Pozorovanie a pokus v chémii Pomenujte predložené chemické sklo a pomôcky. Určte ich použitie v laboratóriu.

Μέγεθος: px
Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "Pozorovanie a pokus v chémii Pomenujte predložené chemické sklo a pomôcky. Určte ich použitie v laboratóriu."

Transcript

1 Pozorovanie a pokus v chémii Pomenujte predložené chemické sklo a pomôcky. Určte ich použitie v laboratóriu. Chemické látky. Ich zloženie a charakteristika Definujte a vysvetlite pojmy: látka (aké vlastnosti sledujeme, skupenstvá), chemicky čistá látky, zmes, fáza, prvok, zlúčenina, sústava (aj delenie) a uveďte aspoň po dva príklady na každý z nich. Klasifikujte zmesi podľa: skupenstva (rozptýlenej aj rozptyľujúcej zložky) veľkosti častíc Uveďte po dva príklady na suspenziu, emulziu, penu, aerosól (oba typy). Oddeľovanie zložiek zmesi: sedimentácia, extrakcia, filtrácia, destilácia, sublimácia, odparovanie a kryštalizácia, popíšte, akej fyzikálnej vlastnosti sú založené a popíšte princíp každej metódy. Uveďte príklad použitia na každú oddeľovaciu metódu. 1. Pri prenášaní sa vám rozsypal jód. Navrhnite, akým spôsobom by ste naspäť získali čistý jód, zo zmesi jódu a rôznych nečistôt (piesok, železné piliny, kúsky dreva, prach). 2. Navrhnite metódu prípravy pitnej vody z vody morskej. Zostavte aparatúru na jej prípravu, pomenujte použité sklo a pomôcky. 3. Pracujte s textom: Na základe predloženého textu popíšte, ako sa získavala soľ zo soľanky. Vysvetlite, aká metóda na oddeľovanie bola použitá a aká fyzikálna vlastnosť soli to umožňuje. Solivar v Prešove - z histórie Sklad soli bol v dvojpodlažnej neskorobarokovej budove s vysokou drevenou strechou a klasicistickou vežou v strede hlavného priečelia. Bol zničený po rozsiahlom požiari z 18. mája Prvý sklad soli, ktorý patril kráľovskej komore, bol postavený počas výstavby soľnej bane v roku Varená soľ sa v ňom začala uskladňovať až od roku Sklad, predchádzajúci súčasnej budove, bol postavený v roku 1674 a mal podobu rozľahlej prízemnej barokovej budovy s arkádami. Jej veľkosť bola 72 x 32 m a kapacita jej siedmich skladovacích priestorov prekračovala vtedajšie potreby. Každá z komôr mohla uskladniť približne kg soli. Jednotlivé komory boli od seba oddelené drevenými stenami a mali drevené podlahy. Budova skladu bola v roku 1780 nadstavená o ďalšie poschodie a zastrešená vysokou drevenou strechou. Na začiatku 18. storočia bolo zmenené priečelie budovy. Jej architektonickou dominantou sa stala nová klasicistická veža so zvonovými hodinami. Sklad soli plnil svoje poslanie až do konca 60. rokov 20. storočia. Po vyhlásení objektu za kultúrnu národnú pamiatku bola budova prepožičaná Šarišskému múzeu v Prešove ako depozit na uskladnenie zbierky protipožiarnej techniky. Varňa soli František je dvojpodlažná barokovo-klasicistická budova s postrannými krídlami, postavená v roku 1800 na mieste staršieho objektu z konca 17. storočia. Hlavné jadro solivaru tvorila prízemná drevená budova, uprostred ktorej sa nad kúreniskom nachádzala väčšia kovová nádoba na varenie soli. Spočiatku to bol iba vhodne upravený železný kotol, neskôr dokonalejšia odparovacia panva. V 70. rokoch 16. storočia bol solivar prestavaný a v prevádzke boli dve samostatné panvy. V roku 1800 bola po dvojročnej výstavbe odovzdaná do užívania nová moderná varňa soli, pomenovaná po cisárovi Františkovi. V nej boli už tri panvy, dve menšie predhrievacie a jedna veľká - odparovacia panva.

2 Získavanie soli bolo prácne. Soľanka pritekala zo zásobníkov do varne, 12 hodín sa zohrievala v predhrievacích panvách a po dosiahnutí patričnej teploty bola postupne vpúšťaná do odparovacej panvy. Približne po piatich hodinách varenia bolo možné z nej vyberať prvú várku kryštalickej soli. Potom sa každé tri hodiny doplnila ďalšia soľanka, a to nepretržite počas 12 až 14 dní. Vybratá soľ sa ukladala na šikmú plochu, aby z nej odtiekla soľanka. V drevených debničkách sa potom prenášala do odkvapových komôr, aby za ďalších 24 hodín odtiekla z nej zvyšná soľanka. Ostávajúca vlhkosť sa odstraňovala v sušiarni ohrievanej odpadovým žeravým popolom. Pôvodná stavba varne František sa nezachovala, lebo ju v roku 1819 úplne zničil veľký požiar. Za krátky čas bola nanovo vybudovaná a vybavená novým technickým zariadením. Počas svojej takmer 200-ročnej existencie bola viackrát poškodená ohňom a vždy nanovo renovovaná. V minulosti sa neďaleko tejto varne nachádzala ďalšia varňa Ferdinand. Bola postavená v roku 1806, po otvorení Nového solivaru bola menej využívaná, a nakoniec v roku 1931 zbúraná. Zásobníky soľanky tvoria sústavu 8 drevených nádrží s celkovým obsahom hektolitrov. Umiestnené sú stupňovito nad sebou v drevenej budove z roku 1815 na svahu poniže gápľa. Najskôr sa používali na dosycovanie vyťaženej soľanky (najmä zo šachty Mária) potrebným množstvom menej kvalitnej kamennej soli. V roku 1616 sa pri starej varni nachádzalo 8 drevených nádrží, v roku 1643 ich bolo už 13 a v roku 1749 až 17 zásobníkov soľanky. Tieto boli vsadené do zeme a drevené dosky boli nahradené železnými platňami, od ktorých sa očakávala dlhšia životnosť. Po roku 1752, keď sa ťažila kvalitná soľanka zo šachty Leopold, sa počet zásobníkov znižoval a na začiatku 19. storočia bolo vybudovaných 8 nových, ale už len drevených zásobníkov s dvojitým dnom, aby soľanka nepresakovala do pôdy. Obsah každého zásobníka bol 1320 hektolitrov. Železné cisterny boli zrušené ako nevyhovujúce. Do cisterien bola soľanka privádzaná dreveným potrubím s priemerom 7 cm zo zbernej nádrže, nachádzajúcej sa blízko šachty Leopold. Po naplnení nádrže sa ich otvor uzavrel koženou zátkou. Nádrže mali v spodnej časti neveľký výpustný mechanizmus, ktorým sa soľanka dostávala do odtokového potrubia. Po ukončení ťažby boli drevené časti budovy zakonzervované a koncom 80. rokov budova zásobníkov získala novú, medenú strechu. (In: : )

3 g látky v 100 g Roztoky Definujte a vysvetlite pojmy: roztok, rozpustená látka, rozpúšťadlo, nasýtený a nenasýtený roztok. Klasifikujte roztoky podľa skupenstva a podľa veľkosti častíc, na každé uveďte príklad. Rozpustnosť látky, od čoho závisí rozpustnosť látky v rozpúšťadle? Ako je vyjadrovaná? 1. Vypočítajte výťažok kryštalizácie, ak: a) 900g roztoku KMnO4 nasýteného pri teplote 60 C ochladíme na 10 C. b) 50g nasýteného roztoku Ca(OH)2 pri 50 C ochladíme na 0 C. Porovnajte obidva výsledky a urobte záver. (Na zistenie potrebných hodnôt použite MFCH tabuľky.) 2. Z nasledujúcich kriviek rozpustnosti určte: a) Ktorá látka má pri 40 C najvyššiu rozpustnosť. b) Rozdeľte uvedené látky na tie, ktoré zahrievaním zvyšujú a ktoré znižujú rozpustnosť. c) Vypočítajte, najmenej koľko vody s teplotou 40 C potrebujeme, aby sme v nej rozpustili 1 kg NaCl? d) Do 200 g vody s teplotou 20 C sme vsypali 200 g tuhého chloridu amónneho. Rozpustilo sa celé vsypané množstvo? Ak nie, koľko ho ostalo nerozpusteného? t [ C]

4 Základné veličiny a výpočty ich hodnôt Definujte veličiny a ich jednotky v SI sústave: Relatívna atómová a molekulová hmotnosť, molárna hmotnosť, molárna koncentrácia, látkové množstvo, hmotnostný a objemový zlomok, koncentrácia látkového množstva. Uveďte hodnotu Avogadrovej konštanty a molárneho normálneho objemu. Uveďte zmiešavaciu rovnicu pre zmiešavanie dvoch roztokov (vo forme pre hmotnostný zlomok, aj vo forme pre koncentráciu látkového množstva). Z hľadiska zmiešavania roztokov analyzujte zrieďovanie aj zahusťovanie roztokov a modifikujte zmiešavaciu rovnicu pre tieto prípady. 1. Vypočítajte, v akom látkovom množstve uhličitanu vápenatého je rovnaké množstvo molekúl, ako v 80g NaOH? 2. Akú hmotnosť má pri normálnych podmienkach 0,8 mólu oxidu siričitého? Aký objem zaberá toto množstvo oxidu? 3. Aké látkové množstvo oxidu uhličitého vznikne zhorením 8g uhlíka za normálnych podmienok? 4. Určte stechiometrický vzorec zlúčeniny, ktorá obsahuje 69,94% železa a 30,06% kyslíka. 5. Akú hmotnosť cukru je potrebné rozpustiť v 1,5 dm 3 vody, aby sme získali 30% roztok? (ϱ(h2o) = 1 g/cm 3 ) 6. Aký objem 98%-nej kyseliny octovej je potrebné odmerať na prípravu 0,5 dm 3 roztoku s koncentráciou c = 3mol/l? 7. Do 700g 85%-ného roztoku kyseliny trihydrogenfosforečnej sme priliali 10%-ný roztok tejto kyseliny a dostali sme 30%-ný roztok. Vypočítajte, koľko ml 10%-nej kyseliny sme priliali? (ϱ(10%-nej) = 1,0532g/cm 3 ).

