Tematický okruh otázok ku skúške BEZPEČNOSŤ PRACOVNÉHO PROSTREDIA

Transcript

1 Tematický okruh otázok ku skúške BEZPEČNOSŤ PRACOVNÉHO PROSTREDIA 1. Človek a pracovné prostredie, vzájomné pôsobenie a vplyvy. - vzťah človek - pracovné prostredie - stroj : Č-P-S (fyzikálne,chemické, biolog., sociálno psycholog. faktory) Pracovné prostredie bezprostredne vplýva na organizmus človeka v pracovnom procese. Pre zabezpečenie zdravia pracovníkov, pohody na pracovisku sú potrebné pozitívne pracovné prostredia. Pracovné prostredie chápeme ako súhrn jednotlivých vonkajších hmotných faktorov, ktoré bezprostredne pôsobia na organizmus človeka a jeho pracovnú výkonnosť. Podľa úrovne a kvality pôsobenia prac. prostredia na človeka sa pracovné prostredie rozlišuje na: - pozitívne (neruší, spríjemňuje prácu človeku) - negatívne (pôsobí na človeka rušivo až škodlivo) - neutrálne (pracovník nepociťuje vplyv jeho zložiek, také prostredie neexistuje - neustály vplyv môže mať len jeho niektorá zložka) Najvýznamnejšími zložkami pracovného prostredia podľa vplyvu na organizmus človeka sú: - fyzikálne faktory (osvetlenie, hluk, vibrácie, mikroklíma) - chemické faktory (chemické látky) - biologické faktory (mikroorganizmy, makroorganizmy) - psychosociálne faktory ( motivácia, spokojnosť, medziľudské vzťahy, BOZP, identifikácia zamestnanca, nehmotné, spoločenskej povahy, ktoré sprevádzajú a ovplyvňujú prac. činnosť) Pôsobenie jednotlivých faktorov prac. prostredia na človeka - jeho zdravie, nemožno hodnotiť izolovane, pretože ich vzájomné kombinácie môžu výsledný účinok významne ovplyvňovať (zvyšovať ale aj znásobovať) najmä v závislosti od vykonávanej pracovnej činností. Nedocenenie významu niektorej zo zložiek prac. prostredia má za následok zhoršenie pracovných podmienok. Poškodzuje zdravie pracovníkov, zvyšuje sa nebezpečenstvo úrazov a prejavujú sa nepriaznivé účinky na psychiku pracovníkov, čo v konečnom dôsledku sa prejavuje aj na znížení produktivity a kvality práce. Pozitívne pôsobenie pracovných podmienok umožňuje predĺženie pracovnej schopnosti človeka - jeho dobrým zdravím, zvyšovanie pracovnej výkonnosti človeka (znižovaním psychického a fyzického zaťaženia), zvýšením bezpečnosti a zdravia. Pri vzájomnom posudzovaní vplyvu pracovného prostredia na človeka je nutné porovnávať skutočné a optimálne (prípustné) hodnoty parametrov pracovného prostredia. Optimálne hodnoty parametrov prac. prostredia sú uvádzané v STN, hygienických predpisoch a v odbornej literatúre a sú záväzné. 2. Zdravie definícia, ochrana a podpora zdravia pri práci, spôsob života a práce a zdravie. - je definované ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, nielen ako neprítomnosť choroby; je výsledkom vzťahov medzi ľudským organizmom a sociálno-ekonomickými, fyzikálnymi, chemickými a biologickými faktormi životného prostredia, pracovného prostredia a spôsobu života ochrana zdravia (zákon č.272/94 Z.z.) - je súhrn opatrení spočívajúcich v predchádzaní vzniku a šírenia ochorení a v obmedzovaní ich výskytu a iných porúch zdravia, v zlepšovaní zdravia prostredníctvom starostlivosti o zdravé životné podmienky, pracovné podmienky a zdravý spôsob života a vo výkone štátneho zdravotného dozoru podpora zdravia - je proces umožňujúci jednotlivcom i populácii zlepšovať svoje zdravie a kontrolu nad ním životné podmienky (zákon č.272/94 Z.z.) - sú fyzikálne, chemické a biologické faktory životného prostredia vo vzťahu k zdraviu ľudí, podmienky bývania, odpočinku, telesnej kultúry, rekreácie, kultúry a iných záujmových činností, dopravy, poskytovania zdravotnej starostlivosti a poskytovania ďalších služieb, výživy a spôsobu stravovania, stavu a spôsobu používania predmetov prichádzajúcich do styku s požívatinami a predmetov bežného používania, podmienky na zdravý vývoj, výchovu, psychický a fyzický rozvoj detí a mládeže, ako aj každého jednotlivca pracovné podmienky (zákon č.272/94 Z.z.) - sú fyzikálne, chemické a biologické, fyziologické, psychologické a sociologické faktory pôsobiace na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese. Ovplyvňuje ich režim práce a odpočinku a technický stav pracovného prostredia. zdravé životné a pracovné podmienky (zákon č.272/94 Z.z.) - sú také podmienky, ktoré nepôsobia nepriaznivo na zdravie ľudí, ale ho chránia a kladne ovplyvňujú. spôsob života (zákon č.272/94 Z.z.) - je správanie človeka, ktorého základom je vzájomné pôsobenie životných podmienok, sociálno-ekonomických faktorov a osobnostných vlastností. Spôsob života významne ovplyvňuje výživa, spoločenská komunikácia, zvládanie psycho-sociálnych záťaží, činnosť vo voľnom čase, pohybová aktivita, požívanie alkoholických nápojov, užívanie liekov, omamných a psychotropných látok a fajčiarske návyky. zdraviu škodlivé faktory ŽP a PP (nebezpečné faktory) - sú fyzikálne, chemické a biologické faktory, ktoré podľa súčasných poznatkov vedy spôsobujú alebo môžu spôsobiť poruchy zdravia a ľudský organizmus zaťažujúce faktory vyplývajúce zo životných podmienok a pracovných podmienok, ktoré ovplyvňujú fyziologické a psychické funkcie ľudí. 3. Zásady hodnotenia pracovných podmienok, ukazovatele vplyvu pracovných podmienok na zdravie.

2 Pri hodnotení pracovných podmienok (fyzikálnych, chemických, biologických, fyziologických, psychologických a sociologických faktorov) sa porovnávajú skutočné a prípustné optimálne hodnoty jednotlivých faktorov pracovných podmienok. Optimálne hodnoty sú záväzne (hygienické predpisy, STN, odborná literatúra) Zisťuje sa odklon skutočnej hodnoty od optimálnej alebo prípustnej hodnoty. Pri hodnotení vplyvu PP na človeka: Vplyv na: zdravie bezpečnosť pracovný výkon Ukazovatele vplyvu PP: - negatívne - pozitívne - neutrálne - zvýšená nemocnosť - vznik choroby z povolania - zvýšená úrazovosť - nízka produktivita - vysoká poruchovosť 4. Koncepcia starostlivosti o zdravie zamestnancov vo vzťahu k pracovným podmienkam. Nutnosť komplexného posudzovania pracovných a životných podmienok a spôsobu ich života a vplyvu na zdravie Plná zodpovednosť zamestnávateľov za pracovné podmienky a zdravie pracovníkov Nutnosť dôslednej technickej prevencie Dôsledné zohľadnenie zdravotnej spôsobilosti na prácu pri zaraďovaní pracovníkov Prispôsobovanie pracovných podmienok pracovníkom Nutnosť intervenčných programov na zlepšovanie prac. prostredia a prac. podmienok Informovanosť pracovníkov o rizikách a zdravotne vhodných pracovných postupoch a ich praktická aplikácia Zavedenie závodnej zdravotnej služby starostlivosti v rozsahu a kvalite podľa Dohovoru ISO č.161 a smernice Rady EHS č.89/391 do praxe. 5. Zdravie pre všetkých do roku 2000 program SZO, Direktíva Rady Európy 89/39-1. Zlepšenie zdravia pracovníkov ozdravením pracovného prostredia znížením ochorení súvisiacich s prácou a úrazov podporou pohody ľudí pri práci multidisciplinárny - multisektorálny prístup Pracovno-lekárske služby pracovné lekárstvo bezpečnosť práce pracovné ošetrovateľstvo pracovné psychológie a ergonómie hygiena práce podpora zdravia pri práci (výchova, WHO, 1990) výchova k tímovej práci Princípy primárnej prevencie direktíva Rady E 89/391-EEC (zlepšiť bez. a zdravie pri práci), všetky sektory a aktivity povinnosť zamestnávateľa - zamestnávateľ je povinný BOZP vo všetkých aspektoch vo vzťahu k práci - pomoc expertov - nezbavuje ho to zodpovednosti preverenie pracovných rizík informovanie prac. rizík výchova a výcvik Ďalšie povinnosti zamestnávateľa - ochranné a preventívne opatrenia - vlastné pracoviská - externí odborníci /služby/ 1. Určenie prac. - potrebné schopnosti, prostredie 2. Externé 3. Dostatočný počet 4. Kooperácia Ďalej: - odhad rizík nebezpečenstva a zdravia pri práci, schopný, expozície - rozhodovanie o ochranných opatreniach + poskytovanie OOPP - zoznam - prehľad 74 a CHZP - 3 dní PN - správa pre príslušné orgány o pracovných úrazoch - preventívne prehliadky pracovníkov - podľa národných zvyklostí - každý pracovník - určené intervaly 6. Koncepcia preventívneho pracovného lekárstva v SR, organizácia a praktická realizácia Pracovné lekárstvo preventívne prac. lekárstvo klinika pracovného lekárstva

