Respiračné infekcie a ich liečba z pohľadu imunoalergológa

Respiračné infekcie a ich liečba z pohľadu imunoalergológa Prednáška doc. MUDr. M. Jeseňáka, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA z Kliniky detí a dorastu JLF UK a UNM a Kliniky pneumológie a ftizeológie JLF UK a UNM Martin bola venovaná respiračným infekciám a ich liečbe z pohľadu imunoalergológa. Ako uviedol v jej úvode, respiračné infekcie sú najčastejšou formou infekcie vo všetkých vekových kategóriách. V USA je každý rok zaznamenaných 500 miliónov prípadov nechrípkových respiračných infekcií. Ak by k nim boli pridané chrípka a chrípkové ochorenia, vzrástol by ich počet na 750 000. V USA sú príčinou 40 miliárd USD priamych a 17 miliárd USD nepriamych nákladov na liečbu. Nepriame náklady spočívajú najmä v poklese produktivity práce, absencii v škole/práci, návštevách pohotovosti a farmakoterapii. Respiračné infekcie sú časté, bežné, ale sú veľmi drahé. Odhaduje sa, že použitie voľnopredajných produktov (over the counter, OTC) v liečbe infekcií horných dýchacích ciest (HDC) môže v USA ušetriť až 4,75 miliárd USD ročne. Voľba efektívnej terapeutickej stratégie akútnych respiračných infekcií je kľúčová. Dokáže znížiť priame aj nepriame náklady, komplikácie a následky infekcií a používanie antibiotík a vznik rezistencie. Liečba respiračných infekcií sa rozdeľuje na symptomatickú liečbu a kauzálnu liečbu (antimikrobiálnu liečbu). Kauzálna liečba je zameraná na zápal a remodeláciu, aktiváciu imunitného systému, mikrobiálnu nálož, nadprodukciu hlienu a hyperreaktivitu dýchacích ciest. Antimikrobiálna liečba vedie k potlačeniu a regulácii zápalu, zníženiu alebo odstráneniu mikrobiálnej nálože, imunomodulácii, zvýšeniu očisťovania dýchacích ciest a zníženiu reaktivity dýchacích ciest. Správne a včasne zvolená symptomatická liečba vedie ku skráteniu intenzity a trvania, potlačeniu príznakov, zníženiu potreby antibiotík a minimu nežiaducich účinkov. Hneď v úvode si treba uvedomiť, že 85 90 % všetkých respiračných infekcií sú vírusové infekcie. Na to sa často zabúda. Určite platí, že keď sa na 6. až 10. deň objavuje druhé zhoršenie, je možné očakávať aj bakteriálnu superinfekciu. Tam už sú antibiotiká na správnom mieste, uviedol doc. Jeseňák. Na druhej strane, keď si uvedomíme, koľko infekcií je reálne vyvolaných vírusmi a keď sa pozrieme na štatistiky, že takmer 75 % všetkých antibiotík je predpísaných z dôvodu respiračných infekcií, tak tu niečo nesedí, dodal. V prípade antibiotickej rezistencie (napr. rezistencie pyogénnych streptokokov na makrolidy) je Slovensko suverénne na prvých miestach v Európe. Fytofarmaká predstavujú heterogénnu skupinu prírodných liečivých prípravkov rastlinného pôvodu. Majú pestré spektrum indikácií použitia založené na tradícii versus

vedeckom dôkaze účinku. Viaceré z týchto prípravkov disponujú relevantnými štúdiami potvrdzujúcimi ich aplikáciu v danej indikácii. Často sú používané v liečbe i prevencii respiračných infekcií. Voľba liečebnej stratégie pri respiračných infekciách môže smerovať k prípravkom overeným štúdiami a klinickou skúsenosťou alebo k prípravkom s tradovaným, ale štúdiami neovereným účinkom. Respiračné infekcie Voľba liečebnej stratégie Jedným z fytofarmák je extrakt z koreňa Pelargonium sidoides, vychádzajúci z tradičnej medicíny liečiteľstva Južnej Afriky. Má pluripotentné biologické účinky v organizme. Množstvo klinických štúdií ako aj in vitro a animálnych experimentov z neho urobilo jedno z najviac preskúmaných fytofarmák v modernej medicíne. V mnohých európskych krajinách patrí medzi najčastejšie predávané a najúčinnejšie fytofarmaká. Extrakt z koreňa Pelargonium sidoides je patentovaný pod označením EPs 7630 a vyrábaný firmou Schwabe. Jeho zloženie tvorí 11 % etanolový extrakt. 10 kvapiek obsahuje extrakt z 300 mg koreňa. Koreň Pelargonium sidoides je na reze tmavobordový s bielym lemom. Vzhľadom na skutočnosť, že prírodné zdroje už nestačili na výrobu požadovaného množstva, pestuje sa v súčasnosti najmä priemyselne. Pelargionium sidoides výroba Extrakt z koreňa Pelargonium sidoides má antimikrobiálne účinky, imunomodulačné účinky, cytoprotektívny účinok a zvyšuje mukociliárny klírens. Antimikrobiálne účinky spočívajú v modulácii vlastností samotného organizmu, interakcií mikroorganizmus epitel a imunitných funkcií. Účinnosť tohto fytofarmaka bola skúmaná v klinických štúdiách s Gram-pozitívnymi mikroorganizmami (Streptococcus pneumoniae, Streptococcus pyogenes, streptokoky skupiny B, Staphylococcus aureus), Gram-negatívnymi mikroorganizmami (Escherichia coli, Klebsiella pneumoniae, Proteus mirabilis, Pseudomonas aeruginosa, Haemophilus influenzae, Helicobacter pylori), vírusmi (herpetické vírusy, HIV, respiračné vírusy influenza, RSV, koronavírusy, Coxsackie vírusy, parainfluenza), mykobaktériami a kvasinkami (Candida albicans). Imunomodulačné účinky spočívajú v modulácii zápalových reakcií (vzostup TNF-α, IL-1, IL-2, IL-8, IL-18, pokles IL-6, IL-15), vzostupe tvorby interferónov (významná protivírusová obrana), vzostupe tvorby oxidu dusnatého (antimikrobiálne účinky), vzostupe fagocytárnych funkcií (pokles prežívania baktérií vo fagocytoch, vzostup tvorby kyslíkových radikálov, vzostup fagocytárnej aktivity), vzostupe aktivity NK-buniek (významná protivírusová obrana) a vzostupe tvorby sekrečných IgA v slinách (významná ochrana slizníc). Štúdie poukázali na štatisticky signifikantné zvýšenie koncentrácie sekrečného imunoglobulínu A (siga) v slinách pri extrakte z koreňa Pelargonium sidoides v porovnaní s