5 Prírodné pomery V nasledovných kapitolách sa uvedie popis prírodných pomerov posudzovaného územia. Ak sú jednotlivé zloţky prostredia podrobnejšie popísané a hodnotené v dokumentácii MÚSES na účely pozemkových úprav, je potrebné sa na ne odvolať a v tejto kapitole vybrať len najpodstatnejšie, aby nedošlo k zbytočnému opakovaniu, príp. je potrebné doplniť podrobnejšie charakteristiky v závislosti od konkrétne riešených problémov v obvode pozemkových úprav. 5.1 Klimatické pomery Riešené územie sa zaradí podľa agroklimatickej rajonizácie (Kurpelová, Coufal, Čulík, 1975) do: klimatickej makrooblasti, klimatickej oblasti, klimatickej podoblasti uvedie sa hodnota klimatického ukazovateľa zavlaţovania za 6. aţ 8. mesiac (KVI. - VIII.) a klimatického okrsku. Klimatické charakteristiky je potrebné uvádzať vţdy s údajom o klimatickom normále (dlhodobý priemer rokov od-do). Uvedie sa z ktorej najbliţšie leţiacej meteorologickej stanice (údaje SHMÚ, resp. Špánik-Šiška a kol., 004). Ďalej sa vyhodnotia a charakterizujú charakteristiky: nástup, trvanie a ukončenie období s t>5 C a t>10 C; priemerné mesačné a ročné hodnoty teploty vzduchu v C; priemerný mesačný a ročný úhrn zráţok v mm; priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v mm; priemerné mesačné a ročné hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu v %; priemerné mesačné a ročné úhrny potenciálnej evapotranspirácie v mm; častosť jednotlivých smerov vetra a bezvetria v %; priemerná rýchlosť jednotlivých smerov vetra v m.s -1 ; priemerný dátum nástupu fenologických fáz (pšenica letná forma ozimná, jačmeň siaty jarný, kukurica siata na zrno); priemerný dátum nástupu prvých mrazov; pravdepodobnosť obdobia tvorby hmly, atď. Charakteristiky je vhodné uvádzať v tabuľkovej forme, so stručným komentárom. Príklad tabuliek spracovania klimatických pomerov uvádzame. V prípade ak v obvode pozemkových úprav bude riešená veterná erózia, je potrebné sa zamerať podrobnejšie na charakteristiky veterných pomerov. Uvedú sa denné, priemerné mesačné a ročné rýchlosti vetra v m.s -1 a priemerná častosť smerov vetra v % min. za posledných päť rokov. Uvedie sa aj relatívna častosť smerov vetra v % a priemerná rýchlosť smerov vetra v m.s -1 za obdobie klimatického normálu pre príslušnú meteorologickú stanicu. Je vhodné uviesť aj zobrazenie veternej ruţice relatívnej častosti smerov vetra za obdobie I-IX, XII-II, VI-VIII pre klimatický normál. Príklad tabuliek spracovania klimatických pomerov na príklade Nitry (Špánik, Šiška a kol., 004) Priemerné mesačné a ročné teploty vzduchu v C za obdobie 1951-000 Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ROK IV-IX Nitra -1,4 0,5 4,8 10,4 15, 18, 0,0 19,7 15,5 10, 4,6 0,5 9,9 16,5 Priemerné mesačné a ročné sumy slnečného svitu za obdobie 1991 000 Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ROK IV-IX Nitra 1 0 9 58 66 5 61 40 6 55 40 59 16 Priemerné mesačné a ročné úhrny atmosférických zrážok v mm za obdobie 1951-000 Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ROK IV-IX Nitra 9,1 0,1 1,6 41,6 56 66, 59, 54, 4,1 41 5, 4, 547,6 0,5 Priemerné mesačné a ročné hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu v % za obdobie 1991-000 Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ROK IV-IX Nitra 85 79 7 67 67 69 68 67 74 78 84 86 75 - - 1 -
Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v mm za obdobie 1951-000 Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ROK IV-IX Nitra 14,9 9,5,9 0,1 0 0 0 0 0 0 1,7 8,7 7,9 - Priemerná mesačná a ročná rýchlosť vetra vo výške,0m v m.s-1 za obdobie 1991 000 Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ROK IV-IX Nitra,,6,7,6,,1,8,7,1,0,0,9, - Priemerná mesačná a ročná rýchlosť vetra vo výške 10,0m v m.s-1 za obdobie 1991-000 Mesiac I II III IV 1..1.1 VI VII VIII IX X XI XII ROK IV-IX Nitra,9,,4,6,5,0,8,9,,,,9, - Častosť výskytu smerov vetra za rok v % za obdobie 1991-000 Smer S SV V JV J JZ Z SZ bezvetrie Nitra 10 1 14 6 4 4 11 15 4 Nástup, trvanie a ukončenie období s t>5 C a t>10 C Stanica Obdobie s teplotou vzduchu t>5 C t>10 C Začiatok Koniec Trvanie Začiatok Koniec Trvanie Nitra 19.. 