ŠTUDIJNÝ MATERIÁL Z CHÉMIE PRE ŽIAKOV 3. ROČNÍKA EXTERNÉHO ŠTÚDIA

Σχετικά έγγραφα
Teoretické východiska k téme Sacharidy

ss rt çã r s t Pr r Pós r çã ê t çã st t t ê s 1 t s r s r s r s r q s t r r t çã r str ê t çã r t r r r t r s

rs r r â t át r st tíst Ó P ã t r r r â

Živá hmota chemické zloženie. Biológia živočíšnej produkcie Katedra fyziológie živočíchov

KATABOLIZMUS LIPIDOV BIOCHÉMIA II TÉMA 05 DOC. RNDR. MAREK SKORŠEPA, PHD.

Praktikum z biochémie 2. vydanie, Sedlák, Danko, Varhač, Paulíková, Podhradský, 2007

2. Teoretické východiska k téme Lipidy. 2.1 Chémia lipidov

Sarò signor io sol. α α. œ œ. œ œ œ œ µ œ œ. > Bass 2. Domenico Micheli. Canzon, ottava stanza. Soprano 1. Soprano 2. Alto 1

pre 3. ročník gymnázia so štvorročným štúdiom a 7. ročník gymnázia s osemročným štúdiom Jarmila Kmeťová Marek Skoršepa Mária Vydrová

P P Ó P. r r t r r r s 1. r r ó t t ó rr r rr r rí st s t s. Pr s t P r s rr. r t r s s s é 3 ñ

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Sacharidy karbohydráty - hydráty uhlíka, uhľohydráty, glycidy

Chemická a biologická bezpečnosť potravín a analýza potravín. Mária Takácsová, Ivona Paveleková

Sacharidy. O (l) + fotóny C 6 H 12

Ekvačná a kvantifikačná logika

ss rt çã r s t à rs r ç s rt s 1 ê s Pr r Pós r çã ís r t çã tít st r t

Obvod a obsah štvoruholníka

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

P r s r r t. tr t. r P

Klasifikácia látok LÁTKY. Zmesi. Chemické látky. rovnorodé (homogénne) rôznorodé (heterogénne)

BIOCHÉMIA I KATEDRA CHÉMIE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED UNIVERZITA MATEJA BELA BANSKÁ BYSTRICA SACHARIDY TÉMA 02 DOC. RNDR. MAREK SKORŠEPA, PHD.

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

vychádza zo šiesteho uhlíkového atómu od koncovej metylovej skupiny. Podobne kyselina linolénová(cis,cis,cis,-9,12,15-oktadekatriénová) H 3C-CH 2

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

M O N I T O R 2002 pilotné testovanie maturantov MONITOR Chémia. 2. časť. Realizácia projektu: EXAM, Bratislava. (2002) Štátny pedagogický ústav

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

CHÉMIE. Poznámky z. Zdroj: pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl

Physique des réacteurs à eau lourde ou légère en cycle thorium : étude par simulation des performances de conversion et de sûreté

Deti školského veku roky. Deti - vek batolivý/ predškol. roky chlapci dievčatá študujúci zvýš.fyz. aktivita 1,6 1,7 1,5 1,3 1,0

Sacharidy. (Štruktúra a biologická funkcia) Ďuračková Zdeňka Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie, Univerzita Komenského

METABOLIZMUS FRUKTÓZY A GALAKTÓZY REGULÁCIA METABOLIZMU SACHARIDOV

b. Kyslé (obsahujú viac COOH skupín), c. Zásadité (obsahujú viac - NH 2 skupín).

Couplage dans les applications interactives de grande taille

1. písomná práca z matematiky Skupina A. 1. písomná práca z matematiky Skupina B

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Annulations de la dette extérieure et croissance. Une application au cas des pays pauvres très endettés (PPTE)

Zmeny potravín počas skladovania a prepravy

ΓΗ ΚΑΙ ΣΥΜΠΑΝ. Εικόνα 1. Φωτογραφία του γαλαξία μας (από αρχείο της NASA)

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

1. písomná práca z matematiky Skupina A

ORGANICKÁ CHÉMIA Pre BMF

r t t r t t à ré ér t é r t st é é t r s s2stè s t rs ts t s

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm

Radio détection des rayons cosmiques d ultra-haute énergie : mise en oeuvre et analyse des données d un réseau de stations autonomes.

