2/2.1 K návrhu novely stavebného zákona 2011

Transcript

1 časť 2 diel 2 kapitola 1 diel 2 Plánované zmeny v stavebnom zákone Zásady architektonického navrhovania stavieb 2/2.1 K návrhu novely stavebného zákona 2011 Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorého pôvodné znenie bolo prijaté ešte v čase Československej federácie, predstavuje platnú právnu úpravu v oblasti územného plánovania, stavebného poriadku, sankcií v oblasti výstavby, určenia príslušných stavebných úradov a vyvlastňovania. Na Slovensku bol tento predpis od roku 1992 už 26 krát novelizovaný. Novely reagovali na celospoločenské potreby spojené so zmenami v štruktúrach spoločnosti, v ekonomických podmienkach a v právnom prostredí. Novely boli zamerané na úpravy pre aplikáciu zákona v zmenených podmienkach trhového hospodárstva, v podmienkach zrovnoprávnenia vlastníckeho práva a jeho ochrany v občianskom práve, na potrebu posilnenia starostlivosti o životné prostredie, harmonizáciu zákona s ústavou SR, osobitnými súvisiacimi právnymi predpismi a s predpismi EÚ. Rozsah uskutočnených zmien zákona a požiadavky na ďalšiu racionalizáciu systému povoľovania a užívania stavieb vyústili v r do rozhodnutia o príprave úplne nového stavebného zákona. Príprava návrhu nového stavebného zákona stále nie je ukončená a ukazuje sa, že zosúladenie záujmov širokého spektra záujmových a politických skupín je stále zložitejšie. Preto sa v priebehu tohto obdobia prikročilo k ďalším novelám pôvodného stavebného zákona. O zjednodušenie a urýchlenie povoľovacích konaní sa pokúsila novela stavebného zákona v r Na súčasný celospoločenský problém zníženia úrovne disciplíny, poklesu právneho vedomia, ako aj poklesu vymáhateľnosti nárokov garantovaných právnymi predpismi vo výstavbe reagoval návrh novely stavebného zákona v r Uvedené faktory, ktoré možno pozorovať v správaní účastníkov výstavby, negatívne ovplyvňujú účinnosť stavebného zákona v súčasnej praxi. Návrh novely zákona upravoval problematiku opatrení proti nepovoleným stavbám, navrhoval podrobnejšie a presnejšie upraviť výkon štátneho stavebného dohľadu a upravoval opatrenia na zabezpečenie zastavenia stavebných prác, najmä zavedením nových mechanizmov voči stavebníkovi, zhotoviteľovi, osobám, ktoré na stavbe vykonávajú vybrané činnosti vo výstavbe. V súvislosti s pripravovanou novelou Trestného zákona sa pri nepovolených stavbách navrhovalo zaviesť súčinnosť stavebného úradu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Základnými okruhmi navrhovanej právnej úpravy bolo aj: Zvýšenie informovanosti verejnosti pri veľkých a rozsiahlych stavbách úpravou povinného zverejňovania oznámenia o začatí konania a vydaného rozhodnutia na webovom sídle stavebného úradu a na dočasnej tabuli úradu v mieste stavby. Novela upravovala spôsob informovania účastníkov konania a verejnosti o začatí územného konania pre všetky prípady, kedy stavebný úrad oznamuje začatie konania verejnou vyhláškou. Cieľom bolo naplnenie zásady informovanosti zainteresovanej verejnosti o konaní vo veciach, ktoré sú predmetom jej záujmu. Sprísnenie požiadavky na zverejňovanie oznámenia o začatí určeného územného konania malo v praxi zvýšiť pravdepodobnosť toho, že sa adresát o obsahu návrhu územného konania dozvie a bude môcť na základe toho obhajovať svoje záujmy. Úpravou sa tiež mal posilniť význam koncentračnej zásady v územnom konaní upravenej v 36 ods. 1, v 42 ods. 5, ako aj v stavebnom konaní v 61 ods. 1, na základe ktorej sa Zvýšenie informovanosti júl 2012 str. 1

