DOPRAVOPROJEKT, a.s. BRATISLAVA

DOPRAVOPROJEKT, a.s. BRATISLAVA

GEOFOS s.r.o., Veľký diel 3323, 010 08 Žilina tel. : 041/ 5652 747, 5655 249 fax : 041/5686126 e-mail : geofos@top.vud.sk, Slovakia ZÁVEREČNÁ SPRÁVA Názov úlohy : R2 Pstruša Kriváň, DÚR Názov a kód okresu : Detva (604) Obstarávateľ : Dopravoprojekt, a.s. 832 03 Bratislava, Kominárska 2,4 Divízia Zvolen, stredisko Zvolen M.R.Štefánika 4724 960 01 Zvolen Vykonávateľ : GEOFOS s.r.o., Veľký diel 3323 010 08 ŽILINA Geologické oprávnenie na vykonávanie geologických prác vydané MŽP SR pod por.č. 66/Po, dňa 03.07.2001, číslo 2137/422/2001-3. Číslo geologickej úlohy : 405-1/2007 Druh prieskumu : inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum Etapa prieskumu : orientačný Zodpovedný riešiteľ úlohy : RNDr. Katarína Vrábľová Spoluriešitelia : Ing. Július Bohyník - geotechnika : Mgr. Milan Šamaj - inžinierska geológia : Mgr. Jana Copláková - hydrochémia : Mgr. Marián Coplák - hydrogeológia : Oľga Andrisková grafické spracovanie Dátum vyhotovenia : 30.11.2007 RNDr. Antonín Matejček riaditeľ spoločnosti

OBSAH 1 VŠEOBECNÁ ČASŤ................................................ 3 1.1 Úvod............................................................. 3 1.2 Účel a cieľ stavby................................................... 3 1.3 Popis cesty a požiadavky na prieskum................................... 4 1.4 Stručná charakteristika prírodných pomerov............................... 6 1.5 Geologicko-tektonická stavba územia.................................... 8 1.6 Geologická preskúmanost územia...................................... 9 1.7 Metodika riešenia úlohy a rozsah realizovaných prác........................ 10 2 PODROBNÁ ČASŤ................................................. 15 2.1 Inžinierskogeologické a geotechnické pomery územia....................... 15 2.1.1 Formácia kvartérnych pokryvov...................................... 16 2.1.2 Molasová formácia................................................ 19 2.1.3 Formácia neovulkanitov............................................ 20 2.2 Hydrogeologická a hydrogeochemická charakteristika....................... 21 2.2.1 Podzemné vody.................................................. 22 2.2.2 Povrchové vody.................................................. 28 2.2.3 Minerálne vody................................................... 29 2.2.4 Hydrogeologické pomery v oblasti PR Pstruša........................... 29 2.3 Popis trasy a podmienky zakladania objektov........................... 33 2.3.1 Trasa rýchlostnej cesty R2, mostné objekty a preložky ciest............... 33 2.3.2 Križovakty Pstruša, Detva, Kriváň a privádzač rýchlostnej cesty R2.......... 50 2.4 Kategorizácia zemín a hornín.......................................... 55 3 ZÁVER........................................................... 55 Zoznam použitej literatúry................................................ 58 1

ZOZNAM PRÍLOH Príloha č. 1 : Prehľadná situácia územia, M = 1:50 000 Príloha č. 2.1 : Situácia prieskumných diel s vysvetlivkami, km 0,000-5,000, M = 1:5 000 Príloha č. 2.2 : Situácia prieskumných diel s vysvetlivkami, km 5,000-10,492, M = 1:5 000 Príloha č. 3 : Ú č elová inžinierskogeologická mapa s vysvetlivkami, M = 1 : 10 000 Príloha č. 4.1 : Pozdĺžny inžinierskogeologický rez osou trasy R2, km 0,000-2,000 M = 1:2000/200 Príloha č. 4.2 : Pozdĺžny inžinierskogeologický rez osou trasy R2, km 2,000-4,000 M = 1:2000/200 Príloha č. 4.3 : Pozdĺžny inžinierskogeologický rez osou trasy R2, km 4,000-6,000 M = 1:2000/200 Príloha č. 4.4 : Pozdĺžny inžinierskogeologický rez osou trasy R2, km 6,000-8,000 M = 1:2000/200 Príloha č. 4.5 : Pozdĺžny inžinierskogeologický rez osou trasy R2, km 8,000-10,492 M = 1:2000/200 Príloha č. 4.6 : Pozdĺžne profily Privádzač Detva, Vetva B,C,D M = 1:2000/200 Príloha č. 4.7 : Vysvetlivky k inžinierskogeologickým rezom Príloha č. 5 : Geologická dokumentácia prieskumných diel Príloha č. 5.1 : Geologická dokumentácia vrtov a fotodokumentácia Príloha č. 5.2 : Geologická dokumentácia prevzatých prieskumných diel Príloha č. 5.3 : Popis dokumentačných bodov Príloha č. 6 : Výsledky laboratórnych skúšok a PLT hornín Príloha č. 6.1 : Výsledky laboratórnych skúšok mechaniky zemín a hornín Príloha č. 6.2 : Výsledky skúšok PLT hornín Príloha č. 7 : Hydrogeochemické zhodnotenie Príloha č. 8 : Výsledky hydrogeologického prieskumu PR Pstruša Príloha č. 9 : Meračská správa 2

1 VŠEOBECNÁ ČASŤ 1.1 Úvod z orientačného inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu na stavbu R2 PSTRUŠA - KRIVÁŇ je vypracovaná na základe objednávky č. 748/07-25/7300-00 od spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a.s., divízia Zvolen, stredisko Zvolen zo dňa 25.7.2007, ako časť projektovej dokumentácie na stupni DÚR. Realizácia orientačného inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu na uvedenú úlohu bola potvrdená ZoD č. 405-1/2007. Geologické práce boli vykonané podľa schváleného projektu geologickej úlohy zo dňa 2.8.2007, v koordinácii prác hlavným inžinierom projektu - Ing. P. Grambličkom z Dopravoprojektu a.s., projektové oddelenie Žilina. K realizácií geologických prác obstarávateľ poskytol nasledovné podklady v digitálnej forme: - mapový podklad zo záujmového územia v M=1:10 000 - situáciu zo zamerania územia v M=1:1000 - trasu rýchlostnej cesty R2 so staničením v M=1:1000 - pozdĺžny rez osou trasy R2 a rez privádzačom Detva s vetvami križovatky Detva v M=1000/100 Geologická úloha je u vykonávateľa geologických prác, spoločnosti GEOFOS s.r.o., Žilina zaregistrovaná pod číslom 405-1/2007. Požadovaný termín dodania záverečnej správy bol stanovený na 31.11.2007. V zmysle zákona č. 313/1999 Z.z., v znení zákona č.525/2003 Z.z. a vyhlášky MŽP SR č.141/2000 Z.z., ktorou sa vykonáva geologický zákon, zabezpečí obstarávateľ odovzdanie jedného exempláru záverečnej správy do archívu ŠGÚDŠ GEOFOND. 1.2 Účel a ciele stavby Rýchlostná cesta R2 bola definovaná Novým projektom výstavby diaľníc a rýchlostných ciest, schváleného uznesením vlády SR č. 162 zo dňa 21.2.2001 a zároveň vyplýva z nariadenia vlády SR č. 263/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť veľkého územného celku Banskobystrický kraj, s potrebou riešenia kvalitného a rýchleho prepojenia tzv. južného ťahu, vedeného aj časťou stredného Slovenska v smere Trenčín-Zvolen-Lučenec-Košice, t.j. v trase rýchlostnej cesty R2-štátna hranica ŠR/SR Drietoma-Trenčín-Prievidza-Žiar nad Hronom- Zvolen-Lučenec-Rimavská Sobota-Rožňava-Košice. Cesta I/50 v danom úseku je súčasťou medzinárodného cestného ťahu E 571, (zároveň E 58), ktorého funkciu preberie nová trasa rýchlostnej cesty R2-štátna hranica ŠR/SR Drietoma Trenčín-Prievidza-Žiar nad Hronom-Zvolen-Lučenec-Rimavská Sobota-Rožňava-Košice. Súčasná cesta I/50 v danom úseku prechádza priamo cez sídelné útvary obcí, pričom nezodpovedá ani potrebám aké vyžaduje cesta I. triedy pri danej intenzite dopravy. V riešenom úseku cesta kopíruje okolitý terén a má nevhodné šírkové usporiadanie (š. vozovky miestami 7,5 až 8m) a nevyhovujúce smerové vedenie s oblúkmi polomerov 100 až 250m. Cesta má množstvo neprehľadných miest bez možnosti predbiehania, čo pri silnej nákladnej doprave vyvoláva znižovanie jazdných rýchlostí a tvorenie kolón. Doprava je postihnutá zvyšovaním energetických a časových strát a zvýšenou nehodovosťou. K priamemu ohrozovaniu chodcov prechádzajúcimi vozidlami dochádza hlavne v obciach Zvolenská Slatina, Vígľaš, Kriváň a v obci Mýtna. Z hľadiska smerového vedenia je nebezpečný úsek cesty s polomerom 100m v obci Vígľaš. 3

