Koncepcia rozvoja Gbelov v oblasti tepelnej energetiky Námestie slobody 1261, 908 45 Gbely Predkladá : SEA, regionálna pobočka Hurbanova 59, Trenčín 911 01 Ing. Miroslav Žilinský, riaditeľ Júl 2006
OBSAH 1. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU... 7 1.1 Analýza územia... 7 1.1.1 Správne členenie obce... 7 1.1.2 Demografické podmienky... 10 1.1.3 Klimatické podmienky... 11 1.1.4 Geografické údaje... 12 1.2 Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení... 12 1.2.1 Zariadenia na výrobu, z ktorých je zabezpečovaná dodávka tepla pre bytovú sféru... 12 1.2.2 Zariadenia na výrobu tepla pre štátny (verejný) a podnikateľský sektor (školy, priemysel, poľnohospodárstvo, obchody, služby a pod.)... 15 1.2.3 Zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu (IBV)... 21 1.3 Analýza zariadení na spotrebu tepla... 22 1.3.1 Zariadenia na spotrebu tepla pre bytový sektor... 22 1.3.1.1 Ceny tepla a teplej vody z CZT... 24 1.3.2 Zariadenia na spotrebu tepla pre nebytový sektor... 24 1.3.3 Zariadenia na spotrebu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu... 24 1.4 Analýza dostupnosti palív a energie na území obce a ich podiel na zabezpečovaní výroby a dodávky tepla... 25 1.4.1 Analýza využitia ZP v závislosti na jeho cene a dovoze... 27 1.5 Analýza súčasného stavu zabezpečovania výroby tepla s dopadom na životné prostredie... 28 1.6 Spracovanie energetickej bilancie, jej analýza a stanovenie potenciálu úspor... 28 1.6.1 Podrobná energetická bilancia po jednotlivých sústavách tepelných zariadení s centrálnou dodávkou tepla, z ktorých dodávateľ alebo odberateľ tepla rozpočítava teplo pre konečných spotrebiteľov... 28 1.6.2 Rozdelenie podľa dodaného tepla a vyrobeného tepla... 29 1.6.3 Energetická bilancia výroby a spotreby tepla podnikateľského sektoru... 31 1.6.4 Energetická bilancia zdrojov tepla v IBV... 32 1.7 Hodnotenie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie... 32 1.7.1 Biomasa... 33 1.7.1.1 Technicky využiteľný potenciál biomasy... 33 1.7.1.2 Technicky využiteľný potenciál drevnej biomasy... 34 1.7.1.3 Biomasa z produkcie drevospracujúceho priemyslu... 34 1.7.1.4 Poľnohospodárska biomasa... 35 1.7.1.5 Potencionálne zdroje dendromasy... 36 1.7.1.6 Kvalitatívne parametre dendromasy... 37 1.7.2 Slnečná energia... 40 1.7.2.1 Využitie slnečnej energie... 40 Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 2
1.7.2.2 Technicky využiteľný potenciál solárnej energie SR... 43 1.7.3 Geotermálna energia... 45 1.7.4 Využitie tepelných čerpadiel... 46 1.7.5 Využitie druhotných energetických zdrojov... 47 1.7.6 Kogenerácia... 49 1.8 Predpokladaný vývoj spotreby tepla na území obce... 51 1.8.1 Stagnačný variant... 52 1.8.2 Rozvojový variant... 52 2. Návrh rozvoja sústav tepelných zariadení a budúceho zásobovania teplom územia obce 53 2.1 Formulácia alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení... 53 2.2 Vyhodnotenie opatrení na realizáciu jednotlivých alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení... 56 2.2.1 Druhy úsporných opatrení... 56 2.2.2 Beznákladové opatrenia... 57 2.2.3 Nízkonákladové opatrenia... 57 2.2.4 Vysokonákladové opatrenia... 57 2.2.5 Súhrn navrhnutých opatrení... 58 2.2.5.1 Variant č. 1... 59 2.2.5.2 Variant č. 2A... 59 2.2.5.3 Variant č. 2B... 59 2.2.5.4 Variant č. 2C... 60 2.2.5.5 Variant č. 3... 60 2.3 Ekonomické vyhodnotenie technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení a predpokladaný cenový vývoj... 61 2.3.1 Energetická bilancia biomasy a predpoklad vývoja jej cieny... 61 2.3.2 Metóda hodnotenia... 65 2.3.3 Enviromentálne hodnotenie variantov... 67 2.3.4 Výber optimálneho variantu... 70 2.3.4.1 Metodika a kritéria výberu... 70 2.3.5.2 Zhrnutie variantov... 71 3. Závery a doporučenia pre rozvoj tepelnej energetiky na území obce... 72 Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 3
ZOZNAM TABULIEK Tabuľka 1 Energetické súbory mesta Gbely...10 Tabuľka 2 Počet obyvateľov mesta Gbely...10 Tabuľka 3 Skladba obyvateľov mesta Gbely v roku 1999...10 Tabuľka 4 Normalizované klimatické podmienky za rok 2005...11 Tabuľka 5 Spotreba tepla na ÚK s počtom dennostupňov...11 Tabuľka 6 Počty zdrojov a ich inštalovaný výkon...15 Tabuľka 7 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore I...16 Tabuľka 8 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore II...17 Tabuľka 9 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore III...18 Tabuľka 10 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore IV...19 Tabuľka 11 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore E...19 Tabuľka 12 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore VI...20 Tabuľka 13 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore VIII...20 Tabuľka 14 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore X...20 Tabuľka 15 Počty zdrojov a ich inštalovaný výkon...21 Tabuľka 16 Sumarizácia spotrieb...22 Tabuľka 17 Množstvo a druh spotrebovaného paliva...25 Tabuľka 18 Množstvo a druh spotrebovaného paliva...25 Tabuľka 19 Množstvo a druh spotrebovaného paliva po sektoroch...26 Tabuľka 20 Množstvo spotrebovaného tepla v palive po sektoroch...26 Tabuľka 21 Množstvo dodaného a vyrobeného tepla...29 Tabuľka 22 Súhrn navrhovaných opatrení, nákladov a ročných úspor pri ich realizácii...58 Tabuľka 23 Závislosť ceny vyrobeného GJ na cene vstupného paliva...62 Tabuľka 24 Súčasný stav produkcie emisií pre celé mesto a pre súbor III...68 Tabuľka 25 Zníženie emisií rozdiel východzieho stavu a celého mesta a variant č. 1, 2A, B, C a 3....68 Tabuľka 26 Ekonomické vyhodnotenie variantov...71 Tabuľka 27 Údaje o spotrebách tepla pre súbor III...78 Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 4
ZOZNAM OBRÁZKOV Obrázok 1 Situačná schéma polohy obce...7 Obrázok 2 Územný plán mesta Gbely...8 Obrázok 3 Situačná schéma vymedzenia územia mesta Gbely s energetickými súbormi...9 Obrázok 4 Počet dennostupňov a spotreba tepla na ÚK...11 Obrázok 5 Graf realizovaných opatrení v bytových domoch...22 Obrázok 6 Tabuľka normatívov spotrieb tepla podľa vyhlášky č.328...23 Obrázok 7 Vývoj ceny tepla...24 Obrázok 8 Graf dodaného tepla podľa súboru...26 Obrázok 9 Graf vyrobeného a spotrebovaného tepla po sektoroch v roku 2005...29 Obrázok 10 Tabuľka normatívov rozvodov podľa vyhlášky č.328...30 Obrázok 11 Tabuľka normatívnych ukazovateľov spotrieb tepla na prípravu TÚV podľa vyhlášky č.328...31 Obrázok 12 Ročné spotreby a náklady na realizáciu opatrení...60 Obrázok 13 Predpokladaný vývoj cien za palivo (variabilná zložka ceny)...63 Obrázok 14 Fixná zložka z ceny tepla pri použití palivo ZP a biomasa...63 Obrázok 15 Tabuľka ceny ZP pre domácnosť pre rok 2006...64 Obrázok 16 Tabuľka ceny ZP pre maloodber pre rok 2006...64 Obrázok 17 Tabuľka ceny ZP pre veľkoodber a návrh cien ÚRSO na rok 2006...64 Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 5
MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Sekcia výrobných a sieťových odvetví Metodické usmernenie zo dňa 15. apríla 2005, č. 952/2005-200 ktorým sa určuje postup pre tvorbu koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky Článok 1 Predmet úpravy Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydáva podľa 29 zákona č.657/2004 Z. z. Metodické usmernenie pre tvorbu koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky, ktorým sa určuje jej minimálna obsahová náplň a rozsah spracovania. Vypracovaná koncepcia rozvoja obce v tepelnej energetike sa po schválení obecným zastupiteľstvom stáva súčasťou územnoplánovacej dokumentácie obce. Na základe vyššie uvedeného a zmluvy o dielo bola vypracovaná Koncepcia rozvoja Gbelov v oblasti tepelnej energetiky na obdobie 10 rokov. Zadávateľ koncepcie rozvoja obce v tepelnej energetike Názov/meno Adresa Kontaktná osoba Námestie slobody 1261, 908 45 Gbely Ing. Jozef Hazlinger, primátor mesta Telefón 034/6906411 e-mail vystavba3@gbely.sk IČO 309 524 DPH SK 2021086705 Spracovateľ koncepcie rozvoja obce v tepelnej energetike Meno SEA, regionálna pobočka Trenčín Adresa Hurbanova č.59 Telefón 032/7437446 e-mail miroslav.zilinsky@seatn.sk IČO/DPH SK 00002801 / 2020877749 Spolupráca ENSTAV s.r.o. Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 6
1. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU 1.1 Analýza územia leží na území, ktoré je možné rozdeliť do troch častí. Západná časť, ktorú tvorí niva rieky Moravy a má rovinatý charakter. Stredná časť územia patriaca ku Gbelskému boru má charakter zvlnenej roviny tvorenej početnými riečnymi terasami. Smerom k východu územie mierne stúpa a má charakter pahorkatiny. Táto tretia časť patrí k Unínskej pahorkatine. sa rozkladá na ploche 5 993 ha a nachádza sa v okrese Skalica. Okres Skalica patrí do územného celku Trnavského samosprávneho kraja. Podrobnejšie informácie o meste je možné získať na internetovej adrese www.gbely.sk. Obrázok 1 Situačná schéma polohy obce 1.1.1 Správne členenie obce Energetická koncepcia je spracovaná pre územie mesta Gbely, ktoré je zobrazené na obrázku č.2. Z hľadiska správneho je územie mesta členené ako jeden mestský obvod. Z hľadiska energetickej koncepcie sme mesto rozdelili podľa Územného plánu na dvanásť energetických súborov. (obrázok č.3). Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 7
Obrázok 2 Územný plán mesta Gbely Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 8
Obrázok 3 Situačná schéma vymedzenia územia mesta Gbely s energetickými súbormi Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 9
Rozdelenie mesta na jednotlivé energetické súbory bolo prevedené podľa Územného plánu, v časti D Koncepcia rozvoja funkčných zložiek, D.1 bývanie a to v členení uvedenom v tabuľke č.1 Tabuľka 1 Energetické súbory mesta Gbely Energetický súbor Názov energetického súboru Energetický súbor Názov energetického súboru I Centrum VII Východná podnikateľská zóna II JUH VIII Južná výrobná zóna Tehelňa III Sídlisko Záhumenice IX Severná podnikateľská zóna IV ZÁPAD - Rúbaničky X Severná výrobná zóna Nafta a.s. V SEVER - Halaštava XI Západná výrobná zóna VI VÝCHOD XII Adamov rekreačná zóna Údaje o počte obyvateľov a jeho predpokladanom vývoji boli prevzaté z Územného plánu mesta Gbely. K 31.12.2004, kedy sa uskutočnilo sčítanie obyvateľstva, podľa súčasnej územnej štruktúry žilo na území mesta Gbely 5 105 obyvateľov. 1.1.2 Demografické podmienky Tabuľka 2 Počet obyvateľov mesta Gbely rok počet obyvateľov rok počet obyvateľov 1961 4 661 1991 5 177 1970 4 824 1999 5 226 1980 5 038 2004 5 105 Predpoklad 2010 5 350 až 5 450 Predpoklad 2020 5 450 až 5 550 Tabuľka 3 Skladba obyvateľov mesta Gbely v roku 1999 Trvale bývajúce obyvateľstvo spolu 5 226 muži 2 564 ženy 2 662 Podiel žien z trvale bývajúceho obyvateľstva v perc.: 50,9 % Podiel ekonomicky aktívnych z trvale bývajúceho obyvateľstva v perc. 80,3 % Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 10
1.1.3 Klimatické podmienky Priemerná ročná teplota v roku 2005: 9,75 C Najvyššia nameraná priemerná denná teplota v roku 2005: 27,50 C Najnižšia nameraná priemerná denná teplota v roku 2005: - 6,75 C Priemerná teplota vo vykurovacom období roku 2005: 4,31 C Tabuľka 4 Normalizované klimatické podmienky za rok 2005 jednotka Lokalita Senica Priemerná vonkajšia teplota t es 4,0 C Definovaná teplota pre zahájenie vykurovania 13,0 C Počet dní vykurovacieho obdobia 216 Počet dennostupňov D = d (t is -t es ) 3 456 D Tabuľka 5 Spotreba tepla na ÚK s počtom dennostupňov rok Ročná spotreba tepla na ÚK [GJ/rok] Počet dennostupňov D20 Priemerná vonkajšia teplota vo vykurovacom období [ C] 2003 2 462,4 3 468 3,09 2004 2 215,7 3 216 5,40 2005 2 145,2 3 263 4,31 * Údaje v tabuľke č.5 poskytlo SKAL&CO s.r.o. Obrázok 4 Počet dennostupňov a spotreba tepla na ÚK teplo na ÚK v GJ 3 0 0 0 2 5 0 0 2 0 0 0 1 5 0 0 1 0 0 0 5 0 0 4 0 0 0 3 5 0 0 3 0 0 0 2 5 0 0 2 0 0 0 1 5 0 0 1 0 0 0 5 0 0 0 2 0 0 2 te p lo n a Ú K 2za 0 0 ro 3 k 2 0 0 4 p o če t d e n n o stu p ň o v p re lo k a litu S ka lic a 0 Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 11