14.11. 41 15.4. 14.10. 18 Priemerný dátum nástupu fenologických fáz pre oblasť Nitry 1991-000: pšenica ozimná Sejba Vzchádzanie Klasenie Kvitnutie Žltá zrelosť Plná zrelosť Zber 6.X. 7.X. 8.V. 4.VI. 10.VII. 18.VII. 0.VII. jačmeň jarný Sejba Vzchádzanie Odnožovanie Klasenie Žltá zrelosť Plná zrelosť Zber.III. 8.IV. 6.IV. 10.VII. 10.VII. 17.VII. 19.VII. kukurica siata na zrno Sejba Vzchádzanie Klasenie Kvitnutie Plná zrelosť Zber 9.IV. 15.V. 1.VII. 19.VII. 19.IX. 8.X. 5. Hydrologické a vodohospodárske pomery 5..1 Vymedzenie oblasti povodia V úvode sa vymedzí oblasť povodia riešeného katastrálneho územia. V prípade, ţe katastrálne územie presahuje svojimi hranicami rozvodnicu povodia tvoriaceho podstatnú časť katastrálneho územia, doplnia sa informácie aj o týchto povodiach a vyjadrí sa štruktúra ich plošného zastúpenia. V prípade presahu rozvodnice do územia susedných katastrálnych území sa uvádzajú aj ich názvy. Situácia sa dokumentuje mapovým zobrazením polohy a hraníc oblasti povodia/í podľa Základnej mapy v mierke - -
1:10 000 (ZM 1:10 000) resp. Základnej vodohospodárskej mapy SR v mierke 1:50 000, (ZVM 1:50 000). vydanie 14. Informácia o povodiach sa doplní uvedením čísla hydrologického poradia vodných tokov. Hydrologické poradie alebo číslo hydrologického poradia vodného toku je číselné označenie povrchových vodných tokov usporiadaných podľa povodí. Je záväzne stanovené vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia SR č. 11/005 Z.z. a uvádzané v prílohe vyhlášky a vo vodohospodárskej mape Slovenskej republiky v mierke 1:50 000,. vydanie. Číslo je vţdy osemmiestne a má štruktúru označenia X-XX-YY-ZZZ (napr. Dunajec -01-01-06, Morava 4-1-0-071), kde: X XX YY ZZZ Hlavné povodie Čiastkové povodie Základné povodie Kód príslušného vodného toku Tab. č. 4...-1: Štruktúra označenia hlavných a čiastkových povodí tokov na území SR HLAVNÉ POVODIE 4 - DUNAJ - VISLA ČIASTKOVÉ POVODIE 1/17 0 1 4 0 1 01 Morava Dunaj Váh Hron Ipeľ Bodrog Slaná Hornád Bodva Dunajec a Poprad Na základe Vyhlášky MŢP SR č. 4/005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení oblasti povodí, environmentálnych cieľoch a o vodnom plánovaní upresníme hydrogeologický rajón resp. subrajón a uvedieme jeho označenie. Grafické označenie a vyznačenie polohy a hraníc povodí sú súčasťou účelovej mapy A_UM-1 (Mapa širších vzťahov). 5.. Povrchové vody Základné hydrologické charakteristiky Prioritne sa charakterizuje povodie tvoriace podstatnú časť riešeného k. ú. a následne sa popíšu povodia spadajúce do susedných k. ú. Pre dotknuté povodia v mapových predlohách sa zobrazia a v texte popíšu všetky prvky hydrografickej siete (rieky, vodné nádrţe, rybníky a jazerá). Vychádzajúc z informácii zo ZVM 1:50000, ZM 1:10000 a z ďalších releventných podkladov (Plánu manaţmentu oblasti povodia 15, Hydroekologické plány povodia, Hydrologických pomerov ČSSR, diel I III, HMÚ Praha, 1967-70) sa uvedú základné charakteristiky povodia resp. dotknutých povodí. Terminológia uvádzaných charakteristík je vysvetlená v STN 75 0110: Vodné hospodárstvo. Hydrológia a spôsob ich stanovenia v odbornej literatúre (Antal, Špánik, 1999; Szolgay a kol., 1994). Medzi základné charakteristiky povodia zaraďujeme: o Plocha povodia S p [km ] o Zalesnená plocha povodia S L [km ] o Dĺţka údolnice L ú [km] o Sklon údolnice I ú [%] o Priemerná šírka povodia B = S p /L ú [km] o Priemerný sklon povodia I p [%] o Priemerná nadmorská výška povodia H n [m n.m.] 14 Číslo hydrologického poradia povodí je v súlade s platnou klasifikáciou územia Slovenskej republiky na povodia, čiastkové povodia a základné povodia. Hydrologické členenie a číslovanie povodí vychádzajúce z Hydrologických pomerov ČSSR, diel I III, HMÚ Praha, 1967 70, bolo upravené Smerným vodohospodárskym plánom Slovenskej republiky, vydaným Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva SSR v roku 1975, a ďalej spresňované a upravované. V súčasnosti platné hydrologické členenie a číslovanie obsahuje Základná vodohospodárska mapa SR v mierke 1 : 50 000,. vydanie. 15 Od 1.1.010 - -