Transfert sécurisé d Images par combinaison de techniques de compression, cryptage et de marquage

Veliine u mehanici. Rad, snaga i energija. Dinamika. Meunarodni sustav mjere (SI) 1. Skalari. 2. Vektori - poetak. 12. dio. 1. Skalari. 2.

Q π (/) ^ ^ ^ Η φ. <f) c>o. ^ ο. ö ê ω Q. Ο. o 'c. _o _) o U 03. ,,, ω ^ ^ -g'^ ο 0) f ο. Ε. ιη ο Φ. ο 0) κ. ο 03.,Ο. g 2< οο"" ο φ.

Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie, Univerzita Komenského Lekárska fakulta Bratislava 2017

Forêts aléatoires : aspects théoriques, sélection de variables et applications

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

Transformations d Arbres XML avec des Modèles Probabilistes pour l Annotation

ACI sécurité informatique KAA (Key Authentification Ambient)

Γενικό ποσοστό συμμετοχής στην αγορά εργασίας πληθυσμού χρονών - σύνολο

METABOLIZMUS prednáška z fyziológie pre študentov zubného lekárstva

Langages dédiés au développement de services de communications

r r t r r t t r t P s r t r P s r s r r rs tr t r r t s ss r P s s t r t t tr r r t t r t r r t t s r t rr t Ü rs t 3 r r r 3 rträ 3 röÿ r t

Γενικό ποσοστό απασχόλησης ισοδύναμου πλήρως απασχολούμενου πληθυσμού - σύνολο


Modèles de représentation multi-résolution pour le rendu photo-réaliste de matériaux complexes

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R

Γενικός ρυθμός μεταβολής οικονομικά ενεργού πληθυσμού χρονών - σύνολο

Termodynamika. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre SjF Dušan PUDIŠ (2008)

Lipidy, metabolizmus lipidov

Ποσοστό απασχόλησης στον τριτογενή τομέα του πληθυσμού χρονών - σύνολο

Émergence des représentations perceptives de la parole : Des transformations verbales sensorielles à des éléments de modélisation computationnelle

Consommation marchande et contraintes non monétaires au Canada ( )

Robust Segmentation of Focal Lesions on Multi-Sequence MRI in Multiple Sclerosis

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Základné poznatky molekulovej fyziky a termodynamiky

Ποσοστό μακροχρόνιας ανεργίας (διάρκεια 12+ μήνες) οικονομικά ενεργού πληθυσμού 15+ χρονών - σύνολο

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Biochémia hraničná vedná disciplína. Chemické deje. Podstata základných životných procesov Metabolizmus, rast, pohyb, dráždivosť, rozmnožovanie

I S L A M I N O M I C J U R N A L J u r n a l E k o n o m i d a n P e r b a n k a n S y a r i a h

Μερίδιο εργοδοτουμένων με μερική ή / και προσωρινή απασχόληση στον εργοδοτούμενο πληθυσμό 15+ χρονών - σύνολο

SLOVENSKO maloobchodný cenník (bez DPH)

CÁC CÔNG THỨC CỰC TRỊ ĐIỆN XOAY CHIỀU

P P Ô. ss rt çã r s t à rs r ç s rt s 1 ê s Pr r Pós r çã ís r t çã tít st r t

ORGANICKÁ CHÉMIA Pre zubné lekárstvo

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

! ҽԗज़ϧљ!!ΐμΐԃ த ໒ ำ!! ǵ թ໒!! ΒǵЬ ठ໒!! Οǵ ٣!! Ѥǵ ᇡ٣!! ϖǵᖏਔ!! Ϥǵණ!!!!! 1 ~ 1 ~

Vers un assistant à la preuve en langue naturelle

CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. Študijné kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH A PRAKTICKÝCH ÚLOH. 50. ročník, školský rok 2013/2014

(2), ,. 1).

Για να εμφανιστούν σωστά οι χαρακτήρες της Γραμμικής Β, πρέπει να κάνετε download και install τα fonts της Linear B που υπάρχουν στο τμήμα Downloads.

5.2. Orientacija. Aleš Glavnik in Bojan Rotovnik

!"!# ""$ %%"" %$" &" %" "!'! " #$!

