111 Strana 10 (celkom 140)
Analýza toku hotovosti MSU, tepelné zaizolovanie Investičné náklady v tisíc 3 972 Životnosť 40 rokov Diskontná sadzba 3% Zložený nárast cien energie 4% Energetická agentúra Nitra Rok 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 Úspora energie v cenách nultého roku 0 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 58 Iné zisky z projektu v cenách nultého roku 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Úspora nákladov na prevádzku a údržbu v cenách 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Hrubé úspory v cenách nultého roku 0 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 59 Finančné výdavky, náklady na prevádzku a udržia 0 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 Diskontný faktor 1,00 0,97 0,94 0,92 0,89 0,86 0,84 0,81 0,79 0,77 0,74 0,72 0,70 0,68 0,66 0,64 0,62 0,61 0,59 0,57 0,55 0,54 0,52 0,51 0,49 0,48 Tok hotovosti -3 972 62 64 67 69 72 75 78 81 84 88 91 95 99 103 107 111 116 120 125 130 135 141 146 152 158 Diskontovaný tok hotovosti -3 972 60 60 61 62 62 63 63 64 65 65 66 67 67 68 69 69 70 71 71 72 73 73 74 75 76 Kumulovyný tok hotovosti -3 972-3 910-3 846-3 779-3 710-3 638-3 563-3 485-3 404-3 319-3 231-3 140-3 045-2 946-2 843-2 737-2 625-2 510-2 390-2 265-2 135-1 999-1 859-1 713-1 561-1 402 Kumulovaný diskontovaný tok hotovosti -3 972-3 912-3 852-3 791-3 729-3 667-3 604-3 540-3 476-3 412-3 346-3 280-3 214-3 146-3 078-3 010-2 941-2 871-2 800-2 729-2 657-2 584-2 511-2 437-2 362-2 286 Čistá súčasná hodnota úspor (NPV) v tisíc 5 956 Vnútorná výnosová miera projektu (IRR) 6,4% Ukazovateľ ziskovosti (PI) 150% Jednoduchá doba návratnosti > 40 let Reálna doba návratnosti 29,4 roka Tok hotovosti tepelné zaizolovanie tisíc 0-500 -1000-1500 -2000-2500 -3000-3500 -4000-4500 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 Rady1-397 -391-385 -379-372 -366-360 -354-347 -341-334 -328-321 -314-307 -301-294 -287-280 -272-265 -258-251 -243-236 -228 Strana 11 (celkom 140)
Analýza toku hotovosti MSU, slnečné kolektory Investičné náklady v tisíc 16 Životnosť 25 rokov Diskontná sadzba 3% Zložený nárast cien energie 4% Energetická agentúra Nitra Rok 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 Úspora energie v cenách nultého roku 0 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 Iné zisky z projektu v cenách nultého roku 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Úspora nákladov na prevádzku a údržbu v cenách 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Hrubé úspory v cenách nultého roku 0 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 Finančné výdavky, náklady na prevádzku a udržia 0 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 20 Diskontný faktor 1,00 0,97 0,94 0,92 0,89 0,86 0,84 0,81 0,79 0,77 0,74 0,72 0,70 0,68 0,66 0,64 0,62 0,61 0,59 0,57 0,55 0,54 0,52 0,51 0,49 0,48 Tok hotovosti -16 4 4 4 4 4 5 5 5 5 5 6 6 6 6 7 7 7 7 8 8 8 9 9 9 10 Diskontovaný