Školiace a konzultačné stredisko pre odbor netesností, Piešťany uvádza ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 1
Ing. Peter Žúbor ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 2
1. Všeobecne o ropovodoch 2. Ropovodná sieť na Slovensku 3. Fotografická príloha o ropovodoch 4. Základné normy o ropovodoch; anotácie (ČSN 65 0204 Dálkovody hořlavých kapalin; STN EN 14161 Ropný a plynárenský priemysel. Potrubné dopravné systémy ) 5. Stručný rozbor normy STN EN 14161 6. Legislatívna časť zákon 142/2000 Z.z. SR 7. Smernica č. 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách 8. Súvislosti medzi normami, legislatívou, smernicami EÚ. Náčrt očakávaných technických problémov a možnosti ich riešenia ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 3
ROPOVOD je sústava potrubí na rozvod ropy na dlhšie vzdialenosti. Ropovod sa môže nachádzať: - na zemi alebo - pod zemou. Hoci sú ropovody veľmi nákladné na stavbu, sú najlacnejšou formou dopravy ropy. Pozn. - produktovod ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 4
Ako najdlhší ropovod sveta sa označuje ruský ropovod Družba s dĺžkou ~ 5 502 km. Vychádza z Kujbyševa na Volge a vedie na západ; v bieloruskom Mozyru sa delí na dve vetvy severná smeruje do Poľska a Nemecka, južná cez Užhorod na Slovensko. V Šahách opäť rozdeľuje na tri vetvy: jedna vedie do Bratislavy, druhá do Zálužia pri Moste v ČR a tretia do Budapešti. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 5
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 6
Vo februári 1962 začali tiecť z bývalého Sovietskeho zväzu do najväčšej československej rafinérie, Slovnaftu Bratislava, prvé kubíky ropy. Najdlhší ropovod sveta, ktorý sa tiahne v dĺžke ~ 5 500 kilometrov, dostal meno Družba. Na Slovensku meria cca 515 kilometrov. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 7
ŠAHY ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 8
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 9
Ropovodná sieť v SR Slovenský ropovodný systém pozostáva z dvoch ropovodov. Ropovod Družba na území Slovenskej republiky bol vybudovaný v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Jeho trasa sa začína v Ruskej federácii a pokračuje cez Bielorusko, Ukrajinu a Slovensko do Českej republiky. Prepravná kapacita slovenského úseku ropovodu Družba je 20 miliónov ton za rok. V deväťdesiatych rokoch bola vykonaná jeho rekonštrukcia a modernizácia podľa najnovších, dostupných technológií a začala sa pravidelne vykonávať jeho inšpekcia s inteligentnými ježkami s následnými preventívnymi opravárenskými zásahmi. Súbežne s ropovodom bol položený optický kábel, ktorý slúži na prenos a monitorovanie prevádzkových parametrov ropovodu a na diaľkové ovládanie uzatváracích trasových armatúr. Druhým ropovodom je vetva ropovodu Družba vedúca zo Šiah do Maďarska, ktorou bolo v počiatkoch zásobované Maďarsko. Na maďarskom území sa táto vetva napája na ropovod Adria. Ropovod Adria bol vybudovaný kvôli prípadnej diverzifikácii zdrojov ropy a do prevádzky bol uvedený v roku 1980. Začína sa v chorvátskom prístave Omišajľ, pokračuje cez Chorvátsko a Maďarsko a po prekonaní 606 km prechádza na územie Slovenska, kde jeho dĺžka predstavuje 8,5 km. V Šahách sa napája na ropovod Družba. Jeho maximálna ročná kapacita po prípadnej rekonštrukcii na úseku Šahy - Szazhalombatta je 4,5 mil. ton/rok. Smerom z Chorvátska do SR sa už dlhšiu dobu nevyužíva, slúži ale na transport ruskej ropy smerom na juh. Prevádzkovateľom ropovodnej siete v SR je firma TRANSPETROL. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 10
Ropovodná sieť v SR ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 11
Ropovod DRUŽBA Dĺžka ropovodu: Trasa hranica Ukrajina - hranica ČR cca 444 km Trasa hranica Ukrajina - Slovnaft cca 440 km Trasa hranica Ukrajina - hranica Maďarsko cca 280 km Celková dĺžka je 1 032 km diaľkovodných potrubí na území SR, ktoré je tvorené skoro na celej svoje trase dvoma súbežne vedúcimi potrubiami s priemerom DN500 a DN700 a na trase PS4 Šahy - Százhalombatta (HU) je potrubie DN400. Na trase ropovodu je umiestnených 5 prečerpávacích staníc - PS1 Budkovce, PS2 Moldava nad Bodvou, PS3 Rimavská Sobota, PS4 Šahy-Tupá, PS5 Bučany a Odovzdávacia stanica ropy v areáli Slovnaft Bratislava. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 12
