I.4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu navrhovateľa

Transcript

1 OBSAH I. ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI I.1. Názov I.2. Identifikačné číslo I.3. Sídlo I.4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu navrhovateľa I.5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI III.1. Umiestnenie navrhovanej činnosti III.2. Stručný opis technického a technologického riešenia vrátane požiadaviek na vstupy a údajov o výstupoch III.3. Prepojenie s ostatnými plánovanými a realizovanými činnosťami v dotknutom území a možné riziká havárií vzhľadom na použité látky a technológie III.4. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov III.5. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch zmeny navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice III.6. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia vrátane zdravia ľudí 1

2 IV. VPLYVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATEĽSTVA VRÁTANE KUMULATÍVNYCH A SYNERGICKÝCH V. VŠEOBECNE ZROZUMITEĽNÉ ZÁVEREČNÉ ZHRNUTIE VI. PRÍLOHY VI.1. Informácia, či navrhovaná činnosť bola posudzovaná podľa zákona; v prípade, ak áno, uvedie sa číslo a dátum záverečného stanoviska, príp. jeho kópia VI.2. Mapy širších vzťahov s označením umiestnenia zmeny navrhovanej činnosti v danej obci a vo vzťahu k okolitej zástavbe VI.3. Výpis z katastra nehnuteľností VI.4. Dokumentácia k zmene navrhovanej činnosti VII. DÁTUM SPRACOVANIA VIII. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA A PODPIS SPRACOVATEĽA OZNÁMENIA 2

3 IX. PODPIS OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA 3

4 I. ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI I.1. Názov VSK PRO - ZEO s.r.o. I.2. Identifikačné číslo I.3. Sídlo Južná trieda 125, Košice I.4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu navrhovateľa Meno : Ing. Matej Rosiar, prokúra Telefón : rosiar@vskpro-zeo.sk I.5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie Meno : Ing. Matej Rosiar, vedúci prevádzky Telefón : rosiar@vskpro-zeo.sk Meno: ENVIRO SERVICES s.r.o., Ing. Jana Marcinková, zapísaná do zoznamu odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na životné prostredie MŽP SR pod číslom 473/2010/OHPV Telefón : enviroservicessro@gmail.com Miesto na konzultácie : VSK PRO - ZEO s.r.o., Južná trieda 125, Košice II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Navrhovaná zmena činnosti je pokračovaním existujúcej činnosti v rámci existujúceho dobývacieho priestoru určeného rozhodnutím banského úradu a svojím obsahom spĺňa limit pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ŽP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej je zaradená nasledovne : 1. Ťažobný priemysel Rezortný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky 4

5 Pol. číslo Činnosti, objekty a zariadenia 15. Ťažba ostatných nerastov, ak nie sú uvedené v položkách č. 1-6, 9-14 Časť A (povinné hodnotenie) od t/rok alebo od 10 ha záberu plochy Prahové hodnoty Časť B (zisťovacie konanie) od t/rok do t/rok alebo od 5 do 10 ha záberu plochy Súčasná kapacita : V súčasnosti prebieha dobývanie zeolitu na ploche do 5 ha. V posledných rokoch je ťažba lome v objeme 12 tis. 14 tis. ton /rok. Max. spracovateľská kapacita prevádzky je t/rok v oboch zmenách. Plánovaná kapacita ťažby zeolitu je max t/rok. Celkový záber konečnej plochy záujmového územia otvoreného lomu predstavuje 7,5 ha. Časový horizont dosiahnutia max. ťažby ton nie je možné t.č. určiť, bude sa odvíjať od požiadaviek trhu a je limitovaný aj súčasnou max. spracovateľskou kapacitou prevádzky t/rok v oboch zmenách. Maximálna ťažba môže byť dosiahnutá v dlhšom časovom horizonte (10-20 rokov) a bude si vyžadovať aj zvýšenie spracovateľskej kapacity. III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI III.1. Umiestnenie navrhovanej činnosti Kraj: Okres: Obec: Katastrálne územie: Prešovský kraj Vranov nad Topľou Kučín Kučín nad Ondavou Parc. Druh pozemku Výmera Záber Vlastník č. pozemku 328/5 Ostatné plochy - extravilán /8 Ostatné plochy - extravilán /5 Zastavané pl. a nádv.- extravilán /2 Zastavané pl. a nádv.- extravilán /2 Zastavané pl. a nádv. - intravilán /3 Zastavané pl. a nádv. - extravilán /17 Zastavané pl. a nádv.- extravilán VSK PRO-ZEO s. r. o.- parcely, na ktorých je 330/19 Zastavané pl. a nádv. - extravilán umiestnená prevádzka 330/21 Zastavané pl. a nádv. - extravilán lomu v súčasnosti 330/23 Zastavané pl. a nádv. - extravilán /25 Zastavané pl. a nádv. - extravilán /29 Zastavané pl. a nádv. - extravilán /3 Zastavané pl. a nádv. - extravilán /4 Ostatné plochy - extravilán /11 Ostatné plochy - extravilán /7 Lesné pozemky - extravilán VSK MINERAL s.r.o. 331/12 Lesné pozemky -extravilán plánované rozšírenie ťažby Parcely registra C-KN č. 328/7 a 331/12 budú za účelom výkonu banskej činnosti trvale vyňaté z ich súčasnej funkcii lesov. 5

6 Obr. č.1 : Znázornenie dotknutých parciel III.2. Stručný opis technického a technologického riešenia vrátane požiadaviek na vstupy a údajov o výstupoch Legislatívny rámec : Vydané rozhodnutia, resp. oprávnenia v zmysle zák. SNR č.51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov : Rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru Kučín vydané Obvodným banským úradom v Košiciach č.98/465/99 zo dňa Rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach č.2120/631/90-v z o určení chráneného ložiskového územia Kučín Pusté Čemerné na zabezpečenie výhradného ložiska zeolitových tufov proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania. Rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach o povolení trhacích prác malého rozsahu v dobývacom priestore Kučín č /2014 zo dňa III.2.1. Opis technického a technologického riešenia Geológia ložiska Geologická stavba ložiska je pomerne jednoduchá a je tvorená nasledovne (od spodu nahor): Nižnohrabovské súvrstvie vo vrchnej časti s horizontom hrabovského tufu (zeolitizovaného), Vranovské súvrstvie, sedimenty kvartéru. Smer litostratigrafickej jednotky hrabovských tufov je generálne SZ JV, s niekoľkými oblúkovitými ohybmi, horniny sa ukláňajú všeobecne na JZ. Pravá mocnosť hrabovských tufov kolíše v intervale m. (Varga, I., a kol., 1987). 6

7 Litologicky je ložiskové teleso monotónne pozostáva zo svetlo zelenkavých, svetlosivých až svetlobéžových, pelitomorfných alebo jemnozrnných afanitických alebo jemne psamitických (kryštaloklastických) variet pôvodne ryodacitového tufu, ktorý bol následne zeolitizovaný. Kryštaloklastické (psamitické) variety obsahujú väčšie množstvá živcových klastov. Hornina je v neporušených častiach telese celistvá, inde (v lomoch a vo výchozoch) lavicovitá, bridličnatá, alebo nepravidelne rozpukaná. Pelitomorfné variety majú lastúrnatý lom, psamitické zase povrch lomovej plochy hrboľatý. V niektorých častiach, najmä v spodnej tretine a v strednej časti telesa, (kolmo na hrúbku telesa) je pozorovateľná makroskopicky jemne gradačná sedimentácia, miestami aj laminárne zvrstvenie tufu. Vo vyšších častiach drobných rytmov (1 2 m) sú drobné, niekoľko mm hrubé lamíny tmavšie sfarbeného a svetlejšie sfarbeného zeleného tufu, obsahujúce odlišné množstvá klastického živca. Hydrogeologické pomery ložiska Hydrograficky patrí územie do povodí riek Ondavy a je odvodňované krátkymi a málo výdatnými potokmi, z ktorých je najväčší Hrabovecký potok (pravostranný prítok Ondavy). Ložisko je z hydrogeologického hľadiska tvorené zeolitizovanými ryodacitovými tufmi. Tieto horniny sú miestami rozpukané a majú puklinovú priepustnosť. Vo vrchnej zvetranej zóne môžu mať kombinovanú puklinovo pórovú priepustnosť. Cez puklinový systém sa môže infiltrovať zrážková voda do ložiska, zvodnenie však prieskumnými vrtmi nebolo zistené. Časť bloku zásob sa nachádza nad miestnou eróznou bázou rieky Ondava a nad hladinou podzemnej vody. Hladina podzemnej vody v úrovni eróznej bázy je viazaná iba na nadložné sedimenty a s horninovým prostredím samotného ložiska prirodzene nekomunikuje. Povrchové vody priamo do ložiska nepresakujú. Ložisko bude dobývané povrchovým spôsobom. Pri otvorení ložiska bude možné vzhľadom na úroveň bázy ložiska a jeho polohy odvodňovať prítoky zo zrážok samospádom. Ložisko má v záujmovej oblasti jednoduché hydrogeologické pomery, ktoré vo veľmi malej miere budú vplývať na technológiu jeho dobývania. Hrúbka, smer, úklon a tektonika Ložisko, tak ako celé ložiskové pásmo sa vyznačuje veľmi jednoduchými tektonickými pomermi, danými monoklinálnym uložením hrabovského tufu v komplexe nižnohrabovského súvrstvia a v nadloží so sedimentami vranovského súvrstvia. Monoklinálne uloženie je výsledkom blokových pohybov (poklesu) na podložných kryhách predneogénneho podložia a veľkosť úklonu zrejme odpovedá veľkosti poklesových pohybov (nie je dôsledkom vrásnenia, ale flexúry) (Malachovský P., 2011). Do ložiska zasahuje výrazný pravdepodobne okrajový zlom z údolia Ondavy, smeru ZSZ VJV so strmým úklonom k JZ a spôsobuje pokles južného bloku ložiskovej polohy o 28 m. Vlastnosti suroviny Úžitkovou surovinou ložiska je zeolit (zeolitizovaný ryodacitový tuf) s podstatným zastúpením klinoptilolitu v rozptýlenej forme v celej mase horniny. Priemerný obsah klinoptilolitu ložiska je 49,80 %. Klinoptilolit je jediným a najhojnejším minerálom, s ktorým možno spájať schopnosť zeolitizovaného hrabovského tufu vymieňať katióny. Všetky ostatné hlavné minerály (kristobalit, ílová sľuda a plagioklas) sú v zeolitizovanom tufe z hľadiska výmeny katiónov neproduktívnou zložkou (Malachovský P., 2011). Priemerná čiastková výmenná kapacita ložiska je 0,73 mol. kg -1. Najnižšia čiastková výmenná kapacita v bloku zásob je v bloku 3 Z-3 s hodnotou 0,58 mol.kg -1. Stavy zásob výhradného ložiska v plánom dotknutej časti, ktoré sú vykázané v evidencii zásob podľa posledného stavu preskúmanosti V zmysle ustanovenia 6 vyhlášky Slovenského geologického úradu č. 6/1992 Zb. o klasifikácii výpočte zásob výhradných ložísk, vypracovala organizácia GEOLOGICKÝ PRIESKUM KOŠICE, s.r.o. pre organizáciu VSK PRO-ZEO s.r.o. nový výpočet zásob s prehodnotením zásob. Tento výpočet bol schválený rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 01/04/2011 z

8 o schválení zásob výhradného ložiska. Predmetným rozhodnutím boli na výhradnom ložisku v DP schválené vypočítané zásoby zeolitu so stavom k v nasledovnom rozsahu: Kategória zásob Stav zásob k (tis. ton) Bilančné zásoby Z1 voľné 3986 viazané 0 Z2 voľné viazané 0 Z3 voľné 7960 viazané 736 Nebilančné zásoby 0 Spolu Úbytok zásob na ložisku bol evidovaný len v súvislosti s jeho dobývaním. Na základe posledného výkazu o stave a zmenách zásob výhradných ložísk za rok 2015 je k deklarovaný stav zásob v nasledovnom rozsahu: Kategória zásob Stav zásob k (tis. ton) Bilančné zásoby Z1 voľné 3918 viazané 0 Z2 voľné viazané 0 Z3 voľné 7960 viazané 736 Nebilančné zásoby 0 Spolu Plánované zmeny zásob výhradného ložiska a) prírastky, úbytky, prevody zásob a ich odpisy S prírastkom, prevodom zásob alebo ich odpisom sa neuvažuje. Úbytky zásob na ložisku sú predpokladané len v súvislosti s jeho dobývaním. Zmeny stavu zásob budú priebežne evidované v súlade s platnou legislatívou a internými predpismi organizácie. b) výrubnosť a znečistenie Pri dobývaní výhradného ložiska predpokladáme jeho 100 % výrubnosť. Vnútornú skrývku vyskytujúcu sa na výhradnom ložisku spolu s povrchovou skrývkou je možné spracovať v rámci výrobného procesu produktovej bázy. Pri výrobe niektorých frakcií, nie je potrebné tieto skrývky vyseparovať, nakoľko na základe doterajších skúseností a dopytu odberateľov organizácia zistila, že produkty, ktoré sú v procese úpravy upravované spoločne so skrývkou, kvalitatívne vyhovujú zámeru ich použitia. Z uvedených dôvodov skrývku nepovažuje za znečistenie ložiska, nebude sa osobitne ukladať ale bude tvoriť spolu s dobývaným nerastom základnú surovinu určenú na výrobu produktov organizácie. c) konečný stav zásob Konečný stav zásob výhradného ložiska bude ovplyvnený ročnými objemami dobývania, ktoré sú v pláne od do t. Celkový úbytok zásob za obdobie rokov 2017 do odhadujeme vo výške t. Úbytok bude zaznamenaný z bilančných zásob voľných v 8

9 kategóriách Z1, Z2 a Z3. Konečný stav zásob za predpokladu priemerného ročného objemu dobývania t. bude k teda v objeme tis. ton. Vyššie uvedený ročný úbytok zásob je plánovaný v súlade s doposiaľ zistenými a v budúcnosti plánovanými odbytovými možnosťami ložiska. Ročný úbytok zásob sa však môže v závislosti od dopytu rôzne meniť a preto celkový úbytok zásob, za plánované obdobie, nie je možné jednoznačne určiť. V prípade prekročenia prahových hodnôt určených osobitným predpisom začne organizácia v súlade splatnou legislatívou proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Príprava banského poľa na jeho ďalšie dobývanie bude pozostávať z nasledovných operácií: výrub samonáletov drevín, drevín a krovinatých porastov nachádzajúcich sa v hraniciach záujmového územia, odstránenie nadložnej horniny povrchovej (technologickej) skrývky v prípade, že sa preukáže, že bude v takej mocnosti, ktorá by mala vplyv na kvalitu vydobytého materiálu ak by sa hornina rozpojila spolu so skrývkou, zabezpečenie dostatočného predstihu odkrývky pred dobývacím rezom, budovanie prístupových komunikácií (účelových ciest) na jednotlivé etáže. Výrub bude realizovaný pomocou na to určených pracovných prostriedkov (napr. motorové píly, ručné píly, kladky, vrátky apod.), lesnými mechanizmami, strojmi, ktoré boli špeciálne určené na používanie v lesnom hospodárstve a strojnými zariadeniami, ktoré je možné v súlade s návodom na ich používanie a prevádzkovou dokumentáciou pri prácach súvisiacich s výrubom drevín a krovinatých porastov využiť. Výrub drevín a krovinatých porastov nemusí byť realizovaný na celej ploche banského poľa naraz. Záujmové územie banského poľa musí byť vyrúbané minimálne v takom rozsahu, aby sa následnými skrývkovými prácami zabezpečil dostatočný predstih pred dobývacími rezmi v smere postupu ich dobývania. Ukončením výrubu bude možné začať s realizáciou skrývkových prác, ktoré budú vykonávané rýpaním alebo hrnutím skrývkového materiálu pomocou na to určených strojných zariadení. Povrchová (technologická) skrývka sa využije na úpravu prístupových komunikácií alebo sa v závislosti od dopytu predá odberateľom organizácie. Povrchová (technologická) skrývka nemusí byť odstránená z celej plochy banského poľa naraz. Skrývka z povrchu banského poľa musí byť odstránená minimálne v takom rozsahu, aby sa zabezpečil dostatočný predstih odkrývky pred dobývacími rezmi v smere postupu ich dobývania. Rýpanie skrývkového materiálu sa bude spravidla vykonávať rýpadlami. Rýpanie je možné vykonávať len za podmienok určených výrobcom strojného zariadenia, ktorým sa tieto práce vykonávajú a sú uvedené v návode na jeho obsluhu alebo v príslušnej prevádzkovej dokumentácii. Rýpanie skrývkového materiálu musí byť vykonávané tak, aby nedošlo k prevráteniu, zošmyknutiu alebo inému nežiaducemu pohybu, ktorým by mohla byť stabilita rýpadla resp. strojného zariadenia vykonávajúceho skrývkové práce narušená. Pracovný nástroj strojného zariadenia, ktorým sa rýpanie skrývkového materiálu vykonáva (napr. lyžica), musí zodpovedať podmienkam, v ktorých má byť použitý. Hrnutie skrývkového materiálu sa bude vykonávať buldozérom alebo obdobným na to určeným strojným zariadením. Hrnutie skrývkového materiálu je možné len za podmienok určených výrobcom strojného zariadenia, ktorým sa tieto práce vykonávajú a sú uvedené v návode na jeho obsluhu. Hrnutie skrývkového materiálu musí byť vykonávané tak, aby nedošlo k ohrozeniu stability strojného zariadenia vykonávajúceho skrývkové práce. Rýchlosť hrnutia, ako aj množstvo hrnutého materiálu musia byť prispôsobené povahe terénu. Kompaktná skrývka sa pred začatím jej hrnutia rozruší pomocou rozrývacieho tŕňa resp. rozrývacími nožmi. Realizáciou uvedených skrývkových prác bude záujmová časť ložiska pripravená na jeho ďalšie dobývanie. Ako už bolo uvedené, s realizáciou skrývkových prác sa neuvažuje v prípade, ak bude možné vykonať rozpojenie hornín spolu so skrývkou a tento skrývkový materiál nebude mať vplyv na úpravu vydobytého nerastu. Spôsob prevádzania skrývkových prác, trhacích prác a povrchového dobývania bude uvedený a vykonávaný podľa osobitného technologického postupu vypracovaného v zmysle platnej legislatívy. 9