Contribution à l évolution des méthodologies de caractérisation et d amélioration des voies ferrées

Vyhlásenie o parametroch stavebného výrobku StoPox GH 205 S

œj œ œ œ œ œ œ b œ œ œ œ œ œ w

Příloha č. 1 etiketa. Nutrilon Nenatal 0

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

Akumulátory. Membránové akumulátory Vakové akumulátory Piestové akumulátory

❷ s é 2s é í t é Pr 3

Νόµοςπεριοδικότητας του Moseley:Η χηµική συµπεριφορά (οι ιδιότητες) των στοιχείων είναι περιοδική συνάρτηση του ατοµικού τους αριθµού.

16. Reakcia glukóza + ATP glukóza-6-fosfát + ADP a) predstavuje reakciu aktivácie glukózy pred jej vstupom do glykolýzy

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z CHÉMIE

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém

Transcript:

Súkromné gymnázium, Kremnická 26, 851 01 Bratislava ŠTUDIJNÝ MATEIÁL Z ÉMIE PE ŽIAKV. ČNÍKA EXTENÉ ŠTÚDIA Tematické celky: tuky (lipidy) cukry (sacharidy) bielkoviny (proteíny) 1 TUKY (LIPIDY) Lipidy sú ester v šší h kar o lový h kyselín a alkoholov, ale o i h derivátov. Kritério pre zarade ie určitej látk do skupi lipidov je jej rozpust osť. Lipid sú látk vo vode erozpust é vo vodnom prostredí vytvárajú ajčastejšie koloid. Sú do re rozpust é v orga i ký h rozpúšťadlá h, ako je napríklad chloroform, benzén alebo éter. Funkcie lipidov v živý h s sté o h: sú sekundárnym zdrojom energie sú zložkou iologi ký h e rá slúžia ako o hra a d ležitý orgá o a mäkkým tkanivám plnia funkciu tepelnej izolácie sú rozpúšťadlo pre iektoré vitamíny vitamíny D, E, K, A Z he i kého hľadiska rozdeľuje e lipúid a dve skupi : 1. JEDNDUÉ LIPIDY 2. )LŽENÉ LIPIDY 1.1 Jednoduché lipidy Do skupi jed odu hý h lipidov zaraďuje e ester v šší h kar o lový h k selí, ktoré okre k seli a alkoholu eo sahujú žiad u i ú zložku. Podľa alkoholovej zložk sa jed odu hé ester rozdeľujú a: 1. AYLGLYELY 2. VSKY 1

1.1.1 Acylglyceroly Acylglyceroly sú z he i kého hľadiska ester v šší h asýte ý h ale o e asýte ý h mastných kyselín a trojsýtneho alkoholu glycerolu (1,2, propántriol). 2 2 glycerol V ššie kar o lové k seli sa azývajú mastnými kyselinami preto, že vo svojej olekule o sahujú dlhý epolár uhľovodíkový reťaze. Majú o čaj e pár počet at ov uhlíka a erozvetve ý pria reťaze. Ne asýte é ast é k seli sa oz ačujú aj poj o ese iál e ast é k seli, t. j. epostrádateľ é, čo z a e á, že človek si i h evie v ro iť a preto i h usí prijí ať v potrave. Mastné kyseliny sa z he i kého hľadiska rozdeľujú a: a) nasýtené mastné kyseliny vo svojej molekule obsahujú iba jednoduché väzby. Patria sem: kyselina palmitová 15 1 kyselina stearová 17 5 štruktúr vzore k seli pal itovej vo vrcholoch sú atómy uhlíka (- 2 - skupiny) štruktúr vzore k seli stearovej vo vrcholoch sú atómy uhlíka (- 2 - skupiny) b) nenasýtené mastné kyseliny vo svojej molekule mobsahujú aj dvojité väzby. bsah nenasýtených mastných kyselín v lipidoch je kritériom ich biologickej hodnoty. Patria sem: kyselina olejová 17 kyselina linolová 17 1 kyselina linolénová 17 29 štruktúr vzore k seli olejovej edzi at a i uhlíka č. a 10 je násobná väzba 2

