1 Podstata rizika 17 1 Podstata rizika Riziko je javom, s ktorým sa človek neprestajne stretáva vo svojom životnom kolobehu takmer v každej situácii. Človek žije v prírode i v spoločnosti, vykonáva svoje poslanie v hospodárskom i osobnom živote, podlieha vplyvu prostredia, v ktorom sa pohybuje, má svoje ideové ponímanie, vlastné myšlienkové pochody, vstupuje do rôznych zväzkov a kooperačných vzťahov, stará sa o svoje potomstvo, získava vzdelanie, vytvára nové neopakovateľné hodnoty. Vo svojom konaní postupuje podľa určitých spoločnosťou požadovaných pravidiel, ale presadzuje i svoje vlastné myslenie i vlastné ponímanie vecí i javov. Hodnotí svoje vlastné konanie i zodpovedá za konanie iných ľudí, vedie ich k vlastnému i spoločenskému prospechu. Činnosti, ktoré človek vykonáva, nie sú priamočiare, ale naopak, sú veľmi rozmanité a často protikladné. A práve v tejto protikladnosti spočívajú i javy, ktoré nazývame rizikami. V tejto kapitole sa venuje pozornosť obsahovým otázkam a charakteristikám rizík. 1.1 Definícia rizika Východiskovým problémom pri ponímaní rizika je otázka definície rizika. Riziko sa spravidla definuje ako čosi nestále, neurčité, čo súvisí s priebehom javu a čo narušuje jeho účelové správanie. Riziko, neistota i neurčitosť sú súčasťou konania človeka v danom prostredí. Riziko je spojené s dejom, s činnosťou človeka, neurčitosť so stavom prostredia, alebo s ohraničenou sústavou v danom prostredí. Sústavy, v ktorých prebiehajú vedomé či nevedomé deje majú vytvorené vlastné prostredie, ktoré sa charakterizuje určitým, alebo neurčitým správaním. Stav prostredia môže nadobúdať extrémne hodnoty od určitosti, istoty až po neurčitosť v reakcii prostredia na konanie nositeľa deja. Ak od nositeľa deja dôjde k podnetu na konanie v danom prostredí, odozvou prostredia môže byť istota v splnení, alebo v nesplnení podnetu, alebo neistota, či neurčitosť spojená s jeho splnením. Miera tejto neurčitosti je mierou rizika, s ktorou nositeľ deja musí počítať pri aplikácii svojho pôsobenia v priestore, charakterizovanom daným stupňom neurčitosti odozvy na podnety pri plnení deja. Neurčitosť tu znamená, že nemožno spoľahlivo predvídať, aká bude odozva na uskutočnený podnet.
18 Rizikový manažment Riziko sa vyskytuje v každom prostredí, či už ide o prostredie verejnospoločenské, hospodárske, prírodné či o životné prostredie, ale i v postavení osobnosti v spoločenskom prostredí. V spoločenskom prostredí ide o riziká politické, ideové, kultúrne, etnické, nadnárodné a pod. V hospodárstve sú to riziká spojené s trhovým hospodárstvom, riziká menové, inflačné, úverové, podnikateľské riziká. V prírodnom a životnom prostredí ide o riziká spojené s bytím človeka v prírode a s jeho ohrozením prírodou. Osobnosť, ako spoločenské indivíduum, je taktiež sústavne ohrozovaná spoločenským prostredím, ale je ohrozovaná aj vlastným osobným fyzickým i psychickým stavom. Riziko a jeho existencia je pojmom historickým. Od najstarších čias bol človek ohrozovaný prírodnými živlami, vlastným konaním i vlastným spolužitím s inými členmi komunity. Veď kto prvý porušil biblický Boží príkaz a jedol zakázané ovocie, aj keď vedel, že to nie je dovolené a že z tohto porušenia príkazu môže vzniknúť potrestanie? Naši pravekí rodičia vedeli, že sa to nesmie, a napriek tomu zákaz porušili a podstúpili riziko následkov. Konanie človeka a riziko z konania idú spoločnou cestou, sú rub a líc tej istej mince. Starí Gréci pri svojich plavbách sa báli nebezpečenstva straty nákladu a nazvali toto nebezpečenstvo rhiza-riziko. Inou