dôležitou v tejto oblasti je aj radiačná ochrana obyvateľstva a prostriedky individuálnej, ale aj improvizovanej ochrany.

Transcript

1 ÚVOD Jadrová energetika v dnešnej dobe prechádza intenzívne svojim rozvojom. Ešte nie sú všetky možnosti efektívnej a bezpečnej jadrovej energie vo svojom konci. Jadrové elektrárne majú nezastupiteľné miesto vo svetovej energetike ako zdroj vyrábajúci elektrickú energiu spôsobom, ktorý je konkurencieschopný a priateľský voči človeku a životnému prostrediu. Žiadna ľudská činnosť nie je bez rizika. Pri prevádzke jadrovej elektrárne však existuje potenciálne riziko, s ktorým sa zriedka stretávame pri prevádzke iných typov elektrární. Je to samotný fyzický proces štiepenia jadrového paliva (uránu U 235 ), ktorý prebieha v reaktore. Aby štiepenie bolo využiteľné, musí byť v ktoromkoľvek okamžiku ovládateľné, vrátane jeho rýchleho zastavenia. Druhou stránkou štiepneho procesu je vznik rádioaktívnych látok, ktoré je treba udržať v určených miestach a fakt, že jadrové palivo je ešte pomerne dlhú dobu po zastavení štiepnej reakcie zdrojom tepla, ktoré je treba odvádzať. Cieľom mojej práce je objasniť systém a prvky monitorovania v okolí atómových elektrární Jaslovské Bohunice. Charakterizovať rádioaktivitu a priblížiť činnosť a funkcie jadrových elektrární, spracovať modelovú situáciu havárie jadrovoenergetického zariadenia s únikom menšieho množstva rádioaktívnych látok a poukázať na nevyhnutnosť efektívneho využitia radiačnej kontroly v súvislosti s prijímaním opatrení pre ochranu obyvateľstva a životného prostredia. Prvá kapitola je zameraná na charakteristiku rádioaktivity a jadrovej energie vrátene ionizujúceho žiarenia a biologických účinkov tohto žiarenia. Sú v nej popísané choroby z ožiarenia, prípustné limity ožiarenia a ochrana pred ionizujúcim žiarením. V ďalšej časti tejto kapitoly sa venujem objasneniu výroby elektrickej energie v jadrovej elektrárni a popisu jej hlavných častí. Obsahom druhej kapitoly sú najdôležitejšie právne predpisy; zákony a vyhlášky týkajúce sa rádioaktívneho žiarenia a životného prostredia. Charakterizovala som tu monitorovanie životného prostredia a jeho čiastkové monitorovacie systémy. Tretia kapitola je zameraná na monitorovanie radiačnej situácie za bežnej prevádzky jadrovej elektrárne. Sú v nej uvedené spôsoby monitorovania v jadrových elektrárňach prevádzkovateľom, ale aj okolia prostredníctvom Civilnej ochrany obyvateľstva. Veľmi 9

2 dôležitou v tejto oblasti je aj radiačná ochrana obyvateľstva a prostriedky individuálnej, ale aj improvizovanej ochrany. Vo štvrtej kapitole som sa zamerala na modelovú situáciu havárie jadrového zariadenia. Obsahuje ujasnenie dôležitých faktov, ako sú etapy havarijného radiačného monitorovania, organizácia havarijnej odozvy, vnútorný a vonkajší havarijný plán, ktoré úzko súvisia s haváriou jadrovoenergetického zariadenia, ako aj vstupné údaje, popis a vyhodnotenie simulovanej havárie. 10

3 1 RÁDIOAKTIVITA A JADROVÁ ENERGIA Rádioaktivita je schopnosť, resp. vlastnosť niektorých nestabilných jadier (chemických prvkov) prechádzať z vyššieho energetického stavu do nižšieho, pričom tento stav je sprevádzaný uvoľňovaním sa energie (žiarenia), ktorá ma charakter hmotný alebo nehmotný. Príkladom hmotného charakteru sú častice alfa a beta. Hovoríme o žiarení alfa a žiarení beta. Príkladom nehmotného charakteru je žiarenie gama. Dôležitou radiačnou charakteristikou vyjadrujúcou dobu, za ktorú sa rozpadne polovica jadier atómov nazývame polčas premeny (polčas rozpadu), znázornený na obrázku 1. Rýchlosť rozpadu danej vzorky v každom okamihu je vždy priamo úmerná počtu rádioaktívnych atómov uvažovaného izotopu prítomných v tom istom okamihu. Napr. polčas rozpadu izotopu Jódu I 131 je 8,04 dňa. Túto premenu môžeme vyjadriť vzťahom: dn/dt = -λn alebo N = N 0.e -λt kde N je počet určitých rádioaktívnych atómov, ľubovoľný čase t, veličina λ nazývame rozpadová konštanta a N 0 pôvodný počet rádioaktívnych jadier daného rádioaktívneho izotopu (Daloš, A.,2003; Hála, J., 1998). Obrázok 1 Polčas rozpadu rádioaktívnych látok (Jadrové elektrárne a životné prostredie, 1999) 11

4 Rádioaktivitu rozlišujeme podľa pôvodu na rádioaktivitu prírodnú a rádioaktivitu umelú. Prírodná rádioaktivita Prírodná rádioaktivita je podmienená prítomnosťou rádionuklidov trvale sa nachádzajúcich v horninách, pôde, vode a životnom prostredí, pričom ide najmä o dcérske rozpadové produkty uránového radu 238 U, thóriového radu 232 Th a izotop draslíka 40 K. Aj ľudské telo obsahuje prirodzené rádioaktívne prvky. Do organizmu sa dostávajú prostredníctvom vzduchu, potravín, vody a vylučujú sa ustavične prebiehajúcimi procesmi látkovej premeny. Umelá rádioaktivita Umelá rádioaktivita je daná prítomnosťou rádionuklidov vytvorených zo základných prírodných izotopov, ktoré podliehajú jadrovým premenám pričom vznikajú nové rádionuklidy. Typickým príkladom je vznik plutónia, amerícia, kryptónu, bária a iných rádioaktívnych izotopov základného prírodného izotopu uránu 235 U ostreľovaním jeho jadra neutrónmi U + n U Kr Ba + 2n 1.1 IONIZUJÚCE RÁDIOAKTÍVNE ŽIARENIE Ionizácia je proces, pri ktorom vplyvom žiarenia (žiarenie energia), ktoré sa šíri v prostredí, toto naráža na častice molekúl (sú elektricky neutrálne) a práve vplyvom odovzdávanej energie druhej častici sa štiepia na kladne a záporne nabité ióny. Závisí len od chemickej látky, ktorá je ionizovaná. Je rozdiel či dochádza k ionizácií vo vzduchu, vo vode, resp. v biologickom materiáli. Žiarenie, ktoré ma pôvod v atómovom jadre, nazývame tiež jadrové (nukleárne) žiarenie, ktoré môžeme rozčleniť na korpuskulárne (časticové) a elektromagnetické (vlnové) Rádioaktívne žiarenie alfa (α) Žiarenie alfa predstavuje kontinuálny tok prúd častíc atómov Hélia. Sú to ťažké hmotné častice, kladne nabité, ktoré majú ionizačnú energiu (4-9 MeV megaelektrónvolt), ale vyznačujú sa krátkym doletom v priemere 4-6 cm. Alfa častice sa pohybujú rýchlosťou asi 20 x menšou ako rýchlosť svetla t.j. približne km.s -1. Toto žiarenie je zastavené vrstvou papiera, obrázok 2. Veľmi nebezpečná je však vnútorná kontaminácia časticami alfa. 12

5 Ako príklad uvádzam premenu rádia na radón: Ra Rn He (alfa-častica) Rádioaktívne žiarenie beta (β) Žiarenie beta predstavuje kontinuálny tok prúd častíc pozitrónov (častice vykazujúce kladný elektrický náboj), resp. častíc negatrónov (častice vykazujúce záporný elektrický náboj). Má nižšiu ionizačnú energiu ako žiarenie alfa, častice sa vyznačujú doletom niekoľko decimetrov (podľa energie) vo vzduchu a niekoľko milimetrov v tkanive. Žiarenie zastavuje tenká kovová vrstva. Ako to možno vidieť na obrázku 2. Ak sa v atómovom jadre mení jeden neutrón na protón ide o zápornú negatrónovú premenu beta: n 0 p + + e - + v 0 kde n 0 je elektricky neutrálny neutrón, p + je protón s kladným elektrickým nábojom a v 0 je antineutríno. Napríklad rozklad rubídia 87 Rb: Rb Sr + e - + v 0 Kladná - pozitrónová premena beta nastáva, ak sa mení v jadre jeden protón na neutrón: p + n 0 + e + + v 0 Príkladom kladnej premeny je reakcia síry 31 S: S P + e + + v 0 Vzhľadom na to, že beta častice majú v porovnaní s alfa časticami menšiu hmotnosť, beta žiarenie má dolet vo vzduchu okolo 20 metrov a v tkanive niekoľko centimetrov. Na zastavenie tohto typu žiarenia postačí tenký hliníkový plech. Negatívne účinky na živý organizmus sa prejavujú pri ožiarení pokožky a pri vnútornej kontaminácií Rádioaktívne žiarenie gama (γ) Žiarenie gama je nehmotného charakteru. Ide o vysoko zhustený tok energie (vysokoenergetické elektromagnetické vlnenie), pohybujúce sa rýchlosťou svetla približne km.s -1. Ak si predstavíme šírenie sa energie jednotlivých vĺn v prostredí, tak so znižujúcou sa vlnovou dĺžkou sa postupne zvyšuje odovzdávaná energia prostrediu. Toto žiarenie sa vyznačuje vysokou priechodnosťou cez väčšinu materiálov a má dolet 13

6 vo vzduchu niekoľko metrov až desiatok metrov. Vhodným materiálom na zníženie energie a teda aj spôsobu šírenia a prenikania je olovo a látky s vysokým hmotnostným číslom, môžeme vidieť na obrázku 2 (Kosír, M., 1999). Pokles intenzity gama žiarenia, ktoré prechádza hmotou vyjadruje Lambert-Beerov zákon: I = I 0. e -μx kde: I predstavuje intenzitu po prechode absorbentom [MeV], I 0 je pôvodná intenzita [MeV], μ lineárny absorbčný koeficient [cm -1 ], x hrúbka materiálu absorbentu [cm ], Ako príklad rádioaktívneho žiarenia gama môžeme uviesť vápnik 38 Ca: Ca * Ca + 3,5 MeV Nuklid vápnika vo vzbudenom stave prechádza do základného elektromagnetického stavu, pričom dochádza k emisii jedného fotónu gama s energiu 3,5 MeV (Daloš, A., 2003) Neutrónové žiarenie Neutrónové žiarenie vzniká pri jadrových procesoch v reaktoroch, v urýchľovačoch častíc a špeciálnych usmerňovaných jadrových procesoch, resp. pri jadrových výbuchoch. Neutróny sú elektricky neutrálne, majú vysokú energiu, rýchlosť pohybu asi km.s -1.Dolet vo vzduchu v závislosti od aktivity je pri neutrónovej bombe metre až kilometre. Vhodným absorbentom žiarenia a teda energie sú látky s vysokým obsahom atómov vodíka, ktorý najlepšie prijíma energiu neutrónov (voda).rozdielna schopnosť jednotlivých druhov ionizujúceho žiarenia prenikať rôznymi materiálmi je znázornená na nasledujúcom obrázku 2. Obrázok 2 Schopnosť prenikania jednotlivých druhov žiarenia cez materiál (Bezpečnosť a zdravie, 2000) 14

7 Ako je možno vidieť z obrázku, nízka prenikajúca schopnosť alfa-žiarenia je u papiera, beta-žiarenie zastaví hliník, gama žiarenie má prenikajúcu schopnosť vyššiu, zastaví ho až vrstva olova. Najvyššiu prenikajúcu schopnosť má neutrónové žiarenie a zastaví ho až vrstva betónu Rőntgenové žiarenie (X-lúče) Je žiarením inicializovaným umelo v prostredí vysokého elektrického poľa. Vzniká na rozdiel od predchádzajúcich žiarení nie v atómovom jadre, ale v atómovom obale pri preskokoch elektrónov zo vzdialenejších dráh na dráhy bližšie k atómovému jadru. Účinky sú porovnateľné s účinkami gama. Rőntgenové žiarenie má frekvenciu elektromagnetického žiarenia okolo MHz, žiarenie gama má frekvenciu okolo MHz (Kosír, M., 1999). 1.2 RÁDIOAKTÍVNE ŽIARENIE A JEHO BIOLOGICKÉ ÚČINKY Ionizujúce žiarenie môže byť pri prechode látkou absorbované čiastočne alebo úplne. Absorbovaná energia preto spôsobuje poškodenie biologických tkanív a to ionizačnými a excitačnými procesmi v biologických mikroštruktúrach a v látke rôzne zmeny ako napr. fyzikálne, chemické, tepelné, biologické atď Hlavné radiačné veličiny a jednotky Z praktického hľadiska je nutné kvantifikovať zdroje žiarenia a zhodnotiť mieru účinku žiarenia na prostredie, ako aj mieru odozvy vplyvu ionizujúceho žiarenia na živý organizmus. Pre praktické účely treba definovať tieto hlavné radiačné veličiny a jednotky: 1. Aktivita A vyjadruje priemernú početnosť jadrových premien (rozpadu) za určitý časový interval. Základnou jednotkou je 1 Bq.s -1, čo znamená, že jedna jadrová premena spojená s vyžiarením kvánt (alfa, beta, gama) nastane v priebehu 1 sekundy. Aktivita môže byť: merná, objemová, plošná. Staršia jednotka bola 1 curie (Ci). 2. Expozícia (ožiarenie) X vyjadruje ionizujúci účinok žiarenia. Udáva sa v C.kg -1. Je to žiarenie, pri ktorom stredná hodnota súčtu nábojov jedného znamienka, ktoré sa uvoľnili za určitých podmienok fotónmi v objeme o hmotnosti 1 kg je 1C. Staršia jednotka bola rőntgen (R). 3. Absorbovaná dávka D predstavuje radiačnú energiu pohltenú (absorbovanú) v hmotnostnej jednotke ožiarenej sústavy. Jednotkou je 1 gray (Gy). Je to dávka 15

