ELEKTRICKÉ ZABEZPEČOVACIE SYSTÉMY

Transcript

1 ŽILINSKÁ UNIVERZITAV ŽILINE Fakulta špeciálneho inžinierstva Katedra bezpečnostného manažmentu ELEKTRICKÉ ZABEZPEČOVACIE SYSTÉMY Andrej VEĽAS Žilina 2010

2 Vedecký redaktor: prof. Ing. Pavel POLEDŇÁK, PhD. Recenzenti: doc. Mgr. Roman JAŠEK, Ph. D. Ing. Peter NAGY Ing. Andrej VEĽAS, PhD., Žilinská univerzita v Žiline Vytlačilo EDIS vydavateľstvo Žilinskej univerzity v Žiline v júli 2010 ISBN

3 PREDHOVOR Cieľom skrípt Elektrické zabezpečovacie systémy je poskytnúť študentom odboru Ochrana osôb a majetku základné informácie a podklady k štúdiu problematiky technických systémov ochrany majetku s ohľadom na obsah predmetu vyučovaného na Katedre bezpečnostného manažmentu, FŠI, ŽU v Žiline s názvom Systémy vnútornej ochrany. Tieto skriptá poskytujú základný prehľad o problematike, ktorá je predmetom prevádzkovania poplachových systémov. Okrem objasnenia základných pojmov sú v jednotlivých kapitolách postupne popísané prvky elektrických zabezpečovacích systémov používané v interiéri aj v exteriéri, ich konštrukcia, podmienky inštalácie, ako aj požiadavky na ne a otázky prenosu informácií z poplachového systému, aspekty fungovania pultov centralizovanej ochrany. Skriptá obsahujú aj základy elektrickej požiarnej signalizácie, ktorej prvky sú často súčasťou systémov inteligentných budov spolu s prvkami elektrických zabezpečovacích systémov. Zvládnutie tejto problematiky môže študentom pomôcť pri realizácii projektov komplexného zabezpečenia vybraných objektov v rámci ročníkových a záverečných prác, ako aj pri ich uplatnení sa v praxi bezpečnostných služieb. Teoretické základy uvedené v skriptách sú východiskom pre možné ďalšie skúmanie a meranie vlastností elektrických zabezpečovacích systémov. Popis prevádzkovania, možných porúch a aj prekonávania elektrických zabezpečovacích systémov môže prispieť k zvýšeniu kvality súčasných inštalovaných zabezpečovacích systémov. Autor ďakuje recenzentom za starostlivé posúdenie rukopisu a za cenné pripomienky pre jeho konečnú úpravu. Autor bude vďačný za všetky pripomienky, ktoré prispejú k zvýšeniu kvality skúmania a vyučovania tejto problematiky na Fakulte špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Autor 3

4 OBSAH ZOZNAM SKRATIEK 6 1 ZABEZPEČOVACIE SYSTÉMY Základné druhy ochrany Rozdelenie technickej ochrany z hľadiska priestorového zamerania Normy týkajúce sa problematiky EZS 10 2 ELEKTRICKÉ ZABEZPEČOVACIE SYSTÉMY Základné termíny Atribúty a komponenty systému Rozdelenie EZS podľa stupňa zabezpečenia Výstupná funkcia EZS - signalizácia Ochrana EZS proti sabotáži Prevádzková a funkčná spoľahlivosť Ústredne EZS a ich kategorizácia Algoritmus činnosti ústredne EZS Rozdelenie ústrední EZS Spôsob prenosu informácií medzi bezdrôtovými prvkami EZS Vstupné a výstupné obvody Napájacie zdroje Vyhodnocovacia a riadiaca jednotka Ovládacie a indikačné zariadenia systému EZS Doplnkové zariadenia EZS Spôsob odovzdávania poplachového signálu 45 3 PRVKY OBVODOVEJ (PERIMETRICKEJ) OCHRANY Detekcia prekonania plota Mikrofónický kábel Kapacitný kábel Vyhodnocovanie napnutia drôtov Vyhodnocovanie elektrostatického poľa v okolí plota Infračervené bariéry a závory Pasívne infračervené detektory pre vonkajšie použitie Mikrovlnné bariéry Mikrovlnné detektory Štrbinové káble Zemné tlakové hadice Optický kábel 55 4 PRVKY PLÁŠŤOVEJ OCHRANY Mechanické kontakty Magnetické kontakty Vibračné detektory Poplachové fólie Drôtové snímače Detektory rozbitia skla 60 4

5 5 PRVKY PRIESTOROVEJ OCHRANY Pasívne infračervené detektory Ultrazvukové detektory Mikrovlnné detektory Duálne detektory Aktívne infračervené detektory pohybu 72 6 PRVKY PREDMETOVEJ OCHRANY Seizmické snímače Snímače na ochranu umeleckých predmetov Kapacitné snímače 75 7 ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ PRE NÁVRH, INŠTALÁCIU A PREVÁDZKOVANIE ÚSTREDNÍ EZS A ICH PRVKOV Postup pri projektovaní EZS Postup pri montáži a kontrole EZS Zaškolenie obsluhy, skúšobná prevádzka a odovzdanie EZS Pravidelná kontrola a údržba EZS 80 8 POPLACHOVÉ PRIJÍMACIE CENTRUM Komunikačná časť PCO Rádiový prenos Prenos po sieti GSM Prenosy telefónnymi linkami Indikačná časť PCO Zásady výstavby a prevádzky systému PCO Požiadavky na obsluhu PCO 88 9 ELEKTRICKÁ POŽIARNA SIGNALIZÁCIA Hlásiče požiaru Ionizačné hlásiče požiaru Optické hlásiče dymu a plameňa Lineárne optické hlásiče dymu Lineárne teplotné detektory teplotné káble Tlakové hlásiče Tlačidlové hlásiče požiaru Ústredne EPS TVORBA GRAFICKEJ ČASTI PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE Požiadavky na kreslenie výkresovej dokumentácie Softvérové nástroje používané pri projektovaní EZS 101 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 102 5

6 ZOZNAM SKRATIEK AIR Aktívny infračervený detektor CAD Technológia pre dizajn objektov (z angl. Computer Aided Design) CCTV Systémy priemyselnej televízie ČR Česká republika EPS Elektrická požiarna signalizácia EÚ Európska únia EZS Elektrický zabezpečovací systém FO Fyzická ochrana GPS Globálny polohový systém (z angl. Global Positioning System ) IBS Integrovaný bezpečnostný systém JTS Jednotná telefónna sieť LCD Displej z tekutých kryštálov (z angl. Liquid Crystal Display) LED Svetlo emitujúca (luminiscenčná) dióda (z angl. Light Emitting Diode) MW Mikrovlnný detektor MZP Mechanické zábranné prostriedky MZS Mechanické zábranné systémy NR SR Národná rada Slovenskej republiky OaRO Organizačné a režimové opatrenia PCO Pult centralizovanej ochrany PIR Pasívny infračervený detektor PPC Poplachové prijímacie centrum PS Poplachový systém RFID Vysokofrekvenčná identifikácia (z angl. Radio Frequecy IDentification) SKV Systémy kontroly vstupov SMS Služba krátkych textových správ (z angl. Short Message Service) SR Slovenská republika TP Technické prostriedky ochrany osôb a majetku TPS Tiesňový poplachový systém US Ultrazvukový detektor VKV Veľmi krátke vlny WAP Protokol pre bezdrôtové aplikácie (z angl. Wireless Application Protocol) Z. z. Zbierka zákonov 6

7 1 ZABEZPEČOVACIE SYSTÉMY Akýkoľvek bezpečnostný systém sa skladá z jednotlivých prvkov, medzi ktorými sú vzájomné väzby. Podľa terminologického slovníka na je integrovaný bezpečnostný systém definovaný ako systém predstavujúci neprázdnu množinu S, tvorenú množinou prvkov M (univerzom systému) a množinou G (charakteristikou systému), danou závislosťami medzi veličinami prvkov množiny M a okolím systému: IBS = (M, G) kde: M - je univerzum integrovaného bezpečnostného systému tvorené prvkami systémov fyzickej ochrany (FO), technických prostriedkov ochrany osôb a majetku (TP) a organizačných a režimových opatrení (OaRO). G - je charakteristika systému tvorená väzbami medzi prvkami M a okolím systému. Obrázok 1 Vyjadrenie prvkov a väzieb integrovaného bezpečnostného systému IBS je systém, v ktorom sú navrhnuté operačné a technické prvky systémovej štruktúry takým spôsobom, ktorý poskytuje optimálne možnú bezpečnosť pri známych vonkajších vplyvoch, pre konkrétne chránenú oblasť alebo záujem, proti špecifikovaným nebezpečenstvám z oblasti nebezpečia. 1 V súvislosti s poskytovaním ochrany určitému chránenému záujmu sa definuje súbor technických a organizačných opatrení, ktorý musí vždy stáť v ceste medzi tými nebezpečenstvami, proti ktorým je zameraný a príslušným chráneným záujmom. Tento súbor tvorený kombináciou prostriedkov klasickej, režimovej, technickej a fyzickej ochrany nazývame zabezpečovací systém. 1 Výkladový slovník Terminológia bezpečnostného manažmentu. [cit ]. Dostupné na internete: < 7

8 Obrázok 2 Blokový diagram procesu poskytovania ochrany chránenému záujmu pred oblasťou nebezpečenstva Chránený záujem je spravidla majetok alebo iné hodnoty, ktoré sú chránené pred odcudzením, poškodením, zničením alebo pred iným spôsobom narušenia. Nebezpečenstvo (možnosť, hrozba niečoho zlého) je aktuálna možnosť daného systému, jeho komponentov, spôsobovať neočakávané negatívne javy, ktoré ohrozujú stabilitu fungovania príslušného systému. Oblasť nebezpečenstva zahŕňa všetky riziká hroziace chránenému záujmu. 2 Vonkajšie vplyvy sú javy, ktoré ovplyvňujú predchádzajúce prvky procesu, ale neobsahujú charakteristické rysy nebezpečenstva. Je to napríklad počasie, osvetlenie, prítomnosť zvierat, okolité rastlinstvo a pod. Zabezpečovací systém v technickom poňatí je sústava elektrických, elektronických mechanických alebo iných súčiastok tvoriacich pevne zabudovanú prekážku zabraňujúcu vstupu osoby alebo zvieraťa do chráneného objektu alebo na chránené miesto, alebo výstupu z nich, alebo vjazdu dopravného prostriedku do chráneného objektu alebo na chránené miesto, alebo výjazdu z nich, ktoré nemožno prekonať bez odborných znalostí alebo fyzickej sily. Každý zabezpečovací systém musí byť navrhnutý na základe analýzy rizík a zraniteľnosti objektu tak, aby poskytoval požadovanú mieru bezpečnosti pre konkrétny chránený záujem. Táto miera ale závisí aj od ďalších prvkov, ktoré vytvárajú spätnú väzbu na elimináciu nebezpečenstva (strážna služba, zásahová jednotka). Ekonomickú efektívnosť zabezpečovacieho systému je možné vyjadriť koeficientom vyjadrujúcim podiel medzi maximálnymi škodami vyplývajúcim z napadnutia objektu a investíciami potrebnými k inštalácii adekvátneho zabezpečovacieho systému: = I S ε kde ε je koeficient ekonomickej efektívnosti zabezpečovacieho systému, S sú maximálne možné škody a následné škody, ktoré môžu vzniknúť napadnutím objektu (vyčíslené v Sk), I sú náklady na inštaláciu adekvátneho zabezpečovacieho systému. Čím je hodnota koeficientu ε vyššia, tým sú finančné prostriedky na zaobstaranie zabezpečovacieho systému vynaložené efektívnejšie UHLÁŘ, J.: Tecnická ochrana objektů II. Díl elektrické zabezpečovací systémy. Praha: PA ČR, 2001, ISBN

9 1.1 Základné druhy ochrany Zabezpečovací systém je tvorený niekoľkými samostatnými subsystémami, ktoré sú vzájomné previazané. V súčasnosti sa používa nasledujúce rozdelenie na jednotlivé druhy ochrany (subsystémy): režimová ochrana (organizačné a režimové opatrenia), fyzická ochrana, technická ochrana (aktívne a pasívne prvky ochrany). Režimová ochrana je súborom administratívnych opatrení a postupov, ktorých úlohou je zavedenie určitého systému do jednotlivých činností pracovníkov a hostí v chránenom objekte s cieľom zvýšiť bezpečnosť v danom objekte a zároveň podporovať ďalšie druhy ochrán. Je to systém organizačných a administratívnych opatrení, ktoré vymedzujú pohyb osôb v chránenom objekte, chránenom priestore a jeho okolí, ako aj tok informácií súvisiacich s ochranou daného chráneného objektu (priestoru). 3 Fyzickou ochranou je ochrana fyzicky prítomnou osobou na chránenom mieste, prípadne pri chránenom záujme. V súlade s ustanoveniami zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa pod fyzickou ochranou rozumie obchôdzka, stráženie, prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému a priame riadenie a kontrola týchto činností. Fyzickú ochranu môžme rozdeliť na vlastnú ochranu a fyzickú ochranu zabezpečovanú bezpečnostnými službami. Medzi vlastnú ochranu sa radí napríklad osobný strážca (angl.: Bodyguard) alebo systém susedských hliadok (angl.: Neighbourhood watch). Bezpečnostné služby (angl.: Security Services) sa delia na štátne a súkromné bezpečnostné služby. Technická ochrana je relatívne jednoduchý a lacný spôsob zabezpečenia objektu. Technická ochrana má sama o sebe viac menej len preventívnu funkciu, preto je potrebné kombinovať ju s fyzickou ochranou. V súčasnosti patrí spolu s fyzickou ochranou medzi najpoužívanejšie spôsoby ochrany a v závislosti na zásahu fyzickej ochrany medzi najspoľahlivejšie. Od použitých komponentov a súčastí závisí, či zabezpečovací systém bude patriť medzi najťažšie prekonateľné. Pasívne prvky ochrany patriace do skupiny klasickej ochrany, reprezentujú mechanické zábranné prostriedky - MZP - (angl.: Bariers), ako napríklad stavebné konštrukcie, otvorové výplne, bezpečnostné úschovné objekty, uzamykacie systémy, bezpečnostné sklá resp. fólie a iné bariéry (napr. retardéry, ploty). Aktívne prvky ochrany, patriace do skupiny technickej ochrany, reprezentujú poplachové systémy - PS - (angl.: Alarm Systems), medzi ktoré patrí elektrický zabezpečovací systém - EZS (angl.: Intruder Alarm System), priemyselná televízia - PTV - (angl.: Close Circuit Television; skr. CCTV), systém kontroly a riadenia vstupu - SKV - (angl.: Access Control), elektrická požiarna signalizácia - EPS (angl.: Fire Detector System). V tejto publikácii sa budeme venovať predovšetkým elektrickým zabezpečovacím systémom. V bezpečnostnom systéme má technická ochrana má dve základné úlohy: podporovať klasickú ochranu, čo spočíva v zaisťovaní a odovzdávaní informácii o jej napadnutí, zvyšovať efektívnosť fyzickej a režimovej ochrany. 3 Výkladový slovník Terminológia bezpečnostného manažmentu. [cit ]. Dostupné na internete: < 9

10 Napriek tomu sú prostriedky technickej ochrany používané často samostatne (napr. EZS bez vyvedenia poplachového signálu na PCO), pričom v mnohých prípadoch dochádza k stratám na majetku z dôvodu neodbornej inštalácie týchto prostriedkov a neuvedomenia si širšej väzby na prostriedky ďalších typov ochrán. 1.2 Rozdelenie technickej ochrany z hľadiska priestorového zamerania Technická ochrana objektov sa dá z hľadiska priestorového zamerania rozdeliť na: obvodovú (perimetrickú) ochranu, plášťovú ochranu, priestorovú ochranu, predmetovú ochranu. Obvodová (perimetrická) ochrana signalizuje narušenie obvodu objektu. Obvodom objektu rozumieme hranicu objektu, ktorá je realizovaná vymedzovacou bariérou (plotom, priekopou, atď.). Plášťová ochrana signalizuje narušenie plášťa objektu zvislých prípadne vodorovných stavebných konštrukcií (stien, podlahy, stropov). Pod objektom v tomto prípade sa rozumie samotný stavebný objekt, či už je to celá budova alebo vyčlenený komplex miestností. Priestorová ochrana signalizuje narušenie vnútorného priestoru objektu ohraničeného zvislými a vodorovnými stavebnými konštrukciami. Predpokladá, že páchateľ vnikol do objektu a pohybuje sa v prostredí, kde sú namontované detektory obklopujúce chránené hodnoty. Predmetová ochrana signalizuje bezprostrednú prítomnosť narušiteľa pri chránenom predmete alebo neoprávnenú manipuláciu s chráneným predmetom. V niektorých literárnych zdrojoch je uvádzaná okrem menovaných aj tzv. kľúčová ochrana, ktorá signalizuje narušenie kľúčových miest v objekte a to predovšetkým miest, kde sa predpokladá pohyb páchateľa (napr. chodby, schodištia, atď.). Pre každý typ technickej ochrany objektov sú vyrábané prvky EZS, ktoré môžeme podľa priestorového zamerania rozdeliť na: prvky EZS obvodovej (perimetrickej) ochrany, prvky EZS plášťovej ochrany, prvky EZS priestorovej ochrany, prvky EZS predmetovej ochrany, prvky tiesňovej ochrany. Jednotlivé prvky budú popísané v nasledujúcich kapitolách. 1.3 Normy týkajúce sa problematiky EZS Normy týkajúce sa EZS schvaľuje CENELEC, čo je Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike. Oficiálny sekretariát tejto inštitúcie má sídlo v Bruseli. Členovia CENELEC sú povinní plniť vnútorné predpisy CENELEC, v ktorých sú určené podmienky, za ktorých sa nimi vydaným normám bez akýchkoľvek zmien priznáva postavenie národných noriem. V minulosti určovala požiadavky na EZS v súčasnosti neplatná norma STN Elektrotechnické predpisy - Zariadenia elektrickej zabezpečovacej signalizácie zo

11 V roku 2002 bola táto norma nahradená normou STN EN ( ) Poplachové systémy Elektrické zabezpečovacie a tiesňové poplachové systémy. Táto norma obsahuje tieto časti: Časť 1: Požiadavky na systém. Dátum vydania: Časť 2-2: Detektory narušenia. Pasívne infračervené detektory. Dátum vydania: Časť 2-3: Požiadavky na mikrovlnné detektory. Dátum vydania: Časť 2-4: Požiadavky na kombinované pasívne infračervené a mikrovlnné detektory. Dátum vydania: Časť 2-5: Požiadavky na kombinované pasívne infračervené a ultrazvukové detektory. Dátum vydania: Časť 2-6: Kontakty otvorenia (magnetické). Dátum vydania: Časť 2-7: Detektory vlámania detektory rozbitia skla. Dátum vydania: v štádiu návrhu Časť 3: Ústredne. Dátum vydania: Časť 4: Výstražné zariadenia. Dátum vydania: Časť 5-3: Požiadavky na prepojovacie zariadenia využívajúce techniku rádiového prenosu. Dátum vydania: Časť 6: Napájacie zdroje. Dátum vydania: Časť 7: Pokyny na používanie. Dátum vydania: Časť 8: Zabezpečovacie zahmlievacie zariadenia. Dátum vydania: v štádiu návrhu ďalšie nezáväzné normy: PNJ 131 Podniková norma. Jablotron 11

12 12

13 2 ELEKTRICKÉ ZABEZPEČOVACIE SYSTÉMY Elektrický zabezpečovací systém (EZS) (v minulosti v normách označovaný aj Elektronická zabezpečovacia signalizácia) je poplachový systém určený na detekciu a indikáciu prítomnosti, vstupu alebo pokusu o vstup narušiteľa do stráženého objektu a následnú akustickú alebo optickú signalizáciu na určitom mieste narušenia stráženého objektu alebo priestoru. V nasledujúcej podkapitole sú uvedené ďalšie pojmy súvisiace s EZS. 2.1 Základné termíny Aktívny detektor je detektor schopný porovnávať vstupné signály zo snímača s vopred definovanými kritériami pred vyslaním poplachového signálu, alebo správy. Atribúty systému sú charakteristiky EZS plynúce z jej návrhu a konfigurácie. Detektor EZS je zariadenie reagujúce na javy súvisiace na s narušením stráženého priestoru (objektu), alebo na manipuláciu so stráženým predmetom. Falošný poplach poplachový signál, ktorý vznikne napriek tomu, že nedošlo k narušeniu stráženého objektu. Môže vzniknúť náhodnou aktiváciou tiesňového hlásiča, chybou operátora, poruchou EZS, ako odozva na iný ako zisťovaný stav. Indikačné zobrazovacie zariadenie (angl. annunciation equipment) je zariadenie umiestnené v poplachovom prijímacom centre, ktoré zobrazuje poplachový stav alebo zmenu poplachového stavu systémov v závislosti od príjmu prichádzajúcich poplachových hlásení Komponenty systému sú jednotlivé zariadenia, ktoré po usporiadaní a zapojení tvoria EZS. Komunikátor poplachového systému (angl. alarm system transceiver) je prenosové poplachové zariadenie, ktoré je umiestnené v strážených priestoroch alebo v satelitnej stanici (niekedy je schopné len vysielania ale nie príjmu). V digitálnych systémoch sa používajú digitálne komunikátory. Napájací zdroj je tá časť EZS, ktorá zabezpečuje energiu napájajúcu EZS, alebo akýkoľvek jej komponent. Narušenie objektu je pokus o o vniknutie, alebo nežiaduce vniknutie do stráženého objektu. Nešpecifické pevné vedenie je vedenie, ktoré prenáša informácie medzi dvomi, prípadne viacerými aplikáciami. Ovládacie zariadenie EZS je zariadenie, ktoré umožňuje ovládať samočinne alebo pomocou obsluhy EZS, jeho časti alebo jednotlivé detektora. Pomocné ovládacie zariadenie je zariadenie používané na doplnkové ovládacie účely. Poplach je výstraha o prítomnosti nebezpečenstva pre život, majetok alebo okolité prostredie. Poplachové prenosové zariadenie (angl. alarm transmission equipment) je zariadenie, ktoré je predovšetkým určené na prenos poplachových hlásení na rozhraní poplachového systému v strážených priestoroch k rozhraniu poplachového prenosového zariadenia v poplachovom prijímacom centre a ďalej k ovládaciemu a indikačno-zobrazovaciemu zariadeniu v poplachovom prijímacom centre. Poplachový prenosový systém (angl. alarm transmission system) je zariadenie a sieť používané na prenos informácií týkajúcich sa stavov jedného alebo viacerých PPC/PCO. Poplachový prenosový systém sa môže skladať z množstva nezávislých liniek (prepojení), ako sú od strážených priestorov k satelitnej stanici, od satelitnej stanice ku satelitnej stanici 13

14 alebo od satelitnej stanice k poplachovému prijímaciemu centru. Každá nezávislá linka (prepojenie) sa môže považovať podľa tejto definície v určitom zmysle slova za poplachový prenosový systém. Poplachový stav je stav EZS, alebo jej komponentov, ktorý je výsledkom odozvy na prítomnosť nebezpečenstva. Poplachový systém je elektrická inštalácia, ktorá reaguje na ručnú, alebo automatickú detekciu prítomnosti nebezpečenstva. Prenosová cesta je komunikačná cesta používaná na prenos ohlasovanej informácie. Prenosové zariadenie EZS je zariadenie, ktoré umožňuje samočinné odovzdávanie výstupných informácii do určitého miesta po linke JTS, ISDN, samostatnom sieťovom vedení alebo prostredníctvom rádiovej siete GSM. Prevádzková kniha EZS je dokument slúžiaci na vedenie záznamov o poruchách, kontrolách, opravách, prehliadke, alebo údržbe EZS. Poplachové prijímacie centrum/pult centralizovanej ochrany (angl. central station) (skratka PPC/PCO) je nepretržite obsluhované vzdialené pracovisko do ktorého sa odovzdávajú informácie týkajúce sa stavov jedného alebo viacerých EZS. Sabotáž je úmyselné zasahovanie a nedovolená manipulácia s EZS, alebo jej časťami. Signalizačná linka je vedenie spájajúce výstupy ústredne so všetkými zariadeniami priradenými k týmto výstupom. Signalizačné zariadenie je zariadenie na akustickú, alebo optickú signalizáciu poplachového stavu EZS. Snímač je zariadenie určené na vyslanie signálu ako odozvy na zaznamenanú zmenu prostredia. Subsystém EZS je časť EZS, ktorá je umiestnená v jasne definovanej časti stráženého priestoru a je schopná samostatnej prevádzky. Špecifické pevné vedenie je vedenie prenášajúce informácie patriace len jednej aplikácii. Tiesňový hlásič EZS je verejné alebo skryté zariadenie určené k manuálnemu vyhláseniu poplachu osobami, ktoré sú oboznámené s jeho použitím. Ústredňa EZS (angl. control and indicating equipment) (riadiace a indikačné zariadenie) je zariadenie určené na príjem a vyhodnocovanie výstupných elektrických signálov detektorov alebo tiesňových hlásičov a na vytváranie signálu o narušení. Zaisťovací kontakt, ochranný kontakt (angl. tamper) je kontakt, ktorý zaisťuje mechanické zostavenie detektorov, alebo ďalších zariadení EZS pred nežiaducou manipuláciou. Zámena komponentov je nahradenie komponentov EZS alternatívnymi komponentmi, ktoré znemožňujú prevádzku systému EZS podľa návrhu. Zapisovacie zariadenie EZS je zariadenie umožňujúce automatické prevedenie zápisu výstupných informácii ústredne s doplnením identifikačných a časových údajov (tlačiareň a pod.). 14

15 2.2 Atribúty a komponenty systému Požiadavky na EZS definuje norma STN EN Poplachové systémy Elektrické zabezpečovacie systémy. EZS musí podľa normy STN EN poskytovať možnosti pre detekciu narušiteľov, spracovávanie informácií, pre ohlásenie poplachov a prostriedky pre prevádzku EZS. Obrázok 3 Bloková schéma EZS 15

