TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ BUILDING TESTING AND RESEARCH INSTITUTE HODNOTENIE ENERGETICKEJ HOSPODÁRNOSTI BUDOV NA SLOVENSKU prof. Ing. Zuzana Sternová sternova@tsus.sk
Právne predpisy a terminológia Zákon č. 555/2005 Z. z. v znení zákona č. 300/2012 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov pre účely zákona definuje:» Energetickú hospodárnosť ako množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie.» Energetická certifikácia je proces, ktorým sa budova zatrieďuje do energetickej triedy (A až G). Základom energetickej certifikácie je výpočet a kategorizácia budov (rodinné domy, bytové domy, administratívne budovy, budovy škôl, budovy nemocníc, športové haly, budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby, ostatné nevýrobné budovy (budovy so zmiešaným účelom využitia). strana 2
Nová vyhláška k EHB a jej platnosť» Novou vyhláškou sa ruší vyhláška MVRR SR č. 311/2009 Z.z., ktorá platila od 1.10.2009 (a zrušila vyhlášku MVRR SR č. 625/2006 Z.z., ktorá platila od 1. januára 2006)» Energetické certifikáty sa vydávajú na maximálnu dobu platnosti 10 rokov» Energetické certifikáty budov vydané do 31.12.2012 sa majú spracovať podľa vyhlášky MVRR SR 311/2009 Z. z.; od 1. januára 2013 sa spracovávajú podľa vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z.z.» Všetky energetické certifikáty vydané podľa predchádzajúcich vyhlášok platia na určenú dobu ich platnosti. Zabezpečenie EPC je povinnosťu vlastníka (alebo správcu) v prípade novej, významne obnovenej, predávanej a prenajímanej budovy (po 31.12.2015). strana 3
Obnova budov» Významná obnova je definovaná zákonom č. 300/2005 Z.z. Súvisí so stavebnými úpravami existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva najmä zásah do tepelnej ochrany zateplením jej obvodového a strešného plášťa, výmenou pôvodných otvorových výplní budovy v rozsahu najmenej 25 % plochy obalových konštrukcií budovy.» S významnou obnovou existujúcich budov súvisí uplatnenie tepelnoizolačných kontaktných systémov (ETICS).» Z hľadiska dopadu na energetickú hospodárnosť a správnosť postupov je logické zateplenie uskutočniť po výmene otvorových konštrukcií.» Významnú obnovu budovy možno uskutočniť naraz alebo postupnými čiastkovými stavebnými úpravami.. strana 4
Obnova budov» Významná obnova technických systémov budovy (angl. substantional refurbishment): obnova technického zariadenia budovy, pri ktorej investičné náklady na obnovu sú vyššie ako 50 % investičných nákladov na nové porovnateľné technické zariadenie budovy, pričom znížením potreby primárnych energetických zdrojov na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej vody, osvetlenie, vetranie alebo klimatizáciu sa dosiahne splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy (podľa zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti).» Hĺbková obnova budovy (angl. deep renovation): uskutočnenie významnej obnovy budovy a významnej obnovy technického zariadenia budovy (podľa zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti) strana 5
