ŠTUDENTSKÝ ČASOPIS GYMsurfer GYMNÁZIUM VO VRANOVE NAD TOPĽOU www.gyvv.sk 14/2013 60.výročie založenia školy Keď si predstavíme 60-ročnú osobu, vidíme starého človiečika s vráskami na tvári a múdrosťou v hlave. Takouto babičkou je aj naša škola. Počas dlhých rokov sa na jej chodbách vystriedalo mnoho žiakov a učiteľov. Škola ako inštitúcia by mala slúžiť na vzdelávanie. Tá naša nás však nevzdeláva len knihami, ale dáva nám aj množstvo skúseností do života. Ako našu školu opísať? Myslím, že má dve tváre. Na prvý pohľad pár bezvýznamných stien, tried, učební a chodieb, ktoré nás - aspoň spočiatku - nútia neustále premýšľať nad cestou von z bludiska. Keď sa však pozrieme hlbšie, je to budova, kde na nás zo stien dýchajú spomienky, pozerajú na nás tváre (teraz už dospelých ľudí), ktoré túžili dobyť svet. Môžeme tu objaviť (a tajne sa pritom pousmiať) aj fotky našich terajších profesorov, ktorí možno nikdy ani nepomysleli na to, že raz skončia opäť na miestach svojej mladosti. Možno bolo už pri príchode na gymnázium ich snom stať sa učiteľom a možno chceli byť rockovou hviezdou, astronautom či výskumníkom. Aj medzi ich spolužiakmi (rovnako ako medzi našimi) boli určite hviezdy, ktoré verili, že nik nebude lepší ako oni, princezné, ktoré si mysleli, že krásnou postavou a očarujúcim úsmevom dokážu zakryť dieru v hlave. Myslím, že zloženie žiakov sa rokmi až tak veľmi nezmenilo. Možno nik netuší, čo sa s týmito ľuďmi stalo a či si splnili svoje sny, no verím, že každému z nich ostali na gymnázium len dobré spomienky. Táto škola je tu už viac ako pol storočia a vychovala zopár generácií. Dnes slávi okrúhle výročie. Myslím si, že to výročie nepatrí budove, ale všetkým, ktorí túto školu rok čo rok robia tým, čím je:)) Juliána Sedláková
ÚVODNÍK Písal sa školský rok 1952/1953, keď si žiaci prvýkrát zasadli do školských lavíc v budove gymnázia. Uplynulo odvtedy už 60 rokov, počas ktorých sa tu vystriedalo množstvo žiakov, učiteľov, riaditeľov škôl aj nepedagogických zamestnancov. Je 60 rokov veľa alebo málo? Človek v tomto veku je na vrchole svojich tvorivých síl. A i keď sa sem-tam objaví na tvári človeka nejaká tá vráska, jeho vek ho netrápi. Aj keď ľudia vekom starnú, škola nie. Môže stále čerpať silu z tradícií a poznatkov, ktoré tu zanechali učitelia počas desaťročí, noví žiaci však školu robia mladou a rozvíjajúcou sa. Žiaci sú stále vnímavejší a náročnejší, čo školu posúva vpred. Posledné roky druhého tisícročia a hlavne prvé roky tretieho tisícročia v živote školy boli predovšetkým obdobím zmien. Boli však uskutočňované vždy s túžbou ísť dopredu, prispôsobiť sa novým požiadavkám žiakov i spoločnosti. Práve výsledky žiakov určujú úspešnosť školy. Škola má právo byť hrdá na svojich žiakov a netreba zdôrazňovať, že veľa z nich pokračovalo i v štúdiu na vysokých školách, ďalší sú úspešní podnikatelia či manažéri, mnohí sa uplatnili v rôznych odboroch spoločenského, kultúrneho života, uplatnili sa v športe, ale i v školstve a samospráve. Práve naši bývalí aj súčasní žiaci šíria dobré meno školy aj prostredníctvom dobrej a zodpovednej práce bývalých aj súčasných pedagogických a nepedagogických zamestnancov, bez ktorých by nerušený chod školy bol nemysliteľný. Mnohí pedagogickí zamestnanci, ale i žiaci vryli hlbokú brázdu na poli vzdelanosti nielen v meste a regióne, ale prostredníctvom svojich projektov sa škola stala známou v rámci Slovenska a v zahraničí. Školu formuje aj prostredie, v ktorom sa nachádza. Jej dobrá spolupráca so zriaďovateľom, ktorým je Prešovský samosprávny kraj, rodičovskou a školskou radou, Mestským úradom vo Vranove nad Topľou a cirkvami pôsobiacimi v meste. Pri pohľade do budúcnosti je každému z nás zrejmé, že máme ešte veľa čo zlepšovať a naprávať. Naším cieľom v budúcnosti bude vytvárať v škole takú pohodu, aby do školy chodil rád učiteľ, lebo potom budú do školy radi chodiť aj žiaci. Nech sa tu snúbi náročnosť s láskavosťou a porozumením. Do nasledujúcich desaťročí našej jubilujúcej škole a jej zamestnancom želám veľa dobrých, po vzdelaní túžiacich žiakov a všetkým pedagogickým a nepedagogickým zamestnancom zasa tak prepotrebný elán a chuť do práce, ktorou budú písať riadky histórie nášho gymnázia. RNDr.Miron Blaščák, riaditeľ školy História školy Naše gymnázium vzniklo 1.9.1952 na zrúcaninách podzemných chodieb vranovského kaštieľa. Bolo vytvorené presunutím tried z Gymnázia v Stropkove do Vranova nad Topľou. Škola mala spolu 5 tried a celkovo ju navštevovalo 169 žiakov. Prvým riaditeľom sa stal Michal Tkáč. Vybavenie školy bolo veľmi nevyhovujúce: triedy boli primalé, bol veľký nedostatok kvalifikovaných učiteľov, v zime sa niekedy škola zatvárala kvôli nedostatočnému vykurovaniu kachľami. Napriek ťažkým podmienkam bol prvý školský rok ukončený úspešne. 1.-3. júna 1953 absolventi štvrtého ročníka ukončili svoje štúdium ako prví v celej histórii vranovského gymnázia. Malú školu čakali rôzne zmeny. Napríklad sa z gymnázia stala 11-ročná stredná škola na čele s riaditeľom Františkom Nižníkom. Okrem predmetov, ktoré sa vyučujú dnes, sa štúdium rozšírilo o výuku psychológie, rysovania, astronómie, latinčiny, francúzštiny a deskriptívnej geometrie. V školskom roku 1959/60 sa škola transformovala na 12-ročnú strednú školu s 29 triedami a 1069 žiakmi. Riaditeľom DSŠ bol Andrej Hrinko. V školskom roku 1969/70 došlo k znovuobnoveniu 8-ročného gymnázia. Na pôde vranovskej SVŠ bola otvorená 1. trieda gymnaziálneho štúdia. Až do r.1982 bol vtedajším riaditeľom Bartolomej Belas. Po jeho odchode na dôchodok ho vystriedal RNDr. Ivan Marhulík. Gymnázium sa pýšilo 19 triedami s 599 žiakmi, ktorí sa zúčastňovali i poľnohospodárskych brigád, spartakiád, rôznych olympiád a súťaží, tiež branných kurzov, lyžiarskych a plaveckých výcvikov. V tom čase už škola disponovala malou a veľkou telocvičňou, učebňami pre CHE, FYZ, BIO, INF a cudzí jazyk. Tiež sa mohla pochváliť fitnesscentrom, soláriom, saunou a bufetom, ktoré vybudoval po roku 1989 vytrvalý a nápaditý učiteľ TEV- Mgr. Ondrej Krišanda. V roku 1989 sa novým riaditeľom gymnázia stal Mgr. Ján Kuba. V škole došlo k výraznému zjednodušeniu štúdia, vďaka zrušeniu polytechnických odborných predmetov a posilneniu vyučovania cudzích jazykov a informatiky. Škola sa aktívne začala zapájať do celoslovenských aj zahraničných súťaží a projektov. V roku 1999 sa vedenia školy ujal RNDr. Miron Blaščák, ktorý je riaditeľom doteraz a ktorý školu ďalej zveľaďuje a inovuje. Svetlana Sotáková Viktória Adamová Michaela Perejdová Alica Pavlová 2 Gymsurfer č.14 Helena Bendiková, Veronika Šofranková Alexandra Štecová Komnaty našej školy Martin Huňak Momentálne sa v našej škole nachádza 34 miestností rozdelených v 2 budovách. 3 počítačové učebne obsahujú dokopy 37 počítačov, ktoré slúžia na vyhľadávanie informácií, programovanie, ale čo je hlavné a nami študentmi tak obľúbené, surfovanie po nete. Ďalšou dôležitou súčasťou školy je školská jedáleň s kapacitou 200 miest, no boli by ste prekvapení, koľko študentov sa tu skutočne zmestí:) Dokonca je vybavená elektronickým prihlasovacím a odhlasovacím systémom. Ak sa vyberieme hlbšie do minulosti, za zmienku stojí rekonštrukcia telocvične, výmena okien, strechy a osvetlenia, nové vymaľovanie či ochranné siete, čo všetko iste pomôže k tomu, že nám budú pribúdať nové športové talenty. Taktiež bola daná do užívania aj nová multimediálna učebňa, ktorá slúži na hodiny fyziky, knižnica, bolo upravené biologické laboratórium (aj s novými modernými mikroskopmi). Neskôr postupne prebehla rekonštrukcia viacerých tried, WC a chodieb na novej budove. Na komplexnejšie vzdelávanie boli v rokoch 2011/2012 zrekonštruované učebne BIO-GEO a DEJ-OBN. Do učebne SJL bola zakúpená nová multimediálna tabuľa. Nezabudlo sa ani na ľudí s telesným postihnutím. Bol vybudovaný bezbariérový vchod do novej budovy. Načo to všetko? Aby súčasných 521 študentov nášho gymnázia dosahovalo len tie najlepšie výsledky v najmodernejších a čo najvyhovujúcejších priestoroch. Eva Sabolová Gymnázium, ul.dr.daxnera 3