tok hotovosti -16 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 5 5 5 5 5 Kumulovyný tok hotovosti -16-12 -8-4 0 5 10 14 19 25 30 36 42 48 54 61 68 75 82 90 98 107 115 124 134 144 Kumulovaný diskontovaný tok hotovosti -16-12 -8-5 -1 3 7 11 15 19 23 27 31 35 40 44 48 53 57 61 66 70 75 79 84 89 Čistá súčasná hodnota úspor (NPV) v tisíc 89 Vnútorná výnosová m iera projektu (IRR) 28,0% Ukazovateľ ziskovosti (PI) 559% Jednoduchá doba návratnosti 4,3 roka Reálna doba návratnosti 4,2 roka 100 Tok hotovosti slnečné kolektory 80 60 tisíc 40 20 0-20 -40 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 Rady1-16 -12-8 -5-1 3 7 11 15 19 23 27 31 35 40 44 48 53 57 61 66 70 75 79 84 89 Strana 12 (celkom 140)
11.2.1 Najväčší spotrebitelia zemného plynu ZP Energetická agentúra Nitra Objekt a ulica Plocha Plyn Plyn Plyn celkom 2008 2008 2008 m2 m3 kwh GJ m3 % poradie 1 91 Mestský kúpeľ 3 100 136 157 1 2 93 Zimný štadion 10 450 98 818 3 23 Tržnica - Rinox 3 220 64 703 4 75 ZŠ Krčméryho 9 060 62 595 5 26 Hotel OLIMPIA 5 825 61 312 6 105 Mestská hala - Klokočina 8 500 61 200 7 94 Futbalový štadion 51 466 8 74 ZŠ Kniežaťa Pribinu 3 898 49 602 9 21 Hlboká 9 2 557 44 674 10 70 ZŠ a MŠ Novozámocká 3 687 44 302 674 829 51,409 10 11 71 ZŠ Drážovská 6 - Zobor 2 961 41 491 12 27 ZŠ Bolečkova 2 604 35 612 13 90 Základná umelecká škola, 3 160 35 100 14 3 Štefanikova 1 - múzeum 3 345 35 044 15 95 Tenisové kurty 31 871 16 54 MŠ Piaristická 1 919 26 907 17 42 Správa MŠ (aj psych. por. 1 990 26 842 18 50 MŠ Staromlynská 1 960 25 758 19 2 Budova Mestská polícia 1 082 23 872 20 69 ZŠ Cabajská 1 587 21 289 978 615 0,7455 20 21 52 MŠ Dolnočermánska 2 067 21 269 22 81 ZŠ Sčasného - Drážovce 1 536 21 207 23 63 MŠ T. Vansovej 1 345 19 830 24 51 MŠ Golianova 1 946 19 137 25 83 Domino Nitra - Štefánikova 1 187 16 623 26 22 Tržnica - OC 1 256 16 230 27 96 Teločvičňa - Parkové nábr 5 400 16 200 28 13 Dom Matice 932 14 866 29 98 Futbalový štadion - Golianova 13 580 30 53 MŠ Razusova 1 180 12 585 1 150 142 0,8762 30 Strana 13 (celkom 140)
11.2.2 Najväčší spotrebitelia z CZT Energetická agentúra Nitra Objekt a ulica Plocha Plyn Plyn Plyn CZT CZT celkom 2008 2008 2008 2008 2008 m2 m3 kwh GJ kwh/r GJ GJ % poradie 1 1 Budova MsÚ 7 041 0 0 820 761 2 955 1 2 68 ZŠ Benkova 6 910 9 000 85 968 309 796 112 2 866 3 73 ZŠ Fatranská 9 122 3 057 29 200 105 675 270 2 431 4 67 ZŠ a MŠ Beethovenova 9 518 0 0 645 278 2 323 5 38 Poliklinika Chrenová 6 107 0 0 620 751 2 235 6 79 ZŠ Topoľová 6 410 1 484 14 175 51 605 111 2 178 7 40 Poliklinika Klokočina 5 953 0 0 600 112 2 160 8 76 ZŠ Na Hôrke 9 200 0 0 593 100 2 135 9 37 Gymnázium Golianova 7 002 0 0 539 766 1 943 10 78 ZŠ Škultétyho 9 118 0 0 452 222 1 628 22 853 57,96399 10 11 77 ZŠ Nábrežie mládeže 6 550 3 624 34 616 125 347 778 1 252 12 43 MŠ Zvolenská 3 003 0 0 273 889 986 13 55 MŠ Párovská 1 769 0 0 239 445 862 14 46 MŠ Benkova 1 754 0 0 221 667 798 15 44 MŠ Čajkovského 3 