5 Zloženie a štruktúra atómov História a zdôvodnenie pojmu atóm. Popísať modely atómu (Thomsonov, Rutherfordov, Bohrov, kvantovo-mechanický). Definícia atómu, jeho zloženie, častice, ktoré sa v ňom nachádzajú. Schematicky znázorniť štruktúru atómov. Čo vyjadrujú hmotnostné, neutrónové a nukleonové číslo a vzťah medzi nimi. Definovať pojmy: prvok, nuklid, izotop, ilustrovať ich na príklade vodíka (protium, deutérium, trítium). Rádioaktivita najznámejší priekopníci v tejto oblasti, čo to je rádioaktivita, prírodná a umelá rádioaktivita, polčas rozpadu. Charakterizovať základné druhy rádioaktívneho žiarenia. Definujte jadrové reakcie, vysvetlite pojmy rádionuklid, termonukleárne reakcie a transurány. Uveďte aspoň 3 príklady na využitie aj zneužitie rádionuklidov. Na základe kvantovo-mechanického modelu atómu popísať elektrón a elektrónový obal. Vysvetliť pojem orbitál, vymenovať typy a tvary orbitálov a maximálny počet elektrónov v nich, elektrónové vrstvy. Kvantové čísla počet, označenie, hodnoty, čo vyjadrujú. Elektrónová konfigurácia čo to je, ako ju zapisujeme, poznať a vedieť použiť výstavbový princíp, Hundovo pravidlo a Pauliho princíp pri zápise el. konfigurácie atómu. Definovať pojmy: valenčný elektrón, valenčná vrstva. Vysvetliť pojmy základný a excitovaný stav atómu a ich súvis s väzbovosťou atómov. Rozdelenie prvkov na s, p, d, f. Definovať a vysvetliť pojmy: ión, anión, katión, ionizácia, ionizačná energia, elektrónová afinita. Schémou zapísať vznik katiónu a aniónu z atómu. 1. Určte nukleonové číslo prvku, ktorého neutrónové číslo je 64 a v jadre má 48 protónov. Pomocou PTP určte jeho názov. 2. Zapíšte možné hodnoty kvantových čísel pre n = Zapíšte a pomocou rámčekovej schémy znázornite elektrónovú konfiguráciu prvkov 9F, 20Ca a 46Pd. 4. Určte názov prvku, ktorého elektrónová konfigurácia je 1s 2 2s 2 2p 6 3s 2 3p 6 4s 2 3d 10 4p 6 5s 2 4d 10 5p Zapíšte a pomocou rámčekovej schémy znázornite elektrónovú konfiguráciu iónov Al 3+ a Cl -

6 Periodická sústava prvkov. Periodický zákon Popísať prvé pokusy o systematizáciu prvkov (Lavoisier, Döbereiner, Newlands, Meyer, Mendelejev). Znenie periodického zákona a jeho prognostický význam. Periodická sústava prvkov a periodická tabuľka prvkov, ich vzťah. Periodická tabuľka prvkov, aké jej formy poznáme? Čo sú skupiny, čo periódy, koľko ich je, ako ich označujeme, aké sú v nich počty prvkov a prečo. Triviálne názvy niektorých skupín (alkalické kovy, kovy alkalických zemín, chalkogény, halogény, vzácne plyny) a častí periód (lantanoidy, aktinoidy, triáda železa, ľahké platinove kovy, ťažké platinové kovy, transurány). Vedieť klasifikovať chemické prvkov v tabuľke podľa štruktúry ich elekt. obalu, podľa kovového charakteru, porovnať vlastnosti prvkov (elektronegativita, atómový polomer, oxidačné čísla, acidobazické vlastnosti) vo vzťahu k ich umiestneniu v tabuľke. Novoobjavené prvky a ich umiestnenie v periodickej sústave prvkov. 1. Podľa umiestnenia v tabuľke porovnajte elektronegativitu, atómový polomer a kovový charakter prvkov Stroncium a Selén. 2. Vyhľadajte v PTP najviac a najmenej elektronegativnejší prvok. 3. S aktinoidmi je asi najviac spojená rádioaktivita. Vysvetlite pojmy prirodzená a umelá rádioaktivita a na niektorom z predložených radov vysvetlite pojem polčas rozpadu a rozpadový rad.

7 Chemické vzorce Uveďte a charakterizujte rôzne druhy chemických vzorcov (stechiometrický, molekulový, štruktúrny, elektrónový štruktúrny, geometrický, racionálny) zlúčenín, pre každý uveďte príklad. Pre každý z nich uveďte, aké informácie poskytujú, čo je ich výhodou a čo nevýhodou. 1. Je daný vzorec chemickej zlúčeniny. Určte, o aký druh vzorca ide, aká je to zlúčenina a z daného vzorca zistite čo najviac informácii štruktúre atómu a vlastnostiach zlúčeniny. 2. Na nasledujúcom obrázku sú dva vzorce zlúčeniny s molekulovým vzorcom C6H12. Určte, o akú zlúčeninu ide, o aký druh vzorca ide a čím sa tieto dva vzorce líšia. Chemická väzba - vznik, druhy, význam Zadefinujte chemickú väzbu, určte dôvod a podmienky jej vzniku. Charakterizujte energetické zmeny pri vzniku resp. zániku chemickej väzby. Definujte pojmy: elektrónový väzbový pár, disociačna energia väzby, väzbová energia, dĺžka väzby, pevnosť väzby. Uveďte klasifikáciu typov väzieb. Klasifikujte väzby z hľadiska rozloženia elektrónovej hustoty, vzniku, prekryvu valenčných orbitálov, počtu el. párov. Kovalentná väzba vysvetliť jej podstatu, charakterizovať násobnosť väzby, väzbovosť atómu, rozdelenie podľa polarity (aj presné hodnoty elektronegativít), vysvetlite pojem čiastkový elektrický náboj, popísať koordinačnú väzbu ako špeciálny prípad kovalentnej väzby, vysvetliť podstatu delokalizovaných väzieb. Iónová väzba vysvetliť jej podstatu, podmienky vzniku, uviesť príklady. Kovová väzba - vysvetliť jej podstatu, podmienky vzniku, uviesť príklad, zdôvodniť vodivosť kovov ako jej dôsledok, vysvetliť pojem elektrónový plyn. Vysvetlite pojem hybridizácia orbitálov, uveďte vlastnosti hybridizovaných orbitálov, uveďte typy hybridizácia a príklad na každý z nich. Medzimolekulové interakcie vysvetlite ich podstatu, uveďte, kde vznikajú. Charakterizujte vodíkový mostík, uveďte jeho vplyv na vlastnosti látok, uveďte príklady jeho výskytu. Charakterizujte Van der Waalsove sily, uveďte príklady ich výskytu a vplyv na vlastnosti látok. Objasniť a aplikovať efekty vyvolané prítomnosťou polárnej väzby (indukčný a mezomérny efekt), koordinačnej, iónovej, vodíkovej, kovovej väzby, Van der Waalsových síl.

8 1. Na uvedenom grafe popíšte vznik molekuly H2, analyzujte jednotlivé stavy a energetickú bilanciu počas vzniku väzby. 2. Uveďte aspoň po jednom príklade na jednoduchú, dvojitú a trojitú väzbu a aspoň po jednom príklade molekuly, kde sa nachádza atóm jedno-, dvoj-, troj-, štvor-, päťa šesťväzbový atóm. 3. Znázornite rôznymi spôsobmi (aj výpočtom) vznik väzby v molekulách a pomenujte typ väzby v molekulách: vodíka, chlorovodíka, chloridu sodného a amónneho katiónu. 4. Porovnať vlastnosti chem. látok v závislosti od druhu chemickej väzby: N2, H2O, NaCl, diamant, grafit, Fe). 5. Porovnať vlastnosti nasledujúcich dvojíc látok ako dôsledok medzimolekulových väzieb: a. H2S a H2O, b. HF a HCl, c. NH3 a PH3, d. etanol a dietyléter, e. etanol a kyselina octová. Kryštály, kryštálová štruktúra látok Zadefinujte pojmy: kryštál, kryštálová štruktúra, základná bunka kryštálovej mriežky. Klasifikujte kryštály podľa typu častíc, z ktorých sú zložené a popíšte vzťah väzba - typy kryštálových štruktúr látok. Porovnajte vlastnosti jednotlivých typov kryštálov a uviesť príklady na každý z nich. Vysvetlite rozdiel medzi kryštalickou a amorfnou látkou z hľadiska štruktúry a fyzikálnych vlastností, definujte pojem alotropická modifikácia. Zdôvodnite rozdiel v štruktúre diamantu a grafitu. 1. K jednotlivým modelom mriežok priraďte tieto látky: NaCl, diamant, grafit, jód, cézium. 2. Vysvetlite úlohu vodíkových väzieb pri dedičných vlastnostiach živých organizmov. model DNA

9 Chemické reakcie, ich zápis Vysvetlite pojmy chemická reakcia, reaktant, produkt. Zadefinujte pojem chemická rovnica, vysvetlite kvalitatívno-kvantitatívny význam chemickej rovnice a vysvetlite rozdiel medzi reakčnou schémou a chemickou rovnicou. Vysvetlite význam stechiometrických koeficientov. Uveďte rôzne spôsoby zápisu chemickej reakcie. Vysvetlite zákon zachovania hmotnosti pri chemických reakciách. Rozdeľte chemické reakcie podľa rôznych kritérií a uveďte príklady na každú: vonkajšie zmeny, tepelných efektov, počtu fáz (skupenstvo), väzbových zmien (organických látok), reakčných mechanizmov, reagujúcich častíc. 1. Na príklade reakcie roztoku hydroxidu sodného a roztoku kyseliny chlorovodíkovej ilustrujte stechiometrický, stavový, úplný iónový a skrátený iónový zápis chemickej reakcie. 2. Vypočítajte stechiometrické koeficienty v zápise chemickej reakcie: 3. Nasledujúce reakcie zaraďte a. podľa vonkajšej zmeny b. reakčného mechanizmu Cu + 2AgNO3 Cu(NO3)2 + 2Ag 2Mg + O2 2 MgO Na2SO4 (aq) + BaCl2 (aq) BaSO4 (s) + 2 NaCl (aq) KOH (aq) + HCl (aq) KCl (aq) + H2O CaCO3 CaO + CO2 4. Koľko litrov čistého plynného kyslíka sa dá pripraviť rozkladom 0,6 mólov chlorečnanu draselného za vzniku chloridu draselného? Aký objem bude mať takto pripravený kyslík? 5. Reakciou kyseliny chlorovodíkovej s hydroxidom draselným sme pripravili 150g chloridu draselného. Koľko 30%-nej kyseliny chlorovodíkovej sme na to spotrebovali?

10 Termochémia Čím sa zaoberá termochémia? Definujte a vysvetlite pojmy entalpia, reakčné teplo, aktivačná energia, aktivovaný komplex, zlučovacie teplo, spaľovacie teplo. Charakterizujte exotermické a endotermické reakcie a uveďte ich príklady z bežného života. Načrtnite a vysvetlite graf zmeny entalpie počas exo-aj endochemických reakcií. Určte, čo musí obsahovať termochemická rovnica. Uveďte skratky pre označenie skupenského stavu v rovnici. Vyslovte 1. a 2. termochemický zákon a aplikujte ho pri riešení jednoduchých úloh. Energetické zmeny pri rozpúšťaní tuhých látok vo vode. Energetický význam reakcií v živých sústavách. 1. Zapíšte termochemickú rovnicu horenia uhlíka, ak pri vzniku 1 mólu CO2 sa uvoľní 393,5 kj/mol tepla. 2. Ktoré z uvedených reakcií sú exotermické, ktoré endotermické? a. 2 S(s) + C(s) CS2(l) 128 kj b. 4 NH3 (g) + 5 O2(g) 4 NO(g) + 6 H2O(g) ΔH = kj/mol c. CH4(g) (g) CO2(g) + 2 H2O(g) kj d. 3 C(s) + 2 Fe2O3(s) + 463,8 kj 4 Fe(s) + 3 CO2(g) 3. Pri explózii strelného prachu prebieha reakcia: 2 KNO3 (s) + 3 C (s) + S (s) K2S (s) + 3 CO2 (g) + N2 (g), Qm = - 623,9 kj.mol -1. Vypočítajte, aké množstvo tepla vznikne pri explózii, pri ktorej je sa spotrebuje 7 mólov uhlíka. 4. Pri syntéze vyjadrenej rovnicou 2SO2(g) + O2(g) 2 SO3(g) sa vylúči 196 kj. Akú hodnotu bude mať reakčné teplo spätnej reakcie? 5. Koľko gramov vodíka je potrebné, aby jeho spálením vzniklo 1500 kj tepla? 2H2(g) + O2(g) 2H2O(g) ΔH = -457 kj/mol 6. Na základe 2. termochemického zákona určte hodnotu reakčného tepla chemickej reakcie ZnS(s) + 2 O2(g) ZnSO4(s), ak viete: Zn(s) + S(s) ZnS (s) ΔH1 = kj.mol -1 Zn (s) + S (s) + 2 O2 (g) ZnSO4(s) ΔH2 = - 982,8 kj.mol Vypočítajte, aké teplo sa uvoľní aluminotermickou reakciou podľa rovnice: 2 Al (s) + Fe2O3 (s) Al2O3 (s) + 2 Fe (s), ak viete, že ΔH zluč (Al2O3) = kj/mol, ΔH zluč (Fe2O3) = -822,3 kj/mol. 8. Vypočítajte štandardné reakčné teplo výroby etylacetátu syntézou prostredníctvom klasickej Fischerovej-Speierovej esterifikácie: 2 C2H5OH (l) + 2 CH3COOH (l) 2 CH3COOC2H5 (l) + 2 H2O (l). Použite spaľovacie teplá uvedené v MFCH tabuľkách. Chemická kinetika Čím sa zaoberá chemická kinetika? Uveďte podmienky priebehu chemických reakcií a vysvetlite zrážkovú teóriu. Vysvetlite pojmy aktivovaný komplex a aktivačná energia a popíšte teóriu aktivovaného komplexu a ilustrujte ju na diagrame. Rýchlosť chemickej reakcie, ako ju vypočítame, jednotka, označenie. Sformulujte Guldbergov- Waageho zákon o účinku hmotnosti (rýchlosti reakcie) a aplikujte ho na príklade. Vymenujte, ktoré faktory vplývajú na rýchlosť chemickej reakcie, popíšte vplyv každého z nich a uveďte príklad z bežného života. Definujte katalyzátor a vysvetlite princíp jeho pôsobenia počas

