15 SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY TVORIVO-HUMANISTICKEJ VÝUČBY (pre učiteľov)

Transcript

1 15 SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY TVORIVO-HUMANISTICKEJ VÝUČBY (pre učiteľov) SPOJIŤ UŽITOČNÉ s PRÍJEMNÝM Ak popisujeme kvalitu v systéme tvorivo-humanistickej výučby, potom máme na mysli jej problematiku na úrovni učiteľa a študijnej skupiny (triedy), jej charakteristiku hlavne vo vzdelávacích aktivitách (vyučovacích hodinách, prednáškach, cvičeniach a pod.), všade tam, kde prebiehajú procesy vyučovania učiteľa a učenia sa študentov (žiakov). Ak sa učitelia a študenti orientujú na výsledky výučby, obvykle to znamená orientáciu na dôsledky a nie na príčiny zakódované v procesoch, vedúcich k týmto výsledkom. Preto je potrebné neustále si klásť otázku, ako procesy prispievajú k výsledkom výučby, k rozvíjaniu osobností študentov, k ich spokojnosti, teda ku kvalite výučby. Rozhodujúci vplyv na študijné výsledky študentov má kvalita výučby, ktorej sa musí zmocniť predovšetkým učiteľ tým, že si osvojí kvalitný systém učiteľských kompetencií. Musí mať však vytvorené kvalitné podmienky pre výučbu. Základným problémom kvality výučby je aktivizácia a motivácia študentov vo vzdelávacej činnosti, rozvíjanie osobností prostredníctvom učebnej činnosti (v prednáškach, vo vyučovacích hodinách, v seminároch, v cvičeniach, pri konzultáciách, zápočtoch a skúškach). V plánovaní výučby je často problémom uvedomenie si a správne formulovanie cieľov výučby. Ak učiteľ nemá jasno v tom čo chce naučiť, nemôže ani zistiť čo naučil. Pri realizácii priebehu výučby je potrebné sa vyvarovať predovšetkým nenáležitým transmisívnym stratégiám výučby (napr. prednášanie ako prerozprávanie textu 312

2 učebnice). Aj zdanlivo dobré prednášanie môže viesť študentov len k najnižšiemu vzdelaniu osvojovaniu si vedomostí, prijímaniu hotových informácií (čo dokážu aj počítače). Kontrolovanie (získavanie výsledkov a hodnotenie) študentov je poznačené značnou subjektivitou, kritériá hodnotenia študentov sú diskutabilné a odlišné ako v živote. Absolventi škôl dostávajú vysvedčenia a diplomy, ktoré často neodzrkadľujú ich skutočné odborné a kľúčové kompetencie, ich kvalifikáciu. Zasahovanie do výučby na základe výsledkov sa najčastejšie nedeje žiadne. S novým obdobím, s ďalšími vzdelávacími aktivitami, všetko začína tak akoby predtým nič neprebehlo. Efektívnosť výučby znamená v čo najkratšom čase, s čo najmenšou námahou učiteľa a študentov dosiahnuť čo najlepšie výsledky vo výučbe. Kvalita výučby znamená dôjsť k týmto výsledkom optimálne, s najväčšou mierou spokojnosti zainteresovaných partnerov na procesoch vo výučbe. Kvalita systému výučby vlastnosť systému výučby s danou štruktúrou dosahovať pri daných podmienkach optimálne plnenie požiadaviek, vyplývajúcich z uspokojovania potrieb zainteresovaných partnerov (predovšetkým študentov). Kvalitu systému pri plnení požadovaných cieľov možno zabezpečiť len kvalitou jeho zložiek a vzťahov medzi nimi, teda kvalitou štruktúry systému a kvalitou jeho riadenia (manažérstva). Kľúčové faktory v systéme pre manažérstvo kvality výučby podmienky učiteľ koncepcia princípy mechanizmy cyklus štandardy výstupy Pre prácu učiteľa a študentov majú byť zabezpečené náležité podmienky. Rozhodujúcim pre kvalitu výučby je vzdelaný učiteľ, jeho učiteľské kompetencie. Čím vyššia je kvalita profesionality učiteľa, tým vyššia je kvalita procesu výučby a tým aj vzdelanostná úroveň študentov. Východiskom pre sebareflexívny model manažérstvo kvality výučby pre učiteľa je tvorivo-humanistická koncepcia výučby a princípy manažérstva kvality, odvodené z princípov TQM. Vnútornými hybnými mechanizmami kvality výučby sú vnútorná motivácia, sebahodnotenie a vlastná tvorivosť. Realizácia uzavretého PDCA cyklu v programe výučby s vnútornými hybnými mechanizmami kvality výučby prináša učiteľovi väčšie uspokojenie z práce, odborný rast v učiteľstve, rozvoj kritického myslenia, sebareflexie a sebahodnotenia, väčšie vniknutie do podstaty výučby. Štandardy kvality sú pravidlá pre učiteľa pri zabezpečovaní kvality výučby (vymedzenia jeho zodpovedností). Výstupom takéhoto vzdelávania je kvalitné vzdelanie študentov. 313

3 15.1 SYSTÉMOVÝ PRÍSTUP UČITEĽA v MODERNEJ VÝUČBE Cieľ: Charakterizovať a aplikovať systémový prístup v modernej výučbe predmetov v škole Pri organizovaní procesu výučby si uvedomujeme, že v ňom pôsobí na seba súbor vzájomne previazaných alebo vzájomne pôsobiacich zložiek, prvkov a činností. Všetky zložky výučby v jej systéme navzájom súvisia a ovplyvňujú sa. Preto učiteľ má rešpektovať štruktúru zložiek výučby v celom jej systéme. Kopa tehál nie je domom Riešenie iba čiastkových či javových stránok výučby, bez domyslenia dopadov na celý jej systém, spravidla problémy výučby namiesto riešenia iba transformuje na iné. Systémový prístup k procesu výučby je metodológia, ktorá má zaručiť komplexnosť prístupu učiteľa pri riešení úloh vo výučbe. Systémový prístup k výučbe znamená identifikovanie, porozumenie a riadenie systému vzájomne prepojených zložiek a činností v štruktúre výučby, ktoré vzájomne súvisia a ovplyvňujú dosahovanie cieľov výučby. V príprave na tvorivo-humanistickú výučbu učiteľ uplatňuje systémový prístup, s navádzajúcimi otázkami: Koho mám učiť? (aká je pripravenosť študentov na výučbu, štruktúra ich osobností, vstupný psychický a fyzický stav, vzdelávacie potreby, vnútorné predpoklady, učebné štýly, doterajšie ich vedomosti, zručnosti, schopnosti a postoje, kompetencie) Aká je pripravenosť učiteľa? (jeho učiteľské kompetencie, ako zabezpečiť pracovnú disciplínu študentov pre efektívnosť a kvalitu výučby) Aké sú požiadavky na výučbu? (prístupy k výučbe, uplatňovanie princípov kvality tvorivo-humanistickej výučby) Čo učiť? (z ktorých prvkov pozostáva obsah učiva, vecná stránka výučby) Prečo to učiť? (stanovenie poslania, významu, účel, zdôvodnenie výučby) Čo chcem dosiahnuť? (stanovenie špecifických cieľov výučby, aké ciele majú študenti učením sa dosiahnuť, čo konkrétne sa majú naučiť) Ako učiť? (stratégie, metódy, formy výučby, procesuálna stránka výučby) Čím učiť? (učebné pomôcky a didaktická technika, prostriedky informačných technológií) Ako plánovať program výučby? (učiteľmi prispôsobený program výučby predmetu, tematického celku, vyučovacej hodiny) Ako zorganizovať výučbu? (s ohľadom na podmienky pre výučbu: priestorové - kde?, sociálne koľkých?, finančné, bezpečnostné; obsahový a časový rozpis výučby) Ako získať študentov pre učenie sa? (udržanie ich pozornosti, aktivity; motivácia po celý čas výučby) Ako zistiť, ako sa učia a čo sa naučili? (priebeh výučby zodpovedajúci jej naplánovaniu, spätná väzba po celý čas výučby) Ako hodnotiť študentov a oni seba samých? (za čo, kedy, akým spôsobom?) 314

4 Ako ma budú študenti hodnotiť a ja sám seba? (za čo, kedy, akým spôsobom?) Akým spôsobom zasahovať do výučby na základe výsledkov? (uzavrieť PDCA cyklus) Každá z uvedených otázok je dôležitá pri riešení procesu kvalitnej výučby. Je potrebné posilňovať vždy najslabšie ohnivká v reťazi zložiek systému výučby. Obr. 15.1: Štruktúrna mapa systému modernej výučby Zanedbávanie niektorej zložky sa prejaví na sile pôsobenia celého systému výučby na študenta. Posilňovanie len silných zložiek na úkor slabých kritických, ktoré systém obmedzujú, nie je potom efektívne. Kritické články v procese výučby zabraňujú vyššiemu prietoku kvalitných činností cez reťaz zložiek vo výučbe. Vytvorenie štruktúry v systéme výučby napomáha aj kontinuálnemu zlepšovaniu tohto systému prostredníctvom merania a vyhodnocovania, tiež stanoveniu možných zdrojov problémov pre jednotlivé zložky a činnosti, korigovaniu plánovania a realizácie výučby. Znalosť systémového prístupu umožňuje lepšie pochopiť procesy, ktoré vo výučbe prebiehajú, zdôvodniť realizácie určitých činností, ich správne usporiadanie, úroveň ich výsledkov. Využívanie času výučby pre rozvoj osobnosti študenta, štruktúra vyučovacích jednotiek, umožňuje motivovať ho pre aktívny proces učenia sa, zapájať ho do učebnej činnosti, priebežne diagnostikovať úroveň osvojenia si učiva a následne odstrániť nedostatky. 315

5 Manažérstvo kvality výučby ako koordinovaná činnosť učiteľa zameraná na riadenie výučby (školskej triedy, študijnej skupiny) s ohľadom na kvalitu, spolu s vytváraním potrebného prostredia, smeruje k dosahovaniu cieľov výučby. Manažérstvo je proces, ktorý slúži na dosahovanie cieľov prostredníctvom usmerňovania premeny vstupov na požadované výstupy PRINCÍPY MANAŽÉRSTVA KVALITY VÝUČBY zameranie sa na osobnosť študenta, vodcovstvo učiteľa, angažovanosť učiteľa, procesný prístup, zlepšovanie výučby, rozhodovanie založené na dôkazoch, riadenie vzťahov s partnermi Základné myšlienky, zásady, základné normy v riadení kvality výučby sú vyjadrené princípmi manažérstva kvality výučby. Pri rešpektovaní poznatkov a skúseností s uvádzaním inovácií do systému výučby, možno v súlade s normami STN EN ISO 9000:2016 pre manažérstvo kvality výučby uviesť princípy manažérstva kvality pre výučbu. Sú to základné požiadavky na riadenie procesu kvalitnej výučby. Princípy manažérstva kvality výučby sú základné, najdôležitejšie všeobecné požiadavky a pravidlá pre kvalitu výučby, pre profesionalitu kvalitného učiteľa. Ich uplatňovaním sa stimuluje vnútorná motivácia a sebahodnotenie študenta vo výučbe, pomáha rozvíjať jeho osobnosť (predovšetkým jeho tvorivosť a schopnosť sebariadenia), čo prináša uspokojovanie vzdelávacích potrieb a prianí študenta, kvalitu jeho života v škole. Uvedené princípy manažérstva kvality výučby tvoria základ noriem pre systém manažérstva kvality výučby pre každého učiteľa z rôznych stupňov a typov škôl. Podcenenie niektorého z princípov môže znamenať, že vybudovaný systém manažérstva kvality pre učiteľa nebude plne funkčný a efektívny. Uplatňovaním princípov manažérstva kvality vo výučbe vzniká kultúra kvality výučby Princíp sústredenia sa na osobnosť študenta vzdelávacie potreby študenta, princípy tvorivo-humanistickej výučby, metakognitívne stratégie výučby, učebné štýly Škola závisí od svojich študentov, preto treba chápať ich súčasné a budúce potreby, majú sa uspokojovať ich požiadavky, ale má existovať aj snaha prekonať ich očakávania. Obsah a štruktúra výučby sa má prispôsobiť aj záujmom študentov, 316

