ZABEZPEČENIE VYBRANÉHO OBJEKTU TECHNICKÝMI PROSTRIEDKAMI BAKALÁRSKA PRÁCA MAREK SLOVÁK ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA KATEDRA BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMENTU Študijný odbor: Bezpečnostný manažment Vedúci bakalárskej práce: Ing. Katarína Rybárová Stupeň kvalifikácie: Bakalár (Bc.) Dátum odovzdania práce: 6. 6. 2008 ŽILINA 2008 1
ZADANIE BAKALARSKEJ PRÁCE 2
ABSTRAKT SLOVÁK, Marek: Zabezpečeni vybraného objektu technickými prostriedkami. [Bakalárska práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva; Katedra bezpečnostného manažmentu. Vedúci: Ing. Katarína Rybárová. Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár v odbore Bezpečnostný manažment. Žilina: FŠI, 2008. 67 s. Bakalárska práca sa zaoberá zabezpečením vybraného objektu technickými prostriedkami. Popisuje východiská pri navrhovaní bezpečnostných systémov a jednotlivé mechanické zábranné prostriedky a poplachové systémy. Analyzuje sučastný stav ochrany objektu a navrhuje jeho optimálne zabezpečenie. Kľúčové slová: bezpečnostný systém, analýza rizík, bezpečnostná analýza, technické prostriedky ochrany. ABSTRACT SLOVÁK, Marek: Protection of selected building by technical means. [Bachelor Thesis]. University of Žilina. Faculty of Special Engineering; Department of Security Managment. Supervisor: Ing. Katarína Rybárová. Qualification degree: Bachelor of Security Managment. Žilina: FŠI, 2008. 67 p. The bachelor work is about dealing with the safety aspects of selected building using technical appliances. It contains descriptions of projection of safety systems and different mechanical barrier means and alert systems. It analyzes current status of building protection and suggests its optimal security Keywords: safety system, analysis of risks, safety analysis, technical means of protection 3
PREDHOVOR Zámerom tejto bakalárskej práce je zaoberať sa problematikou ochrany vybraného objektu. Nakoľko aj Maslowova pyramída potrieb uvádza na druhej priečke potrebu bezpečia a istoty, rozhodol som sa venovať danej tématike. Osobný majetok, jeho ochrana a pocit bezpečia je pre každého občana veľmi dôležitý. Z tohto dôvodu som si za vybraný objekt zvolil rodinný dom. Na jeho zabezpečenie som využil optimálne technické prostriedky ochrany. Cieľom práce je objasniť základné podmienky pri navrhovaní bezpečnostných systémov a vypracovať samotný návrh optimálnej ochrany rodinného domu. Na vypracovanie tejto práce som využil zdroje, ktoré sú uvedené v zozname použitej literatúry. Vedomosti som získal štúdiom na Žilinskej Univerzite v Žiline, hlavne na predmetoch: Manažment bezpečnostných systémov a Elektrotechnické bezpečnostné prostriedky. Touto cestou by som sa chcel poďakovať Ing. Kataríne Rybárovej a Ing. Petrovi Selingerovi za cenné rady a pripomienky dôležité na spracovanie tejto bakalárskej práce. Vyhlasujem, že som túto bakalársku prácu spracoval samostatne, pod odborným vedením vedúceho bakalárskej práce. Použil som len uvedenú odbornú literatúru. V Žiline, 6. mája 2008... podpis 4
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK TPO technické prostriedky ochrany MZP mechanické zábranné prostriedky MZS mechanické zábranné systémy EZS elektronický zabezpečovací systém PSN poplachové systémy narušenia EPS elektrická požiarna signalizácia PCO pult centralizovanej ochrany CCTV uzavretý televízny okruh (Closed Circuit Television) STN slovenské technická norma PIR pasívny infračervený detektor 5
ZOZNAM OBRÁZKOV Obrázok 1.1 Schéma riešenia základných otázok bezpečnostného manažmentu...11 Obrázok 1.2 Analýza rizík...12 Obrázok 1.3. Kritéria pre klasifikáciu rizík...14 Obrázok 1.4 Kategorizácia bezpečnostných rizík (ohrození)...15 Obrázok 1.5 Obsah a postupnosť činností v etape bezpečnostnej analýzy...17 Obrázok 1.6 Percentuálne vyjadrenie útokov na MZS...20 Obrázok 2.1 Optimálna bezpečnosť...23 Obrázok 2.2 Štruktúra bezpečnostného systému...24 Obrázok 2.3. Základné ochranné zóny mechanických zabezpečovacích prostriedkov...27 Obrázok 2.4 Bezpečnostné dvere...30 Obrázok 2.5 Schéma systému PSN...35 Obrázok 3.1 Plotové pole firmy Beves...47 Obrázok 3.2 Vstupné brány...48 Obrázok 3.3 Štvorhranné poplastované pletivo...48 Obrázok 3.6 Dvojitá oceľová platňa(a), Dvojitý oceľový rám(b), trezorový zámok(c)...49 Obrázok 3.7 Kovanie...50 Obrázok 3.8 Bezpečnostná vložka...50 Obrázok 3.9 Bezpečnostná fólia SMC AX...51 Obrázok 3.10 Trezor MN-45 M...52 Obrázok 3.11 Ústredňa JA-80K...52 Obrázok 3.12 GSM komunikátor...52 Obrázok 3.13 Klávesnica JA-80E...53 Obrázok 3.14 Bezkontaktná RFID karta...53 Obrázok 3.15 Kombinovaný detektor pohybu...54 Obrázok 3.16 Bezdrôtový PIR detektor s kamerou...54 Obrázok 3.17 Magnetický detektor otvorenia...55 Obrázok 3.18 Skrytý magnetický detektor otvorenia...55 Obrázok 3.19 Bezdrôtový optický dymový detektor...56 Obrázok 3.20 Detektor úniku horľavých plynov...56 Obrázok 3.21 Externá siréna...57 Obrázok 3.22 Interiérová siréna...57 Obrázok 3.23 Obrazový snímač Raffael...58 6
ZOZNAM TABULIEK Tabuľka 3.1 Kalkulácia jednotlivých prvkov ochrany...59 7
OBSAH ÚVOD... 10 1 VÝCHODISKÁ PRI NAVRHOVANÍ BEZPEČNOSTÝCH SYSTÉMOV... 11 1.1 RIZIKOVÁ ANALÝZA... 12 1.1.1 Analýza bezpečnostného prostredia... 13 1.1.2 Klasifikácia a identifikácia bezpečnostných rizík... 13 1.1.3 Hodnotenie a stanovenie priority bezpečnostných rizík... 15 1.2 BEZPEČNOSTNÁ ANALÝZA CHRÁNENÉHO OBJETKU... 16 1.2.1 Popis objektu ochrany a chráneného záujmu... 17 1.2.2 Možné spôsoby napadnutia chráneného objektu... 19 1.2.3 Analýza zraniteľnosti chráneného objektu... 21 2 TECHNICKÉ PROSTRIEDKY OCHRANY... 23 2.1 MECHANICKÉ ZÁBRANNÉ PROSTRIEDKY... 25 2.1.1 Mechanické zábranné prostriedky obvodovej ochrany... 28 2.1.2 Mechanické zábranné prostriedky plášťovej ochrany... 29 2.1.3 Mechanické zábranné prostriedky predmetovej ochrany... 32 2.2 POPLACHOVÉ SYSTÉMY... 33 2.2.1 Elektrický zabezpečovací systém... 34 2.2.1.1 Prvky obvodovej (perimetrickej) ochrany... 35 2.2.1.2 Prvky plášťovej ochrany... 36 2.2.1.3 Prvky priestorovej ochrany... 37 2.2.1.4 Prvky predmetovej ochrany... 38 2.2.2 Elektrická požiarna signalizácia(eps)... 39 2.2.3 Systémy priemyselnej televízie (CCTV)... 40 2.2.4 Pult centralizovanej ochrany... 41 3 ZABEZPEČENIE VYBRANÉHO OBJEKTU TECHNICKÝMI PROSTRIEDKAMI... 42 3.1 POPIS CHRÁNENÉHO OBJEKTU... 42 3.1.1 Analýza bezpečnostného prostredia... 43 3.1.2 Zoznam bezpečnostných rizík... 43 3.1.3 Analýza súčasného stavu zabezpečenia... 44 3.1.4 Prehľad zraniteľných miest... 44 8
3.1.5 Rizikovosť rodinného domu... 45 3.2 HODNOTA CHRÁNENÉHO ZÁUJMU... 46 3.3 NÁVRH KONKRÉTNYCH ZABEZPEČOVACÍCH PROSTRIEDKOV... 47 3.3.1 Mechanické zábranné prostriedky... 47 3.3.2 Poplachové systémy... 52 3.3.3 Kalkulácia... 59 ZÁVER... 60 ZOZNAM POUŽITEJ LITERÁTÚRY... 61 Príloha A... 65 9
ÚVOD Je veľmi nerozumné opovrhovať nebezpečenstvom. France V súčasnej dobe plnej násilia, krádeží a vandalizmu je otázka zabezpečenia a ochrany súkromného majetku veľmi aktuálna. Neustále sa diskutuje o tom, aké zabezpečovacie prostriedky sú optimálne na ich ochranu. Cieľom bakalárskej práce je objasniť základné podmienky pri navrhovaní bezpečnostných systémov a ponúknuť jednu z možných alternatív zabezpečenia zvoleného objektu, ktorým je rodinný dom. Práca je rozdelená do troch kapitol. V prvej sa venujeme východiskám pri navrhovaní bezpečnostných sytémov. Konkrétne sa jedná o rizikovú a bezpečnostnú analýzu na základe ktorých sa vypracúva projekt zabezpečenia. V druhej kapitole sa zaoberáme otázkami technických prostriedkov ochrany. Základné rozdelenie je na zabezpečovacie a poplachové systémy. Jej obsahom je aj definovanie ich jednotlivých prvkov. Tretia kapitola popisuje analýzu súčasného stavu ochrany rodinného domu, poukazuje na možné bezpečnostné riziká a zraniteľné miesta. Následne navrhuje jeho optimálnu ochranu nami zvolenými technickými prostriedkami ochrany. V prílohách uvádzame obrazovú dokumentáciu zvoleného rodinného domu a grafické zaznačenie jednotlivých elektrotechnických zabezpečovacích systémov do jeho pôdorysu. 10
1 VÝCHODISKÁ PRI NAVRHOVANÍ BEZPEČNOSTÝCH SYSTÉMOV Bezpečnostný manažment je všetko to, čo treba robiť, aby nedošlo k aktivácii bezpečnostného rizika, aby nedošlo k ohrozeniu chráneného záujmu (Hofreiter, 2002 s. 64). Pre prax bezpečnostného manažmentu môžme definovať nasledovné postupné kroky pri projektovaní systému bezpečnostnej ochrany: 1. Riziková analýza 2. Bezpečnostná analýza 3. Tvorba a prijatie bezpečnostnej koncepcie 4. Vytvorenie bezpečnostného systému (Hofreiter, 2002). Ak majú byť tieto činnosti úspešné a efektívne, musia dávať odpovede a riešiť nasledujúce otázky : ČO chrániť? PRED KÝM (PRED ČÍM) chrániť? AKO chrániť? ČO chrániť? Definovanie chráneného záujmu PRED KÝM PRED ČÍM chrániť? Definovanie bezpečnostných rizík a ohrození AKO chrániť? Vytvorenie systému bezpečnostnej ochrany Obrázok 1.1 Schéma riešenia základných otázok bezpečnostného manažmentu (Hofreiter, Bezpečnostný manažment, 2002, s. 61) 11