o Hustota riečnej siete [km.km - ] o Tvar povodia, ktorý sa spresní na základe súčiniteľa tvaru povodia =B/L ú uvádzaného v tab. č. 4...-. Tab. č. 4...-: Hodnoty parametra pre rôzne typy povodia Typ povodia Sp < 50 km Pretiahnuté < 0.4 Prechodný typ 0,4 < < 0,6 Vejárovité > 0,6 Bilančné charakteristiky povodia Hydrologická bilancia určuje zmeny mnoţstiev vôd v povodí. Hydrologickú bilanciu povodia predstavuje bilancia dlhodobých ročných priemerov úhrnu zráţok H z, aktuálnej evapotranspirácie E a a odtokovej výšky H o : Ho H z Ea kde: H o - odtoková výška[mm], H z - dlhodobé ročné priemery úhrnu zráţok, E a - aktuálna evapotranspirácia. Spomenuté bilančné prvky získame z údajov najbliţšej zráţkomernej resp. klimatickej stanice, ktorých rozmiestnenie a presné polohová určenie je uvádzané na web stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ, http://www.shmu.sk). Hodnoty môţeme získať i z ďalších podkladových materiálov: Plán manaţmentu oblasti povodia (PMOP), Hydroekologický plán povodia (HEP), Atlas krajiny SR. Charakteristiky odtokového režimu V tejto časti sa uvedú charakteristika vodnosti toku v povodí, pričom vodnosť toku treba charakterizovať podľa jej ročného chodu vo vzťahu k mesiacom resp. ročným obdobiam. V prípade existencie vodomerného profilu na toku katastrálneho územia alebo v jeho blízkosti sa opierame o charakteristiky vychádzajúce z nameraných údajov (SHMÚ, HEP). Obsahom charakteristiky budú základné hydrologické údaje, v nasledovnom členení: - profil vodomernej stanice, - dlhodobý priemerný ročný prietok Q a [m.s -1 ] resp. [l.s -1 ] pre reprezentatívne obdobie r.1961-1990, - špecifický povrchový odtok q o [l.s -1.km - ], - objemový súčiniteľ povrchového odtoku o [ - ], - priemerné mesačné prietoky Q M,d [m.s -1 ] resp. [l.s -1 ] - N-ročné maximálne prietoky Q max,n [m.s 1 ] v nasledovnej štruktúre: Tab. č. 4...-: N-ročné maximálne prietoky Q max,n [m.s -1 ] Tok: Sp ROKY Profil: [km ] 1 5 10 0 50 100 Staničenie v KM: Q max,n [m.s -1 ] - 4 -
Tab. č. 4...-4: Charakteristiky minimálnych prietokov Q min,n [m.s -1 ] resp. [l.s -1 ] Tok Sp ROKY Profil [km ] 10 0 50 100 Staničenie KM Q min,n [m.s -1 ] Tab. č. 4...-5: Charakteristiky priemerných m-denných prietokov Q Md [m.s -1 ] resp. [l.s -1 ] Tok Sp DNI Profil [km ] 0 90 180 70 0 55 64 Staničenie KM Q Md [m.s -1 ] V prípade absencie údajov z vodomernej stanice sa pouţijú údaje z Atlasu krajiny SR v nasledovnom členení: dlhodobý priemerný ročný prietok Q a [m.s -1 ] resp. [l.s -1 ] pre reprezentatívne obdobie r. 1961-90, špecifický povrchový odtok q o [l.s -1.km - ], objemový súčiniteľ povrchového odtoku o [ - ], charakteristika minimálnych prietokov Q 55d [m.s -1 ] resp. [l.s -1 ], charakteristika maximálnych prietokov Q max,100 [m.s -1 ]. Rozdelenie mesačných prietokov Q mai na základe hodnoty dlhodobého priemerného ročného prietoku Q a je moţné stanoviť podľa STN 75 1410- Hydrológia. Hydrologické údaje povrchových vôd. Kvantifikácia priemernej vodnosti. Časť : Charakteristiky mesačných vodných stavov a prietokov. Zaradenie vodných útvarov povrchových vôd do kategórií a typov Pre identifikáciu a popis vodných útvarov povrchových vôd sa pouţijú ZVM 1:50 000 a Metodika pre odvodenie referenčných podmienok a klasifikačných schém pre hodnotenie ekologického stavu vôd (SHMU, ÚZ SAV, VÚVH, SAŢP, máj 007) a vyhláška MŢP SR č. 4/005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení oblasti povodí, environmentálnych cieľoch a o vodnom plánovaní. Takto sa identifikujú a zatriedia vodné útvary tečúcich povrchových vôd a útvar stojatých povrchových vôd. Tzv. malé prvky t.j. malé rieky a jazerá sa zahrnú do väčšieho, priliehajúceho (susedného, súvislého) vodného útvaru rovnakej kategórie a rovnakého typu povrchových vôd. Identifikáciu umelých a výrazne zmenených útvarov povrchovej vody sa robí na základe údajov správcu vodných útvarov (SVP), resp. od r. 010 na základe údajov Plánu manaţmentu oblasti povodia spracovaného SVP š.p. Pre identifikáciu vodohospodársky významného a vodárenského vodného toku sa pouţije Vyhláška MP SR č. 55/00 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov. 5.. Podpovrchové vody Termín podpovrchová voda sa pouţíva na súborné označenie pre pôdnu vodu a podzemnú vodu podľa STN 75 0110 : Vodné hospodárstvo. Hydrológia. Terminológia. Z hľadiska aspektu vody ako zloţky prírodného prostredia a stabilizačného krajinného faktora je potrebné venovať pozornosť pôdnej i podzemnej vode. - 5 -
