Obvd jdsmréh ltricéh prúdu. pdmiy vziu ltricéh prúdu.. vdič v ltricm pli - ltricé vdič sú láty, tré bsahujú vľý pčt častíc s ábjm, tré sa v ich môžu vľ phybvať. Tit častic azývam vľé častic s ábjm. V vvých vdičch (apr. mď, hlií, stribr) sú t vľé ltróy, v vapalivých vdičch (v ltrlytch, apr. rztch slí alb yslí v vd) sú t ladé a zápré ióy a v vdivých plych ltróy a ba druhy ióv. - vľé častic s ábjm sa v vdičch ustavič a uspriada phybujú, prt j v vdiči, trý i j abitý a i j v vajšm ltricm pli, ich rzlži taé, ž v ľubvľj časti vdiča j úhrý ábj ulvý. Nav sú vdič ltricy utrál. - zma rzlžia vľých abitých častíc v vdiči asta, a vlžím abitý vdič d ltricéh pľa asta ltrstaticá iducia ltrstaticá iducia j jav, pri trm sa prtiľahlé časti pvrchu vdiča vlžéh d ltricéh pľa zltrizujú ábjm s rvau vľsťu, al pačým zamim. Tat vziuté ábj častíc azývam iduvaé ábj. ď vdič abitý súhlasými ábjmi vybrim z ltricéh pľa, ltricá iducia zai; vdič sa vráti d pôvdéh stavu.. vzi jdsmréh prúdu - uspriadaý phyb vľých častíc s ltricým ábjm sa azýva ltricý prúd. Pdmiu vziu ltricéh prúdu v lát j prítmsť vľých častíc s ltricým ábjm a utvri ltricéh pľa v tjt lát. - pri ltrstaticj iducii a plarizácii diltria j prúd v vdiči dčasý; aby v vdiči bl prúd trvalý, musí byť vútri vdiča il utvré, al aj udržvaé ltricé pl, taýt stav asta, a j vdič pripjý a ltricý zdrj - uspriadaý phyb ltricy abitých častíc stálh smru sa azýva jdsmrý prúd. Pdľa dhdy sa za smr prúdu pladá smr uspriadaéh phybu vľých častíc s ladým ábjm (d + ). Kď j prúd utvrý uspriadaým phybm vľých častíc s záprým ábjm, jh smr j pdľa tjt dhdy pačý a smr uspriadaéh phybu častíc. - v lí aždéh vdiča s prúdm pzrujm magticé pl - ltricý prúd: Q dq i, d Q j clvý ábj častíc, tré prjdú prirzm vdiča t dt v jdm smr za dbu t jdtu prúdu j ampér ampér j stály prúd, trý pri prchd dvma priamymi rvbžými č dlhými vdičmi zadbatľéh prirzu, umistými v váuu v vzájmj vzdialsti m, vyvlá mdzi týmit vdičmi silu s vľsťu. 0-7 N a m dĺžy vdiča - ltricý prúd mriam ampérmtrm (zapája sa sériv d bvdu).. ltricý zdrj - ltricý zdrj (zdrj apätia) j aždé zariadi mdzi tréh dvma rzličými časťami, pólmi (svrami zdrja), j aj p pripjí vdiča udržvaý rzdil ltricých ptciálv alb apätia
- mdzi svrami zdrja vzi apätia, a jda svra bud bsahvať mj vľých ltróv (ladá svra) a druhá (záprá svra), prt vútri zdrja musia pôsbiť sily, tré dvzdávajú apr. z ladj svry vľé ltróy. Tit sily právajú ltrstaticé sily utvréh ltricéh pľa mdzi abitými svrami. Vútri zdrja apätia musia tda pôsbiť ltrstaticé sily. - ltrstaticé sily pri prsu abitých častíc s clvým ábjm vľsti Q ajú prácu W z, ptm platí: Wz, d j ltrmtricé apäti zdrja (j jdu z charatristí zdrja Q apätia); jdtu ltrmtricéh apätia j vlt ď ltricý bvd i j pripjý a zdrj, zdrjm prúd prtá a sa rvá rzdilu ltricých ptciálv mdzi svrami zdrja - ltricé apäti mriam vltmtrm (zapája sa parall d bvdu) - druhy zdrjv: ltrchmicý zdrj (aumulátr) ltrstaticé sily vziajú chmicu raciu ltród s ltrlytm ftltricý zdrj (ftčlá) apäti vziá vzájmým pôsbím svtla s ltrómi v vch alb plvdičch trmltricý zdrj (trmčlá) využíva sa tu pzat, ž apäti, tré vziá a