2 Zásady architektonického navrhovania stavieb časť 2 diel 2 kapitola 1 diel 2 Plánované zmeny v stavebnom zákone v územnom konaní, v odvolacom konaní proti územnému rozhodnutiu, ani v stavebnom konaní neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené najneskôr pri ústnom pojednávaní v územnom konaní, hoci uplatnené mohli byť. Možnosť odstránenia stavby Sprísnenie podmienok pre dodatočné povolenie stavby Zmena výkonu štátneho stavebného dohľadu Poriadkové opatrenia Priestupky Stavby bez povolenia Doplnenie možnosti nariadiť odstránenie takej stavby, ktorej uskutočnenie nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie, ale jej vlastník alebo stavebník ju uskutoční bez územného rozhodnutia. Súčasný text ustanovenia 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona uvádza, že stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby jej odstránenie, ak zistí, že sa stavba realizuje bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. V praxi sa vyskytli prípady, kedy stavby, na ktorých uskutočnenie sa nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie (telekomunikačné stavby uvedené v 56 písm. b)), ale vyžaduje sa územné rozhodnutie, sa uskutočnili bez posúdenia v územnom konaní. Sprísnenie podmienok pre dodatočné povolenie stavby vymedzením stavieb, pre ktoré je tento postup prípustný. Z režimu dodatočného povolenia sa navrhovalo vylúčiť stavby, ktoré stavebník uskutočnil bez toho, že by boli predmetom posudzovania stavebného úradu. Ustanovenie 88a stavebného zákona upravuje postup stavebného úradu v prípade, že zistí uskutočňovanie nepovolenej stavby, jej zmeny alebo stavby uskutočňovanej v rozpore s právoplatným stavebným povolením. Zmena oproti pôvodnej úprave spočívala v tom, že o dodatočnom povolení je prípustné konať, len ak ide o stavby a ich zmeny, u ktorých stavebník už požiadal o riadne stavebné povolenie a stavebný úrad po posúdení kompletnosti žiadosti oznámil začatie stavebného konania, prerokoval žiadosť s dotknutými orgánmi a účastníkmi konania, zistil, že vydaniu stavebného povolenia nebráni žiadna zákonná prekážka a vlastník stavby sám prejavil záujem na právnom usporiadaní stavby. Stavebný úrad by mohol konať o žiadosti o dodatočné povolenie stavby aj v prípade, ak v stavebnom konaní, napriek úplnej žiadosti o stavebné povolenie, neoznámil v zákonnej lehote podľa 61 ods. 1 začatie konania alebo ak v zákonnej lehote bezdôvodne nerozhodol. Podrobnejšia a presnejšia úprava výkonu štátneho stavebného dohľadu. Novela upravovala postup pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu, ktorý v doterajšej úprave chýba a nie je jednotný. Podľa znenia súčasnej úpravy stavebného zákona nemá stavebný úrad povinnosť vopred oznámiť vykonanie miestneho zisťovania. V praxi sa vyskytujú prípady, že ak vykonanie štátneho stavebného dohľadu nie je vopred oznámené, v čase miestneho zisťovania sa na stavbe vlastník stavby, alebo iná oprávnená osoba nenachádza a poverený pracovník orgánu štátneho stavebného dohľadu nemá do stavby alebo na stavenisko umožnený prístup. Záznamy z vykonania štátneho stavebného dohľadu sú v takom prípade neúplné, spochybniteľné a nemôžu slúžiť ako dôveryhodný podklad pre rozhodnutie stavebného úradu. Navrhovaná úprava ukladala povinnosť orgánu štátneho stavebného dohľadu vopred oznámiť vykonanie miestneho zisťovania vlastníkovi stavby a pri rozostavanej stavbe stavebníkovi. Účinnosť štátneho stavebného dohľadu a ochrana verejných záujmov chránených osobitnými predpismi by bola zabezpečená tiež tým, že na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu sú povinní zúčastniť sa miestneho zisťovania aj projektant, stavbyvedúci a osoba vykonávajúca stavebný dozor. Ak je to potrebné, mohli byť prizvané tiež dotknuté orgány, vlastníci sietí a zariadení technického vybavenia územia a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov, ktoré zabezpečujú najmä dodávku vody a elektrickej energie na stavenisko. Zavedenie poriadkových opatrení ako sankcie viazané na výkon štátneho stavebného dohľadu, ktoré v súčasnosti v zákone chýbajú. Za účelom zabránenia v pokračovaní nepovolenej stavby, v prípade, že stavebník nerešpektuje rozhodnutie o zastavení stavebných prác bolo navrhnuté, že stavebný úrad vyzve na spoluprácu dotknuté orgány, najmä dodávateľa vody, elektrickej energie a prípadne ostatných dodávateľov médií na prerušenie dodávok týchto médií na stavbu. V súvislosti s navrhovanou úpravou Trestného zákona sa ustanovila povinnosť stavebného úradu podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu orgánu činnému v trestnom konaní. Nové vymedzenie priestupkov a iných správnych deliktov, pričom skutkové podstaty sa majú adresnejšie spájať so zodpovednosťou jednotlivých účastníkov výstavby a nie iba so stavebníkom a zhotoviteľom, stanovili sa spodné hranice pokút a zvýšená pokuta za opakovaný priestupok. Zaviedli sa poriadkové opatrenia ako sankcie viazané na výkon štátneho stavebného dohľadu, ktoré v platnej právnej úprave neboli ustanovené. Sprísnenie režimu nepovolených stavieb na zabezpečenie zastavenia stavebných prác, najmä zavedením nových mechanizmov voči stavebníkovi, zhotoviteľovi a osobám, ktoré na stavbe vykonávajú vybrané činnosti vo výstavbe. Súčasná úprava stavebného zákona neumožňuje okrem sankcie za správny delikt postihovať zhotoviteľa nepovolenej stavby. Navrhovanou úpravou sa sprísňoval postup proti osobe zhotoviteľa, ako aj proti stavbyvedúcemu, ktorý v zastúpení zhotoviteľa napriek svojmu oprávneniu nezastaví práce na nepovolenej stavbe ani na základe rozhodnutia orgánu štátneho stavebného dohľadu. str. 2 júl 2012