Účelom stavby je vybudovanie rýchlostne cesty v kategórii R 22,5/100 v optimálnej trase z hľadiska plynulej a bezpečnej dopravy, ako aj z hľadiska vplyvu výstavby a prevádzky na obyvateľstvo a prírodné prostredie. Hlavným účelom je výstavba kvalitnej a kapacitne vyhovujúcej rýchlostnej cesty, ktorá preberie všetku tranzitnú dopravu, ako aj funkciu medzinárodného cestného ťahu. Existujúca cesta I/50 po odľahčení od tranzitnej dopravy bude prevádzať dopravu medzi sídelnými útvarmi na danej dopravnej osi a plniť funkciu komunikácie vedenej v súbehu s rýchlostnou cestou, t.j. bude slúžiť pre premávku vozidiel vylúčených z premávky po rýchlostnej ceste. V roku 2003 bola spracovaná technická štúdia rýchlostnej cesty R2 Zvolen Lovinobaňa, vrátane zámeru EIA, v rámci ktorej boli posudzované tri varianty. MŽP SR určilo pre ďalšie hodnotenie všetky tri varianty, určilo tiež preveriť možnosť zmeny modrého variantu podľa požiadaviek mesta Detva a preriešiť variantne trasu v katastri obce Stožok. Uvedené požiadavky boli riešené v rámci Správy o hodnotení v doplnku k technickej štúdií. Na základe výsledkov procesu posudzovania v súlade so zákonom č. 127/1994 Z.z. sa odporúčila realizácia navrhovanej činnosti v danom úseku R2 Pstruša Kriváň podľa variantu B (modrý) s modifikáciami riešenými v doplnku k technickej štúdií, ktorý bol vypracovaný v rámci Správy o hodnotení vplyvov. IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE Stavba Názov : R2 Pstruša - Kriváň Kraj : Banskobystrický Okres a kód okresu: Detva (604) Katastrálne územie : Vígľaš (IČZÚJ 518921, IČÚTJ 869350), Stožok (IČZÚJ 518824, IČÚTJ 858757), Detva (IČZÚJ 518263, IČÚTJ 810363), Kriváň (IČZÚJ 518549, IČÚTJ 829099), Stavebník Názov : Obstarávateľ Názov : Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava DOPRAVOPROJEKT, a.s. divízia Zvolen M. R. Štefánika 4724 960 01 Zvolen URČENIE DOKUMENTÁCIE Predmet Druh komunikácie : rýchlostná cesta Navrhovaná kategória : R 22,5/100 1.3 Popis cesty a požiadavky na prieskum Začiatok úseku trasy rýchlostnej cesty R2 Pstruša-Kriváň (100-00) naväzuje na koniec prvého úseku stavby R2 Zvolen východ - Pstruša v križovatke s cestou I/50, s úpravou dočasného napojenia trasy R2 na definitívnu mimoúrovňovú križovatku s cestou I/50 (101-00 Križovatka Pstruša). Koniec úseku je v km 10,492 42 dočasným pripojením na cestu II/526 v mieste navrhovanej mimoúrovňovej křižovatky (109-00 Úprava križovatky I/50 a II/526). Celková dĺžka úseku rýchlostnej cesty R2 Pstruša-Kriváň je 10,492 42 km (príl.č. 1 a 2). 4

So stavbou daného úseku rýchlostnej cesty súvisia aj ďalšie objekty mosty, násypy, križovatky, pre ktoré bol vykonaný. Hlavný stavebný objekt - rýchlostná cesta R2 Kategória cesty R 22,5/100 Dĺžka úpravy cesty 10,492 42 km Smerové vedenie R=1000 až 3000 m, L=160 až 430 Výškové vedenie 0,70% -1,4%, R=35 000 až 50 000m Členenie stavby na objekty Cestné objekty 100-00 Rýchlostná cesta R2 101-00 Mimoúrovňová križovatka Pstruša 102-00 Mimoúrovňová križovatka Detva 103-00 Mimoúrovňová križovatka Kriváň 104-00 Úprava cesty I/50 pri MÚK Pstruša 105-00 Úprava cesty I/50 v km 2,5-3,0 cesty R2 106-00 Okružná križovatka Detva 107-00 Preložka cesty I/50 v km 7,0-8,0 cesty R2 108-00 Preložka cesty II/526 pri MÚK Kriváň 109-00 Okružná križovatka I/50 - II/526 111-00 Úprava MK Krné Mostné objekty 201-00 Most na R2 nad cestou I/50 a Kocánskym potokom v km 0,300 202-00 Most na R2 nad ŽSR v km 1,778 203-00 Most na R2 nad Slatinou v km 2,070 204-00 Most na R2 nad cestou III/050 96 205-00 Most na R2 nad Slatinou v km 3,134 206-00 Most na R2 nad melioračným kanálom v km 4,160 207-00 Most na R2 nad MK Krné 208-00 Most na DP nad R2 209-00 Most na DP nad Slatinou v km 0,195 210-00 Most na DP nad Detvianskym potokom v km 0,127 90 211-00 Most na R2 nad Slatinou a cestou III/050 98 212-00 Most na R2 nad preložkou cesty I/50 v km 7,610 213-00 Nadchod pre zver v km 9,120 R2 214-00 Most na R2 nad Slatinou v km 9,735 215-00 Most na R2 nad cestou III/526 v km 10,423 Oporné múry 221-00 Oporný múr v km 8,000 L 222-00 Oporný múr v km 9,635 P 223-00 Oporný múr v km 9,800 L Obslužné dopravné zariadenia V riešenom úseku cesty R2 sa neuvažovalo s budovaním veľkých a malých odpočívadiel. 5

Vyvolané investície - úprava ciest III. tr. pri križovaní s rýchlostnou cestou v kategórii C 9,5/60, - úprava ciest II. tr. pri križovaní s rýchlostnou cestou v kategórii C 11,5/70, - úprava cesty I. tr. pri križovaní s rýchlostnou cestou v kategórii C 11,5/70, - úprava poľných ciest, - úprava potokov a tokov pri mostoch, - ochrana VTL plynovodu, - k ďalším vyvolaným investíciam budú patriť preložky silno prúdových a slabo prúdových vedení, telekomunikačných káblových vedení, - demolácie objektov, - vegetečné úpravy, - biologická rekultivácia územia pri trasovaní popri hodnotených biotopoch PR Pstruša, - protihlukové a iné opatrenia. Požiadavky na - vykonať v trase rýchlostnej cesty R2 pre návrh optimálnej skladby konštrukčných vrstiev vozovky, - v mieste spodnej stavby mostov určiť vhodný spôsob zakladania mostných objektov pre daný stupeň projektovej dokumentácie, - overiť mechanizmus podzemnej vody z hľadiska jej možného vplyvu na betón a oceľ, - overiť vplyv násypov telesa cesty na hydrogeologické pomery územia predovšetkým v blízkosti chránených území, - posúdiť vplyv rýchlostnej cesty na vodný režim dotknutých vodných tokov, zdrojov pitnej vody a podzemnej vody, ich ochranné pásma ako aj hydrologické charakteristiky, - stanoviť racionálny rozsah monitoringu jednotlivých zložiek životného prostredia, - zhodnotiť použiteľnosť hornín z trasy a bezprostredného okolia ako sypaniny (podľa STN 72 1002), alebo ako konštrukčného materiálu do vozovky (horninové materiály zo zárezov), - stanoviť kategórie rozpojiteľnosti hornín podľa STN 73 3050 a zatriedenie hornín podľa vrtateľnosti pre pilóty, - posúdiť vplyv geotechnických pomerov a poveternostných podmienok na vykonávanie výkopových prác, pričom je nutné vziať do úvahy pôsobenie poveternostných vplyvov na vlastnosti hornín počas ťažby, počas skladovania na depónii a v priebehu zapracovania do násypu, aktívnej zóny alebo podkladu, - venovať zvýšenú pozornosť územiam s výskytom neogénnych ílov vzhľadom na ich negatívne vlastnosti, ako aj súdržným svahovým sedimentom, zamokreným územiam v údolnej nive Slatiny, zlomom a pod., - navrhnúť opatrenia, ktoré budú odporúčané v záveroch realizovaného orientačného prieskumu, resp. v ďalších etapách inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu (podrobný a doplnkový prieskum) územia trasy R2 Pstruša-Kriváň. 1.4 Stručná charakteristika prírodných pomerov Územie orientačného inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu trasy rýchlostnej cesty R2 Pstruša Kriváň je v zmysle regionálneho geomorfologického členenia Slovenska (E. Mazúr, M. Lukniš, 1980) súčasťou vnútorných Západných Karpát, oblasti Slovenského stredohoria, celku Zvolenská kotlina a podcelkov Slatinská kotlina, Detvianska kotlina a Rohy. Predmetné územie susedí na východe s oblasťou Slovenského rudohoria, celkom Veporské vrchy a podcelkom Sihlianska planina. 6