Pri slovensko - ukrajinskej hranici na prečerpávacej stanici PS1 Budkovce je umiestnená MSR (meracia stanica ropy), na ktorej sa meria množstvo ropy preberané od ruskej prepravnej spoločnosti Transnefť za spoluúčasti ukrajinskej prepravnej spoločnosti Ukrtransnafta. MSR pre ropu dodávanú do ČR je umiestnená na PC 26 Klobouky u Brna (patriaca spol. MERO ČR) a PS5 Bučany. MSR pre ropu dodávanú a.s. Slovnaft je umiestnená v areáli Slovnaft Bratislava. Ropa prepravovaná ropovodom Adria je meraná na MSR v Százhalombatta (Maďarsko) a kontrolné meranie sa uskutočňuje na PS4 Šahy. 13
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 14
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 15
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 16
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 17
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 18
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 19
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 20
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 21
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 22
Anotace (1): Norma platí pro navrhování, výstavbu a provozování dálkovodů hořlavých kapalin (dále jen dálkovodů), u nichž má pracovní přetlak hodnotu 0,5 až 10 MPa a pro jejichž výstavbu bylo použito trubek jmenovité světlosti Js 100 nebo větších (500, 700 až 2 000 ). Norma neplatí pro rozvody hořlavých kapalin uvnitř závodů a provozoven, pro přepravu sirouhlíku, éteru, jedovatých a omamných kapalin (dnes podle nařízení vlády ČSR č.192/1988 Sb., o jedech a některých jiných látkách škodlivých zdraví, resp. podle nariadenia vlády SSR č. 206/1988 Zb., o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu) dále pro rozvody hořlavých kapalin, které jsou současně výbušninou (dnes podle vyhlášky ČBÚ č. 72/1988 Sb., o výbušninách, resp. vyhlášky SBÚ č. 71/1988 Zb., o výbušninách) a konečně pro rozvody hořlavých kapalin v obytném území. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 23
Anotace (2): Velmi rozsáhlá technická norma (cca 50 stran a 340 článků) se zabývá především technickými požadavky, které nutno uplatnit při výstavbě dálkovodů, požadavky na jejich provoz a obsluhu i požadavky na jejich havarijní a protipožární zabezpečení. Je normalizována řada přesných technických požadavků např. na materiály, jsou normalizovány bezpečnostní vzdálenosti, jsou uvedeny i zvláštní technické požadavky na podzemní úseky, šachty, strojovny apod. Protipožární (a bezpečnostní) požadavky prostupují doslova celou normu, včetně bohatých odkazů na další předpisy. Současně jsou na mnoha místech uvedeny i požadavky hygienické, a to jako z hlediska - ochrany životního prostředí (zejména na ochranu podzemních vod), tak na - ochranu pracovního prostředí (hluk, vibrace, osvětlení apod., dokonce ve strojovnách i požadavky na NPK-P, jak je uvedeno v čl. 164). Z hygienického hlediska jsou významná základní ustanovení (čl. 36 až 54, z toho čl. 43 o umělém osvětlení) i konkrétní požadavky na jednotlivé stanice (čl. 156 až 170, z toho čl. 163 b), který se týká hluku a 163 c), týkající se osvětlení jen odkazem na obecně závazné právní předpisy). ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 24
Anotace (3): Za pozornost stojí rozsáhlý seznam souvisících norem a předpisů, obsahující také předpisy na ochranu vody, přírody, pro bezpečnost práce a protipožární ochranu. Je citováno více než 80 technických norem a 60 předpisů. ČSN 65 0204 byla schválena 2.12.1980 a nabyla účinnosti od 1.4.1982. Spolu s ČSN 65 0201 nahradila ČSN 65 0201 z 23.9.1969. "Změnou a)-4/1983" se s účinností od 1.7.1983 provádí řada změn několika článků. "Změnou b)-12/1983" se s účinností od 1.3.1984 mění text čl. 226 ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 25
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 26
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 27
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 28
