Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, Slovenskej republiky Sekcia dopravnej infraštruktúry TP 1/2005 ZVODIDLÁ NA POZEMNÝCH KOMUNIKÁCIÁCH ZAŤAŽENIE, STANOVENIE ÚROVNE ZACHYTENIA NA PK, PROJEKTOVANIE INDIVIDUÁLNYCH ZVODIDIEL TECHNICKÉ PODMIENKY s účinnosťou od 15.03.2005 marec 2005
TP 1/2005 Zvodidlá na pozemných komunikáciách Obsah Predhovor...2 1 Úvodná kapitola...2 1.1 Predmet technických podmienok...2 1.2 Použitie a platnosť TP...3 1.3 Nahradenie predchádzajúcich predpisov...3 1.4 Spracovanie TP...3 1.5 Distribúcia...3 1.6 Súvisiace a citované normy...3 1.7 Súvisiace a citované technické predpisy...4 1.8 Súvisiace právne predpisy...4 2 Použité pojmy na účely týchto TP...4 3 Zaťaženie zvodidiel...5 3.1 Rozdelenie zvodidiel...5 3.2 Zaťaženie zvodidiel...7 3.2.1 Všeobecne...7 3.2.2 Zaťaženie schválených zvodidiel...8 3.2.3 Zaťaženie individuálnych zvodidiel...8 3.3 Úroveň zachytenia...9 3.3.1 Všeobecne...9 3.3.2 Úroveň zachytenia schválených zvodidiel...9 3.3.3 Úroveň zachytenia individuálnych zvodidiel...9 3.4 Zvislé zaťaženie plochy pod a za zvodidlom...10 4 Stanovenie úrovne zachytenia na pozemných komunikáciách...10 4.1 Všeobecne...10 4.2 Úroveň zachytenia na cestách...10 4.3 Úroveň zachytenia na mostoch...12 4.4 Odporúčania na určenie úrovne zachytenia...13 4.5 Úroveň zachytenia dočasných zvodidiel...14 4.6 Úroveň zachytenia vodiacich stien...14 4.7 Výber zvodidla...14 4.8 Umiestnenie doplnkových zariadení na zvodidlá...17 5 Projektovanie individuálnych zvodidiel a konštrukcií, ktoré podporujú zvodidlo...18 5.1 Projektovanie individuálnych zvodidiel...18 5.2 Projektovanie konštrukcií, ktoré podporujú zvodidlo...19 Príloha 1: pôvodná kapitola 2.2. z TRP 2/1999, MDPT: 1999...20 2.2 Úroveň zachytenia na cestách...20 Predhovor Predpis TRP 2/99 platil päť rokov (od 1. 7. 1999). V priebehu platnosti TRP 2/99 sa získali skúsenosti s aplikáciou viacerých článkov. Zároveň sa ukončili a vydali európske normy v oblasti zvodidiel a začlenili sa do sústavy STN. Celkovo sa zvyšujú požiadavky na bezpečnosť cestnej premávky, čo má vplyv na návrh zvodidiel. Toto sú hlavné dôvody na revíziu tohto technického predpisu a jeho náhrady za tieto technické podmienky. 1 Úvodná kapitola 1.1 Predmet technických podmienok Predmetom týchto technických podmienok (ďalej len TP) je určenie základných požiadaviek na zvodidlá (cestné záchytné bezpečnostné systémy) a to najmä na: - rozdelenie zvodidiel; - zaťaženie zvodidiel; - stanovenie úrovne zachytenia na pozemných komunikáciách, pokyny na výber zvodidla a 2
Zvodidlá na pozemných komunikáciách TP 1/2005 umiestňovanie doplnkových predmetov na zvodidle ako aj požiadavky na použitie a skúšanie vodiacich stien; - zásady navrhovania individuálnych zvodidiel a konštrukcií, ktoré podporujú zvodidlo; - niektoré informácie, týkajúce sa osadzovania zvodidiel s cieľom prispieť ku komplexnému pohľadu na problematiku. Článok 3.2.3 Zaťaženie individuálnych zvodidiel upresňuje čl. 155, 156, 157, 158, 159 a 160 STN 73 6203: 1986. 1.2 Použitie a platnosť TP Tieto TP nadobúdajú účinnosť (platnosť) dátumom zverejneným na titulnej strane, okrem 4.2: Úroveň zachytenia na cestách, ktorá nadobudne účinnosť od 1. 1. 2006. Do tohto termínu platí kap. 2.2 TRP 2/99 (zverejnená v prílohe 1 týchto TP). Poznámka 1: Dôvodom tejto úľavy je vyššia požiadavka na úroveň zachytenia v stredných deliacich pásoch štvor a viacpruhových ciest a diaľnic a následne potrebný čas na úpravu sortimentu výrobcov/dovozcov, na splnenie tejto požiadavky. TP sú určené najmä projektantom, investorom, zhotoviteľom a správcom pozemných komunikácií, ďalej výrobcom a dovozcom zvodidiel, ako aj príslušným zamestnancom štátnej správy. TP platia pre diaľnice, rýchlostné cesty, cesty, miestne komunikácie a mosty v zmysle STN 73 6101, STN 73 6110 a STN 73 6201. Primerane platia aj pre účelové komunikácie. Do termínu vydania samostatných TP na vodiace steny, platia tieto TP aj pre vodiace steny. TP sa môžu použiť na stanovenie technických špecifikácií zvodidla na preukázanie zhody, podľa zákona č. 90/1998 Z. z. Poznámka 1a: Stavby, ktoré sa zahájili pred účinnosťou týchto TP, ktoré sú pred dokončením a ktoré už neumožňujú z hľadiska stupňa rozostavanosti zmenu priestorového usporiadania (napr. na mostoch s takmer hotovou nosnou konštrukciou) alebo bez zvýšeného záberu pozemkov dodržať niektoré z ustanovení týchto TP sa riešia osobitne, dohodou medzi objednávateľom, dodávateľom a stavebným úradom, s prihliadnutím na zaistenie čo najmenšieho bezpečnostného rizika vyplývajúceho z tejto úľavy. 1.3 Nahradenie predchádzajúcich predpisov Tieto TP nahrádzajú TRP 2/99 v plnom rozsahu, okrem dočasne uvedeného obmedzenia (pozri 1.2 ). Poznámka 2: Súčasne s nahradením TRP 2/99 týmito TP 1/2005 je nahradený aj predpis TRP 3/99 Skúšanie a schvaľovanie zvodidiel a to technickými podmienkami TP 2/2005 s identickým názvom. Najdôležitejšie zmeny oproti predošlému predpisu: V týchto TP nastali oproti pôvodnému TRP 2/99 zmeny v oblasti: - špecifikácie schválenych a individuálnych zvodidiel; - požiadaviek na úroveň zachytenia na cestách a mostoch. 1.4 Spracovanie TP Spracovateľom týchto TP je Ing. František Juráň - Dopravoprojekt Brno, a.s. Slovenský preklad: Slovenská správa ciest Ing. Marcela Binovská. 1.5 Distribúcia TP sa po schválení zverejnia na www.telecom.gov.sk (cestná doprava, cestná infraštruktúra, technické predpisy), príp. www.ssc.sk (technické predpisy). 1.6 Súvisiace a citované normy STN 73 0220 Presnosť geometrických parametrov vo výstavbe. Navrhovanie presnosti stavebných objektov STN 73 6101 Projektovanie ciest a diaľnic 3
TP 1/2005 Zvodidlá na pozemných komunikáciách STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií STN 73 6201 Projektovanie mostných objektov STN 73 6203 Zaťaženie mostov STNP ENV 1993-2 Eurokód 3. Navrhovanie oceľových konštrukcií. Časť 2: Oceľové mosty (73 6205) STN 73 6206 Navrhovanie betónových a železobetónových mostných konštrukcií STN 73 1251 Navrhovanie konštrukcií z predpätého betónu STN EN 206-1 Betón. Časť 1: Špecifikácia, vlastnosti, výroba a zhoda (73 2403) STN P ENV 1991-3 (73 6203) Eurokód 1. Zásady navrhovania a zaťaženia konštrukcií. Časť 3: Zaťaženiemostov dopravou STN P ENV 1992-2 Eurokód 2. Navrhovanie betónových konštrukcií. Časť 2: Betónové mosty (73 6206) STN P ENV 1994-2 (73 6207) Eurokód 4. Navrhovanie spriahnutých oceľobetónových konštrukcií. Časť 2: Spriahnuté oceľobetónové mosty STN P ENV 1991-2-7 (73 0035) Eurokód 1. Zásady navrhovania a zaťaženia konštrukcií. Časť 2-7: Zaťaženie konštrukcií. Mimoriadne zaťaženie rázmi a explóziami STN EN 1317-1 (73 6030) Záchytné bezpečnostné zariadenia na pozemných komunikáciách. Časť 1: Terminológia a všeobecné kritériá na skúšobné metódy STN EN 1317-2 (73 6030) Záchytné bezpečnostné zariadenia na pozemných komunikáciách. Časť 2: Výkonnostné triedy, preberacie kritériá na nárazové skúšky a skúšobné STN EN 1317-3 (73 6030) STN P ENV 1317-4 (73 6030) metódy pre zvodidlá Záchytné bezpečnostné zariadenia na pozemných komunikáciách. Časť 3: Výkonnostné triedy, preberacie kritériá na nárazové skúšky a skúšobné metódy pre tlmiče nárazu Záchytné bezpečnostné zariadenia na pozemných komunikáciách. Časť 4: Výkonnostné triedy, preberacie kritériá na nárazové skúšky a skúšobné metódy na koncovky a priechodné prvky zvodidiel pren 1317-5 Záchytné bezpečnostné zariadenia na pozemných komunikáciách. Časť 5: Kritériá životnosti a vyhodnotenie z hľadiska splnenia účelu pren 1317-6 Záchytné bezpečnostné zariadenia na pozemných komunikáciách. Časť 6: Záchytné bezpečnostné zariadenia pre chodcov prenv 1991-2-7:1997 Eurocode 1: Basis of design and actions on structures - Part 2-7: Actions on structures Accidental actions due to impact and explosions (mimoriadné zaťaženie od nárazu a výbuchu) 1.7 Súvisiace a citované technické predpisy /1/ Typizačná smernica pre osadzovanie zvodidiel, MV SR SD:1990 /2/ Zásady pre používanie prenosného dopravného značenia na pozemných komunikáciách, MDPT SR: 1997 /3/ Oceľové zvodidlá na pozemných komunikáciách. Typizačná smernica, MDPT: 1997 /4/ TP SSC 08/2002 Smernica o dokumentácii stavieb cestných komunikácií, SSC: 2002 /5/ TP 02/2004 Betónové zvodidlo tvaru New Jersey, MDPT SR: 2004 /6/ TP 02/2005 Skúšanie a schvaľovanie zvodidiel, MDPT SR: 2005 /7/ Vzorové listy stavieb pozemných komunikácií. VL4 - Mosty, SSC: 2003 1.8 Súvisiace právne predpisy /1/ Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch, v znení neskorších predpisov, /2/ Vyhláška MVRR SR č. 158/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú skupiny stavebných výrobkoch s určenými systémami preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek zhody. 2 Použité pojmy na účely týchto TP c e s t y - všetky cesty, aj rýchlostné cesty, diaľnice, miestne komunikácie, účelové komunikácie, cestné tunely PK, priepusty a presypané mosty; m o s t y - mosty (okrem presypaných mostov) a oporné múry bez presypania v zmysle 1.6; 4