8 absorbovaná telesom hmotnosti 1 kg, ktorá zodpovedá absorbovanej energii ionizujúceho žiarenia rovnajúcej sa 1 joulu. Staršou jednotkou bol rad. 4. Dávkový ekvivalent H je základnou veličinou charakterizujúcou radiačné zaťaženie organizmu. Je daná súčinom absorbovanej dávky D, akostného faktora Q (závisí od druhu a energie žiarenia) a faktora N (súčin všetkých ostatných modifikujúcich faktorov ožarovania): H = D.Q.N /J.kg -1 / 5. Efektívna dávka E je súčtom ekvivalentných dávok H T vo všetkých orgánoch alebo v tkanivách vynásobených príslušným tkanivovým váhovým faktorom W T (Vyhláška č. 12/2000 o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany). Efektívna dávka E sa vypočíta takto: E = T W T. H T /Sv/ Rádioaktívne žiarenie a jeho účinky na organizmus človeka Jednou z vlastností ionizujúceho žiarenia je jeho schopnosť poškodzovať organizmus človeka. Nie všetky ľudské bunky sú rovnako citlivé na ionizujúce žiarenie. Zjednodušene môžeme povedať, že čím častejšie sa bunky delia, tým sú na žiarenie citlivejšie. Citlivosť na žiarenie nazývame rádiosenzitivita, odolnosť rádiorezistencia. U človeka medzi najcitlivejšie patria bunky aktívnej (červenej) kostnej drene a pohlavné bunky. Medzi rádiorezistentné bunky patria bunky hladkého svalstva a nervové bunky. Stupeň biologického poškodenia organizmu závisí od výšky absorbovanej dávky a veľkosti ožiarenej plochy človeka. Účinky ožiarenia rozdeľujeme podľa viacerých kritérií: 1. podľa rýchlosti s akou sa prejaví poškodenie: a/ skoré účinky najmä pri vyšších dávkach a jednorázovom ožiarení, b/ neskoré účinky najmä nižšie dávky s opakovanosťou, 2. podľa toho či poškodzujú jednotlivca alebo sa prenášajú aj na ďalšie pokolenia: a/ somatické prejavia sa na exponovanom jedincovi, b/ genetické postihnú potomstvo, 3. podľa toho či od prijatej dávky závisí pravdepodobnosť prejavu účinku alebo jeho miera: 16

9 a/ stochastické funkcia dávky je skôr pravdepodobnosť ich vzniku ako ich závažnosť, b/ nestochastické zmena závažnosti závisí od veľkosti dávky, 4. podľa toho, či ide o genetické a somatické poškodenie alebo využívanie priaznivých mutácií, vytvorených účinkom rádioaktívneho žiarenia: a/ bionegatívne, b/ biopozitívne. Príkladom skorého účinku je akútna choroba z ožiarenia. V závislosti od stupňa ožiarenia (3-6 a viac Sv, t.j. približne R a viac) prevládajú v klinickom obraze príznaky poškodenia krvotvorných orgánov, tráviacich orgánov, alebo centrálnej nervovej sústavy. Typickými prejavmi sú bolesti hlavy, malátnosť, závraty, strata vedomia, poruchy spánku, pokles krvného tlaku, poškodenie očnej šošovky, poškodenie kože atď. U prežívajúcich osôb je väčšia pravdepodobnosť výskytu leukémie alebo iných nádorových ochorení. Neskoré účinky ionizujúceho žiarenia sa prejavujú najmä vo forme poškodení plodu v matke, zákalom očnej šošovky, poškodením kože, zhubnými nádormi a genetickými zmenami najmä v potomstve. Pre neskoré poškodenie sú charakteristické znaky: dlhé obdobie latencie, klamný a neurčitý začiatok, pomalý a progresívny priebeh. Pre predstavu uvádzam účinky rôznych obdržaných dávok celotelového ožiarenia: - 8 a viac Sv nastáva šok z ožiarenia, ktorý v priebehu niekoľkých dní končí smrťou, - 5 až 8 Sv všetci umierajú v priebehu 14 dní, - 3 až 5 Sv 20 až 75 % zasiahnutých umiera v priebehu 6 týždňov, - 2 až 3 Sv 5 až 20 % smrteľných prípadov v prvých 6 týždňoch. 50 až 100 % ochorení z ožiarenia, - 1,5 až 2 Sv najviac 5 % úmrtí, 50 až 75 % ochorení z ožiarenia, - 0,5 až 1,0 Sv žiadne smrteľné prípady, - 0,75 Sv najvyššia prípustná dávka ožiarenia pre záchranný personál, kde je možná záchrana života, - 0,50 Sv dochádza k úbytku bielych krviniek, - 0,25 Sv najvyššia prípustná dávka pre záchranný personál, ktorý poskytuje pomoc postihnutým (Jakubčo, E., 1999). 17

10 1.2.3 Ochrana pred ionizujúcim žiarením Rádioaktívna látka môže byť vo forme plynnej, kvapalnej a tuhej. Najväčšie nebezpečenstvo predstavuje plynná forma (rádioaktívny plyn). Ionizujúce žiarenie nevieme postrehnúť zmyslovými orgánmi. Rádioaktívna látka môže spôsobiť vonkajšie ožiarenie, ale aj povrchovú resp. vnútornú vnútrotelovú kontamináciu pľúc, žalúdka, celého tráviaceho systému a následne celého organizmu ukladaním častíc v jednotlivých orgánoch a tkanivách. Ochranu pred ionizujúcim žiarením môžeme rozdeliť do troch skupín: - fyzikálna, - chemická, - biologická. Fyzikálna ochrana vychádza z fyzikálnej povahy rádioaktívneho žiarenia. Cieľom je znížiť dávky žiarenia. Môžeme to dosiahnuť: a/ skrátením doby expozície (dávka je úmerná času), b/ zväčšením vzdialenosti od zdroja žiarenia, c/ tienením (aplikácia absorpčného materiálu medzi zdroj žiarenia a ožarovaný predmet). Veľmi dôležitá je aj dekontaminácia kontaminovaných predmetov, plôch, miestností. Poznáme tieto druhy dekontaminácie: - mechanické odstraňovanie RAL z kontaminovaného povrchu a dekontaminácia vodou, parou, prúdom vzduchu atď. - oplachovanie zamorených povrchov roztokmi kyselín, zásad i organických rozpúšťadiel, - špeciálne metódy ako je odparovanie, elektrodekontaminácia atď. Chemická ochrana - spočíva v aplikácii zlúčenín, ktoré sú schopné zmierniť, ale aj zastaviť mnohé chemické a biochemické reakcie uvoľnené žiarením. Tieto chemické rádioprotektívne látky zvyšujú odolnosť proti žiareniu, ale nechránia pred následkami vysokých (smrteľných) dávok vysoko-energetického žiarenia. Podmienkou ochranného účinku je prítomnosť rádioprotektívnej látky v organizme už počas žiarenia. Sú to napr. látky, ktoré zastavujú enzimatickú činnosť, produkty látkovej premeny (alkohol), látky s aktívnou aminoskupinou (histamín), niektoré hormóny. K preventívnym opatreniam patrí aj jódová profylaxia. Jej princíp spočíva v preventívnom podávaní jódu v podobe jodidu draselného (KI) s cieľom nasýtiť štítnu 18

11 žľazu nerádioaktívnym izotopom jódu a tak ju chrániť pred rádioaktívnym jódom. Tablety vo forme jodidu draselného si môžu vyzdvihnúť všetci občania vo svojom Obecnom alebo Mestskom úrade v okruhu 30 km od jadrových elektrárni Jaslovské Bohunice. Tie sa pravidelne obmieňajú každé 4 roky, pričom staré lieky sa vracajú späť na Obvodný úrad. Biologická ochrana využíva látky produkované živými organizmami, ktoré pri podaní pred ožiarením znižujú stupeň radiačného poškodenia (biologicky rádioprotektívne látky). Vyvolá sa stav vyššej odolnosti buniek kritických tkanív, orgánov i celého organizmu. Prednosťou týchto látok je ich malá toxicita (Tölgyessy, J.,1987) Prípustné normy hodnôt rádioaktívneho žiarenia Limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sú: a) efektívna dávka 100 msv počas piatich za sebou nasledujúcich kalendárnych rokov, pričom efektívna dávka v žiadnom kalendárnom roku nesmie prekročiť 50 msv, b) ekvivalentná dávka v očnej šošovke 150 msv v kalendárnom roku, c) ekvivalentná dávka v koži 500 msv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm 2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože, d) ekvivalentná dávka v rukách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až po členky 500 msv v kalendárnom roku. Limit dávkového ekvivalentu pre pracovníka na rizikových pracoviskách môžeme vypočítať: H = 50 (N 18) /msv/ kde N je vek pracovníka, ktorý musí byť minimálne 19 rokov. Limit ožiarenia tehotných žien pracujúcich na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa stanovuje tak, aby od času, keď tehotná žena oznámi zamestnávateľovi tehotenstvo, až do konca tehotenstva súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov efektívnych dávok z vnútorného ožiarenia plodu neprekročil 1 msv. Limity ožiarenia sa vzťahujú na súčet dávok zo všetkých ciest ožiarenia a pri všetkých pracovných činnostiach, ktoré pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vykonáva u jedného alebo súbežne u viacerých držiteľov povolení na činnosti vedúce k ožiareniu, alebo ktoré vykonáva ako držiteľ povolenia sám. 19

12 Limity ožiarenia obyvateľov sú: a) efektívna dávka 1 msv v kalendárnom roku, b) ekvivalentná dávka v očnej šošovke 15 msv v kalendárnom roku, c) ekvivalentná dávka v koži 50 msv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm 2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože. Limity ožiarenia sa pre obyvateľov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vzťahujú na priemerné ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov vypočítané pre všetky cesty ožiarenia zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia a pre všetky možné činnosti vedúce k ožiareniu. Tabuľka 1 Najväčšie prípustné dávkové hodnoty ožiarenia (Vyhláška č. 12/2000 o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany). TKANIVÁ A ORGÁNY gonády, aktívna kostná dreň a v prípade rovnomerného ožiarenia celé telo Najvyššie príp.dávky u pracovníkov /msv.rok -1 / Medzné dávky pre obyvateľov /msv.rok -1 / 50 5 koža *, štítna žľaza, kosti ** ruky a predlaktie, nohy, členky ostatné tkanivá alebo orgány * Dávka v koži vymedzená plochou 1 cm 2 nesmie nikdy prevýšiť 1 Sv. ** Pri expozícii osôb mladších ako 16 rokov je medzná dávka v štítnej žľaze 0,015 Sv 1.3 VÝROBA ELEKTRICKEJ ENERGIE V JADROVEJ ELEKTRÁRNI Jadrová elektráreň podobne ako klasická elektráreň spaľujúca fosílne palivá, je zariadenie, kde dochádza k premene tepelnej energie na elektrickú energiu. U jadrových elektrární je zdrojom tepla jadrové palivo - vo forme oxidu uránu obohateného štiepiteľným materiálom izotopom uránu U 235. Primárny okruh bloku tvorí reaktor, chladiace slučky s hlavnými cirkulačnými čerpadlami, hlavnými uzatváracími armatúrami a parogenerátormi. Sekundárny okruh tvoria turbogenerátory, parovody, kondenzátory, regeneračné a doplňovacie systémy technologickej vody a kondenzátu, cirkulačný okruh chladiacej 20

13 vody pre kondenzátory. Odovzdávanie tepla z primárneho do sekundárneho okruhu sa vykonáva v parogenerátoroch Hlavné časti jadrovej elektrárne Proces vzniku tepla prebieha v troch navzájom oddelených okruhoch jadrovej elektrárne: 1. Primárny okruh skladá sa z týchto častí: reaktor, chladiace slučky, hlavné cirkulačné čerpadlá, uzatváracie armatúry, parogenerátory, kompenzátor objemu. Hlavnou funkciou primárneho okruhu je odovzdať teplo vznikajúce v jadrovom palive, zohrievať vodu na sekundárnej strane parogenerátora a zadržiavať rádioaktívne látky vznikajúce pri štiepení. 2. Sekundárny okruh je od primárneho okruhu oddelený výmenníkom tepla (parogenerátorom) a skladá sa z turbogenerátorov, parovodov, kondenzátorov a pomocných okruhov. Jeho hlavnou funkciou je výroba pary pre pohon turbín s generátormi na výrobu elektrickej energie. 3. Okruh chladiacej vody tvoria ho potrubia, cirkulačné čerpadlá chladiacej vody a chladiace veže. Princíp tohto okruhu pozostáva v ochladzovaní pary v kondenzátoroch, ktorá vychádza z turbín a premieňa ju znova na vodu (Jadrové elektrárne a životné prostredie, 2000) Jadrové palivo Životný cyklus jadrového paliva by sme mohli opísať v nasledujúcich bodoch: 1. Predná časť palivového cyklu: a) Ťažba a úprava uránovej rudy b) Spracovanie rudy c) Rafinácia, konverzia a obohacovanie uránu d) Výroba paliva 2. Použitie paliva v jadrových elektrárňach 3. Zadná časť palivového cyklu a) Dočasné skladovanie vyhoreného paliva b) Prepracovanie vyhoreného paliva c) Definitívne uloženie vyhoreného paliva 21

14 Predná časť palivového cyklu a) Ťažba a úprava uránovej rudy Uránová ruda sa ťaží v baniach. Obsah uránu v nej je od niekoľkých stotín percenta do troch percent. Pri ťažbe vzniká veľké množstvo hlušiny, ktorá sa používa na vyplnenie vyťažených priestorov v bani. V posledných rokoch sa začali využívať hydrometalurgické postupy, pri ktorých je voda vylúhovaná vhodnými roztokmi priamo v lokalite. Pri tomto spôsobe ťažby hlušina nevzniká. Pozornosť sa musí venovať chemickým zmenám v horninách a jej dôsledkom na zloženie spodných a povrchových vôd. b) Spracovanie rudy Cieľom úpravy a spracovania rudy je získanie uránového koncentrátu (tzv. žltého koláča) s obsahom uránu aspoň 65 %. Základnými operáciami sú drvenie a mletie rudy na jemný prášok, lúhovanie, prepieranie, extrakcia, zrážanie a sušenie žltého koláča. Pri týchto operáciách vzniká rádioaktívny odpad obsahujúci prirodzené rádionuklidy, ktorý sa ukladá v odpadových nádržiach v blízkosti úpravovní. c) Rafinácia, konverzia a obohacovanie uránu Procesy rafinácie a konverzie sú nutné na premenu uránových zlúčenín obsiahnutých v žltom koláči na prchavý hexafluorid uránu (UF 6 ). Najpoužívanejší spôsob obohacovania je difúzia. Pre mimoriadnu energetickú náročnosť obohatenie vykonávajú len priemyselne najvyspelejšie štáty. d) Výroba paliva Obohatený hexafluorid uránu sa mení na oxid uraničitý (UO 2 ), ktorý sa špeciálne upravuje a lisuje do tabliet s priemerom 9,1 mm a dĺžkou asi 15 mm. Tablety sa hermeticky uzatvárajú do rúrok zo špeciálnej zliatiny zirkónia a tvoria palivový prútik. Rúrky sú odolné voči chladu a tvoria bariéru, zadržujúcu štiepne produkty. Palivové prútiky sa po zvarení testujú na tesnosť. Zväzok palivových prútikov tvorí palivovú kazetu. 2. Použitie paliva v jadrových elektrárňach Teplo vznikajúce pri štiepení odvádza chladiace médium voda, pričom sa palivo vyhorením po stránke konštrukčnej a štrukturálnej takmer nemení. V priebehu vyhorievania dochádza k týmto izotopickým zmenám: ubúda pôvodný štiepny materiál U 235, 22