10 Obr. č.2 : Znázornenie postupov dobývania Generálny postup dobývania výhradného ložiska je plánovaný SV až V smerom. Dobývanie ložiska bude vedené zhora nadol tak, aby sa ústupom vyššieho dobývacieho rezu vytvoril dostatočný predstih, ktorý umožní dobývať zásoby situované v masíve dobývacieho rezu nachádzajúceho sa pod ním t.j. aby po rozpojení hornín boli dodržané minimálne šírky pracovných plošín. Minimálna šírka pracovnej plošiny zaisťujúca bezpečný výkon banskej činnosti na základe doterajších skúseností a výpočtu sa stanovuje na 9 m. Ak v rámci postupov dobývania bude uvedená podmienka dodržaná, potom bude možné pokračovať v dobývaní každého z dobývacích rezov osobitne alebo paralelne. Číslovanie etáži je určené zdola smerom hore. Dobývacie rezy budú dobývané takým spôsobom, aby bázy ich pracovných plošín dosiahli nasledovné výškové úrovne: etáž 134 m n. m. etáž 140 m n. m. etáž 150 m n. m. etáž 160 m n. m. etáž 170 m n. m. etáž 180 m n. m. Otvárka VI. etáže bude vedená od kóty 180 po kótu 194. V závislosti od kompaktnosti hornín, ktoré sú situované v masíve medzi týmito kótami a v závislosti od ich mechanických vlastností, bude postup VI. etáže realizovaný postupným znižovaním výškového stupňa dobývacieho rezu prostredníctvom na to určených strojných zariadení alebo výkonom trhacích prác, ktorými bude celistvosť masívu narušená. Uvedenými prácami sa rozdelí súčasná V. etáž na dve časti a to tak, aby vznikli pracovné plošiny na výškových úrovniach 170 a 180 m n. m. Dobývací rez VI. etáže bude dosahovať max. výšku 14 m, rezy V. až II. etáže 10 m a I. dobývací rezy 6 m. 10

11 Konečný postup dobývacieho rezu VI. etáže v rámci záujmového územia v DP je naplánovaný do vzdialenosti 2 m od hranice parciel registra C-KN č. 328/6, 331/11 a 331/6. Úpravou VI. etáže a postupom V. etáže sa vytvorí priestor pre postupné rozširovanie IV. etáže. Tá bude postupovať súčasne S a V smerom. Takto sa vytvorí priestor pre postup III. etáže. Jej ústupom sa vytvorí priestor pre rozdelenie II. etáže, ktorej plato je vytvorené v SZ časti otvoreného lomu na výškovej úrovni 142 m n. m. Jej plynulým znížením na výšku 140 m n. m. a postupom JV smerom sa vytvorí hrana I. etáže. Sklon pracovných plošín je naprojektovaný na 1 3 % v smere postupu dobývania tak, aby bol zabezpečený odtok zrážkových vôd. Dobývacia metóda S ohľadom na geologickú stavbu ložiska, bansko-technické podmienky dobývania a bezpečnostné predpisy bude pri dobývaní výhradného ložiska použitá nasledovná dobývacia metóda: povrchové dobývanie ložiska v stupňoch (6 dobývacích rezov), s použitím vŕtacích a trhacích prác alebo s použitím strojných zariadení. Stručný popis dobývacej metódy: Uvedená dobývacia metóda pozostáva z týchto základných operácii: zriaďovanie stupňov (etáží) formou zárezov vo svahu. Jednotlivé zárezy vzniknú rozpojením hornín a ich následným odťažením. Rozpojovanie hornín a ich odťažba musia byť realizované takým spôsobom, aby boli dodržané naprojektované parametre lomu; uvedené platí aj pre dobývanie ložiska postupom už existujúcich dobývacích rezov, rozpojovanie hornín. Horniny budú na ložisku rozpojované nasledovnými spôsobmi: vŕtacími a trhacími prácami t.j. rozrušením celistvej horniny náložami umiestnenými vo vývrtoch a jej následným odhodom od masívu, rozrušením celistvej horniny s postupným znižovaním výškového stupňa zárezu vo svahu (etáže), na to určenými strojnými zariadeniami, rozrušením celistvej horniny jej rýpaním, použitím na to určených strojných zariadení, odťažba rozpojenej horniny, doprava rozpojenej horniny na miesto jej úpravy alebo zušľachťovania. Rozsah použitia zvolenej dobývacej metódy: Zvolená dobývacia metóda sa použije pri dobývaní ložiska v hraniciach záujmového územia. Údaje o schválení zvolenej dobývacej metódy: Použitie zvolenej dobývacej metódy Obvodný banský úrad v Košiciach schváli v procese povoľovania banskej činnosti a to rozhodnutím o jej povolení. Osobitné rozhodnutie, ktorým príslušný obvodný banský úrad povolí použitie zvolenej dobývacej metódy sa v zmysle platnej legislatívy nevydáva. Zdôvodnenie použitia zvolenej dobývacej metódy: S ohľadom na požadovanú výrubnosť, znečistenie ložiska a skúseností s dobývaním tohto ložiska v minulosti, ako aj na doteraz všeobecne zaužívanú prax pri dobývaní takéhoto typu ložísk, budú podmienky pre racionálne dobývanie ložiska použitím zvolenej dobývacej metódy dostatočne zabezpečené. Zároveň pri použití zvolenej dobývacej metódy je organizácia schopná v požadovanej miere zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov, ako aj bezpečnosť prevádzky. Generálne svahy skrývky, lomu a parametre skrývkových a ťažobných rezov; umiestnenie a časový sled prevádzkovania výsypiek a odvalov, ich projektované kapacity a životnosti; generálne svahy výsypiek, parametre výsypkových stupňov; opatrenia proti zosuvom Generálne svahy skrývky a parametre skrývkových rezov 11

12 Podľa 35 vyhlášky SBÚ č. 29/1989 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom na povrchu (ďalej len vyhláška ) pri výške skrývkového rezu nad 6 m je potrebné určiť jeho výšku a sklon. Skrývka bude z banského poľa odstraňovaná postupne a nebude dosahovať takú mocnosť, pre ktorú by bolo potrebné určiť generálny svah skrývky a parametre skrývkových rezov. Skrývka bude postupne uskladnená na určené miesto, pričom uhol svahu skládky bude zhodný s prirodzeným sypným uhlom skrývkového materiálu a bude ukladaná tak, aby nepresahovala pravú mocnosť nad 6 m. Generálny svah lomu a parametre ťažobných rezov Generálny svah lomu je priamo závislý od jednotlivých parametrov dobývacích rezov. Určí sa zo vzťahu: kde: h projektovaná výška dobývacieho rezu nad pracovnou plošinou [m] a projektovaný uhol sklonu dobývacích rezov [ ] b minimálna šírka pracovnej plošiny [m] Obr.č.3 : Náčrt k výpočtu generálneho uhlu svahu lomu Maximálny generálny svah lomu: tgα0= 0,7534 => α0 37 Výška dobývacieho rezu Výška dobývacieho rezu je daná rozdielom výšky koruny lomovej steny a plata lomu. V záujmovom území v rámci koncepcie POPD nepresiahne výška lomovej steny 25 m, teda pri dobývaní za pomoci trhacích prác bude dodržaná podmienka, ktorú stanovuje 35 ods. 6) vyhlášky. Strojné dobývanie bude možné použiť len v prípade ak bude zabezpečená podmienka uvedená v 35 ods. 1 písm. b) vyhlášky, podľa ktorej výška rezu nesmie presahovať výškový dosah dobývacieho stroja. Výška horninového rozvalu V prípade ak výška horninového rozvalu bude presahovať 1,4 násobok výškového dosahu nakladacieho stroja, nakladanie bude vykonávané v súlade s prevádzkovou dokumentáciou pre tento účel vypracovanou. Šírka pracovnej plošiny Pri stanovení minimálnej bezpečnej šírky etáže vychádzame z požiadaviek kladených na 12

13 zaistenie stability dobývacích a nakladacích strojov, dopravných zariadení, dopravných ciest, ako aj zaistenie bezpečnosti pracovníkov na pracovnej plošine aj na nižších pracovných plošinách. Do úvahy berieme bezpečné pracovné vzdialenosti mechanizmov od hrany dobývacieho rezu nižšej etáže a dobývacieho rezu pracovnej etáže a šírku rýpadla s jeho polomerom otáčania. Pri tomto výpočte uvažujeme s nakladaním suroviny od miesta ťažby k miestu nakladania v uhle do 180 (aj keď najekonomickejšie je vytáčanie rýpadla do 120 ) a zároveň vylučujeme pohyb osôb v blízkosti nakladania na pracovnej plošine. V súčasnosti sa v lome vykonáva odťažba suroviny rýpadlom typu KOMATSU PC 210 LC-8, preto pri výpočte uvažujeme s jeho parametrami. Obrázok č.4 : Náčrt k výpočtu minimálnej šírky pracovnej plošiny Parametre vstupujúce do výpočtu: B bezpečnostná vzdialenosť od hrany nižšieho rezu 2,50 m C šírka rýpadla 3,28 m D polomer otáčania zadnej časti kabíny rýpadla 2,77 m E bezpečnostná vzdialenosť od hrany dobývacieho rezu 2,00 m Minimálna šírka pracovnej plošiny sa určí zo vzťahu: Na základe uvedeného výpočtu sa stanovuje minimálna bezpečná šírka pracovnej plošiny na 9 m, ktorú je potrebné pri vykonávaní odťažby bezpodmienečne dodržať. V prípade použitia iných strojných zariadení, je potrebné minimálnu šírku pracovnej plošiny nanovo vypočítať podľa vyššie uvedeného vzťahu. Na pracovných plošinách, kde pracujú dva stroje, musí šírka pracovnej plošiny v miestach, kde sa stroje obchádzajú, zodpovedať, okrem požiadaviek uvedených v predchádzajúcom odseku, obrysom oboch strojov pri možnosti voľného prejazdu tak dopravných prostriedkov, ako aj oboch strojov. Umiestnenie a časový sled prevádzkovania výsypiek a odvalov, ich projektované kapacity a životnosti; generálne svahy výsypiek, parametre výsypkových stupňov. Organizácia bude pri výkone banskej činnosti zriaďovať a prevádzkovať len výsypky, ktoré budú tvorené dobývaným nerastom alebo produktmi organizácie. Výsypky budú slúžiť ako skládky 13

14 dobývaného nerastu alebo produktov organizácie a ich evidencia bude vedená v zmysle platnej legislatívy a interných predpisov organizácie. Uhol svahu výsypky bude zhodný s prirodzeným výsypným uhlom uskladňovaného materiálu. Pri výkone banskej činnosti v hraniciach DP doposiaľ nedošlo k vzniku odpadu z ťažobného priemyslu a s jeho vznikom pri pokračovaní dobývania ložiska sa neuvažuje. Z uvedeného dôvodu nebudú pri výkone banskej činnosti v hraniciach záujmového územia alebo v hraniciach DP zriaďované výsypky lebo odvaly. Základné opatrenia proti zosuvom: pri výkone banskej činnosti postupovať v zmysle platnej legislatívy, tohto POPD a interných predpisov organizácie, resp. podľa jej prevádzkovej dokumentácie, dodržať parametre lomu, ktoré sú v POPD projektované, vykonávať pravidelné kontroly stavu dobývacích rezov, rozvalov a výsypiek a sledovať príznaky možného vzniku zosuvu (napr. viditeľné poklesy, vznik nových zátrhov, uvoľnené kusy horniny, zmrznutá hmota v dobývacích rezoch a pod.), odstraňovať previsy, zátrhy a iné skutočnosti ohrozujúce bezpečnosť práce, nepodkopávať dobývacie rezy, nezahlbovať sa do dobývacích rezov, rozvalov alebo výsypiek, zabezpečiť odvodnenie päty dobývacích rezov. Opatrenia pri vedení prác v blízkosti hraníc dobývacieho priestoru; údaje o banských dielach alebo plánovaných prácach v susednom dobývacom priestore Opatrenia pri vedení prác v blízkosti hraníc dobývacieho priestoru Záujmové územie lemuje hranicu DP v S a SV časti v blízkosti jeho vrcholového bodu označeného písmenom B. Hraničí s parcelami registra C-KN č. 328/6, 331/8 a 331/11. V tejto časti budú postupy dobývanie vedené max. do vzdialenosti 2 m od hraníc uvedených pozemkov a to tak, aby sa zamedzilo prípadným zosuvom a neželaným zásahom nad rámec vyriešených stretov k pozemkom. Po dosiahnutí konečných postupov dobývania v blízkosti hranice DP, bude potrebné upraviť etáže do bezpečného stavu. Navrhuje sa upraviť výšky jednotlivých etáži na 6 m, so sklonom 60, so šírkami konečných plošín 5 m. Ak by sme uvažovali s celkovou úpravou záverného svahu od súčasnej výšky I. etáže, ktorá je na úrovni 134 m n. m. po max. výšku koruny lomu, ktorá je na úrovni 194 m n. m., potom by sa vytvorilo 10 etáži, pri celkovom prevýšení 60 m. Pri dodržaní uvedených parametrov, by bol generálny svah lomu nezmenený a dosahoval by 37. Obrázok č.5. Náčrt záverného zosvahovania lomu 14

15 Údaje o banských dielach alebo plánovaných prácach v susednom dobývacom priestore Najbližšie výhradné ložisko sa nachádza v obci Nižný Hrabovec a je vo vzdialenosti cca 850 m od JV okraja navrhovanej činnosti. Dobývanie podľa POPD naň nebude mať žiadny negatívny vplyv. V blízkom okolí DP nie sú evidované iné výhradné ložiská, ktoré by mohli byť výkonom banskej činnosti ohrozené alebo inak ovplyvnené. Spôsob rozpojovania hornín Hornina na ložisku bude rozpojovaná: 1. trhacími prácami alebo 2. mechanicky použitím strojných zariadení. Trhacie práce Primárne rozpojovanie hornín pomocou trhacích prác, pri ktorom dôjde k odhodu celistvej horniny od masívu, bude vykonávané plošnými, clonovými alebo pätnými odstrelmi, resp. ich kombináciou. Vývrty pre výkon trhacích prác budú vŕtané na to určeným strojným zariadením spravidla lomovou vŕtacou súpravou. Parametre týchto vývrtov určí odborne spôsobilá osoba, ktorá bude tieto trhacie práce vykonávať (strelmajster alebo technický vedúci odstrelu). Parametre vývrtov musia byť určené tak, aby boli dodržané parametre dobývacích rezov, ktoré sú naprojektované POPD. Veľkosť použitých náloží, spôsob ich nabíjania a utesnenia vo vývrte, ako aj ďalšie práce súvisiace s výkonom trhacích prác budú vykonávané v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou v zmysle platnej legislatívy, na základe ktorej budú tieto trhacie práce povolené. Dňa vydal Obvodný banský úrad v Košiciach rozhodnutie č /2014 z o povolení trhacích prác malého rozsahu v dobývacom priestore Kučín. Mechanický spôsob rozpojovania hornín Rozpojovanie hornín mechanickým spôsobom bude vykonávané v horninách, ktoré svojimi mechanickými vlastnosťami (pevnosť, otĺkavosť apod.) budú pre použitie tohto spôsobu rozpojovania hornín vhodné a zároveň pri ich rozpojovaní bude možné zaistiť a dodržať podmienky bezpečného výkonu týchto prác. Mechanický spôsob rozpojovania hornín bude realizovaný rozrušením horniny nachádzajúcej sa v masíve dobývaného dobývacieho rezu s následným postupným znižovaním výškového stupňa tohto dobývacieho rezu (etáže) smerom zhora nadol. Znižovanie výškového stupňa dobývacieho rezu bude vedené po bázu tohto dobývacieho rezu. Rozrušenie a nasledovné rozpojenie hornín, môže byť vykonávané v závislosti od výškového dosahu použitého strojného zariadenia, aj čelným rýpaním dobývacieho rezu. Rozpojovanie hornín mechanickým spôsobom bude vykonávané na to určenými strojnými zariadeniami. Sekundárne rozpojovanie hornín, ktoré sa vykonáva pri rozpojovaní nadrozmerných kusov horniny, pri zrovnávaní pracovnej plošiny etáže, odstraňovaní zátrhov, skalných výbežkov a pod. môže byť realizované mechanicky na to určenými strojnými zariadeniami s vhodnými pracovnými nástrojmi (napr. hydraulickým kladivom) alebo pomocou už vyššie uvedených trhacích prác. Úprava a zušľachťovanie a) Spôsob dopravy na úpravu a zušľachťovanie Doprava dobývaného nerastu k úpravníckemu zariadeniu bude realizovaná nákladnými motorovými vozidlami resp. na to určenými strojnými zariadeniami (napr. stavebnými strojmi určenými na rýpanie alebo nakladanie, dopravníkovými pásmi a pod.). Vydobytý nerast bude prepravovaný aj jeho zhadzovaním na nižšie položené pracovné plošiny resp. pracoviská alebo môže byť buldozérom resp. iným obdobným strojným zariadením nahrnutý k miestu jeho úpravy. b) Zložky vydobytých nerastov, ktoré budú pri úprave a zušľachťovaní využité 15

