Astrt: Kiic Diel: Preos eergie rádiovýi vli [Diploová prác]. Žilisá Uiverit v Žilie. Eletrotechicá fult; Ktedr teleouiácií, Vedúci diploovej práce: Ig

Transcript

1 Preos eergie rádiovýi vli DIPLOMOVÁ PRÁCA DANIEL KIANICA ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE Eletrotechicá fult Ktedr teleouiácií Študijý odor: TELEKOMUNIKÁCIE Vedúci diploovej práce: Ig. Mrti Breň, PhD. Stupeň vlifiácie: ižiier (Ig.) Dátu odovdi diploovej práce: ŽILINA 8

2 Astrt: Kiic Diel: Preos eergie rádiovýi vli [Diploová prác]. Žilisá Uiverit v Žilie. Eletrotechicá fult; Ktedr teleouiácií, Vedúci diploovej práce: Ig. Mrti Breň, PhD., Ktedr teleouiácií, ŽU v Žilie. Stupeň odorej vlifiácie: ižiier (Ig.) Žili: EF ŽU, 8. Cieľo diploovej práce je vrhúť preos eergie rádiovýi vli poocou irovlého vlovodu. Overiť jeho účiosť v orálo prostredí vo vlovode frevecií,5 GH. Prác podroe popisuje teoreticú lýu systéu súčisto celého reťc preosu irovlej eergie od geerátor irovĺ, vysielcej téy vlovodu prijícej téy vlovodu. Celý preosový reťec ol fyicy reliový, y s ňo vyoli eri, pri torých s porovli teoreticé predpoldy s prticýi výsledi. V práci sú s použitý typo vysielcej téy vyoé lorietricé experiety v irovlej rúre prticé erie jej účiosti.

3 Žilisá uiverit v Žilie, Eletrotechicá fult, Ktedr teleouiácií ultiédií ANOTAČNÝ ZÁZNAM DIPLOMOVÁ PRÁCA Prieviso, eo: Kiic Diel deicý ro: 7/8 Náov práce: Preos eergie rádiovýi vli Počet strá: 55 Počet oráov: 4 Počet tulie: 3 Počet grfov: Počet príloh: 5 Použitá lit.: 5 Aotáci: Cieľo diploovej práce je vrhúť preos eergie rádiovýi vli poocou irovlého vlovodu. Prác podroe popisuje teoreticú lýu systéu súčisto celého reťc preosu irovlej eergie - od geerátor irovĺ ce vysielciu prijíciu téu vlovodu. V práci sú vyoé lorietricé experiety v irovlej rúre erie jej účiosti. Aotáci v cudo jyu: Purpose of this diplo is put forwrd power trsissio usig rdiowves of through the ediu icrowve wveguide. Wor i detil descries theoretic lysis of the syste d prts etire of the icrowve eergy trffic etwor - sice the icrowve geertor over trsitig d receivig tes of wveguide. I the wor re perfored clorietric experiets i icrowve ove to esure her efficiecy. Kľúčové slová: preos eergie, irovly, vlovod, getró, siefet Vedúci práce: Ig. Mrti Breň, PhD. Receet práce: Dátu odovdi práce: 6.5.8

4 Osh Úvod Mirovlá eergi Záldé ožosti využiti irovĺ..... Preos iforácií..... Rdrové techológie Leárse prístroje Terpi v edicíe Deifeci irovli Mirovlé re Mirovlý ohrev v doácosti Preos eergie Bloová sché reťc preosu eergie Eletrogticé vly vo vedeich Záldé vlstosti vlovodu Vidy vĺ v odĺžiových vlovodoch Prieče eletricé vly Prieče geticé vly Vidy vĺ v ruhových vlovodoch Prieče eletricé vly Prieče geticé vly Čiiteľ odru Ipedčé prispôsoeie Úopásové prispôsoeie Útlu v reálých vlovodoch Hĺ viu roviej EM vly Mgetró... 4

5 6. Výpočet ávrh vlovodu Návrh vlovodu pre 3 Mh Návrh vysielcej prijícej téy Jedotlivé typy odrov vo vlovode Experietále overeie preosu eergie v irovlej rúre Experietále overeie preosu eergie vo vlovode Záver Zo použitej litertúry... 55

6 Zo oráov grfov Oráy 3. Súrdá sústv pre odĺžiový vlovod Štrutúr poľ ietorých vidov vĺ v odĺžiovo vlovode Súrdá sústv pre ruhový vlovod Štrutúr poľ ietorých vidov vĺ v ruhovo vlovode Odrážá preeseá vl Závislosť PSV od frevecie pri úopásovo prispôsoeí Roviá eletrogeticá vl šíric s váuo v rovie dopdjúc vodivú steu vodivosti σ Typicá ávislosť útlu frevecií pre prvouhlý vlovod Závislosť evivletej hĺy viu REM vly od frevecie Re getróovou eletróou Ze iteity elg.poľ Odry vo vlovode Rôe typy pojeí VA PA Ze polohy PA vlovodo... 5 Grfy 6. Čiiteľ odru vysielcej téy Čiiteľ odru (odrá preter S VA, červeá preter S PA) Poer stojtých vĺ Miiál ipedci té (odrá VA, červeá PA) Mxiál ipedci té (odrá VA, červeá PA) Mxiál účiosť vlovodu Čiiteľ odru (odrá preter S VA, červeá preter S PA) Poer stojtých vĺ Miiál ipedci té (odrá VA, červeá PA) Mxiál ipedci té (odrá VA, červeá PA) Mxiál účiosť vlovodu... 5

7 Zo srtie syolov - šír odňlžiového vlovodu, poloer ruhového vlovodu - výš odĺžiového vlovodu f - freveciä f - riticá freeci J - Besselov fuci prvého druhu J - deriváci fucie J - vlvové číslo; Boltov oštt c - oštt priečeho priereu P - výo R f - erý odpor vodivého prostrdi SWR - poer stojtých vĺ W - geticá eergi W e - eletricá eergi Z L - ipedci áťže Z S - ipedci droj Z - chrteristicá ipedci α - útl γ - oštt šírei Γ - čiiteľ odru δ - evivletá hĺ viu ε - peritivit η - účiosť téy λ - dĺž vly λ - riticá dĺž vly λ v - dĺž vly vo vedeí µ - pereilit σ - ste vodivosti γ - ulové oree fucie J χ - ulové oree fucie J ω - uhlový itočet