15 z U 238 vznikajú nové štiepne izotopy (Pu 239, Pu 241 ), ktoré sa podieľajú na uvoľňovaní energie, vznikajú produkty štiepenia (strusky), s rôznym polčasom rozpadu, vyznačujúce sa silnou absorpciou neutrónov. Po určitej dobe, ktorá je z hľadiska fyzikálneho a ekonomického optimálna, sa palivo z reaktora vyberie. Palivové články sa vyvážajú z reaktora VVER 440 asi po troch rokoch prevádzky, t. j. po odpracovaní troch kampaní. Ročne je to tretina z celkového počtu palivových článkov nachádzajúcich sa v aktívnej zóne reaktora. 3. Zadná časť palivového cyklu a) Dočasné skladovanie vyhoreného paliva Táto časť palivového cyklu sa skladá z týchto troch časti: bazén vyhoreného paliva po odstavení, vychladení a otvorení reaktora sa špeciálnym zariadením (zvážacím strojom), z reaktora premiestňujú palivové články do skladovacieho bazéna. Všetky manipulácie s vyhoreným palivom sa musia robiť pod 3 až 6 m vrstvou vody. Vyhorené palivo je zdrojom veľkej rádioaktivity a tepla. Vyhorené palivové články musia byť pri transporte i počas skladovania trvalo v chladiacom a tieniacom prostredí vo vode. Chladiace zariadenia udržiavajú teplotu vody v bazéne medzi 40 až 50ºC. Po uplynutí potrebnej doby skladovania v bazéne pri reaktore sa vyhorené palivo preváža do medziskladu. medzisklad medzisklad vyhoreného paliva sa nachádza mimo budovy reaktora. Slúži na dlhodobé skladovanie paliva pri otvorenom palivovom cykle na obdobie do 50 rokov a pri zatvorenom palivovom cykle 3 až 10 rokov. V mokrých medziskladoch sa palivové články skladujú v bazénoch naplnených vodou. V suchých medziskladoch sa palivové články ukladajú do oceľových alebo betónových kontajnerov chladených vzduchom. preprava paliva bezpečná preprava rádioaktívnych látok vyžaduje splnenie troch základných požiadaviek: (1) zodpovedajúca izolácia a tienenie od životného prostredia, (2) bezpečný odvod tepla a (3) zabránenie vzniku štiepnej reakcie. Nároky na prepravu nie sú v celom palivovom cykle rovnaké. Čerstvé palivové články sa prepravujú v puzdrách zo špeciálneho materiálu. Manipulácia a doprava vyhoreného paliva sa zas realizuje v kontajneroch, ktoré z dopravného hľadiska predstavujú najnáročnejšiu obalovú techniku. 23

16 b) Prepracovanie vyhoreného paliva Cieľom prepracovania vyhoreného paliva je získať nespotrebovaný urán a pri štiepnom procese vznikajúce plutónium a ďalšie rádioizotopy. Prepracovaním vzniká malé množstvo rádioaktívnych odpadov, ktoré je treba, rovnako ako vyhorené palivo, bezpečne a trvale uložiť. c) Definitívne uloženie vyhoreného paliva Vysokoaktívne odpady, ktoré zostanú po prepracovaní vyhoreného paliva, alebo samotné vyhorené palivo, sa trvale zneškodnia uložením hlboko pod zem. Doteraz je to najbezpečnejší spôsob, ako zabrániť preniknutiu rádionuklidov do životného prostredia (Palivový cyklus, 2000) Činnosť jadrovej elektrárne Princíp výroby elektriny v jadrovej elektrárni je podobný ako v klasickej tepelnej elektrárni. Rozdiel je len v zdroji tepla. V tepelnej elektrárni je zdrojom tepla fosílne palivo (uhlie, plyn), zatiaľ čo v jadrovej elektrárni je to jadrové palivo (prírodný alebo obohatený urán). Ako príklad možno uviesť delenie uránu: U n Sr Xe n + E Vzniknuté stroncium a xenón tvoria premenné rady v priemere s 3-4 beta premenami, počas ktorých sa stronciový rad rádionuklidov stabilizuje na zirkóne a xenónový rad na cére. Na nasledujúcom obrázku 3 môžeme vidieť, aký je princíp výroby elektrickej energie v jadrovej elektrárni, veľmi jednoduchá a jasná interpretácia. Dostupné na on - line Obrázok 3 Princíp výroby el. energie v jadrovej elektrárni 24

17 Palivo v podobe palivových kaziet je umiestnené v tlakovej nádobe reaktora, do ktorej prúdi chemicky upravená voda. Táto preteká kanálikmi v palivových kazetách a odvádza teplo, ktoré vzniká pri štiepnej reakcii. Voda z reaktora vystupuje s teplotou asi 297 C a prechádza horúcou vetvou primárneho potrubia do tepelného výmenníka - parogenerátora. V parogenerátore preteká zväzkom trubiek a odovzdáva teplo vode, ktorá je privádzaná zo sekundárneho okruhu s teplotou 222 C. Ochladená voda primárneho okruhu sa vracia späť do aktívnej zóny reaktora. Voda sekundárneho okruhu sa v parogenerátore odparuje a cez parný kolektor sa para odvádza na lopatky turbíny. Hriadeľ turbíny roztáča generátor, ktorý vyrába elektrickú energiu. Po odovzdaní energie turbíne para kondenzuje v kondenzátore a vo vodnom skupenstve cez ohrievače prúdi späť do parogenerátora. Zmes v kondenzátore je chladená tretím chladiacim okruhom. V tomto okruhu sa voda ochladzuje vzduchom prúdiacim zo spodnej do hornej časti chladiacej veže tzv. komínovým efektom. Prúd vzduchu so sebou unáša vodnú paru a drobné kvapky vody, a tak sa nad chladiacimi vežami vytvárajú oblaky pary. Celý proces výroby elektrickej energie je znázornený na obrázku 4. Ktorý je dostupný tiež na Obrázok 4 Schéma výroby elektrickej energie v jadrovej elektrárni (Jadrové elektrárne a životné prostredie, 2000) Legenda: 1 reaktor, 2 kompenzátor objemu, 3 hlavné uzatváracie armatúry, 4 hlavné cirkulačné čerpadlo, 5 parogenerátor, 6 vysokotlakový stupeň turbíny, 7 nízkotlakový stupeň turbíny a kondenzátor, 8 čerpadlo kondenzátu, 9 generátor, 10 chladiaca veža, 11 čerpadlo chladiacej vody, 12 vákuo-barbotážny bezpečnostný systém, 13 hermeticky uzatvorený priestor súčasť bezpečnostného systému, 14 transformátor. 25

18 1.3.4 Zloženie jadrového reaktora Jadrový reaktor je najdôležitejšou časťou jadrovej elektrárne. Je umiestnený v železobetónovej šachte a skladá sa z tlakovej nádoby, z vnútorných častí reaktora, pologuľového veka a horného bloku reaktora s pohonmi regulačných kaziet. Tlaková nádoba reaktora je vyrobená z legovanej ocele o hrúbke steny 140 mm, v nej je zavesený nosný plášť šachta tlakovej nádoby. V spodnej časti šachty je upevnené perforované eliptické dno. Nad dnom šachty je kôš aktívnej zóny s palivovými kazetami. Aktívnu zónu pružne pritláča blok ochranných rúr, ktorý slúži zároveň k vedeniu regulačných kaziet, vyvedeniu vnútroreaktorových meraní z reaktora. Palivová kazeta palivom používaným v reaktore typu VVER 440 je obohatený UO 2 v podobe keramických tabliet, uložených v hermeticky uzavretých palivových prútikoch zo zirkóniovej zliatiny. Palivovú kazetu tvorí 126 prútikov so 120 kg paliva. V aktívnej zóne je uložených 312 palivových kaziet a medzi ne zapadá 37 regulačných kaziet. Regulačná kazeta okrem palivovej časti má aj tzv. absorpčnú časť, ktorá je vyrobená z nehrdzavejúcej ocele s prísadou bóru, ktorý pohlcuje neutróny. Regulácia výkonu reaktora výkon reaktora regulujeme znížením, resp. zvýšením počtu tepelných neutrónov v aktívnej zóne reaktora. Predstavuje to zasúvanie a vysúvanie regulačných kaziet do a z aktívnej zóny, prípadne zvyšovanie alebo znižovanie koncentrácie kyseliny bóritej do chladiacej vody primárneho okruhu. Regulovať výkon reaktora znamená regulovať počet voľných neutrónov pri štiepnej reakcii, aby sa štiepny proces nerozbehol nekontrolovane (Glasstone, S. 1961; Atómové elektrárne Mochovce, 1998). Na obrázku 5 uvádzam reaktorovú sálu atómových elektrární, v ktorej sa nachádza šachta reaktora, bazén vyhoreného paliva a zvážací stroj. Obrázok 5 Reaktorová sála (Atómové elektrárne Mochovce, 1998) 26

19 Na ďalšom obrázku 6 uvádzam maketu reaktora, na ktorej sú popísané jej jednotlivé časti ako; horný blok, pohony regulačných kaziet, veko tlakovej nádoby, voľná príruba, blok ochranných rúr, výstupný nátrubok, aktívna zóna, šachta, ochranné rúrky s tlmičmi, tlaková nádoba reaktora a dno šachty, ktoré nám bližšie určujú časti reaktora. Obrázok 6 Maketa reaktora v zmontovanom stave (Atómové elektrárne Mochovce, 1998) Čiastkový záver Rádioaktívne látky sa už stali súčasťou nášho každodenného života. Je však veľmi dôležité dobre ich poznať a vedieť s nimi narábať, aby neprišlo k ich úniku do životného prostredia, kde by mohli poškodiť ba až usmrtiť ľudské životy, zvieratá a iné organizmy. Atómová energia má mnoho doteraz nevyužitých potenciálov, ktoré by mohli pomôcť človeku ľahšie a zdravšie žiť. Nepriamo využívaním tohto druhu energie chránime v globálnom meradle životné prostredie. Hoci sa mnoho hovorí o probléme uskladňovania vyhoreného odpadu z atómových elektrární, väčším problémom ľudstva je vyčerpávanie 27

20 nerastných surovín v prírode. V celom svete sú najviac využívané tepelné elektrárne, ktoré pre svoje fungovanie potrebujú uhlie. Ako dobre vieme uhlie patrí medzi rizikové suroviny, pre ktoré sa predpokladá možnosť totálneho vyťaženia do 500 rokov, no zároveň tento spôsob energetického využitia uhlia zvyšuje produkciu skleníkových plynov. 28

21 2 RÁDIOAKTÍVNE ŽIARENIA A PRÁVNA ÚPRAVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Životné prostredie je možné chápať z rôznych hľadísk, pričom v najširších súvislostiach predstavuje všetky prírodné podmienky na povrchu Zeme potrebné pre život človeka. Je to tá časť sveta, s ktorou je človek v neustálej vzájomnej interakcii, t. j. ktorú používa, ovplyvňuje a ktorej sa prispôsobuje. Svet, ktorý znamená prírodné prostredie, nemožno celkom stotožňovať s pojmom životné prostredie. Popri biotickom a abiotickom svete, s ktorým je človek v interakcii, vystupuje tu ešte sociálne prostredie, do ktorého človek musí vstupovať, ak chce uspokojovať úplne všetky svoje potreby. V priebehu vývoja života na Zemi, sa vytvorila medzi prostredím a organizmami v celej biosfére a v jej jednotlivých ekosystémoch dynamická rovnováha, ktorá môže byť narušovaná prírodnými a antropogénnymi faktormi. Medzi prírodné faktory možno rátať kozmické vplyvy, vlastnosti atmosféry, tektonické javy, klimatické zmeny, rádioaktivitu prostredia a biologické a iné faktory. K antropogénnym faktorom patria hlavne spôsob a objem čerpania prírodných zdrojov, množstvo a spôsob emisie do prostredia, zásahy do krajiny, atď. (Daloš, A., 2003). Umelé /antoropogénne/ materiálne prostredie - obytné prostredie - výrobné závody, továrne - služby a vybavenosť - rekreačné a kultúrne zar. - komunikácie a letiská - prístavy a hrádze - ostatné Prírodné prostredie 1. Neživá príroda /Abiosféra/: pôda, vzduch, voda, slnečné žiarenie, rádioaktivita, teplota, vlhkosť 2. Živá príroda /Biosféra/: fauna, flóra, mikroorganizmy a huby ČLOVEK - spoločnosť - sociálne prostr. Pracovné prostredie Obrázok 7 Schéma životného prostredia človeka (Daloš, A., 2003) 29

22 2.1 VPLYV JADROVÝCH ZARIADENÍ NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Prevádzka jadrových zariadení má na životné prostredie minimálny vplyv. Jadrové elektrárne nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny (CO 2 ), čím výrazne prispievajú k záväzkom krajín sveta na znižovanie emisií. Počas prevádzky produkujú rôzne druhy odpadov od bežného komunálneho odpadu až po nízko až stredne aktívne odpady v pevnej, kvapalnej a plynnej forme. Jeden blok VVER 440 ročne vyprodukuje približne 220 m 3 nízko rádioaktívneho, 90 m 3 stredne rádioaktívneho odpadu a 14 ton vyhoreného paliva. Do okolitého životného prostredia sa vypúšťajú len zlomky povolených limitov plynných exhalátov a kvapalných výpustí po viacnásobnom kontrolnom meraní. V oblasti klasického znečisťovania vplývajú jadrové elektrárne na životné prostredie vypúšťaním odpadových vôd, látok do ovzdušia a odpadom. Významnou prioritou jadrových elektrární v Jaslovských Bohuniciach v oblasti životného prostredia je budovanie environmentálneho systému riadenia podľa medzinárodných noriem. Jeho cieľom je podporovať ochranu životného prostredia a prevenciu znečisťovania v rovnováhe so sociálnymi a ekonomickými potrebami a neustále zlepšovanie environmentálneho správania (Atómové elektrárne Bohunice, 2001). Jednou z funkcií monitorovania ionizujúceho žiarenia je aj zabezpečiť ochranu obyvateľstva v prípade jadrových havárií, počas ktorých môže dôjsť za určitých podmienok k uvoľneniu rádioaktívnych látok do okolia. Operatívne informácie z tohto monitoringu sú preto nevyhnutné pri organizovaní účinných opatrení na ochranu zdravia a majetku ľudí Nebezpečnosť rádioaktívneho žiarenia Rádioaktivita nemôže byť zaznamenaná ľudskými zmyslami. Nie sme biologicky vyvinutí tak, aby sme cítili jej silu, alebo videli, počuli, hmatali alebo ju cítili. Ale gama žiarenie môže preniknúť našimi telami, ak sme vystavení rádioaktívnym časticiam. Beta žiarenie môže preniknúť cez kožu a zničiť žijúce bunky, hoci podobne ako alfa častice, ktoré nemôžu preniknúť cez túto bariéru, najnebezpečnejšie a najnenavrátiteľnejšie škody napáchajú pri požití stravy alebo vody, alebo pri dýchaní kontaminovanej časticami rádioaktívnej látky. 30

