SK 2014 Č. 14 Osobitná správa Ako inštitúcie a orgány EÚ vypočítajú, znížia a kompenzujú svoje emisie skleníkových plynov? EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV
EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV 12, rue Alcide De Gasperi 1615 Luxemburg LUXEMBURSKO Tel. +352 4398-1 E-mail: eca-info@eca.europa.eu Internet: http://eca.europa.eu Twitter: @EUAuditorsECA YouTube: EUAuditorsECA Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu). Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2014 ISBN 978-92-872-0877-4 doi:10.2865/69938 Európska únia, 2014 Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. Printed in Luxembourg
SK 2014 Č. 14 Osobitná správa Ako inštitúcie a orgány EÚ vypočítajú, znížia a kompenzujú svoje emisie skleníkových plynov? (podľa článku 287 ods. 4 druhého pododseku ZFEÚ)
Obsah 02 Bod Glosár I VII Zhrnutie 1 7 Úvod 1 2 Politika Európskej únie v oblasti životného prostredia sa zameriava na vysokú úroveň ochrany 3 4 Prioritou Európskej únie je predchádzanie nebezpečnej zmene klímy 5 7 Verejné správy hrajú dôležitú úlohu v dosahovaní cieľov v oblasti klímy 8 11 Rozsah auditu a audítorský prístup 12 101 Pripomienky 12 61 Inštitúcie a orgány EÚ nemajú spoločné politiky na monitorovanie a zníženie svojich emisií skleníkových plynov 12 29 Nie je známa úplná emisná stopa inštitúcií a orgánov EÚ a existuje riziko, že neucelené informácie, ktoré sú k dispozícii, ohrozia dôveryhodnosť predkladaných správ 30 43 Existuje dôkaz, že emisie spôsobené inštitúciami a orgánmi EÚ ako celok sa znižujú, avšak len v súvislosti so spotrebou energie v budovách 44 51 Viac než polovica kontrolovaných inštitúcií a orgánov EÚ nestanovila vyčíslené ciele zníženia svojich emisií a len dve inštitúcie mali vyčíslené ciele na rok 2020 52 61 Kompenzácia na vyrovnanie reziduálnych emisií sa používa v obmedzenom rozsahu a inštitúcie a orgány EÚ nemajú spoločnú koncepciu 62 101 Inštitúcie a orgány EÚ nevyužívajú úplne nástroje environmentálneho manažérstva, ktoré presadzuje Komisia 62 76 Pokrok pri zavádzaní schémy pre environmentálne manažérstvo a audit EMAS je pomalý 77 89 Zelené verejné obstarávanie predstavuje v súčasných predpisoch skôr možnosť, nie povinnosť, a len niektorí ju systematicky využívali 90 101 Ekologické normy týkajúce sa energetickej hospodárnosti budov sa neuplatňujú systematicky na nové budovy a projekty rozsiahlej rekonštrukcie
Obsah 03 102 114 Závery a odporúčania Príloha Audítorský prístup k posúdeniu zeleného verejného obstarávania Odpovede Európskej rady a Rady Európskej únie Európskej komisie Súdneho dvora Európskej únie Európskej centrálnej banky Európskeho dvora audítorov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov Európskej únie Európskej investičnej banky Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva Európskej environmentálnej agentúry Európskej agentúry pre lieky Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)
Glosár 04 Oxid uhličitý (CO 2 ): Plyn, ktorý sa vyskytuje prirodzene a takisto ako vedľajší produkt spaľovania fosílnych palív, ako sú ropa, zemný plyn a uhlie, spaľovania biomasy, zmien využívania pôdy a priemyselných procesov (napr. výroby cementu). Predstavuje hlavný antropogénny skleníkový plyn a používa sa ako referenčný plyn na meranie vplyvu ostatných skleníkových plynov. Ekvivalent plného pracovného času: Jednotka, ktorá sa používa na meranie počtu osôb tak, aby sa dali porovnať, hoci môžu za týždeň odpracovať rozličný počet hodín. Emisná stopa: Pojem, ktorý sa bežne používa na označenie celkového množstva emisií CO 2 a ostatných skleníkových plynov, ktoré sú priamo alebo nepriamo spôsobené výrobkom alebo činnosťou alebo ktoré súvisia s činnosťami jednotlivcov alebo organizácií. Na výpočet emisnej stopy neexistujú záväzné pravidlá EÚ. Nulová bilancia emisií uhlíka: Stav, keď po vykonaní kompenzácie emisií, ktorým nebolo možné zabrániť, sa čisté množstvo uhlíkových emisií súvisiacich s výrobkom alebo činnosťou rovná nule. Zmena klímy: Podľa Rámcového dohovoru OSN o Zmene klímy ide o zmenu klímy spôsobenú priamo alebo nepriamo ľudskou činnosťou, ktorá mení zloženie globálnej atmosféry a ktorá sa okrem prirodzenej premenlivosti klímy sleduje za porovnateľné časové obdobie. Ekvivalent CO 2 (CO 2 e): Univerzálna jednotka merania emisií skleníkových plynov, prostredníctvom ktorej sa vyjadruje ich rozdielny potenciál globálneho otepľovania. EMAS: Dobrovoľná schéma Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit (Eco: management and audit scheme). Táto schéma je v súlade s normou ISO 14001, je však rozsiahlejšia z hľadiska plnenia požiadaviek. Energetická účinnosť: Vyššia energetická účinnosť sa dosiahne, ak sa prostredníctvom rovnakého energetického vstupu dosiahne vyšší výkon alebo prostredníctvom nižšieho energetického vstupu ten istý výkon. Zvýšením energetickej účinnosti sa zníži spotreba energie alebo obmedzí jej zvyšovanie. Energia z obnoviteľných zdrojov: V smernici 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie sa vymedzuje ako energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná, aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna energia a energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyny. Kódex EÚ pre energetickú účinnosť dátových centier: Dobrovoľný kódex, ktorý presadzuje Európska komisia s cieľom riešiť energetickú spotrebu v dátových centrách a potrebu znížiť súvisiace environmentálne a ekonomické vplyvy, ako aj vplyv na bezpečnosť dodávok energie.
