Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav klasických studií Novořecký jazyk a literatura Zuzana Išpoldová Mytologické postavy v diele A. Sikeliana Magisterská diplomová práca Vedúca práce: Mgr. Nicole Votavová Sumelidisová 2013
Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry....
Týmto by som chcela poďakovať vedúcej mojej magisterskej práce, Mgr. Nicole Votavovej Sumelidisovej, za jej cenné rady a pripomienky pri písaní tejto práce, ale najmä za jej veľkú trpezlivosť, ochotu a ústretovosť.
Obsah 1. Úvod... 5 2. Úloha mýtu v novodobej európskej poézii...6 2.1. Mýtus v novodobej gréckej poézii... 12 3. Sikelianov život...16 3.1. Charakteristika jeho tvorby......19 4. Delfská myšlienka a delfské slávnosti... 21 6. Vzťah Sikelianos a Aischylos... 25 7. Preklady a analýzy Sikelianových básní a porovnanie s Aischylom 7.1. Mytologický výklad postavy Dia... 31 7.1.1. Báseň: «Ανεβαίνοντας τον Όλυμπο» a jej preklad...34 7.1.2. Analýza básne... 49 7.1.3. Zeus v «Ανεβαίνοντας τον Όλυμπο» a «Προμηθέας Δεσμώτης»... 58 7.2. Mytologický výklad postavy Hérakla... 69 7.2.1. Báseň «Ηρακλής» a jej preklad...72 7.2.2. Analýza básne... 92 7.2.3. Héraklés v básni «Ηρακλής» a «Προμηθέας Δεσμώτης»... 103 8. Záver... 109 9. Resumé (Περίληψη)... 112 10. Bibliografia...115
1. Úvod Táto práca je rozdelená do troch hlavných tematických celkov. Prvá časť sa týka použitia mýtu v novodobej európskej a gréckej literatúre. Jedná sa o obdobie 19. a 20. storočia, najviac sa tu zameriame na dva literárne smery, ktoré v tej dobe prevládali a sú úzko späté s použitím mýtu v literatúre - parnasizmus a symbolizmus. V úvode kapitoly si všeobecne oba tieto smery predstavíme a následne sa zoznámime i s niekoľkými ich predstaviteľmi. Druhá časť práce, ktorá sa ďalej rozdeľuje, je venovaná gréckemu básnikovi Angelovi Sikelianovi. V prvej jej podkapitole je stručne priblížená jeho biografia. Nasledujúca podkapitola sa venuje autorovej tvorbe a prvkom, ktoré ho pri jeho písaní určitým spôsobom ovplyvnili. Tretia kapitola pojednáva o Sikelianovom veľkom sne, delfskej myšlienke, a jeho uskutočnení, teda o delfských slávnostiach. Budeme sa tu snažiť priblížiť spôsob, akým chcel Sikelianos znovuoživiť antickú tradíciu práve prostredníctvom delfskej myšlienky. Posledná kapitola tejto časti práce pojednáva o samotnom autorovi a antickom tragédovi Aischylovi, ktorým bol Sikelianos značne ovplyvnený, a z ktorého, ako sa ostatne budeme snažiť i dokázať, čerpal pri prísaní svojich diel inšpiráciu. Tretia a najobsiahlejšia časť celej tejto práce sa venuje dvom Sikelianovým básňam Ανεβαίνοντας τον Όλυμπο a Ηρακλής. Naším cieľom je preložiť obe tieto básne do slovenčiny, nakoľko k ich prekladu zatiaľ ešte nedošlo. Ako druhý cieľ, ktorý sme si stanovili obe tieto básne analyzovať s dôrazom na ich hlavných hrdinov a samozrejme samotného autora. Budeme sa snažiť zistiť, čím sa autor vo svojej tvorbe inšpiroval. Následne sa pokúsime porovnať hlavných hrdinov oboch básní, ktorými sú Zeus a Héraklés, s ich obdobami použitými v Aischylovom diele Προμηθέας Δεσμώτης (Spútaný Prométheus). Okrem iného budeme pri porovnávaní poukazovať na rozdiely a podobnosti, ktoré sa v súvislosti s týmito postavami u oboch autorov nachádzajú ako i na vplyv, ktorý v konečnom dôsledku Aischylos na Sikeliana mal. 5
Pri prepise starogréckych vlastných mien sa budem riadiť spôsobom prepisu uvedeným v Slovníku řeckých spisovatelů. 1 Pokiaľ sa budem vyjadrovať o novodobých gréckych autoroch, ich mená budem v texte zaznamenávať fonetickým prepisom, s uvedením daného mena v pôvodnom jazyku, gréčtine, v zátvorke. 2. Úloha mýtu v novodobej európskej poézii dôraz na parnasizmus a symbolizmus Táto kapitola je rozdelená na dva menšie celky. V prvej časti si stručne objasníme, čo je to mýtus, a aký je jeho význam. V druhej časti si priblížime jeho úlohu v novodobej európskej poézii. Mýtus, mytológia a ich použitie v literatúre bude v tejto práci skloňované mnohokrát. Bolo by preto vhodné priblížiť si, čo tieto termíny znamenajú. Pojem mytológia veľa slovníkov objasňuje ako súbor mýtov a bájosloví, ktoré prináležia určitému národu, etnickej skupine, či náboženstvu. Ako však definovať mýtus? Pokus definovať slovo mýtus, alebo základný znak gréckej mytológie, môže začať buď skúmaním pôvodného významu slova mythos, alebo modernou adaptáciou témy súvisiacej s mýtom. 2 V Slovníku řecko-římské mytologie a kultury od francúzskeho profesora René Martina by sme sa stretli s nasledovnou definíciou mýtu: Řecké slovo mýthos (latinizovaná podoba mýtus) znamenalo původně promluvu, řeč, slovo, ale užívalo se ho i v užším smyslu pro tradované vyprávění, sdělovanou zprávu, přednes. 3 S týmto významom mýtu, ako hovorí i samotný Martin, sa môžeme stretnúť napríkla u Homéra či Aischyla. Môžeme ho 1 Borecký, B. et alií: Slovník řeckých spisovatelů. LEDA, Praha, 2006. s.577-583. 2 The attempt to define 'myth', or the basic character of Greek mythology, can start out from the original meaning of the word mythos, or from modern engagement with the subject-matter of myth. Junker, K.: Interpreting the Images of Greek Myths. An introduction. Preložili Annemarie Kűnzl- Snodgrass and Anthony Snodgrass. Cambridge University Press, 2012. s. 19. 3 Martin, R. et alií.: Slovník řecko římské mytologie a kultury. Preložila Věra Hrubanová a kol. EWA Edition, Praha, 1993. s.257. 6
teda charakterizovať ako rozprávanie. Avšak, u starovekých civilizácií mýtus vyjadroval skôr akýsi popis udalostí a dal by sa charakterizovať asi takto: Předne se popisovaná událost odehrává nikoli v historickém čase, tj. ne v takovém, který tvoří historii v nejširším slova smyslu, ale v úseku času, který můžeme nazvat prvopočátečným, tj. v jakémsi čase předchozím, vnějším, heterogenním vzhledem k času, který prožíváme či žijeme my sami (podle historika Paula Veyna). 4 Mýtus je inými slovami rozprávanie, kde sa ľudia prostredníctvom nadprirodzených bytostí snažia objasniť veci a javy, ktoré sú pre nich nepochopiteľné. Nasledujúca časť tejto kapitoly je venovaná stručnému načrtnutiu použitia mýtu v novodobej európskej poézii. Je zameraná najmä na prelom 19. a 20. storočia, keďže v tomto čase žil a tvoril i grécky spisovateľ Sikelianos, ktorému je zčasti táto práca venovaná. Počas tohto obdobia boli dominantné dva literárne smery, a to parnasizmus a symbolizmus. Oba tieto smery sú úzko späté s problematikou využitia mýtov, a preto tu bude na ne kladený väčší dôraz. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia si môžeme v európskej literatúre všimnúť určitú zmenu, ktorá sa týka postoja a ponímania antickej gréckej mytológie v jednotlivých literárnych dielach. Táto zmena má nepochybne úzky súvis s literárnymi smermi, ktoré sa v tomto období v Európe vyskytovali. Išlo najmä o parnasizmus a symbolizmus, ale určitú úlohu tu zjavne zohrala i filozofia Nietzscheho, ako i myšlienkové smery spisovateľov Schurého, D Annunzia, či iných. 5 Pojem parnasizmus je odvodený od pohoria Parnassos, nachádzajúceho sa v Grécku, na ktorom bolo podľa starých bájí sídlo boha Apollóna a Múz. Presnejšie išlo o umelecké hnutie a zároveň smer, formujúci sa vo francúzskej poézii počas poslednej tretiny 19. storočia. 6 Práve parnasizmus bol literárnym hnutím, ktorý sa nadmieru inšpiroval antikou. Parnasisti sa zväčša inšpirovali výtvarným umením. Sami sa snažili vytvoriť literatúru, 4 Martin, R.et alií: loc.cit., s.257. 5 Φυλακτού, Α. Κ.: Ο αρχαιοελληνικός μύθος στο ΛΥΡΙΚΟ ΒΙΟ, Συμβολή στη μελέτη των πηγών και της ποιητικής του Αγγέλου Σικελιανού. Λευκωσία, 1990. s.27. 6 Vlašín, Š. et alií: Slovník literárních směrů a skupin. 2. doplnené vydanie. Praha: Panorama, 1983. s.209. 7
do ktorej by bol vnesený výtvarný štýl. 7 Autori tvoriaci pod vplyvom tohto smeru sa zaujímajú o formálnu dokonalosť. Svoje témy a námety čerpajú okrem iného i z mytologických obrazov a z histórie. Inšpirujú sa najmä antickou gréckou, indickou či egyptskou kultúrou. Ich hlavným cieľom je vyjadriť určitým spôsobom pokoj a apatiu, a práve preto si osvojujú tvárnosť a harmóniu klasického umenia. 8 Podobně jako umělec (sochař) pracuje s nepoddajným materiálem (kamenem, mramorem, bronzem), má básník své verše brousit a cizelovat, snažit se o takové plastické vyjádření, které dílu zaručuje trvání. 9 Čo sa týka témy a obsahu, tie nie sú v tomto druhu poézie až také dôležité. Autor upriamuje svoju pozornosť skôr na jazykový materiál a slovo. Parnasisti často svoje pocity prekrývajú či už vedeckou, alebo intelektuálnou inšpiráciou. 10 Medzi hlavné znaky parnasizmu, ako sme už vyššie uviedli, patril obrat k minulosti presnejšie k starogréckej mýtickej minulosti. Avšak, treba podotknúť, že medzi touto minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou neexistuje žiadne puto, nakoľko je minulosť považovaná za niečo ukončené a mŕtve. Minulosť symbolizovala krásu, silu a skutočný život, po ktorého konci nasledovala už len smrť. Práve motív smrti poukazuje na vyhnanstvo, nešťastie, či smrť bohov. 11 Mytologická postava Hérakla, o ktorom sa v tejto práci ešte zmienime v súvislosti so Sikelianovou básňou, ktorá má rovnomenný názov, poslúžil parnasistom ako protiklad motívu smrti. Ako symbol neoblomnej sily a odvahy figuruje často v básňach autorov tohto literárneho smeru. Dokonca i jeho smrť je zobrazovaná ako symbol víťazstva, nakoľko sa týmto aktom dostal medzi bohov. 12 Najvýznamnejšími priekopníkmi parnasizmu, čo sa týka obratu k mytológii, boli Victor Leprade (básne: Sunium, Eleusis) a Theodore de Banville (zbierka: Cariatides). 13 Jeden 7 Vlašín, Š. et alií: loc.cit., s.209. 8 Παρίσης, Ι. et N.: Λεξικό λογοτεχνικών όρων. Εκδόσεις Πατάκη, Αθήνα, 2007. s.141-142. 9 Vlašín, Š. et alií: loc.cit., s.209-210. 10 Ibidem, s.210. 11 Πολίτου Μαρμαρινού, Ε.: Ο Καβάφης και ο Γαλλικός Παρνασσισμός. In Πρακτικά Τρίτου Συμποσίου Ποίησης Αφιέρωμα στον Κ. Καβάφη. Πανεπιστήμιο Πατρών, Αθήνα, 1984. s.328. Citované z Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.28. 12 Martino, P: Parnasse et Symbolisme. Paris, 1967. s.44. Citované z Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.29. 13 Ibidem, s.17. Citované z Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.27. 8
z najpoprednejších francúzskych parnasistov Leconte de Lisle tvrdí, že ako básnik, tak i vedec sa musí obrátiť smerom k antike, aby pochopil jej myslenie, presvedčenie a skutky. 14 Louis Ménard, francúzsky básnik, historik a maliar, hľadal v antickej gréckej mytológii ideály, ktoré by zodpovedali jeho demokratickému presvedčeniu. 15 Z gréckych autorov, ktorí boli ovplyvnení parnasizmom, môžeme zmieniť spisovateľov ako napríklad: Kostis Palamas (Κωστής Παλαμάς), Jannis Gryparis (Ιωάννης Γρυπάρης), Jeorjios Drosinis (Γεώργιος Δροσίνης) a neskôr i Angelos Sikelianos (Άγγελος Σικελιανός) či Kostas Varnalis (Κώστας Βάρναλης). 16 O gréckych autoroch sa bližšie zmienime v nasledujúcej kapitole. Druhý literárny smer, ktorý sme spomínali v súvislosti s bohatým využívaním mytologických motívov bol symbolizmus, ktorý vzniká koncom 19. storočia vo Francúzsku. Symbolizmus je odvodený z gréckeho slova symbolón a znamená znak, presnejšie predom dohodnutý poznávací znak členov nejakej tajnej organizácie. Vo všeobecnosti sa jedná o každý myšlienkový systém, prípadne umelecký smer, ktorý stavia na symboloch a operuje s nimi ako so základnými prvkami alebo prostriedkami poznania a výrazu. Pokiaľ hovoríme o symbolizme v literatúre, máme tým na mysli pôvodne francúzske básnické a umelecké hnutie ovplyvňujúce vývoj poézie (zčasti aj drámy a prózy) nielen doma ale i v zahraničí na prelome 19. a 20. storočia. 17 Podľa niektorých vedcov je vznik tohto umeleckého smeru podmienený romantizmom, na ktorý čiastočne naväzuje a zároveň je v opozícii k parnasizmu. 18 Medzi parnasizmom a symbolizmom si môžeme všimnúť jeden podstatný rozdiel. Parnasisti čerpajú informácie o mytologických témach či už z filológie alebo z archeologického odvetvia. Aj keď symbolisti pristupujú k mýtu intuitívne, tiež musia čerpať informácie z literárnych pamiatok. Môžeme povedať, že inšpirácia je u oboch smerov veľmi podobná, ba až identická, no každý pristupuje k jej spracovaniu inak. To, čo je pre parnasistov dôležité 14 Watson, H.: André Gide and the Greek Myth. Oxford, 1967. s.26. Citované z Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.28. 15 Peyre, H.: Louis Ménard. Paris, 1932. Citované z Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.28. 16 Παρίσης, Ι. et Ν.:loc.cit., s.141-142. 17 Vlašín, Š. et alií: loc.cit., s.314. 18 Πούχνερ, Β. et alií: Λεξικό Νεοελληνικής Λογοτεχνίας. Πρόσωπα, Έργα, Ρεύματα, Όροι. Δεύτερη έκδοση. Εκδόσεις Πατάκη, Αθήνα, 2008. s.2107. 9
