Kontaktná adresa: Hospodárska 7, Nitra

Ing. Zlatica Muchová, PhD. Katedra krajinného plánovania a pozemkových úprav Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre http://fzki.uniag.sk Kontaktná adresa: Hospodárska 7, 949 76 Nitra

Význam poľných ciest v krajine sprístupňujú pozemky vlastníkom sprístupňujú krajinu a umožňujú jej priechodnosť pre miestnych obyvateľov, príp. rekreantov, môžu byť zároveň turistickým chodníkom, cyklotrasou, zimnou bežeckou trasou a pod., prepojujú susedné obce, trvalým a výrazným spôsobom ohraničujú pozemky, alebo katastrálne hranice, sprístupňujú existujúce resp. novonavrhnuté spoločné, verejné zariadenia a opatrenia, plnia funkciu krajinotvorného prvku s ekologickou, pôdoochrannou, vodohospodárskou a estetickou funkciou Polyfunkčný význam poľných ciest

Legislatívne a metodické podklady Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov ON 73 6118 Projektovanie poľných ciest STN 73 6108 Lesná dopravná sieť STN 73 6101 STN 73 6100/Z1 STN 73 6133/Z1 STN 72 1002 STN 73 6110 STN 73 6114 STN 73 6201/Z1 STN 73 6822 STN 73 6961 STN 73 6200 STN 73 6100/Z1 STN 72 1001 STN 73 1001 Projektovanie ciest a diaľnic Názvoslovie pozemných komunikácii Stavba ciest. Teleso pozemných komunikácií Klasifikácia zemín pre dopravné stavby Projektovanie miestnych komunikácií Vozovky pozemných komunikácií. Základné ustanovenie pre navrhovanie. Projektovanie mostných objektov Križovanie a súbehy vedení komunikácií s vodnými tokmi Križovanie a súbehy melioračných zariadení s komunikáciami a vedeniami Mostné názvoslovie Názvoslovie pozemných komunikácií Pomenovanie a opis hornín v inžinierskej geológii Zakladanie stavieb. Základová pôda pod plošnými základmi Vzorové listy stavieb pozemných komunikácií VL 1/2002 Vozovky a krajnice VL 2/2003 Teleso pozemných komunikácií VL 2.2/2005 Odvodňovacie zariadenia VL 4/2002 Mosty, VL4/2003 Mosty

Sieť poľných ciest najvýraznejšie ovplyvňuje organizáciu pôdneho fondu. Zásady návrhu cestnej siete z pohľadu návrhu VZFU: 1. Vychádzať z tvaru územia, konfigurácie terénu, 2. Je nutné rešpektovať odtokové pomery, protierózne požiadavky, 3. Minimalizovať potrebu vjazdu poľnohospodárskej mechanizácie do obci a na štátne cesty, 4. Má byť dostatočne hustá (zvozná plocha pre hlavnú poľnú cestu má byť 100-150 ha), 5. Nesmie deliť pozemky na časti menšie ako 3 ha, 6. Pri návrhu je potrebné vyhnúť sa miestam s potrebou násypov, výkopov, odvodneniu, neúnosným zeminám, 7. Minimalizovať kríženie trás ciest s inžinierskymi sieťami kardinálne body

Nová cestná sieť sa volí podľa niektorého z troch systémov: Voľba systému ciest úzko súvisí (má vychádzať) z vodohospodárskeho riešenia územia, pretože cestné priekopy tvoria významnú sieť regulujúcu odtokové pomery v krajine.

Členenie poľných ciest podľa významu: Hlavné poľné cesty -sústreďujú dopravu z vedľajších poľných ciest a sú napojené na miestne komunikácie alebo štátne cesty III. triedy, výnimočne na II. triedu - plnia funkciu protierózneho prvku - doporučujú sa navrhovať ako dvojpruhové alebo ako jednopruhové s výhybňami - musia obsahovať kompletné pozdĺžne a priečne odvodnenie sú súčasťou protieróznej ochrany územia - vždy spevnené - musia byť celoročne zjazdné Prístupové poľné cesty (vedľajšie poľné cesty) - zaisťujú dopravu z priľahlých pozemkov, resp. fariem a sú napojené na hlavné poľné cesty - plnia aj funkciu protierózneho prvku - vždy jednopruhové, prevažne nespevnené ale vždy zatrávnené - výhybne sú doporučené - je možné použiť koľajovú úpravu - v úsekoch s nízkou únosnosťou a na podmáčaných úsekoch sa navrhujú spevnené (kombinácia spevnených a nespevnených úsekov) - ak nie sú obojstranne napojené na iné cesty, je potrebné navrhnúť aj obratisko. Pomocné (doplnkové) sezónne a dočasné - vytvárajú sezónne komunikačné prepojenie v rámci pôdnych celkov vlastníka, alebo môžu tvoriť hranicu medzi pozemkami niekoľkých vlastníkov - vždy jednopruhové, bez odvodnenia - nespevnené, príp. zatrávnené, zjazdné sezónne

