Správa o bezpečnosti 3. a 4. blok Atómových elektrární Mochovce. Zhrnutie

Transcript

1 Správa o bezpečnosti 3. a 4. blok Atómových elektrární Mochovce Zhrnutie

2 1. Úvod Povolenia na začatie umiestnenia a výstavby AE Mochovce vydal Úrad životného prostredia v Leviciach v čase od marca 1983 do novembra 1986 na základe viacerých fáz celkového stavebného projektu. Tieto povolenia boli vydané so súhlasom bývalej Československej komisie pre atómovú energiu na základe predloženej bezpečnostnej správy. Vydanie stavebného povolenia vyžaduje písomný súhlas ďalších štátnych orgánov. Stavebné povolenia pre jednotlivé etapy výstavby AE Mochovce boli udeľované so súhlasom úradu krajského hygienika, inšpektorátu bezpečnosti práce (SÚBP) okresných úradov požiarnej ochrany, riaditeľstva telekomunikácií a orgánu civilnej ochrany. Držiteľom platného stavebného povolenie č. Výst. 2010/86 pre dostavbu 3. a 4. bloku AE Mochovce (MO34) sú: Slovenské elektrárne, a.s., IČO: , 3. a 4.blok Elektrárne Mochovce Mochovce Stavebníkom sú: Slovenské elektrárne, a.s., závod 3. a 4. blok Elektrárne Mochovce, Mochovce Dodávateľský model pre výstavbu MO34 bol zostavený na základe aktuálnych vedomostí ako aj reálnych skúseností s dodávateľským systémom v rámci dostavby 1. a 2. bloku AE Mochovce. Hlavnými dodávateľmi jadrovej časti sú Enseco, Inžinierske stavby Košice, ŠKODA JS, VUJE, dodávateľom nejadrovej časti tzv. EPCM dodávateľ je spoločnosť ENEL Ingegneria e Innovazione. Dodávateľom systému kontroly a riadenia je konzorcium Areva Siemens. Spracovateľom predbežnej a predprevádzkovej bezpečnostnej správy je VUJE, a.s. Budúcim prevádzkovateľom elektrárne sú Slovenské elektrárne, a.s. - Atómové elektrárne Mochovce. Projekt AE Mochovce vychádza z koncepcie prevádzkovo overených ruských reaktorov VVER 440 typ V-213. V súčasnosti sú v Slovenskej republike prevádzkované štyri reaktory typu VVER 440/V Dva sú v elektrárni V2 v Jaslovských Bohuniciach a dva v Mochovciach, ktorých výstavba a uvedenie do prevádzky boli preverované a schválené ÚJD SR. Revidovaný úvodný projekt 3. a 4. bloku (MO34) vychádza z pôvodného úvodného projektu MO34 a zo zmien prijatých v priebehu predchádzajúcej výstavby MO34, kedy boli vypracované niektoré vykonávacie projekty a ich dodatky, čiastočne realizované pred pokračovaním vo výstavbe v roku V revízii úvodného projektu boli využité aj overené realizované bezpečnostné opatrenia v AE EMO12. Použili sa aj niektoré zmeny overené v iných AE podobného typu. Úpravy a zlepšenie projektu MO34 sú z hľadiska ich obsahu a charakteru rozdelené na: > > zmeny súvisiace s plnením legislatívnych požiadaviek v zákonoch a vykonávacích právnych predpisoch, > > zmeny vyplývajúce z náhrady technologických komponentov (strojných, elektrických zariadení atď.) pri nezmenenej funkcii, ale so zvýšením úrovne kvality, spoľahlivosti, životnosti meneného 2 Slovenské Elektrárne Slovenské Elektrárne Bezpečnostná správa 2011 Bezpečnostná správa

3 technologického komponentu, > > zmeny technologických komponentov so zmenou funkčnosti a so zvýšením úrovne bezpečnosti, kvality, spoľahlivosti, životnosti technologického komponentu, > > systémové zmeny zámena, výmena celého systému so zreteľom na zvýšenie bezpečnosti, spoľahlivosti, informovanosti obslužného personálu a zvýšenie komfortu obsluhy jednotlivých technologických zariadení, > > zmeny a odporúčania vyplývajúce z riešenia bezpečnostných opatrení, > > zmeny súvisiace so zmierňovaním následkov ťažkých havárií. Systémy primárneho a sekundárneho okruhu sa zdokonaľovali podľa skúseností z výstavby, spúšťania a prevádzky rovnakého typu elektrárne v Mochovciach a v Jaslovských Bohuniciach s cieľom dosiahnuť, aby MO34 bola na požadovanej medzinárodnej akceptovanej úrovni. 2. Všeobecný popis elektrárne a jej projektové charakteristiky Porovnanie s referenčnou elektrárňou Ako referenčná elektráreň bola vybratá elektráreň EMO. V porovnaní hlavných parametrov MO34 a referenčnej EMO nie sú podstatné rozdiely. Zmeny parametrov a zariadení sú vyvolané predpokladaným zvýšením výkonu bloku zo 440 MW na 471 MW. Z hlavných technologických zariadení sa zmenili turbíny, čerpadlá, havarijné a superhavarijné čerpadlá na napájanie parogenerátorov a hlavné kondenzátory. Upravené sú chladiace veže V dobe projektovej prípravy a zahájenia realizácie výstavby MO34 boli rešpektované všetky platné slovenské právne a technické požiadavky z oblasti jadrovej, požiarnej a radiačnej bezpečnosti, požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, v oblasti stavebného práva, a ochrany ŽP. Zároveň projektová dokumentácia spĺňala medzinárodne požiadavky definovane v dokumentácii MAAE, WANO a v dokumentoch spracovaných európskymi prevádzkovateľmi jadrových elektrární. 2.1 Popis procesu a základné technické charakteristiky Jadrová elektráreň MO34 s reaktorom typu V-213 je elektráreň s tlakovodným energetickým heterogénnym reaktorom, v ktorom štiepna reakcia prebieha pôsobením prevažne tepelných neutrónov. 3. a 4. blok AE Mochovce (MO34) budú mať dva nezávisle fungujúce jadrové bloky; oba budú obsahovať samostatné jadrové a konvenčné časti. Oba bloky MO34 budú prepojené na prvé dva bloky - 1. a 2. blok (EMO). Vo všetkých štyroch blokoch komplexu sa používajú spoločné pomocné prevádzkové systémy. Na obr. č je znázornené všeobecné usporiadanie troch okruhov prenosu tepla v MO34 primárny, sekundárny a okruh chladiacej vody. 2.2 Základné technické údaje hlavných zariadení Primárny okruh Je umiestnený v reaktorovej budove; tvorí ho reaktor, chladiaci systém reaktora a viaceré pomocné a bezpečnostné systémy. Teplo vzniká štiepením uránového jadra v palive, ktoré je vo forme oxidu uraničitého. Moderátorom neutrónov pre štiepnu reakciu je demineralizovaná voda s rozpusteným bórom. Táto voda tiež slúži ako primárne chladivo. Palivo je umiestnené v priestore aktívnej zóny v tlakovej nádobe reaktora. Chladiaca voda preteká cez aktívnu zónu, odoberá teplo z povrchu palivových prútikov a tým udržiava teplotu v strede paliva (pri plnom výkone) na hodnote približne C. 4 Slovenské Elektrárne Slovenské Elektrárne Bezpečnostná správa 2011 Bezpečnostná správa