Glosár 05 Protokol o skleníkových plynoch: Vo veľkom rozsahu používaná dobrovoľná norma vykazovania a podávania správ o emisiách skleníkových plynov, ktorá bola vytvorená v rámci iniciatívy protokolu o skleníkových plynoch. Táto iniciatíva je multilaterálne partnerstvo podnikov, mimovládnych organizácií, vlád a ďalších účastníkov, ktorých zvoláva Svetový inštitút pre zdroje, mimovládna environmentálna inštitúcia so sídlom vo Washingtone, a Svetová obchodná rada pre udržateľný rozvoj, koalícia medzinárodných spoločností so sídlom v Ženeve. Potenciál globálneho otepľovania: Prostredníctvom tohto pojmu sa vymedzuje vplyv, ktorý bude mať skleníkový plyn na globálne otepľovanie v určitom časovom období v porovnaní s vplyvom oxidu uhličitého. Program pre ekologické budovy: Dobrovoľný program Európskej komisie na podporu nákladovo efektívnych opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti a zavedenie zdrojov obnoviteľnej energie v nebytových budovách. Zelené verejné obstarávanie (GPP): Proces, pomocou ktorého sa verejné orgány snažia získať tovary, služby a práce so zníženým environmentálnym vplyvom v celom životnom cykle v porovnaní s tovarmi, službami a prácami s rovnakou primárnou funkciou, ktoré by získali inak. Príručka zeleného verejného obstarávania: Praktické usmernenia Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre životné prostredie týkajúce sa otázky začlenenia ekologických požiadaviek do súťažných podkladov ako súčasť technických špecifikácií, podmienok účasti a/alebo kritérií na vyhodnotenie ponúk a doložiek týkajúcich sa plnenia zmluvy. Skleníkový efekt: Zvyšovanie teploty v atmosfére pri povrchu Zeme (troposféra), ktoré je spôsobené skleníkovými plynmi. Skleníkový efekt otepľuje povrch planéty, rovnako ako sklenené steny v skleníku zvyšujú teplotu vzduchu vo vnútri. Bez prirodzeného skleníkového efektu by bola teplota pod bodom mrazu. Ľudské činnosti však výrazne zintenzívnili prirodzený skleníkový efekt, čím spôsobili globálne otepľovanie zmenu klímy. Skleníkové plyny: Oxid uhličitý (CO 2 ), metán (CH 4 ), oxid dusný (N 2 O) a fluórované uhľovodíky (HFC) predstavujú príklady skleníkových plynov, ktoré absorbujú slnečné žiarenie a spôsobujú tak skleníkový efekt. Emisie skleníkových plynov sa vzhľadom na svoj rozdielny potenciál globálneho otepľovania spravidla vypočítajú a uvádzajú v ekvivalentoch oxidu uhličitého (CO 2 e). ISO 14001: Prostredníctvom tejto normy, ktorú vytvorila Medzinárodná organizácia pre normalizáciu, sa stanovujú kritériá na systém environmentálneho manažérstva a na jej základe možno vydať osvedčenie. Nestanovujú sa v nej požiadavky na environmentálne správanie, predstavuje však rámec, ktorým sa môžu riadiť spoločnosti alebo organizácie s cieľom vytvoriť účinný systém environmentálneho manažérstva.
Glosár 06 Únik: Časť zníženia emisií skleníkových plynov v krajinách usilujúcich sa o splnenie záväzných limitov, ktorá sa môže objaviť v iných krajinách, na ktoré sa tieto limity nevzťahujú. Napríklad spoločnosti môžu presunúť výrobu z rozvinutých krajín do rozvojových krajín s cieľom vyhnúť sa obmedzeniam týkajúcim sa emisií. Zmiernenie: Úsilie o obmedzenie emisií alebo zlepšenie zachytávačov skleníkových plynov. Ide napríklad o účinnejšie využívanie fosílnych palív, prechod k energii z obnoviteľných zdrojov, zlepšenie tepelnej izolácie budov a rozšírenie zachytávačov, ako sú napríklad lesy, s cieľom odstrániť väčšie množstvá oxidu uhličitého z atmosféry. Budova s takmer nulovou spotrebou energie: V smernici 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov sa vymedzuje ako budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Takmer nulová alebo nízka spotreba energie, ktorá sa vyžaduje, by sa mala vo veľkom rozsahu pokryť prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej na mieste alebo v blízkom okolí. Kompenzácia: Kompenzácia uhlíka je mechanizmus, prostredníctvom ktorého jednotlivci alebo organizácie vyrovnávajú vlastné emisie skleníkových plynov alebo ich časť prostredníctvom platieb za úsporu ekvivalentného množstva emisií skleníkových plynov, ktoré sa dosiahli inde vo svete, napr. úspory emisií vďaka veterným elektrárňam, ktoré nahrádzajú uhoľné elektrárne. Kompenzácie sa vypočítajú vzhľadom na východiskový stav, ktorý predstavuje hypotetický scenár takej úrovne emisií, aká by existovala bez projektu na zníženie emisií prostredníctvom kompenzácie. Metóda environmentálnej stopy organizácie: Metóda, ktorú odporúča Európska komisia na meranie a oznamovanie environmentálneho správania organizácie počas jej životného cyklu. Zahŕňa podávanie správ o emisiách skleníkových plynov, neobmedzuje sa však len na túto činnosť. Trvalo udržateľný rozvoj: V Brundtlandovej správe z roku 1987 pre Valné zhromaždenie OSN sa trvalo udržateľný rozvoj vymedzuje ako rozvoj, ktorý spĺňa potreby súčasnosti bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií splniť svoje vlastné potreby. Emisie v rámci výroby: V protokole o skleníkových plynoch sa uvádza, že emisie súvisiace s výrobou sú nepriame emisie skleníkových plynov súvisiace s obstaranými alebo získanými tovarmi alebo službami. Vyskytujú sa do času prijatia oznamujúcou organizáciou, a preto sa označujú tiež ako tzv. emisie výrobného cyklu.
Zhrnutie 07 I V záujme dôveryhodnosti politiky Európskej únie v oblasti klímy je potrebné, aby inštitúcie a orgány EÚ predstavovali špičku v navrhovaní a vykonávaní politík na zníženie svojich emisií skleníkových plynov (emisná stopa), ktoré vytvoria ako verejné správy. Po roku 2005 sa inštitúciám a orgánom EÚ podarilo zvrátiť trend zvyšovania emisií súvisiacich s ich budovami, nevyužili však príležitosť navrhnúť a vykonávať spoločnú politiku, ktorá by prispela k cieľu Únie na rok 2020 znížiť emisie o 20 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. V Inštitúcie a orgány EÚ nevyužívajú úplne nástroje environmentálneho manažérstva, ktoré presadzuje Komisia. Pokrok pri zavádzaní európskej schémy pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) je pomalý. Registrácia do schémy EMAS je pre verejné správy možná od roku 2001 a v júni 2014 bolo zaregistrovaných sedem z 15 kontrolovaných inštitúcií a orgánov EÚ. Zelené verejné obstarávanie sa považuje skôr za možnosť než za povinnosť a len málo inštitúcií a orgánov ho systematicky uplatňovalo. II V roku 2012 šesť z 15 kontrolovaných inštitúcií a orgánov EÚ nepredložilo správy o svojich emisiách a tie inštitúcie a orgány, ktoré ich predložili, nevypočítali alebo neuverejnili úplný rozsah týchto emisií. Vzhľadom na to nie je známa úplná emisná stopa a existuje riziko, že neucelené informácie, ktoré sú k dispozícii, ohrozia dôveryhodnosť predkladaných správ a úsilia o zníženie emisií. III Dôkazy, že emisie spôsobené inštitúciami a orgánmi EÚ ako celok sa znižujú, existujú len v súvislosti so spotrebou energie v budovách. Na základe poskytnutých údajov o ostatných emisiách, konkrétne o emisiách spôsobených mobilitou, nie je možné určiť jednoznačný vývoj. IV Doposiaľ dosiahnuté celkové zníženie možno z veľkej miery pripísať obstaraniu elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa vo výpočtoch emisnej stopy považuje za energiu s nulovými emisiami. VI Prostredníctvom nastávajúceho cieľa EÚ na rok 2030, ktorý sa týka zníženia emisií skleníkových plynov, sa poskytuje inštitúciám a orgánom EÚ nová možnosť vytvoriť a vykonávať spoločnú politiku. VII Dvor audítorov Komisii odporúča, aby navrhla spoločnú politiku zníženia emisnej stopy inštitúcií a orgánov EÚ. V takej politike by mal byť zahrnutý vyčíslený cieľ celkového zníženia emisií skleníkových plynov na rok 2030. Inštitúcie a orgány EÚ by mali: a) zaviesť harmonizovanú koncepciu podávania správ o svojich emisiách, v ktorých budú takisto zahrnuté všetky príslušné nepriame emisie; b) vytvoriť spoločný prístup s cieľom kompenzovať na dobrovoľnom základe tie emisie skleníkových plynov, ktorým nemôžu zabrániť; c) plne využívať nástroje environmentálneho manažérstva, ktoré presadzuje Komisia, najmä pokiaľ ide o zelené verejné obstarávanie.