3 časť 7 diel 4 kapitola 2.2 diel 4 Nedemontovateľné spoje a lepenie Zásady architektonického navrhovania stavieb 7/4.2.2 Nedemontovateľné spoje a lepenie Je to rozsiahla problematika, ktorou sa tu pre obmedzený priestor nemôžme zaoberať do podrobností, uvedieme len výber základných jednoduchých druhov pre ilustráciu. Rámové konštrukcie sú vhodné predovšetkým pre vlysy z masívneho dreva. Spoje pre drevo a drevné materiály Rámové konštrukcie Tvoria sa následovnými spojmi: preplátovanie jednoduché alebo na pokos, SPOJE RÁMOVE PREPLÁTOVANIE/ 1A PREPLÁTOVANIE NA POKOS/ 1B Preplátovanie, Preplátovanie na pokos júl 2012 str. 1

4 Zásady architektonického navrhovania stavieb časť 7 diel 4 kapitola 2.2 diel 4 Nedemontovateľné spoje a lepenie čap a rozčap priebežný a nepriebežný, na jednostranný a obojstranný pokos ÈAP A ROZÈAP/ 2A SPOJE RÁMOVE ÈAP A ROZÈAP NA JEDNOSTRANNÝ POKOS/2B ÈAP A ROZÈAP NA OBOJSTRANNÝ POKOS/ 2C Čap a rozčap, Čap a rozčap na jednostranný pokos, Čap a rozčap na obojstranný pokos str. 2 júl 2012

5 Zásady architektonického navrhovania stavieb časť 6 diel 2 kapitola 1.3 diel 2 Tepelnotechnicé vlastnosti stavebných látok Závislosť súčiniteľa tepelnej vodivosti od objemovej hmotnosti vypeňovaného penového polystyrénu Z uvedeného vyplýva, že pri určovaní súčiniteľa tepelnej vodivosti treba dbať nielen na objemovú hmotnosť a pórovitosť, ale aj na tvar a umiestnenie samotných pórov, ako aj na ich štruktúru a iné činitele, ktoré vplývajú na súčiniteľa tepelnej vodivosti látky. Vplyv vlhkosti Vlhkosť stavebnej látky má výrazný vplyv na hodnotu súčiniteľa tepelnej vodivosti. So zvyšovaním obsahu vlhkosti látky sa zvyšuje aj súčiniteľ tepelnej vodivosti. Dôležité je však, v akom skupenstve sa voda v póroch vyskytuje. Tepelná vodivosť vody má v póroch hodnotu λ = 0,58 W/(m. K), teda asi 25 krát väčšiu ako vzduch. Najvyššiu tepelnú vodivosť má voda vo forme ľadu λ = 2,3 W/(m. K). Vplyv vlhkosti na zvyčajne súčiniteľa tepelnej vodivosti však nie je priamo úmerný množstvu vlhkosti, lebo pri menších vlhkostiach rýchlejšie rastie ako pri väčších. Namerané závislosti λ = f (w m ) majú tvar priamok alebo kriviek, ktoré neprechádzajú začiatkom, pretože aj pri nulovej vlhkosti w m = 0 % má látka tepelnú vodivosť zodpovedajúcu hodnote súčiniteľa tepelnej vodivosti v úplne suchom stave. Vplyv smeru tepelného toku anizotropných látok Anizotropné látky majú v rôznych smeroch rôzne vlastnosti. Súčiniteľ tepelnej vodivosti takýchto látok závisí od smeru tepelného toku. Typickými predstaviteľmi anizotropných látok sú organické vláknité dreviny, ktorých dĺžka vlákien je mnohokrát väčšia ako ich priemer (pozri ). Vláknité látky vytvárajú póry v tvare dlhých štrbín. V smere rovnobežnom s vláknami sú tieto póry oveľa väčšie ako v smere kolmom na vlákna, preto tepelný tok kolmý na smer vlákien musí prekonať väčšie množstvo pórov a medzier vnútri vlákien a medzi vláknami ako v rovnobežnom smere. Zobrazenie tepelného toku kolmo na vlákna a rovnobežne s vláknami Závislosť súčiniteľa tepelnej vodivosti od smeru tepelného toku pre rôzne druhy dreva je uvedená v tabuľke. Okrem organických látok ako sú drevité látky sa táto závislosť prejavuje aj v iných anizotropných materiáloch. str. 4 júl 2012