Pokrvní bratia - muzikál, ktorý sme mali možnosť vidieť v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, v mesiacoch febrár - marec. Začiatok muzikálu, ktorý bol vlastne jeho koncom, nás vtiahol do víru pulzujúceho a dramatického príbehu dvoch pokrvných a osudom rozdelených bratov. Celé predstavenie je postavené na kontraste bohatstva a chudoby. Dvaja bratia, Mickey a Edward, ktorých matka už po narodení rozdelí tým, že sa jedného z nich vzdá. Onedlho toto rozhodnutie oľutuje, ale už je neskoro. Výčitky ju sprevádzajú celým dejom. Príbeh je oživený milostným citom oboch bratov k jednej žene, Linde. Počas celého predstavenia svedomie matke pripomína, že pravda si ju nájde a potrestá ju, pretože smrť detí je pre matku najhorším trestom. Tento príbeh má tragický záver, končí smrťou oboch bratov pri matkinom lone. Skvelé herecké a spevácke výkony nás nútili uprene sledovať dej a zamýšľať sa nad jeho koncom. Muzikál bol veľmi pútavý, poučný a zaujímavý. Študenti nášho gymnázia to aj patrične ocenili, keď v jeho závere spontánne vyskočili zo sedadiel a spustili dlhotrvajúci potlesk, ktorý venovali týmto hercom: Svetlana Janišová (pani Johnstonová) Peter Krivý ( Mickey) Filip Lenárth (Edward) Jana Jurišincová ( Linda)...opäť na lyžiach... Klaudia Horosová, Viktória Bellová Marec je pre mnohých mesiacom prebúdzania, jari a rozprávkového rozkvitania prvých voňavých kvetov. Ten vytúžený mesiac, keď nám usmievavé slnko dovolí zahodiť nekonečne hrubé vrstvy a kabáty... Pre našich študentov je však tento mesiac určite ten najzimnejší, pretože každoročne v rovnakom čase organizuje škola lyžiarsky výcvik. Ani tento rok nebol výnimkou, a tak sme my, prváci, v čase od 11. do 16.marca zo sedadiel veľkých autobusov zamávali škole a odcestovali do Ždiaru, skvostnej dedinky našich Tatier. S radosťou sme zanechali dennodenný unavujúci rituál a prísnych profesorov vymenili za zábavných lyžiarskych inštruktorov. Jediné, čo nám, bohužiaľ, neprialo, bolo tatranské počasie. Aj keď vo Vranove sme sa lúčili s nádherným slnečným ránom, Tatry nás privítali smutným dažďom. Pre mnohých to bolo veľkým sklamaním, lebo už prvý deň nám príroda nedovolila zlyžovať tatranské svahy, no iní sa tešili, že si oddýchnu po unavujúcej ceste. Nasledujúce 3 dni našťastie nebo neplakalo, no Tatry aj tak zahaľovali svoju krásu. Počas týchto dní sme využívali počasie a celé dopoludnie lyžovali. Na svahu sme boli rozdelení do 5 skupín - od najlepších lyžiarov až po úplných nelyžiarov. Každá skupinka mala svojho učiteľského inštruktora, niektorí dokonca aj svoj názov alebo pokrik:) Náš lyžiarsky rituál pozostával z rannej rozcvičky na lyžiach, rôznych rovnovážnych cvičení a voľných jázd, ktoré sa všetkým páčili najviac. Týmto spôsobom sa každý naučil to hlavné - lyžovať. Po tvrdej drine na lyžiach sme sa vždy tešili na popoludňajší oddych a večerné programy tried. Záverečným finále bol pravý lyžiarsky slalom, v ktorom medzi dievčatami zvíťazila Kristína Kačmárová z 1.C a medzi chlapcami Filip Šak z 1.D. Väčším prekvapením však boli tí, ktorí tu v Ždiari stáli na lyžiach po prvýkrát. Celý kurz prebiehal bez problémov a zranení a aj keď sme sa už domov tešili, nakoniec sme si ho predĺžili o jeden deň, pretože príroda opäť ukázala svoju silu práve vtedy, keď to nik nečakal:) Júlia Ajbenová...pred 2.svetovou vojnou sa u nás jazdilo vľavo...delfíny nikdy nespia...hawajská abeceda má len 12 písmen...najdlhší film (Liečba nespavosti) má 87 hodín...najznámejšie slová na planéte sú OK a Coca-Cola...Eskimáci používajú chladničku na to, aby im nezamrzli potraviny...pred rokom 1800 sa topánky nevyrábali špeciálne na ľavú a pravú nohu - boli rovnaké...najstarší žiak základnej školy mal 84 rokov...dážďovky môžu zjesť aj samy seba, keď nevedia nájsť potravu VEDELI STE? PLESALO SA ZAS A ZNOVA...v Japonsku zamestnávajú ľudí, ktorých prácou je vtláčať cestujúcich do vozňov metra...autá ako Škoda Fabia alebo Opel Corsa sú veľké ako srdce veľryby...žiadne slovo v angličtine sa nerýmuje s month...ak sa pokúsite mať pri kýchnutí otvorené oči, môže vám ich vytlačiť z hlavy...oko pštrosa je väčšie ako jeho mozog...najobľúbenejšia zmrzlina na svete je vanilková...ľudské telo odbúra 1 promile alkoholu za 10 hodín...najstarším mestom na našom území je Trnava...naša škola vznikla pred 60 rokmi??? pripravila redakčná rada Tak ako pominulé roky, aj tento rok mali študenti možnosť zabaviť sa na 4. ročníku plesu nášho gymnázia. Cieľom tejto akcie bolo zároveň pomôcť aktivitám orgnizácie UNICEF, ktorá funguje aj na našej škole. Ples prebiehal v školskej jedálni pod vedením pani profesorky Mgr. Ivety Pribulovej. Zábava bola výborná, nechýbalo množstvo tanečných súťaží či bohatá tombola. Tancovalo sa takmer neustále, pričom profesori za študentmi vôbec nezaostávali. Prišli dokonca aj bývalí maturanti, ktorí to poriadne roztočili. Ako to už býva zvykom, minuloroční kráľ a kráľovná plesu odovzdali korunku svojim následníkom. Akcia to bola vydarená, gymnázium sa opäť ukázalo v dobrom svetle a škola sa stala aspoň na chvíľu zábavnou. Zuzana Haľková 4 Gymsurfer č.14 Gymnázium, ul.dr.daxnera 5
Interview s pánom profesorom Motešickým 1. Kde ste predtým pôsobili? Naposledy som pôsobil na Strednej odbornej škole drevárskej vo Vranove nad Topľou, ako učiteľ odborných predmetov, vedúci Predmetovej komisie informatiky a elektrotechniky, správca siete, hlavný zástupca a kontakt CISCO akadémie a od začiatku tejto akadémie až do tohto školského roka ako jediný oficiálny rektor tejto akadémie pri SOŠD. 2. Čo vás viedlo k tomu, aby ste prišli na gymnázium? Bola to výzva dosiahnuť viac, vyskúšať niečo nové, stretnúť nových ľudí, iný typ študentov. Je toho proste veľa. 3. Aké sú vaše dojmy z našej školy? Aj keď ma niekoľko ľudí strašilo (a veľa ľudí povzbudzovalo), tak to môžem zhrnúť do slov:,,moje dojmy sú veľmi príjemné. 4. Čo hovoríte na našich študentov, ste s nimi spokojný? Snažím sa nezabudnúť, že každý vek má svoje špecifiká. Aj ten váš, aj ten môj:) 5. Nemali ste problém v prvých dňoch s orientáciou na škole? Je niekto, kto nemal? Vľavo, vpravo a dole to bolo našťastie v pohode. 6. Prečo ste sa rozhodli učiť práve informatiku a fyziku? Ktorý z týchto predmetov máte radšej? Ťažko povedať, ktorý mám radšej. Každý z týchto predmetov má svoju líniu, ktoré sa však veľmi často pretínajú a navzájom sa dopĺňajú. 7. Mohli by ste nám prezradiť niečo z vášho súkromia? Jasné, že mohol. Súkromie mám. Ale aspoň niečo. Mám skvelú a chápajúcu rodinu, ktorej neviem, kedy všetko to dobré vrátim. Nič iné mi neostáva, asi budem musieť žiť veľmi dlho. 8. Všimli sme si, že radi fotografujete. A čo vaše ďalšie záujmy? Ja mám rád skôr zážitkové fotografovanie. Idem, idem a vo vhodnej chvíli tasím fotoaparát. 9. Prezraďte nám zopár vtipných výrokov vašich študentov, na ktoré s humorom spomínate. Ja rád spomínam na zážitky so svojimi žiakmi. Tých mám veľa, ale neprezradím. 10. A čo vaše štúdium? Kde ste študovali a aké máte spomienky? Študoval som na Technickej univerzite - Elektrotechnickej fakulte v Košiciach. V tomto období bolo štúdium veľmi ťažké. Stretlo sa nás tam veľa ambicióznych študentov, ktorí chceli veľa dosiahnuť. Bola to výborná škola do života. Zostali sme priateľmi doposiaľ. 11. Chceli ste byť vždy povolaním učiteľ alebo ste túžili po niečom inom? Ani neviem, akosi to prišlo samo. Už pred učiteľským povolaním som robil veľa školení pre užívateľov. 12. Je niečo, čo ako muž závidíte ženám? :))) Nad tým som sa naozaj nikdy nezamýšľal. 13. Aké sú vaše zlozvyky? Je ich dosť, ale jedného, teda fajčenia, sa mi zatiaľ podarilo úspešne zbaviť. Dokedy, to neviem. 