Členenie poľných ciest podľa návrhovej kategórie: dvojpruhové P 7,0/60 P 6,5/50 P 6,0/40 600 500 500 Zvozná oblasť 500 ha a viac Stredné dopravné zaťaženie III. a IV. trieda Hlavné jednopruhové P 5,0/30 P 4,5/30 P 4,0/30 250 Zvozná oblasť 100-500 ha Stredné dopravné zaťaženie IV. trieda Prístupové (vedľajšie) jednopruhové P 4,5/30 P 4,0/30 P 3,5/30 50 Zvozná oblasť 50-200 ha Ľahké dopravné zaťaženie V. trieda Pomocné (doplnkové) jednopruhové P 3,5/30 P 3,0/30 20 Zvozná oblasť do 100 ha Veľmi ľahké dopravné zaťaženie VI. trieda Kapacita poľných ciest JPV -deň Voľba kategórie Výpočet intenzity poľn. dopravy Kukuričný typ 0,187 Repný typ 0,206 Zemiakarsky typ 0,168 Horský typ 0,131 = * výmera zvoznej oblasti Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov.

Základné tvary cestného telesa výkop zárez násyp Základný prieskum: Miestopis trasy prehľad morfologických, geologických a hydrologických pomerov (hlavné typy pokryvných útvarov, horniny skalného podložia, hĺbka podzemnej vody... Lokalizácia miest (úsekov budúcej trasy) nepriaznivých z hľadiska stability územia, resp. únosnosti podložia Predbežné posúdenie pomerov v miestach predpokladaných objektov most, brod, priepust a pod. Klasifikácia zemín STN 72 1001, STN 72 1002, STN 73 6133, STN 73 1001

Návrh cestnej siete vychádza z: 1. Posúdenia existujúcej cestnej siete, jej technického stavu a intenzity dopravy. 2. Posúdenia budúcej dopravy s ohľadom na predpokladané pôdne celky, umiestnené poľnohospodárske podniky a na konfiguráciu terénu. 3. Vymedzenia tzv. kardinálnych bodov (miesta kríženia s komunikáciami, vodných tokov, podzemných a nadzemných vedení, vjazdy do zastavanej časti obce, do lesa, poľnohospodárskych podnikov, príp. rezervácií a pod.). Je vhodné kombinovať návrh poľnej cesty so systémom protieróznej ochrany územia a územným systémom ekologickej stability. Z dôvodu minimalizácie záberu pôd je vhodné navrhnúť napr. poľnú cestu s protieróznou priekopu a zeleným pásom ako interakčným prvok ÚSES. Výstupom návrhu cestnej siete z VZFÚ musí byť jasne definované: jej priestorové vymedzenie a s akou šírkou (plochou) je nutné pre ňu počítať

Určenie šírky pozemku pre poľnú cestu v návrhu VZFU Faktory ovplyvňujúce určenie potrebnej šírky pozemku pre poľnú cestu: Sklon nivelety (maximálny, minimálny). Poľná cesta má byť prejazdná, t.j. napojená na oboch stranách na komunikáciu vyššieho rádu. V prípade, že nie je napojená, potom je potrebné počítať s obratiskom (kruhové alebo v tvare T). Je potrebné vymedziť tzv. kardinálne body. Vyriešiť napojenie na existujúcu cestnú sieť, napr. susedné územie, lesné cesty a pod. Je potrebné uvažovať s dostredným rozšírením v smerových oblúkoch. Je potrebné pri jednopruhových hlavných aj vedľajších cestách uvažovať s výhybňani. Je potrebné jednoznačne zadefinovať násypové, resp. výkopové svahy a odvodňovacie objekty. Zadefinovanie umiestnenia hospodárskych zjazdov, hospodárskych nájazdov...

