RECYKLAČNÉ TECHNOLÓGIE 1. časť

Technická univerzita v Košiciach Stavebná fakulta Katedra materiálového inžinierstva RECYKLAČNÉ TECHNOLÓGIE 1. časť Ing. Jozef Junák, PhD. Košice, 2012

Autor: Ing. Jozef Junák, PhD. Vydala: Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta Jozef Junák ISBN: 978-80-553-1254-5

Opakovanie pojmov (223/2001 409/2006) - odpad, pôvodca odpadu, držiteľ odpadu, odpadové hospodárstvo - nakladanie s odpadmi zhodnocovanie odpadov zneškodňovanie odpadov zber odpadov zhromažďovanie odpadov triedenie odpadov - skládkovanie odpadov - skladovanie odpadov - nebezpečný odpady - komunálny odpad - skládka odpadov Program odpadového hospodárstva - určuje ciele OH SR, územného celku, jeho časti alebo pôvodcu odpadu a opatrenia na ich plnenie - vypracúva pôvodca odpadu, ktorý produkuje viac než 50 kg nebezpečného odpadu alebo 1t ostatného odpadu 3

RECYKLÁCIA - je postup vrátenia odpadu do výrobného cyklu na výrobu spoločensky požadovaného výrobku s cieľom šetrenia primárnych surovinových zdrojov Predpoklady úspešnej realizácie recyklácie odpadov sú: 1. jasné, reálne, spoločensky akceptovateľné ciele (program odp. hosp.) 2. disponovanie primárnymi finančnými prostriedkami na realizovanie cieľov (recyklačný fond) 4

Recyklačný fond 5

Recyklačný fond - bol zriadený Zákonom o odpadoch č.223/2001, 55, ktorý vstúpil do účinnosti 1.júla 2001, ako neštátny účelový fond - od 1.januára 2002 je povinnosťou dovozcov a výrobcov odvádzať na jeho účet finančné prostriedky za komodity stanovené zákonom Fond je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, v oddieli Po, v zložke č 978/B. Sídlo fondu je v Bratislave na Nobelovej ulici č.18. (www.recfond.sk) 6

Príspevok výrobcov a dovozcov do recyklačného fondu sa vypočíta ako súčin množstva alebo hmotností výrobkov alebo materiálov (za ktoré sa tento príspevok platí) a sadzby (stanovená na základe predpokladaných nákladov na zber a zhodnotenie odpadov). 1. Opotrebované batérie a akumulátory - ak ide o batérie a akumulátory, ktorých hmotnosť jedného kusa je menšia ako jeden kilogram - 6,31EUR/kg - ak ide o batérie a akumulátory, ktorých hmotnosť jedného kusa je väčšia ako jeden kilogram 0,27EUR/kg 2. Odpadové oleje - minerálne mazacie oleje do spaľovacích motorov, prevodových olejov, olejov pre turbíny alebo hydraulických olejov 0,02EUR/kg 3. Opotrebované pneumatiky - pneumatiky pre motorové vozidlá a nemotorové vozidlá 0,27EUR/kg 4. Viacvrstvové kombinované materiály - viacvrstvové kombinované materiály 0,23EURSk/kg 5. Elektrické a elektronické zariadenia - chladiace zariadenia 0,93EUR/kg - televízne prijímače 1,66EUR/kg - hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely 0,66EUR/kg - prístroje na monitorovanie a kontrolu 1,33EUR/kg 7

6. Výrobky z polyetyléntereftalátu, polyetylénu, polypropylénu, polystyrénu a z polyvinylchloridu - výrobky z polyetyléntereftalátu, polyetylénu, polypropylénu, polystyrénu a z polyvinylchloridu 0,17EUR/kg 7. Papier a lepenka od množstva 10 ton ročne - papier a lepenka 0,02EUR/kg 8. Sklo (vrátane obalového a tabuľového obločného skla) od množstva 10 ton ročne - sklo (vrátane obalového a tabuľového obločného skla) 0,02EUR/kg 9. Vozidlá - vozidlo 66,39EUR/kus 10. Kovový odpad - za železo a oceľ 0,04EUR/kg - za hliník a jeho zliatiny 0,14EUR/kg 11. Žiarivky s obsahom ortuti - svetelné zdroje obsahujúce ortuť 1,66EUR/kg 8

Orgány Recyklačného fondu 1. Správna rada - je najvyšší orgán Recyklačného fondu, vykonáva správu Recyklačného fondu a riadi jeho činnosť, - 16členov, vymenúvaných ma 3 roky, najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia (10 - minister hospodárstva, 1 - minister životného prostredia, 1 - minister financií, 3 - minister životného prostredia (obce) a 1 - minister hospodárstva). 2. Dozorná rada - je kontrolným a dozorným orgánom Recyklačného fondu, ktorý dohliada na hospodárenie Recyklačného fondu, najmä na poskytovanie a použitie prostriedkov Recyklačného fondu a na činnosť správnej rady a riaditeľa, - 7 členov, vymenovaných na 5 rokov, nemôžu vykonávať funkciu dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia (3 - minister hospodárstva, 3 - minister životného prostredia a 1 - minister financií). 3. Riaditeľ - je štatutárnym orgánom Recyklačného fondu, koná v mene Recyklačného fondu, pričom rozhoduje o všetkých veciach s výnimkou tých vecí, ktoré sú zákonom č.223/2001 Z. z. o odpadoch alebo štatútom Recyklačného fondu vyhradené správnej alebo dozornej rade, - za svoju činnosť zodpovedá správnej rade, - je oprávnený zúčastňovať sa na rokovaniach správnej rady s poradným hlasom, - je povinný informovať dvakrát ročne verejnosť o výške príspevkov do Recyklačného fondu a o použití prostriedkov Recyklačného fondu. 9

Zdroje Recyklačného fondu - príspevky výrobcov a dovozcov - dary a príspevky domácich a zahraničných pôvodcov odpadu - príjmy zo zmluvných pokút - ďalšie zdroje (cvičný platobný príkaz) Prostriedky RF môžu byť použité na: 1. úhrada investičných a prevádzkových nákladov potrebných na zabezpečenie zberu a zhodnocovania odpadov a spracovania starých vozidiel, 2. úhrada nákladov súvisiacich s dopravou starých vozidiel, 3. úhrada nákladov súvisiacich so zabezpečovaním prevádzky určeného parkoviska, 4. úhradu vyplatených finančných príspevkov, 5. úhradu výdavkov spojených so správov RF. 10

Prostriedky Recyklačného fondu 11

Prostriedky Recyklačného fondu Nárokovateľnosť príspevku vzniká pri hodnovernom preukázaní separácie alebo recyklácie príslušnej komodity. 14

Informačný systém o recyklačných a maloodpadových technológiách 15

Informačný systém o recyklačných a maloodpadových technológiách Informačný systém RERO - register recyklácie odpadov - vznikol v Československu v roku 1985 a jeho cieľom bolo (a aj je) prispieť k lepšiemu využívaniu priemyselných odpadov ako druhotných odpadov a zavádzaniu maloodpadových technológií a teda aj k lepšej ochrane ŽP, - zhromažďuje, eviduje, spracováva a poskytuje informácie o možnostiach racionálneho hospodárenia s odpadmi, - pôsobí na princípe dobrovoľnej účasti podnikov - informácie o skupinách odpadov: neželezné kovy, papier, drevo, textil, koža, guma, olej, mazacie látky, farby, laky, nátery, sklo, anorganické kyseliny, katalyzátory, sorbenty, odpadové kaly, veľokoobjemové odpady. Systém riadenej recyklácie - základný nastroj intenzifikácie využívania materiálových a energetických zdrojov, - zdokonaľovanie organizačnej a legislatívnej základne. Informačný systém o životnom prostredí (http://www.iszp.sk/ http://enviroportal.sk/) 16

ČMS odpady (čiastkový monitorovací systém) (http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava96/monitoring/kap1.html) - patrí pod komplexný monitorovací a informačný systém životného prostredia, - garantom tohto ČMS sa v roku 1996 stalo Centrum odpadového hospodárstva (COH) v Bratislave ako súčasť Slovenskej agentúry životného prostredia v Banskej Bystrici (SAŽP), - monitorovanie odpadov sa realizuje prostredníctvom regionálneho informačného systému o odpadoch (RISO). Regionálny informačný systém o odpadoch RISO (http://www.sazp.sk/slovak/struktura/coh/cms/riso_net_popis.html) - vznikol na základe potreby relevantných údajov z oblasti odpadového hospodárstva SR, - umožňuje vedenie a aktualizáciu evidencie o odpadoch, o spôsobe nakladania s nimi, o preprave odpadov, o využití zariadení na nakladanie s odpadmi, ako aj vedenie prehľadu o plnení a aktualizácii cieľov a opatrení programov odpadového hospodárstva pôvodcov odpadov, - spracovávanie dát z: - pracovisko obvodného úradu životného prostredia, - pracovisko krajského úradu životného prostredia, - pracovisko odboru odpadového hospodárstva ministerstva životného prostredia SR (OOH MŽP SR), - pracovisko SAŽP, COHEM Bratislava. - celkovo bolo získaných cca 61 000 záznamov o tvorbe odpadov a cca 15 000 záznamov o pôvodcoch a zneškodňovateľoch odpadov. 17

Maloodpadové technológie 18

Recyklačné technológie - sú určené na úpravu vzniknutých odpadov na druhotné suroviny. Opatrenia na obmedzenie negatívnych vplyvov technologických procesov sa sústreďujú do nasledujúcich hlavných smerov: zásadné štruktúrne zmeny výroby, zavádzanie maloodpadových výrobných technológií, budovanie nových ekologických zariadení, rekonštrukcia a modernizácia súčasných ekologických zariadení, ekonomické, organizačné a ďalšie opatrenia. Recyklačné technológie sú prechodným článkom k maloodpadovej resp. bezodpadovej výrobe. Maloodpadové technológie 19

Maloodpadové technológie - sú definované ako spôsob výroby, pri ktorom sa čo najracionálnejšie a najkomplexnejšie využívajú suroviny a energia v cykle: surovinové zdroje výroba spotreba druhotné surovinové zdroje - cieľom je úplný technologicky cyklus využívania prírodných zdrojov porovnateľný s prírodnými ekosystémami. Vývoj technologicky nového postupu by mal preto začínať vždy od konca, t.j. od predpokladu zúžitkovania všetkých odpadov. - zahŕňajú využitie vzniknutého a zachyteného odpadu ako suroviny pre ďalšiu výrobu - materiálová recyklácia (opätovné využitie kovových odpadov na získanie železa a ďalších kovov, čím sa zásadne znížia nároky na prvotnú surovinu a energiu) - využitie odpadu ako zdroja druhotnej energie - energetická recyklácia (využitie odpadového tepla a druhotných vykurovacích plynov) Maloodpadová priemyselná výroba je založená na: komplexnom využití primárnych surovín, úplnej recirkulácií vody, využití všetkých dostupných technológií, využití vznikajúcich odpadov. 20