Najjednoduchšia odpoveď na prvú otázku je definovanie chráneného záujmu. Môže ním byť či už chránená osoba, alebo iné aktíva ako napríklad: -majetok -objekty -informácie a pod. Aby sme mohli nájsť odpoveď na tretiu otázku AKO chrániť, musí byť precízne vyriešená druhá otázka. Obsah odpovede na túto otázku opisuje všetky možné bezpečnostné riziká a ohrozenia, ktoré môžu mať priamy či nepriamy vplyv na chránený záujem. Úspešnosť a efektívnosť nasledujúcich krokov pri projektovaní systému bezpečnostnej ochrany predurčuje riziková analýza (Hofreiter, 2002). 1.1 RIZIKOVÁ ANALÝZA Riziková analýza je proces, v ktorom sa podrobne rozoberajú a identifikujú riziká, určuje sa ich rozsah a skúmajú sa ich vzájomné vzťahy. Cieľom analýzy rizík je stanoviť hodnoty pre: - pravdepodobnosť, že sa riziko prejaví - následok, ktorý vznikne, ak sa riziko prejaví (Hofreiter, 2002). Riziková analýza sa skladá z týchto piatich častí: Analýza rizík Analýza bezpečnostného prostredia Identifikácia rizík Klasifikácia rizík Hodnotenie rizika Stanovenie priority rizík Obrázok 1.2 Analýza rizík (Mikolaj a kol., Terminológia bezpečnostného manažmentu, 2004, s. 13) 12
1.1.1 Analýza bezpečnostného prostredia Je to prvok nachádzajúci sa na začiatku procesu navrhovania bezpečnostného systému. Jeho cieľom je zaistiť vierohodné a aktuálne informácie o situácii potrebné pre vypracovanie optimálnej bezpečnostnej koncepcie. Obsahom analýzy bezpečnostného prostredia je systematický, cieľavedomý, cyklický a kontinuálny proces získavania, zhromažďovania a spracúvania informácií o demografických, sociálno-ekonomických, sociálno-psychologických, policajnobezpečnostných a iných zvláštnostiach prostredia, ktoré môžu byť zdrojom pre vznik a eskaláciu bezpečnostných rizík a ohrození (Hofreiter, 2002 s. 67). Záujmovými informáciami môžu byť: urbanistické charakteristiky prostredia ekonomická a sociálna situácia štruktúra obyvateľstva, národnostné a etnické zloženie prírodné podmienky v danom prostredí možné zdroje priemyselných havárií štruktúra, územné rozloženie a rozptyl kriminality Výsledkom tohto procesu môže byť definovanie zdrojov rizík rôznej povahy a charakteru, ktoré následne vytvárajú hrozbu v súvislosti so životom, zdravím alebo chráneným záujmom (Hofreiter, 2002). 1.1.2 Klasifikácia a identifikácia bezpečnostných rizík Zaradiť bezpečnostné rizíká do skupín podľa spoločných charakteristík umožnuje klasifikácia bezpečnostných rizík, ktorá je jedným z nástrojov rizikovej analýzy. Pre potreby manažérstva bezpečnostných rizík môžu byť kritéria pre klasifikáciu bezpečnostných rizík nasledovné: 13
Kritéria pre klasifikáciu bezpečnostných rizík: nositelia rizík čas trvania ( pôsobenia) teritoriálny rozsah rizík mechanizmus vzniku a pôsobenia charakter pôsobenia rizík zdroje ( príčiny) rizík Obrázok 1.3. Kritéria pre klasifikáciu rizík (Zdroj: Hofreiter, Bezpečnostný manažment, 2002, s. 72) Proces identifikácie rizík (ohrození) spočíva v odhalení možných neželaných negatívnych udalostí a javov, existujúcich v rôznej forme a podobe v bezpečnostnom prostredí, ktoré môžu privodiť ohrozenie chráneného záujmu. Mali by sa zohľadniť tieto kategórie ohrození: úmyselné alebo neúmyselné, vonkajšie alebo vnútorné, kriminálne, environmentálne, technologické. 14
Bezpečnostné riziká (ohrozenia) Úmyselné Neúmyselné vonkajšie vnútorné vonkajšie vnútorné kriminálne kriminálne environmentálne technologické technologické Obrázok 1.4 Kategorizácia bezpečnostných rizík (ohrození) Identifikácia ohrození objektu ochrany musí byť procesne orientovaná a členená do rôznych oblastí možných ohrození. Cieľom identifikácie ohrození by malo byť: zistenie všetkých významných kategórií a zdrojov ohrození vo vzťahu k objektu ochrany, zistenie cieľov alebo zámerov zdroja ohrozenia, zistenie schopností zdroja ohrozenia, definovanie možných následkov ohrození (Hofreiter, 2002). 1.1.3 Hodnotenie a stanovenie priority bezpečnostných rizík Nasledujúcim krokom po vykonaní identifikácie je vypracovanie hodnotenia bezpečnostných rizík. Cieľom daného hodnotenia je priradenie určitej hodnoty ku každému konkrétnemu bezpečnostnému riziku. 15
Na tieto účely sa využívajú nasledujúce skupiny metód: kvalitatívne metódy - využívajú slovné vyjadrenia. Využívajú v prípadoch, ak sa jedná o jednoduché situácie alebo ak chýbajú alebo sa ťažko vyjadrujú číselné hodnoty (údaje) pre kvantitatívne ohodnotenie rizika. Pomocou takýchto metód sa riziko dá hodnotiť ako napr. prijateľné alebo neprijateľné, malé, nízke a stredné polokvantitatívne metódy - využívajú kvalitatívne popísanie stupnice, ktoré majú pridelené číselné hodnoty. Kombináciou týchto charakteristík sa určí hodnota rizika. kvantitatívne metódy - využívajú číselné ohodnotenie bezpečnostných rizík vyjadrením ich pravdepodobnosti, početnosti, vierohodnosti, potenciálu a pod. Základným obsahom etapy hodnotenia bezpečnostných rizík je kvantitatívne a kvalitatívne hodnotenie, komplexné vyjadrenie a dôsledky bezpečnostného rizika (Hofreiter, 2002). V etape stanovenie priority bezpečnostných rizík je nutné zoradiť identifikované a ohodnotené riziká v postupnosti podľa ich priority (významnosti) (Hofreiter, 2002). 1.2 BEZPEČNOSTNÁ ANALÝZA CHRÁNENÉHO OBJETKU Predstavuje rozsiahlu analyticko-syntetickú činnosť pred prijatím rozhodnutia o ochrane objektu a jeho realizácii, posúdenie účinnosti a efektívnosti všetkých existujúcich metód ochrany a vypracúvania podkladov pre projektovanie zabezpečovacieho systému. Zahrňuje: popis objektu ochrany, zoznam a popis relevantných bezpečnostných rizík, možné spôsoby napadnutia objektu, prehľad zraniteľných miest, vonkajšie vplyvy, analýzu zraniteľnosti objektu a definovanie rizikovosti objektu (Mikolaj a kol., 2004, s.16). 16
Riziková analýza. Analýza bezpečnostného prostredia. Popis vonkajších vplyvov. (2) Zoznam a popis bezpečnostných rizík. (1) Popis chráneného objektu (záujmu). (3) Prehľad zraniteľných miest. (4) Možné spôsoby napadnutia (ohrozenia). Legenda informačná závislosť (5) Analýza zraniteľnosti. (6) RIZIKOVOSŤ OBJEKTU Obrázok 1.5 Obsah a postupnosť činností v etape bezpečnostnej analýzy (Hofreiter, 2002.Bezpečnostný manažment, s. 85) 1.2.1 Popis objektu ochrany a chráneného záujmu Objekt ochrany Predmet, osoba alebo informácia, ktorá je v pozornosti subjektu s protispoločenskými cieľmi a na ochrane ktorého má spoločnosť záujem. Tento objekt ochrany je podľa potreby daný do starostlivosti príslušnému orgánu alebo organizácie (Mikolaj a kol., 2004, s. 51). 17
Chránený záujem Môže byť majetok alebo iné hodnoty, ktoré sú chránené pred odcudzením, poškodením, zničením alebo pred iným spôsobom narušenia (Mikolaj a kol., 2004, s.28). Popis objektu ochrany z hľadiska bezpečnostnej analýzy zahrňuje: Definovanie typu objektu podľa určenia: definovanie typu objektu podľa tohto kritéria má význam pre určenie rizikovosti objektu. Určuje druh objektu napr. prevádzková budova alebo stavba, budova alebo stavba občianskej výstavby, stavba na bývanie alebo či sa jedná o obchodné, administratívne, zdravotnícke objekty. Definovanie typu objektu podľa vyhotovenia: druh materiálu použitého pri výstavbe má význam pre určenie pasívnej odolnosti objektu voči narušeniu. (murivo, kov, betón, železobetón, drevo,...) Popis dislokácie objektu: umiestnenie objektu v extraviláne, intraviláne alebo obtiažne dosiahnuteľný v horských oblastiach bez prístupových komunikácií. Popis rozmiestnenia chránených priestorov (zón): jedná sa o presnú špecifikáciu polohy chránených priestorov v chránenom objekte napr. suterén, prízemie, poschodie alebo podkrovie. Popis okolia objektu: má význam pri riešení otázok perimetrickej ochrany objektu. Popis objektu z hľadiska prístupových ciest: je významný pre projektovanie perimetrickej a plášťovej ochrany, ale aj pre plánovanie úloh súvisiacich s riešením krízových situácií - možnosť prístupu zásahovej jednotky alebo záchranných síl. Popis stavebných prvkov objektu ochrany: ohodnotenie prvkov tvoriacich plášť objektu na mechanickú odolnosť proti prelomu. Patria sem múry, podlahy, stropy a strechy budov. 18
Popis otvorových výplní: dvere, balkóny, okná, balkónové dvere, rôzne druhy vetracích otvorov, mreže, rolety, žalúzie, okenice, ktoré predstavujú vstupy a výstupy objektov. Ich kvalita a mechanické zabezpečenie ovplyvňuje celkovú pasívnu bezpečnosť objektu. Ich prelomová odolnosť a kvalita sa vyjadruje príslušnou bezpečnostnou triedou (Hofreiter, 2002). Pri hodnotení existujúceho systému ochrany objektu sa posudzuje jeho súčasný stav v oblasti: - klasickej ochrany, - fyzickej ochrany, - režimovej ochrany, - použitých technických zabezpečovacích prostriedkov. Časti objektu, ktoré nezabezpečujú požadovaný stupeň bezpečnostnej ochrany (nezodpovedajú príslušnej bezpečnostnej triede) označujeme aj ako slabé alebo ľahko prekonateľné. Patria sem stavebné prvky, otvorové výplne a pod. Rozhodujúce kritéria pre spracovanie zraniteľných miest chráneného záujmu sú: - úroveň pasívnej bezpečnosti stavebných prvkov objektu - úroveň odolnosti proti vlámaniu pre použité mechanické zábranné prostriedky - úroveň prelomovej odolnosti úschovných objektov - bezpečnostná trieda použitých prvkov poplachových systémov na hlásenie narušenia - spôsob výkonu fyzickej ochrany - možnosti zásahových jednotiek vykonať zásah na zadržanie narušiteľa (páchateľa) (Hofreiter, 2002). 1.2.2 Možné spôsoby napadnutia chráneného objektu Základne otázky, ktoré treba definovať pre prípad napadnutia chráneného objektu sú: AKO môže byť objekt napadnutý? KÝM môže byť objekt napadnutý? Dôležitú úlohu zohráva tiež čas, ktorý bude mať potencionálny páchateľ k dispozícii na prípravu a samotné napadnutie. 19