11 chemickej reakcie. Z praxe uveďte príklady požitia katalyzátorov. Uveďte príklady katalyzátorov v živých organizmoch. 1. Vypočítajte rýchlosť chemickej reakcie ak viete, že koncentrácia produktu sa za pol minúty zmenila z 0,2 mol.dm -3 na 2,5 mol.dm Graf znázorňuje zmenu energie sústavy počas chemickej reakcie bez katalyzátora a s katalyzátorom. Určte: a. hodnotu aktivačnej energie reakcie bez katalyzátora b. zníženie aktivačnej energie pri reakcii s katalyzátorom c. entalpiu reaktantov d. entalpiu produktov e. hodnotu reakčného tepla Chemická rovnováha Vysvetlite, čo je dynamická rovnováha reakčnej sústavy a kedy vznikne. Zadefinujte pojmy rovnovážna koncentrácia a rovnovážna konštanta. Vzorcom zapíšte vzťah na výpočet hodnoty rovnovážnej konštanty (Guldbergov-Waageho zákon chemickej rovnováhy) a aplikujte ho na príklade. Popíšte význam hodnoty rovnovážnej konštanty, ako na základe jej poznania vieme posúdiť rýchlosť reakcie. Stručne popíšte rovnováhu v heterogénnych sústavách. Le Chatelierov princíp akcie a reakcie vysvetliť ho. Vymenujte faktory ovplyvňujúce chemickú rovnováhu. Pri každom z nich, popíšte, ako vplýva na chemickú rovnováhu a uveďte príklady. 1. Napíšte vzťah pre výpočet rovnovážnej konštanty Kc chemickej reakcie 4 NH3 (g) + 5 O2 (g) 4 NO (g) + 6 H2O (g). 2. Rozklad HI prebieha pri teplote 440 C podľa chemickej reakcie 2 HI H2 + I2. Zloženie reakčnej zmesi v stave rovnováhy je 0,0317 mol/dm 3 H2; 0,0806 mol/dm 3 I2 a 0,347 mol/dm 3 HI. Vypočítajte rovnovážnu konštantu priamej reakcie pri danej teplote. 3. Vypočítaj rovnovážnu konštantu priamej a spätnej reakcie. Urč, ktorým smerom reakcia prednostne pôjde. CO (g) + 3H2 (g) CH4 (g) + H2O (g) [CO] = 0,3 mol.dm -3 [H2] = 0,1 mol.dm -3 [H2O] = 0,02 mol.dm -3 [CH4] = 54 mmol.dm Dusík a vodík reagujú spolu za vzniku amoniaku. Ako ovplyvnia nasledujúce faktory rýchlosť chemickej reakcie? a. teplota sa zvýši z 25 C na 30 C b. koncentrácia reagujúceho dusíka sa zníži c. tlak sa zníži

12 Protolytické reakcie Aké reakcie nazývame protolytickými? Definujte kyseliny a zásady podľa Arrhéniovej aj podľa Brönstedovej teórie. Čím sa tieto teórie líšia? Vysvetlite pojmy konjugovaná kyselina, konjugovaná zásada, konjugovaný pár, amfolyt. Na konkrétnej protolytickej reakcii určte konjugované páry. V stručnosti definujte kyselinu a zásadu podľa Lewisovej teórie. Čo rozumieme pod pojmom sila kyseliny a sila zásady, čo je ich mierou? Chemická rovnováha v protolytických reakciách na jej základe odvoďte disociačné konštanty kyselín a zásad. Pre aké hodnoty týchto konštánt sú silné a slabé kyseliny, resp. zásady? Uveďte príklady na silné aj slabé kyseliny a zásady. Popíšte vzťah medzi silou kyseliny a jej konjugovanej zásady a tiež zásady a jej konjugovanej kyseliny. Čo je autoprotolýza vody, zapíšte ju rovnicou, zadefinujte oxóniový katión, hydroxidový anión a odvoďte iónový súčin vody. Čo je kritériom pre určovanie kyslosti roztokov? Čo je vodíkový exponent a ako ho experimentálne určujeme, čo je stupnica ph a jej použitie? Pre aké hodnoty nazývame roztok kyslý, neutrálny, zásaditý? Čo je neutralizácia, uveďte niekoľko príkladov jej praktického využitia? Uveďte spôsoby prípravy solí, ku každému chemickou rovnicou zapíšte príklad. Hydrolýza solí čo to je, ktoré roztoky solí jej podliehajú, ktoré nie, aká je výsledná kyslosť, či zásaditosť daných roztokov solí. Uveďte príklady konkrétnych solí, ktoré hydrolyzujú za vzniku kyslého, neutrálneho a zásaditého roztoku. Definujte tlmivé roztoky. Vysvetlite pojmy indikátor (aspoň 3 príklady), indikátorové papieriky, acidimeter, titrácia, neutralizačná titrácia, odmerný roztok, neutralizačný indikátor, titračná krivka, bod ekvivalencie.. 1. V nasledujúcej reakcii určte kyselinu, zásadu, konjug. kyselinu, konjug. zásadu a znázornite konjugované páry: NH3 + H2O NH4 + + OH Ktoré z daných látok sú amfolyty: NH3, H2O, HCl, HSO4 -, NaOH, NH4 +? 3. Ako hydrolyzujú nasledujúce soli: octan sodný, chlorid amónny, uhličitan amónny, chlorid sodný? 4. Navrhnite postup titračného stanovenia zásaditosti pitnej vody. 5. Neutralizačná titrácia je jednou z metód odmernej analýzy. Vysvetlite jej princíp, navrhnite a popíšte titračnú aparatúru. 6. Zistite, ako sa zmení ph vody, ak v nej rozpustíme octan sodný. Vysvetlite pozorovaný jav. 7. V skúmavkách sú rovnaké koncentrácie kyseliny sírovej a octovej. Ako by ste experimentálne zistili, ktorá kyselina je silnejšia?

13 Redoxné reakcie Čo je podstatou redoxných reakcií? Uviesť príklady redoxných reakcií z bežného života. Vysvetlite pojmy: oxidácia, redukcia, oxidovadlo, redukovadlo, disproporcionácia. Z konkrétnej redoxnej reakcie vedieť vypísať čiastkové reakcie, oxidovadlo aj redukovadlo. Na základe čiastkových reakcií vyrovnať stechiometrické koeficienty v chemickej reakcii. Vysvetlite podstatu usporiadania kovov v elektrochemickom rade napätia kovov, klasifikujte kovy na základe usporiadania v tomto rade, ako reagujú tieto kovy so zriedenými kyselinami? Definujte pojmy: elektrolyt, katóda, anóda, Popíšte princíp priebehu elektrolýzy roztokov a tavenín, uveďte príklady priemyselného využitia elektrolýzy. Vysvetlite, čo je galvanický článok, aké gal. články poznáme, aká energia sa mení na akú. Uveďte príklady použitia galvanických článkov a akumulátorov v každodennom živote. Čo je galvanické pokovovanie? Vysvetlite podstatu korózie kovov a uveďte spôsoby ochrany kovov proti nej. 1. Rozhodnite, ktorá reakcia bude a ktorá nebude prebiehať? (Na zistenie potrebných hodnôt použite MFCH tabuľky.) a) Ca + 2H2O Ca(OH)2 + H2 b) Hg + 2HCl HgCl2 + H2 c) 2Ag + H2SO4 Ag2SO4 + H2 d) Mg + 2HCl MgCl2 + H2 e) Zn + H2SO4 ZnSO4 + H2 f) Zn + FeSO4 ZnSO4 + Fe g) 4NaNO3 + Sn Sn(NO3)4 + 4Na 2. Určite oxidačné čísla prvkov, napíšte polreakcie oxidácie a redukcie a doplňte stechiometrické koeficienty v uvedenej schéme chemickej reakcie: Na2SO3 + K2Cr2O7 + H2SO4 -- Cr2(SO4)3 + K2SO4 + Na2SO4 + H2O 3. Navrhnite aparatúru na elektrolýzu chloridu meďnatého a uskutočnite ju. Dokážte prítomnosť nových látok na elektródach a zapíšte ich vznik čiastkovými reakciami. 4. Podľa priloženej schémy analyzujte činnosť monočlánku. Vypíšte čiastkové reakcie.

14 Zrážacie reakcie Charakterizujte zrážacie reakcie a uveďte príklad zrážacej reakcie. Vysvetlite pojmy: zrazenina, nasýtený roztok, krivka rozpustnosti. Definujte súčin rozpustnosti látky, uveďte vzťah na jeho výpočet a jeho význam. Uveďte formy zápisu zrážacej reakcie. Akým spôsobom je v nich vyznačená zrazenina? Vysvetlite využitie kriviek rozpustnosti v laboratórnych podmienkach a využitie zrážacích reakcií v kvalitatívnej analytickej chémii na dôkaz katiónov. 1. Reakcia jodidu draselného s dusičnanom olovnatým. Produktom tejto chemickej reakcie je jodid olovnatý zrazenina (málo rozpustná látka). Zapíšte jednotlivé formy zápisov reakcie. 2. V skúmavke zmiešajte rovnaké objemy (5 ml) roztokov chloridu sodného, bromidu draselného a jodidu draselného rovnakých koncentrácií (0,01 mol/l). Do tohto roztoku po kvapkách pridávajte z injekčnej striekačky 0,01 M dusičnan strieborný a pretrepávajte ho. Zistite, v akom poradí sa z roztoku vyzrážajú jednotlivé anióny a zdôvodnite túto skutočnosť. (Na zistenie potrebných hodnôt použite MFCH tabuľky.) Komplexotvorné reakcie Charakterizujte komplexotvorné reakcie a uveďte príklad takejto reakcie. Vysvetlite pojmy: donor a akceptor elektrónového páru, ligand (delenie ligandov), centrálny atóm. Na príkladoch vysvetlite zloženie a názvoslovie koordinačných zlúčenín. Vytvorte vzorce koordinačných zlúčenín. Vysvetlite význam komplexotvorných reakcií v analytickej chémii. 1. Uskutočnite a vysvetlite priebeh chemickej reakcie roztoku chloridu hlinitého, ku ktorému pridávate po kvapkách roztok hydroxidu draselného až do jeho nadbytku. 2. Utvorte názvy koordinačných zlúčenín, ktorých vzorce sú a. [Fe(H2O)6](NO3)2 b. Na2[PbI4] c. [PtCl2(NH3)4][PtCl4] d. [CoBr3(H2O)3] 3. Utvorte vzorce koordinačných zlúčenín, ktorých názvy sú a. fluorid tetraammin-hydroxo-chloropaladičitý b. tetrahydroxozinočnatan draselný c. hexakyanokobaltitan hexamminkademnatý d. diakva-dichloromeďnatý komplex