Pôdne vody Pôdna voda v prírodných podmienkach má funkciu vodného zdroja pre biosféru. Je dôleţitou súčasťou kolobehu vody v systéme pôda-voda-rastlina-atmosféra, v rámci ktorého dochádza k jej akumulácii v nenasýtenej zóne pôdneho profilu. Odhad jej zásob vychádza z výmery poľnohospodárskej a lesnej pôdy na území KÚ, údajov o hĺbke pôdy, ako aj parametrov vlhkostných retenčných čiar pôd jednotlivých druhov. Na základe týchto údajov sa môţe výpočtom určiť objemy vody v nenasýtenej pôde bilancovaného územia. Objem pôdnej vody W p [m ] zodpovedajúci pôdnej vlhkosti pri hydrolimite bod zníţenej dostupnosti θ ZD [m.m - ] konkrétneho druhu pôd, hĺbky pôdy h p [m] a plochy S p [m ] je moţné vypočítať podľa vzorca (Antal-Igaz, 006): W. h. S kde: W p - objem pôdnej vody [m ], θ ZD - h p - hydrolimit - bod zníţenej dostupnosti [m.m - ], hĺbky pôdy [m], S p - plochy [m ]. p ZD p p Tab. č. 4...-6: Hodnoty bodu zníţenej dostupnosti θ ZD konkrétneho druhu pôd Pôdny druh piesočnatá hlinitopiesočnatá piesočnatohlinitá hlinitá ílovitohlinitá θ ZD [m.m - ] 0,1-0,1 0,16-0,17 0,4-0,6 0,8-0,0 0,-0,4 Podzemné vody Na základe podkladov (HEP, hydrogeologické mapy M = 1:50 000, Atlas krajiny SR) sa zatriedi dané územie do hydrogeologického rajónu t.j. do hydrogeologicky jednotného územia s podrobnými hydrogeologickými vlastnosťami, typom zvodnenia a obehom podzemnej vody. Popíšu sa geologické štruktúry, uvedie sa typ priepustnosti, mocnosť vrstiev a ich hydrogeologický význam. Spresní sa reţim podzemných vôd, hodnota priepustnosti vrstiev a ich špecifická výdatnosť. Uvedie sa prípadný výskyt vrtov a prameňov, kvantifikuje sa ich výdatnosť a špecifickú výdatnosť, uvedie sa hodnota špecifického odtoku podzemných vôd a popíše sa charakter doplňovania zásob podzemných vôd. 5. Geologické pomery Geologické a geodynamické vlastnosti je moţné priamo zistiť, prípadne interpretovať predovšetkým z podkladov: Regionálne geologické mapy Slovenska v mierke 1:50 000, Základné geologické mapy v mierke 1:5 000, 10 000 a 5 000, Inţiniersko-geologické mapy v mierke 1:00 000, Mapy vhodnosti územia na situovanie skládok odpadu (podľa okresov SR) v mierke 1 : 50 000, Hydro-geologické mapy v mierke 1:00 000, Mapa významných geologických faktorov v mierke 1:50 000, Atlas SR (00). Geologické mapovanie územia Slovenskej republiky a tvorbu geologických máp zabezpečuje Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, ktorý tvorí a vydáva jednotlivé druhy máp. V rámci geologickej stavby územia sa popíšu vlastnosti hornín, resp. skutočnosti týkajúce sa hornín v základom zloţení: geologického obdobie vzniku hornín (chrono-stratigrafický, časový pohľad), geneticko-litologický typ (charakter) horniny. Vychádzajúc z chronostratigrafického členenia územia sa uvedú podrobné charakteristiky o stratigraficko-tektonických jednotkách príslušných mapovaných území, o horninovom prostredí, veku - 6 -
litotypov, dominantných zlomových líniách, zosuvoch, významných terénnych hranách, minerálnych prameňoch, lomoch, smeroch a sklonoch vrstiev, sklonoch a smeroch bridličnatosti a mylonitových pásmach. V rámci inţinierskogeologických charakteristík sa územie zaradí do inţinierskogeologických rajónov. Podrobne sa charakterizuje fyzikálny stav horninového prostredia (napr. rozpukania, uľahnutosti) hrúbka kvartérnych pokryvov a ich genéza, podzemná voda, horniny predkvartérneho podloţia a zosuvy a pod. Záverom sa rajón zhodnotí z hľadiska jeho vhodnosti pre jednotlivé činnosti. Z hľadiska hydrogeologickej rajonizácie Slovenska sa územie zaradí do hydrogeologických rajónov. Vyjadria sa prietočnosti