CHOV OVIEC a KÔZ. Vydáva Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo pre priaznivcov chovu číslo 4 / 2006

Transcript

1 CHOV OVIEC a KÔZ Vydáva Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo pre priaznivcov chovu číslo 4 / 2006 Vydáva Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo pre priaznivcov chovu číslo 4 /

2

3 Obsah 4 Návšteva Ovčáckeho dne Třinec v Českej republike 6 Predstavujeme PD Klenovec 8 Predstavujeme PD Belá Dulice 10 Prečítali sme za vás 11 Príčiny vzniku dedičných zmien pri ovciach 14 Vyhodnotenie nákupu veľkonočných jahniat Agrokomplex Praktické skúsenosti s riešením problému infekčnej epididymitídy baranov 20 Ako som sa dostala k vlne 22 Vlky Vám roztrhali ovce? 22 Inseminácia oviec kurzy inseminačných technikov 23 Odborná cesta na výstavu Farmer Expo Debrecen 2006 Hungary. 25 Postup hromadenia vlôh pre viacpočetný vrh v genotyp potomkov zámernou selekciou 26 Tok mlieka, jedno z kritérií pre hodnotenie dojiteľnosti bahníc 30 Kosovo a chov oviec. na stranách 2 a 32 si môžete pozrieť súťažné fotografie, ktoré ste nám zaslali Vážení chovatelia. O niekoľko týždňov si sadneme pod vianočný stromček, aby sme s rodinou a svojimi blízkymi v príjemnej atmosfére prežili najkrajšie sviatky roku. Niekoľko dní potom sa rozlúčime s rokom 2006 a privítame nový. To je čas, kedy každý z nás vo svojom vnútri hodnotí to prežité a plánuje nové. Prečo o tom hovorím? Pri hodnotení vynaloženej práce budú vo Vašich myšlienkach rezonovať aj nenaplnené chovateľské sny. Veľkú časť mojich myšlienok bude vypĺňať aj časopis. Máte pred sebou posledné číslo Chovu oviec a kôz v roku Preto sa mi už teraz žiada ohliadnuť sa a spomenúť, čo sme v tomto roku urobili a aké máme predstavy o našej ďalšej práci. V tomto roku začala pracovať redakčná rada v novom zložení. Všetci jej členovia vyvinuli maximálne úsilie k tomu, aby dali časopisu nový ráz, aby Vám sprostredkovali čo najviac informácii, aby časopis oživili. Zaviedli sme novú rubriku Na návšteve u chovateľa, v ktorej Vám približujeme životnú púť chovateľov oviec. V tomto čísle Vám v rubrike Predstavujeme PD bližšie ukážeme dve poľnohospodárske družstvá s chovom oviec. Ukázali sme ako inak sa dá v ovčiarstve - spriadanie a tkanie vlny,... Boli sme s Vami na Demeterovi a na otvorení Ovčiarskeho múzea v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku, na nákupných trhoch, na stretnutí chovateľov v Papradne, či Ovenáliach v Pribiline, na Agrokomplexe v Nitre, na Ovčiarskom dni v Třinci i na výstave Farmer Expo v Maďarsku. Postupne sme Vám ponúkli zoznamy nákupcov jahniat, ovčieho mlieka, hrudkového syra, vlny. Nezabudli sme ani na Vašich verných pomocníkov - ovčiarskych psov. Dali sme priestor aj Vám, aby ste vyjadrili svoj názor. Tu sa však musím zastaviť a vyjadriť mierne sklamanie z Vášho slabého záujmu o vlastnú prezentáciu. Alebo sa mi to iba zdá a háčik bude inde? Veľký priestor sme venovali legislatíve ohľadne ovčieho mlieka a výrobkov z neho; oboznámili sme s insemináciou a všetkým, čo s ňou súvisí; pripomenuli veľmi skorý odstav jahniat. Dozvedeli ste sa niečo o infekčnej epididymitíde aj infekčnom zmetaní oviec. Veľkú radosť nám po celý rok robili fotografie, ktoré ste zasielali do súťaže, a uznáte všetci - boli naozaj originálne. Možno sa Vám to zdá málo, veríme však, že sme nesklamali. Začiatky sú ťažké a tvorba časopisu nie je jednoduchá záležitosť. V roku 2007 chceme pokračovať a svoju prácu ešte zintenzívniť. Veríme, že po chovateľoch ako sú páni Keľo, Borbáš, Roziak, Majer a po PD Belá Dulice, Trstená, Žemberovce, Klenovec, ktorí využili možnosť prezentovať svoju prácu, sa medzi Vami nájdu i ďalší. Ak nemáte odvahu napísať, prídeme a napíšeme o Vás. I naďalej Vám budeme poskytovať dôležité informácie zo zasadnutí a rokovaní, o činnosti zväzu, najnovšie veterinárne poznatky. Upozorníme Vás na pripravované akcie, vyhodnotíme ukončené. Vážení chovatelia Ďakujem Vám za príspevky, v ktorých ste sa podelili o svoje poznatky, skvalitnili časopis a možno pomohli kolegom ovčiarom. Sviatočné obdobie je za dverami. Prežite ho v kruhu svojich blízkych v láske a pohode a do nového roka vstúpte s čistou mysľou a chovateľským entuziazmom. Jana Margetínová Chov oviec a kôz - aktuálne informácie a údaje z PK pre chovateľov a priaznivcov chovu ročník XXVII, č. 4/2006 Vydáva: Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku Banská Bystrica Šéfredaktor: RNDr. Jana Margetínová Redakčná rada: Ing. Jarmila Dúbravská, PhD., Eduard Janíček, Doc. RNDr. Milan Margetín, PhD., Dipl. Ing. Pavel Srpoň Adresa redakcie: SCPV NR - pracovisko Trenčianska Teplá, Teplická 103, Trenčianska Teplá, tel.: 032/ , ttvuzv@ttvuzv.sk, Pre-press a tlač: KURIÉR plus REKLAMA, tel./fax: 053/ Odborárov 49, Spišská Nová Ves Redakcia nezodpovedá za obsahovú a jazykovú správnosť príspevkov ISSN Chov oviec a kôz 4/2006 3

4 Návšteva Ovčáckeho dne Třinec v Českej republike. Ing. František Kurilla 1, Ing. Pavel Srpoň 2 predseda Predstavenstva ZCHOK 1 riaditeľ ZCHOK 2 Na pozvanie vedúcej Krajského združenia Moravskoslezského kraja SCHOK v Českej republike šľachtiteľky pani Daniely Dzikovej a člena klubu chovateľov oviec plemena Texel pána Václava Nováka a sme sa dňa 9. septembra 2006 zúčastnili vo Vendryni pri Třinci milého stretnutia ovčiarov pod názvom Ovčácky deň, ktorý sa konal v blízkosti česko-slovenského pohraničia. Toto príjemné stretnutie chovateľov oviec a kôz malo okrem výstavy zvierat aj odborné poslanie, pretože sa tu konala aj aukcia nákupný trh pre plemenné barany v počte 49 ks rôznych plemien SF, T, CH, OD, K, VF, Ro a V. Celkom vystavovali 65 ks oviec a kôz. Plemená kôz tam reprezentovali koza burská a anglonubijská. Zišlo sa tu veľa odborníkov, ale aj priaznivcov chovu týchto zvierat, sympatizantov, ktorí vo veľkom počte zapĺňali priestor vyhradený Dr. Michal Milerski pre túto akciu. Boli tam zastúpení aj chovatelia zo Slovenska, ktorí okrem nákupu plemenných zvierat nadväzovali dôležité kontakty pre ďal- u p. Moniky Slowikovej 4 Chov oviec a kôz 4/2006

5 u p. Pavla Bogacza u p. Václava Nováka u p. Milana Valečka a Daniely Dzikovej predseda v družnom rozhovore s p. Slowikom o kamerunských ovciach šie obdobie. Okrem bonitácií, ktoré vykonávali v goralskom kroji zaodetý Dr. Michal Milerski, vždy pozitívne naladený a šlachtiteľka pani Daniela Dziková, ponúkali producenti aj výrobky na predaj z ovčích komodít ako syr čerstvý a údený, žinčicu, rôzne výrobky z ovčej vlny a tiež mäsové výrobky v podobe cigánske a klobás. Súčasť dobrej pohody vytvárala ľudová hudba v krojoch, ktorá spievala goralské pesničky. Samozrejme, ako býva dobrým zvykom, záver hodnotenia vyhlásenie šampióna výstavy zverili do rúk slovenským kolegom. Vyhlásenie a odovzdanie ceny šampiónovi Chov oviec a kôz 4/2006 5

6 vykonal predseda ZCHOK na Slovensku Ing. František Kurilla. Po občerstvení a vzájomnom rozhovore sme boli navštíviť niekoľko chovateľov oviec. V Třanoviciach u pani Moniky Slowikovej, ktorá chová kamerunské ovce v počte 24 ks, V Rakoveci pri Českom Tešíne sa nachádza chovateľ plemena charolaise Pavel Bogacz. V Orlovej Lutyně chovajú ovce Oxford Down chovatelia Milan Valeček a Daniela Dziková. Tiež sme navštívili Václava Nováka, ktorý chová ovce plemena Texel v oblasti Těrlicko Hradište. A nakoniec, ako sa hovorí to najlepšie. Michala Milerskeho sme prepadli doma, pretože chová ovce plemena valaška, sú to vlastne jedince, ktoré chováme v malom počte aj na Slovensku a je to génová rezerva tohto plemena. Na záver sme sa poďakovali za príjemné prostredie, nové poznatky a aj keď to bol nultý ročník, bolo evidentné, že sme navštívili podujatie, ktoré organizovali skúsení odborníci a do budúcna bude prínosom pre chovateľov a priaznivcov tohto odvetvia. snímky: Ing. Pavel Srpoň OZNAM Redakcia oznamuje všetkým záujemcom o predplatné časopisuchov oviec a kôz, aby svoje objednávky zasielali priamo na Zväz chovateľov oviec a kôz Banská Bystrica. Členovia ZCHOK majú časopis bezplatne. Bližšie informácie na tel adresa: Zväz chovateľov oviec a kôz Mládežnícka Banská Bystrica zchok@orang .sk PREDSTAVUJEME PD PD Klenovec Ing. Ľubomír Porubiak PD Klenovec Obec Klenovec nájdete v Stredoslovenskom regióne v okrese Rimavská Sobota. Nachádza sa severozápadne medzi vrchmi Slovenského Rudohoria, v nadmorskej výške 450 m.n.m. Okolie obce je veľmi členité. Rozprestierajú sa tu rozsiahle plochy poľnohospodárskej pôdy, t. j. ornej pôdy, lúk a najmä pasienkov, ktoré sú popretkávané prerušovanými, alebo súvislými pásmi strmo rastúceho zmiešaného lesa. Údolím preteká rieka Rimava, ktorej voda sa zhromažďuje do Vodárenskej nádrže Klenovec zásobujúcej pitnou vodou celý okres. Vznik družstva sa datuje od roku V tomto období občania začali po prvýkrát spoločne hospodáriť na pôde, ktorú predtým vlastnila evanjelická a katolícka cirkev a tiež urbárna a pasienková spoločnosť. Z celkovej výmery 832,30 ha poľnohospodárskej pôdy bolo len 86,80 ha ornej pôdy a zvyšok tvorili lúky, pasienky a lesy. V ťažkých klimatických a prírodných podmienkach horskej oblasti, kde sa nadmorská výška pohybuje od 300 do 1000 m.n.m., hospodári v súčasnosti roľnícke družstvo Klenovec na 3014 ha poľnohospodárskej pôdy. Z toho 410 ha je orná pôda, lúky predstavujú výmeru 854 ha a pasienky 1750 ha. Štruktúra plodín pestovaných na ornej pôde je zameraná na výrobu krmovín pre živočíšnu výrobu. PD pestuje obilniny (ozimnú pšenicu, jačmeň jarný, ovos), kukuricu na siláž a ďatelinu na výrobu senáže a prikrmovanie dojníc v letnom období. Vysoký podiel pasienkov a lúk, predurčuje naše RD na chov hovädzieho dobytka a oviec. Chov hovädzieho dobytka je zameraný na produkciu mlieka a predaj mliečnych býčkov, ktoré v súčasnosti predstavujú veľmi výhodný predajný artikel. Celkový počet HD je kusov, z toho dojníc 484 kusov. Chov oviec je zameraný na produkciu mlieka, predaj mliečnych jahniat na veľkonočný trh a produkciu plemenného materiálu hlavne 6 Chov oviec a kôz 4/2006

7 plemenných baranov. Stavy oviec sa v minulosti pohybovali od do kusov, ale zmenou ekonomických podmienok po roku 1989, kedy sa zhoršil odbyt vlny, a veľkého sucha, ktoré spôsobilo nedostatok krmovín, bolo naše družstvo nútené znížiť stavy oviec na kusov (v r.1995). V súčasnosti sa stavy oviec stabilizovali na úroveň kusov, z toho je bahníc. Ovce chované v Klenovci boli aktívne zapojené do dlhodobého procesu šľachtenia a prostredníctvom plemenných baranov pozitívne ovplyvňovali zošľachťovanie plemena valaška. Tento proces začal v rokoch u súkromných chovateľov p. Ondreja Bútora a p. Martina Parobeka a od roku 1957 sa aj naše družstvo začalo zúčastňovať zošľachťovacieho procesu. Veľká vďaka patrí prof. Ing. Milanovi Gajdošíkovi, CSc., ktorý usmerňoval šľachtenie oviec v Klenovci. Dnes chováme bahnice v štyroch stádach, z toho dve sú šľachtiteľské chovy, jedno stádo je rozmnožovací a jedno úžitkový chov. Šľachtiteľské chovy sú sústredné na farmách Slopovo a Pavlínka. Okrem produkčných funkcií zabezpečujú aj odchov plemenných jahničiek a baránkov. V zimnom období sú ovce ustajnené na hlbokej podstielke a počas pastevného obdobia vonku v košiaroch. S pasením sa začína - podľa klimatických podmienok - približne v polovici apríla a koncom apríla sa ovce presúvajú na letné košiare, ktoré sa nachádzajú v nadmorskej výške m n. m. V zimnom období tvorí kŕmnú dávku seno a prídavok jadra, v letnom období je výživa zabezpečovaná výlučne pasením. Samozrej- Chov oviec a kôz 4/