23 Žiarenie nás ohrozuje ionizovaním, teda vylučovaním elektrického náboja atómov a molekúl tvoriacich bunky tela. Či sa účinok ionizácie prejaví o niekoľko hodín, alebo až niekoľko rokov zväčša závisí na množstve radiácie, meranej v jednotkách Sievert. Ale aj najmenšia hodnota, meraná v msv, nás môže ovplyvniť a efekt žiarenia je kumulatívny. Ak sme vystavení malým hodnotám žiarenia po istý čas, dlhodobý biologický efekt (rakovina, leukémia, genetické zmeny) je skoro rovnako pravdepodobný ako pri vystavení jednej veľkej dávke. Priemerné hodnoty dávkového ekvivalentu pôsobiaceho na človeka za rok z prírodných zdrojov žiarenia môžeme vidieť na nasledujúcom obrázku 8. 0,5 msv/rok - Kozmické žiarenie, ktoré sa zvyšuje s nadmorskou výškou. 0,3 msv/rok - Vlastné žiarenie ľudského tela, závisí od lokality a zloženia potravy. 0,5 msv/rok - Terestriálne žiarenie, závisí od lokality a zloženia potravy. 1-2 msv/rok - Rozmedzie celkového dávkového ekvivalentu prírodného žiarenia, ktorému je vystavený človek. Obrázok 8 Priemerné hodnoty dávkového ekvivalentu prírodného žiarenia (Atómové elektrárne Bohunice, 2001) Priemerné hodnoty dávkového ekvivalentu pôsobiaceho na človeka taktiež v jednotkách msv/rok z umelých zdrojov žiarenia sa nachádza na obrázku 9. Röntgenové žiarenie (lekárska diagnóza) Žiarenie stavebných materiálov Spád po skúškach jadrových zbraní Sledovanie farebnej televízie Letecká doprava Pobyt v blízkej jadrovej elektrárni Obrázok 9 Priemerné hodnoty dávkového ekvivalentu umelého žiarenia (Atómové elektrárne Bohunice, 2001) Na zabránenie úniku ionizujúceho žiarenia z jadrových elektrárni sú vybudované bezpečnostné bariéry. 31

24 Jadrová bezpečnosť prevádzkovanej jadrovej elektrárne je podmienená bezchybnou a trvale spoľahlivou funkciou všetkých zariadení a systémov jadrovej elektrárne. Patria sem hlavné technologické zariadenia, systémy zamedzujúce vznik havárie, ochranné bariéry, ktoré môžu zadržať rádioaktívne látky v určených priestoroch a tak zabraňujú ich rozptýleniu do okolia v prípade ich uvoľnenia pri poruche alebo havárií. Základný princíp bezpečnosti jadrových elektrární je založený na vytvorení niekoľko bariérovej ochrany vo vzťahu na okolité životné prostredie. Cieľom bezpečnostných bariér je zamedziť úniku rádioaktívnych látok do okolia a zabezpečiť tak ochranu pred ionizujúcim žiarením. Bezpečnostné bariéry, ktoré sú použité aj v jadrových elektrárňach Jaslovské Bohunice sú znázornené na obrázku 10. Obrázok 10 Schéma bariérovej ochrany v jadrovej elektrárni ( on-line, ) 2.2 ZÁKONY A VYHLÁŠKY TÝKAJÚCE SA OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Otázky ochrany a tvorby životného prostredia sa stávajú naliehavými v súvislosti s tým, že jeho dlhoročné poškodzovanie sa už prejavuje vážnymi dôsledkami v oblasti zdravotného stavu obyvateľstva, či klimatických zmien. Na ochranu životného prostredia sú spracované rôzne druhy zákonov a právnych predpisov. Sú to zákony a vyhlášky týkajúce sa ochrany životného prostredia vo všeobecnej rovine a potom tie, ktoré sú zamerané priamo na ochranu pred rádioaktivitou. 32

25 2.2.1 Najdôležitejšie obecné zákony na ochranu životného prostredia Prvým zákonom je Zákon č. 17/1992 o životnom prostredí, ktorý vymedzuje základné pojmy a ustanovuje základné zásady ochrany životného prostredia a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov; vychádza pritom z princípu trvalo udržateľného rozvoja. Definuje základné pojmy ako sú životné prostredie, ekosystém, ekologická stabilita, únosné zaťaženie územia, trvalo udržateľný rozvoj, prírodné zdroje, znečisťovanie a poškodzovanie ŽP, ochrana ŽP, ekologická ujma. Životné prostredie podľa tohto zákona je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy, ekosystémy a energia. V paragrafe sa hovorí o Základných zásadách ochrany životného prostredia. Územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia. Prípustnú mieru znečisťovania životného prostredia určujú medzné hodnoty ustanovené osobitnými predpismi; tieto hodnoty sa určia v súlade s dosiahnutým stavom poznania tak, aby sa neohrozovalo zdravie ľudí a aby sa neohrozovali ďalšie živé organizmy a ostatné zložky životného prostredia. V ďalšej časti zákona sú definované Povinnosti pri ochrane životného prostredia. Každý je povinný, predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji, prechádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie. Každý, kto využíva územia alebo prírodné zdroje, projektuje, vykonáva alebo odstraňuje stavby, je povinný také činnosti vykonávať len po zhodnotení ich vplyvov na životné prostredie a zaťaženie územia, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitnými predpismi. Posudzovanie vplyvov činnosti na životné prostredie je rozpracované v paragrafoch 20-23, kde sa dočítame o tom ako postupovať, pri výstavbe alebo budovaní zvlášť nebezpečných objektov pre životné prostredie, akými sú aj jadrové elektrárne. Zodpovednosť za porušovanie povinností pri ochrane životného prostredia, v zákone definuje sankcie za znečisťovanie a poškodzovanie ŽP, ktoré môžu byť až do výšky Sk (Zákon č. 17/1992 O životnom prostredí). 33

26 Druhým dôležitým zákonom na tejto úrovni je Zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny. Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. Zákon sa vzťahuje na ochranu zložiek životného prostredia, nevzťahuje sa na ochranu poľnohospodárskych plodín a kultúr, hospodársky významných druhov a rodov rastlín a zvierat, rastlinných a živočíšnych škodcov vonkajšej a vnútornej karantény, rastlinných a živočíšnych pôvodcov nákaz a ochorení ľudí a zvierat. Ochranou prírody a krajiny sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy. Ďalej sa v zákone hovorí o základných právach a povinnostiach pri všeobecnej ochrane prírody, o územnej ochrane prírody a stupňoch ochrany (pre územnú ochranu sa stanovuje 5 stupňov ochrany), definujú sa tu chránené územia ako chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok a chránené vtáčie územie. Obsahom zákona sú tiež chránené stromy, zvieratá, rastliny... Dôležitými orgánmi na ochranu ŽP sú: Ministerstvo životného prostredia, Slovenská inšpekcia ŽP, krajské a obvodné úrady, obce, tiež právnické a fyzické osoby (Zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny). Zákon č. 478/2002 o ochrane ovzdušia je ďalším zo zákonov na ochranu ŽP, ktorý rieši otázky ochrany ovzdušia. Tento zákon upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou činnosťou a pri obmedzovaní príčin a zmierňovaní následkov znečisťovania ovzdušia, ciele v kvalite vonkajšieho ovzdušia, pôsobnosť orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia a obcí a zodpovednosť za porušenie povinností na úseku ochrany ovzdušia. Tento zákon sa nevzťahuje na ochranu ovzdušia súvisiacu s prevádzkou jadrových zariadení (Zákon č. 478/2002 o ochrane ovzdušia). 34

27 Dôležitým zákonom v oblasti ochrany ŽP je Zákon č. 223/2001 o odpadoch. V zákone sú definované pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva a zriadenie Recyklačného fondu. Odpadové hospodárstvo je činnosť zameraná na predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie a nakladanie s odpadmi v súlade s týmto zákonom. Obsahom zákona sú programy odpadového hospodárstva, dovoz, vývoz a tranzit odpadov, nakladanie s odpadmi, spracovanie starých vozidiel, Recyklačný fond, orgány štátnej správy odpadového hospodárstva, obce a ich pôsobnosť a v neposlednom rade tiež zodpovednosť za porušenie povinností (Zákon č. 223/2001 o odpadoch). Posledným zákonom, ktorý by som chcela spomenúť v súvislosti s ochranou ŽP je Zákon č. 364/2004 o vodách alebo tiež Vodný zákon. Zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, vytvára tiež podmienky na zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd, účelne, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd, znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, zabezpečenie funkcii vodných tokov a bezpečnosť vodných stavieb. Zákon upravuje tiež práva a povinnosti právnických a fyzických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti štátnej vodnej správy. Vymedzenie základných pojmov, je ďalšou rozsiahlou časťou tohto zákony. Definuje pojmy ako podzemná voda, povrchová voda, odpadové vody, atď. Môžeme sa tu tiež dočítať o rôznych zaobchádzaniach s vodou, užívanie vôd, používanie vôd na plavbu, znečisťovanie a ochrana vodných tokov... V prílohe sú definované obzvlášť škodlivé látky a ich skupiny (Zákon č. 364/2004 o vodách) Najdôležitejšie zákony na ochranu životného prostredia pred rádioaktívnym žiarením Prvým zákonom je Zákon č. 541/2004 o mierovom využívaní jadrovej energie alebo tiež Atómový zákon. Zákon upravuje podmienky mierového využívania jadrovej energie, podmienky výkonu štátnej správy, štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových 35

28 zariadení, pri mierovom využívaní jadrovej energie, ako aj pri preprave a nakladaní s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoreným jadrovým palivom, fyzickej ochrane jadrových zariadení, jadrových materiálov, vyhoreného jadrového paliva a fyzickej ochrane pri preprave jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoreného jadrového paliva a pri havarijnom plánovaní. Ďalej určuje kategorizáciu jadrových materiálov, podmienky nakladania s jadrovými materiálmi, podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoreným jadrovým palivom, podmienky jadrovej bezpečnosti, podmienky overovania osobitnej odbornej spôsobilosti zamestnancov, systém havarijnej pripravenosti, zodpovednosť za škodu spôsobenú jadrovou udalosťou, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri mierovom využívaní jadrovej energie a sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Ako aj v ostatných zákonoch aj tu sú definované základné pojmy. Zo všetkých vyberiem len pár tých najhlavnejších: havarijná pripravenosť - havarijnou pripravenosťou sa rozumie schopnosť rozvinúť a realizovať činnosti a opatrenia, ktoré vedú k zisteniu a účinnému zdolaniu nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov a k účinnému potlačeniu ich možností ohrozenia života, zdravia alebo majetku obyvateľstva a životného prostredia, pričom táto schopnosť musí byť zdokumentovaná v havarijnom pláne, rádioaktívny odpad inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi rozumieme rádioaktívne odpady vznikajúce pri práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia s výnimkou vyhoreného jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení, jadrová bezpečnosť je to stav a schopnosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia a ich obsluhy zabrániť nekontrolovanému rozvoju štiepnej reťazovej reakcie alebo nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a obmedzovať následky nehôd a havárií jadrových zariadení, alebo následky udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov, jadrové zariadenie jadrovým zariadením je súbor stavebných objektov a technologických zariadení: 1. ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, 2. na výrobu alebo spracovanie jadrových materiálov alebo skladovanie jadrových materiálov s množstvom väčším ako jeden efektívny kg, 36

29 3. na spracovanie, úpravu alebo skladovanie rádioaktívnych odpadov, 4. na ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení, inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva; za jadrové zariadenie sa nepovažujú kontajnery a kryty, v ktorých sa jadrový materiál používa ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče, ani priestory, v ktorých sa tieto kontajnery a kryty skladujú, limity a podmienky bezpečnej prevádzky alebo bezpečného vyraďovania je dokument, ktorý obsahuje prípustné hodnoty parametrov zariadení jadrového zariadenia, definuje jeho prevádzkové režimy alebo režimy jeho vyraďovania, preprava rádioaktívnych materiálov rozumieme, prepravné operácie, vrátane činností spojených s naložením a vyložením, z miesta pôvodu jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení alebo vyhoreného jadrového paliva na miesto určenia a prepravné operácie z miesta úpravy inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov na úložisko, skladovanie a ukladanie rádioaktívnych odpadov - skladovaním rádioaktívnych odpadov alebo vyhoreného jadrového paliva rozumieme, umiestnenie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoreného jadrového paliva do priestorov, objektov alebo do zariadení umožňujúcich ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia s úmyslom ich následne vyberať, úložisko rádioaktívneho odpadu - je jadrové zariadenie umožňujúce izoláciu rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, určené na kontrolu a ochranu životného prostredia, Zákon obsahuje deväť častí, kde sú bližšie rozobraté jednotlivé pojmy. Prílohy sú tiež súčasťou zákona, kde nájdeme zoznam dokumentácie jadrových zariadení potrebnú k jednotlivým rozhodnutiam uvedená v prílohe č. 2, dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov nachádza sa v prílohe č. 3, štandardizované dokumenty potrebné na povoľovanie prepráv rádioaktívnych odpadov medzi členskými štátmi, do a zo zahraničia, ďalej v prílohách sa nachádza žiadosť o povolenie na prepravu, povolenie na prepravu atď. (Zákon č. 541/2004 o mierovom využívaní jadrovej energie). Ďalším dôležitým zákonom, ktorý úzko súvisí s problematikou ochrany životného prostredia je Zákon č. 596/2002 o ochrane zdravia ľudí. Kde sa okrem iného definujú opatrenia na obmedzenie ožiarenia, ktorou sa pri činnostiach vedúcich k ožiareniu obmedzuje ožiarenie osôb alebo pravdepodobnosť ožiarenia ovplyvnením jeho príčin, 37