Označenie: STN EN 14161 Slovenský názov: Ropný a plynárenský priemysel. Potrubné dopravné systémy (ISO 13623: 2009 modifikovaná) Anglický názov: Petroleum and natural gas industries - Pipeline transportation systems (ISO 13623:2009 modified) Pôvodné označenie: Dátum vydania: 1. 10. 2011 Dátum zrušenia: Jazyk: EN ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 29
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 30
7.14 Monitorující a komunikační systémy V souladu s kapitolou 5 se musí v projektovaném systému definovat a zahrnout požadavky na monitorování - tlaku, - teploty, - rychlosti proudění, - fyzikálních charakteristik tekutin určených k přepravě, - informace o čerpadlech, - kompresorech, - rozmístění ventilů, - měřičů a úrovni hladin v nádržích, 31
spolu s podmínkami poplachových signálů, jako jsou např. porucha dodávky elektrické energie, vysoká teplota vinutí elektromotorů a rotujících ložisek, nadměrné hladiny vibrací, nízké sací tlaky, vysoké výtlačné tlaky, průsak těsněním, abnormální teploty a detekce požáru a nebezpečných plynných prostředí. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 32
Pro řídicí vybavení mohou být užitečné dispečerská regulace a systémy sběru dat (SCADA). Provozní podmínky potrubního systému, jakož i podmínky bezpečnostní a ekologické, musí být základnou pro stanovení požadavku na redundantní složky monitorování a komunikace a zabezpečení dodávky energie. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 33
9.6.3 Monitorování vnějších podmínek Aby se posoudil stav potrubního systému a vnější povrchové úpravy v případě, že byla aplikována, je třeba přístupné části vizuálně prozkoumat. Pokud jsou potrubí ponořená nebo uložená v zemi bez povrchové ochrany, musí se také prohlédnout. V lokalitách s vysokou pravděpodobností vážné koroze se musí provádět periodicky důkladná vizuální kontrola povrchové úpravy podrobněji. Požadavky na pravidelné průzkumy pozemního potrubí s povrchovou úpravou se musí stanovit s tím, že je třeba zvážit zvolený povlak a předpokládanou degradaci, typ půdy, kontrolované možnosti katodické ochrany a proudové požadavky a známé ztráty kovu. POZNÁMKA Použitelné průzkumné metody jsou popsány v ISO 15589-1. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 34
9.6.4 Monitorování katodické ochrany Za účelem monitorování katodické ochrany podle ISO 15589-1 a ISO 15589-2 se musí provádět pravidelné průzkumy. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 35
11.3 Postupy 11.3.1 Postupy v písemné formě Před zahájením zkoušení se musí připravit postupy v písemné formě pro zkoušky pevnosti a netěsnosti, které musí zahrnovat požadavky 6.7 a následující požadavky: - profil, který má indikovat jakost trubky a tloušťku stěny a délku každé zkušební části se zkušebním tlakem specifikovaným pro každý konec části trubky, která se má zkoušet; - bezpečnostní předpisy; - požadavky nepřetržitého monitorování; viz 11.6 a 11.7; - zdroj a složení zkušební vody a její likvidace; - požadavky na zařízení; - tlaky a doby působení; - hodnocení zkušebních výsledků; - nálezy netěsností. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 36
11.6 Zkušební zařízení Hydrostatické zkušební zařízení má obsahovat následující položky: - tlakovou váhu nebo jiné zařízení s ekvivalentní přesností; tlakoměry; - vybavení pro měření objemu; - vybavení pro měření teploty; a -záznamové zařízení tlaku a teploty. Musí se předložit aktuální kalibrační certifikát s informacemi o příslušném měřicím přístroji. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 37
11.7 Zkušební dokumentace a záznamy Zkušební záznamy se musí uchovávat po dobu životnosti potrubního systému a musí zahrnovat následující informace: postup zkoušky; tlakové a objemové změny v průběhu zkoušky zaznamenávané v půlhodinových intervalech; teplotu mořské vody, země a vzduchu tam, kde je to vhodné, a povětrnostní podmínky v hodinových intervalech; diagramy záznamů tlaku; kalibrační data zkušebního přístroje; jméno zkoušejícího technika; jméno zodpovědné osoby za provedení zkoušky; jméno společnosti provádějící zkoušku, pokud byla využita; datum a čas zkoušky; minimální a maximální zkušební tlaky na zkoušeném místě; zkušební médium; trvání zkoušky; podpis souhlasu se zkouškou; popis zkoušeného subjektu a zkušební zařízení; vysvětlení a povaha jakýchkoliv tlakových nespojitostí, včetně zkušebních výpadků zjevných na diagramech záznamu tlaku; kde elevační rozdíly v částech zkoušeného potrubí převyšují 30 m, profil potrubí vykazující elevace a zkušební místa po celé délce zkoušené části. 38