15 s - prvky s prvky vo všeobecnosti ich umiestnenie v periodickej sústave, prečo ich voláme s-prvky, spoločné vlastnosti, poznať ich názvy a značky. Vodík kde sa nachádza, elektrónová konfigurácia, jeho základné parametre, izotopy, fyzikálne a chemické vlastnosti, aké typy väzieb vytvára a uviesť príklady, aké zlúčeniny tvorí, jeho výskyt, oxidačno-redukčné účinky, jeho biogénnosť, použitie, uchovávanie a preprava, výroba. Zlúčeniny vodíka anorganické a organické, binárne zlúčeniny vodíka-iónové a kovalentné. Voda vzorec, fyzikálne a chemické vlastnosti, typy väzieb a ich dôsledky, anomália vody. Tvrdosť vody prechodná a trvalá, vysvetlite, čím je spôsobená, ako sa dá odstrániť, čo je vodný kameň. Charakterizujte pitnú, destilovanú, minerálnu, odpadovú vodu. Význam vody pre živé organizmy. Prvky s 1 alkalické kovy Všeobecná charakteristika: vymenovať s 1 -prvky, elektrónová konfigurácia, fyzikálne vlastnosti (tvrdosť, farba, ϱ, tt, tv, vodivosť, elektronegativita, atómový polomer), chemické vlastnosti (oxidačné čísla, reaktivita, oxidačno-redukčné vlastnosti), toxicita, biogénnosť (poznať ich vplyv na ľudský organizmus), farbenie plameňa. Výskyt, výroba: kde sa vyskytujú, v akých zlúčeninách, minerály, ktoré ich obsahujú, popísať, ako sa pripravujú (aj chemické rovnice). Zlúčeniny alkalických kovov: halogenidy - príprava, vlastnosti, použitie, podrobnejšie NaCl, hydroxidy - príprava, vlastnosti, použitie, podrobnejšie NaOH, KOH, uhličitany a hydrogenuhličitany - príprava, vlastnosti, použitie, podrobnejšie Na2CO3, K2CO3, NaHCO3 Prvky s 2 Všeobecná charakteristika: vymenovať s 2 -prvky (ktoré z nich sú kovy alkalických zemín a prečo), elektrónová konfigurácia, fyzikálne vlastnosti (tvrdosť, farba, ϱ, tt, tv, vodivosť, elektronegativita, atómový polomer), chemické vlastnosti (oxidačné čísla, reaktivita, oxidačno-redukčné vlastnosti), toxicita, biogénnosť (poznať ich vplyv na ľudský organizmus), farbenie plameňa. Výskyt, výroba: kde sa vyskytujú, v akých zlúčeninách, minerály a horniny, ktoré ich obsahujú, popísať, ako sa pripravujú (aj chemické rovnice). Zlúčeniny Ca CaO, Ca(OH)2, CaCO3, Ca(HCO3)2, CaSO4 príprava (aj chemické rovnice), výskyt, vlastnosti, použitie. Zlúčeniny Mg MgO, MgCO3, MgSO4.7H2O, BaSO4 vlastnosti, použitie. 1. Navrhnite aspoň dva spôsoby prípravy vodíka v laboratórnych podmienkach a jeden z nich uskutočnite. Popíšte priebeh chemických reakcií a zapíšte ich chemickou rovnicou. 2. Uskutočnite dôkaz katiónov s 1 a s 2 kovov plameňovou skúškou. Popíšte experiment. 3. Vysvetlite chemickú podstatu a zapíšte chemickou rovnicou: neutralizáciu žalúdočných kyselín, kyprenie cesta sódou bikarbónou, výrobu páleného vápna a haseného vápna, tvrdnutie malty, vznik krasových útvarov. 4. Porovnajte rozpustnosť CaCO3 a Ca(HCO3)2 vo vode (v spojitosti s krasovými javmi). 5. Vysvetlite rozdiel medzi prechodnou a trvalou tvrdosťou vody a ako ich odstránime.

16 p prvky Charakteristika p - prvkov podľa ich umiestnenia v periodickej sústave. Prvky p 1 vymenovať ich, poznať názvy a značky. Všeobecná charakteristika: elektrónová konfigurácia, oxidačné čísla, typy väzieb, kovový charakter, elektronegativita. Bór fyzikálne vlastnosti (tvrdosť, farba, kovový charakter, vodivosť, elektronegativita), reaktivita, typy väzieb, príprava, stručná charakteristika zlúčenín (bórany, boridy, B2O3, H3BO3, bórax). Hliník - fyzikálne vlastnosti (tvrdosť, farba, vodivosť, korózia-pasivácia), reaktivita, oxidačnoredukčné vlastnosti, výskyt v prírode, charakteristika zlúčenín (Al2O3, Al(OH)3, halogenidy), použitie (čistý, zlúčeniny, zliatiny), aluminotermia. Prvky p 2 vymenovať ich, poznať názvy a značky. Všeobecná charakteristika: elektrónová konfigurácia, oxidačné čísla, typy väzieb, kovový charakter, elektronegativita. Uhlík fyzikálne vlastnosti (tvrdosť, farba, kovový charakter, vodivosť, elektronegativita, izotopy), výskyt v prírode, alotropické modifikácie, ich výskyt (fosílne palivá) a použitie (diamant, grafit, fullerén, amorfné formy), typy väzieb, stručná charakteristika anorganických zlúčenín (CO, CO2, H2CO3, HCN, karbidy, sírouhlík), príprava, použitie, biogénnosť. Kremík - fyzikálne vlastnosti (tvrdosť, farba, vodivosť), reaktivita, oxidačno-redukčné vlastnosti, výskyt v prírode, charakteristika SiO2, použitie (čistý, zlúčeniny), sklo. Germánium jeho využitie ako polovodič. Prvky p 3 vymenovať ich, poznať názvy a značky. Všeobecná charakteristika: elektrónová konfigurácia, oxidačné čísla, typy väzieb, kovový charakter, elektronegativita. Dusík fyzikálne vlastnosti (skupenstvo, farba, kovový charakter, elektronegativita), výskyt v prírode, väzbovosť, oxidačné čísla, typy väzieb, stručná charakteristika anorganických zlúčenín a ich vlastností (NH3, HNO3), príprava, použitie, biogénnosť, vysvetliť inertnosť dusíka. Fosfor alotropické modifikácie, fyzikálne vlastnosti (tvrdosť, farba, vodivosť), reaktivita, väzbovosť, oxidačné čísla, porovnať vlastnosti červeného a bieleho fosforu, využitie fosforu a jeho zlúčenín (oxidy, H3PO4 a jej soli). Prvky p 4 vymenovať ich, poznať názvy a značky. Všeobecná charakteristika: elektrónová konfigurácia, oxidačné čísla, typy väzieb, kovový charakter, elektronegativita. Kyslík fyzikálne a chemické vlastnosti (skupenstvo, farba, kovový charakter, elektronegativita, reaktívnosť, oxidačno-redukčné vlastnosti), (charakterizovať O2 aj O3), výskyt v prírode, väzbovosť, oxidačné čísla, typy väzieb, stručná charakteristika oxidov (aj rozdelenie), peroxidov, ozonidov, hyperoxidov, príprava a výroba, použitie, biogénnosť. Síra - fyzikálne a chemické vlastnosti (skupenstvo, farba, kovový charakter, elektronegativita, reaktívnosť, rozpustnosť, väzbovosť, oxidačné čísla), alotropické modifikácie, výskyt v prírode,

17 príprava a výroba, použitie, biogénnosť, stručná charakteristika niektorých zlúčenín a ich vlastností (H2S, SO2, H2SO4). Prvky p 5 vymenovať ich, poznať názvy a značky, spoločný názov. Všeobecná charakteristika: elektrónová konfigurácia, oxidačné čísla, typy väzieb, kovový charakter, elektronegativita. Fyzikálne a chemické vlastnosti halogénov (skupenstvo, farba, kovový charakter, rozpustnosť, reaktivita), výskyt v prírode, väzbovosť, typy väzieb, príprava, použitie, biogénnosť, toxicita. Stručná charakteristika zlúčenín halogénov a ich vlastností (halogénvodíky, halogenidy, kyslikaté zlúčeniny chlorečnany, chloristany, HClO4). Prvky p 6 vymenovať ich, poznať názvy a značky, spoločný názov. Všeobecná charakteristika: elektrónová konfigurácia, reaktivita. Fyzikálne a chemické vlastnosti halogénov (skupenstvo, farba, vôňa, rozpustnosť, inertnosť), výskyt v prírode (aj vo vesmíre), príprava, použitie. Zlúčeniny či existujú a ak, tak aké. 1. Na základe vedomostí o kyslíku vysvetlite príčiny vzniku ozónovej diery, prízemného ozónu a kyslých dažďov. 2. Opíšte výrobu hliníka elektrolýzou z Al2O3. 3. Chemickými rovnicami zapíšte princíp výroby amoniaku a kyseliny dusičnej. 4. Navrhnite spôsoby prípravy CO2 z CaCO3 v laboratórnych podmienkach a uskutočnite ho. Popíšte priebeh chemických reakcií a zapíšte ich chemickou rovnicou. 5. Navrhnite spôsoby prípravy O2 z H2O2 v laboratórnych podmienkach a uskutočnite ho. Popíšte priebeh chemických reakcií a zapíšte ich chemickou rovnicou. Urobte dôkaz prítomnosti kyslíka. 6. Napíšte chemické reakcie síry s kyslíkom a síry s vodíkom. 7. Vysvetlite kyslé vlastnosti H2SO4 a napíšte chemickú rovnicu jej reakcie s vodou. 8. Vysvetlite kyslé vlastnosti HCl a napíšte chemickú rovnicu jej reakcie s vodou. 9. Opíšte chemickými rovnicami redoxné vlastnosti halogénov (aj ich vzájomné reakcie).

18 d - prvky Uviesť, ktoré prvky nazývame d-prvky a prečo, koľko ich je, elektrónová konfigurácia d-prvkov a výnimky zo všeobecných pravidiel. Charakterizujte ich spoločné fyzikálne vlastnosti vodivosť, farba, vzhľad, kovovosť, tvrdosť, tt, tv, hustota. Charakterizujte ich spoločné chemické vlastnosti väzby, oxidačné čísla, oxidačno-redukčné vlastnosti, farebnosť katiónov, tvorba koordinačných zlúčenín, katalyzačná schopnosť. Všeobecné princípy výroby d-kovov: tepelný rozklad, priama redukcia, aluminotermia, elektrolýza. Chróm: fyzikálne vlastnosti, reakcie s kyselinami, elektrónová konfigurácia, oxidačné čísla, biogénnosť, toxicita, výroba a použitie, základná charakteristika zlúčenín (oxidy, chromany, dichromany). Mangán: fyzikálne vlastnosti, reakcie s kyselinami, elektrónová konfigurácia, oxidačné čísla, biogénnosť, výroba a použitie, základná charakteristika zlúčenín (MnO2, KMnO4). Železo: fyzikálne vlastnosti, reakcie s kyselinami, elektrónová konfigurácia, oxidačné čísla, biogénnosť, toxicita, výskyt v prírode, výroba a použitie, základná charakteristika zlúčenín (FeO, Fe2O3, FeCl3, FeCO3 ). Vysvetlite pojmy: surové železo, liatina, oceľ, kujné železo, iné druhy ocele. Kovy skupiny medi: vymenovať ich, vzhľad, elektrónová konfigurácia, oxidačné čísla, vlastnosti (kujnosť, vodivosť, reaktivita, ušľachtilosť, rozpustnosť v kyselinách, schopnosť tvoriť koordinačné zlúčeniny), výskyt v prírode, základné zlúčeniny (Cu2O, CuO, CuSO4), čo je medenka, výroba, použitie, biogénnosť. Kovy skupiny zinku: vymenovať ich, vzhľad, elektrónová konfigurácia, oxidačné čísla, vlastnosti (skupenstvo, kujnosť, vodivosť, reaktivita, ušľachtilosť, rozpustnosť v kyselinách, schopnosť tvoriť koordinačné zlúčeniny), výskyt v prírode, čo je zinková beloba, výroba, použitie, biogénnosť, toxicita. 1. Uveďte reakcie pasivácie chrómu a železa kyselinou dusičnou a sírovou. 2. Vysvetlite chemickú podstatu použitia chrómu pri dychových skúškach na alkohol. 3. V skúmavkách sú roztoky meďnatej, zinočnatej, mangánatej soli. Dokážte ich prítomnosť v jednotlivých skúmavkách roztokom hydroxidu sodného. 4. Vysvetlite princíp a chemickými rovnicami popíšte elektrochemickú koróziu železa. 5. Pomocou schémy popíšte výrobu železa vo vysokých peciach, uveďte chemické rovnice základných reakcií. 6. Uveďte zloženie niektorých zliatin kovov: bronz, mosádz, amalgám, 7. Vypočítajte, koľko gramov čistého zlata sa nachádza v 0,5 kg 18-karátového zlata a v 680 g 14-karátového zlata?

