PRÍJEM SIGNÁLOV POZEMSKEJ DIGITÁLNEJ TELEVÍZIE NA SLOVENSKU PROSTREDNÍCTVOM SPOLOČNÝCH TELEVÍZNYCH ANTÉN

PRÍJEM SIGNÁLOV POZEMSKEJ DIGITÁLNEJ TELEVÍZIE NA SLOVENSKU PROSTREDNÍCTVOM SPOLOČNÝCH TELEVÍZNYCH ANTÉN Riešiteľom tejto úlohy je Výskumný ústav spojov, n.o. Banská Bystrica na základe výberu uchádzača vo verejnom obstarávaní a následným uzatvorením zmluvy o dielo č.333/2600/2011 medzi MDVRR SR a VÚS. Predložený dokument je skrátenou verziou záverečnej správy výskumnej úlohy Spoločný príjem signálov pozemskej digitálnej televízie ÚVOD Cieľom tohto dokumentu je podať majiteľom, resp. správcom spoločných TV antén (STA) informácie o postupe rekonštrukcie STA na účely príjmu a spracovania signálov pozemského digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T. Spôsob rekonštrukcie vychádza z požiadavky, aby pri výmene alebo doplnení prvkov STA boli splnené požiadavky súčasných platných noriem na prvky a systémy, najmä: a) STN EN 60728-x: Káblové siete pre televízne signály, rozhlasové signály a interaktívne služby. STN EN 60728-1; Časť 1: Systémové vlastnosti vzostupnej cesty (1.1.2009) STN EN 60728-1-2; Časť 1-2: Prevádzkové požiadavky na signály dodávané pri prevádzke do systémovej zásuvky (1.12.2009) STN EN 60728-4; Časť 4: Pasívne širokopásmové zariadenia pre koaxiálne káblové siete (1.1.2009). STN EN 60728-5; Časť 5: Zariadenia hlavnej stanice (1.1.2009). STN EN 60728-11; Časť 11: Bezpečnosť (1.02.2011) b) STN EN 50083-8: Káblové siete pre televízne signály, rozhlasové signály a interaktívne služby. Časť 8: Elektromagnetická kompatibilita sietí (1.8.2003) STA je systém určený pre príjem a rozvod televíznych a rozhlasových (TV a R) signálov pre malý počet účastníkov (rozmiestnených zvyčajne v rámci jednej budovy), pričom rozvod signálov sa zabezpečuje účastníckym rozvodom priamo pripojeným na výstup hlavnej stanice. STA pozostáva z troch základných častí: anténová zostava, hlavná stanica a účastnícky rozvod (Obr. 1). 1

Obr. 1 Bloková schéma STA Vysielanie DVB-T na Slovensku sa v súčasnosti uskutočňuje vo frekvenčných pásmach UHF, konkrétne (Obr. 2): a) TV IV pásmo (470 582 MHz; kanály K21 až K34) b) TV V pásmo (582 862 MHz; kanály K35 až K69). Obr. 2 Rozdelenie pásiem TV IV a TV V V pásme TV III (174 230 MHz; kanály E6 až E12) sa na Slovensku zatiaľ nevysiela. Výsledný frekvenčný plán pre Slovensko v zmysle medzinárodnej dohody GE06 1 obsahuje TV kanály podľa Prílohy 1. Aj keď z hľadiska spracovania signálov DVB-T v hlavnej stanici STA a ich ďalšieho rozvodu k účastníkom existuje niekoľko riešení, z hľadiska technickej jednoduchosti, čo najmenšej ekonomickej náročnosti a perspektívy ďalšieho rozvoja STA je tento dokument zameraný len na priamy rozvod televíznych kanálov (multiplexov) v pásme UHF a frekvenčnú konverziu televíznych kanálov DVB-T z vyššej časti pásma UHF do nižšej časti pásma UHF. 1 NÁVRHY ÚPRAV STA Z HĽADISKA SPRACOVANIA SIGNÁLOV DVB-T Napriek vysokému stupňu unifikácie a typizácie pri projektovaní a výstavbe STA v minulosti možno každý z týchto systémov pokladať za špecifický z hľadiska doby 1 Regionálna dohoda týkajúca sa plánovania digitálnej pozemskej vysielacej služby v Regióne 1 (časti Regiónu 1 ležiace na západ od 170. stupňa východnej zemepisnej dĺžky a na sever od 40. stupňa južnej zemepisnej šírky, s výnimkou územia Mongolska) a v Islamskej republike Irán vo frekvenčných pásmach 174-230 MHz a 470-862 MHz (Ženeva, 2006) 2

prevádzky a kvality údržby. Spôsob jeho adaptácie, resp. prechodu na distribúciu signálov DVB-T bude preto vždy prihliadať k daným špecifikám a bude výsledkom dohody medzi investorom (zvyčajne bytové spoločenstvo) a dodávateľom, ktorý spôsob úprav navrhne a rekonštrukciu zrealizuje. Dôležitou otázkou pri spracovaní signálov DVB-T v hlavnej stanici STA je rozhodnutie, či vykonať čiastočnú rekonštrukciu hlavnej stanice doplnením prvkov rovnakej konštrukcie, alebo sa rozhodnúť pre totálnu rekonštrukciu hlavnej stanice (výmenu všetkých prvkov) s využitím nových technológií, resp. aj úpravou účastníckych rozvodov. Medzi základné východiskové údaje pre rekonštrukcie STA a výberu prvkov patrí znalosť: vysielačov, ktoré prichádzajú do úvahy z hľadiska vhodných príjmových podmienok (azimut vysielačov na správne natočenie antén), TV kanálov, s ktorými sa v danom systéme uvažuje (prípadne aj vrátane zahraničných programov), intenzít elektromagnetických polí všetkých požadovaných signálov (v mieste predpokladaného umiestnenia prijímacích antén), kvality signálov, resp. druhov rušenia, ktoré môžu rozvádzané signály nepriaznivo ovplyvňovať (napr. silné signály iných spravidla miestnych vysielačov), topológie účastníckeho rozvodu (počet a rozmiestnenie účastníckych zásuviek), dispozičného umiestnenia stožiara z hľadiska plánovaného počtu antén. Z hľadiska optimálneho spracovávania návrhu na rekonštrukciu systému STA je vhodné postupovať takto: 1. Vykonať rozbor príjmových možností: aké signály (kanály) DVB-T, odkiaľ. 2. Určiť intenzity elektromagnetického poľa: odhad, výpočet, meranie. 3. Stanoviť úrovne signálov z antén umiestnených v elektromagnetickom poli s danou intenzitou. 4. Určiť preklenuteľné tlmenie účastníckeho rozvodu STA. 5. Z preklenuteľného tlmenia účastníckeho rozvodu určiť potrebnú úroveň signálov na výstupe hlavnej stanice. 6. Z požiadaviek na výstupnú úroveň signálu z hlavnej stanice a z dosiahnutej úrovne signálu z prijímacej antény stanoviť požiadavky na potrebný zisk antény a na prípadné použitie predzosilňovača. 7. Na základe potreby použitia predzosilňovačov, počtu prijímaných kanálov a počtu smerov príjmu stanoviť potrebný počet a typ prijímacích antén. 8. Stanoviť požiadavky na aktívne zariadenia hlavnej stanice. 9. Vykonať demontáž nepotrebných zariadení (antén, zosilňovačov,...) a montáž nových zariadenia na príjem DVB-T. 10. Nastaviť výstupné úrovne z hlavnej stanice. 11. Zmerať úrovne signálov u vybraných účastníkov, so zameraním na účastníkov s najväčším preklenuteľným tlmením účastníckeho rozvodu. 12. Odstrániť prípadné závady v účastníckych rozvodoch. 13. Spracovať odovzdávací protokol, ktorého súčasťou bude protokol zo záverečných meraní na výstupe hlavnej stanice a u vybraných účastníkov, protokol z revíznych kontrol a pod. Rekonštrukciu by mala realizovať montážna firma vybavená meracím prístrojom DVB-T (s dekodérom MPEG-2, resp. MPEG-4), umožňujúcim merať a dekódovať prijímaný signál. Takýto prístroj je nutný ako na zmeranie úrovní vstupného signálu, tak aj na správne 3