Trasa rýchlostnej cesty R2 začína za obcou Pstruša na okraji proluviálneho kužeľa s plochým terénom, pokračuje údolnou nivou Slatiny s rovinným reliéfom a končí na miernom svahu proluviálneho kužeľa pri obci Kriváň, pričom niekoľkokrát križuje rieku Slatinu. Uvedená trasa medzi Pstrušou a Kriváňom prechádza územím s nadmorskou výškou 353-402 m n.m.. Klimatické pomery zodpovedajú začleneniu územia do mierne teplej klimatickej oblasti MT8. Územie severne od trasy medzi Pstrušou a Detvou patrí do mierne teplej klimatickej oblasti MT6. Prehľad vybraných klimatických parametrov oblasti MT8 a MT6 je uvedený v tabuľke č. 1. tabuľka č.1 Klimatický parameter Oblasť MT8 Oblasť MT6 počet ľadových dní (T min 0,1 C) 40 až 50 40 až 50 počet mrazových dní (T max 0,1 C) 130 až 140 140 až 160 priemerná teplota v januári [ ] -4 až 5-5 až 6 priemerná teplota v apríli [ ] 8 až 8 6 až 7 priemerná teplota v júli [ ] 17 až 18 16 až 17 priemerná teplota v októbri [ ] 7 až 8 6 až 7 priemerný počet dní so zrážkami 1mm 100 až 120 100 až 120 zrážkový úhrn vo vegetačnom období [mm] 400 až 450 450 až 500 zrážkový úhrn v zimnom období [mm] 250 až 300 250 až 300 počet dní so snehovou pokrývkou 60 až 80 80 až 100 V súlade s ON 73 6196 Ochrana cestných komunikácií pred účinkami premŕzania podložia je možné z vyššie uvedených klimatických charakteristík približne stanoviť hĺbku premŕzania podkladu pomocou vzťahu h pr = 2.., kde pre počet mrazových dní v roku T min =130-160, pri použití mrazového súčiniteľa α = 57, je hĺbka premŕzania podkladu pre klimatickú oblasť T8 stanovená v rozsahu : pri T m = 130-140, α 0 = 57 h pr = 2.. = 122 126 cm a pre klimatickú oblasť T6 je v rozsahu : pri T m = 140-160, α 0 = 57 h pr = 2.. = 126-135 cm Hydrologicky patrí skúmané územie do hlavného povodia Hronu a čiastkového povodia rieky Slatina. Územie je odvodňované ľavostranným prítokom rieky Slatiny - Kocanským potokom a pravostranným prítokom Detvianskym potokom. Z hľadiska seizmicity, v zmysle STN 73 0036 Seizmické zaťaženia stavebných konštrukcií, leží záujmové územie v zdrojovej oblasti seizmického rizika č. 4 so základným seizmickým zrýchlením a r =0,3m.s -2. Geologické podložie reprezentované neogénnymi sedimentami a fluviálnymi náplavmi radíme do kategórie B a horniny neovulkanitov do kategórie A. V zmysle inžinierskogeologickej rajonizácie Západných Karpát patrí územie údolnej nivy Slatiny do regiónu neogénnych tektonických vkleslín 64 Slatinská kotlina. Kotlina je vyplnená neogénnymi sedimentami tufitickými a piesčitými ílmi, pieskami, s vložkami zlepencov a tufov (panón-sp. pliocén). Priľahlé svahy údolia sú súčasťou regiónu neogénnych vulkanitov, oblasti 7

vulkanických hornatín 44-Poľana, 46-Javorie a vrchovín 51-Zvolenská vrchovina, a sú budované andezitmi a ich pyroklastikami (tortón sarmat). V údolnej nive Slatiny je predkvartérne neogénne podložie prekryté fluviálnymi náplavmi rieky, charakteru náplavových ílov hrúbky 1-2m a údolných štrkov hrúbky 3-5m, s možným výskytom mäkkých organických zemín v miestach mŕtvych ramien rieky, v dielčich depresiach a v okrajových častiach údolia. Päty priľahlých svahov a depresie sú pokryté deluviálnymi ílmi a suťami. Pri ústí bočných dolín sa nachádzajú akumulácie proluviálnych kužeľov. Z geodynamických procesov sa v území výrazne uplatňuje bočná erózia povrchového toku Slatiny a jej prítokov, ako i výmoľová erózia na svahoch. Pravé svahy údolia medzi Detvou a Kriváňom sú postihnuté potenciálnymi a stabilizovanými svahovými deformáciami typu zosuvov a blokových deformácií. Odkryté strmé svahy severne od trasy R2, medzi Pstrušou a Detvou, budované vulkanoklastikami podliehajú procesu zvetrávania. Podložné neogénne íly sú náchylné na objemové zmeny. Z hydrogeologického hľadiska majú význam hlavne fluviálne štrky v údolí Slatiny so súvislou, pomerne vysokou hladinou podzemnej vody, štrky sú trvalo zvodnené a dobre priepustné. Údolná niva rieky býva počas jarného topenia snehov a po intezívnych zrážkach miestami zaplavovaná (inundačná oblasť), pričom niektoré úseky údolnej nivy sú trvalo zamokrené. V blízkom okolí projektovanej rýchlostnej cesty R2 Pstruša-Kriváň sa nachádzajú dve prírodné rezervácie (príl.č. 3). Navrhovaná trasa nezasahuje do chránených území, ani do ich ochranných pásiem. Prírodná rezervácia Pstruša s rozlohou 7,3605 ha, bola za chránenú vyhlásená v r. 1979. Ide o územie vyhlásené na ochranu vlhkomilných lúčnych spoločenstiev s mimoriadne bohatým výskytom vzácnej chránenej rastliny - Korunkovky strakatej (Fritillária meleagris) na vedecko výskumné ciele. Prírodná rezervácia Rohy s rozlohou 25,03 ha, bola za chránenú vyhlásená v r. 1986. Územie predstavuje typicky vulkanický terén budovaný produktami mladotreťohorného vulkanizmu. 1.5 Geologicko-tektonická stavba územia Na geologicko-tektonickej stavbe širšieho okolia trasy rýchlostnej cesty R2 Pstruša Kriváň sa podieľajú geologicko-tektonické jednotky, ktoré sú reprezentované neogénnym komplexom zemín a hornín, kvartérnymi sedimentami a východne od obce Kriváň paleozoickými horninami (kryštalinikum Veporika). Terciérne neovulkanické hominy Poľany sú zastúpené v širšej oblasti pyroxenickými andezitmi a vulkanoklastikami, ktoré sú reprezentované tufmi, tufitmi a pyroklastikami andezitov. Z geologického hľadiska má Poľana výraznú stratovulkanickú stavbu s prevládajúcim zlomovým systémom SV-JZ a S-J. Územie severne od Stožku je budované neovulkanickými komplexami formácie Rohy, ako relikt staršieho stratovulkánu v podloží stratovulkánu Poľana. Horniny formácie Rohy sú zastúpené amfibolickými, amfiboliticko-pyroxenickými a pyroxenickými andezitmi a ich pyroklastikami. Vulkanosedimentárne pliocénne sedimenty zvolensko-slatinskej depresie sú v území zastúpené ílmi, tufitickými ílmi a piesčitými ílmi. Kvartérne zeminy sú zastúpené fluviálnymi a terasovými sedimentami v doline rieky Slatiny, v menšej miere deluviálnymi a proluviálnymi sedimentami na svahoch a pri ústí bočných tokov. 8