8 ÚVOD V tejto diploovej práci je vrhový preos eergie rádiovýi vli poocou irovlého vlovodu. Motivácií pre teto výer je vicero. Prvou je ft, že v súčsosti sú dostupé lcé droje irovlého žirei, toré jú vysoú eergeticú účiosť. V prípde getróu je účiosť 75 percet. Vyrájú s v široej šále výoov od ieoľo stovie wtov ž ieoľo egwtov. Pri experietoch s dá využiť getro použitý v irovlej rúre. Druhou otiváciou je dosttoče široý ow - how špecilistov v proletie vlovodov té pre pliácie irovĺ v teleouiáciách. Táto losť je veľi dôležitá pri ávrhu experietov j optiliácii podieo preosu eergie. Táto diploová prác popisuje teoreticú lýu systéu súčisto celého reťc preosu irovlej eergie od geerátor irovĺ, vysielcej téy vlovodu prijícej téy vlovodu. Prvý proléo, torý je potreé lyovť sú strty vo vlovode. S ii súvisí celá oži ódov, torých ôže vlovod prcovť toré ôže yť vlovod vrhutý. Preto optiály ávrh vlovodu súvisí s výero vhodého ódu. Mirovlá eergi je do vlovodu vyžrová vhodou téou. Vyžduje si to lýu té rôych typov, y vrhutá prijíci vysielci té vyhovovl optiáleu preosu eergie hľdis xiálej účiosti, pr. pri do óde vlovodu. Diploová prác oshuje tieto ávrhy. Celý preosový reťec ol fyicy reliový, y s ňo vyoli eri, pri torých s porovli teoreticé predpoldy s prticýi výsledi. Teoreticy sú lyové účiosti preosu eergie v sere vysielci té - vlovod - prijíci té sú tou vyoé experiety. Ore toho sú s použitý typo vysielcej téy vyoé lorietricé experiety prticé erie jej účiosti. Tieto experiety s oli v irovlej rúre dôvodu epečei ochry drvi pred irovlý žireí, pretože s o geerátor irovĺ využil getro s výoo 7 wtov. Iý typ ochry eolo tiľ ožé čsového fičého hľdis epečiť. Preto s tiľ teto typ experietov eroil prio vlovode. V prípde epečei dosttočej ochry drvi pred irovlý žireí s ôžu vyoť v udúcej diploovej práci. 8

9 . Mirovlá eergi Mirovlá eergi je eioiujúce eletrogeticé žireie v roshu frevecií 3 MH - 3 GH. Od ovových povrchov s irovly odrážjú rohrí dieletricých teriálov s láu. Teto typ eergie je odvodeý eletricej eergie s účiosťou prevodu priliže 5 % pre 45 MH 85 % pre 95 MH. Keďže rosh frevecií tiež použitie irovlého žirei je veľi široé (od využiti v ouičej sfére ž po ohrev) ediárodej úrovi s dohodlo, že pre použitie v prieyselej, vedecej, edicísej ištruetálej sfére s stovili isté frevecie, o j ich rosh v jedotlivých eepisých olstich []. Pre olsť Sloves, spolu s ďlšíi východoeurópsyi rjii olo určeé používie frevecií v roshu 375 MH s tolerciou ± 5 MH. Pre doáce irovlé ridei (irovlé rúry) s v široo roshu vš uvedeých dôvodov použív freveci 45 MH pre prieyselé ridei freveci 95 MH []. Mirovly spôsoujú pohy oleúl ióových láto rotáciu dipolárych láto. Lát s ohriev vplyvo schoposti láto preeiť sorovú eletrogeticú eergiu teplo t, že irovlé pole úti dipóly rotovť ióy igrovť, pričo tieto estíhjú sledovť rýchle ey eletricého poľ. Mirovlý ohrev teriálu če ávisí od jeho roptylového ftoru, torý repreetuje poer úytu ožstv vstupujúcej irovlej eergie do teriálu dieletricej oštty teriálu. Úyto eergie s prejví t, že eergi je v teriále roptýleá o teplo. Preto s teriál s vysoý ftoro úytu poocou irovlej eergie ľho ohriev [3]. Mirovly s odrážjú od ovových povrchov preto ovy eohrievjú. Kovy jú oece vysoú vodivosť sú lsifiové o vodiče používjú s pre irovly o vlovody. Mteriály pre irovly trspreté s lsifiujú o iolty tieto s používjú o podložy leo osiče teriálov, určeých ohrev. Mteriály, toré výore sorujú irovlú eergiu s ľho ohrievjú sú lsifiové o dieletriá [4]. Zdrojo žirei v irovlej rúre, eže používej v lortórej prxi, je getró - oscilátor, torý preieň vysoopäťové puly do pulov irovlej eergie. Mirovly vstupujú vlovodo do prcového priestoru, pričo ridic jedot reguluje utoticy prácu getróu v polohách puté / vyputé, čo s 9

10 voo prejví hodoti výou irovlej rúry. Typicé výoy téhoto ridei s pohyujú v roedí 5 - W.

11 . Záldé ožosti využiti irovĺ: Preos iforácií V diľovo priesue Zee stáv preos iforácií poocou eletrogeticého žirei, toré s šíri o eletrogeticá eergi prostredí. Toto žireie s prejvuje dvojý spôsoo: - pri íych freveciách o eletrogeticé vleie - rádiové vly - pri vysoých freveciách - rötgeové žireie žireie g o prúd čstíc (fotóov) [5]. Rdrové techológie Používjú s tv. dvojvodičové rdrové síče hldiy s pájí v sluče. Ide o prístroje ložeé techológií vĺ, toré s šíri po vedeí. Tieto prístroje posytujú spoľhlivé presé eri v vpliách iých šovitých teriáloch [6]. Leárse prístroje Npr. použitie irovĺ sáže strostlivosť pleti, tivuje čiosť uie. Terpi v edicíe Jedou ožostí prticej pliácie irovĺ je j využitie ich hypertericého účiu v terpii huých ádorov leo pri výšeí repopulčej účiosti. Deifeci irovli Táto deifeci s využív pri ochre drev pred drevoý hyo to t, že s ožruje pdutá čsť drev. Ktorá s dôsledo téhoto ožrei irovli vysuší vydeifiuje.

12 Mirovlé re Aericá rád testuje rň potláčie dvu, torá á yť účiejši o soté guové projetily. Výhodou je ft, že sotý irovlý žirič ství útočí vdileosť pol iloetr s iiály riio rei [7]. Mirovlý ohrev v doácosti Mirovly, podoe o rádiové, leo TV vly, sú forou eletrogeticého iti. Sú vytváré getróo, rideí uiesteý vo vútri irovlej rúry toto spôsouje viráciu oleúl vody v jedle. Výsledé treie striedvo vytvár teplo, toré jedlo tví, ohriev leo vrí [8]. Preos eergie Prvé pousy s preoso eergie rádiovýi vli reliovl N.Tesl čito storoči. Prolé ol s roptylo eergie v troj roero priestore. Preto ol účiosť preosu eergie veľi í. Poto sledovli rôe pousy. V posledo destročí ol súšý preos eergie pre epiloté lietdiel. Záe sú j tivity s preoso eergie rádiovýi vli v JET Propulsio Lortory NASA. Väčši týchto pliácií je čitteľovi á, preto ich eude ďlej popisovť sústredí s pliáciu, torá je predeto ojej diploovej práce. Bloová sché reťc preosu eergie