horninového prostredia, hranice zvodnených kolektorov a zvodnených systémov, izolátorov, popíše sa dynamika a zásoba podzemných vôd, vymedzenia sa hydrogeologické štruktúry, lokalizujú a kvantifikujú sa vývery podzemných vôd a umelých hydrogeologických objektov. Charakterizujú sa prevládajúce horniny v hĺbke do 5m. Uvedie sa hĺbka podzemnej vody a intenzita agresivity podzemnej vody. Zhodnotia sa významné geologických faktory v území ako napr. loţiská nerastných surovín a podzemných vody, geologické prostredie vhodné, podmienečne vhodné a nevhodné na situovanie skládok odpadov, stabilita svahov, neúnosné základové pôdy, presadavé zeminy a pod. Z hľadiska geodynamických javov sa zhodnotia nasledovné charakteristiky: miesta neotektonicky aktívnych zlomových porúch, ohraničia sa príkrovy a presuny, zaradí sa územie do regionálnej seizmickej intenzity ( o MKS), špecifikujú sa územia s výskytom zosuvov, územia s výskytom blokových rozsadlín a polí, územia s výskytom kamenno-bahnitých prúdov, územia s výskytom eróznych rýh, územia výrazných krasových javov, príp. sa ohraničia územia s výskytom geodynamických javov. Pre vyššiu hodnotu interpretovateľnosti geologických informácií je vhodné umiestniť obrázok geologických pomerov priamo do textu. 5.4 Pedologické pomery Pedologické pomery sú hodnotené na základe aktualizácie BPEJ. Vyhodnotí sa zastúpenie hlavných pôdnych jednotiek (ha, %) v obvode projektu pozemkových úprav. Vhodné je uviesť vyhodnotenie v tabuľkovej forme (príklad spracovania tabuľky obrázok). Charakteristika kódov BPEJ sa vypracuje na základe literatúry (Linkeš a kol., 1996). Popíšu sa základné vlastnosti hlavných pôdnych predstaviteľov (Dţatko, 1996; Šály a kol., 000). Stručne sa zhodnotenia výsledky posledného Agrochemického skúšania pôd (ASP) z hľadiska zásobenosti ţivinami a potreby hnojenia (resp. vápnenia) pôd v obvode projektu pozemkových úprav. Pre vyššiu hodnotu interpretovateľnosti pedologických informácií je vhodné umiestniť obrázky pedologických pomerov priamo do textu. - 7 -
BPEJ 01100 014400 01440 01460 01470 014740 014750 015100 01510 01510 015140 01540 01711 04400 0440 0470 0470 04750 07100 07101 0710 0711 07115 07150 08850 Číselník vlastností (kódy) BPEJ Výmera BPEJ T HPJ S+E K+H Z ha % 01 1 0 0 S=0,1 E=0 K=0 H=0 01 44 0 0 S=0,1 E=0 K=0 H=0 01 44 0 S=0,1 E=1, K=0 H=0 01 46 0 S= E=1, K=0 H=0 01 47 0 S= E=1, K=0 H=0 01 47 4 0 S= E=1, K=0 H=0 01 47 5 0 S= E= K=0 H=0 01 51 0 0 S=0,1 E=0 K=0 H=0 01 51 0 S= E=1, K=0 H=0 01 51 0 S= E= K=0 H=0 01 51 4 0 S= E=1, K=0 H=0 01 5 4 0 S= E=1, K=0 H=0 01 71 1 S= E=1, K=1 H=0 0 44 0 0 S=0,1 E=0 K=0 H=0 0 44 0 S= E=1, K=0 H=0 0 47 0 S= E=1, K=0 H=0 0 47 0 S= E= K=0 H=0 0 47 5 0 S= E= K=0 H=0 0 71 0 0 S=0,1 E=0 K=0 H=0 0 71 0 1 S=0,1 E=0 K=1 H=0 0 71 0 S= E= K=0 H=0 0 71 1 S= E= K=1 H=0 0 71 1 5 S= E= K=1 H=0 0 71 5 0 S= E= K=0 H=0 0 88 5 0 S= E= K=0 H=0 1,650 16,9948 90,186 0,0959 160,1968 19,0881 0,0061 8,1767 8,4791 1,6506 8,495 0,0008 0,0584 87,565,944 47,019,8066 8,7949 14,509 19,15 4,9648 16,87 10,847 0,019 0,077,86 6,49 11,01 0,01 19,56, 0,00 1,00,48 0,0,48 0,00 0,01 10,69,80 5,74 0,4 1,07 1,74, 0,61 1,99 1,6 0,00 0,00 SPOLU: 819,0 100,00-8 -
5.5 Geomorfologické pomery Reliéf územia je hlavným diferenciačným faktorom krajinnoekologických procesov. Reliéf podmieňuje rozptyl a sústreďovanie odtoku vody, odnos a akumuláciu pôdnej hmoty, vytváranie eróznych rýh. Je jedným z limitujúcich faktorov rozmiestňovania poľnohospodárskych kultúr, delimitácie pôdneho fondu z hľadiska protieróznej ochrany pôdy a podmieňuje veľkostné a tvarové kritéria pôdnych celkov. Zároveň je jedným z kritérií pre stanovenia stupňa ekologickej stability územia. Územie obvodu pozemkových úprav zaraďujeme do geomorfologických jednotiek, ktoré vypracovali Mazúr-Lukniš (1986). Na zatriedenie územia do geomorfologických jednotiek je moţné pouţiť aj Atlas krajiny SR (00). Tab. č. 4...5-1: Regionálne geomorfologické členenie spracované na príklade Veľkých Vozokán Geomorfologické jednotky Orografický celok Sústava (systém) Alpsko-himalájska, Podsústava (subsystém) Panónska panva Provincia Západopanónska panva Oblasť Podunajská níţina Celok Podunajská pahorkatina Podcelok Hronská pahorkatina Časť Bešianska pahorkatina Morfometrické parametre reliéfu Pre prácu s priestorovými údajmi (geodátami dátami referencovanými k zemskému povrchu) je veľmi vhodný geografický informačný systém GIS. GIS vytvára model reality. Na záznam a analýzu geodát GIS pouţíva dva modely priestorových dát vektorový a rastrový model. Pri vektorovej reprezentácií sa realita modeluje pomocou geometrických prvkov typu bod, línia alebo polygón, ktoré slúţia na zápis priestorovej informácie o geografických objektoch (poloha a tvar v pouţitom súradnicovom systéme). Súčasťou informácie o objektoch sú aj ich vlastnosti - atribúty, ktoré sú zapísané ako nepriestorové dáta do atribútovej tabuľky. Vektorový model veľmi presne zaznamenáva polohu objektov a umoţňuje zápis veľkého mnoţstva vlastností atribútov o jednotlivých objektoch. Preto je vhodný pre kategorické (kvalitatívne) geodáta, ktoré sú v priestore presne vymedzené (napr. súčasná krajinná štruktúra, BPEJ, organizácia pôdneho fondu). Pre modelovanie kvantitatívnych údajov, ktoré sa v priestore plynule menia (napr. reliéf), je moţné pouţiť vektorový model nepravidelnú trojuholníkovú sieť, označovaný ako TIN (Triangular Irregular Networks). Realitu modeluje pomocou nepravidelne veľkých trojuholníkov, ktorých poloha je zapísaná v trojrozmernom priestore a ktoré vytvárajú povrch, najčastejšie reliéf územia. TIN umoţňuje okrem analýz povrchu (napr. výška reliéfu, sklon, expozícia) vytvárať priečne rezy, počítať objemy výkopov a násypov, ako aj vizualizáciu povrchov v D atď. Vyuţíva sa preto v inţinierskych aplikáciách napr. pri projektovaní ciest. Na zápis geodát, ktoré sa v priestore plynule menia (napr. nadmorská výška, hladina podzemnej vody, zásoba ţivín v pôde, teplota, zráţky) je veľmi vhodný rastrový dátový model. Realitu modeluje pomocou pravidelných štvorcových objektov buniek, ktoré sú usporiadané do riadkov a stĺpcov a tvoria raster (grid). Kaţdá bunka má číselný atribút, ktorý predstavuje vlastnosť, ktorá je v gride zaznamenaná. Tento atribút je rovnaký pre celú plochu bunky. Polohová presnosť gridu závisí od veľkosti buniek rozlíšenia. Rastrový dátový model na rozdiel od vektorového, umoţňuje vytvoriť model reliéf, odvodiť morfometrické parametre reliéfu a následne modelovať procesy v krajine (napr. hydrologické modelovanie, transportné procesy). Digitálny model reliéfu (DMR) je moţné vytvoriť z rôznych zdrojov výškových dát: kartografické zdroje (výškopis z mapového diela SR), geodetické merania výškopisu a fotogrametrické zdroje. DMR sa vytvára z údajov účelového mapovania výškopisu (zoznam súradníc.txt a zadefinované zlomové hrany/bariéry). Vhodnou interpolačnou metódou sa v GIS vytvorí DMR. Z DMR je potom - 9 -
moţné odvodiť morfometrické parametre reliéfu. Pretoţe povrchový odtok a erózne procesy sú viazané na plochu povodia, je často potrebné vytvoriť DMR nielen pre územie obvodu projektu PÚ, ale aj pre územie, z ktorého nám vniká tzv. cudzia voda. Preto sú nutné pre zostrojenie DMR aj výškové údaje mimo obvodu projektu, ktoré neboli geodeticky zamerané. Pre tieto účely je moţné pouţiť výškopis zaznamenaný na ZM 1 : 10 000. Takto vytvorený DMR slúţi nielen pre odvodenie morfometrických parametrov reliéfu, ale aj pre výpočet eróznej ohrozenosti územia, pre návrhy a dimenzovanie protieróznych a vodohospodárskych opatrení, návrhy ciest, MÚSES. Pre projektovanie VZFU je potrebné odvodiť nasledovné morfometrické parametre reliéfu: sklon reliéfu, orientáciu reliéfu voči svetovým stranám, expozíciu, svahovú dĺţku, príp. prispievajúcu plochu. Najpouţívanejší morfometrický parameter reliéfu je sklon. S narastajúcim sklonom sa zvyšuje intenzita vodnej erózie pôdy. Od sklonu svahu závisia delimitačné kritéria pre rozhraničenie lesnej a poľnohospodárskej pôdy. Sklon svahu určuje odporúčané rozmery a veľkosť pôdnych celkov (STN 75 4501). Sklon podmieňuje aj mechanizačnú prístupnosť pozemkov. Sklon (faktor S) je aj jedným z