-~r ~ rcialny stav~bny ars P ov~rli}.'~.. ektovil doki.unt:nta.:tu k f.,t_t ~dg~~u pro J ' 2' r jmo'j /../!..C!.'?... r.... ~... 9..V......... '. zo dj\a..?..7... :.16?.<?.? k1ori je jeho ncdelitefnou sul'astou. Pod -f t bbvodny ur31 7.i" (ltr.&r.o orostredia I. " '-. Gun.. t. c ~: ~, nl's ~ r...- 4- Chránené údaje VYSKOVY SYSTtM: VYPRACOVAL lng. Karol Komora Bpv ZODPOVEDNY PROJEKT ANT lng. Karol Komora : :.- ~ l lng.komora Karol Stefana Kralika 16.84108 Bratislava au torizovany s t avebny inzinier INVESTOR Slovensky vodohospodarsky podnik s.p. Odstepny zavod Piesf any 1408 - SP - A2 OK RES llava KRAJ TREN CIANSKY PRilOHA POCET A4 llava - uprava Podhradskeho patoka OATUH 04.2009 STUPEN 4A4 DSP a RP, (is. ZAKAZKY 111207 SO 01 Uprava toku rkm 0,040-1,100 HIERKA '~!j CiSLO PRilOHY TE CHNICKA SPR A VA E. 1.1
TECHNICKÁ SPRÁVA k dokumentácii pre stavebné povolenie a realizáciu stavby Ilava úprava Podhradského potoka SO 01 Úprava toku rkm 0,040-1,100 Obsah 1.0 IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE... 2 2.0 VŠEOBECNÉ ÚDAJE... 2 2.1 Úvod... 2 2.3 Jestvujúci stav na Podhradskom potoku... 2 2.4 Podklady... 2 2.5 Inžiniersko- geologické a hydrogeologické pomery... 3 2.0 TECHNICKÉ RIEŠENIE... 3 2.1 Navrhované riešenie... 3 2.2 Trasa úpravy... 4 2.3 Pozdĺžny profil... 4 2.4 Priečny profil... 4 2.5 Opevnenie koryta, bermy a hrádze... 4 2.7 Objekty na toku... 6 2.10 Existujúce vyústenia... 6 2.11 Prístupy k toku... 6 2.12 Úprava oplotenia... 6 2.13 Vytýčenie objektu... 6 2.14 Zemné práce... 6 3.0 DOTKNUTÉ ZARIADENIA A PODZEMNÉ SIETE... 7 4.0 BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI... 8 5.0 POŽIADAVKY Z HĽADISKA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA... 8 5.1 Popis riešenia z hľadiska starostlivosti o životné prostredie... 8 5.2 Vybúrané hmoty, nakladanie s odpadmi... 8
1.0 IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE Názov stavby: Ilava - úprava Podhradského potoka Objekt : SO 01 Úprava toku rkm 0,040-1,100 Miesto stavby: Ilava Katastrálne územie : Ilava Okres: Ilava Kraj: Trenčiansky Druh stavby: Úprava toku Charakter stavby: Protipovodňová ochrana Investor/obstarávateľ: SVP š.p., odštepný závod Piešťany Projektant: Ing. Karol Komora, Štefana králika 16, 841 08 Bratislava Stupeň dokumentácie: Dokumentácia pre stavebné povolenie a realizáciu stavby Dátum: 2.0 VŠEOBECNÉ ÚDAJE 2.1 Úvod Záujmové územie je situované v západnej a severozápadnej časti Ilavy od sútoku s Kočkovským kanálom (Vážsky kanál) na koniec zastavanej časti (hranica priemyselného areálu, v celkovej dĺžke cca 2,26 km. Územie je súčasťou Považského podolia - Ilavskej kotliny a leží v nadmorskej výške cca 250-255 m n.m. 2.3 Jestvujúci stav na Podhradskom potoku Zvýšené prietoky počas prívalových dažďov, ktoré majú za následok vybrežovanie z koryta, spôsobujú v zastavanom území značné škody na jestvujúcej zástavbe, s možným ohrozením zdravia a života obyvateľstva. Najintenzívnejšie zrážky v oblasti pripadajú podľa dlhodobého merania na mesiace február apríl. Prietočnosť sa zároveň zhoršuje aj ukladaním stavebného, záhradného odpadu na berme, prípadne využívaním priestoru koryta na skladovanie materiálu, napr. dreva. V súčasnosti je pozdĺž toku zrealizovaný násyp rôznej výšky z čistenia koryta, ktorý v súčasnosti plní čiastočne funkciu ochrannej hrádze. 2.4 Podklady výškopisné a polohopisné zameranie, priečne profily, vypracované - firmou firmou GEOPROJEKT- Ing. Rajninec polohopisné zakreslenie dotknutých inžinierskych sietí obhliadka záujmového územia stanovenie jestvujúceho stavu predmetného územia, objektov susediacej zástavby, prístupových ciest Zastavovací plán pripravovaného priemyselného areálu Navrhovaná úprava toku v rámci úpravy železničných mostov Priečny rez kanalizačnej zhybky 2