13 3. Eletrogeticé vly vo vedeich Pri edrôtovo preose s prijícej tée doste le veľi lá čst eergie vyžireej vysielcou téou. Účiosť preosu je ted veľi í to j vtedy, eď s použijú téy s vysoou serovosťou. Pre výšeie účiosti preosu je ožé použiť vedei, v torých s ude eletrogeticá vl šíriť le určitý sero. Vl s šíri le podĺž povrchu vodičov príslušého tvru. Podoé vlstosti á vš j povrch dieletrí. Vedei s jčstejšie používjú o pájče v toto prípde s vyžduje vysoá účiosť preosu. Nietoré typy vedeí s používjú o oesorovcie. Postupá rýchlosť šírei vly je v týchto vedeich ižši o rýchlosť šírei svetl táto vl ôže itergovť so väo itých čstíc. Teto pricíp s využív v ietorých irovlých eletróch. Spoľovcie vedei s používjú tiež v ietorých typoch urýchľovčov irovlých té [9]. Záldé vlstosti vlovodu Vlovody sú vlcové dieletricé telesá, torých plášť je tvoreý dore vodivý teriálo. Zoerá s vlovodi, torých priere á jedoduchý tvr je ľho vyroiťeľý. Sú to vlovody s odĺžíový ruhový priereo. Ďlej s uáže, že rodiel od eletrogeticých vĺ, toré s šíri vo volo priestore (dieletriu leo váuu) jú vly vo vlovode j podĺžú ložu eletricého leo geticého poľ. Z tohto dôvodu s použív ásledujúce očeie: - vly, toré jú i prieče ložy polí (o vo voľo priestore), s očujú o vly trsverále eletrogeticé - TEM - vly, toré jú podĺžú ložu eletricého poľ s očujú o vly trsverále geticé - TM leo tiež o vly eletricé - E - vly s podĺžou ložou geticou s očujú o vly trsverále eletricé - TE leo o vly geticé - H []. 3

14 Vidy vĺ v odĺžiových vlovodoch Zují ás, é vly s ôžu vlovodo šíriť. To vš eeá, že v ždo oréto prípde s í šíri. Záleží to j to, ý spôsoo s ude privádť do vlovodu eergi. Ay s istilo á je štrutúr polí eletrogeticých vĺ, toré ôžu existovť vo vlovode, s usí riešiť sústv Mxwelloých rovíc v dej olsti, pričo riešeie toré ude určovť ávilosť eletricých geticých ložie poľ priestoroých súrdicich čse, usí vyhovovť dý orjový podie. Musí s ted riešiť sústv rovíc: Η rotε µ t Ε rotη ε t divε divη Pri riešeí s použije prvouhlá súrdá sústv, pričo jej osi s orietujú t, o je to áoreé or. 3.. Predpoldá s ideál vodivosť plášť preto riešeie usí vyhovovť hričý podie pre tgeciále ložy poľ E t pri x, y y. Or. 3. Súrdá sústv pre odĺžiový vlovod fuciou Keď s ude predpoldť, že ávislosť ložie poľ E H od súrdice je dá e γ, ôžu s o áldých rovíc vyjdreých v ložovo tvre určiť prieče ložy poocou sledujúcich vťhov: 4

15 Ε R Η Ε x γ jωµ c x y Ε Η Ε y γ jωµ c y x R Η x c Ε jωε y Η γ x 3.7 Η y c Ε jωε x Η γ y 3.8 de γ α jβ je oštt šírei c γ je oštt priečeho priereu vedei ω od. εµ je vlové číslo. Z rovíc vyplýv, že oecé riešeie sústvy dostee superpoícou dvoch prtiulárych riešeí. Prvé dostee, eď položíe E, čo odpovedá priečej eletricej vle TE. Druhé, položíe H, čo odpovedá pričej geticej vle TM. V oeco prípde ude ted eletrogeticé pole vo vlovode dé superpoíciou dvoch eávislých vĺ. Pre podĺže ložy dostee sledujúce vlové rovice: Η x Η y c Η 3.9 Ε x Ε y c Ε Prieče eletricé vly Prieče ložy poľ je ožé určiť podĺžej ložy H, torá je defiová rovicou 3.9. Zlož E je rová ule. Riešeie rovice 3.9 usí vyhovovť ásledujúci orjový podie: E x pri y, y E y pri, 5

16 6 e y x, cos cos, γ Α Η, γ e y x j c x, si cos., γ ωµ Α Ε e y x j c y, cos si., γ ωµ Α Ε e y x c x, cos si.,, γ γ Α Η e y x c y, si cos.,, γ γ Α Η,, j j β γ c Z rovice 3.9 poto pre H dostáve: 3. de ,,,3...,,,3... Po dosdeí H do vťhov pre prieče ložy poľ dostee vťhy Z predchádjúcich rovíc je rejé, že eôžu yť súčse rové ule. V odĺžiovo vlovode ôže ted existovť eohričeý počet vĺ TE, toré sú chrteriové roličýi. Podĺž strá roložeie poľ tvr stojtej vly, pričo určuje počet polvĺ v itervle x, v itervle y. Noľo s euvžujú strty vo vlovode α, usí yť oštt šírei čisto igiár, ted 3.8

17 7 c leo εµ ω v f TE r r TE µ ε λ. β ω v f f v f f v v λ λ εµ ω ω f f v dx d v s ω Táto podie ude spleá le vtedy, eď je > c. V toto prípde ude ť pole vly TE vlový chrter ude s šíriť určitou rýchlosťou vo vlovode podĺž osi. V prípde opčej erovosti y ol γ reálou veličiou pole y elo vlový chrter, vl y ol sile tleá. Pre ždé ôžee ájsť tú freeciu, pri torej ude γ rové ule. Táto freveci s ýv riticá: Zo vťhu 3.8 je rejé, že γ eď pltí Pre riticú freveciu dostee vťh 3.9 pre riticú dĺžu vly 3. Ay s vl ohl šíriť vo vlovode, usí yť spleá podie f > f leo λ < λ. Fáová rýchlosť šírei vly je dá vťho pre vlu TE dostáve 3. Supiová rýchlosť šírei je dá vťho 3.