nastavenie výstupných úrovní z hlavnej stanice a na zmeranie úrovne signálu u účastníka. Okrem merania úrovne signálu musí byť tento prístroj schopný merať aj MER, resp. BER. 1. Rozbor príjmových možností Na hrubú orientáciu o podmienkach príjmu v danej lokalite slúžia údaje o pokrytí signálom DVB-T, poskytované prevádzkovateľom vysielania DVB-T - firmou Towercom, a.s. na adrese http://www.dvbt.towercom.sk/domacnosti.php?article=27. Pre danú lokalitu je obvykle uvedených niekoľko vysielačov i s uvedením vysielacieho kanála, ktorých reálny príjem je však potrebné overiť meraním podľa bodu 2. Ďalšie informácie potrebné na orientáciu o možnom príjme domácich vysielačov a spresnenie údajov na posúdenie pokrytia v danom mieste príjmu možno získať na stránke TÚ SR http://www.teleoff.gov.sk/index.php?id=74 z tabuľky o technických údajoch vysielačov (kóta, zemepisná poloha, výkon, vyžarovací diagram,...). Možnosti príjmu signálov DVB-T zahraničných vysielačov je možné posúdiť z informácií získaných na internetových stránkach susedných administrácií, resp. vysielateľov: Česká republika... http://dtv.ctu.cz/node/9, Maďarsko... http://www.ahrt.hu, Poľsko... http://radiopolska.pl/wykaz/polskadv.php, Rakúsko... http://www.ors.at/view08/start.php, Ukrajina... http://www.ukrtvr.org/index.php?option=com_content&task=view&id=322&itemid=41. Treba si však uvedomiť, že pri príjme DVB-T sú možnosti diaľkového príjmu v porovnaní s analógovým príjmom obmedzené z dôvodu nižších výkonov vysielačov DVB-T a potreby dosiahnutia určitej minimálnej hranice intenzity signálu, pod ktorou príjem skokovo zanikne. 2. Určenie intenzity elektrickej zložky elektromagnetického poľa (odhad, výpočet, meranie) Pokrytie územia signálom DVB-T je definované v dohode GE06, pričom pre potreby STA uvažujeme s tzv. pevným príjmom, t. j. príjmom, pri ktorom sa používa smerová prijímacia anténa umiestnená na úrovni strechy. Pri výpočtoch intenzity poľa pre pevný príjem sa za reprezentatívnu považuje výška prijímacej antény 10 m nad zemou. Pri príjme sa okrem iného rozlišuje pravdepodobnosť pokrytia tzv. definovaného územia (100 x 100 m). Pokrytie sa považuje za dobré, keď je pokrytých 95 % miest v rámci definovaného územia. Podobne ako prijateľné je definované pokrytie, keď je pokrytých 70 % miest definovaného územia. Na účely hodnotenia pokrytia územia Slovenska budeme v ďalšom uvažovať dobré pokrytie, t. j. 95 % miest pokrytých v rámci definovaného územia. Z tohto boli potom odvodené minimálne mediánové intenzity elektromagnetického poľa, pričom sa zohľadňujú viaceré prvky šírenia. Ďalej budeme počítať s príjmom v pásme VHF so šírkou TV kanála 7 MHz a v pásme UHF so šírkou TV kanála 8 MHz. Za reprezentatívne frekvencie sa považujú frekvencie 200 MHz (VHF) a 500 MHz (UHF). Za týchto predpokladov vychádzajú nasledujúce požiadavky na minimálne mediánové intenzity elektromagnetického poľa E med, kedy sa územie považuje za pokryté: na frekvencii 200 MHz... E med = 48,5 dbµv/m na frekvencii 500 MHz... E med = 52,5 dbµv/m Pre iné frekvencie sa použije interpolačný vzťah E med (f) = E med (f r ) + Corr, (1) 4

pričom pre pevný príjem je Corr = 20 log 10 (f/f r ) (2) kde je f - aktuálna frekvencia f r - referenčná frekvencia relevantného pásma (200 alebo 500 MHz). POZNÁMKA 1 - Pri týchto intenzitách elektromagnetického poľa nemusí byť zaručený kvalitný príjem, a to z toho dôvodu, že pri medzinárodných koordináciách sa chráni len tzv. vonkajší prenosný príjem, t. j. intenzity vyššie o cca 22 db. POZNÁMKA 2 - Podrobnejšími výpočtami bolo zistené, že pri týchto intenzitách elektromagnetického poľa a pri použití bežne používaných antén a zariadení hlavnej stanice sú splnené požiadavky na odstup úrovne nosnej od šumu podľa STN EN 60728-1 (C/N 27 db). Minimálne požadované mediánové hodnoty intenzity poľa pre pevný príjem (bez uvažovania rušenia) pre rôzne TV kanály sú uvedené v tabuľke 2.1, Príloha 2. Na presné určenie intenzity poľa je potrebný merací prístroj a merná anténa. Na orientačný odhad hodnoty intenzity poľa môžeme využiť informácie o príslušných vysielačoch (WEB stránka TÚ SR tabuľka o parametroch vysielačov: výkon vysielača, výška antény vysielača nad terénom); na základe vzdialenosti medzi vysielačom a miestom príjmu určíme intenzitu elektromagnetického poľa pre merný vyžiarený výkon vysielača 1 kw (tabuľka P2.2), ktorú korigujeme pre skutočný vyžiarený výkon v danom azimute podľa tabuľky P2.3. Príklad: Vypočítať intenzitu poľa pri príjme kanála K26; vzdialenosť miesta príjmu od vysielača je 15 km; výška vysielača nad terénom 100 m; vyžiarený výkon vysielača 3,98 kw. Z tabuľky P2.2 odčítame hodnotu intenzity poľa 60,5 dbµv/m; korekciu na výkon (ERP 4 kw) odčítame z tabuľky P2.3: E = 6 db. Potom upravená intenzita elektromagnetického poľa bude: 60,5 + 6 = 66,5 dbµv/m. Následne urobíme korekciu na kanál s využitím tabuľky P2.1, z ktorej zistíme, že korekcia je +1 db (E K26 E K21 = 53 52 = +1). Z toho vyplýva, že konečná hodnota intenzity elektromagnetického poľa v mieste príjmu bude 66,5 + 1 = 67,5 dbµv/m. POZNÁMKA - V praxi pri návrhu STA nie je mnohokrát potrebné intenzitu elektromagnetického poľa poznať a je možné preskočiť aj bod 3 tohto postupu. Obvykle postačuje: zmerať úroveň signálu z prijímacej antény, posúdiť, či s nameranou úrovňou je možné dosiahnuť požadovaný odstup od šumu (pozri bod 8.1. postupu), posúdiť, či s nameranou úrovňou je možné vybudiť zosilňovače/meniče hlavnej stanice na požadovanú výstupnú úroveň (pozri bod 5 postupu), navrhnúť inú prijímacou anténu (napr. s vyšším ziskom), resp. použitie predzosilňovača (pozri bod 6 postupu). 3. Stanovenie úrovne signálov z antén umiestnených v elektromagnetickom poli s danou intenzitou Zo známej intenzity elektromagnetického poľa určenej v bode 2 určíme úroveň signálu z antény (skladaného dipólu) pomocou vzťahu [dbµv; dbµv/m, MHz, Ω] (3) kde je E intenzita elektromagnetického poľa v mieste antény 5

f prijímaná frekvencia (stredná frekvencia príslušného kanálu DVB-T) Z impedancia antény, alebo použijeme údaje v tabuľke P3.1, platnej pre antény s impedanciou 75 Ω (Príloha 3; pre iné hodnoty intenzity elektromagnetického poľa, než sú uvedené v tabuľke P3.1, použijeme lineárnu extrapoláciu). Príklad: Vypočítať úroveň signálu na svorkách prijímacej antény (príjem kanála K26 a zisk antény 11 db), ktorá sa nachádza v mieste príjmu s hodnotou intenzity poľa 67,5 dbµv/m. V tabuľke P3.1 sú uvedené úrovne signálu z antény (skladaného dipólu) v závislosti od intenzity poľa a frekvencie TV kanála (od týchto hodnôt sa dá následne odvodiť potrebný reálny zisk antény v konkrétnej príjmovej situácii). Hodnotu úrovne signálu na skladanom dipóle určíme interpoláciou takto: pre kanál K26 odčítame pri najvyššej hodnote intenzity uvedenej v tabuľke (najbližšia hodnota k 67,5 dbµv/m), t. j. 57 dbµv/m hodnotu úrovne signálu na skladanom dipóle 36,6 dbµv, rozdiel medzi intenzitou elektromagnetického poľa v mieste príjmu a intenzitou elektromagnetického poľa podľa tabuľky P3.1 je: 67,5 57 = 10,5 dbµv/m, potom úroveň signálu na skladanom dipóle pri intenzite elektromagnetického poľa 67,5 dbµv/m je: L dip = 36,6 + 10,5 = 47,1 dbµv, k získanej úrovni signálu na skladanom dipóle 47,1 dbµv pripočítame zisk antény 11 db. Celková úroveň napätia na svorkách uvažovanej antény je teda 47,1 + 11 = 58,1 dbµv. Vyššie uvedený postup opakujeme pre každý uvažovaný prijímaný TV kanál. 4. Určenie preklenuteľného tlmenia účastníckeho rozvodu STA Prevažná väčšina STA spôsobilých na rekonštrukciu je staršieho dáta. Účastnícke rozvody v týchto systémoch sú zväčša realizované podľa dvoch primárnych kritérií: čo najmenšie tlmenie distribuovaných signálov (minimálne dĺžky káblových vedení) a čo najrovnomernejšie rozloženie tlmenia v celom rozvode. Tieto požiadavky sú v existujúcich STA splnené použitím kaskádneho zapojenia účastníckych zásuviek. Rozhodujúcim činiteľom, od hodnoty ktorého sa odvíjajú požiadavky na zariadenia hlavnej stanice, je preklenuteľné tlmenie, t. j. tlmenie signálovej cesty z výstupu hlavnej stanice po výstup najvzdialenejšej účastníckej zásuvky danej rozvodnej siete. Keďže sa pri prechode na digitálne TV vysielanie programové multiplexy DVB-T presúvajú v súčasnosti na Slovensku do kanálov výlučne v pásmach UHF, treba pri rekonštrukciách STA prihliadať aj k zvýšenému tlmeniu účastníckych rozvodov, spôsobenému najmä vyšším tlmením koaxiálnych káblov a ich starnutím (čiastočne aj pasívnych prvkov rozvodnej siete). Problém zvýšeného tlmenia účastníckeho rozvodu treba brať do úvahy predovšetkým pri tých alternatívach rekonštrukcie STA, kde sa uvažuje s priamym rozvodom signálov DVB-T v kanáloch UHF, t. j. účastníkom sa zachovávajú všetky výhody digitálneho príjmu televízie, vrátane doplnkových služieb. Pre najpoužívanejšie typy účastníckych zásuviek (PZK a PZX; obr. P5.5) a najčastejšie konfigurácie účastníckych rozvodov vo viacpodlažných obytných domoch, t. j. pre budovy s 2 až 12 podlažiami (à 2 až 6 bytov na podlaží), sú v tabuľkách P4.2 a P4.3 v prílohe 4 uvedené približné hodnoty preklenuteľného tlmenia pre tri bežné typy koaxiálnych káblov (pozri prílohu 4) a tri špecifické TV kanály: kanál R12 (222 230 MHz) je najvyšší kanál pásma TV III, využívaný v súčasnosti v takmer v každej STA, kanály K30 (542 550 MHz) a K60 (782 790 MHz) sú typické kanály pásiem UHF (TV IV a TV V). 6

