Základy toxikológie (1)

Transcript

1 Veterinárna toxikológia Základy toxikológie (1) MVDr. Marcel Falis, PhD. Katedra farmácie, farmakológie a toxikológie Ústav toxikológie Národné referenčné laboratórium pre pesticídy UVL Košice

2 Toxikológia je veda,ktorá sa zaoberá účinkami jedov na živé organizmy.jejnázovjeodvodenýod gréckehoslova to toxikon (τοτοξικον), čoznamenájed, ktorýmsa napúšťajú šípy. Toxikológia humánna, veterinárna, experimentálna, klinická, orgánová,priemyselná,toxikológiaživočíchov,rastlín amikroskopickýchhúb, ekotoxikológia,environmentálna Toxikológiaapod. Ekotoxikológia sa zaoberáúčinkamijedov na prírodné ekosystémy)

3 Otrava intoxikácia je ochorenie, ktoré je vyvolané vstupom jedu do živého organizmu. Vždy ide o ochorenie celkové. Má všetky atribúty ochorenia má svojho pôvodcu ochorenia, latentnú dobu, štádium symptómov, vlastný klinický obraz otravy, neskoré následky a patologicko-anatomické zmeny, terapiu a prevenciu.

4 Podľa doby trvania a manifestácie klinických príznakov môžeme otravy rozdeliť na: akútne subakútne subchronické chronické Podľa manifestácie klinických príznakov ich môžeme rozdeliť na: klinicky manifestné nemanifestné (karcinogenita, teratogenita, embryotoxicita, alergie, imunopatologické zmeny)

5 V praxi sa stretávame s rôznymi typmi intoxikácií: - otravy cielené ničenie škodcov a pod. - otravy náhodné zvieratá náhodou požerú nesprávne no i správne uložené nástrahy, dôjde náhodou k predávkovaní liečiva, pri aplikácii pesticídov sa nedodržia pracovno technologické postupy a pod. - otravy úmyselné pripravované, pomocou ktorých sa realizuje úmysel zlikvidovať nejaké zvieratá niekomu (najčastejšie sa jedná o susedské vzťahy a otravu psov a hydiny) - otravy suicidálne (samovraždy) u zvierat sa s touto skupinou otráv nestretávame.

6 Jed (noxa, škodlivina, toxická látka) - možno označiť každú látku, ktorá je organizmu kvalitatívne alebo kvantitatívne cudzia a ktorá ho poškodzuje fyzikálne alebo chemicky. Jedy môžeme podľa miesta účinku rozdeliť na 3 skupiny: - jedy s lokálnym chemickým účinkom (napr. hydroxidy) -jedy s lokálnym a po vstrebaní s celkovým účinkom (fenoly, HgCl 2 ) -jedy po vstrebaní s celkovým účinkom (alkaloidy a i.)

7 Cesty vstupu jedu do organizmu: -perorálne (per os) pitím alebo požraním -inhalačne (per inhalationem) -kožou (per cutis) - parenterálne (uhryznutím, poštípaním) -per vaginam -per rectum

8 Etiológiaotrávuzvierat: pesticídy krmné aditíva hnojivá odpadové vody priemyselné exhaláty mykotoxíny rastlinné jedy živočíšne jedy bojové chemické látky

9 Etiológia otráv u ľudí: liečivá domáce chemikálie huby priemyselné látky pesticídy iné

10 Cesty vylučovania jedov z organizmu: výkalmi močom mliekom slinami srsťou vlasmi dychom kožou vaječníkmi semenníkmi placentou iné včely vosk, med

11 Faktoryovplyvňujúcetoxicitujedu -faktory endogénne druh, vek, pohlavie, výživný a zdravotný stav, návyk - faktory exogénne dávka, fyzikálno-chemické vlastnosti, - faktory exogénne dávka, fyzikálno-chemické vlastnosti, synergizmus a antagonizmus

12 Degradácia jedu: Biotransformácia -jav prebiehajúci v živých organizmoch Degradácia -jav prebiehajúci v životnom prostredí

13 Chemickéreakciepribiotransformácii: -oxidácia -redukcia -hydroxylácia - enzymatický rozklad -väzba na endogénne kyseliny

14 ChemickéreakciepridegradáciivŽP: -oxidácia -redukcia -fotolýza - termolýza -enzymatický rozklad -väzba na humídne kyseliny -ph prostredia

15 Klasifikáciajedov: rozdelenie jedov podľa ich vlastností -podľa chemickej povahy - podľa charakteru ich účinku -podľa povahy ich účinku

16 Klasifikáciajedovpodľa chemickejpovahy: minerálne, organické -rastlinné - živočíšne -syntetické

17 Klasifikáciajedovpodľa charakteruichúčinku: - celkový - lokálno-chemický - lokálno-chemický a celkový

18 Klasifikáciajedovpodľapovahyichúčinku: - krvné - leptavé - protoplazmatické - parenchymatózne - pôsobiace na vyvíjajúci sa organizmus - pôsobiace selektívne (nervový, srdcový, cirkulačný systém, tráviaci trakt)

19 LD 50 - krajne jedovaté do 50 mg/kg Základy toxikológie Klasifikáciatoxicityjedovpodľa Medveďa: - veľmi jedovaté mg/kg, - stredne jedovaté mg/kg - málo jedovaté nad 1000 mg/kg

20 Klasifikáciatoxicityjedovpodľa WHO: LD 50 - extrémne jedovaté do 5 mg/kg - vysoko jedovaté 5-50 mg/kg, - stredne jedovaté mg/kg - nízko jedovaté nad 500 mg/kg

21 Kumulácia hromadenie jedu alebo následku v Organizme: - materiálna - funkčná Mieru kumulácie vyjadrujeme koeficientom kumuláckie K k Perzistencia pretrvávanie jedu v prostredí

22 Najčastejšiepoužívanéskratkyvtoxikológii: LD 50 taká dávka jedu, ktorá vyvolá u všetkých postihnutých jedincov klinické príznaky a u 50 % smrť (mg/kg ž.h.) LC 50 taká koncentrácia jedu v prostredí (voda, potrava, vzduch), ktorá vyvolá u všetkých postihnutých jedincov klinické príznaky a u 50 % smrť (mg/l, ppm...) ADI akceptovateľná denná dávka dávka, ktorú môže organizmus prijímať po dobu celého života a ktorá nevyvolá žiadne účinky

23 Najčastejšiepoužívanéskratkyvtoxikológii: ML maximálny limit prvku alebo chemickej látky, ktorá sa nachádza bežne v organizmoch alebo v životnom prostredí MLR maximálny limit rezíduí látok, ktoré sa bežne nenachádzajú v organizmoch, potravinách alebo v životnom prostredí DT 50 polčas rozpadu chemickej látky

24 Koniec prvej časti Ďakujem za pozornosť