3 (začlenené v ŠZÚ) Sledovanie vzťahov medzi prácou a prostredím Usmerňovanie celospoločenskej zdravotnej prevencie Výkon štátneho odborného dozoru Náplň práce Biopozitívne i bionegatívne vplyvy Podmienky prác pre vybrané skupiny Príčiny porúch pracovníkov konfortne Návrh opatrení na optimalizáciu prac. prostredia Podklady + programy ochrany a podpory zdravia Kontrola dodržiavania legislatívy Metódy práce Pozorovanie Objektivizácia faktorov práce a prac. prostredia - chemické - prac. ovzdušie, biologický materiál - fyzikálne - biologické (infekcie, hubové ochorenia) - fyziologické, psychologické, sociologické - objektivizácia reakcii na záťaž - metódy fyziologické, psychologické, imulogické, biochemické, genetické, toxikologické - klinické - epidemiologické - zber a pracovanie Znaky zdravia: 1. Úmrtnosť - vekovo štandardizovaná, predčasná úmrtnosť 2. Stredná dĺžka života 3. Znaky narušenia reprodukčného procesu - spontánne potraty - mrtvonarodenosť - nezrelé deti, vrodenosť chyby Prevencia poškodení zdravia - celospoločenská - veľmi dôležitá - primárna - sekundárna - zdravotnícka Primárna - technické, organizačné, sociálne, výchovne, ekonomické obmedzenie negatívne pôsobiacich faktorov životného a pracovného prostredia a spôsobu života obyvateľov, zamestnancov - legislatíva (zamedziť a obmedziť vznik negat. faktorov) Sekundárna prevencia - odstraňovanie dôsledkov pôsobenia faktorov ŽP a PP Zdravotná prevencia - asi 30 % môže ovplyvniť táto prevencia primárna - štúdia vzťahov medzi podmienkami života, práce a spôsobu života - vypracovanie zásad ochrany zdravia sekundárna - cielené odborné usmerňovanie - aktívne vyhľadávanie zmien zdravia so zvýšenou orientáciou - zisťovanie rizikových faktorov Terciálna zdravotnícka starostlivosť - včasná diagnostika - usmerňovanie a individuálna výchova Klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia - špecializovaná liečebná starostlivosť pri ochorení zdravia z práce poškodení zdravia z práce otravách (profesionálnych, neprofesionálnych) - diagnostika, posudzovanie, hlásenie - prevencia, diagnostika, liečba a posudzovanie intoxikácie a ich následkov - primárna starostlivosť o pracovníkov - sekundárna starostlivosť Náplň práce - prevencia, včasná diagnostika - špeciálna liečba, intoxikácia 7. Základné legislatívne predpisy v oblasti zdravia pri práci (z. č. 272/94, 330/96).

4 Účelom zákona. 272/94 - Zákon ustanovuje práva a povinnosti orgánov štátnej správy, obcí, iných právnických osôb a fyzických osôb, výkon štátnej správy a štátneho zdravotného dozoru na úseku ochrany zdravia ľudí (ďalej len "ochrana zdravia"). Zákon definuje základné pojmy ako : zdravie,ochrana zdravia,podpora zdravia, životné podmienky, zdravé životné podmienky, pracovné podmienky,spôsob života, primárnu prevenciu a opatrenia na obmedzenie účinkov ionizujúceho žiarenia. Druhá časť zákona obsahuje : opatrenia na predchádzanie ochoreniam : Opatreniami na predchádzanie ochoreniam sa rozumejú opatrenia na predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia a ochorení podmienených prácou, ako aj opatrenia pri epidémiách a pri nebezpečenstve ich vzniku a opatrenia pri haváriách a iných mimoriadnych situáciách. Zákon ukladá - povinnosti na úseku ochrany zdravia Všeobecné povinnosti (1) Zdravie sa musí chrániť starostlivosťou o : a) zdravé životné podmienky, ktoré sú dané stavom ovzdušia, vody, pôdy a ostatných zložiek životného prostredia, /2/ sídlisk, rekreačných a kúpeľných oblastí, obytných a iných budov, verejne prístupných miest, ako aj zariadení osobnej dopravy, telesnej kultúry a zariadení poskytujúcich služby obyvateľstvu, d) zdravé pracovné podmienky. (2) Podrobnosti na zabezpečenie zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväznými právnymi predpismi. (3) Osobitne sa musí zdravie chrániť pred nepriaznivými účinkami : b) zdravé podmienky vývinu detí a mládeže, c) zdravú výživu obyvateľstva, a) chemických látok a prípravkov, b) ionizujúceho žiarenia, c) elektromagnetického poľa, d) hluku a vibrácií. Ďalej zákon ukladá povinnosti v oblastí ochrany zdravia : orgánov štátnej správy a obci, fyzických osôb, právnických osôb oprávnených na podnikanie, zdravotníckych zariadení a odborným zdrav. pracovníkom. Určuje podmienky na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia : Kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie ľudí môžu vykonávať fyzické osoby a právnické osoby na základe povolenia ministerstva zdravotníctva. Zákon 330/1996 o BOZP Účelom tohto zákona je ustanovenie základných podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vylúčenie alebo zníženie vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce (ďalej len "bezpečnosť a zdravie pri práci"). Tento zákon sa vzťahuje na všetky odvetvia činnosti výrobnej sféry a nevýrobnej sféry. Tento zákon sa vzťahuje aj na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré zamestnávajú fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje zákon, aj v obdobných pracovných vzťahoch (ďalej len "zamestnávateľ"). Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa primerane vzťahujú aj na samostatne zárobkovo činné osoby, ktorými sa na účely tohto zákona rozumejú a) fyzické osoby, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, alebo b) fyzické osoby, ktoré zabezpečujú plnenie úloh s pomocou svojho manžela alebo detí. Orgány dozoru Reprezentatívna organizácia Orgány štátnej správy a obce Opatrenia v predvýrobe Opatrenia vo výrobe a pri uvádzaní výrobkov do obehu Posudzovanie bezpečnosti technických zariadení Povinnosti zamestnávateľa -vykonať opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce -zabezpečiť, aby pracovisko, stroje, zariadenie, náradie, nástroje, materiály, pracovné pomôcky, pracovné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie pri práci,

5 -zisťovať ohrozenia, odstraňovať ich a tam, kde to podľa stavu poznania nie je možné, vypracovať vyhodnotenie v danom období neodstrániteľných (zostatkových) ohrození, plánovať a vykonávať opatrenia na ich odstránenie alebo obmedzenie; pri prijímaní opatrení využiť prostriedky kolektívnej ochrany zamestnancov; ak sa ohrozenie neodstránilo, musia sa použiť prostriedky individuálnej ochrany na účely zníženia ohrozenia, - poskytovať zamestnancom bezplatne potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky na základe vypracovaného zoznamu pre poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov v prípade, ak nie je možné technickými prostriedkami odstrániť ohrozenia, vyžadovať a kontrolovať účelné používanie týchto prostriedkov a zabezpečiť ich udržiavanie vo funkčnom stave; zamestnancom poskytnúť aj prostriedky na osobnú hygienu a očistu, dezinfekčné prostriedky a ochranné nápoje, ak to vyplýva z povahy práce, -určiť zamestnancom bezpečné pracovné postupy a informovať ich o ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, poučiť ich, ako sa proti nim majú chrániť, a informovať ich o opatreniach, ktoré vykonal na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci, - nepoverovať zamestnancov prácami, na ktoré nemajú oprávnenia podľa osobitných predpisov, - určiť postup pre prípad vzniku poškodenia zdravia vrátane organizácie poskytnutia prvej pomoci a informovať o ňom zamestnancov; na tento účel zabezpečiť vyškolenie zamestnancov v poskytovaní prvej pomoci, - sledovať nové poznatky vedy a techniky v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci a podľa nich vykonávať technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a zdravia pri práci, - zabezpečiť, aby chemické, fyzikálne, psychické a biologické faktory a látky neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, - umožniť zamestnancom vyjadriť sa k výberu pracovných prostriedkov, technológií, organizácie práce a k zabezpečeniu pracovného prostredia a pracoviska, - zaraďovať zamestnancov na prácu a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti a zdravotný stav a podľa miery ohrozenia zdravia alebo pre špecifické zamestnania zabezpečiť preventívne periodické lekárske prehliadky a lekárske prehliadky vyžadované osobitnými predpismi, /6/ - oznamovať ustanoveným spôsobom príslušným orgánom vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, havárií, zisťovať a odstraňovať ich príčiny, viesť ich evidenciu a vykonávať registráciu, - kontrolovať stav bezpečnosti a zdravia pri práci, zabezpečovať v intervaloch určených osobitnými predpismi alebo orgánmi dozoru meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, revízie, skúšky a prehliadky zariadení a odstraňovať zistené nedostatky, - vydávať pravidlá a pokyny na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci, - venovať zvýšenú pozornosť zamestnancom na odlúčených pracoviskách a zamestnancom, ktorí pracujú na pracovisku sami, -poskytovať zamestnancom bezpečnostné prestávky podľa osobitných predpisov, - znášať náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti o bezpečnosť a zdravie pri práci; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnancov, - vytvoriť podmienky na kontrolnú činnosť orgánov dozoru a zástupcov zamestnancov. - Tam, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky, alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia zamestnancov väčšieho rozsahu alebo k ohrozeniu iných osôb a okolia, je zamestnávateľ povinný najmä a) zistiť, kde hrozí nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia, b) prijať účelné opatrenia na obmedzenie ohrozenia života a zdravia, c) vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia vrátane zamedzenia prístupu do ohrozeného priestoru osobám, ktoré neboli preukázateľne poučené a vybavené príslušnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, d) zabezpečiť oboznámenie osôb pracujúcich na pracoviskách s ohrozeniami, školenie, výcvik a vybavenie podľa osobitných požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci. - Zamestnávateľ je ďalej povinný zamestnanca pri jeho prijatí, pri preložení na iné pracovisko, pri prevedení na inú prácu alebo pri zavedení novej technológie, pracovných postupov alebo strojov a zariadení najmä a) oboznámiť s ohrozeniami, b) riadne a preukázateľne oboznámiť s predpismi, pokynmi a pravidlami na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci, overiť jeho znalosti a vyžadovať a kontrolovať ich plnenie. Zamestnávateľ je povinný primerane splniť povinnosti podľa odseku 1 aj voči osobám, ktoré sa s jeho vedomím zdržujú na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch. Spolupráca na spoločných pracoviskách Zástupcovia zamestnancov Komisia bezpečnosti a zdravia pri práci Bezpečnostnotechnická služba Závodná zdravotná služba