z vážnych otázok ponímania rizika je určenie jeho závažnosti, veľkosti. Tak, ako každá iná veličina, aj riziko sa musí zmerať, aby sa mohla posúdiť jeho významnosť. Meraním rizika sa zaoberajú matematickoštatistické metódy s použitím počtu pravdepodobnosti. Absolútna hodnota rizika sa stanovuje ako rozptyl dosiahnuteľného od predpokladu výsledku (plánu, rozpočtu). Čím menšia je štandardná odchýlka, tým užšie je rozdelenie pravdepodobností a tým menšie je riziko v absolútnom ponímaní. Relatívna hodnota rizika sa chápe ako variácia možných výsledkov od očakávaného výsledku. Komplexnejšie je ponímanie v praxi známe ako koncepcia beta. Veľkosť hodnoty beta vyjadruje kovarianciu jedného čiastkového výsledku voči ostatným čiastkovým výsledkom z celkového výsledku. Všeobecne sa predpokladá, že riziko v prírodných, v spoločenských a v hospodárskych sústavách možno skúmať na dvoch úrovniach: na strategickej a na operatívnej úrovni. Strategické riziká predpokladajú preskúmanie správania sa javov v blízkej či vzdialenej budúcnosti. Na ich základe sa vypracovávajú vývojové i rizikové programy pre súčasnosť. Na operačnej úrovni sa skúmajú prevádzkové riziká, ktoré sa vyskytujú v priebehu plnenia plánovaných úloh.
1 Podstata rizika 19 Strategické riziká sa vyskytujú na národnej, regionálnej, miestnej, ale i na podnikateľskej a individuálnej úrovni, teda na všetkých stupňoch spoločenskej hierarchie. Národnú úroveň predstavujú predovšetkým parlamenty a vlády. Rozhodnutia týchto orgánov ovplyvňujú dlhodobé konanie spoločnosti a vývoj spoločenských javov do budúcnosti. Keďže nik budúcnosť nepozná a nijaká legislatíva nemôže vývoj budúcich javov úplne predvídať, tak rozhodnutia národných orgánov ovplyvňujú budúci vývoj vždy s istou mierou rizika. Nijaké konanie nie je bezrizikové a to platí aj o štátnej legislatíve, ktorá pracuje s dlhodobými prognózami a s pravdepodobnými predpokladmi o blízkej budúcnosti. Podniky, spoločenské organizácie i jednotliví občania konajú pod tlakom legislatívneho prostredia. V hospodárskom prostredí toto prostredie predstavuje legislatívny rámec, ktorý upravuje štát pre fungovanie regulovanej trhovej ekonomiky. Orgány verejnej správy, podniky, spoločenské inštitúcie i občania sú nútení opierať sa pri stanovovaní si svojich budúcich cieľov o také legislatívne prostredie, aké im vytvárajú štátne orgány. Konať môžu iba v rámci takto vytvoreného prostredia. Úplne volné, či slobodné konanie nejestvuje. A tak za spoločenský a hospodársky vývoj spolu so spoločenskými organizáciami a podnikmi zodpovedajú štátne orgány a to v takej miere, v akej vykonávajú legislatívne usmerňovanie a, samozrejme, v takej miere, v akej legislatívnym rámcom stanovujú budúce riziká. Vývoj spoločenského prostredia je závislý od viacerých činiteľov. V hospodárskom prostredí ide predovšetkým o reguláciu trhového prostredia a o technický rozvoj výrobných síl, zariadení a technológií. Regulácia trhového prostredia vyplýva z legislatívnych noriem stanovených štátom. Pravda, aj v rámci legislatívneho prostredia prevládajú princípy trhovej ekonomiky a legislatíva ich môže v želateľnom smere usmerniť, ale nemôže ich vylúčiť. Ich vylúčenie by znamenalo nahradenie zásad trhovej ekonomiky zásadami štátom regulovaného autoritatívneho hospodárstva. A do takej polohy sa legislatíva dostať nemôže, pretože by sa tým zmenil spoločensky systém a zaviedlo by sa iba štátne vlastníctvo. To, pravda, nie je už možné. Zásady trhovej ekonomiky teda platia aj pri regulácii trhových podmienok štátom ako riadiacim orgánom spoločnosti. Zo zásad trhovej ekonomiky vyplýva i princíp súťaživosti. V tomto princípe významnú úlohu zohráva technický rozvoj ako aplikovaný vývoj nových technických zariadení a nových technológií. S uplatňovaním nových technológii v prevádzke sa spája veľa rizík práve v dôsledku pôsobenia princípu súťaživosti. V konkurenčnom prostredí sa nachádza nielen