16 Dobývaným nerastom na výhradnom ložisku je zeolit. Vydobytý nerast je upravovaný v celku a nie je potrebné jeho zložky osobitne separovať. Úprava tohto nerastu sa v súčasnosti vykonáva jeho drvením, sušením, triedením a mletím. Organizácia v súčasnosti zušľachťovanie dobývaného nerastu nevykonáva. V prípade zmeny výrobného programu organizácie budú procesy zušľachťovania a ďalšieho chemickotechnologického spracovania tohto nerastu vykonávané zodpovedajúcou úpravňou, pre ktorú bude vypracovaná osobitná dokumentácia. c) Množstvo a kvalita vsádzky nerastov do úpravníckeho procesu Úprava dobývaného nerastu sa vykonáva podľa požiadaviek odberateľov. Množstvo vsádzky v procese úpravy nerastu je priamo závislý od použitej technológie (bližšie uvedené v časti Technológia úpravy a zušľachťovania). Kvalita upravovaného nerastu sa líši podľa zámeru jeho využitia. Organizácia v závislosti od plánovaného využitia nerastu, zohľadňuje pri vsádzke do úpravy jeho mechanické a chemické vlastnosti. d) Technológia úpravy a zušľachťovania Proces úpravy nerastu sa bude v závislosti od dopytu meniť. Úprava dobývaného nerastu sa bude vykonávať mobilnými drviacimi a triediacimi zariadeniami alebo na stacionárnej úpravárenskej linke. Skládky slúžiace na uskladňovanie upraveného nerastu resp. nerastu pripraveného na jeho ďalšiu úpravu sa budú zriaďovať pracovných plošinách jednotlivých etáži, na určených plochách alebo uskladňovať v skladovej hale na to určenej (v silách na to určených). Odťaženie rozpojenej horniny bude vykonávané rýpadlom, nakladačom alebo iným na to určeným strojným zariadením. Odťažený nerast sa k úpravníckemu zariadeniu prepraví motorovými vozidlami alebo transportnými zariadeniami. Odťaženie vydobytého nerastu sa bude vykonávať v súlade s technologickým postupom pre povrchové dobývanie a súvisiacou prevádzkovou dokumentáciou. Popis úpravy zeolitu na stacionárnej úpravárenskej linke Primárne drvenie: nakládka rozpojeného zeolitu v lome sa vykonáva v súlade s technologickým postupom pre povrchové dobývanie. Naložený zeolit je nákladnými motorovými vozidlami, nakladačom alebo iným na to určeným strojným zariadením dopravený do násypky úpravne nerastu. Pred drvením je zeolit pretriedený na hrubotriediči. Prísun zeolitu z násypky na hrubotriedič je zabezpečený vozíkovým podávačom. Podsitný vytriedený zeolit je pásovým dopravníkom vynášaný na voľnú skládku kužeľového tvaru, ktorej výška je obmezená koncovou výškou pásového dopravníka. Nadsitný vytriedený zeolit je predrvený odrazovým drvičom. Predrvený zeolit je pásovým dopravníkom dopravený na pretriedenie vibračným triedičom. Nadsitná surovina je v procese úpravy vrátená pásovým dopravníkom na jej opätovné predrvenie odrazovým drvičom. Podsitná surovina sa pásovým dopravníkom a korčekovým elevátorom prepravená do dvoch oceľových zásobníkov o objeme 2 x 350 m 3. Sušenie : zeolit je zo zásobníkov prepravený pásovými dopravníkmi do sušiarne. Vypúšťanie zeolitu zo zásobníkov je zaistené elektrovibračným podávačom. V otáčajúcom sa sušiacom bubne postupuje zeolit súprudne so sušiacim médiom (zemným plynom). Sušiace médium sa pripravuje v spaľovacej komore spaľovaním zemného plynu. Ťah sušiaceho média zabezpečuje ventilátor. Zeolit sa suší na určenú výstupnú vlhkosť. Zeolit po prechode sušiacim bubnom vypadáva cez sklz na pásový dopravník a korčekovým elevátorom je vynášaný do oceľového zásobníka o objeme 50 m 3. Odprašky sú zachytávané filtrom. Triedenie: vysušený zeolit pásovým dopravníkom a korčekovým elevátorom dopravený na jeho pretriedenie 4-sitným vibračným triedičom, z ktorého sú pomocou závitkových žľabových dopravníkov, jednotlivé podsitné frakcie dopravené do 4 zásobníkov o objeme 25 m 3.Nadsitná frakcia prepadáva sklzom do kladivového drviča, kde sa predrví na požadovanú frakciu. Následne takto predrvená surovina je pásovým dopravníkom a korčekovým elevátorom vrátená na jej opätovné pretriedenie. Mletie : na mletie zeolitu sa používa vysokootáčkový odrazový mlyn. Zeolit sa zo zásobníka dopraví redlerovým dopravníkom do predzásobníka mlyna a šnekovým podávačom je dávkovaný do mlyna. Mletý zeolit je tlakom vzduchu z mlyna a pomocou ventilátora dopravovaný potrubím do 16

17 vyrovnávacieho cyklónu, odkiaľ je cez turniketový podávač, redlerovým dopravníkom dopravený do zásobníka o objeme 40 m 3. Ventilátor zabezpečuje odvetranie mlyna. Expedícia : zrnitý zeolit sa expeduje v Big - Bagoch (ďalej len B-B ) alebo balený v 25 kg papierových vreciach. Jednotlivé frakcie zeolitu sú zo zásobníkov dopravované pásovými dopravníkmi a kočekovými elevátormi do medzi zásobníkov nad baliace zariadenie. Mletý zeolit sa expeduje v B-B alebo balený v 25 kg papierových vreciach. Zo zásobníka je dopravovaný šnekovým dopravníkom do medzizásobníkov nad baliace zariadenie. Zeolit balený v 25 kg papierových vreciach sa plní na baliacom zariadení s digitálnou váhou. Po naplnení sa vrece posunie pásovým dopravníkom k zošívaciemu stroju a zošité vrece sa ručne na paletu ukladá. Kompletná paleta sa ovinie na to určenou fóliou a premiestni sa do skladu výrobkov. Zeolit balený v 1000 kg B-B sa plní na baliacom zariadení s digitálnou váhou. Naplnený B-B sa uloží na paletu a odvezie do skladu výrobkov. Popis technológie úpravy nerastu mobilným drviacim a triediacim zariadením Úprava dobývaného nerastu bude vykonávaná na počve lomu, na jeho pracovných plošinách alebo na iných miestach v prevádzke, ktoré budú volené tak, aby v procese úpravy nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov a bezpečnosti prevádzky a k zásahu nad rámec vyriešených stretov záujmov. Vydobytý nerast sa bude upravovať jeho drvením a triedením na to určenými mobilnými drviacimi a triediacimi zariadeniami resp. sa úprava vydobytého nerastu bude vykonávať aj rozbíjaním nadrozmerných kusov nerastu hydraulickým kladivom alebo iným na to určeným náradím. Proces úpravy nerastu sa bude v závislosti od dopytu meniť a uvažuje sa pri ňom s primárnym, sekundárnym, príp. terciálnym stupňom drvenia nerastu. Typ drviaceho zariadenia a počet stupňov drvenia sa zvolí podľa požadovaných charakteristík výsledného výrobku (napr. typ frakcie, tvar zrna apod.). Frakcie drveného kameniva budú vyseparované triediacimi zariadeniami a následne budú dopravníkovými pásmi vynesené k jeho ďalšej úprave alebo na výsypky kužeľového tvaru, ktorých výška je obmedzená koncovou výškou dopravníkového pásu. Hotové výrobky, ako aj nerast pripravený k jeho ďalšej úprave, budú dočasne uskladnené na pracovných plošinách alebo na určených skládkach. Drvenie nerastu bude vykonávané mobilnými drviacimi zariadeniami, na ktorých budú osadené čeľusťové, kužeľové, kladivové alebo nárazové resp. odrazové drviče, ktoré rozdrvenie nerastu vykonávajú nasledovným spôsobom: čeľusťové drviče: drviče s pohyblivou čeľusťou, ktorá pravidelným pohybom mliaždi kusy nerastu v priestore medzi pevnou a pohyblivou čeľusťou, kužeľové drviče: drviče s excentricky sa pohybujúcim drviacim zrezaným kužeľom, ktorý drví kusy nerastu mliaždením v priestore medzi pevným kužeľovým plášťom a pohyblivým drviacim kužeľom, kladivové alebo nárazové resp. odrazové drviče: drviče, ktoré pôsobia na kusy nerastu údermi ich otáčajúcich sa častí. Triedenie nerastu bude vykonávané triedičmi, na ktorých budú osadené: rošty: triediče, ktoré sa skladajú z viacerých pevných alebo pohyblivých paralelných profilových tyčí roštníc, alebo sitá (osievadlá): triediče, pri ktorých je vlastným triediacim orgánom sito, ktoré sa bude v závislosti od požiadaviek na výstupný produkt (frakciu) meniť. Každé z uvedených drviacich alebo triediacich zariadení bude prevádzkované samostatne alebo v rôznych vzájomných kombináciách v závislosti od požiadaviek na výslednú frakciu, t.j. jednotlivé drviace alebo triediace zariadenia môžu byť radené za sebou v rôznom poradí. Úpravu nerastov a s ňou spojené operácie budú vykonávané podľa technologických postupov a pracovných postupov, vypracovaných pre jednotlivé technologické operácie. S mokrým resp. chemickým spôsobom úpravy nerastu alebo jeho ďalším zušľachťovaním sa v súčasnosti neuvažuje. e) Výťažnosť Na základe doterajších skúseností pri dobývaní výhradného ložiska uvažujeme so 100 % výťažnosťou vydobytého nerastu. 17

18 f) Množstvo a kvalita výsledných produktov úpravy a zušľachťovania, spôsob ich uskladnenia Množstvo výsledných produktov je priam závislý na dopyte trhu. Kvalita produktov bude pravidelne kontrolovaná v priebehu výrobného procesu a sledovaná v súlade s internými predpismi organizácie. Hotové výrobky, ako aj nerast pripravený k jeho ďalšej úprave, budú dočasne uskladnené na pracovných plošinách, na určených skládkach alebo v skladovej hale. Skládky musia byť zriaďované tak, aby bola zabezpečená prejazdnosť komunikácií, nebola ohrozená ich stabilita, nedochádzalo k nahromaďovaniu sa zrážkových vôd v ich pätách alebo na telese skládky a nebola ohrozená bezpečnosť zamestnancov a prevádzky. V prípade zriadenia stabilných plôch slúžiacich na skladovanie hotových výrobkov, budú tieto plochy vyrovnané, odvodnené a zakreslené v mapovej dokumentácii. Podľa potreby bude upravený nerast, v závislosti od požadovaných vlastností na jeho kvalitu, uskladňovaný na osobitných skládkach hotových výrobkov. g) Množstvo a kvalita odpadu a jeho uskladnenie Organizácii v zmysle zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov počas doterajšieho výkonu banskej činnosti odpad z ťažobného priemyslu nevznikol. Na základe uvedeného organizácia nepredpokladá, že pri pokračovaní výkonu banskej činnosti tento odpad vznikne. V prípade vzniku odpadu z ťažobného priemyslu bude organizácia postupovať v zmysle platnej legislatívy. h) Základné opatrenia proti vzniku závažných prevádzkových nehôd (havárií) nevstupovať na pracovisko pod vplyvom alkoholu alebo iných psychotropných a omamných látok; ak je zamestnanec pod vplyvom uvedených látok nesmie vykonávať žiadne pracovné činnosti a musí okamžite opustiť priestory prevádzky, zabezpečiť bezpečnú prejazdnosť komunikácií, hlavne v mieste, kde sa musia strojné zariadenia navzájom obchádzať, strojné zariadenia požívať v súlade s prevádzkovou dokumentáciou a platnou legislatívou, vykonávať pravidelnú kontrolu a údržbu strojných zariadení v súlade s návodom na ich použitie a prevádzkovou dokumentáciou, nevykonávať činnosti, ktoré sú legislatívou a prevádzkovou dokumentáciou zakázané, mobilné úpravnícke zariadenia umiestniť na takom mieste, aby nebola ohrozená ich stabilita, dodržiavať zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a používať bezpečné pracovné postupy, zamestnanec môže vykonávať len tú prácu, na ktorej výkon bol určený a spôsobilý, správne používať pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky, skládky hotových výrobkov, pracovné plošiny a komunikácie musia odvodnené, dodržiavať požiarno-bezpečnostné predpisy, ak majú na prevádzke samostatne pracovať zamestnanci cudzích organizácií, musí byť spôsob zaistenia bezpečnosti práce a prevádzky vyriešený pred začatím týchto prác. III.2.2. Požiadavky na vstupy Záber pôdy Parcely registra C-KN č. 328/7 a 331/12 budú za účelom výkonu banskej činnosti trvale vyňaté z ich súčasnej funkcie lesov. Celkový záber konečnej plochy záujmového územia otvoreného lomu predstavuje 7,5 ha (v súčasnosti sa využíva 5 ha). Údaje o dotknutých parcelách ( : Parcela registra C 328/ 7 -Výmera parcely 3148 m

19 -Druh a spôsob využitia pozemku Lesné pozemky -Príslušnosť k ZÚO -Číslo LV 738 -Kód chránenej nehnuteľnosti Parcela registra C 331/ 12 -Výmera parcely m 2 Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce Chránené ložiskové územie -Druh a spôsob využitia pozemku Lesné pozemky -Príslušnosť k ZÚO -Číslo LV 738 Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce Energie Elektrická energia Rozvod elektrickej energie na zázemí lomu je zabezpečený. V súčasnosti sa s prívodom elektrickej energie smerom do lomu neuvažuje. V prípade nutnosti použitia elektrickej energie na etážach, sa na jej výrobu použije elektrický zdrojový agregát (napr. dieselagregátor, motorgenerátor). V prípade ak sa úprava nerastu bude vykonávať mobilnými drviacimi a triediacim zariadeniami, tak tie budú vybavené vlastným zdrojom elektrickej energie. V prípade nárastu dopytu po dobývanom neraste do takej miery, že bude potrebné dobývať ložisko aj za tmy, bude prívod elektrickej energie zavedený aj do lomu. Za rok 2015 bolo spotrebovaných KWh. Plyn Plyn sa spotrebúva pri úprave zeolitu a to konkrétne pri jeho sušení v sušiarni MOZER (do 200 KW). Za rok 2015 bolo na tieto účely spotrebované množstvo m 3. Voda Zázemie lomu je napojené na rozvodnú sieť verejného vodovodu. S vybudovaním rozvodnej siete vody smerom do lomu sa neuvažuje. Doprava Otvorená časť lomu v rámci DP je komunikačne prístupná priamym vjazdom zo štátnej cesty II. triedy č. 554, ktorá vedie cez obec Kučín. Priemerný počet nákladných automobilov, ktoré obcou prechádzajú je 40 mesačne, 11 týždenne, 2,2 za deň. V prípade dosiahnutia max. kapacity ťažby (časový horizont rokov) sa intenzita nákladnej dopravy zvýši cca na 11 nákl. áut denne. Cestná sieť v okolí dobývacieho priestoru Kučín 19

20 Doprava v priestoroch prevádzky lomu zahrňuje: a) dopravu rozpojenej horniny k jej úprave rozpojená hornina bude z rozvalu odoberaná rýpadlom alebo nakladačom, ktorý ju následne v procese úpravy naloží do násypky mobilného drviaceho resp. triediaceho zariadenia alebo do primárneho drviča stacionárnej linky. Preprava rozpojenej horniny k vzdialenému mobilnému drviacemu resp. triediacemu zariadeniu alebo k primárnemu drviču stacionárnej linky v rámci prevádzky (napr. k mobilnému drviacemu zariadeniu, ktoré je umiestnené vo väčšej vzdialenosti od rozvalu) sa bude realizovať jej hrnutím, prevozom motorovými vozidlami, rýpadlami resp. nakladačmi alebo nakládkou na určené transportné zariadenie napr. dopravníkový pás, b) dopravu výrobkov v rámci prevádzky preprava výrobkov v rámci prevádzky sa bude spravidla vykonávať ich prevozom motorovými vozidlami, rýpadlami resp. nakladačmi, hrnutím alebo nakládkou na určené transportné zariadenia, c) dopravu osôb doprava osôb bude zabezpečená motorovými vozidlami alebo strojnými zariadeniami, ktoré sú na to určené resp. strojnými zariadeniami, u ktorých je preprava osôb povolená výrobcom, d) dopravu prevádzkového materiálu doprava prevádzkového materiálu bude zabezpečená motorovými vozidlami a strojnými zariadeniami, ktoré sú na to určené a prispôsobené, e) dopravu výbušnín doprava výbušnín sa vykonáva v zmysle prepravného poriadku organizácie, f) dopravu výrobkov na miesto ich uskladnenia preprava výrobkov na miesto ich uskladnenia sa spravidla bude vykonávať ich hrnutím, prevozom motorovými vozidlami, rýpadlami resp. nakladačmi alebo nakládkou na určené transportné zariadenie, g) expedíciu zahŕňa vjazd motorových vozidiel alebo transportných prostriedkov určených k odberu výrobkov do prevádzky, ich pohyb po prevádzke, ich nakládku a opustenie prevádzky. Tento typ dopravy sa riadi dopravným poriadkom organizácie a súvisiacou prevádzkovou dokumentáciou. Vyššie uvedené rozdelenie typov vnútornej dopravy zahŕňa len jej základné členenie, ktoré zohľadňuje najčastejšie sa vyskytujúce typy dopravy v prevádzke pri povrchovom dobývaní ložiska. Vnútornú dopravu a jej podmienky bližšie upravuje dopravný poriadok organizácie a s ňou súvisiaca prevádzková dokumentácia. Spôsob realizácie dopravy sa v závislosti od vedecko-technického pokroku a inovácie dopravného parku môže meniť. Vonkajšiu dopravu predstavuje expedícia hotových výrobkov alebo technologických vzoriek z prevádzky. Výrobky, aj vzorky budú expedované transportnými prostriedkami odberateľov alebo nákladnými motorovými resp. inými na to určenými vozidlami. Mechanizácia Otvárku, prípravu a dobývanie ložiska, úpravu vydobytého nerastu a s tým súvisiace práce plánuje organizácia vykonávať nasledovnými mechanizmami: a) vrtné lomové súpravy (napr. ATLAS Copco; BPI 119; VK 15; LVE 80), b) rýpadlá (napr. CAT 324; CAT 325; VOLVO 240; KOMATSU PC 210 LC-8), c) nakladače (napr. CAT 962 H; UNC 200; VOLVO 120), vysokozdvižný vozík YALE d) dózery (napr. KOMATSU D65 EX12, CAT HBXG-SD7; Buldozér T-130), e) motorové vozidlá: - nákladné (napr. VOLVO 8X6; Tatra 815, Tatra 148), - osobné (napr. Škoda Octavia combi; Opel Astra combi), f) žeriavy (napr. V3S AD 080; TATRA 28t; LIEBHERR 30t), g) mobilné drviace zariadenia: - čeľusťové drviče drviče s pohyblivou čeľusťou, ktorá pravidelným pohybom drví kusy nerastu v priestore medzi pevnou a pohyblivou čeľusťou (napr. čeľusťový drvič LT 106), - kužeľové drviče drviče s excentricky sa pohybujúcim drviacim zrezaným kužeľom, ktorý drví kusy nerastu mliaždením v priestore medzi pevným kužeľovým plášťom a pohyblivým drviacim kužeľom (napr. FINLAY C 1540), 20