8 mosťou je dostatok kŕmnej soli a minerálnych lízov počas celého roka. Dojenie sa vykonáva 2x denne, v troch stádach ručne a v šľachtiteľskom chove sa dojí mobilným dojacím zariadením. Produkcia mlieka sa pohybuje od 93 do 115 litrov na bahnicu. V budúcnosti družstvo plánuje vo všetkých stádach nahradiť ručné dojenie strojovým. Priemerná plodnosť na bahnicu je 116%. Zvýšená pozornosť sa venuje odchovu plemenných baranov určených na nákupný trh. Roľnícke družstvo Klenovec ako jeden z mála podnikov neznižovalo počet odchovávaných plemenných baránkov, čo sa v tomto roku pozitívne prejavilo v získaných tržbách na nákupnom trhu v Kremničke. PD Belá Dulice. Pozdravujem Ťa sedliak praveký, Ty vytesaný bleskom, slnkom vypálený, v kolíske prudkých dažďov chlpatým vetrom vypeľhaný, kráľ tejto zeme, ktorý kráčaš s vlastným pluhom. Ján Kostra Tieto slová čítame na prvej strane kroniky Poľnohospodárskeho družstva Belá Dulice. Družstva, ktoré nie je na Slovensku neznáme. Družstva, ktoré prešlo mnohými úskaliami, aby dosiahlo svoje ciele. Rozprestiera sa v podhorskej oblasti na úpätí západnej časti Veľkej Fatry, v nadmorskej výške m. Hospodári na 3000 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 800 ha tvoria hôľne pasienky. Živočíšna výroba je zameraná najmä na chov hovädzieho dobytka a oviec. Zašli sme k nim na kus reči, aby sme sa o nich čo to dozvedeli, aby sme sa spýtali ako sa im darí. Rozprávali sme sa s hlavným zootechnikom Ing. Františkom Krajčom. Čo sme sa dozvedeli? Nech sa páči, čítajte. 8 Každoročne sa s plemennými zvieratami zúčastňujeme poľnohospodárskej výstavy Agrokomplex v Nitre. Naše zvieratá väčšinou získavajú 1. cenu, ale boli ocenené už aj Zlatým kosákom, naposledy v rokoch 2004 a Od roku 2005 sme s chovom oviec zaradení do ekologického poľnohospodárstva. Čo od toho očakávame? V náročných trhových podmienkach sa chceme presadiť s kvalitnými mliečnymi produktami a mäsom. V súčasnosti sme v štádiu prípravy projektov. Záverom by som sa chcel vyjadriť k otázke ďalšieho šľachtenia plemena zošľachtená valaška. V poslednom období mnoho chovateľov prechádza vo svojom mliekovom programe Poľnohospodárske družstvo (vtedy JRD) bolo založené 1.septembra 1952 zlúčením JRD Dulice a JRD Belá. Založenie družstva bolo poznačené úskaliami kolektivizácie, ktoré sa v tých rokoch dotkli všetkých poľnohospodárov na Slovensku. Okrem vysporiadania pôdy bolo treba prekonať veľa ďalších prekážok. Postupne sa však začalo dariť. V osemdesiatych rokoch mali už z roka na rok vyššie výkony a zisk. Treba však povedať, že na týchto výsledkoch sa podieľali aj dotácie zo štátu vo forme diferenciálnych príplatkov a subvencii. Tvrdú skúšku v podmienkach hospodárenia PD Belá Dulice znamenalo obdobie po roku Zrušené bolo centrálne plánovanie a najmä diferenciálne príplatky. Ceny potravín rástli, reálna kúpyschopnosť obyvateľstva klesala. Následkom toho zo začiatku vznikali relatívne prebytky poľnohospodárskych produktov. V roku 1990 sa ešte vďaka vhodným organizačným opatreniam vedenia družstva podarilo naplniť plánovanú efektivitu výroby aj predaja. V ďalšom období sa im však plány a predsavzatia rúcali pred očami. Podobne ako mnohí, zápasili s nedostatkom finančných prostriedkov. Uvedomovali si, že sa budú musieť riadne obracať, aby sa aspoň čiastočne priblížili k výsledkom z predchádzajúcich rokov. Uvedomovali si, že musia hľadať cestu, aby v tejto zložitej situácii obstáli, či už ako podieľnícke alebo spoločné družstvo. Problémy pociťovali ako v rastlinnej tak aj v živočíšnej výrobe. V nových ekonomických podmienkach je nevyhnutné znižovať náklady. Ako to však urobiť, keď na jednej strane pôda potrebuje dostatok organických a minerálnych hnojív, ale na druhej strane ich cena neustále rastie. Hlavným strategickým zásahom do ekonomiky v tomto ťažkom období bolo zníženie počtu pracovníkov, zrušenie pridruženej výroby v Bratislave a privatizácia jednotlivých výrobných úsekov. z našich plemien na plemeno lacaune, a to pre vysokú produkciu mlieka. Podľa môjho názoru je aj u plemena zošľachtená valaška vyšší mliekový potenciál, len sa treba viac venovať výberu zvierat s vysokou produkciou mlieka a zabezpečiť im zodpovedajúcu výživu. Aj pri šľachtení plemena lacaune sa vysoká produkcia mlieka ( l) nedosiahla za 5 10 rokov, ale trvalo to oveľa dlhšie. Týmto by som chcel apelovať na lepšiu spoluprácu medzi šľachtiteľskými chovmi, aby sa do týchto chovov dostávali najlepšie barany a následne, prostredníctvom svojich potomkov, zlepšovali genetický potenciál aj v ostatných chovoch. snímky: autor Začiatkom 90-tych rokov chovali okrem hovädzieho dobytka aj 750 ks bahníc. V tomto období ovčiarstvo na Slovensku prekonávalo najväčšiu krízu. Ceny ovčích výrobkov hlboko klesali pod úroveň predchádzajúcich rokov. Výroba ovčieho syra bola realizovaná privátnou formou. Jahňatá s ťažkosťami predali za mizernú cenu niečo cez 20,-Kčs/kg, keď v predchádzajúcom roku to bolo s príplatkami cez 40,-Kčs/kg. Ovčiu vlnu nepredali vôbec. Ponúkaná cena Kčs/kg bola v porovnaní so Kčs v minulosti mierne povedané smiešna. Po menej úrodných rokoch 1999, 2001, 2002 a neúrodných rokoch 2000 a bol rok 2004 pre Belá Dulice rokom úrodným a PD sa opäť mohlo pochváliť peknou úrodou obilia. Väčšinu defektov jesene 2003 napravil priaznivý priebeh jari. Máj bol presne podľa pranostiky: Studený máj, v stodole raj. Vyhovujúce prírodné podmienky a vhodné agrotechnické zásahy mali za následok úrodu takmer 50q z Chov oviec a kôz 4/2006

9 Ing. František Krajča 1ha. Vyššie výnosy sa prejavili nielen priamo na tržbách, ale aj v krmovinovej základni pre živočíšnu výrobu, ktorá je odberateľom rastlinnej produkcie. V minulosti investované finančné prostriedky do chovu dojníc a bahníc priaznivo ovplyvnili produkčný potenciál ŽV a následne aj celého podniku. Na začiatku roka 2004 chovali 1390 ks oviec, z toho 984 bahníc; ku koncu roka to bolo už 1692 oviec (918 bahníc). Vyprodukovali l ovčieho mlieka. Cena ovčieho mlieka vzrástla cca o 6%; ceny ovčieho hrudkového syra však stagnovali. Cena 1l mlieka sa pohybovala v rozmedzí 25-30,-Sk. Odpredali 568 veľkonočných jahniat, 330 vianočných a 94 ťažších jahniat. Boľavým miestom takmer každého PD je úsek mechanizácie. Zastaralý a opotrebovaný strojový park, poruchy strojov v čase ich nasadenia neraz spôsobujú značné problémy a preto práce neraz nie sú vykonané včas a v požadovanej kvalite. To sa následne prejaví aj v krmovinovej základni. Výroba poľnohospodárskych strojov a zariadení na Slovensku prakticky prestala a stroje zo zahraničia boli aj pre PD Belá Dulice cenovo nedostupné. Preto museli udržiavať zastaralé a poruchové stroje aj za cenu zvýšenia nákladov na ich opravu. Po vstupe do EÚ sa otvorili možnosti získať stroje za pomoci podporných fondov. Zvýhodnení sú podnikatelia hospodáriaci v horských výrobných oblastiach. Vedenie PD pružne zareagovalo a v roku 2004 zakúpili mulčovač, obracač a zhrňovač, miagač krmív, (staršie) pluhy, kosačku, podmietač a rezačku JD v celkovej hodnote cez 7,5 mil. Sk Na výročnej členskej schôdzi v marci 2006 konštatovali ďalší nárast stavov oviec z 1692 na 1770 ks. U bahníc nárast predstavoval 122 ks (z 918 na 1040). Napriek problémom, s ktorými sa PD Belá Dulice musí boriť (ustajňovacie problémy, vysoký úhyn bahníc v jarných mesiacoch) majú v chove hovädzieho dobytka a oviec dobrý výrobný potenciál - dobrý odchov, slušnú úžitkovosť. Živočíšna výroba je sústredená na troch hospodárstvach. Na dvore Belá chovajú 1000 ks HD, z toho je cez 400 ks dojných kráv, ďalej asi 70 ks prasníc, 200 ciciakov a 400 ks výkrmu ošípaných. Okrem toho chovajú na tomto dvore ovčí dorast, približne 400 ks jahničiek. Na stredisku je zamestnaných 16 ľudí: 2 pri ošípaných, 1 pri jahničkách a 13 ľudí pri HD. Stredisko Dulice tvorí základ chovu dojných oviec. Majú tu 2 dojné stáda. Jedno produkuje vianočné jahňatá, tieto ovce doja až do pol augusta. Druhé produkuje veľkonočné jahňatá a ovce doja asi do konca novembra. Na tomto stredisku prevádzkujú v čase kotenia aj 2 kŕmne automaty, ktoré sú schopné odchovať až do 300 ks jahniat s jednou pracovnou silou. Pri dvoch dojných stádach zamestnávajú 6 ľudí, doja na kruhovej dojárni. Na stredisku Bystrička majú 2 dojné stáda, jedno PD a jedno súkromné (v letnom období). Obsluhu tvorí 5 pracovníkov, doja v tandemovej dojárni 2x20 ks. Všetky ovce pasú podľa podmienok od konca apríla až do napadnutia snehu. Režim pasenia upravujú podľa počasia a pastevných podmienok. V čase dobrých pastevných podmienok a vhodného počasia ovce vyháňajú aj na večernú odber semena jarky na pastve dojíme pastvu po večernom dojení. Naopak pri zlom počasí a nedostatku pastvy ovce prikrmujú senážou. Samozrejmosťou je každý deň seno za rebríkom. Chov oviec a kôz 4/2006 9

10 Príčiny vzniku dedičných zmien pri ovciach 1 Doc. RNDr. Milan Margetín, PhD., 1 Ing. Marta Oravcová, PhD., 2 MVDr. Helena Chladná 1 SCPV VÚŽV Nitra, 2 ŠPU SR Bratislava Oficiálne a štatisticky evidované údaje podchytené biologickými službami o perinatálnej a postnatálnej mortalite jahniat, o príčinách vzniku abortov, mŕtvo narodených jahňatách a jahňatách s rôznymi typmi malformácií nie sú k dispozícii. Je však isté, že takéto problémy sa môžu za určitých podmienok v chove resp. v chovoch vyskytnúť. Z genetického hľadiska sa gény spôsobujúce rôzne deformity, niekedy aj s letálnymi alebo semiletálnymi účinkami môžu nakumulovať v určitej populácii, a to najmä v prípade, ak ide o uzavretú, resp. málo početnú populáciu, s obmedzeným počtom používaných plemenníkov. Tento stav spravidla vedie k príbuzenskej plemenitbe (inbrídingu). Z literatúry je známe, že drvivá väčšina génov spôsobujúcich rôzne abnormality v populácii má recesívny (nie dominantný) charakter. To znamená, že určitý defekt sa u narodeného jahňaťa objaví len vtedy, keď sú nositeľom tohto recesívneho génu (alely) obaja rodičia. U týchto rodičov nie sú pritom navonok pozorované žiadne abnormaliy (fenotyp je normály ako u zdravých zvierat). Geneticky podmienené malformácie Pri ovciach sa s popisom rôznych dedične podmienených ochorení a defektov stretávame aj v odbornej literatúre len sporadicky. Vo väčšine prípadov ide o práce staršieho dáta. V monografii Mendelian Inheritance in Sheep 1996 MIS (Mendelistická dedičnosť oviec) vydaná v roku 1996 autormi Lauvergne, Dolling a Renieri je uvedený stručný popis viacerých génov spôsobujúcich genetické defekty pri ovciach (tab. 1). Ako je z tab. 1 zrejmé, vo väčšine prípadov ide o gény s recesívnym spôsobom dedičnosti. Bohužiaľ vonkajšie prejavy pôsobenia viacerých popísaných génov sú podobné. Je možné, že niektoré defekty resp. vzniknuté malformácie sú podmienené tými istými génmi. Porovnávacie štúdie neboli robené a genetická podstata (na úrovni DNA) nie je v drvivej väčšine prípadov známa. V aktuálnom zozname génov, dedených na základe Mendelistických pravidiel a spôsobujúcich rôzne fenotypovo postrehnuteľné (zmena exteriéru zvieraťa), ale aj rôzne fyziologické zmeny, poruchy a defekty (viď OMIA Online Mendelian Inheritance in Animals), je u oviec uvedených celkom 186 génov, z ktorých minimálne tretina spôsobuje rôzne defekty a viditeľné zmeny a má aj letálne a semiletálne účinky. Z tohto zoznamu je len 68 vlastností (znakov resp. charakteristík) monogénne podmienených a len 15 mutácií je popísaných na úrovni DNA. Z kongenitálnych zmien a defektov uvedených v zozname OMIA, ktoré sú pomerne dobre zdokumentované a možno predpokladať, že by sa mohli vyskytovať (resp. vyskytujú sa) aj v populáciách oviec chovaných ba Slovensku, možno uviesť nasledovné (okrem zmien uvedených v tab. 1): Syndaktýlia (fúzia paznechtov resp. prstov na jednej až všetkých končatinách), Rázštep očného viečka (pravdepodobne v spojitosti so 4 rohmi), Osteochondróza (abnormálna diferenciácia rastúcej chrupavky spôsobujúca krívanie), Nedokonalá osteogenéza (Osteogenesis imperfecta) abnormálne krehké kosti, ktoré sa ľahko lámu, Slabosť končatín (Leg weakness) kongenitálny defekt panvových končatín, ktoré bránia jahňaťu postaviť sa, Dedične podmienené zmeny hrudných končatín keďže končatiny sú roztiahnuté, Entropia entropia viečka (viečko je zavinuté dovnútra) bolo pozorované aj na Slovensku, Ektrodaktyly dedičná, úplná alebo čiastočná absencia paznechtov (prstov), Dandy-Walker syndróm dedične podmienený hydrocefalus, Brachygnathia dedičné abnormálne skrátenie mandibuly (spodnej čeľuste), čo má za následok vyčnievanie maxily (hornej čeľuste), Brachygnathia superior dedičné abnormálne skrátenie maxily (hornej čeľuste), čo má za následok vyčnievanie mandibuly (spodnej čeľuste), Artrogrypóza stály ohyb (flexia) metakarpofalangeálnych a karpálnych kĺbov (popísané podrobne pri plemene suffolk), Adaktýlia dedičné chýbanie paznechtov (prstov), Chondrodysplázia = Spider syndrome (pavúči syndóm) Teratogénne účinky niektorých látok Na vznik mutácií a dedičných zmien majú u oviec vplyv tiež teratogénne účinky (spôsobujúce dedičné zmeny) niektoré špecifické látky nachádzajúce sa v rastlinách. S týmito rastlinami sa môže ovca dostať do styku na pastve, alebo prostredníctvom objemového krmiva (sena) získaného z plôch, kde sa vyskytujú rastliny obsahujúce látky spôsobujúce mutácie alebo chromozomálne aberácie (zmeny). Medzi takéto rastliny patria aj rastliny rodu Veratrum (Kýchavica). V našich oblastiach sa vyskytuje najmä Kýchavica biela Chov oviec a kôz 4/