16 EZS začínajú byť ponímané, ako komplexné inteligentné domové systémy, na ktoré sú oproti štandardným prvkom pripojené mnohé doplnkové zariadenia zvyšujúce komfort užívateľa (termostaty, relé a pod.) Hlavnými atribútmi sú: funkčnosť, ktorá je tvorená detekciou (pokusov o vniknutie do zabezpečeného priestoru), obslužnými funkciami (umožňujúcimi obsluhu EZS), vyhodnocovacími funkciami (umožňujúcimi spracovávať signály a správy), výstupnými funkciami (poskytujúcimi informácie o stave EZS) a funkciami zabezpečenia proti sabotáži, spoľahlivosť, tvorená odolnosťou pred vplyvom okolitého prostredia, prevádzkovou spoľahlivosťou a funkčnou spoľahlivosťou. Podľa STN EN musí EZS obsahovať nasledujúce komponenty: ústredňu, jeden alebo viac detektorov, jedno alebo viac signalizačných zariadení prípadne poplachových prenosných systémov, jedno alebo viac napájacích zariadení. Systém môžu dopĺňať tiesňové hlásiče, prenosové, zapisovacie, signalizačné a ovládacie zariadenia. Komponenty EZS musia byť roztriedené podľa použitia v určitom prostredí a zaradené do jednotlivých stupňov zabezpečenia. 2.3 Rozdelenie EZS podľa stupňa zabezpečenia EZS musí mať stanovený stupeň zabezpečenia ktorý je určovaný nasledujúcimi kritériami: oprávnenie, prístupové úrovne, prevádzkovanie, vyhodnocovanie, detekcia, hlásenie, napájanie, zabezpečenie proti sabotáži, monitorovanie pripojenia, záznam udalostí. EZS sa rozdeľuje na 4 stupne bezpečnosti podľa veľkosti rizika. Stupeň jedna je základný stupeň a stupeň 4 najvyšší. Stupeň 1: nízke riziko narušiteľ má malú znalosť EZS a má k dispozícii obmedzený sortiment dostupných nástrojov. Stupeň 2: nízke až stredné riziko narušiteľ má určité znalosti o EZS a má k dispozícii základný sortiment nástrojov a prenosných prístrojov. Stupeň 3: stredné až vysoké riziko narušiteľ je oboznámený s EZS a má úplný sortiment nástrojov a prenosných prístrojov. Stupeň 4: vysoké riziko používa sa vtedy, keď zabezpečenie má prioritu pred ostatnými hľadiskami. Narušiteľ má možnosť spracovať podrobný plán vniknutia, a má kompletný sortiment zariadení vrátane prostriedkov pre náhradu rozhodujúcich prvkov v EZS. Na objekty osobitnej dôležitosti sú kladené požiadavky maximálnej bezpečnosti, preto sa do týchto objektov využíva EZS stupňa 3 a hlavne 4, na ktoré sú kladené najväčšie nároky. Úroveň zabezpečenia objektu určuje použitý prvok s najnižším stupňom bezpečnosti. Napríklad, ak sú v objekte použité všetky komponenty pre stupeň 3 (stredné až vysoké riziko) a použijeme len jeden detektor pre stupeň 2, celkovo bude objekt spĺňať požiadavky pre stupeň 2 (nízke až stredné riziko). Aby jednotlivé komponenty EZS fungovali správne, musia byť zaradené do jednej z tried prostredia: 16

17 Trieda I vnútorné prostredie vo vykurovaných miestnostiach +5 až +40 C, vlhkosť 75%, Trieda II prostredie vnútorné všeobecné (nie je udržiavaná stála teplota) 10 až +40 C, vlhkosť 75%, Trieda III prostredie vonkajšie chránené (komponenty nie sú v plnej miere vystavené vplyvom počasia) 25 až +50 C, vlhkosť 75%, 30 dní/rok 85 až 95 % vlhkosť, Trieda IV prostredie vonkajšie všeobecné (komponenty vystavené vplyvom počasia) 25 až +50 C, vlhkosť 75%, 30 dní/rok 85 až 95 % vlhkosť. Funkčné požiadavky Aby boli splnené požiadavky uvedené v norme STN EN , musí EZS obsahovať prostriedky pre detekciu vniknutia narušiteľa a pre zisťovanie porúch. Môžu byť snímané aj iné veličiny, ale len za predpokladu, že to neovplyvní detekciu narušiteľa, sabotáž a rozpoznávanie porúch. EZS musí obsahovať iba také detektory, ktoré sú vhodné pre dané prostredie a použitie. Detektory môžu zahŕňať viac ako jednu technológiu a môžu byť nastavené tak, aby bol poplach vyvolaný viac ako jednou aktiváciou snímača. Prístupové úrovne U všetkých stupňov EZS musia byť štyri úrovne prístupu k ich funkciám. Norma STN EN definuje ktoré jednotlivé funkcie musia byť dostupné pri jednotlivých úrovniach prístupu. Úroveň 1 Prístup pre každú osobu Ovládacie prvky nemajú žiadne prístupové obmedzenia. Úroveň 2 Prístup pre každého užívateľa Ovládacie prvky ovplyvňujúce prevádzkový stav (bez zmeny nastavenia parametrov EZS). Prístup k ovládacím prvkom pre túto úroveň, alebo indikačným prvkom, ktoré majú byť viditeľné v prístupovej úrovni 2, musí byť obmedzený pomocou kľúčového alebo kódového prepínača, alebo zámku. Kľúče alebo kódy pre túto úroveň nesmú byť použiteľné pre prístup k funkciám úrovne 3 a 4. Úroveň 3 Prístup pre servisných pracovníkov Všetky ovládacie prvky, ktoré ovplyvňujú nastavenie parametrov EZS (bez zmeny základného nastavenia EZS). Prístup k ovládacím alebo indikačným prvkom, ktoré majú byť viditeľné v prístupovej úrovni 3, musí byť obmedzený pomocou kľúčového alebo kódového prepínača, alebo zámku. Kľúče alebo kódy pre túto úroveň nesmú byť použiteľné pre prístup k funkciám úrovne 4. Úroveň 4 Prístup pre výrobcov Prístup k prvkom meniacim základné nastavenie EZS. Prístup k ovládacím alebo indikačným prvkom, ktoré majú byť viditeľné v prístupovej úrovni 4, musí byť obmedzený pomocou kľúčového alebo kódového prepínača, zámku, prípadne inými ekvivalentnými prostriedkami. Prístup k úrovniam 3 a 4 musí byť zakázaný, kým užívateľ na úrovni 2 nedá súhlas. 17

18 Tabuľka 1 Úrovne prístupu Funkcia / ovládanie Úrovne prístupu 1 2 * 3 * 4 Stav stráženia Pohotovostný stav Nulovanie ústredne Kontrola funkcií EZS (test) Protokolovanie udalostí Blokovanie / odpojenie Pridanie / zmena kódov oprávnenia ** ** ** - blokovaná funkcia - povolená funkcia Oprávnenia Pridanie / zmena špecifických údajov zmena / náhrada základného programu * - povolená len pri súčasnom oprávnení úrovne 2 ** - kódy len na prístupovej úrovni užívateľov Povolenie prístupu k jednotlivým funkciám EZS musí byť obmedzené na použitie kódov, alebo ekvivalentných prostriedkov špecifikovaných v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 2 Požadovaný počet kombinácií pre jednotlivé stupne zabezpečenia Prístupové úrovne 2, 3 a 4 Stupeň 1 Stupeň 2 Stupeň 3 Stupeň 4 približný počet kódov Logické kľúče Fyzické kľúče Pozn.: Rozdiel medzi fyzickým a logickým kľúčom je možné vysvetliť na príklade bankovej karty, kde fyzickým kľúčom je banková karta (môže to byť predmet - token) a logickým kľúčom je napr. PIN kód, heslo, atď. Nastavenie EZS Nastavenie stavu stráženia a pohotovostného stavu musí byť umožnené iba užívateľom s príslušnou prístupovou úrovňou. Uvedenie do stavu stráženia, alebo pohotovostného režimu je podmienené normálnym fungovaním EZS pri minimalizácii nesprávnej činnosti. V závislosti na stupni EZS, musí byť užívateľom po úspešnom uvedení do stavu stráženia k dispozícii indikácia, že systém je v stave stráženia. Táto indikácia musí byť časovo obmedzená na 180 s. Ak je potrebné pre prepnutie zo stavu stráženia do pohotovostného stavu vstúpiť do chráneného priestoru (je v ňom umiestnené vstupné zariadenie), musí byť definovaná povolená cesta (príchodová cesta). Za predpokladu, že užívateľ vstúpi do stráženého priestoru príchodovou cestou, bude vyhlásenie poplachu oneskorené o čas nadefinovaný v ústredni a signály od detektorov na príchodovej ceste môžu byť ignorované, prípadne opticky alebo zvukovo signalizované. Maximálna povolená doba pre nastavovanie pohotovostného stavu je 18

19 45 s. Pokiaľ sa v tomto čase neuskutoční nastavenie, poplachová ústredňa vyhlási poplach. Podobné pravidlá platia pri prepínaní z pohotovostného stavu do stavu stráženia, ale v tomto stave musí byť zadefinovaná povolená cesta (odchodová cesta) s odchodovým oneskorením. 2.4 Výstupná funkcia EZS - signalizácia Úlohou výstupnej funkcie je umožniť poplachovému systému poskytovať používateľovi informácie o stave poplachového systému. Medzi výstupné funkcie patrí najmä indikácia prevádzkového režimu a stavu poplachového systému, signalizácia poplachového stavu, prípadne možnosť iniciovania opatrení na obmedzenie konania útočníka. Signalizácia poplachu EZS musí v závislosti od aktuálneho režimu zaistiť signalizáciu poplachu po prijatí signálu od detektora narušenia, tiesňového hlásiča, alebo prvkov ochrany proti sabotáži (tamper). Poplach musí signalizovať aj v týchto prípadoch: pri skrate signálneho vedenia alebo niektorých vodičov vedenia medzi ústredňou a pripojenými zariadeniami (detektormi, ovládacími zariadeniami, signalizačnými prostriedkami a pod.), pri prerušení signálneho vedenia alebo niektorých vodičov vedenia medzi poplachovou ústredňou a pripojenými zariadeniami, pri zmene odporu poplachovej alebo ochrannej slučky o viac ako 30%, pri zmene odporu poplachovej alebo ochrannej slučky oproti zemi pod hodnotu nutnú na bezporuchovú činnosť poplachového systému, pri nedovolenej manipulácii a zásahoch do poplachovej ústredne alebo komponentov poplachového systému. Signalizácia poplachu musí byť aspoň akustická, odporúča sa aj optická signalizácia. Pokiaľ je použitá aj optická signalizácia, musí trvať až do jej zrušenia obsluhou. Účelom optickej signalizácie je umožniť identifikovať miesto poplachu. Signalizácia poruchy EZS by mal signalizovať poruchu v týchto prípadoch: pri výpadku hlavného zdroja napájania, pri výpadku záložného zdroja napájania, pri poklese kapacity batérie, pri poruche komunikácie s prenosovými prostriedkami, signalizačnými prostriedkami, prípadne aj detektormi, v prípade, že poplachová ústredňa nie je pre poruchu schopná plniť všetky funkcie definované výrobcom. Indikácia stavu Pomocou indikačných prostriedkov by mal EZS indikovať: poplachový stav, poruchový stav, stav zapnutia resp. vypnutia poplachových slučiek zo stráženia, stav detektorov, stav prechodu z aktuálneho režimu do iného režimu (napr. z režimu stráženia do pohotovostného režimu). 19

20 Poplachová ústredňa by mala obsahovať priamo, alebo na ovládacom a indikačnom zariadení, indikačné prvky určené na indikovanie uvedených stavov. Poplachové stavy by mali byť indikované pre každú slučku, prípadne detektor samostatne. Stavy EZS musia byť hlásené v závislosti na stupni EZS, režimu v ktorom sa EZS nachádza a typu stavu. Podľa spôsobu odovzdávania poplachového signálu, sa rozdeľujú EZS na: - autonómne systémy - systémy s lokálnou signalizáciou - systémy s centrálnou signalizáciou - systémy s diaľkovou signalizáciou (bližšie vysvetlené v kapitole 2.12.). 2.5 Ochrana EZS proti sabotáži Komponenty EZS musia obsahovať prostriedky pre obmedzenie prístupu k ich vnútorným prvkom, aby nebolo možné meniť ich nastavenie, prípadne ich znefunkčniť. Ochrana proti sabotáži môže byť rôzna a jej úroveň závisí od stupňa EZS a od umiestnenia prvku EZS (zvonka, alebo vnútri stráženého priestoru). Požiadavky na ochranu proti sabotáži: všetky svorky a ovládacie prvky by mali byť zaistené proti neoprávnenému prístupu, kryty musia byť dostatočne odolné voči mechanickému poškodeniu, aby sa zamedzilo neoprávnenému prístupu k vnútorným prvkom systému bez viditeľného poškodenia krytu, alebo bez spustenia sabotážneho poplachu, prístup k vnútorným častiam zariadení EZS musí byť vyhotovený tak, aby preň bolo potrebné použitie príslušného nástroja. Detekcia sabotáže Detekciu sabotáže musia mať všetky komponenty EZS pre všetky stupne bezpečnosti okrem tiesňových hlásičov, detektorov vlámania v prvom stupni bezpečnosti a prepojovacích krabíc v prvom aj druhom stupni bezpečnosti. Detekcia sabotáže musí fungovať v stave stráženia aj v pohotovostnom stave EZS. Pomocné ovládacie zariadenia ktoré môžu ovplyvniť funkčnosť EZS určené pre použitie vo vnútri strážených objektov musia obsahovať prostriedky pre zabránenie možnosti náhrady celého takéhoto zariadenia, prípadne jeho časti, alebo signálov medzi takýmto zariadením a ústredňou. Tabuľka 3 Detekcia sabotáže Druh sabotáže, ktorý musí byť detegovaný Stupeň 1 Stupeň 2 Stupeň 3 Stupeň 4 Otvorenie pomocou normálnych prostriedkov * Demontáž Vniknutie do signalizačného zariadenia Vniknutie do ústredne EZS, pomocného ovládacieho zariadenia, alebo poplachového prenosového systému Otočenie detektora - nepovinné (voliteľné) - povinné * - len pre bezdrôtové detektory 20

21 Sledovanie nahradenia komponentov Podľa druhu EZS musia byť jednotlivé prvky monitorované, aby nedošlo k náhrade komponentov systému. Ak bude detegované nahradenie, musí byť generovaná správa alebo signál o sabotáži v stave zapnutia aj vypnutia EZS. Tabuľka 4 Sledovanie nahradenia Stupeň 1 Stupeň 2 Stupeň 3 Stupeň 4 Náhrada komponentov EZS Voliteľné Voliteľné Voliteľné Povinné Požiadavky na časovanie sú nasledujúce. Tabuľka 5 Sledovanie nahradenia požiadavky na časovanie Stupeň 1 Stupeň 2 Stupeň 3 Stupeň 4 Náhrada komponentov EZS Voliteľné Voliteľné 100 s * 10 s * - ak EZS obsahuje detekciu nahradenia Norma STN EN nedefinuje pre prvý a druhý stupeň EZS časy, v ktorých sa má detegovať nahradenie. Prepojenia Prepojenia musia byť navrhnuté tak, aby umožňovali spoľahlivú komunikáciu medzi komponentmi EZS. Prepojenie umožňujúce komunikáciu medzi komponentmi musí byť vhodné pre dosiahnutie požadovanej úrovne zabezpečenia. Prepojenie medzi komponentmi môže byť realizované: špecifickým pevným vedením, nešpecifickým pevným vedením, bezdrôtovým pripojením. Prepojenie musí byť monitorované, aby prebiehala medzi komponentmi komunikácia a tým bol zabezpečený prenos poplachových signálov, sabotáže, poruchových, alebo stavových signálov. Periodická komunikácia medzi komponentmi EZS musí prebiehať v časových úsekoch podľa požiadaviek jednotlivých stupňov zabezpečenia. Ak nedôjde v pohotovostnom stave ku komunikácii medzi komponentom a ústredňou EZS v nastavenom intervale, musí byť generovaný signál poruchy. Ak nedôjde v stave stráženia ku komunikácii medzi komponentom a ústredňou EZS v nastavenom intervale, musí byť generovaný signál alebo správa o sabotáži, alebo poruche podľa nasledujúcej tabuľky. Tabuľka 6 Maximálna nedostupnosť prepojení Minimálna dovolená doba nedostupnosti Stupeň 1 Stupeň 2 Stupeň 3 Stupeň s 100 s 100 s 10 s Monitorovaním komunikačného média sa má overiť, či je komunikácia možná a či je prenosová cesta schopná prenášať signál, alebo správu. toto monitorovanie je možné vykonávať sledovaním rušenia, alebo sledovaním prenosových prostriedkov, či nie sú zahltené t. z. využívané permanentne. 21

22 Integrita prepojenia Integrita prepojenia sa musí pravidelne overovať v intervaloch uvedených v nasledujúcej tabuľke. Ak sa komunikácia neoverila zo známeho dôvodu (bola zistená príčina poruchy), musí byť generovaný signál o poruche. Ak sa komunikácia neoverila a neexistuje identifikovateľný dôvod, musí byť generovaný signál o sabotáži alebo poruche. Tabuľka 7 Interval overenia Maximálne dovolené intervaly medzi signálmi alebo správami periodickej komunikácie Stupeň 1 Stupeň 2 Stupeň 3 Stupeň min 120 min 100 s 10 s Overenie počas zapínania ochrany Zapnutiu ochrany musí EZS zabrániť, ak pri poslednom overení signálu alebo správy z ktoréhokoľvek komponentu bol prekročený interval podľa nasledujúcej tabuľky Tabuľka 8 Maximálny čas od posledného signálu alebo správy Maximálny čas od prijatia posledného signálu alebo správy Stupeň 1 Stupeň 2 Stupeň 3 Stupeň 4 60 min 20 min 60 s 10 s Zabezpečenie komunikácie Podľa stupňa EZS musia byť jednotlivé prvky monitorované, aby nedošlo k oneskoreniu, zmene, náhrade správ a signálov. Monitorovanie musí zodpovedať kritériám uvedeným v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 9 Zabezpečenie signálov alebo správ Oneskorenie, zmena, nahradenie alebo strata signálu alebo správy Stupeň 1 Stupeň 2 Stupeň 3 Stupeň 4 Voliteľné Voliteľné Voliteľné Povinné Maximálny dovolený časový interval na detekciu oneskorenia, zmeny, nahradenia alebo straty signálu alebo správy nesmie prekročiť intervaly uvedené v Tabuľke 7 Interval Overenia plus 10 s. V prípade zistenia oneskorenia, zmeny, nahradenia alebo straty signálu alebo správy musí byť generovaný signál alebo správa o poruche alebo sabotáži podľa Tabuľky 10 Generovanie signálov alebo správ. Generovanie signálov alebo správ Signály alebo správy musia byť generované podľa tabuľky: 22

23 Tabuľka 10 Generovanie signálov alebo správ Požiadavky Stupeň 1 Stupeň 2 Stupeň 3 Stupeň 4 Signál alebo správa Signál alebo správa Signál alebo správa Signál alebo správa Monitorovanie prepojenia S alebo P S alebo P S P Integrita prepojenia periodická komunikácia (známy dôvod) Integrita prepojenia periodická komunikácia (neidentifikovateľný dôvod) P P P P S alebo P S alebo P S S Zabezpečenie komunikácie S alebo P S alebo P S S S sabotáž, P - porucha Časový priebeh operácií EZS EZS musí spracovávať signály o sabotáži, tiesni a poruche, ktoré sú aktívne dlhšie ako 400 ms a signály o poruche dlhšie ako 10 s. Signály a/alebo správy o narušení, tiesni, sabotáži a poruche musia byť hlásené do 10 s. V závislosti na stupni EZS musia byť zaznamenávané udalosti: identita užívateľa pri nastavovaní stráženia / pohotovostného stavu, zapínanie / vypínanie ochrany, vypínanie ochrany, poplachový stav Tieseň, identifikácie zóny s tiesňou, poplachový stav Narušenie, identifikácie zóny vlámania, stav sabotáže, identifikácia jednotlivého detektora narušenia, zóna alebo detektor vlámania alebo tiesňový hlásič je blokovaný, zóna alebo detektor vlámania alebo tiesňový hlásič je vypnutý, porucha detektora, porucha tiesňového hlásiča, porucha záložného napájacieho zdroja, porucha hlavného napájacieho zdroja, porucha prepojení, porucha PPS, porucha výstražného zariadenia, iné poruchy, preklenutie ochrany pri zapínaní do stavu ochrany, detektor, ktorý prvý vyvolal poplach, požiadavky na výmenu akumulátora, preklenutý detektor / zóna, zmena dátumu a času, zmena špecifických nastavení, detekcia nahradenia, doplnenie / vymazanie používateľov. V závislosti od stupňa EZS musia byť hore uvedené udalosti zaznamenané. Prostriedky pamäte slúžiace pre povinne zaznamenávané udalosti musia byť chránené proti náhodnému, alebo úmyselnému vymazaniu udalostí. Záznam udalostí môže byť vykonávaný na vzdialenom mieste (PPC/PCO). Ak bol prenos neúspešný, systém to musí indikovať. Prostriedky záznamu musia spĺňať tieto parametre: 23

24 Tabuľka 11 Zabezpečenie signálov alebo správ Kapacita pamäte minimálny počet udalostí Minimálny čas na uchovanie v pamäti po poruche napájania EZS Stupeň 1 Stupeň 2 Stupeň 3 Stupeň 4 Voliteľné 250 tí udalos 500 udalostí 1000 udalostí Voliteľné 30 dní 30 dní 30 dní 2.6 Prevádzková a funkčná spoľahlivosť Prevádzkovú a funkčnú spoľahlivosť určuje nastavenie a usporiadanie komponentov EZS, ktoré by malo byť také, aby nedochádzalo k chybám obsluhy, ktoré by mohli ovplyvniť činnosť EZS, alebo aby takéto chyby boli indikované. Komponenty EZS musia byť jasne a jednoznačne označené a logicky usporiadané tak, aby bola minimalizovaná možnosť chybnej činnosti. Užívateľ môže mať prístup len k takým funkciám, ktoré zodpovedajú jeho prístupovej úrovni. Komponenty EZS musia vyhovovať príslušným normám, musia byť inštalované podľa určitého návrhu a jasných pravidiel. Komponenty by mali byť pravidelne udržiavané a kontrolované, aby pracovali v určených tolerančných medziach. Okolité prostredie Okolité prostredie EZS musí byť stabilné pre všetky stupne EZS. EZS nesmie zmeniť stav a nesmie dôjsť k poškodeniu, prípadne zmene funkčnosti komponentov vplyvom okolitého prostredia. Dokumentácia Dokumentácia týkajúca sa EZS musí byť stručná, úplná a jednoznačná. Musí poskytovať dostatok informácií pre inštaláciu, uvedenie do prevádzky a údržbu EZS. Návody k obsluhe EZS musia byť navrhnuté tak, aby minimalizovali možnosť chybnej prevádzky a brali do úvahy prístupové úrovne užívateľov. Dokumentácia komponentu musí obsahovať: názov výrobcu, alebo dodávateľa, opis komponentu, normu, ktorej komponent vyhovuje, názov, alebo značku certifikačného úradu, stupeň zabezpečenia, triedu prostredia. Značenie a identifikácia komponentov Všetky komponenty EZS musia byť označené týmito údajmi: názov výrobcu, alebo dodávateľa, typ, dátum výroby, výrobné číslo, alebo sériové číslo, stupeň zabezpečenia, trieda prostredia. Označenie musí byť čitateľné, stále a jednoznačné. V prípade, že je na komponente málo miesta pre označenie, je možné použiť označenie kódom, ktorý musí byť vysvetlený 24

25 v priloženej dokumentácii. Ak nie je pre umiestnenie kódov dostatok miesta, musí mať komponent identifikačný znak, ktorý odkazuje na umiestnenie informácií v dokumentácii. Prehliadky a kontroly EZS Na zariadeniach EZS sa okrem prehliadok a preskúšaní opísaných v STN P CLC/TS vykonávajú pravidelné odborné prehliadky. Cieľom odborných prehliadok zariadení EZS je preveriť stav zariadení z hľadiska ich elektrickej bezpečnosti. Za vykonávanie pravidelných odborných prehliadok elektrických inštalácii EZS osobou s príslušnou elektrotechnickou kvalifikáciou je zodpovedný prevádzkovateľ. Vykonávajú sa raz za dva roky, ak podľa STN nie sú lehoty kratšie. V rámci pravidelnej odbornej prehliadky sa vykoná prehliadka zariadenia, predpísané skúšky a merania na EZS a vypracuje sa Správa o pravidelnej odbornej prehliadke. Funkčná schopnosť EZS sa musí pravidelne kontrolovať tzn. je potrebné vykonávať pravidelné prehliadky a údržbu systému EZS Ústredne EZS a ich kategorizácia Ústredňa EZS je zariadenie určené na príjem a vyhodnotenie výstupných elektrických signálov detektorov alebo tiesňových hlásičov a k vytvoreniu signálu o narušení. Jej technické a programové vybavenie najviac ovplyvňuje celkovú úroveň a kategóriu EZS. V súčasnej dobe sú ústredne konštruované na báze mikroprocesorov a ich podporných obvodov, multiplexorov, atď. Technické vybavenie ústredne určuje, koľko môžeme k ústredni pripojiť detektorov, slučiek, periférií, ako bude ústredňa komunikovať s prvkami, či PCO atď. Množstvo ústrední je konštruovaných tak, že je možné ich ďalšie rozširovanie rôznymi zásuvnými modulmi. Ústredňa EZS sa skladá z nasledujúcich funkčných blokov: Vstupné obvody prijímajú elektrické signály z detektorov vyhodnocujúcich narušenie stráženého priestoru, tiesňových hlásičov a ovládacích zariadení a spracované signály odovzdávajú vyhodnocovacej a riadiacej jednotke. Ovládacia jednotka prijíma spracované signály od ovládacích zariadení a povely na obsluhu poplachovej ústredne odovzdáva riadiacej jednotke. Vyhodnocovacia a riadiaca jednotka prijíma elektrické signály od vstupných jednotiek a ovládacej jednotky, na základe aktuálneho režimu a stavu ústredne tieto signály vyhodnotí a prostredníctvom výstupných jednotiek ovláda prostriedky na lokálnu alebo diaľkovú signalizáciu poplachu, prípadne ďalšie doplnkové zariadenia. Výstupné obvody slúžia na úpravu signálov od vyhodnocovacej a riadiacej jednotky pre interné, alebo externé signalizačné zariadenia, prenosové prostriedky alebo doplnkové zariadenia. Jednotka záznamu zaisťuje záznam všetkých udalostí v systéme. Uchováva normou určený počet udalostí spolu s časovými údajmi, pričom uložené informácie si má uchovávať aj po odpojení napájacích zariadení. V súčasnej dobe je možné u niektorých ústrední využívať pre záznam pamäťových udalostí FLASH pamäte (pamäťové karty SD, CF a pod.). Napájanie jednotka zaisťujúca trvalé napájanie všetkých obvodov ústredne EZS, detektorov, tiesňových hlásičov, ovládacích zariadení, signalizačných, prenosových a doplnkových zariadení. 4 Informačná technika. Júl Dostupné on-line na: 25