18 Dĺž vly vo vlovode poto ude v f λv f λ. λ ε rµ r λ 3.3 Chrteristicá ipedci vlovodu je defiová o poer priečych ložie poľ E H, ted Z TE Ε Η x y Z λ λ 3.4 de Z µ ε Zo vťhov je rejé, že u vlovodov sú rýchlosti šírei fucii frevecie. Táto disperá vlstosť vlovodu je tý výrejši, čí vic s freveci vly líži u riticej. Štrutúr poľ ietorých vidov vĺ TE je áoreá or. 3.. Njižšiu riticú freveciu á vid TE, torý je áldý vido v odĺžiových vlovodoch. 8

19 Or. 3. Štrutúr poľ ietorých vidov vĺ v odĺžiovo vlovode 3... Prieče geticé vly Riešeie rovice 3. usí vyhovovť sledujúci orjový podie: E pri x, x E x pri y, y Pre ložu E dostáve vťh: Ε Α, si xsi ye γ, 3.5 álde 3.5 poto pre prieče ložy dostee: 9

20 e y x c x, si cos.,, γ γ Α Ε e y x c y, cos si.,, γ γ Α Ε e y x j c x, cos si., γ ωε Α Η e y x j c y, si cos., γ ωε Α Η c,, j j β γ Ζ Ζ ΤΜ f f H de,,3...,,3... Pre riticú freveciu pltí vťh 3.9 pre riticú dĺžu vly vťh 3.. Chrteristicá ipedci vlovodu je dá vťho 3.3 Štrutúr poľ ietorých vidov TM je áoreá or. 3.. Záldý vido je TM [9]. Vidy vĺ v ruhových vlovodoch Bude s uvžovť eoeče dlhý vlovod ruhového priereu s ideále vodivý povrcho, torého vútorý poloer je rový. Pri riešeí Mxwellových rovíc usíe použiť cylidricú súrdú sústvu or Keď predpoldáe šíreie vly le v sere ldej súrdice, pričo ávislosť ložie poľ E H od tejto súrdice je dá fuciou e -γ, dostee úprvou rovíc pre podĺže ložy poľ sledujúce vlové rovice:

21 .. Η Η Η Η Η γ ϕ ρ ρ ρ ρ.. Η Η Η Η c ϕ ρ ρ ρ ρ.. Ε Ε Ε Ε c ϕ ρ ρ ρ ρ Η Ε Ε ϕ ρ ωµ ρ γ ρ c j.. Η Ε Ε ρ ωµ ϕ ρ γ ϕ c j. Or. 3.3 Súrdá sústv pre ruhový vlovod leo 3.3 logicy pre ložu E 3.3 Prieče ložy poľ s ôžu vyjdriť poocou podĺžych ložie E H sledove:

22 Η ρ c jωε Ε γη. ρ ϕ ρ 3.35 Η ϕ Ε γ Η jωε.. c ρ ρ ϕ 3.36 Z rovíc vyplýv, že j v ruhovo vlovode výsledé pole predstvuje v oeco prípde superpoíciu dvoch eávislých polí vĺ TE TM Prieče eletricé vly Vlovej rovici 3.3 vyhovuje sledujúce riešeie γ ( ρ)[ Β cos ϕ Β ϕ] Α e Η CJ c si de J je Besselov fuci prvého druhu, -tého rádu. A s voli oštty B B sledove 3.37 B B cos φ B - B si φ poto pltí, že Β Β Β tiež B cos φ B si φ B cos/φ φ /, de φ je ľuovolý ošttý uhol (j ulový). Poto s ôže lož poľ H vyjdriť vťho Η CJ γ ( ρ) cos ϕ e c N vútorej stee vlovodu usí yť spleá orjová podie, to eá, že tgeciál lož vetor Ē usí yť rová ule. V do prípde je tgeciálou ložou E φ, usí ted álde 3.34 pltiť: 3.38 Ε ϕ jωµ Η. ρ c pri ρ leo

23 J ' dj ( ρ) c dρ ( ) c Musí ted pltiť: pri ρ,, Táto rovic á eoeče veľ ulových oreňov pre ždé. Oče tieto oree ν, de je pordové číslo oreň. Hodoty ieoľých oreňov sú uvedeé v tuľe 3.. Tuľ 3. Pordie oreň 3 3,837 7,56,735,84 5,334 8,5363 3,54 6,76 9,9695 Zo vťhu 3.39 vyplýv, že: c ν čoho pre ošttu priečeho priereu vlovodu c dostáve ν, c,,,...,, Po dosdeí c dostáve pre ošttu šírei γ ν, Noľo s euvžujú strty vo vlovode (α, γ j β), je fáová oštt dá vťho β ν, 3.4 Z výrov vyplýv, že prieče ložy poľ vĺ TE v ruhovo vlovode udú defiové vťhi 3

24 Ε ρ j ωµ ν,. C, J ρ si ϕ e c ρ γ, 3.4 Ε ϕ jωµ ' ν, C, J ρ cos ϕ e c γ, 3.43 Ε Η ρ γ ν ρ cos ϕ e, γ C, J c ',, 3.44 Η ϕ γ. C ρ ν ρ si ϕ e, γ, J c,, 3.45 V ruhovo vlovode ôže existovť eoečý počet priečych eletricých vĺ TE, toré s udú vájo líšiť. Kždý vid vly je chrteriový príslušýi idexi, toré udávjú štrutúru poľ v rovie olej ser šírei. Jedotlivé vidy s vájo líši štrutúrou polí or. 3.4 tiež vlstosťi. Z výru 3.4 je rejé, že oštt preosu ude igiárou veličiou vtedy, eď ude spleá podie > ν Kriticú freveciu určujee podiey c leo ν ω εµ dostáve vťh f TE ν, εµ 3.46 Kriticá dĺž vly je dá vťho λ TE ν, εµ ε µ

25 Ay s ohl vl šíriť vo vlovode, usí yť ted spleá podie f > f leo λ > λ Fáová supiová rýchlosť šírei, dĺž vly vo vlovode chrteristicá ipedci sú dé rovýi vťhi o u vly TE v odĺžiovo vlovode. Z tuľy 3. vyplýv, že ješiu hodotu fucie J (ν) á oreň ν. To eá, že vl TE ude ť pri do poloere vlovodu jväčšiu riticú dĺžu vly (pre vlovod pleý vducho λ 3,4) pre všety ďlšie vidy je riticá dĺž vly eši. Or. 3.4 Štrutúr poľ ietorých vidov vĺ v ruhovo vlovode 5

26 3... Prieče geticé vly U priečych geticých vĺ pltí, že H. Zlož poľ E s ôže určiť riešeí rovice 3.3 prieče ložy poľ určiť rovíc N álde predchádjúceho riešei rovice 3.37 je rejé, že rovici 3.3 ude vyhovovť riešeie v tvre: Ε CJ γ ( ρ) cos ϕ e c,,, Riešeie usí spĺňť orjovú podieu E pri ρ Táto podie ude spleá, pltí c χ, 3.49 de H sú ulové oree Besselovej fucie J (H). Hodoty ieoľých oreňov sú uvedeé v tuľe 3.. Tuľ 3.. Pordie oreň 3,4483 5,5 8,6537 3,837 7,56,735 5,356 8,47,698 Prieče ložy poľ vly TM udú defiové álde sledove: Ε ρ γ χ,, γ ', C J cos e, ρ ϕ c 3.5 Ε ϕ γ χ,, γ,. C, J ρ si ϕ e c ρ 3.5 Η ρ jωε. C ρ c, J χ, ρ si ϕ e γ, 3.5 6