003 0 0 217 500 783 16 29 Centrum LIPA 2 020 0 0 214 056 771 17 32 Jurkovičova - SANDOKAN 2 626 0 0 208 167 749 18 49 MŠ Štefánikova 1 630 0 0 205 000 738 19 35 Levická 40 2 907 0 0 204 056 735 20 57 MŠ Nábrežie mládeže 1 743 0 0 201 917 727 31 253 79,26947 20 21 59 MŠ Topoľova 1 772 0 0 201 111 724 22 66 MŠ Za Humnami 1 493 0 0 190 278 685 23 89 Senior centrum - Klokočin 1 798 0 0 181 287 653 24 45 MŠ Novomestského 2 065 0 0 179 722 647 25 84 CVČ na Hôrke 1 751 0 0 179 500 646 26 39 Poliklinika Párovce 1 978 0 0 178 861 644 27 58 MŠ Ľ. Okánika 1 402 0 0 176 389 635 28 48 MŠ Bazovského 1 379 0 0 157 500 567 29 34 Nedbalova 12 1 084 0 0 155 089 558 30 30 Kino LIPA 1 863 0 0 149 667 539 37 550 95,24217 30 Strana 14 (celkom 140)
11.2.3 Zoradenie podľa najväčších nákladov na energie Energetická agentúra Nitra Objekt a ulica Plocha Náklady CZT CZT Náklady Náklady neprenaj. TV celkom celkom m2 0 0 0 0 0 0 1 93 Zimný štadion 10 450 43 410 321 288 364 698 % poradie 2 91 Mestský kúpeľ 3 100 61 664 48 177 109 841 1 3 105 Mestská hala - Klokočina 8 500 28 210 67 612 95 822 4 1 Budova MsÚ 7 041 63 221 5 388 11422 80 031 5 68 ZŠ Benkova 6 910 4 003 61 143 5 140 8 965 79 251 6 67 ZŠ a MŠ Beethovenova 9 518 49 621 9 042 17 459 76 122 7 23 Tržnica - Rinox 3 220 28 922 45 743 74 665 8 73 ZŠ Fatranská 9 122 1 320 51 995 8 099 10 297 71 711 9 76 ZŠ Na Hôrke 9 200 45 667 1 755 12 488 59 910 10 26 Hotel OLIMPIA 5 825 27 446 32 122 59 568 11 79 ZŠ Topoľová 6 410 660 46 586 12 321 59 567 766 488 31,925 10 12 78 ZŠ Škultétyho 9 118 34 822 9 149 15 321 59 292 13 94 Futbalový štadion 21 943 25 877 47 820 14 40 Poliklinika Klokočina 5 953 6 365 38 743 45 108 15 38 Poliklinika Chrenová 6 107 6 699 36 122 42 821 16 75 ZŠ Krčméryho 9 060 27 448 13 799 41 247 17 92 Letné kúpalisko 40 235 40 235 18 77 ZŠ Nábrežie mládeže 6 550 1 544 26 775 1 412 8 987 38 718 19 43 MŠ Zvolenská 3 003 21 080 7 452 5 112 33 644 20 89 Senior centrum - Klokočina 1 798 13 997 4 276 14 399 32 672 21 21 Hlboká 9 2 557 19 332 12 956 32 288 1 180 333 49,161 20 22 74 ZŠ Kniežaťa Pribinu 3 898 22 800 9 088 31 888 23 70 ZŠ a MŠ Novozámocká 3 687 20 043 8 245 28 288 24 3 Štefanikova 1 - múzeum 3 345 15 492 11167 26 659 25 71 ZŠ Drážovská 6 - Zobor 2 961 18 546 7 896 26 442 26 22 Tržnica - OC 1 256 8 077 16 587 24 664 27 95 Tenisové kurty 14 370 10 125 24 495 28 44 MŠ Čajkovského 3 003 16 750 5 242 1 737 23 729 29 45 MŠ Novomestského 2 065 13 835 3 921 4 886 22 642 30 55 MŠ Párovská 1 769 18 432 3 277 21 709 1 775 547 73,952 30 Strana 15 (celkom 140)