Úvod 08 Politika Európskej únie v oblasti životného prostredia sa zameriava na vysokú úroveň ochrany 01 V článku 11 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík Únie a činností, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja. 02 Politika Únie v oblasti životného prostredia sa zameriava na vysokú úroveň ochrany. Vychádza zo zásady predchádzania škodám a zásad prevencie, nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ 1. Prioritou Európskej únie je predchádzanie nebezpečnej zmene klímy 03 Európska únia sa pevne zaviazala 2, že do roku 2020 zníži svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 20 % v porovnaní s rokom 1990 3. 04 Pokiaľ ide o vlastné emisie EÚ, Európska komisia navrhla stanoviť cieľ zníženia emisií o 40 % do roku 2030 v porovnaní s emisiami v roku 1990 4. Európsky parlament požaduje zníženie aspoň o 40 % 5. Verejné správy hrajú dôležitú úlohu v dosahovaní cieľov v oblasti klímy 05 Dva najdôležitejšie zdroje emisií skleníkových plynov v Európe sú výroba energie spaľovaním palív a doprava 6. Verejné správy na všetkých úrovniach môžu mať vplyv na objem týchto a iných emisií, ak zmenia spôsob vykonávania svojej činnosti. Prostredníctvom verejného obstarávania môžu podporovať environmentálne udržateľné riešenia, pokiaľ ide o potrebné práce, tovary a služby. 06 V záujme dôveryhodnosti politiky EÚ v oblasti klímy je dôležité, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ (ďalej len inštitúcie a orgány EÚ ) boli príkladom a predstavovali špičku v navrhovaní a vykonávaní stratégií na zníženie emisnej stopy verejných správ. V rámčeku 1 sa uvádza niekoľko informácií o tom, ako sa vypočíta emisná stopa organizácie. 07 S ohľadom na zásady stanovené v zmluve existujú dva vzájomne sa dopĺňajúce spôsoby znižovania vplyvu emisií skleníkových plynov inštitúcií a orgánov EÚ na životné prostredie: a) prioritne znižovaním týchto emisií; b) vyrovnaním reziduálnych emisií prostredníctvom kompenzácie. 1 Pozri článok 191 ZFEÚ. 2 Pozri závery predsedníctva Európskej rady z 8. a 9. marca 2007, bod 32. 3 Európska rada navrhla zvýšiť tento záväzok na absolútne zníženie emisií o 30 %, ak ostatné veľké hospodárstva súhlasia, že vynaložia úsilie na zníženie svojho podielu na celkových emisiách. 4 COM(2014) 15 final z 22. januára 2014 Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030. 5 Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (2013/2135(INI)). 6 Príručka Eurostatu, Energetické, dopravné a environmentálne ukazovatele, vydanie z roku 2013.
Úvod 09 Rámček 1 Výpočet emisnej stopy organizácie Emisná stopa zodpovedá celkovému množstvu emisií skleníkových plynov, ktoré priamo a nepriamo súvisia s činnosťami organizácie. Zdrojmi týchto emisií sú napríklad výroba elektrickej energie v elektrárňach, kúrenie s použitím fosílnych palív a činnosti v oblasti dopravy. Potenciál skleníkových plynov, ako sú oxid uhličitý (CO 2 ), metán (CH 4 ), oxid dusný (N 2 O) a fluórované uhľovodíky (HFC), pokiaľ ide o globálne otepľovanie, je rozdielny. Napríklad jedna tona metánu zodpovedá 25 tonám CO 2. Na zohľadnenie tejto skutočnosti sa množstvo jednotlivých plynov premení na ekvivalenty oxidu uhličitého (CO 2 e), aby bolo možné vyjadriť celkový vplyv zo všetkých zdrojov prostredníctvom jedného údaja. Vo všeobecne používanom protokole o skleníkových plynoch sa rozlišujú tri kategórie zdrojov emisií ( kategórie ). V nasledujúcom diagrame sú zobrazené niektoré zdroje, ktoré sa najviac týkajú verejných správ. Skleníkové plyny Rámec 1 priame emisie Rámec 2 nepriame emisie Rámec 3 nepriame emisie Dochádzanie do práce Služobné cesty Spaľovanie vlastných palív Vlastnené vozidlá Nákup elektrickej energie Mestské vykurovanie a chladenie Dodávky a služby Dlhodobý majetok Organizácie sa v rámci podávania správ zameriavali pôvodne na emisie v kategórii 1 a 2. V záujme komplexného riadenia rizík a možností súvisiacich so skleníkovými plynmi sa však čoraz častejšie berú do úvahy takisto emisie v kategórii 3. Zdroj: Európsky dvor audítorov.
Rozsah auditu a audítorský prístup 10 08 Do rozsahu auditu boli začlenené všetky inštitúcie a orgány EÚ, ktoré mali v roku 2012 viac než 500 pracovníkov. Okrem toho bola začlenená Európska environmentálna agentúra, keďže jej osobitné úlohy priamo súvisia s predmetom auditu. V tabuľke 1 sa uvádza zoznam 15 inštitúcií a orgánov EÚ, na ktoré sa audit vzťahoval. Európska rada a Rada Európskej únie (ďalej len Rada ) sa na účely auditu považovali za jeden subjekt, keďže Európska rada nemá svoj vlastný sekretariát, ale pomáha jej Generálny sekretariát Rady EÚ. Podobne Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov (ďalej len výbory ) sa považovali za jeden subjekt, keďže majú spoločné budovy, logistiku a prekladateľské služby a spravujú ich spoločne. V rámci auditu sa venovala osobitná pozornosť Európskej komisii nielen pre jej veľkosť, ale takisto pre jej úlohu ako inštitúcie EÚ, ktorá má právomoc predkladať legislatívne iniciatívy. 10 Audit bol založený na dotazníkoch a rozhovoroch a na analýze dokumentov a štatistík, ktoré uverejnili alebo dali k dispozícii kontrolované inštitúcie a orgány EÚ. Zahŕňal takisto preskúmanie vzoriek postupov verejného obstarávania. 11 Nešlo o audit stopy oxidu uhličitého, to znamená, že cieľom auditu nebolo vykonať ani zopakovať výpočet emisií CO 2 kontrolovaných inštitúcií a orgánov EÚ ani overiť správnosť údajov, z ktorých výpočet vychádzal. Údaje v tejto správe sa týkajú roku 2012, pokiaľ sa neuvádza inak. 09 Dvor audítorov v audite posudzoval, či inštitúcie a orgány EÚ majú politiky na zníženie vplyvu svojej administratívnej činnosti na životné prostredie a či sa tieto politiky vykonávajú účinne. Dvor audítorov preskúmal, či inštitúcie a orgány EÚ: a) vypočítali svoje emisie skleníkových plynov, znížili ich a vyrovnali reziduálne emisie prostredníctvom kompenzácie; b) úplne využili nástroje environmentálneho manažérstva, ktoré presadzuje Komisia s cieľom znížiť emisie.