Obnova budov» Používanie pomenovania celková obnova je podľa Slovníka slovenského jazyka kompletná obnova.» Komplexná obnova budov však neznamená uskutočnenie celkovej (kompletnej) obnovy. Nezhoduje sa so žiadnym rozsahom, ktorý je na základe definícií zavedený právnymi a technickými predpismi v SR.» Podľa Slovníka slovenského jazyka komplexný je zložitý, mnohotvárny, súhrnný. Znamená to, že pojem komplexná obnova budov vyjadruje iba náhodný výber opatrení. Tento súhrn vybratých opatrení môže byť pre každú budovu iný. Jedná sa vlastne vykonanie obnovy súhrn čiastkových postupových krokov. strana 6
Súvisiace technické predpisy So zákonom č. 300/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a vyhláškou č. 364/2012 Z. z. účinných od 1.1.2013 súvisí zavedenie revidovaných technických noriem:» STN 73 0540-2: 2012 Tepelná ochrana. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné vlastnosti» STN 73 0540-3: 2012 Tepelná ochrana. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 3: Vlastnosti prostredí a stavebných výrobkov Normy platia od 1. júla 2012 a ich účinnosť je od 1. januára 2013, teda ich účinnosť je rovnako ako právnych predpisov. strana 7
Výpočet potreby energie podľa miest spotreby - EN» Ročná potreba energie na vykurovanie sa vypočíta podľa STN EN ISO 13 790,» Ročná potreba energie na prípravu teplej vody sa vypočíta podľa STN EN 15316,» Ročná potreba energie na vetranie sa vypočíta podľa STN EN 15241,» Ročná potreba energie na osvetlenie sa vypočíta podľa STN EN 15193,» Vplyv riadenia a regulácie sa určí podľa STN EN 15232,» Primárna energia a emisie C0 2 sa určia podľa STN EN 15603. Uvedené normy najskôr zavedené ako prednormy boli v ich konečnom znení prevzaté do sústavy Slovenských technických noriem. strana 8
Nová vyhláška k EHB» Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 12. novembra 2012 bola publikovaná v čiastke 90 Zbierky zákonov SR ako vyhláška MDVRR č. 364/2012 Z. z.» Vyhláškou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení zákona č. 300/2012 Z.z.)» Vyhláška č. 364/2012 Z.z. nadobudla účinnosť 1. januára 2013 rovnako, ako zákon č. 555/2005 Z.z. v znení zákona č. 300/2012 Z.z. strana 9
EC a povoľovanie stavieb Spôsob určenia Úroveň potreby hodnotenia Spôsob užívania Vstupné údaje Klimatické podmienky Budova Použitie alebo účel spracovania Projektové Normalizované Projekt (nová budova alebo návrh obnovy) Stavebné povolenie, predbežný energetický certifikát budovy Výpočet Normalizované Normalizované Skutočnosť Energetický certifikát budovy Kolaudačné rozhodnutie Upravené V závislosti na účele hodnotenia Skutočnosť Optimalizácia, porovnanie, návrh opatrení (návrh obnovy) Meranie Prevádzkové Skutočné Skutočné Skutočnosť Energetický certifikát budovy Podľa právneho predpisu (kolaudačné rozhodnutie) strana 10
Projektové a normalizované hodnotenie» Postup výpočtu je rovnaký pre projektové hodnotenie aj pre normalizované hodnotenie nových budov.» Pri projektovom hodnotení významne obnovovanej budovy projektová dokumentácia podľa 4 ods. 3 zákona obsahuje splnenia požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti a) stavebných konštrukcií a na potrebu tepla na vykurovanie podľa slovenskej technickej normy) (ďalej len technická norma ), ak sa má uskutočniť významná obnova celého obalu existujúcej budovy alebo b) stavebných konštrukcií podľa technickej normy (napr. STN 73 0540-2: 2012), ak sa má uskutočniť významná obnova len stavebných konštrukcií tvoriacich časť obalu existujúcej budovy. strana 11