14. S čím vás môžu vaši študenti vytočiť, čo priam nenávidíte? Nemám rád klamsto, pretvárku a u študentov hlavne ľahostajnosť. Október - mesiac úcty k starším Dňa 18.10.2012 sme my, študenti druhého ročníka, zorganizovali pre seniorov z vranovského penziónu posedenie pri príležitosti Mesiaca úcty k starším. Pripravili sme si program, ktorý sa páčil nielen im, ale aj našej pani profesorke PhDr.Kočišovej, hlavnej organizátorke tohto podujatia, a pánu riaditeľovi RNDr.Blaščákovi. Program bol bohatý, bolo v ňom veľa rôznych scénok, ľudový tanec, spev, tanečná skupina Dyno, recitácia a mnoho ďalších vystúpení. Pri tejto príležitosti sme našich starkých potešili aj kvetom a menším občerstvením. Nekôr sme ich previedli školou, ukázali im telocvičňu, kabinety, triedy. Niektoré babky si vyskúšali, aké je to byť opäť študentom, a jedna z týchto starších dám si dokonca našla aj nového kamaráta. Počas prehliadky školy nám niektorí seniori rozprávali o svojich študentských časoch, o školách, na ktorých študovali, i o svojich veselých zážitkoch. Po ukončení prehliadky sa posilnili slávnostným obedom a nasledovala rozlúčka. Veríme, že sa im náš program a naša škola páčili a budú na nás spomínať s úsmevom ešte veľmi dlho. Diana Vasiľová, Mária Hričáková Deň otvorených dverí UPJŠ Dňa 16.11.2012 sme sa všetci naši druháci zúčastnili Dňa otvorených dverí na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, pod vedením pána profesora Ing.Motešického. Ako to už býva zvykom, aj na tejto vysokej škole by sme hneď zablúdili, keby sme nemali sprievodcu. Našťastie sme mali ochotného študenta, ktorý nám ukázal takmer všetky učebne. Mali sme možnosť vypočuť si prednášky z oblasti jadrovej fyziky, informatiky, matematiky či geografie. Určite odtiaľ odchádzali všetci s plnou hlavou informácií a vedomostí. Niektorí možno prišli na to, ktorým smerom sa majú uberať. Preto vďaka nášmu pedagogickému dozoru, že sme mohli navštíviť UPJŠ. 6 pripravila redakčná rada Gymsurfer č.14 pripravila redakčná rada Gymnázium, ul.dr.daxnera 7
GAUDEAMUS IGITUR Možno poznáte ten pocit, keď neviete, či sa viac tešíte alebo bojíte. Asi ako keď nasadáte na kolotoč. Lístok je kúpený a vy vkladáte všetky svoje momentálne očakávania do jediného okamihu. Podobne to bolo i s našou stužkovou. Dlhé prípravy, nádychy a vzájomné povzbudzovania. Niekoľkomesačné úsilie sa zhmotní do čarovnej chvíle jediného neuveriteľného večera. Keď raz tieto minúty začnú plynúť, už sa nezastavia a utekajú, krútia sa v rytme hitov večera. Tak dlho čakáte na ten ospevovaný pocit dospelosti, pocit, keď necítite zem pod nohami, keď opadne celý ten stres a vy sa len necháte unášať tým, čo príde. Po slávnostnej časti začína jedna veľká párty. Ešte predtým však musíme pozabávať publikum - čo sme poňali veľmi svojským spôsobom:)) A zábava môže pokračovať. V ten večer sme oslavovali ešte jednu udalosť, a to narodeniny našej spolužiačky Danky, ktorej sme darovali tortu i niekoľko narodeninových pesničiek. Parket je neustále plný, ihličky sa hádžu za hlavu, len aby nás nič neobmedzovalo v sebaprejavení sa. Až teraz jedna v druhej spoznávame vlastné spolužiačky, zahalené v nádherných šatách, krásnych účesoch a umelých mihalniciach - s rukou nad hlavou. Poslednýkrát si v jedálni zaspievame o tom, aké sme večné dievčatá, a potom sa už húfne a veľmi netaktne, porušujúc nočný kľud, presúvame mestom do spoločenskej miestnosti, kde chytáme druhý dych a spievame, kým nám hrdlá slúžia. Niektorí už od únavy padajú zo stoličiek, pomaly sa začína rozvidnievať. Naše kroky vedú domov. Až ráno si človek uvedomí, že je to už za ním, že jazda skončila... Ostáva len nádherný pocit z večera, kedy sa z triedy stal kolektív. V mesiaci október sa pri príležitosti Medzinárodného mesiaca školských knižníc študenti našej školy zapojili do celoslovenského projektu Záložka do knihy spája slovenské školy. Na predmete umenie a kultúra vyrábali pestrofarebné záložky do kníh pre svojich kamarátov z partnerskej školy, ktorú im vybrali organizátori projektu. Voľba padla na Gymnázium v Žiline, kde študenti rovnako vytvárali záložky pre našich žiakov. Projektu sa zúčastnili triedy : 1.A, 1.B, 1.C, 1.D, 2.A, 2.B, 2.C, 2.D, 3.B (vyučujúce - PaedDr. Miroslava Fuňáková, PhDr. Drahomíra Gedorová). Z týchto záložiek bolo vybraných 140 najkrajších, ktoré boli odoslané do Žiliny spolu s niekoľkými fotografiami, zachytávajúcimi našich študentov počas kreatívnej práce. Na ich zadnú stranu si študenti napísali svoje kontaktné informácie, aby sa im v prípade záujmu mohli ozvať žilinskí gymnazisti a nadviazať tak nové priateľstvá. Žilinské záložky dorazili 25.10.2012 a boli rozdelené medzi našich študentov:) Záverečné vyhodnotenie celoslovenského projektu je zverejnené na webovej stránke www. spgk.sk PaedDr.Miroslava Fuňáková 15.októbra 2012 sa v školskej jedálni nášho gymnázia konalo otvorenie lokálnej CISCO akadémie. Zúčastnili sa ho žiaci a učitelia nielen našej školy, ale i okolitých základných škôl. Hneď v úvode predviedli svoje kultúrne vystúpenie naši študenti, prítomným sa prihovoril riaditeľ školy RNDr.Miron Blaščák a nasledovala prezentácia akadémie a možností uplatnenia po jej ukončení koordinátormi programu NetAcad pre SR - Doc. Ing.Františkom Jakabom, PhD. a Ing.Petrom Feciľakom, PhD. Sieťový akademický program Cisco Networking Academy (NetAcad) je vzdelávací program, ktorý od roku 1999 získal na Slovensku významnú pozíciu. Jeho cieľom je snaha riešiť problém nedostatku špecialistov, riešiacich know-how potrebné na projektovanie, realizáciu a údržbu komunikačných infraštruktúr modernej, informačne orientovanej spoločnosti. Štúdium je rozdelené do 4 semestrov. Výučbu, konzultácie a praktické cvičenia na našom gymnáziu zaisťuje školiace pracovisko v laboratóriu výpočtovej techniky, prostredníctvom certifikovaného lektora Ing. Jána Motešického. Interaktívne študijné lekcie sú zdarma prístupné pre študentov, po zaradení do štúdia prostredníctvom tzv. komunikačného prostredia. Otvorením tejto akadémie chce gymnázium napomôcť svojim študentom, zaujímajúcim sa o informačné technológie, získať nové skúsenosti a znalosti ešte pred nástupom na vysokú školu. Nikola Babjáková Dva dni po stužkovej zábava stále pokračovala od rána v školskej jedálni, kde na nás čakala nedojedená hostina v podobe šalátov, koláčov, chlebíčkov a mnohých nedopitých fliaš. Počas spomínania na pekne prežité chvíle stužkovej, našej pohostinnej spolužiačke Aničke spontánne napadlo, že by sme v tejto živej debate mohli pokračovať u nej doma na Banskom. Obvolali sme taxikárov z celého okolia a zároveň sme si ešte vychutnávali teplé počasie končiaceho sa babieho leta. Dobrá nálada sa stupňovala a v rytme rezkej hudby sme sa pretancovali až na dvor, kde sme sa pripomenuli okolitým susedom. Cestou do baru sme si pospevovali pesničku Sme také, aké sme od Beáty Dubasovej, a to už o nás celkom iste vedela celá dedina. Dobrá nálada pokračovala do večera, až kým neprišla rozlúčka. Zábavu sme ale neodložili nadlho a pokračovali sme v piatok na Domaši... No pokračovanie si už necháme pre seba, pretože čo sa stane na Domaši, to ostane na Domaši :) Viktória Bellová, Klaudia Horosová 8 Gymsurfer č.14 Gymnázium, ul.dr.daxnera 9
BIEDY JEDNEJ TRIEDY Radi by sme vám predstavili kolektív III.E triedy, a to ich vlastnými slovami:)) 1. Aký ste kolektív? Fúha...; v pohode; najsamlepší a najsamkrajší; klape nám to spolu; najelitnejší; vy-ni-ka-jú-ci; 2.Máte medzi sebou nejaké prezývky? Samozrejme: Mošek, Gusto, Filo, Juhanka/Juhy, Nalečnik, Sedmokráska, Guru, Korela, Mišačka, Sex mašina, Katka, Stano, Kozarik; 3.Aké najlepšie výroky u vás zazneli? -U: od π po π... -U: Lukáš, mne nevadí, že máš malý, ale všetci majú veľký. (reč je o zošite) -U: Ak máte v PC horského koňa (trójskeho)... -U: Keď prídete do NY a zabočíte doprava, tam je výborná cukráreň... -U:...liehovisti... (jehovisti) -U: kysličník uhličitý (CO2) -U: Ukáž mi v školskom poriadku, kde je napísané, že žiak môže vyrušovať, pokiaľ ho nie je počuť. 4.Aká je vaša triedna? (charakterizujte ju 2 slovami) Santova žena, žena činu, štýlová a veslá, romantická duša, ústretová a obetavá.. 5.Ktorého profesora ste si najviac obľúbili a prečo? Pribulová - 2. triedna, lebo som s ňou kamarát; Keresteš-pekný aj zábavný chlap; Voľanská- milá, dáva testy vo forme A,B,C; Brunovský - nie je o čom :) Molnárová - rozumieme si, tento rok ma už 3x nečakane vyvolala; Palík- ústretový; Fuňák- vtipný; 6.Máte medzi sebou nejaké talenty? Eva K.-spev; Maťo S.- klarinet, tanec; Igor O.-gitara; Marek K.-kreslenie; Dano P.,Marek K.-futbal; Matúš H.- Vranovčan; Jakub V., Maťa J.-volejbal; Maroš M.