26 Bloková schéma ústredne je znázornená na nasledujúcom obrázku. Medzi základné funkcie ústredne EZS patrí: Obrázok 4 Bloková schéma ústredne EZS prijíma a vyhodnocuje výstupné elektrické signály od detektorov EZS, ovláda signalizačné, prenosové, zapisovacie zariadenia, ktoré indikujú narušenie, pomocou ovládacích zariadení umožňuje aktiváciu alebo deaktiváciu EZS, umožňuje diagnostiku systému, vysiela informácie o svojich stavoch i stavoch systému (uvedené v kapitole 2.4), napája detektory, prípadne ďalšie prvky elektrickou energiou (neplatí pre bezdrôtové systémy). Hlavnými konštrukčnými časťami ústredne EZS sú: základná doska, komunikačný modul - rádiový modul, modul GSM komunikátora, telefónny modul (voliteľné prvky), sieťový zdroj, záložný zdroj napätia, konektory a zbernice (vstupné a výstupné obvody). Kritéria výberu ústredne EZS Pre projektanta, ktorý sa rozhoduje o druhu ústredne EZS sú dôležité nasledujúce kritériá: veľkosť stráženého objektu a jeho stavebná konštrukcia, požadovaný stupeň zabezpečenia a veľkosť chráneného záujmu, finančné možnosti investora. 26

27 2.7.1 Algoritmus činnosti ústredne EZS Najdôležitejšou funkciou charakterizujúcou činnosť EZS je signalizovať pokus nepovolanej osoby vniknúť do chráneného objektu. Nepovolaná osoba je každá osoba, ktorá nevie vypnúť EZS z režimu stráženia (nepozná potrebný kód, nepozná umiestnenie skrytého tlačidla, nemá potrebný ovládač a pod.), prípadne pre jej vypnutie použije niektorý zo spôsobov prekonania ochrany. Ústredne by mali mať aspoň tri prevádzkové režimy: režim stráženia ústredňa vyhodnocuje stav jednotlivých detektorov zapojených do slučiek a pri zmene ich stavu signalizujúcej narušenie chráneného objektu spôsobí poplach, pohotovostný režim režim, kedy ústredňa nestráži celý objekt, ale chráni len komponenty EZS proti sabotáži, ústredňa spôsobí poplach len pri pokuse o sabotáž prvkov EZS, alebo ústredne samotnej, servisný režim režim určený pre nastavovanie vlastností systému EZS definovanie vlastností jednotlivých slučiek, definovanie časov oneskorení jednotlivých slučiek, rozdelenie ústredne na viac častí, dočasné vyradenie slučky zo stráženia (bypass), programovanie užívateľských kódov, testovanie vlastností atď. Tento režim je okrem iného určený na demontáž alebo montáž komponentov systému, preto v tomto režime ústredňa nestráži ani zaisťovaciu slučku. Servisný režim môže mať časť prístupnú užívateľovi po zadaní hlavného kódu a časť prístupnú servisnej firme (zmena konfigurácie systému), alebo výrobcovi (zmena softvérového vybavenia, tzv. update firmware). Program v riadiacom mikroprocesore ústredne musí zabezpečiť prechod medzi jednotlivými režimami a správnu činnosť ústredne. Program sleduje vstupné zariadenie (klávesnicu, čítačku kariet a pod.) a po zadaní správneho kódu reaguje prepnutím do príslušného režimu. Pokiaľ je ústredňa ovládaná klávesnicou, musí byť kód na prepínanie ústredne do pohotovostného režimu odlišný od kódu na prepínanie ústredne do servisného režimu. Obrázok 5 Stavový diagram režimov ústredne EZS 5 V závislosti od reakcie poplachovej ústredne na výstupný signál z detektorov narušenia pri rôznych režimoch činnosti ústredne rozlišujeme rôzny typy slučiek, resp. zón. Medzi základné typy slučiek patria: okamžitá slučka pokiaľ je ústredňa v pohotovostnom režime, na narušenie slučky nereaguje vôbec, pokiaľ bola prepnutá do režimu stráženia a neplynie odchodové oneskorenie, ústredňa musí pri narušení slučky spôsobiť bezodkladné vyhlásenie poplachu. Do slučky sú pripájané detektory strážiace priestory, kde sa nepredpokladá 5 Nagy, P.: Poplachové systémy na hlásenie narušenia. EZS ústredne. Bezpečnostné systémy. [cit ]. Dostupné na internete: < 27

28 pohyb užívateľov počas ochrany objektu. Ide o detektory plášťovej ochrany, detektory priestorovej ochrany v miestnostiach bez ovládacích zariadení EZS a podobne. oneskorená slučka v pohotovostnom režime ústredňa nereaguje na narušenie slučky, v režime stráženia ústredňa musí spôsobiť vyhlásenie poplachu po presne určenom čase (po príchodovom/odchodovom oneskorení). Do oneskorených slučiek sú zapájané detektory, ktoré chránia priestory vstupov do objektu v ktorom sa nachádza ovládacie zariadenie EZS. trvalá slučka ústredňa EZS musí na narušenie slučky reagovať okamžitým poplachom v stave stráženia, ale aj v pohotovostnom stave. Do trvalej slučky sú pripájané detektory, ktorých výstup musí aktivovať poplach aj v pohotovostnom režime, aj v režime stráženia. 6 Vlastnosti týchto základných typov poplachových slučiek môžu byť v prípade potreby modifikované. Väčšina poplachových ústrední umožňuje použiť nasledujúce typy slučiek: následne oneskorená slučka v pohotovostnom stave ústredňa na narušenie slučky nereaguje. V režime stráženia závisí reakcia na okamžitom stave ústredne. Pokiaľ je slučka narušená v čase plynutia príchodového oneskorenia, odmeriava čas príchodového oneskorenia a poplach vyhlási až po uplynutí oneskorenia v prípade, že nebude zadaný správny kód. Pokiaľ je ústredňa v stave stráženia a nebola narušená oneskorená slučka, pri narušení následne oneskorenej slučky ústredňa vyhlási poplach okamžite. vnútorná slučka jedná sa spravidla o okamžitú, prípadne oneskorenú slučku (môže byť aj následne oneskorená), ktorá sa zapína do režimu stráženia v prípade, že v chránenom objekte nezostávajú osoby. V prípade, že v chránenom objekte v režime stráženia zostanú osoby (režim nočného stráženia rodinného domu), možno po zadaní špeciálneho aktivačného kódu zapnúť poplachový systém do režimu čiastočného stráženia, v ktorom nebudú narušenia vnútornej slučky spôsobovať poplach. vonkajšia slučka je opakom vnútornej slučky. V prípade, že bol poplachový systém uvedený do režimu čiastočného stráženia objektu, narušenie vonkajšej slučky vyvolá stav poplachu. tichá slučka je to spravidla trvalá slučka, v ktorej sú zapojené tiesňové hlásiče. Na ich ovplyvnenie musí ústredňa reagovať vyhlásením poplachu okamžite, avšak v záujme ochrany ohrozených osôb by mal byť poplach tichý nespustí sa akustická signalizácia (môže sa spustiť optická signalizácia), ale vyhlási sa poplach v mieste trvalej obsluhy (spravidla PCO). Obsluha poplachovej ústredne musí byť informovaná o aktuálnom stave systému (režim činnosti, zóna/slučka v ktorej bolo vyhodnotené narušenie, stav napájania a pod.). K tomuto účelu slúžia indikačné prvky, ktoré sú súčasťou poplachových ústrední, alebo ovládacích zariadení. Okrem rôznych spôsobov narušenia musí ústredňa sledovať vlastnú činnosť a stav napájania. Pri vyhodnotení poruchového stavu, ktorý by mohol viesť k nefunkčnosti systému ústredňa vyhlási technologický poplach. Ústredňa musí vyhodnocovať signály z detektorov s dostatočnou citlivosťou, pritom musí byť odolná voči rušiacim signálom. To sa dá dosiahnuť pravidelným testovaním vstupov ústredne procesorom (napr. každých 30 ms). 6 Nagy, P.: Poplachové systémy na hlásenie narušenia. EZS ústredne. Bezpečnostné systémy. [cit ]. Dostupné na internete: < 28

29 Algoritmus činnosti ústredne je vopred naprogramovaný výrobcom a pre užívateľa sú dostupné len užívateľské nastavenia. Ústredne vyrábané v súčasnosti nemajú prvky umelej inteligencie, takže sa nevedia učiť a modifikovať svoje správanie na základe vzniknutej situácie. Základný algoritmus ústredne je uvedený na nasledujúcom obrázku. Zapnutie napájania Počiatočné nastavenie Nulovanie časovania, pamäti, výstupných obvodov Čakaj na časovanie 30 ms ÁNO Je servisný režim? NIE NIE Je narušená stála (24h) slučka? ÁNO NIE Je režim stráženia? ÁNO NIE Je narušená okamžitá slučka? ÁNO Vyvolaj poplach Priprav časovanie poplachu, ak ešte nie je poplach ÁNO Časuje sa prích./odch. oneskorenie? NIE NIE Je narušená oneskorená slučka? ÁNO Priprav časovanie oneskorenia Zobrazenie stavu Časovanie oneskorenia a poplachu, aktualizácia stavu Obrázok 6 Základný algoritmus ústredne EZS 29

30 2.7.2 Rozdelenie ústrední EZS Všeobecne je možné ústredne EZS rozdeliť podľa: stupňa vybavenosti (uvedené v kapitole 2.3.), počtu slučiek, spôsobu pripojenia detektorov. Rozdelenie ústrední EZS podľa počtu slučiek závisí od množstva slučkových vstupov, ktoré ústredňa obsahuje, pričom to súvisí s rozsiahlosťou objektu v ktorom sa môžu ústredne použiť. Podľa tohto kritéria môžeme ústredne rozdeliť na: malé (1-5 slučiek), stredné (6 až 12 slučiek), veľké (nad 12 slučiek). Ústredne EZS je možné podľa spôsobu pripojenia detektorov rozdeliť do týchto základných skupín: Slučkové ústredne - Majú niekoľko vyhodnocovacích vstupných obvodov pre pripojenie prúdových slučiek s definovanou hodnotou. Slučkou je skupina detektorov, alebo tiesňových hlásičov, prípadne zaisťovacích kontaktov, ktoré sú prepojené spoločným vedením. Slučky sú tvorené sériovým spojením rozpínacích kontaktov snímačov detektorov, paralelným zapojením spínacích kontaktov snímačov detektorov alebo kombináciou oboch možností. Každá slučka je pripojená na samostatný vstup ústredne. Obrázok 7 Zapojenie slučkovej ústredne Výstupný signál z detektorov môže byt' realizovaný rozopnutím výstupného bezpotenciálového kontaktu (označuje sa NC - Normally Closed = normálne zopnutý), alebo zopnutím výstupného bezpotenciálového kontaktu (NO - Normally Open = normálne rozopnutý) Z hľadiska bezpečnosti prenosu informácie sú vhodnejšie kontakty rozpínacie (NC), ktoré sú v pohotovostnom stave detektora trvale napájané a tak je kontrolovaná ich vodivosť. Spínacie kontakty (NO) pri dlhej nečinnosti detektora môžu oxidovať a stať sa nevodivými. Kontakty môžu byt' do ústredne pripojene priamo - bez vyvažovania, alebo v sérii resp. paralelne s tzv. vyvažovacím odporom. Vyvažované slučky sú spravidla zakončené odporom 30

31 hodnoty 1000 až 2000 Ω, ktorý je príslušný pre daný typ ústredne. Zmena odporu slučky spôsobená aktivovaním niektorého zo zapojených snímačov alebo sabotážou na slučke vedie k vyhláseniu poplachu. Zapojenie magnetických kontaktov je realizované spravidla takto: Obrázok 8 Zapojenie magnetických kontaktov 7 7 Structured Home Wiring.com [cit ]. Dostupné na internete: < 31

32 Detektory pohybu sa vyvažujú spravidla nasledovne: Obrázok 9 Zapojenie nevyvažovanej slučky (vľavo NO, vpravo NC) Obrázok 10 Zapojenie slučky vyvažovanej jedným odporom (EOL) Obrázok 11 Zapojenie slučky vyvažovanej jedným odporom s tamperom (EOL) 8 8 Structured Home Wiring.com [cit ]. Dostupné na internete: < 32

33 Obrázok 12 Zapojenie slučky vyvažovanej dvomi odpormi (DEOL) 9 Slučky vyvažované jedným odporom: - normálny stav zóny: odpor slučky 1000 Ω, - stav narušenia zóny: odpor slučky menší ako 700 Ω, alebo väčší ako Ω. Slučky vyvažované dvoma odpormi: - normálny stav: odpor slučky 700 Ω až Ω, - skrat slučky: odpor slučky menší ako 700 Ω, - otvorenie pracovného kontaktu: odpor slučky Ω až Ω, - otvorenie ochranného kontaktu: odpor väčší ako Ω. V súčasnosti sú používané aj slučky vyvažované tromi odpormi, prípadne odpormi, ktoré sú už vstavané v detektoroch: - normálny stav: odpor slučky Ω, - skrat slučky: odpor slučky menší ako Ω, - porucha: odpor slučky Ω, - otvorenie pracovného kontaktu: odpor slučky Ω, - otvorenie ochranného kontaktu: odpor väčší ako Ω. Obrázok 13 Možné zapojenie slučky vyvažovanej 3 odpormi V prípade ústrední EZS sa môžeme stretnúť s niekoľkými používanými skratkami: EOL (End Of Line) - je spôsob vyváženia stavu slučky (zóny) jedným odporom. Ide o elektroniku s 3 stavovými komparátormi na vstupe slučiek, ktoré v závislosti od vyváženia/rozváženia slučky vyhodnocujú tieto stavy - SKRAT, KĽUD, ALARM. 9 Structured Home Wiring.com [cit ]. Dostupné na internete: < 33

34 DEOL (Double End Of Line) Spôsob vyváženia stavu slučky dvomi odpormi. Štvorstavové komparátory na vstupe slučiek v závislosti od vyváženia/rozváženia vyhodnocujú stavy - SKRAT, KĽUD, ALARM, TAMPER. Je najviac používaným spôsobom zapojenia slučiek ústrední EZS. ATZ (Advaced Technology Zoning, dvojslučková technológia) - Niektoré ústredne umožňujú na jeden vstup pripojiť dve nezávislé zóny pomocou dvoch vodičov. Systém je potom schopný vyhodnotiť stav poplachových slučiek, tamperov a vedenia. Znižujú sa tak náklady na množstvo použitých vodičov. Táto technológia za tiež označuje 3-EOL (zapojenie s tromi odpormi). Na vstupe slučiek je 6 stavových komparátorov, ktoré vyhodnocujú tieto stavy - SKRAT, KĽUD, ALARM zóna 1, ALARM zóna 2, ALARM zóny 1 a 2, TAMPER zóny 1 nebo 2, ROZPOJENIE. Pre inštalácie EZS sú používané vodiče a káble s medenými jadrami, pričom nie je vhodné využívať nadzemné vedenia. V priebehu vedení medzi jednotlivými prvkami EZS možno zriaďovať deliace a združovacie body (krabice, svorkovnice a pod.). Prípojné miesta nesmú byť voľne prístupné a musia byť zaistené vhodným krytom so zaisťovacím (tamper) kontaktom proti nežiaducej manipulácii. Vedenia poplachových slučiek, zaisťovacie slučky, signalizačné a napájacie linky sa môžu združovať do viacžilových káblov. Izolácia musí zodpovedať najvyššiemu použitému napätiu. Pre poplachové a zaisťovacie slučky sa odporúča použitie tieneného vodiča. Vedenie má byť umiestnené pod omietkou alebo v inštalačných lištách alebo v rúrkach. Pri zapojení viacerých detektorov do slučky je výsledná hodnota odporu slučky daná ako súčet: pričom: R c celkový odpor slučky, R z hodnota zakončovacieho odporu, R c = R z + R v + R s R v hodnota odporu spojovacieho vedenia, R s hodnota sériových odporov paralelných kontaktov jednotlivých detektorov. Výhodou slučkových ústrední je jednoduchá konštrukcia obvodov poplachovej ústredne a najmä univerzálnosť použitia detektorov. Poplachové ústredne nevyžadujú pripojenie konkrétneho typu detektora, ale možno k nim pripojiť ľubovoľný detektor vybavený výstupnými bezpotenciálovými kontaktmi typu NO, resp. NC. Princíp slučkových ústrední neobmedzuje počet detektorov v ústredni. Komerčne sú ponúkané rôzne typy ústrední s rôznym počtom poplachových slučiek. Nevýhodou EZS so slučkovou ústredňou je pomerne rozsiahla kabeláž, pretože ku každému snímaču musí byť privedený kábel príslušnej slučky. Kábel obvykle obsahuje dva vodiče pre napájanie snímača, dva vodiče pre poplachový kontakt, dva vodiče pre ochranný kontakt a ďalšie vodiče pre doplnkové funkcie. Z toho vyplýva výrazná potreba káblových rozvodov pri rozsiahlych systémoch. Vzhľadom na to, že aj rozvodné krabice musia byť zaistené ochrannými kontaktmi, množstvo káblových rozvodov narastá. Zmena konfigurácie systému, alebo usporiadania objektu je problematická. Ďalšou nevýhodou je presné určenie, ktorý snímač bol aktivovaný, pretože v jednej slučke ich môže byť viacero. Zbernicové ústredne s priamym adresovaním detektorov využívajú digitálnu adresnú komunikáciu po zbernici medzi ústredňou v režime časového, prípadne frekvenčného (jednotlivé dáta od detektorov sa rozlišujú na základe frekvencie vĺn nesúcich informácie) multiplexu. Ústredňa periodicky aktivuje adresy jednotlivých detektorov a prijíma príslušné odozvy. Každý detektor musí obsahovať komunikačný modul. Ten komunikuje 34

35 s komunikačným modulom v ústredni zaisťujúcim komunikáciu s detektormi pripojenými na zbernicu. Obrázok 14 Zapojenie zbernicovej ústredne Kabeláž tohto systému je menej rozsiahla ako u slučkových ústrední, pretože systém obsahuje jednu zbernicu tvorenú viacžilovým vodičom, ktorý obsahuje napájanie a slúži aj ako dátová zbernica. Výhodou tohto systému je, že ústredňa oznámi, ktorý detektor bol narušený a o aký druh narušenia ide (poplach v dôsledku detekcie narušenia chráneného priestoru, poplach v dôsledku ovplyvnenia ochranného kontaktu pri pokuse o sabotáž systému alebo poplach v dôsledku poruchy komponentu EZS). Zbernicové ústredne sú typické dobrou odolnosťou prenosových vedení voči prekonaniu. Ústredňa môže selektívne komunikovať s jednotlivými detektormi, pričom je možné zapínať resp. vypínať ich do a z režimu stráženia. V takomto systéme sa používajú špeciálne detektory s integrovaným komunikačným modulom, prípadne sa použijú štandardné detektory s tzv. Master modulom, ktorý umožňuje pripojenie bežných detektorov na analógové vstupy. 10 Koncentrátorové ústredne (zmiešané) sú kombináciou dvoch predchádzajúcich typov ústrední, pričom do každej slučky je možné zapojiť viacero detektorov. Tento typ ústredne sa používa v rozsiahlych objektoch, pričom systém využíva koncentrátory fungujúce ako podústredne, ktoré sú dátovou zbernicou vzájomne prepojené. V prípade dostatočnej kapacity ústredne je možné pripojiť jednotlivé detektory priamo na vstupy koncentrátorov a tým sa ušetrí na vedení. Obrázok 15 Zapojenie koncentrátorovej ústredne 10 Uhlář, J.: Technická ochrana objektů. II díl Elektrické zabezpečovací systémy II. Praha: Policejní akademie České republiky, ISBN

36 Tento systém môže obsahovať až stovky detektorov, ktoré môžu byť rozdelené do samostatných a nezávislých skupín podľa konštrukčného riešenia objektu a za podmienok optimálneho rozvrhnutia prvkov a účelnej úrovne adresácie. Bezdrôtové ústredne - Základnou vlastnosťou bezdrôtovej ústredne je jej prepojenie s ostatnými zariadeniami EZS (detektory, signalizačné zariadenia a pod.) prostredníctvom rádiového kanálu. Zariadenie tak nadobúda niektoré vlastnosti systému s priamym adresovaním (zbernicový systém). Vzhľadom k základným požiadavkám kladeným na zariadenia EZS je potrebné, aby aj bezdrôtový systém zabezpečoval základné bezpečnostné požiadavky na hlásenie každého narušenia chráneného objektu v režime stráženia, odolnosť voči sabotáži v pohotovostnom stave, odolnosť voči falošným poplachom, schopnosť detekcie poruchového stavu vlastného systému, atď. Vzhľadom k týmto požiadavkám je potrebné jednotlivé detektory, prípadne poplachové výstupy snímačov rozdeliť do viacerých skupín, ktoré sú obdobou slučiek. Ak predpokladáme použitie poplachovej ústredne s bezdrôtovým pripojením detektorov na ochranu domácností, rodinných domov, malých prevádzok, obchodov a pod., je potrebné uvažovať aspoň tieto zóny: trvalá 24 hodinová zaisťovacia zóna, oneskorená zóna s príchodovým oneskorením, pre malé objekty (kancelária, predajňa a pod.) aspoň jednu, pre väčšie objekty (rodinný dom, väčšia prevádzka a pod.) aspoň 2 nezávislé zóny s okamžitou reakciou, pre bezpečnostný systém s rozšírenou funkciou elektrickej požiarnej signalizácie prípadne zónu fire, do ktorej možno pripájať detektory dymu, ohňa, plynu a pod. Výhodou bezdrôtových systémov je možnosť inštalácie do historických budov, pretože odpadá potreba kabeláže a hrubých montážnych prác. Ďalšou z možností je inštalácia do budov, kde je často menené rozloženie nábytku a tak je možné systém flexibilne prispôsobovať. Keďže ide o bezdrôtový systém, nie je možné zabezpečiť trvalé napájanie detektorov a externých zariadení z ústredne. Tieto zariadenia musia byť vybavené vlastným napájacím zdrojom (suché alebo alkalické články, akumulátory, NiCd články, alebo iné). Nevýhoda bezdrôtovej ústredne spočíva práve v potrebe napájania externých zariadení vlastným zdrojom. Tieto zariadenia je možné napájať zo siete ale tým by sa stratil význam bezdrôtového spojenia. V dnešnej dobe mnohé systémy dokážu upozorniť na vybitie batérií a potrebu ich výmeny. Spôsoby prenosu informácií medzi jednotlivými prvkami bezdrôtového systému EZS sú popísané v nasledujúcej kapitole. Hybridné ústredne spájajú všetky vlastnosti bezdrôtových a drôtových systémov (výhody aj nevýhody). Je k nim teda možné pripájať bezdrôtové, ale aj drôtové prvky. Vzhľadom na flexibilitu sa používajú v objektoch, kde je možné kombinovať káblové rozvody k vybraným prvkom a bezdrôtové prvky. Výhodou je využitie starých káblových rozvodov a pripájanie nových bezdrôtových prvkov Spôsob prenosu informácií medzi bezdrôtovými prvkami EZS Spôsob prenosu informácií medzi jednotlivými prvkami bezdrôtového systému je rozdielny v porovnaní s bežnou slučkovou ústredňou. Každé externé zariadenie má pridelenú adresu, v ktorej je zakódovaná skupina, do ktorej zariadenie patrí a identifikačný kód konkrétneho zariadenia. Ak požadujeme maximálnu bezpečnosť EZS (spoľahlivosť, funkčnosť, odolnosť voči sabotáži a pod.), je potrebné mať zabezpečenú nepretržitú kontrolu zariadení, a to 36

37 z dôvodu zisťovania stavu v ktorom sa nachádza. Prípadná nefunkčnosť alebo narušenie by vyvolalo stav indikácie poruchy alebo stav narušenia. Prenos informácii medzi ústredňou a externými zariadeniami môže byť: o jednosmerný len v smere od detektorov do ústredne, alebo s ústredne do signalizačných zariadení. Prvky obsahujú len vysielač, ústredňa prijímač. Nevýhodou je, že v prípade poškodenia prvku systému nemá o tom ústredňa žiadnu informáciu pokiaľ systém nevysiela kontrolné sekvencie. Ich vysielanie ale vyčerpáva zdroj energie. o obojsmerný možnosť spätnej reakcie ústredne po odoslaní alebo prijatí informácie. Každý prvok systému je vybavený prijímačom a vysielačom. Výhodou je, že prvky v pohotovostnom stave nevysielajú a neplytvajú energiou. Ústredňa si môže kedykoľvek overiť stav prvku. Prenos informácii z hľadiska riadenia komunikácie môže byť sporadický alebo cyklický, synchrónny alebo asynchrónny. Sporadický prenos informácií - informácie prenášajú z detektora do ústredne len v okamihu ich vzniku, prípadne v určitom časovom úseku po vzniku tejto informácie. Napr. detektor vysiela len vtedy, keď vyhlási poplach. Tento spôsob je jednosmerný. Nevýhodou tohto spôsobu je, že v prípade poruchy komunikačných obvodov externého zariadenia, alebo zabezpečovacej ústredne zanikne prenos bez prípadnej detekcie poruchy. Zariadenie nie je kontrolované a nemusí byť zaručené, že skutočne stráži, aj keď je prepnuté do režimu stráženia. Preto je možné na zvýšenie bezpečnosti doplniť zariadenie funkciou kontroly detektorov detektor v pravidelných intervaloch vysiela správy, aj keď nie je zistené narušenie. Pokiaľ ústredňa v stanovenom čase neprijme správu od detektora, považuje to za narušenie systému a vyhlási poplach. Cyklický prenos informácií informácie sa z detektorov do ústredne prenášajú v pravidelných intervaloch. Dobu intervalu možno zvoliť s ohľadom na úsporu energie. Cyklický prenos môže byť synchrónny, alebo asynchrónny. Synchrónny prenos je spôsob komunikácie, kedy v jednom časovom okamihu vysiela vždy len jedno zariadenie. Každé zariadenie má presne vymedzený časový interval v ktorom môže vysielať. K tomu je potrebné, aby všetky zariadenia (ich komunikačné obvody) pracovali synchrónne. Na zabezpečenie tejto podmienky musia byť všetky vysielače synchronizované (napr. frekvenciou siete, vysielaním synchronizačných impulzov a pod.). Keďže je pre cyklický synchrónny prenos potrebná obojsmerná komunikácia, sú komunikačné obvody zložitejšie. Výhodou tohto spôsobu komunikácie je, že každé zariadenie v určenom časovom intervale môže preniesť informáciu a ďalej to, že v kódovom slove nemusí byť prenášaná adresa objektu. Prenos adresy nie je potrebný vzhľadom k presnému časovému určeniu kontrolných informácií z jednotlivých objektov, v čom je vlastne ukrytá adresa. Nevýhodou cyklického prenosu je potreba synchronizácie. Asynchrónny prenos je spôsob, kedy jednotlivé zariadenia môžu vysielať v ľubovoľnom časovom okamžiku. Každé zariadenie má náhodne nastavený časový interval, v ktorom sa pokúsi prenášať informáciu. Aby v jednom okamihu súčasne nevysielali dve alebo viac zariadení, každé musí mať prijímač a keď vyhodnotí vysielanie iného zariadenia, nesmie začať vysielať svoju správu. Ak by náhodou začali vysielať dve, alebo viac zariadení v rovnakom okamihu, každé z nich vyhodnotí kolíziu a zastaví vysielanie. Vysielať sa pokúsia až po uplynutí určitého času, pričom každé z nich s iným oneskorením. Výhodou tohto spôsobu komunikácie je to, že nie je potrebné riešiť problémy synchronizácie. Nevýhodou je, že nie je zaručené, že každé zariadenie môže odvysielať svoje informácie. Ak 37