11.2.4 Potenciál úspor pre jednotlivé objekty ak by boli zaradené do triedy B Objekt a ulica Plocha kwh kwh/m 2 min úspora max úspora kwh kwh kwh má byť kwh/m 2 /rok má byť kwh/m 2 /rok zatriedenie súčasná spotreba spotreba 1 20 Jánskeho 7 64 37 422 585 59 3 776 115 7 360 AB 37 422 33 646 30 062 2 91 Mestský kúpeľ 3 100 1 519 416 490 49 151 900 95 294 500 šport 1 519 416 1 367 516 1 224 916 3 128 Dom smútku + cintorín CM 144 51 805 360 59 8 496 115 16 560 AB 51 805 43 309 35 245 4 23 Tržnica - Rinox 3 220 825 884 256 82 264 040 161 518 420 obchod 825 884 561 844 307 464 5 2 Budova Mestská polícia 1 082 277 164 256 59 63 838 115 124 430 AB 277 164 213 326 152 734 6 93 Zimný štadion 10 450 2 386 100 228 49 512 050 95 992 750 šport 2 386 100 1 874 050 1 393 350 7 21 Hlboká 9 2 557 485 479 190 41 104 837 79 202 003 BD 485 479 380 642 283 476 8 22 Tržnica - OC 1 256 230 372 183 82 102 992 161 202 216 obchod 230 372 127 380 28 156 9 13 Dom Matice 932 145 388 156 59 55 000 115 107 203 AB 145 388 90 388 38 185 10 88 Chotárna 35, Klub dôch. 133 20 562 155 59 7 847 115 15 295 AB 20 562 12 715 5 267 11 62 MŠ Drážovce 825 127 501 155 43 35 475 84 69 300 škola 127 501 92 026 58 201 12 17 Archív D. Krškany 764 116 489 152 59 45 076 115 87 860 AB 116 489 71 413 28 629 13 106 Tržnica Chrenová 110 16 684 152 82 9 020 161 17 710 obchod 16 684 7 664 14 139 Býv. ZŠ ZOBOR, s.č. 104 48 7 260 151 43 2 064 84 4 032 škola 7 260 5 196 3 228 15 63 MŠ T. Vansovej 1 345 203 044 151 43 57 835 84 112 980 škola 203 044 145 209 90 064 16 8 Farská 5 (kanc. priestory) 859 128 383 149 59 50 681 115 98 785 AB 128 383 77 702 29 598 17 34 Nedbalova 12 1 084 160 359 148 59 63 956 115 124 660 AB 160 359 96 403 35 699 18 83 Domino Nitra - Štefánikova 63 1 187 175 364 148 49 58 163 95 112 765 šport 175 364 117 201 62 599 19 18 Wilsonovo 82 212 31 038 146 59 12 508 115 24 380 AB 31 038 18 530 6 658 20 71 ZŠ Drážovská 6 - Zobor 2 961 432 203 146 43 127 323 84 248 724 škola 432 203 304 880 183 479 21 54 MŠ Piaristická 1 919 279 553 146 43 82 534 84 161 230 škola 279 553 197 018 118 323 22 87 Klub turistiky 176 25 501 145 59 10 366 115 20 206 AB 25 501 15 135 5 296 23 69 ZŠ Cabajská 1 587 229 391 145 43 68 241 84 133 308 škola 229 391 161 150 96 083 24 55 MŠ Párovská 1 769 254 294 144 43 76 067 84 148 596 škola 254 294 178 227 105 698 25 7 Kupecká 16 (kanc. priestory) 895 128 442 143 59 52 823 115 102 960 AB 128 442 75 620 25 483 26 48 MŠ Bazovského 1 379 193 984 141 43 59 297 84 115 836 škola 193 984 134 687 78 148 27 27 ZŠ Bolečkova 2 604 365 279 140 43 111 972 84 218 736 škola 365 279 253 307 146 543 28 42 Správa MŠ (aj psych. por.) 1 990 277 745 140 59 117 410 115 228 850 AB 277 745 160 335 48 895 29 82 Židovská synagóga 240 33 441 139 59 14 160 115 27 600 AB 33 441 19 281 5 841 30 49 MŠ Štefánikova 1 630 226 553 139 43 70 090 84 136 920 škola 226 553 156 463 89 633 Strana 16 (celkom 140)