(jasnosť, presnosť a vedecká dôslednosť), to je podľa podľa symbolistov nepotrebné a musí zmiznúť. 19 Návrat k antike a jej mýtom, bájam a obyčajom je teda dvojnásobne žiadaný: ako styk s prvou komunikáciou človeka s absolútnom, a zároveň ako návrat k prvotnému zdroju všetkých umení. 20 V literatúre existovala potreba, aby boli mýty poňaté zrozumiteľnejším spôsobom. Henri de Régnier, francúzsky predstaviteľ symbolizmu básnik a kritik, sa na jednej zo svojich prednášok vyjadril o porovnaní použitia mýtu u parnasistov a symbolistov. Zatiaľ čo u parnasistov sa stretneme s mýtom v jeho tzv. otrepanej podobe, nakoľko sa ho snažia ponímať, akoby žili v mýtickej minulosti, symbolisti čelia mýtu s celkom inej stránky. Hľadajú v ňom neustále trvajúcu myšlienku a dokonalosť. Parnasisti sa zameriavali skôr na rozprávanie mýtu, no symbolisti v ňom videli najmä symboly. Mýtus je v piesku času, ako jedna z mušlí, v ktorej môže ktosi začuť zvuk ľudského mora. Mýtus je mušľa, v ktorej znie myšlienka. Minulosť môže komunikovať len s prijateľnou a pozornou mysľou. Mýtus môže vyjadrovať večné myšlienky len v mysli, ktorá je pripravená ich uchopiť. Šum vychádzajúci z mušle je možné počuť iba uchu, ktoré čaká. Poézia je prostriedok na vyzývanie bohov, ktorí čakajú. 21 Ako sme už spomenuli, z vyššie uvedeného citátu je zrejmé, že symbolisti operovali s mýtom v rovine symbolov, tak ako to robili i s ich ostatnými motívmi. Samotný Régnier je jasným dôkazom používania starogréckeho mýtu na úrovni symbolizmu. Ako niektoré z príkladov môžeme uviesť: mýtus o stymfalských vtákoch 19 Jouanny, R.A.: Jean Moréas écrivain grec. Παρίσι, 1975. Citované z Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.29. 20 Η επιστροφή στην αρχαιότητα με τους μύθους της, τους θρύλους και τις παραδόσεις της, είναι, λοιπόν, διπλά επιθυμιτή: ως επαφή με την πρώτη επικοινωνία του ανθρώπου με το απόλυτο, και ως επιστροφή προς την πρωταρχική πηγή όλων των τεχνών. Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.30. 21 Ένας μύθος είναι στην αμμουδιά του χρόνου όπως ένα από τα κοχύλια όπου κανείς ακούει το θόρυβο της ανθρώπινης θάλασσας. Ένας μύθος είναι το κοχύλι όπου ηχεί μια ιδέα. Το παρελθόν μπορεί να επικοινωνήσει μόνο με τη δεικτική και προσεκτική σκέψη. Ο μύθος μπορεί να εκφράζει αιώνιες ιδέες μόνο στη σκέψη που είναι έτοιμη να τις συλλάβει και το μουρμουριτό του κοχυλιού ακούγεται μόνο στ αυτί που περιμένει. Η ποίηση είναι το μέσο για την ανάκληση των θεών που περιμένουν. Watson, H.: loc.cit., s. 30. Citované z Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.30. 10
(vtáky symbolizujú čas, ktorý plynie), mýtus o Sirénach a strážcovi lode (symbolizuje samotného autora a jeho utrpenie) a iné. 22 K ďalším autorom, ktorí využívali mýtus na rovine symbolizmu, patril i Paul Claudel. V jeho divadelných hrách je použitých množstvo mytologických postáv, napríklad: Pegasos, Orfeas, Múzy, atď. 23 Iný literárny smer, estetizmus, a niektorí zo spisovateľov tvoriacich pod jeho vplyvom, mali tendenciu vzďalovať sa od súčasného života a obracali sa ku témam súvisiacich s antikou a antickou mytológiou, resp. bukolickým životom. V tej dobe sa vyžadovali v literatúre nové formy. Autori následne vo väčšine prípadov čerpali námety práve z antickej gréckej mytológie. 24 Významný podnet k štúdiu antickej gréckej mytológie dali i myšlienky Nietzscheho na διονυσιασμός, ktorý môžeme inými slovami označiť ako protiklad apollinského princípu. Podľa tejto jeho myšlienky i európski literáti vnímajú opíjanie sa ako prvotný zdroj každej tvorby. Nietsche vnímal Dionýza ako inštinkt a preplnenie síl. Tento spisovateľ filozof bol mimo iného i autorom myšlienky umenie pre umenie (l art pour l art). O Nietzschem sa ešte podrobnejšie zmienime v nasledujúcej kapitole v súvislosti so Sikelianom, ktorému Nietzscheho filozofia a názory slúžili ako veľký zdroj inšpirácie. Poéziu tohto obdobia (koniec 19. a začiatok 20. storočia) v súvislosti s využitím tematiky antického mýtu značne ovplyvnili i štúdiá E. Schurého, francúzskeho básnika a filozofa. Ten prostredníctvom svojich diel vyjadroval myšlienku, že všetky náboženstvá sú vo svojej podstate totožné, ak sa na ne pozrieme ako na odhalenie božského sveta prostredníctvom duše veľkých prorokov ľudstva. V jeho dielach si môžeme opäť, ako i u iných autorov, všimnúť veľa námetov z mytológie, ako i mytologické postavy medzi ktorými nesmie chýbať: Héraklés, Persefoné, Orfeus a mnohé iné. 25 Medzi spisovateľov, ktorých Schuré určitým spôsobom ovplyvnil patrili i grécky autori ako A. Sikelianos či K. Kavafis. 26 22 De Lacretelle, J.: Discours pour le centenaire de Henri de Régnier. Paris, 1965. Citované z Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.30. 23 Albouy, P.: Mythes et mythologies dans la littérature Française. Paris, 1969. s.90. Citované z Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.31. 24 Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.32. 25 Ibidem, s.32. 26 Ibidem, s.44. 11
Z talianskej literárnej scény stojí za zmienku básnik D Annunzio, ktorý sa vo svojej tvorbe často inšpiroval starovekou mytologickou tématikou. 27 Práve D Annunzio veľmi významne ovplyvnil tvorbu Angela Sikeliana, ktorým sa budeme bližšie zaoberať v tejto práci. Každý zo spomínaných autorov mal svoj špecifický pohľad na použitie mytologickej tematiky v jeho tvorbe. Na záver tejto kapitoly by sa dala úloha mýtu v literatúre zhrnúť asi týmito slovami: Kvôli všetkým týmto problémom klasické mýty nezomreli napriek dobe, v ktorej klasické vzdelanie upadá. Ich literárna tradícia je taká silná a ich krása taká veľkolepá na to, aby mohli byť postrádateľné. Dokonca aj tam, kde nie sú nájdené v celej ich kráse či urodzenosti, ostávajú nevyčerpateľnou studnicou obrazov a symbolov. 28 2.1. Mýtus v novodobej gréckej poézii V tejto kapitole sa pokúsime stručne priblížiť, aká bola situácia v súvislosti s použitím mýtu a mytologických motívov v gréckej poézii 19. a 20. storočia. V Grécku, ako sa vyjadruje A.K. Fylaktu (A.K. Φυλακτού) vo svojej práci, sú uctievanie starovekej kultúry a najmä používanie antických mýtov v literatúre ovplyvnené literárnym vývojom postromantizmu na Západe. 29 Práve z tohto dôvodu sme sa i v predošlej kapitole zamerali práve na dianie na literárnej scéne na Západe. Pokiaľ sa snažíme priblížiť situáciu v gréckej poézii, ako prvý by sme mali zmieniť fakt, ktorý vo svojej eseji uvádza N.J. Richardson. Ide o to, že drvivá väčšina básnikov tohto 27 Φυλακτού, Α.Κ.: loc.cit., s.33. 28 For all their viscissitudes the classical myths have not died, even in age where classical learning has declined. Their literary tradition is too strong and their beauty too great for them to be dispensable. Even where they are not found to be beautiful or noble they remain an inexhaustible mine of image and symbol. Morford, M.P.O. - Lenardon, R.J.: loc.cit., s.513. 29 Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.33. 12