20 Rizikový manažment produkcia a spotreba, ale i nový výrobok a nová technológia. Ich uplatňovanie v praxi vyvoláva vždy nový podnet na strane konkurencie, a súčasne i riziko z neúspechu na trhu, alebo riziko z nedostatočnej návratnosti vložených prostriedkov u výrobcu. Subjektom konkurenčného, a teda i rizikového prostredia sa stáva aj spotrebiteľ. Spotrebiteľ vstupuje do hospodárskych vzťahov tak, ako občan vstupuje do rizikového spoločenského prostredia, ktoré vytvárajú spoločenské inštitúcie svojimi formálnymi i neformálnymi vzťahmi a závislosťami. Operatívne riziká vyplývajú z priameho a bezprostredného konania v hospodárskom a v spoločenskom prostredí. Človek je tvorivým jedincom, ale súčasne je aj subjektom ohrozenia. Koná účelovo, ale je aj obeťou účelového konania iných. Vytvára nové hodnoty, ale súčasne ich aj využíva vo svoj prospech, alebo i neprospech. A tak svojou aktívnou činnosťou vytvára si človek v spoločnosti i v hospodárstve nielen pozitívne hodnoty, ale aj rizikové situácie a stavy, vytvára hospodárske i spoločenské riziká. Devastácia prírodného a životného prostredia, nehody a nešťastia, terorizmus a únosy, podvody a defraudácie, povodne a požiare, ale i pracovné úrazy a zanedbávanie povinností môžu poslúžiť ako príklady. Rozsah operatívnych rizík je veľký a prakticky nedefinovateľný. V tejto súvislosti treba ešte uviesť, že riziko možno skúmať samostatne, alebo ako súčasť súborného javu. Tento pohľad má mimoriadny význam pri skúmaní prírodných a podnikateľských rizík. Je málo pravdepodobné, že by príčinou nejakej prírodnej pohromy bol iba jeden ojedinelý jav. Spravidla ide o súhru náhod. Z praxe poznáme tzv. storočné záplavy, alebo dokonca tisícročné vody, ako tomu bolo napríklad na východnom Slovensku v roku 1998. V podniku skúmame riziká vytvárané jednotlivými udalosťami, ale napríklad pri skúmaní aktív alebo pasív podniku sme nútení skúmať váhu rizík jednotlivých častí aktív alebo pasív (tzv. portfólio) na celkové riziko plynúce z majetkovej, alebo z kapitálovej podstaty podniku. Niektoré časti týchto podstát môžu byť dokonca bezrizikové, resp. neviažu na seba nijaký druh rizika, čo ale je vzácnym javom. Pri analýze rizika skúmame teda povahu individuálneho rizika a jeho vplyv na celkové riziko. A to sa vzťahuje aj na budúce stavy javov, teda na projekčné alebo plánovacie práce, vrátane hypotéz a prognóz. Pri skúmaní rizík treba vziať do úvahy čas, priestor a príčiny ich vzniku, a to isté pri skúmaní z rizík plynúcich z latentných kríz. Treba stanoviť, kedy, kde a prečo k rizikám dochádza. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že riziko je viazané na čas a priestor. Každý priestor má svoje rizikové podmienky. Každý jav má svoj vývoj v čase, príčinu svojej existencie, svoj vznik i zánik,
