Referát č.1: Nástrojová geometria, meranie nástrojových uhlov, pracovná geometria

Transcript

1 Reerát č.1: Nástrojová geometria, meranie nástrojových uhlov, pracovná geometria Úlohy 1. Nakreslite sústružnícky nôž a pomenujte jeho jednotlivé časti. 2. Nakreslite všeobecne rezy jednotlivými nástrojovými rovinami daného sústružníckeho noža. Zakótujte nástrojové uhly vo všetkých rovinách. 3. Odmerajte uhly daného sústružníckeho noža. a) Ak je dané: r,γ o. λ s (namerané), zostrojte chýbajúce uhly γ p,γ pomocou skráteného diagramu. b) Ak je dané: r,α o. λ s (namerané), zostrojte chýbajúce uhly α p,α pomocou skráteného diagramu. c) Porovnajte namerané a graickou metódou zistené hodnoty uhlov príslušné odchýlky zdôvodnite. Pomôcky univerzálny uhlomer, stojanový uhlomer, sústružnícky nôž. Tabuľka nameraných a graickou metódou zistených hodnôt uhlov v príslušných rovinách uhly P o P P p P s P r merané zostrojené merané zostrojené merané zostrojené merané zostrojené merané α X X X γ X λ s X X ε r X r X r X X ψ r 4. Upichovacím nožom rozpichujeme rúrku vonkajšieho priemeru 40 mm a vnútorného priemeru 20 mm. Zistite zmenu uhlov čela a chrbta v závislosti od zmenšujúceho sa priemeru obrobku, ak r = 90 o, = 0,3 mm. Nôž je v osi obrobku (obrázok nakreslite). 1. Výsledky spracujte do tabuľky. 2. Zistené závislosti vyjadrite graicky. Dané hodnoty: priemer D (viď tabuľku) α o = γ o = Tabuľka vypočítaných hodnôt D (mm) tg =. D α oe γ oe

2 Reerát č.2: Sústruženie a meranie rezných síl Úlohy 1. Nakreslite hrotový sústruh (schematicky), popíšte jednotlivé časti a šípkami vyznačte smer ich pohybu. 2. Nakreslite niekoľko spôsobov upínania nástrojov a obrobkov pri sústružení. 3. Popíšte zložky reznej sily pri sústružení, ich pôsobenie a meranie. 4. Experimentálnym meraním zistite veľkosť zložiek reznej sily pri daných podmienkach. 5. Graicky vyjadrite závislosť zložiek reznej sily od posuvu a hĺbky rezu. 6. Klasiikujte tvary triesok pri meniacich sa rezných parametroch a porovnajte ich s teoretickými závermi. Podmienky práce stroj: sústruh SUI 40 s plynulou reguláciou rekvencie otáčania vretena, nástroj: pravý priamy uberací nôž SK, obrobok: oceľ Tabuľkový zápis výsledkov merania pri meniacej sa hĺbke rezu Rezné parametre = konšt. = (m.min -1 ) = konšt. = (mm) a p (mm) F (N) F p (N) F c (N) Tvar triesky 0,5 1,0 1,5 2,0 Rezné parametre Tabuľkový zápis výsledkov merania pri meniacom sa posuve = konšt. = (m.min -1 ) a p = konšt. = (mm) (mm) F (N) F p (N) F c (N) Tvar triesky 0,09 0,135 0,180 0,210

3 F (N) F (N) 700 Závislosť zložiek reznej sily od hĺbky rezu ,5 1 1,5 2 2,5 a p (mm) F (N) Fp (N) Fc (N) Gra závislosti zložiek reznej sily od hĺbky rezu a p (vzor) 600 Závislosť zložiek reznej sily od posuvu ,05 0,1 0,15 0,2 0,25 (mm) F Fp Fc Gra závislosti zložiek reznej sily od posuvu (vzor)

4 Reerát č.3: Frézovanie, vŕtanie, hobľovanie, obrážanie a preťahovanie Úlohy: 1. Nakreslite a vysvetlite princíp rézovania, vŕtania, hobľovania, obrážania a preťahovania. 2. Charakterizujte a nakreslite podsústružené a rézované zuby réz. 3. Nakreslite skrutkovitý vrták, zakótujte uhly v základnej rovine a pôsobenie rezných síl pri vŕtaní. Reerát č.4: Brúsenie a dokončovacie metódy obrábania Úlohy: 1. Vysvetlite a nakreslite princíp brúsenia. Vymenujte spôsoby brúsenia rovinnej plochy, vonkajšej a vnútornej valcovej plochy (jeden spôsob brúsenia nakreslite). 2. Spôsoby označovania brúsnych kotúčov. 3. Nakreslite niektoré tvary brúsnych kotúčov. 4. Nakreslite princíp lapovania, superinišovania a honovania.

5 11. Navrhovanie technologických postupov Návrh polotovaru Pri určovaní druhu polotovaru je nutné skontrolovať, či polotovar uvedený na výkrese súčiastky je zvolený správne, prípadne či predpoklady, ktoré boli pri navrhovaní sa nezmenili. Pre obrábaní menších súčiastok tvaru hriadeľa a príruby sa volí najčastejšie tyčový materiál. Väčšie členité súčiastky môžeme vyrábať z výkovkov, prípadne odliatkov s ohľadom na druh použitého materiálu. a) ak polotovarom bude tyčový materiál Úlohou je navrhnúť priemer použitej tyče a dĺžku polotovaru, resp. normu spotreby materiálu pre výrobu jedného kusa a určenie celkovej spotreby materiálu pre zadané výrobné množstvo. Priemer použitej tyče sa určí z maximálneho priemeru obrábanej súčiastky (D max) a prídavku na opracovanie (p), ktorý môžeme vypočítať podľa vzťahu p = 0,05 D max + 2, mm (11.1) Výsledný priemer polotovaru D p vypočítame podľa vzťahu 12.2 a výsledok zaokrúhlime na najbližší väčší priemer valcovaného materiálu podľa normy. D p = Dmax + p, mm (11.2) Valcované priemery tyčí podľa STN sú od priemeru 6 až do priemeru 26 mm odstupňované po 1 mm, ďalej priemery 28, 30, 32, 35, 38, 40, 42, 45, 48, 50, 52, 55, 58, 60, 63, 65, 68, ďalej priemery 70 až 130mm odstupňované po 5mm, ďalej priemery 140 až 210 odstupňované po 10mm. Ťahaná oceľ presnosti h11 sa dodáva podľa STN od priemeru 1,5 do 100 mm približne rovnakých rozmerov. Vzhľadom k tomu, že tento polotovar je drahší, odporúča sa použiť vtedy, ak tolerovaný rozmer (h11) prevláda na väčšine povrchu vyrábanej súčiastky. Výpočet dĺžky polotovaru lp (vzťah 11.3) l p = l max + 2 p z.č. + 2 l str, mm (11.3) kde l max je maximálna výkresová dĺžka súčiastky p z.č. - prídavok na zarovnanie čela l str - prídavok na str. jamku (uvažovať len vtedy, ak nesmie strediaca jamka zostať na súčiastke) Hodnoty prídavkov p z.č. a l str sú uvedené v tab.11.1.