1.1.4 Geografické údaje Nadmorská výška : 154 až 260,7 m.n.m. 1.2 Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení Všetky údaje použité v nižšie uvedených tabuľkách sú z roku 2005. Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení bola vykonaná po jednotlivých súboroch v členení: bytový sektor, verejný, štátny a podnikateľský sektor a individuálna bytová výstavba (IBV). Tepelné zdroje pre UK v bytovokomunálnej sfére sú plynofikované, malý podiel tvoria iné palivá. Na výrobe teplej vody má elektrická energia vyšší podiel ako na UK, ale jej podiel je pre účely koncepcie zanedbateľný. Jedná sa prevážne o elektrické akumulačné bojlery, alebo kombinované elektrické s výmenníkom voda/teplá voda. Výrobu a dodávku tepla na území Gbelov je zabezpečovaná hlavne lokálnymi tepelnými zdrojmi. Centralizovanú výrobu, dodávku a predaj tepla zabezpečuje spoločnosť Skal&Co Skalica s.r.o. Uvedená spoločnosť prevádzkuje jeden tepelný zdroj, ktorý dodáva teplo na ÚK a ohrev TÚV pre časť bytovej sféry Gbelov. V centrálnom tepelnom zdroji sú nainštalované tri teplovodné plynové kotly s inštalovaným výkonom 1,2 MW. Rozvodná tepelná sekundárna sieť pripojená na zdroj je štvorrúrová, ktorá postupne musí prejsť komplexnou výmenou v ďalšom období. Tepelný spád vykurovacieho systému je projektovaný na spád 90/70 C. Hydraulické vyregulovanie na ÚK rozvodoch bolo ukončené v roku 1998. V roku 2000 boli vymenené na kotloch K1 a K2 horáky. Tepelné zdroj SKAL&CO Skalica s.r.o. zásobuje teplom na ÚK 96 bytov s celkovou mernou plochou 9 296 m 2 a teplom na prípravu TÚV pre 360 osôb. Zostávajúca časť bytovo-komunálnych budov si teplo vyrába v lokálnych kotolniach, alebo priamo výhrevnými spotrebičmi. Podnikateľské a priemyselné subjekty si teplo vyrábajú v lokálnych kotolniach. 1.2.1 Zariadenia na výrobu, z ktorých je zabezpečovaná dodávka tepla pre bytovú sféru Tepelné zdroje, ktoré zásobujú teplom bytovú sféru sme rozdelili do súborov. Rozdelenie súborov je uvedené na obrázku č.3. Súbor I - centrum Lokálne tepelné zdroje v rodinnej zástavbe /IBV/ počet 139 (výkon cca 2,5 MW) Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 12
Energetická koncepcia Súbor II - JUH Lokálne tepelné zdroje v rodinnej zástavbe /IBV/ počet 340 (výkon cca 6,12 MW) Súbor III Sídlisko Záhumenice Blokový tepelný zdroj Typy a rok výroby kotlov Názov zdroja Záhumenice K2 K1 Typ výroby VP 400 1986 K3 K4 Typ výroby Typ výroby VP 400 1986 VP 400 1986 Typ K5 výroby Typ výroby Výkon (MW) 1,20 Spolu 1,20 Lokálne tepelné zdroje v bytovej zástavbe počet 35 ( výkon cca 1,4 MW) Lokálne tepelné zdroje v rodinnej zástavbe /IBV/ počet 152 ( výkon cca 2,74 MW) Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 13
Súbor IV ZÁPAD - Rúbaničky Lokálne tepelné zdroje v rodinnej zástavbe /IBV/ počet 249 ( výkon cca 4,48 MW) Súbor V SEVER - Halaštava Lokálne tepelné zdroje v rodinnej zástavbe /IBV/ počet 361 ( výkon cca 6,5 MW) Súbor VI - VÝCHOD Lokálne tepelné zdroje v rodinnej zástavbe /IBV/ počet 75 ( výkon cca 1,35 MW) Súbor VII Východná podnikateľská zóna Nenachádzajú sa tepelné zdroje pre bytovú sféru Súbor VIII Južná výrobná zóna - Tehelňa Lokálne tepelné zdroje v rodinnej zástavbe /IBV/ počet 63 ( výkon cca 1,13 MW) Súbor IX Severná podnikateľská zóna Nenachádzajú sa tepelné zdroje pre bytovú sféru Súbor X Severná výrobná zóna Nenachádzajú sa tepelné zdroje pre bytovú sféru Súbor XI Západná výrobná zóna Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 14
Nenachádzajú sa tepelné zdroje pre bytovú sféru Súbor XII Adamov rekreačná zóna Nenachádzajú sa tepelné zdroje pre bytovú sféru Celková sumarizácia počtu tepelných zdrojov a ich menovitého výkonu je spracovaná v tabuľke č.6. Tabuľka 6 Počty zdrojov a ich inštalovaný výkon Energetický Počet zdrojov tepla a ich inštalovaný výkon podľa paliva súbor OST Zemný plyn El.energia Tuhé palivo Kvap. palivo Drevo Spolu Počet MW Počet MW Počet MW Počet MW Počet MW Počet MW výkon I - - 139* 2,50** - - - - - - - - 2,50 II - - 340* 6,12** - - - - - - - - 6,12 III - - 188* 5,34** - - - - - - - - 5,34 IV - - 249* 4,48** - - - - - - - - 4,48 V - - 361* 6,50** - - - - - - - - 6,50 VI - - 75* 1,35** - - - - - - - - 1,35 VII - - - - - - - - - - - - - VIII - - 63* 1,13** - - - - - - - - 1,13 IX - - - - - - - - - - - - - X - - - - - - - - - - - - XI - - - - - - - - - - - XII - - - - - - - - - - - - - Spolu 1379* 27,42** - - 27,42 * v počte tepelných zdrojov sú aj zdroje v IBV ** v MW sú aj zdroje v IBV 1.2.2 Zariadenia na výrobu tepla pre štátny (verejný) a podnikateľský sektor (školy, priemysel, poľnohospodárstvo, obchody, služby a pod.) Tepelné zdroje, ktoré zásobujú teplom štátny a podnikateľský sektor sme rozdelili do súborov. Rozdelenie súborov je uvedené na obrázku č.3. Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 15
Súbor I - centrum Tabuľka 7 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore I Názov Typy a rok výroby kotlov zdroja K1 K2 K3 K4 K5 Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ výroby Výkon (MW) Hostinec u Vendy, Hurbanova č.491 Butik Monika, Hurbanova č.491 Obuv Plaštiaková, Hurbanova č.496 Cybercafé, Hurbanova č.496 Potraviny Polák, Hurbanova č.498 V-drogéria, Hurbanova č.1208 KUMA, Hurbanova č.1209 Bar hokejka, Hurbanova č.1210 HSD Computers, Hurbanova č.1214 Mestský úrad, Nám.slobody č.1261 THERM 50 2000 THERM 50 2000 0,10 Hostinec Dúbrava, Štefánikova č.378 TERNO, Štefánikova č.378 Kníhkupectvo Iršová, Štefánikova č.385 Kvetinárstvo EVA, Štefánikova č.398 Parmela MIX potraviny, Štefánikova č.443 Snack Bar, Štefánikova č.471 MAS, ZOOM, Štefánikova č.480 MUDr. Strončeková, Štefánikova č.480 Poľovnícka reštaurácia u Rotchilda, Štefánikova č.489 Farský úrad + kostol, Švermova č.1 Hydinár, reštaurácia DELTA,Švermova č.4 Oprava obuv, bicykle, Švermova č.4 Lekáreň, ambulancia, Švermova č.6 Potraviny Jednota, Švermova č.115 Sieko v.o.s + Bar u Rada, Švermova č.131 Polesie, Švermova č.1456 Modratherm 32 1996 Modratherm 32 1996 0,06 Spolu 0,16 Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 16
Súbor II - JUH Tabuľka 8 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore II Názov Typy a rok výroby kotlov zdroja K1 K2 K3 K4 K5 Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ Kaderníctvo Radka, Štefánikova č.1266 Solárium, kozmetika, cukráreň, kanc. technika, Štefánikova č.1271 Burský zlatníctvo, kaderníctvo, Štefánikova č.1279 101 Drogéria, Štefánikova č.1279 Mäso-údeniny Janovič, Štefánikova č.1280 Vodáreň, Kollárova č.426 Drogéria Ekort, Mládeže č.536 Zahradkár-Gardénia, Mládeže č.705 výroby Výkon (MW) Dajana, Mládeže č.1528 Kovovýroba Pivák, Obr.mieru č.303 Hyža, Obr.mieru č.303 Drevovýroba Cintula, Obr.mieru č.304 Dom pokojnej staroby, Prof.Čárskeho 291 40 KLO 2002 40 KLO 2002 40 KLO 2002 40 KLO 2002 0,13 Spolu 0,13 Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 17