6 rešpektovať aj ich pripomienky a názory. Moderné riadenie kvality výučby považuje zameranie na osobnosť študenta za jeden zo základných stavebných kameňov kvality. Kvalita výučby vychádza z koncepcie tvorivo-humanistickej výučby. Je to výučba s uplatňovaním didaktických princípov orientovaných na osobnosť študenta, so stratégiami výučby zameranými na aktívne učenie sa, výučby s riešením problémov, s cieľom sebautvárania plne rozvinutej osobnosti študenta. Takáto výučba je zameraná na samostatnosť, aktivitu a tvorivosť. Od učiteľa sa očakáva, že bude uplatňovať didaktické princípy tvorivo-humanistickej výučby, akými sú princíp jedinečnosti osobnosti študenta, princíp sebautvárania osobnosti, komplexného rozvoja osobnosti, priority postojov a schopností, princíp osobného prežívania procesu výučby študentom. Uplatňovanie týchto princípov vo výučbe je nevyhnutným základom pre pochopenie významu implementácie manažérstva kvality do výučby. Od uvedených požiadaviek sa odvíja kvalita výučby. Prijatie koncepcie zamerania na študenta znamená uskutočniť v škole rad opatrení, ktoré zasiahnu tak základné princípy a štýl riadenia výučby, ako aj správanie sa jednotlivých učiteľov. Na to je vhodná situačná analýza doterajších vzťahov so študentmi, identifikácia potrieb študentov, zmena školskej kultúry vo vzťahoch so študentmi, zmena štýlu riadenia výučby, zmena v správaní učiteľov. Metakognitívne stratégie výučby Učenie sa predstavuje proces, v priebehu a v dôsledku ktorého mení študent svoj súbor poznatkov o sebe a o vonkajšom svete, mení svoje formy správania a spôsoby činnosti, postoje, svoje osobnostné vlastnosti a obraz seba samého, a to smerom k väčšej účinnosti a rozvoju. Požiadavka na rozvíjanie schopnosti učiť sa v kvalitnej výučbe znamená tiež rozvíjať metakognitívne schopnosti študentov (žiakov) aby dokázali plánovať, monitorovať, vyhodnocovať postupy, ktoré sami využívajú, keď sa učia a sami zasahovať do vlastného učenia sa. Metakognícia má podstatný význam pre rozvoj ich inteligencie. Simons (1996) pre rozvíjanie metakognície vo výučbe vyčlenil 14 zásad: 1. Väčší dôraz klásť na procesuálnu stránku výučby, ako len na obsah a výsledok učenia sa. Dôležitý je teda proces (zásada procesuálnosti). 2. Učenie sa by sa malo samo o sebe stať predmetom učenia sa študenta. Učiteľ by mal študentov nabádať k tomu, aby si uvedomovali, zamýšľali sa nad tým čo, ako a prečo to robia, keď sa učia (zásada reflexívnosti). 3. Študenti majú mať možnosť nájsť si k učeniu sa svoj osobný vzťah, byť naň motivačne pripravení, prežívať ho (zásada afektívnosti). 4. Študenti by si mali neustále uvedomovať význam, praktické využitie toho, čo sa učia (zásada funkcionálnosti). 5. Súčasťou procesu učenia sa má byť aplikácia a zovšeobecnenie naučeného (zásada prenosu a zovšeobecnenia). 317

7 6. Učenie sa treba vzťahovať k širším súvislostiam. Učebné postupy, stratégie učenia sa, by sa mali pravidelne nacvičovať, a to v širšom kontexte, pri preberaní rôznych druhov učiva, vo všetkých vyučovacích predmetoch (zásada kontextovosti). 7. Študenti majú byť vedení k autodiagnostikovaniu, nacvičovať ako sami môžu kontrolovať, korigovať, riadiť svoje vlastné učenie sa (zásada autodiagnostiky). 8. Všetky zručnosti, teda aj učebné zručnosti, možno si osvojiť iba v činnosti. Vlastná iniciatíva, zapojenie sa študenta, zvyšuje efekt učenia sa (zásada aktivity). 9. Zodpovednosť za priebeh a výsledky v učení sa treba postupne prenášať na študenta. Tento si potrebuje uvedomiť, že efekt učenia sa je v jeho vlastných rukách, že od neho závisí viac než od učiteľa (zásada zodpovednosti). 10. Možnosť autodiagnostikovania, reflexie študenta, treba doplniť supervíziou, pri ktorej študent oznamuje učiteľovi, čo sa v jeho procese učenia sa deje (zásada supervízie). 11. Nielen komunikácia s učiteľom (supervízia), ale aj spolupráca a diskusia medzi študentmi rozvíja schopnosť učiť sa (zásada spolupráce). 12. Náročné ciele sú pre študenta mobilizujúcejšie než ciele ľahko dosiahnuteľné. Hodnota ľahko dosiahnuteľných cieľov býva nízka. Vyššie úrovne učenia sa vyžadujú si vyššie myšlienkové procesy a hĺbkový prístup k učeniu sa (zásada náročných cieľov). 13. Nové učivo si študent osvojí ľahšie, ak vhodne nadväzuje na jeho doterajšie, aktuálne vedomosti, zručnosti, na jeho predstavy o učive (zásada nadväznosti na prekoncepty). 14. Je potrebné rešpektovať u študenta individuálne zvláštnosti učenia sa jeho učebné štýly (zásada individuálneho prístupu). Poznanie učebného štýlu študentov a jeho rešpektovanie pri sprístupňovaní učiva napomáha riadeniu kvality výučby. Je to dôležité pre študenta a pre učiteľa, ale aj pre efektívnosť procesu učenia sa. Na poznanie učebných štýlov môže poslúžiť aj dotazník na určenie učebných štýlov. Napĺňanie potrieb študenta Kvalita výučby znamená dosiahnutie vytýčených cieľov výučby, sebarozvoja osobnosti študenta, kľúčových kompetencií, rozvoja jeho tvorivosti. Uplatňovaním požiadaviek študentov na výučbu prispievame k dosiahnutiu ich spokojnosti, napĺňanie ich potrieb vo výučbe. Na začiatku školského roka, zvyčajne na prvej vyučovacej jednotke, zisťujeme rozhovorom so svojimi študentmi, alebo anonymným dotazníkom, aké stratégie výučby študenti v danom predmete preferujú, ktoré témy obsahu učiva v novom školskom roku ich najviac zaujímajú, sú pre nich zmysluplné. Študenti sa môžu vyjadrovať aj k tomu, aký by mal byť vzťah učiteľ študent, aká by mala byť 318

8 pracovná klíma vo výučbe, vyjadrujú sa k učiteľovým požiadavkám. Môžu tiež vznikať dohody pravidiel pre riešenie problémov v študijnej skupine (triede). V priebehu školského roka môžu študenti svoju spokojnosť s výučbou prejavovať v takých didaktických aktivitách vyučovacej jednotky, akými je hodnotiaci rozhovor, kedy vyjadrujú svoje postoje, názory na priebeh výučby, na plnenie cieľov, na obsah prebraného učiva formou krátkeho rozhovoru. Takáto sebareflexia, uvažovanie dáva študentom (ale aj učiteľovi) príležitosť k odstupu od učebného procesu na zhodnotenie obsahu a spôsobu prebiehajúcej učebnej činnosti. Pozornosť sa venuje hodnoteniu prežívania, postojov, potrieb a vzťahov študentov. Pri vyhodnocovaní vyučovacej jednotky na jej konci učiteľ spolu so študentmi môžu vyhodnotiť splnenie cieľov prezentovaných na začiatku hodiny, je poskytnutá možnosť vyjadriť sa k priebehu vyučovacej jednotky. Študenti, aj učiteľ môžu vyjadriť svoju spokojnosť či nespokojnosť s priebehom výučby, vyjadriť svoje iné postoje k výučbe. Aspoň raz ročne učiteľ dotazníkom zisťuje postoje študentov k jeho vyučovaniu. Buď na spôsob SWOT analýzy hodnotia študenti kvalitu výučby predmetu, alebo vypĺňajú dotazník pre hodnotenie výučby daného predmetu u daného učiteľa. Podľa indikátorov kvality výučby možno zistiť ako ju vnímajú, prežívajú a hodnotia študenti. Výsledky merania porovnávame s predchádzajúcim stavom či s orientačnými normami. Aj takýmto vyjadrením spokojnosti možno študenta zainteresovať do výučby. Pri sústredení sa na osobnosť študenta nejde o jednostranné nadbiehanie študentovi (či nedajbože podlizovanie sa). Zmyslom je vytvoriť trvalý vzťah založený na partnerstve a vzájomných výhodách plynúcich z tohto vzťahu pre obe strany. Pravidelné získavanie spätnej väzby od študentov, dlhodobé sledovanie ich spokojnosti s výučbou a ich lojality k škole je prínosom tak pre školu, učiteľa, ako aj pre študentov Princíp vodcovstva učiteľa program výučby predmetu, konštruktivistické stratégie výučby na riešenie problémov, prostriedky elektronického vzdelávania, sociálna klíma výučby Manažérom kvality výučby je učiteľ. Jeho vedúca úloha vo výučbe spočíva v zabezpečovaní jednoty poslania, cieľov a smerovania svojej výučby na základe strategických zámerov svojej školy. Učiteľ sa rozhodujúcou mierou podieľa na utváraní kvality života študentov. A) Od učiteľa sa očakáva, že na základe strategických zámerov, cieľov a smerovania školy, rozpracovaných v školskom vzdelávacom programe, sa bude podieľať v tímovej práci spolu s ostatnými učiteľmi na smerovaní vývoja školy. To možno prejaviť zvlášť v kvalitnom programe výučby, kde sa naznačí a zdôvodní poslanie a smer, ktorým sa výučba bude uberať. 319

9 Preto učiteľ: - má byť oboznámený s prijatými strategickými zámermi a cieľmi školy, pretože ak ich nepozná, môže preferovať ciele výučby, ktoré sa budú líšiť od záujmov školy, - má transformovať strategické zámery a ciele školy do konkrétnych opatrení vo výučbe, určiť všade, kde je to možné, merateľné hodnoty, ktoré budú využité pre vyhodnotenie faktických výsledkov výučby. Na základe didaktickej analýzy učiva, učiteľ vypracúva kvalitný program výučby (predmetu, tematického celku či vyučovacej hodiny), s jednotlivými jeho dôležitými časťami. Učiteľ pripravuje program v manažérstve kvality tvorivo-humanistickej výučby, s konštruktivistickými a metakognitívnymi stratégiami pre rozvíjanie kľúčových a odborných kompetencií študentov. Čo by bolo potrebné zmeniť v programoch výučby, aby bola táto kvalitnejšia: prispôsobiť ciele výučby súčasným študentom, vychádzajúc zo systému kľúčových a odborných kompetencií, štruktúru a organizáciu výučby prispôsobovať v prospech učenia sa študenta predovšetkým v škole, uplatňovať konštruktivistické prístupy k výučbe s prvkami elektronického vzdelávania, tvorivé prístupy k riešeniu problémov, metakognitívne stratégie, orientovať sa na princípy tvorivo-humanistickej výučby, sústreďujúce proces výučby na plné rozvinutie osobnosti študenta, motivovať študentov, rozvíjať viac vnútornú motiváciu pre učenie sa, zabezpečovať pracovnú disciplínu vo výučbe s cieľom podávania efektívnych výkonov, poskytovať študentom individuálnu starostlivosť, hodnotiť študentov iným spôsobom ako každodenným známkovaním, zmeniť štýl vyučovania učiteľov, zabezpečovať vyváženosť procesuálnej a obsahovej stránky učenia sa študenta vo výučbe, nepredimenzovať učivo pre študenta, zmeniť štýl učenia sa študenta, viesť ho k sebaregulujúcemu prístupu k učeniu sa, metakognitívnym prístupom, sebahodnoteniu, k spolupráci so spolužiakmi, viesť učiteľov k tvorbe vlastných programov výučby, zabezpečovať neustálu spätnú väzbu z procesu učenia sa študenta (a vyučovania učiteľa), priviesť učiteľov viac k tímovej práci, zmeniť klímu školy, výučby, študijnej skupiny. K rozvoju vzdelanosti a kultúrnej úrovne prispieva nielen to, čo v predmete učíme, ale predovšetkým to, v akom programe výučby to učíme. Program vyučovacej hodiny v systéme výučby s uzavretým cyklom PDCA je dostupný v počítačovej prezentácii na internetovej adrese: 320

10 B) Učiteľ ako manažér výučby má vytvárať priaznivú sociálnu klímu výučby, udržiavať také interné prostredie svojej výučby, v ktorom študent môže naplno preukázať a využiť svoje schopnosti na dosahovanie cieľov výučby a školy, pracovať v tímoch. Uplatňovaním participatívneho štýlu vedenia vo svojej výučbe máme motivovať, aktivizovať študenta k neustálemu zlepšovaniu jeho výkonu. Pri vyhľadávaní vhodných postupov ako aktivizovať, iniciovať a mobilizovať študenta na splnenie cieľov výučby, zohráva hlavnú úlohu osobný príklad a angažovanosť učiteľa. Cieľový je taký stav, v ktorom študent má záujem podieľať sa na stanovených zámeroch výučby, zaujíma sa o to, čo sa vo výučbe deje. Vytvárať klímu, v ktorej sa učiteľ a študenti cítia bezpečne, prirodzene, uvoľnene, spokojne, vzájomne spolupracujú a podnecujú sa k čo najvyšším pracovným výkonom. Ide teda o to, aby študenti vo výučbe nemali strach, trému, nenudili sa, neboli šikanovaní, drilovaní, nerobili nudné, stereotypné (často aj zbytočné) činnosti, aby sa nerobila protekcia, aby mohli byť aktívni, samostatní, rešpektovaní. Má zavládnuť pracovná disciplína. Škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody Dosiahnutie priaznivej klímy výučby v mnohom závisí od prístupu pedagógov, ich postojov k osobnostiam študentov a od ich vzťahu k nim. Výchova nemôže byť ani autoritatívna (vychováva rebelov pre zajtrajšok), ale ani antiautoritatívna (vychováva teroristov už dnes). Priaznivá kultúra výučby sa môže dosiahnuť aj na základe výsledkov sebahodnotenia, sebareflexie, analýzy pôsobenia učiteľa (napr. prostredníctvom autodiagnostických dotazníkov pre učiteľa či dotazníka sociálnej klímy výučby pre študentov) Princíp angažovanosti učiteľa profesionalita kvalitného učiteľa, systém učiteľských kompetencií Vzdelaný a výkonný učiteľ je najcennejším kapitálom školy, ktorá má mu zabezpečovať vhodné podmienky pre jeho neustále vzdelávanie (poznávanie, výcvik, výchovu). Angažovanosť vedie učiteľa k akceptovaniu vlastníctva procesov vo výučbe a zodpovednosti za riešenie problémov, k zvyšovaniu svojich učiteľských kompetencií, k sústredeniu sa na vytváranie hodnôt pre študentov, k úsiliu o inovačný a tvorivý prístup pri dosahovaní cieľov výučby, k zlepšovaniu reprezentovania vlastnej školy vo vzťahu k študentom, miestnej komunite, spoločnosti (Paulová 2009). Celý proces kvalitnej výučby sa má uskutočňovať v optimálnych pracovných podmienkach pre študenta, ktoré mu umožňujú získavať kvalitné vzdelanie. To všetko sa môže k spokojnosti všetkých splniť až vtedy, ak sa vytvoria náležité 321