PALEOZOIKUM Kryštalinikum veporika Horniny veporského kryštalinika sa vyskytujú západne od obce Kriváň, do záujmového územia priamo nezasahujú. Zastúpené sú prevažne biotitickými tonalitmi až granodioritmi hybridného a sihlianského typu. Oba typy granitoidov sú pri povrchu veľmi intenzívne zvetrané až rozložené a majú charakteru sute. NEOGÉN Formácia Rohy relikt staršieho stratovulkánu v podloží stratovulkánu Poľana Do formácie Rohy zaraďujeme relikty stratovulkanickej stavby spodnobádenského veku, ktoré sa zachovali v priestore vígľašskej depresie. V území trasy cesty R2 Pstruša-Kriváň spomínané horniny vystupujú severne od Stožku. Stratovulkanická formácia Rohy v predmetnom úseku je tvorená epiklastickými brekciami, tufitmi, pyroklastikami a lávovými prúdmi prevažne amfibolitických, amfiboliticko-pyroxenických až pyroxenických andezitov. Epiklastické brekcie, pyroklastiká (chaotické brekcie pyroklastických prúdov, pemzové tufy) majú často charakter blokov, ktoré boli porušené systémom priečnych tektonických porúch (kolmých na smer údolia), čo sa prejavilo vznikom morfologicky nápadných eróznych rýh. Na báze južného svahu pod Prostredným vrchom sa nachádzajú aj bloky zbrekciovateného andezitu v rámci akumulácie blokových brekcií. KVARTÉR Kvartérne sedimenty v úseku cesty R2 Pstruša-Kriváň sú zastúpené najmä fluviálnymi, terasovými, v menšej miere aj deluviálnymi a proluviálnymi sedimentami. Fluviálne a terasové sedimenty Sedimenty dnovej akumulácie nív sú súvisle vyvinuté v doline rieky Slatina a v dolinách susediacich riek a potokov (Detva, Kriváň). Fluviálne sedimenty majú vo vrchných častiach charakter hlín a ílov, s rôznym obsahom piesčitej frakcie. Miestami obsahujú prímes organických látok, alebo preplástky piesku s ílovitou prímesou. Sedimenty vystupujúce pod hlinitými polohami majú charakter štrku ílovitého až štrku s prímesou jemnozrnnej zeminy. Po ľavej strana rieky Slatiny, v úseku medzi Pstrušou a Kriváňom, sú zachované sedimenty nízkej terasy, ktoré majú charakter štrkov s prímesou jemnozrnnej zeminy, s ojedinelými polohami ílovitého piesku. Proluviálne sedimenty Do tejto skupiny zaraďujeme sedimenty náplavových kužeľov, ktoré sú vyvinuté pri vyústení bočných dolín do hlavného údolia pri Pstruši a Kriváni, kde môžu prekrývať aj fluviálne, prípadne terasové sedimenty. Stratigraficky ich zaraďujeme do obdobia holocénu. Proluviálne sedimenty majú charakter hlín, piesčitých hlín a štrkov s variabilným podielom úlomkov hornín. Deluviálne sedimenty Do skupiny deluviálnych sedimentov začleňujeme pestrú paletu prevažne svahových soliflukčných a gravitačných sedimentov s rôznym stupňom premiestnenia. Deluviálne sedimenty majú charakter svahových ílov a hlín, hlinitých, ílovitých až ílovito-kamenitých sutí. 1.6 Geologická preskúmanosť územia V predmetnom území projektovanej rýchlostnej cesty R2 Pstruša-Kriváň boli v minulosti realizované geologické práce regionálneho charakteru, ktoré riešili geologickú stavbu územia, inžinierskogeologické a hydrogeologické pomery. Realizované geologické práce sú súborne spracované v nasledujúcich mapách a správach: 9

- Geologická mapa ČSSR, list M-34-XXXII Zvolen, mierka 1:200 000 (M. Kuthan et al., Ústřední ústav geologický, Praha 1964) - Geologická mapa Poľany, mierka 1:50 000 (L. Dublan et al., GSSR, Bratislava, 1997) - Geologická mapa Javoria, mierka 1:50 000 a Vysvetlivky k mape (V.Konečný et al., GSSR, Bratislava, 1998) - Inžinierskogeologická mapa SSR, list Rimavská Sobota, mierka 1:200 000 (R. Ondrášik el al., KIG PFUK Bratislava, 1989) - Zvolen preložka št. cesty I/50, podrobný inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum (G. Peterková a kol., IGHP závod Žilina, 1974) - Zvolen Kriváň, preložka št. cesty I/50. Inžinierskogeologický prieskum, (Broďáni,V., Frnčo, M., IGHP n.p., závod Žilina, 1975) - Detva Krnô HG prieskum (A. Drábik, IGHP š.p. Žilina, závod Bratislava, 1990) - I/50 a III/06628 Detva, križovatka (O. Čajka, inžinierskogeologický prieskum, Dopravoprojekt a.s., Bratislava, 1998) - Dostavba farmy dojníc JRD Kriváň. Podrobný inžinierskogeologický prieskum (M. Ďuriančik, PPÚ, pobočka Banská Bystrica, 1982) - Dostavba farmy dojníc, kravín K-204. Hydrogeologický prieskum (M. Ďuriančik, OSP Zvolen, 1982) - Kriváň kanalizačný zberač do ČOV Detva (L. Veľký, Hydroconsult Bratislava, 1990) - I/50 (R2) Zvolen Lovinobaňa rýchlostná cesta, zhodnotenie inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov, štúdia (L. Veľký, UNIGEO Bratislava, 2003) - Komplexné posúdenie stupňa nutnej ochrany podzemných vôd v podmienkach k.p. Benzinol (Čiastková záverečná správa Detva, Ekologický a hydrogeologický servis, jún 1990) - I/50 Zvolen-Rimavská Sobota-rekonštrukcia cesty. Podrobný inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum (J. Bohyník a kol., Geofos s.r.o., Žilina, 2006) Klimatické a geomorfologické vlastnosti predmetného územia boli spracované na základe prác: - Klimatické oblasti Československa (E. Quitt, Brno, 1971) - Geomorfologické členenie SSR (E. Mazúr, M. Lukniš, Geografický ústav SAV Bratislava, 1980) Výsledky uvedených prác boli použité pri spracovaný výsledkov orientačného inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu pre stavbu R2 Pstruša-Kriváň. 1.7 Metodika riešenia úlohy a rozsah realizovaných prác V zmysle podkladov a požiadaviek na vypracovanie orientačného inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu pre stavbu R2 Pstruša-Kriváň, bola metodika riešenia úlohy a rozsah realizovaných prác nasledovný. Terénne vrtné práce pozostávali z realizácie jadrových inžinierskogeologických vrtov a jedného hydrogeologického vrtu (J-36), s označením J-1 až J-98 (J-98A), v počte 96 vrtov, s celkovou metrážou 823,3 m. Realizovaná hĺbka vrtov sa pohybovala v rozmedzí od 5,0 m do 16,0 m a podľa potreby v závislosti od navrhovaného objektu a skutočných geologických pomerov bola upravovaná zodpovedným riešiteľom úlohy. Z navrhovaných vrtov neboli realizované vrty J-63, J-94 a J-95. Vrt J-63 nebol odvŕtaný z dôvodu neprístupnosti terénu pre vrtnú súpravu. Vrty J-94 a J-95 boli pôvodne plánované pre prieskum zemníka. V priebehu geologických prác obstarávateľ rozhodol, že prieskum zemníka nebude realizovaný, a ako 10