4 Riadenie štiepnej reťazovej reakcie sa dosahuje zasúvaním/vyťahovaním regulačných kaziet do aktívnej zóny a zmenou koncentrácie kyseliny boritej v chladive reaktora. Na odvod tepla z aktívnej zóny reaktora slúži chladiaci systém. Aktívna zóna sa nachádza v oceľovej tlakovej nádobe s vnútornou výstelkou z nehrdzavejúcej ocele. Chladiace médium reaktora prechádza cez aktívnu zónu, odoberá teplo z paliva a potom vchádza do jednej zo šiestich hlavných chladiacich slučiek (primárny okruh). Teplota chladiaceho média (chemicky upravenej vody) reaktora je asi 297 C a tlak 12,26 MPa. Teplota vzrastie prechodom cez reaktor o asi 29 C. Ohriate chladivo z primárneho okruhu prechádza do teplovýmenných rúrok parogenerátora. Obr. č Všeobecné usporiadanie troch okruhov prenosu tepla Tieto rúrky sú obklopené vodou sekundárneho okruhu, ktorá sa zahrieva a vyrába paru. Týmto spôsobom sa teplo odvádza z chladiva primárneho okruhu do systému konverzie energie (sekundárny okruh) bez toho, aby sa obe kvapaliny zmiešali. Chladivo primárneho okruhu sa potom vracia do aktívnej zóny pomocou hlavných cirkulačných čerpadiel. Účelom pomocných a bezpečnostných systémov primárneho okruhu je zaistiť, aby sa reaktor dal bezpečne odstaviť a udržať v tomto stave kedykoľvek je to potrebné a zaistiť za každých okolností odvod tepla z palivových kaziet. Pomocné a bezpečnostné systémy zahŕňajú: systém doplňovania a bórovej regulácie, systém odvodu zvyškového tepla, systém havarijného chladenia aktívnej zóny, systémy hermetickej zóny, pomocný systém dopĺňania vody a systémy chladenia komponentov Sekundárny okruh Sekundárny okruh spája systém dodávky pary so systémom konverzie energie. Para vyrobená v šiestich parogenerátoroch je privádzaná šiestimi vysokotlakovými parovodmi z budovy reaktora do turbín na rotáciu turbíny a napojených elektrických generátorov. Strojovňa turbín je spoločná pre všetky štyri bloky a je orientovaná v smere pozdĺžnej osi strojovne. Pre každý reaktorový blok sú dva turbogenerátory. Každý turbogenerátor má jeden vysokotlakový a dva nízkotlakové diely. Expandovaná para kondenzuje v hlavnom kondenzátore turbíny, ktorý je chladený systémom cirkulačnej chladiacej vody. Kondenzát sa potom vracia späť do parogenerátorov Elektrické systémy Každý generátor parnej turbíny vyrába elektrinu s napätím 15,75 kv. Časť z nej sa používa pre vlastnú spotrebu elektrárne. Vyvedenie výkonu je riešené prepojením generátora s hlavným transformátorom (15,75/420 kv). Výkon každého z blokov 3 a 4 je vyvedený samostatnou jednoduchou vonkajšou linkou 400kV do rozvodne Veľký Ďur. Energiu pre vlastnú spotrebu každého bloku normálne zabezpečujú dva pomocné transformátory (15,75/6,3 kv). Tabuľka č.2 1 Všeobecné technické parametre bloku EMO34 Všeobecné technické parametre Počet prevádzkových blokov: 2 Menovitý výkon reaktora: 440 MWe Typ reaktora: VVER 440/V-213 (tlaková voda) Vlastná spotreba: 35 MW (8% z menovitého výkonu) Tepelný výkon reaktora: MWt Účinnosť bloku: 29,5% Tlaková nádoba reaktora Parogenerátor Vnútorný priemer: mm 6 na jeden blok Hrúbka stien: mm Typ: PGV-213 Výška: mm Množstvo vyrobenej pary: 450 t/h Hmotnosť (bez vnútorných častí): kg Výstupný tlak pary: 4,64 MPa Materiál: legovaná oceľ Cr-Mo-V Výstupná teplota pary: 267 C Teplota dodávanej vody: C Aktívna zóna Turbogenerátor Počet palivových kaziet: na jeden blok Počet havarijno-regulačno-kompenzačných kaziet: 37 Typ: 220 MWe Celková hmotnosť paliva (UO 2 ) v aktívnej zóne: 42 t Časti: 1 vysokotlaková, 2 nízkotlakové Obohatenie paliva štandardného typu (prvá aktívna zóna): Počet otáčok za min.: ot/min 3,6%, 2,4% a 1,6% (v závislosti od polohy v aktívnej zóne Obohatenie paliva radiálne profilovaného typu (pre ďalšie kampane MO34): 4,87% v priemere a s obsahom gadolínia Primárny okruh Svorkové napätie: 15,75 kv Kondenzátor Počet chladiacich slučiek: 6 Prietok chladenej vody: m 3 /h Prietok chladiacej vody: m 3 /h Maximálna teplota chladiacej vody: 33 C Menovitý tlak: 12,26 MPa rel Teplota chladiacej vody pri výstupe reaktora: 297,3 C Teplota chladiacej vody pri vstupe reaktora: 267,9 C Celkový objem: 250 m 3 HAVARIJNÉ SYSTÉMY Pasívne Aktívne Hydroakumulátory (4x) Vysokotlakový systém (3x) Celkový objem: 60 m 3 Kapacita čerpadla: 65 m 3 /h Objem vody: 40 m 3 Hlava čerpadla: 13,5 MPa Objem dusíka: 20 m 3 Nízkotlakový systém (3x) Barbotážna veža Kapacita čerpadla: 800 m 3 /h Celkový objem barbotážnej veže: m 3 Tlak na výtlaku čerpadla: 0,72 MPa Objem 4 plynových záchytných komôr: m 3 Sprchový systém Objem 12 barbotážnych nádrží: m 3 Kapacita čerpadla: m 3 /h Niektoré zo zberníc 6 kv sú určené pre napájanie dôležitých a bezpečnostných systémov. Tieto zbernice môžu byť napájané z lokálnych energetických zdrojov 3,5 MVA pohotovostných dieselových generátorov. Na zabezpečenie dodávky energie do systémov 1. kategórie (dôležité systémy) sa používajú batérie a striedače. 6 Slovenské Elektrárne Slovenské Elektrárne Bezpečnostná správa 2011 Bezpečnostná správa

5 2.2.4 Prístrojová technika a jej ovládanie MO34 bude používať najmodernejšiu komerčne dostupnú digitálnu technológiu. Digitálnu elektronickú technológiu charakterizuje zvýšená funkčnosť, spoľahlivosť a znížené nároky na údržbu. Moderné rozhranie človek-stroj zlepší reakciu operátora na akýkoľvek stav v elektrárni. Na diagnostiku stavu bloku a na pokyny operátorom sa využijú aj expertné systémy. Operátor bude mať k dispozícii osobitný systém zobrazenia bezpečnostných parametrov, aby mal prístup ku všetkým dôležitým informáciám na najefektívnejšie riadenie bloku i pri najnepravdepodobnejších haváriách Chladiace systémy V MO34 sa používa uzavretý systém cirkulácie chladiacej vody, kde tepelná výmena prebieha v chladiacich vežiach s prirodzenou cirkuláciou. Zohriata voda z kondenzátorov turbín je nasmerovaná do chladiacich veží s chladením prirodzenou cirkuláciou. Na každý reaktorový dvojblok sú štyri chladiace veže. Všetky čerpadlá cirkulačnej chladiacej vody na chladenie kondenzátorov dvoch blokov sú umiestnené v spoločnej čerpacej stanici. Voda sa odoberá z nádrže rieky Hron pri Veľkých Kozmálovciach, vo vzdialenosti asi 5 km od Mochoviec. K dispozícii je aj systém technickej vody dôležitej, ktorý sa používa na chladenie dôležitých spotrebičov. Technická voda dôležitá sa chladí pomocou mokrých chladiacich veží s nútenou cirkuláciou. Systémy technickej vody dôležitej sú tri (200% redundancia) Seizmická odolnosť Najdôležitejšie budovy a zariadenia výrobného procesu sú seizmicky odolné až do úrovne maximálneho výpočtového zemetrasenia pre danú lokalitu. Pod seizmickou odolnosťou sa rozumie zaistenie celistvosti chladiaceho systému reaktora vrátane bezpečného