Rozsah auditua audítorský prístup 11 Tabuľka 1 15 inštitúcií a orgánov EÚ, na ktoré sa vzťahoval audit Európska komisia Európsky parlament Počet miest v pláne pracovných miest na rok 2012 25 065 (24 901) 6 684 (6 773) Európska rada 1 3 153 Rada Európskej únie (3 101) Umiestnenie Brusel, Luxemburg, Ispra, Geel, Karlsruhe, Petten, Sevilla, Grange, zastupiteľstvá v členských štátoch Brusel, Luxemburg, Štrasburg, informačné kancelárie v členských štátoch Brusel Brusel, Luxemburg Európska investičná banka 2 2 185 3 (2 369) 3 Luxemburg Súdny dvor Európskej únie Európska služba pre vonkajšiu činnosť Európska centrálna banka 1 952 (1 991) 1 670 (1 661) 1 448 (2 602) Európsky hospodársky a sociálny výbor 5 1 255 Výbor regiónov Európskej únie 5 (1 252) Európsky dvor audítorov 6 887 (882) Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu Európska agentúra pre bezpečnosť letectva Európska agentúra pre lieky Európska environmentálna agentúra 775 (861) 634 (685) 590 (599) 136 (135) 1 Európskej rade pomáha Generálny sekretariát Rady EÚ. 2 EIB sa zúčastnila na audite dobrovoľne. 3 Počet pracovných miest zodpovedá stavu na konci roka 2012 a 2013. 4 Ústredia. 5 Výbory majú spoločné budovy a logistiku a spravujú ich spoločne. 6 Zistenia Európskeho dvora audítorov nie sú externe overené. Luxemburg Brusel 4 Frankfurt nad Mohanom Brusel Luxemburg Alicante Kolín Londýn Kodaň
Pripomienky 12 Inštitúcie a orgány EÚ nemajú spoločné politiky na monitorovanie a zníženie svojich emisií skleníkových plynov Nie je známa úplná emisná stopa inštitúcií a orgánov EÚ a existuje riziko, že neucelené informácie, ktoré sú k dispozícii, ohrozia dôveryhodnosť predkladaných správ 12 Dvor audítorov sa domnieva, že spoľahlivé a úplné informácie o skutočnej veľkosti emisnej stopy inštitúcií a orgánov EÚ sú základným predpokladom na vytvorenie a vykonanie účinných stratégií zníženia emisií, ktoré sú dôveryhodné a presvedčivé a predstavujú príklad, ktorý treba nasledovať. V prípade väčšiny inštitúcií a orgánov EÚ nie sú v súčasnosti také informácie k dispozícii. Neexistuje spoločná koncepcia výpočtu emisnej stopy inštitúcií a orgánov EÚ 13 Neexistuje žiadny právny predpis EÚ o tom, ako vypočítavať emisnú stopu subjektov verejnej správy. Inštitúcie a orgány EÚ sa preto môžu v zásade rozhodnúť, či podajú správu o emisiách, ktoré spôsobili svojou činnosťou, a ak áno, ako ich vypočítajú a monitorujú. V príslušných hostiteľských krajinách sa však na ne môžu vzťahovať určité ohlasovacie povinnosti, napríklad pokiaľ ide o energetickú hospodárnosť ich budov. Tieto ohlasovacie povinnosti však nie sú zosúladené v celej EÚ. 14 Na rozdiel od rozvíjajúcej sa praxe v súkromnom sektore 7 sa v nariadení o rozpočtových pravidlách EÚ 8 nestanovuje povinnosť začleniť environmentálne informácie do správ, ktoré sa predkladajú v súlade s hlavou IX tohto nariadenia ( Predkladanie účtovných závierok a účtovníctvo ) 9. V tejto súvislosti neexistujú ani medziinštitucionálne dohody. 15 Organizácie, ktoré sa zúčastňujú na dobrovoľnej schéme EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit EMAS 10, musia podávať správy o hlavnom ukazovateli emisií, ktorý zahŕňa celkové ročné emisie skleníkových plynov vyjadrené v tonách ekvivalentov CO 2. V rozhodnutí Komisie o príručke pre používateľov s prehľadom podmienok účasti v schéme EMAS 11 sa uvádza, že je ešte potrebné objasniť koncepciu kvantifikácie emisií. V príručke sa však v každom prípade odporúča, aby organizácie podávali správy nielen o priamych emisiách, ale tiež o výrazných nepriamych emisiách skleníkových plynov (pozri rámček 1). 7 V štvrtej smernici Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11) sa stanovuje, že v prípade potreby a v rozsahu nevyhnutnom na pochopenie vývoja, výkonnosti alebo pozície výročná správa musí zahŕňať aj nefinančné informácie vrátane informácií týkajúcich sa environmentálnych záležitostí. V apríli 2013 Komisia predložila legislatívny návrh (COM(2013) 207 final zo 16. apríla 2013) s cieľom stanoviť pre spoločnosti s priemerným počtom zamestnancov vyšším než 500 povinnosť podávať správy. 8 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1). Nariadenie sa nevzťahuje na Európsku centrálnu banku a Európsku investičnú banku. Agentúry EÚ majú rozpočtové pravidlá, ktoré sa riadia pravidlami vzťahujúcimi sa na všeobecný rozpočet Únie. 9 Výročná správa Európskej centrálnej banky obsahuje časť o environmentálnych otázkach. Európska centrálna banka podáva správy o environmentálnych otázkach vo svojej správe o zodpovednosti banky, ktorá je súčasťou výročnej správy skupiny EIB. 10 Ďalšie informácie o schéme EMAS sa uvádzajú v bodoch 62 až 76. 11 Pozri strany 25 a 26 rozhodnutia Komisie 2013/131/EÚ zo 4. marca 2013, ktorým sa zavádza príručka pre používateľov s prehľadom podmienok účasti v EMAS podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2013, s. 1).
Pripomienky 13 16 Komisia v odporúčaní prijatom 9. apríla 2013 12 podnecuje k uplatňovaniu metódy environmentálnej stopy organizácií (Organisation Environmental Footprint OEF) na meranie a vykazovanie environmentálneho správania organizácií verejnej správy počas ich životného cyklu, v rámci ktorej sa oznamujú emisie skleníkových plynov. Túto metódu vytvorilo Spoločné výskumné centrum Komisie so zreteľom na odporúčania týkajúce sa existujúcich a všeobecne uznávaných podnikových metód environmentálneho účtovníctva a usmernení. 17 Komisia uvádza, že vytvorenie metódy environmentálnej stopy organizácií podnietila skutočnosť, že súčasné šírenie rôznych metód a iniciatív na účel posudzovania a oznamovania environmentálneho správania vedie k neprehľadnosti informácií o environmentálnom správaní a nedôvere voči nim 13. Ako vyplýva z auditu Dvora audítorov, táto analýza sa uplatňuje takisto na podávanie správ inštitúcií a organizácií EÚ o ich emisnej stope. V roku 2012 šesť z 15 kontrolovaných inštitúcií a orgánov EÚ neposkytlo správy o svojich emisiách skleníkových plynov a tie inštitúcie a orgány, ktoré ich poskytli, nevypočítali alebo neuviedli všetky prvky 18 V audite sa preskúmali informácie, ktoré boli v inštitúciách a orgánoch EÚ už k dispozícii a ktoré sa týkali ich emisií skleníkových plynov v roku 2012. Európska rada a Rada Európskej únie, Európsky dvor audítorov, Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva a Európska agentúra pre lieky neuverejnili nijaké informácie o svojich emisiách v roku 2012. Ostatné inštitúcie a orgány oznámili neúplné informácie. 19 Keďže chýbajú záväzné pravidlá výpočtu emisnej stopy organizácie, v audite sa ako referenčná hodnota používa správa Európskeho parlamentu o emisnej stope z dôvodu jej širokého rozsahu. V tabuľke 2 sa uvádza porovnávací prehľad zdrojov emisií, ktoré sa zohľadnili alebo nezohľadnili, a oznámené úrovne emisií. 12 Odporúčanie Komisie 2013/179/EÚ z 9. apríla 2013 týkajúce sa používania metód na meranie a oznamovanie environmentálneho správania výrobkov a organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 124, 4.5.2013, s. 1). 13 Pozri odôvodnenie 2 odporúčania Komisie 2013/197/EÚ.