6 Zamestnávateľ je povinný na svoje náklady zabezpečiť v rozsahu určenom všeobecne záväznými právnymi predpismi závodnú zdravotnú službu. Závodná zdravotná služba najmä a) zisťuje nebezpečenstvá a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, b) dohliada na faktory v pracovnom prostredí a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov, c) podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom, d) poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom najmä pri - plánovaní a organizácii práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest, - technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie, - ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej a kolektívnej ochrany, e) zúčastňuje sa - na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska, - na opatreniach pracovnej rehabilitácie, - na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík, f) spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie, g) dohliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou, h) organizuje prvú pomoc v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov. V rámci týchto úloh závodná zdravotná služba spolupracuje s komisiou bezpečnosti a zdravia pri práci a bezpečnostnotechnickou službou, s príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcom zamestnancov. 8. Metodika previerky a posudzovania pracovísk. Pri posudzovaní je potrebné si všímať všetkých pracovníkov a všetky činnosti Plocha a priestor - podlahová plocha - ľahký pohyb a orientácia, primeraná výška, prístup a únik z pracoviska, voľná podlahová plocha na 1 zamestnanca, šírka komunikácií. Usporiadanie a vybavenie - usporiadanie strojov, zariadenia, nábytku, umiestnenie funkčne nadväzujúcich strojov, ergonomicky vhodný nábytok, rozmery pracovných miest, plôch - telesné rozmery, pohybové priestory, dosahy, zariadenia na osobnú hygienu - primeranosť. Pracovníci - počet pracovníkov, zloženie podľa pohlavia, aké profesie pracujú na pracovisku, vykonáva sa sledovanie zdravotného stavu vo vzťahu k práci, vyskytli sa v predchádzajúcich 5-tich rokoch choroby z povolania - počet, sú pracovníci informovaní o pracovných rizikách, používajú pracovníci účinné a funkčné OOPP, existujú intervenčné programy a rehabilitácia pre pracovníkov, je zabezpečené pre pracovníkov poradenstvo o zdraví pri práci Pracovná poloha - trvalá posediačky, trvalá postojačky, možnosť striedania pracovných polôh, nefyziologické polohy, chôdza na väčšie vzdialenosti, práca v obmedzenom priestore. Kontrola riadenia, regulácia - možnosť spoľahlivej kontroly pomocou oznamovačov, dobrá viditeľnosť oznamovačov zo základnej polohy, signalizácia mimoriadnych situácií, umiestnenie ovládačov v dosahu rúk a nôh, sila potrebná na ovládače je príliš veľká alebo malá, sú ovládače zabezpečené proti nežiaducemu spusteniu, sťažujú sa pracovníci na zrakovú záťaž pri práci s obrazovkami, sú sledované miesta zo základnej polohy dobre viditeľné, sú intenzita a spôsob osvetlenia primerané charakteru práce Zoraďovanie, opravy, čistenie - sú miesta na strojoch pri opravách dostatočne dostupné, nehrozí pri opravách riziko ohrozenia zdravia- ak áno, aké, vykonávajú sa tieto práce v nefyziologických polohách. Hluk - sú na pracovisku zdroje hluku, je hluk trvalý - ustálený, je hluk prerušovaný, je hluk impulzný, má hluk vysoké frekvencie, je na pracovisku zhoršené dorozumievanie, prekrytie signalizácie, vykonalo sa na pracovisku meranie hluku, zabezpečujú sa na pracovisku protihlukové opatrenia - technické, používajú pracovníci vhodné OOPP, zabezpečuje a kontroluje sa funkčnosť OOPP, prenos hluku konštrukciou budovy, je vyhlásená riziková práca kvôli nadmernému hluku, určil orgán na ochranu zdravia mimoriadne prestávky, sťažujú sa pracovníci na hluk. Vibrácie - sú na pracovisku zdroje vibrácií, vibrácie sa prenášajú na ruky pracovníkov, vibrácie sa prenášajú na celé telo pracovníkov, vykonali sa merania vibrácií, vyhlásil orgán na ochranu zdravia rizikovú prácu, boli určené časové limity práce s vibrujúcimi nástrojmi, používajú pracovníci OOPP, dodržiavajú sa určené preventívne opatrenia, sú pracovníci pri práci vystavení chladu a vlhku, sťažujú sa pracovníci na problémy v súvislosti s vibráciami. Aerosóly - chemické látky, prach - sú na pracovisku zdroje aerosólov, sú na pracovisku zdroje sekundárnej prašnosti, zabezpečujú sa na pracovisku opatrenia na ich obmedzenie, zoznam chemických látok - druhov prachu, väzba úniku škodlivín na technologický proces, merali sa koncentrácie chemických látok - prachu. Postup pri vykonaní previerky - prerokovanie zistení s pracovníkmi

7 - výber primeraných opatrení - technické, technologické, organizačné, OOPP - pri rozhodovaní treba brať do úvahy: 1. efektívnosť opatrení 2. uprednostňovať technické a technologické opatrenia 3. odstraňovať zdroje zdraviu škodlivých faktorov 4. spôsobilosť pracovníkov vykonávať danú prácu v danom prostredí 5. osobitné požiadavky na úpravu pracovných podmienok pre mladistvých, tehotné ženy, dojčiace ženy, pracovníkov vyšších vekových skupín, pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou - vypracovanie záznamu - prekonzultovanie problematických otázok s odborníkmi v oblasti zdravia pri práci - prerokovanie s vedením organizácie - overovanie účinnosti vykonaných opatrení Záznam - zápisnica z previerky 1. Presné označenie pracoviska, prevádzky, pracovných miest 2. Počet pracovníkov, ktorí tam vykonávajú prácu 3. Zdraviu škodlivé faktory a z nich vyplývajúce zdravotné riziká 4. Príčiny neprimeranej pracovnej záťaže a ohrozenia zdravia pracovníkov 5. Vyhodnotenie plnenia povinnosti zamestnancami 6. Vyhodnotenie plnenia povinnosti zamestnávateľom 7. Návrh na odstránenie rizík alebo aspoň zníženie kategórie rizika 9. Hygienické požiadavky na výstavbu a prevádzku pracovísk. Stavby sa musia umiestniť a usporiadať v súlade so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu tak, aby boli pracovníci chránení pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi a pred škodlivými účinkami výrobných procesov a aby mohli využívať priaznivé vplyvy vonkajšieho prostredia. Pri usporiadaní stavieb sa musí dbať na to, aby sa zabezpečilo vyhovujúce prirodzené osvetlenie a vetranie výrobných miestností, obmedzila sa tepelná záťaž slnečným sálaníma vylúčilo sa vzájomné nepriaznivé pôsobenie jednotlivých stavieb. Pri určovaní polohy stavieb treba dodržiavať tieto hygienické požiadavky: a) zasklené plochy v strešnej konštrukcii sa za účelom obmedzenia tepelnej záťaže slnečným sálaním orientujú na sever; vonkajšie steny s veľkými sklenenými plochami sa neorientujú na juhovýchod, juh, juhozápad a západ. Pri zasklených plochách sa obmedzuje tepelná záťaž slnečným sálaním najmä úpravou fasády a žalúziami, reflexnými a determálnymi skladmi; b) členité stavby, ktorých krídla tvoria dvory, sa situujú k prevládajúcemu smeru vetra tak, aby sa zabezpečilo prevetranie dvorov; voľná strana dvorov ústí na náveternú stranu; rozmiestnením stavieb sa nesmú vytvárať uzatvorené dvory; ak nemožno zo závažných dôvodov splniť túto požiadavku, treba, aby dĺžka najkratšej strany dvora sa rovnala dvojnásobku výšky najvyššej stavby, tvoriacej uzatvorený dvor a aby sa vytvorili podmienky na prevetranie dvora; uzatvorené dvory sa nesmú zastavať a nesmú slúžiť ani ako skladovacie priestory; c) vzdialenosť stavieb alebo ich krídiel sa musí rovnať najmenej polovici súčtu najvyšších obrysových výšok naproti sebe ležiacich stavieb, musí však byť najmenej 12 m; ak pôsobí prevádzka umiestnená v stavbách na okolie nepriaznivými vplyvmi (napr. nadmerný hluk), musí byť vzdialenosť najmenej 15 m. Ak však osobitné predpisy určia pre niektoré prípady väčšiu vzdialenosť, platí ustanovenie týchto prísnejších predpisov; ak je stavba výškove odstupňovaná, ráta sa za výšku stavby výška jej najvyššej časti; d) poloha stavby, príp. zariadení, z ktorých sa vypúšťajú chemické škodliviny a prach, sa určí vzhľadom na zdroje týchto látok tak, aby veľké zdroje boli umiestnené na záveternej strane závodu podľa prevládajúceho smeru vetra; e) v stavbách musia byť dostatočné a vhodné priestory na umiestnenie strojovní vzduchotechnických zariadení; f) poloha stavieb v závode sa určí vzhľadom na zdroje hluku, vibrácií a žiarenia, prachu a chemických škodlivín tak, aby sa ich pôsobením nezhoršovalo prostredie v stavbách bez týchto zdrojov. Pásmo hygienickej ochrany sa zriaďuje na ochranu okolia staviebv, príp. zariadení, aby sa zabránilo znečisťovaniu. Jeho šírka sa určí podľa druhu a množstva škodlivín vznikajúcich pri výrobe a podľa individuálneho posúdenia konkrétnej situácie. Usporiadanie prevádzok - teplé, neklimatizované prevádzky sa umiestňujú v jednolodných stavbách. Všetky spojovacie cesty v stavbách sa musia viesť tak, aby pracovníci boli čo najmenej vystavení pôsobeniu prievanu a iným škodlivým vplyvom. Priestorové pomery - na trvalý výkon práce na jedného pracovníka musí pripadať najmenej 15 m 3 vzdušného nezastavaného priestoru a najmenej 2 m 2 voľnej podlahovej plochy. Stavebné riešenie - na stavby, príp. zmeny stavieb a miestností možno použiť len také stavebné a konštrukčné materiály, ktoré umožňujú vytvoriť vhodné podmienky na pracoviskách z hľadiska tepelného, optického, akustického a z hľadiska ochrany pred vibráciami. Osvetlenie a farebná úprava - denné osvetlenie priestorov sa zabezpečuje vhodnými okennými a svetlíkovými plochami, musia byť na vonkajšej strane ľahko čistiteľné, farba stien, stropov a podláh sa volí svetlá. Umiestnenie a úprava výrobných zariadení - podľa druhov a vlastností škodlivín a fyzikálnych vplyvov okolia

