SLOENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 49. ročník, školský rok 01/01 Kategória EF, úroveň F Študijné kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH A PRAKTICKÝCH ÚLOH
RIEŠENIE A HODNOTENIE ÚLOH ZO ŠEOBECNEJ A FYZIKÁLNEJ CHÉMIE Chemická olympiáda kategória EF, úroveň F 49. ročník školský rok 01/01 Študijné kolo Stanislav Kedžuch Maximálne 15 bodov (b) Riešenie úlohy 1 (4 b) Látkové množstvo CO v zásobnej bombičke je n m 440 g M 44 g.mol 10 mol Potom tlak v plynu vypočítame zo stavovej rovnice ideálneho plynu nrt 10 mol.8,14 J.K.mol 9,15 K 1 b p 40MPa 0,605.10 m bombičke bude tlak 50 MPa pri teplote 6 p 50.10 Pa.0,605.10 m o 1 b T 6,84 K 91 C nr 10 mol.8,14 J.K.mol 1 b Henryho zákon sa dá vyjadriť vzťahom p K H.c, odkiaľ pre rovnovážnu koncentráciu CO pri tlaku 101 5 Pa c p K H 101 5 Pa 0,04 mol.dm 6 1,98.10 Pa.dm.mol Ak by celý obsah CO ostal rozpustený v nápoji, jeho koncentrácia by bola n 10 mol c 0 0,15 mol.dm 80 dm Podiel CO, ktoré ostane v nápoji je c 0,04 mol.dm 1 b x 7, % c 0,15 mol.dm 0
Riešenie úlohy (6 b).1 a) 0,5 b U zmena vnútornej energie H zmena entalpie n látkové množstvo T zmena teploty c vm mólová tepelná kapacita za konštantného objemu c pm mólová tepelná kapacita za konštantného tlaku 0,5 b b) c pm - c vm R. Pri izotermickom deji je teplota konštantná, potom s použitím riešenia integrálu x x1 1 dx x x ln x 1 1 1 b W p. d nrt d 1 nrt ln 1 1. prípade a) a b) je zmena teplôt rovnaká, potom pre zmenu vnútornej 1 b energie a entalpie v oboch prípadoch platí U nc H nc vm pm pričom sme využili T 1,0mol. 8,14 J.K 5 T 1,0mol. 8,14 J.K a) Objem na začiatku a konci deja je 1 nrt p 1 nrt p.mol.mol c pm cvm R cpm cvm + R 1,0mol.8,14 J.K 00.10 1,0 mol.8,14 J.K 00.10.mol Pa.mol Pa Pre prácu pri izobarickom deji platí (400 00)K 147 J (400 00)K 079 J 00K 1,47.10 400K 16,6.10 0,5 b W p( ) 00.10 Pa.(16,6.10 1,47.10 )m 8 J 1 Na výpočet tepla využijeme prvý termodynamický zákon 0,5 b U W + Q Q U W 147 J ( 8 J) 079 J Pozn.: Pri izobarickom deji je Q H. b) Pri izochorickom deji platí W 0 1 m m
1 b Pre teplo platí U W + Q Q U 147 J c) Pri izotermickom deji platí T T U 0, H 0 Objem na začiatku a konci deja je 1 nrt p 1 nrt p 1mol.8,14 J.K.mol 00.10 Pa 1mol.8,14 J.K.mol 00.10 Pa 1 00K 1,5.10 00K 8,1.10 0,5 b Pre prácu pri izotermickom deji platí vzťah odvodený v časti. m m W 8,1.10 m nrt ln mol.8,14 J.K.mol 00 K.ln 1,5.10 m 1 1018 J Na výpočet tepla využijeme prvý termodynamický zákon 0,5 b U W + Q Q W 018 J Riešenie úlohy (5 b) Entalpiu zadanej reakcie získame úpravou a sčítaním uvedených reakcií 4 NH (g) N (g) + 6 H (g) H - H N (g) + 4 O (g) N O 4 (g) H H N O 4 (g) 4 NO (g) H - H 1 6 H (g) + O (g) 6 H O(g) H 6 H 4 4 NH (g) + 7 O (g) 4 NO (g) + 6 H O(g) H - H + H - H 1 + 6 H 4-1 14 kj.mol -1 Hodnotenie: 1 b za každú správne upravenú rovnicu (znamienko a faktor), 1 b za výsledok