Pripomienky 14 Tabuľka 2 Vykazovanie emisií CO 2 e týkajúce sa roku 2012 (uverejnené informácie alebo informácie, ktoré ešte len budú uverejnené, rozsah podávania správ Európskeho parlamentu použitý ako referenčná hodnota) Európska agentúra pre lieky Európska agentúra pre bezpečnosť letectva Európska služba pre vonkajšiu činnosť Európsky dvor audítorovs Európska rada a Rada EÚ Výbory (EHSV a VR) Európska komisia Európska environmentálna agentúra Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu Európska centrálna banka Európska investičná banka Súdny dvor Európsky parlament Legenda Zahrnuté ( ) Zahrnuté podľa odhadu Čiastočne zahrnuté x Nezahrnuté N/A Údaje nie sú k dispozícii Emisie v roku 2012 (tony CO 2 e) 91 893 18 801 16 441 17 793 2 145 704 42 911 1 066 N/A N/A N/A N/A N/A ROZSAH VYKAZOVANIA zahŕňa emisie z oblastí: Spotreba energie v budovách 1 2 2 x x x x x Únik chladiacich plynov x x x x x x x x x x Doprava tovarov ( ) x x x x x x x x x x x Doprava osôb Dochádzanie do zamestnania x x x x x x x x x x Služobné cesty 3 4 x x x x x x Návštevníci x x x x x x x x x Nákup dodávok a služieb ( ) 5 5 x x x x x x x x x Odpad x x x x x x x x x x Dlhodobý majetok 6 Výstavba budov ( ) x x x x x x x x x x x Zariadenie kancelárií ( ) x x x x x x x x x x x IT zariadenie ( ) x x x x x x x x x x x Ostatné vybavenie ( ) x x x x x x x x x x x 1 Neboli uverejnené žiadne ročné údaje, len celkový údaj za obdobie 2010 2012. 2 Len budovy v rozsahu pôsobnosti schémy pre environmentálne manažérstvo EMAS. 3 Nie je zahrnuté cestovanie poslancov Parlamentu na zasadnutia v Bruseli a Štrasburgu. 4 Zahrnuté sú len služobné vozidlá. 5 Zahrnutý je len papier. 6 Emisie vytvorené počas výstavby alebo výroby tovarov dlhodobej spotreby. Poznámka: Údaje o emisiách sú z výročných environmentálnych vyhlásení a v prípade EIB z jej správy o emisnej stope za rok 2012. V prípade Súdneho dvora pochádzajú údaje z externej štúdie o emisnej stope. V prípade EIB pochádzajú údaje zo správy o emisnej stope za rok 2012.
Pripomienky 15 20 Ako vidieť z tabuľky 2, Európsky parlament pri vykazovaní svojich celkových ročných emisií zohľadňoval širokú škálu zdrojov emisií. Pre tento široký záber je suma emisií vykázaná Parlamentom takmer taká vysoká ako emisie vykázané ostatnými inštitúciami a orgánmi EÚ dohromady. Aj keď sú kategórie zdrojov emisií, ktoré Parlament posudzoval, v zásade úplné, rozhodol sa nevykázať emisie, ktoré vznikli cestovaním jeho poslancov z ich domovských krajín na zasadnutia v Bruseli a Štrasburgu. 21 Komisia vo svojom výročnom environmentálnom vyhlásení za rok 2013 poskytla správy o emisiách skleníkových plynov v ekvivalentoch CO 2, ktoré sa obmedzili na informácie o emisiách spôsobených spotrebou energie v budovách, na ktoré sa vzťahuje EMAS, v Bruseli, Luxemburgu a Pettene 14 a služobnými vozidlami používanými v týchto lokalitách. Tri inštitúcie a orgány EÚ sa usilovali zlepšiť podávanie správ 23 Rozsah podávania správ Európskej centrálnej banky sa od roku 2008 postupne zväčšuje. Nevypočítali sa však emisie spôsobené dochádzaním zamestnancov z domu do práce a emisie spôsobené výstavbou nových priestorov banky. 24 Európska investičná banka používa metodiku uvedenú v protokole o skleníkových plynoch, ktorú začala uplatňovať v roku 2012 15. V rozsahu podávania správ však nie sú zahrnuté emisie spôsobené výrobou kúpených výrobkov (iných ako papier), emisie spôsobené kúpou služieb a emisie, ktoré vznikli pri výrobe investičného majetku (ako sú napríklad zariadenie a vozidlá). 14 Pozri tabuľku 6. 15 Svetová obchodná rada pre udržateľný rozvoj/svetový inštitút pre zdroje, GHG Protocol Corporate Standard. 22 Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov podali správu len o emisiách spôsobených spotrebou energie v budovách. Výbory uviedli, že sú ochotné znovu posúdiť, či vypočítajú úplnú environmentálnu stopu, keď bude k dispozícii harmonizovaná metodika v súlade s normou EÚ, založená na koncepcii environmentálnej stopy organizácií. 25 Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) plánoval od roku 2013 zväčšiť svoj rozsah podávania správ na základe štúdie vykonanej externým konzultantom. V rozsahu tejto štúdie však neboli zahrnuté emisie súvisiace s výrobou kúpených tovarov a služieb a s investičným majetkom. Okrem toho štúdia zahŕňala len emisie z letov, nie však emisie z ďalších služobných ciest alebo z ciest, v rámci ktorých zamestnanci vnútroštátnych orgánov navštívili úrad OHIM.