38 sa jedno zariadenie zasekne v režime vysielania, ďalšie zariadenia budú mať prenos zablokovaný a môže dôjsť k strate informácie o poplachu. Okrem toho je možné takýto spôsob komunikácie jednoducho napadnúť tým, že cudzí vysielač trvale vysiela signál niektorého z detektora a tým znemožní vysielanie ďalším zariadeniam. ďalšou nevýhodou tohto spôsobu komunikácie je to, že v každom komunikačnom zariadení je potrebné mať aj prijímač a obvody pre vyhodnotenie vzniku kolízie (zariadenie to komplikuje, znižuje sa jeho spoľahlivosť a zvyšujú sa nároky na príkon zariadenia). Kontrolný signál musí obsahovať aj adresu vysielajúceho bodu, čo predlžuje vysielanie signálu a kladie nároky na zdroj energie. Tento spôsob je vhodné použiť, ak v sieti nie je veľký počet komunikujúcich zariadení. Cyklický prenos vyzývaný je jedným z variantov cyklického prenosu, kedy sú informácie z každého zariadenia prenášané v pravidelných cykloch, ale riadenie vysielania robí ústredňa. Cyklicky vysiela adresy jednotlivých zariadení a každé zariadenie po prijatí správnej adresy odvysiela svoju stavovú informáciu. Výhodou je to, že nie sú potrebné zvláštne synchronizačné obvody v zariadeniach na prenos synchronizačného signálu, nevýhodou je potreba prijímačov a obvodov pre detekciu adresy v každom komunikačnom obvode. Správa vysielaná do ústredne musí mať aj adresnú časť. Zložitejšiu konštrukciu musí mať komunikačný obvod v ústredni, ktorá riadi komunikáciu v sieti. Adresovanie externých zariadení Pri bezdrôtových systémoch je dôležité kódovanie komunikácie medzi jednotlivými prvkami systému, ktoré sťažuje preniknutie do systému. Jednotlivé prvky systému musia byť identifikované, aby prevádzkovateľ vedel, ktorá časť objektu bola narušená a aby narušiteľ nemohol jednotlivé prvky systému nahradiť. Programovanie prvkov sa môže realizovať prepínaním prepínačov (angl. switch), alebo môže byť identifikačný kód pridelený prvku už vo výrobe a do ústredne sa programuje pri inštalácii systému Vstupné a výstupné obvody Vstupné obvody Ústredne môžu mať bezdrôtové a drôtové vstupy. Jednotlivé drôtové detektory EZS sú pomocou tieneného viacžilového kábla zapojené do poplachovej, tiesňovej, alebo zaisťovacej slučky. U jednotlivých bezdrôtových detektorov EZS majú slučky podobné funkcie, rozdiel je len v prenose signálu. Počet vstupov slučiek závisí od typu ústredne. Vstupné obvody najjednoduchších ústrední vyhodnocujú iba stav uzatvorená, resp. otvorená slučka (NC a NO, ako je uvedené v kapitole v časti Slučkové ústredne). Ústredne vyšších štandardov majú vstupné obvody zložitejšie a pracujú na princípe odporových deličov, alebo vyvážených meracích mostíkov, ktoré preklápajú svoje vstupy na základe prekročenia určitej nastavenej medze napätia. Vstupné obvody ústrední môžu byť citlivé na elektromagnetické rušenie, preto je potrebné pre rozvody používať tienené vodiče. Vstupné obvody bezdrôtových ústrední sú tvorené komunikačným modulom (prijímajúcim signály z detektorov v rádiovom frekvenčnom pásme). Výstupné obvody Výstupné obvody ústrední slúžia pre aktiváciu indikačných obvodov a prvkov systému EZS. Najpoužívanejšími výstupnými obvodmi sú: Výstup pre akustickú signalizáciu, na ktorý je zvyčajne napojená siréna. Tento výstup je obvykle programovateľný a umožňuje nastaviť dobu húkania sirény, prerušovanie zvuku sirény, alebo navoliť typ zvuku sirény podľa toho aký druh poplachu bol vyvolaný. 38

39 Výstup pre optickú signalizáciu, ktorou môžu byť signálne, prípadne zábleskové svetlá. Tento výstup je zvyčajne spínaný spolu s výstupom pre akustickú signalizáciu, ale zvyčajne zostáva aktívny aj po doznení akustickej signalizácie. Môže byť programovateľný. Zvyčajne je spínaný spolu s výstupom pre akustickú signalizáciu. Výstup pre rádiový, GSM, alebo telefónny modul slúži pre pripojenie ústredne k rádiovej, alebo telefónnej sieti. Na tento výstup ústredňa vyšle vopred naprogramovanú sekvenciu dát (napr. dátovú, obrazovú, hlasovú správu). Tento výstup je dôležitý v prípade zneškodnenia sirény a optickej signalizácie na privolanie pomoci, alebo vyslanie správy o narušení objektu. Tento výstup sa využíva aj na tzv. tichý poplach (bez aktivácie sirény, prípadne optickej signalizácie) hlavne v prípadoch, keď je objekt napojený na PCO. Programovateľné výstupy slúžia pre vytvorenie impulzov pre ovládanie rôznych periférnych zariadení, prípadne pre diagnostiku systému. Výstupy pre periférne zariadenia slúžia pre pripojenie rôznych výstupných zariadení, akými sú napríklad tlačiarne, počítače, programovateľné moduly, alebo signalizačné tablá. Pomocné zvukové výstupy slúžia na pripojenie reproduktorov pre signalizáciu ústredne bez spustenia sirény pri odchode z chráneného priestoru, vstupe do chráneného priestoru a pod. Signalizácia pri vstupe/výstupe z chráneného priestoru je zvyčajne indikovaná prerušovaným pípaním. Bezpotenciálové výstupy sú tvorené prepínacími kontaktmi relé, takže výstupom nie je elektrický signál, ale zopnutie, alebo rozopnutie kontaktov. Počet relé je zvyčajne obmedzený a pohybuje sa v závislosti od typu ústredne. Pomocou týchto výstupov je možné vytvárať väzby so systémami kontroly vstupov, systémami priemyselnej televízie a podobne. Prívodné (prepojovacie) káble pre vstupné aj výstupné obvody je potrebné navrhovať zodpovedajúce požadovanému prevedeniu systému a podmienkam okolia podľa špecifikácie výrobcu zariadenia. Ak je zvolené káblové pripojenie, musí byť prevádzkované vo vnútri chráneného priestoru. Nutné je venovať pozornosť výberu typu použitého kábla, jeho vedeniu a uchyteniu. Je potrebné vyvarovať sa súbehu vedenia s elektrickými rozvodmi (do 5m súbehu je minimálna vzdialenosť 5 cm, nad 5 m je 15 cm). Pri bezdrôtovom spojení je nutné venovať pozornosť vplyvu náhodných alebo úmyselných rádiových prenosov, ktoré používajú rovnakú frekvenciu, aká je použitá v EZS. Tieto prenosy môžu mať za následok, že EZS generuje stav narušenia, stav poruchy, alebo znemožní správnu funkciu spojenia Napájacie zdroje Napájacie zdroje slúžia k napájaniu obvodov EZS a tiež k napájaniu všetkých nadväzujúcich prvkov ústredne EZS pokiaľ nemajú vlastný zdroj energie. Napájací zdroj je umiestnený v jednom, alebo viacerých komponentoch EZS, alebo v samostatnej skrinke. Keďže funkčnosť systému musí byť zaručená, systém by mal mať záložný napájací zdroj, ktorý je tvorený akumulátormi, prípadne elektrocentrálou. EZS obsahujú dva zdroje energie a to základný sieťový napájací zdroj pre trvalé napájanie systému a náhradný (záložný) napájací zdroj pre napájanie EZS pri výpadku základného zdroja. Základný sieťový napájací zdroj je väčšinou integrovaný do ústredne. Prepnutie medzi základným zdrojom nesmie spôsobiť poplachový stav, alebo inak ovplyvniť činnosť EZS. 11 Podniková norma Jablotron PNJ131. Poplachové systémy - Pravidla zriaďovania elektrických zabezpečovacích systémov v objektoch (EZS). Vydané v júli Dostupné na: 39

40 Základný napájací zdroj musí byť schopný dodať potrebný prúd, ktorý je súčtom prúdových odberov všetkých prvkov systému EZS. Taktiež musí byť schopný po dobe výpadku energie dodať akumulátoru prúd potrebný k jeho dobíjaniu počas stanovenej doby podľa normy STN EN Náhradný napájací zdroj musí byť schopný prekonať najdlhší výpadok energie, podľa STN EN , odlišný pre jednotlivé stupne zabezpečenia. Garantovaný zdroj má zaručenú dobu napájania pri výpadku základného zdroja. Obrázok 16 Náhradný napájací zdroj - akumulátor 2.9 Vyhodnocovacia a riadiaca jednotka Vyhodnocovacia a riadiaca jednotka je hlavnou časťou ústredne EZS. Slúži k interpretovaniu, spracovaniu, alebo výkonu inštrukcií od programov, pričom môže využívať operačnú pamäť, zbernice, grafické a zobrazovacie zariadenia, atď. Pri konštrukcii EZS sú využívané buď jednoúčelové procesory vyvinuté pre ústredne EZS, optimalizované pre použitie v ústredni určitého typu, alebo univerzálne procesory naprogramované pre činnosť v konkrétnej ústredni Ovládacie a indikačné zariadenia systému EZS Aby mohol systém EZS plniť svoju funkciu, je potrebné ho nejakým spôsobom uviesť do stavu stráženia (zapnúť), alebo ho vypnúť. Na tento účel slúžia ovládacie zariadenia. Vhodný typ ovládacieho zariadenia určuje norma STN EN podľa stupňa zabezpečenia a požiadaviek zákazníka. Ovládacie a indikačné zariadenia slúžia okrem toho k: pripájaniu a odpájaniu slučiek v prípade čiastočného stráženia, voľbe špeciálnych funkcií (napr. tiesňové hlásenie z klávesnice), zadávaniu užívateľských kódov pre ovládanie systému, programovaniu inštalačných parametrov systému, odstaveniu a resetovaniu poplachov. Indikačné prvky informujú o prevádzkových stavoch ústredne a celého systému a to buď opticky, alebo akusticky, prípadne kombináciou. Úroveň ovládacích prvkov do určitej miery uľahčuje diagnostiku systému, ktorá je vykonávaná prostredníctvom diagnostických programov. Indikačné prvky diagnostické programy, informujú predovšetkým o: stave stráženia / nečinnosti systému, pripravenosti systému na prepnutie do stavu stráženia, poruche zdroja energie, narušení slučiek, 40

41 tiesňovom hlásení, poplachovom hlásení. Ovládanie ústredne blokovacím zámkom Blokovací zámok (elektromagnetický) kombinuje prvky mechanického zabezpečenia dverí spolu s ovládaním EZS. Montuje sa ako prídavný zámok vstupných dverí a poskytuje užívateľovi pomerne komfortný spôsob ovládania EZS bez toho, aby si musel pamätať číselnú kombináciu. Zámok sa dá uzamknúť iba vtedy, keď je systém v normálnom stave. Ak užívateľ nechal napr. otvorené okno, elektromagnetická západka mu znemožní uzamknutie blokovacieho zámku a uvedenie systému do stavu stráženia. Výhodou je, že pri vstupe do systému musí užívateľ najprv odomknúť dvere, aby mohol vstúpiť a tým má istotu, že je systém v stave nečinnosti. Konštrukcia dverí s blokovacím zámkom je nákladná, pretože zámok musí obsahovať cylindrickú vložku s odolnosťou voči vylomeniu, alebo odvŕtaniu a okrem toho musí obsahovať zaisťovacie slučky. Spínací zámok Je ovládacie zariadenie podobné blokovaciemu zámku, ale funguje bez elektronickej západky. Je to vlastne elektronický zámok. Dá sa použiť pri odpájaní slučiek, alebo k ovládaniu ústrední EZS. Odpájanie slučiek by malo byť signalizované optickou, alebo akustickou signalizáciou. Kódové klávesnice Môžu sa využívať ako spínacie zámky. Pre použitie ako ovládacieho prvku ústredne EZS je potrebné zapamätať si správny kód, ktorý je potrebné občas meniť. Trvalá prevádzka s jedným kódom vedie k riziku, že narušiteľ uhádne kód podľa opotrebovania tlačidiel na klávesnici. Ústredňa a ovládacia klávesnica systému sa umiestňuje vo vnútri chráneného priestoru. Ak je EZS delený do subsystémov rôzneho stupňa zabezpečenia, ústredňa (klávesnica) musí byť v priestore s najvyšším stupňom zabezpečenia. Ovládacie prvky sa nemontujú do miest, kde má prístup verejnosť. Ak má byť vypnutie ochrany objektu realizované na ústredni, je potrebné dbať na také umiestnenie, aby sa pokiaľ je to možné čo najviac skrátila cesta od vchodu k ovládaciemu miestu. Je nutné dbať na to, aby sa zamedzilo možnosti sledovania postupu obsluhy nepovolaným osobám. Obrázok 17 Kódová klávesnica 41

42 Ovládanie kartou Ovládanie identifikačnou kartou je možné pri použití kartového čítacieho zariadenia využívať pre ovládanie EZS. Výhodou je multifunkčnosť karty a jej použitie pre ďalšie aplikácie (objednávanie obedov, dochádzkový systém, parkovací systém a pod.). Nevýhodou je prenosnosť karty, prípadne možnosť vyrobiť kópiu karty, preto ju možno používať pre vysoko bezpečné aplikácie len v kombinácii s iným prvkom zabezpečenia. Vhodné je používanie karty pre aktiváciu systému EZS pri odchode z objektu a pri vstupe do objektu používať kartu v kombinácii s kódom. Ovládanie diaľkovým ovládačom Diaľkový ovládač sa používa na aktiváciu a deaktiváciu systému EZS. Môže obsahovať aj ďalšie doplnkové funkcie, akými sú napr. spustenie tiesňového hlásenia a pod. Diaľkový ovládač EZS by mal byť chránený vhodným kódom, aby sa nedal zachytiť jeho signál a vyrobiť kópia ovládača Doplnkové zariadenia EZS Doplnkovými zariadeniami EZS sú všetky samostatné zariadenia umiestnené priamo v ústredni EZS, alebo mimo nej a sú riadené výstupmi ústredne. Patria sem: akustická signalizácia, optická signalizácia, grafické tablo, zapisovacie zariadenia, prenosové zariadenia. Akustická signalizácia je najčastejšie inštalovaným doplnkom ústrední EZS. Akustickú signalizáciu v poplachovom systéme tvoria sirény, ktoré by mali upozorniť okolie na narušenie objektu. Akustický výkon sirény by mal zodpovedať požiadavkám stanoveným v norme STN EN v ktorých je uvedené, že akustický výkon sirény by nemal byť nižší ako 90 db na vzdialenosť 3 m a 100 db na vzdialenosť 1 m. Podľa prostredia v ktorom ich používame sa sirény rozdeľujú na vonkajšie (exteriérové) a interiérové (vnútorné). Sirény sú zložené z piezoelektrického, alebo akustického dynamického meniča, ktorý je doplnený generátorom kolísavého tónu a zosilňovačom. V zriedkavých prípadoch sa používajú sirény s motorovým pohonom. Vonkajšie sirény sa najčastejšie umiestňujú na stenu stráženého objektu do výšky tak, aby k nim nebol prístup bez použitia rebríka, prípadne zo strechy. Vonkajšie sirény sú zvyčajne kombinované s optickou signalizáciou. Umiestnením nesmie byť narušená viditeľnosť a počuteľnosť sirény. Vonkajšie sirény mali v minulosti z dôvodu možného poškodenia páchateľom odolný kovový kryt, pričom v súčasnosti sa od neho upúšťa z viacerých dôvodov: ak páchateľ demoluje sirénu, zvyšuje sa čas prítomnosti páchateľa v objekte, pričom demoláciou sirény spôsobuje menšiu škodu ako napr. rozbíjaním okien, dverí, prípadne krádežou, rozbitím krytu sirény dochádza k inicializácii tamper kontaktu a majiteľ, prípadne obsluha PCO dostane informáciu potvrdzujúcu poplach. 42

43 Obrázok 18 Vonkajšia (exteriérová) siréna Interiérové sirény vytvárajú pri poplachu v stráženom priestore neznesiteľnú hlukovú hladinu, ktorá prípadnému páchateľovi sťažuje činnosť. V uzatvorenom priestore je ťažké lokalizovať umiestnenie sirény a tým ju rýchle vyradiť z činnosti. Trendom sú bezdrôtové sirény, prípadne drôtové sirény s vlastným záložným zdrojom. Siréna má zvyčajne riadiaci vstup a tamper kontakt (zaisťovaciu slučku). Sirénu je možné aktivovať poplachom systému EZS, alebo prerušením zaisťovacej slučky (otvorením krytu sirény, odtrhnutím zo steny a pod.). Niektoré sirény obsahujú optoelektronické prvky, ktoré aktivujú poplach pri pokuse o tzv. vypenenie sirény montážnou penou, prípadne majú dvojité kryty. V prípade drôtových systémov musia byť prívodné káble umiestnené v stenách, prípadne v rúrkach odolných voči poškodeniu. Samotné káble sú sirénami monitorované a v prípade ich prerušenia sú sirény napájané náhradnými zdrojmi energie. Použitie sirény má odstrašujúci efekt predovšetkým na páchateľov amatérov. Ich použitie je vhodné v objektoch, v ktorých nie je prítomná fyzická ochrana, prípadne v takých ktoré nie sú pripojené na PCO. Prieskumami je dokázané, že verejnosť nedostatočne reaguje na zvuk húkajúcej sirény umiestnenej na objekte, alebo v automobile. Optická signalizácia sa pri vonkajších sirénach najčastejšie používa ako celok v kombinácii s akustickou signalizáciou (je súčasťou krytu sirény pozri ). Je to vo väčšine prípadov prerušované svetlo červenej, alebo oranžovej farby. Na trhu sú dostupné rôzne vyhotovenia so svetelným zdrojom tvoreným žiarovkou, žiarivkou, vysokosvietivými LED a pod. Výhodné je, ak systém umožňuje nepretržitú signalizáciu aj po ukončení akustického poplachu. Montuje sa na viditeľné, ale ťažko dostupné miesto. Grafické tablo je používané v rozsiahlych objektoch k uľahčeniu orientácie obsluhy pri ovládaní systému EZS a pri vyhlásení poplachu. Sú to v podstate panely s nakresleným plánom objektu a indikačnými žiarovkami, alebo LED označujúcimi zabezpečené miesta v objekte. Môžu byť vybavené sirénkou pre upozornenie na zmenu stavu systému. V súčasnosti sú nahrádzané počítačmi so špeciálnym softvérom, ktoré sú v prípade potreby sledovania objektu väčším počtom ľudí napojené na veľkoplošné obrazovky, alebo data - video projektory. 43

44 Obrázok 19 Grafické tablo 12 Zapisovacie zariadenia musia na podnet ústredne vykonať kontrolný zápis. Pre vytvorenie kontrolného zápisu sa používajú tlačiarne, alebo ukladanie na disk. Tlačiarne sa používajú pre neskoršiu analýzu udalostí, ku ktorým došlo počas prevádzky systému EZS v stráženom objekte. Pre prípadnú kontrolu je možné nastaviť niektoré systémy EZS nastaviť tak, aby všetky príkazy, pripájanie a odpájanie slučiek, poruchy a podobne tlačili na tlačiarni. Pri realizácii EZS formou počítačovej zostavy je možné ukladať všetky udalosti na disk a následne ich zálohovať na prenosných médiách. V prípade potreby je potom možné kedykoľvek požadované výstupy vytlačiť. V minulosti sa pre tlač zostáva využívali prevažne ihličkové tlačiarne. Aj v súčasnosti je výhodou nízka cena tlače týchto typov tlačiarní. Podiel predaja na celkovom predaji tlačiarní na Slovensku z roka na rok prudko klesá. Dôvodov je niekoľko, napríklad: vyššia hlučnosť, nižšia rýchlosť tlače, zložitejšia údržba a vyššie obstarávacie náklady. Sýtosť tlače závisí od farbiacej kazety, ktorú šetrný užívateľ vymení často krát až v poslednej chvíli. V súčasnosti sa používajú prevažne atramentové, termotlačiarne, alebo laserové tlačiarne. Z hľadiska spotreby nákladov na tlač, kvality a rýchlosti sú výhodnejšie laserové tlačiarne. Okrem spomenutých typov tlačiarní sa najmä oblasti registračných pokladníc využívajú termosublimačné (tepelné) tlačiarne. Použitý typ tlačiarne závisí predovšetkým od možností pripojenia tlačiarne na EZS a ich kompatibility. Prenosové zariadenia sa používajú na vysielanie a prijímanie informácie o poplachu na podnet z ústredne, detektora, alebo tiesňového hlásiča. Je vhodné, ak vysielajú aj informácie o výpadku napätia a prechode systému na náhradný zdroj, alebo informácie o poruche. Spojenie medzi vysielacím a prijímacím miestom musí byť vytvorené samočinne nezávisle na obsluhe. Informácie sú vysielané majiteľovi, alebo na pracovisko strážnej služby. 12 ATIS Group s. r. o. [cit ]. Dostupné na internete: < 44

45 Obrázok 20 GSM komunikátor Spôsob odovzdávania poplachového signálu Autonómne systémy pri vyhodnotení poplachového stavu je spustená akustická, alebo optická signalizácia priamo v chránenom priestore. Signalizačné zariadenie (siréna) je obvykle integrované do poplachovej ústredne, alebo v jej blízkosti. Za autonómne systémy sa považujú aj jednoduché minialarmy, ktoré v jednom puzdre obsahujú aj detektor pohybu alebo otvorenia dverí, jednoduchú riadiacu a vyhodnocovaciu jednotku, signalizačné zariadenie a napájací zdroj. Tento typ signalizácie sa používa pri jednoduchých systémoch na ochranu objektov, pri ochrane automobilov, alebo v osobných minialarmoch. Hlavnou úlohou takýchto systémov je odstrašenie narušiteľa, vzbudenie pozornosti a privolanie osôb vyskytujúcich sa v blízkom okolí. Vzhľadom na všeobecne známy fakt, že zvuk alarmu väčšina ľudí ignoruje, je účinnosť takýchto zariadení veľmi malá. Systémy s lokálnou signalizáciou akustická alebo optická signalizácia je umiestnená na chránenom objekte (zväčša na stene pod strechou budovy). Účelom tejto signalizácie je upozornenie, že objekt je chránený. Predpokladá sa možnosť, že v prípade aktivácie okoloidúci, alebo susedia privolajú majiteľa alebo správcu objektu, prípadne zásahovú jednotku polície, alebo sami zasiahnu proti narušiteľovi. Účinnosť systémov s lokálnou signalizáciou je taktiež veľmi malá. Systémy s centrálnou signalizáciou výstup poplachovej signalizácie je pri stálej službe, ktorá sa nachádza v objekte a uskutočňuje vyhodnotenie signálu a zákrok, prípadne privolá kvalifikovanú pomoc. Systémy s centrálnou signalizáciou sa používajú v rozsiahlych objektoch so strážnou službou. Účinnosť tohto typu signalizácie závisí od pripravenosti a vybavenia strážnej služby. Systémy s diaľkovou signalizáciou tento spôsob signalizácie je možné realizovať viacerými spôsobmi: prostredníctvom automatického telefónneho hlásiča v prípade signalizácie poplachu nadviaže systém telefonické spojenie s vopred určenou telefónnou linkou (prípadne viacerými linkami) a automaticky odošle slovné hlásenie o poplachu. Telefónny hlásič je obvykle pripojený na pevnú linku jednotnej telefónnej siete. Účinnosť tohto spôsobu signalizácie závisí od vzdialenosti používateľa (správcu alebo majiteľa) 13 Alextronic. GSM FK22 Mini. [cit ]. Dostupné na internete: < 45

46 objektu od chráneného objektu v čase narušenia objektu a od možnosti jeho zásahu voči narušiteľovi. prostredníctvom pagera poplachový výstup poplachovej ústredne je pripojený na vysielač bezdrôtového zariadenia pagera. Prijímač má pri sebe používateľ (správca, alebo majiteľ) chráneného objektu. V prípade poplachu pager zvukovo, alebo opticky signalizuje poplach. Dosah signalizácie je obmedzený možnostiam prenosu rádiového signálu. prostredníctvom GSM brány na poplachový výstup ústredne je pripojený mobilný GSM telefón, prípadne komunikátor naprogramovaný na odoslanie krátkej textovej správy (SMS) alebo multimediálnej správy (MMS) na určené telefónne číslo (čísla). Dosah signalizácie závisí od cieľa správy. Pokiaľ je správa smerovaná na mobilný telefón používateľa je účinnosť obdobná ako v predchádzajúcich prípadoch. Pokiaľ je správa prenášaná na pracovisko registrovania poplachov je účinnosť vyššia. komunikátor môže komunikovať aj formou posielania tzv. paketov cez GPRS, čo je spoľahlivejšie a rýchlejšie ako v prípade SMS a MMS. prostredníctvom počítačovej siete Počítačová sieť môže byť buď lokálna, rozľahlá alebo pripojená do celosvetovej siete Internet. Moderné ústredne môžu obsahovať komunikačný modul pre pripojenie do počítačovej siete, prostredníctvom ktorej sa dajú posielať textové správy, zvukové a obrazové správy. Okrem toho je možné prostredníctvom webového rozhrania nastavovať parametre zabezpečovacie systému a kontrolovať jeho stav. Vzhľadom na masové rozšírenie Internetu ide o pomerne spoľahlivý prenosový systém vhodný ako záložná prenosová cesta. 46