Z tlmení koaxiálnych káblov pri týchto frekvenciách (Tabuľka P4.1, príloha 4) sa dajú hodnoty preklenuteľného tlmenia na iných TV kanáloch v UHF odvodiť jednoduchou interpoláciou. Treba poznamenať, že ani v rozsiahlej STA (napríklad 12 podlaží à 6 bytov) a v pomerne nepriaznivom prípade pri prechode z kanála R12 na kanál K60 (najvyšší kanál plánovaný u nás pre vysielanie DVB-T) a pri účastníckom rozvode realizovanom menej vhodným (ale používaným) koaxiálnym káblom s priemerom nad izoláciou 3,7 mm (napr. 75-3,7) neprekročí nárast preklenuteľného tlmenia pre STA s účastníckymi zásuvkami typu PZX hodnotu cca 15 db (pre STA so zásuvkami PZK môže však byť vzhľadom k ich vyššiemu priechodnému tlmeniu aj väčší (cca 20 db), tieto zásuvky sa ale v kaskádnych zapojeniach stúpacích vedeniach s viac ako cca 6 zásuvkami za sebou inštalovali len zriedkavo). Príklad: Výpočet preklenuteľného tlmenia v bytovom objekte so 4 vchodmi, 7 poschodí (Obr. P4.1, Príloha 4); v účastníckom rozvode sú použité rozbočovače PBC 21: 1. Vychádzame z prílohy 4, kde na obrázku P4.1 sa nachádza možný spôsob rozbočenia signálu z hlavnej stanice do jednotlivých vetví účastníckeho rozvodu. 2. V rámci rekonštrukcie STA je nutné vymeniť rozbočovače PBC 21 za nové typy, ktoré vyhovujú požiadavkám EMC (Obr. P5.4). 3. Na obr. P4.2 je zobrazený spôsob rozbočenia účastníckeho rozvodu, z ktorého zistíme tlmenie jednotlivých vetiev rozvodu s rozbočovačmi typu PTR (T r = 10,5 db). 4. K hodnotám tlmenia rozbočovačov v jednotlivých vetvách účastníckeho vedenia pripočítame tlmenie koaxiálneho kábla T k od hlavnej stanice do jednotlivých vchodov (Obr. P4.3: napr. pre 2. vchod zľava je prepojenie hlavnej stanice s rozbočovačom vo vchode dlhé 40 m, čo predstavuje tlmenie 13 db pri frekvencii 790 MHz). 5. Nakoniec pripočítame tlmenie jednotlivých vetiev účastníckeho rozvodu T uz s daným typom účastníckych zásuviek, napr. PZK (napr. pri 2. vchode zľava má účastníckeho rozvodu až po účastnícky výstup poslednej účastníckej zásuvky tlmenie 37 db pri frekvencii 790 MHz). 6. Celkové preklenuteľné tlmenie účastníckeho rozvodu STA T ur je dané vzťahom: T ur = T r + T k + T uz = 10,5 + 13 + 37 = 60,5 db (4) 5. Určenie potrebnej úrovne signálov na výstupe hlavnej stanice z preklenuteľného tlmenia účastníckeho rozvodu Norma STN 60728-1 (čl. 5.4, tabuľka 4) požaduje nasledujúce úrovne signálov DVB-T na účastníckom výstupe účastníckych zásuviek STA: minimálna úroveň... 45 dbµv, maximálna úroveň... 74 dbµv. Odporúča sa, aby sa pri návrhu STA počítalo s úrovňou o cca 3 db vyššia (vplyv rôznych faktorov, napr. kolísania signálov na vstupe STA, rozvlnenia amplitúdovej frekvenčnej charakteristiky účastníckeho rozvodu,...) než je normatívna minimálna výstupná úroveň, t. j. 48 dbµv. Potrebná úroveň signálu na výstupe hlavnej stanice je daná vzťahom: L 2 = L 2vb + T ur [dbµv; dbµv, db] (5) kde L 2vb požadovaná úroveň signálu na výstupnom bode STA (napr. 48 dbµv) T ur tlmenie účastníckeho rozvodu STA 7

Príklad: Výpočet požadovanej úrovne signálov na výstupe hlavnej stanice pri známej hodnote preklenuteľného tlmenia T ur = 60,5 db na najvyššom rozvádzanom kanáli. Podľa vzťahu (5) je požadovaná úroveň signálov na výstupe hlavnej stanice: L 2 = L 2vb + T ur = 48 + 60,5 = 108,5 dbµv [dbµv; dbµv, db] 6. Stanovenie požiadavky na potrebný zisk antény a na prípadné použitie predzosilňovača z požiadaviek na výstupnú úroveň signálu z hlavnej stanice a z dosiahnutej úrovne signálu z prijímacej antény Na stanovenie potrebného zisku antény, resp. predzosilňovača potrebujeme poznať: úroveň signálu zo skladaného dipólu L dip ; určíme podľa bodu 3, alebo v prípade merania s reálnou anténou ako rozdiel L dip = L ant G ant (6) požadovanú úroveň L 2 na výstupe hlavnej stanice (pozri bod 5), zisk zosilňovača/meniča, ktorý uvažujeme použiť v hlavnej stanici (S Z ). Potom súčet zisku antény a predzosilňovača vypočítame podľa vzťahu: G ant + S PZ = L 2 S Z - L dip + A av [db, db; db, db, dbµv, db] (7) kde je A av tlmenie anténového vedenia. POZNÁMKA 1 - Údaj o zisku antény G ant v sebe zahŕňa aj tlmenie symetrizačného člena. POZNÁMKA 2 - Pri výbere zosilňovača/meniča z hľadiska jeho zisku je potrebné brať do úvahy predpokladanú úroveň signálu z antény na základe meraní alebo výpočtov, uskutočnených v bode 2 alebo 3. V prípade vysokých úrovní signálov sa odporúča použiť zariadenia s menším ziskom, pretože v prípade zatlmovania vstupných signálov pevnými alebo nastaviteľnými tlmiaci článkami sa o nastavené tlmenie zvyšuje miera šumu zariadenia, a teda zhoršuje odstup signálu od šumu. Príklad 1: Na základe meraní a výpočtov bolo zistené, že prijímaný signál na kanáli K26 z antény so ziskom 11 db (vrátane symetrizačného člena) je L ant = 48 dbµv. Na výstupe hlavnej stanice sa požaduje úroveň L 2 = 108,5 dbµv. V hlavnej stanici sa počíta s použitím zosilňovačov so ziskom S Z = 50 db. Medzi anténou (resp. výstupom predzosilňovača) a zosilňovačmi hlavnej stanice je použitý kábel s tlmením A av = 3 db. Treba stanoviť požiadavky na zisk antény a predzosilňovača. Úroveň signálu z dipólu vypočítame: L dip = L ant G ant = 48 11 = 37 dbµv Podľa vzťahu (5) vypočítame: G ant + S PZ = L 2 S Z - L dip + A av = 108,5 50 37 + 3 = 24,5 db. Z uvedeného vyplýva, že pôvodne použitá anténa so ziskom 11 db (aj vzhľadom na jej smerové vlastnosti) je pre daný príklad vhodná. Potom je potrebné použiť predzosilňovač s min. ziskom 24,5 11 = 13,5 db. Je pravdepodobné, že takýto predzosilňovač nemáme k dispozícii, ale že máme predzosilňovač so ziskom 20 db. Aj takýto predzosilňovač je vhodný, potom však: budeme musieť tlmiacimi článkami zatlmiť zosilňovač hlavnej stanice o 20 13,5 = 6,5 db, alebo budeme môcť použiť zosilňovač s menším ziskom, minimálne však 50 6,5 = 43,5 db. 8