obdobia, sú veľkými obdivovateľmi Homéra, ale samozrejme i iných antických autorov, aj keď nie úplne všetci z nich to vo svojich dielach dávajú jasne najavo. 30 Z gréckych autorov, u ktorých sa stretávame s výraznejším použitím mýtu a mytologickej tematiky, treba určite spomenúť autorov, akými sú napríklad: Κ. Palamas (Παλαμάς), Κ. Kavafis (Καβάφης), Α. Sikelianos (Σικελιανός) či Ν. Kazantzakis (Καζαντζάκης). Títo menovaní autori samozrejme nie sú jediní, ktorí spracovávali mytologické témy. Stručne si priblížime, ako sa ktorý z nich potýkal s tematikou využitia mýtu vo svojej tvorbe. Palamas, jeden z popredných gréckych spisovateľov, patril k tým, ktorí sa zoznámili so spôsobom využitia a oživenia mytologickej látky v literatúre prostredníctvom francúzskej poézie a jej literárnych smerov. Spôsob, akým sú v jeho diele používané formy a symboly odkazujúce na minulosť, majú za cieľ vyjadriť pocity a dojmy z doby, v ktorej sám žil. 31 Mýtus pre neho predstavoval prostriedok resp. ideál obrodenia. On sám v antických mýtoch vyhľadával symboly zdravia, zdatnosti, cnosti a múdrosti, aby mohol určitým spôsobom vo svojej dobe oživiť starovekú tradíciu. 32 Mytologické námety, ktoré čerpá z antiky si prispôsobuje tak, aby zodpovedali jeho súčasnej dobe. U Kavafisa si môžeme všimnúť vplyv antiky už v názvoch niektorých jeho básní ako napr.: Οἰδίπους (Oidipus), Τα Άλογα του Αχιλλέως (Achilleove kone), či Ιθάκη (Ithaka). Väčšina z týchto jeho mytologicky ladených básní čerpá námet z homérskeho eposu a antickej tragédie. Antický mýtus v jeho poézii slúži skôr ako akýsi symbol, a zároveň ako prostriedok, ktorý určitým spôsobom posúva skutočný zmysel básní. 33 M. Pieris sa vo svojej eseji zaoberá témou Odyssey v Kavafisovej básni Ithaka. V jeho eseji dospieva k záveru, že práve Kavafis bol v tejto tematike určitým spôsobom inovátorom, nakoľko oproti ostatným autorom používajúcim námet Odyssey, práve Kavafis dokázal vytvoriť nový typ Odysseovej cesty, a to tak, že spojil obe jeho cesty, a tým obsiahol celý jeho 30 Richardson, N.J.: The idea of the hero in ancient and nineteenth-century Greek poetry. In Mackridge, P.: Ancient Greek myth in modern Greek poetry. Essays in memory of C.A. Trypanis.Frank Cass, London, 1996. s.14. 31 Πολίτου-Μαρμαρινού, Ε.: Ο Κωστής Παλαμάς και ο γαλλικός παρνασσισμός. Αθήνα, 1976. Citované z Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.34. 32 Χοθρμούζιος, Αιμ.: Ο Παλαμάς και η εποχή του. Τόμος Α. Αθήνα, 1974. s.81. Citované z Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.34. 33 Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.36. 13
život. Jeho inovátorský prístup tiež spočíva v jeho poňatí cesty ako spôsobu poznania, resp. získavania skúseností. To je podľa Kavafisa totiž aj je vlastný cieľ a zmysel. 34 Kazantzakis bol taktiež z tých autorov, u ktorých badáme vplyv mýtu už v názvoch ich básní. Konkrétne ide u neho o básne: Οδυσσέας (Odysseus) či Προμηθέας (Prométheus). 35 Ako sme si mohli všimnúť i u Kavafisa, motív Odyssey je u autorov tohto obdobia veľmi populárny. Kazantzakis si vybral postavu Odyssea nakoľko je veľmi úzko spätá s jeho vlastnými ideami v súlade s tým, ako sa postupne vyvíjali už od obdobia, kedy začal tvoriť toto svoje dielo. Dôležitým je samozrejme aj motív cesty, ktorý nepochybne patrí k postave Odyssea. Ako mnohí iní i Kazantzakis bol ovplyvnený Nietzscheho filozofiou. Pokiaľ hovoríme o jeho vzťahu k mytológii, Kazantzakis sa k nej utiekal, nakoľko bol toho názoru, že jedine v antickej mytológii môže nájsť dostatočne silných a významných hrdinov, ktorí by slúžili ako ideál. 36 V súvislosti so Sikelianom sa bližšie zmienim o významnom mysliteľovi F. Nietzsche, ktorého sme si okrajovo spomenuli už v predošlej kapitole. Nietzsche ovlypvnil mnoho novodobých gréckych autorov, ale asi najviac zo všetkých práve Sikeliana. A.Sikelianos patril k autorom, v ktorého tvorbe zohral antický mýtus významnú úlohu, o čom sa ostatne budeme môcť presvedčiť i v nasledujúcich kapitolách. Treba uviesť, že Sikelianovi pomohli pri nadobudnutí znalostí z obdobia antiky tri základné činitele, ktorými boli: ľud, antické pamiatky a antickí autori. Pokiaľ spomíname úlohu ľudu, je vhodné ju dať do súvisu s hnutím dimotikizmu a jazykovou otázkou, ktorá už v tom čase bola na gréckej scéne. Avšak, netreba opomenúť ani fakt, že na svojich cestách Sikelianos spoznával dlhoročnú tradíciu svojej krajiny prostredníctvom jej obyvateľov. Práve z úst ľudu sa dozvedel mnoho o miestnych tradíciách, ktoré mu napomohli k nadobudnutiu ďalších znalostí. Inšpiroval sa nielen Homérom, ale i Aischylom, Pindarom, či inými antickými autormi. Dá sa povedať, že je jedným z prvých novodobých autorov, ktorá sa začali zaoberať antickými gréckymi mystériami a mýtmi, ktoré sú s nimi späté. Prostredníctvom svojich diel (či už poetických, alebo dramatických) sa snažil znovu oživiť antickú tradíciu tak, ako existovala kedysi. 37 Edmund Keeley sa vo svojom príspevku O Σικελιανός και η 34 Pieris, M.: The theme of the second Odyssey in Cavafy and Sinopoulos. In Mackridge, P.: loc.cit., s.104. 35 Borecký, B. et alií: loc.cit., s.307. 36 Vitti, M.: Ιστορία της νεοελληνικής λογοτεχνίας. Γ Ανατύπωση. Εκδόσεις Οδυσσέας, Αθήνα, 1994. 37 Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.53-74. 14