27 Η ϕ jωε C c, J ' χ, ρ cos ϕ e γ, 3.53 Η Koštt preosu je dá vťho γ χ, β χ, 3.54 Aj v prípde priečych geticých vĺ s ôže vlovodo šíriť eoeče veľý počet vidov TM. Kriticá freveci s určí podľ vťhu f TM χ, εµ 3.55 riticá dĺž vly λ TM χ, εµ ε µ 3.56 Chrteristicá ipedci je dá vťho Ζ Ζ TM λ λ 3.57 Z tuľy 3. je rejé, že iiálu riticú freveciu ude ť vo vlovode λ, 6 ε µ dého poloeru vid TM. V toto prípde pre λ pltí, že r r. Štrutúr poľ tohto vidu je áoreá or. 3.4 [9]. Čiiteľ odru Odrivosť je používá vo fyie eletrotechico prieysle eď šíreie vĺ v édiu je povžové espojité. Odrivosť s dá tiež opísť o plitúd leo iteit odreej reltívej vly u áhodej vle. Odrivosť je lío príuá čiiteľu prestupu. N oráu 3.5 je ožé vidieť o vl prechád ce édiu. Čsť s odráž späť druhá čsť s preáš ďlej []. 7

28 3.5 Odrážá preeseá vl V teleouiáciách, chápee odrivosť o poer plitúdy odreej vly u plitúde áhodej vly. Ovlášť, v esúvislosti v diľovo vedeí, je to oplexý poer iteity eletricého poľ odreej vly (E - ) áhodej vle (E ). Čiiteľ odru s očuje o Γ (g), ôže yť písý o: Ε Γ Ε 3.58 Čiiteľ odru s dá vypočítť j o vťhu Γ Ζ Ζ L L Ζ Ζ S S 3.59 de Z S je celový odpor sero droju, Z L je celový odpor sero áťži. Asolút hodot čiiteľ odru ôže yť vypočítá poeru stojtej vly, SWR Γ SWR SWR 3.6 8

29 4. Ipedčé prispôsoeie Optiály reži irovlého vedei je tý, pri toro s v ňo šíri le postupá vl eude ted dochádť odru od áťže. Týto reži s dá dosihuť le vtedy, je ipedci áťže hodá s chrteristicou ipedciou vedei - vedeie je ted prispôsoeé. A táto podie ie je spleá, ôže s previesť prispôsoeie t, že edi áťž vedeie rdíe vhodý ipedčý trsforátor. Z hľdis účiosti preosu eergie je židúce, y s prispôsoeie reliovlo poocou estrátových, ted retčých prvov. Postup riešei ( tiež prticá reliáci) prispôsoei ávisí od toho, či je potreé epečiť prispôsoovie v úso leo široo frevečo páse. V irovlých trtoch je čsto potreé prepojiť dve vedei, toré jú uď tvrove leo roerove roličé prierey. K touto účelu s používjú rôe prechody, toré epeči vájoé prispôsoeie vedeí. Pri ich ávrhoch je ožé v ohých prípdoch postupovť odoe o pri vrhoví ipedčých trsforátorov leo filtrov []. Úopásové prispôsoeie Pri úopásovo prispôsoeí ôžee epečiť reži postupej vly vedeí le pri jedej frevecií. Pri ee frevecie s ude prejvovť eprispôsoeie poer stojtých vĺ ude vrstť. N or. 4. je pre ilustráciu áoreá ávislosť PSV od frevecie pri úopásovo prispôsoeí. Šíru pás prispôsoei f p ôžee defiovť o frevečú olsť, v torej PSV eprevýši určitú prístupú hodotu. Pri úopásovo prispôsooví s eotroluje šír pás pri výpočte oiálych hodôt prvov tvoricich ipedčý trsforátor ( f p i evystupuje vo vťhoch pre ich určeie).môže s vš určiť výpočto leo experietále. Reltív šír pás prispôsoei f p / f ávisí od frevečých vlstostí áťže prispôsoovcích prvov tiež prípustej hodoty PSV. 9

30 Or. 4. Závislosť PSV od frevecie pri úopásovo prispôsoeí Pri úopásovo prispôsoeí postupujee t, že poocou vhodého prvu, torý rdíe v určito ieste vedei, vyopeujee pri dej frevecií vlu odreú od áťže. Ay s epečil čo jvečši šír pás prispôsoei, tre epečiť, y dĺž prispôsoovcích prvov ol čo ješi y oli rdeé čo jližšie áťži vedei. V to prípde sú ey eletricých dĺžo prvov ipedčého trsforátor pri eách frevecie polšie ey PSV udú ešie. Pri úopásovo prispôsoeí s používjú uď štvrťvlové ipedčé trsforátory leo ráte úsey vedeí, toré s vo vhodo ieste pripoj hlvéu vedeiu []. 3

31 5. Útlu v reálých vlovodoch Doter se s oerli ideályi vlovodi s eoeče vodivýi stei. To á uožilo ľho ájsť štrutúru eletrogeticých vĺ šíricich s vlovodi. Reály vlovod, j eď sú jeho stey dore vodivé, s od ideáleho líši tý, že čsť eergie s vo vodivých steách pohltí. Výo, torý preteá určitou roviou ošt. ie je vo všetých priereoch rový, le so stúpjúcou súrdicou lesá. To je ožé vyjdriť oplexý vlový vetoro v sere γ α iβ. Eletrogeticá vl je ted tleá ftoro e -ω. Ide o to, o teto útl určiť [3]. Všiie si jprv veľi jedoduchého prípdu: roviá eletrogeticá vl s šíri váuo v rovie dopdá vodivú steu vodivosti σ or. 5.. Or. 5. Roviá eletrogeticá vl šíric s váuo v rovie dopdjúc vodivú steu vodivosti σ Zují ás geticé eletricé pole ovu. Máe: Η Η ye iω t γ 3

32 rotη σ. Ε tj. γ Η σ. y Ε x 5. Η rotε µ t tj. γ Εx jωµ Η y 5. Z rovíc 5., 5. dostee γ j ωµσ ωµσ e i γ ωµσ e j 4 ωµσ cos 4 jsi 4 ωµσ γ ( j ) α jβ tže Η Η y e ( ωt β ) ω i e Ε Ε e x i ωt β ( ωt β ) ω ωµ 4 ω i e Η σ y e Hĺ siu s defiuje t, že plitúd v ej lesá e-tiu pôvodej hodoty: e δ α ωµσ Poer plitúd eletricého geticého poľ v ove je: 5.3 Ε Η x y ωµ σ ωµδ 5.4 Z jedotu čsu vie do jedotovej plochy ovu eletrogeticej vly eergi dá Poytigový vetoro S Ε Η 3