odstavenia reaktora a jeho priebežné ochladzovanie počas a po zemetrasení. majú aj ďalšie zariadenia a objekty ako je budova pomocných aktívnych prevádzok, stanica dieselgenerátorov, kompresorová stanica, čerpacia stanica technickej vody dôležitej a požiarnej vody. 2.3 Umiestnenie elektrárne Stavba AE Mochovce sa nachádza v Nitrianskom kraji 11 km severozápadne od mesta Levice. Leží v Podunajskej nížine na západnom okraji Štiavnických vrchov, na rozhraní riek Nitry a Hrona. Okolité kopce dosahujú výšku do 346 m n.m.. Mapa s umiestnením lokality AE Mochovce je na obrázku Obr Umiestnenie lokality EMO s vyznačením ochranného pásma je na obrázku Obr Rozmiestnenie stavebných objektov Usporiadanie stavebných objektov v areáli hlavnej stavby je na obrázku Obr Územie hlavnej stavby je ohraničené betónovou bariérou oplotenia systému automatizovanej bezpečnostnej ochrany AE. Obr Mapa s umiestnením lokality AE Mochovce Bezpečnostné systémy Bezpečnostné systémy slúžia na bezpečné odstavenie reaktora a na zabránenie nekontrolovaného úniku rádioaktívnych látok do prostredia. Systémy majú zaisťovať požadované funkcie aj pri výpadku vonkajších zdrojov elektrickej energie a po seizmickej udalosti. Pri výpadku externého elektrického zdroja zabezpečuje napájanie bezpečnostných systémov núdzová dieselgenerátorová stanica so šiestimi dieselgenerátormi s výkonom po 3,5 MVA). Elektrické zariadenia bezpečnostných systémov sú napájané energiou zo zdrojov kategórie I (nevyhnutné) alebo kategórie II (dôležité) a sú seizmicky odolné. Bezpečnostné systémy sú zálohované na 200%, t.j. každý systém má tri identické fyzicky oddelené komplety, z ktorých jeden je postačujúci na zabezpečenie požadovanej bezpečnostnej funkcie. Medzi bezpečnostné systémy patrí aj systém protipožiarnej ochrany. Dôležitým ochranným a riadiacim bezpečnostným systémom reaktorov sú havarijné ochrany reaktora, ktoré zaisťujú rýchle odstavenie reaktora. Úlohou systému rýchleho odstavenia reaktoru je pri dosiahnutí zadaných podmienok spustiť havarijné a regulačné kazety do aktívnej zóny reaktora a zaistiť tým rýchle odstavenie reaktora. Reaktory 3. a 4. bloku budú tiež vybavené ochranným a riadiacim systémom, ktorý aktivuje automatickú ochranu na zníženie tepelného výkonu reaktora pri dosiahnutí zadaných podmienok Pomocné systémy Na zachovanie prevádzky bloku sú v blízkosti blokov inštalované pomocné systémy. Dôležitú úlohu 8 Slovenské Elektrárne Slovenské Elektrárne Bezpečnostná správa 2011 Bezpečnostná správa

6 2.3.2 Stručný popis stavebných objektov Jednotlivé objekty sú rozdelené na objekty výrobného charakteru, pomocné objekty a administratívno-riadiace objekty. Výrobné objekty sú založené na jednej výškovej úrovni. Patria sem hlavný výrobný blok s prevádzkovou budovou, budovou pomocných prevádzok, dieselgenerátorovou stanicou, kompresorovou stanicou a objektmi prípravy vody. Tieto objekty tvoria jadro celého komplexu. Chladiaci okruh s čerpacou stanicou a chladiacimi vežami je umiestnený v severnej časti areálu EMO. Na strojovňu nadväzuje oblasť vyvedenia elektrického výkonu, t.j. transformátory a rozvodňa. Pomocné objekty sú koncipované komplexne s EMO12. V areáli EMO12 sa nachádzajú dielne, centrálne a pomocné sklady, ktoré sú spoločné pre všetky štyri bloky sú na území EMO12. Dopravné hospodárstvo sa nachádza na území EMO12 rovnako ako sklady pohonných hmôt a požiarna stanica. Územie AE MO34 priamo nadväzuje na územie EMO12 a má s ním spoločné vonkajšie oplotenie. Areál MO34 je z hľadiska zabezpečenia jednotlivých objektov rozdelený na bezpečnostné zóny. Hlavný výrobný blok Reaktorovňa (objekt 800/1-02) tvorí centrálnu časť hlavného výrobného bloku, v ktorom sú umiestnené hlavné technologické zariadenia primárneho okruhu, ventilačné centrum a barbotážne veže, s ktorými tvorí dispozične jeden celok. Reaktorová sála je spoločná pre 3. a 4. blok. Objekt sa člení na hermetickú a nehermetickú zónu. Hermetická zóna (kontejnment) je v priestore okolo šachty reaktora a vyúsťuje do barbotážných veží. Steny týchto priestorov sú obložené súvislou vrstvou z nehrdzavejúcej ocele a konštrukcie sú dimenzované na pretlak, ktorý vznikne a pôsobí pri projektových haváriách. Ventilačné centrum prevádzkovo zabezpečuje ventiláciu a klimatizáciu miestností primárneho okruhu. Budova pomocných aktívnych prevádzok (objekt 801/1-02) V budove pomocných prevádzok sú umiestnené technologické celky, ktoré slúžia na ukladanie rádioaktívnych odpadov, čistenie technologických odvzdušnení a časti čistiacich staníc rádioaktívnych médií technologickej časti II a na prípravu reagentov. Strojovňa Strojovňa je súčasťou hlavného výrobného bloku. Je v nej umiestnené hlavné výrobné zariadenie pre výrobu elektrickej energie. Strojovňa je v čistej zóne. Vonkajšie rozvodne 440 kv a 110 kv Účelom objektu je zabezpečiť prenos výkonu MO34 do prenosového systému 400 kv. Rozvodňa je viazaná priamo na hlavný výrobný blok. Vlastná spotreba sa zabezpečuje transformátormi vlastnej spotreby cez linky 110 kv a rozvodní 110 kv. Budova dieselgenerátorov Objekt slúži na zabezpečenie dodávky elektrickej energie na zaistenie činnosti zariadení potrebných pri neočakávanom odstavení elektrárne. Je napojený na hlavný výrobný blok a má svoj vlastný sklad pohonných hmôt - Naftové hospodárstvo. Dispozične má budova šesť úplne rovnakých buniek, z ktorých každá slúži pre prevádzku jedného z agregátov. Budova čerpacej stanice Čerpacia stanica je súčasťou veľkého chladiaceho okruhu elektrárne a slúži na čerpanie ochladenej chladiacej vody privádzanej gravitačnými kanálmi z vaní chladiacich veží cez kondenzátory na jednotlivé chladiace veže. Súčasťou tohoto objektu je ďalej čerpacia stanica technickej vody nedôležitej a dve čerpacie stanice nesystémovej požiarnej vody. Systém chladiacich veží V elektrárni MO34 sú štyri chladiace veže spojené spojovacími kanálmi riešenými tak, aby sa jednotlivé veže dali prevádzkovať samostatne pri rekonštrukcii vo vnútri veže alebo pri havárii výrobného bloku. Ostatné stavebné objekty Okrem uvedených hlavných objektov sú pre prevádzku elektrárne potrebné pomocné objekty. Na zásobovanie vodou sú to objekty chemickej úpravy vody, prívodné potrubie, výtlačné potrubia z čerpacej stanice, nádrže a iné, ktoré zabezpečujú výrobu a skladovanie požadovaného množstva upravenej vody. Pre nakladanie s odpadovými vodami sú vybudované systémy dažďovej, splaškovej a priemyselnej kanalizácie s doplňujúcimi systémami objektov na zaistenie čistoty vypúšťaných vôd. V areáli AE sú ďalej skladovacie a dielenské objekty pre priebežnú údržbu, administratívne objekty so sociálnym vybavením, objekty dopravného hospodárstva a pod. Tieto objekty sú v čistej zóne AE a sú to zariadenia, ktoré sú konštrukčne riešené a vybavené tak ako bežný priemyselný areál. 