Počet e asýte ý h väzie a dĺžka reťaz a ast ý h k selí pod ieňujú pod ieňujú teplotu tope ia lipidov. Čí je reťaze kratší a čí via e asýte ý h väzie sa a hádza v molekule mastnej kyseliny, tým je teplota topenia ižšia. V živočíš h tuko h prevládajú asýte é ast é k seli pri iz ovej teplote sú tuhé a v rastlinných tukoch prevládajú nenasýtené mastné kyseliny (pri izbovej teplote sú tekuté). Podľa počtu esterifikova ý h - skupín v olekule gl erolu rozlišuje e: a) monoacylglyceroly majú esterifikovanú jednu - skupinu v gl erole zv ško ast ej k seli b) diacylglyceroly majú esterifikované dve - skupiny v gl erole dvo i zv ška i ast ý h k selí c) triacylglyceroly ajú esterifikova é všetk tri - skupiny v gl erole tro i zv ška i ast ý h k selí Keď sa a esterifiká ii zúčastňuje jede t p kar o ylovej kyseliny, vznikajú jednoduché acylglyceroly, keď sa a esterifiká ii zúčastňujú r z e kar o lové k seli, vz ikajú z ieša é a lgl erol. Vznik mono-, di- a triacylglycerolov z ázorňuje asledujú a s hé a. 2 2 2 všeo e á s hé a vz iku monoacylglycerolu 2 2 2 2 2 2 všeo e á s hé a vz iku diacylglycerolu 2 2 2 2 2 2 2 všeo e á s hé a vz iku triacylglycerolu

EMIKÉ A BILGIKÉ VLASTNSTI AYLGLYELV he i ké vlast osti a lgl erolov závisia od harakteru ast ý h k selí, ktoré o sahujú. Keď o sahujú e asýte é ast é k seli, uplatňujú sa aj ä o idač é a adič é reak ie. xidácia na dvojitých väzbách spôsobuje štiepe ie reťaz a a aldeh d, ket a ižšie kar o lové k seli, čo sa prejavuje žlt utí tukov. Adíciou vodíka na dvojité väz sa žu z olejov pripraviť tuhé tuk. Te to jav azýva e stužova ie tukov. 2 2 2 7 2 7 2 7 2 7 2 7 2 7 Pt alebo Ni 2 2 16 2 16 2 2 16 kyselina olejová kyselina stearová reakč á s hé a stužova ia tukov ydrolýzou acylglycerolov dochádza k štiepe iu esterový h väzie, pričo vz iká glycerol a mastné kyseliny. drolýza sa že uskutoč iť p so e í i erál h k selí, alkali ký h h dro idov ale o v organizme pôsobením enzýmov lipáz. Alkalická hydrolýza sa nazýva z delňova ie sapo ifiká ia, pretože jej produkto sú mydlá. 2 2 2 2 14 2 14 2 14 + L + K + Na 2 glycerol + 2 14 kyselina palmitová 2 + 2 - Na + 14 2 glycerol 2 - K + 14 palmitan sodný - sodné mydlo palmitan draselný - draselné mydlo Sodné mydlá sú tuhé a používajú sa ako čistia e a pra ie prostriedk. Drasel é dlá sú azľavé a požívajú sa a prípravu dezi fekč ý h prostriedkov. ) iologi kého hľadiska ajú jed odu hé lipid pre orga iz us v sokú e ergeti kú hod otu, pretože i h o idáciou sa získa 8 kj.g -1, teda dvoj áso é ožstvo e ergie ako pri o idá ii sacharidov. 4