Zvodidlá na pozemných komunikáciách TP 1/2005 p o z e m n é k o m u n i k á c i e (PK) cesty aj mosty; z v o d i d l o - zvodidlo a zábradľové zvodidlo; d o č a s n é z v o d i d l o - zvodidlo, ktoré sa osadzuje spravidla v súvislosti so stavbou alebo opravou PK; n a v r h o v a n i e z v o d i d i e l projektovanie a výpočet zvodidla, podľa návrhových noriem, nie však výber zvodidla. 3 Zaťaženie zvodidiel 3.1 Rozdelenie zvodidiel 3.1.1 Z hľadiska zákona č. 90/1998 Z. z. sa zvodidlá delia na zvodidlá ako výrobky, ktoré sa nazývajú schválené a zvodidlá ako kusová výroba, ktoré sa nazývajú individuálne. 3.1.2 Schválené zvodidlá sú výrobky cestných záchytných systémov, ktoré sa vyrábajú na opakované používanie na PK. Platia pre ne normy STN EN 1317-2 a pr EN 1317-5 (pozri poznámku 3). Podliehajú povinnému preukazovaniu zhody (ozri 1.8) a výrobca/dovozca je pre ne povinný vydať Technické podmienky výrobcu alebo dovozcu (ďalej len TPV) pozri 3.1.5. Poznámka 3: Norma pren 1317-5 je v súčasnosti vo schvaľovacom procese. Po vydaní EN 1317-5 a uplynutí prechodného období pre túto normu, budú normy STN EN 1317-2 + STN EN 1317-5 tvoriť harmonizovanú normu pre zvodidlá. Prechodné obdobie pre pren 1317-5 je určené na 36 mesiacov a predpokladá sa, že skončí koncom roku 2008. Dôvodom prechodného obdobia je časová náročnosť notifikačných orgánov, ktoré sa musia pripraviť na udeľovanie značky CE. Po tomto dátume bude musieť mať každé zvodidlo (zvodidlo ako výrobok) osadzované na pozemnej komunikácii značku CE. 3.1.3 Individuálne zvodidlá patria medzi kusovú výrobu. Znamená to, že to je výrobok, ktorý sa nemôže ponúkať na trhu. Vyrába sa individuálne, podľa projektu na konkrétnu stavbu. Na individuálne zvodidlá sa nevzťahujú normy STN 1317-2 a pren 1317-5. Použitie individuálneho zvodidla musí zdôvodniť v projektovej dokumentácii projektant alebo investor. Použitie takéhoto zvodidla sa môže zdôvodniť najmä, ak sa navrhujú na: - Pamiatkovo chránených objektoch, na ktorých sa namiesto priemyslovo vyrábaného schváleného zvodidla uplatní skôr remeselná výroba, napr. kovotepecká, prípadne kamenárska. - Architektonicky exponovaných novostavbách. Odporúča sa však vychádzať zo skúseností pre schválené zvodidlá, aby sa nezhoršila bezpečnosť cestnej premávky. - Mostných monolitických nosných konštrukciách, na ktorých sa napr. z dôvodov stiesnených pomerov použije betónové zvodidlo betónované do debnenia, priamo na nosnú konštrukciu a s touto konštrukciou je spojené s výstužou. - Objektoch, pri ktorých je požiadavka na zachytenie vysoko prioritná a ak nie je dostatok priestoru pre pracovnú šírku schválených zvodidiel vysokej úrovne zachytenia. Poznámka 4: Uvedené vytipovanie podmienok použitia individuálneho zvodidla už napovedá, že jeho použitie je prevažne využiteľné na mostoch. Napríklad na estakáde, ktorá vedie ponad obytné budovy je veľmi pravdepodobná požiadavka zabránenia pádu akéhokoľvek vozidla z mosta, z toho vyplýva idividuálne riešenie, pretože úroveň zachytenia H4 nereprezentuje najťažší možný náraz. Takáto požiadavka sa dá riešiť len idividuálnym projektom záchytného systému. Individuálne zvodidlá sa navrhujú (projektujú) individuálne. Najčastejšie sa staticky posudzujú podľa návrhových noriem ako nosné konštrukcie (zaťaženie individuálnych zvodidiel, pozri 3.2.3; navrhovanie, pozri kapitolu 5). 3.1.4 Schválené zvodidlá sa môžu lokálne upraviť za predpokladu, že hlavné pozdĺžne nosné prvky (pri oceľových zvodidlách je to zvodnica a madlo) zostanú v zrovnateľných dimenziách a v zodpovedajúcej polohe. Takýmito miestami sú napr. oblasti dilatácie mostov, koncových a prechodových častí zvodidiel. Podmienkou je zaistenie kontinuity hlavných pozdĺžnych prvkov. Pri oceľových zvodidlách (a zvodidlách z iných materiálov obdobného typu, ak sú pozdĺžne prvky pripojené ku stĺpikom) sa nedovoľuje prerušenie hlavných pozdĺžnych prvkov. Takto lokálne upravené 5
TP 1/2005 Zvodidlá na pozemných komunikáciách zvodidlo sa naďalej považuje za schválené. 3.1.5 Pre schválené zvodidlá je výrobca/dovozca povinný spracovať TPV v obvyklom rozsahu tak, aby klient (projektant, investor, údržba atd.) mal možnosť podľa týchto TPV vybrať zvodidlo do projektu, na stavbe ho funkčne osadiť (zmontovať) a vykonávať bežnú údržbu a výmenu poškodených častí. TPV sa musia prejednať s odbornou verejnosťou. Na tento účel požiada výrobca/dovozca MDPT, aby mu (MDPT, alebo ním poverená organizácia) odporučilo odborníkov a odborné firmy, s ktorými treba TPV prerokovať (napr. spracovateľ týchto TP, SSC, Národná diaľničná spoločnosť a.s. /ďalej len NDS a.s./, projektanti, výrobcovia iných zvodidiel atd.). Po prerokovaní MDPT odporučí používanie TPV a tým aj predmetné zvodidlo na PK. 3.1.6 TPV schváleného zvodidla musia obsahovať: a) Základné rozmery zvodidla, vrátane obrázkov, stručný popis zvodidla a spojovací materiál, ako aj riešenie začiatku a konca zvodidla (výškové nábehy). b) Návrhové parametre zvodidla (úroveň zachytenia, dynamický priehyb, pracovnú šírku, výšku obruby, ak sa zvodidlo osadzuje na obrube a to presne podľa výsledkov nárazových skúšok. c) Vzdialenosť líca zvodidla od pevnej prekážky (napr. formou tabuľky), a to pre najvyššie odskúšanú úroveň zachytenia a aj pre všetky nižšie úrovne, ako je úroveň N1. Vzdialenosť líca zvodidla od pevnej prekážky je pre najvyššiu odskúšanú úroveň zachytenia rovnaká, ako pracovná šírka uvedená v protokole z nárazových skúšok. Pre nižšie úrovne zachytenia je dovolené túto hodnotu stanoviť výpočtom alebo odborným odhadom. Výrobca/dovozca môže túto hodnotu stanoviť len výpočtom, nie však odborným odhadom. Poznámka 5: Odborný odhad pracovnej šírky pre neodskúšané úrovne zachytenia nemôže vykonať výrobca alebo dovozca, pretože by mohlo vzniknúť podozrenie o jeho zaujatosti. Je v jeho záujme, aby hodnoty boli čo najnižšie, aby sa lepšie uplatnil na trhu. Odporúča sa, aby odborný odhad vykonal odborník, ktorý pracuje v oblasti cestných záchytných bezpečnostných systémov a aby tieto hodnoty boli prerokované odbornou verejnosťou pri prerokovaní TPV. Odborníka môže odporučiť SSC, NDS a.s. nebo MDPT. d) Spôsob použitia zvodidla. Pri mostných typoch zvodidiel treba uviesť rozmedzie pre výšku obruby (pozor, nezamieňať za toleranciu), pričom toto rozmedzie sa určí tak, že sa vezme výška obruby pri návrhovej skúške a táto sa upraví o ± stanovenou hodnotu. Pokiaľ túto hodnotu neuvádza žiadny relevantný predpis, stanoví sa pri prerokovaní s odbornou verejnosťou. Poznámka 6: Výška obruby má vplyv na tuhosť zvodidla a tá má vplyv na návrhové parametre a priamo aj na úspešnosť či neúspešnosť nárazových skúšok. Zvýšenie obruby oproti testu môže spôsobiť výraznú zmenu v chovaní ľahkého osobného vozidla, ktoré na takúto obrubu narazí. Pri nákladnom vozidle alebo autobuse môže zvýšenie tuhosti spôsobiť prepadnutie vozidla cez zvodidlo alebo jeho pretrhnutie, pretože s tuhosťou rastie veľkosť priečnej sily na zvodidlo. Pri cestných typoch zvodidiel osadzovaných na vonkajšej strane cesty treba uviesť šírku plochy (plochy so sklonom max. 12 %), ktorá musí byť za zvodidlom. Pre najvyššiu odskúšanú úroveň zachytenia je táto plocha šírkou pre dynamickú deformáciu zvodidla. Pre nižšie úrovne zachytenia sa môže hodnota dynamickej deformácie určiť výpočtom alebo odborným odhadom. Výrobca/dovozca môže túto hodnotu určiť len výpočtom, nie však odborným odhadom. Poznámka 7: Dôvodom prečo treba uvádzať šírku plochy za lícom zvodidla je, že norma STN 73 6101 stanovuje šírku krajnice 1 m od líca zvodidla. Zvodidlá sú však skúšané na vodorovnej skúšobnej ploche a ak má zvodidlo dynamický priehyb väčší než je šírka krajnice, nedá sa pre takúto úroveň zachytenia toto zvodidlo použiť na násype, pretože vozidlo by sa dostalo kolesom na svah násypu a mohlo by sa zrútiť zo svahu. Šírku plochy za lícom zvodidla potrebuje vedieť najmä projektant, aby sa mohol rozhodnúť, aké má použiť zvodidlo, pre požadovanú úroveň zachytenia. Pri cestných typoch obojstranných zvodidiel osadzovaných do stredných deliacich pásov treba uviesť minimálnu možnú šírku stredného deliaceho pásu a to opäť pre všetky úrovne zachytenia, od najvyššej odskúšanej až po H1. Dovoľuje sa pri tom, aby sa zvodidlo dynamickou deformáciou 6
