prešporský Kedy bude Rohožník mestom? Mesačník Bratislavskej regionálnej komory SOPK Chcete si predĺžiť život? Staňte sa optimistami!

Transcript

1 prešporský Máj 2009 Číslo 5 / Ročník II. Mesačník Bratislavskej regionálnej komory SOPK Namiesto editoriálu Chcete si predĺžiť život? Staňte sa optimistami! Existenciu možnosti pridať si sedem rokov života vraj potvrdili špecialisti z americkej univerzity v štáte Iowa. Radia, buďte aktívni vo viere! Počúvajte božie slovo, resp. zúčastňujte sa takýchto obradov! Pomôže aj individuálna meditácia, ale tou si vraj pridáme len tri roky. Vedci poukázali na potrebu aktívnej mysle a čo najdlhšej intelektuálnej činnosti. Takej, ako je čítanie dennej tlače, počúvanie rádií, návštev múzeí, lúštenia krížoviek a matematických rébusov. Aj tým si pridáme sedem rokov. Štyri roky získame aktívnym sexuálnym životom, dva roky pohľadmi z okna bytu na príjemnú scenériu, či chovaním domáceho zvieratka a rok pravidelným poobedňajším spánkom, nie dlhším ako 30 minút. Zaujímavé, že spomínanými aktivitami sa u osôb vyššieho veku až o polovicu znižuje nebezpečenstvo objavenia sa Alzheimerovej choroby. Dajme si teda predsavzatie byť aktívnymi. Nielen si tým predĺžime život, ale zdoláme aj všetky možné krízy. Vrátane tej súčasnej hospodársko-finančnej. Veľa zdaru Vám želá kolektív BRK SOPK Na tohtoročnom zhromaždení delegátov SOPK poskytol aktuálne informácie predseda vlády SR Róbert Fico a spolu s predsedom SOPK Petrom Mihókom odovzdali ocenenia aj niektorým osobám a firmám Bratislavskej regionálnej komory SOPK. Veľkú cenu SOPK za rok 2008 (za uplatňovanie etických princípov v podnikaní) v kategórii obchodu a služieb získala COOP Jednota, s.d., Bratislava. Prevzal si ju Ing. Anton Ďurček. A čestné uznanie SOPK za mimoriadne zásluhy o rozvoj ekonomiky a podnikania v SR bolo udelené Výskumnému ústavu zváračskému Priemyselný inštitút SR Bratislava. Prevzal ho Ing. P. Klamo (na snímke vpravo). Naše knižné unikáty strana 3 Anketa: Ako cítite krízu? strana 4 Kríza a prac.-právne vzťahy strana 5 Seriál k b-protokolu (2. časť) strana 5 Kedy bude Rohožník mestom? Keď som túto otázku vyslovil pred starostom Mgr. Petrom Švarom vôbec som nečakal odpoveď, som sa jjejj č k l nejakú j kú príliš íliš priamočiaru i či d ď no napriek i k tomu t dočkal. Lebo, oni Rohožničania, nad tým fakt uvažujú. - Chýba nám k tomu asi 1400 ľudí! Podľa zákona na mesto potrebujete 5 tisíc obyvateľov. Samozrejme, ak nejde o mesto, ktoré malo tento štatút už v minulosti alebo o kúpeľné miesto. Robili sme nový program hospodárskeho a sociálneho rozvoja a aj na jeho základe nevidím nereálne dopracovať sa k tomuto cieľu v horizonte cca 15 rokov. A naozaj máte takúto ambíciu? - Áno, máme! Myslím si, že dokonca nám to želá aj naša poloha. V podhorí medzi Stupavou a Senicou sme už dnes strediskom, ktoré sa líši od ostatných aj ekonomickou silou a aj úrovňou občianskej vybavenosti. Jedna vec je formálne priznanie štatútu mesta, druhou je aj objektívne mať všetky náležitosti, ktoré mesto má a musí mať. Pochopiteľne, že naša súčasná občianska vybavenosť na mesto st taktiež musí stúpnuť. Hoci, už aj dnes ju máme porovnateľnú s niektorými menšími mestami. komple Máme kompletné zdravotné stredisko, aj keď momentálne s d dočasne neobsadenou ambulanciou lekára máme základnú obchodnú sieť, zubného lekára, vybavenosť športovísk, pomerne čulý kultúrnospoločenský život v obci... A pritom toto všetko ideme rozširovať a skvalitňovať. Už dnes v mnohých smeroch pôsobíme viac ako spádová obec. Čo vám chýba? - Momentálne zubný lekár! Odišiel nám v januári a musíme to rýchlo vyriešiť. Osirela nám teda nielen zubná ambulancia, ale aj k tomu priliehajúci služobný byt. V najbližšom čase by sme tiež radi vybudovali domov sociálnych služieb, resp. domov pre seniorov. (Pokračovanie na strane 3) Vydávané v spolupráci s

2 2/ Prešporský podnikateľ Máj 2009 Predstavujeme: Podpredseda BRK SOPK Dipl. Ing. Peter Havlovič IMOS, firma, zaoberajúca sa výskumom, vývojom a výrobou technologických prvkov pre vzduchotechniku a klimatizáciu. Ako ste sa dostali k takémuto podnikaniu? - November 89 ma zachytil vo funkcii ekonomického námestníka vo výskumnom ústave poľnohospodárskej techniky a keď som uvažoval čo ďalej, rozhodol som osamostatniť sa, podnikať a zarábať. Hlavne aby už nikto iný nerozhodoval o mojom vlastnom osude. S kolegami, s ktorými sme začínali, sme vôbec nevedeli, že sa dá niečo sprivatizovať, niečo dostať... Skrátka, patrili sme medzi tých naivných, ktorí začali vo vlastnom dome, v oblasti výskumu a vývoja poľnohospodárskej techniky a aj vo vzduchotechnike. Boli to síce úplne odlišné