Recyklácia sa realizuje prostredníctvom recyklačných technológií, čo je súbor na seba nadväzujúcich výrobných procesov, postupov a operácií, ktorých cieľom je zmena odpadu na druhotnú surovinu. Recyklačna technológia môže byť: súčasťou procesov, v ktorých odpad vzniká, súčasťou procesov, v ktorých sa druhotná surovina využíva, zostavená z dvoch alebo viacerých postupov, v ktorých aspoň jeden sa zaraďuje do procesu vzniku odpadu a aspoň jeden k procesu využitia druhotnej suroviny, samostatným výrobným procesom, ktorý prebieha miestne alebo časovo oddelene od vzniku a spracovania odpadu druhotnej suroviny. Optimálny návrh recyklačnej technológie musí vychádzať z celoplošných, ekonomických a ekologických požiadaviek a zároveň má spĺňať tieto požiadavky: ekonomickú rentabilitu, porovnateľnosť nákladov na recykláciu a na získavanie primárnej suroviny, selektívnosť procesu, vrátnosť látok, recyklovaná látka má mať takú formu, ktorá umožní jej najširšie použitie bez predbežných úprav, žiadny vplyv na ŽP. 21

Delenie recyklačných technológií 22

Delenie recyklačných technológií Mechanické recyklačné technológie (drvenie, mletie, delenie...) Rozdružovacie recyklačné technológie (gravitačné rozdružovanie, ftotácia...) Chemické recyklačné technológie (odtavovanie, hydrolýza...) Biotechnologické recyklačné technológie (kompostovanie, metanizácia...) 23

Chemické recyklačné technológie sú veľmi zložité, existuje viac ako 40 rôznych druhov ChRT, výber technológie závisí od druhu, zloženia, koncentrácie a stupňa homogenity upravovaného odpadu, využívajú sa pri neutralizácií škodlivých látok a pri premene odpadu na druhotnú surovinu. RT na recykláciu anorganických odpadov 1. Hydrometalurgia - lúhovanie, pri ktorom dochádza k prevodu jednej alebo viacerých kovových zložiek z tuhého odpadu do roztoku, - úžitkové zložky sa z roztoku získavajú zrážaním, cementáciou, kryštalizáciou a sorpciou, - využíva sa pre získavanie kovov z chudobných surovín a kovonosných odpadov. 2. Pyrometalurgia - hutnícky spôsob získavania kovov pri vyšších teplotách, - využitie pre jemnozrnné úlety a kaly. 24

3. Odcínovanie - získavanie cínu (Sn) elektrolytickým spôsobom. 4. Odtavovanie - využíva sa pri spracovaní amortizačného kovového odpadu s vyšším podielom neželezných kovov. RT na recykláciu organických odpadov 1. Pyrolýza - rozklad organických odpadov bez prístupu vzduchu, - využíva sa pre drevo, papier, plasty, chemikálie, komunálny a nemocničný odpad, - pri pyrolitickom rozklade možno oddeliť C, decht a smoly a tie potom možno využiť ako palivo alebo druhotnú surovinu. 2. Hydrolýza - pri reakcii vody s rozpúšťanou látkou sa uvolnia vodík alebo hydroxylové ióny, - využíva sa pri štiepení celulózových zložiek odpadov alebo plastov. 3. Spaľovanie - je to súhrn fyzikálnych a chemických procesov. 25

Biotechnologické recyklačné metódy využívajú sa mikroorganizmy, ide v podstate o riadenú kultiváciu mikroorganizmami a organický odpad sa mení na biomasu alebo na metabolity, sú najvýhodnejšie z ekonomického aj ekologického hľadiska. Degrabilita - rozložiteľnosť odpadov. Biodegrabilita - rozložiteľnoasť mikroorganizmami. Nerozložiteľné organické odpady za aeróbnych podmienok v prírodnom alebo vhodnom prostredí majú polčas rozkladu väčší ako jeden rok. Ťažkorozložiteľné odpady majú polčas rozkladu väčší ako dva dni. 1. Kompostovanie - biologická premena organických látok na humus za pôsobenia aeróbnych a anaeróbnych mikroorganizmov, - táto metóda sa využíva pre domový odpad organického pôvodu, odpad z údržby mestskej zelene a odpad z poľnohospodárskej a lesníckej činnosti, - priebeh procesu kompostovania je ovplyvnený vlhkosťou, teplotou, prístupom O 2, pomerom obsah C/N (30-35:1), štruktúrou materiálu a ph. 26

2. Metanizácia - proces, pri ktorom za anaeróbnych podmienok zmesná kultúra mikroorganizmov postupne rozkladá biologicky rozložiteľné organické látky, - konečnými produktmi procesu sú biomasa a plyn, - tento spôsob recyklácie sa používa pre kaly a suspenzie organických látok s vyšším obsahom vody a pre komunálny odpad. 3. Anaeróbna stabilizácia kalov - jedná sa hlavne o kaly z ČOV, - je to v podstate metanizácia. 4. Anaeróbna stabilizácia poľnohospodárskych produktov - zvyšky rastlín a exkrementy zvierat. 5. Dekontaminácia zemín, kalov a odpadov - biotechnologické čistenie je efektívnejšie a ekonomickejšie ako spaľovanie a skládkovanie, - tento spôsob sa používa pre kontaminovanú pôdu, vykopanú zeminu alebo pre odpady zachytené v nádrži. 27

faktory, ktoré rozhodujú o spôsobe realizačných prác na mieste alebo mimo: - charakter a rozsah kontaminácie, - stupeň ohrozenia zložiek ŽP, - použitá technológia, - ekonomická výhodnosť. IN SITU - na mieste vzniku, mieste výskytu znečistenia, na lokalitách rôznych priemyselných objektov, - sú to hydrogeologické metódy pozostávajúce z čerpacích, infiltračných a monitorovacích vrtov, - môžu sa použiť aj na dekontamináciu podzemnej vody. EX SITU - zemina sa vybagruje a preloží na nepriepustnú vrstvu, zmieša sa s H 2 O a vzniká suspenzia, potom nasleduje proces dekontaminácie. 28

Mechanické recyklačné technológie 29

Mechanické recyklačné technológie - spolu s rozdružovacími technológiami tvoria tzv. klasické (tradičné) úpravnícke metódy. MRT na zmenšovanie kusovosti na zväčšovanie kusovosti Zmenšovanie kusovosti Drvenie Pod pojmom drvenie rozumieme zdrobňovanie tuhého telesa na časti, pričom sa mechanicky premáhajú sily súdržnosti častíc telesa a vytvárajú sa nové povrchové plochy. Podľa spôsobenia mechanických síl poznáme štyri základné princípy drvenia: a) rozmliažďovanie, b) rozotieranie, c) štiepanie, d) roztĺkavanie. 30

Zmenšovanie kusovosti 31

Delenie drvičov podľa princípu rozpojovania resp. podľa spôsobu práce 1. Čeľusťový drvič - používa sa veľmi často na hrubé drvenie; tvorí zvyčajne prvé štádium drvenia; má pomerne jednoduchú konštrukciu, schopnosť pojať veľké kusy drveného materiálu, značnú výkonnosť, ľahkú výmennosť náhradných súčiastok, jednoduchú obsluhu a údržbu; surovina sa drví v priestore medzi pohyblivou a pevnou čeľusťou; pri rozovieraníčeľustí sa materiál vlastnou hmotnosťou posúva do tlamy drviča a pri zvieraní sa materiál drví; používa sa pre huževnatý odpad ako kamenina a troska. 32

2. Kužeľový drvič - základnými časťami kužeľového drviča sú drviaci kužeľ a drviaci plášť; drviaci kužeľ sa otáča v excentrickom ložisku, takže sa striedavo približuje a oddiaľuje od drviaceho plášťa po celom obvode a drví materiál medzi nimi; podľa určenia a tvaru drviacich častí sa tieto drviče delia na dve skupiny: kužeľové drviče s ostrouhlým drviacim kužeľom a kužeľové drviče s tupouhlým drviacim kužeľom; výkon drviča závisí od veľkosti drviča, otáčok a stupňa drvenia; sú oproti čeľusťovým drvičom výhodnejšie; sú energeticky hospodárnejšie, lebo okrem mliaždenia aj rozotierajú rudu, preto je ich účinnosť vyššia; majú plynulejší chod, plniaci otvor je 2,5-krát väčší ako u čeľusťových drvičov; dávajú rovnomernejšie zrno; nevýhodou kužeľových drvičov je ich veľká konštrukčná výška; pri výmene náhradných súčiastok treba vytiahnuť von hriadeľ drviča s kužeľom, čo vyžaduje veľký voľný priestor nad drvičom. 33

3. Valcový drvič - sa používa na stredné a jemné drvenie; drviacimi časťami sú dva hladké, ryhované, alebo ozubené valce, ktoré sa otáčajú proti sebe; zaraďujú sa do linky medzi čeľusťové a kužeľové drviče; pre proces drvenia je dôležitý pomer priemeru valcov a najväčších drvených kusov; priemer valcov má byť 20-násobok najväčších kusov pred drvením; valcové drviče sa konštruujú buď s obidvomi pevnými valcami, alebo jeden valec je pevný a druhý odpružený, alebo oba valce sú odpružené; valce sú opatrené vymeniteľným plášťom z kvalitnej ocele; na drvenie krehkých materiálov sa používajú valcové drviče s ozubenými valcami; výhodou valcových drvičov je ich jednoduchá konštrukcia a ľahká údržba; používajú sa najmä na drvenie olovených, wofrámových a iných krehších materiálov. 34

4. Kladivový drvič - drví materiál úderom drviacich telies - kladív, ktoré sú voľne pripojené na otáčajúci sa rotor, ďalej vrhaním kusov hornín odstredivou silou na pancierové dosky a vzájomným narážaním kusov na seba; skladá sa z telesa drviča s roštom a z rotora; na hriadeli sú naklinované kotúče na ktorých voľne visia kladivá; kladivá sa vyrábajú z mangánovej ocele, majú rôzny tvar a veľkosť; výhodou kladivových drvičov je ich jednoduchá konštrukcia a spoľahlivosť v prevádzke, nenáročná obsluha a vysoký stupeň drvenia pri relatívne malej spotrebe energie. 35

5. Nárazový drvič - materiál sa drví úderom rotujúcich nárazových líšt pevne spojených s rotorom a odrazom od pevných odrazových dosák upevnených na vnútornej strane krytu drviča; na rozdiel od kladivových drvičov, spodnáčasť drviaceho priestoru nie je uzavretá roštom, ale je otvorená; môžu však pracovať aj s roštom uzatvárajúcim spodnúčasť drviaceho priestoru, čím sa zamedzí prepad nadmerne veľkých zŕn, ale súčasne sa zníži výkon drviča; veľkosť rozdrveného zrna je daná štrbinou medzi nárazovými lištami a dolnými odrazovými doskami; nárazové lišty a odrazové dosky sú vyhotovené zo špeciálnej tvrdej ocele; tieto drviče sú určené na drvenie stredne tvrdých a tvrdých materiálov. 36

6. Strihový drvič - používajú sa na zdrobňovanie druhotných surovín, kde okrem princípu drvenia sa uprednosťuje predovšetkým strih; strihové časti sa otáčajú, alebo konajú priamočiary pohyb proti stabilným nožom; konštrukčne je podobný nárazovému drviču; - rotorový drvič: odpady z fólií, plasty, drôty, plechy z medi, mosadze, bronzu, odpadové káble, hobliny od sústruhov a pod. sa privádzajú do drviaceho priestoru, kde ich zachytia pevné ramená prudko rotujúceho rotora na ktorých sú regulovateľne upevnené strihové nože zo špeciálnych volfrámových zliatin; - strihový drvič: kovový alebo nekovový odpad sa posúva piestom a zhutní sa hydraulickým lisom; 37