1.1.2 Vosky Vosky sú nepolárne a chemicky stabilné látky. Z he i kého hľadiska sú to estery mastných kyselín s v šší i jednosýtnymi alkoholmi, ako sú napríklad cetylalkohol ( 16 ), stearylalkohol ( 18 7 ) alebo myricylalkohol ( 0 61 ). Vyskytujú sa v živočíš h a rastlinných bunkách. V rastlinných bunkách tvoria ochranné povlaky, ktoré chránia rastlinu pred vysychaním vyskytujú sa hlavne v tropických rastlinách. U živočí hov sa v sk tujú vo vlaso h, vl e a kožuši e. )o živočíš h voskov sa v pra i používa hlav e včelí vosk a lanolín vosk z ovčej vl. V soký o sah voskov je v planktónových organizmoch v mori, kde tvoria hlavný zdroj energie pre niektoré druh orský h živočí hov. 1.2 Zložené lipidy Do skupi zlože ý h lipidov patria také lipid, ktoré vo svojej olekule okre základ ý h zložiek jed odu hého lipidu alkohol a mastné kyseliny obsahujú aj i ú zložku. )lože é lipid e ajú e ergeti kú fu k iu, ale sú d ležitý mechanickým a fu kč ý prvko u kový h štruktúr. ) he i kého hľadiska sú ajvýz a ejšie fosfolipidy (vo svojej molekule okrem alkoholu a ast ý h k selí o sahujú k seli u trih drogé fosforeč ú P 4 ) a glykolipidy, ktoré vo svojej olekule ako ďalšiu zložku o sahujú sa harid ajčastejšie gluk zu ale o galakt zu. 2 UKY (SAAIDY) Sa harid sú prírod é zlúče i, ktoré sa v prírode tvoria v zelených rastlinách fotosyntetickou asimiláciou zo vzduš ého o idu uhličitého a vod úči ko sl eč ého žiare ia za katal ti kého úči ku hlorof lu. Význam sacharidov: a) sú primárny zdroj energie živé orga iz vedia získavať e ergiu jedine oxidáciou glukózy) b) majú stavebnú funkciu apríklad elul za je zložkou u kový h stie rastlí, hití tvorí vo kajšiu kostru hmyzu) sl eč é žiare ie 6 2 + 12 2 6 12 6 + 6 2 + 6 2 chlorofyl c) slúžia ako zásoba energie (škro je zásobný sacharid rastlinných buniek, glykogén je zásobný sa harid živočíšnych buniek) d) sú zložkou ukleový h k selí, ktoré sú h ot ý ositeľo dedič osti ribóza je zložkou NA, deoxyribóza je zložkou DNA 5

Z he i kého hľadiska sa rozdeľujú a: 1. MNSAAIDY (jednoduché sacharidy) h drolýzou sa edajú rozložiť 2. )LŽITÉ SAAIDY h drolýzou sa dajú rozložiť a o osa haridové podjed otk. Patria se : a) disacharidy obsahujú 2 monosacharidové podjednotky b) oligosacharidy o sahujú až o osa haridový h podjed otiek c) polysacharidy obsahujú viac ako 10 monosacharidových podjednotiek 2.1 Monosacharidy Monosacharidy sú z he i kého hľadiska aldeh d ale o ket v šší h via sýt h alkoholov pol h dro aldeh d ale o pol h dro ket. Podľa o sahu fu kč ej skupi i h delí e a: a) aldózy obsahujú aldehydickú skupinu (napr. glukóza) štruktúrny vzorec aldehydickej skupiny b) ketózy obsahujú ketónovú skupinu (napr. fruktóza) štruktúrny vzorec ketónovej skupiny Podľa počtu at ov uhlíka rozdeľuje e o osa harid a: a) triózy obsahujú tri atómy uhlíka (aldotriózy, ketotriózy) b) tetrózy o sahujú št ri at uhlíka aldotetr z, ketotetr z c) pentózy o sahujú päť at ov uhlíka aldotetr z, ketotetr z d) hexózy o sahujú šesť at ov uhlíka aldotetr z, ketotetr z Najjed odu hšie tri z su glyceraldehyd a dihydroxyacetón. S výnimkou dihydroxyacetónu obsahujú sacharidy vo svojej olekule aspoň jede chirálny uhlík = stereogénne centrum uhlík, ktorý a svoji h št ro h väz á h viaže vžd iné atómy alebo skupiny atómov). 2 2 2 glyceraldehyd dihydroxyacetón 6

Na základe priestorového usporiadania skupi a posled o hirál o uhlíku od fu kč ej skupi rozdeľuje e sa harid a dve skupi : a) D sacharidy majú skupi u a posled o hirál o uhlíku od fu kč ej skupi ako D-glyceraldehyd b) L- sacharidy majú skupinu na poslednom chirálnom uhlíku ako L-glyceraldehyd Všetk iologi k d ležité sa harid ajú konfiguráciu D. Najd ležitejšie z nich sú 5-uhlíkaté sacharidy pentózy (D-ribóza a 2 deoxy-d-ribóza) a 6-uhlíkaté hexózy (D-glukóza, D-galaktóza, D-frukt za. Najrozšíre ejší sa harido v prírode je D-glukóza, ktorá sa nachádza nielen v potrave, ale aj vo všetký h živý h orga iz o h, kde slúži ako zdroj e ergie pre všetk io he i ké reak ie. Štruktúr e vzor e ko figurá ie D a L v molekule glyceraldehydu: 2 2 D-glyceraldehyd L-glyceraldehyd - je zrkadlový obraz D-glyceraldehydu Prehľad ajd ležitejší h o osa haridov a i h štruktúr e vzor e: 2 D- glukóza 2 D- galaktóza 2 D- manóza 2 2 2 2 D- fruktóza D- ribóza 2-deoxy-D- ribóza 7