ελληνική μυθολογία (Sikelianos a grécka mytológia) snaží presnejšie definovať použitie mytológie u Sikeliana. Podľa jeho zistení sa autorov prístup postupom časom menil. Najskôr u neho mytologická tematika nehrala veľmi významnú úlohu, napriek tomu, že z nej pri písaní vychádzal. Avšak, postupne si môžeme v jeho dielach všimnúť silnejúci význam mytologickej látky a častejšie používanie mytologických prvkov. Sikelianov neskorší prístup k mytológii, pokiaľ sa vyjadrujeme o jeho tvorbe, opisuje Keeley nasledovne: Stručne povedané, jeho prístup je prístupom vizionára, inšpirovaného učiteľa, ktorý predstavuje svoju mytologickú látku takým spôsobom, že vie celkom uchvátiť našu myseľ i srdce. 38 Sikeliana významným spôsobom ovlyvnil F. Nietzsche a jeho διονυσιασμός. Ten do Grécka opäť prináša boha Dionýza. Netreba opomenúť ani fakt, že práve tento nemecký mysliteľ patril k jedným z obľúbencov Sikeliana. Samotný Sikelianos sa v jednom zo svojich diel dokonca veľmi obdivne vyjadruje na jeho adresu. Hovorí o tom, aký tvrdý boj musel Nietzsche zviesť, aby prelial živú ľudskú krv do estetickej, 'náboženskej' a metafyzickej chudokrvnosti minulého storočia 39. Z dobových časopisov vieme, že samotný Sikelianos dokonca v Athénach prednášal ohľadom teórii, o ktorých sa Nietzsche vo svojom diele Zrodenie tragédie vyjadruje. 40 Tie následne ovplyvnili i Sikelianove nazeranie na tragédie u Aischyla. Pokiaľ by sme chceli priblížiť Nietzscheho filozofiu, musíme začať s postavou Dionýza, s ktorým je tento mysliteľ úzko spätý. Sám sa totiž vyhlasoval za posledného žiaka filozofa Dionýza. Prítomnosť tohto boha si ostatne môžeme všimnúť i v celom jeho diele. Práve Dionýza si Nietzsche určil na vymedzenie jedného zo základných pojmov svojej filozofie. 'Dionýský princip' se zprvu objevuje v opozici k apollinskému principu ve Zrození tragedie (1872), přičemž Nietzsche těmito termíny oznažuje dvojici tvůrčích sil, jejichž splynutím vzniká umění, tj. snění a opojení. 41 Čoskoro je však apollinský princíp potlačený tým dionýzskym. Nietzsche oživuje taktiež aj starogrécku formu dithyrambos a vo svojich veršoch necháva samotného boha ospevovať život. Αj v tomto sa nechal Sikelianos Nietzschem inšpirovať. Sám totiž v roku 1932 píše 38 Μὲ δὺο λόγια, ἡ προσσέγγισή του εἶναι ἡ προσέγγιση τοῦ ὁραματιστῆ, τοῦ ἐμπνευσμένου διδάχου, ποὺ παρουσιάζει τὸ μυθολογικό του δίδαγμα μὲ τέτοιον τρόπο ὥστε νὰ αἰχμαλοτίζει τὸ νοῦ κὰ τὴν καρδιά μας. Keeley, E.: O Σικελιανός και η ελληνική μυθολογία. Ιn Καψωμένος Ε.Γ.: Εισαγωγή στην ποίηση του Σικελιανού. Επιλογή κριτικών κειμένων. Πανεπιστημιακές Εκδόσεις Κρήτης, Ηράκλειο, 2011. s.288-289. 39 γιὰ νὰ μεταγγίσει ζωντανὰ ἀνθρώπινο αῖμα στὴν αἰσθητική, 'θρησκευτική', καἰ μεταφυσικὴ ἀναιμία τοῦ περασμένου αἰώνα Σικελιανός, Α.: Λυρικός βίος Α. Πρόλογος, Αλαφροῑσκιωτος, Ραψωδίες του Ιονίου. Φιλολοφική ἐπιμέλεια Γ.Π. Σαββίδης. Ικαρος, 1965. s.64. 40 Φυλακτού, Α. Κ.: loc.cit., s.39, 57-58. 41 Martin, R. et alií: loc.cit., s.76. 15
tragédiu s názvom Ο Διθύραμβος του ρόδου (Posledný orfický dithyramb alebo Dithyramb ruže). 42 Všetci uvedení autori mali svoj vlastný postup, akým aplikovali mytologické motívy do svojho diela. Avšak, netreba opomenúť fakt, že väčšina z týchto autorov tvorila pod vplyvom už existujúcich literárnych smerov a ich predstaviteľov. 3. Sikelianov život Angelos Sikelianos (Άγγελος Σικελιανός) bol grécky básnik, ktorý sa narodil 15.3.1884 na ostrove Lefkada a zomrel v roku 1951 v Athénach. 43 Mal celkom štyroch súrodencov s menami: Hektor (Ἕκτωρ), Menelaos (Μενέλαος), Eleni (Ἑλένη) a Pinelopi (Πηνελόπη). Ako si môžeme všimnúť, všetko to boli homérske mená. 44 Podľa názoru S. Kydoniatisa (Σ. Κυδωνιάτης) by sme mohli Sikeliana spolu so Solomosom a Palamasom zaradiť k trom najvýznamnejším gréckym básnikom, aj keď okrem nich existovali na gréckej literárnej scéne aj iní významní básnici ako Seferis, Elytis či Kavafis. Všetci traja vyššie uvedení spisovatelia majú mimo iného jednu spoločnú črtu, ktorou je, že každý z nich ospevoval ako samotné Grécko, tak i grécku prírodu. 45 Hovoríme tu o básnikovi, ktorý sa rovnako ako aj Palamas zaujímal o kontinuitu gréckej kultúry, národa či jazyka, a to práve v dobe, keď bola táto otázka pre Grékov veľmi dôležitá najmä pokiaľ máme na mysli národné sebauvedomenie alebo vyrovnávanie sa s antikou. V porovnaní s Palamasom však Sikelianos nie je zástancom veľkej myšlienky z nacionalistického pohľadu. Ako jeden z mála gréckych básnikov novogréckej poézie sa Sikelianos nedá presne zaradiť do žiadnej konkrétnej literárnej školy, ba dokonca ani do jedného konkrétneho literárneho smeru. 46 42 Borecký, B. et alií: loc.cit., s.483. 43 Ibidem, s.482. 44 Πρεβελάκης,, Π.: Άγγελος Σικελιανός. Τρία κεφάλαια βιογραφίας κ ένας πρόλογος. Β έκδοση. Μορφωτικό Ίδρυμα Εθνικής Τράπεζης, Αθήνα, 1990. s.28. 45 Κυδωνιάτης, Σ. et alií: Σικελιανός Η συνάντηση των Δελφών, Τριάντα χρόνια ἀπό τὸν θάνατό του. ΕΥΘΥΝΗ, 1982. s.33. 46 Πούχνερ, Β. et alií: loc.cit., s.2014. 16
V tejto kapitole bude načrtnutých pár zlomových okamžikov, ktoré určitým spôsobom ovplyvnili či už samotného autora, ako i jeho literárnu tvorbu, ktorá bude spomenutá v nasledujúcej kapitole. Ako zaujímavosť treba uviesť, že už samotné narodenie autora sprevádzal neobvyklý jav. Narodil sa totiž s maskou. Ide o časť vnútornej plodovej blany, ktorá môže niekedy pokrývať tvár novorodenca. Ľudová mienka to považuje za dôkaz toho, že dieťa bude pekné, múdre a že bude mať v živote úspech. 47 Medzi faktory, ktoré ho išpirovali patrili napríklad: filozofia spätá s bohom Dionýzom, orfizmus, či myšlienkový smer súvisiaci s bohom Apollónom. 48 Nie je teda náhoda, že jeho jediný syn dostal meno Glaukos ide totiž o rovnaké meno, aké mal práve syn boha Apollóna. K jedným z prelomových okamžikov jeho života patrilo bezpochyby i osobné stretnutie s významným gréckym spisovateľom Nikosom Kazantzakisom, ku ktorému došlo v roku 1914. Po tomto stretnutí nasledoval ich spoločný odchod na Svätú horu Athos, kde istý čas obaja pobudli. 49 Približne mesiac pred svojím odchodom na Athos pritom začal písať dielo Το Αγιορείτικο Ημερολόγιο (Athoský denník), v ktorého písaní pokračoval i počas jeho pobytu tam, a ktoré je úzko späté práve s týmto miestom. 50 Treba dodať, že Sikelianos Kazantzakisa značne ovplyvnil svojím záujmom o rôzne náboženstvá a mystické učenia. Odtiaľ následne vychádzal i Kazantzakisov záujem o budhizmus či iné náboženské smery. Jeho život silne ovplyvnili dve ženy, ktorými boli Eva Palmer (Εύα Πάλμερ) a Anna Karamani (Άννα Καραμάνη). 51 Obe sa neskôr stali jeho manželkami. S jeho prvou ženou, Evou, sa zoznámil počas jeho stretnutia so skupinou Američanov (medzi ktorými bola 47 Πρόκεται για ἕνα ξεχωριστό τμῆμα τοῦ ἄμνιου χιτώνα πού καλύπτει κάποτε τό πρόσωπο τοῦ νεογέννητου. Ἡ λαῑκή δοξασία τό θεωρεῖ σάν ἔνδειξη ὅτι τό παιδί θά γίνει ὄμορφο, ἔξυπνο καί θά προκόψει στή ζωή. Γρηγόρης, Γ.: Σικελιανού βίος, πορεία, συνέπεια. In Γρηγόρης, Γ. et alií: Σικελιανός Μνήμη για τα 100 χρόνια από τη γέννησή του στη Λευκάδα 1884. Συλλογική έκδοση. Βιβλιοπωλείο της Εστίας, Αθήνα, 1984. s.83. 48 Borecký, B. et alií: loc.cit., s.482. 49 Πούχνερ, Β. et alií: loc.cit., s.2013. 50 Πρεβελάκης, Π.: Άγγελος Σικελιανός Τρία κεφάλαια βιογραφίας κ ένας πρόλογος. Β έκδοση. Μορφωτικό Ίδρυμα Εθνικής Τράπεζης, Αθήνα, 1990. s.72-73. 51 Πούχνερ, Β. et alií: loc.cit., s.2013. 17