11 podmienky pre prácu a rozvoj učiteľa, ktoré sú momentálne u nás najslabším ohnivkom v reťazi kvality výučby. Systém učiteľských kompetencií (kľúčové a odborné) Náročnosť učiteľskej profesie si vyžaduje, aby pre toto povolanie boli vyberaní a ho aj vykonávali (bez ohľadu na odbor, predmet, zaradenie) jednotlivci s náležitou úrovňou kľúčových (osobnostných) kompetencií, akými sú: komunikačné, kompetencie základov vied (matematické, prírodovedné a technické), informačné, na riešenie problémov, učebné kompetencie, sociálne a personálne, pracovné a podnikateľské, občianske a kultúrne. Optimálny priebeh výučby si vyžaduje systematické a pravidelné ďalšie vzdelávanie učiteľov, rozvíjanie súboru odborných (profesijných) kompetencií: odborovo predmetová a výskumná, diagnostická a intervenčná, didaktická, spôsobilosť riadenia výučby, sociálna a komunikačná, zdravotná spôsobilosť, étos učiteľskej profesie, spôsobilosť reflexie vlastnej činnosti učiteľa. Každý učiteľ si má definovať svoje osobné ciele, svoju zodpovednosť a osobné potreby. Individuálne riadenie seba samého, sebakontrola, autoevaluácia, umožňuje korekciu, ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitných výsledkov. Sebahodnotiace aktivity učiteľa Kvalita v systéme výučby je prejav profesionálnej zodpovednosti učiteľa. Kvalitne učiť však neznamená robiť dobre to isté, čo robili predchádzajúce generácie učiteľov. Úlohou sebahodnotenia je overiť kvalitu výučby a zlepšiť ju. Pravidelné sebahodnotenie učiteľa sa má stáť povinnosťou každého učiteľa a v systéme kvalitnej výučby je nevyhnutným predpokladom pre hodnotenie učiteľa vonkajším subjektom. Hodnotenie kvality výučby má byť pre učiteľov formatívne. Pri hodnotení kvality výučby len vonkajším subjektom, môže sa ľahko u učiteľa prejaviť odmietnutie tohto hodnotenia, presúvanie viny, či demotivácia k zlepšovaniu výučby. Nemalo by prebiehať žiadne hodnotenie zvonku, pokiaľ neprebehlo hodnotenie zvnútra obidva procesy hodnotenia kvality sú rovnako dôležité. Postupnosťou od sebahodnotenia k vonkajšiemu hodnoteniu je poskytnutá učiteľovi možnosť kvalitatívneho vývoja a motivácie pre zvyšovanie kvality svojej výučby. Preto by učitelia mali ovládať sebahodnotiace techniky spojené s procesom výučby. Takáto zmysluplná a vzájomne prepojená kombinácia hodnotenia pomáha vytvárať kvalitnú výučbu. Sebahodnotenie učiteľa pomáha skvalitňovať vypracovanie vlastného programu výučby, získavať spoľahlivejšiu spätnú väzbu o priebehu a výsledkoch výučby, umožňuje včas zareagovať na nefunkčnosť niektorých opatrení vo výučbe. K rozvoju osobnosti učiteľa prispieva aj prenášanie právomocí z riadenia školy (manažmentu fakulty, katedry) na učiteľa, keď je tento poverený úlohami, zapojený do spoločných úloh, keď ho riaditeľstvo (manažment fakulty) pri ich riešení podporuje. Potenciál vzdelania študentov sa dosahuje prostredníctvom spoločných hodnôt, spoluzodpovednosti učiteľa a študentov za výsledky vo výučbe, pestovaním vzájomnej dôvery, umožňovaním iniciatívy. Angažovanosť učiteľa a študentov, 322

12 vzájomná komunikácia, umožňuje využívať ich schopnosti. Študent má byť spolumanažérom svojho vlastného vzdelávania. Manažérstvo kvality tvorivo-humanistickej výučby je najaktuálnejšou inováciou profesionality učiteľa, jeho učiteľského vzdelania. Aj vo výške odmien sa má prejaviť náležitá úcta ku kvalitnému učiteľovi voči priemernému Princíp procesného prístupu k výučbe procesy a parciálne procesy vo výučbe, PDCA cyklus Žiadaný výsledok výučby možno efektívnejšie dosiahnuť vtedy, ak všetky činnosti a súvisiace zdroje sú riadené ako proces. Procesy vo výučbe predstavujú postupnosť (a súslednosť) dielčích činností, logicky usporiadaných, ktorých výstupom je vzdelanie, rozvinutie osobnosti študenta. Výučba je systém vzájomne previazaných činností, v ktorej učiteľ má identifikovať parciálne procesy a činnosti, určené na dosiahnutie požadovaných výsledkov. Napr. na začiatku vyučovacej hodiny prebieha proces Vstup a navodenie problémovej situácie, obsahujúci parciálne procesy: a) Opis problémovej situácie. b) Sformulovanie problému, ktorý sa bude riešiť na hodine. c) Vypísanie názvu hodiny a oznámenie kľúčových prvkov učiva. Nasledujúcimi procesmi vo vyučovacej hodine sú Stanovenie poslania a cieľov vyučovacej hodiny Procesný prístup k riadeniu výučby znamená systematicky identifikovať procesy vo výučbe na dosiahnutie požadovaných výsledkov a nachádzať medzi nimi vzájomné väzby. Za proces možno považovať činnosť, ktorá je riadená za účelom premeniť vstupy na výstupy. Výstup z jedného procesu často predstavuje vstup do ďalšieho procesu. Tento princíp je teda o vstupoch procesov, činnostiach, výstupoch procesov, nadväzujúcich činnostiach, ich monitorovaní, meraní a zlepšovaní. Manažérstvo kvality výučby ako koordinovaná činnosť učiteľa zameraná na riadenie výučby (školskej triedy, študijnej skupiny) s ohľadom na kvalitu, spolu s vytváraním potrebného prostredia, smeruje k dosahovaniu cieľov výučby. Úspešnosť manažérstva procesov je možné dosiahnuť, ak sú riadené v 4 fázach: plánovanie (P): stanovenie poslania, cieľov a činností, realizácia (D): organizovanie a vedenie, kontrolovanie (C): zisťovanie výsledkov a vyhodnocovanie, zasahovanie (A) do procesov na základe výsledkov, zlepšovanie. Tento prístup sa nazýva PDCA cyklus - dynamický, neustále opakujúci sa proces v činnosti manažérov kvality (pozri napr. obr ). 323

13 Obr : Štruktúra procesov a parciálnych procesov vo vzdelávacej činnosti s PDCA cyklom Takýmto spôsobom možno proces výučby analyzovať a pritom: (P) Pri plánovaní identifikovať parciálne procesy v systéme výučby, činnosti zavedené do výučby, určené na dosiahnutie požadovaných výsledkov rozvoja osobnosti študenta; identifikovať možné riziká, súvislostí a nepriaznivé dôsledky procesov vo výučbe na študentov, odhaľovať ich nedostatky a chyby, predchádzať im; (D) zabezpečovať, realizovať, zlepšovať efektívnosť, účinnosť riadenia procesov v prospech dosiahnutia cieľov výučby; (C) kontrolovať, merať, zisťovať, hodnotiť výsledky; (A) zlepšovať, zasahovať do procesov vo výučbe na základe jej výsledkov; Procesný prístup vo výučbe možno charakterizovať týmito znakmi: smerovanie výučby - jasným cieľom má byť hodnotnosť a užitočnosť procesov vo výučbe, prinášajúcich naplnenie potrieb, spokojnosť študenta (a zainteresovaných partnerov vo výučbe); logické zaradenie a usporiadanie činností vo výučbe, ktoré sú pre dosiahnutie požadovaného výstupu optimálne proces má byť účelný, dokonalý a hospodárny; majú byť dodržané časy a termíny, sú stanovené jasné zodpovedností a právomoci pre riadenie procesov vo výučbe; 324

14 Princíp zlepšovania výučby inovácie vo výučbe, najslabší článok vo výučbe, akčný výskum Za pozitívne zmeny vo výučbe sú považované procesy zlepšovania, teda dosahovanie novej, doteraz nedosiahnutej úrovne procesov a výsledkov výučby. Trvalým cieľom výučby má byť nepretržité zlepšovanie jej celkovej výkonnosti. Spoločným znakom zlepšovania je pripraviť a realizovať opatrenia, ktoré budú pre výučbu prínosné. Aj keď zlepšovanie predstavuje typický znak manažérstva kvality, predmetom záujmu nemusí byť len zlepšenie kvality, ale môže ísť aj o aktivity, v dôsledku ktorých dôjde k zlepšeniu hospodárnosti (k úsporám), zlepšeniam v oblasti bezpečnosti práce, v pracovnom a životnom prostredí učebného priestoru, výučby. V každom systéme existuje obmedzenie (najslabší článok reťaze), ktoré zabraňuje systému dosahovať lepšie výsledky, vyššiemu prietoku cez články reťaze. Aj v systéme výučby sa sústreďujeme predovšetkým na posilnenie jej najslabšieho článku. Akékoľvek zlepšenie v iných oblastiach výučby nemáva na zlepšenie celého procesu takmer žiadny vplyv, pokiaľ sa nesústredíme na kritický článok výučby. Posilnenie ktorejkoľvek oblasti kvality výučby bez posilnenia najslabšej, obmedzujúcej proces výučby, býva málo rentabilné. Preto často zlepšovacie úsilie vo výučbe neprináša požadované výsledky, triešti energiu a zdroje. Keď sa podarí posilniť najslabšiu oblasť výučby tak, že prestane byť kritickou, logicky vystúpi iný najslabší článok, ktorý pochopiteľne vyžaduje novú analýzu príčin a riešení. Na tomto princípe by mal byť koncipovaný proces neustáleho zlepšovania výučby. Najznámejšie a pomerne jednoduché odporúčanie predkladá metodológia cyklu PDCA v procesoch. Pozostáva zo štyroch krokov: 1. Plan - naplánuj, stanovuj ciele, urč zámer zlepšenia, 2. Do - realizuj, implementuj, vykonaj, uskutoční tento zámer, 3. Check skontroluj, sleduj, overuj, zisti mieru splnenia cieľov, porovnaj, vyhodnoť dosiahnuté výsledky, 4. Act - urob korekciu, úpravy, ak výsledky nezodpovedajú plánovaným zámerom, rozhodni a prijmi zlepšujúce opatrenia, vytvor nový plán. Aby bolo možné prístup považovať za systematický, proces je potrebné najprv naplánovať, potom zrealizovať, skontrolovať a zdokonaľovať. Pri aplikácii PDCA cyklu možno realizovať akčný výskum, ktorý je integrálnou súčasťou výučby. Je zameraný na vylepšovanie, skvalitňovanie výučby, keď inovácia, ktorá sa nám vo výučbe osvedčila, sa stane bežnou súčasťou výučby, jej výsledky bezprostredne využiť, zapracovať do výučby. Na postupe PDCA je cenná jednoduchosť a zvýraznenie nepretržitosti, dané opätovným opakovaním cyklu. Nepretržité zlepšovanie procesov vyučovania a učenia sa vyžaduje neustále sa zamýšľať, analyzovať a hodnotiť vlastnú prácu vo výučbe a snažiť sa ju skvalitňovať 325

15 a inovovať. Je preto nutné sa pravidelne vzdelávať, rozvíjať si učiteľské kompetencie, zdokonaľovať svoje pôsobenie na študentov. Inovačná funkcia alternatívnych systémov výučby, akým je aj systém VUC, vytvára priestor pre experimentovanie, skúšanie, rozličné inovácie tak v obsahu, metódach, formách výučby, ako aj v jej organizácii. V súčasnosti je aktuálnou inováciou orientácia výučby na rozvíjanie odborných a kľúčových kompetencií študenta. Zlepšovaniu výučby napomáha aj pravidelné sebahodnotenie a sebaregulácia učiteľa, napríklad aj prostredníctvom autodiagnostických dotazníkov na zisťovanie humanistického prístupu učiteľa k študentom a na zisťovanie miery tvorivosti vo výučbe. Na iniciovanie zlepšovania výučby treba v riadení školy prijať opatrenia, ktoré posilňujú autonómnosť učiteľa, jeho spolupatričnosť so školou, využiť motivačné prostriedky pre jeho sebavzdelávanie a sebarealizáciu. V tom je úloha manažmentu školy v posune školskej kultúry k angažovanosti všetkých pracovníkov školy. Prínosné výsledky, inovácie a zlepšenia procesu výučby, nové poznatky a skúsenosti by mal učiteľ zverejňovať, aby sa mohli poučiť aj iní a využívať ich vo svojej práci Princíp rozhodovania založeného na dôkazoch indikátory v jednotlivých oblastiach kvality výučby, kontrolovanie, zisťovanie výsledkov, hodnotenie Objektívne rozhodovanie môžeme robiť iba na základe vhodne analyzovaných údajov a informácií, t.j. na základe merania výsledkov. Pre úspešné zvládnutie princípu sú potrebné: zber dostatočne presných a spoľahlivých údajov z jednotlivých procesov vo výučbe, využitie vhodných štatistických metód zberu a analýzy, ochota učiteľov analyzované údaje využívať pri rozhodovaní, a pokiaľ možno sprístupnenie výsledkov analýzy pre študentov. Vďaka tomu možno dosiahnuť objektivitu pri rozhodovaní, zvýšenie preukázateľnosti, efektívnosti a správnosti predchádzajúcich rozhodnutí, stav plnej informovanosti študentov a tým ich následnú pozitívnu dôveru a motiváciu. Meraním spokojnosti študentov (napr. dotazníkom pre meranie sociálnej klímy výučby) sa zisťuje ako títo vnímajú, či svojím vyučovaním vyhovieme ich požiadavkám. Študenti majú byť zainteresovaní nielen na realizácii priebehu výučby, ale aj na plánovaní a kontrolovaní jej programu. Absencia rozhodovania vo výučbe na základe faktov a merateľnosti jej výsledkov skôr či neskôr vedie k tomu, že problematika zabezpečovania kvality skĺzava na úroveň fráz a zbytočných kampaní. Kvalita prichádza z ustavičného experimentovania s novými myšlienkami a programami, z hodnotenia ich výsledkov a rozhodovania sa na základe týchto výsledkov. Pravidelné monitorovanie učebných pokrokov študentov je stimulujúcim prvkom efektívnej a kvalitnej výučby. 326