6 Prídavky na zarovnanie čela p zč (mm) Tab Prídavky na zarovnanie čela p zč (mm) l max < 1000 mm D < 150 mm 2mm D >150 mm...3mm Prídavok na odstránenie strediacich jamiek l str (mm) l str (mm) strediaca jamka d 1 0,5 0, typ A 2, typ B, C Prídavok na prerezanie l pr (mm) nástroj l pr nástroj l pr strojový pilový list 1,5 2 upichovací nôž D< pílový kotúč 150 1,5 D= D= Prídavok na upnutie posledného kusa l K (mm) D l K Výpočet normy spotreby materiálu na jeden obrobok a pre zadané výrobné množstvo. Polotovary sa pripravujú (napr. režú) na jednotlivé dĺžky najčastejšie z tyčí, ktoré bývajú dlhé 3, 4 alebo 6 metrov. Pre výpočet normy spotreby materiálu N m je preto nutné stanoviť prídavok na delenie l d a prídavok na upnutie posledného kusa z tyče l k. Pre výpočet normy spotreby materiálu pre výrobu 1 ks platí: N m = l p + l d + (l k/ počet ks vyrobených z tyče) (11.4) Na základe vzťahu 11.4 určíme celkovú spotrebu materiálu pre výrobu zadanej výrobnej dávky, resp. počet potrebných tyčí pre výrobu. b) polotovarom bude výkovok alebo odliatok Na výkres sa nakreslia obrysy výrobku a vyznačí sa tu predpokladaný tvar výkovku (odliatku). Príklad tvaru odliatku je na obr Veľkosť úkosov, prídavky na opracovanie, zaoblenia udáva norma. Inormatívny výber veľkostí úkosov, zaoblení a prídavkov na opracovanie výkovkov uvádzajú tab.11.2 a 11.3.

7 Vonkajší priemer d hotového výrobku od do Prídavky na obrábanie voľne kovaných kotúčov (mm) Výška h hotového výrobku od do prídavky na obrábanie pre d h d h d h d h d h Vonkajší priemer d hotového výrobku od do Výška h hotového výrobku od do prídavky na obrábanie pre d h d h d h d h d h Tab Tab Prídavky na obrábanie zápustkových výkovkov (mm) Výška výkovku H Najväčší rozmer od výkovku kolmo ku smeru rezu do od do ,5 2, ,5 2,0 2, ,0 2,0 2,0 2, ,0 2,0 2,5 2,5 3, ,0 2,5 2,5 2,5 3,0 3, ,5 2,5 2,5 3,0 3,0 3,5 4, ,5 2,5 3,0 3,0 3,0 3,5 4,0 4, ,5 2,5 3,0 3,0 3,5 4,0 4,0 4,5 5, ,5 2,5 3,0 3,0 3,5 4,0 4,5 5,0 5, ,5 3,0 3,5 3,5 4,0 4,5 5,0 5,5 5, ,0 3,5 3,5 4,0 4,5 5,0 5,5 5, ,5 3,5 4,0 4,5 5,0 5,5 6,0 Inormatívne hodnoty úkosov a zaoblení zápustkových výkovkov: tvárniaci stroj vnútorné plochy vonkajšie plochy buchar lis 1 : 10 až 1 : 5 1 : 20 až 1 : 10 Zaoblenie výplní prechodov a hrán sa volí s ohľadom na pomer /h, kde je šírka príslušnej priľahlej časti výkovku a h je výška výkovku od deliacej roviny. Pre rozsah výšok h ( mm) je obvyklý rozsah polomerov 6 30 mm.

8 Podobne je možné určiť tvar, prídavky na obrábanie a hlavné rozmery odliatkov zo sivej liatiny a oceľoliatiny. Prídavky na obrábanie určuje norma STN , ktorá vychádza zo základného rozmeru Z, t.j. z max. vzdialenosti obrobených plôch alebo čiar rovnobežných s danou plochou a zo smerodajného rozmeru S, t.j. z najväčšieho kótovaného rozmeru príslušnej časti odliatku, ktorá leží v rovine kolmej na smer základného rozmeru. Na obr.11.1a je základný rozmer pre všetky obrábané plochy Z = b a na obr.11.1b sú pre určenie prídavkov na obrábanie pre rovinnú plochu rozhodujúce rozmery Z = a, S = D, ale pre obrábanie vonkajšej a vnútornej valcovej plochy bude platiť Z = D a S = a. Veľkosť prídavku je určená na základe stupňa presnosti odliatku (1-6) základnými smerodajnými rozmermi. Inormatívny výber prídavkov na obrábanie a odporučené hodnoty úkosov pre odliatky zo sivej liatiny, temperovanej liatiny a oceľoliatiny stupňa presnosti 3 je uvedený v tab Obr Príklad tvaru odliatku a) b) Obr Znázornenie základných rozmerov pre určenie prídavku a)z= b b) pre rovinnú plochu Z=a, S=D, pre obrábanie vonkajšej a vnútornej valcovej plochy Z =D, S = a

