EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV

ISSN 1831-0931 EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV Osobitná správa č. 7 2012 REFORMA SPOLOČNEJ ORGANIZÁCIE TRHU S VÍNOM: DOTERAJŠÍ POKROK SK

Osobitná správa č. 7 2012 REFORMA SPOLOČNEJ ORGANIZÁCIE TRHU S VÍNOM: DOTERAJŠÍ POKROK (podľa článku 287 ods. 4 druhého pododseku ZFEÚ) EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV 12, rue Alcide De Gasperi 1615 Luxembourg LUXEMBOURG Tel. +352 4398-1 Fax +352 4398-46410 E mail: eca info@eca.europa.eu Internet: http://eca.europa.eu Osobitná správa č. 7 2012 Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu). Katalogizačné údaje nájdete na konci tejto publikácie. Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2012. ISBN 978-92-9237-572-0 doi:10.2865/87950 Európska únia, 2012 Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. Printed in Luxembourg

3 OBSAH Body GLOSÁR SKRATKY I IX ZHRNUTIE 1 8 ÚVOD 1 2 OPIS OBLASTI AUDITU 3 5 PREHĽAD SEKTORA VÍNA EÚ V ČASE REFORMY 6 8 CIELE REFORMY 9 10 CIEĽ A ROZSAH AUDITU, AUDÍTORSKÝ PRÍSTUP 11 50 PRIPOMIENKY 11 18 KONCEPCIA REFORMY 11 12 KOMISIA USKUTOČNILA VO VŠEOBECNOSTI ROZSIAHLE PRESKÚMANIE 13 14 KOMISIA VŠAK DOSTATOČNE NEPRESKÚMALA DÔLEŽITÚ ZÁLEŽITOSŤ 15 17 A NIEKTORÉ PÔVODNÉ NÁVRHY KOMISIE NEBOLI PRIJATÉ 18 OBMEDZENÉ OPATRENIA NA RIEŠENIE KRÁTKODOBÝCH VÝKYVOV VÝROBY 19 50 DOSAH PROGRAMU KLČOVANIA A REŠTRUKTURALIZÁCIE 19 31 PROGRAM KLČOVANIA 32 43 REŠTRUKTURALIZÁCIA A KONVERZIA 44 50 IMPLEMENTÁCIA VNÚTROŠTÁTNYCH FINANČNÝCH BALÍKOV A SYSTÉMOV KONTROLY NA ÚROVNI ČLENSKÝCH ŠTÁTOV 51 61 ZÁVERY A ODPORÚČANIA 51 57 ZÁVERY 58 61 ODPORÚČANIA ODPOVEDE KOMISIE

4 GLOSÁR Databáza vinohradov: Databáza obsahujúca informácie o potenciáli každého členského štátu vyrábať víno. Chaptalizácia: Proces pridávania cukru do nevykvaseného hroznového muštu s cieľom zvýšiť obsah alkoholu po vykvasení. Obohacovanie: Zvyšovanie prirodzeného obsahu alkoholu čerstvého hrozna, hroznového muštu alebo ešte kvasiaceho vína pridaním sacharózy, zahusteného hroznového muštu alebo rektifikovaného zahusteného hroznového muštu alebo čiastočným zahustením. Opatrenie na destiláciu spotrebného alkoholu: Podpora poskytovaná výrobcom do 31. júla 2012 na víno, ktoré sa destiluje na spotrebný alkohol, a to vo forme pomoci na hektár. Opatrenie na destiláciu vedľajších produktov: Podpora udeľovaná na dobrovoľnú alebo povinnú destiláciu vedľajších produktov pri výrobe vína (hroznové výlisky a vínny kal), ktorá sa vykonáva v súlade s podmienkami stanovenými v bode D prílohy XVb nariadenia (ES) č. 1234/2007. Opatrenie na poistenie úrody: Podpora, ktorá prispieva k zaručeniu príjmov výrobcov, ak sú ohrozené prírodnými katastrofami, nepriaznivými poveternostnými udalosťami, chorobami alebo zamorením škodcami. Opatrenie na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov: Podpora reštrukturalizácie a konverzie vinohradov sa môže vzťahovať výhradne na jednu alebo viacero z týchto činností: a) prechod na iné odrody, a to aj pomocou preštepenia; b) premiestnenie vinohradov; c) zlepšenie techník obhospodarovania vinohradov. Bežná obnova vinohradov, ktorých prirodzená životnosť sa skončila, sa nepovažuje za činnosť v oblasti reštrukturalizácie a konverzie. Podpora reštrukturalizácie a konverzie vinohradov môže mať výhradne takéto podoby: a) náhrady výrobcom za straty na príjmoch, ku ktorým došlo v dôsledku vykonania opatrenia; b) príspevok na náklady spojené s reštrukturalizáciou a konverziou. Opatrenie pre krízovú destiláciu: Podpora udeľovaná do 31. júla 2012 na dobrovoľnú alebo povinnú destiláciu nadbytočného vína, o ktorej rozhodnú členské štáty v odôvodnených prípadoch krízy, aby sa tak znížilo alebo zlikvidovalo nadbytočné množstvo a aby sa zároveň zabezpečila kontinuita ponuky od jednej úrody k ďalšej. Opatrenie zamerané na investície: Podpora, ktorá sa poskytuje na hmotné alebo nehmotné investície do spracovateľských zariadení, infraštruktúry vinárskych závodov a uvádzania vína na trh, ktoré zlepšujú celkovú výkonnosť podniku a týkajú sa jedného alebo viacerých z týchto prvkov: a) vyvíjanie a uvedenie na trh nových produktov uvedených v prílohe XIb nariadenia (ES) č. 1234/2007; b) vyvíjanie nových produktov, procesov a technológií súvisiacich s produktmi uvedenými v prílohe XIb. Opatrenie zamerané na vzájomné fondy: Zo vzájomných fondov sa poskytuje pomoc výrobcom, ktorí sa usilujú poistiť sa proti výkyvom na trhu. Podpora Spoločenstva na zakladanie vzájomných fondov sa môže poskytovať v podobe dočasnej a klesajúcej pomoci na účely krytia administratívnych nákladov fondov. Opatrenie zamerané na zelený zber: Zelený zber znamená úplné zničenie alebo odstránenie ešte nedozretých strapcov hrozna, a tým zníženie výnosu príslušnej plochy na nulu. Podpora zeleného zberu sa môže poskytnúť ako náhrada v podobe paušálnej platby na hektár, ktorej výšku určujú príslušné členské štáty.