placebom. Cytoprotektívny účinok spočíva vo zvýšení viability buniek citlivých na cytotoxické vírusy, inhibícii adhézie baktérií k vitálnym epitelovým bunkám, zvýšení adhézie baktérií k mŕtvym bunkám respiračného epitelu a znížení prieniku mikroorganizmov do vnútra buniek. Mukociliárny klírens je významný obranný mechanizmus dýchacích ciest, podieľajúci sa na ich očiste. Extrakt z koreňa Pelargonium sidoides zvyšuje frekvenciu kmitania riasiniek z nazálneho epitelu. Jeho účinok je priamo úmerný aplikovanej dávke. Extrakt z koreňa Pelargonium sidoides sa uplatňuje pri akútnej rinosinusitíde/rinitíde, akútnej tonzilofaryngitíde, akútnej bronchitíde, exacerbácii bronchiálnej astmy, chronickej obštrukčnej chorobe pľúc (CHOCHP) a anorexii pri infekciách. Pri akútnej rinosinusitíde/rinitíde znižuje nazálnu kongesciu, znižuje intenzitu a trvanie nosových príznakov, znižuje symptómové skóre sinusitídy. Je efektívny u detí aj dospelých. Jeho účinnosť potvrdila aj štúdia s prechodnou hypogamaglobulinémiou detského veku. Významnou udalosťou v roku 2012 bolo vydanie materiálu EPOS (European Position Paper on Rhinosinusitis and Nasal Polyps), publikovaného W. J. Fokkensom a spol. v časopise Rhinology. Zahŕňa 24 strán textu a 77 strán literatúry. Dôkazy pre liečbu a odporúčania pre dospelých s akútnou rinosinusitídou sú nasledovné: antibiotikum (úroveň Ia, stupeň odporúčania A), topický steroid (úroveň Ia, stupeň odporúčania A), pridanie topického steroidu k antibiotiku (úroveň Ia, stupeň odporúčania A), pridanie perorálneho steroidu k antibiotiku (úroveň Ia, stupeň odporúčania A),

tormi bronchiálnej astmy sú rinovírusy a RSV. Prevencia a včasná liečba vírusovej infekcie poskytuje možnosť prevencie exacerbácie astmy. Štúdia so 61 detskými astmatikmi poukázala na zníženie frekvencie kašľa, zníženie nazálnej kongescie a zníženie počtu astmatických záchvatov. Extrakt z koreňa Pelargonium sidoides používa ako doplnková (add-on) liečba stredne ťažkej a ťažkej CHOCHP. Predlžuje čas do exacerbácie, znižuje frekvenciu exacerbácií, znižuje spotrebu antibiotík a má dobrú dlhodobú toleranciu. Akútne infekcie vedú k nechutenstvu v dôsledku zápalových cytokínov (IL-1, IL-6, TNF-α). Extrakt z koreňa Pelargonium sidoides vedie k poklesu nechutenstva počas akútnych infekcií. irigácia soľným roztokom (úroveň Ia, stupeň odporúčania A), kombinácia antihistaminikum analgetikum-dekongestívum (úroveň Ia, stupeň odporúčania A), ipratrópium bromid (úroveň Ia, stupeň odporúčania A), probiotiká (úroveň Ia, stupeň odporúčania A), zinok (úroveň Ia, stupeň odporúčania C), vitamín C (úroveň Ia, stupeň odporúčania C), Echinacea (úroveň Ia, stupeň odporúčania C), fytoterapia (Pelargonium sidoides, Myrtol) (úroveň Ib, stupeň odporúčania A). Pri akútnej tonzilofaryngitíde (non-ß-streptokokovej) extrakt z koreňa Pelargonium sidoides vedie k poklesu klinických príznakov už na 4. deň oproti placebu bez nežiaducich účinkov súvisiacich s fytofarmakom. Pri akútnej bronchitíde znižuje frekvenciu, dĺžku trvania a zvyšuje latenciu kašľa, znižuje klinické príznaky bronchitídy (približne 60 % pacientov bolo bez príznakov alebo s ich výrazným poklesom po 7 dňoch, nástup účinku bol už za 2 3 dni), znižuje produkciu spúta a posluchový nález, zvyšuje pľúcne funkcie, znižuje celkové klinické príznaky (únava, nechutenstvo, bolesti hlavy), znižuje potrebu antibiotickej liečby a znižuje morfologické zmeny v sliznici. Je vhodný aj pre liečbu akútnej exacerbácie chronickej bronchitídy. Metaanalýza hodnotiaca extrakt z koreňa Pelargonium sidoides pre liečbu infekcií akútneho respiračného traktu, publikovaná A. Timmerom a spol. v roku 2013 v Cochrane Database of Systematic Reviews, poukázala na pokles príznakov akútnej rinosinusitídy (u detí a dospelých), pokles príznakov bežného prechladnutia (u dospelých), pokles príznakov akútnej sinusitídy (u dospelých), pokles príznakov akútnej bronchitídy (u detí a dospelých) a skončila konštatovaním, že sú potrebné ďalšie štúdie, ktoré budú ďalej podporovať tieto závery. Vírusové infekcie sú príčinou 85 % exacerbácii bronchiálnej astmy u detí a 75 % u dospelých. Chrípka nie je obvykle exacerbátorom astmy. Vírus chrípky vyvoláva u astmatikov ťažké pneumónie, často vyžadujúce umelú pľúcnu ventiláciu. Z tohto dôvodu, a nie kvôli zníženiu rizika exacerbácií, sa vykonáva očkovanie astmatikov proti chrípke. Výraznými exacerbá- Extrakt z koreňa Pelargonium sidoides má dobrú toleranciu a priaznivý bezpečnostný profil. Potvrdilo to približne 30 klinických štúdií a postmarketingových pozorovaní u viac než 10 000 dospelých a detí. Je bez dokázaných liekových interakcií, vedie k zlepšeniu kvality života aj výsledku pacientov a má výbornú toleranciu bez závažných nežiaducich účinkov. Nemá dokázaný hepatotoxický účinok. Ojedinele boli opísané alergické reakcie (kožné). Zriedkavo sa vyskytol gastrointestinálny dyskomfort. Výskyt nežiaducich účinkov bol vyšší pri podávaní antibiotík ako pri aplikácii extraktu z koreňa Pelargonium sidoides. Podávanie sa neodporúča počas gravidity a dojčenia. Ako zhrnul doc. Jeseňák, extrakt z koreňa Pelargonium sidoides disponuje viacerými dokázanými klinickými a biologickými účinkami, či už v podobe antimikrobiálnych účinkov (na vírusy, baktérie a mykobaktérie), imunomodulačných účinkov, cytoprotektívnych účinkov, sekretomotorického účinku, modulácie zápalu alebo antioxidačných účinkov. Je efektívnou liečbou akútnych respiračných infekcií horných aj dolných dýchacích ciest, najmä vírusových u detí (od 1. roku života) a dospelých. Z hľadiska multifaktoriálneho pôsobenia je možné povedať, že nie je len symptomatickou, ale najmä kauzálnou liečbou infekcií. Ako uviedol na záver doc. Jeseňák, respiračné infekcie predstavujú významný problém v detskom aj dospelom veku (sú časté, ale drahé). V dôsledku nadmernej a neindikovanej antibiotickej preskripcie dochádza k nárastu rezistencie mikroorganizmov. Voľba vhodnej terapeutickej stratégie má zdravotné, sociálne a ekonomické výhody a dôsledky. Viaceré fytofarmaká disponujú dostatkom dôkazov pre ich klinické použitie pri infekciách dýchacích ciest. Extrakt z koreňa Pelargonium sidoides je účinnou prvolíniovou liečbou akútnych respiračných infekcií, overenou dostatočným počtom štúdií. MUDr. Dávid Martinický, PhD. Kompletnú videonahrávku z prednášky nájdete na e-learningovom portáli www.meditrend.sk