spji dvch rzličých vv, závisí d tplty spja (apäti j tým väčši, čí väčší j rzdil tplôt) ltrdyamicý zdrj (aumulátr, dyam) ltrstaticé sily vziajú phybm vdiča v magticm pli va Graaffv grátr (mchaicý zdrj) ábj sa ddľujú trím pásu a prášajú sa jh phybm. Ohmv zá.. pr časť ltricéh bvdu - Ohmv zá: ltricý prúd v vvm vdiči j priam úmrý ltricému apätiu mdzi cami vdičv G, d G j štata úmrsti - z Ohmvh záa vyplýva, ž pdil j pr istý vdič štatý a závisí d apätia alb prúdu v vdiči, ptm pr aždý vdič môžm zavisť charatristicú vličiu ltricý dpr :, [ ] Ω, jdtu ltricéh dpru j hm prvrátá hdta sa azýva ltricá vdivsť G: G, jdtu ltricj vdivsti j sims - vdič, pr tré platí Ohmv zá, azývam liár (hmicé); staté vdič sú liár - súčiasta, tré majú stály ltricý dpr, sa azývajú rzistry; rzistr s astavitľým dprm sa vlá rstat, ptcimtr.. ltricý dpr - príčiu xistci ltricéh dpru vv sú zrážy vdivstých ltróv s iómi mrižy v dôsldu tpléh phybu; ďalšu príčiu sú bdvé pruchy ryštálvj mrižy - závislsť ltricéh dpru d gmtricých rzmrv a d láty:
l ρ, d l j dĺža vvéh vdiča, S bsah pričh rzu a ρ mrý ltricý S dpr láty (jdtu mréh ltricéh dpru j Ω.m) mrá ltricá vdivsť: γ, [ γ ] S. m, jdtu mrj ltricj vdivsti j sims a mtr ρ - láty s vľým mrý dprm (ilá, štatá, chrómil) sa pužívajú a výrbu dprvých matriálv - závislsť ltricéh dpru d tplty: ltricý dpr sa s zvyšujúcu tpltu zväčšuj približ liár 0( + α. t), d j ltricý dpr vdiča pri tplt t, 0 ltricý dpr pri tplt t 0, t tpltý rzdil a α tpltý súčiitľ ltricéh dpru (jdtu tpltéh súčiitľa ltricéh dpru j K - ) z hľadisa tóri ltróvj vdivsti vv sa ltricý dpr zväčšuj pri zvyšvaí tplty vvéh vdiča v dôsldu zväčšia rzmitu ióv mrižy. Tým astávajú častjši zrážy vdivstých ltróv s iómi mrižy, č sa prjaví v mšj hdt prúdu v vdiči alb väčším dprm vdiča... pr uzavrtý ltricý bvd - ľubvľý uzavrtý ltricý bvd sa sladá z vajšj (rzistry, vdič, sptrbič a pd.) a vútrú (vdivý pristr mdzi pólmi vútri zdrja) - ď j bvd uzavrtý, prchádza ltricý prúd il jh vajšu časťu, al aj vútri zdrja. Pri prmistňvaí ajú ltricé sily vútri zdrja prácu W.Q, d j ltrmtricé apäti zdrja. Zdrj tda vydá rgiu E z.q, trá sa prmiňa a rgiu E ltricéh pľa v vajšj časti bvdu a rgiu E i ltricéh pľa vútri zdrja - z záa zachvaia rgi platí: E z E+ Ei Q Q+ iq + i súčt apätí a vajšj a vútrj časti bvdu sa rvá ltrmtricému apätiu zdrja - ď pdľa Ohmvh záa pr časť bvdu dsadím d vzťahu pr ltrmtricé apäti, dstam: + i ( + i), d j dpr vajšj časti bvdu a i j + i dpr vútrj časti bvdu (výraz + i j clvý dpr bvdu) Ohmv zá pr uzavrtý bvd: prúd v uzavrtm bvd sa rvá pdilu ltrmtricéh apätia zdrja a súčtu dprv vajšj a vútrj časti bvdu - platí: + i vličiu azývam svrvé apäti zdrja a rvá sa apäti v vajšj časti bvdu, i i úbyt apätia a zdrji; pr svrvé apäti platí: i ď j vajší dpr bvdu vľa väčší a vútrý dpr i zdrja, ptm i môžm vzhľadm a zadbať - ď spjím svry zdrja vdivým drôtm, asta spji arát (srat), vajší dpr j tamr ulvý, prt 0 V, a prúd v bvd dsiah ajväčšiu mžú hdtu: max i