Zvodidlá na pozemných komunikáciách TP 1/2005 dostalo maximálne na okraj jazdného protismerného pásu ohraničeného vodiacim prúžkom (t.j. 0,5 m za deliaci pás). Pre nižšie úrovne zachytenia, než sú odskúšané je dovolené pracovnú šírku určiť výpočtom alebo odborným odhadom. Výrobca/dovozca môže túto hodnotu určiť len výpočtom, nie však odborným odhadom. e) Minimálna dĺžka zvodidla rozumie sa tým dĺžka zvodidla s plnou výškou, do ktorej sa nepočítajú nábehové diely. Pri oceľových zvodidlách (a zvodidlách z iných materiálov obdobného typu, tj. ak sú pozdĺžne prvky pripojené ku stĺpikom) sa minimálna dĺžka stanovuje pre dovolenú rýchlosť do 80 km/h a nad 80 km/h. Minimálna dĺžka pre dovolenú rýchlosť nad 80 km/h je zhodná s dĺžkou skúšobného úseku pri nárazovej skúške. Pri dovolenej rýchlosti do 80 km/h sa odporúča určiť minimálnu dĺžku zvodidla cca 70 % z dĺžky zvodidla pri nárazovej skúške. Uvádza sa len minimálna dĺžka pre skúšanú úroveň zachytenia. Pri betónových zvodidlách sa postupuje podľa 9.2 v TP 02/2004 /5/. f) Zaťaženie, ktoré musí preniesť konštrukcia, ktorá podporuje zvodidlo (pri mostných typoch). Toto zaťaženie sa môže získať z meraní počas nárazovej skúšky alebo výpočtom na medzi deštrukcie zvodidla (podrobnejšie pozri kapitolu 5). Ďalej sa odporúča, aby TPV obsahovali: - Dĺžku zvodidla pred prekážkou. - Prechod z obojstranného zvodidla na dve jednostranné, pri prekážke v strednom deliacom páse. - Prechody zvodidla na zvodidlá iných typov (oceľové, betónové, prípadne lanové, atď.) - Pri mostných typoch obrázok konfigurácie osadenia zvodidla (výška obruby, spôsob kotvenia, atď.). - Spôsob riešenia dilatácie na mostných typoch, včítane elektricky izolovaného styku. - Druhy ponúkaných výplní. - Protikoróznu ochranu. 3.1.7 Zvodidlá sa musia používať v súlade s nárazovými skúškami. Výrobca/dovozca smie ponúkať (a vo svojich TPV uvádzať) len také úpravy konfigurácie (napr. pri mostných zvodidlách tvar rímsy) a úpravy alebo doplňovanie samotných zvodidiel, ktoré nie sú v rozpore s certifikátom zvodidla. Výnimkou sú lokálne úpravy uvedené v 3.1.4. Výplň zábradľových zvodidiel, ktorú požaduje STN 73 6201, sa môže ponúkať alebo dodatočne osadiť len v prípade, že bola súčasťou zvodidla aj pri nárazovej skúške. Ak sa zvodidlo skúšalo bez výplne smie sa ponúkať len s takou výplňou a jej uchytením na zvodidlo, ktoré podľa pren 1317-5 časti modifikácia nevyžaduje nové alebo doplňujúce nárazové skúšky. O posúdenie tejto problematiky požiada výrobca/dovozca autorizovanú osobu. Poznámka 8: Akákoľvek úprava alebo doplnenie zvodidla môže mať nepriaznivý dopad na jeho tuhosť, ktorá ovplyvňuje návrhové parametre zvodidla, úroveň prudkosti nárazu a v konečnom dôsledku úspešnosť alebo neúspešnosť nárazovej skúšky. Napr. zvislá výplň zábradľových zvodidiel v samostatných rámoch, ktoré by sa priskrutkovali na obidvoch stranách na zvodidlové stĺpiky, by mohla výrazne ovplyvniť chovanie zvodidla ako celku a mohla by sa vytrhnúť a padať z mosta. Vodorovná výplň prevlečená cez stĺpiky zvyšuje tuhosť systému a po náraze sa môže vzpriečiť do vozovky a vytvárať nebezpečné podmienky v premávke. Toto všetko je zo zákona (bezpečnosť pri používaní) neprípustné. 3.2 Zaťaženie zvodidiel 3.2.1 Všeobecne 3.2.1.1 Zaťaženie sa dá vyjadriť tromi spôsobmi: - konkrétnym nárazom, - statickou silou, - kinetickou energiou E k, podľa vzorca: E k = 0,5.m.(v.sin ϕ)2, kde m je hmotnosť vozidla, v nárazová rýchlosť vozidla, ϕ uhol nárazu. 7
TP 1/2005 Zvodidlá na pozemných komunikáciách 3.2.2 Zaťaženie schválených zvodidiel 3.2.2.1 Zaťaženie schválených zvodidiel je v tabuľke 1 (podľa STN EN 1317-2). Je to zaťaženie od konkrétnych nárazov, ktorými sa zvodidlá skúšajú. Tabuľka 1 - Zaťaženie schválených zvodidiel Nárazová rýchlosť Uhol nárazu Celková hmotnosť [km/h] [stupne] vozidla [kg] TB 11 100 20 900 40,6 TB 21 80 8 1300 6,2 TB 22 80 15 1300 21,5 TB 31 80 20 1500 43,3 TB 32 110 20 1500 81,9 TB 41 70 8 10000 36,6 TB 42 70 15 10000 126,6 TB 51 70 20 13000 287,5 TB 61 80 20 16000 462,1 TB 71 65 20 30000 572,0 TB 81 65 20 38000 724,6 Označenie nárazu (test č.) Kinetická energia E k [knm] 3.2.3 Zaťaženie individuálnych zvodidiel 3.2.3.1 Zaťaženie individuálnych zvodidiel sa vyjadruje najčastejšie statickou silou Fs - pozri tab. 3. 3.2.3.2 Na zvodidlo môže pôsobiť len jedna sila F s, kdekoľvek, s výnimkou koncových častí. Pôsobí vodorovne v smere kolmom na pozdĺžnu os zvodidla. Roznášanie zaťaženia hrúbkou prvkov sa predpokladá pod uhlom 45o. 3.2.3.3 Výška pôsobiska sily F s = 100 kn je 0,65 m nad priľahlou vozovkou; tým sa spresňuje 4.7.3.3 STN P ENV 1991-3. Môže sa uvažovať s dosadacou plochou sily 0,5 m x 0,2 m (0,5 m vo vodorovnom smere). 3.2.3.4 Výška pôsobiska sily F s = 200 kn je 0,10 m pod hornou hranou zvodidla, najviac však 1,1 m nad priľahlou vozovkou. Môže sa uvažovať s dosadacou plochou sily 0,5 m x 0,2 m (0,5 m vo vodorovnom smere). 3.2.3.5 Sila F s = 100 kn sa môže znížiť o hodnotu 20w [kn], kde w je priečny posun zvodidla v [m], vyvolaný silou F s = (100-20w) [kn]. Sila však nesmie klesnúť pod 80 kn. 3.2.3.6 Sila F s = 200 kn sa môže znížiť o hodnotu 67w [kn], kde w je priečny posun zvodidla v [m], vyvolaný silou F s = (200-67w) [kn]. Sila však nesmie klesnúť pod 160 kn. 3.2.3.7 Zaťaženie sa dá vyjadriť aj množstvom kinetickej energie od konkrétneho nárazu alebo silou väčšou než 200 kn. 3.2.3.8 Ak je zvodidlo súčasťou nosnej konštrukcie mostu alebo opory mosta (napr. nosná konštrukcia s parapetnými nosníkmi v tvare New Jersey alebo betónové zvodidlo opreté bočnou stranou o nosnú konštrukciu, oporu mosta či portálu apod.), tvorí zaťaženie zvodidla sila 500 kn v smere kolmom na smer jazdy vozidla a sila 1 000 kn pôsobiaca v smere jazdy vozidla. Sila 1000 kn sa väčšinou neuplatní na zvodidlo, pretože to musí mať na koncoch výškový nábeh, ale na nosnú konštrukciu mosta alebo opory mosta, či portálu pre dopravné značky. Sila 500 kn sa uplatní na zvodidlo aj na nosnú konštrukciu, ktorej je súčasťou alebo o ktorú je opreté. Ide tu o mimoriadne zaťaženie. Uvedené sily vychádzajú z požiadaviek STN P ENV 1991-3. Tieto sily sa môžu znížiť v prípade použitia dištančných dielov alebo iba medzery medzi zvodidlom a uvedenými konštrukciami. Toto zníženie sa určí na základe analýzy. 8