Infekcie močových ciest z pohľadu urológa MUDr. P. Jančíková vo svojej prednáške priniesla odpoveď na otázku, či je antibiotická terapia jedinou možnou odpoveďou v prípade liečby a prevencie infekcií močových ciest. Ako uviedla v jej úvode, infekcie močových ciest sú závažným zdravotným problémom, hlavne pre ich častý výskyt. Vo svete zaujímajú druhé miesto po infekciách dýchacích ciest. Definícia. Infekcia močových ciest je všeobecne označenie infekcie, ktorá postihuje močové cesty od vonkajšieho ústia močovej rúry po perinefritickú fasciu. Predstavuje závažný zdravotný problém hlavne pre jej častý výskyt. Infekcie močových ciest sú jednou z najčastejších príčin návštevy praktického lekára, patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce bakteriálne infekcie. Výskyt infekcií močových ciest u mužov a u žien je v rôznom veku rôzny. U mužov sú častejšie do 1 roku života pri kongenitálnych uropatiách a veľmi časté po 60. roku života. V mladšom a strednom veku sa jedná skôr o sekundárne infekcie pri obštrukčných uropatiách, akými sú urolitiáza, nádory alebo sexuálne prenosné ochorenia. U žien sa vyskytujú zvyčajne od 3. roku života a vo fertilnom veku postihujú až 20 % žien. Dôležitú úlohu zohráva anatómia vonkajších genitálií, hormóny a obranyschopnosť slizníc. Po 60. roku života je výskyt u mužov vyšší ako u žien. Patogenéza infekcií močových ciest zahŕňa prienik mikroorganizmov do močového traktu 3 spôsobmi: * ascendentné šírenie infekcie; * hematogénne šírenie infekcie; * šírenie infekcie lymfatickými cievami. Ascendentné šírenie až v 95 % je spôsobené topografickou anatómiou genitálu, vlastnosťami urotelu, virulenciou bakteriálnych patogénov a ich adherenciou. Hematogénne šírenie je prevažne u detí (5 %), potom u geriatrických pacientov a u imunokompromitovaných osôb, u ktorých sú to veľmi závažné parenchýmové infekcie obličiek a prostaty. Zdroje infekcie sa nachádzajú väčšinou v ložiskách, akými sú tonzily, kariézny chrup, pyodermie a opakované venepunkcie. Lymfogénnou cestou dochádza k šíreniu infekcií močových ciest napríklad pri megacolon, kedy sa vyskytuje väčší bakteriálny obsah v čreve. Per continuitatem je ďalšou cestou šírenia, napríklad pri fistulách medzi črevným traktom a urogenitálnym traktom alebo vnútorným genitálom žien hlavne pri nádoroch. Schematicky sa uroinfekcie rozdeľujú na infekcie spôsobené komunitnými a nozokomiálnymi kmeňmi baktérií. Infekcie spôsobené komunitnými kmeňmi majú ľahší priebeh. Podľa patogénov sa rozlišujú infekcie vyvolané Gram-negatívnymi baktériami (E. coli, Klebsiella, Pseudomonas, Proteus), Gram-pozitívnymi baktériami (Staphylococcus, Enterococci), zmiešané infekcie (Mycobacterium tuberculosis, Citrobacter, Salmonella) a infekcie vyvolané kvasinkami (Candida albicans).

Infekcie močových ciest PATOGÉNY Infekcie močových ciest rozdeľujeme podľa lokalizácie na infekcie dolných močových ciest a infekcie horných močových ciest. Klinický obraz infekcie dolných močových ciest zahŕňa bolesti v podbrušku, polakizúriu, strangúriu bez zvýšenej teploty. Nezriedka sa objavuje hematúria, ale tá trvá krátko. Alterácia celkového stavu je výnimočná. Pri infekciách horných močových ciest sa vyskytuje pobolievanie v lumbálnej oblasti, pomerne vysoké teploty a celková alterácia stavu. K infekciám dolných močových ciest patrí cystitída, uretritída, prostatitída, epididymitída. orchitída a balanopostitída. O infekciách horných močových ciest hovoríme pri akútnej pyelonefritíde (obštrukčnej alebo neobštrukčnej), hrozivé sú papilárna nekróza obličiek, abscesy a xantogranulomatózna pyelonefritída. Rizikovými faktormi infekcií močových ciest sú: *vyšší vek (fyziologické zmeny a polymorbidita v 25 %); * u žien pokles hladiny estrogénov (atrofia slizníc); * nedávne inštrumentálne vyšetrenie močových ciest (1 7 %); * komorbidity ako diabetes mellitus; * imunosupresia. Gram-negatívne baktérie sa šíria viac ascendentnou cestou. Pri šírení hematogénnou cestou sú vyvolávateľom častejšie Gram-pozitívne baktérie. Infekcie uretry, prostaty, nadsemenníkov a semenníkov sú menej často vyvolané aj anaeróbnymi baktériami. U pohlavne aktívnych mužov sú časté sexuálne prenosné infekcie vyvolané chlamýdiami, ureaplazmami a mykoplazmami. U imunokompromitovaných osôb sú časté infekcie vyvolané kvasinkami. Do algoritmu diagnostiky infekcií močových ciest patrí anamnéza (podrobná anamnéza robí 50 % diagnózy), klinické vyšetrenie brucha a genitálií. U žien hlavne vo fertilnom veku a u mladých žien v každom veku je dôležité aj gynekologické vyšetrenie. Diagnostika infekcií močových ciest je založená na typických symptómoch bakteriúrii, leukocytúrii. U geriatrických pacientov je komplikáciou nedostatok typických príznakov. U mladých ľudí sa infekcia močových ciest väčšinou prejaví polakizúriou, strangúriou a rôznym stupňom inkontinencie. Diagnostika zahŕňa laboratórne vyšetrenia (vyšetrenie moču chemické, mikroskopické, kultivačné). Chemické vyšetrenie moču má len orientačnú výpoveď. Bielkovina v moči môže byť prítomná pri fluore, kontaminácii z predkožkového vaku. Prítomnosť krvi môže byť pri benígne prebiehajúcich nefropatiách, karunkule uretry a ragádach sliznice genitálu. Mikroskopické vyšetrenie močového sedimentu je základným vyšetrením v urologickej ambulancii. V mikroskopickom obraze sa hľadajú erytrocyty, leukocyty a valce. Je presnejším vyšetrením ako che-