materiál do násypov budú použité horniny z blízkych lomov. Po opakovanom ťažkom vŕtaní vrtu J-98 na vytýčenom mieste do hĺbky 1,3m, bol vrt posunutý cca 100 m východne a označený ako J-98A. O uvedených zmenách geologických prác bol obstarávateľ úlohy informovaný a zmeny odsúhlasil. Navrhovaná metráž vrtov 841m schválená v projekte geologickej úlohy tak z vyššie uvedených dôvodou nebola vyčerpaná. Situovanie vrtov v teréne zodpovedalo návrhu prieskumných diel v schválenom projekte geologickej úlohy. V priebehu vrtných prác došlo k zámeru upraviť smerové vedenie trasy R2 na začiatku úseku po križovanie s cestou do Stožku. Navrhované vrtné práce v tomto úseku cesty boli načas pozastavené, ale prebiehali na iných úsekoch. Po definitívnom rozhodnutí o vedení trasy boli dovŕtané aj vrty na začiatku úseku, s malým posunom oproti ich pôvodnému situovaniu. Zmena trasy sa prejavila aj v úseku km 7,700-9,700, kde bola posunutá 20-50m severným smerom oproti pôvodnému riešeniu. Keďže v tomto úseku trasy R2 už boli vrty odvŕtané, nebolo možné danú zmenu zohľadniť vrtnými prácami. Z dôvovu požiadavky na dodatočný hydrogeologický prieskum PR Pstruša bol mimo ochranného pásma PR Pstruša realizovaný hydrogeologický monitorovací vrt J-36 (12m), zabudovaný po úroveň terénu. Z jadrových inžinierskogeologických vrtov boli odobraté vzorky zemín a porušených hornín pre laboratórne spracovanie v celkovom počte 118 vzoriek, z toho neporušených vzoriek bolo 75 ks a porušených vzoriek 43 ks. Pre skúšky PLT hornín bolo odobratých a spracovaných 12 ks vzoriek hornín. Za účelom zistenia fyzikálno-chemických vlastností podzemných a povrchových vôd a ich agresívnych účinkov boli z vrtov a z toku Slatina v trase R2 odobraté vzorky vôd v počte 10 ks. Požiadavka realizácie hydrogeologického prieskumu pre PR Pstruša, ktorá vyplynula z pracovného rokovania zo dňa 12.10.2007, si vyžiadala aj dodadočný rozsah hydrogeologických prác a odber vzoriek vôd z Kocanského potoka, zo Slatiny v blízkosti PR, z vrtu J-36 a blízkej skruže v prírodnej rezervácií, za účelom minimálnych rozborov podľa Nariadenia vlády SR č. 354/2006 rozšírené o stanovenie NEL. Celkový počet odobratých a spracovaných vzoriek zemín, hornín a vôd bol 144 ks. Terénne vrtné práce boli realizované v poddodávke spoločnosťami : - Ing. J. Hajčík, Geologicko-prieskumné práce, Brvnište, pojazdnou vrtnou súpravou UGB 50M, s osádkou vrtmajstra J. Petrenku, v dňoch 11.9.-27.9. 2007, v rozsahu 45 vrtov s metrážou 396,3 m Mgr. P. Jenčko, GEOVRT, Lieskovec, pojazdnou vrtnou súpravou UGB 50M, s osádkou vrtmajstra J. Jaďuďa, - v dňoch 12.9.-28.9. 2007, v rozsahu 32 vrtov s metrážou 259 m - ARMAGEDOM združenie, Udiča, pojazdnou vrtnou súpravou UGB 50M, s osádkou vrtmajstra M. Cigánika, v dňoch 19.9.-3.10. 2007, v rozsahu 19 vrtov s metrážou 168m Jadrové vrty boli priebežne geologicky dokumentované, fotografované a vzorkované. Po ukončení vrtu, geologickom zdokumentovaní vrtného jadra, ovzorkovaní a zameraní hladiny podzemnej vody, boli vrtné jadrá vyskartované a miesta vrtov upravené do pôvodného stavu. Teréne vrtné práce rešpektovali požiadavky vlastníkov a nájomníkov poľnohodpodárkej pôdy, na ktorých boli realizované. Vrty boli odvŕtané v suchom období, v súlade s prebiehajúcimi poľnohospodárskymi prácami (orba, sejba), tak aby nedošlo ku škodám. Po ukončení vrtných prác bola vykonaná obhliadka dotknutých miest so zástupcami poľnohospodárskych spoločností - Agrosev Detva spol. s r.o., M-trade-Ag spol. s r.o. Látky. Realizované aj prevzaté geologické diela sú zobrazené v situácii prieskumných diel v mierke 1:5000 (príloha č. 2.1 a 2.2). Prehľad vrtov, ich staničenie v trase pre jednotlivé objekty, navrhovaná a realizovaná hĺbka vrtov, realizované odbery vzoriek zemín, hornín a vôd sú spracované v tabuľke č. 2 - Rozsah realizovaných prieskumných diel a odberov vzoriek. 11

Mapovacie práce pozostávali z účelového inžinierskogeologického mapovania územia navrhovanej trasy R2 Pstruša-Kriváň v mierke 1:10 000, v dĺžke 10 km a v koridore šírky 0,6 km. Výsledkom mapovacích prác je účelová inžinierskogeologická mapa v mierke 1:10 000, vypracovaná na základe mapovacích prác v teréne, s využitím existujúcich mapových podkladov, archívnych a realizovaných vrtov v území. V mape sú zobrazené geomorfologické, inžinierskogeologické a hydrogeologické pomery, údaje o litologických komplexoch a typoch kvartérnych zemín a hornín predkvartérneho podložia, bodové údaje o hĺbke hladiny podzemnej vody a agresivite vôd v území. V mape sú vyznačené existujúve geodynamické javy, oblasti nepriaznivé z hľadiska únosnosti a stability územia, zamokrené a podmáčané územia, ktoré nepriaznivo ovplyvnia stavbu R2 v území. Výsledkom mapovacích prác je Účelová inžinierskogeologická mapa v mierke 1:10 000 s vysvetlivkami (príloha č. 3). Laboratórne práce mechaniky zemín a chémie vôd boli realizované za účelom zistenia fyzikálno-mechanických vlastností zemín a hornín v podloží budúcich násypov a v miestach založenia mostných objektov, ako i pre overenia fyzikálno-chemických vlastností a agresívnych účinkov podzemných a povrchových vôd. Na odobratých vzorkách zemín, hornín a vôd boli realizované nasledovné skúšky : - granulometrický rozbor 118 ks - medza tekutosti 78 ks - medza plasticity 78 ks - vlhkosť 118 ks - objemová hmotnosť 77 ks - zdanlivá hustota 74 ks - obsah organických látok 11 ks - prostý tlak 36 ks - stlačiteľnosť 20 ks - konsolidovaná odvodená šmyková pevnosť 5 ks - skúšky PLT 12 ks - základný fyzikálno-chemický rozbor a agresivita podzemných vôd 10 ks - minimálny rozbor podľa Nariadenia vlády SR č. 354/2006 rozšírený o stanovenie NEL 4 ks Laboratórne práce boli vykonané v akreditovanom laboratóriu spoločnosti INGEO-ENVILAB, s.r.o. Žilina. Výsledky skúšok mechaniky zemín sú obsahom prílohy č. 6.1. Rozbory odobratých vzoriek vôd spolu s hydrogeochemickým zhodnotením sú uvedené v prílohe č. 7. Skúšky PLT hornín (POIT LOAD TEST) vykonali pracovníci spoločnosti GEOFOS s.r.o. Žilina na bodovom zaťažovacom zariadení (EL 77-0110 Point load apparature) od firmy ELE, na 73 skúšobných telieskach. Výsledky merania indexu pri bodovom zaťažení a ich zhodnotenie sú obsahom prílohy č. 6.2. V rámci vyžiadaného hydrogeologického prieskumu PR Pstruša boli v období 23.10.- 15.11.2007 realizované geologické práce v rozsahu : - jedného hydrogeologického monitorovacieho vrtu J-36 do hĺbky 12m, - 4 odberov vozriek vôd za účelom minimálnych rozborov podľa Nariadenia vlády SR č. 354/2006 rozšírené o stanovenie NEL, vzorky vôd boli odobraté z vrtu J-36, zo skruže v PR Pstruša, z rieky Slatiny a z Kocanského potoka, - 4 hydrometrovacích profilov na zistenie okamžitých prietokov na povrchových tokoch 2 profily na rieke Slatina a 2 profily na Kocanskom potoku. Výsledky hydogeologického prieskumu PR Pstruša tvoria samostanú prílohu č.8 záverečnej správy. 12