-špeciálna výdrž; 7.Kto je spomedzi vás najväčší lámač ženských sŕdc? Nikto:) Dano P.; Tomáš H.;Maťo D.; Jaro O.; 8.Koho považujete za najkrajšieho/najkrajšiu v triede? JA som najkrajší/ia; Dano P.;Tomáš H.;Maťo D.;Anna K.; nikto; triedna; 9.Aký bol váš najlepší zážitok doteraz? Všetky mali niečo do seba; nemám žiadne spomienky; vianočný večierok 2011; kurzy z TEV; 10.Na koho/na čo budete mať najkrajšie spomienky? Na všetko a na všetkých; neviem, nevidím do budúcnosti; zážitkov je veľa, ale spomienok málo; 11.Čo by ste zaviedli na škole? Zlepšil by som vybavenie WC(mydlo, osviežovač, toaletný papier); fajčiarska miestnosť; dvojité šance; podpultový predaj v bufete, eskalátory, výťah pre všetkých; 12.Čo by ste odkázali vašim mladším spolužiakom? Nauč sa poriadne odpisovať; Utečte, kým sa dá - je to tu blázinec; Užite si mladosť a neberte to tu vážne; K starším spolužiakom sa správajte s úctou a pokorou; Trimce še plota, kym še da... pripravila redakčná rada B L A C K & W H I T E Tak ako všetkých prvákov, ani nás neminula všetkým známa imatrikulácia. Jednoducho povedané, uchaľák... Podvečer sme sa všetci zišli v škole, kde už na nás netrpezlivo čakali naši triedni profesori. Oficiálnej časti sme sa zo začiatku trochu obávali, ale všetko prebiehalo v najlepšom poriadku. V zástupoch sme vošli do školskej jedálne a usadili sa. Potom nás príjemne privítala pani zástupkyňa PhDr. Zuzana Dragulová a každého menom vyzvala, aby si prišiel prevziať imatrikulačný list. Podpisom do kroniky školy sa z nás stali oficiálni študenti gymnázia. Zo začiatku sme sa v škole cítili ako tiché, plaché myšky. Všetko sme spoznávali, neraz sme na chodbách školy zablúdili. Ale teraz sa táto budova stala naším druhým domovom, ktorý poznáme ako vlastnú dlaň. No vráťme sa k našej akcii. Tretiaci nám pripravili zábavný program, rôzne súťaže a zábavné scénky s originálnymi nápadmi. Pred každou súťažou sme všetci v napätí čakali, čie meno zaznie v reproduktoroch. Nuž, niektorých šťastie opustilo a museli sa ukázať na mieste činu. V prvej úlohe sa 3 chlapci vžili do roly spevákov a zanôtili nám známu pieseň od Elánu - Nie sme zlí. Poriadne sme sa na nich pobavili:)) Následne si dievčatá otestovali svoju šikovnosť v kŕmení. Myslím, že obstáli dobre, lebo žiaden z chlapcov sa nesťažoval. Ďalšie dievčatá, aby neboli hladné, mali v ponuke chutné jabĺčka. A aby to nemali ľahké, jablká plávali vo vedrách s vodou. Kočky sa teda riadne natrápili, aby ústami, bez pomoci rúk, jablká vybrali von. Nuž, aj tak sa to žiadnej nepodarilo. Divadielka, ktoré nám zahrali tretiaci, tiež nemali chybu. V závere nechýbal ani spoločný tanček vo voľnom štýle. Tancovanie sa však týmto ani zďaleka nekončilo, pretože nasledovala diskotéka pre všetkých. Hlasná moderná hudba, točiace sa diskogule a blikajúce svetielka vytvárali tú správnu atmosféru. O 22.hodine sme sa rozišli domov. Spokojní a hrdí na to, že máme možnosť byť študentami tejto školy. Juliána Bednárová, Soňa Servová 3.E 10 Gymsurfer č.14 Gymnázium, ul.dr.daxnera 11
FESTIVAL VEDY - NOC VÝSKUMNÍKOV Kde sa vzali, tu sa vzali, do Slovinska zutekali... V nákupnom centre Optima v Košiciach sa 28.septembra 2012 už po tretíkrát konala vedecká show, ktorá dokazuje, že aj obyčajné veci skrývajú svoje tajomstvá. Ako žiaci 2.ročníka sme sa vďaka iniciatíve pána profesora Ing.Jána Motešického mohli tejto akcie zúčastniť. Hneď v úvode sme si poprezerali roboty z lega, ktoré skonštruovali a naprogramovali študenti košického gymnázia. Vyskúšali sme si ovládať ich, videli sme, ako triedia loptičky podľa farby a ako vytvárajú obraz prostredia podľa odrazených zvukových vĺn. Jedným z najzaujímavejších experimentov, ktoré sme mohli vidieť, bol vláčik, ktorý sa vďaka tekutému dusíku pohyboval po koľajniciach zostavených zo supravodičov (na vysvetlenie sa opýtajte svojich fyzikárov alebo googlu). Rovnako zaujímavým bol aj stôl, kde ste mohli v počítačovej hre ovládať auto svojou mysľou. Aby som to lepšie vysvetlila, pokiaľ ste sa dostatočne sústredili, mohli ste uviesť auto do pohybu - celkom jednoduché, pokiaľ to neskúsite. Pri pretláčaní sa okolo všadeprítomných ľudí ma zarazilo pieskovisko, v ktorom deti tvarovali hlinu do výšky. Bolo mi vysvetlené, že senzor nad pieskoviskom zachytáva výšku hliny a vďaka projektoru ju sfarbuje do rôznych farieb. Tiež sme mohli vidieť nepríjemné kliešte, dozvedieť sa niečo o baktérii Acidithiobacillus ferrooxidans, ktorá požiera kovy a vylučuje ich v zlúčeninách. Mohli sme zazrieť fotóny, zistiť, ako fungujú plienky, vyskúšať si, ako sa kedysi vyrábala múka, zahrať sa s magnetickým poľom, ochutnať tohtoročné keltské koláčiky (upiekli ich podľa chemického rozboru pôvodných koláčikov, starých asi 3000 rokov - musím priznať, že rozdiel v chuti medzi dnešnými a tými 3000 rokov starými koláčikmi by ste nezbadali:), zistiť pevnosť hornín pomocou Schmidtovho kladivka a mnoho ďalších zaujímavostí. Každý si na tomto festivale našiel niečo, čo ho zaujalo, prekvapilo či pobavilo. Ja osobne som bola nadšená, pretože som zistila, ako niektoré veci fungujú, fungovali a mohli by fungovať. Daniela Demková Turistický kurz 2.ročníka Turistický kurz! Keď sa druhákom oznámi, že o krátky čas odídu na tri dni zo školy, hneď sa im objavia úsmevy na tvárach. Tak tomu bolo aj tohto školského roku. Ako druháci sme sa zúčastnili turistického kurzu v Belianskych Tatrách, kde sme boli ubytovaní v oblasti Detského raja. Akcia sa uskutočnila v dňoch od 1.-3.10. 2012 pod vedením pána profesora Mgr.Milana Fuňáka, ktorý zároveň spolupracoval s triednymi profesormi druháckych tried. Mali sme možnosť prechádzať sa a súčasne obdivovať krásu našej slovenskej prírody. Taktiež sme absolvovali zaujímavú prehliadku Belianskej jaskyne. Na tento výlet budeme s radosťou spomínať, lebo sme tam zažili kopec srandy a upevnili sa naše vzájomné kamarátske vzťahy. Milí naši nasledovníci, vrelo vám odporúčame, aby ste si nenechali ujsť tieto zážitky. Myslíme si, že na takýto kurz budete spomínať aspoň s takou radosťou ako my. Monika Gerová, Diana Vasiľová 12 Gymsurfer č.14 Mnohí už možno tušíte, že reč bude o tohtoročnom stretnutí projektu Comenius a našich 5 študentoch, ktorí okúsili, ako chutí Slovinsko. Opýtali sme sa ich teda na ich dojmy. Kedy? Ako? Kde? Naši piati vyvolenci (Michaela Perejdová, Katarína Lehončáková, Terézia Mlejová, Richard Marhulík, Tomáš Žipaj) vyrazili 16.októbra na 5 krásnych dní, spolu s dozorujúcimi profesormi (PhDr.Slavomír Kmec a PhDr.Maroš Mitrik), ktorých si všetci veeeľmi pochvaľovali. To zázračné mesto, odkiaľ si všetci priniesli krásne spomienky, sa volá Novo Mesto. Keďže hlavným cieľom projektu je komunikácia v angličtine, bývalo sa zväčša v rodinách, aj keď naše 2 účastníčky bývali v hoteli. Účel to však splnilo - ako hovorí jedno z dievčat: Z angličtiny nám už šibalo. Keď sme celý deň rozprávali po anglicky, mali sme večer problém preorientovať sa opäť na slovenčinu. Preto sme si to zväčša nekomplikovali a pokračovali v našej súkromnej konverzácii v angličtine:)) Program dňa bol spoločný pre všetkých - našich, Slovincov i Španielov. Počas dňa boli zväčša workshopy. Obedy podávali v škole a chutili výborne. Jediný rozdiel bol v tom, že nemali polievky. A čo všetkým chutilo najviac? No predsa koláče! Okrem toho boli na programe rôzne športové aktivity, prehliadka mesta či nadväzovanie priateľstiev. V sobotu však prišlo to, čo muselo prísť - smutná rozlúčka. Na tento pobyt budú všetci dlho spomínať. Úžasní ľudia, starostlivosť, skvelé zážitky a zlepšenie konverzácie v anglickom jazyku. No nechceli by ste niečo také zažiť aj vy? Obrovská vďaka patrí našim profesorom, ktorí boli, citujeme: Fakt super! A na záver ešte jeden poznatok. Chalani, máte šťastie! Oproti Slovincom vás naše baby hodnotia veľmi kladne. Vraj na vás nemajú!!! Gabriela Holková, Viktória Adamová V dňoch 15.-16.novembra 2012 sa 16 študentov našej školy zapojilo do chvályhodnej aktivity Študentská kvapka krvi. 14 z nich boli prvodarcovia, dvaja boli už viacnásobní darcovia. A keďže nikdy nevieme, či práve ich krv nepomôže nám alebo našim blízkym, z úprimného srdca touto cestou ĎAKUJEME týmto žiakom: Zuzana Čurlejová, Adam Výrostko, Alica Hudáková, Tatiana Katicová, Patrik Lacko, Tomáš Goffa, Dominika Popaďáková, Anna Rostecká, Dušan Šenitko, Radovan Gruca, Patrik Jenčo, Martin Pristaš, Ján Hermanovský, Michal Ivanov, Patrik Duda, Simona Bančanská. RNDr.Valéria Novikmecová Gymnázium, ul.dr.daxnera 13