Pripomienky 16 Tri inštitúcie EÚ sa musia pripraviť na podávanie správ o emisiách, keďže začali postup pripojenia k EMAS 26 Generálny sekretariát Rady (GSR) plánuje nariadiť vypracovanie štúdie s cieľom stanoviť emisnú stopu Rady. V štúdii budú zahrnuté iba činnosti v Bruseli. Do rozsahu plánovanej štúdie nebudú zahrnuté emisie spôsobené dochádzaním zástupcov členských štátov na zasadnutia, ktoré usporiada GSR. Nebudú sa brať do úvahy ani zasadnutia Rady v Luxemburgu alebo v členských štátoch. 27 Súdny dvor získal v roku 2010 úplnú externú štúdiu o svojej emisnej stope. Koncepcia výpočtu tejto stopy bola taká istá ako v prípade Parlamentu. V rokoch 2011 a 2012 boli aktualizované hlavné zdroje emisií. Údaje boli uverejnené v júni 2014. 28 Dvor audítorov uzavrel v novembri 2013 zmluvu s externým konzultantom s cieľom pripraviť sa na EMAS. V čase auditu ešte nebolo prijaté rozhodnutie o otázke podávania správ o emisiách. Komisia ešte nerozhodla, či bude pri predkladaní správ používať metódu environmentálnej stopy organizácií 29 Zo štúdie o metóde environmentálnej stopy organizácií, ktorá sa vykonala na pracovisku Spoločného výskumného centra v Ispre, vyplýva, že túto metódu možno uplatniť na verejnú správu. Komisia však ešte nezačala proces prípravy podrobnejších pravidiel pre environmentálnu stopu organizácií pre verejné správy. Okrem toho prípadné rozšírenie tejto je predmetom ďalšej analýzy, najmä vzhľadom na zdroje potrebné na realizáciu tejto metódy. Existuje dôkaz, že emisie spôsobené inštitúciami a orgánmi EÚ ako celok sa znižujú, avšak len v súvislosti so spotrebou energie v budovách 30 Vzhľadom na to, že chýbajú úplné a spoľahlivé informácie o skutočnom rozsahu emisnej stopy inštitúcií a orgánov EÚ, ťažko určiť celkový vývoj, pokiaľ ide o ich emisie skleníkových plynov. V záujme určenia tohto vývoja bolo pri audite niekedy nevyhnutné použiť predpoklady, ktoré sú pravdepodobné, sú však podporené len obmedzenými dostupnými dôkazmi.
Pripomienky 17 31 V prijatých alebo navrhovaných rozhodnutiach EÚ týkajúcich sa zníženia emisií sa ako referenčný rok používa rok 1990 (pozri body 3 a 4). Osobitné údaje o emisiách inštitúcií a orgánov EÚ z roku 1990 však nie sú k dispozícii. V dôsledku toho nie je možné posúdiť ich súčasné správanie v porovnaní s ich skutočnými emisiami v roku 1990. 32 Existujú však určité dôkazy, na základe ktorých možno predpokladať, že ich celkové emisie sa od roku 1990 prinajmenej do roku 2005 podstatne zvýšili 16. Toto zvýšenie bolo spôsobené rozšírením EÚ, narastajúcimi aktivitami existujúcich inštitúcií s orgánov a vytvorením nových inštitúcií a orgánov. 33 V roku 2006 sa vo väčšom rozsahu začalo úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov. Tento obrat bol zameraný na emisie spôsobené spotrebou energie v budovách. Objem týchto emisií závisí od celkovej úrovne spotreby energie na kúrenie, chladenie, osvetlenie, varenie, elektrické a elektronické zariadenia a dátové centrá 17 a od podielu spotrebovanej energie, ktorá sa vyrobí s nízkymi alebo nulovými emisiami skleníkových plynov. Používanie ekologickej elektrickej energie prispelo k zvráteniu trendu zvyšovania emisií spôsobených spotrebou energie v budovách 34 Inštitúcie a orgány EÚ začali v roku 2007 kupovať elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie ( ekologická elektrická energia 18 ), ktorá nahradila časť ich dopytu po elektrickej energii, ktorú nepokryli z vlastnej výroby. Všetky kontrolované inštitúcie a orgány EÚ v súčasnosti pokrývajú celú alebo aspoň podstatnú časť externých dodávok elektrickej energie ekologickou elektrickou energiou. 35 Vo výpočtoch emisnej stopy sa ekologická elektrická energia vo všeobecnosti počíta ako energia s nulovými emisiami 19. V odhadoch sa uvádza, že znižujúci účinok ekologickej elektrickej energie na výpočet celkovej stopy predstavuje 20 % pod podmienkou, že celý objem elektrickej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov a že sa uplatňuje úplný rozsah podávania správ o emisiách skleníkových plynov. Výsledkom prechodu k ekologickej elektrickej energii je preto zníženie celkovej spotreby energie, pokiaľ súčasne neexistuje napríklad veľké zvýšenie celkovej spotreby energie z neobnoviteľných zdrojov, ktorú nemožno pokryť prostredníctvom ekologickej elektrickej energie. V kontrolovaných inštitúciách a orgánoch EÚ sa však nezistila existencia takéhoto scenára. 16 Napríklad celková spotreba energie v budovách Komisie v Bruseli v roku 2005 bola približne 60 % nad úrovňou z roku 2000, pričom rok 2000 je prvý rok, za ktorý boli údaje poskytnuté Dvoru audítorov. 17 Na celkovú úroveň spotreby energie v budovách majú vplyv rôzne faktory, najmä počet a veľkosť budov, intenzita ich obsadenia, pokiaľ ide o počet ich užívateľov a obdobie využívania, energetická hospodárnosť z technického hľadiska, účinnosť riadenia budov, správanie zamestnancov a kolísanie klímy. 18 Ekologická elektrická energia musí spĺňať kritériá na vydanie potvrdenia o pôvode stanoveného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16). 19 Komisia vo svojom výročnom environmentálnom vyhlásení neuvádza v súvislosti s budovami v Bruseli ekologickú elektrickú energiu ako energiu s nulovými emisiami.
Pripomienky 18 ekologická elektrická energia od externých dodávateľov ako nástroj na zníženie emisií skleníkových plynov však má svoje obmedzenia 36 Väčšina ekologickej elektrickej energie, ktorú spotrebujú inštitúcie a orgány EÚ, sa obstaráva od externých dodávateľov, v Bruseli a Luxemburgu prostredníctvom medziinštitucionálnych dohôd. Pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov, ekologická elektrická energia, ktorú poskytujú externí dodávatelia, má dve podstatné obmedzenia: v súčasnosti nie je dostupná všetkým a nepredstavuje nástroj na neustále zlepšovanie energetickej hospodárnosti. Na základe dostupných údajov o emisiách spôsobených mobilitou nemožno určiť jednoznačný trend 39 Vzhľadom na osobitnú povahu inštitúcií a orgánov EÚ sú emisie spôsobené mobilitou často závažnejšie než v prípade väčšiny správnych orgánov v členských štátoch. Na úplný výpočet emisií spôsobených mobilitou treba brať do úvahy tieto zdroje: a) dochádzanie do práce; b) obchodné/služobné cesty; c) návštevníci a externí účastníci zasadnutí a konferencií usporiadaných inštitúciami a orgánmi. 37 V súčasnosti je množstvo ekologickej elektrickej energie na trhu obmedzené. Prostredníctvom nákupu ekologickej elektrickej energie sa znížia emisie skleníkových plynov na celosvetovej úrovni len v tom prípade, ak sa elektrická energia vyrobená z fosílnych palív nahradí takto kúpenou elektrickou energiou vyrobenou v nových, dodatočných zariadeniach na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Je však pravdepodobné, že zvýšený dopyt po ekologickej elektrickej elektrine vyvolá zvýšenie ponuky, prinajmenšom v dlhodobom horizonte. 38 Ekologická elektrická energia je jednorazové opatrenie na dosiahnutie rýchleho a viditeľného zníženia emisií, nepredstavuje však nástroj na neustále zlepšovanie. Prechod k ekologickej elektrickej energii poskytuje dodatočný čas pred zavedením ďalších opatrení na zníženie celkového dopytu po energii. 40 Ak by boli začlenené tieto zdroje, emisie súvisiace s mobilitou by predstavovali aspoň polovicu celkových emisií oznámených inštitúciami a orgánmi EÚ. Väčšina dostupných údajov o emisiách spôsobených mobilitou je však v súčasnosti menej úplných a spoľahlivých, než sú údaje o spotrebe energie v budovách. Napríklad, pokiaľ ide o dochádzanie zamestnancov z domu do práce, údaje, na ktorých sa výpočet zakladá, majú spravidla vysoké chybové rozpätie. Posúdiť trend z dlhodobejšieho hľadiska bolo možné iba na základe údajov Európskeho parlamentu a Európskej investičnej banky a príslušné výsledky v absolútnom vyjadrení poukazujú na rozdiely.