11 Tab. 1 : Stručný popis niektorých génov spôsobujúcich rôzne zmeny, defekty a abnormality u oviec (ovplyvňujúcich najmä skeletálny systém, vrátane končatín, chvosta a ich funkcie). Názov dedičnej zmeny Stručný popis Spôsob dedičnosti a označenie génu Achondroplastický dwarfizmus Agnathia Skrátenie končatín spôsobených nedostatočným vývojom chrupavky, najmä panvových končatín (tzv. Ancon resp. Otter ovce) Absencia spodnej čeľuste, faryngeálna oklúzia (uzavretie). Úhyn jahniat skoro po narodení Autozomálna recesívna dedičnosť AchD dw Autozomálna recesívna dedičnosť Ag a Brachygnathia Skrátenie spodnej čeľuste Autozomálna recesívna dedičnosť Br b Mozgová ataxia (Cerebellar Ataxia) Dedičná slepota (Congenital Blindness) Bez tváre (Faceless) Paralýza (ochrnutie) zadnej časti tela (Hinquarters paralysis) Rast paznechtu (Hoof Growth) Mikroftalmia Stiahnutie svalov (Muscular contracture) Svalová dystrofia (Muscular dystrophy) Pevné sponky (Rigid Fetlocks) Defekt kostry 1 (Skeletal defect 1) Defekt kostry 2 (Skeletal defect 2) = Chondrodysplázia = Spider syndróm (Pavúči syndróm) Spina Bifida Jedná sa o čiastočnú hypopláziu mozgu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nesúmernosť mozgu s letálnym účinkom. Táto malformácia bola popísaná v Kanade (plemeno corriedale), vo Veľkej Británii a aj v Maďarsku. Gén spôsobuje slepotu u novonarodených jahniat. Popísaná bola pri plemene Ossimi v dôsledku inbrídingu. Jahňa je normálne vyvinuté s výnimkou vývinu tvárových kostí hlavy, ktoré chýbajú a okcipitálne (záhlavné), čelové a parietálne (temenné) kosti sú veľmi poškodené. Ochorenie vzniká v dôsledku inbrídingu. Panvové končatiny sú paralyzované a jahňatá hynú skoro po narodení. Tento stav bol popísaný len u islandských oviec v r Mimoriadne rýchly rast paznechtu pri jahňatách 4 5 mesačných popísané pri Islandských ovciach Gén spôsobuje podstatnú redukciu veľkosti jedného alebo oboch očí (očného bulbusu). Táto malformácia bola najskôr popísaná pri plemene texel v Holandsku. Končatiny sú silno kontrahované a krk ohnutý dozadu. Postihnuté jahňatá sa obyčajne rodia mŕtve. Abnormálne črty tohto letálneho génu sú: svalová dystrofia sa začína v maternici, zväčšená je pečeň, nenormálny vývin obličiek, malý výrastok na lebke, ťažké pôrody. Končatiny, najmä sponky sú rigidné (stiahnuté, strnulé) v dôsledku stiahnutia svalov. Defekt končí často letálne. Syndróm, ktorý sa prejavuje skrátením tela, strnulými končatinami, zväčšenou hlavou a skrátenou mandibulou. Jahňatá sa rodia väčšinou živé, ale hynú skoro po narodení. Gén spôsobuje nadprodukciu chrupavky, čo spôsobuje v konečnom dôsledku deformity kostí. Zahnutie predných končatín v mieste karpálnych kostí smerom von. Deformované sú aj panvové končatiny. Bežné je zakryvenie chrbtice v bedrovej oblasti. Pri vážne postihnutých jahňatách sú tieto abnormality pozorované už pri narodení a jahňatá často hynú. U niektorých z postihnutých jahniat sa táto abnormalita plne vyvinie až vo veku 4-6 týždňov. Toto dedičné ochorenie je v literatúre veľmi dobré popísané, vrátane genetickej determinácie. Vyskytuje sa najmä pri čiernohlavých plemenách. Gén spôsobuje malformácie chrbtice, ktoré sú charakterizované chybným koncom dorzálnych doštičiek jedného alebo viacerých stavcov. Pravdepodobne ide o ten istý stav ako pri Hindquarters Paralysis (výskyt pri islandských ovciach). Autozomálna recesívna dedičnosť CA a Autozomálna recesívna dedičnosť Pravdepodobne spôsobené recesívnym génom Fcl fcl Recesívny gén HP p Recesívny gén HG g Recesívna dedičnosť Mim Recesívna dedičnosť MC c Recesívna dedičnosť MD d Recesívna dedičnosť RF r Recesívna dedičnosť SD1 d Na úrovni DNA spôsobené mutáciou génu FGFR 3 vlastnosť sa dedí ako recesívny znak. Autozomálna recesívna dedičnosť SB s (Veratrum album), ktorá rastie prevažne v horských oblastiach Karpát, v menšej miere kýchavica čierna (Veratrum nigrum). Bližší popis a informácie o týchto rastlinách možno nájsť napríklad na stránke Z veterinárnej toxikológie ( je známe, že tieto rastliny obsahujú toxikologické glykoalkaloidy (jervín, veratrín, veratrozín, atď.) a teratogénne alkaloidy spôsobujúce dedičné zmeny (cyklopamín, veratramín, kyklopozín a jervín). Toxické účinky látok, ktoré obsahuje kýchavica sa prejavujú pri pasúcich sa ovciach zvýšenou saliváciou (tvorba slín), močením, svalovou ochabnutosťou, cyanózou, nepravidelným tlkotom srdca, problémami s dýchaním, vo väčších dávkach až hynutím zvieraťa. Väčším problémom pre chovateľa oviec je to, že tieto látky spôsobujú dedičné malformácie u jahniat, a to v dôsledku vzniku chromozomálnych aberácií, ktoré sa navonok prejavia tzv. kyklopiou, anoftalmiou (chýbanie jedného oka), rázštepom podnebia, zajačím pyskom atď. Deformity vznikajú, keď sú stáda oviec pasené v jesenných mesiacoch na horských lúkach s výskytom kýchavice. Podľa informácií získaných z internetu ( v takomto prípade môže byť nasledujúcu sezónu bahnenia % bahníc jalových a 1 až 25 % jahniat s rôznymi deformitami hynie. Tieto abnormality vznikajú u jahniat tých bahníc, ktoré zožrali kýchavicu najmä medzi 12. a 14. dňom 12 Chov oviec a kôz 4/2006

12 ich kotnosti. Nenormálny vývoj hypofýzy plodu môže spôsobiť tiež predĺženie kotnosti, ťažké pôrody a úhyny bahnice aj jahniat. Ak bahnica konzumovala kýchavicu v období 12. až 34. dňa jej kotnosti, potom sa konzumácia častí kýchavice prejaví u jahniat paralýzou motorických nervov. Ak došlo ku konzumácii medzi 24. a 30. dňom, potom sa to prejaví rázštepom podnebia a ak medzi 25. a 36. dňom prejaví sa to hypopláziou (t.j. nedostatočným vývojom tkaniva, orgánu, alebo jeho časti) metakarpálnych a metatarzálnych častí končatín. Mechanizmus teratogénnych účinkov niektorých glykoalkaloidov nachádzajúcich sa v kýchavici nie je celkom jasný, hoci sa predpokladá ich vplyv na proces mitózy (delenie buniek) počas embryogenézy. Zabrániť vzniku teratogénnych účinkov kýchavice na embryonálny vývoj jahňaťa možno usmerneným pripúšťaním, tak aby sa bahnice nemohli dostať najmä v 1. mesiaci gravidity do kontaktu s touto rastlinou. Kýchavica je veľmi citlivá na mráz, takže po prvých mrazoch už riziko toxicity resp. teratogenicity nehrozí. Podľa údajov Medzinárodnej veterinárnej informačnej služby (IVIS- majú teratogénne účinky na ovce, prejavujúce sa rôznymi skeletálnymi malformáciami, rázštepom podnebia a artrogrypózou aj viaceré druhy rastlín rodu Lupinus. Najmä v niektorých oblastiach Nízkych a Vysokých Tatier sa Vlčí bôb bežne vyskytuje a je teda reálne riziko možných teratogénnych účinkov týchto rastlín na embryonálny vývoj jahniat gravidných oviec pasúcich sa na takýchto plochách. Teratogénne účinky pri ovciach môže mať podľa literárnych údajov aj mikroprvok selén, ktorý môže spôsobovať mikroftalmiu, zmeny na rohovine, šošovke, dúhovke a iné zmeny vnútorného oka Kongenitálne abnormality môžu vzniknúť u novonarodených jahniat aj po infekcii gravidných bahníc Akabane vírusom. Bahnice infikované intravenózne týmto vírusom počas gravidity na 30. až 36. deň mali po obahnení až 31 % jahniat s rôznymi deformitami. Vyskytli sa jahňatá z artrogrypózou, hydrocefáliou, kyfózou, skoliózou a brachygnaciou. Jedno jahňa malo mikrocefáliu a jedno porencefáliu. Vyskytli sa aj iné lézie v rôznych tkanivách. Skeletálne svalstvo vykazovalo atrofiu. Autori tejto štúdie predpokladajú, že teratogénne účinky môžu mať aj iné vírusy. Na úspešný rohatý biznis treba mať tvrdú hlavu V rodine Kozubovcov je všetko v pohybe. Rekonštruujú starší veľký dom, v ktorom rodina býva a sídli v ňom aj jazyková škola. Na priľahlom pozemku, rovno pod vlajkou Európskej únie, sa pokojne pasú biele kozy. Na drevenom stole leží tanier s nakopeným kozím syrom. Prišli sme do Pezinka, do jednej z mála registrovaných kozích fariem v širokom okolí. Založila ju a prvú kozu z dnešnej tridsiatky zvierat kúpila Ľubica Kozubová. Na Slovensku Kozie mlieko do tabliet Celkom inak už vyzerá chov kôz na farme firmy Ábel Plus z Podvysokej neďaleko Čadce. Rodina Janečkovcov má za sebou desať rokov skúseností. Dnes majú vyše šesťsto kôz, osem zamestnancov a rozbehnutú výrobu i obchod. Ich farma je špecifická v celej strednej Európe. Pozerať sa na ňu boli aj z Talianska či Francúzska. Nesústreďuje sa totiž len na chov kôz, ale aj na potravinársku výrobu, pričom sa špecializuje na bioprodukty. Kozie mlieko ponúkajú sušené a v tabletách. Podnikanie s kozami má podľa Janečkovcov Trocha čísiel a faktov Hoci príbehy Kozubovcov a Janečkovcov napovedajú, že Slovensko a podnikanie v chove už patria k sebe, nie je to celkom pravda. Podľa odborníkov, ak má mať chov kôz šancu, malo by sa veľa zmeniť. Kozy nájdete síce v každej dedine, no štát márne bojuje o Sto korún za liter Keďže kozy na Slovensku držia najmä drobnochovatelia, prakticky všetko mlieko sa spotrebuje v rámci samozásobenia. V bežných obchodoch treba produkty z kozieho mlieka trpezlivo hľadať. Väčšina mliekární spracúva logiku a hlavne, ako to nazýva hlava rodiny Miroslav, príjemnú perspektívu. Trh totiž vôbec nie je nasýtený. Na Slovensku nemajú vážnejšiu konkurenciu a odberateľov si hľadajú aj v zahraničí. Veď kým v Nemecku platia za kilogram sušeného kozieho mlieka štyridsať eur, Ábel Plus dokáže predávať rovnaký bioprodukt za desať eur. Slovenských spotrebiteľov si firma nachádza najmä cez internet. Obchodné siete ani nevyhľadáva, pretože, ako hovorí Miroslav Janeček, obchodnícke marže produkty neúmerne predražujú. Podmienkou úspechu sú však vysoké náklady a ich registráciu. Štatistický úrad síce vykazuje okolo štyridsať tisíc kôz, zaregistrovaných je len zhruba päťtisíc. Odborníci tak márne zápasia s príbuzenskou plemenitbou. Vo väčšine dedín je to tak, že tam chovajú jedného capka, ktorý len kravské mlieko. A pre spotrebiteľa je kozie mlieko a výrobky z neho drahá záležitosť, hovorí Svetlana Borecká z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava. Slováka momentálne veľmi ukončila dve vysoké školy a je doktorkou filozofických vied. O farmu sa stará s manželom a so synom Matejom. Aby bol vzdelanostný profil rodiny úplný, Matej Kozub je Magister artium z Univerzity hudby a dramatických umení vo Viedni a rok študoval na hudobnej akadémii v Helsinkách. Pani Ľubica má do budúcnosti smelé plány. Rozbiehajúcu sa farmu by chceli presťahovať, dobudovať výjazdové priestory pre jazykovú školu a výučbu spojiť s agroturistikou. Kozubovci sú jedni z mála chovateľov na Slovensku, ktorí začali brať chov kôz a všetko čo s ním súvisí vážne. Pravidelne k nim chodí dôverník slovenského zväzu chovateľov kontrolovať úžitkovosť. Keď vydržia dva roky, môžu začať predávať plemenný materiál. Zatiaľ ich neživí ani predaj mlieka a syra, ktorý v súčasnosti robia pre vlastnú potrebu. Farmu najskôr treba prispôsobiť nekompromisným predpisom. dlhodobá návratnosť. Veľa tých, čo chceli začať s chovom kôz, sa bolo u nás pozrieť. Mnohí videli len to, ako draho sa kozie mlieko predáva, keď však zistili, koľko musia investovať, nechali to tak, hovorí Janeček. Kým nemáte aspoň sto kôz, nemôžete si dovoliť zamestnanca. Len dojáreň s chladením stojí jeden a pol milióna. Náklady na koziu farmu spĺňajúcu kritériá Európskej únie tak dosahujú niekoľko miliónov. Predpisy stanovujú nielen prísne podmienky a štandardy pre chov, ale aj tvrdé hygienické pravidlá na spracovanie mlieka. pochádza z nekontrolovaného chovu a tak je veľmi ťažké vylúčiť príbuzenské vzťahy medzi zvieratami. To sa prejavuje na poklese úžitkovosti, hovorí predseda komisie pre ovce a kozy pri Slovenskom zväze chovateľov Egon Gyarmathy. nezaujíma kvalita potravín. Ide po cene, komentuje Ľubica Kozubová. Kto bude nakupovať pol litra kozieho mlieka za vyše päťdesiat korún? Do budúcnosti však Kozubová verí, že trendy v zdravej výžive prídu aj na Slovensko. Chov oviec a kôz 4/