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 39
Zákon č. 142/2000 Z. z. zo 17. marca 2000 o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. z 23. 6. 2004, zákona č. 495/2008 Z. z. zo 6. 11. 2008 a zákona č. 600/2008 Z. z. z 3. 12. 2008 ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 40
výňatok z legislatívy vo veci zodpovednosti Zákon č. 142/2000 Z.z. o metrológii v aktuálnom znení ukladá subjektu povinnosť registrovať zariadenia na meranie a prevod tlaku podľa ich určenia, pravidelne na nich zabezpečovať skúšky a viesť evidenciu o potvrdeniach ich zhody so schváleným typom (tzv. kalibrácia meradiel ). ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 41
8 Určené meradlá (1)Určené meradlá sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody. 3 ) (2) O zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie a) pri meraniach súvisiacich s platbami, b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia, ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 42
15 Overenie určeného meradla (1)Overenie určeného meradla pozostáva zo skúšky meradla a potvrdenia jeho zhody so schváleným typom a s technickými požiadavkami a metrologickými požiadavkami na daný druh meradla. Ak daný druh meradla schváleniu typu nepodlieha, ide o potvrdenie jeho zhody s technickými požiadavkami a metrologickými požiadavkami na daný druh meradla. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 43
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 44
Teraz je riadenie zásob čiastočne suplované inými informačnými kanálmi, napr. účtovným oddelením, ktoré zase úzko spolupracuje s jednotlivými skladmi. Ucelený a sofistikovaný systém s online prehľadom stavu zásob to však nebol. Idea projektu je taká, že žiadatelia si budú môcť pozrieť stav inventúry priamo v centrále, a tým by odpadlo ručné meranie na jednotlivých prečerpávacích staniciach. Nemenej dôležitým bodom je aj komplexné meranie teploty a prevod skladovacích jednotiek na litre pri teplote 15 C. V roku 2008 vyhlásila spoločnosť výberové konanie na dodávku komplexných meracích systém pre všetky svoje skladovacie kapacity. Komplexný merací systém musel merať výšku hladiny v nádrži, limitné výšky v nádrži, preplnenie nádrže, teplotu a prepojenie s riadiacim alebo vizualizačným centrom. Dodávka musela obsahovať aj prietokomery na meranie vstupného a výstupného prietoku na produktovode. Výberového konania sa zúčastnili spoločnosti, ktoré sa zaoberajú meraním výšky hladiny v chemickom a petrochemickom priemysle. V roku 2009 sa ČEPRO, a. s., rozhodla, že víťazom tendra sa stane spoločnosť, ktorá dodá komplexné radarové snímanie výšky hladiny. Vplyv na toto rozhodnutie mal fakt, že radarové meranie výšky hladiny sa síce v menšom rozsahu, no s dobrými výsledkami prevádzkovali na prečerpávacích staniciach spoločnosti od roku 1998. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 45
Veľmi dôležitým je komplexné meranie teploty a prevod skladovacích jednotiek na litre pri teplote 15 C. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 46
Komplexný merací systém meria : - výšku hladiny v nádrži, - limitné výšky v nádrži, - preplnenie nádrže, - teplotu - prepojenie s riadiacim a vizualizačným centrom, - prietok ropy na vstupe a výstupe ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 47
Objemový prietok alebo prietok alebo Prietokové množstvo alebo prietokový objem je množstvo tekutiny (kvapaliny, plynu), prachu, granulátu a podobne, ktoré prejde daným prierezom za istý čas. Základná jednotka sú metre kubické za sekundu. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 48
Smernica č. 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY, peter.zubor@nextra.sk 49