Príklad 2: Vstupné údaje sú rovnaké ako v prípade príkladu 1 s tým rozdielom, že úroveň signálu z antény je L ant = 57 dbµv. Úroveň signálu z dipólu vypočítame: L dip = L ant G ant = 57 11 = 46 dbµv Podľa vzťahu (5) vypočítame: G ant + S PZ = L 2 S Z - L dip + A av = 108,5 50 46 + 3 = 15,5 db. V tomto prípade sa odporúča použiť anténu so ziskom min. 15,5 db a nepoužívať predzosilňovač. 7. Stanovenie potrebného počtu a typov prijímacích antén na základe potreby použitia predzosilňovačov, počtu prijímaných kanálov a počtu smerov príjmu Potrebný počet antén stanovíme z počtu prijímaných vysielačov a požadovaných TV kanálov. V prípade dobrých príjmových podmienok môžeme prijímať dva až tri multiplexy jednou širokopásmovou anténou, ak sú vysielače orientované v jednom smere s rozptylom do 30. V prípade nutnosti použitia kanálového predzosilňovača sa vyžaduje použiť viackanálovú anténu na príjem len jedného multiplexu. Príklad: V Bratislave na sídlisku Petržalka analyzujte možnosti príjmu signálov DVB-T domácich a zahraničných vysielačov z hľadiska predpokladaných požiadaviek na anténové zostavy. Analyzovaná oblasť s bližším okolím je na obrázku 3 označená väčším červeným krúžkom. Menšími krúžkami je označené umiestnenie relevantných vysielačov DVB-T. Údaj v malom krúžku predstavuje azimut smerovania prijímacích antén na príslušný vysielač. Počet prijímacích antén anténovej zostavy v danej lokalite vyplýva z grafického zobrazenia. Príjem DVB-T signálov v Petržalke a v blízkom okolí je možný z vysielačov, lokalizovaných na území Slovenska, Česka, Maďarska a Rakúska (Obr. 3 a 4): Bratislava K27 (MUX3) K56 (MUX2) Šoproň K42 (MUXA) K68 (MUXC) Nitra K21 (MUX2) K48 (MUX3) Györ K42 (MUXA) K61 (MUXC) Borský Mikuláš K27 (MUX2) K56 (MUX3) Viedeň K24 (MUXA) K34 (MUXB) Hodonín K29 (MUX1) K40 (MUX2) Mattersburg K52 (MUXA) K?? (MUXB) Mikulov K29 (MUX1) K40 (MUX2) Poysdorf K24 (MUXA) K?? (MUXB) 9

Obr. 3 Príjem DVB-T signálov v regióne Bratislava Na základe meraní bolo zistené, že z vyššie uvedených vysielačov je najvhodnejší príjem z vysielačov: Kamzík, Györ, Viedeň, Mikulov. V prípade príjmu signálov z vysielačov Mikulov a Györ je potrebné najmä kvôli nižšej intenzite elmag. poľa použiť kanálové predzosilňovače. Z uvedeného vyplýva, že na príjem signálov z vysielačov Kamzík a Viedeň použijeme celkovo dve širokopásmové antény. Príjem z vysielačov Mikulov a Györ bude realizovaný samostatnými štyrmi viackanálovými anténami s predzosilňovačmi pre každý kanál (multiplex). Pre budúcnosť je vhodné uvažovať s viacerými anténami, napr. kvôli regionálnemu vysielaniu. Keďže vypočítaný počet prijímacích antén DVB-T je menší ako počet antén na doterajší príjem analógovej televízie, existujúci anténový stožiar vyhovuje aj pre ďalšie obdobie. Na príjem DVB-T signálov z českých, maďarských, rakúskych a vysielačov musí byť prijímacia anténa polarizovaná horizontálne. ukrajinských 10

Obr. 4 Možnosti orientácie prijímacích antén DVB-T anténovej zostavy (región Bratislava) 8. Stanovenie požiadavky na aktívne zariadenia hlavnej stanice Prakticky v takmer všetkých STA je hlavná stanica vybavená aktívnymi prvkami (zosilňovačmi, meničmi, prípadne predzosilňovačmi pozri napr. obr. P5.1 až 3). Pri výbere prvkov hlavnej stanice treba prihliadať najmä na: splnenie požiadaviek na odstup úrovne nosnej od šumu (aspoň 27 db podľa STN EN 60728-1, čl. 5.8, tabuľka 11), dosiahnutie potrebnej výstupnej úrovne (pozri body 5 a 6). 8.1 Požiadavky z hľadiska odstupu úrovne nosnej od šumu Z rozboru uvedeného v bode 2 vyplynulo, že požiadavku na odstup úrovne nosnej od šumu je možné splniť pri minimálnych intenzitách elektromagnetického poľa podľa GE06. Pri nižších intenzitách elektromagnetického poľa je potrebné skontrolovať, že s použitými zariadeniami bude dosiahnutý požadovaný odstup úrovne nosnej od šumu. Príklad: V STA chceme spracovať signál DVB-T na kanáli K50 (stredná frekvencia 706 MHz), pričom v mieste príjmu je intenzita elektromagnetického poľa je 45 dbµv/m. Na príjem uvažujeme použiť zariadenia s nasledujúcimi parametrami: anténa: zisk G ant = 17 db (vrátane symetrizačného člena), impedancia Z = 75 Ω nesymetricky predzosilňovač: miera šumu a Fpz = 3 db, zisk S pz = 20 db zosilňovač hlavnej stanice: miera šumu a Fz = 10 db tlmenie pasívnych prvkov medzi predzosilňovačov a zosilňovačom (anténové vedenie (koaxiálny kábel) + tlmenie vstupného tlmiaceho článku zosilňovača): T av = 4 db a) Podľa vzťahu (3) v bode 3 vypočítame úroveň signálu na dipóle: L dip = 45 + 20 log[300/(2π 706) (75/73,3)] = 21,7 dbµv (8) b) Vypočítame úroveň signálu na výstupe smerovej antény: L ant = L dip + G ant = 21,7 + 17 = 38,7 dbµv (9) c) Vypočítame mieru šumu zostavy predzosilňovač + anténový zvod + zosilňovač hlavnej stanice: (10) d) Vypočítame odstup úrovne nosnej od šumu: C/N = L ant a F HS L š 75Ω [db; dbµv, db, dbµv] (11) kde L š 75Ω je základná úroveň termického šumu na impedancii 75 Ω : pre kanál so šírkou 8 MHz je L š 75Ω = 3,63 db; pre kanál so šírkou 7 MHz je L š 75Ω = 3,05 db; C/N = 38,7 3,5 3,63 = 31,57 db > 27 db. 11