Zvodidlá na pozemných komunikáciách TP 1/2005 3.2.3.9 Sily uvedené v 3.2.3.8 pôsobia vodorovne vo výške 1,25 m nad priľahlým povrchom a nepočíta sa, že pôsobia súčasne. Povoľuje sa uvažovať s tým, že dosadacia plocha síl je 1,5 m x 0,5 m (1,5 m vo vodorovnom smere). 3.2.3.10 Zaťaženie vyvodené od nárazu cestných vozidiel do mostných opôr a iných konštrukcií, ktoré preklenujú cestu, kde sa podľa platných noriem a iných predpisov neosadzuje zvodidlo (obytné zóny, podnikové plochy, parkovacie plochy apod.) je uvedené v prenv 1991-2-7:1997 (pozri 1.6). 3.2.3.11 Zaťaženie od nárazu železničných vozidiel do mostných opôr a iných konštrukcií preklenujúcich železnicu sa odporúča brať hodnotami uvedenými v prenv 1991-2-7:1997 - (pozri 1.6). 3.2.3.12 Zaťaženie od nárazu plavidiel do mostných opôr a iných konštrukcií preklenujúcich vodné toky a nádrže je uvedené v prenv 1991-2-7:1997 - (pozri 1.6). 3.3 Úroveň zachytenia 3.3.1 Všeobecne 3.3.1.1 Úroveň zachytenia zvodidla je overená veľkosťou bočného nárazu vozidla, ktorému je schopné zvodidlo vzdorovať bez toho, aby bolo prekonané vozidlom, pri zabezpečení požadovanej hodnoty prudkosti nárazu a prijateľnosti chovania sa zvodidla. 3.3.2 Úroveň zachytenia schválených zvodidiel 3.3.2.1 Úrovne zadržania schválených zvodidiel sú v tabuľke 2 (podľa STN EN 1317-2). Tabuľka 2 - Úrovne zachytenia schválených zvodidiel Úroveň zachytenia Požadované testy Nízke, uhlové zachytenie T1 TB 21 T2 TB 22 T3 TB 41 a TB 21 Bežné zachytenie N1 TB 31 N2 TB 32 a TB 11 Vyššie zachytenie H1 TB 42 a TB 11 H2 TB 51 a TB 11 H3 TB 61 a TB 11 Veľmi vysoké zachytenie H4a TB 71 a TB 11 H4b TB 81 a TB 11 Poznámka: Úrovne zachytenia T1, T2 a T3 sú určené len pre dočasné zvodidlá. Ak je zvodidlo úspešne odskúšané na určitú úroveň zachytenia, znamená to, že spĺňa aj podmienky na nižších úrovniach zachytenia. Výnimku tvoria len úrovne zachytenia N1 a N2, ktoré nezahŕňajú úroveň zachytenia T3 (v zmysle tabuľky 2 a poznámky 2, STN EN 1317-2 : 2000). Medzi úrovňami zachytenia H4a a H4b nie je žiadna hierarchia. Je to dané typom nárazového vozidla. Vozidlo testu TB 71 má hmotnosť 30 t a dĺžku 6,70 m, vozidlo testu TB 81 má hmotnosť 38 t a dĺžku 11,25 m (jazdná súprava), čo je v niektorých prípadoch priaznivejšie. 3.3.3 Úroveň zachytenia individuálnych zvodidiel 3.3.3.1 Úrovne zachytenia individuálnych zvodidiel sú v tabuľke 3. 9
TP 1/2005 Zvodidlá na pozemných komunikáciách Tabuľka 3 - Úrovne zachytenia individuálnych zvodidiel Úroveň zachytenia Sila F s [kn] I 100 II 200 Z definície úrovne zachytenia v 3.3.1.1 vyplýva, že aj individuálne zvodidlá sa majú navrhovať (projektovať) s cieľom zaistiť bezpečnosť z hľadiska prudkosti nárazu a chovania sa zvodidla. 3.3.3.2 Pri prevode medzi úrovňami zachytenia podľa tab. 2 a tab. 3 je dovolené predpokladať, že zvodidlá úrovne zachytenia I majú súčasne úroveň zachytenia H1 a zvodidlá úrovne zachytenia II majú súčasne úroveň zachytenia najmenej H2 a naopak. 3.4 Zvislé zaťaženie plochy pod a za zvodidlom 3.4.1 Okrem zaťaženia, ktoré uvádza STN 73 6203, sa plocha pod a za zvodidlom navrhuje na zaťaženie kolesom, s hodnotou sily 120 kn, bez dynamického súčiniteľa. Je to mimoriadne zaťaženie a pôsobí spoločne s vodorovnou silou nahrádzajúcou návrhový náraz. Kolesová sila má dosadaciu plochu 0,2 m x 0,6 m (0,2 m v smere jazdy). Sila má polohu danú priehybom zvodidla na požadovanú úroveň zachytenia, najviac však 0,3 m od vonkajšej hrany rímsy, prípadne od vnútornej hrany odvodňovacieho žľabu. Na účinky uvedeného zaťaženia sa nadimenzuje chodník, rímsa alebo konštrukcia podopierajúca zvodidlo. 4 Stanovenie úrovne zachytenia na pozemných komunikáciách 4.1 Všeobecne 4.1.1 Rozhodnutie, či a v ktorých miestach sa na pozemnej komunikácii umiestni zvodidlo sa vykoná na základe príslušných STN, požiadaviek príslušných štátnych orgánov, prípadne iných (napr. bezpečnostných) odôvodnených požiadaviek. Priestorové usporiadanie, osadzovanie, konštrukčné usporiadanie, montáž, údržba a úprava zvodidiel sú súčasťou príslušných technických podmienok výrobcu/dovozcu, (TPV) pre schválené zvodidlá. V prípade rozhodnutia, že sa použije individuálne zvodidlo, treba na jeho použitie vypracovať projekt. V týchto TP sú pokyny na stanovenie úrovne zachytenia, na základe ktorých sa následne vyberie vhodné schválené zvodidlo (alebo sa v prípadoch uvedených v 3.1.3 vyprojektuje individuálne zvodidlo), a ďalej sa v týchto TP odporúča postup pri výbere zvodidla, prípadne sú tu uvedené súvislosti ovplyvňujúce výber ( 4.7). 4.1.2 Účel zvodidla je uvedený v predhovore. Zvodidlá sa osadzujú z dôvodu: - ochrany prevádzky na pozemných komunikáciách (osádky neovládaného vozidla a ďalších účastníkov premávky); - ochrany okolia pozemnej komunikácie, podľa tabuľky 5 a 6. Poznámka 9: Úroveň zachytenia, ktorá slúži na výber zvodidla sa určí nielen podľa typu cesty alebo stupňa ochrany okolia, ale odporúča sa zohľadniť aj mieru rizika určitej pozemnej komunikácie. Takýmto rizikovým miestom môže byť napr. prudké klesanie v kombinácii s ostrou zákrutou, miesto častých dopravných nehôd, apod. 4.2 Úroveň zachytenia na cestách 4.2.1 Úroveň zachytenia na ceste sa určuje nasledovne: Cesty, resp. tie jej časti, ktoré sa majú vybaviť zvodidlom sa rozdelia na úseky, ktorých okolie je uvedené v tabuľke 5, a na ostatné úseky. V úsekoch, na ktoré sa tababuľka 5 vzťahuje sa určia úrovne zachytenia v závislosti na okolí cesty, podľa tejto tabuľky. V ostatných úsekoch sa určia v závislosti 10
Zvodidlá na pozemných komunikáciách TP 1/2005 na type cesty, podľa tabuľky 4. V oboch prípadoch sa má prihliadnuť na očakávanú skladbu a intenzitu cestnej premávky, dovolenú rýchlosť (nad alebo pod 80 km/h) a mieru rizika pozemnej komunikácie - pozri 4.1.2. Tabuľka 4 - Úroveň zachytenia na cestách z hľadiska typu cesty Riadok Kategória pozemnej komunikácie Úroveň zachytenia 1 vonkajšie okraje rychlostných a smerovo rozdelených komunikácií (kategória PK: D diaľnica, R rychlostná cesta, MR miestna rychlostná min. N2 cesta) 2 ostatné N1 až N2 3 stredné deliace pásy *) pri dovolenej rýchlosti do 80 km/h stredné deliace pásy *) pri dovolenej rýchlosti nad 80 km/h min. H1 min. H2 *) v prípade opôr a portálov pozri 4.2.2 Tabuľka 5 - Úroveň zachytenia na cestách z hľadiska ochrany ich okolia a z hľadiska nebezpečných úsekov ciest Okolie PK a nebezpečné úseky - zdroj pitnej vody I. stupňa, ak je v bezprostrednej blízkosti cesty s dovolenou rýchlosťou nad 80 km/h; - silne zaťažená železničná trať, súbežná s kategóriou PK: D, R alebo cesty I. triedy; - mimoriadne nebezpečný objekt chemikálií alebo horľavín; - verejné priestranstvo s veľkou frekvenciou chodcov, ak sú okolité kategórie PK:D, R,MR MR. - železničná alebo električková trať súbežná s cestou, s dovolenou rýchlosťou nad 80 km/h; - verejné priestranstvá s veľkou frekvenciou chodcov, ak je na ceste dovolená rýchlosť nad 80 km/h; - súvislá zástavba pri kategórii pozemných komunikáciách D, R, MR; - medzi súbežnými PK ak aspoň jedna z nich má kategóriu D, R, nebo MR; - strmý skalný zráz, alebo násyp s výškou nad 6 m so sklonom strmším než 1:1,5; - iné nebezpečné miesta, napr. vonkajšie strany oblúkov s polomerom menším než 300 m pri klesaní nad 4 % pri cestách I. triedy (neplatí pre vetvy križovatiek), s dovolenou rýchlosťou nad 80 km/h. - chránený vodný tok, nádrž, nebo zdroj pitnej vody II. stupňa, ak je na ceste dovolená rýchlosť nad 80 km/h; - protihluková stena neprispôsobená ako záchytné zariadenie; - skalné zárezy alebo zárubné múry s drsným alebo veľmi členitým povrchom. - na oddelenie dopravy vedenej v rôznych úrovniach (napr. v strednom deliacom páse, alebo medzi súbežnými cestami). 1 2 > 0,6 m Úroveň zachytenia H2 až H3 H1 až H2 min. H1 1: min. H2 pre D,R, MR; min. H1 pre ostatné cesty. 2: min. N2 4.2.2 Opory mostov sa musia, portály pre dopravné značky preklenujúce cestu sa majú nadimenzovať na silové zaťaženie uvedené v 3.2.3.8. V tomto prípade sa úroveň zachytenia zvodidiel umiestených pozdĺž takýchto opôr stanovuje podľa riadku 1, tab. 4 (a to aj v strednom deliacom páse). 11