RIEŠENIE A HODNOTENIE ÚLOH Z BIOCHÉMIE Chemická olympiáda kategória EF - úroveň F 49. ročník školský rok 01/01 Študijné kolo Miloslav Melník Maximálne 15 bodov (b), resp. 75 pomocných bodov (pb) Pri prepočte pomocných bodov pb na konečné body b použijeme vzťah: b pb 0,00 Poznámka k písaniu vzorcov mastných kyselín a ich hodnoteniu: o všetkých úlohách majú študenti používať pri písaní vzorcov mastných kyselín vzorce racionálne (schematické), prípadne zjednodušené štruktúrne vzorce je to dôležité z hľadiska tvaru a štruktúry reťazca ako aj z toho vyplývajúcich vlastností. Pokiaľ je výslovne v zadaní uvedený racionálny vzorec alebo vlastnosti molekuly vyplývajú zo štruktúry reťazca, plný počet bodov sa udelí len v prípade napísania racionálneho alebo zjednodušeného štruktúrneho vzorca. Príklad: kyselina kaprínová (dekánová) racionálny (schematický) vzorec: COOH zjednodušený štruktúrny vzorec: CH CH CH CH CH CH CH CH CH COOH alebo CH CH CH CH CH CH CH CH CH COOH (tento vzorec nie je vhodný pri nenasýtených mastných kyselinách, kde sa musí znázorniť konfigurácia dvojitej väzby) Pri výpočtoch a všade tam, kde nie je rozhodujúca štruktúra reťazca, je možné akceptovať aj vzorce typu CH -(CH ) 8 -COOH alebo C 9 H 19 COOH.
Riešenie úlohy 1 (5 pb) 6 pb 1.1 Za každý údaj 1 pb. 16 atómov uhlíka kyselina palmitová, kyselina hexadekánová COOH 18 atómov uhlíka - kyselina stearová, kyselina oktadekánová 1 pb 1. Za každý údaj 1 pb. Názov Počet at. C COOH Skratka Rad Racionálny (schematický) vzorec 18 COOH linolová 18: cis 9,1 ω-6 18 18: cis 9,1,15 ω- COOH arachidónová 0 ω-6 COOH pb 1. Ako esenciálne mastné kyseliny označujeme tie mastné kyseliny, ktoré ľudské bunky nevedia syntetizovať, ale ich potrebujú pre stavbu svojich lipidov a preto musia byť prijímané potravou (staršie označenie je vitamín F). 1 pb 1.4 Kyselina arachidónová (alebo ľubovoľná iná viacnenasýtená mastná kyselina). pb 1.5 Medzi najdôležitejšie potravinové zdroje esenciálnych mastných kyselín patria rastlinné oleje a rybí tuk (rybí olej). Riešenie úlohy (11 pb) 1 pb.1 H C HC O O CO CO R R C H OH 4 pb. äčšina tukov je živočíšneho pôvodu a obsahuje v prevažnej miere nasýtené mastné kyseliny ( pb). Rastlinné oleje obsahujú hlavne nenasýtené mastné kyseliny ( pb).