6 časť 6 diel 2 kapitola 1.3 diel 2 Tepelnotechnicé vlastnosti stavebných látok Zásady architektonického navrhovania stavieb Závislosť súčiniteľa tepelnej vodivosti dreva od smeru tepelného toku tabuľka Druh dreva ρ [kg/m³] kolmo na vlákna λ [W/(m. K)] rovnobežne s vláknami Mäkké drevo, jedľa, borovica 400 0,18 0,41 Tvrdé drevo, dub, javor 600 0,22 0,49 Vplyv chemického zloženie látky Vplyv chemického zloženia na hodnotu súčiniteľa tepelnej vodivosti závisí od chemickej štruktúry látky. Materiály s menej zložitou štruktúrou majú vyššieho súčiniteľa tepelnej vodivosti ako látky štruktúrne zložitejšie. Teplo najlepšie vedú kovy a kryštalické látky s pravidelne sa opakujúcou štruktúrou. Hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti sa pohybujú od λ = 11 W/(m. K) pre legovanú niklovú oceľ (36 % Ni) až po hodnotu λ = 372 W/(m. K) pre meď. Anorganické stavebné látky, ktoré majú prevažne zásadité zloženie, vedú teplo horšie ako látky s kyslým zložením. Organické stavebné látky sú zvyčajne zlými vodičmi tepla a preto sa používajú ako tepelné izolácie. Hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti tepelných izolácií sa pohybujú od λ = 0,029 W/(m. K) pre tuhý penový polyuretán až po hodnotu λ = 0,049 W/(m. K) pre minerálnovláknité materiály. Vplyv teploty látky Súčiniteľ tepelnej vodivosti rastie so stúpaním teploty látky. Súvisí to so zvýšením kinetickej energie molekúl v základnej látke vplyvom zvýšenia teploty látky. Pre teploty v rozsahu od θ = 0 C do θ = 100 C platí pre súčiniteľ tepelnej vodivosti nasledovný vzťah: λ = λ 0 (1+0,0025.θ) (7) kde λ o je súčiniteľ tepelnej vodivosti pri 0 C, θ teplota látky v C. Na základe vzťahu 7 je možné konštatovať, že v rozsahu teplôt, s ktorými v praxi pracujeme je nárast súčiniteľa tepelnej vodivosti vplyvom teploty veľmi malý a preto sa pri navrhovaní konštrukcií pozemných stavieb môže zanedbať. Významnejší vplyv sa prejaví jedine pri teplotách pohybujúcich sa okolo bodu mrazu (θ = 0 C), pretože ľad má približne štyrikrát väčšiu tepelnú vodivosť ako voda. Výpočtový súčiniteľ tepelnej vodivosti stavebných látok Pri určovaní výpočtového súčiniteľa tepelnej vodivosti treba brať do úvahy, že stavebné látky a konštrukcie sú vystavené účinkom vonkajšieho prostredia, najmä atmosférickým vplyvom, ako aj vplyvom vnútorného prostredia budov. Tieto faktory môžu ovplyvňovať najmä vlhkosť zabudovaných látok a konštrukcií, čo má výrazný vplyv na výslednú tepelnú vodivosť. Pre zodpovedné navrhovanie a posudzovanie stavebných konštrukcií je potrebné uvažovať také hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti materiálov, ktoré sú nielen na strane bezpečnosti, ale aj na strane hospodárnosti. Z tohto dôvodu je pri technických výpočtoch potrebné súčiniteľa tepelnej vodivosti určovať pri praktickej vlhkosti zabudovaného materiálu v stavebnej konštrukcii. Teda pri takej vlhkosti, ktorú látka nadobudne po dlhšom čase používania na hotovej stavbe. Po určitom čase pôsobenia vonkajšej a vnútornej klímy sa vlhkosť v látke začne znižovať na ustálenú hodnotu, okolo ktorej však ešte kolíše vplyvom ročných výkyvov klímy a pod (pozri ). Praktické hmotnostné vlhkosti niektorých stavebných látok sú uvedené v tabuľke. júl 2012 str. 5