21 - kladivové a nárazové, resp. odrazové drviče drviče, ktoré pôsobia na kusy nerastu údermi ich otáčajúcich sa častí (napr. odrazový drvič SBM RCL 1232 E), h) mobilné triediace zariadenia, na ktorých budú osadené rošty alebo sitá (napr. hrubotriedič FINLAY 883 RECLAIMER), i) mobilné dopravníkové pásy, j) iné zariadenia použité pre úpravu a zušľachťovanie nerastov (stacionárna linka na úpravu a zušľachťovanie nerastu nachádzajúca sa na prevádzke; mikromlyn ULTRAFINE) k) kompresory (napr. DK 661; TATRA DK 661), l) elektrické náradie (napr. zbíjacie kladivá; sústruhy; frézy; ručné vŕtačky; uhlové brúsky, priame brúsky, stolová vŕtačka, zvárací invertor a iné). Vyššie uvedený zoznam používaných mechanizmov nie je konečný a bude sa meniť v závislosti od vedecko-technického pokroku, modernizácie strojno-technologickej základne organizácie a typu vykonávanej práce. Všetky mechanizmy, ktoré bude organizácia pri výkone svojej činnosti používať, budú v stave zodpovedajúcom platnej legislatíve a ich využitie bude plánované v súlade s technickými parametrami tohto zariadenia, návodom na ich používanie a v prostredí na to určenom. Používané strojné zariadenia zároveň musia vyhovovať aj účelu ich využitia a ich technický stav musí zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia osôb pri práci, ako aj ochranu životného prostredia. Nároky na pracovné sily V lome pracujú v jednej zmene 3 zamestnanci, 9 zamestnancov pracuje v dvojzmennej prevádzke na výrobnej linke (sušenie, mletie, balenie, expedícia), údržba a správa 14 zamestnancov, z toho 3 strážnici. V prípade max. kapacity ťažby sa do budúcna počíta so zvýšením počtu zamestnancov cca o 5. III.2.3. Údaje o výstupoch Zdroje znečisťovania ovzdušia Lom Kučín je podľa Prílohy č.1 vyhlášky MŽP SR č.410/2012 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší v platnom znení stredným zdrojom znečisťovania ovzdušia zakategorizovaným ako Ťažba a spracovanie silikátových surovín a iných surovín na výrobu stavebných materiálov alebo s iných priemyselne využívaných materiálov okrem stavebného piesku a štrku v mokrom stave. Prevádzkovateľ zdroja znečisťovania ovzdušia musí plniť všetky povinnosti vyplývajúce z platných právnych predpisov na úseku ochrany ovzdušia. Pre posúdenie vplyvu predmetného zdroja znečisťovania ovzdušia na okolie spracoval doc. RNDr. Ferdinand Hesek, CSc. v novembri 2016 Rozptylovú štúdiu viď Príloha č.vi.4 tejto dokumentácie. Nasledujúce základné údaje sú čerpané z rozptylovej štúdie. Zdrojom znečistenia ovzdušia je: - Mobilná úpravárenská linka, - Stacionárna úpravárenská linka, - Mechanizmy pri dobývaní nerastu, - Doprava kameniva, - Doprava zamestnancov do práce. Emisný faktor pre kameňolomy a spracovanie kameňa Proces - zariadenie Emisný faktor [gtzl na tonu vyťaženého kameňa] Vŕtanie hornín 3 3 Nakládka rúbaniny 0,1 0,1 Vykládka rúbaniny 0,1 0,1 Primárne drvenie 4,3 0,043 Primárne triedenie 4,1 0,041 Presypy dopravných pásov 0,6 0,6 Upravený emisný faktor filtrovaním 21

22 Sekundárne drvenie 8,5 0,085 Sekundárne triedenie 8 0,08 Presypy dopravných pásov 1,2 1,2 Terciálne drvenie 16,0 0,16 Terciálne triedenie 15,0 0,15 Presypy dopravných pásov 2,5 2,5 spolu 63,4 8,059 Emisný faktor pre všetky dané činnosti je 8,059 gtzl na tonu zeolitov, čo dáva emisiu 805,9 kgtzl za rok a 0,4197 kgtzl.h -1. Stacionárna úpravárenská linka Úprava zeolitu spočíva v drvení, sušení, triedení a mletí. Odpadový vzduch z týchto činností je odvádzaný do ovzdušia spoločným komínom s výškou 10 m, priemerom 1,0 m, výstupná rýchlosť spalín 11,8 m.s -1, teplota odpadného plynu 36,7 C. Mobilná úpravárenská linka Úprava dobývaného zeolitu bude vykonávaná na počve lomu, na jeho pracovných plošinách. Vydobytý nerast sa bude upravovať jeho drvením a triedením na to určenými mobilnými drviacimi a triediacimi zariadeniami, resp. sa úprava vydobytého nerastu bude vykonávať aj rozbíjaním nadrozmerných kusov nerastu. Zariadenie na spracovanie zeolitu je vybavené filtračným zariadením s minimálnou účinnosťou 99,0 %, ktorý zabezpečí zníženie emisného faktora. Emisné faktory v gtzl/t vyťaženého kameňa pre neodprášené zariadenia, pri vlhkosti suroviny 1,5 2 % sú uvedené v tabuľke. Prehľad výsledkov oprávneného merania rotačná sušiareň Meraná zložka EV priemerná 1) EV maximálna 1) 2) U c UHT 2) EL 1) Požiadavka dodržania EL Upozornenie Súlad/nesúlad [mg.m -3 ] [g.h -1 ] [mg.m -3 ] [g.h -1] % % [mg.m -3 ] 5) CO ) Každá EH EL SÚLAD NOx ) Každá EH EL SÚLAD 1) Vyjadrenie hodnôt hmotnostných koncentrácií ZL a hodnôt EL: štandardné stavové podmienky, suchý plyn, ref. obsah %obj. O 2 2) Uvádzaná rozšírená neistota vychádza zo štandardnej neistoty, ktorá je vynásobená koeficientom pokrytia k=2, ktorý je v prípade normálneho rozdelenia poskytuje úroveň spoľahlivosti približne 95%. Hodnota neistoty je vyjadrená v % z najvyššej zistenej hodnoty EV 3) Hodnoty EL: príloha č. 4 bod 4.3. k vyhláške MPŽPaRR SR č. 356/2010 Z.z., tento limit pre stacionárne zdroje s vydaným povolením do 31. decembra 2010 platí od 1. januára ) Hodnoty EL: príloha č. 4 bod k vyhláške MPŽPaRR SR č. 356/2010 Z.z., určený podľa podmienok uvedených v prílohe č. 4 bod 4.3. k vyhláške MPŽPaRR SR č. 356/2010 Z.z. 5) Požiadavka dodržania EL: 8 ods. 4 písm. a) vyhlášky MPŽPaRR SR č. 356/2010 Z.z. Pre zamedzenie prašnosti sú na stacionárnej linke namontované odlučovače filtre. Ak sa bude vykonávať úprava vydobytého nerastu na mobilnom drviacom a triediacom zariadení, bude prach vznikajúci pri tomto procese odsávaný a v závislosti od použitého technologického zariadenia môže byť taktiež použité aj skrápanie. Pri výkone trhacích prác je dôležité dodržať stanovený časový limit určený na odvetranie pracoviska po odstrele, táto doba je určená v technologickom postupe trhacích prác. Morfologické podmienky územia lomu i jeho blízkeho okolia zabezpečujú primerané vetranie lomu. Pre zamedzenie prašnosti sú na stacionárnej linke namontované odlučovače filtre. Ak sa bude vykonávať úprava vydobytého nerastu na mobilnom drviacom a triediacom zariadení, bude prach vznikajúci pri tomto procese odsávaný a v závislosti od použitého technologického zariadenia môže byť taktiež použité aj skrápanie. Pri výkone trhacích prác je dôležité dodržať stanovený časový limit určený na odvetranie pracoviska po odstrele, táto doba je určená v technologickom postupe trhacích prác. 22

23 Prehľad výsledkov oprávneného merania rotačná sušička, triedič, mlyn, drvič a dopravné cesty Meraná zložka EV priemerná 1) EV maximálna 1) 2) U c UHT 2) EL 1) 3) Požiadavka dodržania EL 4) Upozornenie Súlad/nesúlad [mg.m -3 ] [g.h -1 ] [mg.m -3 ] [g.h -1] % % [mg.m -3 ] TZL ,7 132,6 50 Každá EH EL SÚLAD 1) Vyjadrenie hodnôt hmotnostných koncentrácií ZL a hodnôt EL: štandardné stavové podmienky, suchý plyn 2) Uvádzaná rozšírená neistota vychádza zo štandardnej neistoty, ktorá je vynásobená koeficientom pokrytia k=2, ktorý je v prípade normálneho rozdelenia poskytuje úroveň spoľahlivosti približne 95%. Hodnota neistoty je vyjadrená v % z najvyššej zistenej hodnoty EV 3) Hodnoty EL: príloha č. 4 časť III bod 9.2 tabuľka A vyhlášky MPŽPaRR SR č. 356/2010 Z.z. 4) Požiadavka dodržania EL: 8 ods. 4 písm. a) vyhlášky MPŽPaRR SR č. 356/2010 Z.z. V lome pracujú v jednej zmene 3 zamestnanci, 9 zamestnancov pracuje v dvojzmennej prevádzke na výrobnej linke (sušenie, mletie, balenie, expedícia), údržba a správa 14 zamestnancov, z toho 3 strážnici. Pre ich dopravu je zriadené parkovisko pre 15 osobných aut. Parkovisko sa posudzuje ako odstavné s koeficientom súčasnosti 2,5. Na každom parkovacom mieste sa počas 2 zmien auta vymenia za deň 2 x. Celkový počet prejazdov za deň bude 80. Pre dopravu sa používajú najmä ťahače s trojnápravovými prívesmi o nosnosti 24 ton. Odvoz t zeolitu za rok by malo zabezpečiť v priemere 18 nákladných aut za deň. Celkový počet prejazdov na vjazde do areálu objektu bude 36. V súčasnosti sú to 2-3 kamióny za deň, max. kapacita ťažby môže byť dosiahnutá v časovom horizonte až rokov v závislosti od požiadaviek trhu a za podmienky rozšírenia spracovateľskej kapacity, ktorá je v súčasnosti max t/rok v oboch zmenách. Záver rozptylovej štúdie : Kameňolom sa na obytnej zástavbe v obci Kučín negatívne prejaví relatívne nízkou prašnosťou. Podľa výpočtu na obytnej zástavbe v Kučíne dosahuje príspevok kameňolomu ku krátkodobej koncentrácii PM10 na obytnej zástavbe (súčasne najvyššia koncentrácia PM10 na výpočtovej ploche) v Kučíne hodnotu 18,0 g.m -3, čo je 36,0 % limitnej hodnoty. Limitná hodnota pre PM10 50 g.m -3 nie je na výpočtovej ploche prekročená. Predmet posudzovania Lom zeolitov Kučín s p ĺ ň a požiadavky a podmienky, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi vo veci ochrany ovzdušia. Na základe predchádzajúceho hodnotenia spracovateľ rozptylovej štúdie d o p o r u č u j e, aby bol pre projekt vydaný súhlas na navýšenie ťažby na ton ročne. Odpadové vody Splaškové odpadové vody v lome Kučín ústia do vodotesnej žumpy, ktorá ma objem 15 m 3. Žumpa je vyvážaná raz za mesiac do ČOV Vranov nad Topľou. Odvádzanie banských vôd, vôd z povrchového odtoku a) zachytávanie a odvádzanie banských vôd V súčasnosti sa banské vody nezachytávajú. Odvádzanie banských (zrážkových) vôd z pracovných plošín jednotlivých etáží bude zabezpečené ich cca 1 3 % stúpaním v smere postupu dobývania. Banská voda, ktorá vznikne v dôsledku výdatných atmosférických zrážok, pri topení sa snehu a pod. bude z technologických komunikácií odvádzaná, pomocou odvodňovacích zarážok, na voľnú plochu s priepustným reliéfom alebo mimo oblasť záujmového územia. b) nakladanie s banskými vodami V prípade, ak sa organizácia rozhodne využívať pri výkone banskej činnosti aj banské vody, vybuduje pre tento účel záchytnú nádrž. Povolenie na stavbu tejto nádrže bude predmetom osobitného konania. Takto zachytená banská voda bude v prvom rade využitá na znižovanie prašnosti, ktorá v dôsledku výkonu banskej činnosti na prevádzke vzniká. Odpady V prevádzke lomu zeolitov v Kučíne vznikli v r.2015 nasledujúce druhy a množstvá odpadov : 23

24 Katalóg. číslo Názov Kategória Množstvo (t) Minerálne motorové oleje N 0, Absorbenty N 0, Znečistené obaly N 0, Syntetické mazacie oleje N 0, Opotrebované pneumatiky O 0, Ostatný odpad O 1, Elektro odpad O 0, Obaly z plastov O 0, Zariadenie obsahujúce N 0,001 nebezpečné látky Sklo O 0, Alkalické batérie N 0, Papier a lepenka O 0,105 Všetky odpady sú odovzdávané na základe zmluvného vzťahu oprávneným spoločnostiam, ktoré zabezpečujú ich zneškodnenie/zhodnotenie. Odpady sú zhromažďované v EKO sklade, ktorý je krytý, uzavretý, plechový príručný sklad vybavený nepriepustnou nádržou s nosnými roštmi na zachytávanie nebezpečných kvapalín. Spoločnosť VSK PRO-ZEO s.r.o. má OÚ odborom SoŽP vo Vranove nad Topľou udelený súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov bez predchádzajúceho triedenia pre odpady, ktoré sú zaradené v zmysle vyhlášky MŽP SR č.365/2015 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov nasledovne: nechlórované minerálne hydraulické oleje syntetické hydraulické oleje nechlórované minerálne motorové, prevodové a mazacie oleje syntetické motorové, prevodové a mazacie oleje Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor SoŽP, štátna správa odpadového hospodárstva, udelil spoločnosti VSK PRO-ZEO súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu, ktoré sú zaradené v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 365/2015 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov nasledovne: odpadový toner do tlačiarne obsahujúci nebezpečné látky nechlórované minerálne hydraulické oleje syntetické hydraulické oleje nechlórované minerálne motorové, prevodové a mazacie oleje syntetické motorové, prevodové a mazacie oleje obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami kovové obaly obsahujúce nebezpečný tuhý pórovitý základný materiál, vrátane prázdnych tlakových nádob látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifikovaných, handry na čistenie, ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami olejové filtre brzdové kvapaliny vyradené zriadenia obsahujúce nebezpečné časti, iné ako uvedené v až laboratórne chemikálie pozostávajúce z nebezpečných látok alebo obsahujúce nebezpečné látky olovené batérie 24