47 3 PRVKY OBVODOVEJ (PERIMETRICKEJ) OCHRANY Prvky obvodovej ochrany chránia a signalizujú narušenie vonkajších častí rozľahlých objektov prípadne komplexov budov na samostatnom pozemku. Konštrukcia prvkov obvodovej ochrany je na rozdiel od prvkov priestorovej ochrany vzhľadom na agresívnejšie prostredie masívnejšia a odolnejšia. Odlišná je aj montáž prvkov obvodovej ochrany (montáž na vonkajšie steny objektov, montáž na plot, montáž na pozemok povrchová, alebo pod povrchová, atď.). Na rozdiel od snímačov používaných vo vnútri objektu, majú zvyčajne snímače použité po obvode objektu väčší dosah (stovky metrov). Rozdielny je aj tvar chráneného priestoru. Keďže objekty bývajú niekedy členité a prístup k nim je možný z viacerých strán, výhodné je chrániť objekt priamymi bariérami, alebo bariérami ktoré kopírujú terénne podmienky v okolí objektu. Podmienkou používania prvkov obvodovej ochrany je existencia oplotenia chráneného objektu. V prípade, že nepovolaná osoba vstúpi na oplotený pozemok a prekoná tak plot (prekážku) je možné voči nej zasiahnuť. Ak by pozemok nebol oplotený, bol by zákrok z právneho hľadiska problematický. Podľa princípu použitého na detekciu narušenia chráneného priestoru možno prvky elektrickej obvodovej ochrany rozdeliť do nasledujúcich skupín: pasívne infračervené detektory do vonkajšieho prostredia, mikrovlnné detektory do vonkajšieho prostredia, duálne detektory do vonkajšieho prostredia, infračervené bariéry, mikrovlnné bariéry, systémy na detekciu prekonania plota: mikrofónický kábel, kapacitný kábel, mikrovlnný kábel, systémy so špeciálnymi káblami, vyhodnocovanie napnutia drôtov, systémy pre detekciu pohybu v perimetri: tlaková hadica, štrbinový kábel, optický kábel. Pri použití prvkov obvodovej ochrany pôsobí množstvo vplyvov okolitého prostredia, na ktoré by snímače nemali reagovať, resp. by mali byť tieto vplyvy vyhodnotené elektronikou ako falošné poplachy. Pretože existuje množstvo podnetov, ktoré môžu spôsobiť falošný poplach, je vhodné kombinovať prvky obvodovej ochrany so systémami priemyselnej televízie. Prvky obvodovej ochrany by napriek tomu mali obsahovať tesnenia proti vnikaniu vlhkosti, obvody pre vnútorné vyhrievanie, prvky na zvýšenie mechanickej odolnosti a pod. 3.1 Detekcia prekonania plota Oplotením pozemku majiteľ dáva najavo svoj vlastnícky vzťah a zároveň chráni pozemok pred narušiteľom. Pre detekciu prekonania plota sa používajú rôzne detekčné systémy, ktoré pracujú na princípe detekcie nadvihnutia, prestrihnutia, alebo prelezenia plota. 47

48 3.1.1 Mikrofónický kábel Mikrofónický kábel pracuje na princípe snímania mechanického namáhania, alebo záchvevov, ktoré prevádza na elektrický signál a ten je ďalej vyhodnocovaný. Mikrofónický kábel sníma aj zvuky zo svojho okolia, ktoré slúžia k rozpoznaniu charakteru narušenia. Obrázok 21 Príklad konštrukcie mikrofónického kábla Zapojenie mikrofónických káblov je pre rôzne typy káblov špecifické. Okrem ochrany proti sabotáži by mali obsahovať ochranu voči prepätiu. Mikrofónické káble sa najčastejšie inštalujú do drôtených plotov vo väčšine prípadov už pri montáži nového plota (vyrábajú sa modifikácie, kedy je mikrofónický kábel predinštalovaný do žiletkového plota, prípadne do sietí používaných na ochranu prístavov). Niektoré typy káblov je možné zabetónovať, uložiť pod omietku, alebo zakopať do zeme. V týchto prípadoch sú náklady na inštaláciu mikrofónických káblov vyššie ako pri inštalácii do plota. Dĺžka jedného úseku môže byť až 300 metrov. Rizikové faktory falošných poplachov sú: prítomnosť zvere a domácich zvierat, krupobitie, otrasy spôsobené hromobitím počas búrky, silný vietor a pod. Elektrické a elektromagnetické pole vznikajúce pri údere blesku môže taktiež poškodiť zariadenie. Obrázok 22 Príklad použitia mikrofónického kábla 48

49 3.1.2 Kapacitný kábel Kapacitné káble detegujú zmeny elektrického poľa vytvoreného v okolí kábla. Systém vyhlási poplach, ak narušiteľ zmení kapacitu poľa priblížením sa, alebo dotykom s plotom. Kapacitné detektory sú zložené z troch káblov usporiadaných pod sebou a inštalovaných na plot. Do nich je privádzaný nízkonapäťový signál vytvárajúci elektrické pole, ktorého zmeny oproti zemi vyhodnocuje procesorová jednotka pripojená na EZS. Na rovnakom princípe pracujú aj interiérové kapacitné snímače. Obrázok 23 Použitie kapacitného kábla Vyhodnocovanie napnutia drôtov Tento systém pracuje na princípe vyhodnocovania napnutia drôtov. Drôt je napnutý určitou silou medzi nosnými stĺpmi a sú na ňom umiestnené kontakty, ktoré sa spínajú pri pokuse o prelezenie plota, alebo pri prestrihnutí pletiva. Obrázok 24 Použitie systému vyhodnocovania napnutia drôtov 49

50 Vyhodnocovacia jednotka môže podľa príslušného kontaktu rozpoznať v ktorej sekcii plota k narušeniu došlo. Aby nedochádzalo k falošným poplachom, musí byť drôt napnutý veľkou silou. Z toho vyplývajú požiadavky na kvalitu materiálu z ktorého je drôt vyrobený. Tento systém je v prípade použitia v kombinácii s obyčajným pletivom pomerne ľahko prekonateľný, pretože drôt ktorý sníma narušenie je možné pri odstraňovaní pletiva obísť. Vyhodnocovacia jednotka teda musí byť nastavená tak, aby dokázala rozlíšiť vibrácie vznikajúce pri strihaní pletiva, pričom je vhodné, aby bol plot konštruovaný z ostnatého, alebo žiletkového drôtu Vyhodnocovanie elektrostatického poľa v okolí plota Systém vyhodnocovania elektrického poľa v okolí plota pracuje na princípe vyhodnocovania zmien elektrostatického poľa vytvoreného elektródami. Elektrostatické pole (medzi dvomi, alebo viacerými vodičmi) je generované jednosmerným napätím a vyhodnocovacia jednotka vyhodnocuje zmeny signálu na snímacích vodičoch. Vhodná je aplikácia na drôtený plot. Tento systém je charakteristický vysokým počtom falošných poplachov spôsobených pohybom plota pri nápore vetra, alebo pohybom drobných živočíchov v priestore okolo plota. Preto je vhodná kombinácia s kamerovým systémom. Systém je možné prekonať premostením, alebo podkopaním elektrostatického poľa. Obrázok 25 Použitie systému vyhodnocovania elektrostatického poľa 3.2 Infračervené bariéry a závory Infračervené bariéry a závory sú najrozšírenejším druhom vonkajších obvodových snímačov. Vysielač vysiela a prijímač prijíma infračervené lúče, ktorých prerušenie vyvolá poplachový stav. Dosah infračervených bariér a závor môže byť až 250 metrov (100 až 150 metrov efektívne). Pre vyššiu odolnosť sú infračervené bariéry vybavené systémom chrániacim zariadenie pred zarosením optiky a poveternostným vplyvom. V súčasnej dobe sú trendom závory s bezdrôtovým prenosom informácie o narušení. Bariéra zvyčajne tvorí samostatnú slučku EZS. 50

51 Obrázok 26 Vonkajšia bezdrôtová infračervená závora Jablotron 14 Obrázok 27 Prekrývanie infračervených lúčov infrabariérami Podmienkou správneho fungovania infračervených bariér je odolnosť voči falošným poplachom spôsobeným snežením, prebehnutím malých zvierat a pod. Odolnosť voči falošným poplachom sa zvyšuje priamo úmerne s počtom lúčov vysielaných a prijímaných IR bariérou. Pri poklese viditeľnosti spôsobenej napríklad hmlou by mala byť znížená citlivosť detekcie, aby nevznikali falošné poplachy. Vysielače a prijímače sa montujú na priamu viditeľnosť. Montáž na členitý kopcovitý terén je problematická. 3.3 Pasívne infračervené detektory pre vonkajšie použitie (infrateleskopy) Pasívne infračervené detektory vyhodnocujú zmeny žiarenia dopadajúceho na detektor. Ak sa v zornom poli detektora pohybuje teleso s teplotou inou, akú má jeho okolie, detektor vyhodnotí zmeny a vyšle signál pre vyhlásenie poplachu. Princíp detektorov pre montáž do vonkajšieho prostredia je podobný ako princíp detektorov pre použitie v interiéri. Detektory pre montáž do exteriéru obsahujú masívnejšie kryty (niekedy s vyhrievaním) a prvky pre zvýšenie odolnosti voči vplyvom prostredia. Používaná je iná optika a vyhodnocovacie 14 Jablotron Slovakia. [cit ]. Dostupné na internete: < 51

52 obvody sú zložitejšie. Dosah vonkajších PIR je 150 až 200 metrov. PIR detektory pre vonkajšie použitie sa používajú ako doplnok kamerových systémov pre spínanie poplachového záznamu, monitoringu, alebo zameranie pozornosti operátora na danú oblasť. Obrázok 28 Detekčná charakteristika vonkajšieho PIR detektora s dlhým dosahom 3.4 Mikrovlnné bariéry Mikrovlnné bariéry pracujú na podobnom princípe ako infračervené bariéry. Rozdiel je v tom, že sa používajú mikrovlnné vysielače a prijímače, ktoré vytvoria magnetické pole v tvare cigary. Narušenie magnetického poľa bariéry vyhodnotí prijímač a vydá ústredni signál o zmene stavu. Mikrovlnné bariéry majú dosah až 300 metrov a sú odolné voči zmenám poveternostných vplyvov. Signály viacerých bariér sa môžu prekrývať, čo je vhodné pre vykrytie tzv. mŕtvych zón v okolí bariér. Tie vznikajú kvôli tvaru magnetického poľa pod vysielačom a prijímačom mikrovlnného signálu vo vzdialenosti do 1,5 metra. Pri prekrývaní je potrebné zabezpečiť spätnú väzbu medzi jednotlivými bariérami, ktorá je obvykle realizovaná synchronizáciou vysielačov a prijímačov jednotlivých bariér. Vyrábajú sa dve základné vyhotovenia mikrovlnných bariér pre umiestnenie na statívoch, alebo pre stabilnú montáž. V priestore, ktorým je vysielaný mikrovlnný signál, by nemali byť kríky, ploty a pohybujúce sa predmety. Je možné nastaviť veľkosť predmetu na pohyb ktorého bariéra zareaguje. 52

53 Obrázok 29 Mikrovlnné bariéry, charakter signálu a príklady ich použitia Mikrovlnné detektory Mikrovlnné detektory určené do vonkajšieho prostredia pracujú na rovnakom princípe, ako mikrovlnné detektory slúžiace na priestorovú ochranu vo vnútri objektov. Vyžarujú vysokofrekvenčný signál a vyhodnocujú zmeny signálu odrazeného od okolia. Mikrovlnné detektory sú citlivé na pohyby v zornom poli detektora. Vo vonkajšom prostredí je množstvo pohybov zapríčinených okolitým prostredím (sneh, dážď, vietor), ktoré môžu spôsobovať falošné poplachy. Preto musia byť vybavené obvodmi pre potláčanie falošných poplachov, alebo by mali byť používané v duálnej konštrukcii s niektorým iným druhom snímača. 15 External perimeter security systems. [cit ]. Dostupné na internete: < 53

54 Obrázok 30 Použitie MW detektora s krátkym dosahom 3.6 Štrbinové káble Štrbinové káble sú koaxiálne káble uložené v zemi spravidla v pároch a v definovanej hĺbke a vzdialenosti. Tienenie týchto koaxiálnych káblov je upravené tak, že v ňom je vytvorená vzduchová štrbina, ktorá umožňuje vyžarovanie signálu vysielacím káblom a jeho príjem prijímacím káblom. Vysielací kábel vytvára magnetické pole a prijímací kábel vyhodnocuje jeho zmeny. Pri narušení tohto poľa narušiteľom sa zmení výstupný signál z prijímacieho kábla a systém vyhlási poplach. Systém štrbinových káblov je zvyčajne nastavený tak, aby ignoroval prechod magnetického poľa malými zvieratami a aby prípadná zmena vlhkosti a tým aj prijímaného signálu nespôsobila vyhlásenie poplachu. Nevýhodou štrbinových káblov je uloženie v zemi, čo zvyšuje náklady na inštaláciu o náklady na zemné práce. Obrázok 31 Použitie dvojice štrbinových káblov Existuje aj mobilná verzia štrbinových káblov, ktoré sa umiestňujú na nosníkoch tesne nad povrch zeme, prípadne verzia dvoch káblov v jednom obale. Dĺžka jedného úseku môže byť až 200 metrov. Systémy štrbinových káblov majú sklon k nepresnostiam v zimnom období. Činnosť môžu ovplyvniť mláky nad káblami, preto je potrebná dôkladná drenáž. 54

55 3.7 Zemné tlakové hadice Zemné tlakové hadice sú hydraulickým tlakovým detektorom známym pod názvom GPS (Ground Perimeter System). V hadiciach umiestnených paralelne asi jeden meter od seba po obvode chráneného priestoru je pod tlakom nemrznúca kvapalina. Tá pôsobí ako prostredie pre prenos zmien tlaku, alebo zvuku. Zmeny sú zachytené v tlakovom detektore a prevádzané na elektrický signál, ktorý je ďalej vyhodnocovaný v procesorovej vyhodnocovacej jednotke, ktorá svojimi výstupmi ovláda poplachovú ústredňu. Obrázok 32 Zemné tlakové hadice spolu s testovacím káblom tesne po uložení a po úprave terénu Hadice sa umiestňujú preto paralelne vedľa seba, aby sa vytvorila určitá zóna. Ak sa v tejto zóne pohybuje objekt, systém vyhodnocuje tlak v obidvoch hadiciach. Je možné rozlíšiť, či sa v zóne pohybuje človek, alebo zviera, prípadne dopravný prostriedok. Systém v prípade zachytenia pohybu človeka vie rozlíšiť o aký druh pohybu ide (beh, plazenie, pomalá chôdza a pod.). Hadice sa ukladajú do hĺbky 10 až 20 cm. Dĺžka jedného úseku môže byť až 200 metrov. Výhodou je presné kopírovanie terénu a možnosť ukladania aj pod tvrdé povrchy (betón, vozovka). 3.8 Optický kábel Optické káble sú v kombinácii s laserovými zdrojmi žiarenia ideálnou kombináciou pre stráženie rozsiahlych priestorov perimetra (aj na detekciu narušenia plota, brán alebo múrov). Systém pracuje na princípe využitia vlastností optického vlákna, ktorým je vysielaný laserový lúč, pričom pri použití laserového zdroja triedy 3b je možné dosiahnuť vzdialenosť viac ako 80 km bez zosilňovania signálu. Ak dôjde k narušeniu perimetra a tým k vibráciám, alebo pohybu optického vlákna, odrazená svetelná vlna je odlišná od vyžarovaného signálu a je vyhodnocovaná riadiacou jednotkou, ktorá vyhodnocuje, či ide o narušenie perimetra. Detekčná časť tohto systému je tvorená dvomi modulmi, ktoré sú nazývané Štart senzor a End senzor. Pre detekciu sa používajú dve detekčné vlákna, pričom doplnením o ďalšie vlákno vzniká možnosť identifikácie narušeného miesta s presnosťou približne 25 metrov. Systém je odolný voči elektromagnetickým impulzom (EMI) vyraďujúcim z činnosti elektronické prístroje. 55

56 Obrázok 33 Schéma systému optického kábla na ochranu perimetra 16 Systém optických káblov je možné inštalovať do zeme ( mm pod povrch) s efektívnosťou poľa so šírkou 6 8 metrov, ale aj na ploty pri ktorých je podmienkou funkčnosti dobrý technický stav plotu. V kombinácii s termovíznymi kamerami vytvárajú optické káble komplexný systém na ochranu perimetra s vysokou spoľahlivosťou detekcie. Systém je vhodný pre ochranu káblových vedení, potrubných vedení, letísk, ropných rafinérií, elektrární a pod Future Fibre Technologies. [cit ]. Dostupné na internete: < 56

57 4 PRVKY PLÁŠŤOVEJ OCHRANY Plášťová ochrana objektov slúži na kontrolu narušenia alebo pokusov narušenia plášťa chránenej budovy. Detektory pre plášťovú ochranu kontrolujú predovšetkým stavebné otvory v plášti budov. Týka sa to okien, dverí, vetracích a klimatizačných šácht, atď. Medzi prvky plášťovej ochrany patria: mechanické kontakty (mikrospínače), magnetické kontakty ( jazýčkový kontakt, permanentný magnet), poplachové fólie a tapety, drôtové detektory a rozperné tyče, vibračné detektory, detektory rozbitia skla, polepy a poplachové sklá. Obrázok 34 Percentuálne vyjadrenie možností narušenia objektu jednotlivými spôsobmi Mechanické kontakty Mechanické kontakty slúžia na stráženie stavebných otvorov. Používajú sa rôzne typy spínačov a mikrospínačov uspôsobených na zabudovanie do dverí, okien, prípadne krytov vetracích šácht. Mechanické kontakty sú optimálne na vyhodnocovanie uzamknutia okien alebo dverí (to sa nedá realizovať magnetickými kontaktmi, ani iným typom snímačov). Pri zamknutej zámke, alebo zatvorenom okne je spínač v zopnutom stave. Pri narušení rozopne narušiteľ spínač a ústredňa vyhlási poplach. Mechanické kontakty sú pomerne ľahko prekonateľné premostením, preto sa používajú v kombinácii s inými prvkami EZS. 17 Sicher Wohnen. Dostupné na internete: < 57

58 4.2 Magnetické kontakty Magnetické kontakty sú určené podobne ako mechanické kontakty na stráženie stavebných otvorov ako sú okná, dvere, rolety a pod. Magnetické kontakty sú tvorené permanentným magnetom a kontaktom (jazýčkovým kontaktom). Jazýčkový kontakt je tvorený zatavenou sklenenou rúrkou, naplnenou ochrannou atmosférou, v ktorej sú umiestnené dva feromagnetické kontakty. Magnet sa montuje na pohyblivú časť okna, alebo dverí a jazýčkový kontakt na pevnú časť (zárubňa, rám okna). V čase, keď je permanentný magnet v blízkosti jazýčkového kontaktu je v základnom stave (spravidla je zopnutý) vplyvom magnetického poľa permanentného magnetu. Po vzdialení magnetu (napr. v dôsledku otvorenia dverí, alebo okna) zoslabne magnetické pole vyplývajúce na jazýčkový kontakt a kontakt zmení svoj stav (ak bol kontakt zopnutý rozopne, ak bol rozopnutý, zopne). Obrázok 35 Princíp fungovania magnetického kontaktu Pre objekty s vyššími rizikami sa používajú kontakty zapuzdrené v kovovom puzdre, pre objekty s nižšími rizikami kontakty v plastových puzdrách. Vyrábajú sa rôzne typy kontaktov, ktoré umožňujú montáž na povrch okna (dverí), alebo kontakty pre skrytú montáž do rámu okna (dverí). Súčasným trendom sú kontakty umožňujúce zavŕtanie, ale skrytú montáž do rámu okna. Mnohí výrobcovia okenných kovaní sa v súčasnej dobe snažia vychádzať v ústrety firmám vyvíjajúcim prvky zabezpečenia vkladaním permanentného magnetu do okien už vo výrobe (napr. Maco). Obrázok 36 Magnetické kontakty - pre zavŕtanie do rámu okna 58

59 Obrázok 37 Elektrické pripojenie magnetických kontaktov bez ochrannej slučky a s ochrannou slučkou Pre použitie v objektoch s veľmi vysokými rizikami existujú tzv. magneticky vyvážené kontakty citlivé na orientáciu magnetického poľa. Akýkoľvek pokus o sabotáž takýchto kontaktov priložením iného permanentného magnetu vyvolá automaticky poplach. Takéto magnetické kontakty obsahujú jeden alebo viac polarizovaných jazýčkových kontaktov citlivých na orientáciu magnetického poľa. 4.3 Vibračné detektory Vibračné detektory patria k prvkom plášťovej ochrany a slúžia k ochrane stien a stavebných konštrukcií pred prerazením. Detektor pracuje na princípe elektromechanického meniča s vyhodnocovacou elektronikou. Tieto detektory sa montujú na rôzne rizikové miesta možného prechodu stien, rámy dverí, okien a pod. Môžu sa používať aj na detekciu útokov na trezorové skrine alebo trezory. 59

60 4.4 Poplachové fólie Obrázok 38 Vibračný detektor Poplachové fólie pracujú na princípe vodivých pásikov, alebo plôch zaliatych vo vnútri fólie. Nalepujú sa na sklenené výplne okien, výkladných skríň a dverí. K vyvolaniu poplachu dôjde prerušením vodivého pásika. Výhodou je, že pri náraze do sklenenej plochy je nízke riziko vzniku poranenia. Nevýhodou je, že je možné vyrezať dieru do skla, kde nie je vodivý pásik a prestrčenou rukou premostiť prívodné kontakty ku fólii. Na trhu sú dostupné fólie s UV filtrom a protislnečnou ochranou. Bezpečnostné fólie majú podobné vlastnosti ako poplachové fólie, ale na rozdiel od nich chránia sklenené výplne pred rozbitím a nevyvolávajú poplach. Inštalujú sa väčšinou na plochu skla tak, aby boli zachytené v ráme okna, alebo dverí. Pri náraze sklo popraská, ale fólia ho bude držať pokope. Parametre bezpečnostných fólií sa udávajú v kg na m 2 čo je veľkosť zádržnej sily. Na trhu sú dostupné bezpečnostné fólie s UV filtrom a protislnečnou ochranou, ktorá má funkciu tepelnej izolácie. 4.5 Drôtové snímače Drôtové snímače sú tenké lanká spojené citlivým mikrospínačom, ktoré sú vhodné na ochranu kanalizačných, prípadne ventilačných šácht, ktoré sa pravidelne nepoužívajú. V prípade vniknutia do šachty narušiteľ pri kontakte s lankom zopne mikrospínač a vyhlási poplach. 4.6 Detektory rozbitia skla Vzhľadom na to, že vo väčšine chránených objektov sa nachádzajú okná a dvere so sklenenými výplňami, vznikla požiadavka na výrobu prvkov, ktoré by zabránili vniknutiu do chráneného objektu cez okná a dvere so sklenenými výplňami. Detektory rozbitia skla môžeme rozdeliť na: - kontaktné snímače, - piezoelektronické snímače, - akustické detektory rozbitia skla. Kontaktné snímače pracujú na princípe uzavretého elektrického obvodu, ktorý narušiteľ preruší rozbitím skla. Elektrický obvod je tvorený vodivou hliníkovou fóliou (pásikom) nalepeným okolo skla. Nedostatkom tohto systému je nízka odolnosť voči vyrezaniu skla, alebo prepojením prívodných vodičov v mieste ich pripojenia na fóliu. 60

61 Obrázok 39 Kontaktné snímače rozbitia skla spôsob umiestnenia Piezoelektrické detektory rozbitia skla pracujú na princípe vyhodnocovania otrasov skla vznikajúcich pri rozbíjaní sklenenej tabule, prípadne pri rezaní skla, pričom používajú tenký plátok piezoelektrického kryštálu, ktorý pri zmene rozmerov generuje elektrické napätie. Riadiaca a vyhodnocovacia jednotka elektrický signál prijatý z piezoelektrického detektora porovnáva s uloženými vzorkami a v prípade zhody so vzorkami vyhlási poplach. Dosah takýchto snímačov je 1,5 až 5 m a umiestňujú sa väčšinou do rohu skla. Vzhľadom na možnosť vzniku falošných poplachov je veľmi dôležité ich správne nastavenie. V súčasnej dobe sú trendom bezkontaktné detektory rozbitia skla medzi ktoré patria napr. akustické detektory rozbitia skla, alebo aktívne detektory rozbitia skla. Obrázok 40 Piezoelektrické snímače rozbitia skla spôsob umiestnenia 61

62 Obrázok 41 Piezoelektrický snímač Akustické detektory rozbitia skla pracujú na princípe detekcie zvuku rozbitia skla, ktorý prijíma mikrofón. Kvalitné detektory vyhodnocujú prítomnosť zvuku trieštenia skla vo viacerých častiach zvukového spektra, čím znižujú možnosť omylu a vyvolania falošného poplachu. Falošné poplachy akustických detektorov rozbitia skla môžu byť zapríčinené zvukom zvoniaceho telefónu, faxu, rozbíjaním skla vonku, škrípaním bŕzd električiek atď. V súčasnosti sa používajú duálne snímače, ktoré detegujú nielen zvuk rozbitia skla, ale vyhodnocujú aj tlak vzduchu v uzatvorenej miestnosti, ktorý sa mení nárazom do sklenenej výplne a tak prechádzajú vzniku možných falošných poplachov. Akustické detektory sa zvyčajne umiestňujú na stenu kolmú k chráneným skleneným plochám. Dosah je až 10 m od stráženej sklenenej tabule. Obrázok 42 Bezdrôtový akustický detektor rozbitia skla ( Aktívne detektory rozbitia skla pracujú na princípe prijímania a vysielania ultrazvukového prípadne infračerveného signálu, ktorým sú snímané otrasy a chvenie skla pri rozbíjaní. Vysielač vysiela ultrazvukový signál, ktorý je následne prijímaný prijímačom a vyhodnocovaný s odrazeným signálom od okolia. Ak je signál zhodný s uloženými vzorkami, tak detektor vyhlási poplach. 62