30 zmenou ciest ožiarenia, pričom cesty vstupu do organizmu poznáme tri: (1) inhalácia vdychovaním plynov a aerosólov, (2) ingescia ústami s potravou a tekutinami, (3) transkuntánna resorpcia porušenou i neporušenou kožou a sliznicami; alebo obmedzením počtu ožiarených osôb. Zdrojom ionizujúceho žiarenia je rádioaktívny žiarič, zariadenie, ktoré obsahuje rádioaktívny žiarič, generátor ionizujúceho žiarenia, zariadenie alebo vec, ktorá obsahuje v sebe rádioaktívne žiarenie, pri ktorého činnosti vznikajú rádionuklidy. Prírodné ionizujúce žiarenie je ionizujúce žiarenie prírodného alebo kozmického pôvodu teda radiačné pozadie. Monitorovanie na účely tohto zákona, je opakované meranie veličín, ktorými alebo pomocou ktorých sa kontroluje, sleduje a hodnotí ožiarenie osôb, a meranie rádioaktívnej kontaminácie pracovníkov a pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. V piatej časti tohto zákona je definovaná: radiačná ochrana je to činnosť vedúca k ožiareniu, akákoľvek ľudská činnosť, ktorá môže zvýšiť ožiarenie osôb z existujúcich zdrojov ionizujúceho žiarenia okrem procesu ožiarenia v prípade radiačnej nehody alebo radiačnej havárie; musí byť odôvodnená a riziko ožiarenia musí byť vyvážené predpokladaným prínosom pre osobu alebo pre spoločnosť, kritériá na zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried 1 až 6 tými kritériami sú: a) príkon dávkového ekvivalentu, energia a druh ionizujúceho žiarenia, b) technická úprava a spôsob konštrukcie zdroja ionizujúceho žiarenia, c) druh činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a s tým súvisiaca miera možného ohrozenia zdravia ľudí, d) možné riziko vyplývajúce z predvídateľných porúch a odchýlok od bežnej prevádzky, e) aktivita a hmotnostná aktivita, ak ide o rádioaktívny žiarič, ožiarenie zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením - na pracoviskách s výskytom prírodného ionizujúceho žiarenia je zamestnávateľ povinný pri prekročení zásahovej úrovne alebo odvodenej zásahovej úrovne, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, vykonať opatrenia na obmedzenie ožiarenia zamestnancov (Zákon č. 596/2002 o ochrane zdravia ľudí). 38

31 2.3 VYHLÁŠKA MZ SR č. 12/2001 Z. z. O POŽIADAVKÁCH NA ZABEZPEČENIE RADIAČNEJ OCHRANY Jednou z najdôležitejších vyhlášok v tejto oblasti je Vyhláška MZ SR č. 12/2001 Z. z. O požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany. Táto vyhláška ustanovuje: mieru obsahu rádionuklidov, pri prekročení ktorej je rádioaktívna látka hodnotená ako rádioaktívny žiarič - pričom rádioaktívna látka je rádioaktívny žiarič, ak obsahuje: a) jeden rádionuklid, ktorého aktivita a súčasne hmotnostná aktivita sú väčšie ako hodnoty aktivity a hmotnostnej aktivity uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky, alebo b) niekoľko rádionuklidov, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 tejto vyhlášky a zároveň súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je väčší ako jeden, technické a organizačné požiadavky, smerné hodnoty a postupy na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany, kde technické a organizačné požiadavky na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany zahŕňajú pred začatím činnosti vedúcej k ožiareniu posúdenie a porovnanie variantných riešení radiačnej ochrany, ktoré pri zamýšľanej činnosti prichádzajú do úvahy, distribúcie osobných dávok, kolektívnych dávok a dávok v príslušných kritických skupinách obyvateľov s nákladmi na ochranné opatrenia, limity ožiarenia, prípustné hodnoty výnimočného ožiarenia a zásady hodnotenia ožiarenia - pričom limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sú popísané v prvej kapitole, smerné hodnoty ožiarenia osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť, sú uvedené v prílohe č. 3 tohto zákona, napr. smerné hodnoty pre röntgenové vyšetrenie bedrovej chrbtice, projekcia predozadná, vstupná povrchová dávka na jednu snímku je 10 mgy, zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried, poznáme 6 tried. Do prvej triedy môžeme zaradiť napr. prístroje a zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče, obrazovky a elektrické prístroje, pri ktorých prevádzke urýchľujúci potenciál neprekračuje 30 kv, odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia obyvateľstva prírodným ionizujúcim žiarením, požiadavky na meranie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch a v dodávanej vode a rozsah evidencie výsledkov merania, 39

32 najvyššie prípustné hodnoty ekvivalentnej aktivity rádia v stavebných výrobkoch a objemových aktivít vybraných prírodných rádionuklidov v dodávanej vode, postup stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku pri výstavbe nebytových budov určených na pobyt osôb dlhší ako 1000 hodín počas kalendárneho roka a pri výstavbe bytových budov, zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením, požiadavky na hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracoviskách so zvýšeným ožiarením zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením, požiadavky na bezpečnú prevádzku pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, najvyššie prípustné hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia, požiadavky na odbornú prípravu na činnosti vedúce k ožiareniu a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, požiadavky na označovanie zdrojov ionizujúceho žiarenia, na rozsah vedenia a uchovávania dokumentácie a rozsah zasielania dokladov a oznamovania evidovaných údajov orgánu na ochranu zdravia, ktorý povolenie vydal, do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálneho registra dávok, požiadavky na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi rozsah evidencie rádioaktívnych odpadov, požiadavky na prepravu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6, ktoré sú rádioaktívnymi žiaričmi, mieru obsahu rádionuklidov, ktorá umožňuje uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia bez povolenia a na základe povolenia orgánu na ochranu zdravia, požiadavky na sledovanie, meranie, hodnotenie, overovanie a evidenciu veličín, parametrov a skutočností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany, požiadavky na monitorovanie a monitorovací plán: monitorovanie sa vykonáva na základe monitorovacieho plánu kontinuálne, periodicky alebo operatívne pri určitej činnosti s cieľom zhodnotiť a zabezpečiť prijateľnosť tejto činnosti z hľadiska radiačnej ochrany. Pri zmenách v usporiadaní pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, zmene zdrojov ionizujúceho žiarenia, spôsobu a podmienok práce s nimi alebo pri zmene monitorovacích metód sa musí monitorovací plán aktualizovať a predložiť orgánu na 40

33 ochranu zdravia, ktorý povolenie vydal. Monitorovací plán zahŕňa monitorovanie pri bežnej prevádzke, pri predvídateľných odchýlkach od bežnej prevádzky, pri radiačných nehodách a radiačných haváriách, požiadavky na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia a služieb osobnej dozimetrie, služby osobnej dozimetrie vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie služieb osobnej dozimetrie na základe metodík a skúšobných protokolov vypracovaných podľa prílohy č. 10 tejto vyhlášky, požiadavky na radiačnú ochranu pri zásahoch pri radiačnej havárii, zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné opatrenia, požiadavky na havarijný plán pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, havarijný plán sa vytvára pre prípad radiačnej nehody na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 s výnimkou pracovísk s jadrovým reaktorom obsahuje: a) rozbor možných radiačných nehôd a radiačných havárií na pracovisku, b) opatrenia na obmedzenie ožiarenia zamestnancov a obyvateľstva v okolí pracoviska, c) spôsob varovania a informovania zamestnancov a obyvateľstva v okolí pracoviska, d) opatrenia na lokalizáciu radiačnej nehody a na zamedzenie jej šírenia, e) postupy a zoznam materiálno-technického vybavenia, podrobnosti o požiadavkách na zabezpečovanie kvality radiačnej ochrany, Neodmysliteľnou časťou tejto vyhlášky sú prílohy, v ktorých sa nachádzajú dôležité údaje a hodnoty. V prílohe č. 1 sú uvedené jednotlivé rádionuklidy a ich aktivita v Bq. Príloha č. 2 obsahuje zásady hodnotenia ožiarenia a vymedzenie veličín pri hodnotení ožiarenia ako sú ekvivalentná dávka H T, efektívna dávka E, kolektívna efektívna dávka S, dávkový ekvivalent H... Príloha č. 3 charakterizuje smerné hodnoty lekárskeho ožiarenia. V ďalšej prílohe sa uvádzajú konverzné faktory na hodnotenie príjmu rádionuklidov. Príloha č. 5 obsahuje meranie hmotnostných aktivít prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch. Príloha č. 6 opisuje hodnoty obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode. V ďalších prílohách až po č. 12 sa uvádzajú: požiadavky na vybavenie pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi triedy 3 až 6, najväčšie aktivity na pracovnom mieste a koeficienty vybavenosti pracovného miesta, vzorová metodika a vzorový skúšobný protokol na vykonávanie skúšok zdrojov 41

34 ionizujúceho žiarenia a služieb osobnej dozimetrie, intervaly vykonávania skúšok dlhodobej stability uzavretých rádioaktívnych žiaričov a zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné opatrenia (Vyhláška č. 12/2001 o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany). 2.4 MONITOROVANIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Monitorovanie životného prostredia je systematické, dôsledné v čase a priestore definované pozorovanie presne určených charakteristík (atribútov) zložiek životného prostredia, alebo ich vplyvov naň pôsobiacich (spravidla v bodoch, tvoriacich monitorovaciu sieť), ktoré s určitou mierou vypovedacej schopnosti reprezentujú sledovanú oblasť a v súhrne potom väčší územný celok. Základom monitorovacích činností je pozorovanie a následné hodnotenie stavu životného prostredia. Monitorovanie sa vykonáva preto, aby sa včas podchytili zmeny radiačného pozadia (radiácie) v životnom prostredí. Hlavným cieľom monitoringu je sledovanie určeného javu, alebo parametra v presne definovaných časových a priestorových podmienkach. Slúži k objektívnemu poznaniu charakteristík životného prostredia a hodnoteniu ich zmien v sledovanej priestorovej oblasti. Predmetom monitoringu životného prostredia sú oblasti: ovzdušie, voda, pôda, biota (fauna, flóra), lesy, geologické faktory, žiarenie a iné fyzikálne polia, odpady, osídlenie, využitie územia, cudzorodé látky v požívatinách a krmivách a záťaž obyvateľstva faktormi prostredia ( on-line, ) Monitoring životného prostredia sa skladá z nasledujúcich troch základných, navzájom sa dopĺňajúcich úrovní: - celoplošný monitoring životného prostredia, - regionálny monitoring životného prostredia, - účelový (lokálny) monitoring životného prostredia. Celoplošný monitoring životného prostredia Celoplošný monitoring životného prostredia sa orientuje na rozhodovaciu úroveň vrcholných riadiacich republikových a regionálnych orgánov, na globálnu informáciu pre verejnosť a podobne. Jeho garantom je štát, zastúpený MŽP SR. Garantmi jednotlivých čiastkových monitorovacích systémov (ČMS) sú rezorty, ktoré majú v 42

35 svojej pôsobnosti predmet monitorovania. Čiastkový monitorovací systém ovzdušia Uvedený ČMS garantoval Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave (SHMÚ). Ovzdušie sa monitoruje dvadsiatimi siedmimi stanicami. Na 23 z nich pracujú pozorovatelia, 4 sú plne automatické. Podľa umiestnenia a druhu svojej činnosti môžeme sieť staníc rozdeliť na letecké, terénne a meteorologické stanice jadrovo - energetického zabezpečenia. Na obrázku je stanička, ktorá meria rýchlosť a smer vetra. Informácie o kvalite ovzdušia sú denne prezentované v televízii a v teletextovom spravodajstve. Čiastkový monitorovací systém vody Garantom tohto ČMS je taktiež SHMÚ v Bratislave. V rámci jeho monitorovacej siete boli sledované: kvantita a kvalita povrchových vôd, hladina podzemných vôd, výdatnosť prameňov, kvalita podzemných vôd. "Monitoring Vodného diela Gabčíkovo" je trvalé, systematické, v čase a v priestore definované pozorovanie určených veličín, ktoré po spracovaní a vyhodnotení, umožňujú posúdenie vplyvu Vodného diela Gabčíkovo na jednotlivé zložky životného prostredia v danom územnom celku. Čiastkový monitorovací systém pôdy Garantom monitorovania pôdy je Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave. Slúži pre podrobnejšie sledovanie vývoja pôdnych vlastností aj so zohľadnením priestorovej variability (v niektorých prípadoch aj sezónnej) parametrov týchto vlastností. Prebieha v sieti 21 monitorovacích lokalít v 1-ročných intervaloch. Táto sieť slúži aj pre overovanie nových doplnkových metód monitorovania pôd a riešenie problémov korelácie zmien pôdnych vlastností so zmenami vlastností ostatných zložiek životného prostredia (overujú sa napr. metódy zisťovania mobilných foriem stopových prvkov, kvality humusu, fyzikálnych vlastností a pod.). Čiastkový monitorovací systém lesov Monitoring lesov garantoval Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene. Pod cieľovým stavom čiastkového monitorovacieho systému lesy chápeme zabezpečenie, prevádzky siete 16x16 km so 112 trvalo monitorovacích plochách, realizácia prieskumov v zmysle 43

36 metodík a prevádzky 8 plôch intenzívneho monitoringu, prístrojové dovybavenie na nasledujúcu úroveň: - 8 automatizovaných zberačov mokrej a suchej depozície, 8 automatizovaných sond na meranie pôdnej vlhkosti, 4 analyzátory kvality ovzdušia, 8 tenzných lyzimetrov pre odber pôdnych roztokov a 8 automatizovaných meteorologických staníc na meranie základných meteorologických veličín. Čiastkový monitorovací systém geologických faktorov Garantom monitoringu uvedeného ČMS bola Geologická služba SR v Bratislave. Čiastkový monitorovací systém geologických faktorov je tvorený 13 samostatnými podsystémami, pre ktoré je charakteristickým odlišujúcim znakom pôsobenie špecifického geologického procesu, aktivovaného prírodnými, alebo antropogénnymi faktormi. K riešeniu každého podsystému sa pristupuje samostatne, avšak optimálnym riešením je vzájomné prepojenie niektorých častí monitoringu geologických faktorov tak, aby jednotlivé merania sa navzájom dopĺňali a podávali ucelený obraz o stave geologického prostredia ako celku. Regionálny a účelový monitoring životného prostredia Regionálny monitoring je zameraný na konkrétny región, v ktorom sa sledujú vybrané charakteristiky životného prostredia a dopad antropogénnych aktivít na životné prostredie regiónu. ( ie.html, on-line, ) Monitoring ionizujúceho žiarenia Monitorovanie ionizujúceho žiarenia sa zaoberá prírodnou a umelou rádioaktivitou vo všetkých zložkách prírodného prostredia. Monitorovanie prírodných zdrojov žiarenia a globálnej kontaminácie životného prostredia rádioaktívnymi látkami (v dôsledku pokusov s jadrovými zbraňami) sa vykonáva celoplošne. Zvlášť dôležité miesto náleží monitoringu ionizujúceho žiarenia v okolí jadrových elektrární. Pri monitoringu životného prostredia sa používajú tieto monitorovacie zariadenia: a) monitory dávkového príkonu MDG-02, ktoré sú určené na meranie dávkového príkonu v prostredí s dávkovými príkonmi v rozsahu od prirodzeného pozadia až do 10 mgy/h. 44