13 Anička bez registrácie Kozu sme mali odjakživa. Neviem, prečo by som to mala hlásiť. Aj ona je stará, aj ja už som stará, smeje sa šesťdesiatročná Anna z Myjavských kopaníc. Do Žiliny na centrálny register je ďaleko, obálku aj známku, aby tam napísala, by musela ísť kúpiť. Takto mlieko spotrebuje sama, prípadne s ním prikrmuje mladé mačky, či prasiatko v chlieviku. Kozí ekonomický minikurz Sme horší ako Rakúšania? Vyhodnotenie nákupu veľkonočných jahniat Nákupca počet (ks) hmotnosť priemerná hmotnosť Agrokombinát , (80-85) Agrofarma s.r.o / , Tauris a.s , Most s.r.o , Ovisfarma s.r.o , PAT VOS , BMM s.r.o , Polymex s.r.o , Univex s.r.o , Queen s.r.o , Bovinex s.r.o , Slovak agricultural spolu ,50 zdroj: OVOD Je fakt, že nie všetci chovatelia označujú zvieratá, pripúšťa štátna radkyňa pre chov oviec a kôz na Ministerstve pôdohospodárstva Jarmila Dúbravská. Pri ovciach predpokladáme, že je označených 95 percent zvierat. Pri kozách je to horšie. Najmä drobnochovateľov, ktorí chovajú jeden, dva kusy, treba upozorniť na povinnosti, ktoré im zo zákona vyplývajú, dodáva Keby si pani Anna nechala kozu zaevidovať v Štátnom plemenárskom podniku, dotácie od štátu by nedostala (ten podporuje chovy s najmenej desiatimi kozami). No ak by sa stala členkou Slovenského zväzu chovateľov, získala by na kozu 500 korún ročne, pričom by pracovník zväzu meral zadarmo mliekovú úžitkovosť päťkrát do roka. Ak by chcela rozšíriť chov a predávať plemenný materiál, musela by splniť podmienku dvoch rokov kontroly mliekovej úžitkovosti a svoju kozu pripúšťať capom z kontrolovaného chovu. Za dochovaného Ako je to vo svete: Kozy namiesto tabaku Podľa českého Ústavu poľnohospodárskych a potravinárskych informácií rastie vo Veľkej Británii popularita výrobkov z kozieho mlieka. Jeho výrazná chuť sa stáva prednosťou. V jednom z najväčších maloobchodných reťazcov sa obrat medziročne zvýšil o 16 percent. Dôvodom je zmena prístupu spotrebiteľov a pomohli aj Prevzaté z: Hospodárske noviny, celebrity. Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave zasa poukazuje na kozí boom v USA, kde len za posledných päť rokov stúpla spotreba kozieho mäsa o viac ako šesťdesiat percent. Dôvodom sú módne trendy v zdravej výžive. Kozie syry sú vychýrenými lahôdkami, vysoký obsah Dúbravská. Všetko by bolo jednoduchšie, keby ľudia mohli svoje zvieratá nahlasovať napríklad cez starostu v dedine, a nie priamo až do Žiliny, hovorí Gyarmathy. Ruka v ruke s registráciou by sa zvyšoval podiel chovov s kontrolovanou úžitkovosťou, chovatelia by viac dali na odborné poradenstvo a kvalita chovu by sa mohla zlepšiť. capka by mohla po polroku utŕžiť na nákupnom trhu minimálne 4,5 tisíca korún. 0hlásenie chovu by jej však prinieslo netušené množstvo administratívy. Okrem pravidelných kontrol sa registruje všetko od pripustenia kozy a narodenia kozliat, cez predaj a zabitie zvieraťa. V chove kôz vidím budúcnosť aj na Slovensku, hovorí Dúbravská. Keď z chovu kôz môžu prosperovať v Rakúsku, vo Francúzsku alebo v iných krajinách, prečo by to nešlo aj na Slovensku? pýta sa. Na Slovensku síce prevažuje drobnochov, avšak počet týchto malých fariem je veľký. Čo sa zdá byť na prvý pohľad ako nevýhoda, iní, ak by boli vhodné podmienky, vnímajú ako šancu. Podľa riaditeľa Zväzu chovateľov oviec a kôz Pavla Srpoňa, práve drobnochov je najlepším prostredím na chov plemenných zvierat. František Kozub, ktorý pri zvieratách strávi celý deň, zdôrazňuje: Keď chcete chovať kozy, musíte mať guráž a trpezlivosť. Mnohí, ktorí to skúšali, vedia, akú má pravdu. bielkovín a minimum tukov v kozom mäse zodpovedajú dietetickým požiadavkám. Kozie mäso zasa vyhľadávajú hispánci, ktorí sú najrýchlejšie rastúcim etnikom v USA. Tak či onak, americkí farmári likvidujú tabakové plantáže a prechádzajú na chov kôz a ceny výrobkov úmerné záujmu spotrebiteľov narastajú. Kalo cena (Sk) 14 Chov oviec a kôz 4/2006

14 AGROKOMPLEX 2006 AGROKOMPLEX 2006 Agrokomplex 2006 Výstavný areál Agrokomplexu je so svojimi 148,5 ha plochy využívanej pre výstavnícku činnosť najväčším výstavným areálom v Slovenskej republike. Účelné spojenie výstavných pavilónov so zónou oddychu a možnosti relaxu v krásnom prostredí sem každoročne láka tisíce návštevníkov a domácich aj zahraničných vystavovateľov. Práca profesionálov, zaujímavé exponáty a výborné podmienky pre vystavovateľov i návštevníkov mu zabezpečujú vysokú konkurencieschopnosť s vyspelými výstavníckymi centrami západných krajín a mestu Nitra dávajú punc významného veľtržného mesta. Bohatú tradíciu v týchto priestoroch majú poľnohospodárske výstavy, ktoré sú vysoko uznávané nielen doma ale aj v zahraničí a tešia sa veľkému záujmu vystavovateľov i návštevníkov. V tomto roku už 33. ročník medzinárodného poľnohospodárskeho a potravinárskeho veľtrhu AGROKOMPLEX sa skončil úspešne. V dňoch 17. až 22. augusta sme mali možnosť vidieť komplexnú prehliadku poľnohospodárskych strojov a mechanizácie, produkty rastlinnej aj živočíšnej výroby, zvieratá rôznych druhov,... Krstiny na AGROKOMPLEXE? Hneď na začiatok veľtrhu došlo v expozícii Zväzu chovateľov oviec a kôz k milej udalosti. Dňa sa narodili dve krásne jahniatka - jeden baranček a jedna jahnička. A tak ich matka prešla zo stavu plemenná jarka do stavu plemenná bahnica. Aj keď tieto jahniatka prišli na svet predčasne, vďaka starostlivosti ich ošetrovateľa Janka z firmy Keľo a synovia úspešne absolvovali svoju prvú medzinárodnú prehliadku a priniesli veľa radosti nielen detským návštevníkom. Chov oviec a kôz 4/

15 AGROKOMPLEX 2006 AGROKOMPLEX 2006 AGROKOMPLEX 2006 AGROKOMPLEX 2006 Predvádzanie zvierat Dôstojnou oslavou celoročnej chovateľskej práce bol tradičný Chovateľský deň, zvlášť zaujímavý nielen pre priaznivcov chovu ale najmä pre samotných chovateľov, ktorí mohli prezentovať výsledky vynaloženého úsilia predvedením svojich zvierat. Tento rok po prvýkrát aj v rámci 1. národnej výstavy hospodárskych zvierat. Celkovo sa na výstave prezentovalo 22 vystavovateľov, ktorí pripravili spolu 108 zvierat. Z toho bolo 14 kôz (4 kozičky, 5 capkov, 4 dosp. kozy) a 94 oviec (8 baranov, 71 jariek, 5 bahníc, 8 jahničiek, 2 baránky). O sprievodné slovo sa postarali Ing. F. Kurilla, RNDr. M. Margetín,PhD., Ing. P. Srpoň a Doc. Ing. E. Gyarmathy,CSc. V tomto roku zvieratá hodnotili: Ing. Mareš Vít a Ing. Horák František obaja zo Svazu chovatelů ovcí a koz v ČR a MVDr. Zubrický Pavol zo Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu. Ako to dopadlo. v kategórii plemenných baranov Šampión výstavy baran plemena Zošľachtená valaška, línia STAD, SK , chovateľ - PD Kluknava jarky pl. cigája 1. miesto baran pl. berichonne du chér Šampión 1. miesto baran pl. zošľachtená valaška plem. kozičky pl. biela koza baran východofrízskeho pl. jarky pl. cigája 2. miesto chovateľ - Agrotrade Group Rožňava- -farma Turček v kategórii bahnice, jarky, jahničky mäsových plemien I. miesto za kolekciu plemenných jahniat plemena Charollais chovateľ - SHR Peter Borbás Rimavské Jánovce II. miesto za kolekciu plemenných jariek plemena Ille de France chovateľ - Keľo a synovia s.r.o. Veľké Teriakovce III. miesto za kolekciu plemenných jariek plemena Oxford Down chovateľ - Agro Hosťovce s.r.o. v kategória bahnice, jarky, jahničky mliekových plemien I. miesto za kolekciu plemenných jariek plemena Lacaune chovateľ - Agrosev s.r.o. Detva v kategórii plemenné kozičky I. miesto za kolekciu plemenných kozičiek plemena Biela koza chovateľ - farma Kozí dvor Pezinok Važení chovatelia. Redakcia Vám blahoželá k dosiahnutému úspechu a praje veľa síl k naplneniu ďalších chovateľských cieľov. PhDr. Ľ.Kozubová Ocenenie prevzali Ing. Ľ.Porubiak I. miesto baran plemena Berichonne du Chér, línia Bart, FR 4682 chovateľ - Keľo a synovia s.r.o. Veľké Teriakovce II. miesto baran plemena Východofrízska ovca, línia Wimr, SK chovateľ - Agrofarma s.r.o. Červený Kameň III. miesto baran plemena Suffolk, SK RD Servis s.r.o. Čižatice jarky pl. zošľachtená valaška 3. miesto baran pl. suffolk jarky pl. zošľachtená valaška v kategórii bahnice, jarky plemena cigája I. miesto za kolekciu plemenných jariek chovateľ - PD Sebedín II. miesto za kolekciu plemenných jariek chovateľ - PD Sesnohrad v kategórii bahnice, jarky plemena zošľachtená valaška I. miesto za kolekciu plemenných jariek chovateľ - RD Klenovec II. miesto za kolekciu plemenných jariek Ing. F. Kurilla Doc. RNDr. M. Margetín, PhD. Ing. P. Srpoň Slovom sprevádzali Doc. Ing. E. Gyarmathy, CSc.

16 AGROKOMPLEX 2006 AGROKOMPLEX 2006 Prišiel aj minister Počas tohtoročnej výstavy nás krátkou návštevou poctil aj minister pôdohospodárstva pán Miroslav Jureňa so svojou manželkou. Spolu s ním sme privítali aj predsedu parlamentného výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie Jána Slabého, štátneho tajomníka MP SR Mariána Záhumenského, riaditeľa sekretariátu Ing. Juraja Šestáka a ďalších hostí. Riaditeľ ZCHOK Ing. Pavel Srpoň a člen predstavenstva ZCHOK Ing. Jozef Priam najskôr previedli hostí expozíciou oviec a kôz. Neskôr, v príjemnom prostredí koliby, predstavili činnosť a poslanie ZCHOK na Slovensku, informovali o súčasnej situácii v chove oviec a kôz u nás a oboznámili s chovateľskými cieľmi. V rozhovore sa nevyhli ani problémom, s ktorými sa naše ovčiarstvo musí vysporiadať. Na záver predstavitelia zväzu požiadali o pracovné stretnutie. Rozhovory boli spojené s ochutnávkou typických ovčiarskych výrobkov - syra, žinčice, korbáčikov. pripravili: RNDr. Jana Margetínová, Ing. Slavomír Reľovský snímky - autori