Pripomienky 19 41 Európsky parlament oznámil emisie súvisiace s mobilitou, ktoré boli v absolútnom vyjadrení v roku 2012 o 20 % vyššie než v roku 2006. Toto zvýšenie bolo prevažne spôsobené vyšším množstvom emisií spôsobených cestovaním návštevníkov Parlamentu 20 do Bruselu a Štrasburgu, ale tiež tým, že úspory dosiahnuté v rámci cestovania zamestnancov medzi Bruselom, Luxemburgom a Štrasburgom, prevýšilo zvýšenie súvisiace so služobnými cestami mimo týchto troch miest (pozri rámček 2) 21. V relatívnom vyjadrení však Parlament dosiahol 3,3 % zníženie emisií súvisiacich s mobilitou na ekvivalent plného pracovného času 22. 42 Európska investičná banka oznámila, že jej emisie súvisiace s mobilitou v roku 2012 boli o 6 % nižšie než v roku 2007. Podiel emisií súvisiacich s mobilitou na obyvateľa klesol o 36 %. 20 Do úvahy sa bralo len cestovanie dotované Parlamentom. 21 Parlament v súvislosti s rokom 2012 uviedol, že cestovanie zamestnancov medzi tromi hlavnými pracoviskami predstavovalo 2,5 % emisnej stopy. Cestovanie zamestnancov do iných miest (prevažne letecky) predstavovalo 6,9 % emisnej stopy. 22 Koncepcia ekvivalentu plného pracovného času (pozri glosár) Parlamentu zahŕňa nielen poslancov a zamestnancov, ale aj návštevníkov. Rámček 2 Menej emisií spôsobených cestovaním medzi Bruselom, Luxemburgom a Štrasburgom Emisie skleníkových plynov spôsobené cestovaním zamestnancov Európskeho parlamentu medzi Bruselom, Luxemburgom a Štrasburgom sa v roku 2012 znížili o 34 % v porovnaní s rokom 2006. Toto zníženie možno pripísať predovšetkým skutočnosti, že cestovanie vlakom vo veľkej miere nahradilo cestovanie lietadlom. Kilometre (v miliónoch) 2006 2012 Vývoj Autom 10,4 9,3 10 % Vlakom 3,0 7,1 + 139 % Lietadlom 4,8 0,5 90 % SPOLU 18,1 16,9 7 % Zdroj: Výpočty Dvora audítorov založené na údajoch, ktoré poskytol Parlament. Poznámka: Súčet jednotlivých položiek sa nemusí rovnať celkovému súčtu z dôvodu zaokrúhľovania.
Pripomienky 20 Dlhodobý majetok a dodávky a služby sa napriek svojmu významu často prehliadajú ako zdroje emisií 43 Dodávky (napr. potraviny alebo kancelárske potreby) alebo služby (napr. upratovanie alebo stravovanie) spôsobujú emisie, ktoré sa zriedka posudzujú, okrem emisií súvisiacich s papierom. To isté sa týka emisií spôsobených pri výrobe tovaru dlhodobej spotreby (ako je napríklad výpočtová technika) a výstavbe alebo rekonštrukcii budov. Iba Európsky parlament vypočítal úplný vplyv dlhodobého majetku, dodávok a služieb na svoju emisnú stopu, ktorý predstavoval rádovo 30 % celkových emisií oznámených v roku 2012. V prípade Súdneho dvora bol ich vplyv odhadnutý na základe údajov za rok 2010. Viac než polovica kontrolovaných inštitúcií a orgánov EÚ nestanovila vyčíslené ciele zníženia svojich emisií a len dve inštitúcie mali vyčíslené ciele na rok 2020 44 Dvor audítorov sa domnieva, že stanovenie vyčíslených cieľov zníženia emisií je dôležité pre plánovanie a zabezpečenie trvalej udržateľnosti environmentálneho manažérstva organizácií. Verejné oznámenie týchto cieľov a ich dosiahnutie je dôležité pre dôveryhodnosť úsilia o zníženie emisií skleníkových plynov. 45 V roku 2013 viac než polovica kontrolovaných inštitúcií a orgánov EÚ nestanovila vyčíslené ciele týkajúce sa zníženia svojich emisií skleníkových plynov. Ostatné inštitúcie a orgány EÚ stanovili ciele týkajúce sa osobitných činností alebo zdrojov emisií alebo celkové ciele, pričom Európsky parlament spojil obe možnosti (pozri tabuľku 3). Uprednostňujú sa ciele s krátkodobým horizontom... 46 Vo väčšine prípadov sa stanovujú krátkodobé ciele s časovým horizontom od jedného do troch rokov. V rámci auditu sa zistilo, že tieto krátkodobé ciele môžu byť užitočné, pokiaľ možno dosiahnuť rýchle výsledky, napríklad v prípade zníženia emisií prechodom k ekologickej elektrickej energii. Hlavné riziko súvisiace s krátkodobými cieľmi je, že neposkytujú primeraný časový horizont pre opatrenia, ktoré si vyžadujú dlhšiu prípravu a ktorých výsledkom sú úspory emisií až po niekoľkých rokoch od počiatočného rozhodnutia (najmä stavebné projekty). Okrem toho sa pri audite zistilo, že hrozí, že kolísanie klímy bude narúšať krátkodobé ciele, ktoré sa stanovia z jedného roka na druhý a ktoré sa týkajú spotreby energie v budovách.
Pripomienky 21 Tabuľka 3 Vyčíslené ciele zníženia emisií skleníkových plynov Legenda Áno x Nie Odvetvové ciele Celkový cieľ Absolútne ciele Relatívne ciele Krátkodobé ciele (jeden až tri roky) Strednodobý cieľ (2020) Dlhodobý cieľ (2030) Európsky parlament x x 1 x Európska komisia x x x Európska centrálna banka x x x x Výbory (EHSV a VR) x x x x Európska investičná banka x x x x Európska environmentálna agentúra x x x Európska Rada a Rada EÚ x x x x x x x Súdny dvor x x x x x x x Európsky dvor audítorov x x x x x x x Európska služba pre vonkajšiu činnosť x x x x x x x Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu x x x x x x x Európska agentúra pre bezpečnosť letectva x x x x x x x Európska agentúra pre lieky x x x x x x x 1 Niektoré strednodobé ciele zníženia na rok 2016 pre energiu, papier a odpad boli stanovené navyše. Vyčíslené ciele stanovujú výšku zníženia emisií, ktorá sa má postupom času dosiahnuť. Rozlišujú sa š tyri typy vyčíslených cieľov: οο Odvetvové ciele sa týkajú emisií spôsobených osobitnými činnosťami (napr. emisie z kúrenia alebo chladenia budov). οο Celkový cieľ sa týka všetkých emisií spôsobených činnosťami inštitúcie/orgánu. οο οο Absolútne ciele sa zameriavajú na zníženie emisií spôsobených konkrétnymi činnosťami alebo inštitúciou/orgánom ako celok v porovnaní s výškou emisií v základnom roku. Relatívne ciele sa zameriavajú na zníženie emisií na obyvateľa alebo štvorcový meter v porovnaní so základným rokom. 47 Ciele zníženia emisií sa stanovili buď ako absolútne (zníženie celkových emisií) alebo relatívne ciele (zníženie emisií na hlavu alebo na štvorcový meter), alebo ako spojenie oboch možností. Stanovenie absolútnych cieľov zníženia je viac v súlade s politikou EÚ v oblasti klímy, ktorej cieľom je zníženie celkových emisií. Okrem toho úsilie o dosiahnutie absolútnych cieľov zníženia znamená, že sa zlepšujú takisto výsledky, pokiaľ ide o relatívne ciele, ak inštitúcia alebo orgán nevykonáva scenár obmedzenia činností.