25 žiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť Biologicky rozložiteľný odpad, kat. číslo vyrúbané krovie a dreviny, bude sústredené na skládku a následne spracované kompostovaním. So vzniknutými odpadmi bude pôvodca nakladať v súlade s ust. zák.č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Medzi najbežnejšie povinnosti držiteľa odpadu patria: správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadu, skladovať odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažďovať odpad najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením; na dlhšie zhromažďovanie môže dať súhlas orgán štátnej správy odpadového hospodárstva len pôvodcovi odpadu. Ťažobný odpad Prijatím zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2008 Z. z. ), ktorý nadobudol účinnosť dňa 15. decembra 2008 a postupom času prešiel 4 novelizáciami, bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES. Tieto právne predpisy stanovujú minimálne požiadavky na zabezpečenie predchádzania alebo znižovania akýchkoľvek nepriaznivých účinkov na životné prostredie alebo ľudské zdravie, ktoré vznikajú v dôsledku nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu. Informácie o nakladaní s ťažobným odpadom sa sústreďujú v Informačnom systéme nakladania s ťažobným odpadom (IS NTO). Informačný systém je súčasťou informačného systému verejnej správy. Medzi základné pojmy na úseku nakladania s ťažobným odpadom patria okrem iných aj pojmy : Inertný ťažobný odpad je ťažobný odpad, ktorý nepodlieha žiadnym významným fyzikálnym, chemickým alebo biologickým zmenám, je nerozpustný, nehorľavý, nie je fyzikálne alebo chemicky reaktívny alebo biologicky rozložiteľný, nepriaznivo neovplyvňuje látky, s ktorými prichádza do styku spôsobom, ktorý by mohol viesť k znečisteniu životného prostredia alebo poškodeniu zdravia ľudí; celková vyluhovateľnosť, obsah znečisťujúcich látok v odpade a ekotoxicita výluhu v takomto odpade musia byť bezvýznamné a najmä nesmú ohrozovať kvalitu povrchových vôd alebo podzemných vôd. Ťažobný odpad sa považuje za inertný ťažobný odpad, ak spĺňa kritéria ustanovené rozhodnutím Komisie č. 2009/359/ES. Odkalisko je prírodné alebo umelo vybudované zariadenie na zneškodňovanie jemnozrnného ťažobného odpadu, spravidla hlušiny zmiešanej s rôznym množstvom vody pochádzajúcej z úpravy nerastov a z čistenia alebo recyklácie vody z prevádzky. Odval je umelo vybudované zariadenie na ukladanie tuhého ťažobného odpadu na zemskom povrchu. Ťažobný odpad je odpad, ktorý vzniká pri prieskume, otvárke, príprave, dobývaní ložísk nerastov a pri prevádzke v lomoch vrátane úpravy, zušľachťovania a skladovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, ako aj pri ťažbe, úprave a skladovaní rašeliny. Úložiskom sa stáva miesto alebo zariadenie určené na zhromažďovanie alebo na ukladanie ťažobného odpadu v tuhom stave, kvapalnom stave, roztoku alebo v suspenzii a) okamžite po začatí zhromažďovania alebo ukladania ťažobného odpadu, ak ide o úložisko kategórie A alebo o úložisko na ukladanie ťažobného odpadu, ktorý je kategorizovaný ako nebezpečný odpad podľa osobitného predpisu v pláne nakladania s ťažobným odpadom, b) po šiestich mesiacoch od zhromažďovania alebo od ukladania ťažobného odpadu, ak ide o úložisko určené na ukladanie neočakávane vytvoreného ťažobného odpadu, ktorý je kategorizovaný ako nebezpečný odpad podľa osobitného predpisu, c) po jedom roku od zhromažďovania alebo od ukladania ťažobného odpadu, ak ide o úložisko určené na ukladanie ťažobného odpadu, ktorý nie je nebezpečný a nie je inertný, d) po troch rokoch od zhromažďovania alebo od ukladania ťažobného odpadu, ak ide o úložisko určené na ukladanie neznečistenej zeminy, ťažobného odpadu, ktorý nie je nebezpečný a 25

26 vznikol pri prieskume, ťažobného odpadu pochádzajúceho z ťažby, úpravy a skladovania rašeliny a inertného ťažobného odpadu. Základné povinnosti právnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov zodpovedných za nakladanie s ťažobným odpadom vrátane dočasného skladovania takéhoto odpadu, počas prevádzkovania úložiska i po jeho uzavretí (ďalej len prevádzkovateľ ) pri nakladaní s ťažobným odpadom upravuje 3 zák.č.514/2008 Z.z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov : (1) Pri nakladaní s ťažobným odpadom sa zakazuje uložiť alebo dočasne uložiť ťažobný odpad na inom mieste ako na úložisku ťažobného odpadu (ďalej len úložisko ). (2) Prevádzkovateľ je povinný nakladať s ťažobným odpadom tak, aby a) nebolo ohrozené zdravie ľudí, b) nebolo ohrozené alebo poškodené životné prostredie, najmä voda, ovzdušie, pôda, voľne žijúce živočíchy alebo voľne rastúce rastliny, c) nedochádzalo k obťažovaniu hlukom alebo zápachom nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi, nebola nepriaznivo ovplyvnená krajina alebo zložky životného prostredia chránené podľa osobitných predpisov. (3) Na splnenie povinností podľa odseku 2 je prevádzkovateľ povinný prijať opatrenia potrebné na predchádzanie nepriaznivým účinkom nakladania s ťažobným odpadom alebo na čo najväčšie obmedzenie týchto účinkov na životné prostredie a zdravie ľudí vrátane zodpovedajúceho spôsobu riadenia a kontroly úložiska počas jeho prevádzky i po jeho uzavretí a opatrení na prevenciu závažných havárií, ktoré môžu vzniknúť na úložisku, a na obmedzovanie ich následkov na životné prostredie a zdravie ľudí. (4) Pri prijímaní opatrení podľa odseku 3 sa vychádza z použitia najlepších dostupných techník so zohľadnením technických vlastností úložiska, jeho umiestnenia a miestnych environmentálnych podmienok. Register úložísk V Registri úložísk pre k.ú. obce Kučín vyberáme nasledovné údaje : Úložiská : - Vytvárané : neexistujú - Prevádzkované : neexistujú - Register úložísk - uzavreté podľa zák. č. 514/2008 Z. z. nie sú - Register úložísk - uzavreté a opustené, klasifikované nie sú Najbližším prevádzkovaným úložiskom je odval v k.ú. Nižný Hrabovec prevádzkovateľa ZEOCEM, a.s. Na prevádzke lomu v Kučíne ťažobný odpad nie je produkovaný. Suroviny sú buď predané odberateľom, alebo použité na rekultiváciu vyťažených plôch v lome. Hluk Statickým zdrojom hluku v hodnotenom území je samotná prevádzka lomu Kučín. Pre posúdenie akustickej situácie v najbližšej obytnej zóne po rozšírení priestoru ťažby v jestvujúcom dobývacom priestore bola v decembri 2016 odborne spôsobilou osobou - Ing. Vladimír Plaskoň, EnA CONSULT Topoľčany, s.r.o.- spracovaná Akustická štúdia dobývacieho priestoru Kučín viď Príloha č.vi.5. Závery akustickej štúdie : Z hľadiska kategorizácie územia podľa tab. č.1 je obytná zóna obce Kučín v blízkosti cesty II. triedy zaradená do III. kategórie chránených území s prípustnou hladinou hluku z dopravy v dennom čase 60 db a v noci 50 db a prevádzkových zdrojov v dennom čase 50 db a v noci 45 db. V súčasnosti je posudzovaná časť územia zaťažovaná dopravným hlukom, ktorý neprekračuje dennú prípustnú hodnotu hluku. Hluk generovaný nákladnou dopravou kameňolomu ako v nultom, tak i v navrhovanom variante neprekračuje najvyššiu prípustnú hodnotu v dotknutej obytnej zóne obce Kučín. Predikovaný nárast hluku po realizácii navrhovanej činnosti je najviac o 0,4 db. Uvedený nárast je z hľadiska 26

27 subjektívneho sluchového vnímania zanedbateľný, z objektívneho hľadiska sa rozdiel hladín hlukových imisií pohybuje v rámci pásma neistoty bežného merania hluku. Prevádzkový hluk zo spracovateľskej linky umiestnenej vo výrobnej hale neprekračuje dennú prípustnú hodnotu hluku stanovenú pre priemyselné zdroje. V prípade spustenia vonkajšej linky (drvenie a triedenie) hladina akustického tlaku pred oknami priľahlej obytnej zástavby prípustnú hodnotu hluku prekračuje. Vzhľadom na súčasné relatívne vysoké hlukové zaťaženie južnej okrajovej časti intravilánu obce Kučín zvýšenie výrobnej produkcie v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti neovplyvní jestvujúce akustické pomery v riešenom území z hľadiska zvýšených nárokov na dopravu. Miera zaťaženia územia priemyselným hlukom z výrobných liniek je závislá od doby prevádzky vonkajšej linky s primárnym drvičom a triedičom, pričom k prekročeniu prípustných hodnôt hluku dochádza už pri jej krátkodobej prevádzke (t.j. viac ako 15 min za deň). Samotná ťažba nie je zdrojom prekročenia prípustných hodnôt hluku. K prekročeniu dochádza iba v prípade prevádzky vonkajšej linky (drvič a triedič). Linka je prevádzkovaná 2-3 dni v týždni, v jednej zmene, iba v pracovných dňoch a v bežnom pracovnom čase. Zdroje žiarenia, tepla a zápachu V dotknutom území nie sú evidované žiadne zdroje prírodného žiarenia, ani extrémne anomálie magnetického poľa Zeme. Pri prevádzke navrhovanej činnosti nebude produkované žiarenie ani sa nebudú vytvárať iné fyzikálne polia, nebudú inštalované zariadenia, ktoré by mohli byť zdrojom elektromagnetického alebo rádioaktívneho žiarenia. V rámci tejto činnosti nie sú navrhované žiadne zdroje tepla. III.3. Prepojenie s ostatnými plánovanými a realizovanými činnosťami v dotknutom území a možné riziká havárií vzhľadom na použité látky a technológie Zmena činnosti (navýšenie kapacity ťažby) v lome zeolitov Kučín je prepojená so v súčasnosti realizovanou činnosťou v dotknutom území. Počas prevádzky lomu nepredpokladáme vznik ďalších rizík spojených s realizáciou zmeny navrhovanej činnosti na zdravie obyvateľov, či zložky životného prostredia. Potenciálne riziko predstavuje štatisticky veľmi málo pravdepodobný vznik situácií a udalostí katastrofického charakteru. Potenciálne riziká poškodenia a ohrozenia životného prostredia možno predpokladať pri požiari, haváriách na strojných a dopravných zariadeniach, zlyhaní ľudského faktora, náhlych zmenách počasia a podobne. III.4. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Na základe výsledku procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zák.č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov bude navrhovateľ ďalej postupovať podľa ustanovení banských predpisov. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov k schváleniu zmien Plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, ako aj k zmenám povolenej banskej činnosti v zmysle ust. zák.č.51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. III.5. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch zmeny navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice Zmena navrhovanej činnosti nebude mať vplyvy presahujúce štátne hranice. III.6. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia vrátane zdravia ľudí 27

28 III.6.1. Geomorfologické pomery Podľa administratívneho a správneho členenia územia Slovenskej republiky leží záujmová, popisovaná lokalita lom Kučín v extraviláne obce Kučín, v okrese Vranov nad Topľou v Prešovskom samosprávnom kraji. Obec Kučín sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej nížiny, len pár kilometrov východne od mesta Vranov nad Topľou, na pravom brehu rieky Ondavy. Podľa geomorfologického členenia SR (Mazúr, Lukniš, 1980) je územie okresu Vranov nad Topľou súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty. Geomorfologické jednotky okresu Vranov nad Topľou Subprovincia Oblasť Celok Podcelok Vnútorné Západné Karpaty Vonkajšie Východné Karpaty Veľká Dunajská kotlina Matransko-slanská Slanské vrchy Šimonka Makovica Mošník Nízke Beskydy Východoslovenská nížina Ondavská vrchovina Laborecká vrchovina Beskydské predhorie Východoslovenská rovina Východoslovenská pahorkatina Mernícka pahorkatina Hanušovská pahorkatina Záhradnianska brázda Trebišovská tabuľa Ondavská rovina Podslanská pahorkatina Toplianska niva Vranovská pahorkatina Ondavská niva Pozdišovský chrbát 28

29 Zdroj: MŽP SR, Predbežné hodnotenie povodňového rizika v čiastkovom povodí Bodrogu Reliéf Východoslovenskej pahorkatiny je charakterizovaný mierne rozčlenenými, hladko modelovanými tvarmi a formami. Ide prevažne o nízku chrbtovinu striedajúcu sa s plytkými širokými úvalinovitými dolinami. Stráne chrbtov sú mierne, miestami výrazne asymetrické, hladko modelované, porušené iba úvalinami, výmoľmi a úvozmi. Tento horský celok má pahorkatinový charakter, o čom nakoniec vypovedá i samotný názov. Jednotlivé chrbty tohto pohoria sú značne ploché, doliny plytké a krátke, podhorie dostáva rovinatý charakter. Najvyššie vrcholy dosahujú ledva 500 metrov, väčšina sa však pohybuje v rozmedzí metrov. Východoslovenská pahorkatina predstavuje prechodné pásmo pahorkov, ktoré obkolesuje Východoslovenskú rovinu zo západu, severu a východu. Pahorky sú budované prevažne náplavami a sutinami z horských úpätí. Do Východoslovenskej roviny zasahuje Východoslovenská pahorkatina prstovitým výbežkom Pozdišovského chrbta. Neogénne podložie je prikryté kvartérnymi usadeninami. Vo veľkej miere sa tu nachádzajú výplavové (dejekčné) kužele z vulkanitov a hlinito-kamenité materiály deluviálnych sedimentov. Už v prehistorických dobách boli vhodným miestom na budovanie sídlisk a poľnohospodársku výrobu, lebo neboli zaplavované ako centrálna rovinná časť nížiny. Územie pri južnom úpätí Vihorlatu je poklesávajúcou oblasťou (Senianská depresia). V minulosti bola hojne zaplavovaná a močiarovitá (tzv. Blatá). Zahradením odtoku potokov z Vihorlatu vznikla rozľahlá vodná nádrž Zemplínska šírava, zároveň Východoslovenská nížina bola rozsiahlymi melioráciami vysušená. V oblasti Senné Iňačovce Blatné Remety bola v osemdesiatych rokoch 20. stor. vybudovaná sústava rybníkov, určená na chov rýb, kačíc a sčasti aj ako oddychová plocha pre migrujúce sťahovavé vodné vtáctvo. III.6.2. Geologické pomery Územie Vranovského okresu nie je z geologickej stránky veľmi pestré. Sú tu zastúpené druhohorné horniny, najviac však treťohorné a štvrtohorné. Rozšírené sú v podstatnej miere horniny sedimentárneho pôvodu, menej vulkanického pôvodu. Zo sedimentárnych hornín sú najviac zastúpené horniny usadené v morskom prostredí, menej v jazernom a riečnom, veľmi nepatrnú časť tvoria horniny usadené vetrom a deluviálne-svahové. Sedimentárne horniny sa nachádzajú v úzkych pruhoch v okolí Podčičvy a smerom S a SZ od nej. Nachádzajú sa aj v bradlovom pásme. Sú súčasťou centrokarpatského flyša, budujúceho podstatnú časť Nízkych Beskýd. Sedimenty z neogénu sú zastúpené mohutnými sedimentárnymi komplexmi hornín, v okolí Banského. Patria tu ílovce, slieňovce, sliene, pieskovce, zlepence, brekcie, tufity, argility, íly so zložkami ryolitových tufov, ojedinele štrky a lignity. Okrem komplexných sedimentárnych hornín, je obdobie neogénu zastúpené aj vulkanickými komplexmi. Tie sú tvorené pestrou škálou hornín, vznikajúcich sopečnou činnosťou od podpovrchových cez povrchové magnetické telesá, až po pestré sopečné výlučky pyroklastika. Vulkanický komplex je zastúpený hlavne horninami vznikajúcimi vulkanickou, eruptívnou činnosťou. Sú to petrograficky pestré andezity, ryolity, dacity. Hlbšie vznikali telesá diorytových porfyritov a pyroklastiká, ktoré sú významnou zložkou Slanských vrchov, tvorených brekciami, tufobrekciami, tufmi. Riečne sedimenty vytvárajú na území pozdĺž Tople a Ondavy terasové stupne. Pozdĺž menších tokov, hlavne v Z časti okresu, proluviálne kužele. Tieto sedimenty sú zložené zo štrkov, pieskov, hlín. Na povrchu terás a kužeľov, ale 29

30 i na pahorkatinovom reliéfe sú zachované spraše a sprašové hliny, eolického pôvodu. Miestami sa nachádzajú menšie ložiská mladých travertínov. Napríklad v Michalku a Petkovciach. Počas geologického vývoja boli jednotlivé časti rôzne tektonicky prerušené a deformované. Alpinskými horotvornými pochodmi bolo najviac postihnuté bradlové pásmo. Tektonicky menej sú porušené územia budované centrálnokarpatským flyšom a neogénom. Východoslovenská pahorkatina lemuje z oboch strán Východoslovenskú rovinu. Pahorkatiny tvoria neogénne sedimenty, na okrajoch vulkanity. Kvartér reprezentujú spraše a sprašové hliny, ako aj materiál náplavových kužeľov. Rovinná časť je tektonicky podmienená. Tektonická stavba je zložitá, nemá jedno poklesové centrum ako Podunajská nížina. Poklesovou časťou je napr. Senianska mokraď, ktorá je hydrografickým uzlom potokov z Vihorlatských vrchov. Väčšina tokov silne agraduje. Zamokrené úseky sa nedarí odvodňovať. Toky sú regulované. Jedine na Latorici sa podarilo zachovať prirodzenú krajinu s množstvom meandrov. V oblasti Kráľovského Chlmca sú menšie pokrovy viatych pieskov. Oblasť je budovaná treťohornými usadeninami, ktoré sú zastúpené štrkopieskami, ílmi, ílovcami, pieskami a pieskovcami, na početných miestach sa objavujú aj štvrtohorné naplaveniny. Geológia ložiska Geologická stavba ložiska je pomerene jednoduchá a je tvorená nasledovne (od spodu nahor): - Nižnohrabovské súvrstvie vo vrchnej časti s horizontom hrabovského tufu (zeolitizovaného), - Vranovské súvrstvie, - sedimenty kvartéru. Smer litostratigrafickej jednotky hrabovských tufov je generálne SZ JV, s niekoľkými oblúkovitými ohybmi, horniny sa ukláňajú všeobecne na JZ. Pravá mocnosť hrabovských tufov kolíše v intervale m. (Varga, I., a kol., 1987). Litologicky je ložiskové teleso monotónne pozostáva zo svetlo zelenkavých, svetlosivých až svetlobéžových, pelitomorfných alebo jemnozrnných afanitických alebo jemne psamitických (kryštaloklastických) variet pôvodne ryodacitového tufu, ktorý bol následne zeolitizovaný. Kryštaloklastické (psamitické) variety obsahujú väčšie množstvá živcových klastov. Hornina je v neporušených častiach telese celistvá, inde (v lomoch a vo výchozoch) lavicovitá, bridličnatá, alebo nepravidelne rozpukaná. Pelitomorfné variety majú lastúrnatý lom, psamitické zase povrch lomovej plochy hrboľatý. V niektorých častiach, najmä v spodnej tretine a v strednej časti telesa, (kolmo na hrúbku telesa) je pozorovateľná makroskopicky jemne gradačná sedimentácia, miestami aj laminárne zvrstvenie tufu. Vo vyšších častiach drobných rytmov (1 2 m) sú drobné, niekoľko mm hrubé lamíny tmavšie sfarbeného a svetlejšie sfarbeného zeleného tufu, obsahujúce odlišné množstvá klastického živca. III.6.3. Hydrogeologické pomery Významnou zložkou vodstva v okrese Vranov nad Topľou sú podzemné vody, ktoré zásobujú obyvateľstvo pitnou a úžitkovou vodou. Málo priaznivé podmienky na hromadenie podzemných vôd sú v pieskovcových vrstvách a vo vonkajšom flyšovom pásme. Kolektorom podzemnej vody v náplavoch Ondavy sú štrkové a v južnej časti územia piesčité sedimenty. Vyvinuté sú v celej dĺžke toku rieky. Ich hrúbka sa v severnej časti (oblasť Hencoviec) pohybuje v rozmedzí 4-5m, smerom na juh rastie a dosahuje až 27m. Úsek Ondavy od Hencoviec po jej sútok s Topľou sa vyznačuje značnou premenlivosťou hrúbky zvodnenej vrstvy v rozmedzí 4-9m. Výdatnosť vrtov sa pohybuje obvykle od 5 do 10 l.s -1 pri znížení hladiny o 3m. Maximálna výdatnosť bola na sútoku Ondavy s Topľou a to 25,8 l.s -1 pri znížení hladiny o 3m. Vplyv rieky Ondavy a Tople na formovanie režimu a obehu podzemných vôd sa prejavuje až po ich sútok. Voda v tokoch je tu v hydraulickej spätosti s podzemnými vodami. Hladina podzemnej vody má charakter voľnej hladiny. Maximálne hladiny podzemných vôd sa vyskytujú v mesiacoch marec apríl, minimálne v zimnom období. Základný prvok obehu podzemných vôd kvartérnych sedimentov Východoslovenskej nížiny je daný okrajovým vulkanickým pohorím po obvode zvodneného horizontu a najnižšie položenou eróznou 30