Zväčšovanie kusovosti 38

Mletie Zväčšovanie kusovosti Mletie je najjemnejšie rozpojovanie materiálov pred ich rozdružovaním (najčastejšie flotáciou). Presnú hranicu medzi mletím a drvením nie je možné stanoviť. Všeobecne sa melie pod 2-3mm a najčastejšiou mierou jemnosti mletia je percentuálny podiel triedy 0,075. Tvarom sú mlyny rotačné bubny, ktorých náplň tvoria okrem materiálu na mletie, oceľové gule, alebo tyče. Rotáciou bubna sú unášané okrem rudy aj gule (tyče), ktoré v určitom bode pôsobením gravitácie odpadávajú a rozomieľajú rudu. Okrem roztĺkania je materiál aj rozotieraný medzi guľami a taktiež medzi guľami a plášťom. Všeobecné delenie mlynov podľa mlecej náplne: - guľové, - tyčové, - autogénne. 39

1. Guľové mlyny Delenie guľových mlynov podľa formy a spôsobu činnosti Bubnový guľový mlyn s vynášaním cez dutý čap - je charakteristický tým, že vnútorný priemer bubna sa približne rovná dĺžke valcovitej časti mlyna. Rozomletý materiál prepadáva cez dutý vynášacíčap. Mlyn sa plní cez plnič 7 a dutý čap veka 3. Materiál po rozomletí odchádza hrdlom 9. 40

Guľový mlyn so sitovým plášťom - má krátky cylindrický mlecí priestor, vytvorený čiastočne dierkovanými mlecími doskami. Mlecia náplň je z oceľových gúľ. Súčasne s mlecími doskami sa otáča vonkajší sitový plášť, na ktorý prepadáva dostatočne rozomletý materiál, kým hrubší materiál sa vracia do vnútra mlyna spätne pôsobiacimi lopatkami. Materiál sa privádza cez čap v čele mlyna, rozomletý materiál sa odvádza naspodku cez plášť mlyna. Mlyn pracuje nasucho a je určený na rozomieľanie rozličných materiálov na zrnitosť okolo 2 mm. 41

Guľový mlyn s roštom - sa odlišuje od guľového mlynu s odvádzaním stredom tým, že majú na výstupnej strane bubna zabudovanú priehradku s otvormi na odvádzanie materiálu. Priehradka má na strane obrátenej k výstupnému veku rebrá, ktoré rozdeľujú Priestor medzi ňou a čelným vekom na komôrky otvorené smerom k čapu. 42

Kužeľový guľový mlyn Harding - krátka valcováčasť prechádza na vstupnej i výstupnej strane do kužeľovitej časti. Takýto tvar je výhodný preto, lebo gule sa sami roztriedia tak, že smerom k výstupnému čapu sa nachádzajú gule o menšom priemere a tieto sa v časti o menšom priemere len prevaľujú. V strednej časti mlyna hrubozrnný materiál roztĺkajú veľké gule a užčiastočne rozomletý materiál rozotierajú menšie gule blízko výstupu. Tento tvar guľového mlyna vytvára priaznivé podmienky pre odvádzanie rozomletého materiálu. 43

Vibračný mlyn - je guľový mlyn, ktorého odpružené bubnové teleso vykonáva kmitavý pohyb. Uplatňujú sa tam, kde treba rozomlieť materiál veľmi jemne. Mlecie telesá zapĺňajú 70 až 80% objemu bubnov. Pri mletí sa mlecia náplň prevaľuje v opačnom smere rotácie vibračného hriadeľa a melivo prechádza mlecím priestorom po relatívne dlhej skrutkovicovej dráhe (a, b, c, d, e). Môže byť jedno alebo dvoj bubnový. 44

2. Tyčové mlyny Principiálne sú podobné ako guľové mlyny, len miesto gulí tvoria náplň mlyna dlhé tyče. Tyče sú z kvalitnej ocele o priemere D=45-100mm, siahajú asi 100-200mm pod os mlyna a zaberajú 35-45% vnútorného objemu mlyna. Tyče sa po sebe len prevaľujú preto materiál melú tlakom a rozotieraním. Výhodou týchto mlynov je rovnomerne rozomletý produkt, pretože kým nie sú väčšie kusy rozomleté nemôže tyč pôsobiť na jemnejšie zrná. Tyčové mlyny sa často používajú na veľkosť 0,2 mm, ekonomicky je výhodné do 0,5 mm s ďalším domletím produktu v guľovom mlyne. 45

3. Autogénne mlyny Autogénne mlyny sa uplatňujú pri suchom alebo mokrom mletí rozličných materiálov. Mleciu náplň autogénnych mlynov tvoria väčšie kusy rozomieľaného materiálu. Autogénny mlyn AEROFALL - je valcovitého tvaru. Krátky valec veľkého priemeru je uložený na horizontálnych dutých čapoch. Vnútrajšok mlyna je opatrený unášacími lopatkami. Jedným dutým čapom sa privádza surovina na mletie do valcovej časti, tam je lopatkami počas otáčania vynesená do výšky odkiaľ padá a pri nárazoch jednotlivých kusov navzájom a na nárazníky na čelnych stenách mlyna (teflagrátory) sa rozomieľa. Prúd vzduchu a plynu vynáša rozomletý materiál výstupným čapom von z mlyna. 46

Autogénny mlyn HYDROFALL - používa sa na vlhký materiál a pre mokré mletie. Surovina sa privádza s vodou z ľavej strany, rozomletý materiál vo forme rmutu vyteká cez roštové priehradky pri obvode čelnej steny na vynášacej strane mlyna do prietokovej komory odkiaľ ho unášacie lopatky vyzdvihujú a vyteká von z mlyna. Konštrukcia je ideovo zhodná s mlynom AEROFALL. 47

Ďalšie úpravnícke metódy 48

Kryogénna technika Využíva sa kvapalný dusík (t = -194 až -196 C), pomo cou ktorého sa menia vlastnosti materiálov a aj stupeň rozpojenia. Použite pri spracovaní káblov a vodičov väčších priemerov a na úpravu kovového odpadu. Lisovanie Jedná sa o úpravu tuhého odpadu stláčaním do tvaru vhodného na manipuláciu, prepravu a využitie. Paketovanie Spôsob lisovania ľahkého oceľového odpadu. 49

Briketovanie Jeden zo spôsobov lisovania odpadu pri úprave oceľového odpadu (triesok), využíva sa však aj pre ekopalivá. 50

Granulácia Zmiešavanie odvodnených kalov s vápnom. Peletizácia Zhutňovanie jemnodisperzných odpadov pod 1mm. 51

Triedenie 52

Triedenie - základom každej úpravy odpadov je triedenie, - odpad je väčšinou heterogénny, je zmesou rôznych materiálov, - triedenie je postup, pri ktorom sa odpad separuje podľa veľkosti frakcie, resp. sa triedi podľa druhu, kvality alebo podľa fyzikálnych vlastností, - cieľom triedenia je oddelenie úžitkovej zložky od nepotrebnej na základe rozdielnych vlastností materiálov. Podľa veľkosti vyseparovanej frakcie TRIEDIČE Podľa druhu vyseparovanej frakcie Bubnový Vibračný Balistický Iné Mechanické Hydraulické Pneumatické Magnetický Elektrostatický Flotačný Iné 53

1. Mechanický triedič - triedenie na základe rozdielneho rozmeru zŕn 54

2. Hydraulický triedič - je založený na odlišnej sedimentačnej rýchlosti rôznych látok vo vode 55

3. Pneumatický triedič - využíva rozdielnu sedimentačnú schopnosť materiálov vo vzduchu 56

Rozdružovacie recyklačné technológie 57

Rozdružovacie recyklačné technológie - oddelenie úžitkovej zložky od nepotrebnej na základe rozdielnych fyzikálno - chemických vlastností jednotlivých zŕn (častí) odpadu, - vyberá sa taká vlastnosť, ktorá súvisí s obsahom úžitkovej zložky, - na základe toho rozoznávame rôzne typy metód rozdružovania: 1. Gravitačné rozdružovanie, 2. Magnetické rozdružovanie, 3. Elektrostatické rozdružovanie, 4. Flotácia, - veľmi dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje účinnosť rozdružovania, je stupeň znečistenia zložiek suroviny, tj. na akej úrovni sú premiešané nečistoty s úžitkovou zložkou. ODPAD ROZDRUŽOVANIE Surovina obohatená o úžit. zložku Nečistoty 58

1. Gravitačné rozdružovanie - závisí od objemovej hmotnosti (ρ) častíc v kvapalnom alebo plynnom prostredí a. v ťažkých kvapalinách b. vo vode (v žľaboch alebo v splavoch) c. pneumatické (separácia v prúde vzduchu) (gravitačné odlučovanie ropných látok) (laboratórny gravitačný rozdružovač) 59

2. Magnetická separácia - prebieha v magnetickom poli zariadenia, - magnetický podiel odpadu je priťahovaný magnetom a ostatné časti nie sú, - využíva sa na separáciu kovového odpadu (oddelenie železných častíc od neželezných). a. nízko intenzívne magnetické rozdružovanie b. vysoko intenzívne magnetické rozdružovanie 60

3. Elektrostatická separácia - rozdružovanie v elektrickom poli zariadenia, - založená na princípe rozdielnych elektrických vlastnostíčastíc odpadu -častice majú rôznu rýchlosť nabitia alebo straty elektrického náboja, - pre tento spôsob separácie existujú iba dva druhy nabitia elektrickým nábojom: - vedenie, - trenie. Faktory ovplyvňujúce priebeh elektrostatickej separácie: - veľkosť a polarita elektrického náboja častice, - intenzita elektrického poľa. Častice sa nabíjajú vedením od elektricky nabitej častice rozdružovača a to buď priamým dotykom alebo prostredníctvom ionizovaného vzduchu. Trením získavajúčastice náboj pri vzájomnom relatívnom pohybe alebo trením o vhodne upravenúčasť separátora. 1 - násypka, 2 - valec, 3 - elektróda, 4 - elektróda, 5 a 6 - zásobníky vyseparovaných produktov 61

4. Flotácia - je technologický postup využívajúci k oddeľovaniu rozdielnu zmáčateľnosť častíc práškových materiálov, - najčastejšou je penová flotácia, pri ktorej sa zmes intenzívne mieša a prebubláva ňou vzduch; hydrofóbne častice sú vynášane bublinami na povrch vody; hydrofílne častice sedimentujú a vytvárajú na dne flotačný odpad, - filmová flotácia - častice rozomletej zmesi sa sypú na povrch tečúcej vody, - olejová flotácia - na delenie sa používajú kvapôčky oleja; tvorba peny je nahradená vytváraním emulzie. 62

Recyklácia betónov a odpadov zo stavebnej činnosti 63

Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch Vyhláška MŽP SR č. 284/2001, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov Kód 17 17 01 17 02 17 03 17 04 17 05 17 06 17 08 17 09 Názov STAVEBNÝ ODPAD A ODPAD Z DEMOLÍCIÍ (VRATANE VYKOPANEJ ZEMINY Z KONTAMINOVANÝCH MIEST) Betón, tehly, dlaždice, obkladačky a keramika Drevo, sklo, plasty Bitúmenové zmesi, uholný decht a dechtové výrobky Kovy (vrátane ich zliatin) Zeminy (vrátane vykopanej zeminy z kontaminovaných plôch), kamenivo a materiál Izolačné materiály a stavebné materiály obsahujúce azbesty Stavebný materiál na báze sadry Iné odpady zo stavieb a demolácií 64