Požiadavky STN EN 60728-1 na odstup C/N sú teda splnené. Odporúča sa však túto hodnotu skontrolovať meraním na výstupe hlavnej stanice. V prípade dostatočného vstupného signálu sa odporúča používať zosilňovače s menším ziskom, aby nebolo potrebné vstupný signál zatlmovať (t. j. aby hodnota T vo vyššie uvedených vzťahoch bola čo najmenšia). 8.2 Požiadavky z hľadiska výstupnej úrovne V bode 5 tohto postupu bol opísaný postup na stanovenie výstupnej úrovne z hlavnej stanice, pričom sa vychádzalo z požiadavky na minimálnu úroveň signálu u účastníka, resp. úroveň odporúčanú na účely návrhu STA, a z preklenuteľného tlmenia medzi výstupom hlavnej stanice a účastníckym výstupom účastníckej zásuvky. Výrobcovia zariadení hlavnej stanice však udávajú maximálnu úroveň zo zariadenia pre analógový TV signál, stanovený tzv. 3-generátorovou kanálovou metódou, a to pre odstup intermodulačných produktov s/im 3K = 54 db (v nemeckej literatúre označované aj ako IMA 3K ). Signál DVB-T sa však od analógového signálu značne líši miesto troch typických nosných (obraz, farba, zvuk) obsahuje multiplex OFDM s niekoľkými tisíckami nosných s rovnakou úrovňou. Všeobecne sa odporúča, aby sa na spracovanie signálov DVB-T uvažovalo s maximálnou výstupnou úrovňou zosilňovačov/meničov o 7 db nižšou než je maximálna výstupná úroveň na spracovanie analógových TV signálov. Príklad: V bode 5 tohto postupu vyšlo, že na prevádzku STA sa požaduje, aby na výstupe hlavnej stanice bola nastavená výstupná úroveň signálov DVB-T 108,5 dbµv. Pre takúto STA musia byť v hlavnej stanici požité zosilňovače/meniče, pred ktoré výrobca udáva minimálnu výstupnú úroveň 108,5 + 7 = 115,5 dbµv (pre s/im 3K = 54 db) pozri však aj odporúčanie v bode 10 tohto postupu. 9. Vykonanie demontáže nepotrebných zariadení (antén, zosilňovačov,...) a montáž nových zariadenia na príjem DVB-T Pri rekonštrukcii je kvôli mechanickým hľadiskám a elektrickej spotrebe vhodné nepotrebné zariadenia (antény, zosilňovače, meniče,...) demontovať. Z existujúcich antén bude pravdepodobne možné využiť len anténu na príjem rozhlasu v pásme VKV II; použitie ostatných antén treba posúdiť z hľadiska ich mechanického opotrebovania a z hľadiska ich vhodnosti na príjem požadovaných kanálov DVB-T. Konkrétne ďalšie využitie analógových antén na príjem DVB-T závisí najmä od prijímaných kanálov DVB-T, ktoré musia byť vo frekvenčnom rozsahu príslušnej antény. Ich využitie je potrebné zvážiť aj z hľadiska ich mechanickej spôsobilosti a kvality elektrických spojov. Ide najmä o skorodované skrutkové spoje a plastové úchyty jednotlivých prvkov antény, ktoré sú v dôsledku slnečného žiarenia a poveternostných vplyvov krehké a pri nepozornej manipulácii ľahko praskajú. Nutná je kontrola elektrických spojov anténového dipólu a prispôsobovacieho člena. V prípade, že dochádza v mieste príjmu k zmene vysielacích kanálov v širšom rozsahu (viac ako 5 kanálov), je nutné antény vymeniť za nové. Na kvalitný príjem signálov DVB-T je ďalej potrebné (Obr. 5): nastaviť polarizáciu prijímacej antény v súlade v polarizáciou vysielacej antény, nasmerovať anténu na vysielač DVB-T, resp. do smeru s najlepším príjmom (najmä z hľadiska úrovne signálu a MER), 12

Poznámka: Hlavné vysielače na Slovensku vysielajú s vertikálnou polarizáciou. S horizontálnou polarizáciou možno počítať pri príjme niektorých opakovačov/vykrývačov na Slovensku a pri príjme zahraničných vysielačov. Obr. 5 Nasmerovanie a polarizácia antény na vysielač DVB-T Z hľadiska zariadení hlavnej stanice treba posúdiť, či nie je vhodnejšie vymeniť všetky zariadenia napr. kvôli ich veku, resp. kvôli zložitosti kombinácie nových technológií so starými, aj s ohľadom vplyvu zlučovačov na vstupnú úroveň do účastníckych rozvodov. Pri niektorých zaradeniach treba posúdiť účelnosť ich preladenia na iný kanál (DVB-T). Parametre nových zariadení a ich montáž musia vyhovovať súčasným požiadavkám noriem. Vzhľadom na to, že na rozdiel od analógového príjmu pri digitálnom príjme neexistuje prípad zhoršený príjem (napr. so šumom, s odrazmi), musí byť pred realizáciou anténovej zostavy posúdená kvalita jednotlivých signálov, pričom intenzita elektromagnetického poľa musí vyhovovať požiadavkám uvedeným v bodoch 3 a 5, MER musí vyhovovať požiadavke podľa normy STN EN 60728-1 (26 db; článok 5.13.1.3, Tabuľka 14). V opačnom prípade je veľmi pravdepodobné, že sa v obraze budú vyskytovať poruchy (štvorčekovanie, mrznutie). 10. Nastavenie výstupnej úrovne z hlavnej stanice Úroveň na výstupe hlavnej stanice je potrebné nastaviť na hodnotu stanovenú v bode 5, pri zohľadnení úvah v bode 8. Z dôvodu kolísaniu vstupného signálu (vplyvom poveternostných podmienok a pod.) sa odporúča, aby prevádzková výstupná úroveň bola o cca 3 db nižšia než je maximálna výstupná úroveň zariadenia, ktorú zaručuje výrobca. 11. Zmeranie úrovne signálov u vybraných účastníkov, so zameraním na účastníkov s najväčším preklenuteľným tlmením účastníckeho rozvodu Meracím prístrojom odmerať úroveň signálov na koncovom bode účastníckeho rozvodu u účastníkov s najväčším preklenuteľným tlmením, resp. pri kaskádnom zapojení účastníckych zásuviek u účastníkov s koncovými zásuvkami. Namerané hodnoty úrovní signálov majú byť vyššie ako 45 dbµv, resp. 48 dbµv. Okrem úrovne signálu sa odporúča u účastníka zmerať i MER (minimálne 26 db). 12. Odstránenie prípadných závad v účastníckych rozvodoch Z hľadiska spoľahlivosti treba pri rekonštrukcii venovať pozornosť všetkým mechanickým spojom na anténovej zostave, v hlavnej stanici a na pasívnych prvkoch účastníckeho rozvodu. 13. Spracovanie odovzdávacieho protokolu Odporúča sa, aby odovzdávací protokol obsahoval: 1. zoznam prijímaných kanálov a názov vysielačov, z ktorých sa TV kanály prijímajú, 2. zoznam použitých aktívnych a pasívnych zariadení STA, 3. meranie úrovní signálov na výstupe hlavnej stanice a u vybraných účastníkov, 13

4. protokol z revíznych kontrol a pod. ZÁVERY A ODPORÚČANIA Hlavným cieľom tohto dokumentu bolo predložiť v súlade s platnými normami možnosti rekonštrukcie STA z hľadiska využitia pôvodných zariadení na spracovanie signálov DVB-T. Z hľadiska ekonomicko-technického je postup zameraný na rekonštrukcie STA s priamym rozvodom signálov DVB-T, pričom v hlavnej stanici sú použité buď zosilňovače, alebo meniče z vyšších do nižších kanálov pásma UHF. Možnosti príjmu a distribúcie signálov DVB-T v systémoch STA sú spracované z hľadiska normatívnych dokumentov a parametrov systému STA, určených na príjem a rozvod signálov DVB-T. Z hľadiska splnenia požiadaviek na dosiahnutie odstupu C/N 27 db možno konštatovať, že hodnoty intenzity elektromagnetického poľa podľa GE06 sú postačujúce. 14

Príloha 1 Multiplex 1 Multiplex 2 Multiplex 3 Multiplex 4 Multiplex 5 Multiplex 6 Multiplex 7 Obrázok P1.1 Frekvenčné vyhradenia jednotlivých multiplexov v SR Tabuľka P1.1 Frekvenčné vyhradenia v SR MUX1 (VP) MUX3 (VP) MUX4 MUX5 MUX6 MUX7 Oblasť vyhradenia MUX2 (predpoklad) Bratislava BL 66 56 27 44 39 37 54 Trenčín TN 69 56/52 57 55/53 23 38/43 Žilina ZA 68 52 32 35 39 30 Banská Bystrica BB 65 51 33 49 40 30 Veľký Krtíš VK 65 60 33 49 32 Námestovo NO 68 59 26 44 46 29 47 Bardejov BJ 62 40 54 49 46 37 47 Rimavská Sobota RS 61 27 54 57 22 52 47 Michalovce MI 64 59 25 57 22 30 23 Košice KE 64 59 25 50 21 37 23 Nitra NI - 21 48 50 31 28 45 Poprad PP 66 55 24 41 39 38 42 15

Príloha 2 Tabuľka P2.1 Minimálne požadované mediánové hodnoty intenzity elektromagnetického poľa pre jednotlivé kanály DVB-T pre pevný príjem Výpočet minimálnej intenzity elektrickej zložky elektromagnetického poľa pre DVB-T Variant systému: C2 (modulácia 64-QAM, kódová rýchlosť 2/3) III. televízne pásmo IV. a V. televízne pásmo f r [MHz] 200 500 f d [MHz] 174 470 f k [MHz] 7 8 E med (f r) [dbuv/m] 48,50 52,50 P. č. Kanál f sk E med (f) = Integer Kanál f sk E med (f) = Integer 1 5 177,5 47,463 47 21 474 52,036 52 2 6 184,5 47,799 48 22 482 52,182 52 3 7 191,5 48,123 48 23 490 52,325 52 4 8 198,5 48,435 48 24 498 52,465 52 5 9 205,5 48,736 49 25 506 52,604 53 6 10 212,5 49,027 49 26 514 52,740 53 7 11 219,5 49,308 49 27 522 52,874 53 8 12 226,5 49,581 50 28 530 53,006 53 9 29 538 53,136 53 10 30 546 53,264 53 11 31 554 53,391 53 12 32 562 53,515 54 13 33 570 53,638 54 14 34 578 53,759 54 15 35 586 53,879 54 16 36 594 53,996 54 17 37 602 54,113 54 18 38 610 54,227 54 19 39 618 54,340 54 20 40 626 54,452 54 21 41 634 54,562 55 22 42 642 54,671 55 23 43 650 54,779 55 24 44 658 54,885 55 25 45 666 54,990 55 26 46 674 55,094 55 27 47 682 55,196 55 28 48 690 55,298 55 29 49 698 55,398 55 30 50 706 55,497 55 31 51 714 55,595 56 32 52 722 55,691 56 33 53 730 55,787 56 34 54 738 55,882 56 35 55 746 55,975 56 36 56 754 56,068 56 37 57 762 56,160 56 38 58 770 56,250 56 39 59 778 56,340 56 40 60 786 56,429 56 16