TP 1/2005 Zvodidlá na pozemných komunikáciách Poznámka 10: Tento spôsob sa bežne vyskytuje pri mostných pilieroch, kde obojstranné zvodidlo pred a za mostným pilierom s úrovňou zachytenia podľa riadku 3 tabuľky 4 prechádza okolo piliera do dvoch jednostranných zvodidiel s úrovňou zachytenie podľa riadku 1, tabuľky 4. Vozidlo nemôže cez pilier prejsť do protismeru. Ak sú v strednom deliacom páse umiestnené osvetľovacie stožiare, musia sa po obidvoch stranách pásu osadiť zvodidlá s úrovňou zachytenia podľa riadku 3, tabuľky 4. Ak je medzi vozovkou a oporou mosta alebo portálu zvodidlo s úrovňou zachytenia najmenej H2 (resp. II pri individuálnych zvodidlách), môžu sa sily uvedené v 3.2.3.8 znížiť. Toto zníženie sa určí na základe analýzy. Stojky portálov sa odporúča osadiť na masívny betónový základ, ktorý sa nadimenzuje na uvedené silové zaťaženie. Základ má vystupovať min. 1,3 m nad terén. Môže sa však navrhnúť aj iné, vhodné riešenie. Pri rekonštrukciách a opravách mostov sa postupuje individuálne, s cieľom zabezpečiť vhodnú ochranu opôr pred zaťažením podľa 3.2.3.8 (prepočtom opôr, inštaláciou zvodidiel s vyššími úrovňami zachytenia, inštaláciou betónových zvodidiel so zásypom zeminou apod.). Hodnoty uvedené v 3.2.3.8. sa nesmú znížiť. 4.3 Úroveň zachytenia na mostoch 4.3.1 Ak sa na moste osadzuje zvodidlo na vonkajšom okraji, musí mať úroveň zachytenia najmenej H2 pre schválené zvodidlo a II pre individuálne zvodidlo. Požiadavky uvedené v 10.1.1v TP 02/2004 /5/ tým nie sú dotknuté. Na malých mostoch (dĺžka premostenia do 5 m, výška nivelety nad terénom alebo dnom vodotoku do 2 m) sa môže osadiť zvodidlo takej úrovne zachytenia ako na priľahlej ceste (podľa 4.2). Na týchto mostoch, ktoré sú bez chodníkov musí byť zvodidlo doplnené madlom vo výške najmenej 1,1 m. Zvodidlo v strednom deliacom páse na mostoch so zrkadlom o šírke do 250 mm musí mať úroveň zachytenia aspoň takú ako v strednom deliacom páse na priľahlej ceste. Ak je šírka zrkadla väčšia než 250 mm, ide o vonkajší okraj mosta (z hľadiska úrovne zachytenia). 4.3.2 Z dôvodu ochrany okolia mosta a v nebezpečných miestach sa určí úroveň zachytenia podľa tabuľky 6, pričom sa má prihliadať na očakávanú skladbu a intenzitu cestnej premávky, na dovolenú rýchlosť (nad a pod 80 km/h) apod. 4.3.3 Požiadavky na úroveň zachytenia vyššiu ako H3 schvaľuje MDPT a riešia sa individuálne. 4.3.4 Pri ochrane proti nárazu cestných vozidiel do týchto častí mosta, ktorých deštrukcia by mohla spôsobiť jeho zrútenie (napr. hlavné nosné konštrukcie a opory), sa tieto časti mostu navrhnú na silové zaťaženie uvedené v čl. 3.2.3.8. V prípade, že ide o nosnú konštrukciu vystupujúcu nad vozovku (parapetné nosníky, oblúky s dolnou mostovkou apod.), postačí úroveň zachytenia zvodidla na moste podľa tab. 4 (a to vždy, aj keď je treba chrániť okolie mosta). Neplatí to pre mosty, kde vzdialenosť konštrukčných častí umožňuje vozidlu zísť z mosta (napr. niektoré oblúky s dolnou mostovkou). Na takýchto mostoch, platí čl. 4.3.1, aj keď sú konštrukčné časti na uvedené silové zaťaženie nadimenzované, prípadne sa pri ochrane okolia mosta uplatní tab. 6. Ochrana opôr mostu - pozri čl. 4.2.2. Pre opory portálov značiek, ktoré preklenujú vozovku na moste platí, že majú byť nadimenzované buď na uvedené silové zaťaženie (potom sa pred ne osadzuje zvodidlo s úrovňou zachytenia podľa čl. 4.3.1), alebo sa ochránia zvodidlom podľa tab. 6. Ak je medzi vozovkou a časťami konštrukcie zvodidlo s úrovňou zachytenia najmenej H2 (resp. II pri individuálnych zvodidlách), sily môžu byť znížené. Toto zníženie sa určí na základe analýzy. Na zvlášť náročných a zložitých mostoch (napr. na zavesaných mostoch) sa povoľuje postupovať individuálne. Individuálny prístup spočíva v podrobnej analýze problematiky ochrany častí nosnej konštrukcie pred možnými nárazmi (miesto statických síl podľa čl. 3.2.3.8 sa uvažujú skutočné nárazy, ktoré v konkrétnej premávke môžu nastať). 12
Zvodidlá na pozemných komunikáciách TP 1/2005 Tabuľka 6 - Úroveň zachytenia na mostoch z hľadiska ochrany jeho okolia a z hľadiska nebezpečných miest Okolie mosta a nebezpečné miesta - zdroj pitnej vody I. stupňa, ak je v bezprostrednej blízkosti mostu s dovolenou rýchlosťou nad 80 km/h; - súbežná, silne zaťažená železničná trať, ak je na moste dovolená rýchlosť nad 80 km/h; - verejné priestranstvo s veľkou frekvenciou chodcov, ak je na moste dovolená rýchlosť nad 80 km/h; - mimoriadne nebezpečné objekty (napr. chemikálie a horľaviny), ak je na moste dovolená rýchlosť nad 80 km/h; - súvislá obytná alebo občianska zástavba (týka sa najmä mestských estakád s dovolenou rýchlosťou nad 80 km/h) ; - súbežná, prípadne križujúca, dopravne silne zaťažená cesta (týka sa najmä estakád a dlhých oporných múrov v mestách, kde vo vyššej úrovni vedie PK s kategóriou D, R, MR); - opora portálu, ktorý prekračuje cestu na moste, ktorá nie je nadimenzovaná v súlade s 3.2.3.8 - súbežná alebo križujúca železničná (bežná, nie len silne zaťažená) alebo električková trať, ak je na moste dovolená rýchlosť nad 80 km/h; - súbežný chodník s veľkou frekvenciou chodcov (týka sa chodníkov na moste i pod mostom); - chránený vodný tok, nádrž alebo zdroj pitnej vody II. stupňa; - vonkajšie strany oblúkov s polomerom menším než 300 m v klesaní nad 4 % (neplatí pre vetvy križovatiek a rampy) s dovolenou rýchlosťou na moste nad 80 km/h; - protihluková stena neupravená ako záchytné zariadenie; - iné nebezpečné miesta (napr. vonkajšie strany oblúkov v klesaní nad 4 %, hĺbka nad 10 m, atď.). Úroveň zachytenia min. H3 H2 H3 4.4 Odporúčania na určenie úrovne zachytenia 4.4.1 Pri určení úrovne zachytenia treba mať na zreteli, že nie všetky miesta na pozemnej komunikácii majú rovnaké bezpečnostné riziko. Za bezpečnostne najrizikovejšie miesta sa považujú stredné deliace pásy a okraje mostov nad zástavbou. V prípade ochrany vodných tokov, zdrojov pitnej vody apod. sa odporúča preveriť, či sa neovládané vozidlo môže dostať do bezprostrednej blízkosti zdroja a aká je pravdepodobnosť úniku ropných látok. Pri tomto hodnotení sa dáva prednosť odbornému odhadu a skúsenostiam pred doslovným výkladom článkov týchto TP. 4.4.2 Na pozemných komunikácách s kategóriou D, R a MR, ak je dovolená rýchlosť do 80 km/h, pri umiestení stožiarov verejného osvetlenia do osy stredného deliaceho pásu sa môže uvažovať s pracovnou šírkou zvodidiel až o 15 % menšou než uvádzajú podklady na navrhovanie zvodidla pre danú úroveň zachytenia. Dôvodom tejto úľavy je skutočnosť, že elektrické osvetlenie sa navrhuje len v oblastiach križovatiek, kde v dôsledku rámp, kolektorov, mostov atd. dochádza k viacerým vnemom vodiča. Zvýšený počet vnemov vodiča je z hľadiska bezpečnosti priaznivejší ako monotónna jazda. 4.4.3 Pre prechody z obojstranného zvodidla na dve jednostranné zvodidlá okolo prekážok (napr. pri mostných pilieroch alebo portálových podperách) sa úroveň zachytenia neurčuje. Do obdobia, pokiaľ nebude STN P ENV 1317-4 nahradená STN EN, sa tieto prechody riešia konštrukčným spôsobom. Poznámka 11: Doteraz používané prechody z obojstranného oceľového zvodidla na dve jednostranné okolo mostných pilierov, ktoré výrobcovia/dovozcovia ponúkajú sú bezpečnostne vyhovujúce. Po nadobudnutí platnosti STN EN 1317-4 sa však tieto prechody budú musieť skúšať nárazovými skúškami alebo sa budú musieť zrušiť. 13
TP 1/2005 Zvodidlá na pozemných komunikáciách 4.5 Úroveň zachytenia dočasných zvodidiel 4.5.1 Pre dočasné zvodidlá sa používajú úrovne zachytenia T1 až T3. Dočasné zvodidlá sa používajú najčastejšie pri opravách pozemných komunikácií s kategóriou D, R, MR a ciest I. a II. triedy (vrátane dočasného oddelenia protismerných jazdných pruhov). Používajú sa aj na trvalé oddelenie protismerných jazdných pruhov pri stykových križovatkách na lúči, bez prednosti v jazde, avšak len pri dovolenej rýchlosti do 60 km/h (mestská premávka). 4.5.2 Požiadavky na úroveň záchytného systému do miest, kde je vhodné umiestiť dočasné zvodidlá sa neurčujú. 4.5.3 V niektorých predpisoch sa pre zvodidlá s úrovňou zachytenia T1 až T3 používa názov vodiace steny. Ide najmä o plechové výrobky, ktoré sa používajú pri opravách diaľnic. Nejde však o vodiace steny v zmysle 4.6, ale o zvodidlá. 4.6 Úroveň zachytenia vodiacich stien 4.6.1 Pokiaľ nebude vydaný samostatný predpis na vodiace steny, postupuje sa podľa nižšie uvedených článkov. 4.6.2 Vodiace steny (známe tiež pod názvom City bloky) sú prvky (betónové, plastové, oceľové apod.) v obdobnom tvare ako New Jersey, s výškou 0,4-0,8 m, ktoré slúžia na: - oddelenie automobilovej dopravy od chodníkov, cyklistických cestičiek, autobusových a električkových zastávok apod.; - zriadenie dopravných ostrovčekov - dočasných aj trvalých (priestor medzi dielcami je zasypaný zeminou s vysadenou vegetáciou); - spomaľovanie dopravy v obytných zónach; - zabezpečenie stavenísk (s výnimkou opráv PK s kategóriou D, R, MR a ciest I. a II. triedy, kde sa požaduje použitie dočasných zvodidiel); - zriadenie obchádzky alebo uzávierky v mestskej premávke; - náhradu zábradlia (okrem okrajov mostov); atď. 4.6.3 Vodiace steny sa dovoľujú používať len tam, kde STN a iné predpisy vydané MDPT nevyžadujú použitie zvodidiel a kde je dovolená rýchlosť obmedzená na 60 km/h. Vodiace steny sa pri dovolenej rýchlosti až do 80 km/h môžu používať na dočasné rozdelenie dopravných pruhov jednosmerných i protismerných PK pri ich opravách a rekonštrukciách. 