31 19 Štefanikova 146 364 50 486 139 82 29 848 161 58 604 obchod 50 486 20 638 32 89 Senior centrum - Klokočina 1 798 246 685 137 59 106 082 115 206 770 AB 246 685 140 603 39 915 33 81 ZŠ Sčasného - Drážovce 1 536 210 136 137 43 66 048 84 129 024 škola 210 136 144 088 81 112 34 134 Hlavná 55 408 55 556 136 59 24 072 115 46 920 AB 55 556 31 484 8 636 35 29 Centrum LIPA 2 020 273 480 135 59 119 180 115 232 300 AB 273 480 154 300 41 180 36 14 Kupecká 12 344 46 518 135 59 20 278 115 39 526 AB 46 518 26 240 6 993 37 4 MŠ Novozámocká 127 350 47 184 135 43 15 050 84 29 400 škola 47 184 32 134 17 784 38 47 MŠ Alexyho 1 035 139 458 135 43 44 505 84 86 940 škola 139 458 94 953 52 518 39 58 MŠ Ľ. Okánika 1 402 188 580 135 43 60 286 84 117 768 škola 188 580 128 294 70 812 40 28 MŠ Kollarova 881 117 881 134 43 37 883 84 74 004 škola 117 881 79 998 43 877 41 68 ZŠ Benkova 6 910 922 780 134 43 297 130 84 580 440 škola 922 780 625 650 342 340 42 66 MŠ Za Humnami 1 493 198 926 133 43 64 199 84 125 412 škola 198 926 134 727 73 514 43 131 Domov pre osamelých rodičov 217 28 860 133 59 12 803 115 24 955 AB 28 860 16 057 3 905 44 74 ZŠ Kniežaťa Pribinu 3 898 515 060 132 43 167 614 84 327 432 škola 515 060 347 446 187 628 45 50 MŠ Staromlynská 1 960 258 194 132 43 84 280 84 164 640 škola 258 194 173 914 93 554 46 40 Poliklinika Klokočina 5 953 776 132 130 102 607 196 201 1 196 533 nemocnica 776 132 168 936 47 33 Baničova - SSZS 608 79 021 130 59 35 872 115 69 920 AB 79 021 43 149 9 101 48 46 MŠ Benkova 1 754 227 593 130 43 75 422 84 147 336 škola 227 593 152 171 80 257 49 38 Poliklinika Chrenová 6 107 784 491 128 102 622 934 201 1 227 547 nemocnica 784 491 161 557 50 130 Útulok pre bezdomovcov 160 20 462 128 95 15 200 187 29 920 hotel 20 462 5 262 51 60 MŠ Platanova 780 98 048 126 43 33 540 84 65 520 škola 98 048 64 508 32 528 52 26 Hotel OLIMPIA 5 825 731 285 126 95 553 375 187 1 089 275 hotel 731 285 177 910 53 70 ZŠ a MŠ Novozámocká 3 687 460 617 125 43 158 541 84 309 708 škola 460 617 302 076 150 909 54 1 Budova MsÚ 7 041 872 638 124 59 415 419 115 809 715 AB 872 638 457 219 62 923 55 57 MŠ Nábrežie mládeže 1 743 214 086 123 43 74 949 84 146 412 škola 214 086 139 137 67 674 56 39 Poliklinika Párovce 1 978 238 849 121 102 201 797 201 397 658 nemocnica 238 849 37 052 57 109 Prevádzková budova Tehelná 936 110 869 118 59 55 224 115 107 640 AB 110 869 55 645 3 229 58 59 MŠ Topoľova 1 772 209 183 118 43 76 196 84 148 848 škola 209 183 132 987 60 335 59 3 Štefanikova 1 - múzeum 3 345 385 457 115 59 197 337 115 384 641 AB 385 457 188 120 817 60 85 KD Ľ. Okánika 1 181 134 763 114 59 69 679 115 135 815 AB 134 763 65 084 61 53 MŠ Razusova 1 180 134 097 114 43 50 740 84 99 120 škola 134 097 83 357 34 977 62 12 Kupecká 7 958 107 409 112 82 78 556 161 154 238 obchod 107 409 28 853 63 90 Základná umelecká škola, Vajanského 3 160 353 717 112 43 135 880 84 265 440 škola 353 717 217 837 88 277 64 64 MŠ Štiavnická 268 29 912 112 43 11 524 84 22 512 škola 29 912 18 388 7 400 65 30 Kino LIPA 1 863 204 801 110 59 109 888 115 214 188 AB 204 801 94 914 66 84 CVČ na Hôrke 1 751 189 285 108 59 103 309 115 201 365 AB 189 285 85 976 Strana 17 (celkom 140)