16 Princíp riadenia vzťahov s partnermi komunikácia, informovanosť, kooperácia učiteľa s partnermi Zúčastnenými partnermi učiteľa, zainteresovanými na procese výučby (okrem kolegov v škole), sú predovšetkým študenti, ich rodičia, štátne a samosprávne školské orgány a odberatelia absolventov školy vyššieho typu a budúci zamestnávatelia. Trvalý úspech vo výučbe závisí od rovnováhy a uspokojovaní záujmov všetkých zainteresovaných strán, partnerov vo výučbe. Výnimočnosť tu znamená dosahovanie výsledkov, ktoré uspokojujú všetky zainteresované strany. Vzájomne vyvážené a prospešné vzťahy so zainteresovanými partnermi vo výučbe sa prejavujú v spolupráci založenej na dôvere, vzájomných výhodách a integrácii znalostí, v motivácii k zlepšovaniu výučby, k vytváraniu vyšších hodnôt pre všetkých partnerov. Čím otvorenejšie a prehľadnejšie komunikujeme o svojej výučbe s partnermi, tým máme väčšiu šancu na podporu a pomoc pre svoje aktivity od partnerov. Napĺňanie požiadaviek partnerov, ktorými sú štátne školské orgány a budúci zamestnávatelia, spočíva predovšetkým v dosahovaní plánovaných cieľov výučby, v splnení vzdelávacích štandardov. Spokojnosť študentov (a ich rodičov) sa dosahuje hlavne priebehom výučby, keď rešpektujeme aj ich predstavy, názory a potreby pri plnení cieľov výučby. Už pri tvorbe vlastného programu kvalitnej výučby na základe didaktickej analýzy učiva, uvažujeme nad akceptovaním požiadaviek zainteresovaných partnerov. 327

17 Vstupné oblasti (PODMIENKY) Oblasti procesov (PDCA CYKLUS) Oblasť výstupu (VZDELANIE) 15.3 OBLASTI a INDIKÁTORY KVALITY VÝUČBY 328

18 Oblasti kvality výučby predmetu (kritériá kvality výučby) sú oblasti, ktoré významne určujú jej kvalitu. Analýzou princípov TQM v porovnaní s praxou koncepcie tvorivo-humanistickej výučby sledujeme kvalitu výučby predmetu v troch dimenziách: vstupné oblasti pre kvalitu výučby (podmienky, činitele predpokladu kvality): (1) podmienky pre prácu učiteľa a študentov materiálno-technické, finančné, sociálne, organizačné a bezpečnostné; (2) nadobudnutý systém učiteľských kompetencií personálne podmienky, profesionalita učiteľa; kvalita procesov vo výučbe (procesné činitele) (3) (plánovanie programu výučby predmetu) (P) (4) (realizácia priebehu výučby) (D) (5) (kontrolovanie výsledkov priebehu výučby) (C) (6) (zasahovanie do programu výučby na základe výsledkov) (A) kvalita výstupov výučby (cieľové činitele, produkty výučby) (7) (kvalitné vzdelanie študentov) Kvalita vstupov, procesov a výstupov nie je nezávislá, jednotlivé dimenzie sa vzájomne ovplyvňujú. Kvalita vstupov spravidla ovplyvňuje kvalitu procesov (s PDCA cyklom) a obidve spoluvytvárajú kvalitu výstupov. Takto možno vytvoriť oblasti, ktoré usmerňujú učiteľa pri plnení cieľov výučby. Indikátory kvality výučby predmetu sú ukazovatele, výsledky, podľa ktorých možno poznať, aká je miera kvality danej oblasti výučby. Charakteristiky indikátorov popisujú aktivity, situácie, znaky, konkrétne pozorovateľné činnosti, ktorými sa dosahuje miera naplnenia indikátorov kvality. Čím detailnejšie je indikátor operacionalizovaný, tým je spoľahlivejší. Charakteristiky indikátorov sú vlastne pravidlá, odporúčania pre zabezpečovanie kvality výučby, požiadavky na výkony (teda štandardy pre kvalitu výučby v danej oblasti). 329

19 Systém manažérstva kvality výučby koordinácia všetkých činností, ktoré slúžia na dosahovanie cieľov v systéme výučby prostredníctvom uzavretého PDCA cyklu, usmerňovaním premeny vstupných podmienok pre kvalitu výučby na požadovaný výstup kvalitné vzdelanie študenta, pri plnení uspokojovania požiadaviek zainteresovaných partnerov školy. KVALITNÉ VZDELANIE Ako vzniká kultúra kvality v prostredí výučby? Kultúra kvality vo výučbe vzniká uplatňovaním princípov manažérstva kvality a napĺňaním štandardov v jednotlivých oblastiach kvality výučby. Rozvíja sa ako hodnotový systém v prostredí výučby vtedy, ak učitelia a študenti nielen sledujú usmernenia na zabezpečenie kvality, ale sa aj spoločne zapájajú do jeho rozvíjania (hlavne prostredníctvom konštruktivistických a metakognitívnych stratégií tvorivohumanistickej výučby), čo prináša uspokojenie zainteresovaných partnerov. UČITEĽSKÉ KOMPETENCIE PODMIENKY pre VÝUČBU V prostredí výučby bez kvality sú jej hodnoty u zainteresovaných partnerov roztrieštené: jedným môže ísť hlavne o peniaze, druhým len o získanie potvrdenia o prítomnosti na vzdelávacích činnostiach, len o získanie osvedčenia o absolvovaní štúdia, tretím nezáleží na tom, aké sú výsledky výučby či ďalšie uplatnenie absolventov,... Aby sa rozvíjala kvalita v prostredí výučby, musí záležať na kvalite predovšetkým manažmentu školy, ktorý ju dôrazne presadzuje a monitoruje, vytvára pre túto kvalitu podmienky na škole, podporuje vzdelávanie učiteľov a zapája do rozvoja kvality spolu s nimi aj študentov. Kvalita môže byť dosiahnutá iba sebahodnotením a zvyšovaná predovšetkým sebavzdelávaním. 330

20 POSLANIE a HLAVNÉ CIELE MANAŽÉRSTVA KVALITY VÝUČBY Poslaním manažérstva kvality výučby je predovšetkým uspokojovanie vzdelávacích potrieb a očakávaní študenta a profesijných potrieb učiteľa vo výučbe. Poznanie a osvojenie systému manažérstva kvality výučby učiteľom, realizácia jednotlivých zložiek systému vo výučbe, má motivovať učiteľa k tomu, aby bol schopný na základe systematickej sebareflexie sa ďalej profesijne rozvíjať, predovšetkým z vlastnej vnútornej potreby; si uvedomoval nutnosť manažérstva kvality výučby pre udržiavanie študijnej disciplíny a záujmu študentov o vzdelávanie; bolo poskytnuté kvalitné vzdelanie študentovi v kvalitnom programe výučby; Systém manažérstva kvality výučby podporuje schopnosti učiteľa systematicky riadiť samého seba, napomáha zvnútorňovať motiváciu pre rozvíjanie vlastnej profesionality a jeho pôsobením aj motiváciu študenta pre učenie sa a pre celoživotné vzdelávanie. Podporuje a deklaruje sa tým expertnosť učiteľa, jeho profesionálna zodpovednosť, učiteľská morálka, zanietenosť pre učiteľstvo, ale aj sebadôvera učiteľa voči sebe samému, ako súčasť učiteľskej cti a hrdosti. Tým sa zvyšuje dôvera verejnosti k učiteľstvu, zvyšuje prestíž učiteľskej profesie v spoločnosti. Hlavným cieľom manažérstva kvality výučby je priblížiť proces výučby k potrebám a očakávaniam zainteresovaných partnerov; optimalizovať procesy vyučovania a učenia sa, pri ktorých dochádza k uspokojovaniu požiadaviek (vzdelávacích potrieb a očakávaní spojených s výučbou) predovšetkým študentov, aby sa zvýšila ich úspešnosť absolvovaného štúdia a neskôr aj úspešnosť na trhu práce. Majú sa dosahovať vytýčené ciele v tvorivo-humanistickej výučbe, pri racionálnych nákladoch na výučbu; realizovať uzavretý PDCA cyklus s uplatňovaním vnútorných hybných mechanizmov kvality; všetko to objektívne merať, hodnotiť a prijímať opatrenia na zlepšenie vo výučbe; PRINCÍPY MANAŽÉRSTVA KVALITY VÝUČBY základné požiadavky a pravidlá na manažérstvo výučby učiteľom, aby stimulovaním vnútornej motivácie a sebahodnotenia študenta vo výučbe pomáhal rozvíjať jeho osobnosť (predovšetkým jeho tvorivosť a schopnosť riadenia seba samého), čo prináša uspokojovanie vzdelávacích potrieb a prianí študenta, kvalitu života študenta v škole. zameranie sa na osobnosť študenta; vedúca úloha učiteľa; procesný prístup k výučbe; rozhodovanie založené na dôkazoch; angažovanosť učiteľa; zlepšovanie výučby; riadenie vzťahov s partnermi; 331

21 Tab. 15-1: Sledované oblasti a indikátory kvality výučby predmetu (Vstupné oblasti kvality výučby) (Oblasti procesov vo výučbe) (Výstupy) (1) PODMIENKY pre prácu učiteľa a študentov 1.1 Počet, zloženie, pripravenosť študentov v študijnej skupine 1.2 Podpora a poradenstvo študentom 1.3 Rozvrh výučby 1.4 Výučbové priestory a ich vybavenosť 1.5 Materiálne a finančné zabezpečenie učiteľa a študentov 1.6 Sociálna klíma výučby 1.7 Bezpečnostné podmienky (2) NADOBUDNUTÝ systém učiteľských kompetencií 2.1 Odborovopredmetové a výskumné 2.2 Diagnostickointervenčné 2.3 Kompetencie riadenia priebehu výučby 2.4 Didaktické 2.5 Sociálne a komunikačné 2.6 Zdravotné kompetencie 2.7 Étos profesie učiteľa 2.8 Kompetencie reflexie vlastnej činnosti učiteľa (3) PLÁNOVANIE programu výučby predmetu (stanovenie poslania, cieľov, činností) 3.1 Uvedenie identifikačných údajov programu výučby predmetu 3.2 Stanovenie poslania a hlavných cieľov výučby predmetu 3.3 Prínos výučby pre rozvíjanie kľúčových kompetencií študentov 3.4 Určenie medzipredmetových vzťahov 3.5 Voľba stratégií výučby 3.6 Voľba materiálnych prostriedkov výučby 3.7 Obsahový a časový rozpis učiva, kľúčové prvky učiva 3.8 Stanovenie špecifických cieľov (poznávacie, výcvikové, výchovné) 3.9 Vytvorenie systému kontrolovania procesu výučby 3.10 Vlastné hodnotenie plánovania programu výučby predmetu (4) REALIZÁCIA výučby predmetu (organizovanie a vedenie) 4.1 Dodržiavanie časového rozvrhu výučby 4.2 Prepojenie obsahu výučby so životnou praxou 4.3 Motivovanie a aktivizovanie študentov vo výučbe 4.4 Využívanie informačnej techniky 4.5 Utváranie sociálnej klímy výučby 4.6 Uplatňovanie pravidiel pre PDCA cyklus kvalitnej výučby (5) KONTROLOVANIE výsledkov výučby (zisťovanie a hodnotenie) 5.1 Monitorovanie priebehu výučby predmetu vyučujúcim a študentmi 5.2 Dokumentovanie výsledkov vo výučbe 5.3 Sebareflexia výsledkov výučby učiteľom a študentom 5.4 Spôsob hodnotenia študentov učiteľom 5.5 Spôsob hodnotenia učiteľa študentmi (6) ZASAHOVANIE do ďalších procesov vo výučbe 6.1 Prijímanie konkrétnych opatrení v programe výučby predmetu 6.2 Využitie času výučby predmetu 6.3 Zapojenie študentov do mimovyučovacích (aj vedeckovýskumných) činností (7) KVALITNÉ vzdelanie študentov (produkty výučby) 7.1 Sústava vedomostí, zručností a návykov, schopností a záujmov, postojov a hodnôt, vyplývajúcich zo systému kľúčových a odborných kompetencií 7.2 Príspevok výučby predmetu k vzdelaniu a uplatneniu absolventov (odborné a kľúčové kompetencie) 332