Energetická hospodárnosť budov» Množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy sa určuje výpočtom energetickej hospodárnosti budov.» Hodnotenie sa uskutočňuje pre každé miesto spotreby energie v budove (vykurovanie, príprava teplej vody, vetranie a chladenie, osvetlenie a pre každý energetický nosič.» Súčet hodnôt potreby energie pre jednotlivé miesta spotreby energie potrebnej na splnenie všetkých energetických požiadaviek vo vnútornom priestore budovy vymedzenom hranicou budovy, ktoré súvisia s normalizovaným užívaním budovy, je celková potreba energie.» Hranicu budovy vymedzujú obalové konštrukcie teplovýmenného obalu budovy podľa technickej normy STN EN ISO 13790/NA strana 12
Celková podlahová plocha» Potreba energie určená pre jednotlivé miesta spotreby energie, celková potreba energie a primárna energia ( 3 ods. 2 zákona) sú číselnými údajmi v kwh/m 2 celkovej podlahovej plochy budovy za jeden rok (možnosti: vonkajšie, celkové vnútorné, vnútorné rozmery). strana 13
Celková podlahová plocha» Celková podlahová plocha podlaží s upravovaným vnútorným prostredím miestností sa určí z vonkajších rozmerov budovy bez zohľadnenia miestnych vystupujúcich konštrukcií, najmä ríms, miestnych zmenšení hrúbky obvodového plášťa a plochy balkónov, lodžií a terás.» Ak svetlá výška miestností prechádza cez dve štandardné podlažia alebo viac takýchto podlaží, najmä schodištia a galérie, celková podlahová plocha podlažia sa vyráta ako súčet podlahovej plochy miestnosti a plôch ako keby miestnosť bola v rovine každého podlažia rozdelená horizontálnou konštrukciou.» Ak celková podlahová plocha časti budovy užívanej na iný účel nepresahuje 10 % celkovej podlahovej plochy celej budovy, zatriedi sa budova do kategórie podľa 3 ods. 5 zákona podľa prevládajúceho účelu užívania.» strana 14
Hranica budovy podľa STN EN ISO 13790/NA strana 15
Klimatické a vnútorné podmienky» Na hodnotenie potreby energie sa použijú údaje o polohe, orientácii a vplyve vonkajších klimatických podmienok na vnútorné prostredie budovy pri: a) projektovom hodnotení údaje uvedené v STN 73 0540-3: 2012, b) prevádzkovom hodnotení údaje získané v mieste budovy.» Na hodnotenie potreby energie pre vnútorné prostredie budovy podľa sa použijú hodnoty teploty vzduchu podľa STN 73 0540-3: 2012 alebo priemerné teploty pri prerušovanom vykurovaní. strana 16
Klimatické a vnútorné podmienky» Klimatické údaje sú stanovené podľa rady STN EN ISO 15927 a sú uvedené pre 2884 miest a obcí SR v STN EN ISO 13790/NA (minimálna, maximálna, priemerná mesačná teplota, dennostupne, slnečná radiácia, vietor).» Klimatické údaje pre hodnotenie EHB sú v STN 73 0540-3: 2012 9000 Priemerná suma dennostupňov vykurovacích dní v období 1961-2000 v 35 lokalitách Slovenska 8000 7000 Rok(I-XII) Rok (bez VI-VIII) 6000 5000 4000 3000 2000 801 813 817 820 858 866 874 902 904 927 933 938 945 951 961 968 978 993 strana 17
Z histórie STN (ČSN) 73 0540 Požiadavky na komponenty - Stavebné výrobky Nadväznosť na ČSN 73 0540 resp. STN 73 0540 (od roku 1993) Súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie U vo W/(m 2.K) Obvodový plášť θ e [ C] Strešný plášť θ e [ C] Otvorové konštrukcie Rok -15-18 -21-15 -18-21 1964 1,45 1,37 1,37 0,89 0,83 0,83 2,9 1979 0,89 0,86 0,79 0,51 0,47 0,43 2,9 (záväznosť od r.1984) 1992 Zmena 4 0,46 (záväznosť od 1.5.1992) pre zatepľovanie 0,73 0,32 2,9 Zmena 5 - odporúčané hodnoty (platnosť od 1.2.1997) 0,46 0,32 Obnovované budovy 0,32 Nové budovy 0,19 Obnovované budovy Nové budovy Obnovované budovy 2,7 Nové budovy 2,0 Od 2002 - Revidovaná STN 73 0540-2:2002 Zozáväznené hodnoty pre obnovované budovy Odporúčané hodnoty pre nové budovy platnosť od 1.10.2002 0,46 0,32 Obnovované budovy Nové budovy 0,32 0,19 Obnovované budovy Nové budovy Obnovované budovy 2,0 Nové budovy 1,7 strana 18