2.1.1 Štruktúra monosacharidov Necyklické li eár e for štruktúr h vzor ov o osa haridov sa azývajú Fischerove vzorce. Mo osa harid žu podliehať i tra olekulár ej reak ii, pričo sa li eár a štruktúra olekul e í a kli kú. Táto reak ia sa uskutočňuje edzi harakteristi kou kar o lovou (aldehydovou alebo ketónovou skupinou) a hydroxylovou skupinou naviazanou na poslednom chirálnom uhlíku tej istej molekuly sacharidu za vzniku poloacetálovej alebo poloketálovej väzby. Takto vznikajú 5- alebo 6-člá kové hetero kli ké štruktúr s atómom kyslíka v kle. Päťčlá kové kli ké štruktúr sa azývajú furanózy a šesťčlá kové cykly sa nazývajú pyranózy. Takéto v jadre ie kli ký h štruktúr o osa haridov volá e Tollensove vzorce, na rozdiel od lineárnych necyklických Fischerových vzor ov. Tolle sove vzor e že e prepísať a ázor ejšie aworthove vzorce. Presunom protónu z hydroxylovej skupiny na poslednom chirálnom uhlíku na kyslíkový atóm karbonylovej skupiny vznikne nový chirálny uhlík v olekule sa haridu, ktorý sa oz ačuje ako anomérny uhlík. Podľa poh u hydroxylovej skupiny na tomto uhlíku rozonávame dve stereoizomérne formy sacharidov α- a β anoméry. Ak sa poloacetálová hydroxylová skupina nachádza na tej istej strane ako hydroxylová skupina na poslednom chirálnom uhlíku, oz ačuje e prísluš ú kli kú for u ako α-anomér. V prípade β-anoméru sa poloacetálová hydroxzlová skupina a hádza a opač ej stra e ako h dro lová skupi a a posled o hirál o uhlíku v kli kej štruktúre monosacharidu. Prepis Fischerovho vzorca D-glukózy do Tollensovej projekcie vyjadruje nasledujúca schéma. Fischerov vzorec Tollensov vzorec + 2 D-glukóza 2 anomér 2 anomér 8

Prepis Tollensovho vzorca D-glukózy do cyklického aworthovho vzorca. Tollensov vzorec aworthov vzorec 1 6 2 2 5 4 4 2 1 5 6 2 anomér anomér Tollensov vzorec aworthov vzorec 1 6 2 2 4 4 5 2 1 5 6 2 anomér anomér - princíp prepisu Tollensových vzorcov do aworthovej projekcie: 1) očísluje e ató y uhlíka Tolle so o zor i o osa haridu, pričo číslo 1 á ždy ató uhlíka, na ktorom je naviazaný poloacetálový hydroxyl. 2) akreslí e yklus, pričo atóm kyslíka na poslednom chirálnom uhlíku je súčasťou yklu. ) atómy (skupiny atómov) naviazané na jednotlivé atómy uhlíka v štruktúre sa haridu prepíše e do a ortho ej projek ie tak, že ató y skupi y ató o u iest e é v Tolle so o zor i pra o zapíše e pod ro i u yklu (teda dolu) a atómy (skupiny atómov umiestnené v Tolle so o zor i ľa o, zapíše e do a ortho ej projek ie ad ro i u yklu (teda hore). 9

EMIKÉ VLASTNSTI MNSAAIDV: a) o idač o-redukč é reak ie oxidácia silnými oxidaènými èinidlami oxidácia slabými oxidaènými èinidlami kyselina D-glukárová 2 D-glukóza 2 kyselina D-glukónová 2 redukcia enzýmová 2 D-glukóza 2 D-glucitol, sorbitol b) reakcie s k seli ou trih drogé fosforeč ou 2 2 P P 4 glukóza-6-fosfát 10