Meračské práce na úlohe pozostávali z vytýčenia prieskumných vrtov v teréne v počte 96ks meracím prístrojom GPS, pracovníkmi spoločnosti GEOFOS s.r.o. Žilina. V rámci polohopisného a výškopisného zamerania územia, slúžiaceho ako podklad pre vypracovanie projektovej dokumentácie stavby, boli zamerané aj prieskumné diela na uvedenú stavbu, ako i sondy 0 až 3 na území PR Pstruša a body na moste a lávke pre hydrogeologický prieskum PR Pstruša. Práce boli vykonané prístrojom SOKKIA SET 4C meračskou skupinou pod vedením Ing. J. Čierneho. Meračská správa tvorí prílohu č. 9 záverečnej správy. Práce geologickej služby zahŕňali: - vypracovanie projektu geologickej úlohy, - štúdium archívnych materiálov v Geofonde Bratislava, - vybavovanie vstupov, povolení a vyjadrení od správcovských spoločností k realizácií vrtov, - sled, riadenie, koordináciu geologických prác na úlohe, - geologickú dokumentáciu vrtov a fotodokumentáciu, - odber vzoriek zemín, hornín a vôd, - účelové inžinierskogeologické mapovanie, - vypracovanie účelovej inžinierskogeologickej mapy, textových a grafických príloh, - zhodnotenie hydrogeologických pomerov PR Pstruša, - zhodnotenie inžinierskogeologických, geotechnických, hydrogeologických a hydrochemických pomerov v trase R2 Pstruša-Kriváň. Výsledky realizovaného orientačného inžinierskogeologickhé a hydrogeologického prieskumu na úlohu R2 Pstruša-Kriváň sú spracované v predkladanej záverečnej správe, podľa požiadaviek obstarávateľa a na základe poskytnutých podkladov projektantom stavby k dátumu odovzdania záverečnej správy, tj. 30.11.2007, v tlačovej forme v počte 8 exemplárov pre DSZ,17 exemplárov pre DÚR a v digitálnej forme (1xCD). Rozsah realizovaných prieskumných diel a odberov vzoriek objekt staničenie vrtu v km trasy R2 označenie vrtu navrhovaná metráž realizovaná metráž odber vzoriek zemín odber vzoriek hornín tabuľka č. 2 odber vzoriek vôd 0,242 J-1 15 15 2 201-00 0,295 J-2 12 12 1 1 0,355 J-3 12 15 2 101-00 - J-4 12 10 2 100-00 0,435 J-5 8 8 0,547 J-6 8 8 0,685 J-7 8 8 3 0,820 J-8 8 8 100-00 0,960 J-9 8 8 1,125 J-10 10 10 2 1,155 J-11 6 6 101-00 - J-12 8 8 1 1,295 J-13 8 8 100-00 1,440 J-14 8 8 2 1,605 J-15 8 8 1,765 J-16 14 10 4 202-00 1,795 J-17 8 8 1,765 J-18 12 16 1 13

objekt staničenie vrtu v km trasy R2 označenie vrtu navrhovaná metráž realizovaná metráž odber vzoriek zemín odber vzoriek hornín odber vzoriek vôd 1,795 J-19 12 12 101-00 - J-20 9 9 100-00 1,900 J-21 9 9 203-00 2,035 J-22 13 14 3 2,090 J-23 12 12 101-00 1,227 J-24 5 5 204-00 2,394 J-25 12 11 2 3 1 2,445 J-38 6 6 1 2,557 J-26 5 5 2 100-00 2,675 J-27 6 6 2,800 J-28 5 5 2,947 J-29 5 5 2 205-00 3,095 J-30 13 13 2 1 3,180 J-31 15 13 2 2 3,325 J-32 5 5 100-00 3,485 J-33 5 5 2 3,640 J-34 5 5 3,785 J-35 7 7 2 PR Pstruša - J-36 8-1 100-00 3,900 J-37 5 5 4,020 J-39 5 5 206-00 4,125 J-40 7 7 3 206-00 4,138 J-41 8 8 3 1 4,300 J-42 6 6 4,520 J-43 6 6 2 100-00 4,707 J-44 6 6 4,895 J-45 6 6 2 5,078 J-46 6 6 207-00 5,233 J-47 13 13 3 1 5,285 J-93 6 6 1 5,408 J-48 6 6 1 100-00 5,538 J-49 4 4 5,683 J-50 6 6 1 5,820 J-51 6 6 1 104-00 - J-52 4 4 208-00 5,948 J-53 13 13 2 100-00 6,062 J-54 8 8 1 6,158 J-55 15 15 3 6,227 J-56 12 12 2 1 211-00 6,296 J-57 4 4 1 6,366 J-58 8 8 6,434 J-59 13 13 5 211-00 6,492 J-60 15 15 2 100-00 7,545 J-61 6 6 2 7,665 J-62 15 15 2 3 211-00 J-63 15-7,875 J-64 12 15 3 2 1 8,065 J-65 7 7 100-00 8,217 J-66 8 8 2 2 8,335 J-67 6 6 1 10,400 J-68 13 13 2 215-00 10,451 J-87 15 15 3 1 100-00 8,460 J-69 6 6 1 14

objekt staničenie vrtu v km trasy R2 označenie vrtu navrhovaná metráž realizovaná metráž odber vzoriek zemín odber vzoriek hornín odber vzoriek vôd 8,590 J-70 6 6 8,730 J-71 6 6 8,885 J-72 6 6 2 9,042 J-73 6 6 9,182 J-74 12 12 2 213-00 9,235 J-75 6 6 9,395 J-76 5 5 9,510 J-77 5 5 2 214-00 9,725 J-78 15 15 3 1 9,755 J-81 10 10 109-00 - J-79 15 15 2 9,625 J-80 12 12 208-00 - J-82 10 10 2 9,905 J-83 7 7 1 100-00 10,040 J-84 8 8 2 10,185 J-85 7 7 100-00 10,325 J-86 8 8 109-00 J-88 15 15 1 209-00 J-89 13 13 3 J-90 6 6 1 210-00 J-91 12 12 2 104-00 J-92 5 5 2 J-94 5 - J-95 5-100-00 6,695 J-96 5 5 1 6,952 J-97 5 5 7,720 J-98 5 1,3 7,325 J-98A 0 5 2 Slatina 2 Kocanský potok 1 PR Pstruša 1 Spolu 96 vrtov 841,00 m 823,30 118 12 ks 14 ks 2 PODROBNÁ ČASŤ 2.1 Inžinierskogeologické a geotechnické pomery územia Inžinierskogeologické a geotechnické pomery územia trasy rýchlostnej cesty R2 Pstruša- Kriváň boli overené realizovaným orientačným inžinierskogeologickým a hydrogeologickým prieskumom. Výsledky realizovaného prieskumu sú spracované v nasledujúcich kapitolách záverečnej správy, v grafických (príl.č. 1 až 4) a v textových prílohách (príl. č. 5 až 9). Realizovaným prieskumom boli v predmentom území overené nasledujúce litologické formácie, komplexy a typy kvartérnych zemím a predkvartérnych neogénnych zemín a hornín. 15