Súbor III Sídlisko Záhumenice Tabuľka 9 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore III Názov Typy a rok výroby kotlov zdroja K1 K2 K3 K4 K5 Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ výroby Drogéria M+D, Jilemnického č.706 Činsky obchod, Jilemnického č.706 Zelovoc, Jilemnického č.707 BMB papiernictvo, Jilemnického č.708 Elektro Zajíček, Majerky č.762 Hostinec Stronček, Majerky č.781 Potraviny Bojkovský, Medlenova č.794 Hasičská zbrojnica, Medlenova č.733 REKO 1984 REKO 1984 0,05 Štadión TJ, Medlenova č.1414 ZŠ, Pionierska č.697 BUDERUS BUDERUS 0,91 SOU elektrotechnické, Učňovská č.700 PRIMATIC 1998 PRIMATIC 1998 0,72 SLSP, Pionierska č.681 PEEL DATA, Učňovská č.700 Potraviny Marína, Učňovská č.702 Potraviny Dubecká, Záhumenice č.1393 MŠ I, Záhumenice č.663 80 KLO ZP 80 KLO ZP 80 KLO ZP 0,23 Spolu 1,91 Výkon (MW) Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 18
Súbor IV ZÁPAD - Rúbaničky Tabuľka 10 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore IV Názov Typy a rok výroby kotlov zdroja K1 K2 K3 K4 K5 Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ výroby Domáce potreby, Naftárska č.861 Stavebniny Stafel, Naftárska č.943 Nafta a.s., Naftárska č.965 Protherm 80 Protherm 80 Protherm 80 0,24 Belar a.s., Naftárska č.970 1978 1978 3,00 Belar a.s., Naftárska č.970 UNIGASS, Naftárska č.986 Reštaurácia na Hradskej, Naftárska č.1008 Kvetinárstvo Valachovičová, Naftárska č.1026 NAFTA a.s.. Naftárska č.965 Naftársky klub, Naftárska č.1553 ČS, Naftárska č.1529 Pizzéria, Naftárska č.1530 Ambulatórium, Naftárska č.1540 KAMKO s.r.o., Naftárska č.1550 Hostinec u Doráka, Štúrova č.847 Výkon (MW) Junkers Euroline 2004 0,03 EURONOX 2000 1996 RADIANT RSF 20 1996 EURONOX 2000 1996 0,70 RADIANT RSF 20 1996 RADIANT RSF 20 1996 0,07 PROTHERM 50 PLO 1998 0,05 Spolu 4,09 Súbor V SEVER - Halaštava Tabuľka 11 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore E Názov Typy a rok výroby kotlov zdroja K1 K2 K3 K4 K5 Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ výroby Výkon (MW) Stará časť KD, Čsl.armády č.1038 Potraviny Jednota, Čsl.armády č.1122 Kvetinárstvo Bolebruchová, Čsl.armády č.1141 Kovovýroba Žilínek, Čsl.armády č.1201 Stará ZŠ, ZUŠ, Čsl.armády č.1207 LUMEX LUMEX 0,40 Hydinár, a.s., Čsl.armády č.1403 Hydinár, a.s., Čsl.armády č.1403 PROTHERM 80 KLO 2003 PROTHERM 50 KLO 1999 PROTHERM 80 KLO 2003 GRIZZLY 85 KLO 2005 0,25 PROTHERM 50 KLO 1999 KDS 12 1989 0,23 Hydinár, a.s., Čsl.armády č.1403 ERMAF 70 ERMAF 90 ERMAF 75 1,62 WED Slovakia, Halaštava č.1406 PROTHERM 2000 PROTHERM 2000 PROTHERM 1996 0,10 Labetex, Čsl.armády č.1403 Polícia, Halaštava č.1408 Kino, SNP č.1215 ETI 75 1986 ETI 75 1986 0,17 Pošta, SNP č.1503 Spolu 2,77 Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 19
Súbor VI - VÝCHOD Tabuľka 12 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore VI Názov Typy a rok výroby kotlov zdroja K1 K2 K3 K4 K5 Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ výroby Výkon (MW) Slobodáreň, Hudecova RADIANT RS RADIANT č.1471 20 11 ks 1999 RS 24 2 ks 1999 0,32 PD Gbely, Petroveská č.1402 ETI 75 - ES 1995 0,01 ZAMA kovovýroba, Petroveská č.1527 Spolu 0,33 Súbor VIII Južná výrobná zóna - Tehelňa Tabuľka 13 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore VIII Názov Typy a rok výroby kotlov zdroja K1 K2 K3 K4 K5 Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ Tehelňa, M.Nešpora č.1410 Dom smútku,, M.Nešpora č.1412 Spolu výroby Výkon (MW) Súbor X Severná výrobná zóna Tabuľka 14 Tepelné zdroje a ich inštalovaný výkon v súbore X Názov Typy a rok výroby kotlov zdroja K1 K2 K3 K4 K5 Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ výroby Typ výroby Výkon (MW) Železničná stanica, Naftárska č.963 0,01 NS a.s., Naftárska č.1413, Kotolňa E1 VHK 2500 1986 VHK 2500 1986 VHK 2500 1986 VHK 1000 1975 9,92 NS a.s., Naftárska BUDERUS BUDERUS č.1413, Kuchyňa LOGO max 2005 LOGO max 2005 0,01 Slovenská vrtná spoločnosť a.s., Naftárska č.2103 VVP 400 S 1981 VVP 400 S 1981 VVP 400 S 1981 VVP 400 S 1981 VVP 400 S 1981 2,90 Slovenská vrtná spoločnosť a.s., Naftárska č.2103 VVP 400 S 1978 VVP 400 S 1978 VVP 250 S 1978 1,51 KD,Naftárska č.2104 ARES 43/2 6 ks 1999 RADIANT RSF 20 1999 0,65 Spolu 15,00 Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 20
Celková sumarizácia počtu tepelných zdrojov je spracovaná v tabuľke č.15. Sumarizácia inštalovaného výkonu nebola spracovaná z dôvodu nekompletných údajov. Tabuľka 15 Počty zdrojov a ich inštalovaný výkon Energetický Počet zdrojov tepla a ich inštalovaný výkon podľa paliva súbor OST Zemný plyn El.energia Tuhé palivo Kvap. palivo Drevo Spolu Počet MW Počet MW Počet MW Počet MW Počet MW Počet MW výkon I - - 26 - - - - - - - - II - - 13 - - - - - - - - III - - 16 - - - - - - - - IV - - 15 - - - - - - - - V - - 13 - - - - - - - - VI - - 3 - - - - - - - - VIII - - 2 - - - - - - - - X - - 6 - - - - - - - - Spolu 94 1.2.3 Zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu (IBV) Individuálna bytová výstavba (IBV) pozostávajúca z rodinných domov je koncentrovaná hlavne v súboroch I,II,IV,V a VI v menšom rozsahu sa nachádza sa aj v súboroch III a VIII a nenachádza sa v súboroch VII, IX, X, XI a XII. Individuálna bytová výstavba je zásobovaná teplom a teplou úžitkovou vodou z vlastných kotlov spaľujúcich hlavne zemný plyn. Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 21
1.3 Analýza zariadení na spotrebu tepla Spotreby tepla sú rozčlenené na bytový a nebytový sektor a podľa súboru, v ktorom sa dané zariadenie nachádza. 1.3.1 Zariadenia na spotrebu tepla pre bytový sektor Na základe údajov, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 27 (prílohová časť) bola prevedená sumarizácia týchto údajov. Sú uvedené v tabuľke č. 16. Uvedené údaje sú len za tepelný zdroj, ktorý je v správe SKAL&CO, s.r.o. z dôvodu kompletnej databázy. Tabuľka 16 Sumarizácia spotrieb Názov zdroja Bytový a verejný sektor ÚK [GJ] TÚV [GJ] Technológia [GJ] Záhumenice 2 145,2 1 569,6 - Spolu 2 145,2 1 569,6 - Obrázok 5 Graf realizovaných opatrení v bytových domoch Realizácia opatrení na úsporu tepla v objektoch zásobovaných z CZT, stav roku 2005 80% 60% 40% 20% 0% Zateplenie objektu Zateplenie strechy Ekvitermická regulácia Hydraulické vyregulovanie TRV Pomerové merače tepla Výmena otvorových výplní Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 22
Obrázok 6 Tabuľka normatívov spotrieb tepla podľa vyhlášky č.328 Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 23