Pripomienky 22 Tabuľka 4 a ak existujú ciele na rok 2020, sú relatívne 48 Európsky parlament a Európska investičná banka stanovili ciele na rok 2020. Tieto ciele sa uvádzajú ako relatívne ciele. 49 Parlament vo svojom environmentálnom vyhlásení uvádza cieľ znížiť v období rokov 2006 až 2020 emisie na ekvivalent plného pracovného času zamestnancov o 30 %. V tabuľke 4 sa uvádza porovnanie emisií v roku 2006 23 s emisiami v roku 2012, a to z absolútneho aj relatívneho hľadiska na ekvivalent plného pracovného času zamestnancov 24. Zníženie emisií skleníkových plynov Parlamentu z absolútneho a relatívneho hľadiska 2006 2012 Zníženie Emisie spolu v tonách CO 2 e 100 138 91 893 8,2 % Emisie na ekvivalent plného pracovného času 9,37 6,89 26,4 % 23 Rok 2006 bol prvý rok, za ktorý Parlament podal správu o emisnej stope. 24 Čisté emisie (ekologická elektrická energia sa počítala ako energia s nulovými emisiami). Koncepcia ekvivalent plného pracovného času Parlamentu (pozri glosár) zahŕňa nielen poslancov a zamestnancov Parlamentu, ale tiež návštevníkov. 25 Čisté emisie (ekologická elektrická energia sa počítala ako energia s nulovými emisiami). Treba poznamenať, že údaje EIB o emisiách nemožno porovnať s údajmi Parlamentu o emisiách, keďže základné metodické koncepcie sú odlišné. Zdroj: Environmentálne vyhlásenie EP za rok 2013. 50 V správe EIB o emisnej stope za rok 2012 sa na monitorovanie a oznamovanie výsledkov dosiahnutých v porovnaní s východiskovým rokom 2007 používa cieľ zníženia emisnej stopy na hlavu aspoň o 20 % do roku 2020. V tabuľke 5 sa uvádza porovnanie emisií v roku 2007 s emisiami v roku 2012, a to z absolútneho aj relatívneho hľadiska a na zamestnanca 25. Tabuľka 5 Zníženie emisií skleníkových plynov EIB z absolútneho a relatívneho hľadiska 2007 2012 Zníženie Emisie spolu v tonách CO 2 e 17 932 16 441 8,3 % Emisie na zamestnanca 11,9 7,5 37,0 % Zdroj: Správa Európskej investičnej banky o emisnej stope z roku 2012.
Pripomienky 23 Nestanovili sa dlhodobé ciele na obdobie po roku 2020 51 Ani jedna inštitúcia a orgán EÚ nestanovila dlhodobé ciele na obdobie po roku 2020. V návrhu Komisie z januára 2014 týkajúcom sa záväzných cieľov EÚ v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov na rok 2030 (pozri bod 4) sa poskytuje inštitúciám a orgánom EÚ možnosť vytvoriť a vykonať spoločnú dlhodobú koncepciu. Kompenzácia na vyrovnanie reziduálnych emisií sa používa v obmedzenom rozsahu a inštitúcie a orgány EÚ nemajú spoločnú koncepciu 52 Kompenzácia emisií CO 2 26 je mechanizmus, prostredníctvom ktorého organizácia vyrovnáva vlastné emisie skleníkových plynov alebo ich časť prostredníctvom platieb za úsporu ekvivalentného množstva oxidu uhličitého, ktoré sa dosiahli inde vo svete, napríklad úspory emisií vďaka veterným elektrárňam, ktoré nahrádzajú uhoľné elektrárne. V rámci uznaného systému by sa mali overiť kvalitné kompenzácie s cieľom zabezpečiť, aby zníženie emisií bolo doplnkové (t. j. okrem zníženia emisií, ktoré by sa aj tak dosiahlo), stále, aby sa nezapočítalo dvakrát a aby sa zabránilo únikom. Ak sa kompenzujú všetky emisie, ktorým nemožno zabrániť, činnosť možno považovať za činnosť s nulovou bilanciou emisií uhlíka 27. 53 Inštitúcie a orgány EÚ nemusia používať kompenzáciu emisií uhlíka. Niektoré z nich ju však začali používať, aj keď často v obmedzenom rozsahu. V rámci auditu sa zistilo, že ceny, ktoré platia v rámci kompenzácie, sú v rozsahu od 3,45 do 24,5 EUR za tonu CO 2 e, a teda omnoho nižšie než maximálna cena 40 EUR (ceny v roku 2007), ktorú stanovili Európsky parlament a Rada v smernici o ekologických vozidlách cestnej dopravy 28. Menšia časť inštitúcií a orgánov EÚ používa kompenzáciu na dobrovoľnom základe 54 Európska environmentálna agentúra (EEA) začala ako prvá používať kompenzáciu. V roku 2006 sa zaviedol systém kompenzácie emisií CO 2 v súvislosti so služobnými cestami. Cestovná kancelária agentúry EEA vypočíta vytvorené emisie a príslušná kompenzácia sa použije na podporu projektov energetickej účinnosti, tzv. zlatý štandard 29, v Afrike. V roku 2012 predstavovala celková výška kompenzácií za 745 ton 11 286 EUR, teda za cenu 15,15 EUR za tonu. Okrem toho v júli 2013 sa v súvislosti s projektom veternej farmy v Turecku prijalo rozhodnutie o kompenzácii emisií súvisiacich s kúrením v roku 2010, 2011 a 2012 vo výške 2 420 EUR, teda za cenu 10 EUR za tonu. 26 Kompenzácia emisií CO 2 by sa nemala zamieňať so systémom obchodovania EÚ s emisiami (EÚ ETS), ktorý predstavuje povinný systém stropov a obchodovania s emisiami skleníkových plynov v prípade činností s vysokou spotrebou energie. Pozri smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32). 27 Pozri definíciu Ministerstva Spojeného kráľovstva pre energetiku a zmenu klímy v dokumente Príručka o kompenzácii CO 2 pre verejný sektor (A guide to carbon offsetting for the public sector), druhá verzia, 2011, s. 11: Neutrálne z hľadiska emisií CO 2 znamená, že na základe transparentného procesu výpočtu emisií, zníženia týchto emisií a kompenzácie reziduálnych emisií sa čisté emisie CO 2 rovnajú nule. 28 Pozri prílohu (tabuľka 2) k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5). 29 Zlatý štandard, ktorý v roku 2003 zaviedla skupina mimovládnych organizácií, predstavuje vo veľkej miere používanú normu dobrovoľnej certifikácie v súvislosti s projektmi kompenzácie emisií CO 2.