8 10. Preventívne opatrenia z hľadiska ochrany zdravia pracovníkov. Sú to predovšetkým technické technologické, organizačné a výchovné opatrenia. Podľa -u 6 zákona NR SR č. 272/94 Z.z. sú to opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení podmienených prácou a na obmedzovanie ich výskytu: a) obmedzovanie pôsobenia zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia na pracovníkov, b) zákaz používania látok, výrobkov, nástrojov, strojov, zariadení a technologických postupov ohrozujúcich zdravie, c) určovanie prác spojených so zvýšeným ohrozením zdravia vyplývajúcim z pracovných podmienok, d) vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok, e) zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých môže fajčenie zvyšovať riziko poškodenia zdravia spôsobené faktormi pracovného prostredia, f) poskytovanie ochranných nápojov pracovníkom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života a zdravia. 11. Odhad profesionálnych rizík, ich manažment a komunikácia. Hodnotenie zdravotných rizík pre zamestnancov zabezpečuje zamestnávateľ v zmysle platných zákonov (Zákonník práce článok IX a 132a; zákon 330/96 Z.z. a iné právne predpisy). Toto hodnotenie je povinný previesť pri začatí práce, v lehotách určených orgánom na ochranu zdravia a pri každej zmene, ktorá môže ovplyvniť mieru rizika, alebo ak o to požiada lekár klinického pracovného lekárstva alebo závodnej zdravotnej služby. Hodnotenie zdravotných rizík zahŕňa: a) identifikáciu nebezpečnosti faktorov prítomných v pracovnom prostredí pre zdravie, b) hodnotenie expozície, to znamená meranie alebo odhadovanie veľkosti, frekvencie a trvania expozície sa veľkosti vystavenej populácie, c) hodnotenie vzťahu dávka a účinku odhadov vzťahu medzi dávkou alebo úrovňou expozície faktoru a výskytom a závažnosťou účinku, d) charakteristiku rizika, čo znamená odhad výskytu a závažnosti nepriaznivých účinkov faktorov a človeka následkom skutočnej alebo predpokladanej expozície faktoru a môže zahŕňať aj kvantitatívne pravdepodobnosti rizika. Päť krokov odhadu rizika: 1. vyhľadávať nebezpečné faktory prejsť pracovisko, zistiť názory pracovníkov, pokyny výrobcu, záznamy o úrazoch, 2. rozhodnúť kto môže byť vystavený škodlivému faktoru a ako dlho dlhodobá expozícia, krátkodobá expozícia, časová dĺžka a okolnosti expozície, 3. vyhodnotenie rizík, vyplývajúcich z nebezpečných faktorov (NF) možnosť znížiť vplav NF, 4. napísať záznam o uvedených skutočnostiach informácia zamestnancov, riziko nemôže byť akceptovateľné ako trvalé, musí sa hľadať spôsob jeho odstránenia, 5. opätovné hodnotenie rizika, prípadne korigovať (eliminovať) dodatočné riziká O výsledkoch hodnotenia rizík zamestnávateľ informuje všetkých zamestnancov ktorých sa toto hodnotenie dotýka. 12. Účel a spôsob vyhlasovania rizikových prác orgánmi na ochranu zdravia. Účel vyhlasovanie rizikových prác je ich podrobná evidencia, následná kontrola zdravotného stavu pracovníkov tam pracujúcich a prípadných sankčných opatrení zo strany štátneho dozoru, pri neplnení nápravných opatrení uložených zamestnávateľovi. Podľa návrhu KÓDEXU ZDRAVIA časť Hodnotenie zdravotných rizík odsek (3) až (5) je to: Odsek (3) Na základe výsledkov zistení podľa ods. 2 a zisťovania fyziologických a psychických reakcií exponovaných zamestnancov na záťaž resp. posudzovania zdravotného stavu zamestnancov sa tieto práce na účely predchádzania vzniku ochorení podmienených prácou zaraďujú do štyroch kategórii. Odsek (4) Práce spojené so zvýšeným ohrozením zdravia zamestnancov (rizikové práce 3. a 4. kategórie) určuje príslušný orgán na ochranu zdravia na základe návrhu zamestnávateľov. Odsek (5) Zamestnávatelia predkladajú príslušnému orgánu na ochranu zdravia v návrhoch na zaradenia prác do kategórii údaje o: a) hodnotení úrovne expozície vo vzťahu k najvyšším prípustným hodnotám, a o hodnotení miery a zdravotného rizika z nebezpečných faktorov pre zamestnancov na príslušných pracoviskách, b) počte zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v pracovnom prostredí so zdraviu škodlivými faktormi, c) výskyte ochorení podmienených prácou za predchádzajúcich 5 rokov. 13. Lekárske preventívne prehliadky.

9 Už pri voľbe povolania je dôležité poznať zdravotný stav uchádzača o zamestnanie, aby nedošlo ku prípadnému jeho zhoršeniu v súvislosti s nepriaznivými pracovnými podmienkami. Pre niektoré povolania je podmienka dobrého zdravotného stavu zvlášť aktuálna (zdravotný preukaz, piloti, práce vo výškach, v uzavretých priestoroch, používanie dýchacej techniky a pod.). Lekárske prehliadky sa musia prevádzať: a) pri voľbe povolania, b) v súvislosti s výkonom práce, c) pri zmene pracovného zaradenia, d) pri dočasnej PN, hlavne po jej skončení. Lekárske preventívne prehliadky slúžia na objektívne zistenie zdravotného stavu zamestnancov pred, počas a po skončení ich pracovnej expozície. Ďalej slúžia na monitorovanie zdravotného stavu zamestnanca a odhaľovanie prípadného poškodenia zdravia v súvislosti s výkonom práce. Lekárske prehliadky poznáme: a) vstupné alebo predvstupné, b) periodické, c) výstupné a následné, d) mimoriadne. Zamestnávateľ sa výsledok lekárskej prehliadky zamestnanca môže dozvedieť len vo forme je alebo nie je schopný pre výkon danej práce. Zistený zdravotný stav zamestnanca podlieha lekárskemu tajomstvu. 14. Služby zdravia pri práci (= závodné zdravotné služby = závodná preventívna starostlivosť) - úlohy, realizácia. Závodné zdravotné služby zabezpečujú integrovaný preventívny prístup k ochrane a podpore zdravia zamestnancov. Závodné zdravotné služby by mali byť vytvorené v rámci: a) podniku alebo skupiny podnikov, b) mesta alebo obce, c) poisťovacích ústavov, d) polikliník, e) iných subjektov, f) iným spôsobom kombináciou a) až e). Pracovníci ZZS vykonávajú tieto úlohy: 1. starostlivosť o zdravé pracovné podmienky, 2. starostlivosť o zdravie zamestnancov, 3. vypracovávajú epidemiologické štúdie o vplyve práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov, 4. výchovu, školenia a výcvik a pravidelné preškoľovanie zamestnancov pre poskytovanie prvej pomoci, výchovu k podpore zdravia pri práci a odborné poradenstvo, 5. vykonáva imunizáciu, ak je v pracovnom prostredí biologické riziko. Pri plnení úloh pracovníci ZZS spolupracujú: a) so štátnymi zdravotnými ústavmi, b) s bezpečnostnotechnickou službou, c) so zamestnávateľmi pri príprave preventívnych programov, d) so zamestnancami, e) so zástupcami zamestnancov, zdravotnou komisiou a komisiou BOZP. 15. Požiadavky na ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami. 1. Zariadenia a) Všeobecná požiadavka Používanie akéhokoľvek zariadenia, ktoré je súčasťou pracoviska so zobrazovacími jednotkami nesmie byť zdrojom zdravotného rizika pre pracovníkov. b) Obrazovka Znaky na obrazovke musia byť dobre čitateľné s jasnými kontúrami, primerane veľké s dostatočnou vzdialenosťou medzi znakmi a riadkami. Tab. 1: Vzťah medzi veľkosťou znaku a pozorovacou vzdialenosťou. Veľkosť znaku v mm Pozorovacia vzdialenosť v mm optimálna maximálna 2, , , ,