17 Praktické skúsenosti s riešením problému infekčnej epididymitídy baranov MVDr. František Záborský Martin V posledných 3-4 rokoch pri serologickom vyšetrení mladých a starých plemenných baranov na infekčnú epididymitídu, štátne veterinárne a potravinové ústavy na Slovensku zistili značný nárast počtu pozitívnych vzoriek. Uvedeným problémom sa začala zaoberať aj Štátna veterinárna a potravinová správa SR v Bratislave. Keďže aj my sme obdržali z ŠVPÚ Dolný Kubín serologicky pozitívne výsledky, išli sme odbornú problematiku riešiť komisionálne ( zástupcovia RVPS, ŠPÚ, PD ). Klinické vyšetrenia palpáciou, adspekciou, meranie telesnej teploty u všetkých serologicky pozitívnych plemenných baranov boli negatívne. Odchov jahniat 168 ks na 100 bahníc a žiadne potraty bahníc. Jedného serologicky pozitívneho barana dali sme odporaziť za účelom pitvy. Patologicko anatomická pitva semenníkov a bakteriologické vyšetrenie potvrdené ŠVPÚ Dolný Kubín boli negatívne. Tieto naše prvé odborné zistenia nás do určitej miery ubezpečili, že netreba sa unáhliť ale chovu plemenných baranov treba venovať zvýšenú pozornosť. Odbornú problematiku sme konzultovali s ŠVPÚ Dolný Kubín, ŠVPÚ Prešov, KVPS Žilina a ŠVPS SR Bratislava. Doterajšie odborné zistenia nás ubezpečili, že nejedná sa o choré barany a chorobu, ale iba o zistený titer protilátok nad normu. Tak nás to predsa učili aj na klinických disciplínach na VŠV v Košiciach a platí to v praxi aj dnes! Odborná diagnostika choroby sa predsa nerobí len na základe serologického vyšetrenia, ale aj na základe klinického, patologicko anatomického, histologického a bakteriologického vyšetrenia. Takisto reprodukčné ukazovatele ako natalita a odchov sú dôležité konštatovania. Pred 30 rokmi, ako obvodný veterinárny lekár JRD Dražkovce, mal som možnosť vidieť a palpovať klinicky zmenené semenníky pri infekčnej epididymitíde u pozitívnych plemenných baranov. Toto ma odborne zaväzuje k tejto problematike sa osobne vyjadriť. Z odborných skúseností a z praktického hľadiska doporučujeme: 1.) Odchov mladých plemenných barančekov robiť v samostatnom ustajňovacom objekte. Musia byť oddelene chované od starých plemenných baranov a bahníc. Predídeme tým serologicky pozitívnym zisteniam u mladých plemenných baranov! 2.) V prípade zistenia serologicky pozitívnych vzoriek baranov, doporučujeme riešiť problém komisionálne t.j. zástupca RVPS, privátny veterinárny lekár, zástupca ŠPÚ, ďalej zootechnik špecialista poľnohospodárskeho podniku a zástupca Zväzu chovateľov oviec a kôz. O odborných konštatovaniach napísať úradný záznam. 3.) Ak sú klinické zistenia plemenných baranov negatívne, serologicky pozitívnych baranov oddeliť a liečiť ich antibiotikami tetracyklínového radu. Potom sledovať uvedené barany, serologicky a klinicky ich opakovane vyšetriť každé 3 týždne. Vysoké titre a stúpajúce titre môžu byť dôvodom na vyradenie jedincov. 4.) Klinicky zistené pozitívne barany ihneď dať do kafilérie. Vykonať dezinfekciu. 5.) Odborne sa radiť a spolupracovať s referenčným ŠVPÚ Prešov a ŠVPS SR Bratislava. 6.) Rôznymi serologickými testami KFT, IDT a Elizou zistili sme v niektorých ojedinelých prípadoch rôzne výsledky. Vysvetlľujeme si to aj možnou tzv. falošnou pozitivitou, ktorá sa zisťuje pri iných spoločných antigénoch s niektorými gramnegatívnými baktériami. Zvlášť metóda Eliza vytvára takéto zistenia, preto sa od tejto metódy v niektorých prípadoch upúšťa. Metóda Eliza má svoje plusy aj mínusy. Testy RVK, IDT a Eliza sú v podstate iba skriningové, a ich výsledky musia byť interpretované v kontexte s klinickým stavom všetkých zvierat. Snímka: autor Semenníky plemenného barana, u ktorého bol sérologicky zistený titer 1:320 na infekčnú epididymitídu. Adspekčné a palpačné vyšetrenie semenníkov bolo negatívne. Chov oviec a kôz 4/

18 Kurz pradenia a tkania Buchov Kurz pradenia a tkania Buchov Ako som sa do Ashfordovci v Prahe Daniela Linhartová, Volám sa Daniela Linhartová, pochádzam z Prešova a od roku 1978 žijem v Českej republike. Už od detstva som mala vzťah k odevnej tvorbe, ale vtedy som nemala možnosť študovať obor, ktorý ma bavil. Aj keď som dosiahla technické vzdelanie a pracovala v inom obore, stále som niečo tvorila. Som rada, že teraz sa môžem svojej záľube venovať naplno. Bolo to v roku 1999, keď ma v istom časopise zaujal článok o jednej pani zo Škótska, ktorá na svojej farme spracováva vlnu z ovečiek, pradie ju na kolovrátku a potom z nej tvorí módne oblečenie a doplnky. Veľmi ma to zaujalo, iba som si nevedela predstaviť, ako by niekto dokázal na mojom starom kolovrátku po babičke niečo upriasť. Nemala som predstavu, kde zohnať vlnu na pradenie ani ako sa zachádza s kolovrátkom. Vďaka manželovej počítačovej profesii sa zrodil aj nápad. Vraj na internete sa dá nájsť všetko! Tak sme skúsili hľadať chovateľov oviec u nás, čo v tej dobe nemalo veľkú nádej na úspech, lebo internet ešte nebol tu medzi ľuďmi veľmi rozšírený. Až názov jedného z plemien nás priviedol k zoznamu elektronických adries chovateľov oviec vo svete. To už bol iba krôčik k tomu, aby sme na niekoľko náhodne vybraných adries poslali krátku správu v angličtine, že sa zaujímame o vlnu pre ručné pradenie. V tej chvíli sa stalo niečo, čo sme si do tej doby nevedeli ani predstaviť a rýchlo pochopili, čo to vlastne internet je. Behom necelej polhodiny nám začali prichádzať odpovede od ochotných ľudí z najrôznejších štátov a svetadielov. Za niekoľko dní sme už boli súčasťou internetovej konferencie fungujúcej po celom svete, od Falklandských ostrovov, cez USA, Kanadu, Škótsko až po Austráliu a Nový Zéland. Bola to doslova smršť nových informácií, ktorá nás takmer pohltila. S pomocou týchto ľudí, najskôr cez internet a neskôr i osobne, som sa postupne naučila všetkému potrebnému, od vyprania a načesania surového rúna až k pradeniu a tkaniu. Zistili sme pritom, že tieto činnosti zďaleka nie sú iba starodávnymi remeslami z minulých storočí, ale Práca s handicapovanými deťmi v Smrzovke 20 Plstenie ihlou Chov oviec a kôz 4/2006

19 Kurz pradenia a tkania Vecov Kurz pradenia a tkania Vecov stala k vlne... je to celosvetovo rozšírená záľuba tisícok ľudí. Znie to neuveriteľne, ale jeden z najväčších svetových výrobcov kolovrátkov a krosien Ashford už po svete predal od roku 1934 viac ako pol milióna kolovrátkov. Spolu s manželom sme začali spolupracovať práve s pánom Richardom Ashfordom z Nového Zélandu, stali sme sa zástupcom jeho firmy pre Českú a Slovenskú republiku a ponúkame tu všetok jeho sortiment. Do tajov spracovania vlny ako je pradenie, tkanie, farbenie a plstenie ma odborne zasvätila svetovo uznávaná lektorka, pani Rowena Hart z Nového Zélandu, autorka niekoľkých publikácií o tkaní. Pán Ashford nás aj spolu s manželkou v minulom roku osobne navštívil v Prahe, čo pre nás bola pochopiteľne významná udalosť. Vzhľadom k tomu, že takto nadobudnuté znalosti by bolo škoda nechávať si iba pre seba, rozhodla som sa poriadať aj kurzy spracovania vlny, o ktoré je stále veľký záujem. Mala som možnosť predstaviť svoju tvorbu v časopisoch Praktická žena a Dorka, niekoľkokrát som predstavila túto činnosť aj v Českej televízii. Pri našom pátraní po informáciach bolo iba otázkou času nájsť kontakt na Zväz chovateľov oviec a kôz v ČR, ktorý nám na začiatku tiež veľmi pomohol a pomáha s propagáciou ručného spracovania vlny. Mali sme možnosť zúčastniť sa mnohých výstav, tradíciou už sa stali aj súťaže v pradení, ktoré Zväz organizuje na Techagru a Ovenáliach. Sadnúť si ku kolovrátku alebo ku krosnám je aj v dnešnej dobe krásnou a tvorivou záľubou pre ľudí všetkých vekových kategórií, je neoceniteľnou relaxáciou a liekom proti stresom. Každý kúsok oblečenia z ručnej priadze je neopakovateľným originálom s jedinečnou farebnosťou, ktorú môžete ovplyvniť miešaním rôznych farebných rún, ešte pred pradením. Tiež môžete zabudnúť na štípavú vlnu. Pre ručné pradenie sa používa ovčia vlna zo špeciálnych chovov s mimoriadnou jemnosťou a hebkosťou vlákien. Vzhľadom k tomu, že pochádzam z Prešova, som rada, keď sa môžem o svoje skúsenosti podeliť aj na Slovensku. snímky: autor Súťaž v pradení v Brne Ovenálie Zlobice pri Brne Európska konferencia o vlne, Naměsť nad Oslavou 2004 Chov oviec a kôz 4/

20 Vlky Vám roztrhali ovce? V súčasnosti sa viacerí majitelia stád hospodárskych zvierat, najmä prevádzkovatelia salašov na strednom a východnom Slovensku na Ministerstve životného prostredia SR pýtajú, či sa môžu proti vlkom, ktorí im spôsobili škody, brániť ich odstrelom. Tvrdia pritom, že vlky sú premnožené a odstrel je nevyhnutný. Ministerstvo životného prostredia SR v poslednom období nezaregistrovalo žiaden kvalifikovaný odhad výskytu vlkov. Preto tvrdenia o ich premnožení nie sú relevantné a v tomto období ich útoky možno pripísať skôr vývojovému štádiu mláďat. Matka ich učí loviť a nezabezpečené ovčie stáda sa stávajú pre ne ľahkým terčom. Ministerstvo životného prostredia SR preto všetkým chovateľom oviec odporúča, aby stáda dostatočne ochránili dostupnými prostriedkami, ako je oplotenie, v ktorom je výstražný elektrický prúd, ochrana strážnymi psami a podobne. Sú to účinné možnosti, ako znížiť výskyt útokov vlkov na stáda. Svojvoľný odstrel vlka dravého nie je povolený a je trestným činom. Vlk je v čase od 16. januára do 30. októbra chránený v zmysle predpisov na úseku ochrany prírody a takisto aj v zmysle predpisov na úseku poľovníctva. Čiže v súčasnom období sa loviť nemôže. Mimo uvedeného obdobia, teda od 1. novembra do 15. januára, je lov vlka dravého povolený, ale nie pre každého, kto má o to záujem, ani pre poškodených - napríklad zamestnancov salašov a podobne. Urobiť tak môže iba užívateľ poľovného revíru alebo ním poverená osoba. Ak je nevyhnutný lov vlka dravého v čase jeho ochrany, napríklad z dôvodu vzniku škôd, sú na to potrebné dve výnimky: z Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva pôdohospodárstva SR. Postup pri ich získaní je nasledovný: žiadateľ (užívateľ poľovného revíru) musí podať žiadosť o povolenie na lov vlka v zmysle zákona o ochrane prírody na Ministerstvo životného prostredia SR a po udelení výnimky z tohto rezortu sa musí následne obrátiť na rezort pôdohospodárstva. Po nadobudnutí platnosti oboch uvedených výnimiek môže užívateľ poľovného revíru lov realizovať. V žiadosti treba zdokumentovať útoky, ale aj spôsob ochrany stáda fotodokumentáciou. Poškodení majitelia stád si môžu uplatňovať náhradu škody. Podmienky nároku na náhradu škody a spôsob jeho uplatňovania ustanovuje zákon 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a jeho vykonávacia vyhláška 24/2003. Pre poškodeného chovateľa platí, aby čo najskôr, bezodkladne po vzniku škody spôsobenej vlkom na vybraných hospodárskych zvieratách (okrem oviec je to aj kôň, osol a ich krížence, hovädzí dobytok, koza alebo ošípaná), oznámil túto udalosť na miestny príslušný obvodný úrad životného prostredia. Ten najneskôr do troch dní prípad na mieste za účasti poškodeného a dotknutých orgánov štátnej správy prešetrí. Náhradu škody možno poskytnúť iba v prípade, ak boli napadnuté hospodárske zvieratá v čase udalosti umiestnené v uzatvorenom objekte alebo v elektrickom ohradníku. Ak boli mimo uzatvoreného objektu alebo elektrického ohradníka, pre priznanie náhrady škody je podmienkou, aby boli pod priamym dohľadom fyzickej osoby alebo pastierskeho psa, ktorý je špeciálne vycvičený na stráženie stád hospodárskych zvierat. Pri stanovovaní celkovej výšky náhrady škody sa berie do úvahy skutočná škoda, tzn. poškodenému sú priznané finančné prostriedky v takej výške, aké by musel vynaložiť na obstaranie vlkom usmrtených jedincov (tzn. ich trhová hodnota). Zdroj: internetové stránky Ministerstva životného prostredia. Inseminácia oviec kurzy inseminačných technikov Ing. Peter Borecký Ing. Jozef Chrastina, PhD. Štátny plemenársky ústav SR Účelové plem. zariadenie Nitra Týmto príspevkom nadväzujeme na článok Nedostatok plemenných baranov možno riešiť insemináciou z čísla 3/2006 od autorov Apolen, Čapistrák, Margetínová. Štátny plemenársky ústav SR Bratislava (ďalej ŠPÚ SR), ktorý je Ministerstvom pôdohospodárstva SR poverený organizovaním kurzov inseminačných technikov hospodárskych zvierat chce byť nápomocný pri riešení problémov z nedostatkom plemenných baranov a to zabezpečením vyškolenia inseminačných technikov oviec. Preto si pre svoje školiace pracovisko v Účelovom plemenárskom zariadení Nitra vybavil na Ministerstve školstva SR a k r e d i t á c i u na vzdelávaciu aktivitu Základný kurz inseminačných technikov oviec, na základe ktorej ŠPÚ SR úspešným absolventom kurzu vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti na výkon inseminácie oviec v zmysle Zákona o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat č. 194/98 Z.z. Prvý kurz inseminačných technikov oviec od vzniku ŠPÚ SR bol zorganizovaný v spolupráci s VÚŽV Nitra pracoviskom Trenčianska Teplá v decembri 2005, ktorý úspešne absolvovalo 10 účastníkov. V tomto roku je vypísaný termín základného kurzu inseminačných technikov oviec na druhú polovicu mesiaca október, ale mnohým chovateľom tento termín nevyhovuje, preto pri dostatočnom záujme bude kurz zorganizovaný v druhej polovici mesiaca november (v týždni od do ). Preto možným záujemcom dávame na vedomie, aby kontaktovali organizátorov kurzov a školení a to Ing Chrastinu, PhD. tel.: 037/ , , mail: jozefchrastina@spusr.sk, alebo Ing Boreckého tel.: 037/ , , mail: peterborecky@spusr.sk. Veríme, že chovatelia oviec si uvedomia výhody inseminácie z pohľadu chovateľského, plemenárskeho a zooveterinárneho a využijú možnosť absolvovania kurzu inseminačných technikov a následne zapojenia svojich chovov do inseminácie. 22 Chov oviec a kôz 4/2006