2.2 Disacharidy Disa harid sú ko de zač é produkt o osa haridov zlože é z dvoch jednotiek, ktoré sú navzájom pospájané glykozidovými väzbami. Glykozidová väzba vzniká medzi hydroxylovou skupinou jednej monosacharidovej jednotky a hydroxylovou skupinou druhej monosacharidovej jednotky za vzniku molekuly vody. Medzi biologicky významné disacharidy patria: 1) Sacharóza (repný cukor) je zlože á z molekuly glukózy a molekuly fruktózy, ktoré sú spojené medzi sebou 1,2- glykozidovou väzbou. 2 2 2 D-fruktofuranóza 2) Laktóza lieč ukor je zlože á z molekuly galaktózy a glukózy, ktoré sú spojené β-1,4-glykozidovou väzbou. Nachádza sa v mlieku cicavcov kravské mlieko obsahuje 4- % lakt z, aterské lieko až -7 % laktózy. 2 1 4 D-galaktopyranóza 2 ) Maltóza (sladový cukor) je zlože á z dvoch molekúl glukózy, ktoré sú spojené α-1,4-glykozidovou väzbou, t. j. väzba vznikla medzi hydroxylovou skupinou naviazanou na 1 prvej monosacharidovej jednotky a hydroxylovou skupinou naviazanou na 4 druhej monosacharidovej jednotky. 2 2 väzba (1-4) 1 4 D-galaktopyranóza D-galaktopyranóza 11

2. Polysacharidy Pol sa harid sú ko de zač é produkt o osa haridov zlože é z viac ako desiatich monosacharidových podjed otiek. Najrozšíre ejší i pol sa harid i v prírode sú pol sa harid zlože é z molekúl glukózy škro, gl kogé a celulóza. 1) ŠKB je záso ý pol sa harid rastlí, ktorý vo svojej štruktúre o sahuje dve zložk : amylóza tvorí asi % škro u, á gluk zové podjed otk spoje é α-1,4-glykozidovými väzbami, je vo vode rozpustná amylopektín tvorí asi % škro, okrem α-1,4-glykozidových väzieb aj α-1,6-glykozidové väzby, ktoré sp so ujú vetve ie jeho štruktúr. Vo vode sa erozpúšťa. 2) GLYKGÉN je záso ý pol sa harid živočí hov. Jeho he i ká štruktúra je podo á škro u, ale je rozvetve ejší. ) ELULÓZA je štruktúr pol sa harid prítomný v rastli ý h u ká h. Používa sa a výro u papiera, obalových materiálov a hygienických potrieb. BIELKVINY (PTEÍNY) Bielkoviny sú prírod é pol ér e zlúče i zlože é z aminokyselín navzájom spojených peptidovými väzbami. Napriek podo ej štruktúre ajú ielkovi odliš é vlast osti, ktoré sú d sledko rozdiel eho usporiada ia a i ok selí. Všetk ielkovi v prírode sú vytvorené kombináciou 20 aminokyselín, ktoré nazývame proteinogénne aminokyseliny. Väčši a ielkoví v prírode o sahuje až a i ok selí. Bielkovi sú látk d ležité pre živé orga iz, pretože tvoria pri liž e % i h su hej h ot osti. V živý h orga iz o h za ezpečujú iekoľko špe ifi ký h funkcií: - enzýmovú katalýzu e zý i sú iokatal zátor, teda urý hľujú io he i ké pro es pre iehajú e v živý h organizmoch), - koordinovaný pohyb (aktín a ozí sú ielkovi za ezpečujú e ko trak iu kostrový h svalov, - transport a uskladňo a ie látok apr. he oglo í, ktorý pre áša k slík v erytrocytoch) - za ezpečujú e ha i kú podporu (napr. kolagén prítomný v kostiach a pokožke - imunitnú ochranu protilátk sú v soko špe ifi ké proteí - reguláciu biochemických procesov (bielkovinovej povahy sú niektoré hormóny napr. inzulín a glukagón).1 Aminokyseliny A i ok seli sú su stituč é derivát kar o lový h k selí, ktoré ajú jede ale o iekoľko at ov vodíka v uhľovodíkovo reťaz i ahrade ý h aminoskupinou N 2 -. Takmer všetk a i ok seli vyskytujúce sa v prírode majú 12