oblasti, ale... Vo vzduchotechnike a v klimatizácii sme videli šancu a poľnohospodárstvu sme rozumeli. Čiže, v prvom roku 1990 sme zarábali v poľnohospodárstve predajom svojho rozumu vo výskume a vo vývoji a všetko zarobené sme investovali do vzduchotechniky. Tým, že sme vyšli z výskumu a vývoja, tak sme si filozofiu svojho podnikania postavili na tom, že základom všetkých našich podnikateľských aktivít bude vlastný výskum. A následne aj vlastný výrobok. Cieľ? My sami sme chceli ovplyvňovať trh. A darí sa vám to doteraz? - Vyšlo nám to! Správnosť cesty sa nám potvrdila už v roku 1995 keď sme sa na Slovensku stali najväčšími výrobcami s vplyvom na jednu tretinu českého trhu. V tom čase sme začali exportovať do Rakúska. A od roku 2000 exportujeme do 14-tich krajín asi 70 percent produkcie. Nechceli ste aby o vás rozhodoval niekto iný. Ale čo trh, ten o vás nerozhoduje? - Áno, ale len do tej miery, či je náš výrobok zaujímavý, či spĺňa parametre kvality. Takže o tom, či ste akceptovaný, rozhoduje zákazník. A toto je nielen logické, ale aj prínosné. Lebo sa tým posúvame ďalej. Čo považujete za svoj naj úspech? - To, že sme z nuly vybudovali značku IMOS, známu už v celej Európe a dnes už aj vo svete. Do takej miery, že nám svoj záujem prejavujú popredné zahraničné spoločnosti tohto biznisu. Skrátka, uznal nás trh celej EÚ! Ja tomu hovorím, že v tomto biznise sme sa dostali do európskej ligy majstrov. Z radov politikov, hospodárskych médií atď veľakrát počuť o potrebách vylepšovať slovenské podnikateľské prostredie. Vám jeho súčasná úroveň bráni v niečom plnohodnotne podnikať? - Nie, nebráni! V roku 1990, keď som tento pocit mal, prečítal som si jednu zaujímavú knihu, v ktorej autor píše: môžete sa vyhovárať, môžete zarábať, ale oboje naraz nejde! Toto som si zapamätal, prestal som sa vyhovárať a začal zarábať. A držím sa toho dodnes! Niektorí naši podnikatelia sa radi sťažujú aj kvôli akémusi koloritu. Akoby sme bez toho nedokázali žiť. Máme, podľa vás, nejakú typickú vlastnosť brániacu nám naplno roztiahnuť podnikateľské krídla? - Myslím, že dnes už takto otázka nestojí. Slováci už majú dostatok sebavedomia a aj odvahy. Ale v začiatkoch sme sa fakt podceňovali. Našou nie príliš cennou vlastnosťou však je, že veľa ľudí u nás má v sebe vrodený pesimizmus. Vždy hľadať niečo na odradenie. Naozaj sa už môžeme porovnávať, napr. aj s Nemcami, ktorí sú známi svojou pedantnosťou a precíznou koncovkou? - Ja sa na to pozerám trocha inak. O Nemcoch sa tak hovorilo v 70-tych rokoch. Ale dnes, v roku 2000 sú aj Nemci iní. Pedantnosť, koncovku máme dnes už aj my. A práve cez ne nás dnes vníma zahraničie. Preto, znova hovorím, nemáme dôvod sa podceňovať. Produkciu máme na európskej a svetovej úrovni a po roku 2000, obzvlášť po vstupe do EÚ, nás aj svet vníma ako rovnocenných partnerov. Ba niekedy mám pocit, že záujem o nás je väčší ako o tradičné krajiny, ktoré zaspali a trochu doplatili na svoju nadutosť. Zastavme sa na chvíľku aj pri našej stavovskej téme, pri členstve v komore. Niektorí podnikatelia totiž slovne, iní aj prakticky tvrdia, že ja už komoru nepotrebujem. - Komora je nesmierne dôležitá a mala by zastrešovať celý podnikateľský sektor! Práve ona by mala byť vláde hlavným partnerom. Ak sa jej táto váha nepridáva, ak sa popri nej vytvárajú rôzne ďalšie zväzy..., potom sa nečudujme, že sa triešti akčnosť celého podnikateľského sektoru. Pre mňa je komora klub vyvolených a úspešných podnikateľov, pre ktorých členstvo v nej je cťou. Do komory by sa mali dvere zatvoriť neúspešným a podvodníkom. Povedané inak, členstvo v komore by sa malo stať morálnym vrcholom každého úspešného podnikateľa. A prečo sa nám to nie vždy darí? - Na Slovensku je zvykom vždy sa pýtať, čo z toho budem mať, čo za to dostanem? Lenže ak chcem niečo dostať, musím najskôr čosi dať. To je predsa normálne a logické. Platiace vždy a všade. Východiskom je teda posilňovať svoju akcieschopnosť, zvýšiť aktivitu komory pri vymedzovaní sa voči iným, pri presadzovaní sa voči vláde, viac sa angažovať v rôznych formách pomoci pre svojich členov... Sám neviem, prečo je to tak, ale od roku 1994 mám pocit, že nás každá vláda odsúvala nabok. Komora je výborná vec práve pre začínajúcich podnikateľov. Získavajú v nej skutočného partnera, na ktorého sa môžu obrátiť, ktorý im bude nielen teoretickou oporou na nových trhoch, ale poradí im aj pri vnímaní ich zákonitostí, či pravidiel. Pre začínajúceho podnikateľa je komora aj cennou platformou na výmenu podnikateľských názorov. -vmi-