V slovenčine http://eur-lex.europa.eu/sk/index.htm http://eurlex.europa.eu/lexuriserv/lexuriserv.do?uri=oj:l:2010:334:0017:0119:cs:pdf http://eurlex.europa.eu/lexuriserv/lexuriserv.do?uri=oj:l:2010:334:0017:0119:sk:pdf Hypertextové prepojenie V češtině http://eur-lex.europa.eu/cs/index.htm Hypertextové prepojenie Pozn. prepojenie funguje pri *.pps ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY, peter.zubor@nextra.sk 50
Predpis č. 137/2010 Z. z. Zákon o ovzduší Konsolidované znenie Príloha č. 4 k zákonu č. 137/2010 Z. z. ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE 11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12. 2010). Hypertextové prepojenie ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY, peter.zubor@nextra.sk 51
...v mikrogramoch na kubický meter [μg/m 3 ] [Pam 3 /s -1 ] ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY, peter.zubor@nextra.sk 52
Fugitívne emisie prchavých organických látok sú typické pre rafinérsky a petrochemický priemysel ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY, peter.zubor@nextra.sk 53
Pravidelné kontroly na únik podľa Nariadenia 842/2006/ES zníženie únikov. V SR sú dané limity únikov v zákone č.286/2009 Hypertextové prepojenie 54
EN ISO 15848-1 Priemyselné ventily. Meracie, skúšobné a kvalifikačné postupy na prchavé emisie. Časť 1: Klasifikačný systém a kvalifikačné postupy typovej skúšky ventilov Hypertextové prepojenie EN ISO 15848-2 Priemyselné ventily. Meracie, skúšobné a kvalifikačné postupy na prchavé emisie. Časť 2: Výrobné preberacie skúšky ventilov Hypertextové prepojenie ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY, peter.zubor@nextra.sk 55
Polovici Čechov hrozí nedostatok vody Klesajúce zásoby podzemnej vody už vyvolávajú problémy v niektorých českých regiónoch, napríklad v oblasti Rakovníka a Hradca Králové. Až polovici Čechov hrozí nedostatok vody, lebo jej podzemné zásoby klesajú. Podľa odborníkov je Česko šiestou najsuchšou krajinou v EÚ. Menšie zásoby podzemnej vody majú len Litva, Belgicko, Cyprus, Luxembursko a Malta. Odborníci dodávajú, že je to dôsledok meniacej sa klímy. V minulosti pršalo rovnomerne počas celého roka; teraz sú častejšie prudké dažde, ktoré nestačia vsiaknuť do zeme. Vody ubúda Klesajúce zásoby podzemnej vody už vyvolávajú problémy v niektorých českých regiónoch, napríklad v oblasti Rakovníka a Hradca Králové. Podľa klimatológov sa približujú suchšie roky, počas ktorých zrejme dôjde k ďalšiemu poklesu spodnej vody. Štát vlani začal projekt, ktorého cieľom je zmapovať zásoby vody podrobnejšie. Za päť rokov vydá na prieskum 623 miliónov Kč (25,60 milióna eur). Väčšia časť peňazí na projekt príde z Bruselu. Prieskum bude realizovať Česká geologická služba (ČGS). Škody spôsobené chýbajúcou stratégiou čerpania podzemných vôd môžu byť nedozerné. V niektorých oblastiach zanikajú pramene, alebo klesá prietok riek, či vysychajú chránené biotopy. Ing. Peter Žúbor, ŠKS Piešťany, 2014, peter.zubor@nextra.sk 56
Bolí vás hlava? V Čechách postačí, ak si dáte pohár vody z vodovodu. Najpopulárnejší liek proti bolesti totiž vedci nenašli len v povrchových a podzemných vodách, ale aj vo vode z vodovodu. Bolo to minimálne množstvo, ktoré zdravie neohrozovalo... Česi majú menej zásob podzemnej vody ako my na Slovensku a povrchové toky sú v Čechách znečistením a kontamináciou ohrozené oveľa viac. Voda z čističiek totiž tečie rovno do riek a potokov. ZDROJ : http://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/pijeme-drogy-lieky-z-kohutikov-tecu-omamne-latky.html Ing. Peter Žúbor, ŠKS Piešťany, 2014, peter.zubor@nextra.sk 57
Ropovodný informačný systém RIS http://www.transpetrol.sk/ropovodny-informacny-system-ris/ Oddeľovanie potrubia na ropovode *.avi čas : 20 s. ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 58
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 59
Ď A K U J E M Z A P O Z O R N O S Ť Ing. Peter Žúbor, ŠKS Piešťany, ul. A. Dubčeka č. 2, 921 01 Piešťany, peter.zubor@nextra.sk tel. fax, zázn. : +421-33-76 232 97, mobil : +421-903 438 325 www.netesnosti.informacie.sk ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY, peter.zubor@nextra.sk 60
ING. PETER ŽÚBOR, ŠKS PIEŠŤANY peter.zubor@nextra.sk 61