5 Používanie zahusteného hroznového muštu: Podpora poskytovaná výrobcom vína do 31. júla 2012, ktorí používajú zahustený hroznový mušt vrátane rektifikovaného zahusteného hroznového muštu na zvýšenie prirodzeného obsahu alkoholu produktov v súlade s podmienkami stanovenými v prílohe XVa nariadenia (ES) č. 1234/2007. Prémia za vyklčovanie: Podpora udeľovaná vinohradníkom za trvalé zanechanie pestovania všetkého viniča na parcele alebo v poľnohospodárskom podniku. Propagačné opatrenie: Podpora na informačné a propagačné opatrenia týkajúce sa vín Spoločenstva. Propagačné opatrenie sa vzťahuje na vína s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením alebo na vína s označením odrody viniča. Toto opatrenie môže zahŕňať len: a) opatrenia zamerané na vzťahy s verejnosťou, propagáciu alebo reklamu, b) účasť na podujatiach, veľtrhoch alebo výstavách s medzinárodným významom, c) informačné kampane, d) prieskumy nových trhov potrebných pre rozšírenie odbytísk; e) štúdie hodnotiace výsledky propagačných a informačných opatrení. Príspevok Spoločenstva na propagačné činnosti neprekročí 50 % oprávnených výdavkov. Systém jednotnej platby (SPS): Systém pomoci, ktorý nahradil väčšinu existujúcich priamych platieb pomoci a v ktorom sa pomoc oddeľuje od akejkoľvek povinnosti pestovať. Namiesto toho je plná výška platby priamej pomoci podmienená tým, aby poľnohospodári udržiavali všetky svoje pozemky v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave (GAEC) a aby dodržiavali právne požiadavky na riadenie (SMR) požiadavka krížového plnenia. Vinársky rok: Rok výroby vínnych výrobkov (opísaných v časti XII prílohy I nariadenia (ES) č. 1234/2007). Každoročne sa začína 1. augusta a končí 31. júla nasledujúceho roka. Výsadbové práva: V rámci EÚ je výsadba odrôd viniča zakázaná, pokiaľ nie sú na výsadbu udelené výsadbové práva práva udelené v hektároch, ktoré oprávňujú vinohradníkov vysadiť vinič. Tieto práva môžu mať nasledujúcu formu: i) individuálne práva na opätovnú výsadbu, ktoré sa udeľujú poľnohospodárom po vyklčovaní plochy vysadenej viničom; alebo ii) práva na novú výsadbu a práva z národných alebo regionálnych rezerv riadených členským štátom, ktoré neboli zatiaľ pridelené konkrétnym pestovateľom. Dodatočné požiadavky na systém výsadbových práv sú opísané v článkoch 85f až 85n nariadenia (EC) č. 1234/2007. Využiteľná výroba: Výroba muštu na účely spracovania vína a ekvivalent celkovej výroby po odpočítaní iných použití než na víno, najmä muštu výhradne na účely hroznovej šťavy a strát z dôvodu odparovania. Zahustený hroznový mušt: Zahustený hroznový mušt je nekaramelizovaný hroznový mušt, ktorý sa získava čiastočnou dehydratáciou hroznového muštu vykonanou akýmkoľvek povoleným postupom okrem pôsobenia priameho tepla. Zahustený mušt (rektifikovaný): Rektifikovaný zahustený hroznový mušt je tekutý nekaramelizovaný produkt, ktorý sa získava čiastočnou dehydratáciou hroznového muštu vykonanou akýmkoľvek povoleným postupom okrem pôsobenia priameho tepla; a bol ošetrený povoleným spôsobom na účely odkyslenia a eliminácie iných zložiek ako cukru.

6 SKRATKY EPFRV: Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka EPZF: Európsky poľnohospodársky záručný fond EÚ-27: Európska únia pozostávajúca z 27 členských štátov ha: hektár hl: hektoliter SOT: Spoločná organizácia trhu SPP: Spoločná poľnohospodárska politika SPS: Systém jednotnej platby

7 ZHRNUTIE I. Európska únia (EÚ) je najväčším výrobcom vína vo svete. Na 3,5 milióna ha viniča EÚ vyprodukovala vo vinárskom roku 2007/2008 približne 160 miliónov hl vína. To predstavuje okolo 60 % celosvetovej výroby vína. Odhaduje sa, že výroba vína predstavuje približne 5 % poľnohospodárskej výroby EÚ. Francúzsko, Španielsko a Taliansko sú najväčší výrobcovia vína spomedzi členských štátov. II. V roku 2008 Rada zaviedla reformu spoločnej organizácie trhu s vínom, ktorej cieľom bolo najmä zlepšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína EÚ a vyrovnať ponuku a dopyt vo vinárskom sektore, a to v kontexte dlhotrvajúceho štrukturálneho prebytku ponuky a znižujúceho sa dopytu. Medzi hlavné finančné nástroje tejto reformy patril dočasný program klčovania a zavedenie národných programov podpory: špecifický rozpočet k dispozícii pre každý členský štát, ktorý si môže vybrať opatrenie (spomedzi 11 dostupných), ktorý sa mu najviac hodí v danej situácii. III. Cieľom auditu bolo posúdiť pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol v súvislosti s hlavným cieľom reformy: zlepšiť rovnováhu medzi ponukou a dopytom. Audit sa zameral na program klčovania a reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov, dve najväčšie výdavkové oblasti. IV. Čeliac celkovej (EÚ-27) dlhodobej situácii štrukturálneho prebytku a straty medzinárodnej konkurencieschopnosti sa v rámci reformy vytvorili alebo zmenili nástroje na riešenie hlavných problémov na trhu s vínom. Je príliš skoro posudzovať účinnosť týchto opatrení až na program klčovania a reštrukturalizáciu, ktoré boli zavedené spolu s vnútroštátnymi finančnými balíkmi, ktoré zohľadňujú rôznorodosť okolností na trhu na úrovni každého členského štátu. V. Pokiaľ ide o program klčovania, ktorý bol dôležitým nástrojom na vyrovnanie ponuky a dopytu údajným odstránením alebo aspoň výrazným znížením nerovnováhy na trhu, sa počas auditu zistilo, že miery pomoci boli stanovené príliš vysoko v priebehu prvých dvoch rokov tohto programu. Každý rok dopyt po tomto opatrení prevyšoval cieľ, aj keď sa miery udržiavali na predchádzajúcich úrovniach v treťom roku. Dvor audítorov zastáva názor, že za týchto okolností mohol byť tento program účinnejší pretože je pravdepodobné, že menšie nárasty alebo dokonca udržanie miery pomoci na predchádzajúcich úrovniach by umožnilo dosiahnuť lepšie výsledky s disponibilnými zdrojmi, alebo rovnaké výsledky s nižšími zdrojmi. VI. K očakávanému zníženiu objemu však nedošlo, pretože ostatné opatrenia nemali očakávaný dosah. Cieľ vyklčovať 175 000 ha nestačil na nápravu existujúcej nerovnováhy na trhu. Bol založený na kritériách, ktoré sa nezrealizovali, napr. ukončenie obohacovania pridaním sacharózy, ako aj dosah ostatných opatrení ako zelený zber a propagácia.

8 ZHRNUTIE VII. Pokiaľ ide o opatrenie na reštrukturalizáciu a konverziu, ktoré je teraz k dispozícii členským štátom v rámci vnútroštátnych finančných balíkov, dosiahol sa výrazný dosah na veľkých plochách vinohradov v celej Európe. Toto opatrenie podporuje a teda urýchľuje proces kvalitatívneho prispôsobenia ponuky dopytu a modernizáciu a racionalizáciu vinohradov. Členské štáty však využili pružnosť, ktorá im bola odsúhlasená pri implementácii tohto opatrenia, na výber širokého spektra činností, ktoré boli jeho súčasťou, ako aj veľmi rozdielne miery pomoci. Okrem toho nárast výnosov, ktoré sú výsledkom reštrukturalizácie bez zreteľnejšieho vplyvu na celkovú spotrebu čiastočne vyvažujú účinky klčovania v Španielsku a Taliansku. VIII. Napriek tomu, že boli prípravné práce Komisie zväčša rozsiahle čo do rozsahu a hĺbky, niektoré z jej pôvodných návrhov sa nezrealizovali, zatiaľ čo plánovaná liberalizácia výsadbových práv nebola založená na dostatočnom prieskume. IX. Na základe týchto pripomienok Dvor audítorov vyjadruje nasledovné odporúčania: - Komisia by mala založiť odhad rovnováhy medzi ponukou a dopytom v sektore vína na aktualizovaných údajoch vrátane plánovanej liberalizácie výsadbových práv. Na základe tohto odhadu by mala určiť, či sú potrebné nejaké opatrenia na riešenie prípadnej nerovnováhy, - ak sa budú ďalšie programy klčovania považovať za potrebné, vyklčovaniu modernizovaných vinohradov by sa malo predísť stanovením dodatočných kritérií oprávnenosti spojených so samotným vinohradom a nielen s poľnohospodárom, - vzhľadom na široký rozsah činností definovaných členskými štátmi pri implementácii opatrenia reštrukturalizácie vinohradov by Komisia mala zaviesť presnejšiu definíciu oprávnených reštrukturalizačných činností, najmä tých, ktoré sú povolené v rámci položky Zlepšenie techník obhospodarovania vinohradov, - s cieľom vyhnúť sa nadmerne vysokým náhradám v tých prípadoch, keď sú platby príjemcom založené na paušálnych sadzbách na hektár, by Komisia mala požadovať, aby členské štáty kontrolovali aspoň na základe vzorky, či dotácie EÚ neprevyšujú oprávnené percento skutočných nákladov, - zatiaľ čo EÚ na jednej strane financuje program klčovania s cieľom znížiť prebytok vyrobeného vína, na druhej strane opatrenia reštrukturalizácie a konverzie vedú k nárastu výnosov vinohradov a teda vyrobených objemov, čo je v rozpore s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi ponukou a dopytom bez zabezpečenia nových trhových odbytísk; Komisia by preto mala zabezpečiť primeranú kombináciu politík na riešenie tohto napätia, - pokiaľ ide o štatistické údaje, Komisia by mala definovať hlavné ukazovatele výkonnosti súvisiace s cieľmi reformy, ktoré by zabezpečili včasné meranie jej úspechu.