STN 73 0540-2: Požiadavky Pri návrhu stavebných konštrukcií a budov sa požaduje:» splnenie kritéria minimálnych tepelnoizolačných vlastností stavebnej konštrukcie (maximálnej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla konštrukcie U),» minimálnej teploty vnútorného povrchu (hygienické kritérium),» minimálnej priemernej výmeny vzduchu v miestnosti (kritérium výmeny vzduchu),» maximálnej mernej potreby tepla na vykurovanie (energetické kritérium).» predpoklad splnenia minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť budov (maximálnu potrebu tepla na vykurovanie na dosiahnutie energetickej hospodárnosti budovy) Stavebné konštrukcie musia spĺňať požiadavky na vylúčenie rizika rastu plesní na ich vnútornom povrchu a na vylúčenie kondenzácie vodnej pary v stavebnej konštrukcii alebo na jej vnútornom povrchu. strana 19
Požiadavky na tepelnú ochranu Požiadavky na tepelnú ochranu obalových konštrukcií podľa STN 73 0540-2: 2012 Nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov Obvodový plášť strecha Okná, balkónové dvere 2016 strana 20
STN 73 0540-3: Vlastnosti stavebn. výrobkov Expandovaný (penový) polystyrén podľa STN EN 13163, xtrudovaný polystyrén podľa STN EN 13164 a fenolová pena Materiál ρ kg/m 3 λ vo W/(m.K) pre stav. konštr. vonk. vnútor. c J/(kg.K) µ (1) δ.10 9 s EPS (biely) EPS (s grafitom) Do 15 0,044 0,043 1 270 12-30 0,015-0,0063 Od 15 do 20 0,041 0,039 1 270 20-50 0,094-0,0038 Od 20 do 25 0,038 0,037 1 270 30-70 0,0063-0,0027 Od 25 do 30 0,035 0,035 1 270 40-80 0,0067-0,00235 Do 15 0,036 0,035 1 270 12 30 0,015-0,0063 Od 15 do 20 0,036 0,035 1 270 20-50 0,094-0,0038 XPS 32 0,033-0,036 2 060 100 0,0019 Fenolová pena 35 0,025 0,025 1400 35 0,0054 strana 21
STN 73 0540-3: Vlastnosti stavebn. výrobkov Výrobky z minerálnej vlny podľa STN EN 13162 Materiál Dosky z kamennej vlny Lamely z kamennej vlny ρ kg/m 3 λ vo W/(m.K) pre stav. konštr. vonk. vnútor. c J/(kg.K) µ (1) δ.10 9 s 155 0,046 0,042 880-1 150 3,30 0,0570 170 0,045 0,041 880-1 150 4,0 0,0471 85-150 0,048 0,045 920 2-4 0,0942-0,0471 strana 22
Návrh tepelnoizolačnej vrstvy» Tepelnoizolačná vrstva O úsporách tepla na vykurovanie rozhoduje hrúbka tepelnej izolácie. Na zabezpečenie požiadaviek nízkoenergetickej úrovne výstavby podľa STN 73 0540-2: 2012 od 1. januára 2013 je v závislosti na pôvodnej kvalite obvodového plášťa a druhu tepelnej izolácie 90 až 120 mm (EPS šedý 90 mm, EPS biely 100 110 mm, MW 120 mm). Na zabezpečenie požiadaviek ultranízkoenergetickej výstavby od 1. januára 2016 budú platiť prísnejšie požiadavky a na ich splnenie bude potrebná hrúbka TI 130 až 180 mm. Požiadavky na budovy s takmer nulovou potrebou energie budú platiť od 1. januára 2021. strana 23