Pri voľbe napadnutia chráneného objektu, vychádzame z predpokladu, že páchateľ sa vždy zameria na najslabší článok v systéme ochrany. Napríklad: - vniknutie cez okno - vylomenie starých vstupných dverí Miesto vniknutia Početnosť útokov Hlavné dvere 35,3 % Okno 31,0 % Dvere chodby z 9,4 % Zadné dvere 5,0 % Mreža 3,5 % Plot 2,2 % Okenice 2,0 % Výklady 1,5 % Pivnica 1,3 % Dvere balkóna z 1,2 % Stena, podlaha, strop Iný spôsob (strecha, balkón, 1,0 % 6,6 % Obrázok 1.6 Percentuálne vyjadrenie útokov na MZS (Mach, Technické bezpečnostné mechanizmy, 2004, s. 19) Nemenej dôležité je aj vytypovanie potencionálneho páchateľa. Páchateľom je: Osoba, ktorá sa dopustila trestného činu, označeného zákonom ako trestný čin, ale i niektoré osoby, ktoré orgány činné v trestnom konaní trestne nestíhajú ( napr. kvôli veku, stavu vedomia, duševnej poruche ap.) (Mikolaj a kol., 2004, s.56). Z hľadiska znalosti a vybavenosti ich môžeme rozdeliť na štyri typy: l. typ páchateľa - náhodný páchateľ - nemá žiadne informácie o objekte, koná bez predchádzajúcej prípravy a k dispozícii má len obmedzený sortiment nástrojov. Používa hrubú silu a snaží sa čo najjednoduchšou cestou preniknúť k cieľu. Pri narazení na prvky PSN- ničí ich. 20
2. typ páchateľa - informovaný - má určité informácie o chránenom objekte a použitom systéme ochrany. Používa základný sortiment nástrojov a koná po krátkom období príprav. Nepoužíva hrubé deštrukčné postupy. Pri narazení na prvky PSN- opustí objekt. 3. typ páchateľa - poloprofesionál- je pomerne dobre oboznámený s činnosťou a usporiadaním jednotlivých prvkov použitého systému ochrany. Koná po období príprav a používa široký sortiment špeciálnych nástrojov a prenosných zariadení. 4. typ páchateľa profesionál- má možnosť spracovať dôkladný plán vniknutia do objektu. Koná po období príprav a k dispozícii má kompletný sortiment špeciálnych nástrojov a zariadení. Pri narazení na prvky PSN- eliminuje a nahradzuje ich (Hofreiter, 2002). Definovanie možných spôsobov napadnutia chráneného objektu alebo ohrozenia chráneného záujmu spolu s typológiou možného páchateľa majú zásadný význam pre výber a rozsah bezpečnostného systému (Hofreiter, 2002 s. 93). 1.2.3 Analýza zraniteľnosti chráneného objektu Analýza zraniteľnosti spočíva v odhalení najslabšieho článku - kritického bodu, resp. miest v systéme ochrany objektu. Celkovým zmyslom analýzy zraniteľností je integrácia definovaných rizikových faktorov s jednotlivými prvkami systému ochrany objektu (chráneného záujmu) a na základe toho zistenie kritických miest v systéme ochrany, ktoré nezabezpečujú požadovanú triedu bezpečnosti ochrany, ale naopak, umožňujú potenciálnemu páchateľovi narušiť, vniknúť do chráneného objektu, preniknúť k chránenému záujmu, príp. ohroziť alebo inak manipulovať s chráneným záujmom (Hofreiter, 2002 s. 94). Z analýzy zraniteľnosti chráneného objektu (chráneného záujmu) vyplýva: odolnosť celkového systému bezpečnostnej ochrany závisí na kvalite jeho jednotlivých podsystémov, komponentov a prvkov, 21
bezpečnostná úroveň každého komponentu má nezastupiteľnú úlohu pri dosahovaní celkovej bezpečnostnej ochrany, výsledná bezpečnostná úroveň systému ochrany sa určuje na úrovni jeho najslabšieho článku. K záverom bezpečnostnej analýzy patrí definovanie rizikovosti chráneného objektu. Rozdeliť objekty podľa druhu rizika možeme do nasledujúcich skupín: nízke riziko byty nižších kategórií, rekreačné stavby stredné riziko náročnejšie vybavené byty, rodinné domy, vily, sklady, obchody, kancelárie vysoké riziko 1. obchody s luxusným tovarom, výrobné sklady, múzeá, 2. predajne zbraní, peňažné ústavy, sklady omamných látok Významným krokom na dosiahnutie požadovanej úrovne bezpečnosti chráneného objektu je vytvorenie efektívneho bezpečnostného systému. Všetky postupy na jeho vytvorenie musia byť v súlade so závermi rizikovej a bezpečnostnej analýzy zhrnutými v bezpečnostnej koncepcii. Tá predstavuje systémový prístup pri plánovaní ochrany chráneného objektu a zvolení jej najvhodnejšieho variantu podľa prijatých kritérií. Následne by mal byť bezpečnostný systém schopný plniť tieto funkcie: odradiť potenciálneho páchateľa od útoku na chránený objekt, zdržať, resp. spomaliť postup páchateľa, detekovať útok na chránený objekt a vyslať poplachovú informáciu, zabezpečiť ochranu technických prostriedkov proti sabotáži a informovať o ich prevádzkyschopnosti (Hofreiter, 2002). 22
2 TECHNICKÉ PROSTRIEDKY OCHRANY Sú zabezpečovacie systémy alebo poplachové systémy, slúžiace na ochranu majetku a osoby pred neoprávnenými zásahmi, vrátane systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a prejavu osoby v objekte a jeho okolí. Technické prostriedky môžu byť konštruované ako sústava elektrických, elektronických, optických, infračervených, mechanických či iných prvkov (Mikolaj a kol., 2004, s. 70). Vo sfére ochrany osôb a majetku je bezpečnostný systém spravidla tvorený účelným usporiadaním a používaním technických prostriedkov, organizačných opatrení (strážnej služby). Optimálna bezpečnosť chráneného objektu je daná prvkami a väzbami, ktoré tvoria prienik prvkov a väzieb jednotlivých systémov ku ktorým sa ešte pripája systém organizačných opatrení a fyzickej ochrany (Uhlář, 1995). Podrobnejšie je rozdelenie znázornené na obrázku 2.2 Štruktúra bezpečnostného systému. Obrázok 2.1 Optimálna bezpečnosť (Zdroj: Mach, Technické bezpečnostné mechanizmy, 2004, s. 17) 23
Bezpečnostný systém Organizačné a režimové opatrenia Technické prostriedky ochrany Strážna služba Zabezpečovacie systémy Poplachové systémy - vonkajšie MZP, - stavebné prvky budov, - otvorové výplne, - úschovné objekty - prostriedky na obvodovú (perimetrickú) ochranu, - prostriedky plášťovej ochrany, - prostriedky priestorovej ochrany, - prostriedky predmetovej ochrany, - prostriedky osobnej ochrany - prostriedky sabotážnej ochrany, - prostriedky protipožiarnej ochrany, - ostatné prostriedky ochrany, Obrázok 2.2 Štruktúra bezpečnostného systému (Zdroj:Gašpierik, prednášky z predmetu Manažment bezpečnostných systémov, 2007) 24
Medzi technické prostriedky ochrany patria: Zabezpečovacie systémy vonkajšie MZP, stavebné prvky budov, otvorové výplne, úschovné objekty Poplachové systémy prostriedky na obvodovú (perimetrickú) ochranu, prostriedky objektovej ochrany : plášťovej, priestorovej, predmetovej a osobnej ochrany prostriedky osobnej ochrany prostriedky sabotážnej ochrany, prostriedky protipožiarnej ochrany, ostatné prostriedky ochrany. 2.1 MECHANICKÉ ZÁBRANNÉ PROSTRIEDKY Mechanické zábranné systémy sú základným stavebným prvkom bezpečnostného systému. Charakterizované sú mechanickými bariérami, ktoré sťažujú alebo zabraňujú vniknutiu potenciálnemu útočníkovi do chráneného objektu. Vo všeobecnosti bariéru tvorí napríklad ohrada, oplotenie alebo zátarasa. Mechanickú bariéru môžeme charakterizovať ako hranicu medzi voľne prístupným priestorom a priestorom chráneným. Mechanické zábranné systémy plnia nasledovné úlohy : vymedziť a ohraničiť (dočasne alebo trvalo) chránený priestor zónu, odradiť potenciálneho útočníka od neoprávneného vstupu do chráneného priestoru, sťažiť mu tento vstup alebo mu v ňom zabrániť, zabrániť v chránenom priestore umiestnenie predmetu, ktorý svojím obsahom môže byť nebezpečný z hľadiska chráneného záujmu, 25
chrániť objekty a predmety nachádzajúce sa v chránenom priestore a to hlavne pred poškodením, odcudzením, prípadne iným znehodnotením (Mach, 2004 s. 20). Každý MZS je však prekonateľný v nejakom reálnom čase. Úlohou zabezpečovacej techniky je posunúť časový termín do pásma bezpečnosti. Hodnota času pre prekonanie MZS záleží najmä na nasledovných parametroch: kvalita MZS, umiestnenie MZS, konštrukcie prekonávaného zariadenia, druhu a kvalite použitej techniky pre prekonanie MZS (Kreček, 2002). Charakteristickým znakom MZS je ich bezpečnostná úroveň, ktorá je reprezentovaná prielomovou odolnosťou. Pri narušení objektu je úlohou MZS vytvoriť určitý časový interval medzi časom napadnutia objektu a časom dokončenia napadnutia objektu. Uvedené tvrdenie vyjadrujeme matematickým vzťahom: Δ t = t 2 t 1 kde : Δt je časový interval potrebný na prekonanie prekážky (min.), t1 je čas začatia útoku na prekážku, t2 je čas konečného prekonania prekážky. Čím je t väčšie, tým je mechanická zábrana účinnejšia a výsledný časový interval je kritériom bezpečnostnej kvality MZS. Okrem časového intervalu pri kategorizácií bezpečnostných tried MZP musíme brať do úvahy napríklad aj druh použitého náradia, ktorým útočník pôsobí na konkrétnu zábranu, jeho intenzitu či skúsenosti (Mach, 2004). Uvedené údaje poskytujú Slovenské technické normy, ktoré sú v súčasnej dobe v tejto problematike zhodné s európskymi normami STN EN a sú uvedené pre konkrétne 26