9 ÚVOD OPIS OBLASTI AUDITU 1. Európska únia je najväčším výrobcom vína vo svete. Na 3,5 milióna ha viniča EÚ vyprodukovala vo vinárskom roku 2007/2008 približne 160 miliónov hl vína 1. To predstavuje okolo 60 % celosvetovej výroby vína a približne 5 % poľnohospodárskej výroby EÚ. Francúzsko, Španielsko a Taliansko sú najväčší výrobcovia vína spomedzi členských štátov. 1 Európska komisia / GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, databáza vinohradov, a Eurostat bilancia ponuky. GRAF 1 ZBEROVÁ PLOCHA VINIČA A VYUŽITEĽNÁ VÝROBA VÍNA (PRIEMER OD ROKU 2003/2004 DO ROKU 2007/2008) 1 1 200 60 000 1 000 50 000 Zberová plocha (1 000 ha) 800 600 400 40 000 30 000 20 000 Využiteľná výroba (1 000 hl) 200 10 000 0 Bulharsko Nemecko Grécko Španielsko Francúzsko Taliansko Maďarsko Rakúsko Portugalsko Rumunsko 0 Zberová plocha Využiteľná výroba 1 V tomto grafe sú znázornené len členské štáty s priemernou produkciou nad 1 milión hl. Uvedené hodnoty produkcie znázorňujú vyhladený priemer, ktorý nezahŕňa najvyššie a najnižšie hodnoty za každú krajinu v príslušnom období. Zdroj: Eurostat, bilancia ponuky a ročná štatistika výrobkov z plodín.

10 2. Spoločná organizácia trhu (SOT ) s vínom bola vytvorená v roku 1962. V tom čase bolo len niekoľko legislatívnych nástrojov na regulovanie trhu s vínom. SOT potom podporovala výrobu v podstate so zaručeným predajom prostredníctvom intervenčných opatrení ako destilácia a vývozné náhrady, čo viedlo k štrukturálnemu prebytku. Od roku 1976 sa zaviedol zákaz novej výsadby a povinnosť destilovať prebytočnú výrobu a koncom 80. rokov 20. storočia sa zvýšili finančné stimuly na vyklčovanie vinohradov. Cieľom reformy SOT s vínom z roku 1999 bolo dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu financovaním reštrukturalizácie veľkej časti celkovej plochy vinohradov EÚ a posilnením intervenčných opatrení, napr. vývozných náhrad a podpory na destiláciu a skladovanie. Napriek posilneniu intervenčných opatrení sa rovnováha medzi ponukou a dopytom nedosiahla, pretože tieto opatrenia v podstate ponechali dotovaný odbyt prebytku vína. 2 Keďže celková výroba sa môže značne líšiť z roka na rok v dôsledku klimatických podmienok, štrukturálny prebytok sa najlepšie meria prostredníctvom priemeru za viac než jeden rok. Odhad 14,5 milióna hl je založený na analýze Komisie za obdobie 1999 2003 a vlastná analýza Dvora audítorov nevykazuje zásadné odchýlky. PREHĽAD SEKTORA VÍNA EÚ V ČASE REFORMY 3. Štrukturálny prebytok výroby je stálou črtou európskeho trhu s vínom v priebehu posledných desaťročí a opakovane sa spomína ako hlavná problémová záležitosť vo viacerých reformách SOT. V roku 2005, keď Komisia začala prípravné práce na poslednú reformu SOT, kumulované zásoby vína predstavovali ekvivalent jednoročnej výroby a štrukturálny prebytok sa odhadoval na približne 14,5 milióna hl 2, čo zodpovedá 8,5 % celkovej výroby. Komisia odhadla, že dotované opatrenie na destiláciu spotrebného alkoholu zvýšilo tento prebytok o ďalšie 4 milióny hl na 18,5 milióna hl. Účinok tejto prebytočnej ponuky nad dopytom mal tlačiť ceny vína na úrovni výroby smerom nadol. 4. Na strane dopytu celková spotreba vína v EÚ klesala za 20 rokov do roku 2009. Je to spôsobené najmä výrazným poklesom spotreby v členských štátoch, ktoré sú hlavnými výrobcami (graf 2). Hoci sa v niektorých členských štátoch spotreba vína zvýšila, tento zvýšený dopyt bol zväčša pokrytý dovozom, ktorého úroveň rástla do roku 2007 a odvtedy je stabilná (graf 3), čo naznačuje celkovú stratu konkurencieschopnosti európskej výroby vína. Ako uviedla Komisia v roku 2006, pozitívny vývoj spotreby vína v členských štátoch nevyrábajúcich víno nebol v prospech predaja vín EÚ, pretože dodatočne spotrebovaný objem takmer úplne zodpovedal nárastu spotreby vín dovezených z tretích krajín. V čase reformy sa vývoz zvýšil, ale menej než dovoz.

11 GRAF 2 SPOTREBA VÍNA NA HLAVU VO VYBRANÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH 70 60 50 Litre 40 30 20 10 0 1990/1991 1991/1992 1992/1993 1993/1994 1994/1995 1995/1996 1996/1997 1997/1998 1998/1999 1999/2000 2000/2001 2001/2002 2002/2003 2003/2004 2004/2005 2005/2006 2006/2007 2007/2008 2008/2009 2009/2010 2010/2011 1 1 Údaje za vinársky rok 2010/2011 sú predbežné. Nemecko Španielsko Francúzsko Taliansko Spojené kráľovstvo Zdroj: Eurostat, bilancia ponuky vína GRAF 3 ZAHRANIČNÝ OBCHOD EÚ S VÍNOM 25 000 20 000 15 000 10 000 5 000 0 2000/2001 2001/2002 2002/2003 2003/2004 2004/2005 1 000 hl 2005/2006 2006/2007 2007/2008 2008/2009 2009/2010 2010/2011 1 1 Údaje za vinársky rok 2010/2011 sú predbežné. Dovoz EÚ-27 Vývoz EÚ-27 Zdroj: Eurostat, bilancia ponuky vína