Podľa vyhlášky medzi nebezpečný odpad patria: - zmesi alebo oddelené zložky betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky obsahujúce nebezpečné látky; - sklo, plasty a drevo obsahujúce nebezpečné látky alebo kontaminované nebezpečnými látkami; - uhoľný decht a dechtové výrobky; - olovo; - kovový odpad kontaminovaný nebezpečnými látkami; - káble obsahujúce olej, uhoľný decht a iné nebezpečné látky; - izolačné materiály obsahujúce azbest; - odpady zo stavieb a z demolácií obsahujúce ortuť; - odpady zo stavieb a z demolácií obsahujúce PCB (napr. tesniace materiály obsahujúce PCB, podlahové krytiny na báze živíc obsahujúce PCB, izolačné zasklenie obsahujúce PCB, kondenzátory obsahujúce PCB) a pod. 65

Recyklácia odpadových betónov 66

Recyklácia odpadových betónov V betonárňach pri výrobe a preprave betónu dochádza k znečisťovaniu vody a krajiny cementovým kalom a zbytkami stvrdnutého betónu. Najviac odpadu vzniká pri dennom čistení prepravných autodomiešavačov, čerpadiel betónu, umývaní betonární a pri výrobe prefabrikátov. Zariadenia na recykláciu zvyškových betónov pracujú na princípe vymývacej práčky. Odpad z betonární Špeciálne čeridlá Prepieranie bet. zmesi Cement, kamenivo Kalová nádrž Voda Nová výroba betónu Prevádzková skládka preprava kameniva čerpadlá Je to uzavretý systém ( bezodpadová technológia ), kde sa celý materiál i kalová voda spotrebujú v novej výrobe. Vymývanie autodomiešavačov + Dávkovanie do miešačky ako časť zámesovej vody 67

Stavebný odpad 68

STAVEBNÝ ODPAD 1. Vyťažená zemina - predstavuje prírodné materiály ako piesok, štrk, íl, hlina, kamene a skaly; pokiaľ nie sú znečistené škodlivinami, majú použitie ako klasické materiály získanéťažbou; ak je zemina znečistená škodlivinami, je potrebné s ňou nakladať ako s nebezpečným odpadom; v prípade, že nie je možné jej využitie, najčastejším spôsobom zneškodnenia je skládkovanie. 2. Odpady z demolácie ciest - vzniká pri rekonštrukcii samotných komunikácií, rekonštrukciách a budovaní inžinierskych sietí pod vozovkami, likvidácií starých ciest. Pri týchto zásahoch vznikajú dve skupiny odpadov: - asfalt, asfaltobetón a bitumén (vrchná vrstvy tvorená živičným krytom), - betónový kryt (spodná vrstva tvorená betónom resp kamenivom). 69

3. Stavebná suť - predstavuje širokú zmes stavebných látok, ktorá vznikla pri rekonštrukcii objektov a demolácií starých budov a priemyselných objektov; je veľmi náročná na separáciu a preto aj v malej miere využívaná. 4. Odpady zo stavenísk - tento druh odpadov je z materiálového hľadiska veľmi rozmanitý; podmienkou opätovného využitia je jeho roztriedenie na jednotlivé druhy a zložky: - drevený odpad: jedná sa hlavne o odpadové drevo, piliny a hobliny neznečistené škodlivinami; drevo ošetrené lakmi, olejmi a vodovzdornými nátermi je zaradené do kategórie nebezpečné odpady (spaľovanie). 70

- odpady na báze plastov: ich zdrojom sú obalové materiály (fólie) a odpady z PVC; v súčasnosti sa tieto odpady nerecyklujú, nakoľko sa jedná o zmesné materiály (skládkovanie, spaľovanie). - papier a lepenky: v podstate ide o dva druhy odpadov - odpadová asfaltová lepenka a papier nasýtený živicou a bituménom a obalový materiál znečistený škondlivinami; tieto zložky sa nerecyklujú (skládkovanie, spaľovanie). - kovy: pochádzajú z rôznych konštrukcií, rámov, stavebnej ocele; zber a využitie kovového odpadu sa štandardne využíva. - odpad z káblov: je zaradený medzi ostatné odpady; predstavuje neželezné kovy, ktorých využitie pokiaľ sa nejedná o malé množstvá, prináša aj ekonomický prínos. - odpady z farieb a lakov: predstavujú nebezpečný odpad; je nutné ho zhromažďovať oddelene podľa jednotlivých druhov v nádobách pre ich zber. 5. Odpady z minerálnych vlákien 71

Recyklačné linky 72

RECYKLAČNÉ TECHNOLÓGIE Pred vstupom odpadov do recyklačnej technológie musí dodávateľ predložiť hygienický atest o neškodlivosti materiálu. Na výstupe sa uskutočňujú technologické skúšky recyklovaných materiálov. Atesty zaručujú deklarované parametre recyklovaných materiálov. V začiatkoch uplatňovania recyklácie sa využívali stroje zhodné zo zariadeniami používanými pre úpravu kameniva v lomoch. Charakter liniek bol väčšinou stacionárny ako u ťažobného priemyslu, čo prinášalo množstvo nevýhod. V súčasnosti je možné deliť recyklačné linky stavebných odpadov na základe mobilnosti na: - mobilné, - semimobilné, - stacionárne. PRETRIEDENIE DRVENIE TRIEDENIE Cudzorodé látky, podsitná zložka Cudzorodé látky, železo Rôzne výstupné frakcie recyklátu Schéma typického recyklačného zariadenia 73

Mobilná recyklačná linka - použitie priamo v teréne; efektívne spracovanie na jednom mieste i relatívnych malých množstiev; nevýhody: nižšia kvalita recyklátu, vysoká cena. 74

Každá mobilna recyklačná linka obsahuje: Mobilný drvič (schéme toku materiálu mobilným drvičom) Surovina Podávací zásobník Vibračný podávač Predtriedenie Zahlinený materiál Drevo, papier, kovy Drvič Železný šrot Magnetický separátor Konečná drvina Mobilný triedič (schéme toku materiálu mobilným triedičom) Surovina Triediaci rošt Násypka Vibračný triedič > 80 mm 0/16 mm 16/32 mm 32/80 mm Všetko je v kombinácii s pásovým dopravníkom, pohonnou jednotkou a podvozkom. 75

Semimobilné recyklačné linky - zneškodňovanie odpadov v mieste ich vzniku 76

Stacionárne recyklačné linky - vysoká kvalita spracovania stavebného odpadu 77

Zariadenia recyklačných liniek 78

Zariadenia recyklačných liniek Drviče - majú zásadný význam na kvalitu recyklátu a účinnosť recyklácie, - čeľusťové drviče, - odrazové drviče - výhodnejšie z hľadiska zdrobnenia vstupnej suroviny, kvality vstupného zrna a možnosti riadenia procesu drvenia. 79

Triediče - triedia rozdrvený materiál na jednotlivé frakcie, - používajú sa triediče rôznych typov a konštrukcií, od najťažších cez ľahšie, s kovovými a nekovovými sitovými plochami, až po triediče s rotačnými sitami. 80

Odlučovače - magnetická separácia materiálov s obsahom Fe, - separácia ľahkých a prachových častíc z recyklátu (drevo, plasty) pomocou pneumatických a vodných odlučovačov. Magnetický separátor - používajú sa na oddelenie magnetických materiálov od nemagnetických, - na silnomagnetické materiály sa používajú nízkointezitné magnetické separátory, - pre separáciu slabomagnetických materiálov sa používajú vysosointenzívne magnetické separátory, - sú riešené pre suchú alebo mokrú prevádzku. 81

Odstraňovanie nečistôt ( práčky ) 83

Stavebné recykláty a možnosti ich využitia 84

Stavebné recykláty a možnosti ich využitia Tehlový recyklát - výroba tehlobetónu; použitie ako výplňové murivo do monolitických konštrukcií, na výrobu prefabrikátov, na prípravu vibrolisovaných tvárnic, - výroba stavebných zmesí ako plniva mált pre murovanie s využitím drobných frakcií do 4mm, - využitie v stabilizovaných podkladoch a nestmelených vrstvách vozoviek, - výroba nepálených lisovaných tehál (300x150x100) zo zmesi tehlového recyklátu frakcie 0-16 mm a hliny s 10% prímesou cementu. Betónový recyklát - použitie betónového recyklátu je dnes zakotvené aj v niektorých normách, - v podkladných vrstvách vozoviek stmelených cementom, - v ochranných vrstvách cestných komunikácií, - ako náhrada prírodného kameniva do konštrukčných betónov nižších tried. 85

Asfaltový recyklát - pred použitím musí dôjsť k obaleniu ekologicky škodlivých častíc za použitia vhodných emulzií, - bez pridania spojiva k recyklátu použitie pre spodné podkladné vrstvy málo zaťažovaných vozoviek, - po pridaní hydraulického spojiva použitie pre novú stmelenú podkladnú vrstvu. 87

Suťový recyklát 88

Možnosti využitia recyklovaných produktov 89

Recyklácia zberového papiera 92

Prvé použitie dreva na výrobu papiera bolo zaznamenané v roku 1769, ale až v polovici 19. storočia sa výroba papiera z drevnej kaše dostala do povedomia širšej verejnosti. Hlavnou surovinou na výrobu papiera sa stala celulóza. Prvý papierenský stroj bol vynájdený v roku 1798 N. L. Robertem a začal byť vyrábaný o päť rokov neskôr bratmi Foordrinierovými. Väčšina papierov je vyrobená z rovnakého materiálu - drevo resp. drevné vlákna. Ďalšími základnými materiálmi na výrobu sú: voda, plnidlá, tmely, pigmenty a ďalšie prísady. Zloženie dreva: - celulóza (50%): základná zložka bunkovej steny rastlín buniek; základná zložka na výrobu papiera, - hemicelulóza (20%): napomáha k lepšej súdržnosti celulózy a lignínu; pri procese výroby buničiny sa rozpúšťa a vyplavuje, - lignin (25%): pôsobí ako lepidlo a drží vlákna celulózy po kope; dodáva drevu pevnosť, - extrahovateľné látky: mastné kyseliny a iné; pomáhajú drevu rásť a a odolávať chorobám. 93

Výroba buničiny / celulózy 94

Vlákninové drevo (smrek, borovica) Výroba buničiny / celulózy Sekanie štiepkov (chemická) Odkôrňovanie Varenie Pranie Triedenie Strúhanie kmeňov (mechanická) Druhy celulózy 1. mechanická - vlákna sú získavané mechanickou cestou (kmene sú tlačené na rotujúci brúsny kameň), 2. chemická - vlákna sú získané chemickou cestou (štiepky sú varené s príslušnými chemikáliami), 3. recyklovaná - vlákna sú získavané zo zberového papieru. Bielenie Sušenie / Papierenský stroj Na konci papierenského stroja je obsah vody v papieri 3-8%. 95

Papierenský stroj Sitová časť Odvodňovacia časť Lisovanie Sušenie Vyrovnávanie Vyrovnávanie Sušenie Lisovanie Sitová časť Zušľachťovanie (farbenie) Finálny výrobok (Jumbo role) Jumbo role sa ďalej prevíja a upravuje na šírku alebo formát podľa potreby. 96