2.4 Prevádzkové režimy bloku jadrovej elektrárne Normálna prevádzka Prevádzka na výkone Prevádzkou na výkone sa rozumie prevádzka reaktora na výkone bez obmedzení vyplývajúcich z limít a podmienok. Základný režim je režim ustálenej prevádzky s nominálnym výkonom. Pre plánované odstavenie bloku sa výkon bloku znižuje v spojitosti so znižovaním výkonu turbín, pričom sa nesmie prekročiť povolená rýchlosť znižovania výkonu reaktora. Po odstavení turbogenerátorov sa skontroluje stav súvisiacich strojných a elektrických zariadení. V konečnom stave je blok dochladený, v primárnom okruhu je tzv. odstavná koncentrácia kyseliny bóritej, ktorá znemožňuje neplánovaný rozbeh reaktora. Ďalšia činnosť na bloku závisí od toho, či je blok odstavený na výmenu paliva a/alebo na opravy. Pre režim výmeny paliva musia byť pripravené potrebné dokumenty, predovšetkým program výmeny paliva v reaktore, harmonogramy prác na reaktore, harmonogramy opráv, revízií a prác na rôznych zariadeniach, systém pohybu pracovníkov v kontrolovanom pásme a ďalšie administratívne opatrenia na zaistenie bezpečnosti. 10 Slovenské Elektrárne Slovenské Elektrárne Bezpečnostná správa 2011 Bezpečnostná správa

7 2.4.2 Abnormálna prevádzka a hlavné kroky pre zaistenie bezpečnosti Pôsobenie ochrán reaktora Aktivácia systému ochrany reaktora spôsobí odstavenie reaktora pádom všetkých kaziet do aktívnej zóny. Systém ochrany reaktora pôsobí pri abnormálnych stavoch v prevádzke, pri ktorých sa nepredpokladá deštrukcia komponentov primárneho a sekundárneho okruhu bloku. Po odstránení príčiny pôsobenia systému ochrany reaktora môže byť blok znovu uvedený do prevádzky po overení, že jeho uvedenie do prevádzky je bezpečné Havarijné podmienky a nadprojektová havária Reaktor je odstavený systémom reaktorových ochrán, ktoré pôsobia po aktivácii signálov systému zaistenia bezpečnosti. Jadrovú bezpečnosť reaktora a odvod zvyškového výkonu zabezpečuje havarijný systém chladenia aktívnej zóny. Po aktivácii signálu systému zaistenia bezpečnosti a naštartovaní havarijného systému chladenia aktívnej zóny je generovaný časový interval 30 minút, počas ktorého sú blokované zásahy operátora. Zabezpečovacie systémy zaisťujú bezpečnosť reaktora automaticky počas tohto intervalu. Prevádzka bloku pri havarijných podmienkach nie je dovolená. Reaktor musí byť uvedený do bezpečného stavu. V primárnom okruhu musí byť vytvorená odstavná koncentrácia kyseliny bóritej. Reaktor a primárny okruh musia byť vychladené a ak je to možné, vadná časť zariadenia musí byť oddelená. Elektráreň musí mať vytvorený havarijný plán pre riešenie havárií spojených s únikom chladiva z primárneho okruhu alebo s únikom rádioaktívnych látok. 3. Riadenie bezpečnosti 3.1 Riadenie kvality, jadrovej bezpečnosti a licencovania Programy zabezpečovania kvality sú súčasťou dokumentácie systému kvality jadrového zariadenia. Všetky činnosti, ktoré majú vplyv na kvalitu jadrového zariadenia, je možné robiť len podľa dokumentácie schválenej pred výkonom týchto činností. Programy zabezpečovania kvality jadrového zariadenia sa delia na: a. zadávací program zabezpečovania kvality jadrového zariadenia, v ktorom sú rozpracované základné požiadavky na zabezpečovanie kvality pre všetky etapy existencie jadrového zariadenia b. etapový program zabezpečovania kvality jadrového zariadenia, v ktorom sú rozpracované požiadavky na zabezpečovanie kvality pre konkrétnu etapu existencie jadrového zariadenia Zadávací program kvality a etapový program kvality pre výstavbu boli schválené ÚJD SR. SE majú vypracovaný a aplikovaný Integrovaný systém manažérstva platný v celej spoločnosti SE, a.s. pre všetkých jej zamestnancov. V septembri 2010 získali SE certifikáty manažérstva kvality, životného prostredia a BOZP. V etapovom programe zabezpečenia kvality MO34 pre výstavbu sú definované aj zodpovednosti rozhodujúcich riadiacich funkcií. Požiadavky na jadrovú bezpečnosť sú prioritné vo všetkých činnostiach/procesoch týkajúcich sa výstavby 3. a 4. bloku elektrárne SE MO34. Základné požiadavky na systémy manažérstva kvality dodávateľov sú uplatnené cez Zadávací program zabezpečovania kvality, ktorý je zmluvným dokumentom pre všetkých dodávateľov. 3.2 Monitorovanie jadrovej bezpečnosti a dozor počas výstavby mo34 Dozor SE-MO34 nad jadrovou bezpečnosťou v etape výstavby JE MO34 je rozdelený na: > > Dozor v etape vypracovania projektovej dokumentácie > > Dohľad nad výrobou zariadení > > Dohľad nad procesmi výstavby a montáže > > Dozor nad kontrolami a skúškami 3.3 Požiadavky na kvalitu projektu jadrových zariadení Podľa 8 Vyhlášky ÚJD SR č. 58/2006 Z.z. predbežná bezpečnostná správa obsahuje požiadavky na kvalitu projektovaného zariadenia. V rámci prípravy projektu dostavby AE MO34 bol vypracovaný 12 Slovenské Elektrárne Slovenské Elektrárne Bezpečnostná správa 2011 Bezpečnostná správa

8 dokument Požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia 3. a 4. bloku AE Mochovce. Požiadavky uvedené v danom dokumente boli prenesené do predbežnej bezpečnostnej správy M034, schválenej ÚJD SR. Vyhodnotenie ich splnenia bude súčasťou predprevádzkovej bezpečnostnej správy, ktorá bude zároveň definovať nevyhnutné požiadavky pre uvádzanie JZ do prevádzky a prevádzku JZ. 4. Hodnotenie lokality MO34 z hľadiska jadrovej bezpečnosti 4.1 Základné údaje o lokalite Stavba EMO sa nachádza v Nitrianskom kraji 11 km severozápadne od mesta Levice. Leží v Podunajskej nížine na južnom výbežku Pohronského Inovca, na rozhraní riek Nitry a Hrona. Hlavné stavenisko je v priestore Kohútí Vrch - Malá Vápená na západnom okraji Veľkej Vápenej Hydrogeologické pomery Z hydrogeologického hľadiska patrí lokalita k tzv. hronsko-žitavskému artézskemu rajónu. Podzemné vody sa vyskytujú v divoch horizontoch. 