12 5. Posledná správa Dvora audítorov o SOT s vínom bola uverejnená v roku 1987 a týkala sa v zásade opatrení Spoločenstva na destiláciu vína 3. Už v tom čase bolo zrejmé, že ponuka prevyšovala dopyt z dôvodu zvýšených výnosov (ktoré vyvažujú opatrenia, ktorých cieľom bolo zníženie plochy viniča) v kombinácii s klesajúcim dopytom. Okrem toho, že Dvor audítorov zistil nedostatky v príslušných nariadeniach a v ich implementácii na úrovni členských štátov, dospel aj k záveru, že opatrenia na destiláciu v skutočnosti prispeli k štrukturálnemu prebytku ponuky tým, že poskytovali zaručený odbyt za nadmerne atraktívne ceny. V skutočnosti bolo hlavným účinkom opatrení na destiláciu prevedenie problému štrukturálneho prebytku z trhu s vínom na trh s alkoholom. Negatívne účinky opatrení na destiláciu spolu so všeobecnejšími problémami trvajúcej nerovnováhy na trhu s vínom a pomerná neúčinnosť programu klčovania (čiastočne z dôvodu účinku vyváženia programami podpory na opätovnú výsadbu) boli taktiež uvádzané vo výročných správach Dvora audítorov v nasledujúcich rokoch 4. CIELE REFORMY 6. Hlavným dôvodom reformy, ktorý Komisia uviedla v roku 2006 vo svojom oznámení Rade a Európskemu parlamentu Smerom k trvalo udržateľnému európskemu sektoru vína 5, bola rastúca nerovnováha medzi ponukou a dopytom. Ako ďalšie dôvody Komisia uviedla zložitosť súčasného právneho rámca; zvýšené využívanie krízovej destilácie, ktorá sa stávala bežnou praxou; klesajúcu spotrebu; rastúcu konkurenciu tretích krajín; obmedzený úspech výsadbových práv pri kontrole výrobného potenciálu; a negatívne účinky obmedzenia výsadby v procese racionalizácie štruktúry poľnohospodárskych podnikov. 3 Osobitná správa č. 4/1987 (Ú. v. ES C 297, 6.11.1987, s. 14). 4 Výročné správy Dvora audítorov za rozpočtový rok 1991 (Ú. v. ES C 330, 15.12.1992, s. 1), 1993 (Ú. v. ES C 327, 24.11.1994, s. 1), 1996 (Ú. v. ES C 348, 18.11.1997, s. 1) a 1999 (Ú. v. ES C 342, 1.12.2000, s. 1) obsahujú konkrétne odkazy na tieto záležitosti. 5 KOM(2006) 319 v konečnom znení, 22.6.2006. 6 Odôvodnenie č. 5 nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 z 29. apríla 2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1493/1999, (ES) č. 1782/2003, (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 3/2008 a zrušujú nariadenia (EHS) č. 2392/86 a (ES) č. 1493/1999 (Ú. v. EÚ L 148, 6.6.2008, s. 1). 7. Vzhľadom na tieto problémy boli hlavnými cieľmi reformy 6 : - vytvoriť pre víno režim, ktorý funguje na základe jasných, jednoduchých a účinných pravidiel, ktorými sa zabezpečí rovnováha medzi ponukou a dopytom, - zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína v Spoločenstve, - upevniť povesť akostného vína Spoločenstva ako najlepšieho na svete, - v Spoločenstve aj vo svete získať späť staré a dobyť nové trhy,

13 RÁMČEK 1 HLAVNÉ ČRTY REFORMOVANEJ SOT Hlavné finančné nástroje podporované ročným rozpočtom vo výške 1,4 mld. EUR, sú: οο οο οο Dobrovoľné vyklčovanie vinohradov obmedzené na obdobie 3 rokov. Vnútroštátne finančné balíky: špecifický rozpočet k dispozícii pre každý členský štát, ktorý si môže vybrať opatrenie (spomedzi 11 dostupných 7 ), ktorý sa mu najviac hodí v danej situácii. Rozvoj vidieka a ochrana životného prostredia vo vinohradníckych oblastiach. Ďalšie črty reformy trhu s vínom: οο οο οο οο οο οο Okamžité stiahnutie intervenčných opatrení, ako sú vývozné náhrady a skladovanie, a postupné stiahnutie ostatných intervenčných opatrení (napr. krízová destilácia), ktoré by mali skončiť do roku 2012. Posledné opatrenia sú súčasťou vnútroštátnych finančných balíkov. Predĺženie režimu výsadbových práv do konca roku 2015 s možnosťou pre členské štáty predĺžiť tento režim do konca roku 2018. Prijatie enologických postupov v súlade s postupmi stanovenými Medzinárodnou organizáciou pre vinič a víno (OIV ). Nové pravidlá klasifikácie vín v súlade s tromi kategóriami ( chránené označenie pôvodu, chránené zemepisné označenie a ostatné vína vrátane odrodových vín). Jednoduchšie pravidlá označovania. Požiadavky krížového plnenia (vinohradníci teraz musia dodržiavať podmienky dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu definované v nariadení Rady (ES) č. 73/2009). 7 V článku 103 písm. m) nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), (Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1), sa uvádzajú opatrenia, ktoré sú členským štátom k dispozícii: režim jednotnej platby; propagácia; reštrukturalizácia a konverzia vinohradov; zelený zber; vzájomné fondy; poistenie úrody; investície; destilácia vedľajších produktov; destilácia spotrebného alkoholu; krízová destilácia; a používanie zahusteného hroznového muštu. proces fľaškovania vína

14 - vytvoriť pre víno režim, ktorým sa zachovajú najlepšie tradície výroby vína v Spoločenstve, posilní sa sociálna štruktúra mnohých vidieckych oblastí, - a zabezpečiť rešpektovanie životného prostredia v celej výrobe. 8. Nariadenie Rady (ES) č. 479/2008 o novej SOT s vínom nadobudlo účinnosť 1. augusta 2008 a poskytlo celkový rámec pre reformu sektora s vínom. V auguste 2009 bolo toto nariadenie zrušené 8 a SOT s vínom bola začlenená do jedinej SOT vytvorenej nariadením Rady (ES) č. 1234/2007. 8 Nariadenie Rady (ES) č. 491/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 154, 17.6.2009, s. 1). reštrukturalizovaný vinohrad v španielsku

15 CIEĽ A ROZSAH AUDITU, AUDÍTORSKÝ PRÍSTUP 9. Primárnym cieľom auditu bolo posúdiť pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol v súvislosti s hlavným cieľom reformy: zlepšiť rovnováhu medzi ponukou a dopytom. Audit sa zameral na program klčovania a reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov, pretože tieto opatrenia sú dve najväčšie výdavkové oblasti a pretože sú zásadne dôležité na dosiahnutie cieľa zlepšiť rovnováhu medzi ponukou a dopytom. Program klčovania je navrhnutý tak, aby znížil ponuku, a jedným cieľom opatrenia reštrukturalizácie a konverzie vinohradov je prispôsobiť ponuku dopytu. Hoci sa vo všeobecnosti preskúmala aj koncepcia ostatných opatrení, pri audite sa neposudzovala ich účinnosť, pretože sa implementujú len od roku 2009. V čase konania auditu by bolo takéto posúdenie predčasné. 9 Rozpočtový rok EPZF trvá od 16. októbra roku n-1 do 15. októbra roku n. 10. Dvor audítorov vykonal audítorské misie v Nemecku, Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku a Rumunsku a v Komisii na účely rozhovorov s úradníkmi zodpovednými za prípravu, implementáciu a monitorovanie reformy. Vo vybraných členských štátoch bolo súčasťou auditu preskúmanie a analýza vnútroštátnych právnych predpisov, štatistických údajov a interných postupov na základe vzoriek transakcií, ako aj kontroly na mieste u príjemcov vinohradníkov. Vzorka preskúmaných transakcií bola vybraná z výdavkov vzniknutých v rozpočtovom roku 2009 9 prvom roku implementácie reformy. reštrukturalizovaný vinohrad v rumunsku