1.3.1.1 Ceny tepla a teplej vody z CZT Centralizované zásobovanie teplom v meste Gbely zabezpečuje firma SKAL&CO, s.r.o. so sídlom Clementisova 1163, 909 01 Skalica. Cena tepla pre SKAL&CO, s.r.o. je uvedená na http://www.urso.gov.sk/ pod číslom 0212/2006/T zo dňa 14.12.2005. Vývoj ceny tepla je na obrázku č.7. Obrázok 7 Vývoj ceny tepla 600 500 Sk/GJ 400 300 200 100 Variabilná zložka Fixná zložka Cena tepla 0 2003 2004 2005 2006 1.3.2 Zariadenia na spotrebu tepla pre nebytový sektor Podnikateľské subjekty neuviedli rozdelenie spotrebovaného tepla na ÚK a TÚV ako i údaje o vykonaných opatreniach na objektoch. Z toho dôvodu nebola sumarizácia údajov zariadení na spotrebu tepla pre nebytový sektor spracovaná, nakoľko uvedené údaje by boli nepresné. 1.3.3 Zariadenia na spotrebu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu Podľa údajov MsÚ je v Gbeloch 1379 rodinných domov. Teplo na vykurovanie a prípravu TÚV je zabezpečované vlastnými kotlami spaľujúcimi zemný plyn. Údaje o inštalovaných výkonoch neboli poskytnuté. Za predpokladu, že jeden rodinný dom má potrebu tepla na vykurovanie a prípravu TÚV 18 kw je celkový výkon 24,82 MW. Ročná spotreba je 4 000 000 m 3 zemného plynu. Priemerná ročná spotreba tepla jedného rodinného domu pri výhrevnosti zemného plynu 34,21 MJ/m 3 a predpokladanej účinnosti zdrojov tepla 0,86% je priemerná spotreba tepla na jeden rodinný dom 85,3 GJ. Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 24
1.4 Analýza dostupnosti palív a energie na území obce a ich podiel na zabezpečovaní výroby a dodávky tepla V meste Gbely sa na zabezpečovaní výroby a dodávky tepla do r. 2005 podieľal takmer 100 % zemný plyn. V blízkej budúcnosti je možné očakávať, že bude narastať podiel na zabezpečovaní výroby a dodávky tepla z obnoviteľných zdrojov. Všetky uvedené údaje v nasledujúcich rozboroch, tabuľkách a grafoch sú ovplyvnené nekompletnou databázou od podnikateľských a priemyselných subjektov. Tabuľka 17 Množstvo a druh spotrebovaného paliva Energetický Množstvo a druh spotrebovaného paliva súbor ZP [ m 3 ] ĽVO [t] HU [t] ČU [t] Drevo [t] I 424 288 II 1 014 277 III 1 150 640 IV 1 020 162 V 1 401 750 VI 254 385 VIII 189 263 X 785 103 Spolu 6 239 868 Tabuľka 18 Množstvo a druh spotrebovaného paliva Energetický Množstvo a druh spotrebovaného paliva Spolu súbor ZP [GJ] ĽVO [GJ] HU [GJ] ČU [GJ] Drevo [GJ] [GJ] I 14 514,9 II 34 698,4 III 39 363,4 IV 34 899,7 V 47 953,9 VI 8 702,5 VIII 6 474,7 X 26 858,4 Spolu 213 465,9 Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 25
Z tabuľky č.17 je vidieť, že spotreba ZP je 100% z celkovej spotreby paliva v Gbeloch. Obrázok 8 Graf dodaného tepla podľa súboru I - 6,8% II - 16,3% III - 18,4% IV - 16,3% V - 22,5% VI - 4,1% VIII - 3,0% X - 12,6% Tabuľka 19 Množstvo a druh spotrebovaného paliva po sektoroch Zdroj CZT- bytový sektor 134 602 verejný sektor 307 789 bytový sektor vlastné kotolne 420 000 podnikateľský sektor 1 377 477 individuálna výstavba (IBV) 4 000 000 Spolu 6 239 868 Množstvo a druh spotrebovaného paliva ZP [ m 3 ] ĽVO [t] HU [t] ČU [t] Drevo [t] Tabuľka 20 Množstvo spotrebovaného tepla v palive po sektoroch Zdroj Množstvo a druh spotrebovaného paliva Spolu ZP [GJ] ĽVO [GJ] HU [GJ] ČU [GJ] Drevo [GJ] [GJ] CZT- bytový sektor 4 604,7 4 604,7 verejný sektor 10 529,5 10 529,5 bytový sektor vlastné kotolne 14 368,2 14 368,2 podnikateľský sektor 47 123,5 47 123,5 individuálna výstavba (IBV) 136 840,0 136 840,0 Spolu 213 465,9 213 465,9 Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 26
1.4.1 Analýza využitia ZP v závislosti na jeho cene a dovoze Ceny zemného plynu v súčasnosti stúpajú a v budúcnosti sa budú i naďalej zvyšovať. Dôvodom je odbúranie štátnych dotácií cien za tepelnú energiu a postupná deregulácia cien ZP. Vysoká úroveň cien ropy Brent a ropných produktov, ako aj oscilovanie kurzu SKK/USD vplývajú na ďalší nárast nákupnej ceny zemného plynu. V poslednom období sa cena ropy a ropných produktov čiastočne stabilizovala, ale nestačila eliminovať ďalší nárast cien zemného plynu, keďže ceny zemného plynu nasledujú ceny ropy a ropných produktov s určitým oneskorením. Teplo z centrálnych zdrojov je zatiaľ drahšie ako z malých kotolní. Aj napriek plynármi avizovaným zmenám, že cena plynu pre vlastné domové kotolne sa výrazne zvýši, stále zostáva aktuálna snaha odpájať sa od centrálnych zdrojov tepla a budovanie si vlastných domových kotolní s dočasne nižšími cenami za kúrenie. Rozdiel v cenách pre veľkoodberateľov a kategóriu M4, ktorú využívajú prevádzkovatelia malých kotolní, nie je taký výrazný, ako požadujú výrobcovia tepla. Treba mať na zreteli, kam smeruje vývoj cien plynu v horizonte najbližších rokov. Po úplnej liberalizácii cien plynu sa podľa predbežných prepočtov tento podiel zmení v prospech veľkoodberateľov ZP. Vypracovanie ekonomicky priateľnej energetickej koncepcie postavenej na minimalizovanie nákladov na energie je možné len na základe čo najpresnejšej predikcie vývoja cien energetických vstupov. To považujeme za základ úspešného rozhodovania o energetickej koncepcii obce. Ceny energií, zvlášť nákup tepla viaže pre väčšinu obyvateľstva predstavuje jednu z rozhodujúcich položiek rodinného rozpočtu. Privatizácia plynárenského priemyslu v náväznosti liberalizácia trhu s energiami priniesla zásadnú zmenu v tvorbe cien za teplo. Do ceny ZP sa v plnej výške premietajú svetové ceny ropy, pretože u nás je cena zemného plynu naviazaná na 9-mesačný priemer ceny ropy. To v dohľadnom čase spôsobí značný nárast ceny tepla vyrobeného zo zemného plynu. Aj keď nie je vylúčené, že ceny zemného plynu sa postupne odpútajú od ceny ropy. Vývoj ceny plynu bude potom určený komoditnou burzou, ako napr. NYMEX v USA. (http://futures.tradingcharts.com/histcharts.php?cbase=bc&year=2006&cpp=4&actio n=display+charts) Uznávaný britský expert na ropný priemysel Colin Campbell spracoval štúdiu pre vývoj ropného trhu v budúcich niekoľkých rokoch. Podľa jeho odhadov dojde medzi rokmi 2006 až 2010 ku zlomu, kedy produkcia ropy dosiahne celosvetové svojho vrcholu a od tej doby bude už jen klesať. Iné pramene časujú "bod zlomu" na rok 2007. Analytici Deutsche Bank sú trocha optimistickejší a čakajú začiatok poklesu v roku 2014. IEA počíta s poklesom medzi rokmi 2013-2037. Dôvodom pre "bod zlomu" nebude priamo nedostatok ropy, ale skôr jej horšia dostupnosť. Dobre dostupné nálezištia budú postupne vyčerpané a u nových nalezišť bude získavanie strategickej suroviny nákladnejšie. Na cenu ropy, a tým aj ZP majú vplyv aj medzinárodné dohody a medzinárodná klíma. Tie už teraz indikujú napätie v medzinárodných vzťahoch nielen v Ázii, ale aj medzi Ruskom a EÚ. Pretože ropa je v dohľadnej dobe vyčerpateľná s časom toto napätie bude narastať. Aj keď sa investujú značné finančné prostriedky do náhrady ropy, zatiaľ jej plnohodnotná náhrada nie je zodpovedajúco vyriešená. Štáty si začínajú uvedomovať koniec ropnej éry a napr. Kent Nyström, prezident švédskeho bioenergetického združenia sa zmienil o plánoch švédskej vlády na ukončenie závislosti krajiny na rope do roku 2020, pretože nám dochádza ropa a zemný plyn. Aj on obhajoval väčšie používanie bioenergie. Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 27
