GLOSSAR A B C D E F G H CH I J K L M N O P R S T U V W X Y Z Ž. Hlavné menu

Transcript

1 GLOSSAR A B C D E F G H CH I J K L M N O P R S T U V W X Y Z Ž Hlavné menu

2 A Atóm základná stavebná častica látok pozostávajúca z jadra a obalu obsahujúcich príslušné častice Atómová teória teória pochádzajúca zo začiatku 19. storočia od anglického učenca Johna Daltona. Jej tri postuláty vyjadrujú základné charakteristiky prvkov, správanie sa atómov počas chemickej reakcie a vznik chemických zlúčenín z atómov.

3 E Elektrón e - častica nachádzajúca sa v obale atómu, ktorú si môžeme predstaviť ako elektrónový oblak, ktorý je v rôznych častiach priestoru rôzne hustý. Elektrónová hustota - sa definuje ako pomer počtu elektrónov nachádzajúcich sa v určitom vymedzenom priestore k objemu daného priestoru. Elektrónová hustota má v rozličných miestach v okolí jadra rôznu hodnotu a od miesta k miestu sa mení má určité priestorové rozloženie. Elektrónová afinita - je energia, ktorá sa uvoľní pri vzniku aniónu, teda pri prijatí jedného mólu elektrónov jedným mólom atómu v plynnom stave. F + e - F - A = 333 kj.mol -1

4 H Hlavné kvantové číslo -označenie n, hodnota hlavného kvantového čísla určuje energiu elektrónu a zároveň aj veľkosť orbitálu. Hlavné kvantové číslo môže nadobúdať hodnoty prirodzených čísel n = 1, 2, 3, 4 až nekonečno. Elektróny v stavoch s rovnakým n tvoria elektrónovú vrstvu. Jednotlivé vrstvy sa označujú písmenami K, L, M, N, O, P, Q pre n = 1, 2,..., 7.

5 I Izotopy - Všetky nuklidy s rovnakým atómovým číslom (líšia sa len nukleónovým a neutrónovým číslom) sú izotopické nuklidy izotopy (isos gr. rovnaký, topos gr. miesto). V Periodickej sústave prvkov sú tieto nuklidy umiestnené na rovnakom mieste (napr. izotopy kyslíka, vodíka). Ionizácia - Dodaním dostatočne veľkej energie možno elektrón od atómu odtrhnúť. Z elektroneutrálneho atómu tak vznikne kladne nabitý ión katión. Uvedený proces sa nazýva ionizácia. Ionizačná energia je energia potrebná na odtrhnutie jedného mólu elektrónov z jedného mólu atómov v plynnom stave.

6 K Kvantová mechanika - teória popisujúca správanie a vzájomné vzťahy elektrónov a jadier v atómoch a v molekulách, ktorej základy vypracovali v rokoch 1924 až 1927 francúzsky fyzik Louis de Broglie, rakúsky fyzik Erwin Schrodinger a nemeckí fyzici Werner Heisenberg a Max Born. Kvantové čísla -elektrón sa môže v atóme vyskytovať v rôznych stavoch, ktoré sa vyznačujú určitou energiou aurčitým rozložením elektrónovej hustoty v okolí jadra. Kvantová mechanika charakterizuje tieto stavy pomocou kvantových čísel: hlavné, vedľajšie, magnetické a spinové.

7 M Magnetické kvantové číslo označenie m, udáva orientáciu orbitálu v priestore. Počet hodnôt, ktoré môže magnetické kvantové číslo nadobúdať (m = -l,..., -1, 0, 1,... +l) udáva počet orbitálov určitého typu, napr. pre n=2 a l=1 nadobúda m hodnoty -1, 0, 1.

8 N Neutrón n 0 (neuter lat. ani 1 z dvoch) je elektricky nenabitá častica s hmotnosťou približnou hmotnosti protónu (m n = 1, kg). Neutrónové číslo označuje sa N, určuje počet neutrónov v jadre atómu. Nukleóny týmto spoločným názvom sa označujú častice v jadre atómu, teda protóny a neutróny. Nukleónové (hmotnostné) číslo označuje sa A, vyjadruje počet nukleónov v jadre atómu. Pra každé atómové jadro platí vzťah A = N + Z. Nuklid je látka zložená z atómov, ktoré majú rovnaké atómové číslo Z aj rovnaké nukleónové číslo A.

9 O Orbit je dráha elektrónu v Bohrovom modeli atómu (orbita lat. stopa, koľaj). Orbital je priestor ohraničený hraničnou plochou, v ktorom sa elektrón s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytuje (99%), sa nazýva orbital.

10 P Prvok je látka zložená z atómov, ktoré majú rovnaké atómové číslo. Prvky sú zložené z veľmi malých nedeliteľných čiastočiek - atómov. Protón p + - (protos gr. prvý) je častica s hmotnosťou približnou hmotnosti atómu vodíka (m p = 1, kg), ktorá má 1 elementárny kladný náboj (Q p = 1, C). Protónové (atómové ) číslo označuje sa Z, určuje počet protónov v jadre.

11 R Rádioaktivita je schopnosť nestabilných atómových jadier niektorých atómov podliehať samovoľnej premene na jadrá iných, stabilnejších atómov sprevádzaná vysielaním prenikavého žiarenia. Rádionuklidy sú rádioaktívne nuklidy.

12 S Spinové kvantové číslo označenie s, V každom stave charakterizovanom tromi kvantovými číslami (n, l, m) sa môžu nachádzať najviac dva elektróny, ktoré sa líšia štvrtým kvantovým číslom. Toto číslo sa nazýva spinové kvantové číslo - s a môže mať len jednu z dvoch hodnôt: +1/2 alebo -1/2.

13 V Valenčné elektróny sú elektróný nachádzajúce sa na valenčnej vrstve. Valenčná vrstva je najvzdialenejšia elektrónová vrstva od jadra atómu. Vedľajšie kvantové číslo označenie l, udáva priestorový tvar orbitálov a doplňuje energetický stav orbitálu. Nadobúda hodnoty od l = 0, 1, 2,..., n-1 (pre každú hodnotu n existuje n hodnôt čísla l, t. j. 0, 1, 2,..., n-1).

14 Z Zákon stálych zlučovacích pomerov - nezávisle od seba ho formulovali J. L. Proust a J. Dalton v roku 1799: Prvky sa zlučujú v určitých stálych hmotnostných pomeroch.

15 Ž Žiarenia alfa α - je prúdom rýchle letiacich atómových jadier hélia 24 He, ktoré sa pohybujú rýchlosťou km.s -1. Preniká vzduchom aj tenkými kovovými fóliami. Žiarenie beta β - je prúdom elektrónov letiacich takmer rýchlosťou svetla( km.s -1 ) a je asi 100 krát prenikavejšie ako žiarenie α. Vyžarované elektróny vznikajú v jadre rozpadom neutrónov podľa rovnice: 01 n 11 p e. Žiarenie gama γ - je elektromagnetickým vlnením, podobne ako viditeľné svetlo, ale s kratšou vlnovou dĺžkou (10-11 až m). Je najprenikavejšou časťou jadrového žiarenia. Tvorí ho prúd fotónov (častíc bez náboja), ktoré sa pohybujú približne rýchlosťou svetla. Zvyčajne sprevádza žiarenie β a niekedy aj α.