21 Odborná cesta na výstavu Farmer Expo Debrecen 2006 Hungary V dňoch septembra 2006 zorganizoval Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku-družstvo odbornú cestu na výstavu Farmer Expo Debrecen 2006 Hungary. Zúčastnili sa jej ovčiari z celého Slovenska. Tento rok sa konal už 14. ročník tejto najväčšej výstavy s poľnohospodárskym zameraním v Maďarsku. Farmer Expo je dôležitou udalosťou pre poľnohospodárov v Maďarsku a aj tento rok chceli organizátori upútať aj laickú varejnosť skvelým programom. Predstavili sa najlepší chovatelia a celá škála poľnohospodárskych strojových zariadení. Ing. Stanislav Reľovský samostatný šľachtiteľ ZCHOK Začiatok odbornej cesty bol v Banskej Bystrici, kde sa všetci účastníci stretli pri sídle ZCHOK na Mládežníckej ulici v areáli Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva. Všetkých účastníkov privítal riaditeľ ZCHOK Ing. Pavel Srpoň. V pláne tejto odbornej cesty bola okrem návštevy výstavy Farmer Expo aj návšteva dvoch chovateľov oviec. Ako prvú sme navštívili farmu Keľo a synovia s.r.o Veľké Teriakovce. Na farme nás veľmi srdečne privítal zakladateľ rodinnej farmy Ing. Pavol Keľo. Tento šľachtiteľský chov sa zaoberá chovom dvoch mäsových plemien - ille de France a berichonne du chér. Šľachtiteľský chov plemena ille de France tvorí 190 bahníc a 5 kmeňových baranov. Na ďalší chov bolo tento rok vybraných 52 jahničiek a 46 baránkov. Tieto zvieratá budú pripravené na nákupné trhy v roku Šľachtiteľský chov plemena berichonne du chér predstavuje 121 bahníc, 3 kmeňové barany a na ďalší chov sa vybralo 36 jahničiek a 17 baránkov. Okrem farmy vo Veľkých Teriakovciach sme navštívili aj hospodárstvo vo Vyšnom Skálniku. Celý čas nás sprevádzal Ing. Pavol Keľo, ktorý veľmi ochotne odpovedal na všetky otázky. Chovatelia si vymieňali cenné skúsenosti, ktoré by nenašli v žiadnej literatúre. Druhou v poradí bola prehliadka chovu pána Ondreja Pálkovácsa na slovensko-maďarskom pohraničí. Tento chovateľ sa na úrovni úžitkového chovu zaoberá chovom plemena cigája. Chovateľ nás oboznámil so svojim chovom a s ďalším zámerom do budúcnosti. Po týchto veľmi zaujímavých návštevách nás čakala cesta do hlavného cieľa - mesta Debrecen. Do hotela, v ktorom sme boli ubyto- Účastníci zájazdu Chov oviec a kôz 4/

22 P. Ondrej Pálkovács, vľavo Cigáje p. Pálkovácsa vaní sme dorazili v podvečerných hodinách. Po večeri sa niektorí účastníci vybrali spoznávať krásy nočného Debrecenu, niektorí ani mimo pracoviska nezabudli na prácu a využili príležitosť porozprávať sa o problémoch poľnohospodárstva s kolegami. Ďalší využili pokojný hotel na odpočinok pred ťažkým dňom. Výstava Farmer Expo Debrecen 2006 Hungary je, čo sa týka zamerania, veľmi podobná našej najväčšej výstave zameranej na poľnohospodárstvo - Agrokomplex. Rozsah tejto výstavy je však v porovnaní s Agrokomplexom menší. Na výstave bola predstavená poľnohospodárska technika, strojové zariadenia pre poľnohospodárov aj potravinárov a maďarské poľnohospodárstvo sa predstavilo návštevníkom aj prostredníctvom ukážok jednotlivých hospodárskych zvierat. Početné zastúpenie mali kone, ošípané (najmä plemeno Mangalica)a hovädzí dobytok. Zastúpené boli aj malé hospodárske zvieratá - hydina, králiky. Nás samozrejme najviac zaujal pavilón, v ktorom boli vystavované plemená oviec a kôz. V tomto pavilóne nás privítali a bohato pohostili zástupcovia Maďarského zväzu chovateľov oviec a kôz. Predseda, podpredseda a riaditeľ ZCHOK využili toto stretnutie aj na odbornú debatu s predstaviteľmi maďarského zväzu na čele s Prof. dr. Elemérom Gergátzom,PhD., kedy si pomocou tlmočníkov vymenili skúsenosti a poznatky o súčasnej situácii v chove oviec a kôz v Maďarsku a na Slovensku. Na záver pozvali predstaviteľov maďarského zväzu na naše stretnutie chovateľov oviec a kôz pri príležitosti Demetra 2006, ktoré sa bude konať 26. októbra 2006 v Liptovskom Hrádku. Z plemien oviec, ktoré boli na výstave najpočetnejšie: húsmerinó, gyimesi racka, magyar merinó, suffolk, texel, charollais a tiež rôzne krížence týchto plemien s pôvodnými maďarskými plemenami. Tiež boli vystavené tieto plemená kôz: biela koza krátkosrstá, búrska koza, hnedá koza. Najviac nám bolo ľúto, že na výstave nebolo zastúpené plemeno hortobágyi racka ako zástupca pôvodných plemien. Rozhovor chovateľov 24 Atrakcia pre návštevníkov Chov oviec a kôz 4/2006

23 Kontakty Túto odbornú cestu sme šťastne ukončili návratom do Banskej Bystrice. Veríme, že splnila svoj účel, ktorým bolo najmä získanie hlbších poznatkov o chove oviec v Maďarsku a o plemenách chovaných u našich južných susedov. Veľmi dôležité bolo aj to, že sa mali možnosť stretnúť špičkoví chovatelia oviec na Slovensku a vymeniť si svoje poznatky z praxe. snímky: autor a Ing. Jarmila Dubravská Postup hromadenia vlôh pre viacpočetný vrh v genotype potomkov zámernou selekciou Prof. Ing. Milan Gajdošík, CSc. emeritný profesor SPU v Nitre Základným problémom zvyšovania efektívnosti v chove oviec na Slovensku je dlhodobo pretrvávajúca relatívne nízka úžitkovosť v reprodukčných a produkčných ukazovateľoch Pretrváva extenzita výroby (produkcie). Veľké rezervy okrem nízkej chovateľskej úrovne sú v efektívnom využívaní diferencovaných šľachtiteľských postupov a selekčných kritérií a to pri prevádzkovaní obidvoch produkčných systémov: trhová produkcia mlieka a mliečnych jatočných jahniat (dojné stáda) trhová produkcia ťažkých jatočných jahniat (nedojné stáda) CHOVATEĽ spolu so ZCHOK a ŠPU sú zodpovednými garantmi a nositeľmi programu šľachtenia a plemenitby. V tomto procese garancie nejde len o nasmerovanie rozvoja odvetvia, ale predovšetkým dôsledne uplatňovať komplexné plemenárske selekčné postupy a systémové opatrenia aby sa zabezpečoval v následných generáciách požadovaný genetický pokrok v reprodukčných a produkčných ukazovateľoch a tým sa dosahovala väčšia ekonomická stabilizácia odvetvia.analýzy potvrdzujú, že v tomto smere sa nenapĺňajú požadované predpoklady. ŠCH ako nosiče genetického pokroku nedosahujú takú špecializáciu, ako sa od nich očakáva. ŠCH, ktorých hlavná úloha je produkovať plemenné barany s vysokým genetickým produkčným potenciálom (prostredníctvom nich sa prenáša najväčší podiel genetického zisku) značne zaostávajú za vytýčenými požiadavkami. Program genetického modelovania plodnosti - viacplodnosti, s cieľom dosiahnuť u dojných stád 1,4 a v nedojných stádach 1,6-1,8 jahňaťa na jeden vrh, a postupného zvyšovania produkcie mlieka resp. rastovej intenzity (podľa produkčného zamerania plemien) predstavuje náročný plemenársky program, pretože rieši základnú prestavbu domácich plemien s dôrazom na hodnotovú dôležitosť selektovaných znakov. Vzhľadom k tomu, že tento proces sa bude realizovať v dlhšom časovom horizonte (s rôznou intenzitou selekčného tlaku) budú ho sprevádzať jednotlivé časové etapy charakteristické rôznymi plemenárskymi postupmi a selekčnými kritériami. Pre komplexnosť a lepšiu orientáciu chovateľov a riadiaceho menežmentu chceme stručne charakterizovať jednotlivé etapy v časovom horizonte rokov. I. ETAPA Prvú etapu charakterizuje základný cieľ: Chov oviec a kôz 4/

24 26 Dôsledne realizovať zámernú selekciu vo vnútri stáda (plemena) na početnosť vrhu, mliekovú úžitkovosť a rastovú intenzitu tak, aby sa postupne v ŠCH získavala populácia bahníc a plemenných baranov s vyšším genetickým produkčným potenciálom a tým sa dosahovala vyššia úžitkovosť. Dosiahnutie tohto cieľa predpokladá: Každoročne sledovať potenciál plodnosti v stáde podľa UKAZOVATEĽA PLODNOSTI vo vertikále: POTOMOK - RODIČIA, to znamená do jednej generácie spätne a potomkom prideliť príslušný KOD PLODNOSTI (KP).Pri výbere baránkov a jahničiek na ďalší chov prihliadať na dosiahnutý KP, aby sa nestalo, že potomstvo po vynikajúcich rodičoch s vysokým KP a dobrou MUM sa vyradilo z reprodukcie a degradovala sa tak plemenná hodnota stáda. Na základe výsledkov kontroly mliekovej úžitkovosti (KMU) dosiahne bahnica (matka barana) TRIEDU ZA MLIEKOVÚ ÚŽITKOVOSŤ (+++, ++, +, 0) a na základe hodnotenia rastovej intenzity TRIE- DU ZA RASTOVÚ INTENZITU (+++, ++, +, -, --, ---). Pri zakladaní novej generácie zámerným párením rodičovských párov rešpektovať hlavnú zásadu, že KP, T-MU a T-RI (podľa produkčného zamerania) boli u plemenných baranov vyššie, ako u bahníc. Tento proces takto nasmerovaný musí byť permanentný, každý rok sa opakujúci, trvalý, dôsledný a nezvratný. Prax potvrdzuje, že ak sa nerobí dlhodobé párenie jedincov medzi sebou, ktoré pochádzajú z viacpočetných vrhov, neprejaví sa významný vplyv rodičov na výskyt dvojčiat. Bolo by vhodné tento proces po určitom čase zhodnotiť ako sa naštartoval, ako sa mení štruktúra bahníc v stádach ŠCH z hľadiska KP, MUM, RI a posúdiť či súčasný selekčný tlak v stádach je dostatočne intenzívny, účinný a vyhovuje požiadavkám pre I. etapu. Táto pozitívna zmena by sa mala prejaviť tým, že sa zvýši % bahníc s KP 5,4,3,2 a poklesne % bahníc s KP 0,1. Tento zámer sa môže dosiahnuť len v tých stádach, kde tento proces prebieha dôsledne, cieľavedome. Výsledky z experimentálneho stáda jednoznačne potvrdzujú, že bahnice s vyšším KP (KP 5,4 ) dosahujú vyšší Index reprodukcie (IR), vyššie % viacpočetných vrhov už pri prvom obahnení, teda dosahujú vyššiu plodnosť. Treba tiež posúdiť, či metodická a organizačná pomoc zo strany vrcholového manažmentu je v súčasnosti dostatočne účinná a chovateľmi akceptovaná. II. ETAPA Druhú etapu charakterizuje základný cieľ : Získať generáciu potenciálnych baranov s vysokou, geneticky determinovanou schopnosťou pre plodnosť - početnosť vrhu, produkciu mlieka a rastovú intenzitu. Súčasne zvýšiť genetickú potenciálnu silu samičieho potomstva (bahníc) v následných generáciách. Dosiahnutie tohto cieľa predpokladá: Na hromadenie požadovaných vlôh v genotype potomkov vytvoriť PLEMENNÉ JADRO (PJ) z najúžitkovejších bahníc v stáde vyselektovaných v I. etape, ako MATKY PLEMENNÝCH BARANOV. Vychádzame z predpokladu, že schopnosť bahnice uvoľňovať väčší počet vajíčok schopných oplodnenia je výrazom genotypu jedinca, a je determinovaná z polovice genotypom matky a z polovice genotypom otca. Platí to aj o produkcii mlieka a rastovej intenzite. Podmienky prostredia (odchov, chov) môžu znižovať túto potenciálnu schopnosť genotypu. Preto chovateľ musí súbežne vhodným chovateľským prostredím vytvárať podmienky pre realizáciu nových výkonnejších genotypov V súlade s genetickým modelovaním stád (podľa produkčného zamerania) treba vytýčiť pre zaradenie (výber) bahníc aj baranov do PJ tieto základné selekčné kritériá: Plemeno: zošľachtená valaška (ZV). cigája (C) - dojné stáda: KOD PLODNOSTI-PRODUKCIA MLIEKA (matka barana) Bahnica 5, 4, 3 Bahnica (+++, ++, +) Baran 5, 4 Baran (+++, ++) Plemeno: merino (nedojné stáda): KOD PLODNOSTI-RASTOVÁ INTENZITA Bahnica 5, 4, 3 Bahnica (+++, ++, +) Baran 5, 4 Baran (+++, ++) Zámerné párenie rodičov podľa KODU PLODNOSTI v rámci PLEMENNÉHO JADRA KOD. PLOD. ZÁMERNÉ PÁRENIE KOD. PLOD. ZÁMERNÉ PÁRENIE II. ETAPA Tab.1 III. ETAPA Základný princíp zámerného párenia rodičov a selekcie na viacpočetný vrh s cieľom hromadiť vlohy v genotype potomkov sa nemení (pokračuje ako v I. etape). Plemenitba v stáde prebieha len na kvalitatívne rôznych úrovniach (tab. 1). V PJ frekventujú bahnice len s KP 5,4,3 - MUM a RI (+++, ++, +). U bahníc nezapojených do PJ je rozpätie selektovaných znakov širšie (KP 5 až 0, MUM +++ až 0, RI +++ až ), čo súvisí s tým, že sú medzi nimi bahnice s vynikajúcim KP, ale nevyhovujú v ostatných selektovaných znakoch. Vyselektované plemenné barany ako produkty PJ sa využijú prednostne na intenzívnejší selekčný tlak v stáde. Na zotrvanie v PJ musí bahnica v prvých troch vrhoch reprodukčného cyklu splniť jednu z týchto podmienok (kritérií): Dosiahnuť pri prvom obahnení viacpočetný vrh Dosiahnuť pri prvých troch bahneniach v jednom vrhu trojčatá Dosiahnuť v troch vrhoch aspoň jeden viacpočetný vrh Bahnice, ktoré v prvých troch vrhoch reprodukcie nesplnia ani jednu z uvedených podmienok vyradia sa z PJ. Budovanie PJ v stáde je otvorený proces (hodnotí sa v trojročnom reprodukčnom cykle) pretože každoročne do neho vstupujú vyselektované ročky (KP 5,4,3 - MUM, RI +++,++,+ ) a súčasne vystupujú - vyraďujú sa bahnice, ktoré nesplnili požadované kritériá. Súčasne sa efektívne využívajú v rámci PJ plemenné barany, ktoré najlepšie prenášajú svoje vlastnosti na potomstvo (využiť výsledky KD). III. ETAPA Cieľ etapy: Efektívne využiť bahnice a špičkové barany PJ a vytvoriť novú generáciu potenciálnych baranov a bahníc s geneticky determinovanou schopnosťou pre plodnosť - početnosť vrhu, dobrú mliekovú úžitkovosť a rastovú intenzitu (podľa produkčného zamerania). Tento systém plemenitby vyžaduje:sledovať plodnosť - početnosť vrhu pomocou KP vo vertikále: POTOMOK - RODIČIA - STARÍ RODIČIA, to znamená do dvoch generácií spätne. Potenciál plodnosti potomkov sa vyjadrí KP podľa UKAZOVATEĽA PLODNOSTI (tab. 2). Postup zámerného párenia rodičov tvoriacich PJ podľa KP za účelom hromadenia vlôh pre viacpočetný vrh v genotype potomkov uvádzame v tab. 1. Hodnotením plodnosti do dvoch generácií spätne sa rozšíri a vytvorí kategória bahníc a baranov tvoriacich PJ z pôvodných (KP 5-3 ) na bahnice s KP 9-3. Postupným hromadením vlôh zámerným párením podľa intenzity selekčného tlaku sa dosiahne, že PJ budú postupne tvoriť len bahnice s KP 9-4 potom KP 9-5 s cieľovou frekvenciou s KP 9-6. Selekčné kritériá (pre bahnice a plemenné barany) sa budú upresňovať podľa dosahovaných výsledkov v stádach. Súčasne budú ubúdať bahnice v stádach, ktoré neboli zaradené do PJ (s KP 0,1,2 ), čím sa výrazne zvýši Chov oviec a kôz 4/2006