33 V toto prípde S t Ε Η ωµ Η σ siωt x y y Prticy dôležitý je vš stredý (ožitý) výo jedu periódu S Τ ωµ ωµ Η y. siω t.siωt dt Η y Η yωµδ σ Τ 4 σ ωµ (Výr σ s očuje čsto o R f ). Rovicu 5.6 ôžee pliovť vlovod t, že H y volíe tgeciálu ložu iteity geticého poľ stee. Nedopustíe s t veľej chyy, udee túto ložu povžovť ložu geticého poľ ideáleho vlovodu. A je ste vlovodu dore vodivá, líši s oidv prípdy veľi álo. Strty vo vodivých steách vlovodu ôžee ted vyjdriť o Ρ ωµ Η df tg σ F 5.7 de F je celová ploch ce torú s itegruje, H tg je plitúd podĺžej tečé ložy geticého poľ stee. V tejto súvislosti poeje, že vo vysoofrevečej olsti ás väčšiou ujíjú le stredé čsové hodoty vdrticých veličí, o je výo, eergi, vystredeé ce periódu vysoofrevečých ie. Tieto veličiy udee očovť {A} T Stredé hodoty { } T s djú výhode počítť použití oplexých plitúd, toré s vedú podoe o v syolicej etóde. Npr. vetor eletricého poľ s syolicy píše o Ε Ε jωt ( x, y, ) e de idexo očíe, že ide o oplexú plitúdu. Sutočú hodotu dostee t, že Ε vyásoíe vetoro e jωt veee reálu leo igiáru čsť. Pre tto voleé oplexé plitúdy s dá ľho doáť, že stredé hodoty vdrticých ' ' veličí s djú vyjdriť poocou súčiu Ε.Ε de Ε je oplexe družeé číslo Ε 33

34 Stredá hodot eletricej eergie osdeá v ojee V je ε W e dv T 4 { } ' Ε. Ε V 5.8 podoe pre geticú eergiu pltí µ ' W dv T 4 { } Η. Η V 5.9 Zvád s tiež oplexý Poytigov vetor S Ε ' Η 5. presvedčíe s, že Re S { S} T 5. Vráťe s ter pôvodej úlohe - výpočet útlu vo vlovode s oečou vodivosťou stie. Stredý to eergie priereo vlovodu jedotu čsu s dá ter poocou vyjdriť o { Ρ} ' T Re Ε Η d S S de S je ploch priereu vlovodu. Vhľdo vlstosti poľ vo vlovode, s šíri jωt γ j( ωt β ) ω vly v sere osy, všeoece tleé: Ε Ε( x, y) e Ε( x, y) e e.vo výre ' Ε Η je osdeý ftor e ω ' { Ρ} T α Re Ε Η S, tže derivoví dostee d S 5. 34

35 čo je úyto stredého výou preášého vlovodo jedotu dĺžy. Vo vlovode, torý je vypleý váuo (ie sú dieletricé strty), je teto úyto spôsoeý výoo, torý je pohlteý vodivýi stei. S použití 5.7 ôžee písť ωµ tg σ S { Ρ } Η T. dl 5.3 de l je ovod vlovodovej stey. Spojeí výrov dostáve pre útl ωµ Ηtg. dl σ S α ' Re Ε Η d S S 5.4 Poá: iesto 5.3 y se ohli tiež forále s použití oplexého Poytigovho vetor písť t ' { Ρ} T Re Ε Η S e. dl de e je jedotový vetor v sere vojšej orály povrchu (rovoežý so ložou Poytigovho vetoru, torý seruje vútr vlovodu do stey). Vhľdo tou, že Ε ωµ Ε Η tg σ predstvuje tgeciálu ložu iteity eletricého poľ stee vlovodu u ideáleho vlovodu je ulová, usíe použiť vťh odvodeý pre vodič ( j) dostee opäť 5.4. Poá: rovice 5.4 vyjdruje útl v jedotách očových ieedy o Neper/. Prechod ovylý decielo s prevedie vyásoeí ftor 8,686 log e. Výpočet útlu podľ 5.4 pre vlu H v odĺžiovo vlovode o strách, α Η R f f f µ f ε f

36 36 Η. f f f f f f R f ε µ α 3 f f R f Ε ε µ α Η f f f f R f ν ε µ α ( ) h J, ' f f R f Ε ε µ α R f ox l ε µ α f Všeoecé vorce pre útly vĺ H E v prvouhlo vlovode: Podoe s 5.4doste útl vo vlovodoch ruhového priereu ( je poloer ruhu): 5.8 de ν je oreň čísluje oree. 5.9 Koeče uveďe ešte útl pre oxiále vedeie: 5. torý s freveciou rstie o.

37 Or. 5. Typicá ávislosť útlu frevecií pre prvouhlý vlovod N or. 5. je áoreá typicá ávislosť útlu frevecií pre prvouhlý vlovod. Pri riticej frevecií je útl eoečý, poto lesá iiu. To pre vly TM leží vždy u poto opäť rstie. Pre vly TE je výsledo ávislý geoetricých idexových ftoroch. V irovlej olsti ýv útl -4 db/ [3]. Hĺ viu roviej EM vly A uvážie, že pltí E J/γ, dostee pre ožité veličiy H(,t), E(,t), J(,t) výsledé výsledy: Η Ε x y Η(, t) Η. e cos( ωt ψ ) ωµ Ε(, t) Η. e cos( ωt ψ Η 45 ) γ Η J x J (, t) ωµγ Η. e cos( ωt ψ 45 ) Η

38 Keď se všety tri veličiy vyjdrili poocou odulu rguetu geticej iteity rohrí dieletriu - vodič. Vidíe, že všety tri veličiy s ei v čse v ždo ode osi hroicy, le ich plitúd s postupe s rstúcou hodotou súrdice expoeciále tlí, pričo E J sú vo fáe voči H posuuté o 45. Tleie v sere osi si ôžee vlittíve vysvetliť ásledove: pretože ide o vodivé prostredie, tečie v sere osi x prúd s hustotou J x, torý vyvoláv vi Jouleovho tepl, toré s eí evrte čsť eergie eseej EM vlou. Tý vš dochád jej tleiu. Ao vyplýv o vťhov 5. ž 5.3, všety tri veličiy s tli vo vdileosti od rohri δ ωµγ fµγ 5.4 /e - tiu ted si 36,9% hodoty rohrí dieletriu - vodič. Táto vdileosť s ýv evivletá hĺ viu. Vidíe, že ávisí jed od dého teriélu (od µ γ) poto od frevecie. Npr. pre eď vychád vťh pre hĺu viu δ pre hlií Cu 6,6 f [ c] δ Al 8,48 f [ c] 38