63 5 PRVKY PRIESTOROVEJ OCHRANY Priestorová ochrana tvorí veľmi dobrú alternatívu a doplnenie k plášťovej ochrane. Základom priestorovej ochrany sú aktívne a pasívne detektory. Pasívne detektory snímajú fyzikálne zmeny vo svojom okolí a na základe nich vyhodnocujú narušenie. Aktívne detektory vytvárajú vlastné pracovné prostredie aktívnym pôsobením na svoje okolie a snímajú zmeny takto vytvoreného fyzikálneho prostredia. Prvky priestorovej ochrany majú za úlohu chrániť vnútorné priestory objektov, indikovaním pohybu v čase stráženia. Ide hlavne o kľúčové body budov ako sú schodištia, haly, spojovacie chodby. Detektor je zariadenie určené na vyslanie poplachového signálu, alebo správy ako odozvy na zaznamenanie abnormálnej podmienky, indikujúcej prítomnosť nebezpečenstva. Senzor je časť detektora ktoré sníma zmenu stavu. Detektory môžeme rozdeliť na: deštrukčné plní jednorazovú funkciu, pri vyhlásení poplachu sa sám zničí, napájané/nenapájané k činnosti využíva/nevyužíva napájanie z elektrickej siete, priestorové reaguje na javy súvisiace s narušením stráženého priestoru, smerové reaguje na javy súvisiace s narušením v definovanom smere. Podľa typov je možné rozdeliť detektory na: pasívne infračervené detektory (Passive Infra Red PIR), aktívne ultrazvukové detektory (Ultrasonic US), aktívne mikrovlnné detektory, (Microwave MW), kombinované, tzv. duálne detektory (PIR- US, PIR- MW). Každý z uvedených detektorov vyhodnocuje pohyb s využitím iného fyzikálneho princípu a sníma iný typ vlnenia. Detektory na snímanie pohybu v stráženom priestore musia reagovať na pohyb štandardného cieľa poplachu. Štandardný cieľ predstavuje osoba výšky cm, hmotnosti kg, oblečená tak aby umožňovala emisiu viac ako 80% infračerveného žiarenia vlnovej dĺžky 8 15 µm,. Požiadavky na rýchlosť a spôsob pohybu osoby pre vyvolanie poplachového stavu sú v nasledujúcej tabuľke: Tabuľka 12 Požiadavky na Rýchlosť a spôsob pohybu osoby druh pohybu/ riziká pomalý pohyb - rýchlosť [m.s -1 ] - postoj opatrný pohyb - rýchlosť [m.s -1 ] - postoj rýchly pohyb - rýchlosť [m.s -1 ] - postoj prerušovaný pohyb * - rýchlosť [m.s -1 ] - postoj nízke stredné vysoké 0,3 vzpriamený 0,3 plazenie 0,2 vzpriamený 0,25 plazenie 0,1 vzpriamený 0,2 plazenie 2 vzpriamený 2,5 vzpriamený nie je požadovaný 1,0 vzpriamený pravdepodobnosť detekcie 80% 80% 95% 4 vzpriamený 1,0 vzpriamený 63

64 *Prerušovaný pohyb je definovaný tak, že osoba nie je v pohybe dlhšie ako 1s, v kľude zostane potom maximálne 5s. K signalizácii musí dôjsť po prejdení vzdialenosti 5m od východiskovej pozície alebo do polovičnej vzdialenosti cieľa od detektora. Všeobecné požiadavky na činnosť detektorov: detektor prijíma fyzikálne podnety zo stráženého objektu/priestoru a v prípade, že odpovedajú určitým hodnotám, reaguje vytvorením elektrického signálu na výstupe, musí byť odolný voči neoprávnenému zásahu do jeho činnosti, musí byť schopný prijímať a akceptovať informácie z ostatných zariadení systému, musí bezchybne pracovať pri zmene nominálneho napájacieho napätia ±25%, prípustná chybovosť detektorov je 1x z 1000 hodín pri nastavenej max citlivosti, citlivosť detektora musí byť nastavená min 20% z celkovej citlivosti, musí byť odolný voči prepólovaniu napájacieho napätia, po pripojení na napájacie napätie musí byť schopný činnosti Obrázok 43 PIR detektor do 180 sekúnd, okrem kapacitných detektorov kde tento čas je do 5 minút. Po režime STAND BY je tento čas uvedenia do činnosti 15sekúnd, detektor nesmie byť citlivý na zvlnenie napájacieho napätia v pracovnom rozsahu o úrovni 1V pp, priestorové detektory pre všetky kategórie rizík musia byť odolné proti falošným poplachom spôsobeným malými zvieratami, vzdušnými prúdmi, priamym osvetlením reflektorov automobilov a osvetľovacích výbojok. Detektory môžu byť vybavené rôznymi doplnkovými obvodmi. Najpoužívanejšími sú: ochrana pred zaslepením (antimasking) chráni detektor pred zakrytím, zastriekaním a pod. Realizuje sa zvyčajne použitím IR bariéry integrovanej do PIR, prípadne použitím mikrovlnnej jednotky integrovanej do detektora, ktorá vyhodnotí pohyb v bezprostrednej blízkosti detektora a vyhlási sabotážny poplach, Ak je detektor vybavený ochranou proti zakrytiu (antimasking), musí byť pri umiestnení prekážky vo vzdialenosti 20cm pred detektorom signalizovaný poplach do 60s., systém bez hluchých zón kompletná ochrana vo vymedzenom pásme, pamäť poplachu a diaľkový reset tejto pamäte umožňuje identifikáciu narušenia priestoru, alebo poruchy snímača v prípadoch, ak je na jednu slučku pripojených týchto snímačov viac, vypínanie mikrovlnnej, prípadne ultrazvukovej vysielacej časti snímačov v prípade, že sa v chránenom priestore pohybujú osoby so zvýšenou citlivosťou na tieto signály, akustický vyhľadávač zón systém umožňuje nastavenie charakteristiky podľa akustického výstupu, 64

65 automatická kontrola po zapnutí po zapnutí detektora sa generuje samotestovací signál kontrolujúci správnu činnosť obvodov, obvod tepelnej kompenzácie pre odolnosť detektora voči falošným poplachom pri zmenách okolitej teploty, obvod spracovania signálu s automatickým počítaním impulzov detektor vyhlási poplach až po napočítaní stanoveného počtu impulzov a tým predchádza vzniku falošných poplachov. 5.1 Pasívne infračervené detektory Pasívne infračervené detektory (PIR Passive Infrared Receiver) vyhodnocujú zmeny vyžarovania v infračervenom pásme spektra elektromagnetického vlnenia. Detekčný prvok pyroelektrický senzor - je schopný detekovať zmeny žiarenia dopadajúce na detektor. Zmeny vyhodnotí detektor PIR len vtedy, ak sa v jeho zornom poli pohybuje teleso s teplotou odlišnou od teploty okolia. Pripojená elektronika potom vykoná hlásenie zmeny stavu. Tieto detektory sú z hľadiska konštrukcie pomerne jednoduché a vďaka tomu aj populárne. Každý rok je vo svete predaných viac ako 10 miliónov PIR detektorov. Ich popularita je vysoká aj vďaka tomu, že pohyb človeka dokážu detegovať bez ožarovania elektromagnetickým vlnením, ako je tomu u mikrovlnného detektora a tak sa môžu používať v priestoroch, kde sa nachádzajú ľudia citlivý na mikrovlnné žiarenie. Náklady na výrobu PIR senzora predstavujú len od 0,30 dolára do jedného dolára a vyššia cena detektora je ovplyvnená typom použitej optickej sústavy. Základné časti PIR detektorov: - detektor infračerveného žiarenia, - optický systém sústava fresnelových šošoviek, alebo členené parabolické zrkadlo, - elektronika na spracovanie snímaného signálu, - zaisťovací kontakt na signalizáciu manipulácie s detektorom (TAMPER), - indikačné prvky LED pre indikáciu stavu detektora, - doplnkové obvody. V pasívnom infračervenom detektore sa používa pyroelektrický senzor. Tento senzor je vyrobený z pyroelektrického dielektrika a prevádza zmenu teploty na elektrické napätie. Absorbovaním tepelnej energie dochádza u dielektrika ku vzniku povrchového elektrického náboja a tým k zmene polarizácie dielektrika. Pyroelektrické senzory sa vyrábajú integrované v kovovom puzdre s priehľadným okienkom, ktoré prepúšťa na senzor infračervené žiarenie. V jednom puzdre zvyknú byť umiestnené dva, prípadne viac senzorov a predzosilňovač. 65

66 Obrázok 44 Pohľad do vnútra bezdrôtového PIR detektora Detektory nemôžu detekovať statický zdroj infračerveného žiarenia, preto sa používajú ako detektory pohybu. Pri konštrukcii zariadenia s pyroelektrickým senzorom sa používajú špeciálne optické systémy, ktoré majú funkcie zosilnenia signálu a zvýšenia citlivosti detektora rozdelením sledovaného priestoru do viacerých zón. Obrázok 45 Rozdelenie zorného poľa do zón 18 Rozdelenie zorného poľa do zón zabezpečuje zachytenie pohybujúceho sa objektu, ktorý sa presúva medzi jednotlivými zónami, prípadne do zón vstupuje alebo ich opúšťa. PIR detektor je najcitlivejší na pohyb kolmý na optickú os detektora. Pri pohybe k detektoru, alebo od neho je citlivosť detektora minimálna, preto sa rozdeľuje zorné pole aj vo vertikálnom smere. Na predchádzajúcom obrázku je znázornená zmena napätia na senzore pri prechode človeka jednotlivými zónami. 18 Nagy, P.: Technické prostriedky na vyhodnotenie ohrozenia chráneného objektu. Detektory pre priestorovú, plášťovú a perimetrickú ochranu. Charakteristika, základné princípy, funkcie systémov. Bezpečnostné systémy. [cit ]. Dostupné na internete: < 66

67 Obrázok 46 Detekčná charakteristika PIR detektora Ako už bolo spomenuté, ako optický systém sa v detektoroch používajú sústavy šošoviek, alebo sústavy lomených zrkadiel. Šošovky sa umiestňujú do detektorov tak, aby bol pyroelektrický senzor priamo v ohnisku šošovky. Zo šošoviek, ktoré sa vyrábajú prevažne z plastických materiálov, sa používajú predovšetkým stupňovité tzv. Fresnelove šošovky. Tie sa používajú napr. na majákoch pri mori. Fresnelove šošovky sú tvorené sústavou priehľadných a nepriehľadných prstencov so spoločným stredom na priehľadnej ploche. Obrázok 47 Fresnelova (1) a vypuklá (2) šošovka Tieto šošovky sústreďujú infračervené žiarenie na ploche snímača. 67

68 Obrázok 48 Sústreďovanie IR žiarenia Fresnelovou šošovkou Zdroj: Pre pasívne infračervené detektory sa používa viacero druhov šošoviek, ktoré sa delia podľa charakteristík a podľa spôsobu prevedenia. Ploché šošovky sú tvorené viacerými Fresnelovými šošovkami umiestnenými do štvorcového, alebo obdĺžnikového profilu. Súčasným trendom je používanie Fresnelových šošoviek druhej generácie s technológiou LODIF umožňujúcou kompletnú ochranu bez tzv. mŕtvych zón. Obrázok 49 Plochá šošovka Okrúhla šošovka je spravidla tvorená jednou Fresnelovou šošovkou. 68

69 Obrázok 50 Okrúhla šošovka Na trhu sú dostupné detektory s rôznymi detekčnými charakteristikami (vejár, chodba, záves), ktorých typ závisí od použitia danej šošovky: Obrázok 51 Detekčná charakteristika typ záclona (záclonová šošovka) Obrázok 52 Detekčná charakteristika detektora s predĺženým dosahom (chodbová šošovka) Obrázok 53 Detekčná charakteristika detektora typu Pet Alley (zvieracia šošovka) Jablotron Slovakia. [cit ]. Dostupné na internete: < 69

70 Obrázok 54 Detekčná charakteristika stropného detektora Okrem Fresnelových šošoviek sa v súčasnosti často používajú sústavy lomených zrkadiel. Optický systém detektorov využívajúcich lomené zrkadlá je tvorený časťou parabolického zrkadla, v ktorého ohnisku je umiestnený pyroelektrický senzor. Výhodou týchto detektorov sú lepšie optické vlastnosti. Lomené zrkadlá vytvárajú rôzne ohniskové vzdialenosti pre každý segment zrkadla a vytvárajú tak optimálnu snímaciu priestorovú charakteristiku. Jedným z typov lomených zrkadiel je aj tzv. čierne zrkadlo, ktoré odráža veľmi dobre žiarenie vyžarované ľudským telom, ale viditeľné svetlo (svetlo reflektora, baterky, odrazené slnečné lúče a pod.) absorbuje. Obrázok 55 Detektor so sústavou lomených zrkadiel 70

71 Obrázok 56 Detektor s čiernym zrkadlom Špecifické požiadavky na detektory a postupy pri skúšaní PIR detektorov upravuje norma STN P CLC/TS Poplachové systémy - Elektrické zabezpečovacie systémy. Časť 2-2: Požiadavky na pasívne infračervené detektory. Rozmiestnenie PIR detektorov Rozmiestnenie PIR detektorov závisí od druhu chráneného priestoru a od typu snímača, keďže sa jednotlivé snímače od seba líšia (zorným poľom, druhom použitého systému snímania a dosahom). Detektory PIR sa majú umiestňovať tak, aby bol pohyb potenciálneho páchateľa kolmý (tangenciálny) na os detektora. Pre potreby pokrytia celého priestoru je možné nainštalovať vhodný počet snímačov tak, aby sa navzájom prekrývali. Snímače sa inštalujú do výšky 2 až 3m nad zemou. Umiestňujú sa tak, aby sa minimalizovali možné vplyvy zmeny okolitej teploty pri prievane, činnosti ventilácie, alebo klimatizácie. PIR detektory by nemali byť nasmerované na okná, vonkajšie dvere, vykurovacie telesá, žiarovky, svetlá a pod. V zornom poli by nemali byť pohybujúce sa voľne zavesené predmety napr. lustre, závesy a pod. Od používania PIR detektorov sa upúšťa v priestoroch s podlahovým vykurovaním. 5.2 Ultrazvukové detektory Ultrazvukové detektory (US ultrasound detectors) patria medzi aktívne prvky. Vysielacia časť do priestoru vysiela vlnenie konštantnej frekvencie nad pásmom zvuku počuteľným ľudským sluchom. Prijímacia časť prijíma odrazené vlnenie a vyhodnocuje zmeny jeho frekvencie a fázy, ktoré vznikajú pri pohybe telesa v chránenom priestore. Jedná sa o aplikáciu Dopplerovho javu v pásme ultrazvukových frekvencií. Výhodou týchto detektorov sú malé rozmery. Na prítomnosť ultrazvuku môžu citlivo reagovať živočíchy s citlivým sluchom (napr. psy), preto sa používajú US detektory s pracovnou frekvenciou 40, prípadne 60 khz. Rozmiestnenie US detektorov Ultrazvukové detektory sa inštalujú tak, aby prípadný pohyb snímaného telesa smeroval k prijímaču, alebo od neho. Dosah týchto detektorov je približne 10 m. Citlivosť detektorov môže nepriaznivo znížiť prítomnosť materiálov absorbujúcich zvuk v chránenom priestore (koberce, penové materiály), prípadne umiestnenie niektorých predmetov, ktoré obmedzujú 71

72 citlivosť snímača. Tieto detektory by sa nemali inštalovať k prístrojom so širokým zvukovým spektrom, nad vykurovacie telesá, v blízkosti ventilácie a v priestoroch s voľne zavesenými predmetmi, prípadne v priestoroch s častou zmenou rozostavenia interiéru (v skladoch). Činnosť US detektorov môžu negatívne ovplyvniť vibrácie v dôsledku otrasov budov, alebo okien spôsobených prievanom, alebo okolo prechádzajúcimi dopravnými prostriedkami. 5.3 Mikrovlnné detektory Mikrovlnné detektory (MW microwave detectors) pohybu pracujú na rovnakom princípe ako ultrazvukové detektory, pracujú však s iným typom energie (elektromagnetické vlnenie) v odlišnom frekvenčnom pásme (9 až 11 GHz). Mikrovlnné detektory patria podobne ako ultrazvukové detektory medzi aktívne prvky. Typický dosah MW snímačov je 15 až 30 m. Na rozdiel od US alebo PIR detektorov, sú citlivé na rušenie, ktoré pochádza z priestoru mimo stráženej zóny. Pravdepodobnosť falošných poplachov je teda vyššia ako u PIR. Mikrovlnné detektory je vhodné montovať tak, aby pravdepodobný pohyb narušiteľa bol smerom k snímaču, alebo od neho. 5.4 Duálne detektory Duálne detektory sa používajú v prostrediach, kde hrozí rušenie jedného druhu detektora. Duálne detektory spravidla umožňujú dvojaké nastavenie buď spustia poplach pri reakcii oboch systémov (používa sa pri vysokej spoľahlivosti detekcie za cenu nižšej citlivosti detektora), alebo spustia poplach pri aktivovaní ľubovoľného systému duálneho detektora (používa sa vtedy, ak sa požaduje vysoká citlivosť a nevadí vyšší počet falošných poplachov). Na rozdiel od jednoduchých detektorov sú odolné voči nedovretým dverám, zmenám teploty a pod. Na trhu sú dostupné predovšetkým duálne PIR US a PIR MW detektory. Výhodou je, že duálne detektory v prípade poruchy jedného snímača pracujú naďalej ako jednoduché detektory. Pri inštalácii kombinovaných detektorov sa vychádza z pravidiel platných pre inštalovanie jednotlivých systémov snímačov použitých v týchto detektoroch. 5.5 Aktívne infračervené detektory pohybu Aktívne infračervené detektory (AIR) fungujú na princípe snímania odrazu žiarenia od pohybujúcich sa objektov. Vysielač vysiela do chráneného priestoru infračervené žiarenie. Ak sa pohybuje v chránenom priestore narušiteľ, odrazené IR žiarenie prijímač prijme a vyhodnotí. Aktívne infračervené detektory sú určené do objektov s vysokými rizikami, alebo do priestorov, kde nie je vhodné používať duálne, alebo PIR detektory. AIR detektory sú štandardne vybavené antimaskingom. Pre monitorovanie dôležitých aktív je možné prepnúť detektor do módu, kedy porovnáva súčasný stav so stavom prvej inštalácie detektora Nagy, P.: Technické prostriedky na vyhodnotenie ohrozenia chráneného objektu. Detektory pre priestorovú, plášťovú a perimetrickú ochranu. Charakteristika, základné princípy, funkcie systémov. Bezpečnostné systémy. [cit ]. Dostupné na internete: < 72

73 6 PRVKY PREDMETOVEJ OCHRANY Pre predmetovú ochranu je možné využiť prvky určené pôvodne pre iný druh ochrany ako: magnetické kontakty, PIR detektory, MW detektory, infračervené závory, seizmické detektory, kapacitné detektory. EZS predmetovej ochrany môžeme rozdeliť na: seizmické snímače, snímače na ochranu umeleckých predmetov, kapacitné snímače. 6.1 Seizmické (otrasové) snímače Seizmické snímače pracujú na princípe selektívneho spracovania vlnenia, ktoré sa šíri pevnými telesami pri ich mechanickom alebo tepelnom spracovaní. Najnovšie typy využívajú pri svojej činnosti digitálne spracovanie signálu. S týmito snímačmi je možné strážiť predmety ktoré sú z materiálov ako kov, betón, kameň a naopak nie je možné strážiť materiály ako je sklo, drevo, guma, penové materiály. Seizmické snímače sú schopné reagovať na všetky dnes známe druhy napadnutia trezorov, peňažných automatov, ťažkých trezorových miestností a pod. Reagujú na mechanické, ale aj na termické napadnutie, ako je: použitie mechanického náradia, vŕtanie diamantovými vrtákmi, použitie hydraulicko-tlakového zariadenia, rezanie kyslíkovo vodíkovým plameňom a použitie trhavín. Predpokladom spoľahlivej funkcie je montáž na rovnú plochu stráženého predmetu očistenú od zvuk tlmiacich materiálov. Snímače musia byť pripojené k EZS tak, aby bola možná ich jednotlivá identifikácia, takže sa montujú do samostatných slučiek, alebo sú pripájané na informačné tablo. Obrázok 57 Seizmické senzory Pri inštalácii seizmických snímačov je potrebné brať do úvahy okolité vplyvy, ktoré môžu ich činnosť ovplyvniť. Sú to napríklad blízke cesty, železničné trate, metro a pod. Plochy prístupné z vonkajšieho nestráženého priestoru by nemali byť chránené seizmickými snímačmi. Taktiež vo vlhkom prostredí je potrebné zabrániť, aby sa vlhkosť dostala do snímača, čím by mohla ovplyvniť jeho činnosť. 73

74 6.2 Snímače na ochranu umeleckých predmetov Snímače na ochranu umeleckých predmetov sú určenie na stráženie umeleckých predmetov vo výstavných sieňach, galériách, múzeách a pod. Tieto snímače umožňujú trvalé stráženie predmetov, teda aj počas prítomnosti návštevníkov. Snímače na ochranu umeleckých predmetov je možné rozdeliť do dvoch skupín: závesné snímače, polohové snímače. Závesné snímače vyhodnocujú pôsobenie sily zaveseného predmetu na hák, ktorý je prepojený so snímačom. Elektronika vyhodnotí aj malé pohyby s predmetom, prípadne jemné dotýkanie sa predmetu. Obrázok 58 Závesná lišta Obrázok 59 Závesný snímač 21 Polohové snímače sú snímače reagujúce na zmenu polohy stráženého predmetu. Vychýlením kontaktu, ktorý sa dotýka časti stráženého predmetu sa aktivuje magnetický kontakt a elektronikou snímača je vyhlásený poplach. Tento typ snímača je možné použiť tam, kde sa nedajú použiť závesné snímače. 21 3S Stanislav Sedlák. [cit ]. Dostupné na internete: < 74

75 Obrázok 60 Polohový snímač 22 Ku vzniku falošných poplachov môže viesť nedodržanie správnej montáže zariadenia, nastavenie príliš vysokej citlivosti nezodpovedajúce hmotnosti stráženého predmetu a vonkajšie vplyvy (vibrácie a otrasy stien). V súčasnosti sú v ponuke výrobcov bezdrôtové polohové snímače. 6.3 Kapacitné snímače Kapacitné snímače sú určené na indikáciu priblíženia sa alebo priameho kontaktu stráženého predmetu. Môžu byť využívané na ochranu obrazov, voľne stojacich predmetov kovových ale i nekovových. Kapacitné snímače pracujú na princípe kondenzátora, ktorý je tvorený stráženým predmetom pripojeným ku snímaču, ktorý vyhodnocuje zmeny dielektrika. Vzhľadom na náročnú montáž a nastavovanie sa skoro vôbec nepoužíva. Jeho výhodou je, že k vyhláseniu poplachu dôjde ešte pred začatím manipulovania so stráženým predmetom. Obrázok 61 Princíp funkcie kapacitného snímača Strážený predmet je umiestnený v elektrickom poli Ep, alebo je priamou súčasťou elektród. Osoba, ktorá strážený priestor naruší zmení parametre dielektrika, ktoré vyhodnotí vyhodnocovacia jednotka a vyšle signál na vyhlásenie poplachu. 22 3S Stanislav Sedlák. [cit ]. Dostupné na internete: < 75

76 76

77 7 ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ PRE NÁVRH, INŠTALÁCIU A PREVÁDZKOVANIE ÚSTREDNÍ EZS A ICH PRVKOV Vývoj, výroba, predaj, projektovanie, montáž, údržba, revízia alebo oprava zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí predpokladajú v súčasnosti na Slovensku držanie licencie pre technickú službu na ochranu osoby a majetku. Ako bolo uvedené v predchádzajúcich kapitolách ponuka ústrední a ďalších zariadení je v súčasnej dobre rôznorodá. V rozhodovacom procese o použití konkrétneho typu ústredne je potrebné brať do úvahy nasledujúce aspekty: úroveň rizík na základe bezpečnostného posúdenia objektu (pozri kapitolu 2.3), rozsiahlosť a priestorové členenie objektu, finančné možnosti investora. 7.1 Postup pri projektovaní EZS Dodávateľ zabezpečovacieho systému by mal pri zriaďovaní EZS postupovať podľa jednotlivých krokov: bezpečnostné posúdenie objektu, vrátanie posúdenia všetkých vplyvov, zhotovenie predbežného návrhu k ponuke, prekonzultovanie návrhu, prípadne uzavretie zmluvy o dodávke systému, spracovanie projektu, jeho posúdenie a naplánovanie inštalácie, vlastná inštalácia, kontrola, oživenie a nastavenie, skúšanie, východisková revízia, dopracovanie dokumentácie, preukázateľné zaškolenie obsluhy, skúšobná prevádzka, odovzdanie diela vrátane dokumentácie a jeho vyúčtovanie, pravidelné kontroly a servis zariadenia. 23 Bezpečnostné posúdenie objektu, vrátanie posúdenia všetkých vplyvov Pred samotným návrhom zabezpečenia je potrebné oboznámiť sa s objektom, s prístupovými cestami a ostatnými vplyvmi na budúci EZS. Je potrebné ujasniť si spôsob používania objektu, prípadne oboznámiť sa s požiadavkami na členenie prístupu do jednotlivých častí objektu. Zároveň je potrebné určiť veľkosť chráneného záujmu (ak nie je totožný s objektom budovy), jeho hodnotu a umiestnenie. Výhodou je, ak sa podarí získať výkresovú dokumentáciu objektu (najlepšie v elektronickej podobe pre neskoršie spracovanie projektu zabezpečenia), prípadne je potrebné objekt načrtnúť ručne. Zhotovenie predbežného návrhu k ponuke Pri návrhu EZS je potrebné pozerať sa objekt očami páchateľa. V závislosti od stupňa rizika je potrebné zvoliť príslušné zariadenia. Je potrebné taktiež zohľadniť poznatky, zistené pri obhliadke objektu. Pri samotnom návrhu je potrebné zohľadniť, aby systém spĺňal požiadavky na užívateľsko priateľské (tzv. user friendly) ovládanie. 23 Podniková norma Jablotron PNJ131. Poplachové systémy - Pravidla zriaďovania elektrických zabezpečovacích systémov v objektoch (EZS). Vydané v júli Dostupné na: 77