31 bázou - riekou Bodrog. Dominujúci smer prúdenia podzemnej vody náplav Tople je súbežný so smerom povrchových tokov. Najväčší význam majú akumulácie podzemných vôd v kvartérnych fluviálnych sedimentoch Tople, kde sa voda hromadí infiltráciou z koryta rieky a je doplňovaná atmosférickými zrážkami, čo môže spôsobovať jej sezónne kolísanie. Smer prúdenia podzemnej vody v poriečnej nive Tople je kolmý na rieku Topľa a v hrubých rysoch sa zhoduje so smerom prúdenia povrchového toku. Podzemná voda pôsobí mierne napäto, nachádza sa v hĺbke cca 1,20 1,30 m pod terénom. Hydrogeologické pomery ložiska Hydrograficky patrí územie do povodí riek Ondavy a je odvodňované krátkymi a málo výdatnými potokmi, z ktorých je najväčší Hrabovecký potok (pravostranný prítok Ondavy). Ložisko je z hydrogeologického hľadiska tvorené zeolitizovanými ryodacitovými tufmi. Tieto horniny sú miestami rozpukané a majú puklinovú priepustnosť. Vo vrchnej zvetranej zóne môžu mať kombinovanú puklinovo pórovú priepustnosť. Cez puklinový systém sa môže infiltrovať zrážková voda do ložiska, zvodnenie však prieskumnými vrtmi nebolo zistené. Časť bloku zásob, sa nachádza nad miestnou eróznou bázou rieky Ondava a nad hladinou podzemnej vody. Hladina podzemnej vody v úrovni eróznej bázy je viazaná iba na nadložné sedimenty a s horninovým prostredím samotného ložiska prirodzene nekomunikuje. Povrchové vody priamo do ložiska nepresakujú. Ložisko bude dobývané povrchovým spôsobom. Pri otvorení ložiska bude možné vzhľadom na úroveň bázy ložiska a jeho polohy odvodňovať prítoky zo zrážok samospádom. Ložisko má v záujmovej oblasti jednoduché hydrogeologické pomery, ktoré vo veľmi malej miere budú vplývať na technológiu jeho dobývania. a) Hrúbka smer, úklon a tektonika Ložisko, tak ako celé ložiskové pásmo sa vyznačuje veľmi jednoduchými tektonickými pomermi, danými monoklinálnym uložením hrabovského tufu v komplexe nižnohrabovského súvrstvia a v nadloží so sedimentami vranovského súvrstvia. Monoklinálne uloženie je výsledkom blokových pohybov (poklesu) na podložných kryhách predneogénneho podložia a veľkosť úklonu zrejme odpovedá veľkosti poklesových pohybov (nie je dôsledkom vrásnenia, ale flexúry) (Malachovský P., 2011). b) Fyzikálno-mechanické a technologické vlastnosti dobývaných nerastov, obsahy úžitkových a škodlivých zložiek Úžitkovou surovinou ložiska je zeolit (zeolitizovaný ryodacitový tuf) s podstatným zastúpením klinoptilolitu v rozptýlenej forme v celej mase horniny. Priemerný obsah klinoptilolitu ložiska je 49,80 %. Klinoptilolit je jediným a najhojnejším minerálom, s ktorým možno spájať schopnosť zeolitizovaného hrabovského tufu vymieňať katióny. Všetky ostatné hlavné minerály (kristobalit, ílová sľuda a plagioklas) sú v zeolitizovanom tufe z hľadiska výmeny katiónov neproduktívnou zložkou (Malachovský P., 2011). Priemerná čiastková výmenná kapacita ložiska je 0,73 mol. kg -1. Najnižšia čiastková výmenná kapacita v bloku zásob je v bloku 3 Z-3 s hodnotou 0,58 mol.kg -1. c) Opis nadložných a podložných hornín a zemín, ich fyzikálno-mechanické vlastnosti a obsah úžitkových a škodlivých zložiek Hranica telesa ložiskového pásma voči podložiu je v celom overovanom rozsahu ostrá a jednoznačná. Naproti tomu je litologická hranica voči nadložiu menej markantná a miestami je makroskopicky zdanlivý prechod zo zeolitového tufu cez jemné pelitické a siltové sedimenty do ílovitopiesčitých vrstiev nadložia, kde sa vyskytuje obyčajne niekoľko tenkých polôh (20 80 cm) bentonitického ílu až bentonitu, oddelených silnejšie piesčitými preplástkami, až pevnejšími lavicami kremitého jemnozrnného pieskovca do cm mocnosti. Medzi podložnými a nadložnými sedimentami je len málo odlišností. Podložné klastiká sú obyčajne lepšie vytriedené a obsahujú menší počet ílovitých preplástkov. Charakteristickou asociáciou podložných jemnozrnných klastík v ťažkých mineráloch sú granát, apatit, zirkón a glaukonit. Nadložné klastiká sú bohatšie na živce, obsah granátu je nižší a obsah glaukonitu vyšší. Kvartérnym pokryvom sú prevažne deluviálne sedimenty 31

32 reprezentované piesčitokamenistými hlinami a sutinami s úlomkami zeolitového tufu. Hrúbka kvartérnych deluviálnych sedimentov dosahuje spravidla hrúbku niekoľko dm (VARGA I. in Malachovský P., 2011). d) Výskyt prírodných liečivých vôd a prírodných stolových minerálnych vôd V rámci DP, ani v jeho blízkom okolí nie sú známe výskyty prírodných liečivých vôd, alebo prírodných stolových minerálnych vôd. III.6.4. Hydrologické pomery Vodstvo okres Vranov nad Topľou má zaujímavú riečnu sieť, ktorá vznikla po ústupe mora a vzniku súše. Dnešné povrchové vody odvádzajú z okresu dva hlavné toky, do ktorých ústi viacero obojstranných prítokov. Územie patrí dvom povodiam: Tople na západe a Ondavy na východe. Oba toky sú alochtónne. Topľa pramení v Čergove a Ondava v Nízkych Beskydách. Z ďalších väčších alochtónnych tokov tvoriacich prítoky Tople a Ondavy sa tu nachádza ešte Oľka, ústiaca do Ondavy zľava. Režim riek je vrchovinno-nížinný. Riečna sieť Tople vytvára na území výraznú asymetrickú textúru. Väčšina prítokov do nej ústi z prava. Väčšinou pramenia v Slanských vrchoch. Z nich treba spomenúť Hermanovský potok, Slaný potok, Zamutovský potok, Lomnicu a Oľšavu. Z ľavej strany v priestore Nízkych Beskýd ústi do Tople iba Voľanský potok a niekoľko malých potokov medzi Hanušovcami a Vranovom, z ktorých najväčší je Mernícky potok. Do povodia Tople patrí väčšia časť plochy okresu. Významné postavenie v rámci povrchových vôd má v okrese vodná nádrž Domaša a rybník pri Továrnom. Vodná nádrž Domaša leží v severnej časti v Ondavskej vrchovine v doline Ondavy, pod ňou je malá vyrovnávacia nádrž Malá Domaša. Vodná nádrž Domaša sa dvoma tretinami plochy rozkladá na území okresu, iba severná časť zasahuje do okresu Svidník. Plocha celej nádrže je km², dĺžka 13,8 km, maximálna šírka približne 3 km a maximálna hĺbka 25 metrov. Katastrálne územie obce Kučín leží v základnom povodí Tople, ktoré je súčasťou povodia Ondavy a hlavného povodia Bodrogu. Rieka Topľa tečie pozdĺž západnej hranice katastrálneho územia a na celej ľavobrežnej rovine môže inundovať smerom k obci. Intravilánom obce preteká Kožiansky potok, ktorý vzniká 6 km od obce na východ v katastri obce Kožany, kde priberá pravostranné prítoky Diaľny a Bakovského potok pod Kučínom, tesne pred zaústením do Tople prítok upraveného odvodňovacieho kanála. Potoky tečú v prírodných korytách stabilizovaných pobrežnou vegetáciou. III.6.5. Vodohospodársky chránené územia Okresom Vranov nad Topľou preteká vodohospodársky významný vodný tok rieka Topľa - v zmysle vyhl. MŽP SR č. 211/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov : NÁZOV TOKU ČÍSLO HYDROLOGICKÉHO PORADIA Topľa V dotknutom území sa nenachádza vodárenský vodný tok v zmysle vyhl. MŽP SR č. 211/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov. Topľa je vodárenským tokom v rkm 62,90-131,30. Ochranné pásma vodných zdrojov sa v území priamo dotknutom navrhovanou zmenou činnosti nenachádzajú. V záujmovej oblasti sa nenachádza chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd (CHVO) vyhlásená v zmysle Nariadenia vlády SSR č. 13/1987 Zb. o niektorých chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd. Podľa nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z.z. ktorým sa ustanovujú citlivé a zraniteľné oblasti, za citlivé oblasti sa ustanovujú vodné útvary povrchových vôd, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky alebo týmto územím pretekajú. Do citlivej oblasti je zaradené celé územie Slovenskej republiky. 32

33 Potreba ustanoviť celé územie Slovenskej republiky za citlivú oblasť vyplynula zo súčasného stavu kvality povrchových vôd dokumentovaného výsledkami monitorovania a zo zhodnotenia aktuálneho stavu ich eutrofizácie. V zmysle Prílohy č.1 uvedeného NV SR sú poľnohospodárske pozemky v k.ú. Kučín zaradené do zraniteľných oblastí. Územná ochrana podzemných vôd v zraniteľných oblastiach je zameraná na poľnohospodársky využívané územia pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov. Zraniteľné oblasti sa týkajú území, kde obsah dusičnanov v podzemných vodách presahuje koncentráciu 50 mg / l, prípadne ak k prekročeniu tejto koncentrácie môže dôjsť v blízkej budúcnosti. III.6.6. Klimatické pomery Z hľadiska klimatických typov sa katastrálne územie Kučína nachádza v teplej klimatickej oblasti, v okrsku T7, ktorý je teplý, mierne vlhký, s chladnou zimou (50 a viac letných dní za rok s denným maximom teploty nad 25 C. Pre obec je charakteristická teplá klíma, mierne vlhká a chladná zima. Priemerná teploty v mesiaci január sa pohybujú od 3 º C do 5 º C. Priemerná ročná teplota vzduchu je od +5 º C do + 7 º C. Najteplejšie je údolie pozdĺž rieky. Priemerná ročná teplota vo vegetačnom období sa pohybuje okolo 10 º C 14 º C, v letných mesiacoch 16 º C 18 º C. Priemerný počet mrazových dní v roku je dní. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje od mm. Prevažná časť zrážok pripadá na vegetačné obdobie. Priemerná oblačnosť je 65 %. V oblasti prevládajú severné smery vetrov. Klimatické oblasti Slovenska Zdroj: SHMU Kód regiónu - charakteristika TS > 10 C td > 5 C [dni] VI - VIII [mm] Tjan. [ C] Tveget. [ C] 00 veľmi teplý, veľmi suchý, nížinný > teplý, veľmi suchý nížinný dostatočne teplý, suchý, pahorkatinový teplý, veľmi suchý, nížinný

34 04 teplý, veľmi suchý, kotlinový pomerne teplý, suchý, kotlinový, kontinentálny 06 pomerne teplý, mierne suchý, vrchovinový, kontinentálny mierne teplý, mierne vlhký mierne chladný, mierne vlhký chladný, vlhký veľmi chladný, vlhký < < Vysvetlivky: TS > 10 C - suma priemerných denných teplôt nad 10 C; td > 5 C - dĺžka obdobia s teplotou vzduchu nad 5 C v dňoch; VI - VIII - klimatický ukazovateľ zavlaženia podľa Budyka (rozdiel potenciálneho výparu a zrážok v mm); Tjan. - priemerná teplota vzduchu v januári; Tveget. - priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie (IV-IX) Zastúpenie klimatických regiónov v okrese Vranov nad Topľou [% z poľnohospodárskej pôdy] Okres Klimatický región Vranov nad Topľou ,49 0,06 54,59 11,53 1,24 0,08 0,01 Zdroj: SHMU III.6.6. Pôda Podľa Štatistickej ročenky o pôdnom fonde v SR je štruktúra pôdneho fondu v okrese Vranov nad Topľou k (ha) nasledovná : Okres Vranov nad Topľou Poľnohospodárska pôda Lesné pozemky Vodné plochy Zastavané plochy Ostatné plochy Celková výmera Prešovský kraj Okres PP OP CHM VIN ZAH SAD TTP Vranov nad Topľou Prešovský kraj Zdroj: Štatistická ročenka o pôdnom fonde v SR. Bratislava, ÚGKaK SR, 2015) Vysvetlivky : PP - poľnohospodárska pôda; OP - orná pôda; CHM - chmeľnica; VIN - vinica; ZAH - záhrada; SAD - ovocný sad; TTP - trvalý trávny porast; Pôdne typy na území obce Kučín: fluvizeme kambizeme pseudogleje Zdroj: beiss.sk fluvizeme kultizemné, sprievodné fluvizeme glejové, modálne a kultizemné ľahké; z nekarbonátových aluviálnych sedimentov kambizeme modálne a kultizemné nasýtené, sprievodné kambizeme pseudoglejové; zo zvetralín pieskovcovo-ílovcových hornín (flyš) pseudogleje modálne, kultizemné a luvizemné nasýtené až kyslé, zo sprašových hlín a svahovín 34

35 Kontaminácia pôdy na území obce: Triedy % 1.trieda - relatívne čisté pôdy 65,04 2.trieda - nekontaminované pôdy, resp. mierne 34,95 kontaminované 3.trieda - pôdy s obsahom rizikových prvkov 0 presahujúcich limitné hodnoty B 4.trieda - pôdy s obsahom rizikových prvkov 0 presahujúcich limitné hodnoty B a C Zdroj: beiss.sk Vodná erózia poľnohospodárskej pôdy na území obce: Triedy % 1.trieda - slabá erózia 18,15 2.trieda - stredná erózia 59,31 3.trieda - silná erózia 0 4.trieda - veľmi silná až extrémna erózia 0 bez erózie 22,53 Zdroj: beiss.sk Veterná erózia poľnohospodárskej pôdy na území obce: - bez erózie. 35

36 Index poľnohospodárskeho potenciálu: Triedy % 1.trieda - najnižší potenciál 0 2.trieda - stredný potenciál 69,98 3.trieda - najvyšší potenciál 30,01 Zdroj: beiss.sk III.6.7. Fauna, flóra a vegetácia Fytogeografické a zoogeografické začlenenie územia Katastrálne územie Kučín vo fytogeografickom členení (podľa Futáka, 1980) patrí do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale), okresu Východné Beskydy a podokresu Nízke Beskydy. Vo fytogeograficko-vegetačnom členení (podľa Plesníka, 2002) patrí územie do dubovej zóny (Oak zone), horskej podzóny (Mountain sub-zone), flyšovej oblasti (Flysch area). V živočíšnej regionalizácii (podľa Čepeláka, 1980) patrí územie do oblasti Východné Karpaty, do prechodného obvodu, do nízkobeskydského okrsku. V zoogeografickom členení terestrického biocyklu (podľa Jedličku a Kalivodovej, 2002) patrí územie do provincie listnatých lesov (Broad-leaved forests province) podkarpatského úseku (Subcarpathian district). V zoogeografickom členení limnického biocyklu (podľa Hensela a Krnu, 2002) patrí územie do Pontokaspickej provincie (Ponto-Caspian province), potiského okresu (Tisa area) a jeho latorickej časti (Latorica section). Potenciálna prirodzená vegetácia Z hľadiska rekonštruovanej pôvodnej vegetácie pokrývali územie súvislé zmiešané listnaté lesy (Michalko et al., 1986). Tieto však boli v priebehu rokov silne ovplyvňované antropogénnou činnosťou, čím sa ovplyvnila aj ich druhová skladba. Pred ovplyvňovaním pri diferenciácii a rozšírení lesných spoločenstiev spolupôsobili klimaticko-vertikálne vplyvy, vlastnosti geologického substrátu, reliéf a pôdne pomery. Lesné porasty vrátane zostatkov lužných lesov (a lúčne porasty) tvoria v dotknutom území základ jeho ekologickej stability. Charakteristika rekonštruovanej a teda potenciálnej prirodzenej vegetácie (Michalko a kol.,1986) ukazuje, že v katastrálnom území a jeho nadväzujúcom okolí boli mapované nasledujúce jednotky: Fs Bukové kvetnaté lesy podhorské, C - Dubovo-hrabové lesy karpatské. Al - Lužné lesy podhorské a horské M - Pionierske spoločenstvá s Myricaria germanica 36