Po zvážení všetkých dostupných informácií je jednoznačné, že rozvoj tepelnej energetiky nemožno stavať len na rozvoji zariadení spaľujúcich ZP, či to budú CTZ, blokové kotolne, alebo bytové kotle v BD. Preto celú koncepciu zameriame aj na riešenie postupnej energetickej sebestačnosti Gbelov. 1.5 Analýza súčasného stavu zabezpečovania výroby tepla s dopadom na životné prostredie V súčasnom období je takmer celá výroba tepla v Gbeloch zabezpečovaná výhradne kotlami na zemný plyn. Vzhľadom na to, že 95 % zemného plynu nakupujeme zo zahraničia (a to len z Ruskej federácie), je potrebné aby sa do budúcnosti začalo postupne prechádzať aj na iné energetické zdroje. Najväčšie množstvá škodlivín sa produkujú predovšetkým vo forme CO 2, NOx, uhľovodíkov, ťažkých kovov, v menšej miere SO 2 zo spaľovacích procesov. V bytovom a verejnom sektore sú najväčším znečisťovateľom ovzdušia centrálne plynové kotolne. Zabezpečenie výroby tepla napr. spaľovaním biomasy bude mať aj priaznivý dopad na životné prostredie a to najmä znížením produkcie tzv. skleníkového plynu CO 2. V podnikateľskom sektore sa na znečisťovaní ovzdušia najväčšou mierou podieľa naftársky priemysel. 1.6 Spracovanie energetickej bilancie, jej analýza a stanovenie potenciálu úspor 1.6.1 Podrobná energetická bilancia po jednotlivých sústavách tepelných zariadení s centrálnou dodávkou tepla, z ktorých dodávateľ alebo odberateľ tepla rozpočítava teplo pre konečných spotrebiteľov Rozdelenie podľa spotrebovaného paliva (druhu), dodaného tepla v palive do jednotlivých oblastí na ÚK,TÚV a technológiu. Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 28
1.6.2 Rozdelenie podľa dodaného tepla a vyrobeného tepla V tabuľke č. 21 sú uvedené skutočné účinnosti zdrojov a rozvodov. Normatívne účinnosti sú uvedené na obrázku č. 10. Tabuľka 21 Množstvo dodaného a vyrobeného tepla Zdroj Dodané teplo do zdroja v palive (GJ) Účinnosť zdroja Vyrobené teplo (GJ) Strata tepla (GJ) Účinnosť SR Dodané teplo do objektov (GJ)+ TÚV CZT- bytový 4 604,7 0,85 3 911,0 196,3 0,92 3 790,0 verejný sektor 10 529,5 0,88 9 266,0 9 266,0 bytový sektor- vlastné kotolne 14 368,2 0,86 12 356,7 12 356,7 podnikateľský sektor 47 123,5 0,86 40 526,2 40 526,2 individuálna výstavba 136 840,0 0,86 117 682,4 117 682,4 Spolu 213 465,9 183 883,4 183 621,3 Obrázok 9 Graf vyrobeného a spotrebovaného tepla po sektoroch v roku 2005 Vyrobené a spotrebované teplo po sektoroch v roku 2005 Dodané teplo v palive Dodané teplo do objektov GJ 150 000 140 000 130 000 120 000 110 000 100 000 90 000 80 000 70 000 60 000 50 000 40 000 30 000 20 000 10 000 0 CZT-bytový a verejný sektor verejný sektorvlastné PK podnikateľský sektor individuálna výstavba bytový sektorvlastné kotolne Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 29
Obrázok 10 Tabuľka normatívov rozvodov podľa vyhlášky č.328 Z tabuľky Základných údajov o dodávke a spotrebe tepla v objektoch v prílohovej časti a ich vyhodnotenia v časti 1.3.1. musíme konštatovať, že 100% hospodárnosť vo vykurovaní dosahujú tri objekty. Úroveň termostatizácie a vyregulovania je v bytových domoch zásobovaných teplom z CTZ na nadpriemernej úrovni. Spotreba na jednotlivých obytných domoch je u objektoch v správe OSBD nižšia ako sú normatívy pre jednotlivé stavebné sústavy. Objekty v správe OSBD Senica sú hydraulicky vyregulované s inštalovanými TRV a pomerovými rozdeľovačmi tepla (PRT). Potenciál úspor môžeme hľadať v ďalšom hydraulickom vyregulovaní, v termostatizácii a inštalácii PRT na ostatných objektoch, v zatepľovaní objektov a vo výmene otvorových výplní. Je predpoklad, že trend úspor v percentuálnom vyjadrení sa v určitom období zmierni až zastaví. Ďalší rast je podmienený značnými investičnými prostriedkami. Je to zateplenie plášťa budov a výmena okien. Z týchto tabuliek je možné ďalej konštatovať, že úroveň mernej spotreby na prípravu TÚV je vyššia. Zníženie mernej spotreby sa môže dosiahnuť inštaláciou kondenzačnej technológie, decentralizáciou prípravy TÚV a inštaláciou solárnych systémov. Normatívne ukazovatele spotrieb tepla na prípravu TÚV sú uvedené na obrázku č.11. Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 30
Obrázok 11 Tabuľka normatívnych ukazovateľov spotrieb tepla na prípravu TÚV podľa vyhlášky č.328 1.6.3 Energetická bilancia výroby a spotreby tepla podnikateľského sektoru Podnikateľské a priemyselné subjekty neuviedli rozdelenie spotrebovaného tepla na ÚK a TÚV ako i údaje o vykonaných opatreniach vo svojich objektoch. Z toho dôvodu nebola sumarizácia údajov zariadení na spotrebu tepla pre nebytový sektor spracovaná, nakoľko uvedené údaje by boli nepresné. Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 31