NAŠE PREDVIANOČNÉ AKTIVITY Vianočná výzdoba tried V poslednom učebnom týždni starého roka 2012 sa triedy našej školy začali meniť na vianočné a zimné krajinky s rôznymi ozdobami, guľami, hviezdami, stromčekmi a Mikulášmi. Rozbehla sa súťaž o najkrajšiu vianočnú výzdobu. Odborná porota zložená z profesorov i zástupcov študentskej rady nakoniec rozhodla takto: 1.miesto - 2.B a 2.C 2.miesto - 1.C 3.miesto - 3.E Či boli študenti naozaj kreatívni, môžete posúdiť aj sami z nasledujúcich fotorafií:)) Mikulášska burza Dňa 6.12.2012, presne v deň svätého Mikuláša, sa v priestoroch školy uskutočnila Mikulášska burza, ktorú zorganizoval Klub mladých dobrovoľníkov pre UNICEF, pod vedením pani profesorky Mgr.Ivety Pribulovej. Členovia tohto klubu spoločnými silami pripravili perníky a vianočné pečivo, ktoré si mohli študenti zakúpiť spolu s výrobkami Unicef. Burza bola spojená s prednáškami a aktivitami zameranými na získanie základných poznatkov o Unicef a celkovo o dobrovoľníckej práci. Peňažná zbierka pre Unicef sa konala na druhý deň v centre mesta a dobrovoľníkov ste mohli stretnúť aj na jarmoku, ktorý práve v meste prebiehal. Výťažok burzy i zbierky bol odoslaný do centrály Unicef Slovensko so sídlom v Bratislave. Anna Mária Kopcová pripravila redakčná rada Výstava vianočného pečiva Dňa 18. decembra sa uskutočnila výstava vianočného pečiva. Pôvodne sa mala vyhodnocovať, ale z dôvodu veľkého počtu napečených koláčikov nebolo možné určiť víťaza. Avšak všetky triedy si dali záležať a pre nás sú víťazmi všetci. Týmto chceme pogratulovať a poďakovať všetkým zúčastneným triedam: 1.B, 1.C, 2.A, 2.B, 2.C, 3.A, 3.B, 4.C Mikuláš v škôlke Sviatok svätého Mikuláša je výnimočnejší ako ostatné sviatky - je najpopulárnejší medzi najmenšími. Prináša do domu radosť a pocit očakávania. Je akýmsi symbolom blížiacich sa Vianoc...keď žiaria nedočkavé tváričky detí, keď na oknách čakajú vyčistené čižmičky, keď vidíte po meste pobehovať splašených ujov v červenom kostýme, s dlhou bielou bradou... Aj u starších je tento sviatok obľúbený, pretože Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa:)) Aj keď je tento slogan príznačnejší skôr pre žiakov ako pre učiteľov, študenti 1.C nášho gymnázia tentoraz naozaj nezasadli do školských lavíc. Pod vedením PhDr.Márie Kočišovej a Mgr.Ivety Pribulovej pripravili zaujímavý mikulášsky program a navštívili Materskú škôlku na Sídlisku II. Nechýbali anjelici, čertíci, princezné a princovia, dokonca i snehuliak. Čarovný zvonček oznámil deťom príchod Mikuláša, na ktorého netrpezlivo čakali aj s pripravenými básničkami, pesničkami, riekankami. No ani naši študenti sa nedali zahanbiť a v sprievode gitary zaspievali známe koledy. V závere Mikuláš rozdal deťom sladké balíčky a všetkých pochválil za pekný program. Detské očká žiarili radosťou, aj keď niektorých (tých najmenších) vystrašili naši čerti:)) Takže, Mikuláš, príď o rok zas... Júlia Ajbenová 14 Gymsurfer č.14 Gymnázium, ul.dr.daxnera 15
Vianočná akadémia Vianočný čas je tá najkrajšia časť roka a ako to už býva zvykom, každoročne sa v našej škole uskutočňuje Vianočná akadémia. Tohto roku na nej vystúpilo mnoho nadaných študentov 1. a 2. ročníka, pod vedením PhDr. Márie Kočišovej. Žiaci ukázali svoj talent pred celou školou počas dvoch dní. Ich spevácke, tanečné či športové výkony boli odmenené potleskom. Usilovne nacvičené vystúpenia nám spríjemnili a skrátili vyučovanie. Tento ročník nás veľmi prekvapil a každý z nás si v programe našiel to svoje. Zároveň v nás ešte pred prázdninami vyvolal nadšenie a túžobné očakávanie Vianoc. Ďakujeme všetkým účinkujúcim za príjemný umelecký zážitok a už teraz sa tešíme na ďalší ročník Vianočnej akadémie gymnázia. POÉZIA Hľadím do miliónov beztvárych tvárí, ktorých beztvarý pohľad škatuľku moju kalí. Vložil som do nej kvapku farebného tušu, zavrel ju a čakal, kým sfarbí prvú bezfarebnú dušu. Prišiel Prvý. Ten, o ktorom nik netuší, že kým bol šťastný, vlieval atrament do duší. Hľadel na kvapku môjho farebného šťastia, no rýchlo zistil, aké ľudské zákony tu platia. Zmieril sa s tým, že zebra len čierno-bielou býva, tak nezistil, či kvapka tušu v sebe dušu jeho skrýva. Škatuľka prázdnych tvárí Prišiel i Tretí. Ten, čo hviezdy jasom maľoval, čo kvapku dažďa lúčom Slnka stvárňoval. Však pohľad uprel na noc a v nej jasnú kométu, tak prišiel na kar, tak pochoval si vlastnú métu. Prečo každú detskú tvár trápi ten pohľad skľúčený? Prečo dospelí sú vlastným hnevom väznení? Je možné, že otec vidí iba modré nebo, keď v jeho očiach by dúhovým byť smelo? Je možné, že mama nevidí lietať motýľa a do kabelky chaosu ho rýchlo ukrýva? pripravila redakčná rada Prišiel Druhý. Ten, čo záplaty šťastia prišíval, čo v noci pod hviezdami vedľa Slnka býval, čo bdel, kým Ráno nezobudil, a teraz bdie, aby ráno blúdil. Myslel, že moja kvapka len obyčajnou je, že bola, že vpila sa a už viac nie je. Vzal teda kúsok svojej dávnej záplaty, dal do nej kvapku, v ktorej navždy sa stratí. Pevne teda zvieram škatuľku svojho šťastia. A ako prichádza zima a dni sa krátia, hľadám svoju kvapku niekde v povetrí a verím, že to len dospelý ukryl ju pred mrazom vo svetri. Eva Sabolová Deň vedy V utorok 26. februára sa na Gymnáziu vo Vranove nad Topľou v spolupráci s UPJŠ v Košiciach uskutotoční akcia pod názvom Deň vedy. Študenti si môžu vybrať dve prednášky z kombinácie predmetov: biológia, matematika, chémia, fyzika a informatika. Tak túto správu som prijal s radosťou, ako asi drvivá väčšina študentov druhého ročníka, no úprimne najmä preto, že vyučovacie hodiny nebudú prebiehať ako inokedy. Neskôr, ako sa ukázalo, to bol ten úplne najnepodstatnejší dôvod, prečo som si tento deň pomerne dosť užil. Od prvej chvíle na tejto škole ma najväčšmi zaujali predmety biológia a chémia. To bol dôvod na výber prednášok v znamení týchto predmetov. Prvá prednáška na biológii bola venovaná téme Infekčné ochorenia a ich šírenie. Užitočné informácie, nakoľko v decembri pravdepodobne vycestujem s priateľmi do najmenšieho štátu Afriky - The Gambia, ktorý sa nachádza v oblasti rovníkovej Afriky, čo je asi (čo sa chorôb týka) tá najrizikovejšia oblasť. Pracovníci z RúVZ vo Vranove nad Topľou ma informovali o opatreniach, ktoré je nutné pred vycestovaním prijať, za čo im patrí moja vďaka. Na druhej prednáške sme už mali možnosť počúvať rady či výstrahy fitness trénera pána Lakatoša, ktorý sa prezentuje svojím dlhodobým plánom motivácie mládeže k športu ako aj k zdravému životnému štýlu. Pri tejto téme som sa cítil takmer ako doma, pretože už vyše roka sa stretávame v Patriot Fitness centre a na zdravý životný štýl si pomerne dosť potrpím. V záverečnej časti besedy si dobrovoľníci mohli vyskúšať inbody diagnostiku, ktorá v mnohom napovedá, akým smerom by sme sa mali vydať. Mne osobne k dokonalosti chýbalo 600 gramov tuku. Snáď to aj čochvíľa dobehnem... Myslím si, že podobné besedy či prezentácie jednotlivých predmetov alebo odborov padajú na úrodnú pôdu, pretože ak sa spýtate mojich spolužiakov - väčšina vám odpovie, že zatiaľ nemá ani tušenia, čo by chceli v budúcnosti robiť. Peter Jevčák 16 Gymsurfer č.14 NOVINKY ZO ZBOROVNE V tomto školskom roku došlo k viacerým zmenám v zložení nášho pedagogického zboru: - odišli: Mgr.Katarína Štefanková, Mgr.Vladimíra Tkáčová, Mgr.Adela Dzurjaninová (MD) - do dôchodku odišli: Mgr.Anna Šafranová, Mgr.Eleonóra Dančiová, Mgr.Janka Račková, Mgr.Anna Rjašková, Mgr.Alica Fialkovičová - z materskej dovolenky sa vrátili: RNDr.Silvia Konečná, PaedDr.Miroslava Fuňáková, PhDr.Drahomíra Nedzbalová - novú posilu sme dostali na informatiku: RNDr.Ján Motešický - priezvisko zmenila: Mgr.Ľubomíra Ďurčová :)) Prvý bocian priletel k našej pani profesorke Mgr.Adele Dzurjaninovej. Malému Jurkovi prajeme veľa zdravia a úspechov pri počítaní azimutov :)) Dňa 25.8.2012 svoju lásku spečatili (samozrejme po anglicky) naši obľúbení profesori: Mgr.Ľubomíra Ďurčová (dnes už Magurová) a Mgr.Matúš Magura, ktorým prajeme veľa lásky a trpezlivosti do budúcich spoločných rokov. Good luck!!! pripravila redakčná rada Gymnázium, ul.dr.daxnera 17