Sklon nivelety Maximálny pozdĺžny sklon nivelety je daný návrhovou rýchlosťou (max. hodnota 12 %), Minimálny sklon nivelety sa doporučuje pri nespevnených cestách 2%, pri spevnených 0,5 %. Dĺžka [ m ] 0,0 50,0 100,0 150,0 200,0 250,0 300,0 350,0 400,0 450,0 500,0 550,0 564,5 Výška [ m.n.m ] 269,0 272,0 274,7 275,8 277,2 278,4 279,8 281,0 284,2 287,6 289,8 292,0 293,5 Sklon [ % ] 0,00 6,00 5,40 2,20 2,80 2,40 2,80 2,40 6,40 6,80 4,40 4,40 10,38

Určenie šírky pozemku pre poľnú cestu v návrhu VZFU Faktory ovplyvňujúce určenie potrebnej šírky pozemku pre poľnú cestu: Sklon nivelety (maximálny, minimálny). Poľná cesta má byť prejazdná, t. j. napojená na oboch stranách na komunikáciu vyššieho rádu. V prípade, že nie je napojená, potom je potrebné počítať s obratiskom (kruhové alebo v tvare T). Je potrebné vymedziť tzv. kardinálne body. Vyriešiť napojenie na existujúcu cestnú sieť, napr. susedné územie, lesné cesty a pod. Je potrebné uvažovať s dostredným rozšírením v smerových oblúkoch. Je potrebné pri jednopruhových hlavných aj vedľajších cestách uvažovať s výhybňani. Je potrebné jednoznačne zadefinovať násypové, resp. výkopové svahy a odvodňovacie objekty. Zadefinovanie umiestnenia hospodárskych zjazdov, hospodárskych nájazdov...

Poľná cesta má byť prejazdná. V prípade napojenia poľnej cestu na štátnu cestu musí byť navrhnutá na spevnenie v dĺžke min. 10 m (optimum 20 m) Pripojovací polomer vnútorných jazdných pásov 6-9 m Pripojovací polomer k osám jazdných pásov 9-12,5 m Vyhodnotenie rozhľadových pomerov vzhľadom na plynulosť dopravy na štátnej ceste v D z = 0,375. v + + b 314( f ± s) 2 Dz dĺžka rozhľadu na zastavenie [m] v návrhová rýchlosť [km.h -1 ] f súčiniteľ brzdného trenia na mokrej vozovke (f=0,30 pre 90 km.h -1 ) s pozdĺžny sklon nivelety [%] b bezpečný odstup vozidla od prekážky b=0,5)

V prípade, že nie je napojená, potom je potrebné počítať s obratiskom (kruhové alebo v tvare T).

Určenie šírky pozemku pre poľnú cestu v návrhu VZFU Faktory ovplyvňujúce určenie potrebnej šírky pozemku pre poľnú cestu: Sklon nivelety (maximálny, minimálny). Poľná cesta má byť prejazdná, t. j. napojená na oboch stranách na komunikáciu vyššieho rádu. V prípade, že nie je napojená, potom je potrebné počítať s obratiskom (kruhové alebo v tvare T). Je potrebné vymedziť tzv. kardinálne body. Je potrebné uvažovať s dostredným rozšírením v smerových oblúkoch. Je potrebné pri jednopruhových hlavných aj vedľajších cestách uvažovať s výhybňani. Je potrebné jednoznačne zadefinovať násypové, resp. výkopové svahy a odvodňovacie objekty. Zadefinovanie umiestnenia hospodárskych zjazdov, hospodárskych nájazdov...

Je potrebné vymedziť tzv. kardinálne body podmáčaná plocha, miesta kríženia s komunikáciami, miesta kríženia s vodnými tokmi, miesta kríženia s podzemným a nadzemným vedením, vjazdy do zastavanej časti obce, vjazdy do lesa (napojenie na lesné cesty), vjazdy do poľnohospodárskych podnikov, príp. rezervácií a pod. Kríženie poľnej cesty s prielohom Kríženie poľnej cesty s plynovým potrubím

Je potrebné vymedziť tzv. kardinálne body Brody Kríženie poľnej cesty s vodným tokom