i známa tanečnica Isidora Duncan), ktorí prišli do Grécka s cieľom opäť obnoviť staroveký spôsob života a žiť podľa neho. Usadili sa na úpätí pohoria Hymétos 52 (Ὑμηττός) a snažili sa nájsť stratenú rovnováhu - boli odetí v chitónoch, na nohách mali sandále, spievali byzantské piesne a prednášali starogrécke diela. Práve tam medzi týmto spisovateľom a mladou Američankou Evou preskočila iskra, ktorá vyústila až do ich spoločného sobáša. 53 Samotný Sikelianos však na jednom posedení s priateľmi opisuje ich vzájomné zoznámenie tak, že sa s Evou stretli v dome Isidory Duncan, ktorá bola blízkou priateľkou jeho sestry Penelopy. 54 O Eve sa bližšie zmienim v inej kapitole v súvislosti s delfskými slávnosťami, nakoľko v ich realizácii zohrala rozhodujúcu úlohu práve ona. Keďže práve delfské slávnosti a delfská myšlienka boli neoddeliteľne späté s väčšinou Sikelianovho života, rozhodla som sa im v tejto práci venovať jednu samostatnú kapitolu. Tento spisovateľ žil v období, kedy sa odohralo veľa prelomových udalostí nielen v súvislosti so samotným Gréckom, ale i celým svetom. Ako príklad niektorých z nich sa dajú uviesť: balkánske vojny, prvá svetová vojna, maloázijská katastrofa, druhá svetová vojna, talianska invázia do Grécka, okupácia Grécka, Dekemvriana (Δεκεμβριανά), atď. 55 Každá z týchto udalostí sa pritom určitým spôsobom odzrkadľuje i v jeho tvorbe. V období okupácie čerpal Sikelianos inšpiráciu najmä v starogréckej mytológii, kde často spájal pohanský a kresťanský mýtus s cieľom priniesť posolstvo nádeje do storočia porážky. Avšak, dá sa tvrdiť, že motív starogréckeho sveta sprevádza jeho rozsiahlu básnickú tvorbu počas celého jeho života. 56 Symbolickým kľúčom, ktorý otvára brány k jeho zložitému básnickému vyjadrovaniu sa, a ktorý ospravedlňuje jeho prozaicky písané dielo, je 'delfská myšlienka', teda predstava spojenia celého ľudstva prostredníctvom poézie a všeobecne, skrze starogréckeho ducha v pupku sveta, ktorým sú Delfy. 57 52 Borecký, B. et alií: loc.cit., s.482. 53 Vitti, M.: Ιστορία της νεοελληνικής λογοτεχνίας. Γ Ανατύπωση. Εκδόσεις Οδυσσέας,, Αθήνα, 1994. s.339 340. 54 Καυκαλίδης, Ζ.: Ποίηση και μνήμη. Καβάφης- Παπαδιαμάντης Σικελιανός. Σύλλογος προς διάδοσιν ωφέλιμων βιβλίων, Αθήναι, 2005. s.233-234. 55 Πούχνερ, Β. et alií: loc.cit., s.2013. Borecký, B. et alií: loc.cit., s.482. 56 Beaton, R.: Εισαγωγή στη νεότερη ελληνική λογοτεχνία. Ποίηση και Πεζογραφία, 1821 1992. Μετάφραση Ευαγγελία Ζουργου Μαριαννα Σπανακη. Εκδοσεις Νεφέλη, Αθήνα, 1996. s.155. 57 Το συμβολικό κλειδί που ανοίγει τις πύλες του πολύπλευρου ποιητικού του λόγου και δικαιώνει το πεζό συγγφραφικό του έργο είναι η Δελφική ιδέα δηλ. η συναδέλφωση όλης της ανθρωπότητας μέσα από τον 18
K delfským slávnostia a jeho delfskej myšlienke sa podrobnejšie vyjadríme v kapitole, ktorá je im venovaná. Sikelianov život skončil tak, že 6. júna 1951 omylom užil liek, ktorý mu spôsobil veľký šok, následkom ktorého musel byť prevezený do nemocnice, kde po 12-dennom boji o život 19. júna zomiera. 58 3.1. Charakteristika jeho tvorby Sikelianos uverejňuje svoje prvé básne takmer na začiatku 20. storočia. Jeho básne majú tradičnú formu, sú ovplyvnené symbolizmom, až kým si nevytvoril vlastný básnický jazyk a najmä, vlastnú osobnú vidinu sveta a miesta, ktoré v ňom básnik zastáva. 59 Prvé Sikelianove básne ukazujú nejednotné vplyvy: romantikov, parnasistov, symbolistov od nemeckej balady až po podstatu solomosovej poézie od Theokrita až po ľudovú pieseň. 60 Pokiaľ hovoríme o jeho tvorbe, treba spomenúť, že veľmi dôležitú úlohu v nej zohráva prírodné prostredie, ktoré Sikelianos nepoužíva len ako pozadie pre rozvoj deja mýtu, ale podľa všetkého je pre neho súčasťou vesmírnej účasti (συμπαντική μέθεξη στα δρώμενα) na udalostiach, odohrávajúcich sa v danom diele. 61 Ako sa vyjadruje i jeho druhá manželka Anna, k neodškriepiteľným prvkom jeho aristokratickej povahy patrila samota, s ktorou žil spriaznený počas celého svojho života, a ktorú si môžeme taktiež v jeho dielach všimnúť. 62 ποιητικό λόγο και γενικότερα μέσα από το αρχαίο ελληνικό πνεύμα, στον ομφαλό της Γης, που είναι οι Δελφοί. Γουναρίδης, Π. et allií: Παγκόσμιο βιογραφικό λεξικό. Εκπαιδευτική Ελληνική Εγκυκλοπαίδεια, Τομος 9Α, Εκδοτική Αθηνών, 1991. s.253. 58 Κουνενάκη, Π.: Η ζωή και το έργο του. [online] Καθημερινή / Επτά ημέρες: Αφιέρωμα Άγγελος Σικελιανός ο οραματιστής. Vydané: 6.7.1997. s.5 [cit. 25.4.2013] Dostupné z: <http://wwk.kathimerini.gr/kath/7days/1997/07/06071997.pdf>. 59 Ο Σ. άρχισε να δημοσιεύει ποιήματα του σχεδόν με την αρχή του 20ού αι., ποιήματα παραδοσιακής μορφής, επηρεασμένα από τον συμβολισμό, στον οποίο θήτευσε για αρκετά χρόνια, μέχρι να διαμορφώσει την προσωπική ποιητική του γλώσσα και, κυρίως, μέχρι να σχηματίσει το προσωπικό του όραμα για τον κόσμο και τη θέση του ποιητή μέσα σε αυτόν. Πούχνερ, Β. et alií: loc.cit., s.2014. 60 Τὰ πρῶτα ποιήματα του Σικελιανοῦ δείχνουν παράταιρες ἐπιδράσεις: ἀπὸ τοὺς ρομαντικούς, τοὺς παρνασσικοὺς καὶ τοὺς συμβολιστές ἀπὸ τὴ γερμανικὴ μπαλάντα ἕως τὴν ἀποσταγμένη σολωμικὴ ποίηση ἀπὸ τὸ Θεόκριτο ἕωςτ τὸ δημοτικὸ τραγούδι. Πρεβελάκης, Π.: loc.cit., s.30-31. 61 Πούχνερ, Β. et alií: loc.cit. s.2014. 62 Σικελιανού, Ά.: Γιά τόν Ἄγγελο Σικελιανό. In ΝΕΑ ΕΣΤΙΑ, Έτος 75ο, Τόμος 150ος, Τεύχος 1740, 19