mické vyšetrenie moču. Negatívny výsledok vyšetrenia však neznamená výhodu. Býva pri infekciách horných močových ciest. Vtedy sa predpokladá, že ide o obštrukciu. Kultivačné vyšetrenie je presné pri správnom odbere a manipulácii s materiálom. Dôležitý je sterilný odber do sterilnej odberovej skúmavky. U žien sa vyšetruje stredný prúd moču, prípadne cievkovaný moč. Negatívny nález v moči nemusí zodpovedať neprítomnosti baktérií, ktoré sa udržujú v biofilmoch v oblastiach pre diagnostiku neprístupných (napr. parenchým, nedostupné časti povrchu urotelu). Vždy je treba posudzovať podľa klinického stavu a ostatných zápalových parametrov. Pri akútnych závažných infekciách horných močových ciest a u pacientov s deriváciou moču je treba posudzovať aj hemokultúru. Ideálom mikrobiológov je kauzálna liečba, ktorá vylúči nesprávne nasadenie antibiotík. Bohužiaľ, akútne klinické prejavy vyžadujú často okamžité začatie liečby, a keď nie je okamžite k dispozícii výsledok kultivačného vyšetrenia, postupuje sa podľa anamnézy, klinického obrazu a empiricky predpokladaného pôvodcu. K laboratórnym vyšetreniam v urologickej praxi patrí aj vyšetrenie sekrétov z uretry, ejakulát a tampón z pošvy, ktorý je nezastupiteľný u žien s chronickými infekciami dolných močových ciest. Pri závažnejších infekciách, resp. infekciách horných močových ciest je dôležité vyšetrenie krvného séra, krvný obraz (hlavne leukocyty), CRP, renálne funkcie a pečeňové funkcie. K vyšetrovacím metódam v rámci diagnostiky infekcií močových ciest u nás patria aj morfologické zobrazovacie metódy ultrasonografia, i.v. urografia, počítačová tomografia atď. Pri terapii akútnych a komplikovaných infekcií močových ciest je na výber široké portfólio antimikrobiálnych liekov. Akútna cystitída u mladých žien vzplanie často z plného zdravia so sprievodnými bolesťami pri močení, leukocytúriou a niekedy hematúriou. Keď sa jedná o prvý atak alebo recidívu po dlhšom, 1-ročnom odstupe, môže byť liečba krátkodobá. U týchto pacientok sa nasadzuje empirická 3-dňová liečba ko-trimoxazolom a chinolónmi. Na 5-dňovú liečbu sa využívajú betalaktámové antibiotiká a nitrofurantoín. Pacienti s recidivujúcimi infekciami močových ciest, tzn. s atakmi po 3 až 6 mesiacoch, vyžadujú aj mikrobiologický skríning. Liečiť je treba 7-10 - 14 dní podľa klinickej závažnosti a pôvodu infekcie. Na túto liečbu je možné nadviazať dlhodobou liečbou subinhibičnými dávkami, čo je štvrtina bežnej terapeutickej dávky a trvá 3 6 mesiacov. Betalaktámové antibiotiká sú liekom voľby u gravidných žien rovnako ako aminopenicilíny a cefalosporíny 1. a 2. generácie, ktoré sú dobre účinné proti Gram-pozitívnym a Gram-negatívnym kokom. V liečbe cystitíd nie sú vhodné tetracyklíny a makrolidy. U mužov sa liečba infekcií močových ciest líši podľa veku. U mladších, sexuálne aktívnych mužov s klinickými prejavmi zápalu sa predpokladá skôr účasť sexuálne prenosných ochorení, po ktorých sa aktívne pátra. Je potrebné mikrobiologické vyšetrenie moču a výter z močovej rúry. Terapeuticky je možné voliť tetracyklíny, chinolóny alebo ko-trimoxazolové antibiotiká. U starších mužov sa však predpokladá skôr spoluúčasť subvezikálnej obštrukcie a z patogénov enteropatogénne kmene. Súčasťou vyšetrenia muža je vždy ultrasonografické vyšetrenie a vyšetrenie postmikčného rezídua. Bez riešenia obštrukcie nie je možné vyriešiť uroinfekciu. Najčastejšie chyby sa robia pri chybnej indikácii antibiotík v prípadoch, kedy pacient nemá alarmujúce príznaky a je možné vyčkať bakteriologické vyšetrenie moču (nie je vhodné hneď nasadiť akékoľvek antibiotikum alebo chemoterapeutikum). Liečba antibiotikami je nevhodná tam, kde podanie antibiotika nevedie k eradikácii infekcie, napr. pri litiázach, jazvách, dlhodobých katétroch v močových cestách, pri imunokompromitovaných povrchoch močového mechúra, u menopauzálnych žien alebo u neurologických pacientov s poruchou vyprázdňovania. Zmenu liečebnej stratégie si vynútil nárast rezistencie mikroorganizmov na dostupné antimikrobiálne prostriedky, nedostatok nových antibiotík, ako aj nárast alergických reakcií. To bol dôvod na hľadanie alternatívnych neantimikrobiálnych postupov. Alternatívne metódy sa zameriavajú na zvýšenie odolnosti slizničných povrchov hostiteľa, zamedzenie adherencie a invázie patogénov. Tento prístup nebýva spojený s nežiaducimi účinkami ako pri antimikrobiálnej liečbe. Adherenciu baktérií potláčajú aj fytofarmaká s obsahom zemežlče, ligurčeka a rozmarínu, ktoré majú protizápalový, diuretický, spazmolytický