Určenie šírky pozemku pre poľnú cestu v návrhu VZFU Faktory ovplyvňujúce určenie potrebnej šírky pozemku pre poľnú cestu: Sklon nivelety (maximálny, minimálny). Poľná cesta má byť prejazdná, t. j. napojená na oboch stranách na komunikáciu vyššieho rádu. V prípade, že nie je napojená, potom je potrebné počítať s obratiskom (kruhové alebo v tvare T). Vyriešiť napojenie na existujúcu cestnú sieť, napr. susedné územie, lesné cesty a pod. Je potrebné vymedziť tzv. kardinálne body. Je potrebné uvažovať s dostredným rozšírením v smerových oblúkoch. Je potrebné pri jednopruhových hlavných aj vedľajších cestách uvažovať s výhybňani. Je potrebné jednoznačne zadefinovať násypové, resp. výkopové svahy a odvodňovacie objekty. Zadefinovanie umiestnenia hospodárskych zjazdov, hospodárskych nájazdov...

Rozšírenie v smerových oblúkoch Vozidlo pohybujúce sa v smerovom oblúku zaberá väčšiu šírku jazdného pásu ako v priamom úseku. Navrhuje sa dostredné (1 x 100%) alebo na oboch stranách oblúka (2 x 50%) v prípade ak R < 200 m. Hodnota rozšírenia je závislá od polomeru smerového oblúka, návrhovej rýchlosti a typu návrhového vozidla (rozvoru nápravy vozidla). Δš = 2 Δš = R 2 2 ( R R c ) R 2 c 2 v + 10 R v + 10 R Δš rozšírenie v oblúku [m] v návrhovárýchlosť [km.h -1 ] R polomer smerového oblúka [m] c rozvor náprav vozidla [m]

Výhybne -Navrhujú sa na jednopruhových cestách -Umiestňujú sa na miestach: kde je dostatočný rozhľad na väčšiu vzdialenosť, na inak nebezpečných miestach, po 400 m, majú byť spevnené rovnakým spôsobom ako vozovka cesty, nedoporučujú sa navrhovať na násypovej strane cestného telesa je potrebné uvažovať s odklonením cestnej priekopu, čím sa zväčší pozemok na výkopovej strane cestného telesa.

Násypové a výkopové svahy Sklon reliéfu spôsobuje vznik výkopových a násypových svahov (na vybudovanie týchto svahov je potrebné uvažovať s určitou výmerou pozemku). Pokiaľ vlastnosti zemín nevyžadujú iný sklon možno predbežne počítať pre: Násypové svahy: do výšky násypov 1 m svahu v sklone max. 1:1,5 do výšky násypov nad 1 m svahu v sklone 1:2 Výkopové svahy: - Stabilné zeminy svahy zárezov 1:1 až 1:2 - Zvetralá skala svahy zárezov 2:1 1:10 pokiaľ má byť svah zjazdný pre mechanizáciu Spevnenie svahov: Zatrávnenie, iné vegetačné úpravy

Odvodnenie telesa cesty Funkcia: odvodnenie aktívnej zóny podložia pláne a ochrannej vrstvy povrchu vozovky okolitých pozemkov Delí sa na pozdĺžne a priečne odvodnenie Pozdĺžne odvodnenie Odvodňovacie objekty - navrhujú sa podľa prietoku zrážkových vôd na základe redukovanej intenzity 15 minútového dažďa s periodicitou 2 roky. Používa sa metóda odtokových kriviek metóda CN alebo intenzitné vzorce. Odvodňovacie objekty: Otvorené priekopy, rigoly, sklzy, kaskády, zasakovacie pásy, prielohy Kryté trativody, odvodňovacie potrubie.

Priekopy Priekopy so stálym prietokom je potrebné zaústiť do recipientu Priekopy s nestálym prietokom je možné navrhovať ako zasakovaie, o odtokom voľným do terénu Navrhujú sa trojuholníkové alebo lichobežníkové Hĺbka dna priekopy má byť: 0,40 m pod úrovňou pláne alebo rastlého terénu pri spevnených cestách 0,20 m pod úrovňou pláne alebo rastlého terénu pri nespevnených cestách Sklon svahov priekopy Trojuholníková: vnútorný svah (od koruny cesty) 1:2 (max 1:3) protiľahlý svah 1:1 až 1: 1,25 Lichobežníková šírka dna 0,30 až 0,50 m a sklon svahov 1:1 Minimálny pozdĺžny sklon pre nespevnené dno 0,5 %, spevnené 0,3 % Maximálny podĺžny sklon 5 % Spevnenie dna (príp. aj svahov) štrk, betónové tvárnice, dlažba Usporiadanie priečneho rozmeru priekopu je závislé od prietokového množstva

Príklad: Na rovine je potrebné počítať s minimálnym pásom pozemku od okraja krajnice: 2,6 m pri spevnených cestách 1,6 m pri nespevnených cestách Pri vedení trasy v svahovitom teréne je potrebné počítať s vyššími hodnotami.