19

CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová

CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová Výpočet hmotnostného zlomku, látkovej koncentrácie, výpočty zamerané na zloženie roztokov CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov

Διαβάστε περισσότερα

Klasifikácia látok LÁTKY. Zmesi. Chemické látky. rovnorodé (homogénne) rôznorodé (heterogénne)

Klasifikácia látok LÁTKY. Zmesi. Chemické látky. rovnorodé (homogénne) rôznorodé (heterogénne) Zopakujme si : Klasifikácia látok LÁTKY Chemické látky Zmesi chemické prvky chemické zlúčeniny rovnorodé (homogénne) rôznorodé (heterogénne) Chemicky čistá látka prvok Chemická látka, zložená z atómov,

Διαβάστε περισσότερα

Odlíšte od seba molekuly prvkov a zlúčenín a pomenujte chemické zlúčeniny.

Odlíšte od seba molekuly prvkov a zlúčenín a pomenujte chemické zlúčeniny. Látky, prvky,zlúčeniny, zmesi Definujte pojmy: sústava izolovaná, uzavretá, otvorená, látka chemicky čistá látka (chemické indivíduum), prvok, zlúčenina, zmes, atóm, ión, molekula, skupenstvo látky, prírodná

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 51. ročník, školský rok 2014/2015 Kategória C. Domáce kolo

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 51. ročník, školský rok 2014/2015 Kategória C. Domáce kolo SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 51. ročník, školský rok 014/015 Kategória C Domáce kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE PRAKTICKÝCH ÚLOH RIEŠENIE A HODNOTENIE ÚLOH PRAKTICKEJ ČASTI Chemická

Διαβάστε περισσότερα

Vzácne plyny. Obr. 2.2 Hodnoty prvej ionizačnej energie I 1 atómov vzácnych plynov.

Vzácne plyny. Obr. 2.2 Hodnoty prvej ionizačnej energie I 1 atómov vzácnych plynov. Vzácne plyny Tabuľka 2.1 Atómové vlastnosti vzácnych plynov. Vlastnosť He Ne Ar Kr Xe Rn elektrónová afinita, A 1 / kj mol 1 0 30 32 39 41 41 prvá ionizačná energia, I 1 / kj mol 1 2373 2080 1521 1351

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 54. ročník, školský rok 2017/2018 Kategória C Krajské kolo TEORETICKÉ ÚLOHY ÚLOHY Z ANORGANICKEJ, VŠEOBECNEJ A ORGANICKEJ CHÉMIE Chemická olympiáda

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Oddelenie anorganickej chémie ÚACHTM

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Oddelenie anorganickej chémie ÚACHTM SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Oddelenie anorganickej chémie ÚACHTM PROGRAM VÝUČBY PREDMETU ANORGANICKÁ CHÉMIA Bakalárske štúdium 1. ročník,

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 48. ročník, školský rok 2011/2012 Kategória C. Študijné kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 48. ročník, školský rok 2011/2012 Kategória C. Študijné kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 48. ročník, školský rok 011/01 Kategória C Študijné kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH A PRAKTICKÝCH ÚLOH RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH

Διαβάστε περισσότερα

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Farba skupiny: zelená Označenie úlohy:,zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Úloha: Zistiť, ako závisí účinnosť zohrievania vody na indukčnom variči od priemeru použitého hrnca. Hypotéza: Účinnosť

Διαβάστε περισσότερα

Učebné osnovy. všeobecné zameranie. Počet hodín. 1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník 5. ročník Spolu. počet h týždenne.

Učebné osnovy. všeobecné zameranie. Počet hodín. 1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník 5. ročník Spolu. počet h týždenne. Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne Učebné osnovy Stupeň vzdelania: ISCED 3A Študijný odbor: 7902 J gymnázium Zameranie školského vzdelávacieho programu: všeobecné zameranie Predmet: Chémia Počet hodín

Διαβάστε περισσότερα

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Ktoré fyzikálne jednotky zodpovedajú sústave SI: a) Dĺžka, čas,

Διαβάστε περισσότερα

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE ÚROVEŇ A

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE ÚROVEŇ A Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, 830 00 Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE ÚROVEŇ A Bratislava 2004 1 ÚVOD Cieľom vyučovania chémie na gymnáziách je zoznámiť

Διαβάστε περισσότερα

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, 830 00 Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE Bratislava 2008 1 ÚVOD Cieľom vyučovania chémie na gymnáziách je zoznámiť žiakov s

Διαβάστε περισσότερα

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE BRATISLAVA 2016 Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskum a športu Slovenskej republiky dňa 21. 12. 2016 pod číslom 2016-25786/49974:1-10B0

Διαβάστε περισσότερα

M O N I T O R 2002 pilotné testovanie maturantov MONITOR Chémia. 2. časť. Realizácia projektu: EXAM, Bratislava. (2002) Štátny pedagogický ústav

M O N I T O R 2002 pilotné testovanie maturantov MONITOR Chémia. 2. časť. Realizácia projektu: EXAM, Bratislava. (2002) Štátny pedagogický ústav M O N I T O R 2002 pilotné testovanie maturantov MONITOR 2002 Chémia 2. časť Odborný garant projektu: Realizácia projektu: Štátny pedagogický ústav, Bratislava EXAM, Bratislava 1 MONITOR 2002 Voda je jedna

Διαβάστε περισσότερα

ΗΛΙΑΣΚΟΣ ΦΡΟΝΤΙΣΤΗΡΙΑ. Γενικής Παιδείας Χημεία Α Λυκείου ΥΠΗΡΕΣΙΕΣ ΠΑΙΔΕΙΑΣ ΥΨΗΛΟΥ ΕΠΙΠΕΔΟΥ. Επιμέλεια: ΒΑΣΙΛΗΣ ΛΟΓΟΘΕΤΗΣ

ΗΛΙΑΣΚΟΣ ΦΡΟΝΤΙΣΤΗΡΙΑ. Γενικής Παιδείας Χημεία Α Λυκείου ΥΠΗΡΕΣΙΕΣ ΠΑΙΔΕΙΑΣ ΥΨΗΛΟΥ ΕΠΙΠΕΔΟΥ. Επιμέλεια: ΒΑΣΙΛΗΣ ΛΟΓΟΘΕΤΗΣ ΗΛΙΑΣΚΟΣ ΦΡΟΝΤΙΣΤΗΡΙΑ ΥΠΗΡΕΣΙΕΣ ΠΑΙΔΕΙΑΣ ΥΨΗΛΟΥ ΕΠΙΠΕΔΟΥ Γενικής Παιδείας Χημεία Α Λυκείου Επιμέλεια: ΒΑΣΙΛΗΣ ΛΟΓΟΘΕΤΗΣ e-mail: info@iliaskos.gr www.iliaskos.gr 1 57 1.. 1 kg = 1000 g 1 g = 0,001 kg 1

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 54. ročník, školský rok 2017/2018 Kategória C. Študijné kolo

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 54. ročník, školský rok 2017/2018 Kategória C. Študijné kolo SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 5. ročník, školský rok 017/018 Kategória C Študijné kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE PRAKTICKÝCH ÚLOH RIEŠENIE A HODNOTENIE ÚLOH PRAKTICKEJ ČASTI Chemická

Διαβάστε περισσότερα

UČEBNÉ OSNOVY Štvorročné štúdium / vyššie ročníky osemročného štúdia 4.ročník / Oktáva

UČEBNÉ OSNOVY Štvorročné štúdium / vyššie ročníky osemročného štúdia 4.ročník / Oktáva UČEBNÉ OSNOVY Štvorročné štúdium / vyššie ročníky osemročného štúdia 4.ročník / Oktáva Názov predmetu CHÉMIA - voliteľný maturitný predmet Časový rozsah výučby Ročník 1./KV 2./SE 3./SP 4./OK Spolu Štátny

Διαβάστε περισσότερα

Učebné osnovy. jazykové zameranie. Počet hodín. 1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník 5. ročník Spolu. počet h týždenne. počet h

Učebné osnovy. jazykové zameranie. Počet hodín. 1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník 5. ročník Spolu. počet h týždenne. počet h Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne Učebné osnovy Stupeň vzdelania: ISCED 3A Študijný odbor: 7902 J gymnázium Zameranie školského vzdelávacieho programu: jazykové zameranie Predmet: Chémia Počet hodín

Διαβάστε περισσότερα

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE 7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 53. ročník, školský rok 2016/2017. Kategória C. Školské kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 53. ročník, školský rok 2016/2017. Kategória C. Školské kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE SLOVESKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMIÁDY CHEMICKÁ OLYMIÁDA 5. ročník, školský rok 016/017 Kategória C Školské kolo RIEŠEIE A HODOTEIE TEORETICKÝCH ÚLOH RIEŠEIE A HODOTEIE TEORETICKÝCH ÚLOH ŠKOLSKÉHO KOLA Chemická

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 49. ročník, školský rok 2012/2013 Kategória C. Krajské kolo

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 49. ročník, školský rok 2012/2013 Kategória C. Krajské kolo SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 49. ročník, školský rok 1/1 Kategória C Krajské kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH ÚLOH RIEŠENIE A HODNOTENIE ÚLOH Z ANORGANICKEJ A VŠEOBECNEJ

Διαβάστε περισσότερα

Chemická väzba 1. R O Č N Í K SŠ

Chemická väzba 1. R O Č N Í K SŠ Chemická väzba 1. R O Č N Í K SŠ Atómy nemajú radi samotu o Iba vzácne plyny sú radi sami o Vo všetkých ostatných látkach sú atómy spájané pomocou chemických väzieb Prečo sa atómy zlučujú? Atómy sa zlučujú,

Διαβάστε περισσότερα

ΦΡΟΝΤΙΣΤΗΡΙΟ Μ.Ε. ΣΥΜΒΟΛΟ ΤΡΑΠΕΖΑ ΘΕΜΑΤΩΝ Α ΛΥΚΕΙΟΥ ΑΝΤΙ ΡΑΣΕΙΣ

ΦΡΟΝΤΙΣΤΗΡΙΟ Μ.Ε. ΣΥΜΒΟΛΟ ΤΡΑΠΕΖΑ ΘΕΜΑΤΩΝ Α ΛΥΚΕΙΟΥ ΑΝΤΙ ΡΑΣΕΙΣ ΤΡΑΠΕΖΑ ΘΕΜΑΤΩΝ Α ΛΥΚΕΙΟΥ ΑΝΤΙ ΡΑΣΕΙΣ Όλες οι αντιδράσεις που ζητούνται στη τράπεζα θεµάτων πραγµατοποιούνται. Στην πλειοψηφία των περιπτώσεων απαιτείται αιτιολόγηση της πραγµατοποίησης των αντιδράσεων.