PREDSTAVUJEME VÁM Veľmi radi vám predstavíme našu spolužiačku, ktorá sa okrem učenia (mimochodom, je výborná žiačka) venuje aj niečomu inému - možno pre dievča trocha netypickému - chovu a vystavovaniu psov. Ide o základné kynologické podujatia, na ktorých kvalifikovaní rozhodcovia udeľujú odborné posudky jednotlivým psíkom....sofia KUŽMOVÁ... Odkedy sa tomuto koníčku venuješ a ako si sa k nemu vôbec dostala? So psami som vlastne akoby vyrastala, keďže ocko ich choval ešte pred mojím narodením. Vystavovaniu sa venujem asi odvtedy, čo som sa naučila chodiť:) Koľko psov máš? Chováš ich všetky doma? Aké plemená? Teraz máme doma 9 boxerov a 1 čivavu. V akých mestách si už súťažila? Bolo to aj v zahraničí? Súťažila som v rôznych mestách na Slovensku a chodíme aj do zahraničia. Ako taká súťaž prebieha? Ako často sa konajú súťaže? Súťaže sa konajú pomerne často, najmä v zahraničí. Najviac výstav je v lete, no aj v jari a jeseni, kým je ešte dobré počasie.v prvom rade sa hodnotí vonkajší vzhľad (každý detail) a potom pohyb psa. Koľko a aké ceny si už získala? Nepočítam ich :) Získala som rôzne trofeje a všetky pre mňa majú veľký význam. Potrebuješ sa so psami na to nejaký čas pripravovať? Chce to špeciálny tréning? Pred každou výstavou potrebujeme psov pripraviť, ale naše psy to už poznajú, čiže vedia, čo majú robiť. Máš aj svojho obľúbenca? Neviem si vybrať len jedného obľúbenca (všetkých mám rada, nerobím medzi nimi nejaké rozdiely). Čo okrem psov máš rada? Čo ťa zaujíma? Momentálne sa venujem iba škole, rodine, psíkom a kamarátom.na iné veci nemám veľmi čas. Kto ti v týchto súťažiach pomáha? Pomáha mi ocko.on ma v tomto podporuje a vždy mi poradí, predsa len má viac skúseností. Čo sa ti najviac na kynológii páči? Najviac sa mi páči,keď vidím, že moje úsilie nevyšlo nazmar a vedia to oceniť rozhodcovia aj moji súperi. Stalo sa ti už, že si od šťastia z výhry plakala? Stalo sa mi to niekoľkokrát. Dokážeš sa dostatočne venovať škole popri celej príprave? Cez školský rok nechodíme na výstavy tak často, aby som toho veľa nevymeškala v škole. Chceš sa tomu koníčku venovať aj v budúcnosti? Určite áno. Aspoň vo voľnom čase, ak to bude možné :) Odporúčala by si tento koníček aj ostatným? Ak áno, prečo? Zrejme by to nebavilo každého. Taktiež si to vyžaduje veľa námahy, pevné nervy a je to aj finančne dosť náročné. No myslím si, že ten pocit výhry a uznania za to stojí :) Pobyt v DEVONE,,Ta ľem še trim! :) S takýmito slovami som odchádzala od svojich strarých rodičov do Anglicka (pre niekoho vysnívaná krajina) na kultúrno-jazykový pobyt, ktorý trval od 18. do 28.januára 2013. Tohto pobytu sa zúčastnili študenti nielen z nášho gymnázia, ale aj z Obchodnej akadémie vo Vranove nad Topľou pod vedením profesorov Mrg. Ľubomíry Magurovej, Mgr. Michaely Šuličovej a Mgr. Matúša Maguru, spolu s profesorkami obchodnej akadémie. Čierne taxíky, červené telefónne búdky, poschodové autobusy... Typické symboly Anglicka, ktoré sme po príchode hneď nevideli. Našou prvou zastávkou totiž bola katedrála v meste Salisbury. V poradí druhou pamiatkou, ktorú sme nemohli obísť, bol (asi 13 km severozápadne od Salisbury) Stonehenge. Pre niekoho len pár kameňov, pre iného veľký kus histórie. Cesta do Barnstaple (mesto v grófstve Devon) bola priam nekonečná, ale my sme si ju snažili spríjemniť, ako sa len dalo. Síce unavení, ale plní očakávania sme zažili príjemné privítanie nášho prvého z troch tamojších anglických lektorov, Marka Andrewsa. Postupne si po nás prichádzali naše rodiny. O Angličanoch sa hovorí, že majú suchý humor, no o rodine, kde som bola ubytovaná ja, to neplatilo (možno aj preto, že mali 7-ročného syna :) Bolo na nich vidieť, ako veľmi sa podporujú a majú sa radi. Oddýchnutí sme na druhý deň šli prvýkrát do školy, ktorú sme navštevovali 5 dní. Vyučovanie nebolo klasické ako u nás, skôr sa naši traja anglickí lektori (Mark, Mat, Ali) zameriavali na rozvíjanie našich komunikačných schopností a oboznamovali nás s miestami, ktoré sme mali navštíviť. Samozrejme, že nás neobišli ani domáce úlohy, ktoré sme poctivo robili. Naše hosťujúce rodiny (teda moja určite:) boli veľmi ochotné a nápomocné. Po vyučovaní sme mali vždy pripravený program. V pondelok to bola prehliadka mesta, kde nám sprievodca povedal niečo o histórii mesta. Druhý deň sme mali možnosť byť na pláži vo Woolacombe (pobrežie Atlantiku). Napriek dažďu, ktorý nás sprevádzal po celý čas, sme sledovali obrovské vlny a počas toho sme si pozbierali z pobrežia zopár suvenírov v podobe mušlí. Čo nás ale prekvapilo, boli palmy (kto by povedal, že sú v Anglicku:) Neďaleko pláže, v prístavnom meste Ilfraconve nás zaujala, niektorých možno pobúrila, bronzová socha-verity od Damiena Hirsta, ktorá zobrazuje nahú tehotnú ženu. Kvôli nepriaznivému počasiu sme v stredu namiesto dediniek Lynton a Lynmouth navštívili Queen s theatre, kde sme sa boli pozrieť na muzikál Les Miserables. Okrem toho sme si v škole vytvorili plagát z nazbieraných mušlí. Vo štvrtok sme absolvovali výlet do Exeteru, hlavného mesta Devonu. Okrem nákupných centier (ktoré zaujali najmä dievčatá:) sme navštívili katedrálu a múzeum, kde bolo mnoho zaujímavých exponátov. V posledný deň školy bolo našou úlohou vypracovať menší skupinový projekt na ľubovoľnú z tém, ktorá nás zaujala. Ľudí sme sa pýtali na to, čo sa im páči a pod. Keď sme už zozbierali dostatok potrebných informácií, odprezentovali sme tento projekt pred našimi lektormi a spolužiakmi. Po dobrodružnom týždni prežitom či už v škole alebo v hosťujúcich rodinách, prišiel čas odchodu. S ešte viac preplnenými kuframi sme nasadli do autobusu, rozlúčili sa a vybrali na našu poslednú zastávku v Anglicku, ktorou bol Londýn. Aj keď sme boli v Londýne necelých 8 hodín, za ten čas sme videli to najkrajšie, čo nám táto metropola mohla ponúknuť. Buckingham palace nás prekvapil množstvom ľudí, ktorí pred ním stáli, a to len preto, že sme prišli v čase ceremoniálu výmeny stráží. Big Ben, Westminster abbey, Houses of Parlament či London eye, aj tieto dominanty mesta sme mohli konečne vidieť naživo. Cestou z London eye nás zaujali pouliční umelci (tanečníci, hudobníci, ľudia prezlečení do zvláštnych kostýmov). Asi najznámejšou galériou v Londýne je National gallery. Galéria plná obrazov od svetoznámych autorov ako Monet, Rembrandt či Van Gogh a jeho známe dielo Slnečnice. Na nie menej známej Oxford Street sme sa brodili ľuďmi rozličných národov, až som mala pocit, že sa stratíme, ale naši profesori si nás ustrážili, a tak sme si mohli kúpiť posledné suveníry pre našich známych. Tento pobyt síce trval iba 10 dní (aj s cestou), ale dal mi veľa a myslím, že aj ostatným. Zistila som, že ak chcem zlepšiť svoje komunikačné schopnosti, musím pre to robiť viac, než len sedieť na hodinách. A dúfam, že aj tento pobyt mi v tom pomohol. Ako povedal jeden z našich lektorov: English is more than subject in school! Vďaka teda patrí všetkým, ktorí sa podieľali na realizácii tohto projektu, ktorého súčasťou sme mohli byť aj my. Pár zaujímavých momentov: ľuďom je tam absolútne jedno, čo si o nich myslíte, oni nemajú problém behať v daždi v balerínach či s krátkymi rukávmi chodiť (podľa nás) v najväčšej zime :) keď mali naši spolužiaci vyjsť do ulíc a pýtať sa ľudí, boli niektorí Angličania veľmi zaneprázdnení... Napríklad jedna babka povedala, že nemá čas, lebo musí prejsť cez cestu:) 7-ročný syn, ktorého sme mali v rodine, mal svoje meno napísané na dóze s cookies:) Gabriela Holková, Viktória Adamová 18 Gymsurfer č.14 Martina Hubaľová Gymnázium, ul.dr.daxnera 19