Návrh okien podľa STN 73 0540-2: 2012 Požiadavky od 1.1.2016» V Predhovore STN na str. 2 normy je uvedené, že požiadavky odporúčané budú platiť po roku 2015 ako normalizované, teda U W,N = 1,0 W/m².K.» V Predmete na str. 5 sa uvádza, že požiadavky stanovené na nové budovy platia aj pre obnovu, ak je to funkčne, technicky a ekonomicky uskutočniteľné. Znamená to, že principiálne by sa po tomto termíne mali aj pri obnove budov zabudovávať výrobky spĺňajúce dané požiadavky.» Neznamená to však, že na budove, kde sa už v minulosti vymenili okná, by sa tieto pri obnove budovy mali opäť vymeniť. strana 24
Návrh okien podľa STN 73 0540-2: 2012 Požiadavky od 1.1.2016» Znamená to najmä, že okná (balkónové dvere) vymenené v minulosti nepriaznivo ovplyvnia možnosť splnenia požiadaviek na potrebu energie na vykurovanie.» Zohľadňuje sa to aj vo vyhláške MDVRR SR č. 364/2012 Z.z. a to tak, že aj pri energetickom hodnotení musia obnovované budovy splniť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, teda požiadavky na ultra nízkoenergetickú výstavbu, ak je to funkčne, technicky a ekonomicky uskutočniteľné.» Teda jednoznačne platí, že stavebné výrobky zabudovávané do stavby po 31.12.2015 by sa mali navrhnúť tak, aby spĺňali požiadavky normalizované, ktoré sú uvedené v norme ako odporúčané. strana 25
STN 73 0540-2: Energetické kritérium Potreba tepla na vykurovanie kwh/(m 2.a) Faktor tvaru budovy 1/m Maximálna hodnota Q H,nd,max Normalizovaná (požadovaná) hodnota Odporúčaná hodnota Q H,nd,r1 Cieľová odporúčaná hodnota Q H,nd,N od 1.1.2013 od 1.1.2016 Q H,nd,r2 od 1.1.2021 0,3 70,0 50,0 25,0 12,5 0,4 78,6 57,1 28,55 14,28 0,5 87,1 64,3 32,15 16,08 0,6 95,7 71,4 35,70 17,85 0,7 104,3 78,6 39,3 19,65 0,8 112,9 85,7 42,85 21,43 0,9 121,4 92,9 46,45 23,23 1,0 130,0 100,0 50,0 25,0 Pre nebytové budovy a budovy s konštrukčnou výškou viac ako 2,8 m sa určia požadované hodnoty v kwh/(m 3.a) strana 26
STN 73 0540-2: 2012 Minimálna požiadavka na EHB Kategórie budov Faktor tvaru Konštrukčná výška Teplota vnútorného vzduchu Výmena vzduchu Teplota vzduchu počas tlmenej prevád. Upravená vnútorná teplota pre prerušované vykurov. Počet dennostup. pre vykurovacie obdobie 212 dní Potreba tepla na vykurovanie 1/m m C 1/h C C K.deň kwh/(m 2.a) rodinné domy 0,7 2,9 20 0,5 17 20.0 3422 81,4 bytové domy 0,3 2,8 20 0,5 17 20.0 3422 50,0 administratívne budovy 0,3 3,3 20 0,5 17 18.5 3104 53,5 budovy škôl a školských zariadení 0,3 3,3 20 0,5 17 18.4 3083 53,2 budovy nemocníc 0,3 3,3 22 0,5 19 22.0 3846 66,3 budovy hotelov a reštaurácií športové haly a iné budovy určené na šport 0,4 3,3 20 0,5 20 20.0 3422 67,4 0,3 4,5 18 0,5 15 16.5 2680 63,0 budovy pre veľkoobch. a maloobch. služby 0,5 3,6 18 0,5 15 15.9 2553 61,7 strana 27
Východzie údaje hodnotenia (obdobie 1994-2003) Spotreba tepla v Spotreba tepla v kwh/(m 2.rok) kwh/(m 3.rok) 150 140 130 120 110 100 90 80 70 60 50 40 30 20 10 0 70 60 50 40 30 20 10 0 117 Bytové domy Priemerná spotreba tepla za roky 1994-2000 Bytové domy 41.0 100% 133 133 3 008 44.8 109% 58.4 142% -15 C -18 C -21 C Výpočtová teplota vonkajšieho vzduchu Bytové domy Priemerná spotreba tepla na vykurovanie 123 3 183 135 129 127 126 3 586 3 435 114 131 2 963 110 122 Nameraná spotreba tepla Nameraná spotreba tepla upravená na 3422 K.deň Počet dennostupňov 3 105 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 Rok 101 2 800 2 706 2 600 Spotreba tepla kwh/(m 3.rok) 4 400 4 200 128 kategórií 4 000 budov 3 800 3 600 3 400 3 200 3 000 2 400 2 200 2 000 1 800 1 600 1 400 Počet dennostupňov K.deň 80 70 60 50 40 30 20 10 0 Nebytové domy Energetická certifikácia nezohľadňuje skutočné klimatické podmienky a vplyv užívania budovy, ale stanovuje osobitné požiadavky na globálny ukazovateľ podľa Priemerná spotreba tepla za roky 1994-2000 Nebytové nevýrobné budovy 55.2 57.0 100 % 103% 74.4-15 C -18 C -21 C Výpočtová teplota vonkajšieho vzduchu 135% strana 28