. Hydrolýzou acylglycerolov v kyslom prostredí dostaneme základné zložky, t. j. mastné kyseliny a glycerol. pb a) mol kyseliny palmitovej + 1 mol glycerolu zásaditom prostredí vznikajúce mastné kyseliny reagujú so zásadou za vzniku solí mastných kyselín mydiel. Preto sa tento typ hydrolýzy označuje ako zmydelňovanie. pb b) mol sodnej soli kyseliny palmitovej + 1 mol glycerolu Riešenie úlohy (16 pb) 1 pb.1 Enzýmy hydrolyzujúce lipidy sa nazývajú lipázy. pb. Enzýmovou hydrolýzou tukov a olejov (triacylglycerolov) vznikajú príslušné mastné kyseliny a glycerol. 1 pb. β-oxidácia mastných kyselín (Lynenova špirála) 1 pb.4 β-oxidácia mastných kyselín prebieha predovšetkým v mitochondriách (presnejšie v matrixe mitochondrií) a v peroxizómoch. (Ak sú uvedené len peroxizómy 0,5 pb; ak sú uvedené len mitochondrie alebo mitochondrie a peroxizómy 1 pb.).5 Prvým krokom oxidácie mastných kyselín je jej aktivácia vytvorenie príslušného acylkoenzýmu A. Aktivácia prebieha buď v cytoplazme (vyššie mastné kyseliny) alebo v matrixe mitochondrií (nižšie mastné kyseliny). Na vytvorenie acylkoenzýmu A sú potrebné dve makroergické väzby ATP. Mechanizmus aktivácie: R-COOH + ATP R-CO-AMP + PP i (PP i P i ) R-CO-AMP + HS-CoA R-CO-S-CoA + AMP Celková rovnica: pb R-COOH + HS-CoA + ATP R-CO-S-CoA + AMP + P i.6 lastná oxidácia mastných kyselín zahŕňa štyri základné reakcie: 4 pb oxidácia (dehydrogenácia), hydratácia (adícia vody), oxidácia (dehydrogenácia), štiepenie (tiolýza, tiolytické štiepenie). Poznámka: Pri všetkých výpočtoch množstva vzniku ATP je používaný klasický vzťah medzi redukovanými koenzýmami a ATP: 1 mol NADH+H + mol ATP, 1 mol FADH mol ATP.
Keďže v novšej literatúre sa uvádza aj iný pomer, bude vždy v zátvorkách uvedené číslo podľa vzťahu: 1 mol NADH+H +,5 mol ATP, 1 mol FADH 1,5 mol ATP..7 Pri rozklade mastných kyselín vznikajú redukované koenzýmy pb NADH+H + a FADH. Oxidáciou redukovaných koenzýmov v dýchacom reťazci sa uvoľňuje energia umožňujúca tvorbu ATP podľa vzťahu: 1 pb 1 mol NADH+H + mol ATP (,5 mol ATP), 1 pb 1 mol FADH mol ATP (1,5 mol ATP)..8 Acetylkoenzým A (vznikajúci nielen oxidáciou mastných kyselín) sa môže ďalej oxidovať v citrátovom cykle za vzniku redukovaných koenzýmov, ktoré odovzdávajú atómy vodíka dýchaciemu reťazcu. Uvoľnená energia sa môže použiť na tvorbu ATP. 1 mol CH -CO-S-CoA 1 mol GTP ( 1 mol ATP) + mol NADH+H + + 1 mol FADH Celkový zisk ATP pri oxidácii 1 mol CH -CO-S-CoA: 1 mol ATP + x (,5) mol ATP + 1 x (1,5) mol ATP 1 pb 1 mol ATP (10 mol ATP) Riešenie úlohy 4 ( pb) 4.1 Teplota topenia mastných kyselín závisí od dĺžky reťazca a prítomnosti násobných väzieb. pb a) prípade nasýtených mastných kyselín platí, že čím je reťazec kratší (menší počet atómov C) tým nižšia je teplota topenia kyseliny (a naopak). pb b) U nenasýtených mastných kyselín sa so zväčšovaním počtu násobných väzieb znižuje teplota topenia kyseliny (a naopak). pb 4. Nasýtené mastné kyseliny vytvárajú rovné reťazce, ktoré umožňujú tesnejšie usporiadanie. Keďže medzi nepolárnymi reťazcami sa uplatňujú van der Waalsove (hydrofóbne) sily, výsledkom je vyššia teplota topenia (čím je reťazec dlhší, tým väčšie vzájomné pôsobenie pozri riešenie 4.1 a)).