39 Or. 5.3 Závislosť evivletej hĺy viu REM vly od frevecie Závislosť hĺy viu od frevecie pre Cu Al je vyeseá do grfu or. 5.3, torého vyplýv, že pre prieyslovú freveciu je rádovo c, pre rádiotechicé frevecie destiy, prípde stotiy. Z toho vidíe, že vysoofrevečý prúd tečie le tese pri povrchu vodivého polpriestoru t isto j geticé pole je prticy sústredeé le lío povrchu. Teto jv s ýv povrchový jv leo siefet [4]. 39

40 6. Mgetró Je to rideie vyrájúce vysoofrevečé eletrogeticé vleie - irovly. Prcuje pricípe ohýi tou eletróov poocou silého geticého poľ. V prxi s využívjú dve áldé vlstosti irovĺ odr od ovových predetov (rdr) ohrievie vody vodu oshujúcich láto (irovlá rúr). Mgetró je rideie soštruové v štyridsitych rooch iulého storoči pre vojesé účely, pre použitie v rádiotechie. Pricipiále ide o eletróu, schopú geerovť eletrogeticé žireie v olsti irovĺ. Re téhoto getróu je áoreý or. 6. [5]. Or 6. Re getróovou eletróou 4

41 Výpočet ávrh vlovodu Ao so už spoeul čitu diploovej práce, poáe ieoľo druhov vlovodov, pr. odĺžiového ruhového priereu. Z hľdis jedoduchej výroy so si vyrl ruhový vlovod. Je hotoveý poiového plechu o roeroch: dĺž l prieer d 8 c. Prieer vlovodu so vypočítl pre rôe vidy o vťhu.47 de oeficiet ν, je určeý or..4 pre ietoré typy vidov. dá s vypočítť tulie.., de je ulový oreň je pordové číslo oreň Mň vš ují vid TE. A oeficiet pre teto ód je,64. Vypočítl so riticú vlovú dĺžu o vťhu λ c f Kriticú freveciu so si volil Gh, o vyplýv teórie, že y s vl ohl šíriť usí yť spleá podie f > f. Poto λ 5c λ Pre vid TE je poloer vlovodu 9,5c d 8,3c,64 Vysielciu téu so viedol vo vlovode vo vdileosti λ v /4, o je už áe teórie v toto ieste je prúd ulový pätie xiále, ted vstupá ipedci je eoečá (eohričeá). To eá že s vl eude šíriť v toto priestore vlovodu. Veľosť tejto vdileosti uiestei vysielcej téy so vypočítl o vťhu.3 de poto λ v,6c λ v /4 5,5c. Uiesteie prijícej téy olo ľuovoľé, pretože á vo vlovode vie stojtá vl ie je tre uvžovť de prese tre postviť prijíciu téu. hodot Podľ vťhu.4 so vypočítl chrteristicú ipedciu vlovodu, torej Z V 647,54 Ω, de ipedci vduchu je Z 377 Ω 4

42 Návrh vlovodu pre 3 Mh A y se chceli vrhúť ruhový vlovod, torý y preášl eergiu frevecií 3 Mh, usel y ť orovsé roery. Poiľ y se volili riticú freveciu 5 Mh, prieer vlovodu y ť priliže 4,64 dĺž vly vo vlovode y ol 8. Čo y olo dosť fiče áročé eprticé hľdis preáši. Z teórie ďlej vyplýv, že útl frevecií 3 Mh ude eší o útl.5 Gh. A prúd, torý tečie xiále po plášti ude pri frevecií 3 Mh preteť v hĺe / plášť vlovodu (siefet), pričo pri frevecií.5 Gh tečie prúd po povrchu plášť. Návrh vysielcej prijícej téy N hotoveie vysielcej prijícej téy so použil edeý drôt. Kedže použív preos eergie ruhový vlovod, jvhodejší tvr téy ude preto ruhového tvru. Avš je to j hľdis účiosti. Atéy sú hotoveé pre ód TE, pretože teto ód pripoí opticý vlovod. Výhodou je, že prúd tečie po plášti po ružici s veľosťou. Axiále prúd etečie. Pre ód TE á vlovod jväčšiu iteitu v štvrtie svojho prieeru ješiu plášti v jedej polovici svojho prieeru. Preto so volil veľosť ruhovej téy t, že prieer vysieljúcej prijícej téy je ½ prieeru vlovodu, čiže y oli téy v ieste jväčšej iteity eletrogeticého poľ. Keď je vlovod veľi dlhý ie sú ňo strty. N or. 6. je ožé vidieť eu iteity eletrogeticého poľ. Or. 6. Ze iteity elg.poľ 4

43 Ze vlovej dĺžy λ o % spôsoí árst prúdu vo vlovode ž 3% xiálej plitúdy prúdu eletricej ložy eletrogeticého poľ. Jedotlivé typy odrov vo vlovode Geerátor Alyátor 3 4 Vlovod VA PA Or. 6.3 Odry vo vlovode - čiitel odru, vysielci té prijíci té - čiiteľ odru, oiec vlovodu (voľý priestor) 3 - čiiteľ odru, geerátor - sod - vysielci té 4 - čiiteľ odru, prici té - sod - lyátor čiiteľ odru VA PA ože vidieť grfe. 6. o vťhu Ζ Γ Ζ V V Ζ Ζ so vypočítl čiiteľ odru vlovodu č. Γ.64 43

44 čiiteľ odru č.3 je áoreý grfe. 6. čiiteľ odru č.4 je hodé s č.3 Grf. 6. Čiiteľ odru vysielcej téy Experietále overeie preosu eergie v irovlej rúre Klorietricy so erl eu teploty vody v irovlej rúre čs t o áych vťhov so vypočítl výo ášho getróu porovl so ho s xiály výoo, torý y l getró vyžiriť. Náš getró typu LG M6 doshuje výo P x 7W. Merie: do pohár so lil.3l studeej vody, erl so počitočú teplotu vody, ohril so ju v irovlej rúre počs dvoch iút, erl so teplotu vody po ohrití vypočítl so Q eho poto príslušý výo. Q P Q. c. T ρ. V t ρ 998, g/ 3, c vody 48 J/g.K, vody.9946 g 44

45 T počitočá teplot vody T teplot vody po ohrití Jedotlivé výpočty sú uvedeé v tuľe 6. Tu 6. Č. V [ 3 ] t [s] T [ C] T [ C] T [ C] Q [J] P [W].3 6,5 6 43,5 54,45 453,7.3 4,6 56 4,4 5,8 43, , 55 39,8 49,8 45, ,4 57 4,6 5,7 433,9 Prieerý výo je ted P 433,65 W Účiosť vypočíte podľ vťhu: η P P x.% η 6.9 % Aj prie tou, že veľé ožstvo tepl, toré pohltil sleeá ádo v torej ol vod prípde chyy eri, ol účiosť irovlej rúry dosť vysoá. Ďlej so súšl erť výo getróu v uprveej irovle. Úprv spočívl v to, že getró so priletovl oetor oetor ruhovú téu o je j vo vlovode. Postup eri ol rový o j pred úprvou. Možstvo vody čs ohriti so tiež eeil. Pri prvo erí so erl výo P 46,8 W Z toho vyplýv, že čú čsť eergie pohltil oetor té, tý s j preieslo ešie ožstvo eergie do vody. Po druho erí so už experiet eopovl, leo i horel oetor té odpdl. 45