16 PRIPOMIENKY KONCEPCIA REFORMY KOMISIA USKUTOČNILA VO VŠEOBECNOSTI ROZSIAHLE PRESKÚMANIE 11. Komisia pri príprave reformy uskutočnila rozsiahle preskúmanie sektora s vínom. Od roku 2005 do roku 2008 uskutočnila následné hodnotenie predchádzajúceho režimu, konzultácie so zúčastnenými stranami, hodnotenie dosahu a prieskum o konkrétnych aspektoch sektora vína. RÁMČEK 2 VYUŽITIE KRÍZOVEJ DESTILÁCIE A SKLADOVANIA, DESTILOVANÉ MNOŽSTVÁ A VÝDAVKY EÚ V ROKOCH 2000 2008 Vinársky rok Využitie krízovej destilácie Destilované množstvá (hl) Skladovanie vína a hroznového muštu Výdavky (EUR) Rozpočtový rok Výdavky (EUR) 2000/2001 5 923 000 120 400 000 2001 61 706 018 2001/2002 6 679 000 165 160 000 2002 68 534 023 2002/2003 - - 2003 53 182 036 2003/2004 - - 2004 50 206 010 2004/2005 7 058 000 175 053 000 2005 69 571 712 2005/2006 4 880 000 120 300 000 2006 90 332 117 2006/2007 - - 2007 85 452 311 2007/2008 - - 2008 73 821 269 Spolu 24 540 000 580 913 000 Spolu 552 805 497 Zdroj: Európska komisia, GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Zdroj: Európska komisia, všeobecný rozpočet

17 12. Okrem programu klčovania a reštrukturalizácie, ktoré sú podrobne opísané v nasledujúcich častiach, mala reforma tieto dôležité znaky: a) vytvorenie vnútroštátnych finančných balíkov, čo znamená, že vzhľadom na rôznorodosť sektora vína si členské štáty 10 môžu vybrať opatrenia, ktoré sa im najviac hodia v danej situácii vrátane vyššie uvedených reštrukturalizačných opatrení. Víno naozaj nie je nediferencovaná komodita: v rôznych členských štátoch je značná rôznorodosť výrobkov, ako aj odlišná situácia na trhu. Prispôsobiteľné finančné balíky môžu byť primeranou reakciou na tieto rozličné vnútroštátne trhové okolnosti; b) cieľom postupného ukončenia intervenčných opatrení, napr. skladovania a destilácie, ktoré sa využívali systematicky, ako je uvedené v rámčeku 2, je odstrániť alternatívny netrhovo založený odbyt výroby vína. 10 Sektor vína sa v každom členskom štáte značne líši nielen z hľadiska rôznorodosti výrobkov, ale aj z hľadiska štruktúry výroby a rovnováhy alebo nerovnováhy medzi národnou výrobou a spotrebou. 11 Článok 85g (5) nariadenia (ES) č. 1234/2007. 12 To bolo v protiklade s tým, čo sa stalo pri ostatných trhoch, ktoré prechádzali významnými zmenami, napr. trh s mliekom po zrušení systému kvót na mlieko. KOMISIA VŠAK DOSTATOČNE NEPRESKÚMALA DÔLEŽITÚ ZÁLEŽITOSŤ UKONČENIE REŽIMU VÝSADBOVÝCH PRÁV 13. Jedna z hlavných zložiek SOT s vínom je režim výsadbových práv v platnosti od roku 1976, ktorý výrazne obmedzuje výsadbu nových vinohradov. Hoci sa pri SOT v roku 1999 plánovalo, že sa tento režim ukončí v roku 2010, reforma z roku 2008 ho ponecháva do konca roku 2015 a umožňuje členským štátom pokračovať v jeho presadzovaní na celom území alebo jeho časti do konca roku 2018 11. 14. Komisia v interných memorandách stručne analyzovala dosah zrušenia výsadbových práv a dospela k záveru, že neexistovalo riziko nárastu výsadby následne po ukončení režimu výsadbových práv vzhľadom na to, že po ukončení mechanizmov na podporu trhu budú výrobcovia sadiť len vtedy, ak si budú istí komerčným odbytom. Komisia však neuskutočnila hĺbkové hodnotenie dosahu potenciálnych dôsledkov rizík a príležitostí vyplývajúcich z predĺženia režimu výsadbových práv 12.

18 A NIEKTORÉ PÔVODNÉ NÁVRHY KOMISIE NEBOLI PRIJATÉ DESTILÁCIA SPOTREBNÉHO ALKOHOLU 15. Skoršie verzie SOT zahŕňali podporu pre víno destilované na spotrebný alkohol, ktorý sa potom môže použiť v nápojoch, ako je portské víno alebo brandy. Táto podpora sa počítala na základe skutočne destilovaného objemu vína. Počas prípravnej fázy poslednej SOT Komisia zvážila zníženie pomoci na destiláciu aj jej ukončenie. Za týmito alternatívami stála obava, že predchádzajúce miery pomoci na destiláciu boli príliš atraktívne v porovnaní s trhovými cenami vína, čím sa umelo podporovala výroba nízko kvalitného vína a brzdila reštrukturalizácia sektora. Rada napokon rozhodla o ponechaní tohto systému na obmedzené prechodné obdobie 4 rokov, ale formou pomoci na hektár (nezávisle od objemu destilovaného vína), ktorá sa vypláca výrobcom, ktorých výroba sa používa na vínne destiláty. Hoci má toto rozhodnutie pozitívny krátkodobý účinok na rovnováhu na trhu s vínom, nerieši negatívne účinky tohto systému. OBOHACOVANIE 16. V rokoch, kedy je nepriaznivé počasie, môže byť obohacovanie potrebné na vyrobenie vína s požadovaným obsahom alkoholu. V Európe sa každoročne obohacuje v priemere 27 miliónov hl vína použitím zahusteného muštu alebo rektifikovaného zahusteného muštu a 28 miliónov hl použitím sacharózy (tento druhý proces sa nazýva chaptalizácia ). Súčet 55 miliónov hl zodpovedá 30 % celkovej produkcie vína EÚ. Pri obohacovaní v tejto miere sa používa 5 miliónov hl muštu a 90 000 ton sacharózy. 17. Komisia pôvodne navrhla zrušiť pomoc na používanie zahusteného muštu a zakázať používanie sacharózy. Posun od obohacovania cukrom k rektifikovanému zahustenému muštu by nepredstavoval závažné technické ťažkosti, ale by zvýšil výrobné náklady, napr. náklady na dopravu rektifikovaného zahusteného muštu. Komisia predpokladala, že by to viedlo k úsporám vo výške 130 mil. EUR ročne a pomohlo by to vyrovnať trh (4,4 milióna hl nahradením sacharózy rektifikovaným zahusteným muštom). Tento návrh však čelil sinej opozícii niektorých členských štátov, ktoré argumentovali, že by to negatívne ovplyvnilo konkurencieschopnosť dotknutých výrobcov a vynútilo si zmenu v tradičných postupoch v regiónoch, kde nie je nijaký štrukturálny prebytok. Rada rozhodla zrušiť pomoc na používanie zahusteného muštu od vinárskeho roku 2012/2013 a naďalej povolila používanie sacharózy v niektorých regiónoch (definovaných v prílohe XVa nariadenia (ES) č. 1234/2007). Teoretické zníženie o 4,4 milióna hl sa tak nemohlo dosiahnuť.