4.6.4 Vodiace steny, resp. ich únosnosť a potrebné parametre (chovanie a priečna deformácia vodiacej steny) sa získajú buď nárazovou skúškou, alebo výpočtom. V prípade nárazovej skúšky stačí jedna skúška osobným vozidlom s hmotnosťou 1000 kg -1300 kg, s uhlom nárazu 10 o a rýchlosťou 50 km/h. Skúška sa môže vykonať ambulantne u výrobcu a nie sú pre ňu predpísané žiadne požiadavky. Zo skúšky sa však musí urobiť zreteľný videozáznam, z ktorého bude jasné chovanie sa vodiacej steny aj vozidla a musí sa zmerať priečna deformácia vodiacej steny. 4.7 Výber zvodidla 4.7.1 Pre stanovenú úroveň zachytenia sa vyberie vhodné zvodidlo. Ak je to možné (pozri 3.1.3-d)), je vždy treba dať prednosť schválenému zvodidlu pred individuálnym zvodidlom. 4.7.2 Projektant (prípadne dodávateľ) musí vybrať také zvodidlo, ktorého návrhové parametre sú v súlade s priestorovými usporiadaním v zmysle normy STN 73 6101. Súlad musí byť medzi: - Šírkou krajnice (vzdialenosťou líca zvodidla od hrany cestného telesa) a dynamickou deformáciou zvodidla pre úroveň zachytenia, ktorú vyžaduje projekt (prípadne iný subjekt). TPV by mali potrebné informácie uvádzať (pozri 3.1.6-d)). - Šírkou stredného deliaceho pásu a pracovnou šírkou zvodidla - pozri 3.1.6 d).predpokladá sa pri tom,, že obojstranné zvodidlo sa osadzuje do osi stredného deliaceho pásu. Prípadné vyosenie 14
Zvodidlá na pozemných komunikáciách TP 1/2005 obojstranného zvodidla z dôvodu rozhľadových pomerov podľa STN 73 6101 sa pri výbere zvodidla nezohľadňuje (zvodidlo môže v tomto prípade zasahovať ďalej do protismerného jazdného pásu, než určuje odstavec d) čl. 3.1.6). - Vzdialenosťou od líca zvodidla k pevnej prekážke a pracovnou šírkou zvodidla - pozri 3.1.6 - c). Pritom sa môže využiť ustanovenie 4.7.6. 4.7.3 Pri výbere zvodidla sa odporúča mať na zreteli zvláštny charakter jeho zaťaženia v porovnaní s inými konštrukciami: nech je určená akákoľvek úroveň zachytenia a vybrané akékoľvek zvodidlo, vždy môžu existovať (v bežnej premávke) nárazy, ktoré čo do intenzity prekročia (aj niekoľkonásobne) nárazy, na ktoré bolo zvodidlo vyskúšané či navrhnuté. 1 ) 4.7.4 Priechodný priestor sa meria od zadnej hrany zvodidla a nezväčšuje sa o žiadnu deformačnú hĺbku (deformačná hĺbka zvodidla je závislá na skutočnom náraze). 2 ) 4.7.5 Priečna deformácia zvodidla sa meria od líca zvodidla. Pracovná šírka zvodidla je vzdialenosť medzi lícom nedeformovaného zvodidla pred nárazom po zadnú časť zvodidla po náraze. Ak vo výnimočných prípadoch nie je známa pracovná šírka zvodidla, pri oceľových jednostranných zvodidlách spojených s podkladom stĺpikmi a pri lanových zvodidlách, je dovolené uvažovať s pracovnou šírkou rovnakou hodnotou ako je priečna deformácia. Pri betónových zvodidlách volne položených na podklad (a obdobných oceľových zvodidlách) je dovolené získať pracovnú šírku súčtom priečnej deformácie zvodidla a šírky zvodidla. 4.7.6 Prekážka, ktorú treba chrániť zvodidlom, sa má umiestniť za pracovnou šírkou zvodidla pre danú úroveň zachytenia. Prekážka v zmysle predpisu STN 73 6101 sa má taktiež umiestniť za pracovnou šírkou zvodidla, s výnimkou betónových zvodidiel (pozri /5/), pokiaľ je poškodenie prekážky prípustné, alebo pokiaľ je táto nadimenzovaná na zaťaženie uvedené v 3.2.3.8 (platí len pre stiesnené pomery). Zábradlie na mostoch sa nepovažuje za pevnú prekážku. Preto vzdialenosť medzi lícom zvodidla a lícom zábradlia nemusí zodpovedať pracovnej šírke zvodidla. Inak sa však posudzuje vzdialenosť od stožiara osvetlenia, ktorý je pevnou prekážkou a preto sa musí umiestniť za pracovnú šířku mostného zvodidla. Poznámka 12: Dôvodom je skutočnosť, že oceľové zvodidlo má i pri náraze osobným vozidlom veľkú deformáciu a zvodnica by sa mohla omotať okolo prekážky (napr. okolo osvetľovacieho stožiaru) a vzniklo by tak nebezpečné vrece. To má za dôsledok, že vozidlo nie je presmerované a spomalenie môže prekročiť hodnoty 10 g alebo 12 g, ktoré môžu byť pre osádku smrteľné. Pri betónových zvodidlách, ktoré majú po náraze s osobným vozidlom zanedbateľný priehyb, tento nebezpečný efekt nehrozí, preto sa môžu priraziť až k prekážke. 4.7.7 Odporúča sa zvážiť nasledujúce okolnosti, ktoré ovplyvňujú výber zvodidla: - Mäkkosť alebo tvrdosť zvodidla. V niektorých prípadoch (najmä pri veľmi hustej premávke) môže táto charakteristika hrať väčšiu rolu. Pri nájazde ľahkého osobného vozidla na tvrdšie zvodidlo sa môže vozidlo odraziť, prípadne sa nevhodne vyvedie a tým spôsobí vznik reťazovej havárie. Preto platí, že ak je to z priestorových dôvodov možné, je vždy treba dať prednosť mäkšiemu zvodidlu. Ak sa však zvodidlo vyberá na miesta, ktoré majú vysoké riziko bezpečnosti (stredné deliace pásy, 1) Ak bolo zvodidlo vybrané v súlade s týmito TP a napriek tomu bolo prekonané s následkom škody alebo ujmy na zdraví, nejde o chybu návrhu. 2 ) Ak sa pri náraze zvodidla zraní pohybujúci sa chodec v priechodnom priestore a ak bolo zvodidlo vybrané v súlade s týmito TP, nejde o chybu návrhu. 15
TP 1/2005 Zvodidlá na pozemných komunikáciách mosty nad zástavbou apod.), potom je rozhodujúca požiadavka, aby vozidlo neprerazilo zvodidlo, aj za cenu väčšej tvrdosti zvodidla. - Obstarávacia cena zvodidla. Ak sa pre jednu úroveň zachytenia ponúka viacej zvodidiel, je obstarávacia cena dôležitým ukazovateľom. Nie je však správne oddeliť ju od životnosti a ceny za údržbu. Ide o údržbu nárazom nepoškodeného zvodidla (ako sú nátery, rektifikácia, náhrada ľahko odcudziteľných častí, atď.). Treba však zvažovať aj to, či sa zvodidlo nemusí často opravovať aj po veľmi ľahkých nárazoch. Patrí sem i životnosť betónových zvodidiel v súvislosti s použitím chemických rozmrazovacích látok. Zvodidlo sa má hodnotiť komplexne. - Opravy. Ide tu o možnosť rýchlo, lacno a pokiaľ možno bez prerušenia premávky na ceste vymeniť nárazom poškodené časti zvodidla. Táto skutočnosť môže na veľmi frekventovaných úsekoch komunikácie, najmä na križovatkách, hrať dôležitú rolu. - Nároky na údržbu pozemných komunikácií v súvislosti s typom zvodidla. Typ zvodidla má vplyv na odvodnenie vozovky, konštrukciu obrubníkov, zimnú údržbu. Zvodidlá, ktoré bránia nerušenému prúdeniu vzduchu a vetra spôsobujú záveje. 4.7.8 Priestorové usporiadanie vybraného zvodidla určujú technické podmienky výrobcu alebo dovozcu (TPV) pozri 3.1.5. 4.7.9 Ak TPV pre konkrétne schválené zvodidlo neobsahujú podklady pre zaťaženie konštrukcií, ktoré podporujú zvodidlo na moste, postupuje sa nasledovne: Pri oceľových, schválených zvodidlách s úrovňou zachytenia H1, ktoré sú spojené s mostom stĺpikmi, sa zistí moment na medzi plasticity stĺpika (vychádzajúci z charakteristickej medze prieťažnosti materiálu) v úrovni kotvenia. Tento plastický moment sa prenásobí koeficientom 1,66. Z toho sa odvodí vodorovná sila F v kolmá na líce zvodidla umiestnená vo výške pripojenia zvodnice alebo hlavného pozdĺžneho prvku. Zaťaženie zvodidlom tvorí spojité zaťaženie od štyroch stĺpikov súčasne, tzn. spojitý moment + spojité vodorovné zaťaženie. Dĺžka spojitého zaťaženia je vzdialenosť medzi štyrmi susednými stĺpikmi. Spojité zaťaženie sa vypočíta rozdelením súčtu síl na 4 susedné stĺpiky vzdialenosťou medzi prvým a štvrtým stĺpikom (alebo dĺžkou troch zvodidlových polí). Toto zaťaženie môže byť na moste len jedno, avšak v ktoromkoľvek mieste zvodidla. Pri zvodidlách schválených pre úroveň zachytenia H2 a H3 sa postupuje obdobne s tým rozdielom, že výška pôsobiska sily je 0,1 m pod hornou hranou zvodidla, avšak najviac 1,1 m nad priľahlou vozovkou. Pri zvodidlách tvaru New Jersey volne položených (oceľových i betónových) schválených pre úroveň zachytenia H1 je vodorovná sila rovná 100 kn a rozdelí sa na dĺžku d = 100/súčin tiaže zvodidla v [kn/bm] a súčiniteľ trenia, ktorý sa môže uvažovať hodnotou 0,8. Pri zvodidlách rovnakého typu, schválených pre úroveň zachytenia H2 a H3, sa postupuje obdobne, avšak vodorovná sila je 130 kn resp. 250 kn. Pri schválených zvodidlách pre úroveň zachytenia H4a a H4b sa postupuje individuálne. 