22 15.4 ŠTANDARDY MANAŽÉRSTVA KVALITY VÝUČBY Medzi kvalitou a nekvalitou je potrebné hľadať a nájsť deliacu čiaru. Štandardy kvality výučby sú nástroje pre dosahovanie, udržiavanie a zvyšovanie kvality výučby. Umožňujú rozpoznanie kvality výučby, a teda aj jej ohodnotenie. Vymedzujú sa nimi zodpovednosti a právomoci pre vyučujúceho (i manažment školy) vo zvolených indikátoroch. V nich sa popisujú žiaduce kompetencie a činnosti vyučujúceho ako postupovať v napĺňaní kvality výučby. Štandardy kvality majú byť podľa možnosti jednoznačné a kontrolovateľné. Popisujú žiaduci stav, ktorý by mali dosahovať všetci učitelia po niekoľkých rokoch praxe, ak im budú vytvorené manažmentom školy náležité pracovné podmienky pre kvalitu ich práce, aby sa mohli tvorivo sebarealizovať. Slúžia predovšetkým ako nástroj podpory sebareflexie a sebahodnotenia učiteľa. Moderné vzdelávanie nepotrebuje ani tak zmenu obsahu výučby ako zlepšenie postavenia (nielen) výnimočných učiteľov. Požiadavky na profesionalitu moderného učiteľa vyplývajú aj z princípov manažérstva kvality výučby. Štandardy kvality profesie učiteľa sú základom pre systém jeho profesijného rastu, postupného ovládania moderných učiteľských činností, kompetencií. VSTUPNÉ OBLASTI KVALITY VÝUČBY (1) Podmienky (2) Nadobudnutý pre prácu systém učiteľských učiteľa a študentov kompetencií 333

23 Oblasť (1) PODMIENKY pre PRÁCU UČITEĽA a ŠTUDENTOV Táto vstupná oblasť kvality výučby predpokladá rešpektovanie postavenia učiteľa v spoločnosti, zabezpečenie jeho náležitých pracovných podmienok a na druhej strane poznanie stavu vývinu študenta (žiaka) a jeho mimoškolských podmienok. Ciele kritéria kvality v oblasti (1) Pre manažment školy: Zabezpečovať a vytvárať vhodné pracovné podmienky pre vyučovanie učiteľa a učenie sa študentov (personálne, sociálne, organizačné, bezpečnostné, priestorové, materiálnotechnické a finančné), zodpovedajúce potrebám vzdelávacích programov; dostatočné zdroje pre štúdium a podporu študentov, konzultácie; informačné zdroje pre efektívne a účinné riadenie programov výučby; priaznivú klímu školy; nástroje na meranie kvality výučby; Zabezpečovať výber študentov a učiteľov pre školu, s náležite rozvinutými kľúčovými kompetenciami ich osobností (komunikačné, základné matematické, prírodovedné a technické, informačné, na riešenie problémov, učebné, sociálne a personálne, pracovné a podnikateľské, občianske a kultúrne). Pre učiteľov: efektívne (účelne a hospodárne) využívať aktuálne pracovné podmienky, čas výučby, materiálne prostriedky výučby, zvlášť počítačové technológie; zapájať sa a podporovať spoločné projekty na škole, pre zlepšovanie kvality školy a výučby; prispievať k vytváraniu pozitívnej sociálnej klímy výučby a školy aj jej systematickým meraním; príležitostne sa zúčastňovať na mimovyučovacích podujatiach pre študentov; ponúkať poradenské činnosti pre študentov pri riešení ich problémov, konzultácie a doučovanie, venovať sa mimoriadne nadaným študentom; Indikátory a ich charakteristiky (1.1) Počet, zloženie, pripravenosť študentov v študijnej skupine (triede) zaradenie vhodného počtu žiakov do triedy (študentov do skupiny na cvičeniach), počet študentov na jedného učiteľa; vhodné sociálne zloženie a zabezpečenie; aktuálny stav vývinu študentov, ich pripravenosť pre výučbu; (1.2) Podpora a poradenstvo študentom zabezpečovanie podmienok pre výučbu pre študentov s rôznymi schopnosťami a nadaním, pre prácu s talentovanými študentmi; poznanie ich učebných štýlov; dostatočné možnosti poskytovania konzultácií študentom; dostupnosť informácií o študijnom programe; 334

24 príležitostné zúčastňovanie sa učiteľa na mimovyučovacích podujatiach pre študentov; (1.3) Rozvrh výučby organizácia štúdia predmetu a jej dodržiavanie: vyučovacích hodín (prednášok), cvičení, konzultácií, exkurzií, stáží, odbornej praxe; vhodnosť zaradenia predmetu do rozvrhu hodín; náležitosť časovej dotácie predmetu, aktualizácia informácií o zmenách rozvrhu; jasnosť pravidiel a podmienok absolvovania predmetu, (zápočtov, skúšok); (1.4) Výučbové priestory a ich vybavenosť priestorové podmienky a ich modernizácia, vhodné, funkčné materiálnotechnické vybavenie priestorov pre výučbu, odbornej učebne, na báze informačných technológií, možnosť pripojenia na internet; modernizácia učebných pomôcok a didaktickej techniky, uloženie vo vyhovujúcich priestoroch; estetizácia učební, pohodlie pre študentov a učiteľa, fyzikálne podmienky vo využívaných priestoroch; (1.5) Materiálne a finančné zabezpečenie učiteľa a študentov učiteľský kabinet a jeho vybavenie (počítač, internet, tlačiareň,...); náležité platové podmienky pre učiteľa; možnosti štipendia pre študentov; kvalita a aktuálnosť študijných materiálov, učebníc, ich dostupnosť pre študentov aj cez internet; zabezpečenie učebných pomôcok pre študentov; Vo výške odmien sa má prejaviť náležitá úcta ku kvalitnému učiteľovi voči priemernému. Kto zaobchádza so všetkými ľuďmi rovnako, uráža tých, ktorí sú lepší. (M.R. Štefánik) (1.6) Sociálna klíma výučby Učiteľ má aspoň raz ročne namerať stav sociálnej klímy výučby vo svojom predmete v triedach, v ktorých učí (pred štvrťrokom, alebo trištvrťrokom). Výsledky by mal porovnať s výsledkami predchádzajúcich meraní a prijať opatrenia na skvalitnenie sociálnej klímy: vzťahy medzi učiteľom a študentmi, pohotovosť študentov k učebnému výkonu, spolupráca medzi študentmi pri výučbe, podpora učenia sa študenta, sústredenie študenta na učenie sa, poriadok a organizovanosť pri výučbe, jasnosť pravidiel pre študijnú skupinu (triedu), 335

25 spôsob hodnotenia študenta učiteľom, rozmanitosť výučby a zapájanie sa študentov do výučby, učiteľovo nadšenie a rozhľad. (pozri Dotazník sociálnej klímy výučby) (1.7) Bezpečnostné podmienky Vytváranie podmienok bezpečnej a hygienickej práce, dodržiavanie psychohygienických podmienok v rozvrhu hodín, zabezpečenie proti narušovaniu priebehu výučby, regenerácia psychických a fyzických síl, požiarna prevencia, ochrana zdravia pri práci je súčasťou výučby, osobitne odbornej praxe. zaraďovanie a primeranosť časového trvania prestávok, zdravé prostredie učebne a ostatných výučbových priestorov podľa platných noriem, hygienické vybavenie priestorov (zodpovedajúca veľkosť učební, svetlo, teplo, nehlučnosť, čistota, vetranie, primeraná veľkosť sedacieho a pracovného nábytku), dodržiavanie požiarnych a bezpečnostných predpisov, ochrany zdravia pri práci, prevencia proti drogovej závislosti, šikanovaniu, trestnej činnosti mladistvých. 336

26 Oblasť (2) NADOBUDNUTÝ SYSTÉM UČITEĽSKÝCH KOMPETENCIÍ Vyučujúci je profesionál vo vzťahu k obsahu učiva a k študentom. Osobnostné a profesijné predpoklady učiteľa sú najdôležitejším faktorom pre kvalitu školy a výučby. Bez zvyšovania kvality učiteľských kompetencií nemožno počítať so žiadnym podstatným zlepšením stavu školstva. Kvalita výučby ako prejav profesionálnej zodpovednosti učiteľa Kvalitný učiteľ je vzdelanec, profesionál, ktorý svojím pôsobením, systémom nadobudnutých učiteľských kompetencií, kvalifikačným, etickým a osobnostným potenciálom, vyvolá v každom študentovi potrebu učenia sa a naučí ho učiť sa, aby to využíval pri celoživotnom vzdelávaní. Manažérstvo kvality v systéme výučby si vyžaduje uplatňovať komplexnosť učiteľských kompetencií v koncepcii tvorivo-humanistickej výučby. Pre zvýšenie prestíže učiteľského povolania je žiaduce, aby učitelia preberali stále väčšiu mieru verejnej zodpovednosti za kvalitu svojej výučby, kvalitu vzdelávacieho (študijného) programu a výsledky učenia sa študentov. Ciele kritéria kvality v oblasti (2) Pre manažment školy: zabezpečovať podmienky rozvoja učiteľov, motivovať ich pre komplexné rozvíjanie svojich učiteľských kompetencií; vytvárať príležitosti pre vzdelávanie všetkých učiteľov školy v manažérstve kvality výučby; vytvárať príležitosti pre tímovú spoluprácu vyučujúcich (aj z iných škôl), pre poskytovanie si spätnej väzby, učenie sa od seba navzájom, pre diskusie; vytvárať príležitosti pre vzájomné hospitácie vyučujúcich; Pre vyučujúcich: Rozvíjať a inovovať svoje učiteľské kompetencie kontinuálnym vzdelávaním ako súčasti celoživotného vzdelávania, využívať pritom: aktívnu účasť na vzdelávacích podujatiach a konferenciách; dialógy na stretnutiach so zamestnávateľmi absolventov; publikovanie výsledkov svojej vedeckej a výskumnej práce; vzájomné hospitácie vo výučbe; tímovú spoluprácu (aj v projektoch); vedenie študentských prác; spätnú väzbu od študentov; výsledky študentských dotazníkov o kvalite výučby; spätnú väzbu od rodičov, od školských orgánov a ďalších zainteresovaných partnerov; sebavzdelávanie, analýzu vlastných tvorivých učiteľských aktivít, sebareflexiu, benchmarking, porovnávanie sa s inými učiteľmi pri zlepšovaní procesov vo výučbe, vypracovanie a realizovanie plánu svojho profesionálneho rastu; 337

27 absolvovanie vzdelávania v manažérstve kvality výučby pre učiteľov; riadenie svojej výučby podľa systému manažérstva kvality výučby; realizovanie akčného výskumu; Indikátory a ich charakteristiky (2.1) Odborovo predmetové a výskumné kompetencie učiteľa Učiteľ ako kvalifikovaný odborník, garant vedeckosti vyučovaného predmetu. veľmi dobre ovláda učivo svojho predmetu, má osvojený systém vedomostí, návykov a schopností získaných štúdiom vyučovacieho (aprobačného) predmetu v rozsahu a hĺbke zodpovedajúcej potrebám príslušného stupňa školy (ZŠ, SŠ, VŠ), má znalosti o základných pedagogických dokumentoch (štátny a školský vzdelávací program, vzdelávací štandard,...) vyhľadáva, spracováva a transformuje poznatky z odboru do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu, transformuje metodológiu poznávania svojho odboru do spôsobu myslenia študentov v danom vyučovacom predmete, identifikuje a integruje medzipredmetové vzťahy v rámci vzdelávacích oblastí a príbuzných odborov, využíva interdisciplinárne vzťahy vo svojom predmete, vzdeláva sa vo svojom odbore, má neustály kontakt s vývojom svojho odboru, má skúseností z praxe v danej oblasti, jeho výučba je zameraná na prax, v praxi využiteľná, vychádza z potrieb praxe, na VŠ: robí validný a reliabilný vedecký výskum vo svojom odbore, prepája výsledky výskumu s výučbou, publikuje výsledky svojho výskumu, zúčastňuje sa, vystupuje alebo prednáša na metodických stretnutiach učiteľov svojho predmetu, (2.2) Diagnosticko-intervenčné kompetencie Učiteľ ako diagnostik problémov svojich študentov, schopný ich riešiť. má osvojený súbor vedomostí z oblasti pedagogiky, psychológie a s nimi súvisiacimi vedami, súbor zručností, schopností a postojov pre vykonávanie učiteľských činností, permanentne sa vzdeláva v oblasti pedagogiky a psychológie, ovláda procesy a podmienky výchovy v teoretickej a praktickej rovine, včítane ich psychologických, sociálnych a multikultúrnych aspektov, dokáže sa orientovať v kontexte výchovy, výcviku a poznávania, na základe poznania vzdelávacích sústav a trendov ich rozvoja, podporuje rozvoj individuálnych kvalít študentov, pomáha a radí im pri ich zlepšovaní sa, zisťuje ich postoje k učeniu sa, škole, životu, citlivo pristupuje pri identifikácii problémov študenta, ovláda spôsoby vedenia talentovaných študentov, diagnostikuje študentov so špecifickými poruchami učenia sa, dokáže použiť prostriedky pedagogickej diagnostiky vo výučbe 338