Διαβάστε περισσότερα

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE BRATISLAVA 2012 Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 30. 8. 2013 pod

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A

1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi

Διαβάστε περισσότερα

CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU

CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU ŠTÁTNY PEDAGOGIICKY ÚSTAV ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM CHÉMIA ((Vzdel lávacia oblasťť:: Človek a prríírroda)) PRÍLOHA ISCED I 33A Poossúúddi iil llaa aa sscchhvváál lli iil llaa ÚPK ppr ree cchhéémi iiuu

Διαβάστε περισσότερα

kameň a piesok vejačka, plevy, zrno ľad, jód + piesok soľ + piesok, žel. piliny + piesok piesok + voda mokré prádlo

kameň a piesok vejačka, plevy, zrno ľad, jód + piesok soľ + piesok, žel. piliny + piesok piesok + voda mokré prádlo Laboratórne cvičenie Téma: Úloha: Pomôcky: Princíp: Zmesi a oddeľovanie zložiek zmesí. 1. Oddeľovanie zmesi: krieda a kuchynská soľ. Oddeliť jednotlivé farebné zložky atramentu.oddeliť adsorpciou farbivo

Διαβάστε περισσότερα

RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH ÚLOH Chemická olympiáda kategória Dg 49. ročník šk. rok 2012/13 Krajské kolo

RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH ÚLOH Chemická olympiáda kategória Dg 49. ročník šk. rok 2012/13 Krajské kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH ÚLOH Chemická olympiáda kategória Dg 49. ročník šk. rok 2012/1 Krajské kolo Helena Vicenová Maximálne 60 bodov Doba riešenia: 60 minút Riešenie úlohy 1 (22 b) 2 b a)

Διαβάστε περισσότερα

Základné poznatky molekulovej fyziky a termodynamiky

Základné poznatky molekulovej fyziky a termodynamiky Základné poznatky molekulovej fyziky a termodynamiky Opakovanie učiva II. ročníka, Téma 1. A. Príprava na maturity z fyziky, 2008 Outline Molekulová fyzika 1 Molekulová fyzika Predmet Molekulovej fyziky

Διαβάστε περισσότερα

ŠPÚ, ŠVP Chémia ISCED 3A - príloha, 1. upravená verzia

ŠPÚ, ŠVP Chémia ISCED 3A - príloha, 1. upravená verzia ŠTÁTNY PEDAGOGICKY ÚSTAV ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM CHÉMIA PRÍLOHA ISCED 3A 1.. upravená verziia Scchváálliillaa ÚPK prree cchéémiiu ŠPÚ Máájj 2009 I. Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet chémia

Διαβάστε περισσότερα

Chémia gymnázium so štvorročným a päťročným vzdelávacím programom CHÉMIA

Chémia gymnázium so štvorročným a päťročným vzdelávacím programom CHÉMIA CHÉMIA ÚVOD Vzdelávací štandard predmetu chémia pre úplný stredný stupeň vzdelávania bližšie špecifikuje a rozvíja ciele Štátneho vzdelávacieho programu. Nadväzuje na vedomosti a zručnosti žiakov, ktoré

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Oddelenie anorganickej chémie ÚACHTM

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Oddelenie anorganickej chémie ÚACHTM SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Oddelenie anorganickej chémie ÚACHTM PROGRAM VÝUČBY PREDMETU ANORGANICKÁ CHÉMIA Bakalárske (3-ročné) štúdium 1.

Διαβάστε περισσότερα

CHARAKTERISTKA PREDMETU

CHARAKTERISTKA PREDMETU CHÉMIA ÚVOD Vzdelávací predmetu chémia pre úplný stredný stupeň vzdelávania bliţšie špecifikuje a rozvíja ciele Štátneho vzdelávacieho programu. Nadväzuje na vedomosti a zručnosti ţiakov, ktoré nadobudli

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah štvoruholníka

Obvod a obsah štvoruholníka Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka

Διαβάστε περισσότερα

ΟΝΟΜΑΣΙΑ F - HF Υδροφθόριο S 2- H 2 S Υδρόθειο Cl - HCl Υδροχλώριο OH - H 2 O Οξείδιο του Υδρογόνου (Νερό) NO 3 HNO 3. Νιτρικό οξύ SO 3 H 2 SO 3

ΟΝΟΜΑΣΙΑ F - HF Υδροφθόριο S 2- H 2 S Υδρόθειο Cl - HCl Υδροχλώριο OH - H 2 O Οξείδιο του Υδρογόνου (Νερό) NO 3 HNO 3. Νιτρικό οξύ SO 3 H 2 SO 3 1 Να συμπληρωθεί ο παρακάτω πίνακα οξέων: ΟΝΟΜΑΣΙΑ F HF Υδροφθόριο S 2 H 2 S Υδρόθειο Cl HCl Υδροχλώριο OH H 2 O Υδρογόνου (Νερό) NO 3 HNO 3 οξύ SO 3 H 2 SO 3 Θειώδε οξύ Br HBr Υδροβρώμιο 2 SO 4 H 2 SO

Διαβάστε περισσότερα

Chemické reakcie: rôzne klasifikácie

Chemické reakcie: rôzne klasifikácie Chemické reakcie: rôzne klasifikácie stechiometrické zmeny: zlučovanie, rozklad, substitúcia, podvojná zámena zúčastené častice (entity): molekulové, iónové, radikálové iniciácia: fotochemické, elektrochemické...

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 51. ročník, školský rok 2014/2015 Kategória C Školské kolo TEORETICKÉ ÚLOHY ÚLOHY ŠKOLSKÉHO KOLA Chemická olympiáda kategória C 51. ročník školský

Διαβάστε περισσότερα

Α ΛΥΚΕΙΟΥ ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΟ ΔΙΑΓΩΝΙΣΜΑ (ΚΕΦΑΛΑΙΑ 2-3) ( ) ΘΕΜΑ Α Α1.

Α ΛΥΚΕΙΟΥ ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΟ ΔΙΑΓΩΝΙΣΜΑ (ΚΕΦΑΛΑΙΑ 2-3) ( ) ΘΕΜΑ Α Α1. Α ΛΥΚΕΙΟΥ ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΟ ΔΙΑΓΩΝΙΣΜΑ (ΚΕΦΑΛΑΙΑ 2-3) (5 2 2017) ΘΕΜΑ Α Α1. Επιλέξτε τη σωστή απάντηση σε καθεμία από τις επόμενες ερωτήσεις : 1. Σε ποια από τις επόμενες ενώσεις το χλώριο έχει μεγαλύτερο αριθμό

Διαβάστε περισσότερα

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 48. ročník, školský rok 2011/2012 Kategória C. Krajské kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 48. ročník, školský rok 2011/2012 Kategória C. Krajské kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 48. ročník, školský rok 011/01 Kategória C Krajské kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH A PRAKTICKÝCH ÚLOH RIEŠENIE A HODNOTENIE ÚLOH Z TEORETICKEJ

Διαβάστε περισσότερα

GLOSSAR A B C D E F G H CH I J K L M N O P R S T U V W X Y Z Ž. Hlavné menu

GLOSSAR A B C D E F G H CH I J K L M N O P R S T U V W X Y Z Ž. Hlavné menu GLOSSAR A B C D E F G H CH I J K L M N O P R S T U V W X Y Z Ž Hlavné menu A Atóm základná stavebná častica látok pozostávajúca z jadra a obalu obsahujúcich príslušné častice Atómová teória teória pochádzajúca

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Oddelenie anorganickej chémie ÚACHTM

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Oddelenie anorganickej chémie ÚACHTM SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Oddelenie anorganickej chémie ÚACHTM Program výučby predmetu SEMINÁR Z CHÉMIE Bakalárske štúdium 1. ročník, zimný

Διαβάστε περισσότερα

3. ΧΗΜΙΚΕΣ ΑΝΤΙΔΡΑΣΕΙΣ

3. ΧΗΜΙΚΕΣ ΑΝΤΙΔΡΑΣΕΙΣ 23 3. ΧΗΜΙΚΕΣ ΑΝΤΙΔΡΑΣΕΙΣ 1. Βλέπε θεωρία σελ. 83. 2. α) (χημική εξίσωση) β) (δύο μέλη) (ένα βέλος >) γ) (αντιδρώντα) δ) (τμήμα ύλης ομογενές που χωρίζεται από το γύρω του χώρο με σαφή όρια). ε) (που οδηγούν

Διαβάστε περισσότερα

UČEBNÉ OSNOVY školský vzdelávací program

UČEBNÉ OSNOVY školský vzdelávací program Charakteristika učebného predmetu UČEBNÉ OSNOVY školský vzdelávací program Obsah učiva tvoria predovšetkým poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa študenti stretávajú v bežnom živote. Sú

Διαβάστε περισσότερα

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE ÚROVEŇ B

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE ÚROVEŇ B Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, 830 00 Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE ÚROVEŇ B Bratislava 2004 ÚVOD Cieľom vyučovania chémie na gymnáziách je zoznámiť žiakov

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 53. ročník, školský rok 2016/2017. Kategória D. Okresné kolo

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 53. ročník, školský rok 2016/2017. Kategória D. Okresné kolo SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 53. ročník, školský rok 2016/2017 Kategória D Okresné kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH A PRAKTICKÝCH ÚLOH RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH

Διαβάστε περισσότερα

ANALYTICKÁ CHÉMIA V PRÍKLADOCH

ANALYTICKÁ CHÉMIA V PRÍKLADOCH SPŠ CHEMICKÁ A POTRAVINÁRSKA HUMENNÉ ANALYTICKÁ CHÉMIA V PRÍKLADOCH Humenné 2005 Ing. Renáta Mariničová OBSAH ÚVOD... 2 1 ROZTOKY... 1.1 Hmotnostný a objemový zlomok... 4 1.2 Látková koncentrácia... 8

Διαβάστε περισσότερα

Θέμα Α. Ονοματεπώνυμο: Χημεία Α Λυκείου Διαγώνισμα εφ όλης της ύλης. Αξιολόγηση :

Θέμα Α. Ονοματεπώνυμο: Χημεία Α Λυκείου Διαγώνισμα εφ όλης της ύλης. Αξιολόγηση : Ονοματεπώνυμο: Μάθημα: Υλη: Επιμέλεια διαγωνίσματος: Αξιολόγηση : Χημεία Α Λυκείου Διαγώνισμα εφ όλης της ύλης Τσικριτζή Αθανασία Θέμα Α 1. Να επιλέξετε τη σωστή απάντηση σε καθεμία από τις επόμενες ερωτήσεις.

Διαβάστε περισσότερα

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej . Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny

Διαβάστε περισσότερα

3. Να συμπληρωθούν οι παρακάτω αντιδράσεις:

3. Να συμπληρωθούν οι παρακάτω αντιδράσεις: 1. Να συμπληρωθούν οι παρακάτω αντιδράσεις: 2N 2 + 3H 2 2NH 3 4Na + O 2 2Να 2 Ο Fe + Cl 2 FeCl 2 Zn + Br 2 ZnBr 2 2K + S K 2 S 2Ca + O 2 2CaO Na + Ca -------- C + O 2 CO 2 H 2 + Br 2 2HBr CaO + H 2 O Ca(OH)

Διαβάστε περισσότερα

Ερωτήσεις πολλαπλης επιλογής στην οξειδοαναγωγή (1ο κεφάλαιο Γ Θετική 2015)

Ερωτήσεις πολλαπλης επιλογής στην οξειδοαναγωγή (1ο κεφάλαιο Γ Θετική 2015) Ερωτήσεις πολλαπλης επιλογής στην οξειδοαναγωγή (1ο κεφάλαιο Γ Θετική 2015) 1. Σε ποια απο τις παρακάτω ενώσεις το Ν έχει αριθμό οξέιδωσης +5 A. ΗΝΟ 2 C ΚΝΟ 3 B. ΝΗ 3 D Ν 2 Ο 3 2. Σε ποια απο τις παρακάτω

Διαβάστε περισσότερα

C M. V n: n =, (D): V 0,M : V M P = ρ ρ V V. = ρ

C M. V n: n =, (D): V 0,M : V M P = ρ ρ V V. = ρ »»...» -300-0 () -300-03 () -3300 3.. 008 4 54. 4. 5 :.. ;.. «....... :. : 008. 37.. :....... 008.. :. :.... 54. 4. 5 5 6 ... : : 3 V mnu V mn AU 3 m () ; N (); N A 6030 3 ; ( ); V 3. : () 0 () 0 3 ()

Διαβάστε περισσότερα

Tomáš Lavický. Návrh úloh pre experimentálnu časť ústnej maturitnej skúšky z chémie