37 Fs Bukové kvetnaté lesy podhorské Mapová jednotka kvetnatých bučín podhorských zahŕňa mezotrofné spoločenstvá s výraznou prevahou buka, rozšírené v nižších polohách prevažne na nevápencovom podloží s pôdami vlhkostne kolísavými. Z pôd prevládajú trojfázové kambizeme. Základné floristické zloženie podhorských bučín nie je celkom jednotné vzhľadom na rozdielnosť geologického podložia a rozpad jednotlivých hornín, chemizmus, a tým aj štruktúru pôd. Vo všetkých spoločenstvách je pravidelne prítomné Galium odoratum, ďalej sa vyskytujú Galeobdolon luteum, Veronica montana, Anemone nemorosa, Paris quadrifolia, Hordelymus europaeus. Prímesou buka bývajú Acer pseudoplatanus, A. platanoides, Ulmus glabra, Tilia cordata i Picea abies. Krovinné poschodie nebýva nápadne vyvinuté, najčastejšie sa vyskytuje Sambucus nigra, Eonymus europaea, Lonicera xylosteum. C Dubovo-hrabové lesy karpatské Mezofilné zmiešané listnaté lesy zo zväzu Carpinion betuli sú na území Slovenska najrozšírenejšou lesnou klimaticko-zonálnou formáciou v dubovom stupni. Pôvodne zaberali na Slovensku súvislé rozsiahle plochy najmä v pahorkatinách a vrchovinách až do výšky priemerne 600 m n. m. Vyskytujú sa prevažne na alkalických hlbokých pôdach na rôznorodom geologickom podloží. V stromovom poschodí sa vyskytujú Carpinus betulus, Quercus petraea, Acer campestre, Tilia cordata, Tilia platyphyllos a Cerasus avium. Z krovín sú to Lonicera xylosteum, Swida sanguinea, Corylus avellana, Ligustrum vulgare, Crataegus sp.. Bylinný podrast tvoria Asarum europaeum, Galium odoratum, Dentaria bulbifera, Festuca heterophylla. Al - Lužné lesy podhorské a horské Spoločenstvá tejto jednotky sú akýmsi pokračovaním vŕbovo-topoľových lužných lesov na alúviách v úzkych údolných nivách na stredných a horných tokoch riek, prevažne v extrémnejších klimatických podmienkach, najmä na strednom a severnom Slovensku. Ekologicky sa viažu na alúviá potokov podmáčaných prúdiacou podzemnou vodou alebo ovplyvňovaných častými povrchovými záplavami. Pôdy v pahorkatinnom stupni sú viac hlinité, stredne ťažké, v horských údoliach piesočnaté, štrkovité až kamenisté. Krovinné vrbiny zväzu Salicion triandrae a Salicion eleagni sú pionierskymi spoločenstvami na mladých riečnych naplaveninách lemujúcich brehy vodných tokov. Z drevín sú zastúpené Salix elaeagnos, S. purpurea, S. fragilis, Alnus incana, Alnus glutinosa, Fraxinus excelsior. Veľmi pestré je druhové zloženie bylín. Najčastejšie sú to hygrofilné a subhygrofilné rastliny Caltha palustris, Carduus palustris, Cirsium rivulare, Petasites hybridus, Myosotis palustris, Ranunculus repens, Urtica dioica a iné. M Pionierske spoločenstvá s Myricaria germanica Sú to spoločenstva nevyvinutých kamenistých pôd horských tokov, ktoré sa zväčša fragmentárne vyvíjajú v horských oblastiach Karpát. Sú to pionierske spoločenstvá štrkovitých náplav. Tieto pionierske spoločenstvá budujú okrem krovinných vŕb rastlinné druhy vysokohorské a horské, ktoré sú splavené z okolitých hôr. Sú to najmä Calamagrostis pseudophragmentis, Rumex scutatus, Myricaria germanica, Polygala amara a pod.. Tieto zoskupenia druhov sa prelínajú a postupne prechádzajú do kroviskových spoločenstiev vŕb v zastúpení hlavne Salix eleagnos a Salix purpurea. Reálna vegetácia, chránené druhy rastlín V katastrálnom území Kučín z hľadiska reálnej vegetácie dominantnú úlohu zohrávajú lúčne a pasienkové biotopy a lesné porasty. Výrazný podiel má aj orná pôda a nelesná vegetácia, reprezentovaná predovšetkým sprievodnou vegetáciou vodných tokov, vegetáciou stabilizujúcou hrany, svahy a dná eróznych rýh a roztrúsenou zeleňou. Lesné porasty sú reprezentované predovšetkým bučinami a jedľobučinami. Porasty lúk a pasienkov (ako náhradný biotop vzniknutý v historických dobách po odlesnení) predstavuje jednak typ tzv. podhorských kosných lúk alebo tzv. mezofilné pasienky a spásané lúky. Sprievodnú vegetáciu vodných tokov (brehové porasty) predstavujú predovšetkým dreviny tzv. jaseňovo-jelšových podhorských lužných lesov (miestami značne pozmenených) s príslušnými bylinnými synúziami. 37

38 Brehové porasty Kožianskeho potoka nad zastavaným územím obce (východne od obce) s dominanciou vŕby krehkej (Salix fragilis) predstavujú líniu typického jaseňovo-jelšového lužného lesa. Línia brehového porastu po zastavané územie je kompaktná a nepredstavuje z niektorých hľadísk (funkcia biokoridoru, krajinný prvok a i.) bariéru pre organizmy a narušený obraz krajiny. Brehové porasty pod Kučínom v krátkom úseku po vtok potoka do Tople prakticky neexistujú. Oproti spomenutým úsekom tok Kožianského potoka v intraviláne nedisponuje súvislým brehovým porastom, práve naopak, stiesnené priestorové pomery v obci pozdĺž potoka zapríčinili jeho postupné odstránenie. Ak aj existuje na brehu potoka drevitá vegetácia, je pokusom o nahradenie pôvodnej brehovej vegetácie, tvoria ju jedince a druhy nepôvodné (napríklad rôzne formované smreky a pod.). Bylinná synúzia je úplne nepôvodná a synantropizovaná, pre všeobecne malý prietok vody zasahuje až na dno potoka, v ktorom je voda pomerne silno eutrofizovaná. Chránené druhy rastlín naviazané na brehy, brehové porasty Kožianského potoka a jeho aluviálne naplaveniny sa vyskytujú predovšetkým v úseku potoka nad obcou. Jedná sa predovšetkým o druhy z čeľade Orchideacae, viazané na mozaiku pripotočných močaristých enkláv a zamokrených lúk. V tangovanom úseku Kožianskeho potoka, ktorý je predmetom úpravy koryta (v rámci zastavaného územia obce) chránené druhy rastlín nie sú evidované a ich výskyt sa ani nepredpokladá z dôvodu veľkej synantropizácie vegetácie brehov potoka a priľahlého alúvia. Zdravotný stav lesov Klasifikácia % 1.trieda - zdravé porasty 33,29 2.trieda - porasty s prvými príznakmi poškodenia 35,4 3.trieda - porasty mierne poškodené 22,63 4.trieda - porasty stredne poškodené 3,71 5.trieda - porasty silne až veľmi silne poškodené 4,96 Zdroj: beiss.sk Chránené druhy živočíchov Fauna katastrálneho územia Kučín je pomerne bohatá vďaka rôznorodosti prírodného, poloprírodného i urbánneho prostredia. Kvalitná biodiverzita (druhová rozmanitosť) je viazaná aj na Kožianský potok, t.z. na prostredie vodného toku a na úzky pás krajiny, ktorý je ním ovplyvňovaný, ale len v úseku nad zastavaným územím obce. V zastavanom území obce potok z dôvodu absencie prirodzených brehových porastov takmer nedisponuje chránenými živočíchmi (až na ojedinelé výskyty obojživelníkov). V riešenom segmente katastrálneho územia Kučína registrujeme viacero typov zoocenóz: 38

39 Zoocenózy tečúcej vody, Zoocenózy zastavaného územia. Zoocenózy sprievodnej vegetácie toku (brehových porastov) charakterizujeme len z úseku nad obcou, kde potok disponuje pôvodnou sprievodnou vegetáciou, udávame ju nižšie len ako informáciu, ktorá má ukázať charakter tejto zoocenózy v obci v minulosti, keď potok disponoval brehovou vegetáciou. Každá z uvedených zoocenóz je z hľadiska kvalitatívneho i kvantitatívneho výskytu živočíšnych druhov významná, pričom susediace zoocenózy alebo prelínajúce sa zoocenózy sa navzájom ovplyvňujú a obohacujú. Všetky vymenované typy zoocenóz sú v rôznej miere poznačené antropogénnou činnosťou (v minulosti i v súčasnosti). Najmenej sú antropogénnou činnosťou poznačené zoocenózy Kožianského potoka nad obcou. Najviac antropogénnym pôsobením je poznačený úsek potoka v kontakte so zastavaným území obce (uvažovaný v zámere na úpravu toku). Zoocenózy tečúcej vody Samotné vodné prostredie tečúcej vody Kožianského potoka, prípadne pribrežných enkláv vôd pomaly tečúcich alebo relatívne stojatých, je pomerne chudobné na stavovce. Nižšie skupiny živočíchov (mäkkýše, kôrovce, hmyz) nie sú tu preskúmané. V dolnom úseku Kožianskeho potoka (po zastavané územie obce) sa občas dočasne vyskytuje vydra riečna (Lutra lutra) - E, prichádzajúca z Tople. Relatívne stojaté vody alebo pomaly tečúce sú vhodné pre reprodukciu obojživelníkov, t.z. pobyt ich vývinových štádií (lariev). Vyskytujú sa tu kunka žltobruchá (Bombina variegata) E, ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis) a skokan hnedý (Rana temporaria). Ak počas reprodukčného cyklu týchto obojživelníkov tečú v potoku nárazové prívalové vody, vývinové štádiá obojživelníkov sú obyčajne zničené, alebo splachnuté do blízkej rieky. V plytkých vodách potoka, naviac zarastených vodomilnými trávinami a inými bylinami nachádzajú dobré podmienky pre život hlodavce hryzec vodný (Arvicola terestris) a nepôvodná ondatra pižmová (Ondatra zibethicus) tie však nie sú chránené. Zoocenózy zastavaného územia Sú to zoocenózy, ktoré sú v súčasnej dobe silno ovplyvnené urbanizovaným prostredím. V riešenom úseku Kožianskeho potoka sa tieto vplyvy v konečnom dôsledku prejavili postupne a navonok úplným odstránením pôvodnej brehovej vegetácie, absolútnou zmenou pôvodnej bylinnej synúzie a celkovou synantropizáciou koryta, brehov a príľahlého pásu alúvia potoka. Opísaný úsek Kožianskeho potoka sa tak stal bariérou pre viaceré druhy a skupiny živočíchov, ktorým sa sťažili podmienky pre prirodzenú migráciu a výmenu genetických informácií medzi hornou časťou toku Kožianskeho potoka a nadregionálneho biokoridoru rieky Tople. Výskyt chránených druhov je tu sporadický a často náhodný a viac menej sa sústreďuje do antropických biotopov v kontakte s potokom, t.z. do záhrad. Druhy žijúce v záhradách (predovšetkým niekoľko druhov vtákov) tu neuvádzame, pretože nebudú nijakým spôsobom dotknuté v súvislosti s úpravou koryta. Zoocenózy sprievodnej vegetácie toku Brehové porasty Kožianskeho potoka sú z hľadiska diverzity živočíšnych druhov a zvlášť druhov chránených najbohatšie z tu uvedených zoocenóz. Z mäkkyšov je tu známa prítomnosť slimáka žltkastého (Helix lutescens). Z obojživelníkov druhy uvedené vyššie (pozri Zoocenózy tečúcej vody), z plazov sa tu vyskytuje užovka obojková (Natrix natrix) a užovka hladká (Coronella austriaca) E. Z vtákov, ktoré sú zo stavovcov najpočetnejšou skupinou, sa v sprievodnej vegetácii Kožianskeho potoka vyskytujú myšiarka ušatá (Asio otus), žlna zelená (Picus viridis), trasochvost biely (Motacilla alba), penica slávikovitá (Sylvia borin), slávik červienka (Erithacus rubecula), drozd čierny (Turdus merula), drozd čvikotavý (Turdus pilaris), sýkorka bielolíca (Parus major), sýkorka lesklohlavá (Parus palustris), oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes). Z cicavcov brehové porasty obývajú jež bledý (Erinaceus concolor), niektoré bližšie neurčené druhy netopierov rad Chiroptera E, piskor obyčajný (Sorex araneus), dulovnica väčšia (Neomys fodiens), dulovnica menšia (Neomys anomalus), hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea). 39

40 Biotopy európskeho a národného významu V rámci plôch, ktoré v krajine plnia určitú ekostabilizačnú funkciu sa z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny venuje špecifická ochrana i biotopom európskeho a národného významu, ktorých zoznam je uvedený vo Vyhláške MŽP SR č.24/2003 Z.z.. Činnosti, ktorými sa môžu biotopy európskeho alebo biotopy národného významu poškodiť alebo zničiť, sú regulované zákonom č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Biotopy, ktoré boli identifikované v katastrálnom území Kučín, sú charakterizované podľa Katalógu biotopov Slovenska. V texte nižšie je pri každom druhu biotopu uvedená okrem charakteristiky i informácia o významnosti biotopu z hľadiska jeho zaradenia medzi európsky významné biotopy (zaradenie biotopu medzi európsky významné biotopy je určené číselným kódom v zátvorke - kód NATURA 2000). Podľa spracovateľov dokumentácie sa v katastrálnom území Kučín nachádzajú tieto lesné a travinno-bylinné biotopy, ktoré sú zaradené medzi biotopy európskeho alebo národného významu. Lesné biotopy: Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy - Ls5.1 (9130) biotop európskeho významu. Porasty spravidla s bohatým viacvrstvovým bylinným podrastom, ktorý tvoria typické lesné tieňomilné rastliny. Vyskytujú sa na miernejších svahoch, na vlhkých pôdach dobre zásobených živinami. Biotop je relatívne málo ohrozený. Typické druhové zloženie: buk lesný, fialka lesná, javor horský, jedľa biela, lykovec jedovatý. Je identifikovaný v severovýchodnej časti katastrálneho územia Kučín, tiež vo východnej a juhovýchodnej časti v lokalitách Bučie a Stavenec. Kyslomilné bukové lesy - Ls5.2 (9110) - biotop európskeho významu. Lesy sa nachádzajú na minerálne chudobných horninách. V nižších polohách sú v nich stabilne primiešané duby, miestami aj jedle, kým vo vyšších polohách sú to nezmiešané bukové a zmiešané smrekovojedľovo- bukové lesy. Je identifikovaný vo východnej až severovýchodnej časti katastrálneho územia Kučín. Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy Ls1.3 (91E0 ) prioritný biotop európskeho významu. Sú to v podstate brehové porasty (sprievodná vegetácia vodných tokov) v užších údolných nivách potokov, podmáčaných prúdiacou spodnou vodou; porasty sú viacposchodové s druhovo bohatým krovinným podrastom. Bylinnú synúziu charakterizujú predovšetkým nitrofilné a hygrofilné druhy. K druhom drevín, ktoré v priestorovo širších podmienkach riešeného územia v tomto type biotopu rastú, patria napr. jelša lepkavá, čerešňa vtáčia, vŕba krehká, baza čierna. Biotop je identifikovaný ako sprievodná vegetácia miestnych vodných tokov Kožianskeho potoka a Diaľneho potoka. Travinnobylinné biotopy: Nížinné a podhorské kosné lúky Lk1 (6510) biotop európskeho významu. Fyziognomicky jednotvárne aj kvetnaté, zriedkavejšie viacvrstvové, uzatvorené, prevažne sekundárne spoločenstvá pasienkov, prípadne lúk. Spoločenstvo Dauco-Arrhenatherum elatioris sa vyskytuje na strmších svahoch, druhovo bohaté spoločenstvá. Spoločenstvo Poo- Trisetum rastie na intenzívne a polointenzívne využívaných lúkach na rekultivovaných plochách, zatrávnených poliach a v blízkosti domov. Je identifikovaný roztrúsene v celom katastrálnom území, najmä v jeho centrálnej časti. Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach - Lk5 - biotop národného významu. Tvoria ho kvetnaté vysokobylinné lúky, prevažujú tu širokolisté byliny na celoročne vlhkých až mokrých stanovištiach v alúviách potokov, v mokrých terénnych depresiách a na svahových prameniskách. Vysoký zápoj porastov je výsledkom vhodného vodného režimu a dostatočne veľkého prísunu živín. Výrazné druhy najmä v čase kvitnutia sú túžobník brestový, pakost močiarny a čerkáč obyčajný. V katastrálnom území Kučín tento biotop nájdeme v jeho západnej časti pozdĺž rieky Topľa. III.6.8. Chránené územia prírody Riešené katastrálne územie obce Kučín leží v 1. stupni územnej ochrany. Cez k. ú. prechádza hydrický nadregionálny biokoridor rieka Topľa (ÚPN VÚC Prešovského kraja, Zmeny a doplnky 2009). V k. ú. obce Kučín je evidovaný jeden lesný biotop európskeho významu Bukové a jedľovobukové kvetnaté lesy a to vo severovýchodnej a západnej až juhozápadnej časti katastrálneho územia a travinno - bylinný biotop európskeho významu: Nížinné a podhorské kosné lúky v západnej a 40