aj antimikrobiálny účinok. Fytofarmakum s obsahom zemežlču, ligurčeka a rozmarínu má klinicky overený protizápalový, diuretický, spazmolytický a antimikrobiálny účinok. Alkoholový extrakt zo zemežlču obsahuje zmes glykozidov (sertiamarín, sverozid a genciopikrozid), ktoré majú preukázaný baktericídny účinok na grampozitívne a gramnegatívne baktérie. Inhibičný účinok genpikrozidu, vyjadrený minimálnou inhibičnou koncentráciou (MIC koncentrácia, ktorá je baktericídna pre viac ako 99,9 % baktérií) je nasledovný : Escherichia coli MIC 2,5 x 10-2 mg/l, Pseudomonas aeruginosa MIC MIC 2,5 x 10-6 mg/l, Proteus mirabilis MIC 1,0 x 10-1 mg/l, Enterococcus faecalis MIC 2,5 x 10-2 mg/l, Staphylococcus aureus MIC 1,0 x 10-1 mg/l. Fytofarmakum s obsahom zemežlču, ligurčeka, rozmarínu ÚČINOK 21,7 %. Záverom štúdie bolo, že fytofarmakum s obsahom zemežlče, ligurčeka a rozmarínu vedie k signifikantnej redukcii recidivujúcich infekcií močových ciest. Uplatňuje sa v prevencii a liečbe urolitiázy. Je možné ho použiť pri urátoch aj oxalátoch, ovplyvňuje ph moču a znižuje koncentráciu kyseliny močovej v moči. V štúdii V. V. Chernenka a spol., publikovanej v roku 2005 v časopise Urologyia, viedol k zníženiu tvorby litov. Podiel pacientov s tvorbou litov po 1-ročnej liečbe bol 8 % v ramene s fytofarmakom versus 28 % v ramene s kontrolou. Uplatňuje sa v liečbe akútnych infekcií močových ciest. Štúdia A. V. Sukalo a spol., publikovaná v roku 2004 v časopise Medical News, hodnotila použitie v komplexnej liečbe infekcie močových ciest u detí. Viedol k normalizácii močového nálezu u detí. Počet pacientov s normálnym močovým nálezom po 5 dňoch kombinovanej liečby (fytofarmakum a antibiotikum) bol porovnateľný s počtom pacientov s normálnym močovým nálezom po 10 dňoch liečby antibiotikami. TERAPIA nfekcie močových Infekcie ciest močových ciest TERAPIA! pri terapii akútnych a komplikovaných IMC je na výber široké portfólio antimikrobiálnych liekov! zmenu liečebnej stratégie si vynútil nárast rezistencie mikroorganizmov na dostupné antimikrobiálne prostriedky, nedostatok nových antibiotík, ako aj nárast alergických reakcií! to bol dôvod na hľadanie alternatívnych neantimikrobiálnych postupov Antibakteriálny účinok zemežlču! alternatívne metódy sa zameriavajú na zvýšenie odolnosti slizničných povrchov hostiteľa, zamedzenie adherencie a invázie patogénov - tento prístup nebýva spojený s nežiadúcimi učinkami ako pri antimikrobiálnej liečbe! adherenciu bakterií potláčajú aj fytofarmaká s obsahom zemežlče, ligurčeka a rozmarínu, ktoré majú protizápalový, diuretický, spazmolytický aj antimikrobiálny účinok Účinnosť proti bakteriálnej adhézii, inflamácii a hyperaktivite močového mechúra hodnotila štúdia G. Künstleho a spol., prezentovaná v roku 2013 na kongrese EAU. V koncentrácii 100 μg/ml v nej viedol k štatisticky signifikantnej inhibícii bakteriálnej adhézie v porovnaní s vehikulom (p <0,05). V koncentrácii 250 mg/kg a 500 mg/kg v nej viedol k štatisticky signifikantnej inhibícii karagenanom indukovanému edému tlapky v porovnaní s vehikulom(p <0,05, resp. p <0,01). V otvorenej klinickej štúdii, v ktorej bolo toto fytofarmakum s obsahom zemežlču, ligurčeka a rozmarínu hodnotené ako aditívna liečba ku štandardnej antibiotickej liečbe a profylaxia recidív u pacientov s infekciami močových ciest s metabolickým syndrómom alebo DM 2. typu, viedlo k zníženiu výskytu recidivujúcich infekcií močových ciest. Podiel pacientov s recidívou v skupine 1 s antibiotikami v akútnej fáze infekcie plus fytofarmakom v akútnej fáze a profylakticky versus v skupine 2 s antibiotikami v akútnej fáze infekcie bol 5,9 % versus Odpoveď na otázku, či je antibiotická terapia jediná možná odpoveď v prípade liečby a prevencie infekcií močových ciest, priniesla pilotná štúdia K. Nabera a spol., prezentovaná na 29. kongrese EAU v apríli 2014. Bolo do nej zahrnutých 125 pacientok s akútnou nekomplikovanou infekciou močových ciest. Liečba spočívala v podávaní fytofarmaka s obsahom zemežlče, ligurčeka a rozmarínu. Kontrola stavu sa uskutočnila na 7. a 37. deň od začiatku liečby. Len 2,4 % pacientok potrebovalo antibiotickú terapiu počas 7-dňovej liečby fytofarmakom. U žiadnej pacientky nenastala recidíva ochorenia pri kontrole na 37. deň od začiatku liečby. Ako uviedla na záver MUDr. Jančíková, fytofarmakum s obsahom zemežlče, ligurčeka a rozmarínu predstavuje účinnú a bezpečnú možnosť non-antibiotickej terapie akútnej nekomplikovanej infekcie močových ciest. MUDr. Dávid Martinický, PhD. Kompletnú videonahrávku z prednášky nájdete na e-learningovom portáli www.meditrend.sk

Existuje generická substitúcia liekov potravinami? Kauza Ginkgo biloba. Odpoveď na túto otázku priniesla vo svojej prednáške doc. PharmDr. Sz. Czigle, PhD. z Katedry farmakognózie a botaniky Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ako uviedla v jej úvode, vo svojej prednáške by chcela na príklade rastliny Ginkgo biloba prezentovať viacero aspektov klasickej a modernej farmakognózie, hovoriť o rastlinných liekoch od počiatkov až po súčasnú fytofarmakológiu na úrovni medicíny založenej na dôkazoch. Dotkla sa v nej preto viacerých tém, od botaniky a etnomedicíny cez chemické a biologické aspekty obsahových látok rastlinného lieku až po farmakokinetiku, farmakodynamiku a klinické skúšanie liekov. V jej závere sa venovala aj niektorým výzvam súčasného farmakognostického výskumu, kontroly a postaveniu rastlinného lieku z hľadiska legislatívnych aspektov. Ginkgo biloba L. (ginko dvojlaločné, čeľaď Ginkgoaceae) je tzv. žijúca fosília. Prirodzený azyl má v Číne. Rodový názov Ginkgo znamená strieborná marhuľa. Poukazuje na nepravé plody, ktoré majú nepríjemnú vôňu, sú predmetom zberu, predovšetkým v tradičnej čínskej medicíne. Druhový názov biloba znamená dvojlaločný. Opisuje vejárovite krojené listy, ktoré sú predmetom zberu predovšetkým v západnej alopatickej medicíne. Ginkgo biloba L. ginko dvojlaločné (Ginkgoaceae) V období legiend vládol cisár Shen Nung (2838 2698 pred n. l.), otec klasickej čínskej medicíny. Listy sa v tom