Výrobný výbor počas rozpracovanosti s poverenými pracovníkami inštitúcií : SVP, š.p., Odštepný závod Piešľany SVP, š.p., Závod Povodia stredného Váhu I., Púchov Mestský úrad Ilava 2.5 Inžiniersko- geologické a hydrogeologické pomery Záujmové územie podľa geomorfologického členenia patrí do oblasti Slovensko-moravských Karpát, celku Považské podolie, oddielu Ilavská kotlina. Z hľadiska klimatického patrí záujmové územie k teplej oblasti s teplou až mierne teplou a mierne vlhkou kotlinovou klímou, s miernou zimou. Podľa inžinierskogeologickej rajonizácie patrí územie do regiónu neogénnych tektonických vkleslín, oblasti vnúrokarpatských nížin Považské kotliny. Z geologického hľadiska je územie je budované sedimentami neogénu a kvartéru. Komplex neogénnych hornín tvorí predkvartérnu výplň kotlín Považského podolia. Komplex neogénnych hornín je zastúpený sedimentami egenbursko-otnanského cyklu, karpatskobádenského cyklu a sedimenty pliocénne. Neogénne sedimenty sú zastúpené prevažne zeminami pestrého litologického zloženia, miestami spevnené až stmelené. Jedná sa o zlepence, karbonatické a polymiktné pieskovce, pestré íly so šošovkami pieskov a štrkov, vápnité a piesčité íly, štrky a piesky. Najrozšírenejším komplexom sú kvartérne sedimenty, ktoré prakticky tvoria podklad v celom predmetnom úseku. V komplexe kvartérnych sedimentov sú zastúpené: fluviálne sedimenty antropogénne sedimenty Náplavové hliny majú mocnosť do 2m, lokálne však chýbajú a blízko k povrchu vystupujú korytové štrky. Náplavové hliny sú zastúpené najmä ílmi s nízkou až strednou plasticitou, prípadne ílmi piesčitými. V úseku cca km 1,8-2,1 náplavové hliny prekrývajú polohu jemnozrnných sedimentov (nízkoplastické íly) s prímesou organickej hmoty vyplňujúcich mŕtve rameno Váhu, kde korytové štrky nasadzujú až od hĺbky 4m. Korytové štrky sú reprezentované štrkmi s prímesou jemnozrnných zemín a štrkmi hlinitými. Lokálne vystupujú polohy pieskov fácie príbrežných plytčín zastúpené hlinitými pieskami, ich mocnosť nepresahuje 1,5m. 2.0 TECHNICKÉ RIEŠENIE 2.1 Navrhované riešenie Začiatok navrhovanej úpravy je nad zaústením do Vážskeho kanála (rkm0,040), koniec sa nachádza pri jestvujúcom premostení (v rkm 1,10). Technické riešenie úpravy vychádzalo z nasledovných požiadaviek: zabezpečenie stability svahov koryta proti eróznej činnosti v max možnej miere rešpektovanie jestvujúcich inžinierskych sietí minimálny záber pozemkov zabezpečenie prevedenia prietoku na Podhradskom potoku - Q 50 =59 m 3 /s (nad sútokom s Porubským potokom 56 m 3 /s) v rámci zabezpečenia protipovodňovej ochrany zabezpečenie odvedenia vôd z inundácie 3