4.2 Hodnotenie špecifických vonkajších rizík a odozva elektrárne Vybrané zariadenia sú projektované tak, aby pri živelných pohromách, ktoré sa dajú reálne predpokladať alebo pri udalostiach vyvolaných ľudskou činnosťou mimo jadrového zariadenia, alebo pri ich kombinácii bolo možné jadrové zariadenie bezpečne odstaviť a udržiavať v podkritickom stave, odvádzať zostatkové teplo z vyhoreného jadrového paliva a/alebo rádioaktívneho odpadu a udržiavať aktivitu unikajúcich rádioaktívnych látok menšiu ako sú hodnoty stanovené hygienickými predpismi. Pri hodnotení sa uvažujú: > > Pád lietadla. Rozbor leteckej činnosti bol spracovaný na základe aktuálnych informácií dostupných v r Podľa kritérií medzinárodných metodík a aktuálneho hodnotenia letovej prevádzky v okolí EMO aj po dostavbe MO34 bude hodnota ohrozenia jadrovej bezpečnosti AE Mochovce dostatočne nízka menšia ako /rok a nie sú potrebné žiadne technické alebo organizačné opatrenia. > > Extrémne meteorologické podmienky. Hodnotili sa extrémny vietor, extrémny sneh, extrémna teplota a extrémne prívalové dažde Lokalita EMO je z hľadiska určenia parametrov pre aplikáciu postupov hodnotenia zaťaženia od klimatických faktorov podľa STN bezproblémová. > > Zemetrasenie. Pre určenie hraničnej seizmickej odolnosti jestvujúceho technologického zariadenia 3. a 4. bloku AE Mochovce, ako aj pre návrh najrôznejších opatrení pre zvýšenie jeho seizmickej odolnosti platí základné seizmické zadanie: -- zrýchlenie 0,15 g v horizontálnom smere, -- zrýchlenie 0,10 g vo vertikálnom smere, čo je 0,67 násobok zrýchlenia v horizontálnom smere > > Pri dosiahnutí úrovne prevádzkového zemetrasenia bude blok havarijne odstavený s následný- 14 Slovenské Elektrárne Slovenské Elektrárne Bezpečnostná správa 2011 Bezpečnostná správa

9 mi automatickými činnosťami podľa projektu. Po seizmickej udalosti s úrovňou maximálneho výpočtového zemetrasenia je zaistené odstavenie reaktora, zabezpečenie udržania reaktora v podkritickom stave, odvod zvyškového tepla z aktívnej zóny a ďalšie potrebné bezpečnostné funkcie. Stavebné objekty po realizácii navrhovaných konštrukčných úprav vyhovujú kritériám pre zaťaženie stavebných objektov MO34 maximálnym výpočtovým zemetrasením (MVZ), spolu s kombináciami na stále a náhodné zaťaženia extrémnych klimatických zaťažení. > > Blízke priemyselné, dopravné a vojenské objekty. V okolí AE Mochovce sa nevyskytujú zdroje iniciačných udalostí spôsobujúcich explózie, vznik oblakov horľavých pár, únik toxických látok, porušenie vtokových objektov, veľké požiare alebo zamorenie škodlivými kvapalinami, ktoré by s frekvenciou väčšou ako 10-6 za rok mohli ohroziť prevádzku a bezpečnosť elektrárne. Vplyv okolitého priemyslu na prevádzku AE Mochovce bol vylúčený jej lokalizáciou v dostatočnej, vyhláškami a zákonmi predpísanej minimálnej vzdialenosti od nebezpečných objektov a komunikácií. > > Elektromagnetická interferencia. Základom ochrany pred elektromagnetickou interferenciou sú opatrenia pri konštruovaní a inštalácii elektrických a elektronických zariadení. > > Vonkajšie záplavy. Pri vonkajších záplavách spôsobených extrémnymi zrážkami v extraviláne AE Mochovce vzhľadom k výškovému a situačnému umiestneniu areálu AE nehrozí vlastnému areálu zaplavenie v dôsledku prítoku zrážkových vôd z priľahlých extravilánov elektrárne, z Hrona, ani pri roztrhnutí priehrady. > > Sabotáž. Údaje o ochrane objektov, opatreniach proti vonkajším a vnútorným útokom a poškodeniam a ich vplyve na prevádzku AE spadajú do oblasti obrany štátu, sú predmetom ochrany štátneho tajomstva a služobného tajomstva a nie je ich možné z hľadiska platnej legislatívy uvádzať vo všeobecno-verejných častiach. 4.3 Hydrológia Hydrologické pomery Územie ochranného pásma MO34 patrí čiastočne (západná časť) do povodia Nitry a čiastočne (severovýchodná a východná časť) do povodia Hrona. Územím ochranného pásma MO34 preteká Telinský potok a jeho pravostranný bezmenný prítok C, ktorý sleduje jeho juhozápadnú hranicu - patria do povodia Nitry. Hydrologické podmienky uvedených prítokov Hrona ani bezmenného pravostranného prítoku Telinského potoka neovplyvňujú prevádzku МО34, ani čerpacej stanice na Hrone. Povrchové vody Priemerná ročná hodnota zrážkového úhrnu spadnutého na povodie Telinského potoka dosahuje 635 mm; v Mochovciach 883 mm. Z hľadiska ročného režimu sa maximálny denný úhrn atmosférických zrážok môže vyskytnúť s najväčšou pravdepodobnosťou v mesiacoch máj až október. Pre lokalitu Mochovce je maximálny denný úhrn zrážok 93,0 mm. Podzemné vody Pri hrubých úpravách terénu bol odstránený málo výdatný horizont plytkých podzemných vôd. Podzemná voda sa až do úrovne založenia stavebných objektov v areáli EMO nevyskytuje. Zdroje podzemnej pitnej vody V širšom okolí AE sa nachádza viac významných vodárenských lokalít. Veľa zdrojov je doteraz využívaných, aj keď hlavné vodovodné zdroje v okolí Levíc a Zlatých Moraviec sú už odstavené. V súčasnosti už nie sú v prevádzke studne lokalizované južne od Malých Kozmáloviec, JZ od N. Tekova a S od Kalnej n/hronom. Okolité obce sú zásobované z centrálneho vodovodu z Gabčíkova. 4.4 Meteorológia Priemerná ročná teplota vzduchu v Mochovciach ( ) dosiahla 9,3 C. Najchladnejším mesiacom je január (-1,6 C) a najteplejším júl (19,9 C), absolútne maximum 36,4 C a minimum -30,8 C. Priemerne za rok sa vyskytne 16,9 tropických dní, 65,5 letných dní, 101,6 mrazových dní, 26,5 ľadových dní a 16,6 dňa so silným mrazom. Priemerná ročná relatívna vlhkosť vzduchu v Mochovciach ( ) je 75 %. Najvyššia hodnota relatívnej vlhkosti vzduchu (100 %) sa vyskytuje pomerne často v nočných hodinách a počas hmly, zaznamenané bolo minimum 14 %. Priemerný ročný úhrn zrážok v Mochovciach ( ) dosiahol 575 mm. Najvyšší mesačný priemerný úhrn zrážok je v máji (71 mm) a najnižší vo februári (31 mm). Priemerný počet dní so zrážkami 0,1 mm za rok je 136,0 a zrážkami 1,0 mm je 87,1. Priemerný počet dní s búrkovými javmi bol 13,2. Priemerne bolo 43,9 dní za rok so snehovou pokrývkou a maximálna výška snehovej pokrývky bola 40 cm. Priemerné trvanie slnečného svitu za rok bolo 1954,4 h, s maximom v júli (280,6 h) a minimom v januári (69,2 h). Priemerná ročná oblačnosť je 58 %, priemerný počet jasných dní za rok je 50,5 a zamračených 106,3. Najväčšie priemerné relatívne početnosti smerov vetra počas roka majú severozápad (22,5 %) a juhovýchod (21,4 %). Priemerná ročná rýchlosť vetra je 2,8 m/s, najväčšie priemerné rýchlosti vetra sú zo smerov východ (3,7 m/s) a severozápad (3,4 m/s). Maximálny náraz vetra sa vyskytuje v tejto oblasti do 35 m/s. Hurikány a tornáda sa v tejto lokalite nevyskytujú. Na obrázku Obr je uvedená smerová veterná ružica za roky a na obrázku Obr je ružica priemernej rýchlosti vetra za to isté obdobie. Významné vodohospodárske diela Pre prevádzku MO34 je dôležitá vodná stavba V. Kozmálovce, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku Priemerný odber vody z nádrže Veľké Kozmálovce pre potreby EMO je m 3 /h. Pri extrémnych letných podmienkach (zvýšené teploty, zvýšený odpar vody) je prietok približne m 3 /h. 16 Slovenské Elektrárne Slovenské Elektrárne Bezpečnostná správa 2011 Bezpečnostná správa