67 79 ZŠ Topoľová 6 410 674 826 105 43 275 630 84 538 440 škola 674 826 399 196 136 386 68 105 Mestská hala - Klokočina 8 500 891 472 105 49 416 500 95 807 500 šport 891 472 474 972 83 972 69 61 MŠ Hospodárska 304 31 617 104 43 13 072 84 25 536 škola 31 617 18 545 6 081 70 65 MŠ Janíkovce 241 24 157 100 43 10 363 84 20 244 škola 24 157 13 794 3 913 71 72 ZŠ Fatranská - Janíkovská 1 010 100 498 100 43 43 430 84 84 840 škola 100 498 57 068 15 658 72 52 MŠ Dolnočermánska 2 067 205 289 99 43 88 881 84 173 628 škola 205 289 116 408 31 661 73 43 MŠ Zvolenská 3 003 297 097 99 43 129 129 84 252 252 škola 297 097 167 968 44 845 74 45 MŠ Novomestského 2 065 201 882 98 43 88 795 84 173 460 škola 201 882 113 087 28 422 75 32 Jurkovičova - SANDOKAN 2 626 254 512 97 82 215 291 161 422 706 obchod 254 512 39 221 76 51 MŠ Golianova 1 946 188 143 97 43 83 678 84 163 464 škola 188 143 104 465 24 679 77 56 MŠ Mostná 236 22 165 94 43 10 148 84 19 824 škola 22 165 12 017 2 341 78 86 Klub Pribina 216 19 886 92 59 12 768 115 24 886 AB 19 886 7 118 79 15 KD Kynek 266 24 205 91 59 15 694 115 30 590 AB 24 205 8 511 80 41 ŠEVT centreu 774 64 894 84 59 45 678 115 89 033 AB 64 894 19 216 81 37 Gymnázium Golianova 7 002 584 086 83 43 301 086 84 588 168 škola 584 086 283 000 82 35 Levická 40 2 907 239 719 82 43 125 001 84 244 188 škola 239 719 114 718 83 73 ZŠ Fatranská 9 122 751 220 82 43 392 246 84 766 248 škola 751 220 358 974 84 67 ZŠ a MŠ Beethovenova 9 518 724 544 76 43 409 274 84 799 512 škola 724 544 315 270 85 44 MŠ Čajkovského 3 003 225 373 75 43 129 129 84 252 252 škola 225 373 96 244 86 75 ZŠ Krčméryho 9 060 660 589 73 43 389 580 84 761 040 škola 660 589 271 009 87 76 ZŠ Na Hôrke 9 200 649 814 71 43 395 600 84 772 800 škola 649 814 254 214 88 77 ZŠ Nábrežie mládeže 6 550 423 224 65 43 281 650 84 550 200 škola 423 224 141 574 89 16 KD D. Krškany 919 53 297 58 59 54 245 115 105 731 AB 53 297 90 78 ZŠ Škultétyho 9 118 521 422 57 43 392 074 84 765 912 škola 521 422 129 348 91 96 Teločvičňa - Parkové nábrežie 5 400 164 589 30 49 264 600 95 513 000 šport 164 589 92 25 KD Drážovce 741 22 127 30 59 43 719 115 85 215 AB 22 127 93 9 Hlavná 55 - Osvetová bes. 735 14 432 20 59 43 365 115 84 525 AB 14 432 94 6 Amfiteáter 195 2 396 12 59 11 505 115 22 425 AB 2 396 95 10 KD Párovské háje 667 1 210 2 59 39 353 115 76 705 AB 1 210 226 926 27 055 865 27 093 287 15 338 867 6 757 106 Strana 18 (celkom 140)
11.2.5 Odhad nákladov na jednotlivé technické opatrenia a výpočet ich návratnosti Nízkonákladové Vysokonákladové Objekt a ulica Plocha Hydraulické Výmena Slnečné Modernizácia Tepelné FVE celkom vyregulov kotlov kolektory MaR zaizolovanie P.č. Pôvodné za kondenzačné 1 20 Jánskeho 7 64 177 418 549 167 6 528 2 91 Mestský kúpeľ 3 100 8 566 20 253 26 604 8 069 316 200 3 128 Dom smútku + cintorín CM 144 398 941 1 236 375 14 688 4 23 Tržnica - Rinox 3 220 8 898 21 037 27 634 8 381 328 440 5 2 Budova Mestská polícia 1 082 2 990 7 069 9 286 2 816 110 364 6 93 Zimný štadión 10 450 28 877 68 273 89 681 27 201 1 065 900 7 21 Hlboká 9 2 557 9 958 7 850 79 488 5 031 260 730 27 000 8 22 Tržnica - OC 1 256 3 471 8 206 10 779 3 269 128 112 9 13 Dom Matice 932 2 576 6 090 8 000 2 426 95 084 10 88 Chotárna 35, Klub dôch. 133 368 869 1 141 346 13 566 11 62 MŠ Drážovce 825 2 280 5 390 7 080 2 147 84 150 12 17 Archív D. Krškany 764 2 111 4 991 6 557 1 989 77 928 13 106 Tržnica Chrenová 110 304 719 944 286 11 220 14 139 Býv. ZŠ ZOBOR, s.