mechanické zábranné prostriedky. Certifikáciou typu výrobku a skúškami sa zaoberajú firmy ako napríklad: http://certest.sk/ http://www.trezortest.cz/ Rozdelenie mechanických zábranových prostriedkov Podľa miesta použitia možno mechanické zábranné systémy rozdeliť do troch kategórií: obvodová ochrana (perimetrická)- zaisťuje bezpečnosť okolo chráneného objektu. Obvodom objektu sú obyčajne chápané jeho katastrálne hranice realizované prírodnými alebo umelými bariérami, plášťová ochrana - zabraňuje narušeniu vstupov do objektu, predmetová ochrana zabezpečuje úschovné miesta, kde sú uložené cennosti, peniaze, dokumenty pred odcudzením alebo neoprávnenou manipuláciou s nimi (Mach, 2004). Predmetová Plášťová Obvodová Obrázok 2.3. Základné ochranné zóny mechanických zabezpečovacích prostriedkov (Zdroj: Reitšpís a kol., Manažérstvo bezpečnostných rizík, 2004, s.160) 27
2.1.1 Mechanické zábranné prostriedky obvodovej ochrany Jedná o skupinu vonkajších mechanických zábran, ktoré nie sú priamou súčasťou vlastného objektu, ale sú od neho priestorovo vzdialené. Nachádzajú sa na voľnej ploche, spravidla priamo vizuálne charakterizujú hranicu pozemku, ktorý patrí k budove, a tak vytvárajú právnu hranicu. Väčšinou sa používa oplotenie alebo ohradenie okolitého pozemku vrátane bránok, brán, závor, priepustov, ktoré obmedzujú alebo zabraňujú prístupu nežiaducich osôb na chránené územie. Všetky tieto prvky sú stabilne uložené, ale môžu sa použiť aj prenosné zábrany alebo zátarasy. Steny Aby stena ako bariéra čelila prieniku do chránenej zóny, musí zabrániť prelezeniu, podlezeniu, prípade podhrabaniu. Tým pádom, musí byť stena pevná, odolná, s minimálnou výškou 2,5 m, pričom musí stáť na pevnom základe. (Křeček a kol., 2002). Ploty Väčšinou sú tvorené pevnou nosnou konštrukciou so stĺpikmi, ktoré sú zaistené proti vyvráteniu a sú vyplnené napríklad drôteným pletivom. Všetky kovové prvky musia byť povrchovo ošetrené proti pôsobeniu poveternostným podmienkam. Drôty môžu byť opatrené aj poťahom z umelej hmoty. Pletivo musí mať priemer minimálne 3 mm a veľkosť očiek od 40 mm do 50 mm. Rozteč nosných stĺpov je závislá od výšky plotu (Křeček a kol., 2002). Priechodové prvky stien a plotov Medzi najdôležitejšie patria dvere, vráta a bránky. Tieto prvky musia byť pevne a bezpečne osadené do stien a plotov. Musia mať tuhú konštrukciu, pevné uchytenie a bezpečný uzamykací systém. Špeciálne priechody sú turnikety a závory (Křeček a kol., 2002). Vrcholové zábrany Je to ochrana, na vrchole steny alebo plotu. Patria sem: 1. konštrukcie z ostnatého drôtu, 2. konštrukcie zo žiletkového drôtu, 28
3. pevné hroty na vrchole plotov alebo stien (Křeček a kol., 2002). Podhrabové prekážky Nesmie sa zabudnúť na možnosť podlezenia či podkopania plota. V prípade mäkkého podložia je potrebné plot vždy doplniť podhrabovými doskami o šírke min. 1 m, pevnou podmurovkou alebo ochranným oceľovým roštom (Reitšpís a kol., 2004). 2.1.2 Mechanické zábranné prostriedky plášťovej ochrany Základnou úlohou mechanických zabezpečovacích prvkov plášťovej ochrany je buď sťažiť, alebo úplne znemožniť vniknutie páchateľa do chráneného objektu, alebo ho odradiť od tejto činnosti. Plášť objektu tvoria otvorové výplne a stavebné prvky budov. Stavebné prvky budov Patria k prirodzeným ochranným prostriedkom. Môžeme sem zaradiť múry, stropy, podlahy, strechy atď. Ich mechanická odolnosť proti prielomu je závislá od použitého materiálu, jeho pevnosti, hrúbke a vlastnom vyhotovení. Otvorové výplne Sú to výplne stavebných otvorov (dvere, okná,) v plášti budovy, bez ktorých objekt nemôže existovať. Tieto otvorové výplne predstavujú stále potenciálne nebezpečie a bez kvalitného zaistenia sa relatívne ľahko prekonávajú. Otvorové výplne sa dajú rozdeliť na: - vstupné otvorové výplne, - okná a balkónové dvere, - mreže, rolety a žalúzie (Reitšpís, J. a kol., 2004). Vstupné dvere Dvere môžeme charakterizovať ako konštrukciu, ktorá uzatvára a vypĺňa priechodný otvor v stene budovy. Skladajú sa z pevnej nosnej alebo vodiacej konštrukcie a z pohyblivého dverového krídla.vstupné dvere majú z hľadiska bezpečnosti niekoľko kritických miest. Sú to dverové krídla (samotné dvere), pánty (upevnenie dverí), uzamykací mechanizmus (zámka, vložka, štít) a zárubňa alebo rám. Dverové krídlo musí byť odolné proti vyrazeniu, vypáčeniu či vysadeniu z pántov. Zámka musí byť 29
odolná proti rozlomeniu, odvŕtaniu alebo vyhmataniu planžetou. Zárubne by sa nemali dať roztiahnuť heverom (Křeček a kol., 2002). Každý z týchto konštrukčných prvkov je spracovaný z určitého druhu materiálu výrobným procesom, čím takto vytvára určitú pevnostnú štruktúru. Táto pevnosť je dôležitá z hľadiska bezpečnostnej odolnosti daného konštrukčného prvku, ako aj celého dverového systému (Mach, 2004, s. 29). Bezpečnostné dvere Rozdiel oproti klasickým dverám: 1. zvýšená odolnosť proti prerazeniu, prerezaniu a páčeniu - konštrukcia je väčšinou sendvičová s pevným kovovým rámom a rôznymi výplňami (aj protipožiarnymi), 2. najmenej tri závesy, 3. rozšírený počet uzamykacích a zaisťujúcich miest po celom obvode dvierpoužitím rozvorového systému, 4. najmenej dva uzamykacie zámky (hlavný a prídavný), ktoré sú vybavené všetkými spôsobmi ochrany proti násilnému napadnutiu, 5. vlastné zosilnenie bezpečnostnej zárubne (Křeček a kol., 2002). 1. Pevná zárubňa s otvormi pre závory 2. Vonkajší kryt dverí 3. Spevnený záves dverí 4. Hlavná závora zámky 5. Otvor pre bezpečnostnú vložku 6. Doplnková závora 7. Oceľový rám dverí 8. Vnútorný kryt dverí 9. Spevňujúci oceľový plát 10. Izolačná výplň 11. Panoramatický priezor 12. Bezpečnostné kovanie Obrázok 2.4 Bezpečnostné dvere (Zdroj: http://fel.utc.sk/~nagy/bs/mzs.html) 30
Okná a balkónové dvere Po zabezpečení dverí sú prioritou číslo dva ostatné stavebné otvory objektu, ktoré znamenajú pre objekt ľahko prekonateľné miesta. Medzi takéto ľahko prekonateľné miesta zaraďujeme okná miestností, balkónové dvere, pivničné a garážové okná, svetlíky, vetracie a šachtové otvory a iné (Gymerská, J., 2003). Bezpečnostnú úroveň okenných otvorov zabezpečujú tieto prvky: - rám okna musí byť pevne ukotvený do múru, spojený dostatočne dlhými skobami, - celá konštrukcia okenného krídla musí byť pevná v krútení, - okenné preklady a parapety musia byť vymurované alebo vybetónované až k rámu, - okenné uzávery a kovanie musí byť kvalitné a bezpečné najmä v prízemných oknách, - závesy musia byť odolné proti vypáčeniu a pevne ukotvené k okennému rámu a krídlu, - sklo je najslabším bezpečnostným článkom okien, - mreže a rolety podstatne zvyšujú bezpečnosť zasklených plôch, - okenice sú doplnkovým bezpečnostným prvkom (Reitšpís, J. a kol., 2004). Mreže, rolety, žalúzie Sú to mechanické zábranné systémy využívané pri ochrane otvorových výplní budov. Montujú sa prevažne ku skleneným výplniam okien, ale aj ako ochrana dverí. Mreže a rolety majú dôležitú úlohu z hľadiska priechodovej bezpečnosti. Žalúzie plnia úlohu zábrany slnečných lúčov, resp. úlohu nepriehľadnosti (Mach, 2007). Bezpečnostné fólie Doplnková bezpečnostná ochrana skla, z hľadiska pasívnej bezpečnosti plní dôležitú úlohu pri prieraznosti sklených výplní. V aplikácií na skle (nalepenie z vnútornej strany skla) vytvárajú pevnejší štít proti prerazeniu na oknách alebo dverách (Mikolaj a kol., 2004, s. 83). Bezpečnostné sklo Sklo odolnejšie proti mechanickému poškodeniu a rozbitiu. Vyrába sa ako tvrdené alebo vrstvené. Bezpečnostné sklo sa používa napríklad pri dverových výplniach 31
vnútorných dverí, najrôznejších otvorových konštrukcií stavieb, športových zariadení, verejných telefónnych automatov a pod. (Mikolaj a kol., 2004, s. 86). 2.1.3 Mechanické zábranné prostriedky predmetovej ochrany Ide o prostriedky, ktoré môžu slúžiť samostatne, prevažne ako úschovné objekty, alebo môžu byť zaradené do predchádzajúcich systémov ochrany. Sú koncovým miestom pre úschovu finančných hotovostí, šperkov, cenností, zbierok, cenných papierov a dokumentov. Musia preto byť na najvyššom stupni bezpečnosti (Křeček a kol., 2002). Úschovný objekt Priestor ohraničený špeciálnou konštrukciou, ktorá zaručuje maximálne dosiahnuteľnú bezpečnosť pre vnútri uložené hodnoty pred ich zneužitím poškodením, odcudzením alebo zničením. Musia mať zodpovedajúcu trezorovú zámku, pričom táto zámka, resp. zámkový systém musí mať rovnakú mechanickú odolnosť musí byť v rovnakej bezpečnostnej triede ako úschovný objekt. Úschovné objekty sa vyrábajú dvojplášťové ohňovzdorné s izolačnou výplňou ( Mikolaj a kol., 2004, s. 107). Rozdelenie úschovných objektov: 1. stabilné komorové trezory, 2. mobilné trezory skriňového typu (Falisová, 1998). Stabilné komorové trezory Sú pevnými stavebnými časťami budov, lebo ich samostatne tvoria. Ich mechanická odolnosť je zhodná s parametrami stien, podlahy a stropov. monolitické komorové trezory, ktoré vznikajú priamo na stavbe uložením a spracovaním betónovej zmesi so špeciálnou výstužou do požadovaného tvaru, panelové komorové trezory, ktoré sú stavané na stavbe montovanou technológiou podľa príslušnej stavebnej sústavy (Falisová, 1998). 32