Požiadavky na potrebu energie na vykurovanie» Referenčné hodnoty sú definované na národnej úrovni 160 Priemerná spotreba tepla na vykurovanie za roky 1994-2002 podľa skupín stavebných sústav» Horná hranica energetickej triedy D napr. pre miesto spotreby energie na vykurovanie (106 kwh/(m 2.a)) vyplýva zo štatistického hodnotenia fondu budov.» Určenie požiadaviek na hornú hranicu energetickej triedy B hodnotou rovnajúcou sa 50 % hornej hranice energetickej triedy D vyjadruje aj potenciál úspor tepla a energie. Spotreba tepla v kwh/(m 2.rok) 140 120 100 80 60 40 20 0 133,4 murované a z tehloblokov 111,2 panelové jednovrstvové postavené od roku 1955 do roku 1983 120,1 panelové vrstvené postavené od roku 1971 do roku 1983 100,8 panelové postavené od roku 1983 do roku 1998 103,7 atypické budovy postavené po roku 1992 107,2 Priemerná spotreba tepla za roky 1995-2003 Priemer ± interv. spoľ. (95%) Smer. odch. Min. 116,1 iná, neurčená Priemer za SR Max. 106.0 ± 3.1 4.68 95.8 111.6 Referenčná hodnota D pre bytové domy strana 29
Postup výpočtu» Vypočítané hodnoty potreby energie pre jednotlivé miesta spotreby energie sa porovnajú so škálou v prílohe č. 3 za účelom zatriedenia do energetickej triedy. strana 30
Postup energetickej certifikácie» obhliadka budovy (vrátane fotodokumentácie), preverenie rozmerov budovy, vykurovaných a chladených priestorov a prvkov (skutočné hrúbky a skladba obvodového a strešného plášťa, hrúbky TI; skladba vnútorných konštr.; počet, veľkosti a kvalita okien, vstupných dverí a zasklených stien; režim vykurovania a chladenia, dĺžky a tepelná ochrana vnútorných rozvodov, počty a typy svietidiel; počty a druhy odberných miest spotreby teplej vody, zabezpečenie regulácie v zásobovaní energiami; určenie typu a kvality zdroja, apod.); strana 31
Postup výpočtu Odporúčaný postup výpočtu:»výpočet potreby tepla na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej vody s určením potreby tepla pre jednotlivé systémy budovy.»výpočet potreby energie pre každé miesto spotreby energie (na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody, osvetlenie), ktorá sa zároveň určí pre každý energetický nosič. Do úvahy sa berú všetky straty z distribúcie, odovzdávania a regulácie, ako aj vlastná spotreba energie (napr. pre čerpadlá) v budove. strana 32
Postup výpočtu» Potreba energie pre jednotlivé miesta spotreby sa vypočíta podľa postupov výpočtu daných EN a EN ISO súvisiacich so smernicou (uvedené sú v prílohe č. 3 vyhlášky)» Celková potreba energie budovy ako súčet potrieb energie pre jednotlivé miesta spotreby energie sa porovnajú so škálou v prílohe č. 3 a budova sa zatriedi do energetickej triedy.» Uvažuje sa vplyv energie z obnoviteľných zdrojov energie v budove alebo v jej blízkosti od potreby tepla na vykurovanie (chladenie) a prípravu teplej vody v budove.» Stanoví sa dodaná energia berúc do úvahy účinnosti výroby tepla a všetky straty distribúcie, akumulácie, odovzdávania a regulácie mimo hranice budovy. strana 33