9 Tab Prídavky na obrábanie zápustkových výkovkov (mm) Základný Smerodajný rozmer (mm) rozmer (mm) ,5 2,5 2, ,5 2,5 2, , , ,5 najmenšia hrúbka stien : sivá liatina, temperovaná liatina 4 6 mm najmenší d predliatej diery: d 0,4 h + 10 (mm) h hĺbka diery ručné ormovanie 1-3 odporučené hodnoty úkosov: strojové ormovanie 0,5-1 Operácia Technologický postup členíme podľa použitej technológie alebo pracovnej činnosti na jednotlivé operácie. Operácia je základnou jednotkou pre organizáciu a riadenie práce, plánovanie a evidenciu výroby. V súlade s STN môžeme deinovať pojem operácie takto: Operácia je ukončená časť technologického procesu, súvislo vykonávaná na jednom pracovisku (stroji), spravidla jedným alebo skupinou pracovníkov, na pracovnom predmete (obrobku) najčastejšie pri jednom spôsobe upnutia. Poznámka: Z uvedenej deinície a zvyklostí v oblasti malosériovej výroby vyplýva, že nie je možné považovať za jednu operáciu obrábanie vnútorných plôch (dier) pri upnutí v skľučovadle (za vonkajší priemer) a nasledovné obrábanie vonkajších plôch upnutím za opracovanú dieru, napr. na špeciálny rozpínací tŕň alebo kužeľový tŕň medzi hrotmi (zmena upnutia a tiež zoradenie stroja). Počet operácií je závislý od tvaru súčiastky, t. j. od jej geometrickej zložitosti. Čím bude súčiastka tvarovo zložitejšia a rozmery presnejšie, tým je potrebné použiť väčší počet technologických metód. Pre vypracovanie poradia operácií platí: 1. Najskôr urobiť všetky hrubovacie operácie alebo prevažnú väčšinu. 2. Opracovať plochy, ktoré budú základňou pre ďalšiu operáciu. (napr. opracovanie diery v prvej operácii, keď je diera základňou pre všetky ostatné operácie hľadisko dodržania súosovosti). 3. Opracovať plochy, ktoré sú nutné pre správne vykonanie ďalších operácií. (napr. strediace jamky) 4. Operácie, v ktorých je možnosť výskytu nepodarkov zaradiť na začiatok. 5. Zaradenie tepelného spracovania je závislé od jeho účelu: a) na zlepšenie unkčných. vlastností súčiastok (tepelné spracovanie sa zaraďuje pred konečné operácie, napr. pred brúsenie), b) na zlepšenie obrábateľnosti materiálu (robí sa pred hrubovacími operáciami) Pre obrábanie je veľmi dôležité určiť základňu pre prvú operáciu, tzv. hrubú základňu, od ktorej do určitej miery závisí ďalšie spracovanie súčiastky. Pre voľbu hrubej základne platia tieto hlavné zásady: 1. Na súčiastkach, kde sa neobrábajú všetky plochy, volia sa za hrubé základne tie plochy, ktoré sa nebudú obrábať. 2. Ak sa obrábajú všetky plochy - volia sa tie, ktoré majú najmenšie prídavky na obrábanie. Ju tu najmenšia pravdepodobnosť vzniku nepodarkov pri obrábaní na iných plochách, ktoré majú väčšie prídavky. 3. Hrubé základne po opracovaní prvých plôch bývajú nahradené čistými základňami. Hrubé základne sa majú zásadne použiť len pri prvých operáciách

10 Pre voľbu obrábaných (čistých) základní platí: 1. Volia sa hlavné plochy konštruktérske, t. j. také ktoré určujú polohu súčiastky pri jej unkcii vo výrobku. 2. Pri presnom obrábaní voliť za základňu tú plochu, od ktorej je daný tolerovaný rozmer pri tejto základni. Chyby ustavenia upnutia sú minimálne. 3. Aby boli čo najmenšie deormácie súčasným pôsobením tlaku a sily upnutia, t. j. základne dostatočne veľké a čo najbližšie k obrábaným plochám. Spôsob upnutia súčiastky musí byť taký, aby rezná a upínacia sila nespôsobila deormáciu súčiastky. 4. Za základne voliť také plochy, ktoré zaručujú jednoduchosť prípravku pre upínanie a aby bolo umožnené jednoduché a rýchle upínanie. 5. Pri obrábaní presných plôch alebo zložitých tvarov vychádzať vždy od tej istej hlavnej (rovnakej) základne. Každá zmena základne má za následok zväčšenie chyby upnutia a tým aj zmenšenie presnosti. 6. V prípadoch, keď základne ktoré navrhol konštruktér nevyhovujú z technologického hľadiska, t.j. technológ pre obrábanie musí zvoliť inú plochu ako navrhol konštruktér pre stanovenie základných vzťahov rozmerových, tvarových a pod., je nevyhnutné vypočítať nové vzájomné vzťahy jednotlivých rozmerov, ich polohy a požadované tolerancie. Vyššie uvedené zásady je možné súhrnne vyjadriť všeobecným (typovým) poradím technologických etáp výroby strojových súčiastok, ktorý je uvedený v tab Všeobecné poradie technologických etáp výroby súčiastky Číslo poradia Obsah technologickej etapy Poznámka 1. Príprava polotovaru Delenie tyčového materiálu 2. Tepelné spracovanie polotovaru Žíhanie - pri výkovku na zlepšenie obrábateľnosti 3. Obrábanie technologických základní Sústruženie, rézovanie, vŕtanie 4. Hrubovacie operácie Sústruženie, rézovanie, vŕtanie 5. Tepelné spracovanie Žíhanie na odstránenie pnutí po hrubovaní 6.+ Obrábanie na čisto Sústruženie, rézovanie a pod. 7. Obrábanie pomocných plôch(otvory) Frézovanie, vŕtanie 8.+ Obrábanie tvarových plôch (ozubenie, závity) Frézovanie, obrážanie, valcovanie 9. Prípravné práce tepelného spracovania Cementácia, nitridácia 10. Obrábanie plôch ďalej tepelne Napr. odstránenie cementačnej nespracovaných vrstvy 11. Tepelné spracovanie Kalenie, popúšťanie 12.+ Dokončovanie operácie unkčých plôch Brúsenie 13.+ Dokončovacie operácie tvarových plôch Brúsenie, ševingovanie, superinišovanie 14. Konečná kontrola Rozmerov, úplnosti, unkcie + medzioperačná kontrola bude zaradená s ohľadom na tvar a zložitosť danej súčiastky Tab Poznámka: Kontrola rozmerov a kvality obrobených plôch je súčasťou technologického postupu. Preto je potrebné, aby boli zaradené do technologického postupu. Uvádzajú sa obvykle ako samostatné operácie (medzioperačná kontrola) a ich úlohou je overenie správnosti opracovaných rozmerov, ktoré sú dôležité pre ďalšie opracovanie. Napr. po operácii sústruženia treba venovať zvlášť pozornosť tým