Príloha 2 Tabuľka P2.2 Intenzita elektromagnetického poľa ako funkcia výšky vysielacej antény nad terénom, frekvencie vysielaného signálu (TV kanála) a vzdialenosti od vysielača (pre vysielač s ERP = 1 kw) Vzdialenosť od vysielača [km] Maximálne dosiahnuteľná intenzita elektromagnetického poľa E [dbµv/m] Výška vysielacej antény vysielača nad terénom [m] 20 50 100 200 300 500 Kanál Kanál Kanál Kanál Kanál Kanál K21 K60 K21 K60 K21 K60 K21 K60 K21 K60 K21 K60 1 94,2 94,8 97,8 98,3 100,3 100,8 102,8 103,2 104,4 104,6 105,5 105,6 2 83,9 84,3 88,4 88,8 91,9 92,3 95,1 95,4 96,9 97,2 98,7 98,8 3 78,0 78,2 82,9 83,3 86,4 86,7 90,1 90,5 92,4 92,7 94,6 94,8 4 73,1 73,2 78,3 78,6 82,4 82,8 86,7 87,0 89,0 89,2 91,6 91,7 5 68,7 68,7 75,3 75,5 79,5 79,7 84,0 84,2 86,6 86,8 89,1 89,3 6 65,3 65,1 72,2 72,3 77,0 77,2 81,5 81,8 84,1 84,4 87,3 87,5 7 62,3 62,1 69,8 69,8 74,7 74,9 79,7 79,9 82,6 82,8 85,8 86,0 8 59,8 59,5 67,5 67,3 72,7 72,9 77,9 78,1 81,1 81,2 84,5 84,4 9 58,3 57,7 65,2 65,1 71,0 71,0 76,3 76,4 79,2 79,3 82,9 82,9 10 55,3 54,8 63,3 63,1 69,2 69,2 75,0 75,1 78,1 78,3 81,8 81,9 15 46,6 45,8 53,7 53,2 60,5 60,3 67,7 67,7 71,8 71,9 76,5 76,6 20 40,5 39,4 49,4 48,6 56,3 55,8 63,4 63,4 67,3 67,3 73,0 73,1 25 36,0 34,9 43,4 42,5 50,9 50,2 58,9 59,0 63,2 62,8 69,1 69,0 30 32,5 31,1 40,5 39,4 47,7 46,9 55,4 55,5 59,8 59,5 66,0 66,0 35 29,3 27,9 36,1 35,0 42,9 41,9 51,1 51,1 56,1 55,7 62,4 62,3 40 26,5 25,1 34,3 33,0 40,5 39,4 47,9 47,9 52,8 52,3 59,7 59,4 45 24,4 22,9 30,9 29,5 36,8 35,6 44,3 44,1 49,3 48,5 56,2 55,7 50 22,5 20,9 28,9 27,3 34,8 33,4 40,8 41,4 46,1 45,2 53,6 53,0 60 19,0 17,3 24,6 22,8 29,4 27,9 35,9 35,3 40,2 38,9 47,8 46,8 70 16,9 15,0 20,9 19,0 25,3 23,5 31,1 30,3 34,9 33,4 42,1 40,9 80 13,5 11,8 17,9 15,9 21,7 19,7 26,9 25,9 30,4 28,5 37,3 35,7 90 11,5 9,7 15,2 13,2 18,5 16,5 23,0 22,0 26,1 24,1 32,5 30,7 100 9,5 7,8 12,6 10,6 15,6 13,6 19,8 18,7 22,5 20,5 28,3 26,5 Tabuľka P2.3 Korekčný činiteľ E pre výpočet intenzity elektromagnetického poľa pri rôznych výkonoch (ERP) vysielača ERP [kw] E [db] 0,2 0,5 1,0 2,0 3,0 4,0 5,0 6,0 7,0 8,0 9,0 10,0 15,0 20,0 25,0 30,0 40,0 50,0-7,0-3,0 0 3,0 4,8 6,0 7,0 7,8 8,4 9,0 9,5 10,0 11,8 13,0 14,0 14,8 16,0 17,0 Hodnoty intenzity poľa v tabuľke platia pre vysielač s efektívnym vyžarovaným výkonom (ERP) 1 kw. Pri výpočte intenzity poľa vysielača s iným výkonom postupuje sa podľa vzťahu: kde E n (kw) E 1 kw E E n (kw) = E 1 kw + E [dbµv/m] - intenzita poľa pre vysielač s ERP = n [kw], - intenzita poľa pre vysielač s ERP = 1 kw (hodnoty v tabuľke P2.2), - korekčný činiteľ ( E = 10.log(ERP)). 17

Príloha 3 Tabuľka P3.1 Úroveň signálu dodaného skladaným dipólom ladeným na príslušný kanál v pásme UHF a umiestneným v elektromagnetickom poli s intenzitou E do impedancie 75 Ω [dbµv] Kanál Intenzita elektromagnetického poľa E [dbµv/m] 51 52 53 54 55 56 57 K21 31,2 32,2 33,2 34,2 35,2 36,2 37,2 K22 31,0 32,0 33,0 34,0 35,0 36,0 37,0 K23 30,9 31,9 32,9 33,9 34,9 35,9 36,9 K24 30,7 31,8 32,7 33,7 34,7 35,7 36,7 K25 30,6 31,6 32,6 33,6 34,6 35,6 36,6 K26 30,5 31,5 32,5 33,5 34,5 35,5 36,6 K27 30,3 31,3 32,3 33,3 34,3 35,3 36,3 K28 30,2 31,2 32,2 33,2 34,2 35,2 36,2 K29 30,1 31,1 32,1 33,1 34,1 35,1 36,1 K30 29,9 30,9 31,9 32,9 33,9 34,9 35,9 K31 29,8 30,8 31,8 32,8 33,8 34,8 35,8 K32 29,7 30,7 31,7 32,7 33,7 34,7 35,7 K33 29,6 30,6 31,6 32,6 33,6 34,6 35,6 K34 29,4 30,4 31,4 32,4 33,4 34,4 35,4 K35 29,3 30,3 31,3 32,3 33,3 34,3 35,3 K36 29,2 30,2 31,2 32,2 33,2 34,2 35,2 K37 29,1 30,1 31,1 32,1 33,1 34,1 35,1 K38 29,0 30,0 31,0 32,0 33,0 34,0 35,0 K39 28,9 29,9 30,9 31,9 32,9 33,9 34,9 K40 28,7 29,7 30,7 31,8 32,7 33,7 34,7 K41 28,6 29,6 30,6 31,6 32,6 33,6 34,6 K42 28,5 29,5 30,5 31,5 32,5 33,5 34,5 K43 28,4 29,4 30,4 31,4 32,4 33,4 35,4 K44 28,3 29,3 30,3 31,3 32,3 33,3 34,3 K45 28,2 29,2 30,2 31,2 32,2 33,2 34,2 K46 28,1 29,1 30,1 31,1 32,1 33,1 34,1 K47 28,0 29,0 30,0 31,0 32,0 33,0 34,0 K48 27,9 28,9 29,9 30,9 31,9 32,9 33,9 K49 27,8 28,8 29,8 30,8 31,8 32,8 33,8 K50 27,7 28,7 29,7 30,7 31,7 32,7 33,7 K51 27,6 28,6 29,6 30,6 31,6 32,6 33,6 K52 27,5 28,5 29,5 30,5 31,5 32,5 33,5 K53 27,4 28,4 29,4 30,4 31,4 32,4 33,4 K54 27,3 28,3 29,3 30,3 31,3 32,3 33,3 K55 27,2 28,2 29,2 30,2 31,2 32,2 33,2 K56 27,1 28,1 29,1 30,1 31,1 32,1 33,1 K57 27,0 28,0 29,0 30,0 31,0 32,0 33,0 K58 26,9 27,9 28,9 29,9 30,9 31,9 32,9 K59 26,9 27,9 28,9 29,9 30,9 31,9 32,9 K60 26,8 27,8 28,8 29,8 30,8 31,8 32,8 18