čase používali na základe teórie symboliky a podobnosti. Keďže sa listy podobali na srdce, používali sa pri ochoreniach kardiovaskulárneho systému. Zároveň sa podobali aj na pľúcne laloky, preto sa používali pri bronchiálnej astme. Z tohto obdobia pochádza liekopis Pên Ts ao Ching (2800 pred n. l.). Druhý významný liekopis Pên Ts ao Kang Mu (1578) pochádza z obdobia dynastie Ming a vlády cisára Li Shi Chena (1518 1593). V tradičnej čínskej medicíne sa používa až dodnes. V tejto knihe je opísané využitie semien ginka, ktoré pretrvalo až dodnes. Z Číny sa ginko dostalo až do Japonska. Kniha Kinmôzui (1668) pochádza z obdobia dynastie Edo. Prvá písomná zmienka o užívaní semien ginka je z 15. storočia, kedy sa používali ako delikatesa pri čajových obradoch a pri pití saké. Do Európy sa ginko dostalo až v 18. storočí vďaka polyhistorovi E. Kaempferovi (1651 1716), ktorý ako prvý Európan opísal ginko vo svojej práci Amoenitatum Exoticarum Politico-Physico-Medicarum (1712). Bol to prvý podrobný opis ginka v západnom svete. Podľa Kaempfera sa semená ginka majú využiť ako elixír dlhovekosti. Do 30. rokov 20. storočia bolo ginko vnímané ako okrasný strom. Rodovo špecifické obsahové látky boli objavené práve v týchto rokoch, ale ich štruktúra bola objasnená až o 30 40 rokov neskôr. Hoci prvé vedecké výskumy prebiehali v Ázii, skutočný význam rastliny a najmä jej listov priniesol až európsky výskum. V 60. rokoch 20. storočia bol pripravený štandardizovaný extrakt EGb 761. V 60. až 80. rokoch 20. storočia boli pripravené prvé lieky. Prvé plantáže (vo Francúzsku, USA a Číne) boli založené v 80. a 90. rokoch 20. storočia. Dôležitým je rok 1990, kedy E. J. Corey získal Nobelovu cenu za chémiu aj za vypracovanie syntézy tzv. ginkolidov, terpénov, biologicky účinných obsahových látok tejto rastliny. Počet publikácií o rode Ginkgo (1895 2013) Extrakty rastliny Ginkgo biloba uviedla do alopatickej medicíny nemecká firma, ktorú založil lekárnik homeopat Dr. W. Schwabe (1839 1917). V roku 1965 pripravili extrakt z listov ginka pod názvom 24/6. Jeho obsah bol nasledovný: flavonoidové glykozidy 24,0 %, neflavonoidové glykozidy 20,0 %, karboxylové kyseliny 13,0 %, proantokyanidíny 7,0 %, terpénové laktóny 6,0 %, katechíny 2,0 %, anorganické zlúčeniny 5,0 %, vysokomolekulové zlúčeniny 4,0 %, voda 3,0 %, iné zlúčeniny 3,0 %, neznáme zlúčeniny 13,0 %, alkylfenoly maximálne 5 ppm. V roku 1968 začali spolupracovať s francúzskou firmou založenou Dr. H. Beaufourom a spoločne pripravili štandardi-

zovaný extrakt z listov Ginkgo biloba, ktorý patentovali pod názvom EGb 761. Extrakcia je viackroková a presné zloženie extraktu je známe. Prvé lieky s obsahom EGb 761 boli: * Tebonin gtt, tbl obd (1965); * Tanakan gtt, tbl obd (1974); * Rökan tbl obd (1978); * Tebonin forte tbl obd (1982). Na Slovensku prvé lieky s obsahom EGb 761 boli: * Tanakan gtt, tbl flm (1992); * Tebokan gtt, tbl flm (1993); * Gingio tbl flm (2003). Patria do ATC skupiny N06D liečivá proti demencii. Všetky tieto lieky obsahujú štandardizovaný extrakt z listov ginka dvojlaločného. Tento extrakt je liečivom na prípravu týchto fytofarmák. Tieto lieky majú v Európe už 50-ročnú tradíciu. Úspech spomenutých fytofarmák si vyžiadal cielené pestovanie tejto rastliny na farmaceutické účely. V súčasnosti prebieha svetová produkcia ginka dvojlaločného na 3 kontinentoch na 5 miestach (Sumteri v Amerike, Saint-Jean d Illac a Captieux v Európe, Shandong a Jiangsu v Ázii) na plantážach, ktorých celková plocha je viac ako 3000 hektárov. Za farmakologický účinok sú zodpovedné predovšetkým dve skupiny biologicky účinných obsahových látok terpénové laktóny a flavonoidy. Medzi terpénové laktóny patria ginkolidy a bilobalid. Listy ginka dvojlaločného (Ginkgonis folium) obsahujú 0,06 0,23 % ginkolidov a 0,04 0,2 % bilobalidu. EGb 761 obsahuje 6 % terpénových laktónov, 3,2 % ginkolidov a 2,9 % bilobalidu. Ginkolidy a bilobalid sú terpénové laktóny, rodovo špecifické obsahové látky. Je známych 9 ginkolidov (ginkolid A, ginkolid B, ginkolid C, ginkolid J, ginkolid K, ginkolid L, ginkolid M, ginkolid P, ginkolid Q) so známou štruktúrou a vypracovanou syntézou na úrovni Nobelovej ceny. Je známy vzťah štruktúry a účinku. Zmes ginkolidov je však účinnejšia ako samotný ginkolid A alebo B. To znamená, že má väčší zmysel použiť v terapii extrakt ako jednotlivé sekundárne metabolity. Druhou veľmi významnou skupinou biologicky účinných obsahových látok sú flavonoidy. Listy ginka dvojlaločného obsahujú minimálne 0,5 % flavonoidov. EGb 761 obsahuje 24 % flavonoidov. V listoch ginka dvojlaločného, ako aj v iných žijúcich fosíliách sa nachádzajú tzv. biflavonoidy. V ginku sa nachádzajú flavonoidy vo forme mono-, di- a triglykozidov a sú natoľko dôležité, že aj Európsky liekopis (Ph. Eur.) vyžaduje sledovanie týchto sekundárnych metabolitov v listovej droge, aj extrakte. V prípade ginka sa traduje názor, že ginkolové kyseliny sú zodpovedné za nežiaduci účinok listov, ktorým je alergická kožná reakcia. Zatiaľ čo listy ginka dvojlaločného obsahujú 22 000 ppm, EGb 761 obsahuje maximálne 5 ppm. Tieto látky sa z extraktu cielene odstraňujú. To je pozitívum, lebo napr. pri príprave čaju sa tieto obsahové látky uvoľnia do čaju a veľmi často vyvolávajú alergické reakcie. Súčasťou farmakognózie je aj farmakognostická kontrola. Tzv. droga, rastlinný materiál, listy ginka (Ginkgonis folium), ako aj štandardizovaný extrakt EGb 761 by mali mať farmaceutickú kvalitu a vyhovovať požiadavkám Európskeho liekopisu. Požiadavky Európskeho liekopisu na Ginkgonis extractum siccum raffinatum et quantificatum sú 22,0 27,0 % flavonoidov, počítaných ako acylglykozid (M r 756,7), 5,0 7,0 % terpénových laktónov, z toho 2,8 3,4 % ginkolidov A, B, C a 2,6 3,2 % bilobalidu a prípustných maximálne 5 ppm alkylfenolov. Požiadavky Európskeho liekopisu na Ginkgonis folium sú 0,5 % flavonoidov, počítaných ako acylglykozid (M r 756,7). Ginko je aj výborným príkladom modernej fytofarmakológie. Extrakt ginka EGb 761 má výnimočné postavenie medzi fytofarmakami. Sú známe farmakokinetické parametre jeho hlavných obsahových látok. Absorpcia prebieha v tenkom čreve a žalúdku. cmax je 22,2 ng/ ml (ginkolid A), 8,27 ng/ml (ginkolid B), 54,4 ng/ml (bilobalid). Tmax je 1,1 hodina (ginkolid A), 1,5 hodiny (gin-