Počas svojho života napísal nemalé množstvo diel. Bol považovaný za významného autora ako poézie, tak drámy. Medzi jeho najvýznamnejšie poetické diela by sme mohli zaradiť nasledovné: Αλαφρωῑσκιωτος (1909, Človek ľahkého tieňa, tj. podivín) a Πρόλογος στη ζωή (1915 1918, Prológ k životu). Medzi výkvet jeho dramatickej tvorby patrili: Ο τελευταίος ορφικός διθύραμβος ή Ο διθύραμβος του ρόδου (1932, Posledný orfický dithyramb alebo Dithyramb ruže), Ο Δαίδαλος στην Κρήτη (1943, Daidalos na Kréte), Ο Χριστός στη Ρώμη (1946, Kristus v Ríme), Ο θάνατος του Διγενή (1947, Digenisova smrť). Sikelianos vydal aj množstvo zbierok, z ktorých môžeme uviesť napríklad: Θυμέλη (1971-75, Javisko), Πεζός λόγος Α Ε (1978-85, Prozaické slovo), Άπαντα I IV (1965-1967, Vybrané spisy, vyd. G. Savvidis) a iné. Taktiež napísal i súborné dielo s názvom Λυρικός βίος Α ΣΤ (1965-70, Lyrický život). 63 V rokoch 1915 1920 spisovateľ píše dve významné rozsiahle diela Μήτηρ Θεού (Matka Božia) a Το Πάσχα των Ελλήνων (Grécka Veľká noc). Tú prvú ('najmelodickejšiu báseň, ktorá bola v gréčtine napísaná od Solomosovej smrti', ako povedal jeden anglický kritik) napísal básnik v roku 1915, otrasený z nedávnej smrti svojej sestry Pinelopy (Πηνελόπη). 64 Pokiaľ hovoríme o Sikelianovej tvorbe nemali by sme opomenúť lyrizmus, ktorý ho sprevádza v jeho dielach. Môžeme si všimnúť, ako sa v jeho tvorbe postupne mení prístup k lyrizmu. Takis Dimopulos (Τάκης Δημόπουλος) sa vo svojom píspevku Μεταπτώσεις του Σικελιανικού λυρισμού: από τον Αλαφρωῑσκιωτος έως τις τραγωδίες (Premeny lyrizmu u Sikeliana: od diela Alafroiskiotos až po tragédie) zaoberá práve touto problematikou. Básnická tvorba Angela Sikeliana je považovaná za plynulé prúdenie lyrizmu od autorových prvých mládežníckych veršov až po jeho posledné diela. Avšak, približne niekde v polovici svojho písania, resp. jeho celkovej tvorby, sa nám objavuje akási krivka a prekvapivá premena v súvislosti s jeho prístupom k lyrizmu. 65 Dozvedáme sa, že Δεκέμβριος 2001. s.819. 63 Borecký, B. et alií: loc.cit., s.482-483. 64 Τὸ πρῶτο («τὸ πιὸ μουσικὸ ποίημα ποὺ γράφτηκε στὰ ἑλληνικὰ ἀπὸ τὸ θάνατο τοῦ Σολωμοῦ», ὅπως εἶπε Ἄγγλος κριτικός), ὁ ποιητὴς τὸ ἔγραψε τὸ 1915, συγκλονισμένος ἀπὸ τὸν πρόσφατο θάνατο τῆς ἀδερφῆς του Πηνελόπης. Πολίτης, Λ.: Ποιητική ανθολογία. Δεύτερη έκδοση αναθεωρημένη. Βιβλίο έβδομο. Καβάφης, Σικελιανός και ποίηση ως το 1930. Εκδόσεις «Δωδώνη», Αθήνα, 1977. s.156. 65 Η ποιητική δημιουργία του Άγγελου Σικελιανού, θεωρούμενη ὡς μιὰ συνεχὴς ροὴ λυρισμοῦ ἀπὸ τοὺς πρώτους ἐφηβικούς του στίχους ὣς τὸ τέλος, παρουσιάζει κάπου στὸ μέσο της μιὰ ἀπότομη καμπύλη, μιὰ αἰφνίδια μετάπτωση. Δημόπουλος, T.: Μεταπτώσεις του Σικελιανικού λυρισμού: από τον Αλαφρωῑσκιωτος έως τις τραγωδίες. In Καψωμένος, Ε.: Εισαγωγή στην ποίηση του Σικελιανού. Επιλογή κριτικών κειμένων. Πανεπιστημιακές 20
spočiatku absolútny a neobmedzený lyrizmus je u neho postupne nahradený nepriamo symbolickým, rozprávačským lyrizmom, o čom sa ešte podrobnejšie v práci zmienime v súvislosti s rozborom jeho dvoch básní. 66 Za zmienku stojí fakt, že jeho prvým veľkým dielom Αλαφρωῑσκιωτος sa básnik svojou formou písania blíži voľnému veršu. Voľný verš následne plne využíva vo svojom diele Πρόλογος στη ζωή. Toto patrí k prvým gréckym básnickým dielam, ktoré je písané týmto druhom verša. Po jeho vydaní sa Sikelianos vracia k tradičným formám, pri ktorých ostáva. Avšak, treba dodať, že svojím novátorským postojom značne ovplyvnil mladších básnikov. 67 V súvislosti s tvorbou tohto autora by sme nemali zabudnúť ešte na jeden dôležitý fakt, ktorým je, že bol v roku 1946 nominovaný na Nobelovu cenu, ktorú ale nakoniec nezískal. 68 4. Delfská myšlienka a delfské slávnosti Sikelianos vždy považoval posvätné Delfy za jedinečné miesto na svete. 69 Z Delf vychádza zhmotnenie starogréckeho ducha. 70 Výber tohto miesta nebol samozrejme náhodný. Delfy boli v minulosti významným náboženským a duchovným centrom a taktiež boli i symbolom starovekého sveta. 71 Zorganizovanie delfských slávností znamenalo pre Sikeliana uskutočnenie a zosobnenie delfskej myšlienky. 72 Mal víziu, že v práve εκδόσεις Κρήτης. Ηράκλειο, 2011. s.191. 66 Δημόπουλος, T.: loc.cit.. In Καψωμένος, Ε.: loc.cit., s.191-199. 67 Ρούσσου, Β.: Ο ελεύθερος στίχος υπό το πρίσμα της σύγχρονης μετρολογίας: τα πρώτα ελληνικά ελευθερόστιχα ποιήματα (1920-1940).[online] Διδακτορική διατριβή, Αθήνα, 2007. s.208-223. [cit. 8.5.2013] Dostupné z: <http://thesis.ekt.gr/thesisbookreader/id/23160#page/1/mode/2up>. 68 Μπουρναζάκης, Κ.: Χρονογραφία Άγγελου Σικελιανού (1884 1951). Ικαρος, 2006. s.241. 69 Γουναρίδης, Π. et alií: Παγκόσμιο βιογραφικό λεξικό. Εκπαιδευτική Ελληνική Εγκυκλοπαίδεια, Τόμος 9Α, Εκδοτική Αθηνών, 1991. s.253. 70 Από τους Δελφούς ξεκινά η υλοποίηση του αρχαίου ελληνικού πνεύματος. Ibidem, s.253. 71 Kαρασμάνη, Β.: Εβδομήντα χρόνια Δελφικές Εορτές. Το αρχαίο δράμα στους Δελφούς, από τον Άγγελο Σικελιανό και την Εύα έως τις ημέρες μας. [online] Καθημερινή. Vydané: 6.7. 1997. s.32 [cit. 28.4.2013] Dostupné z: <http://wwk.kathimerini.gr/kath/7days/1997/07/06071997.pdf>. 72 Γουναρίδης, Π. et alií: loc.cit., s.254. 21
v Delfách založí novú celosvetovú duchovnú amfiktióniu, Delfskú úniu a Delfskú univerzitu, odkiaľ by začal s uskutočňovaním duchovnej nezávislosti a duševnej spásy národov. 73 Jeho túžba po založení Delfskej univerzity sa však nikdy nenaplnila. V roku 1924 sa po prvýkrát zdôveruje svojej manželke s jeho ideou delfskej myšlienky. Následne oznamuje na zhromaždení v Delfách svoje rozhodnutie o započatí jej uskutočnenia. Nápad bol Angelov, organizáciu a manažovanie mala na starosť obdivuhodná Eva Palmer. 74 Obaja manželia veľmi tvrdo pracovali na tom, aby opäť oživili starovekého ducha Delf so všetkým, čo k tomu patrí. O čo však presne išlo a aký bol zámer delfskej myšlienky? To sa dá s úplnou presnosťou dnes určiť len veľmi ťažko. Jedná sa o program pôsobenia (na úrovni medzinárodného ba až celosvetového spoločenstva) s úmyslom duchovného a kultúrneho obrodenia respektíve 'celkové pozdvihnutie života' na všetkých úrovniach či už na úrovni jednotlivca, alebo celej spoločnosti a vo všetkých sférach ako je: spoločnosť, politika, ekonomika, najmä však vzdelanie (resp. školstvo) a kultúra. Avšak, ide tiež o čelenie problémom našej doby a ich vyriešenie prostredníctvom uznania 'celosvetovej duchovnej hierarchie' ako i 'určitých vyšších starodávnych tvorivých hodnôt'. Okrem vyššie spomínaného má program v úmysle i oslobodenie (inými slovami spásu) 'či už všetkých národov alebo jednotlivcov' a 'celkovú očistu od rozličných druhov egoizmu'. No konečným cieľom bolo 'dať určitú formu nadvlády tým duchovným princípom, ktoré v priebehu existencie ľudského rodu dosiahli celosvetovo nevyčerpateľne tvorivé výsledky'. 75 73 Πολίτης, Λ.: Ιστορία της νεοελληνικής λογοτεχνίας. Ι ΕΚΔΟΣΗ.Μορφωτικό Ίδρυμα Εθνικής Τράπεζης, Αθήνα, 1999. s.240. 