10 3, , , , , , , , , , , Obraz na monitore musí byť jasný ustálený, bez blikania alebo iných znakov nestálosti. Jas obrazovky respektíve kontrast jasu medzi znakmi a pozadím musí byť ľahko a v požadovanom rozsahu regulovateľný. Poruchy zhoršujúce čitateľnosť z obrazovky musia byť urýchlene odstránené a v prípade, že ich odstránenie nie je možné, alebo nedostačujúce, nemôže zariadenie s poruchou používané. Technické riešenie obrazovky (posun, natočenie, naklonenie) tak aby sa zabezpečili optimálne podmienky pre zrakovú prácu najmä pokiaľ ide o vzdialenosť oka od obrazovky, uhol pohľadu, pracovnú polohu operátora, odstránenie nežiadúcich reflexov a podobne. Na obrazovke nesmie dochádzať k zrkadleniu a odrazom svetla, ktoré by mohli narušovať zrakovú pohodu a zhoršovať pracovné podmienky. c) Klávesnica Klávesnica musí byť oddelená od obrazovky, aby si jej polohu mohol pracovník individuálne prispôsobiť. Riešenie klávesnice (výška, sklon, tvarovanie, usporiadanie) musí zodpovedať ergonomickým zásadám a umožňovať optimálnu polohu rúk a koordináciu pohybu pri jej obsluhe. Povrch klávesnice má mať svetlú farbu, matnú úpravu s dobre čitateľnými a trvanlivými symbolmi. Priestor pre klávesnicou musí byť dostatočný, aby pracovníkovi poskytoval oporu rúk a predlaktia. d) Pracovný stôl a pracovný priestor Pri stabilnej výške stola musí byť výška manipulačnej roviny, t.j. roviny v ktorej pracovník vykonáva prevážnu časť pracovných operácii zodpovedať telesným rozmerom populácie (75 cm pre mužov, 65 cm pre ženy). U nastaviteľnej výšky pracovného stola má byť rozsah nastavenia cm. Pracovný stôl musí mať dostatočnú plochu (min cm) pre vhodné rozmiestnenie a usporiadanie zobrazovacej jednotky, klávesnice a ďalšieho vybavenia pracovného miesta. Držiak písomností má byť stabilný, regulovateľný, upravený a umiestnený tak, aby umožnil pracovníkovi pohodlné čítanie bez zbytočných a nevhodných pohybov hlavy a očí. Povrch pracovného stola a na ňom umiestnených zariadení musí mať takú úpravu, aby neboli zdrojom nežiadúcich reflexov. Pre pohodlné sedenie a nevyhnutné polohy nôh je potrebné, aby voľný priestor pre nohy pracovníka mal minimálnu výšku 60 cm, šírku 50 cm a hĺbku 50 cm. Pre trvalé práce u obrazovky je potrebné priestor pre dolné končatiny vybaviť podložkou pod chodidlá, ktorá okrem dostatočnej šírky (45 cm) a hĺbky (30 cm) musí mať nastaviteľnú výšku, sklon a nekĺzavú úpravu povrchov. e) Pracovné sedadlo Pracovné sedadlo musí byť upravené tak, aby zabezpečilo stabilitu pracovníka a umožnilo voľnosť pohybov a pohodlnú pracovnú polohu. Typ sedadla je potrebné zvoliť podľa povahy práce (pevné, pojazdné, s otočnou sedacou plochou pod.). Výška sedacej plochy nad podlahou musí byť ľahko a bezpečne nastaviteľná v rozpätí 38,5-48,5 cm, dĺžka (hĺbka) sedacej plochy má byť minimálne 35 a maximálne 45 cm, šírka min. 38 cm. Sedadlo je potrebné vybaviť fyziologicky tvarovaným operadlom chrbta s nastaviteľnou výškou nad sedacou plochou v rozpätí cm a s meniteľným sklonom, prípadne s nastaviteľnými operadlami predlaktia (podrúčkami), pokiaľ tieto neobmedzujú pohyblivosť a zmeny polohy pracovníka. 2. Prostredie: a) Požiadavky na priestory Pracovné so zobrazovacími jednotkami musia zodpovedať ustanoveniam tejto vyhlášky o minimálnej plošnej a priestorovej výmere pripadajúcej na jedného pracovníka pokiaľ charakter prevádzky nevyžaduje nadštandartné riešenie. Jednotlivé pracoviská musia byť dimenzované a projektované tak, aby poskytovali užívateľovi dostatok priestoru pre výkon práce, zmenu polohy a striedanie pohybov. b) Osvetlenie Osvetlenie miestnosti a prípadné miesené osvetlenie pracoviska musí zabezpečiť komfortné svetelné podmienky pre zrakový príjem informácii z obrazovky a pri čítaní textov (písomnej dokumentácie) ako aj primeraný kontrast medzi obrazovkou a pozadím prostredia s prihliadnutím na typ práce a požiadavky užívateľa. Pracovisko musí byť projektované tak aby zdroje vysokého jasu ako sú svietidlá, okná a iné otvory, priehľadné, alebo svetlo prepúšťajúce steny, reflexné plochy, nespôsobovali priame oslnenie. Okná musia byť vybavené vhodným systémom regulovateľných clôn na tlmenie slnečného svetla dopadajúceho na pracovisko.

11 Rušivým leskom a zrkadlením svetla na obrazovke a inom zariadení, ktoré sa nachádza v zornom poli pracovníka, je potreba predchádzať usporiadaním pracovného miesta, rozmiestnením a technickými parametrami zdrojov umelého svetla. c) Ostatné faktory pracovného prostredia Ostatné faktory pracovného prostredia (hluk, prašnosť, teplovlhkostná klíma a pod.) musia spĺňať požiadavky stanovené touto vyhláškou. 16. Požiadavky na ochranu zdravia na administratívnych pracoviskách. Priestorové usporiadanie: minimálna plocha kancelárie je 8 m 2, minimálna plocha na jedného zamestnanca je 2 m 2, minimálna prechodová šírka je 1 m, svetlá výška: do 50 m 2 podlahovej plochy je 2,5 m, nad 50 m 2 podlahovej plochy je 2,75 m, nad 100 m 2 podlahovej plochy je 3,0 m, nad 200 m 2 podlahovej plochy je 3,25 m, pri šikmých stropoch minimálne 2/3 plochy a na mieste pracovníka je minimálna výška 2,5 m, Okná a dvere: zrakové spojenie s vonkajším prostredím (okná, priehľadné dvere a pod.), pri ploche miestnosti 600 m 2 minimum na okná je 1/10 z plochy, Optimálna teplota: zima C (18 24 C maximálny rozptyl), leto C (20 28 C maximálny rozptyl), Prúdenie vzduchu: pri 20 C maximálne 0,15 m/s, Relatívna vlhkosť vzduchu: pri 20 C 80%; pri 22 C 70%; pri 24 C 62%; pri 26 C 55%; Hluk: 55 db(a) pri prevážne duševnej práci, 70 db(a) pri jednoduchých prevážne mechanických činnostiach, 55 db(a) v odpočinkových miestnostiach, 17. Hluk na pracovisku a prevencia jeho nepriaznivého pôsobenia na zdravie pracovníkov. Hluk je každý neželateľný alebo nepríjemný zvuk, ktorý vyvoláva nepríjemný alebo rušivý vnem, alebo ktorý má škodlivý účinok. Pri skúmaní hluku je potrebné sa zaoberať druhom a zdrojom hluku: druhy hluku sú: ustálený, kolísavý, impulzový, prerušovaný, nepravidelný, Pri následnom skúmaní hluku je potrebné sa zaoberať: zdrojmi hluku prostredím v ktorom sa hluk šíri pôsobením hluku na človeka Účinky hluku: subjektívne objektívne o sluchové o mimosluchové Hluk 65 db(a) je už škodlivý db(a) poškodzuje vegetatívny nervový systém, db(a) poškodzuje sluchový orgán, nad 120 db(a) dochádza k mechanickému poškodeniu sluchového orgánu, Frekvencie nízke sú menej škodlivé (okrem rezonančných frekvencií viď vibrácie). Streptomycín je kontraindikácia pre hluk. Tak isto teplota, vibrácie, toxické látky sú kontraindikácia pre hluk, pôsobia synergicky na poškodzovanie zdravia hlukom. Akútna akustická trauma môže vzniknúť pri hluku nad 120 db(a) prasknutie bubienka. Trvalý hluk vyžaduje regeneráciu v dĺžke dvojnásobnej dĺžky expozície hlukom. Korekcia hluku na druh činnosti vychádza zo základnej hodnoty 85 db(a) Prípustná hodnota hluku a jej výpočet: L (P) = L (Z) + k (hladina akustické tlaku pri určitých decibeloch), N (P) = N (Z) + k (číslo triedy hluku), (Z) základná hodnota,