1 Podstata rizika 21 nevzniká náhodne a bezdôvodne. Dôvod pre vznik rizika nie je v samotnom charaktere rizika, ale spočíva v podstate javu, na ktorý sa riziko viaže. Každému javu sú priradené isté druhy rizík. A tak z pohľadu teórie rizík, alebo z pohľadu rizikového manažmentu treba preskúmať tak obsah javov, čas a priestor ich výskytu, ako aj druhy rizík, ktoré sú danému javu vlastné, preň typické a charakteristické. Aby sa mohlo riziko spoľahlivo určiť, je potrebné vhodným spôsobom stanoviť jeho podstatu a kvantifikovať ho. Najvhodnejšími činiteľmi merania rizika sú pravdepodobnosť s akou sa riziko vyskytuje a stupeň jeho významnosti. Spoločnosť i jednotlivé organizácie trpia malými problémami veľmi často, veľkými zriedka. Niektoré riziká sú menej významné a vyskytujú sa pomerne často, vážne až kritické či katastrofické riziká sa vyskytujú výnimočne. Pravdepodobnosť výskytu je síce u vážnych rizík malá, dôsledky sú však spravidla veľké. Každá organizácia by si mala zostaviť stupnicu závažnosti možných rizík a stupnicu ich dôsledkov a vyjadriť ich dopad na činnosť organizácie a na náklady resp. na straty, ktoré vyplynú z vyskytnuvších sa rizikových situácií. Na základe vypracovania takýchto zostáv stupníc možno potom vytvárať programy riešenia rizikových situácií a vyjadriť ich finančné dôsledky. Pri skúmaní podstaty rizika treba sa tiež zaoberať otázkou ako pravidelne, systematicky či nepravidelne, nesystematicky sa riziko vyskytuje. Tieto otázky vznikajú predovšetkým v súvislosti s očakávaním výsledkov aktivít a preto sa spájajú s investovaním, alebo s vkladaním kapitálových zdrojov a z nich plynúcich výnosov. Najlepšie je táto otázka rozpracovaná v hospodárskej sfére. Žiada sa tiež poznamenať, že aj hospodárska politika štátu je viazaná na efekty plynúce z regulačných a z investičných zásahov vlády do hospodárskej infraštruktúry a do hospodárskeho konania spoločnosti vôbec. Preto i v konaniach spoločnosti možno počítať s efektmi štátnych regulačných zásahov a, samozrejme, aj s rizikami, ktoré sú spojené s ich naplnením. Systematické riziko sa vzťahuje na celý majetkový okruh podnikových alebo iných spoločenských aktív. Súvisí s vplyvom každého jednotlivého rizika na celkový výsledok, ktorý je spojený s využívaním majetku v prevádzkových a výkonných procesoch. Sú to riziká súvisiace s pôsobením kmeňového imania, základného kapitálu a v ňom zobrazených majetkových a iných aktív. Systematicky sa vyskytujúce riziko súvisí s nepretržitým vykonávaním podnikateľskej, alebo inej výkonnej činnosti. V podnikateľskej sfére sa tieto riziká nazývajú aj trhovými rizikami.
22 Rizikový manažment Nesystematické riziko sa vzťahuje na využívanie špecifických, zvláštnych, jedinečných aktivít, ktoré sa vyskytujú vzácne a výnimočne. Riziko sa, pochopiteľne, viaže aj na zriedka a výnimočne sa vyskytujúce javy, pretože vzácnosť výskyt rizika nevylučuje. Je naopak možné, že ho znásobí. Ako príklad systematického rizika, ktoré sa vyskytuje na národohospodárskej úrovni, možno uviesť objem a rast hrubého národného alebo hrubého domáceho produktu, národný dôchodok, mieru inflácie, diskontnú sadzbu, úroveň nezamestnanosti a pod. Sú to ukazovatele, ktoré sa dotýkajú celého hospodárskeho a spoločenského prostredia. Na podnikovej úrovni k tomuto druhu rizika sa môžu započítať riziká viažuce sa na objem výroby, odbyt, medzinárodný obchod, podnikovú zamestnanosť, priemernú mzdu, kapitálovú vybavenosť, mieru komerčných a investičných úverov, atď. Ako príklad nesystematického rizika sa môžu uviesť energetické krízy, rast svetových cien surovín, celosvetový hospodársky úpadok, hospodárske krízy, prírodné katastrofy. V podniku to môžu byť významné výsledky výskumu a možnosti ich uplatnenia v praxi, využitie časovo ohraničeného mimoriadneho, resp. monopolného postavenia na trhu, využitie kapitálových prebytkov pre posilnenie postavenia podniku na domácom a zahraničnom trhu. Určiť hranicu medzi týmito