78 Obrázok 62 Náčrtok zabezpečenia objektu Prekonzultovanie návrhu, prípadne uzavretie zmluvy o dodávke systému Táto fáza by mala obsahovať spresnenie konečnej ceny dodávky a montáže, spôsob využívania objektu, ako aj úrovne oprávnení užívateľov. V prípade, že objednávateľ požaduje redukovať navrhovaný systém, je potrebné aby to písomne potvrdil, pričom dodávateľ si potvrdenie archivuje v dokumentácii. Zmluva o dodávke systému by mala mať všetky náležitosti zmluvy o dielo 536 a nasledujúcich paragrafov Obchodného zákonníka. Zákon 473/2005 zároveň ukladá povinnosť zmluvu o poskytovaní technickej služby archivovať. Spracovanie projektu, jeho posúdenie a naplánovanie inštalácie Pre systémy so stupňom rizika 1 a 2 je možné ako projekt použiť návrh spracovaný k ponuke, prípadne doplnený o výsledky konzultácie s objednávateľom. Pre zložitejšie systémy je potrebné konfrontovať návrh priamo s realitou na mieste, prípadne ho konzultovať s projektantmi iných častí bezpečnostného projektu objektu. Priamo na mieste je možné korigovať umiestnenie prvkov, plánovaných káblových rozvodov, atď. 7.2 Postup pri montáži a kontrole EZS Postup pri montáži jednotlivých prvkov EZS je uvedený v samostatných kapitolách týchto skrípt venujúcich sa jednotlivým prvkom EZS. Dodávateľ zabezpečenia objektu EZS by mal inštalovať tieto prvky v súlade s pokynmi výrobcov, ktoré sú uvedené v návodoch prvkov. Mal by pristupovať šetrne k objektu a dodržiavať pravidlá bezpečnosti pri práci. Na zariadeniach EZS sa okrem prehliadok a preskúšaní vykonávajú východiskové a pravidelné odborné prehliadky, ktorých cieľom je preveriť stav zariadení EZS z hľadiska ich elektrickej bezpečnosti. Pred uvedením zariadenia EZS do skúšobnej a trvalej prevádzky sa musí na zariadení vykonať východisková odborná prehliadka podľa STN , STN a STN Povinnosť vykonať východiskovú odbornú prehliadku má dodávateľ, prostredníctvom osoby s príslušnou elektrotechnickou kvalifikáciou. Za vykonávanie pravidelných odborných prehliadok elektrických inštalácií EZS osobou s príslušnou elektrotechnickou kvalifikáciou je zodpovedný objednávateľ. Pravidelné odborné 78

79 prehliadky sa vykonávajú 1x za dva roky. V prípadoch pripojenia pohyblivým prívodom sa zariadenie považuje za elektrický spotrebič, na ktorý sa vzťahuje norma STN Správa o východiskovej a aj o pravidelnej odbornej prehliadke je súčasťou dokumentácie EZS. 7.3 Zaškolenie obsluhy, skúšobná prevádzka a odovzdanie EZS Podstatnou súčasťou inštalácie je preukázateľné zaškolenie obsluhy. Užívateľ musí byť oboznámený s tým: ako systém prevádzkovať, ako meniť a nastavovať užívateľské kódy, ako reagovať v jednotlivých situáciách (poplach, porucha a pod.), akým spôsobom a ako často systém užívateľsky skúšať a testovať, koho a ako kontaktovať v prípade technických problémov a chýb, ako viesť prevádzkovú knihu EZS. Preškolenie v uvedenom rozsahu musí objednávateľ potvrdiť podpisom do odovzdávacieho protokolu. Po zaškolení obsluhy by malo byť zariadenie prevádzkované v skúšobnej prevádzke počas 2 týždňov. V tejto dobe by mal dodávateľ venovať mimoriadnu pozornosť spoľahlivosti systému (výskytu falošných poplachov, chybám obsluhy a pod.). Vyhodnotenie prevádzky v skúšobnej dobe je vhodné vykonať kontrolou výpisu pamäte ústredne a konzultáciou s užívateľom. Ak sa počas skúšobnej prevádzky nevyskytli žiadne problémy, prechádza EZS stupňa 1 až 3 do trvalej prevádzky automaticky. Pokiaľ sa vyskytli na EZS problémy, je potrebné ich analyzovať a dohodnúť nápravu. V praxi sa počas skúšobnej prevádzky najčastejšie objavujú chyby obsluhy, preto je potrebné vykonať dodatočné doškolenie obsluhy. Občas sa vyskytujú prípady, že objednávateľ pri zadaní nepopísal správne spôsob používania objektu a musí potom dôjsť k zmene nastavenia alebo dokonca i k preinštalovaniu systému. Preto je dôležité venovať veľkú pozornosť posúdeniu objektu pred návrhom EZS. Pokiaľ sa v dobe skúšobnej prevádzky objavia falošné poplachy, je potrebné nájsť ich príčinu a tú odstrániť (napr. premiestnením detektora, zmenou jeho nastavenia a pod.). Inštalácia sa formálne ukončuje odovzdaním diela a podpisom preberacieho protokolu. Spolu s vlastným zariadením musí byť objednávateľovi odovzdaná dokumentácia, ktorá musí obsahovať: užívateľský návod systému, výkresovú dokumentáciu inštalácie, správu o východiskovej odbornej prehliadke, odovzdávací protokol s prevádzkovou knihou. Dodávateľ by mal objednávateľa dôkladne oboznámiť s tým, ako viesť prevádzkovú knihu zariadenia a ako si archivovať odovzdané dokumenty. Objednávateľ si musí uvedomiť, že v prípade budúcej ujmy na majetku môže poisťovňa, súd alebo iná inštitúcia vyžadovať doklad o riadnej a dokumentovanej prevádzke EZS. Dodávateľ by mal k vykonanej inštalácii archivovať minimálne: výkresovú dokumentáciu inštalácie, odovzdávací protokol, správu o východiskovej odbornej prehliadke. 79

80 Dokumentáciu a údaje EZS by mal dodávateľ archivovať ako tajné materiály objednávateľa. 7.4 Pravidelná kontrola a údržba EZS Užívateľ by mal pravidelne kontrolovať základnú funkčnosť zariadenia. Rozsah funkčných skúšok počas prevádzky je vhodné stanoviť dohodou medzi dodávateľom a užívateľom, a to formou obojstranne odsúhlasenej prílohy servisnej zmluvy. Súčasťou zmluvy by malo byť aj stanovenie servisného rozhrania, ktoré definuje hranicu činností, ktoré môže vykonávať užívateľ a ktoré patria do kompetencie dodávateľa. Spôsob základného testovania predvedie dodávateľ užívateľovi pri zaškolení obsluhy. Následné vykonávanie skúšok potvrdzuje užívateľ aj dodávateľ do prevádzkovej knihy. Príklad činností pri funkčných skúškach a ich periodicita: a) systém EZS 1x za 7 dní (užívateľ), 1x ročne (dodávateľ); b) detektory 1x za 3 mesiace (užívateľ), 1x ročne (dodávateľ); c) sirény a komunikátory 1x za 6 mesiacov (užívateľ), 1x ročne (dodávateľ); d) prevádzka na záložný zdroj 1x za 6 mesiacov (dodávateľ). Okrem užívateľského testovania by mal byť systém periodicky testovaný odborným dodávateľom prípadne subjektom vykonávajúcim servis. Tento subjekt musí mať registrovanú živnosť rovnakého druhu ako dodávateľ. Jedná sa o pravidelné prehliadky, ktoré overujú fyzický stav zariadení EZS, správne nastavenie, kontrolu programovania systému a vykonanie úkonov na zabezpečenie spoľahlivej funkcie EZS (napr. výmena chybných súčastí, výmena batérií a akumulátorov, a pod.). Intervaly pravidelných prehliadok sú závislé od stupňov zabezpečenia uvedených v STN EN stupeň1 / 1 x ročne v objekte; stupeň 2 a 3 / 2x ročne v objekte alebo 1x v objekte a 1x diaľkovým prístupom; stupeň 4 / 2x ročne v objekte. Zodpovednosť za objednanie pravidelných prehliadok nesie užívateľ (objednávateľ). Dodávateľovi sa však odporúča uzavrieť pri odovzdávaní diela dohodu o vykonávaní platených pravidelných prehliadok EZS. Po dohode s objednávateľom je na dodávateľovi, čo všetko do paušálneho poplatku zahrnie a čo nie (doprava, výmena batérií, a pod.). Pri odbornej pravidelnej prehliadke by mal dodávateľ vykonať úplnú kontrolu systému podobne ako je to pri skúšaní a odovzdávaní systému. Záznam z výsledku pravidelnej prehliadky sa zapisuje do prevádzkovej knihy. Za správu prevádzkovej knihy zodpovedá užívateľ (objednávateľ). Servis zariadení Za včasné objednanie servisného zásahu v prípade poruchy EZS zodpovedá objednávateľ prípadne užívateľ. Ak dodávateľ vykoná servisnú opravu alebo iný zásah na zariadení, je povinný tento zásah zaznačiť do prevádzkovej knihy. V prípade zásahu diaľkovým prístupom môže o vykonanie stručného záznamu do knihy požiadať objednávateľa (užívateľa). Podrobný návod týkajúci sa návrhu, inštalácie, prevádzky a prehliadok EZS je predmetom slovenskej technickej normy STN TS a TNI Podniková norma Jablotron PNJ131. Poplachové systémy - Pravidla zriaďovania elektrických zabezpečovacích systémov v objektoch (EZS). Vydané v júli Dostupné na: 80

81 8 POPLACHOVÉ PRIJÍMACIE CENTRUM Poplachové prijímacie centrum (Alarm Receiving Centre) (PPC) trvalo obsluhované vzdialené stredisko, do ktorého sa prenášajú informácie týkajúce sa stavov jedného alebo viacerých poplachových systémov. Poplachové prijímacie centrum (PPC), označované aj pojmom Pult centralizovanej ochrany (PCO) je trvalo obsluhované vzdialené stredisko, do ktorého sa odovzdávajú informácie týkajúce sa stavov jednej alebo viacerých EZS. 25 Pojem PPC sa nachádza v norme STN EN , pojem PCO v norme STN EN V policajnej praxi je v zaužívaný pojem Stredisko registrácie poplachov SRP, ktorý pochádza z dnes už neplatnej normy ČSN PPC je na rozdiel od PCO širší pojem. V súčasnosti už nie je možné hovoriť o akomsi pulte, prípadne grafickom table na ktorom sa zobrazujú narušenia objektov a správy z objektu, ale je to komplexné pracovisko, ktoré po registrácii signálu o narušení a jeho vyhodnotení podá informáciu konečnému príjemcovi (zásahovej jednotke, Policajnému zboru, majiteľovi objektu, Hasičskému a záchrannému zboru a pod.). Pozn. V súčasnosti taktiež často dochádza k zámene pojmov pult centrálnej ochrany pult centralizovanej ochrany. Je možné uviesť niekoľko ďalších definícií PPC/PCO: Stredisko registrácie poplachov (SRP) (aj PCO pult centralizovanej ochrany) je zariadenie, ktoré umožňuje prenos a vyhodnotenie signalizácie narušenia zo zabezpečovaných objektov do miesta centrálneho vyhodnotenia pomocou liniek jednotnej telekomunikačnej siete alebo v rádiovej sieti. SRP sa spravidla skladá z: účastníckeho zariadenia, nainštalovaného v stráženom objekte, ovládaného kľúčovým prepínačom, ústredňového zariadenia na pripojenie účastníckych zariadení, dispečerského zariadenia pre príjem a vyhodnotenie signálov od jednotlivých účastníckych zariadení. 26 PCO je zariadenie, ktoré spracováva poplachové správy z lokálnych elektrických zabezpečovacích systémov zasielané prostredníctvom prenosovej cesty. PPC je trvalo obsluhované dohľadové pracovisko, do ktorého sú zasielané informácie týkajúce sa stavu jedného alebo viacerých poplachových zabezpečovacích a tiesňových systémov Výkladový slovník Terminológia bezpečnostného manažmentu. [cit ]. Dostupné na internete: < 26 Výkladový slovník Terminológia bezpečnostného manažmentu. [cit ]. Dostupné na internete: < 27 Fabik, A.: Kam kráčíš PCO, nebo raději PPC? In: Security magazin, březen/duben 2007, ISSN

82 Typy PCO Obrázok 63 Rozdiel PPC/PCO PCO sú obvykle koncipované dvoma spôsobmi: ako úplne autonómne systémy, ako systémy integrované do PC. Autonómne systémy Autonómny PCO je konštruovaný tak, že je schopný plnohodnotnej prevádzky bez ďalších prístrojov a zariadení. Obyčajne je vybavený displejom a tlačiarňou. Jeho súčasťou je napájací zdroj so zálohovacím akumulátorom. K systému sa pripojuje počítač, ktorý umožňuje komfortnejšiu obsluhu s radom doplnkových funkcií, medzi ktoré patrí napr.: zobrazovanie nákresov (schém) pripojených objektov, mapiek okolia, prístupových trás a pod. Výhodou tohto systému je, že v prípade výpadku elektrického napájania alebo poruchy PC je PCO schopné prijímať poplachové signály z chránených objektov. v súčasnosti sa od ich používania upúšťa. Systémy integrované do PC Tieto systémy sú konštruované tak, že na pevnom disku je nainštalovaný špecializovaný softvér. To znamená, že takýto PCO pre svoju prevádzku potrebuje celú kapacitu PC a je nevyhnutné, aby fungovali všetky prvky (časti) osobného počítača. V prípade poruchy pevného disku, na ktorom je nainštalovaný softvér nastane totálny výpadok funkcií PCO. Rovnaký dopad by mali aj poruchy softvérového charakteru. Aj preto je potrebné, aby prevádzkovatelia PCO mali vytvorené zálohy systému, ktoré je možné v prípade potreby flexibilne použiť na novom hardvéri. Najčastejšími prevádzkovateľmi PCO sú: Policajný zbor SR, súkromné bezpečnostné služby (SBS), mestské a obecné polície, Hasičský a záchranný zbor. 82

83 Zariadeniami súvisiacimi s PCO sú: poplachový prenosový systém zariadenie prenášajúce informácie z elektrických zabezpečovacích systémov do zriadení v PPC, prenosová cesta, indikačné zariadenie slúži na vyhodnocovanie informácií z poplachového prenosového systému (môže to byť PCO). Funkcie PCO V závislosti od konkrétneho typu umožňujú PCO tieto funkcie : prenos informácií o pripojenej ústredni EZS, EPS. Z pripojených ústrední sa do PCO prenášanú tieto základné informácie : - režim ústredne (pohotovostný, stráženie), - poplach pri narušení (typ poplachu: narušenie objektu, ovplyvnenie zaisťovacej slučky, požiarny poplach, ), - porucha (porucha základného napájania, náhradného zdroja ), - strata spojenia s ústredňou. archivácia prijatých správ a zásahov obsluhy na pevný disk počítača PCO sa ukladajú všetky udalosti prijaté od podriadených objektov s uvedením dátumu a času ich prijatia a všetky zásahy obsluhy do systému. Na základe toho možno spätne rekonštruovať udalosti, vyhodnotiť správnosť a včasnosť reakcie obsluhy na jednotlivé udalosti. Archívne súbory musia byť zálohované každý deň a to najmenej na dve nezávislé média (HDD, DVD, CD, ZIP, DAT, Flash, alebo iné) ; diaľkové ovládanie EZS a jej prvkov - možnosť z centra zapnúť/vypnúť ústredňu do režimu ochrany (len so súhlasom majiteľa objektu). Niektoré systémy umožňujú ovládanie jednotlivých slučiek alebo skupín detektorov (zapínanie/vypínanie do ochrany, definovanie typu slučky, dočasné vyradenie z kontroly - tzv. bypass); doplnkové funkcie : o možnosť záznamu ďalších udalostí z podriadených staníc (dátum, čas a kód použitý pre zapnutie/vypnutie stráženia objektu) a výpisu týchto udalostí na tlačiarni, o možnosť ovládať špeciálne výstupy podriadených ústrední: zapnutie záznamového zariadenia v objekte, rozsvietenie svetiel, spustenie húkačiek, spustenie stabilných hasiacich zariadení, o aktualizácia (tzv. upgrade) programového vybavenia do podriadených staníc, o prenos a podpora spracovania obrazu - statický alebo dynamický obraz z kamier umiestnených v chránenom objekte, o vizualizácia prenášaných informácií - grafické zobrazenie narušeného objektu s podrobnejšou informáciou o objekte (pôdorysné usporiadanie, umiestnenie detektorov, únikové cesty, ), o možnosť monitorovania rôznych technologických procesov: únik plynov alebo toxických látok, monitorovanie výšky hladiny vody alebo iných kvapalín, sledovanie ľubovoľných medzných alebo havarijných stavov ľubovoľných fyzikálnych veličín. 83

84 Základné časti PCO: ústredňa PCO (riadiaca jednotka, vyhodnocovacia jednotka, komunikačná jednotka), komunikačná časť, koncové zariadenia, prídavné zariadenia, zdroj energie. 8.1 Komunikačná časť PCO Komunikačná časť PCO zabezpečuje komunikáciu medzi ústredňou PCO a ústredňou EZS, čím vytvára poplachovú prenosovú cestu. V súčasnosti sú najrozšírenejšími prenosovými cestami: - rádiový prenos na vyhradených frekvenciách, - prenos po sieti GSM prostredníctvom GPRS, - prenos po sieti GSM prostredníctvom SMS, - prenos po sieti GSM v hovorovom pásme, - telefónna linka v hovorovom pásme, - telefónna linka v nadhovorovom pásme, - telefónna linka ISDN, - prenos pomocou internetovej siete Rádiový prenos Bezdrôtové spojenie prostredníctvom rádiovej siete rádiové prostriedky pracujú v rôznych vyhradených frekvenčných pásmach. Tento typ spojenia je v niektorých PCO preferovaný, v niektorých systémoch sa považuje len za doplnkový prenosový kanál. Výhodou je, že rádiová prenosová cesta je jedinou prenosovou cestou určenou výhradne pre účely prenosu dát z poplachových prenosových systémov. Všetky ostatné prenosové cesty sú primárne využívané na iné účely. Prevádzkovatelia PCO tak majú celú prenosovú cestu pod kontrolou a nie sú závislí na inej organizácii. 28 Výhodami rádiovej prenosovej cesty sú: - určenie prenosovej cesty výhradne pre prenosy poplachových správ, - nízke náklady na prevádzku (zasielanie správ nie je spoplatnené platí sa len registračný poplatok), - rýchlosť prenosu poplachovej správy, - možnosť kontroly prevádzkovateľom. Nevýhodami rádiovej prenosovej cesty sú: - potreba budovania antén na chránených objektoch, - v prípade členitého terénu potreba zriaďovania opakovacích resp. retranslačných staníc, - administratívne problémy spojené s prevádzkovaním rádiového systému v závislosti od vysielacieho výkonu je oznamovacia, prípadne schvaľovacia povinnosť, atď. 28 Fabik, A.: Kam kráčíš PCO, nebo raději PPC? In: Security magazin, březen/duben 2007, ISSN

85 Zaistenie požadovanej bezpečnosti bezdrôtového spojenia možno realizovať viacerými metódami: Použitím metód šifrovania prenášaných správ. Používajú sa rozličné šifrovacie algoritmy spravidla realizované pomocou špecializovaných zákazníckych obvodov implementovaných do vysielacích a prijímacích zariadení. Správou spektra základná myšlienka tohto spôsobu ochrany je utajenie informácie, že v danom frekvenčnom pásme prebieha vysielanie nejakých informácií. Správy z jednotlivých objektov sú prenášané v pridelenom frekvenčnom pásme ale na rôznych nosných frekvenciách pri dodržaní šírky prenášaného pásma. Nosné frekvencie pritom nie sú pridelené jednotlivým objektom pevne ale menia sa počas prenosu správy podľa algoritmu generujúceho pseudonáhodnú postupnosť Prenos po sieti GSM Siete GSM (Global System for Mobile Communications) sú vybudované a prevádzkované mobilnými operátormi. V súčasnosti je pokryté takmer celé územie SR signálom aspoň jedného z operátorov. Nevýhodou prenosu poplachových správ je spoplatnenie prenosu, možné preťaženie siete a pomerne jednoduché rušenie signálu. Prenos poplachových správ pomocou GSM telefónu GSM telefón môže byť použitý alternatívne na prenos krátkych textových správ (SMS), ktoré prenášajú informáciu o narušení alebo poruche, prípadne multimediálnych správ (MMS), ktoré môžu prenášať obraz a zvuk zaznamenaný pri narušení objektu. Tento prenos nie je príliš spoľahlivý, pretože služba prenosu krátkych a multimediálnych správ nepatrí medzi tzv. bezpečné služby a prevádzkovatelia GSM ich nezaručujú. Nevýhodou používania SMS/MMS je len jednosmerný prenos správ z objektu na PCO. GSM brány ide o zariadenia, ktoré slúžia na prepojenie zariadenia určeného na komunikáciu v jednotnej telekomunikačnej sieti (napríklad digitálneho komunikátora pre prenos v hovorovom pásme) do pásma GSM. GSM brána zariadeniu simuluje telefónnu linku a transformuje správy zariadenia do pásma GSM. Výhodou zariadenia je možnosť obojsmerného prenosu správ a teda aj ovládať zariadenie v objekte. Prenos je v tomto prípade uskutočňovaný ako v prípade použitia telefónnej linky, ale namiesto drôtového vedenia je využívaná sieť GSM. 29 Prenos prostredníctvom GPRS je jedným z najlepších spôsobov prenosu s práv na PCO. GPRS (General Packet Radio Service) je službou prenosu paketov. V objekte je potrebné inštalovať GPRS zariadenie modem, ktoré je niekedy štandardnou súčasťou ústredne EZS. Výhodou tohto druhu prenosu sú nízke náklady dátových prenosov. Prenosy sú pomerne spoľahlivé a keďže sa jedná predovšetkým o prenos informácií z objektu na PCO nehrozí preťaženie siete Prenosy telefónnymi linkami Linkové spojenie - spojenie prostredníctvom telekomunikačných liniek. Pri vzniku PCO boli telefónne linky jediným spôsobom prenosu správ zo vzdialených objektov. Jednotná telefónna sieť (JTS) - kde prenos informácii môže byť realizovaný v hovorovom pásme - prepojenie objektovej stanice s PCO bežnou telefónnou linkou po komutovanom spoji (spojenie vytvorené prepínaním účastníckych telefónnych vedení spojovacím zariadením umiestneným v telefónnej ústredni). V prípade prenosu správy z objektu do PCO musí telefónny komunikátor prostredníctvom komutačného zariadenia nadviazať spojenie s PCO (uvoľniť telefónnu linku, vytočiť telefónne číslo pultu, vyhodnotiť prihlásenie PCO) a po nadviazaní spojenia preniesť informačný telegram. Nevýhodou tohto spôsobu je menšia 29 Nagy, P.: Pulty centralizovanej ochrany. Bezpečnostné systémy. [cit ]. Dostupné na internete: < 85

86 kvalita spojenia, nižšia prenosová rýchlosť, spravidla len jednosmerný prenos informácií (z objektu na ústredňu), komplikované diaľkové ovládanie objektových staníc a kontrola celistvosti spojovacieho vedenia, blokovanie telefónnej linky pri prenose správy na PCO. Prevádzkovatelia PCO by mali zabezpečiť utajenie telefónneho čísla, aby predišli úmyselnému blokovaniu linky. Hlavnou výhodou tohto druhu prenosu sú nízke náklady na obstaranie. Prenos informácií v nadhovorovom pásme - prepojenie objektovej stanice s PCO telefónnou linkou po pevnom (nekomutovanom) spoji. Môže sa realizovať zvláštnou prenajatou linkou určenou len na prenos správ na PCO alebo použitím bežnej telefónnej linky s úpravou v ústredni. V prípade použitia bežnej telefónnej linky sa na strane účastníka aj spojovacieho zariadenia musí použiť elektrická frekvenčná výhybka, ktorá oddelí telefónne hovorové pásmo prenášané bežným komutovaným spojom od nadhovorového pásma (18 khz, 20 khz, 48 khz), v ktorom sa prenášajú správy medzi telefónnym komunikátorom objektovej stanice a PCO. ISDN linky ISDN prenášajú digitálny signál na rozdiel od liniek jednotnej telefónnej siete ktoré prenášajú analógový signál. Linka ISDN v sebe zlučuje tri prenosové kanály dva B - kanály a jeden D kanál. B kanály sú hovorovými kanálmi a dajú sa využiť pre prenos hovorových správ v digitálnej podobe na PCO. D - kanál je určený na prenos dát v digitálnej podobe - u nás sa využíva málokedy. Pre zabezpečenie prenosu informácie je potrebné doplniť informačnú časť prenášaného signálu zabezpečovacou časťou. Tým sa zvýši bezpečnosť a spoľahlivosť prenosu. Možné sú napríklad tieto spôsoby zabezpečenia : zabezpečenie paritnými bitmi, zabezpečenie metódou kontrolného súčtu, zabezpečenie použitím cyklického kódu tzv. CRC (Cyclic Redundancy Check), zabezpečenie opakovaním prenosu. 30 Typy prenášaných správ poplachovým prenosovým systémom sú: stavové informácie, informácie o zmenách (zmenové informácie). Stavové informácie sú vysielané periodicky zabezpečovacím systémom a obsahujú informácie o stave systému (batérie, napájanie, režim systému, atď.). Zmenové informácie sú odosielané zabezpečovacím systémom na PCO len v prípade vzniku nejakej udalosti (poplach, narušenie systému, atď.). 8.2 Indikačná časť PCO Indikačná časť PCO slúži predovšetkým na zobrazenie poplachového stavu stráženého objektu. Prvotné zariadenia neumožňovali vizualizáciu, ale iba jednoduchým spôsobom prostredníctvom malej žiarovky zobrazovali stav objektu (rozsvietenie znamenalo napadnutie objektu). Archivácia bola realizovaná záznamom na ihličkových tlačiarňach vo forme tlačových zostáv. Postupom času sa indikačné zariadenia vyvinuli do podoby tabla s displejom, pričom často je využívané zobrazovanie na samotnom displeji, prípadne premietané projektorom. PCO používané v súčasnosti majú formu PC na ktorom je nainštalovaná softvérová aplikácia nazývaná monitorovací softvér. Výhodou je možnosť 30 Nagy, P.: Pulty centralizovanej ochrany. Bezpečnostné systémy. [cit ]. Dostupné na internete: < 86