Tomáš Lavický. Návrh úloh pre experimentálnu časť ústnej maturitnej skúšky z chémie Tomáš Lavický Návrh úloh pre experimentálnu časť ústnej maturitnej skúšky z chémie 2014 Obsah Úvod 2 1 Všeobecná chémia 3 1.1 Látky prvky, zlúčeniny, zmesi 3 1.2 Periodický systém prvkov 4 1.3 Chemické

Διαβάστε περισσότερα

Χ ΗΜΙΚΕΣ Α Ν Τ ΙΔΡΑΣΕΙΣ

Χ ΗΜΙΚΕΣ Α Ν Τ ΙΔΡΑΣΕΙΣ 53 Χ ΗΜΙΚΕΣ Α Ν Τ ΙΔΡΑΣΕΙΣ Χημική αντίδραση ονομάζουμε κάθε χημικό φαινόμενο. Δηλαδή, κάθε φαινόμενο στο οποίο έχουμε αναδιάταξη των ηλεκτρονίων ( e ) της εξωτερικής στιβάδας των ατόμων που παίρνουν μέρος

Διαβάστε περισσότερα

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

3. Striedavé prúdy. Sínusoida . Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa

Διαβάστε περισσότερα

(είναι οι αντιδράσεις στις οποίες δεν μεταβάλλεται ο αριθμός οξείδωσης σε κανένα από τα στοιχεία που συμμετέχουν)

(είναι οι αντιδράσεις στις οποίες δεν μεταβάλλεται ο αριθμός οξείδωσης σε κανένα από τα στοιχεία που συμμετέχουν) Κατηγορίες Χημικών Αντιδράσεων Μεταθετικές Αντιδράσεις (είναι οι αντιδράσεις στις οποίες δεν μεταβάλλεται ο αριθμός οξείδωσης σε κανένα από τα στοιχεία που συμμετέχουν) l Αντιδράσεις εξουδετέρωσης Χαρακτηρίζονται

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 52. ročník, školský rok 2015/2016. Kategória D. Krajské kolo

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 52. ročník, školský rok 2015/2016. Kategória D. Krajské kolo SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 52. ročník, školský rok 2015/2016 Kategória D Krajské kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH A PRAKTICKÝCH ÚLOH RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH

Διαβάστε περισσότερα

ΜΑΞΙΜΟΣ ΚΟΤΕΛΙΔΑΣ. β) Να βρεθεί σε ποια οµάδα και σε ποια περίοδο του Περιοδικού Πίνακα ανήκουν.

ΜΑΞΙΜΟΣ ΚΟΤΕΛΙΔΑΣ. β) Να βρεθεί σε ποια οµάδα και σε ποια περίοδο του Περιοδικού Πίνακα ανήκουν. ΜΑΘΗΜΑ: ΧΗΜΕΙΑ ΘΕΜΑΤΑ: 03490 ΗΜΕΡΟΜΗΝΙΑ: 27/5/2014 ΟΙ ΚΑΘΗΓΗΤΕΣ: ΜΑΞΙΜΟΣ ΚΟΤΕΛΙΔΑΣ ΕΚΦΩΝΗΣΕΙΣ Θέμα 2ο Α) Για τα στοιχεία: 12 Μg και 8 Ο α) Να κατανεµηθούν τα ηλεκτρόνιά τους σε στιβάδες. (µονάδες 2) β)

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 54. ročník, školský rok 2017/2018 Kategória D Krajské kolo TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ ÚLOHY TEORETICKÉ ÚLOHY Chemická olympiáda kategória D 54. ročník

Διαβάστε περισσότερα

CHEMICKÉ VÄZBY. Kačík

CHEMICKÉ VÄZBY. Kačík CHEMICKÉ VÄZBY Kačík 2008 1 Osnova prednášky 1. Chemická väzba 2. Klasické teórie chemickej väzby (iónová a kovalentná väzba) 3. Elektronegativita 4. Donorno-akceptorná väzba (koordinačná) 5. Hybridizácia

Διαβάστε περισσότερα

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop 1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Matematika 2. časť: Analytická geometria Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové

Διαβάστε περισσότερα

CHÉMIA päťročné štúdium

CHÉMIA päťročné štúdium INOVOVANÝ ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM Európske štúdiá CHÉMIA päťročné štúdium ÚVOD* Vzdelávací štandard predmetu chémia pre úplný stredný stupeň vzdelávania bliţšie špecifikuje a rozvíja ciele Štátneho

Διαβάστε περισσότερα

6.4 Otázky na precvičenie. Test 1

6.4 Otázky na precvičenie. Test 1 6.4 Otázky na precvičenie Test 1 Pre každú otázku vyznačte všetky správne odpovede; kde je na zistenie správnej odpovede potrebný výpočet, uveďte ho. 1. V galvanickom článku redukcia prebieha na elektróde:

Διαβάστε περισσότερα

Ονοματολογία ανόργανων χημικών ενώσεων Γραφή ανόργανων χημικών ενώσεων Οξέα, βάσεις, άλατα

Ονοματολογία ανόργανων χημικών ενώσεων Γραφή ανόργανων χημικών ενώσεων Οξέα, βάσεις, άλατα Ονοματολογία ανόργανων χημικών ενώσεων Γραφή ανόργανων χημικών ενώσεων Οξέα, βάσεις, άλατα Βοηθητικές Σημειώσεις Αγγελική Απ. Γαλάνη, Χημικός Ph.D. Εργαστηριακό Διδακτικό Προσωπικό, (Ε.ΔΙ.Π.) Χημείας Γραφή

Διαβάστε περισσότερα

Κεφάλαιο 3 Χημικές Αντιδράσεις

Κεφάλαιο 3 Χημικές Αντιδράσεις Κεφάλαιο 3 Χημικές Αντιδράσεις Οι χημικές αντιδράσεις μπορούν να ταξινομηθούν σε δύο μεγάλες κατηγορίες, τις οξειδοαναγωγικές και τις μεταθετικές. Α. ΟΞΕΙΔΟΑΝΑΓΩΓΙΚΕΣ ΑΝΤΙΔΡΑΣΕΙΣ Στις αντιδράσεις αυτές

Διαβάστε περισσότερα

STAVEBNÁ CHÉMIA Prednášky: informačné listy P- 2

STAVEBNÁ CHÉMIA Prednášky: informačné listy P- 2 d/ Atómy, ktoré majú tri od jadra najvzdialenejšie vrstvy neúplne obsadené a obsadzujú orbitály f tretej vrstvy z vrchu (n - vrstvy). Orbitály s poslednej vrstvy majú úplne obsadený ns, majú obsadený aj

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 53. ročník, školský rok 2016/2017. Kategória C. Domáce kolo

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 53. ročník, školský rok 2016/2017. Kategória C. Domáce kolo SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 53. ročník, školský rok 2016/2017 Kategória C Domáce kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH ÚLOH RIEŠENIE A HODNOTENIE ÚLOH Z ANORGANICKEJ, VŠEOBECNEJ

Διαβάστε περισσότερα

kovalentná väzba - Lewisov model

kovalentná väzba - Lewisov model Modely chemickej väzby klasické elektrostatické úvahy kovalentná väzba Lewisov model Geometria, VSEPR kvantovomechanické model hybridných orbitalov teória molekulových orbitalov teória valenčných väzieb

Διαβάστε περισσότερα

ΚΕΦΑΛΑΙΟ 3: ΟΞΕΑ ΒΑΣΕΙΣ ΑΛΑΤΑ ΟΞΕΙ ΙΑ - ΑΝΤΙ Ρ Α ΣΕΙΣ

ΚΕΦΑΛΑΙΟ 3: ΟΞΕΑ ΒΑΣΕΙΣ ΑΛΑΤΑ ΟΞΕΙ ΙΑ - ΑΝΤΙ Ρ Α ΣΕΙΣ Χηµεία Α Λυκείου Φωτεινή Ζαχαριάδου 1 από 10 ( α πό τράπεζα θεµάτων) ΚΕΦΑΛΑΙΟ 3: ΟΞΕΑ ΒΑΣΕΙΣ ΑΛΑΤΑ ΟΞΕΙ ΙΑ - ΑΝΤΙ Ρ Α ΣΕΙΣ 1. Να συµπληρώσετε τα προϊόντα και τους συντελεστές στις επόµενες χηµικές εξισώσεις

Διαβάστε περισσότερα

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S PROUKTOVÝ LIST HKL SLIM č. sklad. karty / obj. číslo: HSLIM112V, HSLIM123V, HSLIM136V HSLIM112Z, HSLIM123Z, HSLIM136Z HSLIM112S, HSLIM123S, HSLIM136S fakturačný názov výrobku: HKL SLIMv 1,2kW HKL SLIMv

Διαβάστε περισσότερα

Kontrolné otázky z jednotiek fyzikálnych veličín

Kontrolné otázky z jednotiek fyzikálnych veličín Verzia zo dňa 6. 9. 008. Kontrolné otázky z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej odpovede sa môže v kontrolnom teste meniť. Takisto aj znenie nesprávnych odpovedí. Uvedomte si

Διαβάστε περισσότερα

Κανόνες διαλυτότητας για ιοντικές ενώσεις

Κανόνες διαλυτότητας για ιοντικές ενώσεις Κανόνες διαλυτότητας για ιοντικές ενώσεις 1. Ενώσεις των στοιχείων της Ομάδας 1A και του ιόντος αμμωνίου (Ιόντα: Li +, Na +, K +, Rb +, Cs +, NH 4+ ) είναι ευδιάλυτες, χωρίς εξαίρεση: πχ. NaCl, K 2 S,

Διαβάστε περισσότερα

ΟΞΕΙΔΟΑΝΑΓΩΓΗ. γ) Cl2 (ομοιοπολική ένωση) To μόριο του HCl έχει ηλεκτρονιακό τύπο: H( C

ΟΞΕΙΔΟΑΝΑΓΩΓΗ. γ) Cl2 (ομοιοπολική ένωση) To μόριο του HCl έχει ηλεκτρονιακό τύπο: H( C ΟΞΕΙΔΟΑΝΑΓΩΓΗ Αριθμός οξείδωσης (Α.Ο.: στις ιοντικές (ετεροπολικές ενώσεις, ονομάζεται το πραγματικό φορτίο που έχει ένα ιόν. στις ομοιοπολικές (μοριακές ενώσεις, ονομάζεται το φαινομενικό φορτίο που θα

Διαβάστε περισσότερα

1 η Σειρά προβλημάτων στο μάθημα Εισαγωγική Χημεία

1 η Σειρά προβλημάτων στο μάθημα Εισαγωγική Χημεία 1 η Σειρά προβλημάτων στο μάθημα Εισαγωγική Χημεία Ημ. Παράδοσης: Δευτέρα 25/11/2013 11 πμ 1. Οι αντιδράσεις οξειδοαναγωγής σώζουν ζωές!!! Οι αερόσακοι στα αυτοκίνητα, όταν ανοίγουν γεμίζουν με άζωτο το

Διαβάστε περισσότερα

ΙΠΛΗ ΑΝΤΙΚΑΤΑΣΤΑΣΗ. Η 2 SO 4 + BaCl 2 2HCl + BaSO 4. 2HCl + Na 2 CO 3 CO 2 + H 2 O + 2NaCl. 2HCl + Na 2 SO 3 SO 2 + H 2 O + 2NaCl

ΙΠΛΗ ΑΝΤΙΚΑΤΑΣΤΑΣΗ. Η 2 SO 4 + BaCl 2 2HCl + BaSO 4. 2HCl + Na 2 CO 3 CO 2 + H 2 O + 2NaCl. 2HCl + Na 2 SO 3 SO 2 + H 2 O + 2NaCl ΙΠΛΗ ΑΝΤΙΚΑΤΑΣΤΑΣΗ Οι αντιδράσεις διπλής αντικατάστασης γίνονται ανάµεσα σε ηλεκτρολύτες µε ανταλλαγή ιόντων. Για να πραγµατοποιηθεί µια αντίδραση διπλής αντικατάστασης πρέπει ένα τουλάχιστον από τα προϊόντα