25 potenciálna sila plemenných stád. Je predpoklad, že aj dolná hranica ostatných selektovaných znakov (produkcia mlieka, rastová intenzita) sa bude postupne zvyšovať. Zvyšovanie genetického potenciálu medziplemenným krížením V experimentálnych stádach pod vedením odborného garanta môžeme proces genetického modelovania domácich plemien na vyššiu plodnosť - početnosť vrhu (produkciu mlieka) urýchliť medziplemenným krížením, využitím v súčasnosti baranov plemena východofrízske (VF), resp. Lacaune (LC). Cieľ (očakávané predpoklady): zrýchliť tvorbu genotypov s vlohami pre viacpočetný vrh a tým zvýšiť (zlepšiť) plodnosť v stáde (oplodnenie, ovulačnú intenzitu) Zvýšiť produkciu mlieka (veľkosť, kapacitu vemena, dojiteľnosť) Zlepšiť ranosť (intenzitu rastu) Základné ciele, metodický postup a princíp zámerného párenia rodičov a selekcie na viacpočetný vrh s cieľom hromadiť vlohy v genotype potomkov uvádzané v jednotlivých etapách sa medziplemenným krížením nemenia, zostávajú rovnaké. Vzhľadom na vzniknuté rozdielne genotypy v stáde (bahnice domácich plemien, krížence) sprísňuje sa na zotrvanie bahníc v PLEMENNOM JADRE u krížencov selekčné kritérium: dosiahnuť v prvých troch vrhoch dva viacpočetné vrhy (IR 1,66) Ukazovateľ plodnosti Záver Záverom treba vyjadriť ešte niekoľko myšlienok, ktoré súvisia a korešpondujú s touto problematikou v podmienkach slovenského ovčiarstva: Načrtnutý cieľ je ambiciózny, ale dosažiteľný v našich podmienkach (polointenzívne chovy).metodické postupy, selekčné kritériá, grafické schémy sú len návodom, ako tento cieľ v konkrétnych podmienkach v jednotlivých ŠCH dosiahnuť so zreteľom na plemeno, produkčné zameranie a podmienky chovu.program šľachtenia, plemenitby oviec vrátane metodických postupov si vyžadujú pružnejšie reagovať a riešiť otázky súvisiace s dosiahnutím uvedených cieľov. Ide predovšetkým o: účelnú organizačnú štruktúru elektronický (počítačový) systém evidovania, spracovania, vyhodnocovania výsledkov KU so zreteľom na stádo, plemenné jadro a genotypovú skladbu. Proces hromadenia vlôh v genotype potomkov a prenos genetického potenciálu na následné generácie pravidelne hodnotiť kontrolou dedičnosti požiadavkám selekcie prispôsobiť a prepracovať kritériá na uznávanie ŠCH - RCH pretože súčasne svojou náročnosťou neodpovedajú duchu a zámerom selekcie. medziplemenným krížením môžeme tento proces umocňovať, urýchľovať a zefektívňovať nákupné trhy na plemenné barany musia byť pýchou a vizitkou plemenárskeho pokroku špičkové barany odchované v podmienkach PJ cenovo výrazne zvýhodniť na NT pravidelne v trojročných cykloch hodnotiť dosahovaný šľachtiteľský pokrok (genetický zisk) Za všetkým týmto snažením je človek, jeho ambícia popasovať sa s touto problematikou a osobné presvedčenie, že je to cesta, ako zvýšiť efektívnosť chovu oviec. To je o tom, či budeme prešľapovať na jednom mieste, alebo pôjdeme cieľavedome ďalej.slovenské ovčiarstvo po celé generácie sprevádzali vyspelí chovatelia a nemôže to byť inak ani dnes, ani v budúcnosti. Poznámka redakcie k príspevku prof. Ing. M. Gajdošíka, CSc.: V predloženej práci sa počíta s dlhodobým využívaním kódu plodnosti (KP) v šľachtení oviec zameranom na zvyšovanie plodnosti (veľkosti vrhu). V záujme poskytnúť čitateľom časopisu Chov oviec a kôz objektívny obraz o aktuálnom a perspektívnom hodnotení plemenných oviec v SR v rámci ukazovateľa plodnosť, redakcia považuje za potrebné uviesť, že Výberová komisia pre chov oviec a kôz pri MP SR a Šľachtiteľská rada pri ZCHOK schválila postup výberu oviec na ďalší chov na základe odhadnutej plemennej hodnoty pre veľkosť vrhu, s využitím metodológie BLUP-AM. Pri tomto spôsobe určenia plemennej hodnoty za ukazovateľ veľkosť vrhu je zohľadnená nielen veľkosť vrhu, z ktorého pochádza posudzovaný jedinec, jeho rodičia, prípadne aj starí rodičia, ale tiež veľkosť vrhu všetkých viac-menej príbuzných jedincov z celého rodokmeňa. Výhodou tzv. genetického hodnotenia je aj to, že pri odhadoch sú zohľadnené viaceré systematické vplyvy prostredia (napr. vplyv stáda, vek matiek a pod.). Plemenná hodnota pre veľkosť vrhu každého zvieraťa (bahnice, barana) sa každoročne upresňuje na základe nových údajov, ktoré sú evidované v databáze ŠPÚ SR. V súčasnosti sú plemenné hodnoty pre veľkosť vrhu všetkých oviec zapojených do kontroly úžitkovosti stanovené a sú k dispozícii všetkým chovateľom. Boli uvedené aj v katalógoch z nákupných trhov baranov. Výberová komisia pre chov oviec a kôz pri MP SR a Šľachtiteľská rada schválila začiatkom tohto roku postup, ako zakomponovať výsledky genetického hodnotenia do platného bonitačného kľúča. Posledná verzia bonitačného kľúča je z apríla 2006 a je k dispozícii na webovej schránke ŠPÚ SR ( Základné informácie o genetickom hodnotení oviec za ukazovateľ veľkosť vrhu sú opäť aj na webovej schránke ŠPÚ SR. Tab.2 KOD PLODN. ukazovateľ plodnosti 0 potomok, rodičia a starí rodičia sú jedináčikovia 1 potomok je jedináčik a jeden z rodičov - starých rodičov je z viacpočetného vrhu 2 potomok je jedináčik a dvaja z rodičov - starých rodičov sú z viacpočetného vrhu a) potomok je jedináčik a traja z rodičov - starých rodičov sú z viacpočetných vrhov b) potomok je z viacpočetného vrhu, rodičia - starí rodičia sú jedináčikovia a) potomok je jedináčik a štyria z rodičov - starých rodičov sú z viacpočetných vrhov b) potomok a jeden z rodičov - starých rodičov sú z viacpočetného vrhu a) potomok je jedináčik a piati z rodičov - starých rodičov sú z viacpočetných vrhov b) potomok a dvaja z rodičov - starých rodičov sú z viacpočetného vrhu a) potomok je jedináčik a všetci rodičia - starí rodičia sú z viacpočetných vrhov b) potomok a traja z rodičov - starých rodičov sú z viacpočetného vrhu 7 potomok a štyria z rodičov - starých rodičov sú z viacpočetných vrhov 8 potomok a piati z rodičov - starých rodičov sú z viacpočetných vrhov 9 potomok a všetci rodičia - starí rodičia sú z viacpočetných vrhov Chov oviec a kôz 4/

26 Tok mlieka, jedno z kritérií pre hodnotenie dojiteľnosti bahníc Strojové dojenie oviec je prevažujúcim spôsobom získavania mlieka vo všetkých ovčiarsky vyspelých krajinách. V poslednom období sa aj na Slovensku sústreďuje pozornosť chovateľov oviec na modernizáciu technológie dojenia a uchovávania mlieka. Modernizácia procesu dojenia si vyžaduje nemalé investičné prostriedky podniku. Preto je dôležité, aby sa tieto investované prostriedky čo najlepšie využili. Efektívne využitie prostriedkov znamená rýchle a kompletné vydojenie oviec pri udržaní dobrého zdravotného stavu vemena a kvality mlieka. Na dosiahnutie tohto cieľa, t.j. získania kvalitného mlieka, je nutné poznať biologické potreby oviec. Cieľom práce je oboznámiť chovateľov oviec s tokom mlieka u bahníc, ako s jedným z najzaujímavejších kritérií pre štúdium dojiteľnosti oviec pri strojovom dojení. Lucia Mačuhová, Michal Uhrinčať, Vladimír Tančin Výskumný ústav živočíšnej výroby, SCPV Nitra Čo je to vlastne tok mlieka? Tok mlieka začína nasadením dojacej súpravy, t.j. získavaním cisternového mlieka a končí sa keď prestane alveolárne mlieko pritekať z alveol, resp. sa množstvo mlieka v cisterne zníži pod úroveň otvoru ceckového kanáliku. Graf č. 1: Jednovrcholový typ toku mlieka (nebimodálny tok, 26,78% výskyt zo 183 tokov) Po skončení normálneho toku je ešte možné získať zostatkové mlieko z cisterny dodájaním. Aký ma vlastne význam zaznamenávať tok mlieka? Nie vždy je možný alebo ani nevyhnutný odber krvi na zistenie fyziologických procesov u bahníc počas dojenia. A práve v takých podmienkach zaznamenávanie toku mlieka alebo zmien toku mlieka (napríklad v závislosti od ošetrenia bahnice pred alebo počas dojenia), nám môže veľa prezradiť o vnútorných fyziologických pochodoch bahnice. A tak pomocou toku mlieka môžeme napríklad zistiť individualitu ovce, jej reakciu na strojové dojenie, či na vonkajšie prostredie. U bahníc rozoznávame tri typy tokov mlieka: jednovrcholový, dvojvrcholový a vyrovnaný typ toku mlieka. Pri jednovrcholovom type krivky toku mlieka (graf 1) získame len mlieko cisternové, a teda nedošlo k ejekcii mlieka. Tieto ovce majú veľké strojové alebo ručné dodojky, ako dôsledok oneskorenej ejekcie mlieka. Bahnice s týmto typom toku mlieka nie sú vhodné na strojové dojenie. Pri dvojvrcholovom toku mlieka (graf 2) je zrejmé, že pri prvom vrchole sa jedná o tok mlieka z cisterny a teda o mlieko cisternové (získame ho aj bez uvoľnenia oxytocínu, čiže bez ejekcie mlieka). Druhý vrchol predstavuje mlieko alveolárne. Pri tomto type toku mlieka vieme, že došlo k ejekcii mlieka a bahnice s týmto typom toku mlieka sú vhodné na strojové dojenie. Prečo dochádza vlastne k poklesu toku mlieka a následne k jeho opätovnému narastaniu a tým vzniku druhého vrcholu? Keďže bahnice sú obyčajne dojené bez dlhšej prípravy vemena na dojenie, k stimulácii vemena, potrebnej na vyvolanie reflexu a uvoľňovaniu oxytocínu dochádza až po nasadení dojacej súpravy. Ak je cisternové mlieko odstránené pred začiatkom kontrakcie alveol, dochádza k poklesu toku mlieka a k jeho opätovnému nárastu dochádza keď mlieko z alveol je vytlačené do cisterny. Pre bahnice je typický vyšší obsah cisternového mlieka (50%) ako je to napríklad u dojníc (20%). Ďalším typom toku mlieka je tok mlieka s pomerne dlhou fázou vyrovnaného toku mlieka počas dojenia. Tu môžeme rozlíšiť dva rôzne typy toku mlieka. V prvom prípade ide o tok mlieka vyrovnaný vysoký s maximálnym tokom mlieka nad 0,4 l/min (graf 3). Tento typ toku mlieka je optimálny. Predpokladáme, že sa vyskytuje u bahníc s väčším objemom mlieka uloženého pred dojením v cisterne. A teda, dochádza k presunu alveolárneho mlieka do cisterny ešte pred vydojením mlieka už prítomného v cisterne. V druhom prípade je tok mlieka vyrovnaný nízky s maximálnym tokom pod Oprava V čísle 3/2006 sme uviedli zoznam nákupcov vlny. Pri firme Kalitex Slovakia, s.r.o. sme uviedli nesprávne telefónne číslo. Správne má byť: tel / mob / Redakcia sa ospravedlňuje firme Kalitex Slovakia i svojim čitateľom. 28 Chov oviec a kôz 4/2006