Prieloh

Iné spôsoby pozdĺžneho odvodnenia Rigoly - Navrhujú sa tam, kde je nedostatok miesta na priekopu - hĺbka rigolu 0,10 0,15 (max 0,30 m), šírka rigolu 0,50 1 m Trativody - Navrhujú tam, kde nie je dostatok miesta ani pre rigoly, umiestňujú sa obyčajne pod krajnicou - ryhy široké 0,30 m, hlboké 0,6 1 m - vyplnené štrkom, štrkopieskom, škvarou, príp. sa na dno položí drenážna rúra od svetlosti 10 cm so spádom min. 0,5 %

0.30 cm os cestného telesa P 4,5/30 interakčný prvok MÚSES priekopa krajnica vozovka koniec cestného telesa (1,75 + 0,5) + 2,6 = 4,85 x 2 = 9,7 m + 1,5 = 11,2 m (1,75 + 0,5) x 2+ 2,6 + (0,30 x 2) = 7,7 m

Priečne odvodnenie: Navrhujú sa z dôvodu odvodnenia podložia cesty. Priečne trativody - Štrkové v hĺbke 0,60 1,00 m, široké 0,30 m vo vzájomnej vzdialenosti 5-20 m so spádom 1 %. - Drenážne rúrky priemer 100 mm, v hĺbke 0,6 1,2 m so spádom 0,5 % Zvodnice, drenáž...

Cestné objekty Rúrové priepusty Sú to stavebné objekty pod telesom cesty, slúžia k prevedeniu prietoku povrchových vôd s kolmou svetlosťou do 2m Členenie: - Doskové, rámové, klenuté, rúrové a priepusty zvláštnej konštrukcie - Priepusty s kolmými čelami, so šikmými čelami Hlavné časti rúrového priepustu: - potrubie (železobetónové rúry o svetlosti od 0,4 1,2m) - podložie (zaistenie polohy potrubia betónové) - čelá (zadržanie zeminy) - nadnásyp (rozloženie tlaku kolies vozidiel a strojov medzi čelami)

Hospodársky prejazd (zjazd) vjazd a výjazd mechanizmov z poľnej cesty na priľahlé pozemky alebo pripojenie poľnej cesty na štátnu cestu môžu byť s rúrovým priepustom alebo bez šírka je min. 4 m, obyčajne však 6 8 m

Mosty Pri návrhu mostov na poľných cestách sa postupuje podľa STN 73 6201. V rámci pozemkových úprav sa navrhujú výnimočne.

Výsadba pozdĺž poľných ciest min. 2 m od okraja vozovky min. 1-1,5 m od okraja poľa Pre návrh a výsadbu platí STN 83 7010 Ochrana prírody. Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie a STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií.

Krajnica Funkcia krajnice: -bočná opora a ochrana konštrukcie vozovky - používa sa na krátkodobé odstavenie vozidla - sú vždy zhutnené, obyčajne nespevnené (pri pozdĺžnom sklone > 3% spevnená, pri pozdĺžnom sklone < 3% zhutnená, osiata) -jej sklon musí byť vždy väčší ako sklon vozovky, obyčajne 6% krajnica

Vozovka Konštrukcia jazdnej dráhy na podloží zemného telesa. Dostredný (priečny) sklon vozovky (obojstranný strechovitý, jednostranný) Funkcia: Odvedenie zrážkovej vody z vozovky a krajníc. Doporučené hodnoty dostredného sklonu pre: - Štrkový povrch 3,0 % - Asfaltový povrch 2,5 % - Cementovobetónový povrch 2,0 % - Nespevnený (zemný) povrch 4,0 6,0 % - Maximálny dostredný sklon v smerovom oblúku 6 %