Celková potreba energie Tepelná ochrana - potreba tepla na vykurovanie Straty vykurovacieho systému Výpočet mesačnou metódou Potreba energie na vykurovanie - potreba tepla z CZT, plynu, peletiek, elektriny - prídavná elektrická energia Energia na prípravu teplej vody - potreba tepla z CZT, plynu, peletiek, elektriny - prídavná elektrická energia Energia na chladenie (nebytové budovy) - elektrická energia Celková potreba energie podľa energetického nosiča - potreba tepla z CZT, plynu, peletiek, elektriny - prídavná elektrická energia Energia na osvetlenie (nebytové budovy) - elektrická energia strana 34
Hranice en. tried podľa vyhl. 364/2012 Z. z. strana 35
Obnoviteľné zdroje Za energiu z obnoviteľných zdrojov energie v budove alebo v jej blízkosti sa považuje len energia zo zariadení umiestnených a)vo vnútorných priestoroch s upravovaným prostredím ohraničených hranicami budovy, b)na hranici budovy, ak sú pevne spojené so stavbou, c)mimo hranice budovy v nevykurovaných priestoroch budovy, d)mimo hranice budovy na pozemku užívanom s budovou, ak sa energia z týchto zariadení využíva v budove. Hranicu budovy vymedzujú obalové konštrukcie teplovýmenného obalu budovy (STN EN ISO 3790/NA) strana 36
Obnoviteľné zdroje hranice budovy Obnoviteľný zdroj CZT Zdroj na spoločnom pozemku Obnoviteľný zdroj Hranica budovy Systémová hranica Obnoviteľný zdroj strana 37
Budúcnosť energetickej certifikácie budov Požiadavky na primárnu energiu od roku 2016/2019 sú splniteľné len s využitím obnoviteľných zdrojov energie Každý spôsob výroby tepla má svoje nákladové optimum v kombinácii s tepelnou ochranou. Existujú kombinácie, ktoré sú už dnes nákladovo efektívne. Požiadavky na primárnu energiu by mali zohľadňovať dostupnosť OZE, aby sa plne využil potenciál budovy. Všetky aspekty návrhu konkrétnej budovy nie je možné zahrnúť do minimálnych požiadaviek. Užívateľský pohľad Využitie metódy porovnania globálnych nákladov podľa STN EN 15459: 2008, ktorá je určená pre bežnú projekčnú prax Kotol biomasa+rekup. Kotol biomasa+sol CZT biomasa TČvzduchvoda CZT- KVET Kond.kotol- ZP +rekup. TČ-zemvoda Kond.kotol- ZP+sol. Kond.kotol-ZP CZT ZP strana 38
Dodaná energia z obnoviteľných zdrojov» Od potreby tepelnej energie v budove sa odpočíta tepelná energia potrebná na vykurovanie, chladenie a prípravu teplej vody z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti.»od potreby elektrickej energie sa odpočíta elektrická energia z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti. Pomocou faktorov primárnej energie (neobnoviteľnej energie) sa z dodanej energie stanovenej podľa energetického nosiča určí primárna energia. strana 39
Faktory primárnej energie Energetický nosič Faktor primárnej energie Vyhl. 311/2009 Súčiniteľ emisií CO 2 Vyhl. 311/2009 Faktor primárnej energie (1) Vyhl. 364/2012 Súčiniteľ emisií CO 2 (1) Vyhl. 364/2012 - kg/kwh - kg/kwh Zemný plyn 1,10 0,23 1,36 0,277 Olej 1,10 0,32 1,35 0,237 Biomasa 1,30 0,062 0,10-0,20 0,020 Hnedé uhlie 1,30 0.45 1,40 0,394 Kogenerácia 1,30 0,45 1,0 0,016 Elektrina (2) 2,8 0,62 2,764 0,293 (1) Len neobnoviteľná časť (2) Závisí na národnom energetickom mixe výroby (66 % jadrové elektrárne, 13 % vodné elektrárne, 21 % tepelné fosílne palivo) strana 40