10 Obr Smerová veterná ružica 4.5 Rádiologické podmienky spôsobené vonkajšími zdrojmi Priemerná početnosť výskytu vetra WNW NW NNW N NNE NE ENE Prirodzená rádioaktivita Prirodzenú radiačnú situáciu v lokalite Mochovce charakterizujú úroveň externého žiarenia a výskyt rádionuklidov v jednotlivých zložkách životného prostredia v prízemnej vrstve vzduchu, v pôde, v povrchových a podzemných vodách, v krmovinách a ostatných produktoch poľnohospodárskej činnosti. Prirodzená radiačná situácia v lokalite Mochovce bola monitorovaná v značnom predstihu pred daného smeru (%) v Mochovciach za obdobie W WSW 0 E ESE uvedením JZ do prevádzky a to rôznymi organizáciami i samotným prevádzkovateľom jednotlivých JZ v rámci predprevádzkového monitorovania Externé žiarenie Celková úroveň externého žiarenia meraná pred začatím výstavby EMO v r bola výrazne SW SE variabilná v závislosti hlavne na charaktere geologického podložia. Na väčšine územia v okolí EMO SSW S SSE bola aktivita prirodzených rádionuklidov približne rovnaká. Priemerná hodnota meraného dávkového príkonu je 95 ± 6,1 ngy/h. Úroveň kozmického žiarenia nad vodnou hladinou prepočítaná pre lokalitu Mochovce je 34 ngy/h. Veľkosť terestriálnej zložky externého gama žiarenia je v priemere 61 ngy/h Aktivita rádionuklidov v jednotlivých zložkách životného prostredia Aktivita rádionuklidov vo vzorkách životného prostredia je všeobecne veľmi nízka. Súčasné postupy Obr Ružica priemernej rýchlosti vetra hlavne vďaka veľkoobjemovým odberovým zariadeniam (s prietokom vzduchu väčším ako 200 m3/h) dovoľujú spoľahlivo stanoviť aktivity 137Cs vo vzduchu na úrovni jednotiek mbq/m3 pri NNW N 20 NNE dobe odberu jeden týždeň. Výskyt pozaďovej aktivity v jednotlivých zložkách životného prostredia a vo vybraných článkoch potravinového reťazca bol sledovaný priebežne od r.1979 až do uvedenia elektrárne v lokalite do Priemerná rýchlosť vetra daného smeru (m/s) v Mochovciach za WNW W NW NE ENE E prevádzky v r a Rádioaktivita vo vyšetrovanej lokalite bola malá. Prevažnú časť zistenej aktivity v jednotlivých zložkách životného prostredia tvorila rádioaktivita prirodzeného izotopu draslíka 40K. Predprevádzkovým monitorovaním a jeho štatistickým vyhodnotením nebola zistená žiadna výraznejšia rádiologická anomália. obdobie WSW SW SE ESE 4.6 Havarijné plánovanie a riadenie havárií v lokalite elektrárne SSW S SSE Realizovateľnosť opatrení havarijného plánovania Zabezpečenie a realizovateľnosť opatrení havarijného plánovania sú podrobne dokumentované v predbežnom vnútornom havarijnom pláne pre MO34, vo vnútornom havarijnom pláne EMO12 18 Slovenské Elektrárne Slovenské Elektrárne Bezpečnostná správa 2011 Bezpečnostná správa

11 a plánoch ochrany obyvateľstva pre prípad jadrovej havárie jadrového zariadenia v Mochovciach. Podrobnosti sú popísané v kapitole Plnenie požiadaviek na vonkajšiu infraštruktúru Ochranné pásmo pre AE Mochovce, vrátane MO34, bolo určené Rozhodnutím Krajského hygienika č. H-IV-2370/79 z Hranica ochranného pásma je nakreslená na Obr Ochranným pásmom neprechádza žiadna diaľnica, železničná trať (okrem vlečky slúžiacej na prísun a odvoz materiálu do areálu EMO), alebo vodná cesta. Ochranné pásmo nepretínali pred jeho vytýčením žiadne verejné komunikácie, ktoré by museli byť zrušené či premiestnené. Vonkajšie dopravné spojenie využíva jestvujúce komunikácie i železničný systém. Na hlavných cestných a železničných ťahoch v kraji nie sú v podstate mimoriadne nebezpečné úseky vytvorené prírodnými pod mienkami. Lokalita Mochovce a jej okolie do vzdialenosti 20 km má pomerne riedku sieť železničných tratí. Najdôležitejším bodom železničných tratí je stanica Kalná nad Hronom. 4.7 Monitorovanie územia a okolia JZ V rámci EMO sa monitorujú tieto parametre a javy: > > Radiačné charakteristiky a obsah rádionuklidov v jednotlivých zložkách životného prostredia. > > Rádiologická záťaž okolia dlhodobé pozorovania vývoja radiačnej situácie počas normálnej prevádzky alebo monitorovanie radiačnej situácie počas havárie JE > > Meteorologická situácia okamžitá situácia, dlhodobé pozorovania, predpovede > > Hydrologická situácia okamžitá situácia, dlhodobé pozorovania > > Seizmicita, geológia a hydrológia podzemných vôd dlhodobé pozorovania > > Demografické a iné parametre okamžitá situácia, dlhodobé štatistické údaje demografické údaje, priemerná spotreba potravín, a podobne. Za zber, archiváciu, kontrolu a dodatočnú úpravu jednotlivých výsledkov monitorovania zodpovedajú určené organizácie Rádiologické parametre pre potreby dohľadu nad vplyvom AE na životné prostredie Pred uvedením EMO12 do prevádzky sa začalo predprevádzkové monitorovanie rádioaktivity v okolí AE podľa schváleného prevádzkového plánu monitorovania, ktorého cieľom bolo získať charakteristické informácie o okolí a získať pozaďové a základné údaje o lokalite a okolí a stanoviť príslušné referenčné údaje potrebné na vyhodnotenie prevýšenia nameraných údajov oproti normálnym pozaďovým hodnotám. Monitorovací plán zahŕňa radiačnú kontrolu rôznych zložiek životného prostredia v okolí AE Mochovce do vzdialenosti cca 20 km od jadrovej elektrárne Zisťovanie odchýlky od normálneho pozaďového stavu Podľa doterajších skúseností normálna prevádzka AE nespôsobuje merateľné zvýšenie obsahu rádionuklidov v tých zložkách životného prostredia, ktoré významne prispievajú k ožiareniu obyvateľov v okolí AE Vplyv susedných externých zdrojov v lokalite Odchýlka od normálneho stavu môže byť spôsobená vplyvom susedného bloku EMO12 alebo susedného republikového úložiska rádioaktívnych odpadov. Možný vplyv EMO12 sa dá zistiť na základe informácií z prevádzky AE pri zisťovaní príčin zvýšenej aktivity v okolí a prijatia príslušných nápravných opatrení. Ohodnotenie možného vplyvu republikového úložiska rádioaktívnych odpadov je komplikovanejšie, pretože by mohli uniknúť iba rádionuklidy s dlhým polčasom rozpadu a najpravdepodobnejšia expozičná cesta je cez