4.7.10 Priestorové usporiadanie individuálnych zvodidiel sa rieši v projektovej dokumentácii. Požiadavky na návrh (dokumentáciu) individuálnych zvodidiel pozri kapitolu 3. 4.7.11 Zvodidlo sa osadzuje tam, kde to vyžadujú STN a ďalšie technické predpisy. Okrem toho sú prípady, kedy o osadení rozhoduje projektant s objednávateľom v rámci projektovej dokumentácie (nebezpečné miesta, ktoré nie sú uvedené v STN). Pre uľahčenie takýchto rozhodnutí sú ďalej uvedené niektoré súvislosti týkajúce sa umiestenia zvodidla alebo jeho úpravy. - Zvodidlo sa má obecne osadiť tam, kde vplyvom charakteru trasy sú väčšie predpoklady, že vozidlo zíde z vozovky a kde pri tom hrozí takémuto vozidlu, resp. jeho osádke, veľké nebezpečie. Hlavné dôvody takýchto prípadov sú: spánok alebo mikrospánok pri monotónnej jazde a zlý stav povrchu vozovky (voda, sneh, námraza), či neprimeraná rýchlosť. Z toho vyplýva, že nebezpečné sú cesty s vysokou jazdnou rýchlosťou. Oproti tomu naopak vetvy, rampy, vjazdy a výjazdy k objektom sú výrazne bezpečnejšie. Otázka mikrospánku tu neprichádza do úvahy a stav povrchu vozovky pri nízkej rýchlosti tvorí len malé nebezpečenstvá. - Osadenie zvodidla na hranici voľnej šírky alebo priechodného priestoru je limitná poloha. V súlade 16
Zvodidlá na pozemných komunikáciách TP 1/2005 so snahou minimalizácie následkov nehôd vplyvom nárazu vozidla do zvodidla sa odporúča (ak je to možné) osadzovať zvodidlá čo najďalej od jazdného pruhu. - Minimálnu dĺžku zvodidla pozri. 3.1.6, nie je dovolené bezdôvodne skrátiť. - Niekedy môže byť nebezpečnejšia vnútorná strana oblúka oproti vonkajšej. Zvodidlo, najmä oceľové s klasickou zvodnicou, má tendenciu po náraze sa preboriť do strany a vytvárať tkz. vrece, čo je veľmi nebezpečné. Toto sa netýka rámp a vetiev malých polomerov s návrhovou rýchlosťou do 60 km/h. - Zelené plochy medzi výjazdovými a vjazdovými vetvami, ktoré sú niekedy veľmi rozsiahle, bývajú zo všetkých strán lemované zvodidlami. Dokonca aj v tých prípadoch, kedy v zelenej ploche nie je žiadna prekážka. Tu sa odporúča zvážiť, či nie je bezpečnejšie zvodidlo neosadiť vôbec a umožniť tak neovládanému vozidlu volný výjazd na plochu. Vhodnou zemnou úpravou sa dá účinne zabrániť narazeniu vozidla do prekážok (stĺpikov, značiek) - Vnútorné strany rámp, často s malými polomermi, bývajú osadené so zvodidlom v celom priebehu, aj keď rampa nie je vo vysokom násype, nie je tu žiadna prekážka a jazdná rýchlosť vzhľadom k parametrom PK nepresiahne 60 km/h. Zvodidlo tu nemá žiadnu funkciu (tvorí len akýsi plot) a neodporúča sa ho tu osadzovať. - To sa týka i výjazdov z čerpacích staníc, kde sa často v rovnom teréne, pri jazdnej rýchlosti pod 60 km/h, objavujú zvodidlá, ktorých osadenie nemá žiadne opodstatnenie. - Objavujú sa však aj snahy vyhnúť sa osadeniu zvodidla mimo zastavaného územia tým, že sa posunie značka obce. Hrozí tu však nebezpečie, že časom, až sa na dôvod zabudne, sa značka (napr. na žiadosť obyvateľov) opäť vráti na pôvodné miesto a chýbajúce zvodidlo môže mať za následok vážnu nehodu. - Skalné zárezy lemujúce cesty mávajú veľmi hrubý povrch, ktorý nedokáže vozidlo zviesť ako hladký povrch zvodidla. Preto sa tu odporúča osadenie zvodidiel, alebo aspoň vodiacich prvkov (betónových, oceľových, umelohmotných, drevených apod.) umiestených na povrchu zárezu. 4.8 Umiestnenie doplnkových zariadení na zvodidlá 4.8.1 Pri schválených zvodidlách, pre ktoré sú spracované TPV, sa doplnkové zariadenia umiestňujú na zvodidlá v súlade s týmito predpismi. 4.8.2 Pri individuálnych zvodidlách (a pri schválených, pri ktorých sa takéto odporúčanie neuvádza) sa odporúča dodržať nasledovné obmedzenia: - Na zvodidlá tvaru New Jersey (betónové aj oceľové) sa môžu osadiť odrazky, clony proti oslneniu a v odôvodnených prípadoch dopravné značky, ktoré však nesmú zasahovať do priechodného priestoru. Spôsob osadenia má byť taký, aby tieto predmety netvorili nebezpečie pre vozidlá. Odporúča sa, aby tieto predmety nepresahovali zvislú lícnu plochu zvodidla (jedná sa o plochu pod hlavou zvodidla, nie však spodný sokel) o viac než 50 mm a aby ich spodná hrana bola nad priľahlým povrchom aspoň 0,5 m. - Na zvodidlá tvaru New Jersey (betónové aj oceľové) sa na cestách môžu v odôvodnených prípadoch osadiť aj protihlukové steny. Obmedzenia platia rovnaké ako pre odrazky a clony proti oslneniu. Konštrukcia protihlukovej steny má byť taká, aby táto po náraze netvorila neprimerané nebezpečie pre osádku vozidla a ostatnú premávku. Odporúča sa, aby jednotlivé dielce steny po náraze zostali v celku a boli z ľahkých materiálov (napr. z dreva alebo umelej hmoty apod.). Ich výšku nad zvodidlom sa odporúča obmedziť na 1,2 m. Nepovažuje sa za chybu, ak dielce pri náraze vypadnú zo svojich úchytiek. Pri mostoch sa ich osadzovanie na zvodidlá neodporúča, vzhľadom k možnému pádu dielcov stien z mosta. Pri samostatných protihlukových stenách na moste sa odporúča preveriť, či po náraze nákladným vozidlom na zvodidlo nenastane porušenie steny vyklonenou korbou vozidla. Zakotvenie stĺpikov (elektrického osvetlenia apod.) do betónových zvodidiel sa neodporúča (platí to obecne pre všetky zvodidlá). Trakčné stožiare a portály sa nesmú zakotviť do žiadnych zvodidiel. - Na oceľové zvodidlá, ktoré sú s podkladom spojené stĺpikmi je dovolené osadzovať len odrazky a clony proti oslneniu. Odporúča sa, aby tieto predmety nepresahovali za zvislú lícnu plochu zvodidla. 17
TP 1/2005 Zvodidlá na pozemných komunikáciách V prípadoch, keď sú z mäkkých, ľahko ohybných materiálov môžu mať presah až o 50 mm. 5 Projektovanie individuálnych zvodidiel a konštrukcií, ktoré podporujú zvodidlo 5.1 Projektovanie individuálnych zvodidiel 5.1.1 Individuálne zvodidlá je dovolené projektovať len ako tuhé. Pod pojmom tuhé sa na účel týchto TP rozumejú betónové a oceľové zvodidlá tvaru New Jersey (aj volne položené na podklad), a z iných oceľových tie, ktoré prevažnú časť návrhového zaťaženia prenášajú roštovým, alebo nosníkovým spôsobom (ide prevažne o zvodidlá typu stĺpikov s vodorovnými nosnými a vodiacimi profilmi; pri pôsobení návrhovej sily nemá byť priečna deformácia v hornej časti väčšia ako 0,3 m - 0,5 m a stĺpiky sa nesmú odpojiť v mieste kotvenia). 5.1.2 Individuálne zvodidlá sa majú projektovať so zámerom obmedziť vznik vreca (slučky) pri náraze pod uhlom do 20o. To sa dá zabezpečiť dostatočnou tuhosťou vodorovných prvkov v porovnaní so zvislými. Všetky spoje sa majú nadimenzovať tak, aby sa pri náraze neuvoľnili jednotlivé prvky, ktoré by mohli spôsobiť nežiadúce ohrozenie osádky vozidla. Zvodidlo sa nárazom nemá rozpadnúť na jednotlivé samostatné diely alebo kusy, ktoré by mohli zapríčiniť zranenie ďalších účastníkov premávky. Tieto požiadavky sa dajú splniť použitím zrovnateľných dimenzií spojovacieho materiálu ako pri obdobnom schválenom zvodidle. 5.1.3 Betónové zvodidlá musia mať lícnu plochu tvaru New Jersey podľa predpisu /5/ pozri 1.7. Môžu byť ceľobetónové alebo so spodnou časťou betónovou (min. výška betónovej časti je 0,81 m nad priľahlým spevnením) a horná časť s oceľovým madlom. Pri takto kombinovaných zvodidlách sa horná hrana madla považuje za hornú hranu zvodidla. Pri zvodidlách tvaru New Jersey sa povoľuje betón nahradiť oceľou. 