Navrhovaný priečny profil upraveného koryta toku bude zabezpečovať neškodné odvedenie návrhového prietoku. 2.2 Trasa úpravy Celková dĺžka navrhovanej úpravy je 1060 m. Celá dĺžka navrhovanej úpravy sa nachádza v extraviláne mesta Ilava. Pri návrhu sa v najväčšej možnej miere využilo trasovanie jestvujúceho koryta. Rozhodujúci vplyv na trasovanie úpravy a použité polomery oblúkoch má stiesnený priestor vymedzujúci šírku úpravy. Úprava v max možmej miere rešpektuje súčasné majetkoprávne hranice, ako aj trasovanie inžinierskych sietí. 2.3 Pozdĺžny profil Návrh pozdĺžneho sklonu vychádzal z priemerného sklonu jestvujúceho stavu. Je navrhnutý pozdĺžny sklon 2,5 %o Vo väčšej časti kopíruje navrhovaná úroveň dna jestvujúci stav. dno stabilizované dnovými prahmi Návrh stabilizačných svahov (návrhový prietok pre neopevnené dno Q 5 ) Vymieľacia rýchlosť pre stredné hutné íly a hliny 0,9 m/s v/v v = 1,1/0,9 = 1,2» k=0,5 L= 0,25/0,0025 = 100 m S ohľadom na malú odolnosť dna (aby nebolo potrebné súvislé opevnenie) navrhujeme stabilizovať dno stabilizačnými zapustenými prahmi po 100 m. Stabilizačnými prahmi z lomového kameňa bude opatrený aj začiatok a koniec úpravy. V ostatných úsekoch je dno stabilizované kamennou dlažbou. 2.4 Priečny profil Je navrhnutý otvorený dvojitý lichobežníkový profil ohraničený homogénnou ochrannou hrádzou. Šírka dna lichobežníkového koryta sa navrhuje v šírke 5,5 m. Šírra bermy je 3,0m (ľavostranná) a 2,0 m (pravostranná). Hrádza je navrhnutá ako homogénna výšky 1,2 m so šírkou koruny 1,5 m. Sklony svahov sú 1:1,5. V rámci úpravy sa odstránia súčasné premostenia s nedostatočnou kapacitou a v rámci stavby sa zrealizujú oporné mury, ktoré budú slúžiť ako opory pre osadenie nových premostení resp. lávok. 2.5 Opevnenie koryta, bermy a hrádze Šírka dna lichobežníkového koryta sa navrhuje v šírke 5,5 m. Svah a dno koryta sa opevní kamenou dlažbou. 20 cm (pri sklone svahu 1:1,5) do štrkopieščitého lôžka. Opevnenie je v toku opreté o pätku z lomového kameňa. Je navrhnuté z kameňa na vodné stavby (v zmysle STN EN 13383-1). Požiadavky na kamenivo kamenivo I.triedy, tj. min.pevnosť v tlaku110 Mpa, max. nasiakavosť 1,5 % hmotnosti, súčiniteľ odolnosti voči mrazu pri 25 zmrazovacích cykloch 0,75. Kameň musí byť trvanlivý, odolný voči obrusu. Hmotnosť kameňa 2600 kg/m3. Opevnenie bermy nad kamennou dlažbou a povrchu ochrannej hrádze (pri sklone svahov 1:1,5) sa navrhuje zatrávnením (hydroosev). 4
Pred osievaním sa plocha pokryje min 10-15 cm hrubou vrstvou ornice. Maximálna prípustná rýchlosť pre trávnaté opevnenie je 2,0-3,0 m/s. (max rýchlosť v toku je cca 2,5 m/s) Navrhujeme nasledovný základ trávnatej zmesi: o od 30 %do 60 % lipnice lúčnej o od 10 % do 20 % kostravy červenej o od 10 % do 20 % mätonohu trváceho Kamenivo na dlažbu sa bude dovážať z lomu vo vzdialenosti 25 km od miesta stavby. Posúdenie kameniva na opevnenie (dno) Metóda profilových rýchlostí (podľa Mayerovo-Peterovej rovnice) v v = 5,77. d e 1/3. R d 1/6 R d = 1,46 V v = 5,77. 0,10 1/3. 1,46 1/6 = 2,83 m/s Vymieľacia rýchlosť v päte svahu v v = 2,55. 0,87 = 2,5 m/s = v max = 2,5 m/s Posúdenie pomocou unášacej sily (doporučené posúdenie v zmysle STN 75 21 02) τ v = A. (ρ m ρ). g. d e = 69,2 pre d e = 0,10m, A= 0,047 τ = ρ. g. R d. i = 35,8 < 60,68 Navrhujeme kamennú rovnaninu z lomového kameňa s efektívnym zrnom 0,10 m (makadam 80-160 mm) 2.6 Vyústenie vnútorných vôd Odvedenie vnútorných vôd pravostranného územia je navrhované pomocou dvoch hrádzových vpustí. Vpusť č.1 zabezpečuje odtok z územia medzi dialničným privádzačom a jestvujúcim premostením (nahradí sa lávkou) v rkm 1,1012. Vpusť č.2 zabezpečuje odtok z územia medzi jestvujúcimi premosteniami. Ľavostranné územie je spádované smerom od toku (k železnici), preto sa nenavrhuje odvodnenie do