Odpadový a zberový papier 97

Odpadový papier - spracovateľský odpad: vzniká priamo vo výrobe, - spotrebiteľský odpad: tlačové papiere, novinový papier, obalový papier. Zberový papier Zberový papier - papier, kartón, lepenka a výrobky z nich, ktoré už boli použité alebo sú odpadom pri spracovaní a zachovali si také vlastnosti, že sa z nich môžu regenerovať vlákna. Podľa STN EN 643 Papier a lepenka. Európsky zoznam normalizovaných druhov zberového papiera a lepenky (50 1990) - zberový papier sa zaraďuje do piatich hlavných skupín: - 1. skupina : druhy nižšej kvality, - 2. skupina : stredné druhy, - 3. skupina : vysokokvalitné druhy, - 4. skupina : druhy obsahujúce sulfátový papier, - 5. skupina : špeciálne druhy. Výhody využitia zberového papiera: - úspora elektrickej energie 23 74%, - zníženie emisií 70%, - zníženie stupňa znečistenia vody 35%, - zníženie spotreby vody 58%. 98

Recyklácia zberového papiera - je opätovné použitie tých zložiek zberového papiera, ktoré sú vhodné na výrobu nových papierov s obsahom recyklovaných vlákien. Recyklované vlákna - sú vlákna získané zo zberového papiera. Zanáška vláknitých surovín - je pomer jednotlivých vláknitých komponentov použitých pri výrobe papiera. Výrobok zo 100 % recyklovaných vlákien - je výrobok, pri výrobe ktorého v zanáške vláknitých surovín sú len recyklované vlákna. Výrobok z 80% recyklovaných vláken - je výrobok, pri výrobe ktorého v zanáške vláknitých surovín je 80 % recyklovaných vlákien a 20% vlákien je primárnych, získaných z iných zdrojov. Funkčná spôsobilosť - je schopnosť výrobku spoľahlivo plniť účel použitia, na ktorý bol určený, ak je používaný predpísaným spôsobom. Tissue papier - jemný krepovaný alebo nekrepovaný materiál vo forme pásu papiera s plošnou hmotnosťou spravidla do 30 g/m2 vyrobený na zodpovedajúcom druhu papierenského stroja na báze buničiny alebo recyklovaných vlákien. 99

Zákon č. 478/2002 Z.z. NR SR o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. NR SR o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší), Zákon č. 364/2004 Z.z. NR SR o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (čiastka 153/2004), Zákon č. 529/2002 Z.z. NR SR o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Príslušné vykonávacie predpisy, Zákon č. 223/2001 Z.z. NR SR o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príslušné vykonávacie predpisy, Zákon č. 126/2006 Z.z. NR SR o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čiastka 52/2006). 100

Zbiera sa: noviny, časopisy, brožúry, katalógy, cenníky, adresáre, telefónne zoznamy, knihy bez dosiek, kartóny, vlnité kartóny. Zberový papier nesmie obsahovať: pergamenový papier; asfaltový a dechtový papier a lepenku; brúsiaci papier; papier s kovovou fóliou, textilom alebo plastom; napúšťaný a mastný papier; lakovaný a napustený papier; pauzovací papier; väzby kníh; tetrapakové obaly. V SR vyhodíme denne 1000 ton papierového odpadu, recyklujeme približne 34,6 % (západoeurópske krajiny 70%). 101

Postup recyklácie papiera 103

Recyklácia papiera Pri recyklácii papiera treba brať vždy do úvahy kvalitu dodávanej suroviny. Tou môžu byť odrezky z tlačiarní, ktoré sú znečistené farbou známeho zloženia, prachom, pieskom. Surovinou však veľmi často je papier zo zberných surovín alebo kontajnerov, ktorý je znečistený a obsahuje neznáme látky. Pre papierne je zložitejšie spracovať druhú surovinu. 1. Rozvláknenie - namočenie vstupnej suroviny a jej rozvláknenie sa deje v nádrži opatrenej miešadlom; obvykle sa jedná o čisto mechanický proces; občas sa pridáva malé množstvo NaOH, ktorý urýchli rozvlákňovanie. (FORMAX 1800 Laboratory Pulper ) 104

2. Hrubé triedenie - už v rozvlákňovacej nádrži často býva lano (nazývané cop ), na ktoré sa pri miešaní suspenzie zachytávajú nečistoty (nite, fólie); - ďalšia fáza hrubého triedenia prebieha na samostatných zariadeniach, ktoré vždy odstránia určitý typ nečistôt; na triedenie sa využívajú rozdielne hustoty (vytváranie víru v kónickej nádobe) a veľkosť nečistôt (sitá a štrbiny). 3. Dovlákňovanie - nasleduje po hrubom triedení, no niekedy aj pred ním; odstraňovanie nerozvláknených zámotkov vlákien; mechanický proces prebiehajúci výlučne na dovlákňovacích zariadeniach; triediaca linka odstraňuje nerozvláknené zvyšky. 4. Deinking proces - procesy jemného triedenia - odstraňovanie veľmi malých a rozpustných nečistôt (farbiva, plniva, pigmenty); 105

Deinking procesy - flotácia: suspenziou vlákien prebubláva vzduch, ktorý vynesie nečistoty na povrch v podobe peny, ktorá sa následne odstraňuje; - pranie vlákien: suspenzia sa zriedi s väčším množstvom vody, aby mohla byť následne zahustená na filtračnej prepážke; - používajú sa chemikálie (Na 2 SO 3, NaOH). 106

Po deinking procese zostávajú v sušine prevažne len jemné nečistoty o hustote blízkej hustote celulózy. Jedná sa prevažne o polymérne látky, ktoré majú nízky bod topenia a nazývajú sa stickies. Jedná sa o najproblematickejšie látky pri recyklácii papiera. Zaleptávajú otvory papierenských sít, lepia sa na sušiaci valec a menia koloidné vlastnosti suspenzie, a tým bránia dobrému naviazaniu plnív. Bohužiaľ stickies sa veľmi ťažko odstraňujú. V už vyrobenom papieri spôsobujú vznik sklovito priehľadných škvŕn. Iba dispergovateľné stickies sa dajú odstrániť a to: 1. chemickou cestou (používa sa veľmi málo), 2. termickou cestou (zahriatím nad 150 C a následný m rozptylom), 3. termochemickou cestou (suspenzia sa zahreje na teplotu pod 100 C a následne sa častice mechanickým spôsobom rozbíjajú). 5. Zosvetľovanie, bielenie - zosvetľovanie je založené na maskovaní chromofórmnych (farbu spôsobujúcich) chemických skupín; využívajú sa tieto chemikálie: tiosíran sodný (Na 2 S 2 O 3 ), peroxid vodíka (H 2 O 2 ), oxid chloričitý (ClO 2 ), NaOH, O 3. Tiosíran sodný je pre životné prostredie v malom množstve neškodný a nanajvýš môže prispieť k eutrofizácii vody. Pri väčšom úniku môže spôsobiť jednorázové uhynutie rýb. 107

Ďalej sa s recyklovanou papierovinou nakladá rovnako ako s nerecyklovanou. Doplní sa o rôzne plnivá, papierenské prostriedky a stabilizátory (predchádzanie vzniku peny, zabránenie vzniku slizu) a farbivá. Potom sa zmes pustí na papierenský stroj. Zberový papier Rozvlákňovanie Hrubé triedenie Čistenie Odfarbenie Odstraňovanie tlače Konečné čistenie Vybielenie Prepieranie Papier 108

Odpady vznikajúce pri výrobe papiera 109

Odpady pri výrobe papiera - po oddelení väčších tuhých častí pomocou rôznych filtrov a kalolisov nasleduje čistenie odpadových vôd; sedimentačné zariadenia, odstredivky, flotačné zariadenia, koagulačné zariadenia (Al 2 O 3, Fe 2 O 3, CaSO 4 ), penová separácia; - na dočisťovanie sa používa ultrafiltrácia, oxidácia a fotochemickéčistenie (oxidácia pomocou UV žiarenia); - na koniec sa používa sorpcia na aktívne uhlie. Výsledkom týchto operácii je voda s obsahujúca minimum nečistôt a zahustený kal. Kal sa môže použiť ako palivo (vysoký obsah vody - 40%), ako hnojivo (nikto ho nechce - hrozí prítomnosťťažkých kovov) ale najčastejšie sa skládkuje. Tam, na skládku ba sa dostal aj popol po spálení zberového papiera, len by nebol vlhký. Papierenský priemysel je po chemickom a oceliarenskom priemysle tretím najväčším producentom skleníkových plynov. Emisie obsahujú prevažne oxidy dusíka, zlúčeniny síry, pevnéčastice a zlúčeniny chlóru. 110

Triediaca linka papiera (Praha) - denný výkon linky je 75 ton a ročný 25 000 ton vytriedeného papiera (zberný papier) (manipulácia so zberným Papierom v sklade) (prekladač papiera) (práca na triediacej linke) (vytriedený papier) (zlisované balíky papiera) 111

Recyklácia skla 113

História skla Sklo (modré) bolo po prvýkrát vyrobené v roku 1540 Christopherom Schurenem s využitím kobaltu. V roku 1919 v Hostomiciach pri Biline dal belgičan Foucault do prevádzky prvý stroj na nepretržite zvisléťahanie pásu skla z hladiny skloviny -ťahané sklo. Zrkadlové sklo sa vyrábalo liatím, potom sa obojstranne brúsilo a leštilo. Začiatkom 60. rokov bol v Anglicku zavedený nový spôsob, tzv plavenie skla (float) v cínovom kúpeli. Zariadenie je schopne vyrobiť až 3000m 2 skla za hodinu. Lesné sklo - draselné sklo sfarbené pôsobením zlúčenín železa zo znečistených surovín, svetlo až tmavo zelené, namodravé, hnedé alebo žltozelené. Sú to zväčša čaše a fľaše vyrábané od 14. do 17. storočia v sklárňach v horských lesnatých oblastiach (Šumava). Do konca stredoveku nebolo sfarbenie skla považované za nedostatok, až pod vplyvom importu z Benátok sa začalo usilovať o výrobu číreho skla pôsobením čerív, odfarbív a používaním čistejších surovín. Výrazne zlepšenie priezračnosti a lesku skla priniesla náhrada vápenatých surovín olovnátymi (olovnatý kryštál). 114

Výroba skla Základnou surovinou na výrobu skla je roztavený kremeň. Do špeciálnych druhov skla sa pridávajú rôzne oxidy, ale recyklovať sa dá iba bežné sklo s prísadou oxidu sodno-vápenatého. Sklovina sa taví zo zmesi práškových surovín, ktorej sa hovorí sklársky kmeň. Na to aby sklo malo potrebné vlastnosti, musí sa dodržiavať presný pomer jednotlivých prísad. Sklárske suroviny sa delia na hlavné a pomocné. Vápenec Sóda Živec Fenolit Dolomit Surovina Kremičitý piesok Sodný lúh (50 %) Sulfát sodný Chrómová ruda Vlastne črepiny (tech. odpad) Cudzie črepiny Celkové množstvo Biele sklo 567,5 124,2 124,8 31,2 39,8-65,0 6,4-100,0 100,0 1 114,3 Zelené sklo 137,4 17,9 28,9 9,1-13,0 33,2 1,3 0,9 100,0 700,0 1 040,4 (prísady surovín v kg na výrobu jednej tony bieleho a zeleného skla) Hlavnou sklárskou surovinou sú hlavne piesok, kremičitý piesok a kyselina boritá. Pomocnými surovinami sú hlavne farbivá, čeriace, kaliace a leptajúce prísady. Sklársky kmeň sa po dopravníkových pásoch presúva do taviacich vaní (1500 C až 1600 C) kde sa roztaví. Po dokonalom roztavení je horúca sklovina z vaní prepravena do tzv. feedrov (tvarovacích strojov) alebo na individuálne spracovanie. 115