pb Prítomnosť dvojitej väzby v konfigurácii cis spôsobuje ohnutie reťazca mastnej kyseliny v priestore (1 pb). Z toho dôvodu nie sú molekuly nenasýtených mastných kyselín tak tesné usporiadané, oslabujú sa interakcie medzi reťazcami a tým sa znižuje teplota topenia (čím viac dvojitých väzieb, tým väčší ohyb a tým nižšia teplota topenia pozri riešenie 4.1 b)) (1 pb). 1 pb 4. Tuky obsahujú v prevažnej miere nasýtené mastné kyseliny z dôvodov uvedených v riešení 4. budú molekuly lipidov usporiadané tesne vedľa seba, čo zväčšuje teplotu topenia lipidov a preto sú tuky za normálnych podmienok väčšinou v tuhom stave. 1 pb Zvýšený výskyt nenasýtených mastných kyselín v olejoch spôsobuje voľnejšie usporiadanie molekúl (pozri riešenie 4.) a tým nižšiu teplotu topenia preto sú oleje za normálnych podmienok väčšinou kvapalné. 4 pb 4.4 Kyselina fosfatidová ako štruktúrny základ fosfolipidov je tvorená dvoma molekulami mastných kyselín, glycerolom a zvyškom kyseliny trihydrogenfosforečnej (fosfátom). 4.5 Na fosfát kyseliny fosfatidovej sa môžu esterovo viazať napr. pb cholín, etanolamín, serín, inozitol, glycerol, glycerolfosfát. 1 pb 4.6 Lecitíny. pb (Hodnotia sa ľubovoľné štyri z nich.) 4.7 Nepolárnu (hydrofóbnu) časť molekuly fosfolipidov tvoria reťazce mastných kyselín, polárnu (hydrofilnú) časť tvorí fosfát a cholín (čiastočne aj glycerol). nepolárna (hydrofóbna) časť CO O O CH CH polárna (hydrofilná) časť CO H C O CH O P O - N + CH O CH pb 4.8 Molekuly fosfolipidov vytvárajú fosfolipidovú dvojvrstvu, v ktorej sú molekuly orientované tak, že polárne časti sa nachádzajú na povrchu membrány a nepolárne reťazce mastných kyselín smerujú do vnútra membrány. o fosfolipidovej dvojvrstve sú viac alebo menej ponorené molekuly bielkovín. nútorný priestor membrány tvorený reťazcami mastných kyselín má tekutý charakter.
RIEŠENIE A HODNOTENIE ÚLOH Z ORGANICKEJ CHÉMIE Chemická olympiáda kategória EF- 49. ročník školský rok 01/01 Študijné kolo iera Mazíková Maximálne 10 bodov (b), resp. 50 pomocných bodov (pb) Pri prepočte pomocných bodov pb na konečné body b použijeme vzťah: b pb x 0,00 Riešenie úlohy 1 ( 6 pb) pb Dvojuhlíkový pb Ester karboxylovej kyseliny pb Pentylester kyseliny etánovej alebo pentyletanoát alebo pentylester kyseliny octovej Riešenie úlohy (4 pb) Po 1 pb za správnu odpoveď: Znamenajú prítomnosť dvoch substituentov v polohách 1, (o-) alebo 1, (m) alebo 1,4 (p) na benzénovom jadre. Inde než u benzénu sa nepoužívajú. Riešenie úlohy (6 pb) Po 1 pb za správny vzorec alebo názov: a) CHCl b) ClCH CH Cl c) (CH ) CHCl d) 1,-dichlór-1,1,,-tetrafluóretán e) trichlórfluórmetán f) 1,1,,-tetrachlóretán
Riešenie úlohy 4 (6 pb) Po pb za správny vzorec alebo názov: a) H N COOH b) H N COOCH c) m-nitrobenzoová kyselina Riešenie úlohy 5 (1 pb) a) CH CrO, H SO 4 COOH ox. 1pb pb 1pb b) CH HNO CH Zn,HCl CH HSO4 NO red. H N 1pb pb pb pb 1pb Riešenie úlohy 6 (4 pb) Za každý vzorec 1 pb. CH CH O CHCH napríklad CHCl CH Cl CF CHBrCl