12 (P) prípustná hodnota, k korekcie k = k 1 + k 2 + k 3, k 1 korekcia na druh práce, k 2 korekcia na druh a trvanie hluku, k 3 ďalšie korekcie, Ultrazvuk je hluk nad 20 khz, pri ňom nastáva pocit plnosti a tlaku v ušiach, bolesti hlavy a pod. V bezhlučnom prostredí tieto nepriaznivé faktora rýchlo ustúpia. 18. Profesionálna expozícia vibráciami a preventívne opatrenia na ochranu zdravia pracovníkov Vibráciami rozumieme mechanické kmitanie pružného prostredia. Zaujímajú nás preto, že ovplyvňujú životnosť strojov a konštrukcií a majú škodlivý účinok na človeka. Nepriaznivý alebo škodlivý účinok závisí predovšetkým na spôsobe prenosu vibrácií na človeka a po tele samostatnom. Záleží tiež na fyzikálnom charaktere vibrácií, dobe expozície a individuálnych vlastnostiach exponovanej osoby. U vibrácii je nebezpečenstvo z rezonovania niektorých častí organizmu a následne jeho poškodenia. sedenie 2 6 Hz, státie 4 12 Hz, lebka ; Hz, očné buľvy Hz, lebka Hz, Vibrácie o frekvencii menšej ako 1 Hz vyvolávajú kinetózu morskú chorobu (lode, lietadlo, auto a podobne) Miestne prenášané vibrácie spôsobujú: zbíjačky, vŕtačky, motorové píly a podobne. Choroby z vibrácii sú najmä: poškodenie kĺbov, kostí, šliach a svalov (f < 30 Hz), poškodenie ciev, najmä na prstoch (f Hz), poškodenie nervov (f = 350 Hz), Provokujúcim faktorom je zima, chlad, sila držania. 19. Prach na pracovisku a prevencia jeho nepriaznivých účinkov na zdravie. Prach = aerosól. Aerosóly sú v ovzduší rozptýlené pevné alebo kvapalné častice. Prach veľkosti < 5 μm tieto častice sa nazývajú respiračné častice. Veľkú rolu tu zohráva aj tvar týchto častíc. Dym je plynné znečistenie ovzdušia. Prach delíme na: fibrogénný (SiO 2 ) vyvoláva tvorbu fibrogénneho tkaniva v pľúcach, (silikóza), alergizujúci múka, perie, bavlna, (astma, alergia), karcinogénny azbest (azbestóza), infekčný spóry a mikróby v ovzduší, chemické látky železo, tvrdokovy, (sideróza, zváračské pľúca) Metódy merania prachu delíme na: gravitometrická metóda hodnoty uvádza v mg.m -3, numerická metóda hodnoty uvádza v počte vlákien na m 3, alebo v počte vlákien na ml, Vlákno je častica, ktorá spĺňa nasledujúce parametre: dĺžka častice je 5 μm, šírka vlákna (hrúbka) je < 3 μm, pomer dĺžka : šírka je ako 3 :1 20. Požiadavky na osvetlenie na pracovisku, zásady vytvárania svetelnej pohody. 90% všetkých informácií pri práci získava človek zrakom. Preto priebeh, kvalita, kvantita a namáhavosť práce sú spoluurčované podmienkami viditeľnosti, t. j.: predmetom pozorovania, kvalitou zrakového orgánu, vhodným osvetlením. Z psychofyziologického hľadiska sú pre videnie významné tieto vlastnosti umelého osvetlenia: intenzita osvetlenia ( lx = 1lm/m2), Platí zásada, že čím menšie predmety treba pri práci rozoznávať, tým väčšia musí byť intenzita osvetlenia. Rozsah intenzity osvetlenia podľa veľkosti rozlišovaných detailov (výťah z ČSN ): Trieda práce Požiadavky na osvetlenie Veľkosť kritického zo vzdialenosti detailu - d (mm) pozorovania Intenzita osvetlenia (pri činiteli odrazu r = 0,35) D = 350 mm D = 1000 mm (lx)

13 sediaci pracovník stojaci pracovník 1. mimoriadne vysoké 0,1 0, veľmi vysoké 0,1-0,2 0,3-0, vysoké 0,2-0,4 0,6-1, priemerné 0,4-0,8 1,2-2, malé 0,8-1,5 2,3-4, veľmi malé 1,5-3,0 4,4-8, smer dopadu svetla, Svetlo má dopadať na pracovnú rovinu takým smerom, aby nedošlo k priamemu oslneniu (keď zdroj svetla svieti priamo do očí pracovníka) alebo nepriamemu osvetleniu (keď sa svetlo odráža od lesklých plôch do očí pracovníka). farebné spektrum svetla, Denné svetlo, na vnímanie ktorého je ľudský zrak najlepšie uspôsobený, skladá sa z niekoľkých farieb rôznych vlnových dĺžok. Z umelého osvetlenia sa dennému svetlu najviac blíži žiarovkové svetlo. Žiarivky a výbojky majú nespojité svetelné spektrum, obmedzujúce rozsah spektra denného svetla len na určité vlnové dĺžky. Dôsledkom toho je obmedzenie farebného vnímania a skreslenie farebnosti pracovného prostredia. rovnomernosť a stálosť osvetlenia. Pod pojmom rovnomernosť osvetlenia rozumieme také osvetlenie pracoviska, pri ktorom nevznikajú žiadne kontrasty medzi osvetlením pracovnej plochy, pracovného predmetu a ich okolia. Osvetlenie má byť nielen rovnomerné, ale aj časovo stále, t. j. svetlo sa nemá chvieť a intenzita osvetlenia nemá kolísať ani z elektrických ani z mechanických príčin. Vnímané rýchle časové zmeny intenzity osvetlenia sťažujú videnie a unavujú zrak. 21. Tepelno-vlhkostná mikroklíma na pracoviskách, požiadavky na zabezpečovanie z hľadiska ochrany zdravia, preventívne opatrenia na ochranu zdrvia pracovníkov. Zabezpečiť stav klimatickej pohody na pracovisku znamená zabezpečiť také parametre mikroklímy, pri ktorých sa ľudia cítia (subjektívne) čo najlepšie a sú schopní podávať maximálny fyzický alebo duševný výkon. Mikroklímu podmieňujú tieto parametre: teplota vzduchu na pracovisku, Fyzikálny faktor, ktorý má značný vplyv na pracovnú pohodu, únavu, pracovný výkon a zdravie pracovníka. Dôležité je dosiahnuť optimálnu teplotu vzduchu. Optimálna teplota vzduchu na pracovisku, zabezpečujúca nbajlepšie podmienky termoregulácie ľudského organizmu, závisí od: veľkosti vývinu tepla na pracovisku, ročného obdobia, intenzity fyzickej práce schopnosti aklimatizovať sa na určité tepelné pomery, druhu odevu (jeho tepelnoizolačných vlastností), psychických účinkov prostredia, veku, váhy a zdravia človeka a pod. Hodnoty teploty vzduchu na pracovisku sa majú pohybovať od max. 25 C pri veľmi ľahkej práci až po min. 14 C pri veľmi ťažkej práci v zime vo vnútri a v lete vo vnútorných priestoroch môže byť max. teplota vyššia o 5 C ako je vonkajšia teplota. vlhkosť vzduchu na pracovisku, Relatívna vlhkosť vzduchu sa udáva v % a vzťahuje sa na určitú teplotu vzduchu. Pri vlhkosti vzduchu mimo rozpätia 30-70% je narušený stav pohody na pracovisku. Teplý a vlhký vzduch zadržuje v tele prebytočné množstvo tepla, spôsobuje únavu a pokles pracovného výkonu. Nevhodné účinky na ľudský organizmus má aj teplý a suchý vzduch, ktorý spôsobuje intenzívne potenie (úbytok solí v tele). Odporúčanými hodnotami vlhkosti a teploty sú pri teplote 20 C - 70% rel. vlhkosti a pri teplote 32 C - 55% rel. vlhkosti. čistota, zloženie a tlak vzduchu na pracovisku. Pri výmene vzduchu prúdením sledujeme: množstvo vymieňaného vzduchu, rýchlosť prúdenia vzduchu, směr prúdenia vzduchu. Výmena vzduchu pri ľahkej práci musí byť v objeme 25 m3/h a pri veľmi ťažkej práci m3/h. Na pracoviskách so silnými zdrojmi škodlivín sa výmena vzduchu robí tak, aby tieto čo najkratšou cestou opustili pracovisko. Obsah CO2 nad 5% na pracovisku ohrozuje zdravie zamestnancov. Pre úplnosť hodnotenia charakteru ovzdušia treba brať do úvahy aj tlak vzduchu. Pred nevhodnými mikroklimatickými podmienkami na pracovisku sa treba brániť vhodnou klimatizáciou a odvetrávaním na pracoviskách so škodlivinami a podávaním ochranných nápojov v horúcich a chladných prostrediach. 22. Prevencia poškodení zdravia pri práci s lasermi. Lasery sú zdrojom elektromagnetického žiarenia, ktoré je charakterizovane :