11 rozmerom, ktoré budú napr. brúsené, t.j. musia mať správny a dostatočný prídavok na brúsenie. Kontrolné operácie môžu byť predpísané pre každý vyrobený kus alebo pre určitý počet kusov (každý piaty, desiaty kus a pod.). Kontrola rozmerov, ktoré sú dané rozmerom nástroja (výstružník, preťahovací tŕň) sa obvykle nerobí ihneď po opracovaní. Toto sa kontroluje pri konečnej kontrole, v závere technologického postupu. Označovanie operácií Poradie operácií sa v technologickom postupe označuje číslicami. Používa sa najčastejšie tzv. číslovanie obkročné (napr. 5, 10, 15, 20), aby bolo možné napr. pri technologických zmenách výroby vkladať nové operácie do hotového technologického postupu, napr. 11,12. Z to je hneď zrejmé, ktoré operácie boli vložené. Úsek Každá operácia sa ďalej delí na operačné úseky a operačné úkony. Podľa STN deinujeme operačný úsek ako ukončenú časť operácie, ktorá sa vykonáva bez zmeny prostriedkov technologického vybavenia (t.j. jedným alebo viacerými nástrojmi) pri nezmenených technologických podmienkach (rezných parametroch). Operačný úkon je časť operácie, zložená z činností človeka a zariadení, ktoré nie sú sprevádzané zmenou vlastností pracovného predmetu, ale sú nevyhnutné pre vykonanie operácie (upnutie obrobku a pod.). Z výkladu deinície úseku je zrejmé, že napr. hrubovanie a obrábanie na čisto sú dva samostatné úseky, pretože sa vykonávajú pri rôznych rezných podmienkach a najčastejšie aj rôznymi nástrojmi. Úseky aj úkony sa označujú malými písmenami abecedy postupne a, b, c, d... V nasledujúcej operácii opäť začíname písmenom a. Počet úsekov v operácii a tým aj objem prác realizovaný na danom obrábacom stroji je veľmi úzko spojený s pracovnými možnosťami daného zvoleného stroja, s jeho nástrojovým vybavením. Napr. v prípade univerzálneho hrotového sústruhu je možné využiť na obrábanie iba štyri nástroje (štyri sústružnícke nože) upnuté do nožovej hlavy. Vzhľadom na to, že sa jedná o výrobu malosériovú (práca na zoradenom stroji), nepredpokladá sa výmena nástrojov v nožovej hlave, čím je jednoznačne vymedzený objem prác vykonaných v danej operácii. Operačný náčrtok popis práce Operačný náčrtok sa kreslí pre každú operáciu, ak je možné ho znázorniť. Výnimku tvorí operácia tepelného spracovania a kontrola, kde sa operačný náčrtok nekreslí. Pri kreslení operačného náčrtku sa musia dodržiavať zásady technického kreslenia. Súčiastka sa kreslí vždy v pracovnej polohe tak, ako je upnutá na použitom obrábacom stroji. Tvar súčiastky sa kreslí taký, aký bude na konci uvažovanej operácie a je úplne okótovaný, vrátane vyznačenia predpísanej kvality obrobeného povrchu, odchýlok tvaru a polohy. Plochy obrábané v danej operácii sa kreslia výrazne hrubšou čiarou, ostatné plochy (opracované v predošlých operáciách) sa kreslia tenkou čiarou. Náčrt nemusí byť nakreslený v mierke, ale je dôležité, aby boli dodržané rozmerové proporcie súčiastky. Pomocou takto zhotoveného operačného náčrtku musí sa dať súčiastka vyrobiť bez výrobného výkresu. Kóty a rozmery, ktoré sú uvedené v operačnom náčrtku nie sú v mnohých prípadoch zhodné s výrobným výkresom (napr. v dôsledku prechodu od konštrukčnej k technologickej základni). Súčasťou operačného náčrtku je tiež vyznačenie spôsobu upnutia obrobku v danej operácii. Spôsob upnutia sa vyznačí pomocou troch základných značiek pre upínací hrot, upínaciu silu a doraz, resp. plošnú podperu. Spôsob kreslenia základných značiek a zobrazenie najdôležitejších príkladov upínania obrobkov sú uvedené v tab Popis práce - operačný náčrtok je doplnený slovne - textom. Tento text sa píše najčastejšie po úsekoch v ininitíve (sústružiť, rézovať, kontrolovať,...) Popis práce má byť jednoznačný, technicky stručný, direktívny a zrozumiteľný. Musí presne vystihnúť obsah predpísanej práce v operácii.

12 Základné upínacie značky Tab Spôsoby upínania obrobkov a ich znázornenie Upínacia sila Upínací hrot Plošná podpera Upnutie medzi hrotmi unášacie srdce Upnutie do skľučovadla (klieštiny, upínacej dosky a čeľustí) a podopretie hrotom Upnutie do skľučovadla a podopretie lunetou Upnutie za dieru pomocou čeľustí skľučovadla alebo na rozpínací tŕň Upnutie do deliaceho prístroja a hrotu Upnutie do vŕtacieho prípravku, so stredením za dieru Upnutie do prizmatického vŕtacieho prípravku Upnutie medzi hrotmi a čelné unášanie Pozn. Čelné hrotové unášače je možné použiť pre hrubovanie len napr. na sústruhu SUK 50 a na špeciálnych kopírovacích strojoch (SP 12 a pod.), ktoré sú vybavené hydraulickým výsuvným koníkom, ktorý umožňuje spoľahlivý prenos momentu krútiaceho pomocou čelného unášania. Inak ich je možné použiť v niektorých prípadoch obrábania na čisto a pri brúsení na hrotových brúskach. Určenie vhodného obrábacieho stroja Vhodnosť typu a veľkosť obrábacieho stroja pre výrobu danej súčiastky predovšetkým vychádza: a) z technologických požiadaviek, ktoré sú určené druhom obrábania (sústruženie, vŕtanie,...), spôsobom obrábania (hrubovanie, dokončovanie), tvarovou zložitosťou a sériovosťou výroby, b) z požiadaviek ekonomickej eektívnosti, t.j. hospodárnosti výroby. Vhodný typ obrábacieho stroja sa určí z katalógu obrábacích strojov na základe požadovaných parametrov. Určenie vhodného náradia V technologickom postupe bude pre každú operáciu uvedené upínacie náradie (prípravky), rezné nástroje a meradlá (neuvádza sa náradie univerzálne alebo bežné pre vybavenie daného pracoviska).

13 Potrebné prípravky (upínacie, kontrolné) sa uvádzajú iba slovne bez bližšej charakteristiky napr. vŕtací prípravok. Náradie je potrebné uvádzať v takom poradí, v ktorom bude v operácii použité, t.j. po jednotlivých úsekoch. Uvádza sa v súlade s normou STN s označením rozmerov a tvaru (napr. nôž 20x20 P40 STN , skrutkovitý vrták 17 STN Nenormalizované náradie sa uvedie slovne, napr. preťahovací tŕň pre 28 n6. V tab tab je uvedený výber základných sústružníckych nožov, vrtákov, výhrubníkov, výstružníkov, záhlbníkov. druh noža rezný materiál Prehľad základných druhov sústružníckych nožov vyobrazenie norma Tab.11.7 odporučené použitie, výhody, nevýhody vonkajšie uberacie priame vonkajšie uberacie ohnuté vonkajšie uberacie stranové vonkajšie uberacie čelné vonkajšie naberacie vonkajšie hladiace vonkajšie rohové SK SK SK SK STN STN STN STN STN STN STN STN STN STN STN STN STN STN STN STN Na hrubovanie vonkajších povrchov s kôrou a prerušovaný rez, výhodný uhol nastavenia, tuhá konštrukcia. Univerzálny na čelné sústruženie. Na sústruženie osadených a štíhlych súčiastok, malý radiálny tlak. Na čelné sústruženie. SK STN Na čelné STN sústruženie a na sústruženie širokých zápichov. SK STN STN Pre malé hĺbky rezu, na čisto, obidva smery posuvu SK STN Pre triesky malého STN prierezu pri sústružení