členov univerzálnej rovnice straty pôdy autorov Wischmeier a Smith, podľa ktorej sa počíta intenzita eróznych procesov ako aj overuje účinnosť navrhovaných protieróznych opatrení na poľnohospodárskej pôde na zníţenie intenzity erózie. Sklon sa uvádza v jednotkách: stupne alebo percentá. Ďalším morfometrickým parametrom je orientácia reliéfu voči svetovým stranám expozícia. Určuje smer pohybu povrchového odtoku. Expozícia v kombinácii so sklonom stanovuje mnoţstvo slnečnej energie dopadajúcej na zemský povrch, ktorá je podmieňujúcim faktorom evapotranspiračných procesov a obehu vody v krajine. Ovplyvňuje mikroklimatické podmienky, čo potom vplýva na rozdielne výnosy, ale aj zberovú zrelosť porastov poľnohospodárskych plodín, ale aj na rýchlosť topenia snehu a intenzitu eróznych procesov. Expozícia je aj kritériom pri návrhoch pôdnych celkov. Jednotky: stupne, zväčša zatriedených do 9 tried (S, SV, V, JV, J, JZ, Z, SZ a rovina) alebo 5 tried (S, V, J, Z a rovina). Dĺţka svahu je dĺţka línie konkrétneho bodu od rozvodnice. Táto línia predstavuje spádovú krivku - trasu, po ktorej prebieha povrchový odtok. Okrem dĺţky spádovej krivky, ktorá vplýva na objem povrchového odtoku sú dôleţité aj ďalšie charakteristiky (sklon a jeho zmeny na trase krivosti), ktoré ovplyvňujú priebeh povrchového odtoku (spomaľovanie a urýchľovanie). Neprerušovaná dĺţka svahu je línia bez prekáţok (bariér) pre povrchový odtok. Ak sa na svahu nachádza prekáţka (napr. cesta s priekopou), dĺţka svahu na nej končí a pod prekáţkou začína nová trasa povrchového odtoku. Dĺţka svahu je jedným z faktorov univerzálnej rovnice straty pôdy pre výpočet intenzity erózie. Dĺţka svahu je líniový (jednorozmerný) parameter a preto nedostatočne zohľadňuje vlastnosti vrstevnicových konkávnych foriem reliéfu územia nad konkrétnym bodom (sústreďovanie povrchového odtoku). Komplexnejšie vyjadruje tento vplyv prispievajúca plocha, ktorá vyjadruje plochu povodia pre konkrétny bod svahu. Vyuţíva sa pre výpočet faktora LS v modifikovanej USLE rovnici, kde dĺţka svahu je nahradená prispievajúcou plochou. Takto vypočítaná intenzita erózie v území s vrstevnicovou konkávnou formou reliéfu je potom vyššia ako pri výpočte so svahovou dĺţkou. Ďalšou charakteristikou DMR je vymedzenie dráh povrchového odtoku a dráh sústredeného povrchového odtoku. Na účely rozboru odtokových pomerov bol zavedený pojem dráha kvapky. Dráha kvapky je lomená čiara, ktorá leţí na ploche modelu reliéfu a má smer kolmý k vrstevniciam tejto plochy. Dráha sústredeného povrchového odtoku predstavuje miesta koncentrácie povrchového odtoku. Uvedené charakteristiky sú nápomocné pri posúdení vplyvu morfológie reliéfu na odtok vody z povodia, predovšetkým na dobu koncentrácie ovplyvňujúcej významne kulminačné prietoky a s ním - 40 -
súvisiacu problematiku eróznej ohrozenosti územia a návrhov protieróznych opatrení (predovšetkým zatrávnených údolníc). 5.6 Charakteristika územia podľa reprezentatívnych geoekosystémov Termín reprezentatívny geoekosystém (ďalej len REPGES ) patrí v odbornej oblasti medzi nový pojem a označuje dominantné, komplexné reprezentatívne jednotky (geoekosystémy), ktoré sú charakterizované neţivou/abiotickou zloţkou, potenciálnou vegetáciou, súčasným vyuţitím a ochranou prírody (Miklós, Izakovičová a kol., 006). Z tohto pohľadu treba vysvetliť aj jeho pouţívanie, význam a funkciu v územnom systéme ekologickej stability. Diverzita sa predovšetkým spája s rozmanitosťou, premenlivosťou foriem/druhov ţivota v ekosystéme (biologická diverzita) a predstavuje variabilitu ţivota na Zemi. Diverzitu moţno skúmať v troch základných rovinách: genetickú, druhovú a ekosystémovú/krajinnú. Krajinná diverzita (diverzita krajiny) je zameraná na rozmanitosť a premenlivosť zloţiek krajiny, ktoré sú charakterizované krajinnými štruktúrami: prvotnou (prírodnými podmienkami), druhotnou (vyuţitím krajiny) a terciárnou (chránenými územiami, ktoré sú ohrozované rôznymi stresovými faktormi). Na zachovanie druhovej diverzity je potrebné zachovať aj diverzitu podmienok. Diverzita podmienok