28 na základe poznania individuálnych predpokladov študentov, ich učebných štýlov, možností študentov, dokáže diagnostikovať sociálne vzťahy v skupine (v triede), rozpoznáva sociálne patologické prejavy študentov, šikanovanie, týranie, pozná možnosti ich riešenia a prevenciu, ovláda prostriedky zabezpečenia študijnej disciplíny v skupine (v triede), včasné nabádanie k disciplíne v učení sa, dokáže riešiť školské výchovné situácie a výchovné problémy, pozná možnosti a medze vplyvu mimoškolského prostredia, vrstovníkov a médií, analyzuje príčiny negatívnych postojov a správania študentov, dokáže použiť prostriedky prevencie a nápravy, pozná práva dieťaťa (študenta), rešpektuje ich vo svojom pôsobení, (2.3) Kompetencie riadenia priebehu výučby Vyučujúci má schopnosti usmerňovania celistvého rozvoja a sebautvárania osobností študentov vo výučbe, v súlade s ich potrebami a potrebami partnerov školy. Vyučujúci má manažérske kompetencie, kontinuálne zvyšuje kvalitu výučby vo svojom predmete, ovláda manažérstvo kvality v systéme výučby s uzavretým PDCA cyklom. Plánovanie výučby (P) stanovenie poslania a cieľov podieľa sa na vytváraní kvalitného programu výučby, jeho realizovaní a hodnotení, rozvrhuje svoju výučbu tak, aby podnecovala aktívne učenie sa a kritické myslenie, projektuje výučbu na základe didaktickej analýzy učiva, stanovuje systém jasne formulovaných cieľov, v súlade s cieľmi školy, stanovuje ciele vyučovacích jednotiek, program výučby pripravuje v súlade s požiadavkami partnerov, v plánoch uplatňuje výber vhodného obsahu, stratégií, metód, foriem a materiálnych prostriedkov výučby, Realizovanie výučby (D) - organizovanie a vedenie výučby učiteľ zabezpečuje podmienky prostredia v učebni, učebné pomôcky a didaktickú techniku, prispôsobuje zariadenie a nábytok tak, aby to vyhovovalo potrebám práce na vyučovacej jednotke, aby umožňoval študentom kontakty a zoskupovanie pre účinnú spoluprácu; časť rozhodovania o usporiadaní učebne, jej vybavenia môže zveriť študentom, dokáže efektívne organizovať vyučovacie jednotky s učebnými postupmi, v ktorých študenti sú motivovaní k aktívnemu učeniu sa a kritickému mysleniu, k tvorivosti, vytvára podmienky pre spoluprácu študentov v procese učenia sa, rozvíja ich kooperatívne zručnosti pri práci v dvojiciach, malých i väčších skupinách, kladie premyslené otázky študentom pre podnecovanie vyšších foriem myslenia, vedie ich k vyjadrovaniu vlastných názorov, 339

29 po zadaní otázky poskytuje dostatočný čas pre odpoveď študenta, dáva možnosť dokončovať odpoveď bez učiteľovho zásahu, venuje pozornosť chybám študentov, pozorne načúva, analyzuje ich odpovede, vedie k tomu aj svojich študentov, zabezpečuje efektívnu prácu celej skupiny (triedy) i jednotlivcov, vedie študentov k dosahovaniu cieľov výučby, ponúka študentom ďalšie zdroje učebných materiálov pre obohatenie obsahu výučby, pre podnecovanie ich zvedavosti, Kontrolovanie výučby (C) zisťovanie výsledkov a hodnotenie učiteľ priebežne zisťuje, ako sa študenti učia, porovnáva stanovené ciele a dosiahnutý stav, monitoruje, kontroluje a hodnotí svoju výučbu, používa hodnotiace postupy, ktoré sú autentické (priamo spojené s prácou študenta), konštruktívne, spravodlivé a jasné, sleduje odozvu svojich výučbových postupov u študentov, na základe spätnej väzby upravuje, prispôsobuje stratégiu svojej výučby, aby zlepšoval vzdelávaciu klímu, poskytuje informácie študentom o priebehu ich učenia sa, tiež informácie pre rodičov, Hodnotenie (a sebahodnotenie) je jedna z najvýznamnejších kompetencií, ktorou by mali učitelia (ale aj študenti) disponovať. učiteľ sprostredkúva študentom kritériá hodnotenia, aby vedeli čo sa hodnotí, akú váhu majú kritériá v celkovom hodnotení, umožňuje študentom podieľať sa na ich vytváraní, podporuje u študentov sebahodnotenie a ich vzájomné hodnotenie, učiteľ dáva príležitosť študentom pre hodnotenie jeho činnosti vo výučbe, hodnotí procesy učenia sa, poskytuje priebežnú spätnú väzbu o učebných činnostiach a správaní sa študentov, hodnotí postupy, mieru úsilia, záujem, úroveň spolupráce, hodnotí výsledky učenia sa, mieru dosiahnutých vedomostí, zručností, schopností a postojov vzhľadom k individuálnym možnostiam študentov, spravodlivo a objektívne hodnotí učebné výkony študentov nielen z hľadiska poznávacích cieľov, ale aj ich prístupov, postojov k učeniu sa, škole, k životu, využíva rôzne spôsoby hodnotenia kvantitatívne, slovné, pomocou portfólia, vykonáva nenáročný pedagogický výskum (prieskum), keď učiteľ formuluje problém vo svojej výučbe, analyzuje ho, zisťuje daný stav, navrhne optimálne postupy, stratégie a sleduje posun vo výsledkoch. Zasahovanie do výučby (A) na základe výsledkov ak je to potrebné, učiteľ na základe výsledkov uzavretého PDCA cyklu prijíma zlepšujúce opatrenia, robí zmeny v plánovaní, realizácii, alebo hodnotení činností priebehu výučby, pre posilnenie slabého článku (zložky výučby), alebo pre zvyšovanie efektívnosti výsledkov výučby; 340

30 stratégie výučby (2.4) Didaktické kompetencie Vyučujúci dokáže uplatňovanými stratégiami výučby motivovať a aktivizovať študentov do učenia sa. ovláda a uplatňuje systémový prístup v každodennej praxi výučby, uplatňuje komplexný prístup pri rozvíjaní osobností študentov, v optimalizovanej štruktúre didaktických aktivít študentov vo vyučovacej jednotke; volí také stratégie výučby, ktoré dobre korešpondujú s procesmi učenia sa študentov; využíva pedagogicko-psychologické poznatky o učení sa, široké spektrum metód a foriem výučby s dôrazom na aktívne učenie sa študentov; rozvíja vnútornú motiváciu k štúdiu (vzbudzuje zvedavosť, záujem o učenie sa, uspokojuje vzdelávacie potreby študentov, dokáže ich zaujať, upútať, poukazuje na zmysel učiva, učebných činností); rozvíja sebahodnotenie študentov; rozvíja ich vlastnú tvorivosť; uplatňovaním konštruktivistických stratégií výučby (vyučovania a učenia sa) vytvára priaznivé podmienky pre samostatnú prácu, aktívne učenie sa a tvorivosť študentov; aktivizuje a rozvíja odborné a kľúčové kompetencie študentov; didakticky transformuje učivo vzhľadom na vekové a individuálne zvláštnosti a potreby študentov; individualizuje výučbu z hľadiska času, tempa, hĺbky, miery pomoci i učebných štýlov študentov (diferencuje učivo a nároky s ohľadom na možnosti študentov, dáva primeraný čas na splnenie úloh, modifikuje metódy práce, kritériá a spôsoby hodnotenia študentov, snaží sa o dosiahnutie osobného maxima u každého z nich, vzhľadom na predpoklady študentov); nepreceňuje výučbu svojich predmetov, nepreťažuje študentov neprimeranými požiadavkami, predimenzovanosťou učiva; efektívne využíva informačné technológie, výpočtovú techniku pre podporu učenia sa študentov, aj pre vlastnú prípravu procesu výučby; (2.5) Sociálne a komunikačné kompetencie Vyučujúci má schopnosti verbálnej a neverbálnej komunikácie vo vzťahu k študentom, rodičom, kolegom a ďalším partnerom, je ochotný im pomôcť a poradiť. Vyučujúci dokáže vytvárať priaznivú sociálnu klímu výučby. 341

31 prejavuje empatiu a angažovanosť vo vzťahu k druhým, prejavuje im uznanie a úctu, vytvára vzdelávacie prostredie, v centre ktorého je študent a v ktorom sú študenti uznávané ako individuality, v ktorom sa môže zapojiť každý, ovláda prostriedky socializácie študentov, využíva ich vo svojom pôsobení, podporuje súdržnosť skupiny (triedy) založenú na vzájomnom rešpektovaní sa, ohľaduplnosti, tolerancii, dôvere, podporuje schopnosti študentov vzájomne sa počúvať, dohovoriť sa, riešiť problémy a konflikty, v rozhovoroch so študentmi vymieňa si názory, ukazuje ako možno myšlienky potvrdzovať premyslenými dôkazmi, či uvádzaním príkladov, vytvára klímu, v ktorej študenti formulujú a kladú otázky pre aplikácie vyšších foriem myslenia, príležitosti, v ktorých si môžu vyskúšať nové nápady, myšlienky a zručnosti, spolu so študentmi vytvára pravidlá spolužitia skupiny (triedy), jasne a zrozumiteľne vymedzuje hranice sociálnej komunikácie a správania sa medzi študentmi navzájom a vo vzťahu k učiteľovi, dôsledne vyžaduje ich dodržiavanie, má dobrý prístup, vzťah k študentom, dobre komunikuje so študentmi, dáva príležitosť pre vyslovenie ich názorov v rozhovore či diskusiách, je ústretový, trpezlivý, priateľský, poskytuje študentom konzultácie, radí im pri prekonávaní učebných problémov, Vyučujúci zdokonaľuje svoje komunikačné schopnosti písomné a hovorové, kultúru jazyka. má vyjadrovacie schopnosti, vyjadruje sa jasne, zrozumiteľne, ovláda hlasové prostriedky, vhodne využíva prostriedky neverbálnej komunikácie (očný kontakt, úsmev, priateľská, ústretová gestikulácia, pohyb po triede) má pružnosť myslenia, schopnosť logického, zrozumiteľného, systémového vysvetľovania učiva, Vyučujúci efektívne komunikuje a partnersky spolupracuje s kolegami a ďalšími partnermi vo výučbe, využíva vzájomné hospitácie, pozorovania kolegov pri výučbe na kolegiálne konzultácie, hodnotenia, na poskytovanie si spätnej väzby, vzájomné odovzdávanie si skúseností a rád vzhľadom ku kvalite a úrovni výučby, spolupráca pri plánovaní spoločnej výučby, spolupracuje s rodičmi, orientuje sa v problematike rodinnej výchovy, je schopný pomôcť a poradiť rodičom svojich študentov, (2.6) Zdravotné kompetencie Vyučujúci je duševne a telesne spôsobilý pre výkon učiteľskej činnosti. Ψ + Udržuje si dobrú mentálnu a telesnú kondíciu, stará sa o svoje psychické a fyzické zdravie, zdravý životný štýl. 342

32 Psychické zdravie vyučujúceho zahrňuje sebaovládajúcu emocionalitu, vnútornú motiváciu, prosociálnosť, etickosť, sebahodnotenie a vlastnú tvorivosť. vyučujúci sa vyznačuje sebadôverou, optimizmom, čo súvisí s jeho pracovnou spokojnosťou (ak sám seba považuje za výkonného, energického, úspešného, optimistického), keď vo svojej práci nachádza naplnenie svojich profesionálnych očakávaní, osobnostne je vyrovnaný; je odolný voči stresu, psychickej záťaži (úzkosť, životné problémy, depresie, emocionálna labilita, ktoré sprevádza vyčerpanosť, nadmerná únava, nepokoj, tlaky, starosti narušujúce spánok, neschopnosť rýchleho uspokojenia sa po rozčúlení, strácanie sebaistoty a sebadôvery, nenachádzanie potešenia z práce, trápenie sa nad nepríjemnosťami, častá nervozita v neočakávaných, či nepríjemných situáciách, nenachádzanie zmyslu života); má kultivovaný rečový prejav, jasnosť reči, (rečové chyby, poruchy hlasiviek sťažujú až znemožňujú výkon učiteľskej profesie); dokáže kriticky myslieť a je vzorom zvedavosti pre svojich študentov i kolegov; prejavuje zmysel pre humor vedieť sa smiať, byť veselý, vtipný, bez zraňovania iných, (ak chýba zmysel pre humor, potom sa učiteľ prezentuje ako vnútorne nevyrovnaný a zakomplexovaný, komplex menejcennosti môže viac či menej úspešne zastierať prehnanou vážnosťou); Zasmej sa na sebe skôr, ako by sa mohol niekto iný. Elsa Maxwell Vyučujúci sa stará o svoj vzhľad, dobrý telesný výzor, záujem o pravidelné športovanie patrí k vybavenosti učiteľa pri starostlivosti o svoje zdravie; Takýto učiteľ sa vie sústrediť na svoju prácu, má schopnosť relaxácie, dokáže ovládať svoje nálady a správanie, zvláda bez väčších problémov svoje starosti, necíti sa osamelý, do práce chodí svieži a odpočinutý, je schopný sa púšťať do nových úloh. Osobnostne nevyrovnaný, nezdravý, zakomplexovaný učiteľ býva zdrojom nepriaznivej sociálnej klímy v škole. Zdravie ako znak kvality života je základom pre optimálne fungovanie a previazanosť všetkých spôsobilostí učiteľa. (2.7) Étos učiteľskej profesie (súbor etických požiadaviek, ktoré učiteľ má rešpektovať pri výkone profesie) učiteľ je zapálený pre svoj predmet a profesiu, morálne vyspelý a občiansky bezúhonný, angažovaný, obetavý, zodpovedný, je spoľahlivý v konaní, učí so záujmom, plní si svoje povinnosti, pozitívne sa stavia k povinnostiam vo svojom povolaní, orientuje sa vo vzdelávacej politike, prejavuje záujem o posilňovanie postavenia 343