potoka. Návrh hrádzovej vpuste č.1 (pri dialničnom privádzači) v rkm 0,55539. Pozostáva z vtokovej šachty z betónu pôdorysných rozmerov 1000/1050 s usadzovacím priestorom, so šikmými hrablicami s uchytením na profil U80. Zahradenie z koruny hrádze umožňuje kanalizačné vretenové stavidlo DN 300 (obojstranne tesniaca armatúra s povoleným pretlakom 0,04 Mpakan.stavitko ERI), ktoré je osadené v šachte 1000/1000. Okrem šupátkového poklopu na ovládanie uzáveru je v strope osadený poklop na prístup do šachty. V stene šachty sa osadia kanalizačné poplastované stúpačky. V hrádzi je navrhnuté sklolaminátové potrubie DN 300, triedy SN 10000, PN 1. Čelo vyústenia je tvorené betónovým oporným múrom s krídlami. Pre zamedzenie vstupu do potrubia sú aj na výtoku, na opornom múre, navrhnuté hrablice s uchytením v rohoch do betónu. Výtok je opatrený dlažbou z lomového kameňa hr. cca 200 mm osadenou do štrk.lôžka hr. 100 mm. Hrablice sú vyrobené z pásoviny 40/6 a sú osadené do rámu z uholníkov 50/50. Hrádzová vpuste č.2, je navrhnutá s ako odtok s odvodňovacieho rigola, ktorý je osadený pozdĺž oporného múru medzi jestvujúcimi premosteniami. Vtoková šachta s hrablicami 750x500 je osadená na konci odvodňovacieho rigola. Zahradenie odtoku je umožnené uzáverom na potrubí DN 250, ktorý bude osadený v kanalizačnej šachte. Vyústenie je pod stupňom cez betónový výustný objekt na opevnenú bermu. Potrubie medzi vtokom a vyústením je navrhované z PE DN 250. Prístup do úzáverných šachiet je možný poklopmi umiestnenými v úrovni koruny hrádze. Hrablice sú vyrobené z pásoviny 40/6 a sú osadené do rámu z uholníkov 50/50. 5
Potrubia pri hrádzových vpustiach sú navrhované s obetónovaním so sklonom bočných stien 10:1. Na objektoch bude použitý betón vodostavebný betón C20/25-XC1, XA1 (SK). Na vyústeniach sú osadené koncové klapky. 2.7 Objekty na toku V rkm 1,098 je navrhnutý stupeň z lom.kameňa na cementovú maltu (2,5 MPa STN 732430). Betónový stupeň výšky 0,6 m zabezpečuje pokles hladiny v mieste zaústenia Porubského potoka., s ohľadom na ochranu územia vplyvom spätného vzdutia pri prietoku Q 50. Úsek od stupňa po sútok má navrhnuté opevnenie dna aj bermy lomovým kameňom. 2.10 Existujúce vyústenia Jedná sa o jestvujúce vyústenia z priľahlého územia, ktoré musia byť zachované aj po zrealizovaní navrhovanej úpravy. Pri vyústení vo svahu sa vybuduje resp. sa upraví jestvujúci výustný objekt (prispôsobí sa podľa skutočnosti). Na vyústeniach musia byť osadené uzávery ako ochrana proti spätnému vzdutiu. Navrhované riešenie si nevyžaduje realizáciu nových vyústení. 2.11 Prístupy k toku V úseku úpravy sú navrhnuté betónové schodiská šírky 1000 mm s opornými múrikmi hr.250 mm v rkm 0,692 a rkm 0,946, ktoré zabezpečujú prístup na bermu a do koryta pri ľavostrannej aj pravostrannej hrádzi. 2.12 Úprava oplotenia Úpravou koryta bude dotknuté oplotenie areálu ČOV (parc.č.419/3). Počas stavby sa zrealizuje oplotenie dočasného záberu areálu, ktoré zabezpečí ochranu objektu pred nepovoleným vstupom cudzích osôb. Počas stavby sa neuvažuje s prístupom cez pozemok ČOV. Po ukončení stavby sa vybuduje nové oplotenie v pôvodnej trase. Oplotenie bude pozostávať z pletiva výšky 2m z pozinkovaného drôtu a z oceľových stĺpikov (rovnakého charakteru ako v súčasnosti). 2.13 Vytýčenie objektu Pre potreby vytýčenia trasy úpravy slúži vytyčovací výkres, ktorý obsahuje vytyčovacie prvky so súradnicami a staničením. Z tohto podkladu je možné objekt vytýčiť. 