19 OBMEDZENÉ OPATRENIA NA RIEŠENIE KRÁTKODOBÝCH VÝKYVOV VÝROBY 18. Zo záznamov z predchádzajúcich rokov vyplýva, že celková produkcia vína sa môže medzi dvoma nasledujúcimi rokmi líšiť o viac než 15 % 13. Reformou sa ukončili tie mechanizmy na podporu trhu (napr. skladovanie, destilácia alebo vývozné náhrady), ktoré pomáhali výrobcom vína vysporiadať sa s kolísavými úrovňami výroby. Dve opatrenia zavedené v rámci reformy s cieľom minimalizovať negatívne účinky takejto nestálosti (zelený zber a vzájomné fondy) mali doteraz buď limitované využitie alebo je ich rozsah obmedzený 14. Zelený zber, opatrenie, ktoré ponúka najväčší potenciál na riešenie výkyvov v úrode, má ďalší inherentný nedostatok, že je obmedzené na obdobie medzi júnom a júlom 15, počas ktorého poľnohospodári ešte nemusia presne vedieť, akú úrodu budú mať v danom roku. Toto nové opatrenie teda nemôže mať výrazný vplyv na rovnováhu na trhu s vínom. DOSAH PROGRAMU KLČOVANIA A REŠTRUKTURALIZÁCIE PROGRAM KLČOVANIA VHODNÝ NÁSTROJ 19. Prechodný program klčovania je hlavnou črtou reformovanej SOT, ktorého cieľom je poskytnúť rýchlu a trvalú reakciu na štrukturálny prebytok znížením výroby. V zásade sa poskytujú náhrady tým poľnohospodárom, ktorí si zvolia natrvalo vykopať svoj vinič a stratiť príslušné výsadbové práva. Podporovaním trvalého ukončenia vinohradov je program klčovania účinnejším nástrojom na riešenie štrukturálneho prebytku vína než predošlé intervenčné opatrenia, napr. skladovanie a destilácia, ktoré jednoducho priniesli dočasné riešenie štrukturálneho problému. Za týchto okolností je úspech programu klčovania zásadne dôležitý na dosiahnutie štrukturálnej rovnováhy medzi ponukou a dopytom na trhu s vínom. 13 Využiteľná výroba vína dosiahla 168 miliónov hl v roku 2003, ale narástla na 194 miliónov hl v roku 2004, t. j. o ďalších 26 miliónov hl vína medzi rokom 2003 a 2004. 14 V rozpočtovom roku 2009 len Slovinsko využívalo zelený zber vo výške 131 000 EUR alebo 3,7 % svojho vnútroštátneho finančného balíka. Využitie vzrástlo v roku 2010 (16,8 mil. EUR), ale je stále obmedzené na Taliansko, Slovinsko a Cyprus. Pokiaľ ide o vzájomné fondy, v rozpočtových rokoch 2009 a 2010 nevznikli v rámci tohto opatrenia nijaké výdavky a nijaké sa nepredpokladajú až do konca programového obdobia v roku 2013. 15 Článok 12 nariadenia Komisie (ES) č. 555/2008 z 27. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2008, s. 1) žiadosti sa musia podať v čase od 15. apríla do 31. mája, zatiaľ čo samotný zber a záverečná kontrola sa musia vykonať v čase od 15. júna do 31. júla.

20 20. Hoci podobné opatrenie existovalo aj v prechádzajúcich verziách SOT ( prémie za trvalé ukončenie pestovania viniča ), rozsah opatrenia sa zväčšil najmä tým, že sa zrušila možnosť, aby sa členské štáty rozhodli, či budú opatrenia na svojom území uplatňovať alebo nie. Od roku 1996 do roku 2008 bol prístup k tomuto opatreniu poľnohospodármi závislý od vnútroštátnych pravidiel, čo viedlo k tomu, že plocha, ktorá bola v tomto období skutočne vyklčovaná, bola v niektorých členských štátoch bezvýznamná 16. V rámci poslednej reformy môže každý jednotlivý poľnohospodár podať žiadosť o toto opatrenie, čím sa jeho potenciálny rozsah rozširuje na všetky vinohrady v EÚ 17. 21. V nariadení (ES) č. 479/2008 je stanovený rozpočet na program klčovania vo výške 1 074 mil. EUR, ktorý sa má využiť v priebehu 3 rokov jeho uplatňovania nasledovne: Vinársky rok 2008/2009 2009/2010 2010/2011 Spolu Dostupný rozpočet 464 334 276 1 074 (mil. EUR) AVŠAK MIERY POMOCI BOLI STANOVENÉ PRÍLIŠ VYSOKO A DOPYT PO TOMTO OPATRENÍ PREVYŠOVAL CIEĽ, AJ KEĎ SA MIERY UDRŽIAVALI NA PREDCHÁDZAJÚCICH ÚROVNIACH 22. Komisia bez jasného odôvodnenia rozhodla zvýšiť mieru pomoci o 20 % v prvom roku z 3 rokov uplatňovania tohto programu a o 10 % v druhom roku, zatiaľ čo v treťom a poslednom roku sa miery udržali na predchádzajúcich úrovniach 18. Toto rozhodnutie bolo založené na tvrdení, že výška prémií by mala pokrývať aspoň 5 rokov ziskovej marže poľnohospodárov. Avšak plochy vinohradov EÚ predstavujúce značnú časť klčovania 19 plnili toto kritérium ešte pred reformou. Dvor audítorov odhaduje, že tieto nárasty miery pomoci stáli EPZF približne 100 mil. EUR alebo 10 % celkových nákladov na program klčovania. 16 V období pred poslednou reformou SOT, konkrétne v rokoch 1988 až 1996, bolo vyklčovaných viac než 500 000 ha vinohradov, väčšinou v Španielsku, Taliansku a Francúzsku, najväčších výrobcoch vína spomedzi členských štátov. To zodpovedá zníženiu plochy vinohradov v EÚ-12 o viac než jednu osminu z roku 1988 približne 4 milióny ha. Po roku 1996 však mali členské štáty možnosť obmedziť uplatňovanie tohto opatrenia na ich území, čo viedlo k tomu, že plocha, ktorá bola vyklčovaná po tomto dátume, sa výrazne znížila (v období 1997 až 2008 bolo vyklčovaných menej než 30 000 ha, najmä vo Francúzsku). 17 Členské štáty si však ponechali možnosť obmedziť dosah klčovania v niektorých regiónoch alebo keď skutočne vyklčovaná plocha dosiahla vopred stanovené limity. 18 Miera pomoci na hektár sa v programe klčovania počíta na základe histórie výnosov príslušného hospodárskeho podniku, hoci sa predpokladajú isté výnimky v prípade, že nie sú k dispozícii informácie. Miera pomoci sa pohybuje od 1 450 EUR/ha do 12 300 EUR/ha pre najnižšie resp. najvyššie výnosové kategórie. Avšak miera pomoci sa zvýšila o 20 % v prvom roku uplatňovania tohto programu a o 10 % v druhom roku. 19 Z vlastnej analýzy Komisie vyplýva, že v regióne Castilla La Mancha (kde sa vykonalo 44 % z celkového klčovania počas 3 rokov tohto programu) predchádzajúce miery pomoci už pokrývali 6,5 ročnú maržu, zatiaľ čo región Languedoc Roussillon (kde sa vykonalo 10 % z celkového klčovania počas 3 rokov tohto programu) takmer spĺňa tieto kritériá (4,9 ročná marža).

21 23. Keď sa reforma SOT začala v roku 2008 realizovať, účinok vyššej miery pomoci spolu so zväčša neobmedzeným prístupom spôsobili výrazný nárast v dopyte po tomto opatrení v mnohých členských štátoch vyrábajúcich víno, ktorý prevyšoval finančné prostriedky, ktoré boli k dispozícii v každom z troch rokov tohto opatrenia. Komisia preto musela obmedziť schvaľovanie žiadostí v každom členskom štáte na isté percento finančnej sumy prijatých žiadostí. Celková situácia je uvedená v tabuľke 1. 24. Keďže dopyt po programe klčovania počas troch rokov jeho trvania značne prevyšoval disponibilné finančné prostriedky, bolo potrebné stanoviť priority, čo znamená, že pri stanovených úrovniach oveľa viac poľnohospodárov bolo ochotných vyklčovať vinohrad ako bolo tých, ktorí mali skutočne úžitok z tohto programu. Táto situácia nastala dokonca aj v treťom a poslednom roku tohto opatrenia, kedy sa miery pomoci rovnali mieram platným pred reformou. To spochybňuje rozsah nárastu miery pomoci a následne aj účinnosť tohto opatrenia: veľký dopyt po tomto opatrení naznačuje, že taká istá vyklčovaná plocha sa mohla dosiahnuť s nižšími zdrojmi, pri nižšom náraste miery pomoci či dokonca pri udržaní miery pomoci na predchádzajúcich úrovniach. TABUĽKA 1 PROGRAM KLČOVANIA VYKÁZANÉ PLOCHY, PLOCHY SCHVÁLENÉ PO UPLATNENÍ PERCENTA SCHVÁLENIA A VYKLČOVANÉ PLOCHY Vinársky rok Vykázaná plocha (ha) % schválenia Schválená plocha (ha) Vyklčovaná plocha (ha) % vyklčovania 2008/2009 159 949 45,9 73 377 68 903 93,9 2009/2010 108 064 50,1 54 182 47 613 87,9 2010/2011 83 210 59,6 49 612 44 033 88,8 Spolu 351 223 50,4 177 171 160 550 90,6 Zdroj: GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, údaje od členských štátov.