ŠTRAJK!!! Stretnutie s arabským svetom Emíre Khidayer, po mame Slovenka, po otcovi Iračanka, príjemná a krásna žena, zavítala 4.decembra 2012 do Hornozemplínskej knižnice na besedu so študentmi vranovských stredných škôl. Istý čas pôsobila v slovenskej diplomacii pre oblasť Blízkeho východu. Svoje skúsenosti a zážitky z týchto končín zachytila v knihách Arabský svet - iná planéta? a Život po arabsky. Výrazná vôňa dreveného kadidla, ktorá sa medzi nami vznášala, nás pomaly vťahovala do sveta arabských krajín. Jej charizma a láska, ktorú prechováva ku krajinám Blízkeho východu, sa prejavila na pútavom spôsobe, akým nám tieto vzdialené štáty predstavila. Vďaka fotografiám z jej pobytov sme nazreli takmer do každej oblasti života Arabov. Do kuchyne, kde sme objavili aj takú špecialitu, ako je vývar z ovčích a kozích hláv, pozreli sme sa na miestne trhy, kde sme mali možnosť vidieť papuče z leopardej, hadej a ťavej kože. Dozvedeli sme sa o marockých ženách, ktoré závoje svojich hadžibov najrôznejších farieb využívajú napríklad na nákupy alebo ako ochranu proti piesočnému vetru. V niektorých krajinách to majú ťažké aj muži, ktorí svoje nevesty vidia až v deň svadby. Emíre nám pomohla pozmeniť naše skeptické predstavy, keď rozprávala o milých Araboch, ktorých stretnete takmer za každým rohom, ale aj o miestnych nepokojoch, ktorých sa sama na chvíľu stala súčasťou. Viktória Bellová, Klaudia Horosová Dňa 26.11.2012 sa začal vôbec prvý štrajk slovenských učiteľov, ktorí takýmto spôsobom hromadne vyjadrili svoju nespokojnosť s platmi a situáciou v školstve. Svojimi transparentmi vyzývali ministra školstva k spravodlivému platovému ohodnoteniu, ktoré by podnietilo kvalitnejšiu výučbu v školách. Na Slovensku zavrelo svoje brány 80% základných a 70% stredných škôl, v Prešovskom kraji vyjadrilo svoju nespokojnosť 65% základných a 65% stredných škôl. Vo štvrtok, 22.11.2012, sa aj hlavy profesorov nášho gymnázia spojili v zborovni, aby rozhodli o svojej účasti na tomto štrajku. Nakoniec sa ho zúčastnili počas jedného dňa, a to 26.11.2012. My sme sa niektorých z nich opýtali na ich názor na túto krízovú situáciu: Je dobré, že sa pre to niečo robí, ako by sa malo o tom len rozprávať, ale nepokladám za správne, že niektoré školy tento štrajk odignorovali. Nezdá sa mi to fér voči zúčastneným. So svojím platom nie som spokojný a ďalšieho štrajku by som sa pokojne zúčastnil a ak by bolo treba, vydržal by som aj do 30.júna. Mnohí ľudia nevedia, že pôvodne chcela vláda peniaze pre učiteľov (5%) navýšiť formou jednotného príspevku pre samosprávy - VÚC, tie však môžu tieto peniaze využiť aj na zatepľovanie, stavbu ciest a pod.- v konečnom dôsledku by tak učitelia nemuseli navýšenie platov vôbec pocítiť. Niektoré školy štrajkovali celý týždeň a výsledok tohto úsilia bol taký, že pán premiér sľúbil o problematike učiteľských platov a situácii v školskom rezorte rokovať, no vláda v konečnom dôsledku nie je ochotná navýšiť platy viac ako o 5%. Napätie medzi učiteľmi sa stupňuje, sú ochotní tento štrajk zopakovať. BRANECKÝ KURZ Branecký výcvik - kurz ochrany života a zdravia, jesenná turistika, vychádzka do prírody, potulky po slovenských horách, celkovo posledný triedny výlet alebo len ďalšia akcia či príležitosť povyvádzať hlúposti? Dlhé čakanie, hromadenie finančných zdrojov, sladkostí, rôznych tekutín či veľká túžba byť už tam nedali spať isto nielen mne. Večer posledné prípravy a balenie. Nedočkavosť. Už si len ľahnúť, spať a ráno vstať:) Nezabudnúť zbaliť jedinečné koľšacke riski mojej mamky a ide sa na to! Cesta autobusom, debaty, klebety, diskusie, hudba, spomienky, prvá prestávka a prvé dávky adrenalínu. A opäť autobus - cesta k horám, kde nás čaká prvá túra naprieč náučným chodníkom končiacim na Hrebienku. Myslím si, že máme dostatok dôkazov o jeho náučnosti. Bolo zachytených plno fotiek rozľahlej prírody - nečudo, veď fotoaparát mal v ruke Laci. Prvé hlty vody hasiacej smäd. Zadýchali sme sa riadne! Cestou dole už vykukovalo slniečko, hmla sa rozpadla, čo nám umožnilo výhľad na krásnu panorámu. Všetko v nás kričalo: Je to tu! Už sa to začalo! Došli sme na ubytovňu. Hľadanie izby pre mojich chlapcov prekročilo kozmickú rýchlosť. Malo to však háčik. Izba sa nachádzala vo veľkej blízkosti komnaty strážcov. Nastal večer, kedy sme so spolužiačkou Simou mali prichystanú prezentáciu podania prvej pomoci pri bežných aj život ohrozujúcich zraneních. Už zapájanie projektora nás vystrašilo, ako s ním dvakrát treslo o zem. No nič. Všetko klapalo ako malo, a tak sme sa zahrali na prednášajúcich a bábiky. Večer, v izbe s troma lôžkami, nám pribudol nový člen. Keďže sme mali izbu aj postele v tvare trojuholníka, mal ustlané na nemocničnej plachte uprostred izby na zemi. Nevadil nám. Nebol zhovorčivý a v pohode sa dalo aj prechádzať. Totiž, Casper si nepotrpí. Nesmeli chýbať návštevy, no nebolo ich už ani kam usadiť, len do skríň na chodbách. Ráno sme sa vydali na Lomnické sedlo. Kabínky niektorým dodali na adrenalíne, iným na strachu, až sa zastavili. Do nálady nám hrala nezabudnuteľná hudba, potulky po sedle, triedne fotky, natočenie najkratšieho hororu v dejinách. Čudovali sme sa, koľko Čechov došlo do cieľa a stále videlo! Potknúť sa o kameň v dôsledku úžasu z nejakej krásky sa ani nedalo, keďže turistov zväčša tvorili dôchodkyne. No nebránili sme sa pozdravom a skúškam našich novonadobudnutých jazykov. Čínština, poľština, čeština, arabčina či zmes Keňa-Zimbabwe. Na Hrebienok to bol ku koncu už šprint a hopsá na zubačku, šušušú. V Smokovci sme si zašli na kávičku, neskôr na obed a už nás čakal dvor a ihrisko (alebo skôr taký menší výbeh). Futbal, tenis, streľba zo vzduchovky, fotomomentky učiteľov, debaty a radovánky s deťmi, ktoré prišli zo Sabinova a robili nám spoločnosť (takže sme boli svedkami aj menšej svadby a rôznych múdrostí z detských úst.) Večerný program zaplnila výuka o požiari, informácie o UNICEFe a, samozrejme, vtipné divadielka poniektorých účastníkov zájazdu. V zábave bodoval nielen ježko-spolubývajúci, borec, zborový spev, ale najmä naši Laciké a Yapo v Reštaurácii u Slováka. Super naladení sme neskôr špacírovali do izieb, kde pokračovali debaty, klebety, hry, pohostenia a prvá big -mega-turbo-neón párty v tej najmenšej izbe pre dvoch... Vstávanie bolo ťažké. Raňajky a túra do Tatranskej Lomnice nás však prebrali. Posilnili sme sa zvyškom domácich zásob, nadýchali sa čerstvého vzduchu, uzreli slniečko a dali si za tanier bryndzových halušiek. Ešte fotka na čele s cínovým vojačikom a nástup do autobusov - cieľ: DOMOV! Malé zhrnutie a konštatovanie: Čo bolo, bolo! Celkový výlet bol nádherný. Vyvetral hlavu, naučil života, odštartoval nové zamyslenia a bádania. Dnes môžem len ďakovať, byť šťastný a nič neľutovať. Dajak bulo, dajak budze! Tieto riadky som písal zo svojho uhla pohľadu, avšak čo tretiak - to príbeh:)) Branecký výcvik však odporúčam všetkým mladším spolužiakom - nepremárnite túto príležitosť, oceňte každú minútu a tešte sa zo spoločných chvíľ!!! Luxor Lukáš Kotuľák Viktória Bellová, Klaudia Horosová 20 Gymsurfer č.14 Gymnázium, ul.dr.daxnera 21
Dávid Králik: Príbeh jedného loosera Ako študent som nevynikal... Už na základke ma triedna zhodnotila ako debila, ktorý je predurčený na kariéru murára a to sa so mnou tiahlo až do deviatky. Bol som... Ako to vraví moja dcéra? Looser?... Lenže, prešlo pár rokov a je zo mňa celkom iný človek. Ľudia si ma vážia, volajú ma na konferencie, píšem do rôznych odborných i laických časopisov, robím speakera, prednášam, hodnotím projekty, s priateľmi zakladám vlastnú školu a dokonca mi čochvíľa vyjde rozprávková knižka. Predstavte si tú absurditu. Triedny hlupák a outsider sa stane uznávaným, váženým a úspešným človekom. Zrejme sa pýtate... Ako je to možné? Stalo sa to celkom náhodou a neplánovane. Vo svojom voľnom čase som organizoval rozličné športové a kultúrne podujatia, realizoval som s deckami všakovaké akcie a výlety, hľadal cesty, ako decká zaujať netradičnými prejavmi počas vyučovania i mimo neho. Všetky tie vyššie spomínané aktivity rozvíjali moje komunikačné a prezentačné schopnosti, tiež ma nútili efektívne pracovať s ľuďmi a organizovať ich prácu, aby sme všetko stihli (čo sa nám, prirodzene, nie vždy podarilo:), oprášil som svoju detskú fantáziu a prezliekol ju do odevu s názvom kreativita, no a napokon to