Mobilné trezory skriňového typu Predstavujú veľké množstvo rôznych trezorov, pokladní, sejfov alebo skriňových trezorov. Môžu byť rozdelené do troch skupín: komerčné úschovné objekty a sejfy (napr. príručné pokladničky, oceľové skrine, ohňovzdorné skrine, pokladnicové skrine, trezory na úschovu dát, trezory na zbrane), vstavané trezory - jednoplášťové trezory určené na zamurovanie, skriňové trezory - konštruované ako viacplášťové so železobetónovou výplňou (používané napr. v bankovníctve) (Mikolaj a kol., 2004). 2.2 POPLACHOVÉ SYSTÉMY Poplachové systémy sú tvorené komplexom EZS (elektrická zabezpečovacia signalizácia), EPS (elektrická požiarna signalizácia) a CCTV (priemyselná televízia). Sú určené pre včasnú signalizáciu vniknutia alebo pokusu o vniknutie do chráneného objektu alebo priestoru, prípadne zabráneniu či odhaleniu inej nežiadúcej činnosti nepovolanej osoby a narušiteľa. Najúčinnejšie sú, ak sú súčasťou viacerých prvkov všeobecnej ochrany objektov najmä pripojenia signalizácie na PCO (pult centralizovanej ochrany) (Gašpierik, 2007). Poplachové systémy samy o sebe nie sú ochranou v pravom slova zmysle - okrem odstrašujúceho účinku páchateľom v ničom nezabráni. Má však dve základné úlohy: podporovať mechanické zábranné systémy t.j. dodať informáciu o narušení a umožniť fyzickej ochrane (zásahovej jednotke) včas zasiahnuť, zvyšovať efektívnosť fyzickej ochrany, použitím poplachových systémov sa znižuje počet strážiacich zamestnancov pri ochrane objektu (Gašpierik, 2007). Do poplachových systémov zaraďujeme: elektrické zabezpečovacie systémy (EZS), elektrickú požiarnu signalizáciu (EPS), priemyselnú televíziu (CCTV). 33
Najdôležitejším momentom technickej ochrany je prenos poplachového signálu. Z tohto hľadiska môžeme deliť zabezpečované objekty na: lokálne - signalizovaný výstup tvorený sirénou alebo majákom je vyvedený na vonkajší plášť objektu s nádejou, že iná osoba odovzdá informáciu o narušení objektu, autonómne - signalizácia je vyvedená k stálej službe v objekte. Táto služba vykoná zásah sama, alebo zavolá posilu, s diaľkovou signalizáciou - signál je vyvedený mimo strážený objekt na miesto so stálou službou, ktorá zaistí zásah (Gašpierik, 2007). 2.2.1 Elektrický zabezpečovací systém Elektrický zabezpečovací systém (EZS) predstavuje súbor prvkov, ktoré sú schopné na diaľku opticky alebo akusticky signalizovať na určenom mieste prítomnosť, vstup alebo pokus o vstup narušiteľa do strážených objektov. Každý EZS sa skladá z niekoľkých základných častí, ktoré plnia špecifické funkcie a súhrne vytvárajú zabezpečovací reťazec. Jedná sa o tieto časti: Snímač zariadenie, ktoré sleduje určité parametre svojho okolia a pri odchýlke z vopred stanovenej medze reaguje odovzdaním určitej informácie. Ústredňa prijíma a spracováva informácie zo snímačov podľa stanoveného programu a realizuje ich požadovaným spôsobom. Umožňuje aj riadenie zabezpečovacieho systému a zaisťuje jeho napájanie. Prenosové prostriedky úlohou je zaistenie prenosu informácii z ústredne do miesta signalizácie alebo príkazov v opačnom smere. Signalizačné zariadenia zaisťujú odovzdanie informácii do vhodnej formy (optická akustická). Doplnkové zariadenia zariadenia, ktoré uľahčujú ovládanie systému alebo umožňujú realizovať niektoré špeciálne funkcie (Falisová, 1998). 34
Snímač Ústredňa Prenosové prostriedk Signalizačné zariadenia Doplnkové zariadenia Obrázok 2.5 Schéma systému PSN (Zdroj: Falisová., Prostriedky technickej ochrany objektov, 1997, s.61) Tieto základné prvky EZS sú v praxi využívané v rôznych podobách, vzájomných kombináciách a stupňoch. Všetky spojenia EZS sú priebežné alebo občasne kontrolované, čím je znemožnené vyradenie systému z prevádzky bez toho, aby o tom nebola informovaná obsluha. Priebežná kontrola EZS predstavuje jeden zo základných prvkov ovplyvňujúcich zraniteľnosť systému. 2.2.1.1 Prvky obvodovej (perimetrickej) ochrany Prvky obvodovej ochrany sú snímače, ktoré chránia, resp. signalizujú narušenie vonkajšej časti rozľahlých objektov alebo komplexov. Konštrukcia vonkajších snímačov zodpovedá vonkajšiemu prostrediu Tá sa samozrejme odlišuje od častí zabezpečovacieho systému, ktoré sú umiestnené vo vnútri budovy. Vzhľadom na dimenzie vonkajších priestorov sa odlišujú od snímačov pre vnútorné použitie najmä v dosahu. Funkčné dosahy vnútorných snímačov sú rádovo 10 metrov, pri vonkajších ide rádovo o 100 metrov (Křeček a kol., 2002). V zásade sa rozlišujú tieto hlavné detekčné systémy: 1. detekčný systém plota jedná sa buď o senzory zabudované v plote alebo namontované na ňom ( napríklad spínač inštalovaný vo vrchnej tretine plota chráni pred prelezením), 2. zemné detekčné systémy ide o tlakové senzory, seizmické senzory (geofóny), zakopané koaxiálne káblové detektory, 35
3. systém elektrického poľa je zložený z elektródového plota, vysielača a prijímača. Ak prenikne osoba do elektrického poľa medzi vysielacím a prijímacím drôtom a zemou, zmení sa kapacita a to následne smeruje k vyhláseniu poplachu (Gašpierik,2007). 2.2.1.2 Prvky plášťovej ochrany Prvky plášťovej ochrany slúžia na stráženie otvárania alebo na kontrolu priestupov plášťa budovy (okien, brán a dverí). Patria sem najmä: Magnetické kontakty Magnetické kontakty sú tvorené z dvoch dielov- jazýčkového kontaktu a permanentného magnetu. V kľudovom stave je kontakt jazýčkového relé zopnutý magnetickým pólom permanentného magnetu, pri aktivácii oddialením magnetu sa kontakt rozopne a tým spôsobí poplachové hlásenie. Tieto kontakty sa používajú na stráženie všetkých stavebných otvorov (Křeček a kol., 2002). Mechanické kontakty Mikrospínače, ktoré sú konštrukčne prispôsobené na zabudovanie do rámov oproti západke zámku. Ich úlohou je strážiť uzamknutý stav priestupov (Falisová, 1998). Snímače na sklo Trieštenie skla vyvoláva charakteristický zvuk, ktorý sa šíri hmotou a toto vlnenie je zachytené snímačom, ktoré je pevne spojené s plochou skla. Pri narušení sklenenej plochy je vlnenie vyhodnotené elektronickým snímačom, ktorý spôsobí hlásenie (Falisová, 1998). Poplachové fólie, tapety, polepy a poplachové sklá Ich princíp je založený na prerušení vodivého média, najčastejšie jemného drôtiku, ktorý je umiestnený vo vnútri nosičov (fólie, tapety, sklá), prípadne pásikov vodivej fólie aplikovaných samostatne na povrch stráženej plochy (polepy) (Křeček a kol., 2002). 36
Vibračné snímače Podľa vyhotovenia sa požívajú na rizikové miesta možného priechodu stenou alebo na rámy dvier a okien. Nepoužívajú sa na stráženie trezorových skríň a komorových trezorov (Falisová, 1998). Rozperové tyče Tento snímač je miniatúrny mechanický spínač, ktorého kľudový stav je mechanický aretovaný tyčou. Používajú sa na chránenie vstupných dvorov objektu a priestupy ventilácii (Falisová, 1998). 2.2.1.3 Prvky priestorovej ochrany Sú veľmi vhodné na doplnenie plášťovej ochrany. Umiestňujú sa na budovy, schodiská, chodby, spojovacie chodby, vnútorné komunikačné uzly. Základné delenie je na snímače pasívne a snímače aktívne. Pasívne snímače pri napadnutí iba registrujú fyzikálne zmeny vo svojom okolí. Aktívne snímače - pri napadnutí vytvárajú svoje pracovné prostredie aktívnym pôsobením na svoje okolie a detekujú zmenu takto vytvoreného fyzikálneho prostredia (Gašpierik, 2007). V praxi je možné sa stretnúť s niekoľkými druhmi snímačov pohybu: pasívne infračervené detektory (Passive Infra Red PIR), aktívne ultrazvukové detektory, aktívne mikrovlnné detektory, kombinované detektory (Loveček, 2007). Pasívne infračervené snímače Označujú sa ako PIR snímače (Passive infra red sensor), pracujú na princípe zachytenia zmien vyžarovania infračerveného pásma kmitočtového spektra elektromagnetického vlnenia. Zmeny vyhodnotí detektor PIR len vtedy, ak sa v jeho zornom poli pohybuje teleso s teplotou odlišnou od teploty okolia. Pripojená elektronika potom vykoná 37
hlásenie zmeny stavu. Používajú sa na ochranu centrálnych bodov budovy (haly, spojovacie chodby, schodištia) (Loveček, 2007). Aktívne ultrazvukové snímače Pracujú na princípe vysielania a prijímania konštantného kmitočtu, ktorý sa odráža od prekážok v uzavretom priestore a využívajú časť spektra mechanického vlnenia nad počuteľným pásmom. V prípade narušenia priestoru ľubovoľným telesom sa prijaté vlnenie zmení a senzor vyvolá poplach. Snímače sa musia inštalovať tak, aby pravdepodobné pohyby páchateľa viedli v smere snímača alebo od snímača (Křeček a kol., 2002). Aktívne mikrovlnné snímače Pracujú na tom istom fyzikálnom princípe ako ultrazvukové snímače, ale používajú iné kmitočtové pásmo elektromagnetického vlnenia. Mikrovlnné snímače sa inštalujú tak aby pravdepodobné smery pohybu narušiteľa viedli k smere k snímaču alebo od neho (Falisová, 1998). Kombinované (duálne) snímače Sú to kombinácie PIR a ultrazvukových alebo PIR a mikrovlnných. Používajú sa v prostrediach, kde hrozí rušenie jedného druhu detektora. Duálny detektor je konštruovaný tak, aby vyhlásil poplach len ak obidva snímače zaznamenajú narušenie v určitom časovom odstupe (Loveček, 2006). Niektoré snímače majú ochranu pred zaslepením (antimasking), ktorá detektor chráni pred zakrytím, zastriekaním a pod. 2.2.1.4 Prvky predmetovej ochrany Pre predmetovú ochranu sa môžu využiť prvky ochrany určené pôvodne na iné účely, napríklad: magnetické kontakty, PIR snímače, mikrovlnné snímače, infračervené závory atď. Pre stráženie skriňových a komorových trezorov boli vyvinuté seizmické snímače (predtým sa využívali kapacitné snímače). Ďalšie predmetové snímače určené na 38