. Kirchhffv záy - ltricé bvdy a zdrjmi ltrmtricéh apätia môžu byť jdduché alb rzvtvé (zlžé). Mist v rzvtvm bvd, d sa stýajú ajmj tri vdič, azýva sa uzl ltricéh bvdu. Časť bvdu mdzi dvma uzlami j vtva ltricéh bvdu... prvý Kirchhffv zá -. Kirchhffv zá (pr uzl jdsmréh bvdu): algbricý súčt prúdv v uzl sa rvá ul 0 (vstupujúc prúdy brim s ladým zamim a vystupujúc s záprým) - zá vyjadruj pricíp zachvávaia ábja, t.j., ž pri štatm prúd sa v žiadm mist vdiča, a tda ai v uzl, hrmadia častic s ábjm - pr bvd a br. platí: 0.. druhý Kirchhffv zá -. Kirchhffv zá (pr jdduché uzavrté bvdy): v jdduchm uzavrtm bvd sa súčt ltrmtricých apätí i zaradých zdrjv rvá súčtu úbytv apätí m i i (a mám v bvd uzlv (vtiv), môžm zapísať ajviac - závislých rvíc) - pr bvd a br. platí: + +.. spájai rzistrv - sérivé spji: pri sérivm spjí sa clvý dpr rvá súčtu dprv jdtlivých rzistrv + + K+ rzistrmi prchádza rvaý prúd, apäti sa rzdlí a rzistrch v pmr: : : : K : : : K pr clvé apäti platí: + + K+ - parallé spji: pri parallm spjí rzistrv sa prvrátá hdta clvéh dpru rvá súčtu prvrátých hdôt jdtlivých dprv rzistrv + + +K a rzistrch j rvaé apäti, prúd sa rzdlí d jdtlivých vtiv v pmr: : : : K : : : K 4
pr clvý prúd platí: + + + K..4 apliáci Kirchhffvých záv - zväčši rzsahu ampérmtra: ampérmtr, trým mriam ltricý prúd, zapájam sériv s sptrbičm; dpr ampérmtra musí by vľmi malý, a by č ajmj vplyvil prúdvé a apäťvé pmry v bvd. mpérmtrm môž prchádzať aajvýš istý maximály prúd. pri mraí prúdv -rát väčších, a j maximály prúd pstupujm ta, ž ampérmtru parall pripjím rzistr s dprm b, tzv. bčí, pr tréh dpr pdľa Kirchhffvých záv musí platiť: B 0 b b 0 b - zväčši rzsahu vltmtra: vltmtr, trým mriam ltricé p V b apätia, zapájam parall d bvdu; pri parallm spjí sa prúd rzdľuj d V jdtlivých vtví a dpr parallj V mbiáci sa pzmí: Zapjý vltmtr prúdv zaťaží zdrj a zmraé apäti a mram úsu j ič mši a prd zapjím vltmtra, a prt dpr vltmtra má byť vľý, aby sa zaťažila siť (má ím prchádzať miimály prúd), a aby sa prúdvé pmry vľmi zmili vltmtr môž mrať isté maximál apäti v, daé maximálym prúdm v, trý môž prchádzať civu vltmtra s dprm v : Kď j mraé apäti -rát väčši a apäti v, ta vltmtru sériv pripájam tzv. prdradý rzistr s dprm p. Tým sa utvrí dlič apätia, tréh časťami (prvami) prchádza rvaý prúd; ptm pr dpr prdradéh rzistra platí: p ( ) v - mrai ltricéh dpru: priama mtóda: j zalžá a dfiícii ltricéh dpru. mpérmtrm dmriam prúd, trý prchádza rzistrm s dprm a vltmtrm apäti mdzi jh cami. Výsld j približý, lb zaradím bch mracích prístrjv sa pmry v bvd zmia ta, ž a rzistr mž priam dmrať súčas apäti aj prúd, a prt sa pužívajú dva spôsby zapjia (. spôsb: vltmtr zaradím parall rzistru a im sériv ampérmtr; vltmtr uazuj sutčé apäti a rzistr, ampérmtr uazuj ič väčší prúd;. spôsb: ampérmtr zaradím sériv rzistru a im parall vltmtr; ampérmtr uazuj sutčú hdtu prúdu, vltmtr uazuj ič väčšiu hdtu apätia) substitučá mtóda: j zalžá a prvávaí dpru zámh rzistra s dprmi zámych rzistrv. určím prúd, trý tči zámym rzistrm a tút hdtu prvávam s hdtami prúdv, tré tčú zámymi dprmi. mstívá mtóda: j zalžá a zapjí mstía s galvamtrm d bvdu, jda časť j phyblivá; psúvaím mstía dsiahm, aby galvamtrm prchádzal prúd, a ta z zámych údajv určím zámy dpr (tut mtódu zísavam ajprsjši výsldy) 5