Druhy skla 116

Druhy skla 1. Kremenné sklo - je chemicky najjednoduchšie sklo (z roztaveného SiO 2 ), - prepúšťa ultrafialové lúče, má výbornú chemickú tepelnú odolnosť, znesie prudké ochladenie bez toho aby popraskalo, - vysoká taviaca teplota (1800 ) obmedzuje jeho výrobu na laboratórne potreby a špeciálne žiarovky. 2. Vodné sklo - vznikne tak, že ku kremennému sklu pridáme alkalické zlúčeniny, ktoré pôsobia ako tavivo, - tým klesne teplota tavenia SiO 2, avšak zhoršia sa vlastnosti skla, - slúži na ohňovzdorné nátery, ako spojivo do tmelov a zlievarenských pieskov. 3. Fľašové sklo - surovinami na výrobu fľašového skla sú: 50% piesok, 16% uhličitan sodný, 12% vápenec, 18% odpadové sklo a 4% ostatné látky, - zmes sa zahrieva pri teplote 1500 C a roztavená červená hmota sa putuje do stroja na výrobu fliaš. 117

4. Tabuľové sklo - má podobné zloženie ako fľašové sklo, len obsah horčíka je trošku väčší, - od roku 1959 sa vyrába nasledovne: roztavené sklo tuhne na vrstve roztaveného cínu, čím vznikne tabuľa s hladkým povrchom - plavené sklo. 5. Český krištáľ - vzniká tavením piesku a vápenca, - je tvrdý, horšie taviteľný, lesklý a stály, takže sa hodí pre výrobu chemického a stolného skla. 6. Anglické sklo - pripravuje sa tavením piesku a oxidov olova, - je mäkké, má vysoký lesk a lom svetla, - ak obsahuje okolo 25% PbO, hovoríme o olovnatom krištále; vyniká lomom a farebným rozptylom svetla; vybrúsené kamienky sa vsádzajú do bižutérie, - do vysoko kvalitného optického skla sa pridávajú oxidy bária, zinku, olova a titánu. 7. Bór-kremičité sklo -časť SiO 2 je nahradená oxidom bóritým, - oxid hlinitý zvyšuje ich pevnosť a zlepšuje spracovateľnosť skloviny, - sú žiaruvzdorné a chemicky odolné, - používajú sa ako laboratórne a varné skla pre domácnosť. 118

8. Horninové sklo - vznikajú tavením kryštalických hornín s alkáliami, - z čadiča sa vyrábajú tmavé skla na pivné fľaše, - tavený čadič je surovinou na výrobu dlaždíc s vysokou odolnosťou proti oderu a rúr odolných voči kyslinám, -čadičové vlákna vynikajú tepelnou a zvukovou izoláciou. 9. Francúzke sklo - vyrába sa tavením sklárskeho piesku so sódou a vápencom, - patrí medzi veľmi rozšírený druh skla; je ľahko taviteľné, - vyrábajú sa z neho fľaše, lisované úžitkové sklo a stavebné sklo. Podľa spôsobu konečnej výroby delíme sklo na: 1. Fúkané sklo, 2. Lisované sklo, 3. Liate sklo, 4. Ťahané sklo. 119

Recyklácia skla Odpadové sklo - sklo vymedzené pojmom odpad (223/2001). Recyklovateľné odpadové sklo - sklo spĺňajúce kvalitatívne kritériá recyklátora Vetropack s.r.o. Nemšová. Sklo ako druhotná surovina - upravené recyklovateľné odpadové a špeciálne sklo vyhovujúce kritériám zhodnocovateľov, charakterizované stanoveným stupňom čistoty pre jednotlivé zariadenia na zhodnocovanie odpadového a špeciálneho skla. Legislatívne východiská pre recykláciu sektoru skla: 1. Program odpadového hospodárstva 2006-2010, 2. Zákon č. 223/2001 o odpadoch, 3. Vyhláška MŽP SR 283/2001 o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch, 4. Vyhláška MŽP SR 284/2001, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov, 5. Vyhláška MŽP SR 516/2001 o sadzbách pre výpočet príspevkov do Recyklačného fondu, 6. Smernica MŽP SR 3/2001-6.3 o špecifikácií výrobkov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu, 7. Zákon č. 529/2002 o obaloch. 120

Použitý sklenený obal je možné do posledného črepu znovu využiť pre výrobu nového a to nespočetne veľa krát. Sklárske črepy sú nevylúčiteľnou zložkou normálneho sklárskeho kmeňa, v ktorom nie len že môžu nahradiť primárne suroviny asi do výšky 1/3 hmotnosti skladby, ale pôsobia priaznivo aj na priebeh, ekonomiku tavenia a kvalitu výrobku. Táto surovinová základňa sa z najväčšej miery získava z vlastných zdrojov sklárni (vlastnéčrepy z výroby) a až potom v druhom rade z črepov vykupovaných, pochádzajúcich z priemyselných závodov a zberných dvorov. Vzhľadom ku stále sa zvyšujúcej dokonalosti moderných sklárskych liniek dochádza k minimalizácii odpadov (znižuje sa množstvo vlastných črepov v sklárňach). Vykupované sklenenéčrepy zďaleka nestačia kvantitatívne pokryť stúpajúce nároky sklárskeho priemyslu. Zvlášť pri výrobe zeleného skla sa pridávajúčrepy, pretože dnes ešte neobrúrateľné nečistoty a Prísady majú vplyv na roztavené sklo. 121

Sklenený odpad 122

SKLENENÝ ODPAD 1. Technologický odpad - vlastné črepy - črepy z vlastnej výroby sú najlacnejšou surovinou sklárskej vsádzky a predstavujú podstatnú úsporu ostatných surovín a energie. Tieto črepy tvorí studený odpad z triedenia, okraje plochého skla horúce kvapky skla z granulácie. To všetko v rámci výrobného závodu alebo výrobnej linky. - vzhľadom k značnej prašnosti pri manipulácii so suchými črepmi sa prikročilo k ich vlhčeniu pred manipuláciou, čím vzrástli požiadavky na povrchovú ochranu všetkých kovových častí spracovateľskej linky. Suché črepy sa drvia podľa potreby kladivovými drvičmi so vstavanou nárazovou doskou s možnosťou regulácie veľkosti drvených črepov. - pre horúce kvapky je najlepším riešením použitie nádob a vyhrabávacích žľabov z nerezovej ocele. Magnetická separácia črepov sa uskutočňuje na dopravníkom páse dvakrát po sebe. Zaolejovanéčrepy sú nepoužiteľné, pretože vo väčšom množstve by mohli zmeniť podmienky v peci. prísady surovín v kg na výrobu 1t bieleho a zeleného skla Surovina Vlastne črepiny (tech. odpad) Biele sklo 100,0 Zelené sklo 100,0 123

2. Zberový odpad cudzie črepy - množstvo črepov vo vsádzke závisí predovšetkým na ich čistote. Preto sa najviac črepov používa pri tavbe zeleného skla, kde nie sú väčšie problémy s farebnou čistotou. Vo Švajčiarsku a Nemecku sa pri tavbe zeleného obalového skla používa prídavok nad 80% črepov. - u hnedého skla (ambru) sa používa prídavok 50% črepov. - u bieleho skla sú požiadavky na kvalitu črepov najvyššie a prídavky sú do 40% črepov. - vysoké prídavky črepov sa uplatňujú i pri výrobe izolačného vlákna. - ostatné sklárske obory (ploché sklo, technické sklo, krištáľ, úžitkové sklo) doteraz používajú pri tavbe len vlastné črepy. Surovina Cudzie črepiny Biele sklo 100,0 Zelené sklo 700,0 prísady surovín v kg na výrobu 1t bieleho a zeleného skla 124

- zvlášť nebezpečné v črepoch sú nečistoty, ako kovy, anorganické a organické látky. - oceľ sa v črepoch vyskytuje ako uzávery, plechovky a drôty. Menšia časť prítomnej ocele sa v skle rozpustí a sfarbí ho, časť sa roztaví a vytvorí korodujúce guľôčky. - typickou škodlivinou je hliník. Rýchle roztavené častice hliníka sa vznášajú v sklovine, reagujú s kremíkom a vytvárajú guľôčky. V okolí týchto guľôčok potom vznikajú vplyvom pnutia praskliny. - anorganické látky (keramiky, betón) sa v skle rozpúšťajú len pomaly a vytvárajú vo výrobkoch tzv. kamienky. - organické látky (papier, drevo, kartón) obvykle nie sú problémom, určitým problémom sú plastové fľaše. Rovnomerne rozptýlené organické látky pôsobia pri tavení mierne redukčne, vo väčšom množstve môžu viesť k peneniu a hnedému sfarbeniu. - kontrola črepov sa realizuje tzv. pinzetovou analýzou. 125

Zber črepov a ich úprava 126

Zber črepov a ich úprava Zber črepov zo spracovateľského priemyslu (sklárstvo, pivovary) je bezproblémový. Dodávky črepov do úpravní sú pomerne kvalitné a majú homogénne zloženie. Sklo z tohto zberu sa podrobuje jednoduchej úprave založenej hlavne na drveniu. Zdroje týchto črepov sú obmedzené. Zložitejší je zber črepov od obyvateľstva. V regiónoch kde nie je podporovaný zber skla sa v nádobách na domový odpad nachádza asi 10% skla. Výkup skla sa nevypláca z hľadiska manipulácie a rentability celého cyklu. Zatiaľ jediným vyhovujúcim riešením k získaniu črepov je separovaný zber od obyvateľstva pri ktorom odhadzujú sklenený odpad do nádob na to určených. Veľmi významný je separovaný zber črepov podľa farieb. Najčastejšie sa používajú sklolaminátové nádoby na zber skla, ktoré majú tvar typu igloo. 127

Zvláštne črepy a ich spracovanie Zvláštne črepy ich chemické zloženie alebo vlastnosti sa podstatne odlišujú od bežného skla. Ich počet nepresahuje 5% z celkového množstva. Ortuťové výbojky a žiarivkové trubice obsahujú malé množstvo ortuti, preto sú nebezpečným odpadom. Ich úpravu na použiteľné črepy preto musí uhradiť užívateľ žiarivky. Úprava spočíva v odtavení kovových koncov, odstránení luminofóra a ortuti. Takto upravený črep je možné opäť použiť, najlepšie na výrobu novej žiarivky. Problematické je i využívanie televíznych obrazoviek. Rôznosť zloženia od rôznych výrobcov bráni opätovnému využitiu pri výrobe obrazoviek. Skôr sa osvedčila ručná demontáž obrazoviek, ďalej ich drvenie a vytriedenie ich kovových častí. Získaný črep je možné použiť pri výrobe izolačného vlákna boli úspešne vyskúšané prídavky až 70% týchto črepov. Do tejto skupiny skiel patrí aj lepené sklo a drôtosklo dvojstupňové drvenie. 128