14 STN STN osadených hriadeľov, pre pozdĺžne a čelné sústruženie. vnútorné uberacie vnútorné rohové zapichovacie vonkajšie zapichovacie vnútorné na zápichy vnútorných závitov SK STN Pre hrubovanie, na čisto, dovoľuje STN veľké vyloženie nástroja. SK STN STN STN STN SK STN STN STN STN STN STN Pre hrubovanie, a sústruženie malých priemerov na čisto, pomerne veľké vyloženie nástroja, ľahké upínanie Pre vnútorné povrchy a osadenia, pomerne veľké vyloženie nástroja, ľahké upínanie, hrot noža nepriaznivo namáhaný. Pre menšie priemery pri veľkom vyložení, hrot noža namáhaný. Pre malú hĺbku zápichu, ľahké upínanie do nožovej hlavy Pre malú hĺbku zápichu, ľahké upínanie STN ľahké upínanie na vonkajšie zápichy tvaru F ag na vnútorné zápichy tvaru F ag do držiaka na zápich tvaru A,B,D a E STN STN STN STN ľahké upínanie ľahké upínanie do nožovej hlavy, dovoľujú veľké vyloženie Vyžaduje špeciálny držiak STN pre A,B,D STN pre tvar E

15 vyvrtávacie kolmé vyvrtávacie šikmé upichovacie, držiakové pravý závitový vonkajší ľavý závitový vonkajší závitový držiakový závitový vonkajší s valc.stopkou SK ÚN ÚN SK ÚN ÚN STN STN SK STN STN SK STN STN ON M G SK ON W Na sústruhoch použiteľné do vyvrtávacích tyčí Na vnútorné povrchy do veľkých dĺžok Vyloženie je možné upraviť podľa upichovaného priemeru, je nutný špeciálny držiak Univerzálne použitie, po úprave hrotu vhodný pre všetky stúpania závitov, ľahké nastavenie a upínanie. Skrátené je možné použiť do vyvrtávacích tyčí. Univerzálne použitie, po úprave hrotu vhodný pre všetky stúpania závitov, vyžaduje špeciálny držiak. Brúsi sa na čele, vyžaduje špeciálny držiak. závitový kotúčový hrebienkový nástrčný STN M STN W Brúsi sa na čele, vyžaduje špeciálny držiak STN závitový kotúčový nástrčný závitový vnútorný STN M STN W STN SK STN STN Brúsi sa na čele, vyžaduje špeciálny držiak STN Univerzálne použitie pre vnútorné závity, po úprave vhodný pre každé stúpania aj proil, jednoduché upínanie aj nastavovanie. ON M Do vyvrtávacích tyčí, brúsia sa iba na čele.

16 Prehľad základných druhov skrutkovitých vrtákov Tab druh charakteristika použitia STN rozsah priemerov (mm) krátke vrtáky s valcovou stopkou ,6-20 dlhé vrtáky s valcovou stopkou vrtáky s valcovou stopkou na húževnatý materiál ,5-20 zvlášť dlhé vrtáky s valcovou stopkou ,5-20 vrtáky s kužeľovou stopkou vrtáky s kužeľovou stopkou na zvlášť húževnatý materiál vrtáky so zosilnenou kužeľovou stopkou Tab Prehľad základných druhov výhrubníkov druh charakteristika použitia STN rozsah priemerov (mm) výhrubníky s kužeľovou stopkou ,8 31,7 výhrubníky nástrčné ,75 99,6 Tab Prehľad základných druhov výstružníkov druh charakteristika použitia STN rozsah priemerov (mm) strojové výstružníky s valcovou stopkou strojové výstružníky s kužeľovou stopkou nástrčné výstružníky s kužeľovým vŕtaním nástrčné výstružníky so vsadenými nožmi strojové výstružníky na malé diery ,3 4 Prehľad náradia pre valcové zahĺbenie hláv skrutiek (STN , STN ) a)záhlbník s vedením do diery pre driek b)záhlbník s vedením do predvŕtanej diery pre závit Závit M priemer d 1 D 1 jemný rad STN vŕtanie dier bez protikusa a) záhlbník STN hĺbka h pre skrutky STN Tab spoločné vŕtanie dier s protikusom b) operácia I. II. záhlbník STN ,2 4,3 2 1,4-2 2,2 2,4 4,8 2,2 1,6-2,2 2,5 2,7 5,3 2,5 1,8-2,5 3 3,2 5, ,5 3,5 3,7 6,4 3,5 2, ,3 7,4 4 2, ,3 9,4 5 3, ,4 10, ,4 13, ,5 16, Pri dierach d1 jemný rad je potrebné zraziť ostré hrany pod hlavu skrutky. Diery pre skrutky: STN Záhlbníky na diery pre valcové hlavy skrutiek: STN

17 Prehľad náradia pre kužeľové zahĺbenie hláv zápustných skrutiek (s kužeľovou hlavou) (STN , STN ) Tab a)záhlbník s vedením do diery pre driek b)záhlbník s vedením do predvŕtanej diery pre závit Závit M priemer d 1 D 1 valcové zahĺbenie z vŕtanie dier bez protikusa. Záhlbník STN spoločné vŕtanie dier s protikusom operácia I. II. záhlbník STN ,2 4, ,2 2,4 4,7 0,2 2,2 2,2 2,5 2,7 5,2 2,5 2,5 3 3,2 5, ,4 3,5 3,7 6,7 3,5 3,5 4 4,3 7,8 0, ,3 9, ,4 11,4 0, ,4 15, ,5 18, Pri dierach d 1- jemný rad je potrebné zraziť ostré hrany pod hlavu skrutky. Výber niektorých najdôležitejších normatívov pre sústruženie vonkajších valcových plôch je uvedený v tab až Na určenie potrebných medzioperačných rozmerov unkčných brúsených plôch sú v tab uvedené odporučené hodnoty prídavkov pri brúsení na hrotových brúskach. Záhlbníky na diery pre valcové hlavy skrutiek s metrickým závitom a vodiacim čapom do diery pre driek skrutky (STN ) Tab Závit skrutky Menovitý priemer Priemer vodiaceho čapu (do diery pre driek skrutky) Celková dĺžka Priemer upínacej valcovej stopky Morse kužeľ Váha 1 ks v kg M 2 4,3 2,2 0,01 M 2,3 4,8 2, ,01 M 2,6 5,3 2,8 0,01 M 3 5,8 3,2 70 0,02 6 M 3,5 6,4 3,7 75 0,02 M4 7,4 4, ,03 M5 9,4 5, ,04 M 6 10,5 6, ,07 M8 13,5 8, ,10

18 M 10 16,5 10, ,27 M ,36 M ,46 M ,50 M ,75 M ,85 M ,90 3 M ,40 Kužeľové záhlbníky s kužeľovou stopkou (STN ) Tab Vrcholový uhol Menovitý priemer Celková dĺžka Morse kužeľ Váha 1 ks v kg , , , , , , , , , , ,50 Určenie rezných podmienok Pred určením rezných podmienok sa určí druh obrábaného materiálu a geometria rezného nástroja, prípadne rezné prostredie. Ďalej sa určujú optimálne rezné podmienky podľa zvolenej výrobnej metódy. Voľba vhodného rezného materiálu a geometrie rezného klina je záležitosť pomerne zložitá a bude zjednodušená na predpísanie vhodného nástroja jeho normou, napr. uberací stranový pravý sústružnícky nôž 20x20 STN Postup stanovenia rezných podmienok z normatívov: určí sa skupina obrábateľnosti obrábaného materiálu, určia sa hospodárne rezné podmienky.