a foriem ţivota geoekodiverzita predstavuje výber geoekosystémov, ktoré treba zachovať v konkrétnej časti krajiny a na danej hierarchickej úrovni a moţno ich označiť ako REPGES. Koncepčne nový prístup v chápaní ÚSES a ochrany prírody je kladený na zabezpečenie celoplošnej stabilizácie územia a na výber REPGES-ov. Na zachovanie maximálne moţnej diverzity ţivých systémov (eko/bio/diverzity) sa musí zachovať aj maximálne moţná diverzita abiotických podmienok (geodiverzita), vrátane zabezpečenia priestorového prepojenia týchto systémov (geoekodiverzity). Geodiverzitu moţno skúmať cez geoekosystémy, ktoré zdôrazňujú obe stránky krajinnej sféry, a to abiotické podmienky a aj ţivé systémy. Strategickým cieľom modernej ochrany prírody je vymedziť (Miklós, Izakovičová a kol., 006): REPGES pre kaţdú územnú jednotku regionálny princíp reprezentatívny výskyt pre kaţdý typ geoekosystému typologický princíp (kaţdý typ geoekosytému je niekde reprezentatívny existuje územná jednotka, kde má daný typ reprezentatívny výskyt). Takto vyčlenený REPGES v danom regióne by mal byť označený za element kostry ÚSES (ako biocentrum, biokoridor alebo interakčný prvok). Potenciálne REPGES-y predstavujú regióny a typy krajiny nachádzajúce sa na území Slovenska, ktoré tvoria dominantné reprezentatívne jednotky geoekosystémy a sú konkrétnymi objektmi a nositeľmi geoekodiverzity. Tieto jednotky boli vytvorené na základe syntézy abiotických a biotických prvkov územia, t. j. na základe abiotických komplexov a jednotiek potenciálnej prirodzenej vegetácie (Michalko a kol., 1986, Maglocký, 00). REPGES-y za územie Slovenska boli spracované formou Atlasu reprezentatívnych geoekosystémov Slovenska (Miklós, Izakovičová a kol., 006), ktorý moţno pouţiť ako východiskový podklad na charakteristiku biotických pomerov územia na nadregionálnej úrovni, pričom boli zohľadnené: zonálne (bioklimatické) podmienky v krajine sú premietnuté ako vegetačné pásma a sú komplexne vyjadrené v 9 zónach potenciálnej vegetácie azonálne podmienky najmä kvartérno-geologický podklad a reliéf, druhotne sú zahrnuté tieţ pôdy a hladina podzemnej vody, celkovo 7 typov abiotických podmienok. Na základe kombinácií azonálnych a zonálnych podmienok bolo na území Slovenska vyčlenených 10 typov REPGES, ktoré majú charakter potenciálnych geoekosystémov, pretoţe boli vyčlenené na základe abiotických podmienok, ktoré predstavujú určitý potenciál ich rozvoja a sú charakterizované - 41 -
na základe potenciálnej vegetácie (Miklós, Izakovičová a kol., 006). Mnohé z typov REPGES sú dnes uţ výrazne zmenené, potenciálnu vegetáciu v nich nahradili agrocenózy, urbánne ekosystémy, nepôvodné lesy a iné. Charakteristika typov REPGES má slúţiť ako ekologicky podloţený systémový základ navrhovania nových chránených území a aj navrhovania biocentier, biokoridorv a interakčných prvkov. Pri hodnotení vzácnosti REPGES sa treba zamerať predovšetkým na ochranu tých typov REPGES, ktoré sa najmenej vyskytujú a zároveň majú aj najmenšiu plochu výskytu v rámci Slovenska. Vyčleňovanie potenciálnych geoekosystémov a ich zachovanie vychádza z prístupu novodobej celoplošnej ochrany prírody a krajiny, kde sa za zachovania hodnotné povaţujú aj potenciálne geoekosystémy so zmenenou biotou, nakoľko plnia v krajine mnohé významné funkcie a umoţňujú rozvoj veľkého mnoţstva reálnych typov geoekosystémov. Za ďalšie kritérium reprezentatívnosti sa povaţuje aj výmera geoekosystému, t. j. jednotky s veľkým plošným rozsahom ju môţu plniť efektívnejšie. Na podklade mapového podkladu Súčasné vyuţitie reprezentatívnych geoekosystémov v mierke 1:500000 (Miklós, Izakovičová a kol., 006) spracujeme stručnú charakteristiku modelového územia, dominantné spoločenstvá, dominantné rastlinné druhy a dominantné alebo vzácne zastúpenie REPGES-ov v rámci SR. Pre vyššiu hodnotu interpretovateľnosti informácií o REPGES pre obvod pozemkových úprav je vhodné umiestniť obrázok Charakteristika územia podľa reprezentatívnych geoekosystémov priamo do textu. Podrobnosti rieši dokumentácia MÚSES na účely pozemkových úprav. - 4 -