3 Máj 2009 Prešporský podnikateľ / 3 (Kedy bude Rohožník mestom? pokračovanie zo str. 1) Nedávno sme takto potrebovali zabezpečiť umiestnenie v takomto zariadení pre jednu našu občianku a vyriešiť to, bolo pre nás úžasným trápením. Ďalej potrebujeme to, čo každá obec. Komunikácie, konkrétne v Rohožníku nový obchvat na Malacky. Lebo súčasná komunikácia je svojou preplnenosťou u nás už legendárna. A teda s každým rokom, bude tento problém rásť a viac sa komplikovať. Veď už dnes nám ide cez obec 5 tisíc vozidiel denne, z čoho väčšina sú ťažké nákladné vozidlá. Vráťme sa však k tej vašej mestskej ambícii. Ako chcete získať tých chýbajúcich cca 1400 obyvateľov? - Momentálne pripravujeme lokalitu pre investičnú a individuálnu bytovú výstavbu. Ide o 40 parciel, je to vo fáze územného stavebného konania. Aby sme mohli vybudovať potrebné siete, cesty, chodníky... Na väčšiu časť týchto pozemkov už máme aj žiadosti a to sme svoj zámysel ešte vôbec nezverejňovali. Náš zámer je predať tieto pozemky za nákladovú cenu, čiže dostať naspäť len to, čo sme na to vynaložili. Záujem máme tiež o podporenie bytovej výstavby, ibaže momentálne nám to ostalo stáť. Takže, aby som odpovedal priamo na vašu otázku, náš zámer je prakticky vyjadrený aj v novom programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja a aj v kompletne novom územnom pláne. Spoliehať sa len na prirodzený prírastok obyvateľstva je asi nepostačujúce. Čím mienite motivovať príchod novousadlíkov? - Tým, že obec má už dnes všetko, čo na príjemné vidiecke bývanie potrebujete. A, po druhé, z Rohožníka ste autom bezproblémovo za 40 minút v centre Bratislavy. Za ďalšie, od tohto roka sme zrušili daň na ornú pôdu a trávnaté porasty, čím sme podali pomocnú ruku nielen poľnohospodárom, ako naším partnerom, ale aj drobným vlastníkom pozemkov. A bol by som rád, ak by sme na budúci rok túto nulovú daň rozšírili aj na vlastníkov bytov a obytných rodinných domov. Čo vás k tomu vedie? - Jednak je to pomoc naším obyvateľom a, po druhé, administratíva s tým spojená je dnes ekonomicky možno náročnejšia ako je suma výnosov. Motivácia k nasťahovaniu sa je jedna vec, čo však príležitosti na zamestnanie sa? - V minulosti bola takmer celá naša obec zamestnaná v rohožníckej cementárni. Dnes je v jej nástupníckej firme z bývalých cca 1500 pracovných miest obsadených tak do tristo. Pravda, mnohí spoluobčania sú zamestnancami rôznych podporných organizácií, ktoré sú na túto základnú firmu naviazané. Iní sú zamestnaní v priemyselnom parku, ktorý sa nachádza medzi Bratislavou a Malackami. Ešte pred rokom sme v obci nemali žiadnych voľných ľudí, ktorých by sme mohli použiť na tzv. aktivačné práce. Pri cca 3600 obyvateľoch sme mali asi 68 evidovaných nezamestnaných. Dnes, keď sa situácia negatívne vyvíja v celom regióne, sme ich mali k o sto viac No, musíme sa s tým popasovať. Pracujete aj na podnikateľských príležitostiach? Aby bol Rohožník motivujúci aj pre zamestnávateľov? - Priestory na vznik nových prevádzok sú zadefinované! Sú to, dokonca, aj priestory, ktorých doterajším vlastníkom je obec. Zdôrazňujem to preto, lebo momentálne sme s jedným svojim zámerom trocha pribrzdení. Pri výkupe asi 6 ha pozemkov pre priemyselnú zónu sa nám niektorí obyvatelia zasekli a momentálne nie a nie popustiť. Aby ste si mohli utvoriť obraz, ide o osem vlastníkov z pôvodných cca 120. Kým to však vyriešime, máme k dispozícii aj iné plochy definované územným plánom ako plochy pre priemysel. Vo veľa prípadoch úspešnosť obce priamoúmerne závisí na spolupráci samosprávy a miestnych podnikateľov. Mávate s nimi nejaké oficiálne stretnutia? - Oficiálne nie, miestni podnikatelia nie sú združení v nejakom klube. Pre každého však dvere máme na úrade stále otvorené. Alebo aj dvere ku mne domov. Vie sa kde bývam, verejné je aj moje telefónne číslo. Na oficiálnej úrovni spolupracujeme len s nástupníckou firmou bývalej rohožníckej cementárne. A na záver, podľa internetovej stránky ste jedna z mála obcí, ktorá oslavuje Deň mužov. - Začali sme s tým minulý rok. Však prečo nie, ak oslavujeme deň žien i deň matiek? Neslávime to síce na Jozefa, ale predsa len slávime. V júni, celou obcou, všetkými generáciami, s kultúrnymi podujatiami... Zaznamenal Vladimír Mikunda Knižné unikáty v počte 8500 kusov obsahuje historický knižný fond Bratislavskej regionálnej komory SOPK na Jašíkovej 6. Ide o dedičstvo bývalej obchodnej komory, založenej v roku Vo fonde sa nachádzajú správy obchodných komôr, mapy, encyklopédie i adresáre. Dokumenty, v jazyku nemeckom, maďarskom, českom, slovenskom, francúzskom, anglickom a latinskom, sú zamerané na oblasť ekonomiky, obchodu, priemyslu, politiky a iných oblastí. Pre orientáciu vo fonde sa využíva názvový katalóg periodík a predmetový katalóg ostatnej časti fondu. Používateľmi sú pracovníci múzeí, vedeckí pracovníci a študenti. Publikácie boli požičiavané len na prezenčné štúdium. V prípade záujmu o prezenčné štúdium kontaktujte sa na knižnicu BRK SOPK tel. 02/ Miroslav Zimek Prešporský podnikateľ Ročník II., číslo 5/2009 Registračné číslo MK SR: EV 23/08 ISSN: BRK SOPK 2008 Vydáva: Bratislavská regionálna komora SOPK l Adresa: Jašíkova 6, Bratislava presporskypodnikatel@sopk.sk Šéfredaktor: Vladimír Mikunda Tel.: vladimir.mikunda@sopk.sk Grafická úprava: Simona Jánošová Tlač: AD TEAM s.r.o., Mikovíniho 2, Trnava Distribúcia: VELDAN, spol. s r.o., so sídlom v Trnave, Študentská 28