14 Fázovou koherenciou Monochromatickost'ou Vysokou intenzitou Malou rozbiehavosťou. Žiarenie môže byt' editované: nepretržite v spojitom režime v impulznom režime, t.j. v zábleskoch, ktoré trvajú od desatín sekundy do zlomkov nanosekundy; lasery, ktoré vysielajú opakovane impulzy častejšie ako raz za sekundu, sa nazývajú lasery s vysokou opakovacou frekvenciou. Parametre laserového žiarenia: Vlnová dĺžka emitovaného žiarenia (nm), ktorá určujú, hĺbku prieniku žiarenia do koze a do oka, Výkon (W) a hustota výkonu žiarenia -hustota žiarivého toku, t.j. výkon prepočítaný na jednotku plochy (W.m.2). U laserov, ktoré pracujú v impulznom režime je dôležité množstvo energie v jednom záblesku, prepočítané na jednotku plochy (J. m.2) a dĺžka trvania jedného záblesku. Tieto parametre sú určujúce pre množstvo absorbovanej energie pri zásahu tkaniva a rýchlosť' jej premeny na teplo a tým aj veľkosť' účinku. Rozbiehavosť' zväzku, t.j. nárast priemeru zväzku žiarenia so vzdialenosťou od výstupnej časti optiky laseru, určuje energiu žiarenia a tým aj mieru nebezpečia náhodného zásahu oka. Ak žiarenie dopadá na plochu, môže byt' odrazene (lesklé plochy- zrkadlový odraz, zdrsnene plochy -difúzny odraz), alebo pohltene. Expozícia v zdravotníctve: chirurgia, dermatológia, liečebná kozmetika, oftalmol6gia. Účinky na zdravie: Koža: tepelne účinky (vzostup teploty v mieste zásahu, rýchlejšie ako C za minútu, hĺbka poškodenia, závisí od na vlnovej dĺžke žiarenia. Veľmi krátke expozície po zábleskoch s vysokým obsahom energie sp6sobuju odparenie vody v tkanivách a dochádza k "mikroexpióziam", ktoré majú za následok mechanické zmeny -využitie v plastickej chirurgii. Poškodenie väčších plôch -strata tekutín, možnosť' infekcie. Oko -katarakta zadnej steny šošovky, tepelne poškodenie sietnice, krvácanie, opuch v okolí miesta zásahu. Zaraďovanie laserov do tried: Podľa parametrov emitovaného žiarenia sa rozdeľujú lasery do 4 tried : 1. trieda: malý výkon, pri používaní nie sú potrebne žiadne mimoriadne opatrenia 2. trieda: viditeľné žiarenie s nízkym výkonom, poškodenie oka by bolo možné po dlhotrvajúcom pohľade do zväzku 3.trieda: 3A. možnosť' poškodenia sietnice oka pri náhodnom zásahu oka zväzkom žiarenia prechádzajúcim cez opticky prístroj 3B. možnosť' poškodenia oka pri náhodnom zásahu priamym, alebo odrazeným lúčom 4. trieda: možnosť' poškodenia oka alebo koze aj difúznym odrazeným zväzkom lúčov. Opatrenia na ochranu zdravia (diferencované podľa triedy laseru) : Viditeľné označenie zaradenia lasera do príslušnej triedy a zodpovedajúci varovný nápis Požiadavky na postup pri úpravách a zoraďovaní laserového zariadenia Požiadavky a ochranu pred nevhodnými manipuláciami Zábrana spustenie zariadenia nepovolanou osobou Opatrenia na zamedzenie prístupu ľudí do dráhy zväzku Prevádzkové pokyny (pre lasery 2. a vyšších tried), prerokovane s organom na ochranu zdravia Zabezpečenie ochranných okuliarov pre príslušné, vlnové dĺžky emitované laserom Pri nehode okamžite hlásenie vedúcemu pracoviska a návšteva u oftalmol6ga 23. Elektromagnetické a elektrostatické pole, účinky na zdravie, prevencia (podľa Vyhlášky MZ SR Č. 123 / 1993) Vyhláška ustanovuje požiadavky na ochranu zdravia pri práci a pobyte osôb v elektromagnetických poliach, pri vývoji, výrobe, dovoze, montáži, opravách, prevádzke a používaní generátorov vysokých a veľmi vysokých frekvencií a zariadení, ktoré tieto generátory obsahujú. Pásmo vysokých frekvencií (vf) je frekvenčný rozsah od 60 khz do 300 MHz Pásmo veľmi vysokých frekvencií (vvf) je frekvenčný rozsah nad 300 MHz Pri všetkých činnostiach je potrebné zabezpečovať čo najnižšie hodnoty el. poľa, pričom sa nesmú prekračovať limity určené vyhláškou Najvyššie prípustné hodnoty ožiarenia pracovníkov el. poľom sú uvedené bez používania OOPP Najvyššie prípustné hodnoty ožiarenia pracovníkov el. poľom sú priemerné zmenové hodnoty vypočítané zo Najvyššie prípustné hodnoty ožiarenia pracovníkov elm. poľom sú uvedené bez používania OOPP Najvyššie prípustné hodnoty ožiarenia pracovníkov elm. poľom sú priemerné zmenové hodnoty vypočítané zo zisteného ožiarenia pracovníka v jednom pracovnom cykle (5 dňovom týždni)

15 Opatrenia: Každé prekročenie Iimitov sa musí ohlásiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia Prekročenie Iimitov ožiarenia kompenzovať pracovnými zmenami bez expozície Pri projektovaní a výstavbe, ako aj inštalácii a používaní zdrojov vf a vvf poľa treba zabezpečovať také opatrenia, aby nedošlo k prekračovaniu Iimitov a tvorbe indukovaného el. poľa. Návrh typov strojov a zariadení a dovoz zdrojov vf a vvf musí schváliť Hlavný hygienik SR Prevádzkovateľ je povinný preskúšavať meraním pred uvedením do pravádzky, zmenách prevádzky, zmene, alebo oprave zariadenia, alebo okolia zdroja či sú dodržiavané prípustné hodnoty a o výsledkoch viest' protokol Prevádzkovateľ' je povinný pred začatím prevádzky vypracovať' prevádzkový poriadok a predložit' ho na schválenie príslušnému orgánu na ochranu zdravia O každej poruche, ktorá má za následok zvýšenie ožiarenia pracovníkov, alebo okolia zdroja musí prevádzkovateľ bezodkladne informovať príslušný orgán na ochranu zdravia Do odstránenia poruchy je nutné prevádzku prerušiť Prevádzkovateľ je povinný označovať miesta, alebo pásma, kde je úroveň el. poľa vyššia ako sú prípustné Iimity Na pracoviskách, kde sú zvýšené hodnoty el. poľa smú pracovať Ien pracovníci zdravotne spôsobilí a poučení, možných rizikách a poučení o schválenom prevádzkovom poriadku O práci v týchto pásmach a expozícii pracovníkov je prevádzkovateľ povinný viesť záznamy a uchovávať ich 20 rokov (aj po odchode pracovníka z pracoviska) 24. Chemické látky v pracovnom prostredí, ich rozdelenie, základné pojmy v toxikológii. Chemické látky sú chemické prvky a ich zlúčeniny v prirodzenom stave alebo získané výrobným postupom, vrátane prísad a rozpúšťadiel nevyhnutných na zachovanie stability a akýchkoľvek nečistôt prirodzeného pôvodu alebo vznikajúcich vo výrobnom procese, s výnimkou rozpúšťadiel, ktoré môžu by z látky oddelené bez zmeny ich zloženia alebo ovplyvnenia ich stability. Chemické látka a prípravky majú dnes množstvo vlastností, ktoré v určitých podmienkach pôsobia nepriaznivo na zdravie človeka. Rozdeľujeme ich na: pevné kvapalné plynné Podľa účinku ich delíme : dráždivé dusivé alergizujúce narkotizujúce neurotoxické karcinogény mutagény embriotoxické Expozícia: styk biologického alebo chemického činiteľa s vonkajším povrchom organizmu Bezpečnosť: expozičná podmienky pri ktorej nebudú ľudia ohrození Dávka: je to, čo sa z expozičných prvkov dostane do organizmu Akútna opakovanie dávky v krátkom čase Chronická opakovanie dávky počas dlhého obdobia Absorbovaná dávka množstvo chemickej látky ktorá počas expozície prešla do organizmu Referenčná dávka denná expozícia počas celého života nespôsobí poškodenie NOAEL: je najvyššia dávka pri ktorej ne je pozorovaná žiadna odozva. Toxicita: je vlastnosť látky, ktorá po vdýchnutí, požití, alebo preniknutí kožou i v malom množstve môže spôsobiť akútne alebo chronické poškodenie zdravia alebo smrť. LD 50 Letálna dávka (úhyn 50% pokusných zvierat) LC 50 koncentrácia (inhalácia 50% pokusných zvierat) 25. Najvyššie prípustné koncentrácie chemických látok a prachu na pracovisku 17 Úprava č 7/1978 v znení úpravy č 7/1985 vestníka MZ SR Chemické látky a prach sa môžu na pracovisku vyskytovať vo forme rozptýlených častíc pevných alebo kvapalných. Prach alebo dym. Pri rozptyle chemickej látky alebo prachu na pracovisku je dôležité: veľkosť a tvar častíc (5 mikrometrov) koncentrácia v ovzduší chemické zloženie NPK-P priemerná 8 mikrometrov veľkosť častíc Účinok látky na organizmus:

16 fibrogénny alergizujúci karcinogénny infekčný Prach podľa väzby na chemikáliu rozoznávame: toxický prac infekčný prach radiačný prach Vlákna dĺžka: dĺžka5 mikrometrov šírka 3 mikrometrov pomer medzi rozmermi je 3 : Karta bezpečnostných údajov o chemickej látke - prípravku Je to v podstate súhrnný písomný záznam, ktorý združuje všetky dostupné informácie o chemickej látke a jej vlastnostiach. Obsahuje: názov látky chemický vzorec fyzikálno chemické vlastnosti požiarno technické vlastnosti údaje o prípadnej likvidácii v prípade havárie alebo požiaru toxikologické údaje (LD 50, LC 50, ), Toxické indexy (ED 50, ) údaje o poskytnutí prvej pomoci v prípade požitia alebo zásahu organizmu danou látkou preprava manipulácia a balenie (ADR, RID, IATA, ) najvyššie povolené koncentrácie ( NPK-P - vzduch, NPK-V voda, NPK-K komunálne prostredie) 27. Opatrenia na ochranu zdravia pracovníkov pri práci s chemickými látkami. V pracovnom procese sa používajú chemické látky pevné, kvapalné a plynné. V pracovnom prostredí sa najčastejšie nachádzajú vo forme prachu, plynu pár a aerosólov. Cesty vstupu chemických látok do organizmu sú: požitím vdychovaním kožou a sliznicou Pri vdychovaní sú nebezpečné jedovaté plyny, pary organických rozpúšťadiel (benzín, benzén, toluén, riedidlá náterových hmôt a škodlivé prachy), ktoré vytvárajú nebezpečné zdraviu škodlivé koncentrácie Niektoré látky sú nebezpečné pri vniknutí do zažívacieho ústrojenstva. Je prísne zakázané svojvoľne zaobchádzať s chemickými látkami, odcudzovať ich a nalievať ich do fliaš od nápojov (piva, mlieka a pod.) aby nedošlo k ich zámene. Zariadenia a priestory, kde sa vyskytujú a používajú chemikálie musia byť označené bezpečnostným značením, upozorňujúcim na zdroje nebezpečenstva. Všetci pracovníci, ktorí prichádzajú do styku s týmito látkami, musia byť zoznámení aspoň s účinkami týchto látok na zdravie, so spôsobom bezpečného zaobchádzania s nimi, so zásadami prvej pomoci. Pracovníci musia byť vybavení dostatočným množstvom účinných OOPP 28. Opatrenia na ochranu zdravia pracovníkov pri práci s jedmi. Jedom možno označiť látky, ktoré už v malých dávkach, alebo koncentráciách, pri jednorázovej, alebo opakovanej expozícii vyvolajú ťažké poškodenie organizmu, alebo spôsobia jeho zánik. Súhrnne sa definuje pre chemickú látku jej toxicita (jedovatosť) pomocou LD 50 Skratka pochádza zo slov dosis letalis letálna dávka. Index 50 znamená, že pri uvedenej dávke uhynie práve polovica (50%) pokusných zvierat. Preto tiež niekedy uvedenú veličinu nazývame stredne smrtiacou dávkou. Podľa charakteru účinku sa jedy delia: jedy s akútnym účinkom prejavuje sa prudkým rozvojom intoxikácie jedy s účinkom toxickým toxický účinok sa rozvíja postupne jedy s účinkom kumulatívnym neprejaví sa po jednorázovom príjme. 29. Chemické karcinogény, ich definícia, rozdelenie, karzinogenéza a prevencia profesionálnych poškodení, technické smerné hodnoty. Chemikálie, ktoré vyvolávajú zhubné bujnenie buniek a tkanív sú karcinogény. Uvádza sa, že 80% mutagénov má aj karcibnogénny účinok Preukázateľné karcinogény 4-aminobifenyl benzidin bis(chlormatyl)ether 2- naftylamin vinilchlorid (monomer) Ochrana zamestnancov:

17 umiestňovanie pracovísk s karcinogénmi ďalej od ostatných pracovísk vymedzovať a označovať kontrolované pásma s týmito látkami udržiavať na týchto pracoviskách dokonalý poriadok upravovať pracoviská na automatickú obsluhu a hermetizovať ich vybaviť pracoviská odsávacími zariadeniami na zachytávane škodlivín s možnosťou odvádzania kontaminovaného ovzdušia podtlakové odsávanie úprava stien a stropov vhodnou povrchovou úpravou zabraňujúcou usadzovaniu týchto látok poskytovať pracovníkom vhodné OOPP sústavne sledovať kontamináciu pracovníkov na tomto pracovisku a viesť o tom dokumentáciu pravidelné lekárske prehliadky kontrolovať správny chod zariadení pracujúcich s týmito látkami vykonávať pravidelné školenie s poučením pracovníkov o rizikách práce s týmito látkami zakázať na pracovisku piť, jesť, fajčiť 30. Biologické faktory v pracovnom prostredí a ochrana zdravia pracovníkov. Medzi biologické faktory radíme mikroorganizmy a makroorganizmy. Patria medzi aj geneticky modifikované plesne huby, baktérie, múkové kultúry, ľudské endoparazity. Tieto môžu spôsobovať: infekciu alergiu otravu Riziko infekcie štyri kategórie: riziko infekcie u ľudí nepravdepodobné môže spôsobiť ochorenie ľudí môže spôsobiť ťažké ochorenie ľudí vážne ochorenie ľudí s prenosom na verejnosť 31. Ergonómia zásady usporiadania pracovného miesta, prevencia poškodení podpornopohybového systému Čo je ergonómia? Aplikovaná veda o interakcii medzi ľuďmi a ich pracovným systémom, úlohami, nástrojmi a prostredím. Využíva poznatky viacerých vedeckých a odborných disciplín, najmä : fyzikálne vedy a technika biologické vedy behaviorálne vedy Cieľ : súlad medzi prácou (nárokmi práce) a možnosťami (fyzickými a psychickými) pracovníkov Pracovná poloha nakláňanie krčenie uhol medzi hlavou a krkom uhol medzi plecom a ramenom uhol medzi rukou a zápästím statické držanie Sedenie dĺžka, šírka, výška, uhol sedadla operadlo chrbta, rúk podpierka chodidiel rotácia, stabilita priestor na chodidlá 32.Ergonomické požiadavky na mobilné a stacionárne stroje Manipulácia s materiálom veľkosť hmotnosť úchopové možnosti počiatočné a koncové body otáčanie a pohyby hornej časti tela frekvencia trvanie Ručné nástroje veľkosť rukoväte, tvar,

18 uhol držania.hmotnosť a vyváženie tlak a vibrácie Organizácia práce rozmiestnenie strojov práca a prestávky kontrola, náhrady práca na zmeny 33. Posudzovanie pracovných podmienok pre účely priznania choroby z povolania. Posúdenie práce a pracovných podmienok z hľadiska hygieny a fyziológie práce k možnému vzniku choroby z povolania, priemyselnej otravy alebo iného poškodenia zdravia. 1. Identifikačné údaje meno a priezvisko dátum narodenia bydlisko názov podniku, závodu, pracoviska 2. Ochorenie - ktorého možná profesionalita sa prešetruje 3. Overená pracovná anamnéza - overiť, doplniť a spresniť údaje v žiadosti. Uviesť expozíciu škodlivým faktorom, ktorý môže mať vplyv na vznik ochorenia. 4. Údaje o pracovisku popis pracoviska - či je vyhlásená práca ako riziková, pre ktoré rizikové faktory, uviesť ich kategóriu, odkedy je práca vyhlásená ako riziková popis pracovného prostredia a pracovného miesta - uviesť výsledky objektívnych meraní faktorov prac. prostredia a biologických expozičných testov počas trvania práce dĺžky expozície jednotlivým škodlivým faktorom zhodnotiť všetky faktory pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť vznik ochorenia na všetkých pracoviskách kde pracovník pracoval 5. Spôsob vykonávania práce - uviesť presný popis vykonávanej práce, vrátane časových údajov u jednotlivých operácií, frekvenciu jednotlivých úkonov, údaje o hmotnosti jednotlivých manipulovaných predmetov, pracovná poloha, pracovný rytmus, zapojenie jednotlivých svalových skupín a podiel dynamickej a statickej práce. 6. Preventívne opatrenia ma ochranu zdravia na pracovisku - podmienky osobnej hygieny, dodržiavanie zásad osobnej hygieny pracovníkov, OOPP, odevy, dodržiavanie zásad osobnej ochrany pracovníkov, organizačné opatrenia na zníženie expozície škodlivým faktorom, ich dodržiavanie. 7. Výsledky preventívnych lekárskych prehliadok nálezy a výsledky vstupnej lekárskej prehliadky dátum, nálezy a výsledky periodických lekárskych prehliadok 8. Výskyt choroby z povolania, priemyselných otráv a iných poškodení zdravia na pracovisku - uviesť roky, výskyt, počet profesionálnych ochorení aj ohrození zdravia 9. Opatrenia na nápravu 10. Opatrenia( vrátane sankčných), ktoré vyplynuli z predmetného hodnotenia.