Príloha 4 Tabuľka P4.1 Vybrané charakteristiky vysokofrekvenčných koaxiálnych káblov, používaných pri výstavbe a rekonštrukciách STA (strednorozmerové káble s impedanciou 75 Ω) Typ kábla 50 (R1) Tlmenie kábla [db/100m] pri špecifických frekvenciách v STA [MHz] (kanál) 174 (E5) 230 (E12) 470 (K21) 550 (K30) 600 (K37) 790 (K60) 862 (K69) Tlmenie tienením [db] VCCJY 75-3,7 6,0 10,4 12,8 18,6 20,2 22,1 25,3 26,5 75 VCCKY 75-3,7 6,0 11,1 12,8 18,6 20,2 22,1 25,3 26,5 80 75-3,7 7,5 13,0 16,1 23,5 25,4 29,0 33,3 34,8 35 VCEDY 75-3,7 8,5 15,9 18,2 29,6 32,1 32,0 36,8 38,5 60 VCEJY 75-3,7 7,1 11,5 15,2 23,7 25,7 29,3 33,6 35,1 75 VCEKY 75-3,7 7,1 13,2 15,8 23,8 25,0 27,9 33,8 35,3 80 VCELY 75-3,7 7,8 14,5 16,6 24,0 26,0 29,4 33,8 35,3 70 VCEOY 75-3,7 8,5 15,9 18,2 27,6 29,8 31,2 36,8 38,4 35 VCEUY 75-3,7 6,9 13,1 15,3 23,1 25,0 26,2 30,1 31,5 75 VLEDY 75-3,7 10,0 18,7 21,4 31,7 34,3 36,4 41,7 43,6 60 VLEOY 75-3,7 10,0 18,7 21,4 30,4 32,8 36,4 41,7 43,6 35 VCCJY 75-4,8 4,7 8,1 10,0 14,3 15,5 16,9 19,4 20,2 75 VCCKD 75-4,8 4,7 8,1 10,0 14,3 15,5 16,9 19,4 20,2 80 VCCKY 75-4,8 4,7 8,1 10,0 14,3 15,5 16,9 19,4 20,2 80 VCCLD 75-4,8 5,0 9,3 10,7 14,3 15,5 17,3 19,9 21,2 70 VCCLY 75-4,8 5,0 9,3 10,7 14,3 15,5 17,3 19,9 21,2 70 VCCOD 75-4,8 6,0 10,4 12,9 18,4 19,9 22,9 26,3 27,8 35 75-4,8 6,0 10,4 12,9 18,4 19,9 22,9 26,3 27,8 35 VCCZE 75-4,8 5,1 9,7 11,2 16,0 17,3 18,9 21,8 22,8 VCEJY 75-4,8 5,8 10,7 12,3 19,1 20,7 22,5 25,8 26,9 75 VCEKY 75-4,8 5,8 10,7 12,3 19,1 20,6 22,5 25,8 27,0 80 VCELY 75-4,8 6,0 11,2 12,9 18,9 20,5 22,9 26,3 27,5 70 VCEOY 75-4,8 6,5 11,3 13,9 21,4 23,1 24,2 27,8 29,1 35 VCEUY 75-4,8 5,4 10,3 12,3 18,0 19,7 20,6 24,1 24,8 VCEZE 75-4,8 6,1 11,3 13,0 18,5 20,0 20,9 24,2 25,3 VCCOD 75-5,6 5,0 9,4 10,8 17,3 18,8 19,7 24,3 25,1 35 75-5,6 5,0 9,4 10,8 17,3 18,8 19,7 24,3 25,1 35 VCEOY 75-5,6 6,0 11,2 12,9 17,9 19,3 22,1 25,3 26,5 35 VCCZE 75-6,4 3,2 6,4 7,4 11,6 12,6 13,2 16,0 17,2 VCEZE 75-6,2 4,3 8,1 9,3 13,9 14,8 15,5 17,8 18,7 VCEZD 75-6,2 4,3 8,1 9,3 13,9 14,8 15,5 17,8 18,7 VCCJD 75-7,25 3,2 5,5 6,8 10,2 11,1 12,2 14,0 14,6 75 VCCJY 75-7,25 3,2 5,5 6,8 10,2 11,1 12,2 14,0 14,6 75 75-7,25 4,3 7,4 9,1 12,8 13,8 16,5 18,9 19,8 35 VCEDY 75-7,25 4,5 8,4 9,7 15,8 17,1 17,3 19,9 20,8 60 VCEJY 75-7,25 3,9 6,8 8,4 12,7 13,7 15,2 17,5 18,4 75 VCELY 75-7,25 4,3 7,9 9,1 13,3 14,4 16,5 18,9 19,8 100 % VCEOY 75-7,25 4,5 7,8 9,7 15,2 16,4 17,3 19,9 20,8 35 VLEDY 75-7,25 5,3 9,2 11,3 16,4 17,7 20,4 23,4 24,5 60 VLEOY 75-7,25 5,3 9,1 11,3 16,4 17,7 20,4 23,4 24,6 35 19

Príloha 4 Tabuľka P4.2 Preklenuteľné tlmenie v STA vo viacpodlažných obytných domoch s kaskádnym zapojením účastníckych zásuviek typu PZK Počet podlaží 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 Počet bytov na podlaží Preklenuteľné tlmenie z výstupu hlavnej stanice po výstup účastníckej zásuvky [db] pre používané typy koaxiálnych káblov a pre špecifické kanály STA E12 K30 K60 75-3,7 75-4,7 75-7,25 75-3,7 75-4,7 75-7,25 75-3,7 75-4,7 75-7,25 2 22,2 21,5 20,6 24,3 23,1 21,7 27,7 26,0 24,3 3 24,4 23,7 22,8 26,5 25,3 23,9 29,9 28,2 26,5 4 26,2 25,5 24,6 28,3 27,1 25,7 31,7 30,0 28,3 5 29,7 29,0 28,1 31,8 30,6 29,2 35,2 33,5 31,8 6 31,7 31,0 30,1 33,8 32,6 31,2 37,2 35,5 33,8 2 24,2 23,4 22,4 27,6 26,2 24,6 32,7 30,8 28,9 3 26,4 25,6 24,6 29,8 28,4 26,8 34,9 33,0 31,1 4 28,2 27,4 26,4 31,6 30,2 28,6 36,7 34,8 32,9 5 31,7 30,9 29,9 35,1 33,7 32,1 40,2 38,3 36,4 6 33,7 32,9 31,9 37,1 35,7 34,1 42,2 40,3 38,4 2 26,2 25,2 24,1 30,9 29,3 27,5 37,7 35,6 33,5 3 28,4 27,4 26,3 33,1 31,5 29,7 39,9 37,8 35,7 4 30,2 29,2 28,1 34,9 33,3 31,5 41,7 39,6 37,5 5 33,7 32,7 31,6 38,4 36,8 35,0 45,2 43,1 41,0 6 35,7 34,7 33,6 40,4 38,8 37,0 47,2 45,1 43,0 2 28,2 27,1 25,9 34,1 32,4 30,4 42,7 40,4 38,0 3 30,4 29,3 28,1 36,3 34,6 32,6 44,9 42,6 40,2 4 32,2 31,1 29,9 38,1 36,4 34,4 46,7 44,4 42,0 5 35,7 34,6 33,4 41,6 39,9 37,9 50,2 47,9 45,5 6 37,7 36,6 35,4 43,6 41,9 39,9 52,2 49,9 47,5 2 30,1 29,0 27,7 37,4 35,5 33,3 47,7 45,2 42,6 3 32,3 31,2 29,9 39,6 37,7 35,5 49,9 47,4 44,8 4 34,1 33,0 31,7 41,4 39,5 37,3 51,7 49,2 46,6 5 37,6 36,5 35,2 44,9 43,0 40,8 55,2 52,7 50,1 6 39,6 38,5 37,2 46,9 45,0 42,8 57,2 54,7 52,1 2 32,1 30,9 29,5 40,7 38,6 36,2 52,7 50,0 47,2 3 34,3 33,1 31,7 42,9 40,8 38,4 54,9 52,2 49,4 4 36,1 34,9 33,5 44,7 42,6 40,2 56,7 54,0 51,2 5 39,6 38,4 37,0 48,2 46,1 43,5 60,2 57,5 54,7 6 41,6 40,4 39,0 50,2 48,1 45,7 62,2 59,5 56,7 2 34,1 32,8 31,2 43,9 41,7 39,2 57,7 54,8 51,7 3 36,3 35,0 33,4 46,1 43,9 41,4 59,9 57,0 53,9 4 38,1 36,8 35,2 47,9 45,7 43,2 61,7 58,8 55,7 5 41,6 40,3 38,7 51,4 49,2 46,7 65,2 62,3 59,2 6 43,6 42,3 40,7 53,4 51,2 48,7 67,2 64,3 61,2 2 36,1 34,7 33,0 47,2 44,8 42,1 62,7 59,6 56,3 3 38,3 36,9 35,2 49,4 47,0 44,3 64,9 61,8 58,5 4 40,1 38,7 37,0 51,2 48,8 46,1 66,7 63,4 60,3 5 43,6 42,2 40,5 54,7 52,3 49,7 70,2 66,9 63,8 6 45,6 44,2 42,5 56,7 54,3 51,7 72,2 68,9 65,8 2 38,1 36,6 34,8 50,5 47,9 45,0 67,7 64,4 60,9 3 40,3 38,8 37,0 52,7 50,1 47,2 69,9 66,6 63,1 4 42,1 40,6 38,8 54,5 51,9 49,0 71,7 68,4 64,9 5 45,6 44,1 42,3 58,0 55,4 52,5 75,2 71,9 68,4 6 47,6 46,1 44,3 60,0 57,4 54,5 77,2 73,9 70,4 2 40,1 38,5 36,9 53,7 51,0 47,9 72,7 69,2 65,7 3 42,3 40,7 39,1 55,9 53,2 50,1 74,9 71,4 67,9 4 44,1 42,5 40,9 57,7 55,0 51,9 76,7 73,2 69,7 5 47,6 46,0 44,4 61,2 58,5 55,4 80,2 76,7 73,2 6 49,6 48,0 46,4 63,2 60,5 57,4 82,2 78,7 75,2 2 42,0 40,3 38,3 57,0 54,1 50,8 77,7 74,0 70,0 3 44,2 42,5 40,5 59,2 56,3 53,0 79,9 76,2 72,2 4 46,0 44,3 42,3 61,0 58,1 54,8 81,7 78,0 74,0 5 49,5 47,8 45,8 64,5 61,6 58,3 85,2 81,5 77,5 6 51,5 49,8 47,8 66,5 63,6 60,3 87,2 83,5 79,5 Poznámka 1: Pri rozbočovaní signálov z hlavnej stanice do jednotlivých stúpacích vedení sa uvažuje s typickými hodnotami rozbočovacieho tlmenia pasívnych rozbočovačov (cca 3,5 db pre 2 výstupy; 5,7 db pre 3 výstupy; 7,5 db pre 4 výstupy; 11 db pre 5 výstupov; 13 db pre 6 výstupov) a s horizontálnymi úsekmi koaxiálnych káblov od hlavnej stanice ku vstupom do stúpacích vedení v dĺžke cca 20 m; vzdialenosť medzi účastníckymi zásuvkami je cca 3 m. 20