Formácia kvartérnych pokryvov je v území zastúpená širokou škálou litologických komplexov zemín fluviálnej, proluviálnej, deluviálnej a antropogénnej genézy, lokálne s výskytom organických zemín. V území dominuje fluviálny komplex, ktorý tvorí výplň údolia Slatiny a jej prítokov. Zastúpený je ílmi a hlinami rôznej plasticity, ílovitými, hlinitými, piesčitými štrkmi a štrkmi s prímesou jemnozrnných zemín, ako aj ílovitými pieskami a pieskami s prímesou jemnozrnných zemín. Pri vyústení bočných údolí pri Pstruši a Kriváni sa vyskytujú rozsiahle proluviálne kužele, tvorené ílmi a štrkmi proluviálneho komplexu. Menšie zastúpenie v trase rýchlostnej cesty má deluviálny komplex piesčitých ílov, hlín a sutí, vyvinutý na úpätí pravých svahov údolia Slatiny. Súčasťou tohto komplexu sú aj zosuvné delúvia v pravom svahu údolia medzi Detvou a Kriváňom. V blízkosti intravilánu mesta Detva bol overený aj komplex antropogénnych navážok. V predkvartérnom podloží dominuje komplex neogénnych ílov, pieskov a drobných štrkov molasovej formácie Slatinskej kotliny, s lokálnym výskytom komplexu andezitov a ich pyroklastík formácie neovulkanitov, ktoré budujú severné svahy kotliny. Podrobná charakteristika inžinierskogeologických a geotechnických vlastností litologických komplexov a typov kvartérnych zemín a neogénnych zemín a hornín v území je uvedená v nasledujúcich kapitolách. 2.1.1 Formácia kvartérnych pokryvov Antropogénny komplex V úseku trasy R2 Pstruša-Kriváň reprezentuje antropogénny komplex stará skládka stavebného odpadu v km 6,420-6,480, zistená vrtom J-59 o hrúbke 1,6m (príl.č. 4.4 a 5). Antropogénny materiál je tvorený ílovitou a kamenito-ílovitou navážkou a stavebným odpadom. K antropogénnemu komplexu patrí aj násyp telesa cesty I/50 Zvolen-Rimavská Sobota a odstavného pruhu, ktorý sa nachádza v mieste križovania s projektovanou cestou v km 7,660-7,740, prítomný aj v km 1,770-1,785, km 1,800-1,838 a v km 2,410-2,422 (príl.č. 2 a 3). Fluviálny komplex V trase cesty R2 Pstruša-Kriváň fluviálny komplex dominuje a tvorí výplň údolnej nivy Slatiny a jej priľahlých prítokov. Je to plošne najrozsiahlejší komplex overený prieskumom v km 1,186-9,918 trasy R2 (príl.č. 2 a 3). Celková hrúbka fluviálnych sedimentov je v rozmedzí 2,8-7,3m. Povrchová vrstva piesčitých hlín, piesčitých ílov a ílov rôznej plasticity dosahuje v km 1,200-4,500 hrúbku 2,0-3,0m, max. a ojedinele 5,2m a v km 4,500-9,918 hrúbku 1,7m. V podloží náplavových ílov a hlín sa lokálne nachádzajú vrstvy a šošovky piesku ilovitého a ílu štrkovitého. Hrúbka fluviálnych štrkov ílovitých a štrkov s prímesou jemnozrnnej zeminy je premenlivá v rozmedzí 0,95-5,10m. Na báze štrkov sa lokálne nachádzajú vrstvy, prípadne šosovky ílu piesčitého a piesku ilovitého (príl.č. 4). Podľa geologickej dokumentácie prieskumných diel (príl.č. 5) a výsledkov laboratórnych skúšok mechaniky zemín (príl.č. 6) je fluviálny komplex v území zastúpený ílmi, hlinami, pieskami a štrkmi. Fluviálne íly a hliny sú zastúpené hlinou piesčitou a ílom piesčitým (w L =33-64%, I p =8-33%), ílom nízkej a strednej plasticity (w L =33-48%, I p =15-22%), ílom a hlinou s vysokou plasticitou (w L =54-78%, I p =28-38%) a ílom štrkovitým (w L =25-39%, I p =10-21%). 16

V zmysle STN 73 1001 sú jemnozrnné zeminy typu CG, CS, CI, CL, MV a CH, triedy F2, F4, F6, F7 a F8 v celom fluviálnom komplexe prevažne tuhej konzistencie (I c =0,7-1,0). V hlinitých a ílovitých náplavoch v území prevláda íl strednej plasticity (w L =45%, I p =21%), tuhej konzistencie (I c =0,82), typu CI, triedy F6, s výskytom ojedinelých polôh s prímesou organických látok, avšak v prípustnom rozsahu (I om <5%). Ich podstatne vyšší obsah vo fluviálnych náplavoch sa ale nedá vylúčiť. Podľa kritérií STN 72 1002 jemnozrnné zeminy F2/CG, F3/MS a F4/CS patria do skupiny V-VII a predstavujú vyhovujúce až málo vhodné podložie násypu. Prípadné zlepšenie ich geotechnických parametrov je možné cementovou, resp. vápennou stabilizáciou. Využitie týchto jemnozrnných zemín do násypov v podstatnej miere ovplyvňuje obsah štrkovej frakcie. Íl štrkovitý (F2/FG) je ako materiál do násypu vhodný, avšak piesčité íly a hliny (F3/MS a F4/CS), vzhľadom na nepriaznivé doplnkové kritéria (w L >60 a f=50-65%), sú do budovania násypov nevhodné, resp. vhodné po úprave. Tieto zeminy sú namŕzavé až nebezpečne namŕzavé, so strednou kapilárnou vzlínavosťou, pričom pri kontakte s vodou sa ich pevnosť a únosnosť podstatne znižuje. Prevládajúce fluviálne íly typu F6/CI, F6/CL, lokálne F8/CH a F7/MV, s ich zaradením do skupiny VIII-X v zmysle STN 72 1002 predstavujú málo vhodné až nevhodné podložie násypu, čo v praxi znamená ich odstránenie alebo úpravu za účelom zlepšenia ich vlastností (stabilizácia, vystúženie aplikáciou geokompozitných materiálov a pod.) Pevnostné a deformačné charakteristiky sú závislé od konzistencie a granulometrického zloženia, pričom výsledky laboratórných testov ich radia medzi materiály nevhodné až málo vhodné do násypov. Ich využitie pre podložie násypov je možné len po úprave a zlepšení geotechnických parametrov. Pri budovaní násypu možno tieto fluviálne íly a hliny uplatniť v tzv. sendvičovej štruktúre (vystúžené násypy). Lokálna prítomnosť organických látok tiež znehodnocuje ich využitie. Tieto zeminy sú nebezpečne namŕzavé s vysokou kapilárnou vzlínavosťou, preukazateľne citlivé pri kontakte s vodou, kedy sú rozbredavé a neúnosné. Geotechnické charakteristiky fluviálnych ílov a hlín sú podrobne spracované v tabuľke č. 3. Fluviálne štrky sú v zmysle STN 73 1001 tvorené štrkom ílovitým, hlinitým a štrkom piesčitým štrkom s prímesou jemnozrnnej zeminy, ojedinele štrkom zle zrneným, miestami hrubozrnným, typu GC, GM, G-F, GP triedy G5, G4, G3, G2. Valúny sú dobre až dokonale zaoblené, veľkosti 0,2-4cm, max. 7-20cm aj viac, obsahu v rozmedzí 40-70%. Petrografické zloženie valúnov závisí od pozície v území, prevládajú valúny andezitov nad kremeňom, kremencom a granitoidmi. Výplňový íl je prevažne piesčitý s nízkou až vysokou plasticitou (w L =32-55%, I p =7-28%), pričom zastúpenie ílovitej a prachovitej frakcie (f=14-28%) vyjadruje premenlivý stupeň znečistenia štrkov. Obsah piesčitej frakcie (s=23-25%) a štrkovej frakcie (g=47-63%) predstavuje skeletotvornú časť fluviálných sedimentov. Výsledky penetračných skúšok realizovaných v blízkom okolí (J. Bohyník, 2006) preukázali prevažne strednú uľahnutosť štrkov. Prítomnosť organických látok (I om =0,8-1,2%) zistená vo vzorkách z vrtov J-29 a J-54 neprekračuje prípustnú hranicu v zmysle STN 73 1001 (I om <3%), avšak v blízkosti uvedených vrtov sa nedá vylúčiť aj ich vyššie zastúpenie. Z geotechnického hľadiska možno v zmysle STN 72 1001 nesúdržné štrkovité zeminy hodnotiť nasledovne. Fluviálne štrky typu G5/GC patria do skupiny III-IV, čo znamená, že ako podložie násypu sú hodnotené ako dobré až priemerne vyhovujúce. Tieto ílovité štrky sú nenamŕzavé až mierne namŕzavé a vyznačujú sa dobrou zhutniteľnosťou. Piesčité štrky zastúpené hlavne typom G3/G- 17