37 MDG-11, určené pre meranie a riadenie technológie, často s využitím umelého zdroja ionizujúceho žiarenia. Príkladom použitia môže byť snímanie výšky hladiny a iné priemyselné aplikácie. Nie sú určené pre meranie úrovne dávkového príkonu v prostredí. jednotky. SDP-11, signalizátor prevýšenia dávkového príkonu je určený na signalizáciu prevýšenia nastavenej signalizačnej úrovne dávkového príkonu gama žiarenia s možnosťou použitia externej signalizačnej b) monitory kontaminácie SKDP-1, signalizátor kontaminácie drobných predmetov určený pre kontrolu a signalizáciu kontaminácie drobných predmetov gama rádioaktívnymi látkami. SKDP-2, signalizátor kontaminácie drobných predmetov určený pre kontrolu a signalizáciu kontaminácie drobných predmetov beta a gama rádioaktívnymi látkami. c) monitory vzduchu MAA-12 je monitor aerosólov určený na meranie celkovej objemovej aktivity alfa, beta aktívnych aerosólov v ovzduší. Môže sa používať ako súčasť rozsiahlych monitorovacích systémov, alebo ako autonómny monitor. d) monitory odpadov KDOR, kolimátor detektora a otočná rampa KDOR je určený k meraniu kontaminácie materiálov, uzavretých do štandardných sudov. e) elektronická osobná dozimetria a jeho príkon. DMC 2000, elektronické dozimetre radu DMC 2000 (DMC 2000 S, DMC 2000 X a DMC 2000 XB) sú určené na meranie, ukladanie a zobrazovanie osobného hĺbkového dávkového ekvivalentu Hp (10) SOR, elektronické osobné dozimetre MGP radu SOR (SOR/T a SOR/R) boli vyvinuté špeciálne pre použitie v armáde a civilnej ochrane. Sú určené na meranie, ukladanie a zobrazenie osobného 45

38 hĺbkového dávkového ekvivalentu Hp (10) a jeho príkonu ( on-line, ). Čiastkový záver Človek je súčasťou prírodného prostredia, aktívne ho prispôsobuje svojim potrebám a je zasahovaný jeho zmenami. Znečisťovanie prírodného prostredia sa stáva závažným problémom, ktorý si vyžaduje naliehavé riešenie. Rádioaktivita je jednou z hrozieb negatívneho pôsobenia na životné prostredie. Vzhľadom k tomu jednotlivé zákony, vyhlášky a právne predpisy SR riešia otázky ochrany životného prostredia a jeho monitorovania. Výsledky monitorovania sú pravidelne sledované a vyhodnocované. Súčasťou radiačnej kontroly jadrových zariadení je hodnotenie vplyvu prevádzky jadrových elektrární na okolité životné prostredie. Hodnotenie vplyvu prevádzky jadrových zariadení na životné prostredie sa začína už predprevádzkovým monitorovaním rádioaktivity na uvažovanom stavenisku jadrovej elektrárne a jeho okolí. Získaný súbor hodnôt slúži potom k reálnemu porovnávaniu vplyvu prevádzky jadrových elektrární na životné prostredie. Pre skvalitnenie kontroly vplyvu prevádzky jadrových zariadení na ich bezprostredné okolie je vybudovaný v okolí JE Bohunice teledozimetrický systém. Teledozimetrický systém je riadený pomocou výpočtovej techniky a umožňuje odoberať vzorku aerosólov, rádiojódu, hodnotu dávkového príkonu v danej lokalite a meteorologické údaje. Dohodnuté výsledky monitorovania teledozimetrickým systémom sú on-line prenášané do CHO ÚJD (Centrum havarijnej odozvy Úradu jadrového dozoru). 46

39 3 MONITOROVANIE RADIAČNEJ SITUÁCIE ZA BEŽNEJ PREVÁDZKY JADROVEJ ELEKTRÁRNE Ionizujúce žiarenie a rádioaktívne látky sú neoddeliteľnou zložkou životného prostredia. Rádionuklidy niektorých prvkov sú trvale vo vzduchu, vo vode, v pôde, v rastlinách a samozrejme i v ľudskom organizme. Monitorovanie územia je opatrenie nevyhnutné na zistenie a hodnotenie danej situácie pred vznikom mimoriadnej udalosti, v období trvania následkov mimoriadnej udalosti a po odstránení jej následkov. Monitorovanie zložiek životného prostredia pre prípad mimoriadnej udalosti s únikom rádioaktívnych látok na území Slovenskej republiky organizuje Slovenské ústredie radiačnej monitorovacej siete (SURMS), ktoré je zriadené v Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave. Monitorovanie radiačnej situácie na určitom území je významným prvkom systému opatrení, plánovaných a zabezpečovaných na ochranu obyvateľstva SR s cieľom: zabezpečiť sledovanie dlhodobých vývojových trendov radiačného pozadia na území, zabezpečiť sledovanie radiačnej situácie v oblastiach možných zdrojov radiačného ohrozenia, poprípade včas podchytiť možné zmeny situácie, podchytiť vývojové trendy radiačného zaťaženia pôd, zabezpečiť rozvinutie monitorovacej siete v čiastkovom alebo úplnom rozsahu pre monitorovanie zmien situácie za mimoriadnej udalosti a rýchlym spracovávaním a odovzdávaním výsledkov, zaistiť podklady pre včasné vyhlásenie opatrení na ochranu obyvateľstva (Roth, R., 2001). 3.1 CIELE A DRUHY MONITOROVANIA OKOLIA JADROVÝCH ELEKTRÁRNÍ JASLOVSKÉ BOHUNICE Radiačná kontrola okolia jadrových elektrární je súborom opatrení a činností zameraných na pravidelné dlhodobé monitorovanie aktivity rádionuklidov, alebo celkovej rádioaktivity v jednotlivých zložkách životného prostredia a vonkajšieho gama-žiarenia v okolí jadrových elektrární. Jej cieľom je na základe systematického sledovania dokumentovať pre potreby štátnych a dozorných orgánov skutočný stav radiačnej situácie v okolí, ale aj vo vnútri JE v súvislosti s vplyvom prevádzky 47

40 jadrového zariadenia. V prípade nekontrolovaného úniku radiácie z JE stanoviť rozsah a dôsledky zvýšenia radiácie pre okolité obyvateľstvo. Vplyv jadrovo energetického zariadenia v Bohuniciach na životné prostredie monitorujú a dokumentuje Laboratórium radiačnej kontroly okolia v Trnave. Rozsah kontroly stanovuje monitorovací program, v ktorom sú záväzne určené minimálne počty a druhy sledovaných zložiek životného prostredia. Ročne sa odoberá viac ako vzoriek zo životného prostredia. Monitorovanie okolia jadrových zariadení sa uskutočňuje podľa vopred vypracovaného a hygienickými orgánmi schváleného Monitorovacieho programu radiačnej kontroly okolia atómových elektrární v Jaslovských Bohuniciach počas normálnej prevádzky alebo podľa Havarijného plánu radiačnej kontroly v prípade nekontrolovaného úniku rádioaktivity z jadrových zariadení. Monitorovací program má nasledovné ciele: a) uskutočňovať kontrolu vplyvu prevádzky JE na životné prostredie v ich okolí, b) pripraviť podklady pre pravidelné informovanie kontrolných a dozorných orgánov o stave životného prostredia v okolí elektrární, c) udržiavať požadovanú technickú úroveň kontroly okolia JE a optimálne využívať technické prostriedky, d) trvale získavať údaje o rádioaktivite životného prostredia v okolí JE pre vytváranie súborov dát, e) cieľavedome využívať technické zariadenia, odborných pracovníkov a udržiavať ich v trvalej pohotovosti a odbornej spôsobilosti pre prípad havárie, f) trvale získavať súbory hodnôt pre upresňovanie referenčných úrovní. Monitorovanie okolia JE spočíva v týchto druhoch monitorovania: 1) monitorovania výpustí do vody: - kontinuálne monitorovanie, - vzorkovanie, - analýza vzoriek, - bilancovanie, 2) monitorovanie hydrosféry v okolí: - vôd povrchových, pitných, vrtov pre potreby radiačnej kontroly podzemných vôd, - zložky hydrosféry priebežný dnový sediment, vodné rastliny, 48

41 3) meranie žiarenia z vonkajších zdrojov: - meranie dávkového príkonu - meranie dávok, 4) monitorovanie emisií v: - atmosférickom vzduchu, - aerosóloch, - spádoch, - pôde, 5) monitorovanie článkov potravinového reťazca: - trávy a krmoviny, - mlieko, - poľnohospodárske produkty. Obrázok 11 Monitorovacia stanička v okolí AE Bohunice (Jadrové elektrárne a životné prostredie, 2000) 3.2 MONITOROVANIE RADIAČNEJ SITUÁCIE PREVÁDZKOVATEĽOM Pre skvalitnenie kontroly vplyvu prevádzky jadrových elektrární v Jaslovských Bohuniciach a ich bezprostredné okolie bol vybudovaný teledozimetrický systém (TDS), ktorý slúži v nepretržitej prevádzke ku kontrole dávkového príkonu gama žiarenia, objemovej aktivity aerosólov a objemovej aktivity rádiojódu v jadrových elektrárňach a jej okolí. Doplnkovými dátami sa získavajú informácie: - o prevádzkových stavoch teledozimetrického systému (stav akumulátorov, teplota zariadení, ochrana objektu), - o meteorologických parametroch (smer vetra, rýchlosť vetra, zrážky, teplota, kategória stability počasia a atmosférický tlak) - o meraní dávkových príkonov v hermetických zónach. 49

42 Celý teledozimetrický systém je riadený pomocou výpočtovej techniky a umožňuje odoberať vzorky aerosólov, sledovať koncentráciu aerosólov, rádiojódu, hodnoty dávkového príkonu v danej lokalite a meteorologické údaje. Súčasťou TDS je 24 monirorovacích stanovíšť, ktoré sú rozmiestnené v troch meracích okruhoch. Prvý okruh je rozmiestený v areáli jadrových elektrární. Prvý vonkajší okruh zahŕňa 15 teledozimetrických staníc, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené vo vzdialenosti 3 až 6 km od jadrových elektrární. Preto sa v niektorých obciach nachádzajú aj dve teledozimetrické stanice. Druhý vonkajší okruh tvoria 4 teledozimetrické stanice, ktoré sa nachádzajú v obciach s vyššou koncentráciou obyvateľstva do vzdialenosti 15 km od jadrových elektrární. V okolí JE Bohunice (okruh 30 km) je rozmiestených 24 monitorovacích staničiek. Na nasledujúcom obrázku 12 môžeme vidieť rozmiestnenie teledozimetrických staničiek. Miesta kde sa nachádzajú, sú označené červenou bodkou. Obrázok 12 Monitorovacie staničky v okolí Atómových elektrární Bohunice (Jadrové elektrárne a životné prostredie, 2000) Radiačná kontrola v priestoroch elektrárne Radiačná kontrola v jadrovej elektrárni predstavuje súbor organizačných a technických opatrení. Ich cieľom je hodnotenie radiačnej situácie pracovného prostredia v jadrovej elektrárni, kvality technologického procesu jadrovej elektrárne (tesnosť zariadení, 50

43 hromadenie aktivity a zariadení a iné), hodnotenie, usmerňovanie a plánovanie expozície osobných dávok pracovníkov v jadrovej elektrárni, vrátene hodnotenia vnútornej kontaminácie plôch a zariadení. Ochrana pred ionizujúcim žiarením pracovníkov je založená na stálom dohľade na pracovné podmienky spolu so sledovaním ich dávkovej záťaže a lekárskom sledovaní ich zdravotného stavu. Hodnotenie radiačnej situácie v pracovnom prostredí sa vykonáva stabilne namontovanými snímačmi dávkového príkonu žiarenia gama, objemovej aktivity aerosólov a plynov a dopĺňa sa meraním spomínaných parametrov pomocou prenosných prístrojov. Hodnotenie, usmerňovanie a plánovanie osobných dávok sa vykonáva podľa základných princípov radiačnej ochrany tak, že všetky činnosti, ktoré by mohli viesť k osobným dávkam, musia byť zdôvodnené, optimalizované a limitované. Monitorovanie osobných dávok sa vykonáva filmovým dozimetrom, termoluminiscenčným dozimetrom a signálnym dozimetrom s možnosťou operatívneho vyhodnotenia osobných dávok. Súčasťou monitorovania pracovníkov je aj vyšetrovanie pracovníkov na vnútornú kontamináciu. Na obrázku uvádzam počítačom riadený celotelový dozimeter, ktorý kontroluje stav absorbovanej dávky žiarenia v celom tele. Obrázok 13 Počítačom riadený celotelový dozimeter (Jadrové elektrárne a životné prostredie, 2000) 51

44 3.3 ÚLOHA A MIESTO CO V RÁMCI MONITOROVANIA RADIAČNEJ SITUÁCIE V nasledujúcej kapitole by som chcela poukázať na úlohy civilnej ochrany v oblasti monitorovania a informovania obyvateľov v prípade jadrovej havárie. Na území Slovenskej republiky sú v prevádzke atómová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, kde sú v prevádzke štyri bloky s tlakovými reaktormi typu VVER 440 a atómová elektráreň v Mochovciach. Dôsledným dodržiavaním technologických postupov výroby elektrickej energie, bezpečnostných opatrení, ako aj stanovených ochranných opatrení je z hľadiska ekologického zaťaženia tento spôsob získavania energie vo svete pokladaný za jeden z najčistejších. Civilná ochrana zabezpečuje ochranu obyvateľstva v prípade havárie jadrovoenergetického zariadenia spojenej s únikom rádioaktívnych látok cestou neustálej pripravenosti systému civilnej ochrany, spracúvania plánov ochrany obyvateľstva a materiálneho zabezpečovania plánovaných opatrení. Opatrenia v plánoch ochrany sú zabezpečované v okolí do 30 km od atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Plány ochrany obyvateľstva sú pripravované v nadväznosti na vnútorný havarijný plán prevádzkovateľa, pričom hlavný dôraz je položený na včasné varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb v prípade radiačnej havárie. Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb zabezpečuje prevádzkovateľ v spolupráci s civilnou ochranou obyvateľstva. Varovanie sa vykonáva sirénami dvojminútovým kolísavým tónom. Vyrozumenie osôb je vykonávané prostredníctvom rozhlasu a televízie textovou reláciou, ktorá upresňuje charakter radiačného ohrozenia. Z ďalších dôležitých neodkladných opatrení súvisiacich s ochranou obyvateľstva sú to najmä: monitorovanie radiačnej situácie, ktoré je vykonávané priebežne viacerými nezávislými monitorovacími systémami, ktorými je zároveň zabezpečovaná kontrola prevádzky atómovej elektrárne. V prípade radiačnej havárie zabezpečuje monitorovanie a vyhodnocovanie radiačnej situácie na území Slovenskej republiky Slovenské ústredie monitorovania radiačnej situácie, jódová profylaxia, ktorá spočíva v použití jódových preparátov (napr. jodid draselný - KI) blokujúcich absorpciu rádioaktívneho jódu štítnou žľazou. Uvedené preparáty je nevyhnutné podať okamžite, najneskoršie do 2 hodín po varovaní obyvateľstva a 52