hydrosféru. Prevýšenie rádioaktivity v okolí zdroja môže byť spôsobené nekontrolovaným únikom rádioaktivity v AE mimo lokality (napríklad z AE Jaslovské Bohunice, havária pri transporte rádioaktívnych látok), prípadne aj mimo hraníc SR. Monitorovanie sa zabezpečuje radiačnou monitorovacou sieťou SR (jej zložkou je aj EMO), okrem iného aj pri jadrovej/radiačnej havárii, resp. mimoriadnej udalosti spojenej s únikom rádionuklidov do životného prostredia alebo pri podozrení na ich vznik či už na území alebo mimo územia SR Monitorovanie podzemných a povrchových vôd Ucelený hydrologický monitorovací program povrchových a podzemných vôd v lokalite Mochovce s využitím lokálnych prostriedkov a vybavenia inštalovaného v lokalite v súčasnosti neexistuje. Hydrologické monitorovanie podzemných i povrchových a drenážnych vôd v lokalite RÚ RAO zabezpečujú iba špeciálne organizácie (EKOSUR a JAVYS). Do monitorovacieho plánu radiačnej kontroly okolia boli zahrnuté aj novovybudované vrty okolo odpadového potrubia a tiež bolo rozšírené aj monitorovanie pitných vôd o lokalitu - SE EMO. Monitorovanie povrchových vôd zabezpečuje na národnej úrovni Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) a Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) Parametre pre odhad rizika extrémnych javov na projekt a prevádzku AE Údaje o meteorologickej situácii v lokalite AE Mochovce zhromažďuje SHMÚ podľa meraní v meteorologickej stanici Mochovce v areáli SE-EMO. Údaje sú štatisticky spracované pre dve návrhové úrovne zaťaženia: projektové - so strednou dobou návratu 100 rokov a extrémne - pre strednú dobu návratu rokov. Seizmickú činnosť a parametre monitoruje Geofyzikálny ústav SAV Bratislava v rámci Národného programu monitorovania. Rozmiestnenie seizmických staníc bolo navrhnuté tak, aby bolo možné lokalizovať zemetrasenie s možnými makroseizmickými účinkami na území Slovenska bez ohľadu na to, v ktorej oblasti sa vyskytne. V lokalitách seizmických staníc je nepretržite meraná rýchlosť pohybu pôdy. 20 Slovenské Elektrárne Slovenské Elektrárne Bezpečnostná správa 2011 Bezpečnostná správa

12 5. Všeobecné aspekty projektu MO34 Obr Baréry a bezpečnostné funkcie Bariéry proti úniku rádioaktívnych látok do okolia: Kontejnment Stena komponentov primárneho okruhu Matica paliva 5.1 Všeobecné požiadavky na projekt Bezpečnostné ciele a princípy sú odvodené od všeobecných cieľov jadrovej bezpečnosti, cieľov radiačnej ochrany a technických bezpečnostných cieľov. Požiadavky na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení pri ich projektovaní sú dané legislatívnymi predpismi SR a projekt je v zhode aj so zadaním a požiadavkami dozorných orgánov. Každá navrhovaná úprava systémov, konštrukcií a komponentov dôležitých pre jadrovú bezpečnosť musí byť kategorizovaná podľa jej bezpečnostného významu. Projekt okrem iného obsahovať požiadavky na kvalifikáciu zariadení a musí zabezpečiť, aby všetky systémy, konštrukcie a komponenty mali také vlastnosti, ktoré zaručia bezpečnú prevádzku jadrového zariadenia počas celej projektovej životnosti, predchádzanie udalostiam a ochranu zdravia zamestnancov jadrového zariadenia pri práci, obyvateľov a životného prostredia Základné bezpečnostné ciele Následky prípadného porušenia prvých bariér kompenzuje vždy nasledujúca bariéra. Až po poruše Všeobecný cieľ jadrovej bezpečnosti a bezpečnostná politika Projektovaná životnosť prvej a druhej bariéry závisí na predpokladanej dobe práce palivových člán- Základným všeobecným cieľom jadrovej bezpečnosti je chrániť osoby, spoločnosť a životné pros- ochrany do hĺbky. Hlavným účelom bezpečnostných funkcií je ochrana fyzických bariér pred poško- tredie a to vytvorením a udržiavaním efektívnej ochrany proti rádiologickému ohrozeniu. Z tohto dením a/alebo deštrukciou. cieľa sú odvodené dva ciele ochrany pred žiarením. Prvým je zabezpečiť počas normálnej prevádzky, Komponenty, systémy a konštrukcie elektrárne majú také charakteristiky, parametre, materiálové aby ožiarenie ionizujúcim žiarením v elektrárni a dávky spôsobené únikom rádioaktívnych látok z zloženie a sú zostavené a usporiadané tak, aby umožnili bezpečnú a spoľahlivú prevádzku systémov elektrárne boli taká malé, ako sa dá rozumne dosiahnuť (princíp ALARA) a menšie ako predpísané a elektrárne s dôrazom na zaistenie vysokého stupňa celistvosti palivových prútikov, systému chla- hodnoty podľa legislatívnych predpisov. denia reaktora a systémov k nemu pripojených. Druhý cieľom ochrany pred žiarením je zaistiť, aby pri všetkých havarijných podmienkach, s ktorý- Riadiace systémy musia udržiavať parametre reaktora v medziach zadaných pre normálnu prevádz- mi sa v projekte elektrárne uvažuje, boli rádiologické dôsledky, ak by nastali, minimálne prípadne ku. Ak by odchýlky od podmienok normálnej prevádzky boli také, že by boli prekročenie ochranné žiadne. medze, potom systém ochrany reaktora tieto poruchové stavy zistí a zabráni rozvoju do havarijných Jadrová bezpečnosť jadrového zariadenia je zaistená prostredníctvom ochrany do hĺbky založenej podmienok alebo do nadprojektových havárií. na použití viacnásobných fyzických bariér brániacich šíreniu ionizujúceho žiarenia a rádionuklidov Ak by aj napriek všetkým preventívnym opatreniam vznikla havária, potom hlavne následky úniku do životného prostredia a s opakovaným použitím systému technických a organizačných opatrení rádioaktívnych látok cez jednu alebo viacero bariér zmierňuje systém kontajnmentu. Je naprojek- slúžiacich na ochranu a zachovaniu fyzických bariér a tiež na ochranu osôb v areáli AE, obyvateľov tovaný a vybudovaný s takou tesnosťou, aby únik rádioaktívnych látok z neho nebol väčší ako 2% z v okolí a životného prostredia. celkového objemu kontajnmentu za 24 hodín pri havarijnom projektovom tlaku 0,250 MPa. ní štvrtej bariéry by mohli rádioaktívne látky uniknúť do životného prostredia. kov. Tretia a štvrtá bariéra sú projektované na celú dobu životnosti elektrárne. Projektom sú zabezpečené základné bezpečnostné funkcie, ktoré umožňujú uplatniť princípy Na dosiahnutie požadovanej spoľahlivosti sú systémy dôležité pre bezpečnosť zálohované, rôznobariéry a bezpečnostné funkcie rodé, nezávislé a fyzicky oddelené. Pravidelne sa skúšajú a udržiavajú v prevádzkyschopnom stave. Dôležitým prvkom ochrany do hĺbky sú štyri fyzické bariéry proti úniku štiepnych produktov ako Základné požiadavky na jadrovú bezpečnosť sú pri hodnotení jadrovej bezpečnosti pretransformo- najväčšieho zdroja aktivity: vané do kritérií prijateľnosti. Kritériá prijateľnosti stanovujú číselné limity hodnôt modelovaných > palivo a jeho štruktúra (prvá bariéra), parametrov, podmienky pre stavy AE počas a po odznení udalosti, požiadavky na odozvu systémov > pokrytie palivových prútikov (druhá bariéra), i na zásahy prevádzkového personálu. > tlakové zariadenia primárneho chladiaceho okruhu reaktora (tretia bariéra), > kontajnment (štvrtá bariéra). 22 Slovenské Elektrárne Bezpečnostná správa 2011 Slovenské Elektrárne Bezpečnostná správa