č. 104 48 133 314 412 125 4 896 15 63 MŠ T. Vansovej 1 345 3 717 8 787 11 543 3 501 137 190 16 8 Farská 5 (kanc. priestory) 859 2 374 5 612 7 372 2 236 87 618 17 34 Nedbalova 12 1 084 2 995 7 082 9 303 2 822 110 568 18 83 Domino Nitra - Štefánikova 63 1 187 3 280 7 755 10 187 3 090 121 074 19 18 Wilsonovo 82 212 586 1 385 1 819 552 21 624 20 71 ZŠ Drážovská 6 - Zobor 2 961 8 182 19 345 25 411 7 707 302 022 21 54 MŠ Piaristická 1 919 5 304 12 540 16 472 4 996 195 779 22 87 Klub turistiky 176 486 1 148 1 508 457 17 921 23 69 ZŠ Cabajská 1 587 4 385 10 368 13 619 4 131 161 874 24 55 MŠ Párovská 1 769 4 888 11 557 15 181 4 605 180 438 25 7 Kupecká 16 (kanc. priestory) 895 2 474 5 849 7 683 2 330 91 321 26 48 MŠ Bazovského 1 379 3 811 9 009 11 834 3 589 140 658 27 27 ZŠ Bolečkova 2 604 7 196 17 013 22 347 6 778 265 608 28 42 Správa MŠ (aj psych. por.) 1 990 5 499 13 001 17 078 5 180 202 980 29 82 Židovská synagóga 240 663 1 568 2 060 625 24 480 30 49 MŠ Štefánikova 1 630 4 504 10 649 13 988 4 243 166 260 31 19 Štefanikova 146 364 1 006 2 378 3 124 947 37 128 32 89 Senior centrum - Klokočina 1 798 4 968 11 747 15 430 4 680 183 396 33 81 ZŠ Sčasného - Drážovce 1 536 4 244 10 035 13 182 3 998 156 672 34 134 Hlavná 55 408 1 127 2 666 3 501 1 062 41 616 35 29 Centrum LIPA 2 020 5 582 13 197 17 335 5 258 206 040 Strana 19 (celkom 140)
36 14 Kupecká 12 344 950 2 246 2 950 895 35 057 37 4 MŠ Novozámocká 127 350 967 2 287 3 004 911 35 700 38 47 MŠ Alexyho 1 035 2 860 6 762 8 882 2 694 105 570 39 58 MŠ Ľ. Okánika 1 402 3 874 9 160 12 032 3 649 143 004 40 28 MŠ Kollarova 881 2 434 5 756 7 561 2 293 89 862 41 68 ZŠ Benkova 6 910 19 095 45 145 59 301 17 986 704 820 42 66 MŠ Za Humnami 1 493 4 126 9 754 12 813 3 886 152 286 43 131 Domov pre osamelých rodičov 217 600 1 418 1 862 565 22 134 44 74 ZŠ Kniežaťa Pribinu 3 898 33 194 0 15 898 10 751 1 061 304 27 000 45 50 MŠ Staromlynská 1 960 5 416 12 805 16 821 5 102 199 920 46 40 Poliklinika Klokočina 5 953 16 450 38 892 51 087 15 495 607 196 47 33 Baničova - SSZS 608 1 680 3 972 5 218 1 583 62 016 48 46 MŠ Benkova 1 754 4 847 11 459 15 053 4 566 178 908 49 38 Poliklinika Chrenová 6 107 16 876 39 900 52 411 15 897 622 934 50 130 Útulok pre bezdomovcov 160 442 1 045 1 373 416 16 320 51 60 MŠ Platanova 780 2 155 5 096 6 694 2 030 79 560 52 26 Hotel OLIMPIA 5 825 16 096 38 057 49 990 15 162 594 150 53 70 ZŠ a MŠ Novozámocká 3 687 10 188 24 088 31 641 9 597 376 074 54 1 Budova MsÚ 7 041 19 457 46 001 60 425 18 327 3 972 109 27 000 55 57 MŠ Nábrežie mládeže 1 743 4 816 11 388 14 958 4 537 177 786 56 39 Poliklinika Párovce 1 978 