aminoskupinu viazanú na α-uhlíku t. j. a uhlíku vedľa kar o lovej skupi a preto sa oz ačujú aj poj o α- aminokyseliny. V skutoč osti je a i oskupi a i tra olekulár e eutralizova á prot o kar o lovej skupiny za vzniku obojakých iónov (amfiónov, v útor á soľ). od ota p, pri ktorej sa á a i ok seli a štruktúru v útor ej soli (amfiónu) a správa sa elektroneutrálne sa nazýva izoelektrický bod aminokyseliny. N 2 N neionizovaná forma aminokyseliny obojaký ión = amfión Neutrálne aminokyseliny obsahujú vo svojej molekule jednu karboxylovú skupinu a jednu aminoskupinu. )ásadité a i ok seli ajú väčší počet a i oskupí a k slé a i ok seli ajú väčší počet kar o lový h skupí. Pre oz ače ie protei ogé h a i ok selí sa používajú s sté ové a triviálne názvy. d triviálnych názvov sa odvodzuje trojpísmenový a jednopísmenový kód. Prehľad iektorý h protei ogé h a i ok selí : 2 N alanín 2 N 2 fenylalanín 2 N glycín 2 N histidín 2 N 2 N 2 serín N Z iologi kého hľadiska rozdeľuje e a i ok seli a dve skupiny: 1. Neese iál e a i ok seli ahraditeľ é orga iz us si i h dokáže s tetizovať z iných látok, prípadne transamináciou. 2. Ese iál e a i ok seli e ahraditeľ é orga iz us si i h evie s tetizovať a preto i h usí prijí ať v potrave. 1

Schéma transaminácie je to reakcia aminokyseliny s o ok seli ou, pričo si avzájo v e ia uhľovodíkové zv šk : 1 + 2 2 2 N 2 N aminokyselina oxokyselina + 1 VZNIK PEPTIDVEJ VÄZBY Pri vzniku peptidovej väzby dochádza k vzájo é u zlučova iu olekúl a i ok selí do väčší h elkov, pričo reaguje karboxylová skupina jednej molekuly s aminoskupinou druhej molekuly za vzniku vody. 2 N 2 + N 2-2 2 N 2 N Podľa počtu spoje ý h a i ok selí vz ikajú dipeptid až pol peptid. Pol peptid je polymér vytvorený viazaním mnohých aminokyselín..2 Štruktúra a vlastnosti bielkovín 1) Pri ár a štruktúra ielkoví je daná poradím (sekvenciou) aminokyselín v pol peptidovo reťaz i. Táto štruktúra je v tvore á peptidovými väzbami a určuje elko ú štruktúru, vlastnosti a biologickú funkciu bielkovín 2) Seku dár a štruktúra ielkoví v jadruje pravidel é goe etri ké usporiada ie pol petidvého reťaz a ez ohľadu a harakter oč ý h reťaz ov. Je tvore á vodíkovými väzbami. Najčastejšia je β-štruktúra sklada ého listu a α-helixu. br.: Štruktúra α-helixu a β-štruktúra skladaného listu 14

) Ter iár a štruktúra ielkoví v jadruje sp so priestorového usporiada ia pol peptidového reťaz a a ko pakt ú štruktúru, ktorá je sta ilizova á vodíkový i, va der Waalsový i ale o i ový i väz a i. 4) Kvartér a štruktúra ielkoví v jadruje sp so spoje ia iekoľký h pol peptidový h reťaz ov do jed ej fu č ej olekul. Uplatňuje sa pri ielkovi á h, ktoré sa skladajú z viacerých podjednotiek (napr. hemoglobín). VLASTNSTI A ZDELENIE BIELKVÍN: Denaturácia bielkoviny je strata iologi kej fu k ie ielkovi, ktorá že ť sp sobená rôznymi fyzikálnymi faktor i teplo, e tré e p, druh žiare ia, v soký tlak, he i ký i či idla i, ale aj mechanicky (silným trepaním roztokov). Dochádza pri nej k poruše iu p vod ej štruktúr ielkovi, predovšetký k poruše iu vodíkový h väzie, pričo pri ár a štruktúra zostáva zachovaná. Bielkovi rozdeľuje e a základe iekoľký h kritérií: a) rozdele ie ielkoví podľa tvaru olekul : fibrilárne (vláknité) proteíny majú tvar vlákien (napr. kolagén, keratín, fibrín) globulárne proteíny majú tvar klbka b) rozdele ie ielkoví podľa rozpust osti: albumíny sú rozpustné vo vode, nachádzjú sa v mlieku, krvnom sére a vajcovom bielku, uplatňujú sa pri zráža í krvi. globulíny sú rozpustné len v zridených roztokoch solí, nachádzjú sa v mlieku, krvnom sére, vajcovom bielku. 15