13 Radiačné ciele pre projekt výstavby MO34 Na minimalizáciu rádiologického vplyvu na životné prostredie, obyvateľstvo a pracovníkov elektrárne sú dané limity dávok ionizujúceho žiarenia. Pre normálnu a abnormálnu prevádzku podľa legislatívnych predpisov efektívne dávky jednotlivca v príslušnej kritickej skupine obyvateľov spôsobené výpusťami rádioaktívnych látok pri normálnej prevádzke za hranicami ochranného pásma nie sú väčšie ako 0,25 msv za jeden rok. Radiačným cieľom projektu MO34 je pre rádioaktívne výpuste počas normálnej prevádzky dvojbloku MO34 neprevýšiť polovicu z vyššie uvedenej hodnoty povolenej dávky pre lokalitu EMO, t.j msv. Pre pracovníkov elektrárne počas normálnej a abnormálnej prevádzky je limit efektívnej dávky 100 msv počas piatich za sebou nasledujúcich kalendárnych rokov a v žiadnom kalendárnom roku nesmie prekročiť 50 msv. Všeobecným bezpečnostným cieľom projektu pre havarijné udalosti týkajúcim sa obyvateľov za hranicou ochranného pásma je, aby sa nemuseli použiť žiadne neodkladné ochranné opatrenia ukrytie, jódová profylaxia, evakuácia a dočasné premiestnenie. Kvantitatívne radiačné bezpečnostné ciele a kritériá prijateľnosti pre dávku na jednotlivca z obyvateľov sú v Tabuľke č V projekte AE MO34 sú zohľadnené všetky opatrenia na zabránenie vzniku a rozvoja porúch. Projekt palivových elementov a sú také, aby bol zaistený vysoký stupeň jeho integrity. S dostatočnou rezervou zaisťuje integritu systému chladenia reaktora, ako aj integritu systémov k nemu pripojených. Projekt sa snaží o jednoduchosť, dostatočné rezervy a charakteristiky na minimalizovanie následkov chýb operátora. Tabuľka č Kritériá prijateľnosti pre analýzy radiačných následkov Stav Normálna a abnormálna prevádzka Projektové havárie (s malou frekvenciou výskytu) Projektové havárie (s veľmi malou frekvenciou výskytu) Vybrané nadprojektové havárie Kritérium prijateľnosti Efektívna dávka menšia ako msv/rok za hranicou ochranného pásma Efektívna dávka menšia ako 1 msv/rok za hranicou ochranného pásma Efektívna dávka menšia ako 5 msv/rok za hranicou ochranného pásma Efektívna dávka menšia ako 5 msv/rok za hranicou ochranného pásma Na dosiahnutie požadovanej úrovne spoľahlivosti bola pri projektovaní bezpečnostných a ochranných systémov venovaná primeraná pozornosť zálohovaniu a prevencii porúch so spoločnou príčinou s využitím takých prostriedkov ako sú rôznorodosť, nezávislosť a fyzická separácia, požiadavky na skúšanie a údržbu Pravdepodobnostné bezpečnostné ciele Bezpečnostná úroveň JE MO34 s navrhovanými zmenami je najmenej na rovnakej úrovni alebo vyššia ako súčasná úroveň bezpečnosti elektrárne EMO12 a sú splnené pravdepodobnostné kritériá odporučené ÚJD SR: > > Sumárna frekvencia poškodenia jadrového paliva vplyvom vnútorných a vonkajších iniciačných udalostí nemá byť pre existujúce bloky jadrových elektrární väčšia ako /rok, pre nové projektované jadrové bloky na /rok; > > Sumárna frekvencia skorého veľkého úniku rádioaktívnych látok vplyvom vnútorných a vonkajších iniciačných udalostí nemá byť pre nové projektované jadrové bloky väčšia ako /rok. Pre MO34 je výsledná frekvencia tavenia aktívnej zóny za rok. V tejto frekvencii sú zahrnuté príspevky od prevádzky na plnom výkone, znížených výkonoch a pri odstavenom reaktore s uvažovaním príspevkov od vonkajších udalostí a vnútorných udalostí. MO34 spĺňa pravdepodobnostné kritériá bezpečnosti odporučené ÚJD SR a EUR Deterministický prístup pre oblasť bezpečnosti v rámci úvodného projektu Projekt je vytvorený na základe deterministických kritérií. Fyzikálne a technologické vlastnosti blokov MO34 spĺňajú požadované podmienky jadrovej bezpečnosti a pri vzniku iniciačnej udalosti nie sú porušené kritériá prijateľnosti stanovené pre danú kategóriu procesov. Každá iniciačná udalosť je charakterizovaná aj frekvenciou výskytu, podľa ktorej je možné ich rozdeliť na tieto skupiny: > > Očakávaná udalosť > > Projektová havária > > Nadprojektová havária > > Vybraná nadprojektová havária Tieto kategórie uvažujú celý rozsah možných stavov reaktora a projekt úplne zohľadňuje možné poruchy v režimoch odstavenia. Kategória udalostí kombinovaných s konkrétnym stavom reaktora zohľadňuje frekvenciu tejto kombinácie. Pre každú skupinu iniciačných udalostí sa preukázalo, že fyzikálne a technologické vlastnosti blokov MO34 spĺňajú požadované podmienky jadrovej bezpečnosti a že pri vzniku akejkoľvek iniciačnej udalosti nebudú porušené kritériá prijateľnosti zadané pre danú kategóriu procesov. Pri vypracovávaní bezpečnostných analýz sa použili teoretické modely založené na známych vedeckých prístupoch, validované a primerané na základe príslušných experimentálnych údajov a štandardné konzervatívne metodiky a prístupy požadované a odporučené slovenskou legislatívou, bezpečnostnými návodmi ÚJD SR. 5.2 Kategorizácia zariadení dôležitých pre bezpečnosť do bezpečnostných tried Pre zaistenie bezpečnosti počas spúšťania, normálnej prevádzky a udalostí podľa yyhlášky ÚJD SR č. 50/2006 Z.z. musí byť projekt jadrového zariadenia taký, aby pri abnormálnej prevádzke, projektových haváriách a v primeranej miere aj pri vybraných nadprojektových haváriách zaručil splnenie základných bezpečnostných funkcií: Bezpečnostné funkcie zahŕňajú všetky funkcie, ktoré sú potrebné na zabránenie vzniku havarijných podmienok a na zmiernenie dôsledkov havarijných podmienok uvažovaných v projekte. Pre plnenie každej z bezpečnostných funkcií boli určené potrebné komponenty, systémy a zariadenia. Každá súčasť systému bola zaradená do bezpečnostnej triedy obvykle podľa najvyššej úrovne bezpečnostnej funkcie, ktorú musí dané zariadenie splniť. Zariadenia, ktoré plnia bezpečnostné funkcie sú vybrané zariadenia. Musia byť kvalifikované 24 Slovenské Elektrárne Slovenské Elektrárne Bezpečnostná správa 2011 Bezpečnostná správa