predmetovú ochranu sú závesné a polohové snímače na ochranu umeleckých predmetov. Závesné snímače Strážený predmet je zavesený závesným lankom na hák snímača a ten vyhodnocuje pôsobiace sily na hák a elektronika vyhodnotí či sa jedná o pokus o odobratie, alebo či ide iba o dotyk (Křeček a kol., 2002). Polohové snímače Jedná sa o elektromagnetické snímače, ktoré sú citlivé na zmenu polohy stráženého predmetu. Vychýlením snímača, ktoré sa priamo dotýka predmetu mimo stanovený rozsah sa aktivuje poplach. Dané snímače sa používajú tam, kde nieje možné použiť závesové snímače (Křeček a kol., 2002). Seizmické snímače Sú to otrasové snímače, ktoré pracujú na princípe selektívneho spracovania vlnenia. Vlnenia sa šíria pevnými telesami pri ich mechanickom, termickom alebo tepelnom opracovávaní. Používajú sa k stráženiu napríklad parkovacích automatov, bankomatov, trezorových dverí, stien a podlahových plôch (Křeček a kol., 2002). Kapacitné snímače Sú určené na indikáciu priblíženia alebo dotyku chráneného predmetu. Strážený predmet je umiestnený v elektrickom poli snímača alebo je súčasťou elektród. Jeho montáž a nastavenie sú veľmi náročné a preto nepatrí medzi veľmi používané prvky (Falisová, 1998). 2.2.2 Elektrická požiarna signalizácia(eps) Je súbor hlásičov požiaru, ústrední EPS a doplňujúcich zariadení EPS, vytvárajúci systém, ktorý slúži na preventívnu ochranu objektov pred požiarmi tak, že akusticky a opticky signalizuje vznik a miesto požiaru. EPS samočinne alebo prostredníctvom ľudského činiteľa urýchľuje odovzdávanie informácií o požiari osobám, určeným na vykonávanie hasiaceho zásahu (Mikolaj a kol., 2004, s. 117). 39
Elektrická požiarna signalizácia musí identifikovať najmenej jeden fyzikálny alebo chemický jav spôsobený požiarom. Následne jeho vznik signalizujú hlásiče, ktoré pracujú na rôznych princípoch, pôsobením mechanických, optických, akustických a iných fyzikálnych či chemických dejov. Možeme ich rozdeliť na: Mechanické hlásiče - používajú sa v priestoroch obsluhy, ktorá po vyhodnotení nebezpečnej situácie, po rozbití skla, aktivuje tlačidlom systém EPS. Automatické hlásiče - samé reagujú na zmenu fyzikálnych parametrov a aktivujú prihlasovací systém. 1. tepelné hlásiče - založené na princípe rôznej tepelnej rozťažnosti dvoch kovov, 2. optické snímače - signalizujú prítomnosť cudzieho svetla, 3. dymové snímače - pracujú na princípe čiernej komory. Pri vniknutí dymu do čiernej komory sa svetelný lúč rozptýli a spustí sa signalizácia systému, 4. ionizačné hlásiče - reagujú na viditeľný i neviditeľný dym, ktorý vnikne do ionizačnej komory rádioaktívneho žiarenia (Gašpierik, 2007). Základná zostava EPS pozostáva z: hlásičov požiaru, hlásičových liniek, ústrední EPS, signalizačných liniek, doplňujúcich zariadení (signalizačné zariadenia, zariadenia diaľkového prenosu informácií, ovládacie jednotky, napájacie zariadenie a pod.) (Mikolaj a kol., 2004, s. 117). 2.2.3 Systémy priemyselnej televízie (CCTV) CCTV Closed Circuit Television - slúži na prenos pohyblivých obrazov na diaľku. Má uzatvorený okruh užívateľov a môže sa používať v kombinácii s EZS. Súčasné zabezpečovacie systémy využívajú taktiež i kombinácie rôznych typov snímačov 40
zapojených do jedného systému, ktorý potom samostatne vyhodnocuje výpočtová technika Za zabezpečovacie zariadenie sa môže považovať, ak je doplnené videozáznamom a zmeny v stráženom objektu hlási automaticky alebo je obsluhovaná stálou službou, ktorá sleduje monitor. Priemyselná televízia sa používa najmä na stráženie brán a vchodov; pozemkov a objektov; plotov (i v spojitosti s elektronickými bezpečnostnými systémami); predmetov v múzeách a galériách; turniketov a kontroly preukazov; vnútri bánk a obchodných domov; vzdúvadiel v lodnej doprave; letísk a pristávacích plôch (Gašpierik, 2007). 2.2.4 Pult centralizovanej ochrany Je trvalo obsluhované vzdialené stredisko, do ktorého sa prenášajú informácie týkajúce sa stavov jedného alebo viacej EZS. PCO je strediskom registrovania poplachov (SRP) ktoré je súčasťou poplachového prenosového systému (PPS), umožňujúce prenos poplachových signálov z poplachového systému stráženého objektu (CCTV, EZS, EPS) do tohto strediska a ich následné vyhodnotenie (Loveček, 2007). PCO sa spravidla skladá z: účastníckeho zariadenia nainštalovaného v stráženom objekte, ovládaného kľúčovým prepínačom, ústredňového zariadenia na pripojenie účastníckych zariadení, dispečerského zariadenia pre príjem a vyhodnotenie signálov od jednotlivých účastníckych zariadení (Mikolaj a kol., 2004, s. 132). PCO prevádzkujú : Policajný zbor SR, súkromné bezpečnostné služby, mestské polície, požiarne útvary. 41
3 ZABEZPEČENIE VYBRANÉHO OBJEKTU TECHNICKÝMI PROSTRIEDKAMI 3.1 POPIS CHRÁNENÉHO OBJEKTU Objektom zabezpečenia je rodinný dom postavený v roku 1985, ktorý kúpila mladá rodina a chystá sa ho čiastočne zrekonštruovať. Dom je situovaný v intraviláne mesta Ružomberok v lokalite Malé Tatry s nočným pouličným osvetlením. Jedná sa o jednoposchodový, nepodpivničený objekt. Strecha je sedlová, pokrytá škridlou Bramac. Nosné obvodové múry sú z tvárnic hrúbky 375 mm, vnútorné 250 mm a priečky majú hrúbku 150 mm. Zastavaná plocha je 80 m 2 a úžitková plocha tvorí 125 m 2. Na prízemí o rozlohe 64 m 2 sa nachádza predsieň, chodba, sklad, schodište, WC, kúpeľňa, obývacia izba a kuchyňa. Na 1. poschodí chodba, WC s kúpeľňou, dve detské izby, pracovňa a jedna hosťovská izba. Jeho rozloha je 61 m 2. Hlavný vchod tvoria jednokrídlové presklené dvere. Nachádzajú sa tu aj ďalšie jednokrídlové dvere s výstupom na terasu na prízemí. Na dome je situováných 15 okien, z toho 7 na prízemi a 8 na 1. poschodí. Štyri okná na 1. poschodí sú strešné. Dom je spredu ohradený neestetickým plotom, ktory tvorí pletivo vo výške 1 meter. Po bokoch a za domom je natiahnuté staršie pozinkované štvorhranné pletivo vo výške 2 metre. Celková rozloha pozemku je 600 záhrada pred domom a 430 2 m, z toho 80 2 m tvorí zastavaná plocha, 90 2 m 2 m záhrada za domom. Pozdĺž jednej strany pozemkupredná menšia záhrada- vedie asfaltová cesta. V susedstve sa nachádzajú obývané rodinné domy so záhradami. Chráneným záujmom je samotný dom, jeho zariadenie a všetky predmety a cennosti, ktoré sa vo vnútri nachádzajú. Majiteľ domu pracuje ako právnik a v pracovni na poschodí sa nachádzajú dokumenty, ktoré sú cenné z informačného hľadiska. Vo svojej zbierke má obraz, ktorý bol ohodnotený na vysokú finančnú čiastku. 42
3.1.1 Analýza bezpečnostného prostredia V blízkosti objektu sa náchádza rómska štvrť a ubytovacie zariadenia pre sociálne slabších občanov. V danej lokalite je zvýšená kriminalita a taktiež častý výskyt vandalizmu. V minulosti tu boli zaznamenané časté krádeže a poškodzovanie majetku. Policajný zbor a mestská polícia sa nachádza priamo v meste vo vzdialenosti asi 3,5 km od objektu. Doba potrebná na zásah sú približne 4 minúty. V blízkosti domu preteká rieka Váh. Dom je však situovaný na vyvýšenom mieste, približne 100 m nad hladinou rieky. 3.1.2 Zoznam bezpečnostných rizík Keďže sa jedná o rodinný dom môžeme vylúčiť vnútorné úmyselné bezpečnostné riziká. Pri vnútorných neúmyselných je možnosť vzniku požiaru alebo úniku horľavých plynov. Z vonkajších neúmyselných pripadajú do úvahy environmentálne ohrozenia. V oblasti sa môžu vyskýtnúť búrky, ktoré môžu spôsobiť škody menšieho rozsahu. Technologické riziká sú nepravdepodobné, pretože objekt stojí v obytnej zóne kde sa nenachádzajú žiadne nebezpečné prevádzky ani zariadenia. Najpravdepodobnejší je vznik úmyselných vonkajších ohrození a to v oblasti kriminálnych bezpečnostných rizík. Z nich ide hlavne o krádeže vlámaním. Možné spôsoby ohrozenia chráneného objektu: Krádeže - v prípade nepozornosti majiteľov Krádež vlámaním - prekonaním otvorových výplní Vandalizmus - znehodnotenie majetku. Požiar Únik horľavých plynov 43
3.1.3 Analýza súčasného stavu zabezpečenia Obvodová ochrana Predný plot s jednokrídlovou bránkou pre peších a dvojkrídlovou bránou určenú na prechod automobilu - výška plotu: 100cm - materiál: pletivo, železné stĺpiky - dĺžka: 15m Plot je však miestami poškodený, prehrdzavený a pôsobí veľmi neesteticky pri pohľade na priečelie domu z ulice. Plot po zvyšných troch stranách pozemku: - výška plotu: 200cm - materiál: pozinkované pletivo, kovové stĺpiky (v solídnom stave ) - dĺžka: 75 m Pletivo je taktiež miestami zdevastované, čo vyplýva z jeho veku. Pláštova ochrana Vchodové dvere Jednokrídlové vstupné vchodové dvere vyrobené kombináciou dreva a skla s obyčajným zámkom nemajú bezpečnostnú funkciu. Balkónove dvere Jednokrídlové, dvojsklenné s dreveným rámom. Nachádzajú sa na prízemí rodinného domu. Okná Na dome sa nachádza 15 okien, z toho 7 na prízemí a 8 na 1. poschodí. Materiál tvorí drevo s izolačným dvojitým sklom. Vnútorné a vonkajšie priestory rodinného domu nie sú nijako elektronicky zabezpečené a majiteľ nemá strážneho psa. Z hľadiská bezpečnosti je objekt ľahko prekonateľný aj pre náhodného páchateľa. 3.1.4 Prehľad zraniteľných miest Je potrebné vychádzať z predpokladu, že páchateľ sa vždy zameria na najľahšie prekonateľné články. Sú nimi okná a dvere. V súčasnom stave ochrany domu je počet 44