F patria do skupiny I-III a ich hodnotenie pre podložie násypu je veľmi dobré až dobré. Piesčité štrky sú nenamŕzavé, avšak ťažšie zhutniteľné. Pevnostné a deformačné charakteristiky fluviálných štrkov sú závislé od granulometrického zloženia, pričom výsledky laboratórnych analýz ich radia medzi materiály vhodné až veľmi vhodné do násypov. Fluviálne piesky, ktoré tvoria tenké vrstvy a šošovky sú v zmysle STN 73 1001 zastúpené pieskom ílovitým a pieskom s prímesou jemnozrnnej zeminy typu SC, S-F, triedy S5 a S3. Ílovitá výplň (f=13-29%) týchto piesčitých nesúdržných zemin - pieskov je charakteristická nízkou až strednou plasticitou (wl=33-46%, Ip=17-25%) a je indikátorom ich znečistenia. Podľa kritérií STN 72 1002 patria piesčité zeminy do skupiny III-V a ako podložie cesty sú vhodné, pre využitie do násypov sú piesčité zeminy vhodné až veľmi vhodné. Pri aplikácií upraveného Scheibleho kritéria fluviálne piesky možno hodnotiť ako namŕzavé. Deformačné a pevnostné charakteristiky piesčitých zemín boli odvodené z penetračných skúšok realizovaných v predmetnom území v roku 2006 (J. Bohyník), pričom sú závislé od rozsahu znečistenia ílovito-hlinitou frakciou, od prítomnosti organickej prímesí a v neposlednom rade od stupňa uľahnutosti, ktorý bol preukázaný ako stredný. Geotechnické charakteristiky fluviálnych pieskov a štrkov sú podrobne spracované v tabuľke č.4. Proluviálny komplex Komplex proluviálnych sedimentov vyvinutý vo forme proluviálnych kužeľov pri Pstruši, Stožku a Kriváni zasahuje do trasy rýchlostnej cesty v km 0,000 1,186, km 2,584-2,900, km 9,918-10,492 (príl. č. 2 a 3). Charakter a hrúbka proluviálnych sedimentov boli overené prieskumnými dielami J-1 až J-12, J-20, J-27, J-28, J-36, J-68, J-79, J-84 až J-88 (príl.č. 4.1, 4.2, 4.5). Proluviálne sedimenty dosahujú hrúbku 2,3-4,9 m v km 0,000-1,186, hrúbku 3,6 m v km 2,584-2,900 a max. hrúbku 4,6-11,0 m v km 9,918-10,492. Podľa geologickej dokumentácie prieskumných diel (príl.č. 5) a výsledkov laboratórnych skúšok mechaniky zemín (príl.č. 6) je proluviálny komplex v území zastúpený ílmi, hlinami, ílovitými a piesčitými štrkmi. V zmysle STN 73 1001 sú proluviálne íly a hliny zastúpené ílom so strednou a vysokou plasticitou a hlinami s vysokou plasticitou (w L =45-67%, I p =21-32%), tuho-pevnej konzistencie (I c =0,75-1,38), typu CI, MH, CH, triedy F6, F7, F8, s prevahou ílu vysokej plasticity (CH, F8). Uvedené proluviálne sedimenty, rovnako ako fluviálne hliny a íly, v zmysle STN 72 1001 patria do skupiny VIII-X, z čoho vyplýva, že tieto zeminy sú málo vhodné až nevhodné ako podložie násypu, čo v praxi znamená ich odstránenie alebo úpravu za účelom zlepšenia ich vlastností (stabilizácia, vystúženie - aplikáciou geokompozitných materiálov a pod.). Proluviálne hliny a íly sú nebezpečne namŕzavé s vysokou kapilárnou vzlínavosťou, preukazateľne citlivé pri kontakte s vodou, kedy sú rozbredavé a neúnosné. Pevnostné a deformačné charakteristiky sú závislé od konzistencie a granulometrického zloženia, pričom výsledky laboratórných testov ich radia medzi materiály nevhodné až málo vhodné do násypov. Ich využitie pre podložie násypov je možné len po úprave a zlepšení geotechnických parametrov. Pri budovaní násypu možno proluviálne íly a hliny uplatniť v tzv. sendvičovej štruktúre (vystúžené násypy). 18

GEOTECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY KVARTÉRNYCH ZEMÍN - FLUVIÁLNY KOMPLEX CHARAKTERISTIKA Prirodzená vlhkosť Prirodzená objemová hmotnosť Suchá objemová hmotnosť Hustota Pórovitosť Stupeň nasýtenia Obsah organických látok Medza tekutosti Číslo plasticity Číslo konzistencie Symbol [Rozmer] štrkovité piesčité Íly a hliny Fluviálny komplex s nízkou a strednou plast. s vysokou plasticitou rozsah priemer rozsah priemer rozsah priemer rozsah priemer najčastejší rozsah Íly a hliny spolu w n [%] (8,8-18,3) (13,5) 20,3-36,7 29,0 22,6-32,1 27,6 25,6-55,8 36,1 13,5-36,7 26,5 ρ n [g.cm -3 ] (2,10-2,16) (2,13) 1,80-1,98 1,90 1,80-2,01 1,91 1,61-1,95 1,83 1,83-2,13 1,94 ρ d [g.cm -3 ] (1,83-2,01) (1,92) 1,32-1,63 1,47 1,37-1,64 1,50 1,03-1,55 1,37 1,37-1,92 1,56 ρ s [g.cm -3 ] (2,75-2,81) (2,78) 2,59-2,66 2,63 2,50-2,67 2,60 2,45-2,66 2,56 2,56-2,78 2,64 n [%] (19,2-34,5) (26,8) 38,7-49,2 44,1 37,2-47,6 42,4 39,7-57,8 46,7 26,85-46,7 40,0 S r [%] (67,2-93,6) (80,4) 85,4-99,8 95,3 90,7-99,7 96,8 99,7-100,0 99,8 80,4-99,8 93,0 I om [%] - - 1,7-2,0 1,9 0,4-2,2 1,1 0,5-3,8 2,4 1,1-2,4 1,8 w L [%] (25-39) (32) 33-64 44 33-48 40 54-78 63 32-63 45 I p[%] (10-21) (15) 8-33 20 15-22 18 28-38 32 15-32 21 I c (0,67-1,35) (1,00) 0,37-1,16 0,70 0,51-1,06 0,71 0,58-1,14 0,90 0,70-1,00 0,82 Tabuľka č. 3 odporúčané hodnoty Obsah zŕn Pevnosť v prostom tlaku f<0,002mm c [%] 8-20 14 6-17 13 15-85 18 33-47 36 13-36 22 0,002<f<0,06mm m [%] 32-42 37 35-46 38 53-59 56 40-54 48 37-56 47 0,06<f<2mm s [%] 15-25 20 30-51 41 20-28 23 3-27 18 18-41 27 f>2mm g [%] 23-32 27 0-26 8 1-9 3 0-1 0 0-27 13 Parametre totálnej šmykovej pevnosti σ [kpa] (94) (94) 43-123 83 101-314 193 118-229 163 83-193 133 ϕ u [ o ] - (0) - (0) - (0) - (0) - (0) c u [kpa] (45) (45) (20-60) (40) (50-150) (90) (60-110) (80) (40-90) (63) Parametre efektívnej šmykovej pevnosti Modul pretvárnosti Poissonovo číslo Koeficient filtrácie Špec. dyn. penetr. odpor Únosnosť Zatriedenie podľa STN ϕ ef [ o ] (26,9-30)* (28)* 25,1-31,0 28,4 (18-28,9)* (21)* (14)* (14)* 14-28,4 22,8 c ef [kpa] (14-36)* (28)* 19-28 16 (0-30)* (15)* (5)* (5)* 5-28 16 E def [MPa] (17,04-27,6)* (24,3) (6,6)* (6,6)* (5,0-9,8)* (7,4)* (3,1)* (3,1)* (3,1-24,3)* (8,7)* ν (0,35) (0,35) (0,35) (0,35) (0,40) (0,40) (0,42) (0,42) (0,35-0,42) (0,40) k f [m.s -1 ] 4,8.10-7 5,8.10-8 1,4.10-7 1,2.10-6 4,4.10-8 3,4.10-7 2,5-4,4.10-8 3,7.10-8 1,6.10-8- 5,2.10-10 6,4.10-9 1,4.10-7 6,4.10-9 8,29.10-8 q dyn [MPa] (3,40-5,53)* (4,86)* (1,32)* (1,32)* (1,00-1,96)* (1,47)* (0,62)* (0,62)* (0,62-4,86)* (1,73)* R dt [kpa] (120-175) (150) (80-275) (150) (100-200) (100) (80-100) (90) (90-150) (120) CG CG CS, MS CS MI, CL, CI CI CH, MV CH CG,CS,CI,CL,CH CI STN 73 1001 F2 F2 F4, F3 F4 F5, F6 F6 F8, F7 F8 F2,F4,F6,F8 F6 STN 72 1002 2 2 3-5-6 6 8-9-10 10 14-12 14 2-6-10-9-14 10 STN 73 3050 3 3 3-4 4 3 3 3 3 3-4 3 Poznámky : hodnoty uvádzané v zátvorkách sú hodnoty odvodené z STN a z odbornej literatúry únosnosť je uvádzaná orientačne ako tabuľková výpočtová únosnosť Rdt podľa STN 73 1001 pre súdržné zeminy pri b 3m, d = 0,8-1,5m a pre nesúdržné zeminy pri b = d = 1m * hodnoty odvodené z dynamických penetračných skúšok (DPS)