5 467 12 926 16 978 5 150 201 797 57 109 Prevádzková budova Tehelná 936 2 586 6 115 8 033 2 436 95 472 58 59 MŠ Topoľova 1 772 4 897 11 577 15 207 4 612 180 744 59 3 Štefanikova 1 - múzeum 3 345 9 243 21 852 28 704 8 706 341 159 60 85 KD Ľ. Okánika 1 181 3 263 7 716 10 135 3 074 120 462 61 53 MŠ Razusova 1 180 3 261 7 709 10 127 3 071 120 360 62 12 Kupecká 7 958 2 647 6 259 8 221 2 494 97 716 63 90 Základná umelecká škola, Vajans 3 160 8 732 20 645 27 119 8 225 322 320 64 64 MŠ Štiavnická 268 741 1 751 2 300 698 27 336 65 30 Kino LIPA 1 863 5 147 12 168 15 984 4 848 189 975 66 84 CVČ na Hôrke 1 751 4 839 11 440 15 027 4 558 178 602 67 79 ZŠ Topoľová 6 410 17 713 41 879 55 010 16 685 653 820 68 105 Mestská hala - Klokočina 8 500 23 488 55 533 72 946 22 125 867 000 69 61 MŠ Hospodárska 304 840 1 986 2 609 791 31 008 70 65 MŠ Janíkovce 241 666 1 575 2 068 627 24 582 Strana 20 (celkom 140)
71 72 ZŠ Fatranská - Janíkovská 1 010 2 791 6 599 8 668 2 629 103 020 72 52 MŠ Dolnočermánska 2 067 5 712 13 504 17 739 5 380 210 834 73 43 MŠ Zvolenská 3 003 8 298 19 620 25 771 7 817 306 306 74 45 MŠ Novomestského 2 065 5 706 13 491 17 722 5 375 210 630 75 32 Jurkovičova - SANDOKAN 2 626 7 255 17 153 22 532 6 834 267 801 76 51 MŠ Golianova 1 946 5 377 12 714 16 700 5 065 198 492 77 56 MŠ Mostná 236 652 1 542 2 025 614 24 072 78 86 Klub Pribina 216 598 1 414 1 857 563 22 073 79 15 KD Kynek 266 735 1 738 2 283 692 27 132 80 41 ŠEVT centreu 774 2 139 5 058 6 644 2 015 78 968 81 37 Gymnázium Golianova 7 002 19 349 45 746 60 090 18 226 714 204 82 35 Levická 40 2 907 8 033 18 992 24 948 7 567 296 514 83 73 ZŠ Fatranská 9 122 25 207 59 597 78 284 23 744 930 444 84 67 ZŠ a MŠ Beethovenova 9 518 26 301 62 184 81 683 24 775 970 836 85 44 MŠ Čajkovského 3 003 8 298 19 620 25 771 7 817 306 306 86 75 ZŠ Krčméryho 9 060 25 036 59 192 77 752 23 582 924 120 87 76 ZŠ Na Hôrke 9 200 25 423 60 107 78 953 23 947 938 400 88 77 ZŠ Nábrežie mládeže 6 550 18 100 42 793 56 211 17 049 668 100 89 16 KD D. Krškany 919 2 541 6 007 7 890 2 393 93 779 90 78 ZŠ Škultétyho 9 118 26 309 44 613 27 379 5 343 1 616 237 27 000 91 96 Teločvičňa - Parkové nábrežie 5 400 14 922 35 280 46 342 14 056 550 800 92 25 KD Drážovce 741 2 048 4 841 6 359 1 929 75 582 93 9 Hlavná 55 - Osvetová bes. 735 2 031 4 802 6 308 1 913 74 970 94 6 Amfiteáter 195 539 1 274 1 673 508 19 890 95 10 KD Párovské háje 667 1 843 4 358 5 724 1 736 68 034 226 926 653 498 1 433 299 1 936 571 571 259 27 750 153 108 000 Strana 21 (celkom 140)
11.2.6 Energetický dispečing Energetická agentúra Nitra Strana 22 (celkom 140)
11.2.7 Príklad aplikácie Energetická agentúra Nitra Strana 23 (celkom 140)
Strana 24 (celkom 140)
Strana 25 (celkom 140)
Strana 26 (celkom 140)
Strana 27 (celkom 140)
Strana 28 (celkom 140)
Strana 29 (celkom 140)
Strana 30 (celkom 140)
Strana 31 (celkom 140)
Strana 32 (celkom 140)
Strana 33 (celkom 140)
Strana 34 (celkom 140)
Strana 35 (celkom 140)