2.14 Zemné práce Výkopové práce budú realizované v zeminách s triedou ťažiteľnosti 1-3. Pre realizáciu zemných prác v koryte je možné tok po častiach zatrubniť a presypať (hlavne v častiach bez priameho prístupu. Pri úsekoch s prístupom je možné po odrazení toku hĺbiť stav. jamu priamo z brehovej línie. V prípade presypania a zatrubnenia je potrebné uvažovať s čerpaním priesakových vôd. Pred zahájením sypania hrádze sa odstráni vegetačný pokryv v hrúbke cca 20 cm resp. násyp zeminy ktorá bola bez hutnenia ukladaná pozdĺž toku pri čistení koryta, s následným uložením na medziskládku. Spolu s pokryvnou vrstvou sa odstránené zeminy použijú na zahumusovanie svahov a koruny. Prebytočná zemina z výkopových prác sa odvezie na skládku mimo stavenisko. Sypaný materiál sa bude zhutňovať po vrstvách max 30 cm. Požadované zhutnenie pre hrádze je 95 % PS. 6
Pri dosiahnutí max =18,5 kn/m 3 pri PS pre zeminy GC (štrky ílovité je požadované zhutnenie v hrádzi - 18,5. 0,95 = 17,6 kn/m 3. Optimálna vlhkosť pri ílovitých štrkoch je cca 14,7 %. Pri väčšom obsahu ílovitých častí môže sa optimálna vlhkosť zvýšiť až na 17,9 %. Výkopy pre založenie hrádzových vpustí budú realizované hlavne v súdržných zeminách kvartéru s triedou ťažiteľnosti 1-3. Pri výkopoch navrhujeme sklony svahov 1:1. Pri zhutňovaní zeminy v hrádzi sa musí sledovať: - vhodnosť sypaniny - hrúbka sypanej vrstvy - parametre zhutnenej zeminy Dosiahnuté zhutnenie sa zisťuje z každých začatých 250 m 3 násypu. Do hrádze je neprípustné sypať zmrznute, dažďom alebo snehom premočené sypaniny zo súdržných zemín. V prípade výskytu nevhodnej zeminy v podloží hrádze, sa operatívne rozhodne o jeho výmene. V prípade výmeny sa nahradí materiálom, z ktorého sa bude budovať hrádza. 3.0 DOTKNUTÉ ZARIADENIA A PODZEMNÉ SIETE V predmetnom úseku sa nachádza súbeh a križovanie toku z jestvujúcimi podzemnými a nadzemnými inžinierskymi sieťami. Jedná o rozvod plynu, kanalizácie, ozn. káblov a NNvedenia (jestvujúce siete). Vzhľadom na výškové usporiadanie úpravy sa nepredpokladá potreba prekládky jestvujúcich podzemných inžinierskych sietí. Potreba prekládky môže vyplynúť aj z presného vytýčenia podzemných sietí. Pri nadzemných vedeniach sa prekládka týka NN-vedenia v mieste križovania a nadz vedenia ozn. káble v súbehu s tokom. Jedná sa o prekládku niektorých stĺpov, ktoré zasahujú do navrhovanej úpravy. Križovanie a súbeh sa týka nasledovných jestvujúcich podzemných a nadzemných sietí: križovanie s vysokotl.plynovodom (neuvažuje sa s prekládkou) rkm 0,0258 križovanie s výtlakom kanalizácie (neuvažuje sa s prekládkou) rkm 0,2832 križovanie s nadz,vedením NN (neuvažuje sa s prekládkou) rkm 0,3415 križovanie s plynom (neuvažuje sa s prekládkou) rkm 0,9095 križovanie s nadz.vedením NN vyvolaná prekládka 2 stĺpov pri moste rkm 1,1012 Existujúce inžinierske siete dotknuté navrhovanou úpravou sú zakreslené v situáciách len orientačne. Pred zahájením výstavby je bezpodmienečne nutné prizvať všetkých správcov a užívateľov existujúcich sietí, nachádzajúcich sa v záujmovom území, za účelom presného situatívneho a výškového vytýčenia v teréne, aby sa predišlo nežiadúcim poškodeniam existujúcich sietí. Prípadná kolízia bude riešená úpravou trasovania resp. preložkou dotknutých sietí. Nakoľko nie je známa hĺbka uloženia inž. sietí, je nutný ručný výkop v mieste súbehu resp. križovanie sietí. Pre stanovenie min vzdialeností pri križovaní a súbehu podzemných vedení dodržovať ustanovenia STN 73 60 05 Priestorová úprava vedenia technického vybavenia. 7