5.1.4 Oceľové zvodidlá (okrem oceľových podľa 5.1.3) majú mať stĺpiky vo vzdialenosti najviac 3 m a vodorovné nosné prvky takých rozmerov a v takých množstvách, aby (okrem únosnosti) sa splnil predpoklad vrátenia vozidla späť do vozovky. Pri iných vodorovných prvkoch ako zvodnica, je nutné dať rozhodujúcu časť profilov práve do oblasti, kde býva zvodnica (zvodnica je vo výške nárazníkov vozidiel). Odporúča sa vychádzať z niektorého schváleného zvodidla a zachovať jeho hlavné nosné prvky. Zvodnica sa môže zosilovať, zdvojovať apod.; výšková poloha sa však musí zachovať (aby zvodnica mohla presmerovať vozidlo, musí byť v rovnakej výške ako nárazníky vozidiel). Stĺpiky sa môžu zhusťovať alebo zosilovať. Oceľové profily musia mať hrúbku stien najmenej 3 mm. Zakotvenie stĺpikov sa navrhne tak, aby prenieslo najmenej 1,5 násobok plastickej únosnosti platného prierezu stĺpikov, vychádzajúcich z charakteristickej hodnoty medze prieťažnosti materiálu. Takto vypočítané silové účinky v kotevných skrutkách alebo hmoždinkách je dovolené pokryť únosnosťou na medzi pretrhnutia (prípadne na medzi vytrhnutia hmoždiniek). 5.1.5 Individuálne zvodidlá sa projektujú ako nosné mostné konštrukcie, podľa príslušných noriem a ďalších predpisov platných pre navrhovanie konštrukcií. Vo výpočtoch je dovolené uplatniť fyzikálne, nelineárne chovanie materiálov aj stykov (napr. pružnoplastické alebo plastické chovanie) a geometrickú nelineárnosť. 5.1.6 Súčasťou projektu individuálneho zvodidla je i riešenie detailov pri dilatáciách mostov a koncov zvodidla. Aj v mieste dilatácií mostov treba zaistiť vrátenie vozidla pri náraze a primeranú únosnosť zvodidla. Z tohto dôvodu nie je dovolené pri zvodidlách typu stĺpikov, s vodorovnými nosnými profilmi tieto profily prerušiť (vlastné dilatácie sa riešia napr. oválnymi otvormi v stykoch týchto pozdĺžnych prvkov, nevodivé spojenie sa v prípade potreby zaistí plastovým povlakom dilatačných dielov, použitím dilatačných dielov vyrobených z kompozitných nevodivých materiálov apod.). Pri betónových zvodidlách (a zvodidlách obdobného typu) sa musia dilatačné škáry prekryť a 18
Zvodidlá na pozemných komunikáciách TP 1/2005 dostatočná únosnosť sa zaistí vhodným prepojením dielcov. Na koncoch zvodidiel je dovolené vykonať rovnaké zakotvenie a rovnaké dimenzie stĺpikov ako v inom mieste na moste. Platí to aj pre zakotvené zvodidlá typu New Jersey. Pri zvodidlách typu New Jersey, ktoré sú volne položené na podklad sa zhotovia koncové časti rovnako ako časti vnútorné. Odporúča sa len posledné dva dielce obmedziť v pohybe, v prípadoch, keď zvodidlo nepokračuje mimo mosta. 5.1.7 Súčasťou projektu individuálneho zvodidla je aj stanovenie reakcií na konštrukciu (konštrukcie), ktoré podporujú zvodidlo. Pretože žiadnym nárazom do zvodidla, ani tým najťažším, sa nemá poškodiť hlavná nosná konštrukcia mosta ani neúmerne poškodiť konštrukcia, ktorá podporuje zvodidlo, treba zistiť maximálne zaťaženie, ktoré zvodidlo prenesie (zaťaženie na medzi deštrukcie zvodidla) a následne z neho určiť reakcie, ktorými sa zaťaží podporujúca konštrukcia. Dôvodom je zvláštny charakter zaťaženia zvodidiel (pozri 4.7.3) a skutočnosť, že niektoré zvodidlá (napr. betónové, zakotvené zvodidlá) môžu mať fakticky väčšiu únosnosť, než je požadovaná (resp. očakávaná). Sily od zaťaženia na medzi deštrukcie zvodidla sa môžu zistiť skúškou (zvodidlo sa zaťažuje vodorovnou silou do jeho porušenia), alebo výpočtom pozri 4.7.9. 5.1.8 Ak treba vyprojektovať individuálne zvodidlo na väčšie alebo iné zaťaženie než je v tab. 3 a je splnený 3.2.3.7, postupuje sa individuálne. Pritom 5.1.1 až 5.1.7 zostávajú v platnosti. 5.1.9 Individuálne zvodidlo sa nedovoľuje projektovať z dvoch samostatných bariér. 5.1.10 Ak sa výnimočne projektuje individuálne zvodidlo pozdĺž opôr mosta (napr. v strednom deliacom páse), môže sa toto zvodidlo oprieť o oporu (napr. pomocou dištančného dielu), alebo v prípade zvodidla tvaru New Jersey môže byť zvodidlo priamo súčasťou opory. Dimenzovanie opory - pozri 5.2.3. 5.2 Projektovanie konštrukcií, ktoré podporujú zvodidlo 5.2.1 Konštrukcie, ktoré podporujú zvodidlo sa dimenzujú na reakcie od maximálneho zaťaženia, ktoré zvodidlo prenesie. Sú to vodorovné sily stanovené podľa 4.7.9 a 5.1.7, najviac však na sily uvedené v. 3.2.3.8.a zvislé sily, podľa 3.4. Tieto sily, s výnimkou síl podľa 3.2.3.8, sa prenásobia súčiniteľom 1,25 v súlade s STN P ENV 1991-3. 5.2.2 Za konštrukcie, ktoré podporujú zvodidlo a sú osadené na moste sa považujú rímsy a ďalej ešte drieky samostatných krídiel a oporné múry až po nadzákladovú škáru (nie však základy a založenie obecne), zavesené krídla vrátane pripojenia k opore (nie však opory a ich založenie), hlavná nosná konštrukcia (nie však ložiská a piliere). To platí pre zvodidlá, ktorých maximálna úroveň zachytenia je pri schválených zvodidlách H2 a pri individuálnych II. V prípade úrovne zachytenia H3 a vyššej (pri individuálnych zvodidlách s návrhovou silou nad 200 kn) alebo pri mostoch s tiažou hornej stavby pod cca 1 000 kn, sa odporúča sledovať prenos zaťaženia až do podzákladia. 5.2.3 Ak je zvodidlo vedené pod mostom okolo opôr mosta, alebo stĺpikov portálov, ktoré preklenujú cestu a ak sa opiera o ne (či už cez nejaký dištančný diel, alebo napr. cez betónové zvodidlo priamo), treba tieto opory nadimenzovať na sily uvedené v 3.2.3.8. Bez vykonania analýzy sa neodporúča znižovať tieto sily. To platí aj pre hlavnú nosnú konštrukciu mosta, ak je zvodidlo o ňu opreté (napr. pri parapetných nosníkoch, pri oblúkoch s dolnou mostovkou apod.) alebo ak je ich súčasťou (napr. parapetné nosníky v tvare New Jersey) 19
TP 1/2005 Zvodidlá na pozemných komunikáciách Príloha 1: pôvodná kapitola 2.2. z TRP 2/1999, MDPT: 1999 Tieto nasledujúce články a tabuľka č.5 a 6 sa môžu používať len do 1.1.2006, na preklenutie obdobia, v zmysle čl. 1.2 a poznámky č.1. Dočasne nahrádzajú odsek 4.2 týchto TP. 2.2 Úroveň zachytenia na cestách 2.2.1 Úroveň zachytenia na ceste sa určuje nasledovne: Cesty, resp. tie jej časti, ktoré majú byť vybavené zvodidlom, sa rozdelia na úseky, ktorých okolie je uvedené v tab. 6, a na ostatné úseky. V úsekoch, na ktoré sa tab. 6 vzťahuje, sa určia úrovne zachytenia v závislosti na okolí cesty, podľa tejto tabuľky. V ostatných úsekoch sa určia v závislosti na type cesty podľa tabuľky 5. V oboch prípadoch sa má prihliadnuť k očakávanej skladbe a intenzite cestnej premávky, dovolenej rýchlosti (nad alebo pod 80 km/h) a k miere rizika pozemnej komunikácie - pozri čl. 2.1.2, pričom vyššie uvedenú hodnotu v tab. 5 a 6 je dovolené použiť len v odôvodnených prípadoch. Tabuľka 5 - Úroveň zachytenia na cestách z hľadiska typu cesty Typ (kategória) cesty rychlostné a smerovo rozdelené (kat. D diaľnica, RC rychlostná cesta, MR miestna rychlostná cesta) ostatné Poznámka: stredné deliace pásy - pozri tab. 6 Úroveň zachytenia min. N2 N1 až N2 2.2.2 Opory mostov musia a portály pre značky, ktoré preklenujú cestu, majú byť nadimenzované na silové zaťaženie uvedené v čl. 1.2.3.8. V tomto prípade úroveň zachytenia zvodidiel umiestených pozdĺž takýchto opôr stanovuje podľa tab. 5 (a to aj v strednom deliacom páse). Ak je medzi vozovkou a oporou mosta alebo portálu zvodidlo s úrovňou zachytenia najmenej H2 (resp. II pri iných zvodidlách), môžu sa sily uvedené v čl. 1.2.3.8 znížiť. Toto zníženie sa určí na základe analýzy. Stojky portálov sa odporúča osadiť na masívny betónový základ, ktorý sa nadimenzuje na uvedené silové zaťaženie. Základ má vystupovať min. 1,2 m nad terén. Môže sa však navrhnúť aj iné, vhodné riešenie. Pri rekonštrukciách a opravách mostov sa postupuje individuálne, s cieľom zabezpečiť vhodnú ochranu opôr pred zaťažením podľa čl. 1.2.3.8 (prepočtom opôr, inštaláciou zvodidiel vyšších úrovní zachytenia, inštaláciou betónových zvodidiel so zásypom zeminou apod.). Hodnoty uvedené v čl. 1.2.3.8. sa nesmú znížiť. Tam, kde je požiadavka na úroveň zachytenia H1 až H2, dá sa použiť iné zvodidlo, s úrovňou zachytenia I. Tam, kde je požiadavka na úroveň zachytenia H2 až H3, dá sa použiť iné zvodidlo, s úrovňou zachytenia II.Tam, kde je požiadavka výslovne na úroveň zachytenia H3, nemôže sa použiť iné zvodidlo, s úrovňou zachytenia II. V takomto prípade, ak nie je k dispozícii schválené zvodidlo, sa po dohode s MDPT navrhne (vyprojektuje) iné zvodidlo na zaťaženie so statickou silou veľkosti najmenej 250 kn. Pre pôsobisko sily platí čl. 1.2.3.4, pre prípadné zníženie jej veľkosti čl. 1.2.3.6. Sila však nesmie klesnúť pod 220 kn. 20