Cyklus nakladania so sklom 129

Miera recyklácie odpadového skla 2000-2005 50 000 45 000 40 000 35 000 30 000 25 000 20 000 15 000 10 000 5 000 0 2000 2001 2002 2003 2004 2005 ton Spracovatelia odpadového skla v SR: 1. Vetropack, s.r.o., Nemšová, 2. Granulex Glas, s.r.o. Ilava. 130

Životný cyklus sklenenej fľaše 131

Recyklačná linka TRIM CO., LTD. 132

Recyklačná linka TRIM CO., LTD. 133

1. Prívodná násypka - prívodná násypka sklenených fliaš môže pojať okolo 4,5 m 3 (3,5 t) odpadových sklenených fliaš, - vibračný dopravník napojený na dno násypky stabilne zásobuje sklenenými fľašami dopravníkový pás. 134

2. Drvič - použité sklenené fľaše dopravené dopravníkovým pásom sú drvené v samostatnom procese na drvinu so špecifickou veľkosťou zrna menšou ako 6mm, - sklenené fľaše sú drvené valcami mechanizmus mlyna. 135

3. Mlyn - sklenená drvina o veľkosti menšej ako 6 mm (produkt drviča) je ďalej mletá mlynom na sklenený prášok, - mletie sa realizuje tyčovým mlynom, špeciálne upraveným na mletie skla, - výsledný prášok je separovaný od ďalších zložiek (papier) rotačným mlynom. 136

4. Jemné sito - sklenený prášok vyrobený mlynom je triedený podľa priemerov zŕn a prášok špecifického priemeru zŕn je z procesu odobratý, - prepojenie s dopravníkovým pásom dovoľuje kontinuálne triedenie zŕn, - systém je uzavretý a nedovoľuje úniku skleneného prášku do ovzdušia. 137

5. Dopravník sklenej múčky - dopravníkový pás vedie sklenú múčku (prach) z mlyna a sita do zmiešavacieho zariadenia, - celé zariadenie pracuje na princípe vírov. 138

6. Zmiešavacie zariadenie - sklený prášok vytriedený jemným sitom a dva typy odľahčených hmôt sú automatický merané a zmiešavané, - zmiešavací stroj môže pojať až 350 kg sklenenej zmesi. 139

7. Vytvrdzovacie zariadenie - prášková zmes ako výsledok zmiešavacieho procesu je vytvrdzovaná a vzniká ľahko porézny materiál Supersol, - stroj pozostáva z vytvrdzovacej a chladiacej časti, - je vybavený 16 horákmi. 140

8. Triedič Supersol - vyrobené bloky Supersol sú porozbíjané a triedené do špecifických veľkostí, - použitie: v stavebníctve, záhradkárstvo a agrokultúra, pri čistení odpadových vôd, ako izolačný materiál. 141

Recyklačná linka - ONTARIO 142

Recyklácia plastov 143

Plasty Plasty sú rôzne uhľovodíkové zlúčeniny, ktoré sa vytvárajú buď zmesou prirodzených látok (celulóza, bielkovina) alebo chemickou syntézou. PLASTY Termoplasty Termosety Duroplasty Elastoméry Rozdelenie plastov podľa vplyvu tepla Termoplasty pozostávajú z lineárnych alebo rozvetvených polymérov, ktoré pri zohriatí reverzibilne mäknú. Po ochladení materiálu získavajú pôvodnú pevnosť. Je ich možné viackrát regenerovať a roztavením prepracovať. Duroplasty skladajú sa z tekutých monomérov, ktoré sa pri vytváraní formy navzájom miešajú a chemickými reakciami vytvrdnú do konečnej podoby. Umelé hmoty sú ireverzibilné a termicky neregenerovateľné. Elastoméry umelé hmoty s dlhodobými elastickými vlastnosťami, zložené zo široko rozvetvených polymérov. Rovnako ako duroplasty nie sú taviteľné. 144

Plastový odpad 145

Plastový odpad 1. Odpad z výroby je tiež charakterizovaný ako i priemyselný odpad. Vzniká priamo pri výrobe, resp. finalizácii polotovarov. Je to v podstate najkvalitnejší plastový odpad. Ide vždy o jednodruhový odpad z jasne definovaného a známeho materiálu. Jedná sa hlavne o nepodarky, výrobky mimo rozmerovej tolerancie a pod. 2. Odpad zo spotreby odpad z použitých výrobkov a obalov môže vznikať na dvoch úrovniach: I. odpad z obchodných reťazcov, veľkoskladov ide o relatívne čistý, vo väčšine prípadov jednodruhový odpad, ktorý sa dá tiež pomerne dobre a jednoznačne zbierať a využiť; II. odpad z komunálnej sféry plastová frakcia komunálneho odpadu, tiež nazývaný zmesový plastový odpad. Plastová zložka komunálneho odpadu hmotnostné vyjadrenie Polyetylén (PE) 65% Polypropylén (PP) 9% Polystyrén (PS) 9% Polyetylénftalát (PET) 10% Polyvinylchlórid (PVC) 1% Ostatné 6% 146

Recyklácia plastov 147

Recyklácia plastov 1. Primárna recyklácia recyklovaný výrobok sa použije na výrobu rovnakého, alebo podobného výrobku, 2. Sekundárna recyklácia spracovanie znečisteného heterogénneho odpadu; použitie recyklovateľných materiálov po recyklácii na nové výrobky odlišných vlastností, 3. Terciálna recyklácia patria sem chemické a termické depolymerizačné technologické postupy, 4. Kvartérna recyklácia predstavuje energetické zhodnotenie spaľovanie. 148

Zber a triedenie plastového odpadu 149

Zber plastového odpadu (zberné kontajnery) (recyklovaný zber z domácností) (zberný automat TOMRA) (recyklačný kiosk) 150

Triedenie plastového odpadu - závisí od charakteru a zloženia plastové odpadu, obsahu anorganických a kovových materiálov a znečistenia 1. Triedenie vzduchom - slúži na triedenie najviac 2 typov plastov; veľmi rozšírené 2. Triedenie pomocou hydrocyklónov - roztriedenie plastov v komunálnom odpade 3. Float-sink triedenie - pomocou vodnej nádrže; plasty ostávajú na hladine (float) a ostatné zložky sa usadia (sink) 4. Selektívne rozpúšťanie - vysoká čistota vytriedených plastov 5. Flotácia - vysoko účinný postup triedenia najmä pre veľmi znečistený plastový odpad 6. Kryogénne triedenie - ochladenie, pomletie a následné preosiatie 7. Infračervená spektroskopia - triedenie priemyselných plastových odpadov 8. Vibračné postupy - nedochádza k mechanickému poškodeniu vláken 151

Recyklačné metódy plastového odpadu 152

Recyklačné metódy 1. Suché recyklačné postupy - bez použitia vody alebo rozpúšťadiel, - využíva sa mletia za sucha v kombinácii so vzdušným triedením, - je možné spracovať aj odpad typu fľaše od rastlinného oleja, - nedochádza k sekundárnemu znečisteniu odpadových vôd. EREMA RGA 50T - je to kombinácia rezacieho, zhutňovacieho a výtlačovacieho zariadenia, - pripravený materiál vstupuje do vytlačovacieho zariadenia, kde dochádza k dokonalej homogenizácii taveniny, - tavenina sa filtruje pomocou filtračného zariadenia. 153

Recyklačné metódy 2. Mokré úpravnícke postupy - znečistené plasty sa na šikmom dopravníkovom páse vytriedia (ručne, strojovo), - potom sú vedené do nožového mlyna so sitom (veľkosť oka 14mm), - melie sa na mokro (s vodou), - ďalej materiál prechádza frakčnou práčkou (odstránenie papieru a lepidla), - zmes plastu, vody, celulózy a nečistôt prechádza tzv. pneumatickým rozdružovacím stupňom odstráni sa pracia voda (obsahuje nečistoty), - nasleduje dvojstupňové pranie (predbežná flotácia a flotácia) na zvýšenie čistoty zmesi, - nasleduje prepláchnutie čistou vodou, - v odstredivke sú plasty odstredené a nasleduje ich sušenie teplým vzduchom, - posledným krokom je tzv. Big-bag stupeň, kde sa vyčistené plasty balia do veľkých vriec. SIKOPLAST Maschinenbau Heinrich Koch GmbH 154

Recyklačné metódy 3. Zlepšené metódy - pomocou týchto metód je možné dosiahnuť porovnateľné fyzikálne a chemické vlastnosti, ako má primárna surovina. 155

Recyklačné metódy 4. Zvláštna skupina metód - slúži ku depolymerizácii plastov späť na monoméry (kyselinu tereftalovú a etylénglykol), - jedná sa hlavne o chemickú (terciálnu) recykláciu. 156

Recyklačné metódy 5. Energetické využitie plastového odpadu - ako palivo v teplárňach alebo cementárňach (vysoká výhrevnosť), - spaľovanie však nie je recyklácia, a pokiaľ je materiál možné recyklovať... 157

Spôsoby recyklácie plastov 158

Spôsoby recyklácie plastov 1. Chemická deštrukcia - aplikuje sa na recykláciu netriedeného plastového odpadu, - predpokladá sa až 80%-né zníženie nákladov, nakoľko sa odpad nemusí triediť ani čistiť, - v 1. stupni sa upravený odpad roztaví, zbaví halogénov; plynné organické latky sa skvapalnia a využijú na prípravu náhradných surovín, - v 2. stupni sa skvapalnené odpady rozdestilujú a využívajú sa ďalej vo výrobe. Roztavenie odpadu Odstránenie halogénov Skvapalnenie plynných org. l. Destilácia skvapalnených odpadov Nová výroba 2. Tepelný rozklad - sa osvedčil v prípade polytetrafluoretylénu, polysteránu... - na vyvolanie depolymerizácie sa používa prehriata para, roztavené kovy a taveniny kovových solí, - rozmedzie teplôt 350-350ºC. 159

Spôsoby recyklácie plastov 3. Pyrolytická degradácia - možno ňou rozložiť polystyrén a vinylové polyméry na zužitkovateľné produkty (palivá, rozpúšťadlá), - pri pyrolýze termoplastov sa rozkladajú až na voskovité alebo kvapalné produkty, ktoré možno vysušiť a použiť ako izolačné látky proti pôsobeniu vody, alebo ako spojivo na keramické materiály, - rozmedzie teplôt 150-900ºC, - produkty: 1. pyrolýzny plyn: kvality ako zemný plyn; využitie ako energetické palivo, 2. pyrolýzny koks: získava sa aktívne uhlie, 3. pyrolýzny olej. 4. Hydrolytická degradácia - rozkladom niektorých polymérnych odpadov za prítomnosti katalyzátorov dostaneme cenné produkty, - napr. z polyamidov je možné získať znovu polymerizovateľný monomér, z polyamínov diamíny, - procesy sa realizujú v prostredí vody alebo viacmocných alkoholov. 160

Spôsoby recyklácie plastov 5. Dehalogenácia - využíva sa pri likvidácii niektorých plastov obsahujúcich halogény (PVC), - takto získané uhľovodíky možno využiť ako hodnotné palivo. 6. Regranulácia, aglomerácia, priame spracovanie na výlisky (dosky) - jedna sa hlavne o spracovanie fólii. Rozrezanie na malé kúsky Zhutnenie odpadu teplom Ochladenie vodou Drvenie na granulát Nová výroba 161