33 učiteľa v spoločnosti, jeho autority, statusu, prestíže, rozvíja svoje všeobecné vzdelanie, vychováva študentov v súlade s cieľmi štátnej školskej politiky, v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie, podieľa sa na tímovej práci, kolegiálne spolupracuje, podporuje profesionálne vzťahy, prispieva k vytváraniu priaznivej klímy na pracovisku, dodržuje dohodnuté pravidlá, realizuje otvorené hodiny, vzájomné hospitácie u kolegov, snaží sa o napĺňanie nových požiadaviek na svoju kvalifikáciu, odborný rast, celoživotné vzdelávanie, zvyšuje svoju kvalifikáciu, podieľa sa na implementácii inovačných zmien v škole, má základné znalosti o zákonoch a ďalších normách vzťahujúcich sa k profesii, rešpektuje školské predpisy, vyhlášky, zákony, etický kódex učiteľa, zachováva služobné tajomstvo, uvedomuje si právnu zodpovednosť učiteľa pri ochrane zdravia a bezpečnosti študentov, ochrane ich majetku, podieľa sa na vytváraní interných školských organizačných predpisov, kontroluje, dohliada na ich realizáciu, má pozitívne vlastnosti, rešpektuje etiku vzťahov k študentom, nevyvyšuje sa nad nimi, dodržiava spoločne stanovené a dohodnuté pravidlá, podmienky, prejavuje svoju profesionálnu zodpovednosť za priebeh a výsledky výučby, predovšetkým voči svojim študentom, ale aj voči svojej škole, dodržuje časový rozvrh svojej výučby, je dochvíľny, nepredlžuje čas výučby, ak je potrebné, venuje sa práci pre školu aj v mimovyučovacom čase, (2.8) Kompetencie reflexie vlastnej činnosti Vyučujúci je schopný sebahodnotenia, sebariadenia a sebarealizácie vo výučbe, dokáže modifikovať vlastné pôsobenie vo výučbe. je schopný sebareflexie a sebahodnotenia, sebakritiky svojho pôsobenia na študentov vo výučbe, autodiagnostikuje svoju osobnosť a činnosť, využíva to pre svoj profesionálny rast, na hodnotenie kvality vyučovania, hodnotenie svojej učiteľskej úspešnosti používa metódy empirického skúmania výučby, údaje a poznatky získané systematickým, akčným skúmaním svojej výučby (napr. meraním sociálnej klímy výučby pomocou dotazníka), sleduje efektivitu svojho vyučovania pomocou sebahodnotenia svojich postupov, vedomostí i postojov (zaznamenáva si ich aj písomne), pozná svoje osobné dispozície, osobné kvality, hodnoty, silné a slabé stránky, využíva to vo svojej učiteľskej práci, pravidelne hodnotí vlastnú učiteľskú prácu, diagnostikuje, reguluje, modifikuje svoje pôsobenie, správanie, s cieľom zlepšiť svoju budúcu činnosť, spôsobilosť vyučovať, sebavzdeláva sa, dbá na sebarozvoj, zdokonaľuje svoje výkony, riadi svoj profesionálny rast, sebarealizuje sa vo výučbe, 344

34 má svoj plán osobného rozvoja profesijného potenciálu a zdokonaľovania vyučovacích postupov, uplatňuje pri zlepšovaní svojej výučby aj benchmarking, porovnávanie sa v procesoch výučby s najlepšími učiteľmi. Nekvalitný učiteľ nedokáže zabezpečiť kvalitnú výučbu ani v situácii, keď má zabezpečené všetky ostatné podmienky pre výučbu. Sociálno-etická dimenzia sebahodnotenia Skúsenosti so sebahodnotením ukazujú, že najkritickejším momentom je tu často dobre skrývaná neschopnosť, či neochota niektorých učiteľov pracovať s reflexiou svojej vlastnej skúsenosti. Zvlášť, ak takáto spätná väzba nezodpovedá ich očakávaniu. Z toho vyplýva, že učitelia a spôsob ich prístupu k vlastnej práci sú určujúce pre úspešnosť a zmysluplnosť sebahodnotiacich aktivít. Adeptom učiteľstva pre priznanie ich učiteľskej profesionality v závere štúdia, pri záverečných skúškach, by sa mali predkladať požiadavky preukázať dosiahnutie štandardu systému učiteľských kompetencií, namiesto memorovania informácií z pedagogiky, psychológie či didaktiky. Čo učiteľ nedostáva, nemôže dávať 345

35 Oblasti procesov vo výučbe (3) P (4) D (5) C (6) A Oblasť (3) PLÁNOVANIE PROGRAMU VÝUČBY PREDMETU Neplánovať = plánovaný neúspech Začiatok je polovica každého diela (grécke príslovie) Učiteľ ako manažér kvality v systéme tvorivo-humanistickej výučby, podieľa sa na príprave programu výučby svojho predmetu, systematicky plánuje výučbu vzhľadom k cieľom stanoveným v kurikulárnych dokumentoch a vzhľadom k možnostiam a potrebám študentov; Kvalitný, optimálny priebeh výučby sa dosahuje aj správnym plánovaním programu výučby, úzko prepojeného s potrebami životnej a odbornej praxe. Je potrebné si uvedomiť, že predimenzovanosť učiva v predmete nedovoľuje vyučujúcemu zameriavať sa na procesuálnu stránku výučby, tým skôr ak bol naučený dávať väčšiu hodnotu vecnej stránke učiva. Pri plánovaní učiteľ rešpektuje vzdelanostný profil absolventa školy v danom odbore, obsahové a výkonové štandardy pre daný predmet; Plánuje komplexné rozvíjanie osobností študentov, ich kľúčových a odborných kompetencií na základe didaktickej analýzy učiva pre motiváciu do celoživotného vzdelávania; Pripravuje program výučby rešpektujúci učebné štýly študentov s konštruktivistickými a metakognitívnymi stratégiami výučby na riešenie problémov, s prevahou kooperatívnej, individualizovanej, projektovej, či autentickej výučby, v podmienkach umožňujúcich zaraďovanie rôznych foriem elektronického vzdelávania. Plánuje aj spôsoby preverovania a hodnotenia študentov; Program pripravuje v spolupráci s ostatnými vyučujúcimi v škole a partnermi (zapája aj študentov). Na začiatku školského roka je potrebné zverejniť študijný program predmetu na internete, aby bol dostupný pre študentov (vrátane hodnotiacich kritérií 346

36 pre absolvovanie výučby predmetu, dotazníkov pre sebahodnotenie a alternatívne vzory didaktických autotestov). Plánovať znamená stanoviť poslanie, ciele a procesy vo výučbe Ciele kritéria kvality oblasť (3) Rozvíjať kvalitu programu výučby. Pripraviť program s manažérstvom kvality v systéme tvorivo-humanistickej výučby, s metakognitívnymi a konštruktivistickými stratégiami výučby pre rozvíjanie kľúčových a odborných kompetencií študentov; program, vyplývajúci zo vzdelanostného profilu absolventa školy v danom odbore, rešpektujúci obsahové a výkonové štandardy pre daný predmet; program výučby pripravený v spolupráci s partnermi (zainteresovať aj študentov). V príprave na výučbu učiteľ uplatňuje systémový prístup, s navádzajúcimi otázkami: Indikátory a ich charakteristiky (3.1) Uvedenie Identifikačných údajov programu výučby predmetu skompletizovanie identifikačných údajov v programe predmetu podľa stupňa a typu školy, - pre VŠ: Informačný list predmetu (Vyhláška 155/2013 Z. z.) (3.2) Stanovenie poslania a hlavných cieľov výučby predmetu v programe výučby je formulované poslanie, dôvody na vypracovanie a uskutočnenie vzdelávacieho programu, zmysluplnosť učiva predmetu, zdôvodnenie výučby predmetu pre študentov, prínos pre rozvíjanie ich odborných kompetencií, pre ich motiváciu do štúdia predmetu, hlavné ciele predmetu, vyplývajúce z nadradenej úrovne cieľov, školského a štátneho vzdelávacieho programu, charakteristika učiva, užitočnosť pre odbornú prax, aktuálnosť a prepojenosť s odbornou praxou, rešpektovanie vzdelávacích potrieb partnerov, pre aktivitu a tvorivosť študentov, (3.3) Prínos výučby pre rozvíjanie kľúčových kompetencií študenta prínos výučby predmetu pre rozvíjanie kľúčových kompetencií študenta, význam predmetu pre profil absolventa daného študijného programu, (3.4) Určenie medzipredmetových vzťahov uvedenie medzipredmetových vzťahov v rámci študijného programu, nadväznosť učiva predmetu na predchádzajúcu výučbu predmetov študijného programu, nadväznosť medzi vyučovacími hodinami (prednáškami) a cvičeniami, vhodnosť zaradenia učiva predmetu do jednotlivých polrokov (semestrov), (3.5) Voľba stratégií výučby plánovanie vhodných metodických postupov učiteľov, plánovanie uspôsobenia metód, foriem a materiálnych prostriedkov pri vybranom obsahu učiva pomocou činností študentov, 347

37 v efektívnych štruktúrach organizačných foriem výučby, akými sú vyučovacie hodiny, prednášky, cvičenia, konzultácie, exkurzie, stáže, odborná prax, odborný výcvik, projekty, študentské súťaže, (3.6) Voľba materiálnych prostriedkov výučby plánovanie vhodných učebných pomôcok, didaktickej techniky, materiálneho vybavenie študentov, priestorov pre výučbu, učebné zdroje, učebný materiál a texty, základná a odporúčaná študijná literatúra, podporovanie výučby cez internet, internetové učebné zdroje, (3.7) Obsahový a časový rozpis učiva určenie kľúčových prvkov učiva predmetu, uvedenie najdôležitejších vedomostí, zručností, schopností, či postojov v učive predmetu, časovo tematický plán výučby, témy jednotlivých jednotiek výučby, na základe didaktickej analýzy výber zmysluplného obsahu učiva, zameranosť na jeho aplikáciu v praxi, rešpektovanie potrieb študentov, partnerov, obsahových štandardov, príprava súboru úloh pre dosiahnutie cieľov výučby, prijateľnosť, náročnosť učiva, vhodná štruktúrovanosť, logické usporiadanie, systematizácia učiva, rozsiahlosť nepredimenzovanosť učiva, obsahová a časová zvládnuteľnosť, harmonogram výučby, termíny, (3.8) Stanovenie špecifických cieľov výučby (kognitívne, psychomotorické a sociálno-afektívne) učiteľ stanovuje špecifické ciele a procesy vo výučbe predmetu; formulovanie jasných, jednoznačných, zrozumiteľných a merateľných cieľov, z hľadiska očakávaných výkonov študentov po jednotlivých častiach programu, používanie aktívnych slovies pri formulácii špecifických cieľov, primeranosť cieľov k osobnostiam študentov, s rôznou mierou náročnosti, s ohľadom na kľúčové kompetencie, vystihnutie oblastí vedomostí, zručností i postojov vo formulovaných cieľoch výučby, tučne vytlačené ciele by mali predstavovať minimálny výkonový štandard, (3.9) Vytvorenie systému kontrolovania výsledkov výučby v plánovaní programu výučby sú aj hodnotiace kritériá pre absolvovanie výučby predmetu, tiež didaktické testy, autotesty a dotazníky pre sebahodnotenie študentov, na VŠ: v programe výučby jednoznačné stanovenie pravidiel, podmienok pre získanie zápočtu (napr. aktívna účasť na cvičeniach, vypracovanie daných projektov, ich špecifikácia), pre uznanie absolvovania predmetu, kreditov, na SŠ: napr. absolvovanie záverečných testov po tematickom celku, kritériá ich hodnotenia, skúšanie a hodnotenie študentov, priebežný spôsob kontroly a hodnotenia zadaní, kritériá hodnotenia študentov na skúške, ponuka autotestu, plánovanie spôsobov sebahodnotenia priebežných aktivít študentov a učiteľa, 348

38 hodnotenia učiteľa študentmi, (3.10) Vlastné hodnotenie plánovania programu výučby predmetu ako bolo naplánované vlastné hodnotenie vypracovaných časovo-tematických plánov samotným vyučujúcim, aj v spolupráci s ostatnými členmi predmetovej komisie, aký bol spôsob zhodnotenia naplánovaného programu výučby (najčastejšie pripraveným dotazníkom), uskutočnenie prípadných úprav plánu na základe priebehu výučby a jej výsledkov. 349

39 Oblasť (4) REALIZÁCIA VÝUČBY PREDMETU V kvalitnom priebehu výučby sa rozvíja a sebautvára osobnosť študenta pôsobením profesionality vyučujúceho, prostredníctvom vhodných stratégií výučby, s cieľom dosiahnuť kvalitné vzdelanie študenta. To všetko má prebiehať v priaznivej sociálnej klíme výučby predmetu, v ktorej vyučujúci a študenti sa cítia bezpečne, prirodzene, uvoľnene, spokojne, keď vzájomne spolupracujú a podnecujú sa k čo najvyšším pracovným výkonom. Učiteľ pružne reaguje na prípadné zmeny v organizácii výučby, efektívne prispôsobuje plánované postupy, optimalizuje štruktúru výučby, metódy a formy, stratégie pre rozvíjanie kľúčových a odborných kompetencií. Operatívne a efektívne rieši neočakávané situácie a vzniknuté problémy vo výučbe, zabezpečuje vo výučbe poriadok a študijnú disciplínu. Škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody J.A. Komenský Ciele kritéria kvality oblasť (4) Rozvíjať kľúčové a odborné kompetencie študentov rešpektovaním ich učebných štýlov, stimulovaním vnútornej motivácie ich učebnou činnosťou, vedením k sebahodnoteniu svojho učenia sa; - motivovať ich pre celoživotné vzdelávanie, sebarozvoj a tvorivú sebarealizáciu, viesť kvalitný osobný život, zapájať sa do života občianskej komunity, - pripravovať k efektívnemu uplatneniu sa na trhu práce, či do ďalšieho štúdia. - pozitívne modifikovať hodnotový systém a správanie študentov; Indikátory a ich charakteristiky (4.1) Dodržiavanie časového rozvrhu výučby dochvíľnosť učiteľa a študentov na vyučovacie jednotky, nepredlžovanie času výučby, efektívne využívanie času vzdelávacích aktivít; učiteľ dodržuje a efektívne využíva predpísaný čas výučby, vedie k tomu aj študentov; včas prísť a včas odísť; (4.2) Prepojenie obsahu výučby so životnou praxou využívanie životných skúseností študentov, ukážky, príklady, aplikácie z praxe; súvislosti s kultúrnymi odkazmi, uvádzanie medzipredmetových vzťahov učiva; ponuka projektov pre študentov, referátov; (4.3) Motivovanie a aktivizovanie študentov vo výučbe uspokojovanie potrieb študentov je založené predovšetkým na vnútornej motivácii (zmysluplnosť činností študentov a obsahu učiva, rešpektovanie autonómie študenta, preukazovaním jeho majstrovstva, spolupráca s ostatnými); rešpektovanie učebných štýlov študentov, podpora študenta pracovať pre vlastné uspokojenie, samostatne a nezávisle, so záujmom a zvedavosťou; vhodná štruktúra a druhy učebných aktivít študentov vo výučbe; uplatňovanie vhodných konštruktivistických stratégií pre efektívnu prácu celej skupiny študentov, pre aktivitu a tvorivosť, pre sebahodnotenie študenta; 350