22 OČAKÁVANÉ ZNÍŽENIE OBJEMU SA VŠAK NEUSKUTOČNILO NAJMÄ Z TOHO DÔVODU, ŽE OSTATNÉ OPATRENIA NEMALI PREDPOKLADANÝ DOSAH 25. Pôvodne, pri zohľadnení navrhovaného ukončenia opatrenia na destiláciu, Komisia odhadovala štrukturálny prebytok vína na 18,5 milióna hl (pozri bod 3), a vypočítala, že zníženie ponuky o túto výšku by si vyžadovalo vyklčovať 400 000 ha v priebehu 5 rokov pri nákladoch vo výške 2,4 mld. EUR. Neskôr, v roku 2007, Komisia predpokladala, že ostatné opatrenia v rámci reformy, napr. zákaz sacharózy, zelený zber, rozvoj vidieka, propagácia a označovanie, by znížili prebytok vína o 10 miliónov hl. V dôsledku toho sa cieľ programu klčovania zrevidoval na 175 000 ha a príslušný rozpočet na 1,1 mld. EUR. 26. Niektoré z týchto predpokladov sa však neuskutočnili: zákaz sacharózy nebol prevzatý do konečného znenia reformy, zatiaľ čo zelený zber a propagácia majú zatiaľ obmedzený účinok. Dvor audítorov taktiež zastáva názor, že nárast dopytu očakávaný od propagácie, označovania a rozvoja vidieka nebol založený na konkrétnych číselných dôkazoch, ktoré by takéto očakávania podporili. Pri chýbajúcom plánovanom dosahu ostatných opatrení samotný cieľ vyklčovať 175 000 ha nestačil na vyriešenie štrukturálneho prebytku, ktorý Komisia odhadovala v čase reformy. 20 3,5 milióna ha vo vinárskom roku 2007/2008. 21 Odhad celkovej využiteľnej výroby trvalo stiahnutej prostredníctvom programu klčovania je založený na oficiálnych oznámeniach členských štátov Komisii o počte vyklčovaných ha a ich klasifikácii vo výnosových triedach počas trojročného obdobia zberu v rokoch 2008/2009 až 2010/2011. Priemerná využiteľná výroba v období 2000 2008, uverejnená úradom Eurostat, bola 176,3 milióna hl. 27. A tak hoci dopyt po klčovaní prevýšil 350 000 ha (tabuľka 1), jeho dosah bol obmedzený pevne stanoveným cieľom 175 000 ha a napokon bolo vyklčovaných len 160 550 ha. Dvor audítorov odhaduje, že programom klčovania sa napokon znížila plocha vinohradov približne o 5 % 20, čo zodpovedá stiahnutiu približne 10,2 milióna hl vína alebo 6 % využiteľnej výroby vína 21. Z grafu 4 vyplýva, že sa využiteľná výroba a zásoby vína v EÚ-27 mierne znížili vo vinárskom roku 2010/2011, ale taktiež klesla spotreba vína. Ak by aj takéto zníženie výroby a zásob bolo potvrdené z dlhodobého hľadiska, bol by potrebný výrazný nárast vývozu na vyriešenie pretrvávajúcej nerovnováhy na trhu. 28. V grafe 5 a 6 sú uvedené najnovšie disponibilné údaje o výrobe vína do vinárskeho roku 2011/2012, ktorý nasleduje po troch vinárskych rokoch, kedy bol realizovaný program klčovania.

23 GRAF 4 POSLEDNÝ VÝVOJ VYUŽITEĽNEJ VÝROBY, SPOTREBY A ZÁSOB 180 000 160 000 140 000 120 000 1 000 hl 100 000 80 000 60 000 40 000 20 000 0 2008/2009 2009/2010 2010/2011 1 Využiteľná výroba Ľudská spotreba Konečné zásoby 1 Údaje za vinársky rok 2010/2011 sú predbežné. Zdroj: Eurostat, bilancia ponuky GRAFE 5 A 6 VÝROBA VÍNA V EÚ-27 190 000 186 107 1 000 hl 180 000 170 000 160 000 179 793 172 956 171 505 171 086 163 599 166 000 150 000 2005/2006 2006/2007 2007/2008 2008/2009 2009/2010 2010/2011 2011/2012 1 VÝVOJ VÝROBY VÍNA V NIEKTORÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH (2008/2009=100) 120 100 80 60 40 20 0 2008/2009 2009/2010 2010/2011 2011/2012 1 Španielsko Francúzsko Taliansko Nemecko Rumunsko 1 Údaje za vinársky rok 2011/2012 sú predbežné. Zdroj: GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

24 29. Vo vinárskom roku 2010/2011 výroba vína v EÚ-27 celkovo poklesla, ale nie v členských štátoch, ktoré vyklčovali najväčšiu plochu počas prvých dvoch hospodárskych rokov: Španielsko (68 447 ha), Taliansko (20 532 ha) a Francúzsko (16 674 ha). Bez nových trhových odbytísk môže byť istá časť zníženia výrobnej kapacity vyvážená nárastom vo výnosoch v niektorých regiónoch (ako sa podrobnejšie opisuje v bodoch 36 a 37). Pokles výroby vína v EÚ-27 vo vinárskom roku 2010/2011 je spôsobený najmä poklesom v Nemecku a Rumunsku, kde bola vyklčovaná celková plocha 56 ha a 185 ha v uvedenom poradí za prvé dva vinárske roky vykonávania tohto programu. Vo vinárskom roku 2011/2012 výroba vína v porovnaní s rokom 2010 vzrástla. Dvor audítorov zastáva názor, že berúc zo úvahy klimatické podmienky klčovanie zatiaľ neprinieslo očakávané zníženie výroby vína. 22 V odôvodnení č. 68 nariadenia (ES) č. 479/2008 sa uvádza, že ak sa výrobcovia domnievajú, že podmienky v určitých oblastiach nie sú vhodné na rentabilnú produkciu, malo by sa im umožniť znížiť náklady a trvalo zanechať výrobu vína v týchto oblastiach [ ]. PROGRAM KLČOVANIA NEBOL ZACIELENÝ NA MENEJ RENTABILNÉ VINOHRADY 30. Poskytovanie pomoci väčšine vinohradníkov, ako aj kritériá stanovené v článku 85s (5) nariadenia (ES) č. 1234/2007, ktoré uprednostňujú poľnohospodárov nad 55 rokov alebo tých, ktorí sa rozhodnú vyklčovať celý poľnohospodársky podnik, znamená, že klčovanie nie je nevyhnutne zacielené na menej konkurenčné alebo menej rentabilné vinohrady. To odráža cieľ tohto programu, ktorý ponecháva na výrobcov, aby rozhodli, či sú ich vinohrady rentabilné 22. Vytvára to však riziko, že tento program bude financovať vyklčovanie vinohradov, ktoré už boli reštrukturalizované a boli v zásade konkurencieschopné. Dvor audítorov našiel takéto prípady modernizovaných vinohradov, ktoré boli napriek tomu vyklčované s pomocou finančných prostriedkov EÚ (pozri rámček 3). Medzi programom klčovania a reštrukturalizáciou teda existuje inherentné napätie, čo vedie k neefektívnosti využívania pomoci EÚ. RÁMČEK 3 PRÍKLAD MODERNIZOVANÉHO VINOHRADU, KTORÝ BOL VYKLČOVANÝ Jeden z kontrolovaných poľnohospodárov v Španielsku si zvolil vyklčovať parcelu s plochou približne 55 ha, ktorá bola vysadená len pred 11 rokmi odrodou červeného vína (tempranillo) a so špalierovou štruktúrou [espaldera] podmienky, ktoré zodpovedajú vzoru, pri ktorom sa pomoc na reštrukturalizáciu poskytovala aj ostatným vinohradníkom. EPZF prispel na túto operáciu sumou približne 420 000 EUR. To poukazuje na skutočnosť, že sa touto politikou financuje reštrukturalizácia starších vinohradov a zároveň aj vyklčovanie už modernizovaných vinohradov so štruktúrou orientovanou na trh; a je príkladom toho, že pomoc na klčovanie môže byť neprimerane atraktívna dokonca aj v prípade moderných, konkurencieschopných vinohradov.