4.0 BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI Počas výstavby, ako i počas vlastnej prevádzky stavby a príslušných zariadení musia byť dodržané všetky podmienky vyplývajúce zo zásad ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci, predpisy a STN, ktoré sa dotýkajú vykonávania výkopových, montážnych a stavebných prác Vyhláška SÚBP a SBÚ č.374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach. Na stavenisku musia byť urobené opatrenia zaisťujúce bezpečnosť pri práci ako je uvedené vo výnose ministerstva stavebníctva, ktorými sa vydávajú predpisy k zaisteniu bezpečnosti a ochrane zdravia pracujúcich pri prácach betonárskych a murárskych, pri montážach prefabrikovaných prvkov a pri prácach, ktoré s nimi bezprostredne súvisia. Pri montáži je nutné dodržiavať ustanovenia STN 270140 Zdvíhacie zariadenia, prevádzka, údržba a opravy, STN 270144 Zdvíhacie zariadenia prostriedky pre viazanie, zavesenie a uchopenie bremien a ON 732480 Prevádzkovanie montovaných konštrukcií. Nariadenie Vlády SR 396/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko. Pred začiatkom prác na realizácii objektu musia byť stanovené podmienky výkonu prác, všetci pracovníci musia byť poučení o ochrane zdravia a bezpečnosti práce na stavenisku a preškolení z BOZP. Pri práci musia používať predpísané osobné ochranné pracovné pomôcky. 5.0 POŽIADAVKY Z HĽADISKA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA 5.1 Popis riešenia z hľadiska starostlivosti o životné prostredie Navrhnuté technické riešenie nemá negatívny vplyv na životné prostredie. 5.2 Vybúrané hmoty, nakladanie s odpadmi Odpady vzniknuté pri realizácii búracích prác je nutné v zmysle Vyhl. č. 19/1996 Z. z. Ministerstva životného prostredia SR a zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, v znení Vyhl. č. 283/2001 Z. z. a 284/2001 Z. z. doložiť spôsob nakladania s nimi (odvoz, zneškodnenie) a doložiť zmluvu s prevádzkovateľom riadenej skládky tuhého nekontaminovaného odpadu, kde sa tieto budú odvážať. Vybúrané hmoty sa odvezú na skládku, ktorú určí dodávateľ stavby. Pri likvidácii vybúraných hmôt z riešeného územia bude nutné rešpektovať i požiadavky vyplývajúce: Zo zákona č 364/2004 Zb. o vodách v znení neskorších predpisov Zo zákona č 17/1992 Zb. o životnom prostredí Zo zákona č 40/2002 Z.z.. o ochrane zdravia pred nebezpečnými účinkami hluku a vibrácií Zo zákona č 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia Zo zákona č 543/2002 Zb. o ochrane prírody a krajiny Zo zákona č 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a dopĺňaní niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov Čistota verejných priestranstiev bude zabezpečovaná dodávateľom v zmysle vyhl. č. 55/1984 Zb. a zákona č. 27/1984 Zb. Odpady zo staveniska budú sústreďované v pristavených kontajneroch resp. priamo na vozidlá dodávateľa. 8
Vzniknuté odpady a ich množstvá je stavebník povinný evidovať podľa druhov. Evidenciu a doklady o ich odvoze a zneškodnení predložiť pri kolaudácii stavby. Pri búraní treba materiál, ktorý nie je použiteľný postupne odvážať na skládku k tomu určenú. Materiál, ktorý sa dá spotrebovať treba odviesť do zberných surovín. Bratislava, apríl 2009 Ing. Karol Komora 9