40 reagovanie učiteľa na otázky študentov, zapájanie a aktivizácia študentov vo výučbe, diskusie; primerané tempo výučby, sprístupnenie jasných cieľov výučby; nachádzanie súvislostí medzi novým a prebratým učivom; navodzovanie problémových situácií, riešenie problémov, zadávanie motivačných úloh pre vlastnú tvorivosť študentov; (4.4) Využívanie informačnej techniky Učiteľ dbá na vhodné využívanie učebných pomôcok, modernej didaktickej techniky, na účelné využívanie počítača, interaktívnej digitálnej tabule, internetu; na vhodné používanie počítačových prezentácií, ďalších druhov informačných technológií; (4.5) Utváranie sociálnej klímy výučby Učiteľ vytvára priaznivú sociálnu klímu výučby: rozvíjaním otvorenej a dôstojnej komunikácie so študentmi; uspokojovaním ich vzdelávacích potrieb hlavne prostredníctvom stavebných zložiek pre vnútornú motiváciu: - zmysluplnosťou obsahu učiva, učebných činností prepojených s autentickou praxou; - rešpektovaním autonómie študenta; - preukazovaním jeho majstrovstva; - umožňovaním jeho spolupráce s ostatnými; (4.6) Uplatňovanie pravidiel pre PDCA cyklus kvalitnej výučby Učiteľ realizuje uzavretý PDCA cyklus v postupnosti svojich činností vo výučbe, s uplatňovaním vnútorných mechanizmov kvality - vnútornej motivácie, sebahodnotenia a vlastnej tvorivosti študentov. získava si pozornosť študentov, motivuje ich po celý čas výučby; sprístupňuje študentom stanovené poslanie a ciele výučby, didakticky ich transformuje do operačnej reči študentov; optimalizuje metódy a formy výučby v závislosti od cieľov, učiva, možností a schopností študentov; rozvíja kľúčové kompetencie študentov; iniciuje študentov k vybaveniu si predbežných vedomostí, k aktualizácii prv osvojeného učiva; sprístupňuje zmysluplné učivo pre učenie sa po častiach, zabezpečujúcich jeho pochopenie; uvádza mnohé ukážky a príklady z praktického využitia učiva; využíva stratégie výučby na riešenie prípadových štúdií z praxe, riešenie inscenovaných problémov pre aktivizáciu študentov; vedie študentov pri ich konštruktivistických (samostatných, individuálnych, kooperatívnych) učebných činnostiach, aj prostredníctvom elektronického vzdelávania; aktivizuje študentov prostredníctvom diferencovaného a individuálneho prístupu; 351

41 poskytuje priebežnú spätnú väzbu k učebným činnostiam a správaniu sa študentov po celý čas výučby; umožňuje študentom preukázať žiadaný výkon, uplatniť ich vlastnú tvorivosť; vedie študentov k sebahodnoteniu ich výkonu, k metakognícii, k hodnoteniu spolužiakov, aj učiteľa; priebežne hodnotí výkony študentov; zabezpečuje pre študentov uchovanie a prenos novo osvojeného učiva do ďalších situácií v ich učení sa; ponúka domáce úlohy s rôznou úrovňou náročnosti pre záujemcov; zabezpečuje konzultácie pre študentov pre korekciu v učení sa; systematizuje učivo pri vzdelávacích činnostiach, aj po tematickom celku (alebo module) pre zopakovanie a utriedenie; realizuje záverečný test po ukončení tematického celku; zasahuje do plánovania ďalšieho cyklu výučby na základe výsledkov v ukončenom PDCA cykle, ponúka študijnú literatúru a ďalšie vzdelávacie aktivity; Oblasť (5) KONTROLOVANIE VÝSLEDKOV VÝUČBY Bez pravidelného zisťovania výsledkov a hodnotenia je kvalitná výučba nemysliteľná. Aj kvalita hodnotenia a sebahodnotenia študenta má rozvíjať jeho vnútornú motiváciu pre učenie sa a napomáhať rozvoju jeho tvorivosti pre jeho vlastnú sebarealizáciu. Ak študenti participujú na kontrolovaní výučby, napomáha to optimalizácii procesu vyučovania učiteľom. Učiteľ pravidelne a systematicky kontroluje (zisťuje a vyhodnocuje) priebeh a výsledky výučby, analyzuje priebeh programu výučby svojho predmetu. vytvára pri skúšaní priaznivú atmosféru pre znižovanie stresu a trémy študentov. 352

42 Ciele kritéria kvality oblasť (5) Systematickým zisťovaním výsledkov vo výučbe, hodnotením a sebahodnotením priebehu a výsledkov procesu výučby, osobností učiteľa a študentov, napomáhať optimalizácii vyučovania a učenia sa, rozvíjaniu vnútornej motivácie študenta pre učenie sa. Realizovať didaktické autotesty a testy, využívať nástroje merania kvality výučby. Merať sociálnu klímu výučby. Vyhodnocovať dotazníky pre meranie kritérií kvality výučby, informovať o výsledkoch aj študentov. Pravidelne hodnotiť program výučby predmetu. V kvalitnej výučbe by nemalo prebiehať žiadne hodnotenie zvonku, pokiaľ neprebehlo hodnotenie zvnútra. Indikátory a ich charakteristiky (5.1) Monitorovanie priebehu výučby učiteľom a študentmi zisťovanie, sledovanie priebehu výučby, obmedzovanie neproduktívnej činnosti, včasné intervenovanie učiteľa pre zabezpečenie študijnej disciplíny; monitorovanie učebných aktivít vzhľadom k cieľom výučby, analýza odpovedí študentov, korekcia chýb, prípadná zmena stratégie výučby na základe spätnej väzby; učiteľ zhodnocuje súlad programu výučby predmetu so vzdelanostným profilom absolventa, prepojenosť profilu s výstupmi výučby; aktivizuje a zapája do procesov skúšania a hodnotenia aj študentov; zabezpečuje zapojenie študentov do hodnotenia programu výučby; do hodnotenia pôsobenia učiteľa vo výučbe, ako aj ich sebahodnotenia; (5.2) Dokumentovanie výsledkov vo výučbe učiteľ vedie nevyhnutnú pedagogickú dokumentáciu o výsledkoch študentov; vytváranie osobného portfólia študentov; sprostredkovanie výsledkov výučby, oboznamovanie študentov s výsledkami ich hodnotenia, podávanie informácií o pokroku každého študenta; vedie nevyhnutnú pedagogickú dokumentáciu o výsledkoch hodnotenia svojej výučby, pedagogické záznamy z procesu výučby; záznamy z výsledkov skúšania porovnáva s predošlými výsledkami; vyhodnocuje merania kvality výučby, využíva ich pre skvalitnenie výučby; informuje o výsledkoch aj študentov; (5.3) Sebareflexia výsledkov výučby vyučujúcim a študentom učiteľ hodnotí seba, zabezpečuje pravidelnú vlastnú vonkajšiu a vnútornú spätnú väzbu z činností vo výučbe, podporuje vnímanie študenta o svojom vzťahu k predmetu, ako ovplyvnil rozvoj jeho osobnostných vlastností pre ďalšie jeho sebavzdelávanie, podporuje sa kritické myslenie, sebahodnotenie študentov, ich sebavedomie, preberá sa zodpovednosť za vyučovanie a učenie sa, 353

43 učiteľ pravidelne zisťuje stav sociálnej klímy výučby, (5.4) Spôsob hodnotenia študentov učiteľom spôsob formatívneho a sumatívneho hodnotenia, posudzovanie úrovne dosiahnutých vedomostí a zručností študenta; učiteľ vytvára pri skúšaní priaznivú atmosféru pre znižovanie stresu a trémy študentov; hodnotí učebné výkony študentov validne, reliabilne, spravodlivo a objektívne; hodnotí prevažne slovne, optimálne zlaďuje formatívne a sumatívne hodnotenie študentov; študenti sú dôsledne posudzovaní na základe oznámených, publikovaných kritérií, predpisov a postupov; podklady pre hodnotenie učebných výsledkov študenta, formy skúšania, kritériá klasifikácie výkonu študenta, možnosti opravy v prípade neúspechu, záverečné testovanie, (5.5) Spôsob hodnotenia vyučujúceho študentmi pravidelnosť vyjadrovania sa študentov k vyučovaniu učiteľa a k činnostiam s tým spojených, najčastejšie prostredníctvom dotazníkov o kvalite výučby, dodržiavanie dohodnutých pravidiel vyučujúcim, 354

44 Oblasť (6) ZASAHOVANIE DO ĎALŠÍCH PROCESOV VO VÝUČBE Zasahovať (A) do nasledujúcich procesov vo výučbe znamená prijímať opatrenia na zdokonalenie a zlepšenie jej kvality na základe výsledkov, zlepšiť kvalitu výučby v budúcnosti. Ciele kritéria kvality oblasť (6) Uplatňovať profesionálnu zodpovednosť vyučujúceho voči svojim študentom a škole, viesť k spoluzodpovednosti študentov za dosiahnuté výsledky vo výučbe. Dosahovať plnenie cieľov v ich komplexnosti, plnenie štandardov v predmete (obsahových, výkonových). Indikátory a ich charakteristiky (6.1) Prijímanie konkrétnych opatrení v programe výučby predmetu ak sú potrebné zmeny na základe dosiahnutej úrovne vedomostí, porozumenia učivu, aplikácie vedomostí zručností, na základe úrovne kognitívnych, psychomotorických sociálno-afektívnych schopností, postojov a hodnotových vlastností študentov po výučbe predmetu, naplnenie vzdelávacích štandardov, dosahovanie výsledkov výučby vzhľadom k podmienkam výučby, (6.2) Využitie času určeného na výučbu predmetu percento odučených vyučovacích jednotiek učiteľom vzhľadom k plánovaným, záujem, dochádzka študentov na hodiny (prednášky), cvičenia, semináre, (6.3) Zapojenie študentov do mimovýučbových činností motivovanie študentov pre záujmovú činnosť spojenú s predmetom, na ZŠ, SŠ: zapojenie študentov do záujmových krúžkov, súťaží, študentských odborných činností, na VŠ: zapojenie do výskumných činností na katedre, fakulte, 355

45 Oblasť (7) KVALITNÉ VZDELANIE (výsledný produkt výučby) Kvalitné produkty sú produkty, ktoré spĺňajú požiadavky a očakávania tých, ktorým sú určené. Sú výsledkom kvality realizačných procesov, ktorá je v rozhodujúcej miere daná kvalitou riadenia. Výsledkom kvalitnej výučby je kvalitné vzdelanie (chcieť a vedieť učiť sa v celoživotnom vzdelávaní) Efektívnosť výučby je rozsah, v akom sa realizovali plánované činnosti a dosiahli plánované výsledky, ciele, vzhľadom na vstupné podmienky. Vzdelanie je stav charakterizovaný súborom vlastností jednotlivca, ku ktorým sa dopracoval vo svojom vzdelávaní. Vzdelanie (vzdelanosť) je vlastnosť, nadobudnutý stav chcieť a vedieť učiť sa. Je to kultúra kvality spájať pravdu s krásou a dobrom. Vzdelanie tvorí poznanie, výcvik a výchova. Vzdelávanie sú aktivity, priebeh, procesy, vedúce k nárastu vzdelania. Úspešnosť vzdelávania (teda akým vzdelaním sa prejaví), závisí od kvality a efektívnosti vzdelávania. Vzdelávanie by malo byť adekvátne danému typu nadania, schopnostiam jednotlivca. Výučba je vzdelávací proces uskutočňujúci sa v podmienkach školy. Kľúčovými prvkami tejto definície sú: proces vzdelanie škola. Proces ako súbor vzájomne súvisiacich alebo vzájomne sa ovplyvňujúcich činností, ktoré premieňajú vstupy na výstupy. Konkrétne, vzdelávací proces ako celostný proces rozvoja osobnosti pomocou poznávania, vycvičovania a vychovávania. Výsledkom (produktom) vzdelávacieho procesu je vzdelanie. Škola inštitúcia, v ktorej tento poznávací výcvikovo výchovný proces cieľavedomého, systematického a organizovaného celistvého rozvoja osobnosti študenta učiteľom prebieha. Kvalitné vzdelanie zabezpečuje plné rozvinutie osobnosti v celoživotnom vzdelávaní (charakterizovanú autenticitou, mnohostrannosťou a harmonickosťou, slobodou a zodpovednosťou, tvorivosťou), komplexné rozvinutie psychických funkcií (kognitivizácia, axiologizácia a autoregulácia, socializácia a komunikácia, motivácia a aktivizácia, emocionalizácia, kreativizácia), tvorivú sebarealizáciu v osobnom i spoločenskom živote a v zamestnaní. (7.1) Kvalitné vzdelanie je sústava vedomostí, zručností a návykov, schopností a záujmov, 356