87 pripojenia rôznych indikačných zariadení (monitory, projektory, tablá), archivácia dát formou tlače, na pevnom disku, ale aj na prenosných médiách. Kvalitné monitorovacie softvéry by mali spĺňať nasledujúce kritériá: prehľadné a prívetivé užívateľské prostredie, použitie architektúry klient / server, možnosť vytvárať používateľské kontá, databáza a zálohovanie počas prevádzky, možnosť vzdialeného prístupu, možnosť sieťovej prevádzky, možnosť použitia rôznych prijímacích zariadení, jednoduchý spôsob definovania objektu, možnosť aktualizácie, stabilita. Monitorovací softvér je v prevádzke 24 hodín, 7 dní v týždni, preto sú nevyhnutné pravidelné prehliadky a kontroly funkčnosti. Všetky dáta by mali byť pravidelne zálohované a v prípade poruchy by mal mať prevádzkovateľ k dispozícii záložný PCO. PCO musí mať zabezpečené napájanie záložným zdrojom, prípadne generátorom. Znefunkčnenie softvéru znamená, že objekty nebudú strážené. 8.3 Zásady výstavby a prevádzky systému PCO Výstavba a prevádzkovanie PCO je pomerne nákladnou záležitosťou. Nie všetky súkromné bezpečnostné služby ponúkajúce pripojenie na PCO tento systém prevádzkujú. Často na základe zmluvy využívajú služby iného prevádzkovateľa. Pred návrhom samotného zabezpečovacieho systému pripojeného na PCO je potrebné analyzovať riziká napadnutia objektu, kde je vymedzený predmet chráneného záujmu, vyčíslená jeho hodnota a odhadnutá výška možných škôd spôsobená napadnutím. Na základe analýzy rizík sa dá jednoduchšie rozhodnúť, aké opatrenia prijať, aby sa možným škodám predišlo, prípadne, aby boli ich následky nižšie. Priestory, v ktorých sú umiestnené PCO, to znamená PPC, by mali spĺňať nasledujúce požiadavky: a) Prístup do priestorov PPC. Miestnosti, v ktorých je umiestnený PCO by mali byť situované tak, aby ich využívali len pracovníci firmy, ktorá prevádzkuje PCO. Tieto priestory by nemali byť prístupné žiadnemu inému užívateľovi objektu. b) Dostupnosť. Do priestorov, v ktorých je umiestnený PCO by nemali existovať žiadne vstupy zo susedných priestorov s výnimkou priestorov, ktoré sú vo výlučnom používaní firmy prevádzkujúcej PCO. Potom platí, že žiadna časť týchto susediacich priestorov nemá byť dostupná žiadnemu inému užívateľovi objektu. c) Ochrana. Časť budovy, v ktorej je umiestnený PCO, by mal byť chránený elektrickým zabezpečovacím systémom, nainštalovaným v súlade s príslušnými normami. Vyvedenie poplachového signálu z tohto poplachového systému musí byť na stanovište dispečera PCO. Signál o napadnutí obsluhy PCO by mal byť automaticky prenášaný na iný PCO. Priestory PPC by mali byť vybavené kamerovým systémom (CCTV), ktorý by umožňoval pozorovať najmä: hlavný vstup do priestorov spoločnosti, prevádzkujúcej PCO, priestor pred normálnym vchodom do miestnosti v ktorej sa nachádza PCO, 87

88 priestor pred núdzovým východom z miestnosti v ktorej sa nachádza PCO. Monitorované priestory musia byť vždy dostatočne osvetlené. Monitory musia byť umiestnené na stanovišti dispečera (operátora) PCO tak, aby boli pod neustálym dohľadom. Chránené by mali by všetky otvorové výplne, stavebné prvky proti prerazeniu. Priestory by mali vybavené EPS a ochranou proti bleskom. Priestory PPC musia byť vybavené núdzovým osvetlením, ktoré sa pri výpadku elektrickej siete bez prerušenia automaticky zapne. d) Stavebné dispozície. Priestory, v ktorých sa umiestňuje PCO, by mali byť umiestnené vo vnútri objektu. Priestor PCO by mal pozostávať z miestnosti umiestnenej vo vnútri objektu a pripojenej predsiene. Stavebné prvky by mali mať zvýšenú pasívnu odolnosť proti mechanickému prekonaniu a požiarnu odolnosť min. 30 min. e) Otvory. Do miestnosti PCO by mali byť povolené len nasledujúce otvory: normálny vchod, núdzový východ, zasklené plochy, ventilácia, servisné vstupné a výstupné otvory. Všetky otvory musia byť zabezpečené mechanickými zábrannými prostriedkami v požadovanej bezpečnostnej triede, zabezpečujúcej zvýšenú pasívnu odolnosť proti mechanickému prekonaniu, protipožiarnu odolnosť, balistickú odolnosť a znemožňujúce pozorovanie miestnosti PCO z vonkajších priestorov. 8.4 Požiadavky na obsluhu PCO Dispečing PCO a stanovište zásahovej jednotky musí byť 24 hodín obsadené odborne vyškoleným personálom. Prevádzkovateľ PPC/PCO musí byť kedykoľvek schopný doplniť stav obsluhy PCO prípadne zásahovej jednotky, pokiaľ z nejakého dôvodu nie je naplnený požadovaný stav personálu. V pohotovosti k nástupu so služby musí byť nepretržite jeden dispečer (na každé prevádzkované PPC) a jeden člen zásahovej jednotky (na každé tri vozidlá). Personál musí mať odbornú spôsobilosť podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, musí mať potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na výkon služby a musí byť preukázateľne zaškolený v oblasti používania operačných systémov a softvéru PCO. Zároveň musí ovládať príslušnú metodiku riadenia zásahov. 88

89 9 ELEKTRICKÁ POŽIARNA SIGNALIZÁCIA Elektrická požiarna signalizácia (EPS) slúži na preventívnu ochranu objektov pred požiarom tak, že opticky a akusticky signalizuje vznik a miesto požiaru. EPS signalizuje vznik požiaru samočinne, alebo prostredníctvom ľudského činiteľa a informáciu o požiarnom poplachu využíva na informovanie osôb vykonávajúcich zásah (Hasičský a záchranný zbor), alebo na aktiváciu hasiacich zariadení (stabilné hasiace zariadenia). V súčasnej dobe sú požiarne detektory, ako aj detektory úniku plynu, či zaplavenia štandardnou súčasťou systémov EZS, budeme sa im ale venovať okrajovo. Základná zostava EPS pozostáva z: požiarnych detektorov (hlásičov) manuálnych a automatických, požiarnych slučiek, ústrední EPS, signalizačnej linky, doplňujúcich zariadení (signalizačné zariadenie, zariadenie diaľkového prenosu informácií, ovládacie jednotky a pod.). Základné druhy EPS sú: jednostupňová EPS, ktorá má jednu alebo viac hlavných ústrední EPS, na vstup ktorých sú pripojené samočinné a tlačidlové hlásiče požiaru. Na výstupy ústrední sú pripojené doplňujúce zariadenia, prípadne ovládané zariadenia. Jednostupňová EPS nemá vedľajšie ústredne. viacstupňová EPS, ktorá má hlavnú a vedľajšie ústredne EPS, na ktorých vstupy sú pripojené samočinné a tlačidlové hlásiče požiaru a výstupy vedľajších ústrední (nižšieho stupňa). Na výstupy ústrední sú pripojené doplňujúce zariadenia, prípadne ovládané zariadenia. Viacstupňové EPS sa zriaďujú v rozsiahlych areáloch s niekoľkými od seba vzdialenými objektmi. 89

90 Obrázok 64 Schéma EPS 90

91 9.1 Hlásiče požiaru Hlásič požiaru je dielec zariadenia EPS, ktorý obsahuje najmenej jeden snímač monitorujúci trvalo alebo v časových intervaloch aspoň jeden fyzikálny alebo chemický jav súvisiaci s požiarom. Tepelný hlásič reaguje na zvýšenie teploty, dymový hlásič je citlivý na časticové produkty horenia a/alebo pyrolýzy, ktoré sú rozptýlené v atmosfére. 31 Hlásiče požiaru je možné deliť podľa rôznych hľadísk: - podľa konfigurácie hlásičov požiaru: bodové hlásiče reagujú na fyzikálne zmeny snímané v blízkosti jedného pevného bodu, viacbodové hlásiče reagujú na fyzikálne zmeny snímané v blízkosti viacerých pevných bodov, líniové hlásiče reagujú na fyzikálne zmeny snímané v blízkosti jednej spojitej rovnej čiary. - podľa spôsobu reagovania hlásiča na snímaný jav: statické hlásič reaguje na prekročenie vopred nastavenej hodnoty meranej fyzikálnej veličiny, diferenčné hlásič reaguje na situáciu, keď rozdiel hodnôt meraných fyzikálnych veličín odmeraných v rôznych časových okamžikoch alebo v rôznych miestach prekročí vopred nastavenú hodnotu, dynamické hlásič reaguje správou o poplachu, keď rýchlosť zmeny meranej fyzikálnej veličiny prekročí stanovenú hodnotu, inteligentné hlásič vyhodnocuje niekoľko parametrov snímanej fyzikálnej veličiny (napríklad rýchlosť zmeny, gradient nárastu, ) podľa zložitejších algoritmov. - podľa snímaného fyzikálneho javu: hlásiče teploty detektory reagujú poplachovým hlásením na zvýšenie teploty okolitého prostredia pri prekročení nastavenej medznej hodnoty teploty termomaximálne hlásiče, alebo pri prudkom zvýšení teploty v relatívne krátkom čase termodiferenciálne hlásiče. hlásiče plameňa hlásiče reagujú na elektromagnetické žiarenie v pásme ultrafialového alebo infračerveného žiarenia vyžarované plameňom pri horení. hlásiče dymu reagujú na prítomnosť časticových produktov horenia alebo pyrolýzy v atmosfére a na zvýšenie koncentrácie dymových viditeľných a neviditeľných aerosólov nad stanovenú hranicu. Hlásiče využívajú na detekciu dymu ionizačný alebo optický princíp snímania a sú najpoužívanejšími hlásičmi. hlásiče plynu hlásiče reagujú na prítomnosť plynov vznikajúcich v dôsledku chemických reakcií pri horení a/alebo tepelnom rozklade najmä organických látok na báze ropy Ionizačné hlásiče požiaru Ionizačný hlásič požiaru je dymový hlásič požiaru reagujúci v dôsledku vplyvu splodín horenia na zmenu ionizačného prúdu v pracovnej komore hlásiča. Potrebná ionizácia 31 STN EN 54-1 Elektrická požiarna signalizácia. Časť 1: Úvod. 91

92 v pracovnej komore hlásiča sa dosahuje rádioaktívnym žiaričom. Najčastejšie je používaný izotop amerícia. Ionizovaný vzduch v pracovnej komore je vodivý. Vplyvom elektrického poľa vytvoreného medzi meracími elektródami dochádza v komore k pohybu iónov, čím je ovplyvnený prúd pretekajúci detekčnou komorou. Pokles prúdu deteguje elektronika a hlásič deteguje vznik požiaru. 32 Ionizačné hlásiče reagujú na pomerne malé koncentrácie ionizovaných častíc vo vzduchu. Sú veľmi citlivé i na prítomnosť takých splodín horenia ktoré sú ľudským okom neviditeľné. Nevýhodou je, že k aktivácii ionizačných hlásičov môže dôjsť v prípade varenia, alebo pečenia v kuchyni, prípadne pri náhlej zmene atmosférického tlaku, teploty a vlhkosti. Hlavnou výhodou týchto detektorov je cena. Nevýhodou prítomnosť rádioaktívneho materiálu v tele hlásiča a s tým spojené komplikácie pri manipulácii s nimi. Pozn.: Ionizačné požiarne hlásiče, používané v SR, obsahujú rádioaktívnu látku 241 Am s aktivitou od 12 kbq do 4,8 MBq. Táto aktivita zaraďuje uvedenú rádioaktívnu látku medzi rádioaktívne žiariče, pretože prekračujú limitnú aktivitu stanovenú v Prílohe č. 1 zákona NR SR č. 470/2000 Z. z., ktorá je pre rádionuklid 241 Am stanovená na úrovni aktivity 10 kbq a hmotnostnej aktivity 1 kbq/kg a energia emitovaného žiarenia (59,5 kev) je väčšia ako 5 kev ( 2, ods. 13 zákona) Optické hlásiče dymu a plameňa Princíp optických hlásičov spočíva v optickej väzbe medzi pulzujúcou LED a fotodiódou. Jedná sa o konštrukciu vysielač prijímač, kde dym vstupujúci do detekčnej komory spôsobuje zoslabenie intenzity prijímaného žiarenia. Následne je vyhodnocovaná zmena napätia na výstupe fotodiódy oproti stanovenej hranici. V súčasnosti sa používajú hlásiče, kde lúč emitovaný LED nie je nasmerovaný priamo na fotodiódu, ale až pri vniknutí dymu do detekčnej komory dôjde k odrazu lúča od čiastočiek dymu na fotodiódu. Obrázok 65 Optický hlásič dymu Nevýhodou týchto hlásičov je možnosť vzniku falošných poplachov pri zarosení, alebo výparoch. 32 Nagy, P.: Elektrická požiarna signalizácia. Bezpečnostné systémy. [cit ]. Dostupné na internete: </ 33 Likvidácia použitých požiarnych hlásičov. [cit ]. Dostupné na internete: < 92

93 Optické hlásiče plameňa pracujú na princípe identifikácie ultrafialového, alebo infračerveného spektra žiarenia, ktoré vyžaruje plameň. Tieto hlásiče sa používajú ako doplnková ochrana k hlásičom dymu. Používajú sa v skladoch horľavých kvapalín a plynov Lineárne optické hlásiče dymu Lineárne hlásiče pracujú na podobnom princípe ako optické detektory dymu. Merajú zoslabenie intenzity infračerveného žiarenia, vyžarovaného LED, dymovými časticami v chránenom priestore. Na zoslabení intenzity žiarenia sa podieľa odraz žiarenia od dymových častíc a pohlcovanie svetla dymovými časticami. Vysielač a prijímač môže byť inštalovaný oproti sebe na zvislé plochy chráneného priestoru, prípadne vedľa seba, ale na protiľahlej ploche musí byť inštalovaný odrazový hranol. Medzi vysielačom a prijímačom môže byť vzdialenosť až 100 m, pričom šírka chráneného priestoru je približne 8 metrov na obidve strany od detekčnej osi. Podmienkou inštalácie je priama viditeľnosť medzi prijímačom a vysielačom Lineárne teplotné detektory teplotné káble Lineárne teplotné káble sú zložené zo samotného teplocitlivého káblu a vyhodnocovacej jednotky. Kábel môže byť konštruovaný z odporového materiálu - dva skrútené káble, oddeleného izoláciou, ktorá pri zvýšenej teplote zmäkne a spôsobí skrat káblov. Pre uvedenie do stavu stráženia je po poplachu potrebné kábel vystrihnúť, prepojiť a kalibrovať. Ďalším spôsobom je použitie kábla s vodičmi zo špeciálnej zliatiny, kde dochádza k zmene odporu kábla v závislosti od okolitej teploty. Je možné využiť aj optické káble, kde sú optické vlákna natočené okolo materiálu, ktorý mení tvar pri zmene teploty a tým dochádza k zmene intenzity prechádzajúceho laserového lúča. Výhodou uvedených dvoch typov teplocitlivých káblov je viacnásobné použitie, pokiaľ teplota nepresiahne limit stanovený výrobcom (približne 300 C), kedy nastane ich trvalé poškodenie Tlakové hlásiče Hlavnými časťami tlakových hlásičov sú: vyhodnocovacia jednotka a snímacia trubica. Kompresor vo vnútri vyhodnocovacej jednotky vytvára presne definovaný pretlak v snímacej trubici. Pri zvýšení okolitej teploty sa zmení tlak v snímacej trubici, čo má za následok vyvolanie poplachu. Tlakové hlásiče sú programované pre použitie v konkrétnom prostredí. Výhodou je odolnosť voči vlhku, prachu, hmyzu a pod., ktoré u bodových hlásičov vyvolávajú falošné poplachy Tlačidlové hlásiče požiaru Tlačidlové hlásiče požiare sú manuálnymi hlásičmi, prostredníctvom ktorých osoba, ktorá spozoruje požiar odošle stlačením tiesňového tlačidla informáciu o požiarnom poplachu. Tiesňové tlačidlo je zvyčajne chránené rozbitným krycím sklom. Po aktivácii tlačidla svetelná signalizácia signalizuje spätne, že ústredňa vyhlásila poplach. Konštrukcia umožňuje vrátiť tlačidlo do pôvodného stavu len odbornej obsluhe ústredne Ústredne EPS Ústredne EPS sú zariadenia slúžiace na prijímanie a vyhodnocovanie signálov z hlásičov. Informácie spracovávajú podľa naprogramovaného algoritmu a generujú zodpovedajúcu odozvu na výstupných obvodoch (vyhlásenie poplachu, signalizácia poruchy, prenos signálu). 34 Křeček, S. a kol.: Príručka zabezpečovací techniky. Blatná: Blatenská tiskárna, 2002, ISBN

94 Zároveň môžu aktivovať a ovládať zariadenia na zabránenie šírenia požiaru (požiarne klapky, samočinné hasiace zariadenia, atď.). Norma STN EN 54-1 uvádza definíciu ústredne EPS takto: Ústredňa EPS je časť zariadenia elektrickej požiarnej signalizácie, cez ktorú možno napájať ostatné časti a ktorá: a) sa používa na: 1. príjem signálov z pripojených hlásičov, 2. určovanie, či tieto signály zodpovedajú stavu signalizovania požiaru, 3. akustické a optické indikovanie každého takého stavu signalizovania požiaru, 4. indikovanie nebezpečného miesta, 5. možné zaznamenanie takej informácie, b) sa používa na sledovanie správnej funkčnosti zariadenia a poskytovanie akustického signálu a optického signalizovania každej poruchy (napr. skrat, prerušenie vedenia alebo porucha dodávky energie), c) ak sa to požaduje, umožní vyslanie signálu požiarnej signalizácie napríklad: - do zariadení akustického alebo optického signalizovania požiaru, - cez zariadenie prenosu požiarnej signalizácie na jednotku požiarnej ochrany, - cez ovládanie automatických zariadení požiarnej ochrany na automatické hasiace zariadenia. 35 Slučkové ústredne sú proti vzniku falošných poplachov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku poruchových impulzov indukovaných vo vedení, vybavené elektronickými obvodmi tzv. opakovaného nulovania, čo znamená, že ústredňa najprv vynuluje ktorúkoľvek slučku signalizujúcu požiar a poplach hneď nevyhlási. Ak poplachový podnet v slučke trvá ďalej aj po skončení opakovaného nulovania (v prípade požiaru), ústredňa vyhlási požiarny poplach okamžite. Ústredňa EPS musí byť schopná signalizovať tieto stavy: stav signalizovania požiaru, stav signalizovania poruchy, stav dezaktivácie, stav skúšania, stav pokoja. Jednotlivé hlásiče sa pripájajú na ústredňu EPS do slučiek. Požiarna slučka je vedenie, ktoré spája hlásič alebo skupinu hlásičov s príslušným vstupom do ústredne. Zapojenie hlásičov do požiarnych slučiek a počet hlásičov zapojených do jednej slučky sa musí zvoliť tak, aby bolo možné rýchlo a jednoznačne určiť miesto vzniku požiaru. Hlásiče sa k EPS ústredni môžu pripájať prostredníctvom: vyváženej slučky, zbernice. 35 STN EN 54-1 Elektrická požiarna signalizácia. Časť 1: Úvod. 94

95 Obrázok 66 Zapojenie hlásičov do vyváženej slučky Obrázok 67 Zapojenie hlásičov prostredníctvom zbernice Princíp zapojení je podobný ako pri pripájaní detektorov do EZS. Pri zapojení hlásičov do vyváženej slučky sa využíva zapojenie s vyvažovacím odporom. Nevýhodou zapájania hlásičov do slučiek je nepresné zisťovanie miesta požiaru. Modernejším spôsobom zapájania hlásičov je zbernicové zapojenie umožňujúce priame adresovanie hlásičov a tým aj presné zistenie miesta vzniku požiaru. Ústredne EPS sú pripojené na signalizačné zariadenia. Signalizačné zariadenia ústrední EPS sú prístroje, ktoré opticky a akusticky signalizujú výstupné informácie ústredne. Sú to: signalizačný panel - určený na diaľkovú optickú a akustickú signalizáciu základných informácií z ústredne EPS. Je doplňujúcim zariadením, ktoré sa umiestňuje na mieste, kde je nevyhnutná okamžitá informácia o stave požiarnej signalizácie v chránenom priestore, obslužný terminál - v závislosti od typu zariadenia zobrazuje svetelne adresu jednotlivých alebo do slučky pripojených hlásičov, pričom opticky rozlišuje signalizujúce a nesignalizujúce slučky a v prípade poplachu umožňuje riadenú obsluhu - umožňuje odčítavanie času a pri dvojstupňovom poplachu zobrazuje čas zostávajúci do vyhlásenia najvyššieho stupňa poplachu, orientačná tabuľa - opticky znázorňuje miesto signalizovaného požiaru na schematickom situačnom pláne; signalizačné prvky - umožňujú optickú alebo akustickú signalizáciu požiaru v mieste, kde sa má na ňu reagovať - napr. sirény, svetelné majáky a pod Nagy, P.: Elektrická požiarna signalizácia. Bezpečnostné systémy. [cit ]. Dostupné na internete: </ 95

96 96

97 10 TVORBA GRAFICKEJ ČASTI PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE Postup pri projektovaní EZS bol popísaný v kapitole 7.1. Projektovanie bezpečnostných systémov zahŕňa okrem tvorby textovej časti projektu aj grafickú časť projektu, ktorá by mala obsahovať tieto náležitosti: 1. Situáciu (v mierke 1:100, alebo 1:500). 2. Členenie objektu na bezpečnostné podsystémy a zóny. 3. Zabezpečenie objektu mechanickými zábrannými prostriedkami, poplachovými systémami a fyzickou ochranou (značenie technických prvkov podľa normy) (v mierke 1:50, alebo 1:100). 4. Detailné zobrazenie ochrany jednotlivých bezpečnostných podsystémov a zón (charakteristiky technických prvkov - kamery, detektory; prenosové trasy signálov, napájanie aktívnych prvkov, inžinierske siete) (1:20). 5. Časovo orientovaný harmonogram (sieťový graf) realizácie prác (napr. pomocou MS Project). Situáciu ako aj ďalšie náležitosti grafickej časti bezpečnostného projektu je možné realizovať v ľubovoľnom grafickom prostredí, prípadne ručne (najvhodnejšie na štvorčekový papier). Ručné náčrty sú využívané spravidla v malých objektoch, prípadne ide o ručné zakreslenie prvkov do kópie pôdorysov objektu. Nevýhodou ručných náčrtov je malá možnosť modifikácie v prípade dodatočných zmien, komplikovaná archivácia a v niektorých prípadoch slabá čitateľnosť náčrtov. Poznáme tieto druhy výkresov: náčrt (voľne rukou, predstavuje jednoduché informatívne zobrazenie návrhu kreslené ceruzou, alebo perom), originál (starostlivo narysovaný výkres ceruzou, tenkou čiernou fixkou, alebo tušom), kópia (rôznym spôsobom rozmnožený originál; napr. kopírovaním, tlačou, fotograficky, ktorý môže byť zväčšený, rovnaký alebo zmenšený oproti originálu) Využitie softvérových nástrojov na kreslenie výkresov bezpečnostného projektu má niekoľko výhod, medzi ktoré patrí najmä čitateľnosť a prehľadnosť návrhov, jednoduchá archivácia, možnosť robiť dodatočné zmeny, možnosť kresliť v presnej mierke a výkresy zväčšovať, prípadne zmenšovať, možnosť kresliť priamo v programoch v ktorých bola projektová dokumentácia spracovaná, možnosť tlačiť viacero kópií Požiadavky na kreslenie výkresovej dokumentácie Pri kreslení projektov bezpečnostných systémov, keďže ide o technické výkresy, je potrebné dodržiavať požiadavky na kreslenie a to: najmenšiu veľkosť obrazových prvkov, hrúbku čiar, vzdialenosť medzi čiarami, minimálnu výšku písma, najmenšiu dĺžku kótovacích šípok, úsečiek. Podľa hrúbky rozoznávame na jednom technickom výkrese čiary tenké, hrubé a veľmi hrubé. Pomer hrúbky tenkej, hrubej a veľmi hrubej čiary je 1:2:4. Hrúbka čiar sa volí podľa zložitosti 97

98 obrázku a mierky zobrazovania. Medzery medzi čiarkami, resp. čiarkami a inými prvkami, sa riadia hrúbkou čiary. Požiadavky na kreslenie sa nachádzajú v normách STN ISO 128 a STN ISO 129. Pre kreslenie sa používa papier o rozmeroch formátov podľa noriem STN EN 216, ISO 216, DIN 476. Rozmery sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 13 Formát papiera čistý formát názov (mm) čistý formát názov (mm) čistý formát názov (mm) čistý formát názov (mm) A/0 841 x 1189 B/ x 1414 C/0 917 x 1297 D/0 770 x 1090 A/1 594 x 841 B/1 707 x 1000 C/1 648 x 917 D/1 545 x 770 A/2 420 x 594 B/2 500 x 707 C/2 458 x 648 D/2 385 x 545 A/3 297 x 420 B/3 353 x 500 C/3 324 x 458 D/3 272 x 385 A/4 210 x 297 B/4 250 x 353 C/4 229 x 324 D/4 192 x 272 A/5 148 x 210 B/5 176 x 250 C/5 162 x 229 D/5 136 x 192 A/6 105 x 148 B/6 125 x 176 C/6 114 x 162 D/6 96 x 136 A/7 74 x 105 B/7 88 x 125 C/7 81 x 114 D/7 68 x 96 A/8 52 x 74 B/8 62 x 88 C/8 57 x 81 D/8 48 x 68 Obrázok 68 Porovnanie formátov papiera 98

99 Pri zapisovaní kót, odkazov, textov, symbolov a značiek na technickom výkrese, v súpisoch položiek, titulnom bloku a k technickým výkresom pripojenej dokumentácii sa musí používať technické písmo podľa noriem STN ISO až 4: Technické výkresy. Písmo. Rozmiestnenie obrázkov a popisov na výkresoch by malo byť nasledujúce: Vysvetlivky: 1 Obrazová plocha výkresu. 2 Titulný blok výkresu. Obrázok 69 Rozmiestnenie obrázkov a popisov na výkrese 3 Miesto pre súpis položiek, legendu, údaje o skúškach, schválení výkresu, odkazy na súvisiace výkresy, záznam o zmenách na výkrese, doplňujúce tabuľky. 4 Obrazová plocha výkresu. 5 Pečiatky kontrol a technologických previerok, údaje pre snímkovanie, umiestnenie polohového rámčeka. Pri formáte A4 sa použije plocha 3. 6 Vysvetlivky, legenda pokiaľ nestačí plocha 3 a 4. 7 Voľný pruh po celom obvode výkresu na ktorý sa nesmie kresliť, ani popisovať (šírka 10 mm). Skladanie výkresov Originály výkresov sa archivujú neskladané. Kópie výkresov sa skladajú na formát A4 do tzv. harmoniky na dĺžku aj na výšku. Titulný blok je vždy na čelnej strane. Výkres sa najprv skladá na dĺžku na rozmer 210 mm a potom na výšku na rozmer 297 mm. 99