zraniteľných miest veľmi vysoký a z hľadiska odolnosti sú pre páchateľa ľahko a rýchlo prekonateľné. Konkrétne nimi sú: Okná na prízemí sú lahko prekonateľné hrubou silou alebo diamantovým nožom, hlavne vzadu, kde niesú viditeľné z ulice. Vchodové dvere vypáčenie, vylomenie alebo rozbitie. Cylindrická vložka vylomenie alebo odvŕtanie. Balkónové dvere na terasu rozbitie sklenej výplne. Strešné okná - prekonanie rozbitím skla násilím alebo prerezaním diamantovým nožom. Súčasné zabezpečenie neposkytuje prakticky žiadnu ochranu, a preto je dom ľahko prekonateľným aj pre náhodného páchateľa. 3.1.5 Rizikovosť rodinného domu Z hľadiska kategorizácie objektov podľa druhu rizika sa jedná v tomto prípade o rodinný dom, ktorý je luxusnejšie vybavený, preto spadá do kategórie stredného rizika. Danou problematikou sa zaoberá norma STN EN 50131-1. Zameriava sa hlavne na aplikácie systémov 2. stupňa - nízke až stredné riziko. Predpokladá sa, že páchatelia majú určité znalosti o EZS a že použijú základný sortiment nástrojov a prenosných prístrojov. 45
3.2 HODNOTA CHRÁNENÉHO ZÁUJMU V objekte sa nachádza: Čierna elektronika : počítač: 35 000 Sk notebook: 30 000 Sk plazmový televízor: 50 000 Sk reprosústava: 72 000 Sk reciever, prehrávače: 38 000 Sk projektor: 40 000 Sk mobilné telefóny: 24 000 Sk tlačiareň: 6 000 Sk fotoaparát: 19 000 Sk mikrosystém : 8 000 Sk Biela elektronika: kombinovaná chladnička: 18 000 Sk mraziaci box: 9 000 Sk práčka: 12 500 Sk umývačka riadu: 16 000 Sk elektrický sporák: 14 000 Sk mikrovlnná rúra 6 000 Sk multifunkčný robot 5 500 Sk malé domáce spotrebiče 15 100 Sk Nábytok: 380 000 Sk Pracovné náradie: 30 000 Sk Záhradná technika: 22 000 Sk Bicykle: 38 000 Sk Vzácny obraz 60 000 Sk Cennosti 300 000 Sk SPOLU: 1 258 100 Sk 46
3.3 NÁVRH KONKRÉTNYCH ZABEZPEČOVACÍCH PROSTRIEDKOV Zabezpečenie bude zamerané hlavne na perimetrickú ochranu a otvorové výplne, ktoré sú najviac zraniteľné. 3.3.1 Mechanické zábranné prostriedky Obvodová ochrana Oplotenie Plotové kovové pole č.3 Rozmer: 250 100 cm Stĺpik klasický 6x Rozmer 80 200 80 cm.na dĺžku 15m ich bude potrebných 6 kusov. Taktiež bude potrebných 7 stĺpikov. Nachádzať sa bude v prednej časti objektu od ulice. Obrázok 3.1 Plotové pole firmy Beves (Zdroj: http://www.beves.cz) Vstupná brána Vstupnú bránu bude tvoriť jednokrídlová a dvojkrídlova časť. Jedna pre peších, druhá pre automobil. Bránka č.2 115 150 cm Brána dvojkrídlová č.2 400 150 cm Sú riešením optimálneho tvaru plechového profilu. Konštrukcia pripomína starú architektúru. Povrchová úprava je pozinkovaná alebo komaxit (http://www.beves.cz). 47
Obrázok 3.2 Vstupné brány (Zdroj: www.kdn-ploty.sk) Štvorhranné pletivo Pletivo použijeme na bočných stranách a zadnej strane objektu o dĺžke 70m. Napneme ho použitím napínacieho drôtu o dĺžke 75 m. Stĺpiky použijeme pôvodné, kvôli ich zachovalému stavu. Štvorhranné poplastované pletivá sú klasické ohradové pletivá, ktoré patria k štandardným druhom oplotenia. Vyrábajú sa z oceľového pozinkovaného a následne poplastovaného drôtu. Pletivo svojimi vlastnosťami spĺňa všetky požiadavky kladené na možnosť použitia, životnosť a estetiku Obrázok 3.3 Štvorhranné poplastované pletivo (Zdroj: www.msdo.cz) Ostnatý drôt Použijeme na zvýšenie bezpečnosti v zadnej časti rodinného domu. -pozinkovaný -priemer drôtu: 2,00 / 1,80 mm (drôt/osteň) -balenie: 50m Obrázok 3.4 Ostnatý drôt (Zdroj: www.retic.sk) 48
Plášťová ochrana Vchodové dvere Bezpečnostné dvere TESIM od spoločnosti ADLO Bezpečnostná trieda: 2+ Osvedčenie NBÚ: dôverné Počet istiacich bodov: 10-13 Bezpečnosť dverí dvojitý oceľový rám dvojitá oceľová platňa kompletné istenie pántovej strany Obrázok 3.5 Bezpečnostné dvere originál Mul-T-Lock trezorový zámok (Zdroj: www.adlo.sk) V cene dverí je certifikát Nepriestrelnosti FB1 (podľa noriem STN EN 1522). Montáž je možná aj do pôvodnej zárubne (www.adlo.sk).. (a) (b) (c) (d) Obrázok 3.6 Dvojitá oceľová platňa(a), Dvojitý oceľový rám(b), Originál Mul-T-Lock trezorový zámok(c), Kompletné istenie pántovej strany(d) (Zdroj: www.adlo.sk) 49
Kovanie Rostex R1,oblé,Titan,kľučka-madlo Kovanie R1 oblé kľučka - madlo v prevedení Titan. Je to bezpečnostné kovanie chrániace rozvorový zámok a vložku. Patrí do 3. bezpečnostnej triedy (www.adlo.sk). Obrázok 3.7 Kovanie (Zdroj: www.adlo.sk) Vložka: MTL Junior,65mm/35x30,5kľ Bezpečnostné vložky s ozubom sa montujú do bezpečnostných dverí, ktoré ovláda trezorový rozvorový mechanizmus. To umožňuje úplné uzamknutie dverí jediným otočením kľúča. Vložka má 5 kľúčov a bezpečnostnú kartu. - vložka obsahuje 8 teleskopických stavítok, - je odolná proti vyhmataniu planžetou, vďaka teleskopickým stavítkam, - je odolná proti vytrhnutiu bubienka, - ozubenie znemožňuje násilné odomknutie trezorového mechanizmu v každej polohe, - každá vložka obsahuje bezpečnostnú kartu, na základe ktorej sa vyrábajú kľúče, - vložka Mul-T-Lock Junior má osvedčenie pre bezpečnostnú triedu 3 (www.adlo.sk). Obrázok 3.8 Bezpečnostná vložka (Zdroj: www.adlo.sk) 50
Zárubňa špeciálna bezpečnostná ADLO zárubňa, obsahuje vnútorné zosilnenia vo všetkých miestach uzamykania, integrované vnútorné zosilnenia znemožňujú jej roztiahnutie, roztrhnutie a páčenie, garantuje vyššiu bezpečnosť ako pôvodná (www.adlo.sk). Okná Okná zabezpečíme nalepením bezpečnostných fólií SMC AX. Sú to číre fólie o sile 0,3 mm, vyrobená z niekoľkých vrstiev polyesteru. Fólia zadržuje 99% škodlivého UV žiarenia a je opatrená dvojitou povrchovou úpravou proti poškriabaniu (http://www.arli.sk). Obrázok 3.9 Bezpečnostná fólia SMC AX (Zdroj: http://www.arli.sk) Predmetová ochrana Je nutné chrániť cennosti a dokumenty pred odcudzením. Preto bude dom vybavený trezorom MN-45 M.Trezor je certifikovaný v bezpečnostnej triede Z3 v zmysle EN 1143-1. Bude umiestnený na 1.poschodí v pracovni. Vlastnosti: univerzálny dvojstenový nábytkový trezor s kvalitnou výbavou dverová strana zo 6 mm ocele s protipožiarnou drážkou,hrúbka dverí 60 mm ochrana pred ľahkým požiarom a proti útok ľahkým mechanickým náradím 51
trezorový bezpečnostný zámok tr. A s obojstranným kľúčom, chránený kalenou doskou z mangánovej ocele, 2 kľúče (www.trezory-nexx.sk). Obrázok 3.10 Trezor MN-45 M (Zdroj: www.trezory-nexx.sk) 3.3.2 Poplachové systémy JA-80K Bezdrôtová ústredňa systému OASiS Má 50 adries pre bezdrôtové periférie a 2 drôtové vstupy. Ústredňa poskytuje signál pre sirény (vnútorné aj vonkajšie) a 2 programovateľné výstupy. Nastaviť možno až 50 ovládacích kódov a kariet. Do konektora dátovej zbernice možno zapojiť počítač alebo drôtovú klávesnicu. Ústredňa sa napája zo siete (zálohovací akumulátor môže mať kapacitu 1,3 alebo 2,6Ah), má pamäť na 255 udalostí a jej vnútorné hodiny automaticky rozlišujú zimný a letný čas. Je dodávaná vrátane akumulátora. Obrázok 3.11 Ústredňa JA-80K (Zdroj: www.jablotron.sk) GSM/ GPRS komunikátor JA-80Y Úžitkové vlastnosti systému OASiS výrazne rozširuje voliteľný GSM komunikátor JA- 80Y. GSM komunikácia, oproti pripojeniu pevnou telefónnou linkou, výrazne zvyšuje bezpečnosť prenosu informácií z ústredne. JA-80Y umožňuje prenos dát na pult 52
centralizovanej ochrany a hlásenie detailných informácií o systéme SMS správami užívateľovi na 8 telefónnych čísiel. Aké udalosti a kedy majú byť odoslané je možné nastaviť. Funkcie: výstražné volanie a SMS na 8 tel. čísel, Contact ID a IP komunikácia na 2 PCO, diaľkové programovanie, ovládanie spotrebičov cez SMS alebo internet funkcia GSM brány Obrázok 3.12 GSM komunikátor (Zdroj: www.jablotron.sk) JA-80E Klávesnica je určená na ovládanie a programovanie systémov série JA-8x. Má zabudovanú čítačku RFID kariet. K ústredni sa pripája štvoržilovým dátovým káblom.bude umiestnená tesne pri vchodových dverách z vnútornej strany. Obrázok 3.13 Klávesnica JA-80E (Zdroj: http://zilina.digitel.sk) PC-01 Je bezkontaktná RFID karta. Pre vyššiu ochranu je možné podmieniť použitie karty zadaním číselného kódu. Na karty sa ľahko dáva potlač. Pre domácnosť budú vyhotovené 4 karty. Obrázok 3.14 Bezkontaktná RFID karta (Zdroj: www.jablotron.sk) 53
Priestorová ochrana JA-80PB Bezdrôtový kombinovaný detektor pohybu PIR + rozbitie skla s drôtovým vstupom. Združuje PIR detektor pohybu a duálny detektor rozbitia skla (rozpozná rozbitie okna do vzdialenosti 9m). Digitálnou analýzou je dosiahnutá vysoká odolnosť voči falošným poplachom. Detektor obsadzuje v ústredni 2 adresy (samostatne sa rozlišuje pohyb alebo rozbitie skla).v objekte bude namontovaných 7 kusov. Obrázok 3.15 Kombinovaný detektor pohybu (Zdroj: www.jablotron.sk) JA-84P, JA-80Q Bezdrôtový PIR detektor s kamerou, bleskom, pamäťou a drôtovým vstupom. Umožňuje vizuálne potvrdenie poplachu. Pri zaznamenaní pohybu automaticky zachytí sekvenciu 4 statických fotiek a bezdrôtovo ich prenesie do ústredne. Na prenos fotografií nainštalujeme v ústredni taktiež modul JA-80Q. Fotografie možno preposlať na server, mobilný telefón alebo e-mail. Obrázok 3.16 Bezdrôtový PIR detektor s kamerou (Zdroj: www.jablotron.sk) 54