19 Normatívy Nástroje: nože z uberacie priame, ohnuté, stranové a rohové (rohové do =0,5mm) SÚSTRUHY Vonkajšie sústruženie - hrubovanie Základné rezné podmienky 14b Tab opotreb. na chrbte: VB k=0,4 mm do =0,5mm VB k=0,8 mm od =0,18mm Trvanlivosť reznej hrany: 45 min hĺbka rezu a p (mm) 0,5 1, Podmienky práce: Povrch bez kôry, neprerušovaný rez, použitá emulzia Polomer zaoblenia hrotu noža r (mm) 0, ,10 0,12 0,18 0,25 0,35 0,50 0,70 1, F c P el F c P el F c P el F c P el F c P el F c P el F c P el F c P el 0, , , , ,78 0, , , , ,67 0, , , , , , ,06 0, , , , , , ,81 0, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,63 valcovaný 1 prerušovaný rez k v3 0,8 zápustkový povrch 0,85 trvanlivosť výkovok k s kôrou v2 výkovok, k 0,75 v4 1 0,96 0,89 0,85 odliatok obrábateľnosť 8b 9b 10b 11b 12b 13b 14b 15b 16b pevnosť (MPa) k F1 k v1 0,25 0,32 0,4 0,5 0,63 0,8 1 1,26 1, ,71 1, ,78 0,98 1, ,83 0,83 1,05 1, ,88 0,71 0,88 1,11 1, ,63 0,80 1 1,26 1, ,10 0,55 0,70 0,88 1,10 1,39 K p ,20 0,39 0,48 0,60 0,76 0,96 1, ,28 0,32 0,41 0,51 0,64 0,81 1, ,37 0,34 0,44 0,55 0,69 0, ,46 0,37 0,47 0,59 0, ,54 0,39 0,50 0, ,63 0,41 0,52

20 Normatívy Nástroje: nože zo SK uberacie priame, ohnuté, stranové a rohové (rohové do =0,5mm) P20 SÚSTRUHY Vonkajšie sústruženie - hrubovanie Základné rezné podmienky Tab Max.opotreb. na chrbte: VB k=0,8 mm Podmienky práce: Povrch bez kôry, neprerušovaný rez, bez Trvanlivosť reznej hrany: 30 min chladenia hĺbka Polomer zaoblenia hrotu noža r (mm) rezu a p 0,5 1 2 (mm) 0,10 0,12 0,18 0,25 0,35 0,50 0,70 1,0 0,5 1, F c P el F c P el F c P el F c P el F c P el F c P el F c P el , , , , , , , , , , , , , , , , ,5á , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,81 valcovaný 1 prerušovaný rez k v3 0,7 zápustkový povrch 0,85 trvanlivosť výkovok k s kôrou v2 výkovok, k 0,75 v4 1 0,96 0,89 0,85 odliatok obrábateľnosť 8b 9b 10b 11b 12b 13b 14b 15b 16b pevnosť (MPa) k F1 k v1 0,25 0,32 0,4 0,5 0,63 0,8 1 1,26 1, ,71 1, ,78 0,98 1, ,83 0,83 1,05 1, ,88 0,71 0,88 1,11 1, ,63 0,80 1 1,26 1, ,10 0,55 0,70 0,88 1,10 1,39 k p ,20 0,39 0,48 0,60 0,76 0,96 1, ,28 0,32 0,41 0,51 0,64 0,81 1, ,37 0,34 0,44 0,55 0,69 0, ,46 0,37 0,47 0,59 0, ,54 0,39 0,50 0, ,63 0,41 0,52

21 Normatívy Nástroje: nože zo SK uberacie priame, ohnuté, stranové a rohové (rohové do =0,5mm) P40 SÚSTRUHY Vonkajšie sústruženie - hrubovanie Základné rezné podmienky 14b Tab Max.opotreb. na chrbte: VB k=0,8 mm Trvanlivosť reznej hrany: 30 min Podmienky práce: Povrch bez kôry, neprerušovaný rez, bez chladenia hĺbka rezu a p (mm) Polomer zaoblenia hrotu noža r (mm) 1 2 0,50 0,70 1,0 1,25 1,6 2, F c P el 6,54 7,73 9,63 11,18 12, F c P el 9,87 11,66 14,75 17,49 19,63 22, F c P el 17,49 20,23 24,29 29,75 33,32 38, F c P el 22,96 27,37 34,51 40,46 47, F c P el 28,56 34,51 42,84 49,98 59,50 valcovaný 1 prerušovaný rez k v3 0,85 zápustkový povrch 0,9 trvanlivosť výkovok k s kôrou v2 výkovok, k 0,85 v4 1 0,84 0,76 0,64 odliatok obrábateľnosť 8b 9b 10b 11b 12b 13b 14b 15b 16b pevnosť (MPa) k F1 k v1 0,25 0,32 0,4 0,5 0,63 0,8 1 1,26 1, ,71 1, ,78 0,98 1, ,83 0,83 1,05 1, ,88 0,71 0,88 1,11 1, ,63 0,80 1 1,26 1, ,10 0,55 0,70 0,88 1,10 1,39 k p ,20 0,39 0,48 0,60 0,76 0,96 1, ,28 0,32 0,41 0,51 0,64 0,81 1, ,37 0,34 0,44 0,55 0,69 0, ,46 0,37 0,47 0,59 0, ,54 0,39 0,50 0, ,63 0,41 0,52

22 Normatívy Nástroje: nože z, zo SK uberacie priame, ohnuté, stranové a rohové (rohové do =0,5mm), P10 - P20 SÚSTRUHY Max.opotreb. na chrbte: VB k=0,4 mm pre IT10-14 : VB k=0,2 mm pre IT6-9 Vonkajšie sústruženie - dokončovanie Základné rezné podmienky Podmienky práce: chladenie emulziou SK bez chladenia 14b Tab Trvanlivosť reznej hrany: 45 min pre SK 60 min pre Pri sústružení mäkších ocelí nožmi z na Ra = 1,6 až 3,2 m, treba len v niektorých prípadoch voliť iný spôsonb konečného opracovania. Rezný materiál P10 P20 Ra ( m) a p (mm) r (mm) 0, , ,5 1 2 v 0,5 c ,05 0,08 0,10 0,11 0,14 0,18 0,10 0,12 0,16 v 1 c ,05 0,08 0,10 0,10 0,124 0,18 0,09 0,11 0,146 1,6 v 1,5 c ,04 0,07 0,09 0,09 0,11 0,14 0,08 0,10 0,13 v 3 c ,07 0,09 0,10 0,12 0,09 0,10 v 0,5 c ,09 0,14 0,18 0,18 0,22 0,28 0,16 0,18 0,22 v 1 c ,09 0,14 0,18 0,16 0,20 0,28 0,14 0,17 0,21 3,2 v 1,5 c ,07 0,12 0,16 0,14 0,18 0,22 0,12 0,16 0, ,3 1, ,25 0,32 0,40 0,31 0,40 0,50 0,28 0,33 0,42 12, ,25 0,31 0,31 0,40 0,28 0,35 obrábateľnosť 8b 9b 10b 11b 12b 13b 14b 15b 16b k v1 0,25 0,32 0,4 0,5 0,63 0,8 1 1,26 1,6 trvanlivosť k v , ,11 0,16 0,14 0,16 0,14 0,20 0,18 0,20 0,22 0,16 0,25 0,22 0,22 0,28 0,20 0,22 0,20 0,28 0,35 0,14 0,28 0,25 0,20 0,28 0,18 0,35 0,32 0,25 0,36 0,20 0,18 0,45 0,24 0,22 0,26 0,31 0,28 0,31 0,40 1,13 1,07 1 0,93 0,89 Tolerancia IT P10 1,11 1 0,93 0,84 0,77 k T 0,65 1 P20 1,13 1 0,91 0,81 0,