Riešenie úlohy 7 (6 pb) COOH HOCH CH CH NH H + H N COOCH CH CH NH NH pb pb pb Riešenie úlohy 8 (6 pb) 6 pb b) alternatíva je správna
RIEŠENIE ÚLOH Z ANALYTICKEJ CHÉMIE Chemická olympiáda kategória EF 49. ročník školský rok 01/01 Študijné kolo Elena Kulichová Maximálne: 10 bodov (b), resp. 40 pomocných bodov (pb) Pri prepočte pomocných bodov pb na konečné body b použijeme vzťah: b pb x 0,50 Úloha 1 (6 pb) Úlohu riešime úvahou: 1 pb na základe reakcie neznámej látky s fenolftaleínom možno usudzovať, že ph<9,8 1 pb reakcia s brómkrezolovou zelenou upresňuje, že ph < 5.4 1 pb reakcia s metylovou žltou ukazuje, že ph by malo byť menšie než 4,0 1 pb napokon na základe reakcie s tymolovou modrou možno jednoznačne vylúčiť, žeby ph vzorky mohlo byť menšie ako 1,. pb Zhrnutím úvah možno dospieť k záveru, že ph roztoku by malo s určitosťou byť v intervale 1, 4,0, pravdepodobne v intervale,8-4,0. Úloha (14 pb).1 Koncentráciu kyseliny HA možno stanoviť na základe predpokladanej reakcie s odmerným roztokom: HA + NaOH NaA + H O n pričom možno využiť vzťah: c vz NaOH vz c NaOH x 1 pb Pri titrácii na indikátor metylovú červeň dostaneme: 0,0476 mol dm - - c vz 0,1061mol dm 0,01 dm 0,04 dm 1 pb Pri titrácii na indikátor fenolftaleín potom: 0,0476 mol dm - - c vz 0,1141mol dm 0,010 dm 0,041dm vz ODM
. pb Ak by neznámou látkou bola silná kyselina, potom c(h O + ) c KYS a hodnota ph roztoku by bola ph - log c KYS pb Dosadením hodnôt koncentrácií, ktoré sme získali odmerným stanovením, malo by ph roztoku kyseliny byť: ph 0,974 pre hodnotu koncentrácie stanovenej na metylovú červeň ph 0,94 pre hodnotu koncentrácie stanovenej na fenolftaleín pb Obe vypočítané hodnoty ležia mimo intervalu, ktorý sme zistili v úlohe 1, takže koncentrácia protónov je zrejme nižšia než koncentrácia kyseliny, čo je znakom neúplnej disociácie kyseliny, ide teda o tzv. slabú kyselinu.. pb Pre alkalimetrické stanovenie slabých kyselín sa používajú indikátory s funkčnou oblasťou v alkalickom prostredí, teda správna voľba pre túto titráciu je fenolftaleín alebo tymolftaleín..4 4 pb Pre výpočet ph jednosýtnej slabej kyseliny možno z podmienok rovnováhy vo vodnom roztoku odvodiť vzťah: ph pka log c KYS zo vzťahu možno vyjadriť hodnotu pka: pka ph + log c KYS po dosadení pka x,5 + log 0,1141,757 Po odlogaritmovaní Ka 1,75 10-4 Úloha (1 pb) pb ekvivalentnom bode stanovenia bude v reakčnej zmesi prítomný len vodný roztok sodnej soli kyseliny HA. Prístroj sa preto nastaví na hodnotu ph roztoku tejto soli. Na výpočet hodnoty ph sa dá za týchto podmienok (napr. podľa [] v odporúčanej literatúre) odvodiť vzťah: 1 ph 7 + (p Ka + log c (A - ) )