kolid B) a 1,2 hodiny (bilobalid). Biologická dostupnosť je 80 % pri ginkolide A, 88 % pri ginkolide B a 79 % pri bilobalidoch. Distribúca je charakterizovaná Vd 40 litrov pri ginkolide A, 60 litrov pri ginkolide B a 170 litrov pri bilobalide. Hlavnými miestami kumulácie sú hippocampus, hypothalamus, corpus striatum a retina. Metabolizmus prebieha v pečeni (na úrovni cytochrómu P450 a vo forme konjugácie). Eliminácia je charakterizovaná T 1/2 3,9 hodiny (ginkolid A), 6,0 hodiny (ginkolid B) a 3,2 hodiny (bilobalid). Jej miestom sú sú obličky a má kinetiku prvého poriadku. Extrakt z listov ginka dvojlaločného je v ostatných rokoch jedným z najviac klinicky testovaných a najčastejšie predpisovaných fytofarmák v Európe. Početné štúdie preukázali pozoruhodný farmakodynamický profil. Účinky na CNS zahŕňajú nootropný účinok, kognitívne účinky, inhibíciu acetylcholínesterázy, butyrylcholínesterázy, inhibíciu agregácie ß-amyloidu, τ-proteínu, vplyv na 5-hydroxytryptamín, dopamín a noradrenalín, inhibíciu receptorov NMDA- a GABA-, anxiolytický a antioxidačný účinok. Účinky na kardiovaskulárny systém zahŕňajú hemoreologický, antitrombotický (antagonizmus PAF), vazodilatačný, antiischemický a kardioprotektívny účinok. Klinické skúšky potvrdili účinnosť EGb 761 pri diagnózach dementia, insufficientia cerebralis, claudicatio intermittens, vertigo, tinnitus, degeneratio maculae. Od 90. rokov 20. storočia sa klinické skúšky prehodnocujú na základe systému nazvaného D. Sackettom medicína založená na dôkazoch (evidence based medicine, EBM). Prehodnocovaniu liečiv podľa tohto systému sa venuje viacero spoločností Centre for Evidence Based Medicine (CEBM), The Cochrane Library. EGb 761 zaradili do druhého najvyššieho stupňa vedeckých dôkazov, stupňa B (klinické dôkazy sú dobré a prínosy terapie prevyšujú riziká). Toto zaradenie platí pre štandardizovaný extrakt a týka sa zatiaľ len indikácie demencia. K nej sa viaže aj stanovisko EMA, podľa ktorého EGb 761 vedie k zlepšeniu kognitívnych funkcií a zlepšeniu kvality života pacientov s ľahkou demenciou. Štandardizovaný extrakt EGb 761 je indikovaný na základe monografií WHO (World Health Organization), ESCOP (The European Scientific Cooperative on Phytotherapy) a Komission E (BGA/BfArM) pri ľahkej a stredne ťažkej forme demencie (degeneratívnej a vaskulárnej), na zlepšenie kognitívnych funkcií, pri symptómoch porúch periférnej artériovej cirkulácie, tinnite a vertigu a na základe HMPC/ EMA (Committee on Herbal Medicinal Products/European Medicines Agency), Community Herbal Monographs na zlepšenie kognitívnych funkcií, zlepšenie kvality života pacientov s ľahkou demenciou (s klinickým dôkazom účinnosti - well-established medicinal use) a pri miernych poruchách periférneho prekrvenia (ťažké nohy, studené ruky) (bez klinických dôkazov účinnosti traditional medicinal use). Lieky s obsahom EGb 761 sú dlhodobo komerčne najúspešnejšie fytofarmaká. Preto zaujali aj výrobcov mimo farmaceutického trhu. Ten istý štandardizovaný extrakt sa nachádza na trhu vo forme lieku aj vo forme výživového doplnku. Výživové doplnky patria medzi potraviny. Keďže však ich dávkovanie, vzhľad a dostupnosť v lekárni pripomína lieky, pacienti ich často omylom považujú za lieky. Pohľadom sa skutočne odlíšiť nedajú. Lieky versus výživové doplnky Docentka Czigle porovnala lieky s obsahom EGb 761 versus výživové doplnky s obsahom EGb 761 a Ginkgonis folii pulvis. Lieky upravuje Zákon o lieku (Z. z. 362/2011). Sú určené na liečbu, prevenciu, diagnostiku atď. Kvalita liečiv je zabezpečená (identita, rovnorodosť, stabilita atď.). Indikácia je ATC N06D Liečivá proti demencii. Minimálny obsah účinnej látky je 40 mg/tbl. Denná dávka je 120 240 mg EGb 761/deň. Lieky s obsahom EGb 761 sú na lekársky predpis (ešte nedávno pre ne platilo aj preskripčné obmedzenie). Reklamy na ne sú zakázané (pre lieky na lekársky predpis). Podliehajú registrácii ŠÚKL alebo EMA. Registračný poplatok je minimálne 9600 Eur. Naproti tomu výživové doplnky upravuje Potravinový kódex SR. Sú určené na doplnenie prirodzenej stravy a udržanie zdravia zdravého človeka. Pre rastlinný materiál sa nepožaduje ani dôkaz identity atď. Vyžaduje sa stanoviť len mikrobiologickú čistotu a obsah ťažkých kovov. Zdravotné trvdenia zatiaľ nie sú povolené. Výživovému doplnku sa nesmú nikdy prisudzovať liečebné alebo preventívne účinky. Obsah účinnej látky je niekedy až do 120 mg/tbl. Odporúčaná denná dávka v SR nie je (v ČR je 40 mg/deň). Výživové doplnky sú voľnopredajné. Reklamy na ne sú povolené (často klamlivé). Podliehajú oznamovacej povinnosti ÚVZ SR. Kolková známka má cenu 50. Ako uviedla na záver docentka Czigle, výživové doplnky (potraviny) nemajú farmaceutickú kvalitu, nie sú vhodné na liečbu. Všetky lieky s obsahom EGb 761 sú kvalitné, účinné a bezpečné. Generická substitúcia liekov s obsahom EGb 761 potravinami neexistuje. spracoval: MUDr. Dávid Martinický, PhD. Kompletnú videonahrávku z prednášky nájdete na e-learningovom portáli www.meditrend.sk