27 0,4 l/min (graf 4). Pri tomto type je pomerne nízky výdojok a nepredpokladá sa, že by došlo k uvoľneniu oxytocínu počas dojenia. Aké parametre dojiteľnosti a výdojku sme zaznamenali v závislosti od typu krivky toku mlieka pri našom sledovaní? Biologickú reakciu bahníc na strojové dojenie sme hodnotili na účelovom hospodárstve Slovenského centra poľnohospodárskeho výskumu Nitra v Trenčianskej Teplej. Intenzitu toku mlieka sme sledovali na 80 bahniciach plemien cigája, zošľachtená valaška, lacaune, a krížencov C a ZV s lacaune. Ovce boli dojené dvakrát denne v dojárni 1 x 24. Parametre dojacieho zariadenia boli: frekvencia pulzácie 180 cyklov za minútu, pulzačný pomer 50:50 a podtlak 40 kpa. Pri vyhodnocovaní výsledkov sme z dôvodu nízkeho počtu zvierat nehodnotili vplyv plemena a krížencov. Typ toku mlieka sa veľmi významne podieľa na variabilite nameraných údajov úžitkovosti a dojiteľnosti. Vychádzajúc z pokusov, ktoré sme uskutočnili, môžeme predbežne zhrnúť nasledujúce závery: Jednovrcholových kriviek toku mlieka sa vyskytovalo 26,78 %; dvojvrcholových 49,18 %; vyrovnaných s maximálnym tokom mlieka nad 0,4 l/min 21,31 %; vyrovnaných s maximálnym tokom pod 0,4 l/min 2,73 %. Úžitkovosť bola najvyššia pri vyrovnanom type krivky s maximálnym tokom mlieka nad 0,4 l/min (0,465 ± 0,027 l) a dvojvrcholovom (0,406 ± 0,019 l), najnižšia pri vyrovnanom s maximálnym tokom pod 0,4 l/min (0,291 ± 0,069 l). Najvyššie percento množstva mlieka získaného dodájaním z celkového dodojku (účinnosť vydojenia) bolo pri jednovrcholovom toku mlieka (35,78 ± 2,41). Čas dojenia sa pohyboval od 44 s pri jednovrcholom toku mlieka až po 88 s pri vyrovnanom s maximálnym tokom pod 0,4 l/ min. Pričom za 60 s dojenia sa získalo 88,45 ± 2,48 % pri dvojvrcholovom toku mlieka; 86,79 ± 2,99 % pri jednovrcholovom; 86,11 ± 3,41 % vyrovnanom s maximálnym tokom mlieka nad 0,4 l/min ; 68,68 ± 8,82 % vyrovnanom s maximálnym tokom pod 0,4 l/min zo strojové výdojku. Priemerný čas dojenia bol 67 s. Graf č. 2: Dvojvrcholový typ toku mlieka (bimodálny typ, 49,18% výskyt) Graf č. 3: Vyrovnaný typ s vysokým (nad 0,4 kg/min) maximálnym tokom mlieka (21,31% výskyt) Graf č. 4: Vyrovnaný typ s nízkym (pod 0,4 kg/min) maximálnym tokom mlieka (2,73% výskyt) Záver: Z uvedených výsledkov vyplýva, že viac ako 70 % nami hodnotených kriviek toku mlieka bolo dvojvrchového a vyrovnaného typu toku s maximálnym tokom mlieka nad 0,4 l/min. Bahnice, ktoré pri dojení majú tieto typy kriviek sú vhodné na strojové dojenie. Predpokladá sa, že u bahníc s týmito typmi toku mlieka prebieha ejekcia mlieka, a tým sme schopní získať väčšie množstvo mlieka ako u bahníc, u ktorých nedochádza k uvoľňovaniu oxytocínu počas dojenia alebo k nemu dôjde len pri dodájaní. Uvedené výsledky však nie je možné zovšeobecniť, pretože ide o pomerne malý počet testovaných zvierat a pokus prebiehal iba na jednej farme. Chov oviec a kôz 4/

28 Súťaž o najkrajšiu fotografiu Ďakujeme za fotografie, ktoré ste nám zasielali v priebehu roka. Využite poslednú možnosť vidieť svoje dieťa s ovečkou v našom časopise. Urobte radosť sebe i ostatným a nezabudnite ani na svojho psa. Pochváľte sa. Pravidlá súťaže sú jednoduché: - rozmery foto minim.10x13cm, - alebo om vo forme.jpg Vaše obrázky čakáme do 13.januára Témy sú stále rovnaké 1. Deti a ovce 2. Bača a ovce 3. Pes a ovce Rýchlo fotografujte a svoje zábery zasielajte na jana.margetinova@ttvuzv.sk (do predmetu uviesť - sútaž ) alebo na adresu: RNDr. Jana Margetínová, SCPV, Teplická 103, Trenčianska Teplá Kosovo a chov oviec Ing. Jarmila Dúbravská, PhD. Po rozpade Juhoslávie vznikli samostatné štáty s rôznou rozlohou, ale zároveň aj s rôznou životnou úrovňou. Z krajín bývalej Juhoslávie je známe napríklad rozlohou malé Slovinsko, ktoré sa zaradilo medzi vyspelé krajiny Európskej únie. Na druhej strane Srbsko má rozlohu niekoľko násobne väčšiu ako Slovinsko, avšak životná úroveň je výrazne nižšia. Kosovo, ktoré je stále súčasťou Srbska, je u nás známe asi najviac kvôli konfliktu medzi Albánskou a Srbskou časťou populácie. Dnes je krajina bezpečná pre domáce obyvateľstvo aj pre turistov, avšak stopy vojny sú stále viditeľné. V celej krajine je vidno staré, viac či menej zrúcané domy, ale hneď pri nich vyrastajú väčšinou veľké viacposchodové domy, do ktorých sa už pred dokončením sťahujú rodiny. Obyvatelia na vidieku žijú z toho, čo dopestujú či dochovajú. Elektrická energia nie je na vidieku samozrejmosťou, najmä večer bývajú výpadky energie časté, a tak sa vo veľkých domoch svieti klasickými sviečkami či lampami na petrolej. Podľa neoficiálnych zdrojov je viac ako polovica obyvateľov Kosova nezamestnaná a priemerná mzda u tých obyvateľov, ktorí prácu majú je do 200 Euro. V krajine sa používa jediná mena - Euro, čo je pre návštevníkov krajiny výhoda. Kosovo je krajinou veľkých rozdielov, tak ako to býva v chudobnejších krajinách. Na jednej strane vysoká nezamestnanosť a nízka životná úroveň, na strane druhej tu nájdete najmodernejšie autá vyrobené na objednávku, či domy veľkosti palácov. Kosovo sa snaží o osamostatnenie sa od Srbska, podobne ako sa to podarilo v tomto roku Čiernej Hore (referendum o samostatnosti bolo v auguste 2006). Krajina má samostatné štruktúry, ministerstvá, ale všetky zákony musia byť prijaté v Srbskom parlamente, čo v praxi trvá aj niekoľko mesiacov. Napriek doterajším snahám Kosovo naďalej zostáva súčasťou Srbska. Práve chovatelia oviec zo Srbska sa už v roku 2004 snažili nadviazať kontakty so Slovenskom prostredníctvom ZCHOK, avšak po niekoľkých týždňoch sa kontaktný pracovník zo Srbska odmlčal a kontakty boli obnovené až v tomto roku pred Agrokomplexom. Srbsko spolupracuje s viacerými krajinami na vytváraní vlastných štruktúr a na označovaní zvierat. Do projektu, ktorý je financovaný cez fond USA, je zapojená aj Veľká Británia, Nový Zéland, Maďarsko, Nemecko a Česká republika. Kosovo má rozlohu 1,1 miliónov ha, z toho 53 % tvorí orná pôda, lúky, pasienky, sady a vinice. Viac ako 88 % pôdy je v súkromnom vlastníctve. Priemerná veľkosť farmy je približne 3 ha, a to je tiež jeden z dôvodov, prečo je poľnohospodárstvo v krajine na nízkej úrovni. Veľa fariem je bez infraštruktúry, mechanizácia je väčšinou zaostalá. Obyvateľstvo z vidieka odchádza do miest hľadať lepšie podmienky a prácu. V súčasnosti žije na vidieku asi 60 % obyvateľov. Chov oviec bol v minulosti dôležitou časťou národného hospodárstva. Ovce boli predmetom exportu, a to najmä do Talianska a Grécka. Dnes je chov oviec polo-extenzívny až extenzívny, pričom celá produkcia je spotrebovaná na domácom trhu. V roku 1990 sa v krajine chovalo približne oviec, teda toľko, koľko bolo v rovnakom období aj na Slovensku. V súčasnosti sa na základe štatistík chová na území Kosova asi oviec a kôz (celkový počet kôz je asi ks). Krajina má veľký prírodný potenciál najmä pre chov oviec a pre produkciu jahňacieho mäsa. Hlavne podhorské a horské oblasti krajiny boli v minulosti hlavnými producentmi ovčieho mäsa pre domáci trh a pre export do krajín EÚ. Podobne ako na Slovensku, aj tu je sezóne bahnenie v decembri až marci. Bahnenie trvá väčšinou viac týždňov, nakoľko sa bežne nevyužíva žiadna synchronizácia, či usmerňovaná plemenitba. Jahňatá zostávajú pod matkami. Malé percento chovateľov využíva bahnenie trikrát za dva roky, a to len v prípade, ak majú zabezpečený odbyt jahňacieho mäsa. Bahnice sú po odstave jahniat dojené (takmer vždy ide o ručný spôsob dojenia). Z mlieka sa vyrába ovčí syr (obrázok č. 1), ktorý predávajú valasi na miestnom trhu alebo sa spotrebuje priamo na salaši. Hygiena je v tomto prípade na nízkej úrovni, podobne starostlivosť o zvieratá z veterinárneho hľadiska nie je dostatočná. Preto sa ešte stále objavujú rôzne ochorenia zvierat, ale prostredníctvom produktov aj u obyvateľov. Základom kŕmnej dávky je pastva, ovce sú od apríla do októbra (v závislosti od počasia) na pastve. V zime sú ustajnené v jednoduchých maštaliach. Počas pastevného obdobia sú zvieratá z viacerých stád spolu na pastve. Aby ich majitelia dokázali rozlíšiť, využívajú veľmi jednoduchý systém označenia, a to špeciálne farebné znaky na vlnu (obrázok č. 2). Toto označenie sa nezmyje a nepoškodí pri daždi, či pri otieraní zvierat a stráca sa až po ostrihaní vlny. Iný spôsob identifikácie sa zvyčajne nevyužíva. Práve neexistujúca identifikácia zvie- 30 Chov oviec a kôz 4/2006

29 Ovčí syr rat je jedným z veľkých problémov, prečo nie sú jahňatá akceptované na trhu v Taliansku, či Grécku. V súčasnom období prebieha označovanie hovädzieho dobytka a registrácia fariem, pričom je čiastočne vytvorená aj elektronická databáza chovateľov hovädzieho dobytka. S označovaním oviec a kôz a registráciou fariem sa pravdepodobne začne až v roku Šľachtenie v chove oviec takmer neexistuje. Chovatelia si medzi sebou vymieňajú barany, nevykonáva sa žiadna kontrola úžitkovosti či hodnotenie plemenných baranov alebo jariek. Chovatelia oviec nemajú žiadnu chovateľskú organizáciu, ktorá by ich informovala, vzdelávala alebo akokoľvek pomáhala pri rozvoji chovu oviec. Asi najpočetnejšie je zastúpené plemeno Sharri (šari), ďalej sú v populácii oviec plemená ako Bardhoka, Balusha (baluša), Rude a krížence jednotlivých plemien s rôznym podielom krvi. Plemeno Sharri (obrázok č. 3) je najrozšírenejšie v oblasti, podľa ktorej bolo toto plemeno pomenované, Označenie oviec teda v hornatej oblasti Sharri (obrázok č. 4), ktorá sa nachádza v západnej časti Kosova. Ovce tohto plemena sa vyznačujú dobrou produkciou mlieka (vzhľadom na podmienky Kosova), ale aj kvalitným mäsom a vlnou. Ide o plemeno s trojstrannou úžitkovosťou, pričom produkcia mlieka je za 200 dňovú laktáciu asi 80 litrov. Živá hmotnosť bahníc a baranov je nízka, približne 45 kg resp. 55 kg. Jahňatá vo veku 3 mesiacov dosahujú hmotnosť asi 20 kg. Hmotnosť striže je u bahníc 2 kg a u baranov do 3 kg. Priemerná jemnosť vlny je 37 μm. Druhým najpočetnejšie zastúpeným plemenom oviec je Bardhoka (asi 20 %), ktoré sa chová najmä v juhozápadnej časti Kosova. Podobne ako predchádzajúce plemeno oviec, ide o plemeno s trojstrannou úžitkovosťou. Ovce sú stredne veľkého telového rámca, vlna je biela, polohrubá. Produkcia mlieka u bahníc trvá do 270 dní. Podľa podkladov za laktáciu bahnice vyprodukujú asi 200 litrov mlieka. Podobne aj ďalšie plemeno oviec sa vyznačuje vysokou produkciou mlieka. Ovce plemena Balusha sú chované v rovnakých oblastiach ako ovce plemena Bardhoka. Plemeno Balusha tvorí asi 5 % populácie oviec. Ide o ovce, ktoré sú stredne veľkého telového rámca, s čiernou hlavou, ostatná časť tela je pokrytá bielou vlnou s priemernou jemnosťou 43 μm. Plodnosť je do 120 %, produkcia mlieka sa podľa dostupných údajov, pohybuje okolo 200 litrov počas 250 dňovej laktácii. Malým percentom je v populácii zastúpené plemeno Ruda, výrazný podiel oviec tvoria krížence vyššie uvedených plemien. Chov oviec v Kosove je limitovaný súčasným stavom krajiny. Po vstupe Bulharska a Rumunska budú mať chovatelia oviec v krajine nových konkurentov pri predaji jahniat do krajín EÚ, avšak po splnení požiadaviek súvisiacich s identifikáciou a registráciou je pravdepodobné, že jahňatá vzhľadom na nenasýtený trh EÚ, budú vítaným zdrojom ovčieho mäsa. Snímky: autorka Sharry ovce Oblasť Sharry Chov oviec a kôz 4/

30