4 4 / Prešporský podnikateľ Máj 2009 Naša anketa: Ako vnímate krízu a ako jej vzdorujete? Dipl. Ing. Peter Havlovič, IMOS: - Zastihla aj nás. Hlavne tým, že naši najväčší klienti boli z ČR a zo SR. Zaznamenali sme 30 až 35 percentný prepad. Takže prežívame a situáciu riešime. Ak to nejde na týchto dvoch trhoch, hľadáme spôsoby oslovovania zákazníkov v ďalších krajinách. Presviedčame ich, že tiež vieme ponúkať zaujímavú kvalitu a za primerané ceny. Otvorene povedané, trhy SR a ČR nahradzujeme aj tými, pri ktorých sme sa doteraz veľakrát tvárili, že ich nepotrebujeme. Darí sa nám to! Donedávna sme boli najviac aktívni v západnej Európe, dnes sa začíname presadzovať aj v jej južnejšej časti, ďalej v balkánskych krajinách, Estónsku, Lotyšsku a v Litve... Pre mňa je kríza obrovským poučením, ktoré nás doviedlo k väčšej opatrnosti a skromnosti. Je to tiež výzva na domáce upratovanie. A aj toto sa nám darí! Ing. Slavomír Podmanický, REMING CONSULT, a.s. - Našu spoločnosť zasiahla minimálne. Projektantské zákazky nemáme brzdené, SR i EÚ podporujú rozvoj dopravnej infraštruktúry ako jeden z možných spôsobov prekonania krízy a opätovného zabezpečenia konjunktúry hospodárstva. Dôležité aby atmosféru istoty mali aj zamestnanci, pretože iba pri istote môžeme rátať, že odovzdajú plný tvorivý výkon. JUDr. Oľga Liseková, Optocon Technologies, s. r.o. - Spočiatku sme si mysleli, že sa jej vyhneme lebo ešte v januári sme sa rozbiehali rovnako ako začiatkom každého roka. Vzhľadom na to, že až 90 percent produkcie nám smeruje na vývoz, zvykli sme si, že prebúdzanie našich zahraničných partnerov tiež trošku trvá. Keďže ani február sa nezlepšil, pristúpili sme k istým organizačným opatreniam. Napríklad tradičnú dvojsmennú prevádzku sme premenili na jeden týždeň práce pre jednu a druhý týždeň pre druhú smenu... Ak nie sú zákazky, potom je stresom zbytočne ťahať ľudí na pracovisko. Na konci marca sme mali už reálne odhady, že obrat budeme mať o 50 percent nižší. Čo s tým? Nové trhy sa nám hľadajú ťažko, s našou špecifickou komoditou ich máme v podstate obsadené. Napriek tomu hľadáme aj najskrytejšie medzierky potenciálneho uplatnenia sa. Vo väčšej miere sa zúčastňujeme špecializovaných výstav, chystáme sa na väčšie odborné semináre kde by sme pritiahli zákazníkov, ktorí o nás doposiaľ nevedia, ktorí v tejto branži začínajú... Konkurenciu máme len v čínskych producentoch. Sú síce lacnejší, avšak aj značne nekvalitnejší. Preto je možné, že sa zvýši počet žiadostí na nápravu tejto nekvality. Už pred krízou bolo dosť takých, čo volali príďte, opravte, pomôžte. Najperspektívnejšie východisko vidíme v inováciách, v širšom sortimente výroby. Vo vláknovej optike máme vlastný výskum, celoeurópsky uznávaných odborníkov a aj priestory na zavedenie novej výroby. Ing. Adrián Ďurček, COOP Jednota Bratislava - Kríza, ktorú pociťujeme v maloobchode spočíva v poklese spotreby. Niektorí ľudia predsa len majú problémy so zamestnaním a teda aj väčšie obavy o svoju peňaženku. Druhou je sila našej novej meny. A následkom toho zmena miesta nákupov. Pochopiteľne, že na všetko reagujeme. Vyrovnávame ceny, viac upútavame zákazníkov. Aj preto nie je dopad taký dramatický ako sa píše v novinách. Všetko, a teda aj riešenie krízy je v rukách menežérov. My v COOP sme sa na ňu pripravovali už rok dozadu. Firemnými štrukturálnymi reformami, dosledovávaním nákladových položiek, ktoré sú teraz pre nás mimoriadne dôležité. Ak nebudeme môcť rozvíjať tržby, ale jednoznačne zreálnime nákladové položky, ekonomiku spoločnosti môžeme udržať v potrebnej vitalite. Podľa výsledkov prvého kvartálu 2009 sa nám to darí. Ing. Juraj Lelkeš, Kooperativa poisťovňa, a.s. - Poisťovníctvo je jedným z odvetví, ktorých sa kríza až natoľko nedotýka, pretože v tomto čase ľudia potrebujú čo najväčšiu istotu majetku a života. Pochopiteľne, že rast predaja poistného nie je taký ako v minulosti. Cítime to hlavne pri poistení a povinnom zmluvnom poistení. Tu došlo k jeho výraznému zníženiu. V ostatných poistných odvetviach pokles nenastal, trocha sa to spomalilo, prepad však nemáme. Samozrejme, toto nás vedie k vlastným úsporným opatreniam, k znižovaniu nákladov. Technický výsledok hospodárenia, čiže poistné mínus náklady, musíme mať taký aby sme voči klientom boli schopní dodržať svoje slovo. Pri hospodárení robíme vskutku radikálne opatrenia. A práve preto, hoci žijeme v dobe krízy, naša poisťovňa vie svoje záväzky voči klientom bez problémov zabezpečiť.