23 Normatívy Nástroje: nože zo SK uberacie priame, ohnuté, stranové a rohové (rohové do =0,5mm) K10 SÚSTRUHY Vonkajšie sústruženie Základné rezné podmienky 11a Tab Max.opotreb. na chrbte: VB k=0,8 mm Trvanlivosť reznej hrany: 30 min hĺbka rezu a p (mm) (mm) 0,5 1, vc Fc Pel vc Fc Pel vc Fc Pel vc Fc Pel vc Fc Pel vc Fc Pel vc Fc Pel Podmienky práce: Povrch bez kôry, neprerušovaný rez, bez chladenia Polomer zaoblenia hrotu noža r (mm) 0, ,10 0,12 0,18 0,25 0,35 0,50 0,70 1,0 1,25 1, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,6 obrábateľnosť 9a 10a 11a 12a 13a kv1 0,63 0,8 1 1,26 1,6 kv2 0, , , ,5 tvrdosť (HB) kf ,84 1, ,87 1,1 1, ,9 0,9 1,13 1, ,94 0,94 1, ,97 0,78 0,97 1, ,80 1 1, ,02 kp1 0,82 1,02 1, ,05 0,66 0,84 1, ,08 0,68 0,87 1, ,11 0,70 0, ,15 0,73 0, ,18 0, ,21 0,76 prerušovaný rez 0,85 trvanlivosť kv4 kv ,86 0,79 0,69 0,62

24 Normatívy Nástroje: nože zo SK hladiace uberacie priame, ohnuté, stranové a rohové (rohové do =0,5mm) K10 Max.opotreb. na chrbte: VB k=0,4 mm SÚSTRUHY Vonkajšie sústruženie dokončovacie Základné rezné podmienky Podmienky práce: bez chladenia 11a Tab Trvanlivosť reznej hrany: 30 min Drsnosť povrchu sa posudzuje vzhľadom alebo z graického záznamu zo snímacieho prístroja s vylúčením nerovností, spôsobených pórovitosťou Priemer d od - do do od 251 a p do r 0,5 0,5 1,5 0,5 3 0,5 0,5 1 1, ,5 2 1, Drsnosť Ra ( m) 1,6 3,2 6, ,18 0, ,13 0,19 0, , ,22 0, ,16 0,25 0, , ,29 0, ,22 0,33 0, ,40 obrábateľnosť 9a 10a 11a 12a 13a k v1 0,63 0,8 1 1,26 1,6 Povrch s kôrou k v2 0,85 1 Pre malé priemery sa rezná rýchlosť stanoví s ohľadom na maximálnu rekvenciu otáčania vretena stroja.

25 Veľkosť prídavkov a pre vonkajšie brúsenie medzi hrotmi Tab D+ a D Rozmery v mm Ls Dĺžka brúsenej súčiastky L s menovitý rozmer D od do prídavok pre súčiastky tepelne nespracované tepelne spracované do 160 od 160 do 400 dolná odchýlka operačného rozmeru / prídavok pre súčiastky tepelne nespracované tepelne spracované dolná odchýlka rozmeru inormatívna drsnosť povrchu pred brúsením Ra( m) 10 0,20 0,25-0,060 0,30 0,35-0, ,25 0,30-0,080 0,30 0,40-0, ,30 0,35-0,100 0,35 0,45-0, ,30 0,40-0,100 0,40 0,50-0, ,35 0,45-0,120 0,40 0,55-0, ,40 0,50-0,140 0,45 0,60-0, ,45 0,55-0,160 0,50 0,65-0, ,50 0,60-0,180 0,55 0,70-0, ,60 0,70-0,220 0,65 0,75-0, ,60 0,70-0,220 0,65 0,80-0,250 / Horná odchýlka operačného rozmeru D a je rovná nule. Dĺžka brúsenej súčiastky L s menovitý rozmer od 400 do 800 od 800 do 1200 D od do prídavok pre súčiastky tepelne nespracované tepelne spracované dolná odchýlka operačného rozmeru / prídavok pre súčiastky tepelne nespracova né tepelne spracované dolná odchýlka operačného rozmeru ,35 0,45-0, ,40 0,50-0,100 0,45 0,55-0, ,40 0,55-0,100 0,45 0,60-0, ,45 0,55-0,120 0,50 0,60-0, ,50 0,60-0,140 0,50 0,65-0, ,55 0,65-0,160 0,55 0,70-0, ,60 0,70-0,180 0,60 0,75-0, ,65 0,75-0,220 0,70 0,75-0, ,70 0,80-0,250 0,80 1,00-0,250 / Horná odchýlka operačného rozmeru D a je rovná nule. Postup stanovenia rezných podmienok z normatívov- 3,2 6,3 12,5 inormatívna drsnosť povrchu pred brúsením Ra( m) 3,2 6,3 12,5

26 Najskôr sa z tab alebo z tab určí skupina obrábateľnosti. Je tu uvedený výber najčastejšie obrábaných materiálov a ich skupiny obrábateľnosti. Napr. ak obrábame materiál , zistíme v tab jeho triedu obrábateľnosti 12b. Po stanovení triedy obrábateľnosti zistíme pomocou normatívov hospodárne rezné podmienky. Obrábateľnosť bežne používaných ocelí mechanické hodnoty STN vyhotovenie index stav pevnosť tvrdosť max. (MPa) (HB) tyče, výkovky tyče, výkovky cem triedy obrábateľnosti sústruženie hobľovanie Tab rézovanie vŕtanie b b 14b a 0; b 15b tyče do 30 a b 13b tyče, výkovky b 0; b 14b tyče a b 12b tyče, výkovky b b 12b tyče a b 12b tyče, záp.výkovky b b 12b tyče b b 11b výkovky b 0; b 15b tyče, tyče a b 15b b 14b tech. príd. c b 14b jadro d b 15b kalený a 4 HRC b 14b b b 15b b 13b tyče a b 12b výkovky tyče, výkovky tyče, 0; b 13b b b 14b b 12b tyče a b 12b tyče, výkovky tyče, výkovky tyče, výkovky tyče, výkovky a b 0, b 11b b b 12b a b b 10b b b 12b 4 HRC b 13b tyče, b 14b b výkovky b 14b b 12b technol. c príd b 11b jadro d b 10b kalený e 4 HRC b 13b tyče, a, b b 11b výkovky b 10b