AD test otázky a možnosti odpovedí na základe prednášok prezentovaných na odbornom seminári Z možných odpovedí je jedna správna Vaše odpovede z AD testu vyznačte na e-learningovej stránke www.meditrend.sk v sekcii AD testy, v termíne od 1.12. 2015 do 31.5.2016 Kredity budú pripočítané na Váš účet v elektronickom kreditnom systéme CME. 1. Vyberte správne tvrdenie o respiračných infekciách: 7. Vyberte správne tvrdenie o terapii infekcií močových ciest: a. Sú najčastejšou formou infekcie vo všetkých vekových kategóriách. b. V USA je každý rok zaznamenaných 750 miliónov prípadov nechrípkových respiračných infekcií. c. Farmakoekonomické analýzy ukázali, že na Slovensku sú nechrípkové respiračné infekcie príčinou 627 miliónov Eur priamych a 266 miliónov Eur nepriamych nákladov za rok. d. Sú časté, bežné a nenákladné. a. Pri terapii akútnych a komplikovaných infekcií močových ciest je na výber široké portfólio antimikrobiálnych liekov. b. Pri prvom ataku akútnej cystitídy u mladých žien alebo recidíve po dlhšom, 1-ročnom odstupe, je vždy potrebná liečba trvajúca 7 10 14 dní. c. V liečbe cystitíd sú vhodné tetracyklíny a makrolidy. d. Uroinfekciu je možné vyriešiť aj bez riešenia prítomnej obštrukcie. 2. Pre liečbu respiračných infekcií neplatí: a. Rozdeľuje na symptomatickú liečbu a kauzálnu liečbu (antimikrobiálnu liečbu). b. Symptomatická liečba je zameraná na zápal a remodeláciu, aktiváciu imunitného systému, mikrobiálnu nálož, nadprodukciu hlienu a hyperreaktivitu dýchacích ciest. c. Antimikrobiálna liečba vedie k potlačeniu a regulácii zápalu, zníženiu alebo odstráneniu mikrobiálnej nálože, imunomodulácii, zvýšeniu očisťovania dýchacích ciest a zníženiu reaktivity dýchacích ciest. d. Takmer 75 % všetkých antibiotík je predpísaných z dôvodu respiračných infekcií. 3. Vyberte správne tvrdenie o fytofarmakách: a. Predstavujú homogénnu skupinu prírodných liečivých prípravkov rastlinného pôvodu. b. Majú pestré spektrum indikácií použitia založené iba na tradícii. c. Ani jeden z týchto prípravkov nedisponuje relevantnými štúdiami potvrdzujúcimi ich aplikáciu v danej indikácii. d. Často sú používané v liečbe i prevencii respiračných infekcií. 4. Pre extrakt z koreňa Pelargonium sidoides neplatí: a. Má pluripotentné biologické účinky v organizme. b. Množstvo klinických štúdií ako aj in vitro a animálnych experimentov z neho urobilo jedno z najviac preskúmaných fytofarmák v modernej medicíne. c. Nie je patentovo chránený a priemyselne pestovaný. d. Je účinnou prvolíniovou liečbou akútnych respiračných infekcií, overenou dostatočným počtom štúdií. 5. Vyberte správne tvrdenie o infekciách močových ciest: a. Nepredstavujú závažný medicínsky problém. b. Ich výskyt u mužov a u žien je v každom veku rovnaký. c. Ich patogenéza zahŕňa prienik mikroorganizmov do močového traktu 3 spôsobmi: ascendentným šírením infekcie, hematogénnym šírením infekcie a šírenie infekcie lymfatickými cievami. d. Pri šírení hematogénnou cestou sú vyvolávateľom častejšie Gram-negatívne baktérie. 6. Pre diagnostiku infekcií močových ciest neplatí a. Je založená na typických symptómoch bakteriúrii a leukocytúrii. b. U mladých ľudí je komplikáciou nedostatok typických príznakov. c. Mikroskopické vyšetrenie močového sedimentu je základným vyšetrením v urologickej ambulancii. d. Negatívny nález v moči nemusí zodpovedať neprítomnosti baktérií. 8. Pre fytofarmakum s obsahom zemežlče, ligurčeka a rozmarínu neplatí: a. Má klinicky overený protizápalový, diuretický, spazmolytický a antimikrobiálny účinok. b. Obsahuje zmes glykozidov (sertiamarín, sverozid a genciopikrozid), ktoré majú preukázaný baktericídny účinok na grampozitívne a gramnegatívne baktérie. c. Vedie k signifikantnej redukcii recidivujúcich infekcií močových ciest. d. Neuplatňuje sa v prevencii a liečbe urolitiázy. 9. Vyberte správne tvrdenie o Ginkgo biloba L.: a. Je to tzv. žijúca fosília. b. Prirodzený azyl má v Japonsku. c. Jej nepravé plody majú príjemnú vôňu a sú predmetom zberu. d. Do Európy sa dostalo v 30. rokoch 20. storočia. 10. Pre extrakty rastliny Ginkgo biloba L. neplatí: a. Extrakt z listov ginka pod názvom 24/6 bol pripravený v roku 1965. b. Štandardizovaný extrakt z listov Ginkgo biloba L. pripravila firma Dr. W. Schwabe v spolupráci s francúzskou firmou založenou Dr. H. Beaufourom a patentovali ho pod názvom EGb 761. c. Extrakcia je jednokroková a presné zloženie extraktu nie je známe. d. Za farmakologický účinok Ginkgo biloba L. sú zodpovedné predovšetkým dve skupiny biologicky účinných obsahových látok terpénové laktóny a flavonoidy. 11. Vyberte správne tvrdenie o farmakologických vlastnostiach EGb 761: a. Absorpcia prebieha v hrubom čreve. b. cmax je 22,2 ng/ml (ginkolid A), 8, 27 ng/ml (ginkolid B) a 54,4 ng/ml (bilobalid). c. Tmax je 1,5 hodiny (ginkolid A), 1,2 hodiny (ginkolid B) a 1,1 hodina (bilobalid). d. Miestom eliminácie je pečeň a má kinetiku nultého poriadku. 12. Pre EGb 761 neplatí: a. Má účinky na CNS, kardiovaskulárny systém a ďalšie účinky, ktoré sa nedostali do terapie. b. Všetky lieky s obsahom EGb 761 sú kvalitné, účinné a bezpečné. c. Generická substitúcia liekov s obsahom EGb 761 potravinami neexistuje. d. Zaradenie EGb 761 do stupňa B vedeckých dôkazov platí pre štandardizovaný extrakt a týka sa všetkých indikácií.