5 Máj 2009 Prešporský podnikateľ / 5 Kríza a pracovnoprávne vzťahy Je tu finančná kríza a zrazu máte viac zamestnancov ako potrebujete? t Ako to riešiť? Aj na to odpovedal d seminár, ktorý v BRK SOPK v apríli viedla advokátka a odborníčka na pracovné právo JUDr. Dagmar Zukalová. Neexistuje univerzálne riešenie, preto ho každá firma musí hľadať individuálne s ohľadom na jej postavenie na trhu, počet a štruktúru zamestnancov a v neposlednom rade na finančné rezervy a krátkodobé i dlhodobé prognózy na trhu. Veľmi dôležitá je zmena myslenia tak manažérov, ako aj zamestnancov. Zatiaľ čo donedávna bol kladený dôraz, okrem výkonu samotnej práce na rôzne benefity, ako na Vinníkov krízy budú súdiť ako nacistov Povedal to bývalý argentínsky prezident Eduardo Dualde počas každoročnej biznis konferencie na Kulumbijskej univerzite v New Yorku. - Keď sa všetko trocha upokojí, keď prejde tento uragán, treba zorganizovať proces podobný Norimberskému. A odsúdiť tých, ktorí sú zodpovední za svetovú finančnú krízu. Nie je predsa možné aby všetky následky tejto krízy zaplatili krajiny Latinskej Ameriky. - Kríza sa narodila v USA, je teda nespravodlivé aby jej následky niesli naše krajiny. Toto je účet, vystavený nie latinoameričanom. Dynamická stálica na trhu od roku 1992 Preklady a tlmočenie konferenčné, konzekutívne, simultánne a informatívne tlmočenie preklady z/do všetkých jazykov súdne overené preklady preklady podporované počítačom - SDL, Trados, WordFast, MemoQ, Transit, DejaVu spracovanie prekladov vo všetkých dostupných formátoch, vrátane DTP odborné jazykové konzultácie člen SAPT prémie, školenia, firemné party, teambuildingy, či nákup nových technologických h zariadení, dnes už zamestnanci považujú za benefit samotnú prácu. Ochotní sú pracovať za mzdu bez odmien, obmedzili sa firemné akcie, nenakupujú sa najmodernejšie technológie, pokiaľ slúžia staršie zariadenia a odborová organizácia je partner a nie príťaž v podnikoch. Určite však univerzálnym prostriedkom, ako zmierniť dopady krízy na podnik i jeho zamestnancov, je včasná komunikácia s nimi. Rovnako dôležité je udržať si kvôli budúcnosti kľúčových zamestnancov. V neposlednom rade rozvíjať korektné vzťahy so zástupcami zamestnancov, či už sú to odbory alebo zamestnanecká rada. Poslednou, veľmi dôležitou univerzálnou radou je konať aj v pracovnoprávnych vzťahoch v súlade so zákonom. Ak máte záujem dozvedieť sa viac o tejto problematike, prípadne potrebujete prekonzultovať špecifický problém, neváhajte a zúčastnite sa nášho seminára, ktorý sa bude konať 11. júna Bližšie informácie na bestrova@sopk.sk, tel: 02/ Perlička VÝROK TOMÁŠA BAŤU Z ROKU 1932 Prelom hospodárskej krízy? Neverím na žiadne prelomy samé od seba. To, čo sme si zvykli pomenúvať ako hospodárska kríza, je len iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok! V našej krajine je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok sa dá sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy, pracovať a šetriť. Prácu a šetrenie urobiť výnosnejšími, žiaducejšími a čestnejšími ako leňošenie a mrhanie. Máte pravdu, treba prekonať krízu dôvery. Technickými, finančnými a úverovými zásahmi sa to však nedá, dôvera je osobnou vecou a ako taká sa dá obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom. Faux pas nevychovanosť a či len chybný krok? (2) Psychológ PhDr. Ľubica Mižičková Čo robiť? Ja protokol ovládam, ale môj nadriadený nie? V b-protokole sa vraví, že ak sa niekto nespráva podľa b-protokolu, tvárim sa akoby sa stalo. Nevychovávam! S pokorou čakám, kým sa dotyčnému dostanú informácie, kým na tejto ceste dokráča tam, kde ja už som. A vtedy, ak mu to docvakne, príde na moje slová. Až potom z toho prežívam tichú radosť. Ten, kto vie (je osvietený, vzdelaný, či ako to nazvať?), by nemal mať potrebu edukovať iných, akceptuje ich správanie (akceptovať neznamená, že súhlasím), dovolí im aby si zachovali svoju tvár. Kto sa prvý pozdraví pri príchode na pracovisko? Napríklad, ak šéfom je mladý muž a jeho zamestnankyne sú staršie ženy? Ak je vo vyššej pracovnej pozícii mladý muž a na nižšej pracovnej pozícii napríklad staršia žena - pri príchode na pracovisko