dvoma druhmi rizík nie je veľmi jednoduché a preto sa v každom prípade má urobiť riziková analýza. Rizikovou analýzou sa budeme zaoberať v ďalšej z kapitol. Na tomto mieste je potrebné iba uviesť, že efekt podnikových, alebo iných produktívnych výkonov sa všeobecne vyjadruje návratnosťou vložených prostriedkov. Návratnosť - R C sa vyjadruje v dvoch polohách, a to ako očakávaná, predpokladaná, plánovaná návratnosť R P a ako neočakávaná, mimoriadna návratnosť R U. Celkovú návratnosť vyjadruje vzťah: R C =R P + R U (1.1) Z pohľadu systematického m či nesystematického ε rizika možno zložku R U rozčleniť a celkovú návratnosť, ovplyvnenú oboma druhmi rizík, charakterizovať vzťahom: R C =R P + m + ε (1.2)
1 Podstata rizika 23 V danom prípade sa predpokladá, že očakávaná návratnosť R p sa docieli vždy. Rozdiel výsledného a očakávaného efektu je postihnutý mimoriadnou udalosťou R ij a celkovú návratnosť môžu zväčšiť alebo zmenšiť. V prípade nepriaznivého výsledku by časti m a ε získali záporné hodnoty a boli by vo vyššie uvedenom vzťahu označené znamienkom mínus. To znamená, že sa zníži hodnota očakávanej návratnosti v dôsledku negatívneho dopadu vzniknutých rizík. Riziko tu teda budeme chápať ako možnosť, že nepriaznivý jav nastane. Rozloženie jednotlivých pravdepodobností v súbore sa vyjadruje prostredníctvom rozloženia pravdepodobností. Vážený priemer jednotlivých javov v súbore predstavuje riziko spojené s očakávanou mierou návratnosti vložených prostriedkov. Týmito otázkami sa budeme zaoberať v ďalších kapitolách tejto práce. 1.2 Rizikové javy Riziko je sprievodným znakom každého rozhodnutia, či už dobrého alebo zlého. Každý projekt, každý plán, každý problém či jav obsahuje istú mieru rizika. Mnohé riziká nie sú katastrofické, ale môžu spôsobiť rôzne druhy škôd (napr. ohrozenie zdravia, škody a straty na majetku). Mnohé z rizík možno zmenšiť zlepšením manažérskeho riadenia. Riziko tiež možno chápať ako jav, ktorý vznikne v budúcnosti, ale jeho príčina spočíva v súčasnosti a vznikla v minulosti. Pri skúmaní aktuálneho rizika sa preto posudzujú viaceré možnosti jeho vzniku a to samostatne pre každý riešený problém. Vyžaduje sa vyhodnocovať aj možné dôsledky vzniknutých rizík na plnenie sledovanej úlohy. Je jednoduchšie predvídať riziká ako sa nechať rizikami prekvapiť. Riziká a z nich plynúce krízy môžu sa opakovať cyklicky, alebo náhodile s istou pravdepodobnosťou, vznikajú neočakávane a nepredvídane. Proti neočakávaným rizikám je ťažšie stanoviť zamedzujúce opatrenia. Potrebné je však pripraviť vhodné riešenia na zníženie nepriaznivých dôsledkov plynúcich z akýchkoľvek rizikových, resp. krízových situácií. Na posudzovanie budúcich rizík veľmi často pôsobí aj konvenčný prístup človeka. Ľudia sú veľmi ťažko ochotní pripustiť, že riziko, ktoré sa vo všeobecnosti vyskytuje, môže sa prejaviť aj u nich samých. A nepomáhajú ani výstražné prípady. Napríklad veľmi vzrástla dopravná nehodovosť na cestách, často so smrteľnými následkami, spôsobená neprimeranou rýchlosťou, nepovoleným predbiehaním a iným nedodržaním dopravných