45 vyrozumení osôb o vzniku radiačnej havárie. Jódové profylaktiká zabezpečuje prevádzkovateľ pre všetkých obyvateľov nachádzajúcich sa v 30 km okolí atómových elektrární, ukrytie, ktoré sa realizuje ihneď po varovaní obyvateľstva a vyrozumení osôb o vzniku radiačnej havárie v domoch, bytoch, administratívnych budovách, spoločenských budovách a iných priestoroch s možnosťou ich utesnenia, hovoríme im tiež jednoduché úkryty budované svojpomocne. Na ukrytie sa využívajú aj odolné a plynotesné úkryty, evakuácia, ktorá je vykonávaná z priestorov ohrozených rádioaktívnym spádom ako krátkodobá na dobu do 72 hod. alebo ako dlhodobá na obdobie dlhšie ako 3 dni (alebo 72 hod.) je považovaná za najúčinnejšie ochranné opatrenie na ochranu obyvateľstva, regulácia pohybu osôb, ktorej úlohou je uzatvorenie ohrozeného priestoru, odklonenie dopravy, zabránenie vstupu nepovolaným osobám a migrácie osôb, zabránenie rozširovaniu následkov mimo oblasť ohrozenia. Evakuácia sa plánuje, zabezpečuje a vykonáva v okolí jadrovoenergetického zariadenia takto: 1. z pásma vymedzeného 5 km vzdialenosťou pre všetko obyvateľstvo v plnom rozsahu, 2. z pásma vymedzeného 10 km vzdialenosťou pre bezprostredne ohrozenú časť obyvateľstva v plnom rozsahu, 3. z pásma vymedzeného 30 km vzdialenosťou od zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Pri všetkých druhoch evakuácie sa aplikujú obyvateľom jódové profylaktiká. V rámci evakuácie je nutné vykonať tieto následné opatrenia: - individuálna ochrana, - hygienická očista osôb, - špeciálna očista terénu, budov a materiálu, - veterinárne opatrenia, - zdravotnícka starostlivosť, - zákaz konzumovania a používania nechránených potravín, krmovín a vody, - zabezpečenie ochrany pracovníkov, ktorí nemôžu ukončiť pracovnú činnosť a nachádzajú sa v oblasti ohrozenia, - likvidácia úniku rádioaktívnych látok resp. zamedzenie ich nekontrolovaného šírenia. Pri vzniku mimoriadnej udalosti, ktorá má charakter radiačnej havárie, opatrenia vyplývajúce z plánov ochrany obyvateľstva zabezpečujú krajské úrady resp. obvodné 53

46 úrady. K tomu účelu vytvárajú krajské resp. obvodné komisie pre radiačné havárie, ktoré majú štatút poradného, koordinačného a riadiaceho orgánu prednostu krajského úradu resp. obvodného úradu pre jednotné zabezpečovanie prípravy a realizácie opatrení na ochranu obyvateľstva a hospodárstva pri vzniku radiačnej havárie. Činnosť uvedených komisií završuje Komisia vlády SR pre radiačné havárie, ktorá je charakterizovaná ako riadiaci, poradný a koordinačný orgán vlády SR ( on-line, ). Na monitorovanie radiačnej situácie v systéme civilnej ochrany sa vykonávajú tieto druhy meraní: 1. kontinuálne meranie 2. periodické meranie 3. sledovanie radiačnej záťaže pôdy 1. Kontinuálne meranie Kontinuálne meranie úrovne radiácie je základným spôsobom trvalého sledovania vývoja úrovne radiácie na teritóriu a včasného zisťovania jej zmien. Meranie sa zabezpečuje nepretržite cestou počítača, ktorý je napojený na stacionárny merací prístroj RM 60. Meranie sa vykonáva automaticky. Oproti bežnému monitorovaniu musí byť prístroj trvalo zapnutý a pod stálou kontrolou obsluhy pri zahájení monitorovania sa musí spracovať rozdeľovník a zabezpečiť zmennosť obsluhy z oprávnených osôb. Na monitore musí byť trvalo zapnutá rezidentná tabuľka programu RADMON a obsluha sleduje aktuálnu nameranú hodnotu. Obsluha zariadenia zabezpečuje pravidelné zaznamenávanie nameraných hodnôt každú hodinu. Ak sú namerané hodnoty vyššie ako limitná hladina, preverí sa radiačná situácia prístrojom DC-3E. Ak sa zvýšená úroveň potvrdí, musí sa informovať vedúci odboru. Namerané hodnoty sa hlásia telefonicky na KÚ v Trnave podľa príslušného časového 5 minútového intervalu uvedeného v nasledujúcej tabuľke 2. 54

47 Tabuľka 2 Päťminútové intervaly odovzdávania údajov na jednotlivých meracích bodoch (Analýza výpustí rádioaktívnych látok z areálu SE-EBO a SE-VYZ a radiačnej situácie v ich okolí, 2. štvrťrok 2001) OKR ObÚ Čas odovzdania nameraných údajov [ns.h -1 ] Dunajská Streda Galanta Senica Piešťany Trnava x hod. x hod. x hod. x hod. x hod minút minút minút minút minút Na monitorovanie radiačnej situácie sa používajú tieto dozimetrické prístroje: 1) Intenzimeter DC-3A-72 2) Intenzimeter DC-3B-72 3) Intenzimeter DC-3C-78 4) Rádiometer DC-3E-83 Pre prípad poruchy počítača, alebo výpadku elektrickej energie sa využíva merací prístroj DC-3E-83. Na obrázku 14 uvádzam ako príklad rádiometer DC- 3E-83, ktorý umožňuje kontroly stupňa kontaminácie potravín, vody, krmív, zdravotného materiálu. Je určený na plnenie úloh radiačného prieskumu a dozimetrickej kontroly. Obrázok 14 Rádiometer DC-3E-83 (Turza, J., osobná komunikácia, ) 2. Periodické meranie Periodické meranie je hlavným spôsobom systematického zisťovania aktuálnej radiačnej situácie v celom obvode a sledovanie jej vývoja v čase. Meranie na stanovených meracích bodoch sa zabezpečuje podľa Plánu ochrany obyvateľstva pre prípad havárie jadrového zariadenia J. Bohunice. V meracích bodoch Jaslovské Bohunice, Kátlovce a Dobrá Voda je zabezpečené monitorovanie teledozimetrickým systémom laboratórií radiačnej kontroly jadrového zariadenia, preto sa v týchto bodoch nevykonáva meranie prostriedkami civilnej 55

48 ochrany. Meranie vykonávajú určení zamestnanci OKR ObÚ a príslušníci mobilnej skupiny analytického zisťovania (MSAZ) na jednotlivých meracích bodoch postupne v stanovených časových intervaloch. Na meracích bodoch sa meria dávkový príkon gama žiarenia meranie sa vykonáva prístrojom DC-3E-83 so zasunutou clonou vo výške 1m nad povrchom terénu. Základné vyhodnocovanie výsledkov merania s cieľom stanovenia a sledovania aktuálneho stupňa kontaminácie územia ako východiskového podkladu pre prijímanie opatrení na ochranu obyvateľstva rieši OKR ObÚ sledovaním a porovnávaním výsledkov. Konečné vyhodnocovanie rieši KCHL Nitra. 3. Sledovanie radiačnej záťaže pôdy Základným spôsobom dlhodobého sledovania radiačnej záťaže pôd na území a štatistického vyhodnocovania jeho zmien je odber a vyhodnocovanie vzoriek pôdy. Odber vzoriek zabezpečuje OKR ObÚ a vykonáva sa na pevne stanovených bodoch, ktoré sú totožné s meracími bodmi určenými pre periodické meranie. Vzorky pôdy sa odoberajú z neobrábanej pôdy pomocou odbernej súpravy (vydávanej KCHL Nitra). Na odbernom mieste sa vytýči rovnostranný trojuholník o strane 1 m a z každého povrchu trojuholníka sa odoberie po jednej vzorke o objeme 20x10x5 cm z hĺbky 0-5 cm spolu do jedného igelitového vrecka a po jednej vzorke rovnakej veľkosti, ale z hĺbky 5-10 cm do druhého igelitového vrecka. Odobraté a označené vzorky sa doručia na vyhodnotenie spolu s protokolom o odbere do KCHL Nitra. Po vyhodnotení sú výsledky zasielané späť OKR ObÚ. Štvrťročne sa vypracováva Analýza výpustí rádioaktívnych látok za areál SE-EBO a SE-VYZ (vyraďovanie jadrovo-energetických zariadení) a radiačnej situácie v ich okolí. V prílohe č. 4 uvádzam výsledky insitu meraní v teréne (Doboš, P., osobná komunikácia ). Monitorovací systém CO na báze RM-60 Monitorovanie radiačnej situácie s využitím detekčných prístrojov RM-60 je založené na počítačovom prepojení všetkých detekčných prístrojov, počítačovým systémom cez jednotlivé úrovne až po SURMS. Stručná schéma uvedeného monitorovacie systému je znázornená na obrázku

49 SLOVENSKÉ ÚSTREDIE RADIAČNEJ MONITOROVACEJ SIETE ÚRAD CO MV SR RM-60 KONTROLNÉ CHEMICKÉ LABORATÓRIA RM-60 KRAJSKÉ ÚRADY RM-60 OBVODNÉ ÚRADY RM-60 Obrázok 15 Monitorovací systém CO na báze RM-60 (Roth, R., 2001) Schéma znázorňuje tok informácií smerujúci z monitoringu radiačnej situácie prostredníctvom prístroja RM-60, ktorým sú vybavení všetky úrady, ktoré sú súčasťou monitorovania. Systém je budovaný tak, aby prenosové prostredie bolo zálohované. To znamená, že sa využíva spojenie cestou dial-up. Odovzdávanie výsledkov meraní prebieha v nočných hodinách raz za 24 hodín. V prípade prekročenia nastavených limitov sa program automaticky prepne do režimu, ktorý zabezpečí odosielanie výsledkov meraní desaťminútových intervaloch až do doby, pokiaľ úroveň meraných hodnôt neklesne na predpísanú úroveň. Výmena výsledkov prebieha on line (Roth, R., 2001). 3.4 RADIAČNÁ OCHRANA OBYVATEĽOV A PROSTRIEDKY INDIVIDUÁLNEJ OCHRANY Havárie spojené s rádioaktívnymi látkami sú málo pravdepodobné vzhľadom na to, že na ich transport, využitie a skladovanie sa kladú tie najvyššie bezpečnostné požiadavky. Najväčšie nebezpečenstvo pre obyvateľstvo, predstavujú tie havárie, pri ktorých uniknú 57

50 rádioaktívne látky v podobe aerosólu, alebo jemne rozptýleného prachu. Ale aj napriek tomu je radiačná a individuálna ochrana obyvateľov veľmi dôležitá. V prípade úniku rádioaktívnych látok z jadrových elektrární sa prijímajú všetky základné opatrenia v prospech ochrany obyvateľstva spolu s doplnkovými opatreniami, ktoré spočívajú v: - jódovej profylaxii osôb, ktorou sa výrazne eliminuje absorpcia rádioaktívneho jódu v tele človeka, - ukrytí osôb, ktorým zamedzíme ich zbytočnému ožiareniu, - vydaní zákazu konzumovania a používania nechránených potravín, krmív a vody ako aj v regulácii príjmu kontaminovaných potravín pre osoby a zvieratá, - dezaktivácií terénu, budov a materiálu (Daloš, A.,2003). Jódová profylaxia osôb Jódová profylaxia osôb spočíva v požití preparátov obsahujúcich stabilný (nerádioaktívny) jód, ktorý blokuje absorpciu rádioaktívneho jódu štítnou žľazou. Nie je ochranným opatrením proti vnútornému ožiareniu inými rádionuklidmi. Je doplnkom k ostatným ochranným opatreniam a v žiadnom prípade ich nenahrádza. Účinnosť jódovej profylaxie závisí na dobe podania preparátov. Ak sa uskutoční ich podanie jeden až šesť hodín pred začiatkom príjmu rádioaktívneho jódu, je ochrana jódovou profylaxiou takmer úplná. Pri oneskorenom podaní sa znižuje, napr. pri podaní dve hodiny po začiatku príjmu rádioaktívneho jódu asi o polovicu. Pri dlhodobom alebo vysokom príjme rádioaktívneho jódu sa jódová profylaxia opakuje a to spravidla po 48 hodinách. Spôsob použitia dávkovanie: novorodenci do 1 mesiaca veku...1/4 tablety (16 mg KI) dojčatá a deti do 3 rokov veku...1/2 tablety (32 mg KI) deti od 3 do 12 rokov veku...1 tableta (65 mg KI) mladiství starší ako 12 rokov a dospelí...2 tablety (130 mg KI) Použitie vyšších dávok KI nezvyšuje ochranný efekt. Pokiaľ to radiačná situácia vyžaduje, na vyzvanie sa požije polovičná dávka KI po 24 a 48 hodinách. U tehotných a dojčiacich žien sa podávajú maximálne dve dávky (Doboš, P., osobná komunikácia, ). 58

51 Ukrytie osôb Keď zaznie varovný signál VŠEOBECNÉ OHROZENIE pri radiačnej havárii - dvojminútový kolísavý tón sirén, ktorý je doplnený slovnou informáciu, je potrebné dodržiavať tieto zásady pri ukrytí: užiť jódové prípravky podľa spôsobu dávkovania, pripraviť si prostriedky improvizovanej ochrany dýchacích ciest a povrchu tela, zabezpečiť svoje potraviny a zásoby vody pred možnou kontamináciou uložením do obalov, chladničky, mrazničky alebo komory. Nepoužívať nechránené potraviny, ovocie a zeleninu, pripraviť si evakuačnú batožinu, postarať sa o hospodárske zvieratá: - zatvoriť ich a dať im krmivo a vodu na 2 dni, - zásoby krmiva a vody zabezpečiť pred kontamináciou prikrytím plachtou (fóliou), sledovať správy v hromadných informačných prostriedkoch (TV, rozhlas...) čo najskôr sa ukryť v odolných alebo plynotesných úkrytoch, prípadne v pivničných priestoroch, kde je nutné utesniť všetky okná, dvere, vypnúť vetranie (klimatizáciu), čakať na ďalšie pokyny (Turza, J., osobná komunikácia, ). Dezaktivácia terénu, budov a materiálu Ku kontaminácii rádioaktívnymi látkami môže dôjsť pri vypadávaní rádioaktívnych častíc z rádioaktívneho oblaku a pri pohybe v teréne zamorenom rádioaktívnym prachom alebo blatom. Rádioaktívne látky kontaminujú predmety len na povrchu a len čiastočne prenikajú do hĺbky materiálu. Čas, po ktorý pôsobí rádioaktívna látka na osoby, závisí od rýchlosti jej rozpadu. Dezaktiváciou sa rozumie, odstraňovanie rádioaktívnych látok z terénu, objektov a materiálu. Veľmi aktuálnou sa stáva pravidelná dezaktivácia vozidiel, ktoré zo zásobovacích, zdravotných a iných dôvodov budú musieť byť v prevádzke ako aj pravidelná hygienická očista tých osôb, ktoré z rôznych dôvodov museli opustiť úkrytové priestory a vystavili sa tak určitej forme kontaminácie. Dezaktivácia môže byť čiastočná alebo úplná. Čiastočná dezaktivácia znižuje kontamináciu všetkými dostupnými, väčšinou improvizovanými prostriedkami. Uskutočňuje sa po opustení kontaminovaného priestoru, alebo i v ňom pri dlhodobejšom pobyte. Úplná dezaktivácia sa uskutočňuje mimo kontaminovaného priestoru v staniciach pre dekontamináciu (Marušák, J.,1989). 59