ako prvá pozdraví staršia žena (človek na nižšej pracovnej pozícii pozdraví človeka na vyššej pracovnej pozícii). Zmeniť to môže človek na vyššej pracovnej pozícii v tomto prípade mladý muž sa môže rozhodnúť, že sa bude riadiť spoločenskou zvyklosťou, spoločenskou etiketou a ako prvý pozdraví staršiu ženu (človeka na nižšej pracovnej pozícii). Kto loví, ten rozhoduje! Kto je na vyššej pracovnej pozícií má komfort, vyplývajúci z pozície. A ako je to s prednosťou pri vstupe do výťahu v rámci biznisu? Prednosť má osoba na vyššej pracovnej pozícii alebo hosť. V praxi to znamená, že do výťahu vstupuje ako prvá osoba na nižšej pracovnej pozícii alebo hostiteľ. Tak je zabezpečený komfort osoby na vyššej pracovnej pozícii, resp. hosťa z hľadiska bezpečnosti. Vystupuje sa v opačnom poradí.

6 Bratislavský 6 / Prešporský podnikateľ 1/September Máj právna poradňa Nakoľko momentálne máme veľmi málo objednávok, pomohlo by nám, aby sme na nejaký čas (napr. 14 dní) mohli zastaviť výrobu. Ako by ste nám odporučili v tejto situácii postupovať a aké majú zamestnanci nároky? Prípad, keď zamestnávateľ prechodne nemá pre zamestnancov prácu rieši ZP, konkrétne 142 ods. 4. Riešením vo vašom prípade, keď nemôžete zamestnancom na základe vážnych prevádzkových dôvodov (nedostatok objednávok) prideľovať prácu, je písomná dohoda so zástupcami zamestnancov (nezáleží na tom, či máte odborovú organizáciu, zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka), v ktorej sa presne vymedzí okruh zamestnancov, ktorých sa to týka a tiež záväzok zamestnávateľa vyplatiť týmto zamestnancom minimálne 60 % ich priemerného zárobku. V prípade, že nemáte zástupcov zamestnancov, musíte riešiť každého zamestnanca osobitne teda s každým sa osobitne dohodnúť, čiže zamestnanec musí súhlasiť, nakoľko vyššie uvedenú dohodu nemožno v tomto prípade nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa. Daniela Bestrová Podnikateľský servis máj/jún máj 2009 INTRASTAT Lektor: Alžbeta Ridzoňová, Mariana Števánková Štatistický úrad SR 20. máj 2009 Motivácia a výkonnosť Lektor: PhDr. Viera Trnková, špecialista v odbore 21. máj 2009 Kolokvium o aktuálnych otázkach uplatňovania práv spotrebiteľov na vnútornom trhu EÚ (SR) z pohľadu obchodných organizácií Lektor: špecialisti v odbore 25. máj 2009 Konzultačný deň s nemeckou právnou zástupkyňou Lektor: Marcella Pawelka, advokátka so SRN 26. máj 2009 Seminár: Ruská federácia náš obchodný partner Lektor: Alexander Safonov obchodný zástupca RF v SR Eugen Šulík predstaviteľ ruskej OPK v Rakúsku a v SR Alexander Randin predstaviteľ ruskej OPK na Slovensku Alexander Turov námestník obchodného zástupcu RF v SR Veronika Nikišina sekcia obchodných rokovaní ministerstva ekonom. rozvoja RF 2. júna 2009 Prezentačné zručnosti Lektor: PhDr. Viera Trnková, špecialista v odbore 4. júna 2009 Nové trendy v obchodnej korešpondencii Lektor: PhDr. Viera Trnková, špecialista v odbore 5. jún 2009 Odpisy majetku z hľadiska účtovného a daňového po prechode na euro Lektor: Ing. Margita Makarová, daňový poradca 8. jún 2009 Účasť vo verejnom obstarávaní a príprava ponuky do súťaže pri verejnom obstarávaní - práce Lektor: Ing. Oľga Markovičová, školiteľka ÚVO 9. jún 2009 Vybrané komerčné metódy a platobné operácie v obchode so zahraničím Lektor: Ing. Ľubor Kostelný, špecialista v odbore 11. jún 2009 Dopady finančnej krízy na pracovnoprávne vzťahy Lektor: JUDr. Dagmar Zukalová, špecialista na pracovné právo 17. júna 2009 Toyota Production System Lektor: RNDr. Marta Krajčíová, samostatný konzultant, špecialista v odbore Zahraničné aktivity 22. máj Konzultačný deň Srbsko jún Účasť na veľtrhu SUBCOM v Birminghame 15. jún Konzultačný deň Maďarsko Iné aktuálne ponuky NOVINKA - Zaručený elektronický podpis - externá registračná autorita, vykonávajúca certifikačné činnosti a poskytujúca akreditované certifikačné služby Projekt RATING - nezávislé hodnotenie ekonomického zdravia firmy Vystavovanie ATA karnetov - unifikovaný colný dokument pre tranzit a dočasný dovoz tovarov do tretích krajín bez cla Osvedčovanie o pôvode tovaru - služby pre zjednodušenie zahraničného obchodu Bližšie informácie : tel. 02/ sopkrkbl@sopk.sk BOJUJEME ZA VÁS V snahe podporiť obnovenie domáceho dopytu a využitie slovenských voľných produkčných kapacít SOPK sme predložili predsedovi vlády SR na rokovanie vlády materiál Návrh systémových projektov zameraných na obnovenie domáceho dopytu a využitie produkčných kapacít z pohľadu SOPK. V rámci pripomienkového konania SOPK posúdila a pripomienkovala návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého predmetom sú najmä zmeny pri výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu a s tým súvisiaca potreba implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla V rámci legislatívneho procesu SOPK pripomienkovala Vyhlášku PÚ SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o náležitostiach oznámenia koncentrácie. Misia k litovským podnikateľom Na základe záujmu zo strany tak slovenských, ako aj litovských podnikateľov o spoluprácu, sa v apríli uskutočnila podnikateľská misia do druhého najväčšieho priemyselného mesta Litvy, do Kaunasu. Zorganizovala ju Bratislavská regionálna obchodná komora SOPK v spolupráci s Obchodno-ekonomickým oddelením ZÚ SR v Rige. S prispením Litovskej obchodnej komory sme pripravili kooperačné rokovania litovských a slovenských podnikateľov. Za slovenskú strany sa ich zúčastnili štyri firmy, ktoré mali pripravené minimálne štyri individuálne kooperačné rokovania. Jedna firma využila aj ponúknutú možnosť obhliadky podniku. S organizačným zabezpečením misie boli zúčastnené firmy veľmi spokojné a podľa ich vyjadrení, začaté rokovania vyzerajú aj na reálny začiatok obchodnej spolupráce. Počas rokovaní bola predostretá ponuka na podnikateľskú misiu z Litvy na Slovensko, s predpokladaným uskutočnením v priebehu tohto, prípadne začiatkom budúceho roka. Ivana Fajčíková, snímka autorka

7 Máj 2009 Prešporský podnikateľ / 7 ČO? KEDY? KOMU? Do (pondelok) povinnosť podať daňové priznanie k DPH za apríl 2009 pre platiteľov s mesačným zdaňovacím obdobím (aj negatívne priznanie) a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti povinnosť podať daňové priznanie k DPH za apríl 2009 pre osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane, ale vznikla im povinnosť platiť daň (prípady uvedené v 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), a zaplatiť daň za apríl 2009 povinnosť podať daňové priznanie k spotrebným daniam z minerálneho oleja, tabakových výrobkov, piva, vína, liehu pre prevádzkovateľa daňového skladu a oprávneného príjemcu za apríl 2009 a splatnosť daní povinnosť podať daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu pre prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia za apríl 2009 a splatnosť dane povinnosť podať daňové priznanie k spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu pre daňového dlžníka za apríl 2009 a splatnosť daní Do (pondelok) namiesto (nedeľa) splatnosť preddavku dane z príjmov fyzických osôb za máj 2009 (mesačný preddavok vo výške 1/12 z poslednej známej daňovej povinnosti, ak tá presiahla ,96 eur [ Sk]) splatnosť preddavku dane z príjmov právnických osôb za máj 2009 (mesačný preddavok vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ak tá presiahla ,96 eur [ Sk]) splatnosť preddavku na daň z motorových vozidiel za máj 2009 (mesačný preddavok vo výške 1/12 predpokladanej ročnej dane, ak tá u jedného správcu dane presiahne eur [ ,79 Sk] Do (pondelok) odvod preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie za samostatne zárobkovo činnú osobu za máj 2009 odvod poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti (dobrovoľné), poistného do rezervného fondu solidarity a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za samostatne zárobkovo činnú osobu za máj 2009 Do výplatného termínu odvod preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom za máj 2009 odvod poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ za máj 2009 Do 5 dní po dni výplaty odvod preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za máj 2009 prevod finančných prostriedkov do sociálneho fondu za jún 2009 Do 3 dní po dni vzniku daňovej povinnosti podať daňové priznanie k spotrebným daniam z minerálneho oleja, tabakových výrobkov, piva, vína, liehu (nevzťahuje sa na prevádzkovateľa daňového skladu a oprávneného príjemcu) a splatnosť spotrebných daní Do (pondelok) odvod dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb vyberanej zrážkou za máj Zároveň zaslať oznámenie o tejto skutočnosti príslušnému správcovi dane odvod sumy na zabezpečenie dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb platiteľom príjmu za máj Zároveň túto skutočnosť oznámiť príslušnému správcovi dane Do (pondelok) namiesto (sobota) registračná povinnosť pre daň z pridanej hodnoty (DPH) pre zdaniteľnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat eur [ Sk]. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň a ktorá podniká v zahraničí, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava I pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane Kalendárium podnikateľa registračná povinnosť pre DPH pre zdaniteľné osoby, ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení, ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahnu celkový obrat eur [ Sk]. Do celkového obratu sa započítavajú obraty jednotlivých osôb a obrat z ich spoločného podnikania. Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, uzavrie zmluvu o združení s platiteľom dane, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Ak sa jeden z účastníkov združenia rozhodne registrovať pre daň pred dosiahnutím celkového obratu eur [ Sk], sú povinní podať žiadosť o registráciu pre daň všetci účastníci združenia k rovnakému dňu Do (štvrtok) povinnosť podať daňové priznanie k DPH za máj 2009 pre platiteľov s mesačným zdaňovacím obdobím (aj negatívne priznanie) a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti povinnosť podať daňové priznanie k DPH za máj 2009 pre osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane, ale vznikla im povinnosť platiť daň (prípady uvedené v 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), a zaplatiť daň za máj 2009 povinnosť podať daňové priznanie k spotrebným daniam z minerálneho oleja, tabakových výrobkov, piva, vína, liehu pre prevádzkovateľa daňového skladu a oprávneného príjemcu za máj 2009 a splatnosť daní povinnosť podať daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu pre prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia za máj 2009 a splatnosť dane povinnosť podať daňové priznanie k spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu pre daňového dlžníka za máj 2009 a splatnosť daní Do (utorok) splatnosť preddavku dane z príjmov fyzických osôb za jún 2009 (mesačný preddavok vo výške 1/12 z poslednej známej daňovej povinnosti, ak tá presiahla ,96 eur [ Sk]) splatnosť preddavku dane z príjmov právnických osôb za jún 2009 (mesačný preddavok vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ak tá presiahla ,96 eur [ Sk]) splatnosť preddavku dane z príjmov fyzických osôb za II. štvrťrok 2009 (štvrťročný preddavok vo výške 1/4 z poslednej známej daňovej povinnosti, ak tá presiahla 1 659,70 eur [ Sk] a nepresiahla ,96 eur [ Sk]) splatnosť preddavku dane z príjmov právnických osôb za II. štvrťrok 2009 (štvrťročný preddavok vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ak tá presiahla 1 659,70 eur [ Sk] a nepresiahla ,96 eur [ Sk]) splatnosť preddavku na daň z motorových vozidiel za jún 2009 (mesačný preddavok vo výške 1/12 predpokladanej ročnej dane, ak tá u jedného správcu dane presiahne eur [ ,79 Sk] splatnosť preddavku na daň z motorových vozidiel za II. štvrťrok 2009 (štvrťročný preddavok vo výške 1/4 predpokladanej ročnej dane, ak tá u jedného správcu dane presiahne 660 eur [19 883,16 Sk] a nepresiahne eur [ ,79 Sk]) vykonať ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2008 za zamestnanca, ktorý o to požiadal do , a podať ho v príslušnej zdravotnej poisťovni oznámiť výšku nedoplatku alebo preplatku zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ vykonal zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2008 vykonať ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za samostatnú zárobkovo činnú osobu za rok 2008 a podať ho v príslušnej zdravotnej poisťovni predložiť príslušnej zdravotnej poisťovni výkaz preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie za samostatne zárobkovo činnú osobu odovzdať odpis z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2008, ak samostatne zárobkovo činná osoba zmenila k príslušnú zdravotnú poisťovňu predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne výpis z daňového priznania samostatne zárobkovo činnej osoby vrátane výpisu z opravného daňového priznania za rok 2008 M.K.

8 Zapojte sa do balíčka služieb SOPK ČLEN ČLENOVI SOPK ponúka svojím členom množstvo zliav a výhod v oblastiach predaja tovarov a služieb. Čerpať ich môžete iba na základe členstva v SOPK vo firmách, ktoré to deklarovali pri uzavretí dohody o spolupráci s SOPK. K dnešnému dňu je do balíčka služieb zapojených 38 firiem z celého Slovenska. Ich zoznam sa nachádza na v časti člen členovi. V prípade, že sa tiež chcete zapojiť do tejto služby, urobte nasledovné: - skontaktujte sa s našou regionálnou kanceláriou a prekonzultujte s pracovníkom BRK SOPK svoju ponuku, - uzatvorte dohodu o spolupráci s BRK SOPK. Zapojenie sa do tejto služby prostredníctvom SOPK má nad rámec výhod a zliav marketingovú cennosť - prostredníctvom ponuky svoju firmu bezplatne zviditeľňujete! Ak vás ponuka oslovila, kontaktuje sa na: Ing. Miroslav Zimek, miroslav.zimek@sopk.sk, tel. : 02/ Svoju firmu, či produkciu môžete zviditeľniť aj na stránkach mesačníka prešporský PODNIKATEĽ. Potrebujete vedieť viac? Nech sa páči, zavolajte nám! Kontaktné údaje sú v tiráži.