Globálny ukazovateľ primárna energia» Zaviedla sa minimálna požiadavka na EHB stanovením hodnoty globálneho ukazovateľa pre nové budovy: po roku 2013 horná hranica energetickej triedy B, po roku 2015 horná hranica energetickej triedy A1 a po roku 2020 (NZEB) horná hranica A0. F. Škála energetických tried globálneho ukazovateľa primárna energia v kwh/(m 2.a) Globálny ukazovateľ - primárna energia Kategórie budov Triedy energetickej hospodárnosti budovy A0 A1 B C D E F G rodinné domy 54 55-108 109-216 161-324 325-432 433-540 541-648 > 648 bytové domy 32 33-63 64-126 127-189 190-252 253-315 316-378 > 378 administratívne budovy 60 61-120 121-240 241-360 361-480 481-600 601-720 > 720 budovy škôl a školských 34 35-68 69-136 137-204 205-272 273-340 341-408 > 408 zariadení budovy nemocníc 96 97-192 193-384 385-576 577-769 770-961 962-1153 >1153 budovy hotelov 82 83-16 165-328 329-492 493-656 657-820 821-984 > 984 a reštaurácií športové haly a iné budovy 38 39-76 77-152 153-258 259-304 305-380 381-456 > 456 určené na šport budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby 85 86-170 171-340 341-510 511-680 681-850 851-1020 >1020 strana 41
Energetický certifikát podľa vyhl. 311/2009 Z. z. V rámci energetickej certifikácie budov sa hodnotili a výsledky porovnávali so škálou energetických tried pre:» miesta spotreby energie na vykurovanie, prípravu teplej vody, vetranie a chladenie a osvetlenie;» globálny ukazovateľ - celková dodaná energia ako súčet potreby energie v budove a» primárna energia a emisie CO 2.» Na základe Usmernenia MVRR SR rodinné domy splnili minimálnu požiadavku na EHB, ak dosiahli minimálnu požiadavku na primárnu energiu Energetický certifikát má 8 strán strana 42
Energetický certifikát podľa vyhl. 364/2012 Z. z.» Zaviedla sa zmena v globálnom ukazovateli, ktorým je primárna energia.» Pre energetický certifikát a energetický štítok platí nový vzor.» Súčasťou energetického certifikátu je správa, ktorá obsahuje tabuľky dát ako podklad pre nezávislú kontrolu.» EC sú v súčasnosti povinné pre verejné budovy s celkovou podlahovou plochou viac ako 500 m 2. strana 43
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, n. o. Studená 3, 821 04 Bratislava CERTICOM VVÚPS-NOVA Tel: +421(2) 49228 111 Tel: +421(2) 49228 150 Tel: +421(2) 49228 557 Fax:+421(2) 44453 617 Fax:+421(2) 44453 117 Fax:+421(2) 49228 223 E-mail: info@tsus.sk E-mail: certicom@tsus.sk E-mail: vvups@tsus.sk Web: www.tsus.sk Pobočka Bratislava Pobočka Nitra Pobočka Žilina Pobočka Prešov Studená 3 Braneckého 2 A. Rudnaya 90 Budovateľská 53 821 04 Bratislava 949 01 Nitra 010 01 Žilina 080 01 Prešov Tel: +421 (2) 49228 200 Tel: +421 (37) 69249 11 Tel: +421 (41) 5683 405 Tel: +421 (51) 7732 631 Fax: +421 (2) 49228 203 Fax: +421 (37) 69249 30 Fax: +421 (41) 5683 458 Fax: +421 (51) 7723 089 E-mail: pob.ba@tsus.sk E-mail: pob.nr@tsus.sk E-mail: pob.za@tsus.sk E-mail: pob.po@tsus.sk Pobočka Nové Mesto nad/váhom Pobočka Zvolen Pobočka Košice Pobočka Tatranská Štrba Trenčianska 1872/12 Jesenského 15 Krmanova 5 P.O.Box 10 915 05 Nové Nesto nad Váhom 960 01 Zvolen 040 00 Košice Tatranská Štrba Tel: +421 (32) 7712 416 Tel: +421 (45) 5335 872 Tel: +421 (55) 6226 171 Tel: +421 (52) 4484 520 Fax: +421 (32) 7716 551 Fax: +421 (45) 5326 041 Fax: +421 (55) 6255 189 Fax: +421 (52) 4484 472 E-mail: pob.nm@tsus.sk E-mail: pob.zv@tsus.sk E-mail: pob.ke@tsus.sk E-mail: pob.ts@tsus.sk strana 44