24 Rizikový manažment predpisov. Vodiči si toho, a najmä tí menej skúsení, nevšímajú. Vychádzajú z presvedčenia, že im sa nehoda stať nemôže. Spoločnosť zavádza represívne opatrenia na zamedzenie vzniku spoločensky nežiadúcich javov, výsledky však nie sú dosť presvedčivé. Toto platí aj v podnikateľskej sfére, v ktorej často možno nájsť málo ostražitosti pred možným rizikom, alebo možno sa stretávať s presvedčením, že nijaké riziko nehrozí. V podnikateľskej sfére je dopad rizika na rôzne podniky a podnikateľské organizácie rôzny. Najviac trpia malé podniky, u ktorých ochrana pred rizikom nie je dostatočná a vznik rizikovej situácie môže znamenať aj ich zánik. Veľké podniky sú voči dôsledkom z rizikových škôd lepšie chránené, pretože môžu kompenzovať straty z rizík ziskom z iných aktivít. Najmenej ohrozené sú medzinárodné, či nadnárodné mamutie podniky, ktoré môžu kompenzovať straty i na vrub aktivít v rôznych krajinách. Ale ani tie nie sú celkom imúnne voči škodám, predovšetkým voči defraudáciám a hospodárskym šokom, ako to môžeme v praxi pozorovať. S rizikom sa pracuje aj v štátnom (vládnom) sektore, kde výdavky sú závislé od štátnych príjmov, a tie zasa od výšky inkasovaných daní a od sáld obchodných a platobných bilancií. Niektoré krajiny zostavujú stupnicu závažnosti rizík vo sfére spoločenskej, podnikovej i osobnej. Váhy rizík na takýchto stupniciach sú rozdielne. V literatúre [1] sa uvádza hodnotenie rizika v jednotlivých štátoch stupnicou (jednotlivé čísla znamenajú poradie, ktoré danému javu priraďujú krajiny,): Druh VB USA Francúzsko BENELUX Životné prostredie 1 1 6 1 Zabezpečenie zamestnania 2 2 2 2 Spoľahlivosť výroby 3 3 5 4 Požiare a explózie 7 6 1 5 Prerušenie podnikania 4 5 3 10 Úverové riziká 6 12 4 3 Ujma na dobrom mene 8 8 7 7 Bezpečnosť vlastníctva 5 9 8 6 Spoľahlivosť vedenia podnikov 9 4 9 11 Primeraná pracovitosť 11 7 11 8 Politické riziko 9 11 10 9 Integrita penzijných fondov 12 9 12 12
1 Podstata rizika 25 V súvislosti s ponímaním rizika stretávame sa občas aj s pojmom hazard. Hazard je všetko to, čo môže neprimeraným a nerozhodným konaním spôsobiť škodu. Riziko v súvislosti s hazardom vyjadruje okolnosť, že hazardovanie, t.j. úmyselné neuvážené konanie môže spôsobiť nemalý problém. Ohodnotenie rizika vyplývajúceho z hazardu znamená stanoviť, aký dôsledok na skúmaný jav môže neprimerané konanie spôsobiť. Pre usmerňovanie rizík, alebo ako dnes hovoríme pre manažment rizika, využíva sa významný riadiaci nástroj rizikový manažment. Rizikový manažment vyžaduje prijať zásady ako riziko identifikovať, ako riziku zamedziť, ako ho usmerniť tak, aby spôsobilo čo najmenej škôd. Rizikový manažment je nástroj, ako učiniť podnik dobre prosperujúcim. Ak sa metódy rizikového manažmentu starostlivo využívajú, je možné reálne posúdiť a oceniť klady i zápory v činnosti podniku, skvalitniť technologické a pracovné procesy, učiniť podnik konkurencie schopnejším. Uplatňované metódy rizikového manažmentu umožňujú podnikom, alebo i iným organizáciám, vyhnúť sa zbytočným výdavkom, ktoré vzniknú ako dôsledok neriešených rizík. Umožňujú ochrániť majetok, vyhnúť sa nešťastiam a iným nepredvídaným udalostiam. Rizikový manažment sa opiera o poznatky rizikovej analýzy. Riziková analýza umožňuje posúdiť, ktoré riziká je potrebné sledovať, a ktoré sa môžu zanedbať pre ich menšiu významnosť. Rizikový manažment sa ako samostatná riadiaca činnosť uplatňuje predovšetkým vtedy, ak: - ide o mnohostranné, viacrozmerné, viac sortimentové hospodárske, resp. iné spoločenské a environmentálne sústavy, - nie je možné poznať každú z možností a všetky detaily možných hrozieb a ohrození výkonnosti sústavy, - má sústava regionálny, národný i nadnárodný rozmer, - je sústava rozložená v priestore, - u hospodárskych organizácií má organizácia rozvetvené kontakty v zásobovaní s dodávateľmi, v odbyte s odberateľmi, - má viacročné kapitálové vybavenie hmotného a nehmotného majetku, - výrobný či logistický proces nekorešponduje už so súčasným technologickým štandardom.