JA-80M Bezdrôtový magnetický detektor otvorenia s drôtovým vstupom. Jeho magnetický senzor reaguje na otvorenie dvier alebo okna. Má vstup pre pripojenie ďalších - externých magnetických senzorov Obrázok 3.17 Magnetický detektor otvorenia (Zdroj: www.jablotron.sk) JA-82M Skrytý bezdrôtový magnetický detektor otvorenia. Skrytý magnetický detektor otvorenia sa inštaluje do rámu (ľahko sa inštaluje do väčšiny vyrábaných okien). Napájajú ho 2 gombíkové lítiové batérie CR2354 Obrázok 3.18 Skrytý magnetický detektor otvorenia (Zdroj: www.jablotron.sk) 55
JA-80S Bezdrôtový optický dymový detektor. Kombinuje dymový optický senzor so snímačom teploty. Má zabudovanú sirénu pre lokálne varovanie a testovacie tlačidlo. Obrázok 3.19 Bezdrôtový optický dymový detektor (Zdroj: www.jablotron.sk) JA-80G Bezdrôtový detektor úniku horľavých plynov. Hlási únik horľavého plynu alebo nebezpečných výparov. Používa senzor na báze žeravého platinového vlákna. Detektor sa napája zo siete a okrem bezdrôtového signálu poskytuje kontakt pre uzatvorenie prívodu plynu. Obrázok 3.20 Detektor úniku horľavých plynov (Zdroj: www.jablotron.sk) 56
JA-80A Je "úplne" bezdrôtová siréna v robustnom kryte. Slúži zároveň ako vonkajší detektor sabotáže. Lítiová batéria vydrží 3 až 5 rokov (podľa počtu poplachov). Obrázok 3.21 Externá siréna (Zdroj: www.jablotron.sk) JA-80L Bezdrôtová interiérová siréna napája sa zo siete (230V), indikuje poplach, odchodové a príchodové oneskorenie. Ak je odpojená zo siete pri poplachu, hlási ústredni sabotáž (t.j. potvrdenie páchateľa v objekte). Taktiež je použiteľná ako zvonček alebo na zvukovú signalizáciu aktivácie detektora (otvorenia dvier). Obrázok 3.22 Interiérová siréna (Zdroj: www.jablotron.sk) 57
Predmetová ochrana Keďže sa v rodinnom dome nachádza aj jeden cenný obraz, musí byť vybavený tzv. obrazovým snímačom. Konkrétne obrazovým snímačom Raffael. Obrázok 3.23 Obrazový snímač Raffael (Zdroj: www.eurosat.cz) Všetky prvky EZS budú dodávané firmou Jablotron. Umiestnenie jednotlivých technických zabezpečovacích prostriedkov sa nachádza v prílohe A. 58
3.3.3 Kalkulácia Tabuľka 3.1 Kalkulácia jednotlivých prvkov ochrany Bezpečnostné dvere TESIM 13 890,- Kovanie Rostex R1,oblé,Titan,kľučka-madlo 3 890,- Vložka MTL Junior,65mm/35x30,5kľ 2 690,- Zárubňa ADLO 1 690,- Bezpečnostné fólie 17.61m2 x 1200m2 21 132,- Bránka č.2 115 150 cm 5 000,- Brána dvojkrídlová č.2 400 150 cm 18 100,- Stĺpiky 7x1100 6 600,- Plotové kovové pole č.3 6x 250 100 cm 21 500,- Štvorhranné pletivo: balenie 25 x 2m 3balenia x 99Sk/m2 7 500,- Napínací drôt PVC: 75m x 3,60Sk/m 270,- Trezor MN-45 M 7 390,- JA-80K 5 945,- GSM JA-80Y 10 480,- JA-80E 2 590,- JA-80PB 7x 3 190Sk 22 330,- JA-84P 2x 3 596Sk 7 192,- RFID prístupová karta 4x115Sk 460,- JA-80M 2x1 550Sk 3 100,- JA-82M 7x1 453 Sk 10 171,- JA-80S 2x1 840 Sk 3 680,- JA-80G 2 212,- JA-80A 3 989,- JA-80L 2x1 790 Sk 3 580,- Raffael 2 000,- SPOLU 247 651,- 59
ZÁVER Jednou z najdôležitejších vlastností každého rodinného domu je poskytovanie pocitu bezpečia a istoty. Nie nadarmo sa hovorí: Môj dom môj hrad. Majiteľ by mal klásť dôraz na adekvátne zabezpečenie proti prípadnému narušeniu. Treba si uvedomiť, že investíciou do zabezpečenia môže zabrániť väčšej strate. Bezpečnostný systém nezabezpečí absolútnu istotu nepreniknutia do objektu, ale má za úlohu odradiť potenciálneho páchateľa od útoku, zdržať, resp. spomaliť jeho postup, detekovať útok na chránený objekt a vyslať poplachovú informáciu. Kvalitu bezpečnostného systému posudzujeme podľa jeho najslabšieho článku. Pri analýze zraniteľných miest bolo zistené, že najhoršie na tom sú okná, vchodové dvere a plot. Na základe bezpečnostnej analýzy bolo navrhnuté vhodné zabezpečenie rodinného domu technickými prostriedkami ochrany. Hodnota chráneného záujmu zabezpečovaného rodinného domu bola 1 258 100 Sk. Celkové náklady na zabezpečenie mechanickými a elektrotechnickými prostriedkami boli vo výške 247 651 Sk (do nákladov nebola započítaná cena za montáž). Náklady na zabezpečenie by sa mali pohybovať do 20 % z hodnoty chráneného záujmu. Čo v našom prípade predstavuje čiastku maximálne do výšky 251 620 Sk. Táto podmienka bola splnená, takže zabezpečenie rodinného domu je efektívne. Dom je pomocou GSM komunikátora pripojený na pult centralizovanej ochrany, ktorý v meste prevádzkuje mestská polícia. O každom dianí v objekte budú taktiež informovaný majitelia pomocou SMS. Systém OASiS môže byť rozšírený aj o ďalšie funkcie ako ovládanie zavlažovania, či reguláciu kúrenia a iné, o ktoré majiteľ prejavil záujem v dlhšom časovom horizonte. Nakoľko majiteľ bude vlastníkom strážneho psa, po dohode sme objekt nezabezpečili elektrickou zabezpečovacou signalizáciou v oblasti obvodovej ochrany. Veríme, že táto práca môže byť prínosom pri zabezpečovaní ochrany rodinných domov alebo aspoň upozorní potencionálnych záujemcov na možné riziká a následnú možnú ochranu. 60
ZOZNAM POUŽITEJ LITERÁTÚRY FALISOVÁ,B. 1997. Prostriedky technickej ochrany objektov. BRATISLAVA: APZ, 1997, 121 s. ISBN 80-8054-045-4. FALISOVÁ,B. 1998. Prostriedky klasickej ochrany objektov. BRATISLAVA: APZ, 1998, 121 s. ISBN 80-8054-045-4. GAŠPIERIK, L. Manažment bezpečnostných systémov. Prednášky na Žilinskej univerzite v Žiline (2007). GYMERSKÁ, J. 2003. Mechanické prostriedky a systémy technickej ochrany objektov. Bratislava: APZ, 2003. 111 s. ISBN 80-8054-282-1. HOFREITER, L. 2002. Bezpečnostný manažment. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. 178 s. ISBN 80-7100-953-9. HORÁČEK, J. MÍKA, V. 2006. Ako písať záverečnú a diplomovú prácu. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. 34 s. ISBN 80-88829-76-3. KŘEČEK,S. a kol.2002. Příručka zabezpečovací techniky.blatná,2002,s.33-263, ISBN 80-902938-2-4. LOVEČEK, T. Elektrotechnické zabezpečovacie systémy. Prednášky na Žilinskej univerzite v Žiline (2007). MACH, V. RAČKO, A. 2004. Technické bezpečnostné mechanizmy. Košice: Žilinská univerzita v Žiline. 131 s. MIKOLAJ, J. HOFREITER, L. MACH, V. MIHÓK, J. SELINGER, P. 2004. Terminológia bezpečnostného manažmentu. Košice: Multiprint, 2004. 191 s. ISBN 80-969148-1-2. 61
NAGY, P. 2006. Bezpečnostné systémy. [on line]. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. 2004. [cit. 15-5 - 2008]. Dostupné na: http://fel.utc.sk/~nagy/bs/mzs.html. REITŠPÍS, J. MESÁROŠ, M. BARTLOVÁ, I. ČAHOJOVÁ, Ľ. HOFREITER, L. SELINGER, P. 2004. Manažérstvo bezpečnostných rizík. Žilina: EDIS, 2004. 296 s. ISBN 80-8070-328-0. UHLÁŘ, J. 1995. Technická ochrana objektů 1.díl - Mechanické zábranné systémy. Praha, Policejní akademie České Republiky. 96s. STN EN 50131-1: 2001: Poplachové systémy. Elektrické zabezpečovacie systémy. Časť 1: Všeobecné požiadavky. Bezdrôtový optický dymový detektor [on line]. [cit. 2008-04-23]. Dostupné na: www.jablotron.sk Bezdrôtový PIR detektor s kamerou [on line]. [cit. 2008-04-26]. Dostupné na: www.jablotron.sk Bezpečnostné dvere [on line]. [cit. 2008-05-06]. Dostupné na: www.adlo.sk Bezpečnostná fólia SMC AX [on line]. [cit. 2008-05-04]. Dostupné na: http://www.arli.sk Bezpečnostná vložka [on line]. [cit. 2008-05-04]. Dostupné na: www.adlo.sk Detektor úniku horľavých plynov [on line]. [cit. 2008-04-22]. Dostupné na: www.jablotron.sk Dvojitá oceľová platňa. Dvojitý oceľový rám. Kompletné istenie pántovej strany. Originál Mul-T-Lock trezorový zámok [on line]. [cit. 2008-05-06]. Dostupné na: www.adlo.sk 62
Externá siréna [on line]. [cit. 2008-04-22]. Dostupné na: www.jablotron.sk GSM komunikátor [on line]. [cit. 2008-04-29]. Dostupné na: www.jablotron.sk Interiérová siréna [on line]. [cit. 2008-04-22]. Dostupné na: www.jablotron.sk Klávesnica JA-80E [on line]. [cit. 2008-04-26]. Dostupné na: http://zilina.digitel.sk Kombinovaný detektor pohybu [on line]. [cit. 2008-04-26]. Dostupné na: www.jablotron.sk Kovanie [on line]. [cit. 2008-05-04]. Dostupné na: www.adlo.sk Magnetický detektor otvorenia [on line]. [cit. 2008-04-23]. Dostupné na: Zdroj: www.jablotron.sk Obrazový snímač Raffael [on line]. [cit. 2008-04-22]. Dostupné na: www.eurosat.cz Ostnatý drôt [on line]. [cit. 2008-05-08]. Dostupné na: www.retic.sk Plotové pole [on line]. [cit. 2008-05-10]. Dostupné na: http://www.beves.cz Skrytý magnetický detektor otvorenia [on line]. [cit. 2008-04-23]. Dostupné na: www.jablotron.sk Štvorhranné poplastované pletivo [on line]. [cit. 2008-05-08]. Dostupné na: www.msdo.cz Trezor MN-45 M [on line]. [cit. 2008-04-29]. Dostupné na: www.trezory-nexx.sk 63
Ústredňa JA-80K [on line]. [cit. 2008-04-29]. Dostupné na: www.jablotron.sk Vstupné brány [on line]. [cit. 2008-05-10]. Dostupné na: www.kdn-ploty.sk 64
Príloha A Zabezpečovaný rodinný dom 1. 2. 3. 4. Pohľad z ulice: 1. zĺava 2. sprava 3. spredu 4. zozadu 65
Schéma 1 - Návrh zabezpečenia rodinného domu (prízemie) Legenda použitých EZS Magnetický detektor otvorenia Magneticky detektor skrytý Kombinovaný PIR ( detektor rozbitia skla) Kombinovaný PIR (kamera) Klávesnica EZS Vonkajšia siréna komunikátor GSM Výstražná vnútorná siréna Detektor požiaru Ústredňa EZS Hlásič úniku plynu 66
Schéma 2 - Návrh zabezpečenia rodinného domu (1.poschodie) Legenda použitých EZS Magnetický detektor otvorenia Magneticky detektor skrytý Kombinovaný PIR ( detektor rozbitia skla) Kombinovaný PIR (kamera) Klávesnica EZS Vonkajšia siréna komunikátor GSM Výstražná vnútorná siréna Detektor požiaru Ústredňa EZS Hlásič úniku plynu 67