hlavné, naučil som sa motivovať seba i druhých, aby sme ako tím v konečnom dôsledku podali nadľudské výkony. A dnes som tým, kým som:) Prečo vám toto všetko rozprávam (píšem)? Pravdepodobne dúfam, že vás môj príbeh bude inšpirovať... Držím vám všetkým palce... adios Mgr. Dávid Králik Autor pôsobí v IUVENTE - Slovenskom inštitúte mládeže, ktorý podporuje mladých ľudí, aby poznali, vedeli a mohli využívať príležitosti pre kvalitnejší život na projekte KomPrax - Kompetencie pre prax A práve Iuventa je miesto, kde ťa podporia!...aj onkologickým pacientom sme priniesli trocha radosti... Na onkológiu sme sa dostali z vlastnej iniciatívy. Rozhodli sme sa tak na našom krúžku KMD pre UNICEF. Do tejto akcie sa chcelo zapojiť viac členov, avšak mali sme obmedzený počet. Napokon sa nás vybralo 10. Pripravili sme si jednoduché scénky, ktoré mali detičky na onkológii aspoň trošku rozveseliť. Vyzbierali sme aj plyšáky, ktoré sme deťom neskôr priniesli. A tak pripravení s hračkami a dobrou náladou sme nasadli na autobus. Nájsť nemocnicu nebolo jednoduché, keďže sme trošku poblúdili, ale to by bol iný príbeh. Po menšom blúdení sme sa konečne dostali na detskú onkológiu. Prvý dojem nebol príjemný, nikto predsa nemá rád prostredie nemocnice, no my sme to spoločnými silami zvládli. Predstavili sme sa, predviedli program a rozdali prichystané balíčky a hromadu plyšákov. Na rozhovor s deťmi, bohužiaľ, nebol čas, lebo vtedy bol práve obed a nechceli sme ich zdržiavať. A tak sme s pocitom, že sme aspoň troška mohli pomôcť, odišli. Aj keď sme tam neboli dlho, každý si z toho určite zobral to, čo potreboval. Či už to bol pocit, že si máme vážiť život, alebo nejaké povzbudenie, že sme spravili dobrú vec. Nakoniec sme sa vybrali do centra mesta, kde práve v plnom prúde bežali vianočné trhy a kde sme aj ukončili náš menší výlet a mohli sme sa vrátiť domov. Frederika Karchňaková IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže je štátna inštitúcia priamo riadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Svojmu modernému smerovaniu vďačí v mnohom Európskej únii. Venuje sa predovšetkým práci s mládežou mimo školského a rodinného prostredia a snaží sa o výchovu aktívnej mládeže, ktorá bude raz schopná uplatniť sa v budúcom živote. Svojimi programami dáva množstvo rôznych príležitostí pre mládež talentovanú, chtivú cestovania alebo štúdia žiaducu. Jednoducho povedané: IUVENTA sa zaujíma o to, čo mladí ľudia potrebujú a následne pracuje na tom, aby vedeli o možnostiach,ako to dosiahnuť. Cieľovou skupinou IUVENTY sú mladí ľudia vo veku od 13 do 30 rokov. IUVENTA je jedinou štátnou inštitúciou v našej krajine, ktorá sa venuje práci s mládežou. Samozrejme spolupracuje s centrami voľného času a mimovládnymi organizáciami a oslovuje v niektorých programoch a projektoch priamo aj školy. Do povedomia študentov by sme chceli dostať tri hlavné projekty, ktoré zastrešujeme a do ktorých sa môžu zapojiť aj vaši študenti. Aktuálny projekt IUVENTY - KomPrax(Kompetencie pre prax) sa snaží zlepšiť kompetencie mladých ľudí, ktoré nenadobudnú počas školskej dochádzky. Mladí ľudia piamo tvoria a organizujú malé projekty, v ktorých si precvičia svoje schopnosti, mnoho sa naučia a robia niečo prospešné pre svoje okolie. Tým sa môžu výrazne posunúť ďalej aj pri hľadaní si zamestnania a vôbec pri uplatnení sa na trhu práce. Všetky bližšie informácie nájdete na www.komprax.sk alebo na interaktívnej FB stránke: http://www. facebook.com/komprax. Asi najeurópskejším zo všetkých programov či akcií je práve Mládež v akcii. Bol zriadený Európskou komisiou, Európskym parlamentom a členskými štátmi Európskej únie a je určený mládeži od 13-30 rokov, predovšetkým však mladým ľuďom vo veku od 15 do 28 rokov, a zameriava sa na podporu aktívneho občianstva mladých ľudí, povzbudenie tolerancie medzi mladými ľuďmi, podporenie vzájomného porozumenia mladých ľudí atď. Na stránke www.mladezvakcii.sk si nájdete všetky informácie o tomto projekte a v prípade záujmu vám veľmi radi poradíme aj na FB stránke http://www.facebook.com/mladezvakcii. Posledný projekt, ktorý spomenieme v tomto článku o našej inštitúcii, je Eurodesk - európska informačná sieť, ktorá poskytuje nielen informácie, ale aj rady pre mladých ľudí a tých, ktorí sa mladým venujú. Eurodesk poskytuje informácie o možnostiach získania finančných prostriedkov na vzdelávacie, voľnočasové aktivity či stáže. Informuje o aktuálnych výzvach, súťažiach, návodoch, ako sa k týmto aktivitám dostanete. A ako sa dostanete k Eurodesku? Všetky informácie sú poskytované bezplatne, na základe telefonickej, písomnej alebo elektronickej žiadosti. Niektoré z informácií môžete nájsť priamo na www.eurodesk.sk alebo na www. eurodesk.eu. IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže skrýva v sebe obrovský potenciál. Potenciál organizácie, ktorá je tu predovšetkým pre mladých ľudí a tých, ktorí s nimi pracujú. V maximálnej možnej miere pracuje na tom, aby mládež poznala svoje možnosti a efektívne ich vedela využiť. Zastrešuje projekty, programy, pomáha mladým cestovať za poznaním, získavať zručnosti potrebné pre prax a teda aj ich neskoršie uplatnenie na trhu práce a nevynecháva ani skupinu talentovaných ľudí. IUVENTA Bratislava 22 Gymsurfer č.14 Redakčná rada: Tlač: Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli GYMsurfer Náklad: PaedDr.Miroslava Fuňáková, Svetlana Sotáková, Eva Sabolová, Monika Gerová, Mária Hričáková, Diana Vasiľová, Viktória Bellová, Klaudia Horosová, Martina Hubaľová, Viktória Adamová, Gabriela Holková, Dominika Šimková, Lucia Hanusinová Printon, s.r.o., Školská 668, 093 02 Vranov nad Topľou, www.printon.sk 350 ks svojimi článkami a podnetmi Časopis študentov GYMNÁZIA vo Vranove nad Topľou Dr.C.Daxnera 88, 093 01 Vranov nad Topľou Telefón: 057/4464574, www.gyvv.sk, e-mail: gymnazium@gyvv.sk Gymnázium, ul.dr.daxnera 23
60.výročie založenia vranovského gymnázia Vyhodnotenie celoškolskej literárnej a výtvarnej súťaže, ktorá bola vyhlásená koncom roka 2012 a zapojilo sa do nej 340 žiakov našej školy. Všetkým zúčastneným ďakujeme a výhercom blahoželáme!!! Výtvarná súťaž - 1.a 2.ročník 1.miesto - Alica Pavlová 2.miesto - Michaela Perejdová Viktória Adamová 3.miesto - Simona Kačureková Júlia Kovaľová Literárna súťaž - poézia 1.miesto - Júlia Ajbenová 2.miesto - Radoslava Bodnárová 3.miesto - Jakub Eštok Jaroslav Michľo Výtvarná súťaž - 3.a 4.ročník 1.miesto - Helena Bendiková, Veronika Šofranková 2.miesto - Alexandra Štecová Martin Huňak 3.miesto - Ivana Ihnátová Soňa Kovaľová Literárna súťaž - próza 1.miesto - Renáta Goffová 2.miesto - Miroslav Verčimák 3.miesto - Katarína Sabolová Juliána Sedláková Súčasťou života každého z nás je škola. Chcela by som vám napísať o tej našej. Nebudem však hovoriť o tom, ako máme radi školské povinnosti, pretože to nie je vždy pravda. A iste by mi nik neveril. Ale či ich radi máme alebo nie, sú súčasťou našich školských životov. Pokiaľ chceme v živote niečo dosiahnuť, musíme ich rešpektovať. Chcem teda napísať niečo, čo vyjadruje skutočný vzťah k našej škole. Napadlo mi prirovnať školu k ľudskému telu. Riaditeľ by bol mozgom, ktorý riadi nás všetkých. Učitelia sú hlavnými orgánmi potrebnými na to, aby telo správne fungovalo. Žiaci sú žilami a tepnami, ktorými namiesto krvi prúdia vedomosti. Aby som však nezabudla na naše upratovačky a školníkov, myslím, že úloha obličiek im dokonale sadne. A tak všetci spoločne uvedieme telo do pohybu. Každý z nás je potrebný. Jeden od druhého závisí a keby jedna časť chýbala, telo stráca životné funkcie a umiera. Či už sme zrnkom piesku, malou kvapkou vo veľkom daždi alebo bunkou v tele, vieme, že každý z nás prispeje do spoločného svojím dielom a spolu vytvoríme veľký svet - našu školu... Katarína Sabolová KUPÓN NA NESKÚŠANIE Platnosť kupónu: september - december 2013 Podpis riaditeľa školy: Meno a priezvisko žiaka: Gymsurfer 14/2013 1. Žiak môže počas uvedeného obdobia použiť iba jeden kupón na ľubovoľnom vyučovacom predmete 2. Napíše naň svoje meno a odovzdá vyučujúcemu 3. Kupón platí len na ústne skúšanie (nie na písomky) Ivana Ihnátová