26 Rizikový manažment Čím je hospodárstvo alebo hospodárska, verejnoprospešná, alebo iná organizácia rozsiahlejšia, tým hlbšia musí byť riziková analýza, a tým viac úžitku z jej výsledkov možno očakávať. Úžitok z rizikovej analýzy a z uplatňovania rizikového manažmentu je ťažko kvantifikovať. Ťažko je povedať, že rizikový manažment môže s určitosťou zamedziť a vylúčiť vznik nejakej nepríjemnej alebo neočakávanej udalosti. Organizácia by sa však mala usilovať o získanie správ o stratách a škodách, ktoré môžu z rizikových situácií vzniknúť a pripraviť návody a opatrenia, ako takýmto nepredvídaným situáciám zabrániť, alebo ako ich aspoň obmedziť. Mala by vyhotoviť zoznam bežných a mimoriadnych rizík, ku každému riziku prisúdiť spôsob, ako mu zamedziť a určiť spôsob, ako riešiť jeho dôsledky. Súčasne by mala stanoviť mieru závažnosti rizika na chod organizácie, posúdiť rozsah dôsledkov a výšku škôd, ktoré v danom prípade môžu vzniknúť. 1.3 Podstata rizika Podstatu rizika nemožno presne definovať. V tejto práci sa vychádza z predpokladu, že podstata rizika spočíva v neurčitosti činnosti konajúceho subjektu. Stupeň neurčitosti vyjadruje mieru rizika. Riziko možno, podľa tohto chápania, posudzovať podľa charakteru konania, pretože riziko sa vždy viaže nielen na sledovaný jav a prostredie, v ktorom jav pôsobí, ale aj na špecifické konanie nositeľa výkonnej alebo riadiacej činnosti. Riziko je vždy spojené s určitou činnosťou človeka, organizácie a spoločnosti a môže vzniknúť iba vtedy, keď sa činnosť vykonáva. V prírode i v spoločnosti sa vyskytuje veľa činností a na ne sa viažuce riziká, na ktoré človek nemá vplyv. Takéto riziká jestvujú nezávisle od vôle človeka. Napríklad búrky, víchrice, záplavy a prírodné katastrofy sa vyskytujú mimo vôle človeka či spoločnosti. V podobnom zmysle môžeme hovoriť aj o mechanizmoch, ktoré síce človek vyvinul, ale na ich konanie už nemá dostatok vplyvu. Atómovú bombu síce vymyslel človek, ale jej použitie bolo mimo dosahu jej tvorcov, ba použila sa proti ich vôli a proti vôli ľudstva vôbec. Teda človek môže vznik rizika podnietiť, ale už nemá vždy dostatok prostriedkov a síl na to, aby zamedzil zneužitiu toho, čo sám vytvoril. To, čo sa uviedlo o činnosti človeka, vzťahuje sa aj na rôzne činnosti organizácie spoločnosti, ale aj na spoločnosť ako celok. Spoločnosť má úzku väzbu na ideu a ideológiu, ktorou je riadená. Ako príklad môžeme uviesť priemyselnú revolúciu, alebo nastolenie diktátorských režimov. Priemyselná
1 Podstata rizika 27 revolúcia priniesla so sebou, okrem pozitívnych výsledkov, i značné ohrozenie prírody i samotného človeka. Človek v procese industrializácie nebol schopný zabrániť negatívnym dôsledkom spriemyselňovania krajiny. Dodnes je industrializácia chápaná ako znak hospodárskeho pokroku. Dymiace komíny tovární znamenali v minulosti úspech rozvoja spoločnosti. O znečisťovaní a o ohrozovaní prírody sa nevyskytovala ani len zmienka. Obrovské sídliská a osídlenia sú tiež príkladom devastácie prírody. Výstavba veľkých verejných stavieb, akými sú napr. priehrady, elektrárne, letiská, železnice, diaľnice a družicové komunikácie prinášajú so sebou významné zásahy do prírody a vytvárajú značné