Príloha 4 Tabuľka P4.3 Preklenuteľné tlmenie v STA vo viacpodlažných obytných domoch s kaskádnym zapojením účastníckych zásuviek typu PZX Počet podlaží v obytnom dome 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 Poznámka 1: Počet bytov na podlaží Preklenuteľné tlmenie [db] z výstupu hlavnej stanice po výstup najvzdialenejšej účastníckej zásuvky pre používané typy koaxiálnych káblov a pre špecifické kanály STA E12 K30 K60 75-3,7 75-4,8 75-7,25 75-3,7 75-4,8 75-7,25 75-3,7 75-4,8 75-7,25 2 23,4 22,7 21,8 25,5 24,3 22,9 28,4 26,7 25,0 3 25,6 24,9 24,0 27,7 26,5 25,1 30,6 28,9 27,2 4 27,4 26,7 25,8 29,5 28,3 26,9 32,4 30,7 29,0 5 30,9 30,2 29,3 33,0 31,8 30,4 35,9 34,2 32,5 6 32,9 32,2 31,3 35,0 33,8 32,4 37,9 36,2 34,5 2 25,1 24,3 23,3 27,5 26,1 24,5 31,1 29,2 27,3 3 27,3 26,5 25,5 29,7 28,3 26,7 33,3 31,4 29,5 4 29,1 28,3 27,3 31,5 30,1 28,5 35,1 33,2 31,3 5 32,6 31,8 30,8 35,0 33,6 32,0 38,6 36,7 34,8 6 34,6 33,8 32,8 37,0 35,6 34,0 40,6 38,7 36,8 2 26,8 25,8 24,7 29,5 27,9 26,1 33,8 31,7 29,6 3 29,0 28,0 26,9 31,7 30,1 28,3 36,0 33,9 31,8 4 30,8 29,8 28,7 33,5 31,9 30,1 37,8 35,7 33,6 5 34,3 33,3 32,2 37,0 35,4 33,6 41,3 39,2 37,1 6 36,3 35,3 34,2 39,0 37,4 35,6 43,3 41,2 39,1 2 28,5 27,4 26,2 31,4 29,7 27,7 36,5 34,2 31,8 3 30,7 29,6 28,4 33,6 31,9 29,9 38,7 36,4 34,0 4 32,5 31,4 30,2 35,4 33,7 31,7 40,5 38,2 35,8 5 36,0 34,9 33,7 38,9 37,2 35,2 44,0 41,7 39,3 6 38,0 36,9 35,7 40,9 39,2 37,2 46,0 43,7 41,3 2 30,1 29,0 27,7 33,4 31,5 29,3 39,2 36,7 34,1 3 32,3 31,2 29,9 35,6 33,7 31,5 41,4 38,9 36,3 4 34,1 33,0 31,7 37,4 35,5 33,3 43,2 40,7 38,1 5 37,6 36,5 35,2 40,9 39,0 36,8 46,7 44,2 41,6 6 39,6 38,5 37,2 42,9 41,0 38,8 48,7 46,2 43,6 2 31,8 30,6 29,2 35,4 33,3 30,9 41,9 39,2 36,4 3 34,0 32,8 31,4 37,6 35,5 33,1 44,1 41,4 38,6 4 35,8 34,6 33,2 39,4 37,3 34,9 45,9 43,2 40,4 5 39,3 38,1 36,7 42,9 40,8 38,4 49,4 46,7 43,9 6 41,3 40,1 38,7 44,9 42,8 40,4 51,4 48,7 45,9 2 33,5 32,2 30,6 37,3 35,1 32,6 44,6 41,7 38,6 3 35,7 34,4 32,8 39,5 37,3 34,8 46,8 43,9 40,8 4 37,5 36,2 34,6 41,3 39,1 36,6 48,6 45,7 42,6 5 41,0 39,7 38,1 44,8 42,6 40,1 52,1 49,2 46,1 6 43,0 41,7 40,1 46,8 44,6 42,1 54,1 51,2 48,1 2 35,2 33,8 32,1 39,3 36,9 34,2 47,3 44,2 40,9 3 37,4 36,0 34,3 41,5 39,1 36,4 49,5 46,4 43,1 4 39,2 37,8 36,1 43,3 40,9 38,2 51,3 48,2 44,9 5 42,7 41,3 39,6 46,8 44,4 41,7 54,8 51,7 48,4 6 44,7 43,3 41,6 48,8 46,4 43,7 56,8 53,7 50,4 2 36,9 35,4 33,6 41,3 38,7 35,8 50,0 46,7 43,2 3 39,1 37,6 35,8 43,5 40,9 38,0 52,2 48,9 45,4 4 40,5 39,4 37,6 45,3 42,7 39,8 54,0 50,7 47,2 5 44,4 42,9 41,1 48,8 46,2 43,3 57,5 54,2 50,7 6 46,4 44,9 43,1 50,8 48,2 45,3 59,5 56,2 52,7 2 38,6 37,0 35,1 43,2 40,5 37,4 52,7 49,2 45,5 3 40,8 39,2 37,3 45,4 42,7 39,6 54,9 51,4 47,7 4 42,6 41,0 39,1 47,2 44,5 41,4 56,7 53,2 49,5 5 46,1 44,5 42,6 50,7 48,0 44,9 60,2 56,7 53,0 6 48,1 46,5 44,6 52,7 50,0 46,9 62,2 58,7 55,0 2 40,2 38,5 36,5 45,2 42,3 39,0 55,4 51,7 47,7 3 42,4 40,7 38,7 47,4 44,5 41,2 57,6 53,9 49,9 4 44,2 42,5 40,5 49,2 46,3 43,0 59,4 55,7 51,7 5 47,7 46,0 44,0 52,7 49,8 46,5 62,9 59,2 55,2 6 49,7 48,0 46,0 54,7 51,8 48,5 64,9 61,2 57,2 Pri rozbočovaní signálov z hlavnej stanice do jednotlivých stúpacích vedení uvažuje sa s typickými hodnotami rozbočovacieho tlmenia pasívnych rozbočovačov (cca 3,5 db pre 2 výstupy; 5,7 db pre 3 výstupy; 7,5 db pre 4 výstupy; 11 db pre 5 výstupov; 13 db pre 6 výstupov) a s horizontálnymi úsekmi koaxiálnych káblov od hlavnej stanice ku vstupom do stúpacích vedení v dĺžke cca 20 m; vzdialenosť medzi účastníckymi zásuvkami je cca 3 m. 21

Príloha 4 Obr. P4.1 Štruktúra kaskádneho účastníckeho rozvodu STA v 7-podlažnom objekte so štyrmi vchodmi Obr. P4.2 Rozbočenie signálov do štyroch vchodov s 2 bytmi na podlaží 22

Príloha 4 Obr. P4.3 Výpočet preklenuteľného tlmenia v kaskádnom rozvode STA s rôznymi typmi ÚZ 23

Obr. P5.1 TESA-S Obr. P5.2 STEA-D Obr. P5.3 STELA Obr. P5.4 Rozbočovače PBC 21 a PTR 21 Obr. P5.5 Účastnícke zásuvky 24