1.6.4 Energetická bilancia zdrojov tepla v IBV Pre objekty individuálnej bytovej výstavby nebolo poskytnuté rozdelenie spotrebovaného tepla na ÚK a TÚV ako i údaje o vykonaných opatreniach na zníženie spotreby tepla v objektoch. Podľa výpočtu potreby tepla v časti 1.3.3. môžeme uvažovať s celkovou výrobou tepla pre individuálnu bytovú výstavbu 117 682,4 GJ. Vzhľadom na to, že meranie tepla na ÚK a prípravu TÚV v rodinných domoch nie je, môžeme celkové teplo rozdeliť v pomere 70 % na vykurovanie a 30% na prípravu TÚV. Potom je spotreba tepla na vykurovanie 82 377,7 GJ a na TÚV 35 304,7 GJ. Priemerná spotreba tepla na vykurovanie na rodinný dom je 59,7 GJ. Keď odhadneme, že priemerný rodinný dom má vykurovanú plochu 110 m 2, merná spotreba tepla na vykurovanie vychádza cca 0,54 GJ/m 2. Je to hodnota, ktorá poukazuje na možnosť realizácie opatrení zameraných na úspory tepla. Potenciál úspor môžeme hľadať v inštalácii TRV, zatepľovaní objektov a vo výmene otvorových výplní. Zníženie spotreby TÚV sa môže dosiahnuť inštaláciou kondenzačnej technológie a inštaláciou solárnych systémov. 1.7 Hodnotenie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie Energetické zdroje na báze obnoviteľných energií (okrem vodných elektrární) hrajú zatiaľ v energetickej bilancii Slovenska zanedbateľnú rolu a v najbližšom období budú stále iba doplnkovými zdrojmi najmä s lokálnym a regionálnym významom. Svetový trend ale jednoznačne smeruje k intenzívnejšiemu využívaniu týchto čistých energií, preto ich vyššie využívanie je zakotvené medzi strategické ciele energetickej politiky u väčšiny štátov sveta, vrátane Slovenska. Medzi základné dokumenty, v ktorých SR deklaruje podporu obnoviteľným zdrojom energie (OZE), patrí Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktorú vláda schválila v roku 2003. Uvedený dokument vytvára základný rámec pre rozvoj využívania OZE, pretože sumarizuje využiteľný potenciál jednotlivých druhov OZE na Slovensku, podáva analýzu stavu a načrtáva ďalšie možnosti rozvoja OZE. Na základe zrealizovaných poznatkov a štúdii celkový potenciál obnoviteľných zdrojov SR bol odhadnutý na cca 100 400 TJ/r z čoho sa v dnes využíva okolo 25 %. Naše zdroje na báze obnoviteľných energií produkujú celkom 24 740TJ/r energie, čím pokrývajú 3,5 % celkovej spotreby všetkých druhov energií. Podiel obnoviteľných zdrojov na technicky využiteľnom potenciáli v SR je uvedený v nasledovnom grafe. Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 32
Slnečná energia 19% PODIEL OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV NA TECHNICKY VYUŽITEĽNOM POTENCIÁLI V SR Malé vodné elektrárne Veterná energia 4% 2% Biomasa 32% Vodné elektrárne nad 10MW 20% Geotermálna energia 23% Z uvedeného grafu vyplýva, že najväčší využiteľný potenciál obnoviteľných zdrojov v SR predstavujú zdroje na báze biomasy, zdroje využívajúce geotermálnu a slnečnú energie, ako aj vodné elektrárne nad 10MW. 1.7.1 Biomasa Biomasa má nezastupiteľnú úlohu v znižovaní skleníkových plynov, z ktorých najvýznamnejší je CO 2. Vegetáciou rastlín dochádza k odčerpávaniu CO 2, čím dochádza k znižovaniu jeho koncentrácie v ovzduší. Toto je jeden z najdôležitejších dôvodov na zámerné pestovanie špeciálnych energetických rastlín. Týmto je možné zabezpečiť tiež účelnú poľnohospodársku produkciu nepotravinárskeho charakteru. Podľa údajov IEA(Medzinárodnej energetickej agentúry) je možné tieto energetické rastliny pestovať na 4% poľnohospodárskej pôdy v EÚ, čím by sa následne znížil obsah CO 2 v ovzduší až o 18% celkovej antropologickej záťaže. Biomasa má význam nielen ako zdroj energie, ale môže mať rovnako dôležité a rozhodujúce postavenie v sociálno-ekonomických aspektoch, hlavne na vidieku, pretože má možnosti vytvárať rad nových pracovných príležitostí a súčasne zabezpečuje aj údržbu krajiny. 1.7.1.1 Technicky využiteľný potenciál biomasy Biomasa má najväčší 42 % podiel technicky využiteľného potenciálu zo všetkých obnoviteľných zdrojov energie, čo zodpovedá energetickej hodnote 40,453 TJ ročne. Potenciál biomasy na výrobu energie je hlavne v oblasti výroby tepla. Vzhľadom na podmienky na Slovensku, je predpoklad využitia lesnej a poľnohospodárskej biomasy, biomasy z drevného odpadu a z odpadu v potravinárstve veľmi reálny. Takisto sa predpokladá rozvoj teplární na spaľovanie biomasy a na zmiešané palivá, v ktorých je časť paliva biomasa, rozvoj teplární na využitie priemyselnej biomasy v komunálnom sektore, Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 33
určených na energetické účely. Vzhľadom na súčasné využitie biomasy (12,683 TJ/rok), využiteľný potenciál dosahuje 27,770 TJ ročne. Technicky využiteľný potenciál pre výrobu elektriny (na základe Energetickej politiky SR) predstavuje 1.270 TWh, pričom súčasné využívanie je len 0,01 TWh. V porovnaní so slnečnou energiou je trhový potenciál podstatne väčší kvôli technickému pokroku dosiahnutému v posledných rokoch a podstatným znížením investičných nákladov súčasných technológií. 1.7.1.2 Technicky využiteľný potenciál drevnej biomasy Vzhľadom na vysoké zalesnenie územia Slovenska (až cca 43% územia) ročný potenciál biomasy predstavuje 903 000 t, s energetickou hodnotou 6 710 TJ. V súčasnosti podniky lesného hospodárstva spotrebúvajú na energetické účely len asi 10 15 tisíc ton biomasy ročne, väčšinou ako palivo. Na Slovensku existuje 37 malých ťažobných spoločností, ktoré sú vo vlastníctve lesníckych spoločenstiev, z ktorých 15 je štátnych. Spracovateľská kapacita sa pohybuje od 1000 do 15 000 m 3 reziva ročne, pričom dochádza k značným ročným výkyvom, najmä v súkromnom sektore. Ďalej existuje 21 stredných a veľkých spoločností a okolo 150 malých podnikov drevospracujúceho priemyslu, s kapacitou 2,9 mil. m 3 reziva. Drevná biomasa Technológia zberu tenkých konárov je na Slovensku legislatívne upravená, pričom na energetické účely sa môže použiť iba časť vytváraného drevného odpadu z tenkých konárov. Technicky využiteľný potenciál je 250 740 m 3 s energetickým ekvivalentom 2 383 TJ ročne. Pri prísnom dodržiavaní technologických požiadaviek na produkciu dreva by sa zvyšky po vyťažení dreva z lesa odhadovali na 154 650 m 3 hrubých konárov ročne. Využiteľné množstvo pre energetické účely je 76 200 m 3, čo zodpovedá energetickej hodnote 724 TJ ročne. Pri manipulácii dreva vznikajú odrezky, piliny a kôra. Využiteľný odpad tvoria odrezky po manipulácii podnikov prepravujúcich drevo a na dodávateľských miestach, piliny v zásobníkoch manipulačných liniek skladov. Množstvo tohto manipulačného odpadu predstavuje energiu 140 TJ ročne. Vyberanie pňov a koreňov sa praktizuje v rámci všeobecnej prípravy pôdy na zalesňovanie v oblasti Záhoria a v Podunajskej oblasti (juhozápadné Slovensko) v celkovom využiteľnom množstve 23 500 ton ročne, čo sa rovná energetickému ekvivalentu 223 TJ ročne. Súčasná produkcia drevného odpadu pri riedení lesa dosahuje hodnotu 140 TJ ročne. Palivové drevo Táto kategória zahrnuje kusy kmeňov a odrezky, ktoré vznikajú pri manipulácii s drevom. Palivové drevo nemá kvalitu a parametre ostatných druhov drevnej biomasy. Za posledné roky bola produkcia palivového dreva medzi 350 400 tisíc m 3 ročne, čo predstavovalo potenciál 3100 TJ ročne. V súčasnosti kvalita dreva klesá a zvyšuje sa výmera plôch lesa poškodených prírodnými kalamitami, takže aj v budúcnosti sa predpokladá stabilná ťažba palivového dreva na úrovni súčasných 7 8% celkovej produkcie dreva. 1.7.1.3 Biomasa z produkcie drevospracujúceho priemyslu Najväčším producentom biomasy je drevospracujúci priemysel, ktorý vytvára 1 265 000 ton odpadu ročne. Z tohto množstva je 805 000 ton odpadu, ktorý vzniká pri mechanickom spracovaní dreva a 460 000 ton predstavuje čierny výluh. Celková energetická hodnota Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 34