41 juhozápadnej časti a v severnej časti kat. územia.; Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach a to pozdĺž rieky Topľa a lesný biotop európskeho významu: Bukové a jedľovo-bukovité kvetnaté lesy, Kyslomilné bukové lesy. Do katastrálneho územia obce Kučín a jej okolia nezasahujú žiadne veľkoplošné ani maloplošné prvky ochrany prírody a krajiny v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Navrhovaná činnosť nezasahuje do žiadnych navrhovaných lokalít tvoriacich sústavu chránených území NATURA 2000 (Chránené vtáčie územia a Územia európskeho významu). Hodnotené územie nie je zaradené do Ramsarského dohovoru o mokradiach. Mapa NATURA 2000 chránené vtáčie územia Navrhovaná činnosť Chránené vtáčie územie V k.ú. obce Kučín sa nenachádza žiadny chránený strom. Prehľad o chránených stromoch v okrese Vranov nad Topľou je v nasledujúcej tabuľke. Ev. číslo Názov Slovenský názov taxónu Vedecký názov taxónu Kataster Organizačný útvar ŠOP SR S 371 S 370 S 369 Platan v Nižnom Hrabovci Borovica v Zamutove Tis v Nižnom Hrabovci platan západný Platanus occidentalis L. Nižný Hrabovec RSOPK v Prešove borovica Jeffreyova Pinus jeffreyi Grev. Et Balf. Zamutov RSOPK v Prešove tis obyčajný Taxus baccata L. Nižný Hrabovec RSOPK v Prešove S 367 Dub v Rudlove dub letný Quercus robur L. Rudlov S 366 Platan v Továrnom platan západný Platanus occidentalis L. Továrne RSOPK v Prešove RSOPK v Prešove 41

42 III.6.9. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria Charakteristickou pre obec je prevaha poľnohospodárskych pozemkov. Z nezalesnených pozemkov prevládajú trvalé trávnaté porasty a orná pôda. Lesné porasty chotára obce Kučín sú charakteristické zmiešanými ihličnato-listnatými drevinami. Vyskytujú sa tu kroviská, zbierajú sa liečivé rastliny. Z drevín prevažuje borovica lesná, silne premiešaná brezou bradavičnatou. Čiastočne sa tu objavuje aj smrek. Kvalitnejšie dreviny ako hrab obyčajný a buk lesný sa vyskytujú len ojedinele. Na okrajoch lesa sa vyskytuje čerešňa vtáčia, jaseň štíhly, javor horský, topoľ a osika. V okolí brehov potoka je zastúpená jelša šedá a lipa veľkolistá. Z krovísk sa tu vyskytuje ruža šípová, trnka obyčajná, ostružina maliny a ostružina krovitá, lieska obyčajná, borievka obyčajná, baza chabzda a svíb južný, ktorý sa vyskytuje iba na východnom. Slovensku. Oblasť je bohatá na liečivé byliny. V chotári obce sú dobré existenčné podmienky pre srnčiu a jeleniu zver. Často možno vidieť aj čriedy diviakov. V menšej miere sa vyskytuje jazvec obyčajný, líška obyčajná, mačka divá a vlk obyčajný, hojne sa vyskytuje kuna lesná, kuna skalná, tchor obyčajný. V celej oblasti sa vyskytuje veľké množstvo vtáctva rôzneho druhu. Možno tu vidieť bociana bieleho, kukučku obyčajnú, holuba plúžika, hrdličku poľnú, hrdličku záhradnú, ďatľovité vtáky, žlnu zelenú, slávika obyčajného, drozdovité vtáky a iné. Z dravcov je po celom území najrozšírenejší myšiak hôrny, jastrab veľký, jastrab krahulec a sovy. Okres Vranov nad Topľou Poľnohospodárska pôda Lesné pozemky Vodné plochy Zastavané plochy Ostatné plochy Celková výmera Prešovský kraj Okres PP OP CHM VIN ZAH SAD TTP Vranov nad Topľou Prešovský kraj Zdroj: Štatistická ročenka o pôdnom fonde v SR. Bratislava, ÚGKaK SR, 2015) Vysvetlivky : PP - poľnohospodárska pôda; OP - orná pôda; CHM - chmeľnica; VIN - vinica; ZAH - záhrada; SAD - ovocný sad; TTP - trvalý trávny porast; Klasifikácia ekologickej stability územia obce Kučín Klasifikácia ekologickej stability % 1.trieda - priestor ekologicky stabilný 0 2.trieda - priestor ekologicky stredne stabilný 30,13 3.trieda - priestor ekologicky nestabilný 69,83 Zdroj: beiss.sk 42

43 Stabilita a ochrana Územný systém ekologickej stability (ÚSES) je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Štúdia regionálneho územného systému ekologickej stability (ďalej ako RÚSES) okresu Vranov nad Topľou (SAŽP B. Bystrica, 1994) zhodnotila ekologickú stabilitu dotknutého územia a vymedzila biocentrá a biokoridory regionálneho a nadregionálneho významu. Tie predstavujú krajinné segmenty tvorené prirodzenou biotou, sú zachovalé alebo veľmi málo pozmenené a sú schopné fungovať ako genetický zásobník pre obnovu hlavných prirodzených ekosystémov v riešenom území. Mnohé z týchto lokalít chránených území tvoria zároveň aj prvky územného systému ekologickej stability (ÚSES). Najvýznamnejšie prvky RÚSES okresu Vranov nad Topľou sa nachádzajú vo väčšej vzdialenosti od riešeného územia. Najbližšie k tomuto územiu prechádza regionálny biokoridor (RBk) Topľa, jadrom ktorého je PP Žipovské mŕtve rameno. Charakteristické sú vŕbovo-topoľové a vŕbovojelšové brehové porasty, aluviálne lúky s výskytom chránenej a ohrozenej fauny a flóry. III Súčasný stav kvality ovzdušia Vývoj emisií vybraných znečisťujúcich látok za roky v okrese Vranov nad Topľou ZL Množstvo ZL (t) za rok 2014 Množstvo ZL (t) za rok 2013 Množstvo ZL (t) za rok 2012 Množstvo ZL (t) za rok 2011 Množstvo ZL (t) za rok 2010 TZL 173, , ,209 77,967 84,467 NO2 653, , , , ,167 CO 761, , , , ,265 SO , , , , ,134 TOC 23,154 11,741 14,047 16,006 16,835 Zdroj: air.sk Najväčší znečisťovatelia v okrese Vranov nad Topľou Zdroj Prevádzkovateľ Kataster Emisia Množstvo (t) za rok 2014 Rotačná pec vápna BUKOCEL, a.s. Hencovce TZL 75,37440 Regeneračný kotol BUKOCEL, a.s. Hencovce TZL 56,15190 Energetický celok K1 BUKÓZA ENERGO, a.s. Hencovce TZL 27,59970 Energetický celok K1 BUKÓZA ENERGO, a.s. Hencovce SOx 1413,87000 Regeneračný kotol BUKOCEL, a.s. Hencovce SOx 101,32800 BPS Sačurov MM ENERG, s.r.o. Sačurov SOx 5,30710 Energetický celok K1 BUKÓZA ENERGO, a.s. Hencovce NOx 511,72600 Regeneračný kotol BUKOCEL, a.s. Hencovce NOx 68,36870 Fluidný kotol KDO 1 BUKOCEL, a.s. Hencovce NOx 29,45150 Regeneračný kotol BUKOCEL, a.s. Hencovce CO 593,02700 Energetický celok K1 BUKÓZA ENERGO, a.s. Hencovce CO 134,61000 Energetický celok K1 BUKÓZA ENERGO, a.s. Hencovce TOC 1413,87000 Regeneračný kotol BUKOCEL, a.s. Hencovce TOC 101,32800 BPS Sačurov MM ENERG, s.r.o. Sačurov TOC Zdroj: air.sk Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia V rámci národnej monitorovacej siete (viď obrázok nižšie) je v okrese Vranov n/t prevádzkovaná 1 monitorovacia stanica Vranov n/t, M.R. Štefánika. 43

44 Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia za rok 2014 AGLOME RÁCIA/ zóna Znečisťujúca látka Doba spriemerovania Ochrana zdravia SO2 NO2 NO2+MT PM10 PM25 CO Benzén 1 h. 24 h. 1 h. 1 r. 1 h. 1 r. 24h. Ben+ MT SO2 VHP 1r 1 r. 8 h. 1 r. 1 rok 3 h. 3 h. N O2 Prešovský kraj Zdroj: SHMU Limitná hodnota (μg.m -3 ) (počet prekročení) Vranov n/t, M. R. Štefánika 350 (24) 125 (3) /18) (18) (35) Zóna Prešovský kraj - v roku 2014 pokračovala tendencia poklesu znečistenia časticami PM10 v celej zóne z roku Prekročenie dennej limitnej hodnoty v počte 43 krát bolo zaznamenané len na stanici Prešov-arm. gen. Ľ. Svobodu. Úroveň PM2,5 sa na všetkých staniciach pohybovala pod cieľovou hodnotou 25 µg.m 3. Priemerná ročná koncentrácia NO2 bola prekročená len na Prešov-arm. gen. Ľ. Svobodu 46 µg.m 3.Ostatné ZL neprekročili limitné hodnoty. Oblasti riadenia kvality ovzdušia v roku 2014 v danom roku bolo územie mesta Vranov n/t a obcí Hencovce, Kučín, Nižný Hrabovec a Kladzany zaradené do oblasti riadenia kvality ovzdušia. SHMÚ na základe hodnotenia kvality ovzdušia v zónach a aglomeráciách v roku 2015 podľa 9 ods. 3 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov navrhlo aktualizáciu vymedzenia oblastí riadenia kvality ovzdušia SR po roku Znečisťujúca látka bude vyňatá z oblasti riadenia kvality ovzdušia až potom, keď bude 3 roky pod limitnou hodnotou pri hodnotení nasledujúci rok. V návrhu oblasť Vranov n/t a priľahlé obce nie sú uvedené medzi vymedzenými oblasťami riadenia kvality ovzdušia. III Odpady Prehľad o nakladaní s ostatnými odpadmi na území okresu Vranov nad Topľou v roku 2013 v porovnaní s údajmi za Prešovský kraj je uvedený v nasledujúcej tabuľke : Územie Zhodnocovanie Skládkovanie Spolu [t] materiálové [t] [t] Okres Vranov nad 10771, , ,82 Topľou Prešovský kraj , , ,

45 Podiel okresu Vranov nad Topľou na celkovej tvorbe ostatného odpadu v Prešovskom kraji v r.2013 je zrejmý z nasledovného obrázka : Zdroj : enviroportal Prehľad o nakladaní s nebezpečnými odpadmi na území okresu Vranov nad Topľou za rok 2013 v porovnaní s údajmi za Prešovský kraj je uvedený v nasledujúcej tabuľke : Územie Zhodnocovanie materiálové [t] Zhodnocovanie energetické [t] Skládkovanie [t] Spolu [t] Okres Vranov nad Topľou 70,19 39,92 57,45 337,21 Prešovský kraj 3075,93 124, , ,02 Podiel okresu Vranov nad Topľou na celkovej tvorbe nebezpečného odpadu v Prešovskom kraji za rok 2013 je zrejmý z nasledovného obrázku : Zdroj: enviroportal.sk 45

46 Nakladanie s odpadmi v obci Kučín V obci nie je prevádzkovaná skládka odpadov, ani iné zariadenie na zneškodňovanie odpadov. Zber a odvoz komunálneho odpadu sa uskutočňuje v zmysle všeobecne záväzného nariadenia obce prostredníctvom oprávnenej spoločnosti. Obec má zavedený separovaný zber zhodnotiteľných zložiek komunálneho odpadu. Produkcia odpadov v obci Kučín podľa údajov uvedených v beiss.sk Produkcia odpadov t/rok Množstvo celkom 90,06 KO ostatný 87,61 KO nebezpečný 0,00 PO ostatný 2,00 PO nebezpečný 0,45 Zdroj : beiss.sk III Environmentálne záťaže Na základe celkového hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredie, z celkového počtu 215 lokalít s pravdepodobnou environmentálnou záťažou, bolo v Prešovskom kraji zaevidovaných 8 lokalít s nízkym rizikom, 159 so stredným rizikom a 48 lokalít v vysokým rizikom. Počet pravdepodobných environmentálnych záťaží podľa stupňa rizika Vranov nad Topľou Prešovský kraj počet Nízke riziko podľa K Stredné riziko podľa K Vysoké riziko podľa K Nízke riziko podľa V Stredné riziko podľa V Vysoké riziko podľa V Zdroj: SAŽP Počet environmentálnych záťaží podľa stupňa rizika Vranov nad Topľou Prešovský kraj počet Nízke riziko podľa K Stredné riziko podľa K Vysoké riziko podľa K Nízke riziko podľa V Stredné riziko podľa V Vysoké riziko podľa V Zdroj: SAŽP K základná (hlavná) klasifikácia rizika environmentálnej záťaže zohľadňujúca riziko šírenia sa kontaminácie do podzemných vôd a podzemnými vodami, riziko z prchavých a toxických látok na obyvateľstvo, riziko kontaminácie povrchových vôd (K < 35 nízke klasifikované riziko, K = 35 až 65 stredné klasifikované riziko, K > 65 vysoké klasifikované riziko) V celkové hodnotenie dopadov (rizika) environmentálnej záťaže na životné prostredie (V < 50 nízke klasifikované riziko, V = 50 až 85 stredné klasifikované riziko, V > 85 vysoké klasifikované riziko) 46

47 Zdroj: SAZP Zoznam lokalít zaradených do Registra EZ nachádzajúcich sa v okrese Vranov nad Topľou Názov EZ Register Identifikátor Obec Bystré - bývalá tehelňa TEMAKO Register A SK/EZ/VT/1007 Bystré Bystré - skládka odpadov pri Topli Register A SK/EZ/VT/1008 Bystré Bystré - skládka odpadov pri Topli Register C SK/EZ/VT/1008 Bystré Čaklov - areál bývalého PD Register A SK/EZ/VT/1009 Čaklov Čaklov - skládka TKO Register B SK/EZ/VT/1010 Čaklov Čaklov - skládka TKO Register C SK/EZ/VT/1010 Čaklov Čičava - areál poľnohospodárskeho družstva Register A SK/EZ/VT/1011 Čičava Dlhé Klčovo - skládka odpadov Pórobetón Vranov Register A SK/EZ/VT/1012 Dlhé Klčovo Dlhé Klčovo - skládka odpadov Pórobetón Vranov Register C SK/EZ/VT/1012 Dlhé Klčovo Dlhé Klčovo - skládka v bývalom štrkovisku Register A SK/EZ/VT/1013 Dlhé Klčovo Zdroj: enviroportal.sk Podľa Informačného systému environmentálnych záťaží SR ( v okrese Vranov nad Topľou je evidovaných 6 pravdepodobných environmentálnych záťaží (Register A) a jedna environmentálna záťaž (Register B). Evidované sú tri sanované lokality (Register C). Územie navrhovanej činnosti, ani jej blízke okolie nie je zaradené do Registra EZ. III Zdravotný stav obyvateľstva Hodnotenie zdravotného stavu obyvateľov je pomerne zložité, pretože zdravie sa nepovažuje iba za neprítomnosť choroby. Zdravotný stav je výslednicou fyzického, psychického a sociálneho zdravia. Životný štýl je najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim zdravie (až 50%), životné prostredie 20%, genetické faktory 20% a úroveň zdravotnej starostlivosti len v 10 20%. Z rizikových faktorov, ktoré vyplývajú zo životného štýlu sú najvýznamnejšie: fajčenie nesprávna výživa 47

48 nedostatočná fyzická aktivita nadmerný príjem alkoholu nesprávna reakcia na stres Stredná dĺžka života (angl. life expectancy) je štatistický údaj udávajúci priemerný očakávaný vek, ktorého sa dožijú členovia danej populácie v rovnakom veku. Pri výpočte sa odlišuje stredná dĺžka života podľa pohlavia, ženy sa dožívajú v priemere o desatinu dlhšie než muži. Ukazovateľ vychádza z úmrtnostných tabuliek, sledujúcich vekovo-špecifickú úmrtnosť. Najčastejšie sa udávajú hodnoty strednej dĺžky života pri narodení pre práve narodené osoby. Stredná dĺžka života pri narodení, tzv. nádej na dožitie je základným ukazovateľom úrovne životných podmienok obyvateľstva a úmrtnostných pomerov. Predstavuje priemerný počet rokov života novorodenca, ktorý môže dosiahnuť pri rešpektovaní špecifickej úmrtnosti v danom období. Stredná dĺžka života pri narodení, okres Vranov nad Topľou Muži ,54 71,39 71,67 72,36 72,30 Zdroj: infostat.sk Ženy ,98 78,96 79,21 79,22 79,18 Zdroj: infostat.sk Prehľad zdravotnej starostlivosti rok 2014 v okrese Vranov nad Topľou Územie Zdravotnícki pracovníci (celkom) Počet pracovníkov podľa vybraných povolaní v tom Lekári Zubní Farmaceuti Sestry Pôrodné lekári asistentky Prešovský kraj Okres Vranou nad Topľou Zdroj: Zdravotnícka ročenka