46 Experietále overeie preosu eergie vo vlovode Toto eri s usutočilo spetrálo lyátore typu Networ Alyer N53A. Poocou progru Mtl 6 so sprvil jedotlivé grfy lyátor o sú čiiteť odru, poer stojtých vĺ, iiál xiál ipedci vysielcej prijícej téy, xiál účiosť vlovodu. Tieto eri s erli pre vicero typov pojei. Pre grf , ptri tieto pojei:. geerátor - PA - VA - lyátor. geerátor - VA - PA - lyátor lá té vlovodo 3. geerátor - VA - lá té vlovodo - lyátor 4. geerátor - VA - lá té o PA - lyátor 5. geerátor - VA Or. 6.4 Rôe typy pojeí VA PA 46

47 Grf. 6. Čiiteľ odru (odrá preter S VA, červeá preter S PA) Grf. 6.3 Poer stojtých vĺ 47

48 Grf. 6.4 Miiál ipedci té (odrá VA, červeá PA) Grf. 6.5 Mxiál ipedci té (odrá VA, červeá PA) 48

49 Grf. 6.6 Mxiál účiosť vlovodu Dô vidu TE Pre grfy pojei, de prieer téy prieeru vlovodu :. geerátor - VA, io vlovodu Ostté pojei sú rové geerátor - VA - PA - lyátor, le eil s poloh PA. té v strede prieeru vlovodu 3. té v strede prieeru vlovodu olo (o 9 ) 4. stred téy orji vlovodu 5. stred téy orji vlovodu olo 6. té io vlovodu 7. té io vlovodu olo 8. stred téy v ¼ prieeru vlovodu 9. stred téy v ¼ prieeru vlovodu olo. ružic téy pretí ¼ prieeru vlovodu. ružic téy pretí ¼ prieeru vlovodu olo 49

50 Or. 6.5 Ze polohy PA vlovodo Grf. 6.7 Čiiteľ odru (odrá preter S VA, červeá preter S PA) 5

51 Grf. 6.8 Poer stojtých vĺ Grf. 6.9 Miiál ipedci té (odrá VA, červeá PA) 5

52 Grf. 6. Mxiál ipedci té (odrá VA, červeá PA) Grf. 6. Mxiál účiosť vlovodu 5

53 Z grfov 6. (typ 5) 6.6 (typ ), je ožé vidieť, že či už je VA pojeá vo vlovode leo io vlovodu á ter rový čiiteľ odru o j účiosť. Mxiál účiosť je vtedy postvíe vlovod ďlšiu téu, t. že čsť preeseej eergie prierá se. N grfe 6. ôže vidieť, eď je ružic téy v strede prieeru leo io vlovodu, je účiosť eši o eď je ružic téy v ¼ leo v ¾ prieeru vlovodu, toho vyplýv dô o to, že vo vlovode je vyudeý vid TE, pretože uiesti téu do ¼ leo ¾ prieeru vlovodu výši s i t iteit elg. poľ tý j účiosť. 53

54 7. Záver Cieľo práce olo vrhúť irovlý vlovod pre preos eergie erť jeho účiosť frevecií.5 Gh. Ao už olo spoeuté výsledá účiosť vlovodu ol poere lá. Poiľ chcee v udúcosti výšiť účiosť preosu eergie usíe prispôsoiť áťž vlovodu prijíco oci, čo je oiáci téy so sutočou áťžou, pretože čiiteľ odru prijícej téy je príliš vysoý. Pre vyriešeie tre dť iú áťž PA, čo je š áťž sody, torá usí yť hodá s ipedciou vysielcej téy. Je potreé vrhúť slučovú téu, torá ude ť ipedciu líu polovici ipedcii vlovodu. Nprie tou, že je výsledá ipedci (prijíci téáťž) le prispôsoeá, ie je výsledá účiosť vlovodu tstrofál. Nop v irovlej rúre so erl poere vysoú účiosť žirič (getróu) ecelých 6%, pretože tu eolo toľo strát o pri erí vlovodu. 54

55 Použitá litertúr [] Coo N.P.: Microwve Priciples d Syste, Pretice Hll, 986 [] Hque K.E.: Microwve eergy for ierl tretet processes - rief review, Itertiol Jourl of Mierl Processig, 57, 999, -4 [3] To Š.: Využitie irovlého žirei v orgicej sytée, Cheicé listy, 87, 993, [4] Popovièová M.: Použitie irovlého po¾ pri yslo oxidèo lúhoví chlopyritu, Diploová prác KNKSO HF TU v Košícich, Máj [5] [6] [7] /vedtech.sp?ca76_34_vedtech_re [8] [9] Já Dúh: Rádioreleoá techi, 989, -4 [] [] Bogti, Eric (4). Sigl Itegrity - Siplified. Upper Sddle River, New Jersey: Perso Eductio, Ic. ISBN , Figure 8- d Eq. 8- Pg. 79 [] Já Dúh: Rádioreleoá techi, 989, [3] [4] Miloslv Neveselý: Alý eletrogeticých jvov sústv, 4, ISBN , [5] 55

56 ČESTNÉ VYHLÁSENIE Vyhlsuje, že so dú diploovú prácu vyprcovl sostte, pod odorý vedeí vedúceho diploovej práce Ig. Mrti Breň, PhD. používl so le litertúru uvedeú v práci. Súhlsí so požičiví diploovej práce. V Žilie dň podpis diplot

57 POĎAKOVANIE Chce s poďovť Ig. Mrtiovi Breňovi, PhD. ožstvo techicých rád pripoieo, posytutie odorých teriálov oetvý prístup. Vď ptrí j ojí spolužio, ráto rodičo, torí i poáhli so ísví litertúry, ich áory psychicú podporu počs celého štúdi.

58 Žilisá Uiverit v Žilie Eletrotechicá fult Ktedr teleouiácií Preos eergie rádiovýi vli Diel Kiic 8

59 Zo príloh: Príloh : Mgetró typu LG M6 Príloh : Mgetró po úprve Príloh 3: Mirovlá rúr po úprve Príloh 4: Nvrhutý vlovod Príloh 5: Prijíci vysielci té vlovodu

60 Príloh: Mgetró typu LG M6

61 Mgetró po úprve Mirovlá rúr po úprve

62 Nvrhutý vlovod Prijíci vysielci té vlovodu