Mikrovlnná metóda HAWK - 10 Patentovaný proces umožňujúci extrahovanie ropy a alternatívnych ropných produktov z rôznych zdrojov. Technológia je založená na využití presne vyladeného mikrovlnného žiarenia. Zariadenie pracuje s 1200 rôznymi frekvenciami mikrovlnného spektra. Ako náhle je materiál zachytený na odpovedajúcej vlnovej dĺžke, časť uhľovodíkov (sú obsiahnuté v plastoch a gume) sa premení na ropu a výbušný plyn. Zariadenie je schopné spracovať takmer všetko, čo je založené na uhlíkovej báze. 162

Prehľad technológií UHDE Inventa-Fischer pre polyesterové polyméry Systém 2 R (2 reaktory) (reaktor DISCAGE ) 164

Recyklácia starých automobilov 165

Na Slovensku sa ročne vyradí z evidencie okolo sedemdesiattisíc automobilov. Nezlikvidované automobily sú dlhodobou záťažou pre životné prostredie. Obsahujú však množstvo využiteľných surovín a miera ich zhodnotenia v posledných rokoch prudko vzrástla. Kým pred troma rokmi sa spracovalo asi sedemsto starých vozidiel, v roku 2008 to bolo viac ako 23 000. Recyklácia autovrakov je súčasť čoraz prudšie sa rozvíjajúceho automobilizmu i recyklačného priemyslu. Je to nový, iba niekoľkoročný biznis, ktorý donedávna nemal stanovené pravidlá. Nepotrebné vozidlá v lepšom prípade končili na vrakoviskách, ako možný zdroj náhradných dielcov. V horšom, boli ponechané osudu. Na cestách, parkoviskách, v mestách či prírode. Najčastejšie dožívajúcimi autami sú dnes staré "socialistické" vozidlá ako škodovky, Lady, Moskviče či Wartburgy. 166

Staré vozidlá 167

Zákon č.223/2001 Z.z. o odpadoch 6.časť zákona o odpadoch STARÉ VOZIDLÁ STARÉ VOZIDLÁ - vozidlo, ktoré jeho držiteľ chce dať vyradiť z evidencie vozidiel alebo má byť vyradené, alebo bolo vyradené z evidencie vozidiel podľa osobitných predpisov. - vozidlo, ktorého držiteľ nie je známy, ak je odstavené dlhšie ako 30 dní na ceste alebo verejnom priestranstve, alebo na inom mieste, ak je jeho odstránenie potrebné z hľadiska ochrany životného prostredia alebo zachovania estetického vzhľadu obceči osobitne chránenejčasti prírody a krajiny. 168

284/2001 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov 169

Staré vozidlá - Legislatíva 170

Legislatíva - do 31.12.2005 Trvalé vyradenie vozidiel z evidencie - na základe čestného prehlásenia potvrdeného Obvodným úradom odboru životného prostredia. 171

K 1. januáru 2006 prišlo k zmene Zákona o odpadoch 223/2001 (zrušenie čestného vyhlásenia o ponechaní si starého vozidla) a proces zberu starých vozidiel začal fungovať na povinnosti odovzdať vozidlo spracovateľovi a nie na dobrovoľnosti. 172

Legislatíva - od 1.1.2006 173

Firmy zaoberajúce sa likvidáciou starých automobilov 174

ČLENENIE AUTOMOBILOV Podľa hmotnosti Podľa druhu materiálov 175

Postup pri ekologickom nakladaní s autovrakmi 176

Postup pri ekologickom nakladaní s autovrakmi STARÉ VOZIDLÁ Zberné miesta Spracovanie starých vozidiel Úplná demontáž Selektívna demontáž Drvenie vrakov Repasácia 177

Postup pri ekologickom nakladaní s autovrakmi Zberné miesta - pre úspešnosť celého systému majú zberné miesta obrovský význam, - je potrebné sa k ľuďom priblížiť čo najviac, aby ten, kto sa rozhodne automobil odstrániť, mal s tým čo najmenšie starosti, - ako najvhodnejšie sa zdá byť využitie súčasnej predajnej siete nových automobilov, - doporučuje sa, aby na takomto zbernom mieste bolo možné skladovať minimálne 5 automobilov, - taktiež nie je nereálne využitie autovrakovísk, ale za predpokladu, že by sa venovala väčšia pozornosť ich zaisteniu proti presiaknutiu kvapalín do pôdy, - do demontážnych stredísk prichádzajú zo zberných miest často len bezcenné torzá automobilov, čo značne znižuje rentabilitu prevádzky týchto stredísk. 178

Úplná demontáž 179

Úplná demontáž (nemecký prístup) - hlavnou myšlienkou je to, aby sa auto recyklovalo bez akéhokoľvek odpadu končiaceho na skládke, - demontážna činnosť začína odoberaním nebezpečných látok a odpadov (benzín, nafta, oleje), - samotné odkvapalnenie autovraku sa vykonáva na odkvapaľňovacej stanici, ktorá obsahuje zdvíhacie zariadenie a separátne nádrže pre všetky druhy kvapalín, 180

Úplná demontáž Autovrak zbavený nebezpečných látok sa presunie cez vstupnú bránu a a pomocou mostového žeriavu sa napevno osadí na otáčacie zariadenie. Vo vodorovnej polohe sa pri tejto špeciálnej demontáži z autovraku odstráni kapota motora, kapota kufra, čelo motorovej časti so svetlometmi a nárazníkom, aby sa vnútro vozidla stalo dokonale prístupným. Nasleduje odber ťažkých dielov motor a prevodovka. 181

Úplná demontáž V otáčacom zariadení sa zrealizuje otočenie autovraku o 180, pričom sa pre prácu s ťažkými dielmi vytvorí optimálny pracovný priestor. Následne sa autovrak osadí žeriavom na pojazd, a tým sa pripraví na úplnú demontáž. 182

Úplná demontáž Pojazd umožňuje pohyb autovraku pozdĺž rozmiestnených kontajnerov, do ktorých sa ukladajú demontované diely a časti autovraku. Kontajnery sú farebne odlíšené pre uľahčenie dôkladné rozdelenia demontovaného materiálu, podľa jeho druhu. Pri demontáži väčších celkov, je nutné ich rozobrať na jednotlivé dielce, resp. Súčiastky a tieto poukladať do príslušných kontajnerov. O každom diele, či súčiastke je potrebné viesť písomný záznam ako podklad pre materiálové vyhodnotenie a návrh demontážneho postupu. 183

Šrédrovanie 184

Šrédrovanie drvenie vrakov (americký prístup) - najstarší spôsob spracovania starých vozidiel, - staré automobily sú kompletne zošrotované vrátane motorov, pneumatík, čalúnených sedadiel, osí automobilov, a pod., 185

Šrédrovanie drvenie vrakov - následne sú z tejto hmoty pomocou vibrácií, prúdu vzduchu, elektromagnetov a kvapalinových kúpeľov vyseparované železo, farebné kovy a nekovový odpad, - šrédre vznikli koncom päťdesiatych rokov z dôvodu vysporiadania sa s rastúcim počtom vyradených automobilov, - ročná požiadavky na jeden spracovateľský závod v Spojených štátoch je asi 750 000 áut, - túto kapacitu nie je možné spracovať žiadnou inou metódou, - nevýhodou šrédrovania je hlučnosť a prašnosť drvičov, klesajúci podiel železného šrotu a narastajúci podiel špecifického odpadu vzniknutého po rozdrvení vyradených áut, 186

Šrédrovanie drvenie vrakov - priemerná hmotnosť osobného automobilu je 1100 kg, z toho ostáva po vyseparovaní kovových častíc asi 350 kg šrédrového odpadu, - táto zmes je tvorená veľmi malými gumenými, umelohmotnými, textilnými, sklenými a lakovými časticami, ktoré sú zmiešané s kovovým prachom, olejmi a mazivami, - ide o nebezpečný odpad, ktorý sa dá len ťažko spracovať a zbytočne zaťažuje životné prostredie, - tento odpad sa vyváža na skládky alebo končí na spaľovni. 187

Selektívna demontáž 188

Selektívna demontáž (francúzsky prístup) - v Európe () je trendom prechod zo šrédrovania na predbežnú demontáž a následné šrédrovanie, - postupne sa na túto metódu prechádza aj v USA, - automobily prichádzajú od dodávateľov už pripravené, zbavené materiálov a súčiastok ako sú batérie, olej, benzín, sedadlá a atď., - technológia je mokrá procesná voda sa recykluje a znova používa, - ide o uzavretý systém, ktorý nepotrebuje žiadne povolenia na vypúšťanie škodlivín do ovzdušia, - tento spôsob sa vyznačuje ekonomickou efektívnosťou vyplývajúcou z predaja použitých náhradných dielov a takisto predaja materiálov pre recyklačný trh (šrot pre oceliarenský priemysel). Repasácia automobilov - určitých vhodných typov automobilov, t.j. ich modernizácia a obnovenie. 189

Recyklácia starých automobilov - Teória a skutočnosť 190

Teória a skutočnosť Skupina expertov z celého sveta vytvorila koncepciu dizajnu zameraného na recyklovateľnosť, záväznú vo všetkých závodoch koncernu GM. Dôvodom bola snaha zohľadniť všetky uvedené ciele už vo fáze vývoja výrobku. Cieľom tejto koncepcie je podporovať konštruktérov i dodávateľov koncernu GM vo vývoji recyklovateľných vozidiel a ich komponentov. Koncepcia ďalej pomáha konštruktérom analyzovať súčiastky, komponenty a vozidlá z hľadiska ich recyklovateľnosti a obnoviteľnosti a definovať charakteristiky výrobku. 191

MERCEDES Teória a skutočnosť Preto už pri konštruovaní a plánovaní úžitkového vozidla myslíme na jeho opätovné zhodnotenie. Používanie vysokokvalitných, jednoducho recyklovateľných materiálov ako napríklad hliníka alebo duroplastov SMC pri umelých hmotách je pritom rovnako dôležité ako značenie zabudovaných dielcov. Pretože iba vtedy je zaručená druhovo čistá recyklácia a tým optimálna opätovná použiteľnosť. 192

Teória a skutočnosť PEUGEOT Od roku 1993 sa skupina PSA Peugeot Citroen zaviazala znížiť hmotnosť nepoužiteľných odpadov, pochádzajúcich z vyradených vozidiel. Stanovený cieľ bol dosiahnuť 80 % recyklovateľných odpadov v roku 2006. Od roku 1999 rozvíja skupina PSA Peugeot Citroen vo Francúzsku a v Európe program s názvom SECOIA (Ekologický servis pre automobilový priemysel), určený na zber, renováciu a predaj dielov štandardnej výmeny. Použité diely sa vyčistia, označia, renovujú a otestujú podľa presných zadávacích podmienok, ktoré stanoví výrobca. Namontujú sa nové komponenty, pričom pre opotrebovateľné časti sa tieto montujú systematicky. Uvedením týchto dielov na trh, si ich zákazník môže zakúpiť lacnejšie ako nové diely a pritom má tú istú záruku ako na nové. 193

Eurorecycling, s.r.o. Teória a skutočnosť - nosným programom je káblová recyklácia na základe drvenia a mletia káblov, kde finálne triedenie Cu od plastov sa uskutočňuje splavovaním, - začiatkom roku 2001 firma začala vyrábať priemyselnú a úžitkovú plastovú dlažbu, profilové plastové dosky, palisády, exteriérové a interiérové kvetináče. 194