25 NEDOSTATKY ZISTENÉ VO VNÚTROŠTÁTNYCH VYKONÁVACÍCH PRAVIDLÁCH 31. Po vyklčovaní poľnohospodári podliehajú vo svojich poľnohospodárskych podnikoch podmienkam krížového plnenia 23, t. j. možnému zníženiu prémie za vyklčovanie v prípade nedodržania niektorých požiadaviek, v priebehu troch rokov 24. Vo Francúzsku je však táto povinnosť zrušená pri príjemcoch, ktorí úplne pozastavia svoju poľnohospodársku činnosť na základe toho, že v týchto prípadoch už príjemcovia nezodpovedajú definícii poľnohospodára v nariadení. Tento výklad však oslabuje hlavný cieľ tejto povinnosti, ktorým je zaručiť zodpovedné zaobchádzanie s vyklčovanými plochami. Podľa názoru Dvora audítorov preto časť nariadenia, v ktorej sa uvádza, že by nárok na prémiu mal závisieť od toho, či dotknutí výrobcovia dodržiavajú platné environmentálne pravidlá 25 zostáva v platnosti, aj keď poľnohospodári ukončia poľnohospodársku činnosť. REŠTRUKTURALIZÁCIA A KONVERZIA DÔLEŽITÉ OPATRENIE NA LEPŠIE PRISPÔSOBENIE K DOPYTU 32. Reštrukturalizácia a konverzia vinohradov je základným kameňom SOT s vínom od jej reformy v roku 1999. Cieľom tohto opatrenia je zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína vyplatením náhrad za straty na príjmoch, ku ktorým došlo pri adaptácii vinohradov, a príspevok na náklady spojené s reštrukturalizáciou a konverziou. 33. Na toto opatrenie boli vyčlenené značné zdroje EÚ nielen v absolútnych číslach (4,2 mld. EUR v priebehu desaťročia 2001 2010, v priemere 420 mil. EUR ročne), ale aj ako podiel na celkových finančných prostriedkoch na SOT (približne 32 %). Tento trend pokračoval po zavedení poslednej reformy, pretože sa členské štáty naďalej veľmi zameriavali na toto opatrenie, ktoré je teraz možnosťou spomedzi iných v rámci ich vnútroštátnych finančných balíkov. Pri celkových nákladoch vo výške 326 mil. EUR v rozpočtovom roku 2009 bolo toto opatrenie hlavnou voľbou všetkých členských štátov s výnimkou Španielska (ktoré vyčlenilo najväčšiu časť svojho finančného balíka v rozpočtovom roku 2009 na destiláciu) a iných malých členských štátov vyrábajúcich víno, ktoré si zvolili previesť značnú časť svojich finančných balíkov do SPS 26. 23 Krížové plnenie sa vzťahuje na základné požiadavky týkajúce sa správy a na dobrý poľnohospodársky a ekologický stav uvedené v článkoch 3 až 7 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1). 24 Článok 85t nariadenia (ES) č. 1234/2007. 25 Odôvodnenie č. 71 nariadenia (ES) č. 479/2008. 26 Grécko, Luxembursko, Malta a Spojené kráľovstvo (od roku 2010) si zvolili neodvolateľne previesť značnú časť svojich finančných balíkov do systému jednotnej platby.

26 34. Dosah tohto opatrenia je významný. V dvoch najväčších regiónoch vyrábajúcich víno Castilla La Mancha a Languedoc Rousillon bolo v posledných 10 rokoch reštrukturovaných 16 % a 21 % ich celkovej plochy vinohradov s podporou finančných prostriedkov EÚ 27. 35. Niektoré faktory sú kľúčové na zabezpečenie konkurencieschopnosti vinohradu: odroda viniča (či je alebo nie je prispôsobená dopytu na trhu), výnos (produktivita) a štruktúra nákladov (výrobné náklady). V tomto kontexte je reštrukturalizácia, opatrenie, ktoré zahŕňa podporu na prechod na iné odrody 28, premiestnenie vinohradov alebo zlepšenie techník obhospodarovania vinohradov, vo všeobecnosti uznávaná ako základný nástroj na podporovanie konkurencieschopnosti 29, pretože uľahčuje úsilie poľnohospodárov prispôsobiť výrobu dopytu a dosiahnuť nárast produktivity a/alebo úspory nákladov 30. 27 V niektorých regiónoch, napr. Languedoc Roussillon vo Francúzsku, kde sa reštrukturalizačné opatrenie uplatňovalo už od desaťročia počnúc rokom 1980, bol dosah ešte väčší podľa údajov poskytnutých francúzskou platobnou agentúrou FranceAgriMer takmer 40 % vinohradov existujúcich v roku 1977 bolo reštrukturovaných alebo približne 164 000 ha. 28 Dvor audítorov napríklad zaznamenal výraznú zmenu vo vzore odrôd používaných vinohradníkmi, ktorí sa viac zamerali na odrody červeného vína v období 2000 2010. Plocha vysadená odrodami červeného vína vzrástla o 18 percentuálnych bodov (p.b) v Španielsku (na 55 % celkovej plochy vinohradov), o 8 p.b v Nemecku na 32 %, o 5 p.b vo Francúzsku na 75 % a o 5 p.b v Taliansku na 56 %. 29 Článok 103q nariadenia (ES) č. 1234/2007: Cieľom opatrení spojených s reštrukturalizáciou a konverziou vinohradov je zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína. TABUĽKA 2 DOSAH REŠTRUKTURALIZÁCIE FINANCOVANEJ EÚ V NIEKTORÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH A REGIÓNOCH Celková plocha vinohradov v roku 2000 (2002 za Languedoc Roussillon) v ha Taliansko Španielsko (Castilla La Mancha) Francúzsko (Languedoc Roussillon) Nemecko 724 860 566 380 295 464 101 541 30 Príkladom potenciálneho faktoru úspory nákladov je mechanizácia: hoci nie je súčasťou reštrukturalizácie, mechanizácia niektorých činností vo vinohradoch je možná len pri určitej štruktúre vinohradu (napr. špalierovej) transformácia, ktorá je následne priamo podporovaná v rámci opatrenia reštrukturalizácie a konverzie. Počet ha reštrukturalizovaných v období vinárskych rokov 2000/2001 až 2008/2009 127 177 90 000 63 166 16 016 % reštrukturalizovaných 18 16 21 16 Zdroj: Údaje získané od úradu Eurostat (Základný a ročný prieskum vinohradov) a kontrolované vnútroštátne a regionálne orgány.