pb o vzťahu okrem záporného logaritmu disociačnej konštanty pka kyseliny treba poznať aj koncentráciu kyselinového aniónu c(a - ) v roztoku. Na výpočet koncentrácie využijeme údaje z vizuálnej titrácie: pri použití 0 cm vzorky neznámej kyseliny vypočítame spotrebu odmerného roztoku NaOH: n NaOH c HA NaOH po dosadení NaOH 0,1141mol dm - 0,0 dm 0,0476 mol dm - 0,04818 dm pb Celkový objem reakčnej zmesi v ekvivalentnom bode bude: NaOH + vz teda 0,0 dm + 0,04818 dm 0,06818 dm Teraz možno vypočítať koncentráciu kyselinového aniónu c(a - ) v roztoku: c(a - ) 0,1141mol dm - 0,06818 dm 0,0 dm 0,047 mol dm - pb Dosadením možno vypočítať určiť ph roztoku v ekvivalentnom bode: 1 ph 7 +, (, 757 + log 0, 047) 8 14 Roztok má zásaditý charakter. Úloha 4 (8 pb) pb Z hodnoty ph 11,11 aj s ohľadom na ďalší výpočet vyplýva hodnota poh,89 4 pb Keďže poh pkb log c Dosadením získame log c ZAS - 1,0 odlogaritmovaním c ZAS c AM 0,09 mol dm - pb Pri predpokladanej reakcii HA + NH 4 OH NH 4 A + H O sa potrebný objem roztoku amoniaku dá vypočítať: AM n c KYS AM c KYS c x AM KYS ZAS, po úprave log c ZAS pkb x poh po dosadení AM 0,1141 mol dm - 0,09 mol dm 1dm - 1, dm
RIEŠENIA ÚLOH Z PRAXE Chemická olympiáda kategória EF 49. ročník šk. rok 01/01 Študijné kolo Elena Kulichová Maximálne: 50 bodov Doba riešenia : 70 minút a) Hodnotenie všeobecných zručností a laboratórnej techniky ( 6 b) b dodržanie zásad bezpečnosti a hygieny práce v laboratóriu b laboratórna technika (príprava roztokov, práca s fotometrom) b) Grafické spracovanie výsledkov merania absorpčnej krivky komplexu kyseliny salicylovej so železitým katiónom (spolu 7 b): 1 b uvedenie názvu grafu b označenie osí grafu (veličina, jednotka) b korektná stupnica (v prípade počítačového spracovania proporcionalita plochy grafu) 1 b tvar grafu (obr. 1) 1 b správne vyznačená hodnota rezonančnej vlnovej dĺžky c) Grafické spracovanie výsledkov merania kalibračnej krivky komplexu kyseliny salicylovej so železitým katiónom (spolu 7 b): 1 b uvedenie názvu grafu b označenie osí grafu (veličina, jednotka) b korektná stupnica (v prípade počítačového spracovania proporcionalita plochy grafu) 1 b tvar grafu (obr. ) 1 b správne vyznačená hodnota rozpustnosti d) Hodnotenie presnosti práce (spolu 10 b):
5 b Presnosť stanovenia rezonančnej vlnovej dĺžky 1) počet bodov 5 0,5 x % odchýlky stanovenia 5 b Presnosť stanovenia rozpustnosti kyseliny salicylovej 1) počet bodov 5 0,1 x % odchýlky stanovenia e) Riešenie úloh v odpoveďovom hárku (spolu 0 b): zohľadní správnosť výpočtov, vykonané operácie, znalosť chemických dejov a pod. Body sa pridelia podľa autorského riešenia úloh: Poznámka k hodnoteniu presnosti stanovenia: Hodnoty uvedené v autorskom riešení úlohy boli namerané na prístroji SPEKOL 11 v auguste 01. Pre hodnotenie presnosti stanovenia odporúčame vykonať kontrolné merania na prístroji, ktorý je k dispozícii na škole.