Διαβάστε περισσότερα

Kinetika fyzikálno-chemických procesov

Kinetika fyzikálno-chemických procesov Kinetika fyzikálno-chemických procesov Chemická a biochemická kinetika Reálne biologické a fyzikálno-chemické procesy sú závislé na čase. Termodynamika poskytuje informácie len o možnostiach priebehu procesov,

Διαβάστε περισσότερα

Α. Αντιδράσεις απλής αντικατάστασης

Α. Αντιδράσεις απλής αντικατάστασης 1 Δ ι δ ακ τ ι κ ή Ε ν ό τ η τ α: Οξειδοαναγωγικές Αντιδράσεις Α. Αντιδράσεις απλής αντικατάστασης Ορισμός Αντιδράσεις απλής αντικατάστασης είναι οι αντιδράσεις στις οποίες ένα στοιχείο (μέταλλο ή αμέταλλο)

Διαβάστε περισσότερα

CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 47. ročník, školský rok 2010/2011. Kategória C. Študijné kolo TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ ÚLOHY

CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 47. ročník, školský rok 2010/2011. Kategória C. Študijné kolo TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ ÚLOHY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 47. ročník, školský rok 2010/2011 Kategória C Študijné kolo TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ ÚLOHY 47. ročník Chemickej olympiády, teoretické úlohy študijného kola kategórie C Zodpovedný autor:

Διαβάστε περισσότερα

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18

Διαβάστε περισσότερα

M O N I T O R 2002 pilotné testovanie maturantov MONITOR Chémia. forma B. Realizácia projektu: EXAM, Bratislava. (2002) Štátny pedagogický ústav

M O N I T O R 2002 pilotné testovanie maturantov MONITOR Chémia. forma B. Realizácia projektu: EXAM, Bratislava. (2002) Štátny pedagogický ústav M N I T R 2002 pilotné testovanie maturantov MNITR 2002 Chémia forma B dborný garant projektu: Realizácia projektu: Štátny pedagogický ústav, Bratislava EXAM, Bratislava 1 MNITR 2002 01 Aký vzorec má síran

Διαβάστε περισσότερα

M O N I T O R 2002 pilotné testovanie maturantov MONITOR Chémia. forma A. Realizácia projektu: EXAM, Bratislava. (2002) Štátny pedagogický ústav

M O N I T O R 2002 pilotné testovanie maturantov MONITOR Chémia. forma A. Realizácia projektu: EXAM, Bratislava. (2002) Štátny pedagogický ústav M N I T R 2002 pilotné testovanie maturantov MNITR 2002 Chémia forma A dborný garant projektu: Realizácia projektu: Štátny pedagogický ústav, Bratislava EXAM, Bratislava 1 MNITR 2002 01 Chemické vlastnosti

Διαβάστε περισσότερα

ΟΜΟΣΠΟΝ ΙΑ ΕΚΠΑΙ ΕΥΤΙΚΩΝ ΦΡΟΝΤΙΣΤΩΝ ΕΛΛΑ ΟΣ (Ο.Ε.Φ.Ε.) ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΑ ΘΕΜΑΤΑ ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΑ ΘΕΜΑΤΑ 2014. ÄÉÁÍüÇÓÇ

ΟΜΟΣΠΟΝ ΙΑ ΕΚΠΑΙ ΕΥΤΙΚΩΝ ΦΡΟΝΤΙΣΤΩΝ ΕΛΛΑ ΟΣ (Ο.Ε.Φ.Ε.) ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΑ ΘΕΜΑΤΑ ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΑ ΘΕΜΑΤΑ 2014. ÄÉÁÍüÇÓÇ ΤΑΞΗ: ΜΑΘΗΜΑ: ΘΕΜΑ Α Α ΓΕΝΙΚΟΥ ΛΥΚΕΙΟΥ ΧΗΜΕΙΑ Ηµεροµηνία: Τετάρτη 23 Απριλίου 2014 ιάρκεια Εξέτασης: 2 ώρες ΕΚΦΩΝΗΣΕΙΣ Να γράψετε στο τετράδιο σας τον αριθµό κάθε µίας από τις ερωτήσεις A1 έως A4 και δίπλα

Διαβάστε περισσότερα

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny

Διαβάστε περισσότερα

Ονοματεπώνυμο: Χημεία Α Λυκείου Αριθμός Οξείδωσης Ονοματολογία Απλή Αντικατάσταση. Αξιολόγηση :

Ονοματεπώνυμο: Χημεία Α Λυκείου Αριθμός Οξείδωσης Ονοματολογία Απλή Αντικατάσταση. Αξιολόγηση : Ονοματεπώνυμο: Μάθημα: Υλη: Επιμέλεια διαγωνίσματος: Αξιολόγηση : Χημεία Α Λυκείου Αριθμός Οξείδωσης Ονοματολογία Απλή Αντικατάσταση Τσικριτζή Αθανασία Θέμα Α 1. Να επιλέξετε τη σωστή απάντηση σε καθεμία

Διαβάστε περισσότερα

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov

Διαβάστε περισσότερα

Παραδοχές στις οποίες στις οποίες στηρίζεται ο αριθμός οξείδωσης

Παραδοχές στις οποίες στις οποίες στηρίζεται ο αριθμός οξείδωσης Αριθμός Οξείδωσης ή τυπικό σθένος Είναι ένας αριθμός που εκφράζει την ενωτική ικανότητα των στοιχείων με βάση ορισμένες παραδοχές. Η χρησιμοποίηση του επιβλήθηκε για τους πιο κάτω λόγους : Χρησιμεύει στη

Διαβάστε περισσότερα

ΙΑΓΩΝΙΣΜΑ 1 Ο ( 1 Ο ΚΕΦΑΛΑΙΟ)

ΙΑΓΩΝΙΣΜΑ 1 Ο ( 1 Ο ΚΕΦΑΛΑΙΟ) ΙΑΓΩΝΙΣΜΑ 1 Ο ( 1 Ο ΚΕΦΑΛΑΙΟ) ΘΕΜΑ 1 Ο Να εξηγήσετε ποιες από τις παρακάτω προτάσεις είναι σωστές και να διορθώσετε τις λανθασµένες: 1. Τα άτοµα όλων των στοιχείων είναι διατοµικά.. Το 16 S έχει ατοµικότητα

Διαβάστε περισσότερα

ΟΜΟΣΠΟΝ ΙΑ ΕΚΠΑΙ ΕΥΤΙΚΩΝ ΦΡΟΝΤΙΣΤΩΝ ΕΛΛΑ ΟΣ (Ο.Ε.Φ.Ε.) ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΑ ΘΕΜΑΤΑ ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΑ ΘΕΜΑΤΑ 2012. Ηµεροµηνία: Τετάρτη 18 Απριλίου 2012 ΕΚΦΩΝΗΣΕΙΣ

ΟΜΟΣΠΟΝ ΙΑ ΕΚΠΑΙ ΕΥΤΙΚΩΝ ΦΡΟΝΤΙΣΤΩΝ ΕΛΛΑ ΟΣ (Ο.Ε.Φ.Ε.) ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΑ ΘΕΜΑΤΑ ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΑ ΘΕΜΑΤΑ 2012. Ηµεροµηνία: Τετάρτη 18 Απριλίου 2012 ΕΚΦΩΝΗΣΕΙΣ ΟΜΟΣΠΟΝ ΙΑ ΕΚΠΑΙ ΕΥΤΙΚΩΝ ΦΡΟΝΤΙΣΤΩΝ ΕΛΛΑ ΟΣ (Ο.Ε.Φ.Ε.) ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΑ ΘΕΜΑΤΑ ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΑ ΘΕΜΑΤΑ 0 Ε_.ΧλΘ(ε) ΤΑΞΗ: ΚΑΤΕΥΘΥΝΣΗ: ΜΑΘΗΜΑ: ΘΕΜΑ Α Β ΓΕΝΙΚΟΥ ΛΥΚΕΙΟΥ ΘΕΤΙΚΗ ΧΗΜΕΙΑ Ηµεροµηνία: Τετάρτη 8 Απριλίου

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 54. ročník, školský rok 2017/2018 Kategória B. Krajské kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE

SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 54. ročník, školský rok 2017/2018 Kategória B. Krajské kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE SLVENSKÁ KMISIA CHEMICKEJ LYMPIÁDY CHEMICKÁ LYMPIÁDA 54. ročník, školský rok 2017/2018 Kategória B Krajské kolo RIEŠENIE A HDNTENIE TERETICKÝCH A PRAKTICKÝCH ÚLH RIEŠENIE A HDNTENIE ÚLH Z VŠEBECNEJ A ANRGANICKEJ

Διαβάστε περισσότερα

Ročník: šiesty. 2 hodiny týždenne, spolu 66 vyučovacích hodín

Ročník: šiesty. 2 hodiny týždenne, spolu 66 vyučovacích hodín OKTÓBER SEPTEMBER Skúmanie vlastností kvapalín,, tuhých látok a Mesiac Hodina Tematic ký celok Prierezo vé témy Poznám ky Rozpis učiva predmetu: Fyzika Ročník: šiesty 2 hodiny týždenne, spolu 66 vyučovacích

Διαβάστε περισσότερα

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ekvačná a kvantifikačná logika a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných

Διαβάστε περισσότερα

ΑΡΙΘΜΟΣ ΟΞΕΙΔΩΣΗΣ - ΓΡΑΦΗ ΧΗΜΙΚΩΝ ΤΥΠΩΝ- ΟΝΟΜΑΤΟΛΟΓΙΑ

ΑΡΙΘΜΟΣ ΟΞΕΙΔΩΣΗΣ - ΓΡΑΦΗ ΧΗΜΙΚΩΝ ΤΥΠΩΝ- ΟΝΟΜΑΤΟΛΟΓΙΑ ΑΡΙΘΜΟΣ ΟΞΕΙΔΩΣΗΣ - ΓΡΑΦΗ ΧΗΜΙΚΩΝ ΤΥΠΩΝ- ΟΝΟΜΑΤΟΛΟΓΙΑ Τι είναι ο αριθμός οξείδωσης Αριθμό οξείδωσης ενός ιόντος σε μια ετεροπολική ένωση ονομάζουμε το πραγματικό φορτίο του ιόντος. Αριθμό οξείδωσης ενός

Διαβάστε περισσότερα

Acidobázické rovnováhy

Acidobázické rovnováhy Acidobázické rovnováhy acidobázické reakcie sú reakcie, v ktorých medzi sebou reagujú kyseliny a zásady niektoré definície: Arrhenius - kyselina je látka, ktorá po rozpustení vo vode zvýši koncentráciu

Διαβάστε περισσότερα

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x

Διαβάστε περισσότερα

Sylabus predmetu a podmienky na získanie kreditov. Názov predmetu: TOXIKOLÓGIA A BEZPEČNOSŤ PRÁCE Ročník: 1.

Sylabus predmetu a podmienky na získanie kreditov. Názov predmetu: TOXIKOLÓGIA A BEZPEČNOSŤ PRÁCE Ročník: 1. Sylabus predmetu a podmienky na získanie kreditov Názov predmetu: TOXIKOLÓGIA A BEZPEČNOSŤ PRÁCE Ročník: 1. Semester: zimný Rozsah: 0-1-0 Spôsob ukončenia: klasifikovaný zápočet Počet kreditov: 2 Typ predmetu:

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010. 14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12

Διαβάστε περισσότερα

ΑΠΑΝΤΗΣΕΙΣ ΤΩΝ ΑΣΚΗΣΕΩΝ

ΑΠΑΝΤΗΣΕΙΣ ΤΩΝ ΑΣΚΗΣΕΩΝ ΑΠΑΝΤΗΣΕΙΣ ΤΩΝ ΑΣΚΗΣΕΩΝ Ε.1. Γ. Ε.. Β. Ε.. Α. Ε.4. Α. Ε.5. Γ. Ε.6. Β. Ε.7. Δ. Ε.8. Δ. Ε.9. Γ. Ε.1. Γ. Ε.11. Δ. Ε.1. Β. Ε.1. α: Σ, β:σ, γ:σ, δ:σ, ε:λ (είναι σωστό μόνο για ιοντικές ενώσεις, στις ομοιοπολικές

Διαβάστε περισσότερα