KONŠTRUKCIA VOZOVKY Kryt horná časť konštrukcie vozovky (jednovrstvoý alebo dvojvrstvový). Podľa deformačných vlastností krytu rozlišujeme vozovky: Tuhé cementový betón Netuhé Asfaltové (živicová úprava) Dláždené kamenné (kocky), betónové (zámková dlažba, z dielov - pruhy) Štrkové Zo stabilizovaných zemín Zemné, trávnaté a z vegetačných dielcov (betónových, plastových mreží) Podkladová vrstva základná konštrukčná vrstva vozovky (jednovrstvová alebo dvojvrstvová), horná vrstva smelená, dolná stmelená i nestmelená. Stmelená cementová, prelievaná vrstva (asfaltom, penetračným makadamom, kaleným štrkom... Nestmelená štrk, štrkodrvina, štrkopiesok, mechanicky spevnená zemina, hrúbka 30-200mm. 30 až 200mm Ochranná vrstva (podsyp) spodná vrstva vozovky na styku s podlažím štrkopiesok, štrkodrvina min. hrúbka 150 mm po zhutnení (vždy zhutnená). Požiadavky podsypu: - filtračný účinok, drenážny účinok,prevzdušňovací účinok min. 150mm Podložie časť telesa, na ktorom ležia ďalšie vrstvy vozovky (rastlý terén, napr. skala alebo násyp). Horná plocha podložia je zemná pláň. Požiadavky podložia: - únosnosť, zhutnenie, tolerancia rovinnosti, zaistenie odvodnenia Typizované konštrukcie vozoviek TP 78 Katalóg pozemných komunikácií

Ochranná vrstva (podsyp) - štrkopiesok Kryt Podkladová vrstva (stmelená)

Nespevnené cesty úprava pláne, zhutnenie a osiatie

Spevnené cesty štrkové

Spevnené cesty koľajová úprava

Spevnené cesty asfaltové

Spevnené cesty dláždené

Ľahká konštrukcia spevnenej poľnej cesty Úprava pláne zhutnením a na zhutnenú pláň zmes zeminy a štrkopiesku v pomere 1:3 (5), v kombinácii s osiatym prielohom

Smerové a výškové návrhové riešenie poľných ciest Smerové prvky trasy cesty: (zobrazujú sa vo výkrese situácii) Smerový polygón (kružnicový, kružnicový s prechodnicami, prechodnicový, zložený, točky) 2 v Smerový oblúk (minimálny polomer Rmin = 0, 25, medzipriamka protismerné oblúky 15m, jednosmerné oblúky 20m) Zásady: - vyrovnaný smer osi cesty - minimálny rozsah zemných prác -určenie kardinálnych bodov Výškové prvky trasy cesty Výškový polygón (maximálny, minimálny pozdĺžny sklon, rozdiel dvoch susedných sklonov) Výškový oblúk (maximálny polomer) Zásady návrhu nivelety: - plynulosť jazdy nad objektmi - vyrovnaný pozdĺžny sklon -zohľadnenie miestnych hydrologických a klimatických podmienok (niveleta nad terénom 1m v blízkosti jazier, vodných nádrží, vysokej hladiny podzemnej vody, v prípade vytvárania závejov 0,5 m nad terénom a pod.) Prvky trasy v priečnom reze Rozšírenie jazdných pásov v smerovom oblúku pre R<200 m Priečny sklon vozovky p

Obsah projektovej dokumentácie: Písomná časť Sprievodná správa Popis a charakteristika územia Zdôvodnenie potreby stavby a návrh technického riešenia Technická správa Výpočet technických parametrov Návrh kategorizácie navrhovanej poľnej cesty, výpočet staničenia, smerových oblúkov a nivelety, určenie konštrukcie vozovky, rozšírenie, dostredný (priečny) sklon vozovky, hydrotechnický výpočet, výpočet kubatúr zemín, potreba a dimenzovanie cestných objektov Výpočet vytyčovacích prvkov Výpočet podrobných bodov smerových oblúkov Rozpočtová dokumentácia Výkaz výmer a kubatúr pre rozpočet Určenie celkových nákladov stavby Výpočet základných rozpočtových nákladov Ocenenie projektových prác Prehľadná situácia 1:10000 Podrobná situácia stavby 1:1000 Pozdĺžny profil cesty 1:1000/100 Priečne rezy cestou 1:200 (v staniční po 20 m) Vzorové priečne rezy poľnou cestou 1:100 Detaily 1: 25 (detail výhybne, detail hospodárskych prejazdov, detail rúrových prietustov, detail mostov, detail brodov...)

Ďakujem za pozornosť...