ekologické riziká. Napriek tomu sa musia stavať, bez nich by bol život nemožný. A k tomu by bolo treba ešte pripočítať škody a straty spôsobené prevádzkou týchto zariadení a mechanizmov využívajúcich tieto zariadenia, ktoré samotné obsahujú veľa rizikových činiteľov. Koľko nehôd a tragédií sa stáva v cestnej doprave, ale cestná sieť sa musí budovať naďalej, lebo inak hrozí hospodársky i spoločenský úpadok. To platí o infraštruktúre všeobecne. V dôsledku uvedených skutočností sa pri analýze rizikových javov vychádza z východiskových pohľadov, z ktorých sa potom podstata rizika dedukuje. Ide hlavne o tieto pohľady: - riziká môžu vznikať vo všetkých sférach ľudskej činnosti, v technike, v technológii, v ekonomike, v riadení, v politike, vo finančníctve, ale i vo veciach verejných a súkromných. Riziko preto nemožno obmedziť, alebo ho vymedziť iba na niektoré z činností, - rizikové dôsledky konania môžu mať permanentný charakter, vyskytujú sa trvalo a neustále, môžu vzniknúť náhle, nečakane, spôsobiť katastrofu. Môžu však vzniknúť iba v istom čase, v istom priestore, a sú spravidla viazané na istú udalosť, - riziká vznikajú ako dôsledok ľudského konania alebo ako dôsledok prírodných síl, - riziko možno spravidla predvídať podľa istých príznakov, - riziko môže mať interný charakter a potom je pod kontrolou, alebo môže mať externý charakter a potom je mimo dosah ľudí, mimo možností jeho ovplyvnenia, - každé riziko je spravidla porovnateľné s inými druhmi rizík alebo i s rizikami, ktoré vznikli v minulosti,
28 Rizikový manažment - riziko je závislé aj od postoja zainteresovaných strán k hodnoteniu rizika (napr. od parlamentov, od vlády, od vedenia podniku, od zamestnancov, od zahraničných subjektov). Keďže riziko nikdy nevznikne náhodou a bez príčiny, je vždy istou mierou ovplyvňované riadiacimi orgánmi spoločnosti. Pri skúmaní podstaty rizika je potrebné vziať do úvahy aj iné hľadiská. Môže ísť napríklad o to: - aký majú na riziko pohľad odborníci a experti v danej profesii, alebo zainteresované strany, - akú majú kompetenciu a akú hmotnú a morálnu zodpovednosť nesú zodpovední činitelia za predvídanie a riešenie rizík, - ako sa stavajú k rizikám bezprostredne zainteresovaní občania alebo korporácie, aké zaujímajú postoje k rizikám plynúcich z iných ako práve vykonávaných aktivít alebo aké zaujímajú stanoviská k rizikám iných zainteresovaných subjektov, - aké negatíva a dôsledky prinesú riziká pre súčasnú, ale i pre budúcu generáciu, - či môže riziko priniesť aj nejaké pozitívum, a ak áno, tak aké, kedy a kde. Riziko v sebe spravidla zahrňuje väčší počet zložiek. Predovšetkým to, na čo sa riziko viaže a aký cieľ prezentuje nositeľ rizika. Cieľom môže byť získanie hmotných a nehmotných statkov. Statky existujú objektívne, ale človek ako subjekt, ktorý ich používa, prisudzuje im rôznu užitočnosť, majú pre neho rôzne veľkú príťažlivosť, alebo naopak, rôzne veľkú odpudivosť. Ďalej cieľom môže byť aj to, čo možno získať (očakávaný zisk, hmotný úžitok). Pravdepodobnosť úspechu alebo neúspechu, zisku alebo straty, je subjektívnou, ale i objektívnou danosťou. Riziko spočíva v tom, že osoh z úžitkovosti statkov možno síce získať, ale možno i veľa stratiť.