Energetická koncepcia využiteľného odpadu z drevospracujúceho priemyslu je 15 862 TJ, z toho je 9 421 TJ z mechanického spracovania dreva a 6 440 TJ z čierneho výluhu. Najväčšími producentmi odpadu sú veľké drevospracujúce podniky, ktoré sú veľkými spotrebiteľmi energie (elektriny a tepla). Sú to vhodné základné predpoklady na to, aby boli pre tieto podniky vybudované energetické systémy na báze využívania drevného odpadu. 1.7.1.4 Poľnohospodárska biomasa Produkcia poľnohospodárskej biomasy bude v budúcnosti ovplyvnená agrárnou politikou komplexného programu využívania potenciálu energie v oblasti hospodárstiev. Množstvo produkovanej biomasy bude závisieť od množstva hospodárskych zvierat, prevažne dobytka, trendov na trhu a najmä od cien palív a energie. Ročná priemerná produkcia obilnej slamy, po odrátaní strát, sa odhaduje na 2,663 mil. ton. Na konci roka 1998 dosahoval počet kusov dobytka 705 tisíc. Programy hospodárskeho potenciálu na Slovensku predpokladajú udržanie stáda dobytka na tej istej úrovni. Preto sa neočakáva nárast spotreby obilnej slamy pre dobytok, naopak, v dôsledku technologických zlepšení sa očakáva pokles jej spotreby. V súčasnosti sa na energetické účely využíva len malá časť produkcie slamy (asi 10%), čo zodpovedá energetickému potenciálu 2 502 TJ ročne. V rokoch 1995 1998 celková produkcia repky dosiahla 130 000 ton a slnečnice 95 000 ton. Podľa plánovania v poľnohospodárskej oblasti, sa repka v SR má pestovať v budúcnosti na ploche 70 000 75 000 ha, s priemernými úrodami okolo 2,4 t/ha a s ročným výnosom 160 tisíc ton. Pestovanie slnečnice sa predpokladá na ploche 35 55 tisíc ha, pričom priemerné úrody sa predpokladajú 2,2 t/ha a ročnou produkciou až 77 000 ton. Priemerná energetická hodnota stebiel z repky a zo slnečnice sa odhaduje na 2 228 TJ ročne. Medzi zdroje poľnohospodárskej biomasy možno zaradiť aj odpady zo sadov a vinohradov. Množstvo dreva predstavuje 34 600 ton ročne s energetickou hodnotou 331 TJ. Efektívne využívania drevnej hmoty z hľadiska nákladov je možné pri minimálnej výmere vinohradu 30 ha, ktorých je v SR 165. Využiteľná biomasa z vinohradov je približne 15 700 ton ročne, čo zodpovedá energii 195 TJ. Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 35
Energetické porasty rýchlorastúcich drevín (topoľ, vŕba, agát, osika a jelša), jednoročných a viacročných energetických plodín tvoria perspektívny zdroj palivovej biomasy. Energetické porasty možno zakladať na plochách nevhodných pre tradičnú poľnohospodársku, ale aj lesnícku produkciu na pôdach dočasne vylúčených z poľnohospodárskej výroby, pôdach kontaminovaných, ktoré sú vhodné len na produkciu pre nepotravinárske účely a tiež na zdevastovaných plochách priemyselných aglomeráciách. Na základe rajonizácie území celková výmera vhodná pre pestovanie energetických lesov predstavuje 37 tis. ha poľnohospodárskej pôdy a 8,4 tis. ha z lesného pôdneho fondu, kde je predpoklad pri veľmi krátkej dobe obratu 3-5 rokov dosahovať priemerný prírastok viac ako 10 t/ha sušiny ročne. V roku 2003 bolo podľa pokynu Ministerstva Pôdohospodárstva SR započaté vyčleňovanie energetických porastov listnatých drevín, najmä agáta v nížinných oblastiach Slovenska, ktorých obhospodarovanie bude orientované na pestovanie dendromasy pre energetické využitie s celkovým dosahom 10 12 tis. ha. Takto vyčlenené energetické porasty môžu produkovať 220 tis. ton dendromasy ročne. Na základe uvedených skutočností, celkové množstvo využiteľnej poľnohospodárskej biomasy sa odhaduje na 8 360 TJ ročne. 1.7.1.5 Potencionálne zdroje dendromasy Výmera lesov Slovenskej republiky k 31.12.2002 predstavovala takmer 2 008 349 ha ( 43 % územia ) a preto disponuje dostatočnou základňou lesnej biomasy - dendromasy, čo vytvára dobré predpoklady na jej efektívne energetické využívanie. Potencionálnymi zdrojmi energeticky využiteľnej biomasy sú zvyšky po ťažbe dreva, odpady z drevospracujúcich prevádzok a sortimenty dreva nižšej kvality. Ťažobné zvyšky Na energetické využitie možno z lesnej ťažby uvažovať s menejhodnotnou, tradičnými technológiami nezužitkovateľnou hmotou, ktorá sa doteraz vôbec nespracúva a väčšinou sa po ťažbe spaľuje priamo na rúbanisku. Je to hmota tenčiny stromov do 7 cm, odpadová hrubina stromov a biomasa z prevádzok. Zužitkovanie lesnej biomasy je limitované terénnymi a biologickými pomermi stanovišťa. Terénne pomery dané prechodnosťou a sklonom sú limitujúce z hľadiska vhodnosti technologických postupov sústreďovania a spracovania biomasy, biologické z dôvodu rizika dedradácie stanovišťa jednorázovým odčerpaním živín. Z technologického hľadiska je reálne uvažovať so spracovávaním zvyškov po ťažbe z priechodných terénov so sklonmi do 40%. Spracovávanie odpadovej hmoty z exponovanejších je neefektívne vzhľadom na vysoké náklady na jej sústreďovanie. Odpady z drevospracujúcich prevádzok Významným zdrojom energeticky zužitkovateľného dreva sú odpady z drevospracujúcich prevádzok. Výťažnosť pri poreze guľatiny je priemerne 60 až 62% a zvyšok sú odpady, z ktorých cca 65% tvoría odrezky a 35% piliny. V prípade, že sa na píle rezivo aj ďalej spracováva napríklad na hranoly, vznikajú ďalšie odpady a potom ich celkový podiel tvorí až do 70% zo spracovávanej guľatiny. Sortiment dreva nižšej kvality Okrem uvedeného tzv. odpadového dreva možno na energetické zužitkovanie z hľadiska ceny uvažovať aj zo sortimentom dreva nižšej kvality, najmä s vláknovým drevom. Jedná sa o drevo z výchovných ťažieb. V prípade použitia stromovej metódy ťažby a štiepkovania celých stromov na odvozných miestach bude cena takéhoto dreva v porovnaní s bežnou vlákninou nižšia o náklady na manipuláciu. Spracovaním celých stromov sa zvýši celkový Spracoval: SEA, regionálna pobočka Trenčín strana 36