Autorské riešenie úloh odpoveďového hárku Škola: Meno súťažiaceho: Celkový počet pridelených bodov: Podpis hodnotiteľa: Úloha Hmotnosť štandardnej látky použitá na prípravu zásobného štandardného roztoku: m ST 1.1 ýpočet látkovej koncentrácie štandardného roztoku m c ST ST, po dosadení MST x ST 0,1 g c ST 0,00498 mol dm -1 160,11 gmol 0,5 dm Úloha 1. Úloha 1. ýpočet objemu zásobného roztoku kyseliny sírovej: 1x c1 ZAS po dosadení ZAS c ZAS 0,5 dm 0,01 mol dm 0, mol dm - - 0,01dm ýpočet hmotnosti nonahydrátu dusičnanu železitého: m c x x M po dosadení m 0,05 mol dm - x 0,05 dm x 40,998 g mol -1 1,01 g 1,5 b 1 b 1 b Úloha. Úloha.4 ýpočet koncentrácie salicylanových aniónov v roztoku, ktorý sa použil na meranie absorpčnej krivky: x c c REZ ST ST REZ po dosadení - 0,01 dm 0,005 mol dm c REZ 0,0005mol dm 0,05 dm Tabuľka hodnôt pre zostrojenie absorpčnej krivky 1) - 1 b každé meranie 0,5 b spolu 5 b λ, nm 470 480 490 500 510 50 50 540 550 560 A 0,146 0,16 0,174 0,181 0,189 0,194 0,19 0,190 0,18 0,176 Rezonančná vlnová dĺžka zistená z grafu λ REZ 50 nm 1) 1 b
ýpočet koncentrácie roztokov použitých na meranie kalibračnej čiary: Úloha.1 Úloha. 0,005 dm 0,005 mol dm c 5 0,1dm podobne: c 10 0,0005 mol dm - c 15 0,00075 mol dm - c 0 0,0005 mol dm - c 5 0,00065 mol dm - Tabuľka hodnôt pre zostrojenie kalibračnej krivky 1) - 0,00015 mol dm - 1 b za každý správne vyplnený stĺpec tabuľky spolu 5b, cm (objem zás. štand. 0 5 10 15 0 5 roztoku) c, 0,000 0,00015 0,0005 0,00075 0,0005 0,00065 mol dm - A 1 A A PRIEM 0,000 0,048 0,095 0,151 0,194 0,5 Úloha 4.1 Hmotnosť kyseliny salicylovej, použitá na prípravu nasýteného roztoku: m SAL Hodnoty absorbancie pre vzorku pripravenú z nasýteného roztoku kyseliny salicylovej 1) každé meranie 0,5 b spolu 1,5 b Úloha 4. A 1 0,5 A 0, A 0, A PRIEM 0, Koncentrácia kyseliny salicylovej odčítaná z kalibračnej čiary: c SAL 0,0006 mol dm - 1 b Úloha 4.4 ýpočet rozpustnosti kyseliny salicylovej: msal csal x vz x MSAL s SAL SAL SAL po dosadení - 0,0006 mol dm 0,1dm 18,1 gmol s SAL 0,005 dm -1 1,71g dm - b
Obr. 1 Absorpčná krivka komplexu [Fe(sal)] + a určenie λ REZ Obr. Kalibračná čiara a odčítanie koncentrácie vzorky
Autori: Mgr.Stanislav Kedžuch, PhD., Mgr.Miloslav Melník RNDr.iera Mazíková, PhD. Ing.Elena Kulichová Recenzenti: Doc.Ing.Iveta Ondrejkovičová, PhD., Ing.Boris Lakatoš, PhD., Pavlína Gregorová, RNDr.iera Poláčková, PhD., Ing.Alena Dolanská., Ing. Martina Gánovská, Ing.Daniel ašš, Ing. Zuzana Bučková Redakčná úprava: Ing.Ľudmila Glosová ( vedúca autorského kolektívu) Slovenská komisia Chemickej olympiády ydal: IUENTA Slovenský inštitút mládeže, Bratislava 01