74 Η ιδέα ήταν του Άγγελου, η οργάνωση και η εκτέλεση ήταν της θαυμάσιας Εύας Palmer. Πεντάζος, Β.: Οι Δελφοί και ο Σικελιανός. [online] s.72 [cit. 25.4.2013] Dostupné z: <http://www.archaiologia.gr/wp-content/uploads/2011/06/44-10.pdf>. 75 Επρόκειτο για ένα πρόγραμμα δράσης (συλλογικής και μάλιστα διεθνούς και οικουμενικής) με σκοπούς την πνευματική και πολιτισμική αναγέννηση ή τη «σύνολην ανύψωση της ζωής» σε όλα τα επίπεδα, ατομικό και κοινωνικό, και σε όλους τους τομείς, στην κοινωνία, την πολιτική, την οικονομία, ιδίως βέβαια την εκπαίδευση και τον πολιτισμό την αντιμετώπιση και επίλυση των πρoβλημάτων του καιρού μας με την αναγνώριση μιας «παγκοσμίας πνευματικής ιεραρχίας» και ενός «άξονα κάποιων ανώτατων και ουσιαστικά προαιώνια δημιουργικών αξιών» την απελευθέρωση «για όλους, λαούς ή άτομα» και την «κάθαρση των εγωισμών» ο τελικός στόχος ήταν «να ξαναδώσει την οριστικήν ηγεμονία στις πνευματικές αρχές εκείνες, που στη σταδιοδρομία του ανθρώπινου γένους έδωσαν αποτελέσματα παγκόσμια κι ανεξάντλητα δημιουργικά». Ανδρουλιδάκης, Κ.: Φιλοσοφικό υπόβαθρο της Δελφικής Προσπάθειας του Σικελιανού. Διαβάζω 22
Profesor katedry klasickej archeológie na Aristotelovej univerzite v gréckych Thessalonikách, Michalis A. Tiverios (Μιχάλης Α. Τιβέριος), formuluje hlavné znaky Sikelianovej delfskej myšlienky nasledovne: bratstvo, riadna správa, sloboda, ľudskosť, kozmopolitismus. 76 Počas 9. a 10. mája roku 1927 sa uskutočnili prvé delfské slávnosti, ktorých hlavným cieľom bolo opäť oživiť starovekú drámu. Na týchto slávnostiach bola predstavená Aischylova hra Προμηθέας Δεσμώτης (Spútaný Prométheus). Táto hra bola prednesená v dimotiki po tom, čo ju do nej preložil I. Gryparis (Ι. Γρυπάρης), grécky spisovateľ a prekladateľ. 77 Okrem iného tu však diváci mohli vidieť i ukážku ľudových tancov, atletických pretekov, či iných zápasov, počuť byzantskú hudbu, či pokochať sa výstavou ľudového umenia (maliarstvo, sochárstvo, ručne vyrábané predmety, atď.). 78 Tieto slávnosti sa v tej dobe dostali do objektu celosvetového záujmu, nakoľko išlo o niečo nevídané a dovtedy ešte nepoznané. Nie nadarmo sa hovorí, že za všetkým treba hľadať ženu. I v tomto prípade bola práve Eva tá, ktorá stála v pozadí tejto významnej udalosti. Zužitkovala jej niekoľkoročnú prácu a využila kontakty, ktoré mala s vtedajšou athénskou smotánkou. Bola tiež tou, ktorá spočiatku sponzorovala uskutočnenie týchto slávností. O financovanie prvých delfských slávností sa postarala celkom sama. Dokonca zvládla počas príprav zastávať viaceré profesie: od manažérky, cez scénaristku, krajčírku kostýmov, hudobníčku až po choreografku. 79 V roku 1929 Athénska Akadémia ocenila tento manželský pár za znovuoživenie delfských hier. Neskôr im i samotná vláda prejavila svoje sympatie a to tak, že pristúpila k odsúhlaseniu zákona, v ktorom sa hovorilo o odstúpení určitej zeme v Delfách. Na tejto μηναία επιθεώρηση του βιβλίου: Άγγελος Σικελιανός. Τεύχος 424, Δεκέμβριος 2001. s.141. 76 η αδελφοσύνη, η ευνομία, η ελευθερία, η ανθρωπιά, ο κοσμοπολιτισμός... Τιβέριος, Μ.Α.: Οι δελφικές γιορτές του Σικελιανού. [online] Posledná úprava: 28.5.2006. [cit. 28.4.2013] Dostupné z: <http://www.tovima.gr/opinions/article/?aid=173526 >. 77 Kωσταρά, Ε.: ΟΙ ΠΡΩΤΕΣ ΔΕΛΦΙΚΕΣ ΕΟΡΤΕΣ (1927). [online] [cit. 7.5.2013] Dostupné z: <http://www.theaterinfo.gr/abouttheatre/greektheater/delfikesgiortes/index.html>. 78 Κουνενάκη, Π.: loc.cit. [online] Καθημερινή. Vydané: 6.7. 1997. s.4 [cit. 28.4.2013] Dostupné z: <http://wwk.kathimerini.gr/kath/7days/1997/07/06071997.pdf>. 79 Παπαδάκη, Λ.: Πνευματικό συναπάντημα. Η συνάντηση του Σικελιανού Εύας Πάλμερ έμελλε να σφραγίσει τη ζωή και τη τέχνη τους. Δελφικές γιορτές. [online] Καθημερινή. Vydané: 6.7. 1997. s.15 [cit. 28.4.2013] Dostupné z: <http://wwk.kathimerini.gr/kath/7days/1997/07/06071997.pdf>. 23
zemi by si potom cudzie štáty postavili svoje zastupiteľstvá okolo jednej centrálnej budovy, ktorá by bola umiestnená v ich strede. 80 Opäť v máji, no tentokrát v roku 1930, sa uskutočňujú už v poradí druhé delfské slávnosti, kde je okrem Aischylovej hry Spútaný Prométheus predstavená jeho ďalšia hra Prosebnice (Ἱκέτιδες). 81 To, že si Sikelianos vybral na prednes Aischylove hry nebola žiadna náhoda. Aischylos bol Sikelianov obľúbenec. Bol to ten, kto rozprával s bohmi. Bol to znalec eleuzínskych mystérií a odborník na orfizmus, ktorý sa snažil tieto 'mystické' učenia vniesť do poézie i do praxe. 82 Manželia Sikelianovci zožínajú všade veľký úspech za to, čo dokázali dosiahnuť v súvislosti s uskutočňovaním delfskej myšlienky a znovuoživenia starovekých ideálov. V roku 1937 Sikelianos plánuje oznámiť verejnosti, že nasledujúce v poradí tretie delfské slávnosti sa uskutočnia v roku 1940 a budú uvedené hrou s názvom Oresteiα (Ὀρέστεια ). 83 Nakoniec však k uskutočneniu týchto plánov nedošlo. Dá sa povedať, že Sikelianov sen sa čiastočne naplnil približne 15 rokov po jeho smrti (ku ktorej došlo v roku 1951), keď bolo založené Európske kultúrne centrum v Delfách (Ευρωπαῑκό Πολιτιστικό Κέντρο των Δελφών). 84 Netreba opomenúť ani fakt, že manželia sa tesne pred uskutočnením ich prvých slávností v roku 1927 presťahovali do Delf. Ich schátralý dom sa približne v roku 1991 rozhodlo opraviť Európske kultúrne centrum v Delfách a neskôr sa z neho stalo Múzeum delfských 80 Πεντάζος, Β.: loc.cit. [online] s.72 [cit. 25.4.2013] Dostupné z: <http://www.archaiologia.gr/wp-content/uploads/2011/06/44-10.pdf>. 81 Κουνενάκη, Π.: loc.cit. [online] Καθημερινή. Vydané: 6.7. 1997. s.4 [cit. 28.4.2013] Dostupné z: <http://wwk.kathimerini.gr/kath/7days/1997/07/06071997.pdf>. 82 Ο Αισχύλος ήταν ο αγαπημένος του Σικελιανού, ήταν αυτός που μιλούσε με τους θεούς. Ήταν Ελευσίνιος μύστης και ορφικός μελετητής που εφάρμοζε τα «μυστικά» δόγματα στην ποίηση και την πράξη. Φράγκου Κικίλια, Ρ.: Ο ποιητής και ο στοχαστής. Η πορεία υπέρβασης του Α. Σικελιανού από το ατομικό στο συλλογικό και η μύηση στον ορφισμό. Αναζητώντας την ενότητα. [online] Καθημερινή. Vydané: 6.7. 1997. s.10 [cit. 28.4.2013] Dostupné z: <http://wwk.kathimerini.gr/kath/7days/1997/07/06071997.pdf>. 83 Παπαδάκη, Λ.: loc.cit. Το πρόσωπο της ελληνικής λεβεντιάς. [online] Καθημερινή. Vydané: 6.7. 1997. s.16 [cit. 28.4.2013] Dostupné z: <http://wwk.kathimerini.gr/kath/7days/1997/07/06071997.pdf>. 84 Πεντάζος, Β.: loc.cit. [online] s.72 [cit. 25.4.2013] Dostupné z: <http://www.archaiologia.gr/wp-content/uploads/2011/06/44-10.pdf>. 24