27 cement. tyče, výkovky výkovky kalený, jadro b b b 12b b 14b b 12b b 12b b 12b b 9b b 11b d b 10b výkovky b b 6b b 5b výkovky, b b 9b tyče 4 HRC výkovky, b b 9b tyče 4 HRC Tab Obrábateľnosť vybraných liatin a liatych ocelí mechanické hodnoty triedy obrábateľnosti STN vyhotovenie stav pevnosť (MPa) tvrdosť max. (HB) sústruženie hobľovanie rézovanie vŕtanie tvárna liatina a 12a nelegovaná a 10a a 11a sivá liatina a 10a a 10a temperovaná eritická s čiernym a 12a lomom temperovaná perlitcká s bielym lomom a 11a oceľ na b 15b odliatky b 15b oceľ na b 12b odliatky b 11b Poznámky: Označenie stavu materiálu podľa STN tepelne nespracovaný (prírodný) 1 normalizačne žíhaný 2 žíhaný (s uvedením spôsobu žíhania) 3 žíhaný na mäkko 4 kalený alebo kalený a popustený pri nízkych teplotách 5 normalizačne žíhaný a popustený 6 zušľachtený na dolnú pevnosť, ktorá je obvyklá pri príslušnej oceli 7 zušľachtený na strednú pevnosť, ktorá je obvyklá pri príslušnej oceli 8 zušľachtený na hornú pevnosť, ktorá je obvyklá pri príslušnej oceli 9 špeciálne spracovanie Index druhu materiálu podľa východzieho alebo technologického spracovania a ťahaný za studena b ťahaný, kovaný alebo valcovaný za tepla c technologický prídavok obrábaný po cementácii (ochrana proti nasýteniu) d jadro materiálu po cementácii a kalení e cementovaná plocha po kalení

28 Príklad: Spôsob určenia rezných podmienok pre hrubovanie Obrábaný materiál , Rm = 700 MPa, hrubovanie valcovej plochy výkovku 120 mm na 110 mm, drsnosť obrobenej plochy Ra = 12,5 m, nôž 20 x20 P40 STN , jedná sa o neprerušovaný rez, obrábanie za sucha. Trieda obrábateľnosti pre zadaný materiál 12b (tab.11.22). Na určenie rezných podmienok použijeme normatív tab (P40): a) T optn = 30 min. b) Určíme hĺbku rezu obrábanie na jeden záber i= 1, a p = 5mm.(max. úber a min. počet záberov. c) Volíme polomer zaoblenia nástroja r = 1mm a pre tento posuv = 0,7 mm. d) V uvedenej tabuľke odčítame pre, a p = 5mm, = 0,7 mm : e) = 97 m.min -1, F c = 5200 N, P el = 11,66 kw Takto stanovené rezné podmienky platia pre triedu obrábateľnosti 14b. Pre triedu obrábateľnosti 12b je potrebné, aby sme uvedené hodnoty vynásobili príslušnými koeicientmi: k v1 = 0,63 pre reznú rýchlosť, k F1 = 1,10 pre reznú silu, k p1 = 0,70 pre príkon elektromotora, t.j.: : 97. 0,63 = 61 m.min -1, F c: ,1 = 5720 N, P el 11,66. 0,7 = 8,2 kw Vzhľadom na to, že sa jedná o povrch výkovku s okujami musíme hodnotu reznej rýchlosti vynásobiť koeicientom k v2 = 0,85. Pre výslednú reznú rýchlosť teda platí: v 30 =. k v1. k v2= 97. 0,63. 0,85 = 52 m.min -1. Poznámka: V prípade obrábania za podmienok prerušovaného rezu sa použije naviac koeicient k v3. Ak je nevyhnutné, použiť koeicienty k v2 a k v3, použijeme iba jeden a to ten, ktorý je menší. Pre inú ako základnú trvanlivosť sa rezná rýchlosť prepočíta koeicientom k v4. V tomto prípade sa koeicientom k v4 prepočítava aj výkon elektromotora. Koeicienty k v2 a k v3 nie sú uvedené pre spekané karbidy P10, ktorý nie je vhodný na obrábanie povrchov s okujami (liacou kôrou) a nie sú tiež vhodné pre podmienky prerušovaného rezu. Na záver výpočtov rezných podmienok zvolíme obrábací stroj z hľadiska P inst P el. Príklad: Spôsob určenia rezných podmienok pre obrábanie na čisto Obrábaný materiál , Rm = 700 MPa, obrábanie na čisto 120 mm na 118 h7, drsnosť obrobenej plochy Ra = 1,6 m, nôž 20 x20 P10 STN , obrábanie za sucha. Na určenie rezných podmienok použijeme normatív tab a) T optn = 30 min. b) Hĺbka rezu a p je daná prídavkom (musí zaistiť odstránenie stôp a narušenej vrstvy po predchádzajúcej operácii), a p 1mm. 2 c) Pre požadovanú drsnosť Ra = 1,6 m, nástroj P10 a polomer r = 1mm odčítame v tab.11.18: = 238 m.min -1, = 0,12 mm Tieto hodnoty platia pre obrábateľnosť 14b a T = 45 min. Pre zadané hodnoty vyhľadáme opravné koeicienty k v1 = 0,63 (12b), k v4 = 1,11 (T= 30 ) a k T = 0,65 (IT = 8). Pre výslednú reznú rýchlosť teda platí: v 30 = 238. k v1. k v4. k T = = ,63. 1,11. 0,65 = 107 m.min -1. Na obr.11.3 je uvedený príklad vypracovaného technologického postupu.

29

30

31

32 Obr Technologický postu výroby súčiastky

33 Reerát č.5: Tvorba technologických postupov Pre zadaný výrobný výkres vypracujte technologický postup výroby súčiastky. Predpokladaný počet kusov vo výrobnej dávke: xxx ks. Pokyny pre vypracovanie: 1. Navrhnutie druhu polotovaru, jeho rozmerov. 2. Určenie poradia operácií, vrátane určenia východiskovej základne pre opracovanie. 3. Určenie rozsahu prác v jednotlivých operáciách, presný popis práce v operácií a zhotovenie operačného náčrtu. 4. Určenie výrobného stroja a pracoviska (vrátane pomocných pracovísk - kontrola a tepelné spracovanie). 5. Určenie nástrojov a pomôcok pre výrobu. 6. Určenie rezných podmienok (,, a p) a počtu záberov nástroja i.