52 Prostriedky individuálnej ochrany (PIO) Individuálna ochrana obyvateľstva patrí k základným formám civilnej ochrany. Jej cieľom je chrániť obyvateľstvo pred účinkami nebezpečných látok, uvoľnených pri živelných pohromách, haváriách, katastrofách, prípadne teroristickom útoku. K prostriedkom individuálnej ochrany patria prostriedky ochrany dýchacích ciest, očí a povrchu tela, zdravotnícke prostriedky jednotlivca, prostriedky diagnostickej dozimetrie a jódovej profylaxie, ako aj improvizované ochranné prostriedky. Pre účely zabezpečovania PIO je obyvateľstvo rozdelené do 4 vekových skupín: - deti do 18 mesiacov, - deti od 18 mesiacov do 6 rokov, - školopovinné deti do 14 rokov, - dospelí ( vrátane detí od 15 do 18 rokov). Typizovanými prostriedkami na ochranu dýchacích ciest a očí sú pre deti detské ochranné vaky, detské ochranné kazajky, detské ochranné masky a ochranné rúška, pre dospelých sú to ochranné masky a ochranné rúška. Na ochranu povrchu tela detí slúžia detské ochranné vaky a detské ochranné kazajky; ochranné odevy, ochranné plášte a pláštenky sú určené pre dospelých. Ako príklad uvádzam detskú ochrannú masku DM-1, ktorú môžeme vidieť na obrázku č. 15, ktorá je určená pre deti od 18 mesiacov do cca 10 rokov veku, na ochranu dýchacích ciest. Lícnica ochrannej masky je ružovej farby, filter je s maskou spojený vrapovou dýchacou hadicou. Obrázok 16 Detská ochranná maska DM-1 (Turza, J., osobná komunikácia, ) Pre dospelých sú to prostriedky individuálnej ochrany na ochranu dýchacích ciest v podobe masiek a ochranných rúšok. Napríklad je to ochranná maska CM-3, ktorá je uvedená na obrázku 17, ďalej obdobná ochranná lícnica CM-4 uvedená na obrázku 18. Ďalšie prostriedky individuálnej ochrany uvádzam v prílohe č

53 Ochranná maska CM 3 (celotvárová maska) Je tvárová maska s okrúhlymi zorníkmi, šedej farby, určená pre zabezpečenie ochrany očí, tváre a dýchacích ciest detí od 6 rokov a dospelých osôb. Maska typu CM-3/3H má spojenie filtra s maskou riešené vrapovou hadicou, ktorá sa používa pre deti. Obrázok 17 Ochranná maska CM-3 (Turza, J., osobná komunikácia, ) Ochranná maska CM 4 (celotvárová maska) Je tvárová maska s panoramatickými zorníkmi, šedej farby, určená pre zabezpečenie ochrany očí, tváre a dýchacích ciest. Obrázok 18 Ochranná maska CM-4 (Turza, J., osobná komunikácia, ) Na to aby ochranná maska spĺňala svoj účel je potrebné, aby obsahovala filter. Na obrázku 19 uvádzam univerzálny malý ochranný filter (MOF) chrániaci proti rádioaktívnym i otravným látkam a bojovým biologickým prostriedkom. Je určený k ochranným maskám typu: DM-1, CM-3, CM-4, CM-5. Typy filtrov: MOF, MOF-2, MOF-4, MOF-5. Obrázok 19 Malý ochranný filter (Turza, J., osobná komunikácia, ) 61

54 3.4.1 Improvizovaná ochrana dýchacích ciest a povrchu tela Improvizované prostriedky individuálnej ochrany delíme na: - ochranu dýchacích ciest a očí, ak neboli vydané ochranné masky, - prostriedky na ochranu povrchu tela. Improvizované prostriedky individuálnej ochrany sa používajú najmä pri: - presune osôb do odolných alebo plynotesných úkrytov, - úniku z priestoru kontaminovaného nebezpečnou látkou, - prekonávaní kontaminovaného prostredia, - evakuácii obyvateľstva. Improvizovaná ochrana pozostáva z týchto častí. Ochrana hlavy Na ochranu hlavy sa odporúča použiť čiapka, šatka, šál, cez ktorú je vhodné natiahnuť kapucňu, prípadne nasadiť ochrannú prilbu. Najvhodnejším spôsobom ochrany úst a nosa je prekrytie týchto častí kusom flanelovej tkaniny alebo froté uterákom mierne navlhčeným vo vode, vodnom roztoku sódy alebo kyseliny citrónovej. Oči chránime okuliarmi uzavretého typu (potápačské, plavecké...). Vetracie prieduchy na okuliaroch prelepíme lepiacou páskou. Ochrana trupu Všeobecne platí zásada, že každý druh odevu poskytne určitú mieru ochrany, pričom väčší počet vrstiev zvyšuje koeficient ochrany. Na ochranu trupu sú vhodné, dlhé zimné kabáty, bundy, nohavice, kombinézy, šuštiakové športové súpravy. Použité ochranné odevy je nutné dostatočne utesniť na krku, rukávoch a nohaviciach. Netesnené zapínanie a rôzne nežiaduce trhliny v odeve je nutné prelepiť lepiacou páskou. Ku všetkým ochranným odevom je vhodné použiť nepremokavý plášť, alebo plachtu prehodenú cez hlavu. Ochrana rúk a nôh Veľmi dobrým ochranným prostriedkom rúk sú gumené rukavice. Pre ochranu nôh sú najvhodnejšie gumené a kožené čižmy alebo kožené vysoké topánky. Pri použití nízkych topánok je vhodné si zhotoviť návleky z igelitových vreciek alebo tašiek. Pri použití improvizovanej ochrany je potrebné dodržiavať nasledujúce zásady: 1. celý povrch tela musí byť zakrytý, 2. všetky ochranné prostriedky je nutné, čo najlepšie utesniť, 62

55 3. na dosiahnutie vyšších ochranných účinkov je vhodné kombinovať viac ochranných prostriedkov, alebo viac vrstiev odevu!!! Obrázok 20 Improvizovaná ochrana dýchacích ciest a povrchu tela (Čo má každý vedieť v prípade ohrozenia, príručka pre obyvateľstvo, 2002) 3.5 ÚLOHA KONTROLNÝCH CHEMICKÝCH LABORATÓRIÍ (KCHL) PRI VYHODNOCOVANÍ VZORIEK RAL KCHL predstavujú špeciálne laboratória zaoberajúce sa problematikou radiačného a chemického prieskumu, laboratórnej kontroly a špeciálnej dozimetrie. Na území SR sú rozdelené takto. Pre oblasť západného Slovenska je KCHL dislokované v Nitre, na strednom Slovensku je to v Slovenskej Ľupči a na východe v Jasove. V špeciálnom prieskume vykonávajú odber vzoriek, ich vyhodnocovanie a na základe zistených výsledkov navrhujú opatrenia na ochranu obyvateľstva. V laboratórnej kontrole vykonávajú kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu nebezpečných látok, vyhodnotenie údajov a prognózovanie ďalšieho vývoja v sledovanom prostredí. Na základe analýz navrhujú opatrenia civilnej ochrany. V špeciálnej dozimetrii pravidelne sledujú a vyhodnocujú radiačnú situáciu v regiónoch. Vykonávajú merania aktivity, dávkové príkony a tiež gamaspektrometrické zastúpenie jednotlivých rádionuklidov v prostredí, prognózovanie radiačnej situácie. Kontrolné chemické laboratória vykonávajú celoplošne gamaspektrometrické meranie pôdy so zameraním na rádionuklid cézium a kobalt s cieľom zistiť následky černobyľskej havárie na území Slovenskej republiky. Podieľajú sa na monitorovaní životného prostredia a následkov havárií na vodných zdrojoch, pri požiaroch a únikoch nebezpečných škodlivín. Účinne prispievajú k zvýšeniu úrovne ochrany obyvateľstva. 63

56 Nitra vykonáva vyhodnocovanie vzoriek pre regióny v okolí dvoch atómových elektrární na Slovensku a to pre Jaslovské Bohunice a Mochovce (Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany, 1995). Čiastkový záver Monitorovanie radiačnej situácie jadrových elektrární je neodmysliteľnou súčasťou ich bezpečnej prevádzky. Monitorovanie predstavuje zber a vyhodnocovanie radiačných veličín v bezprostrednom okolí jadrových elektrární, pričom v okolí atómových elektrárni Jaslovské Bohunice je monitorovanie realizované do okruhu 30 km. V súvislosti s kontrolou životného prostredia a obyvateľstva v jadrovo-energetických zariadeniach a v ich okolí, vypracováva a aplikuje Výskumný ústav jadrovej energie so sídlom v Trnave metódy osobnej dozimetrie pracovníkov JE a metódy hodnotenia radiačnej situácie v priestoroch JE. Vyvíja metódy a monitoruje úniky z primárneho do sekundárneho okruhu cez netesnosti parogenerátorov. Selektívne monitoruje vzácne plyny a uhlíka C-14 vo výpustiach z JE. Zabezpečuje kontrolu a testovanie účinnosti filtračných staníc na zachytávanie aerosólov a jódu vo ventilačných systémoch JE. Analyzuje a hodnotí účinnosť systému zabezpečenia radiačnej ochrany personálu pri prevádzke a vyraďovaní jadrových zariadení a pri manipulácii s rádioaktívnymi odpadmi a navrhuje a zabezpečuje opatrenia na jeho zlepšenie. Všetky údaje z monitorovania sú k dispozícii on-line, ak sa namerané hodnoty odlišujú od predpísaných, systém okamžite upozorní na odchýlku. V prípade úniku väčšieho množstva rádioaktívnych látok je veľmi dôležité, aby mimoriadna udalosť bola správne vyhodnotená a boli prijaté opatrenia, ktoré sú záväzné pre obyvateľstvo, ktoré sa týkajú užitia jódových tabliet, ukrytia, improvizovanej ochrany, evakuácie a iných opatrení. 64

57 4 SIMULÁCIA HAVÁRIE JADROVÉHO ZARIADENIA Havária je mimoriadna udalosť spôsobená prevádzkou technických a technologických zariadení a stavieb v dôsledku narušenia prevádzkového procesu a následného úniku nebezpečných látok do okolia a vznik iných ničivých faktorov, ktoré majú negatívny vplyv na životy a zdravie ľudí, majetok, zvieratá a životné prostredie. Pri jadrovoenergetických zariadeniach je to únik rádioaktívnej látky. V prípade radiačnej havárie za monitorovanie a vyhodnocovanie radiačnej situácie zodpovedá SÚRMS so sídlom v Bratislave. Monitorovanie v prípade úniku rádioaktívnej látky je veľmi dôležité a jeho cieľom je, získať údaje, analyzovať a prijať potrebné opatrenia pre: - zabezpečenie ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva, - zaistenie opätovnej kontroly nad zdrojom žiarenia, - minimalizáciu ožiarenia ľudí následkom úniku rádioaktívnej látky alebo ionizujúceho žiarenia do životného prostredia, vrátane zabezpečenia neskorších činností súvisiacich s radiačnou ochranou. V tabuľke 3 uvádzam prehľad o predpokladaných počtoch postihnutých obcí a obyvateľstva v jednotlivých pásmach na území vymedzenom 30 km okruhom okolo jadrového zariadenia Jaslovské Bohunice. Tabuľka 3 Predpokladaný počet ohrozených obcí a osôb pri havárii JEZ Por. č. Pásmo od jadrového zariadenia Počet ohrozených obcí Počet ohrozených osôb km km km Celkom na území do 30 km ETAPY HAVARIJNÉHO RADIAČNÉHO MONITOROVANIA Etapy havarijného radiačného monitorovania môžeme rozdeliť do 3 nasledovných skupín: 1. Včasná fáza monitorovania 65

58 2. Stredná fáza monitorovania 3. Neskorá fáza monitorovania Doby, po ktoré trvajú tieto fázy sa nedajú presne vopred určiť, závisia od typu a okolností havárie. 1. Včasná fáza monitorovania Včasná fáza monitorovania sa vykonáva hneď po ohlásení udalosti alebo podozrení, že udalosť nastane. Začína, vtedy keď nastane mimoriadna udalosť, alebo tesne pred ňou a končí ukončením úniku rádioaktívnej látky z jadrových zariadení, alebo jeho podstatnej časti. V tejto fáze prevláda kvôli trvajúcemu úniku rádioaktívnej látky priame ožiarenie z rádioaktívneho oblaku a dávky inhalácie z oblaku. Táto fáza slúži najmä k získaniu informácií nutných k prijatiu neodkladných opatrení na ochranu pracovníkov a obyvateľov a k opätovnému získaniu kontroly nad zdrojom žiarenia. Účelom je získať rýchle zhodnotenie situácie v areáli a v okolí jadrových zariadení. 2. Stredná fáza monitorovania Následne po realizácii a ukončení včasnej fázy nastupuje stredná fáza monitorovania, ktorej cieľom je získanie presnejších informácií o type udalosti, o zdrojoch havárie a o následkoch udalosti s požiadavkou na kvalitatívne a kvantitatívne vyhodnotenie. Jej úlohou je získať spoľahlivé rádiologické údaje, nutné k prijatiu následných protiradiačných opatrení. V prvom rade je potrebné určiť miesta, kde bola prekročená hodnota nameraná monitorovacími prístrojmi. Stredná fáza slúži tiež na upresňovanie dávok obdržaných obyvateľstvom a personálom a k upresňovaniu radiačnej situácie v okolí jadrových elektrární a v ich lokalite. Tieto údaje sa získajú z monitorovacích prístrojov, ktoré sa nachádzajú či už v prevádzke jadrových zariadení alebo v ich okolí. 3. Neskorá fáza monitorovania Táto fáza predstavuje poslednú fázu havarijného radiačného monitorovania. Jej účelom je získať údaje o izotopických zloženiach, kontaminácii životného prostredia vo všetkých jeho zložkách, o dávkach a dávkových príkonoch. V tejto fáze je monitorovanie sústredené na gamaspektrometrické analýzy a laboratórne analýzy zložiek životného prostredia ako i článkov potravinového reťazca obyvateľov. Záverečná fáza by mala slúžiť k získaniu informácií nutných k preukazovaniu, že hodnoty radiácie v životnom prostredí po uplatnení opatrení na ich redukciu poklesli na prijateľnú hodnotu. Neskorá fáza monitorovania môže trvať mesiace až roky. Končí po ukončení všetkých činností obnovy. 66

59 4.2 ORGANIZÁCIA HAVARIJNEJ ODOZVY (OHO) Organizácia havarijnej odozvy je vytvorená pre koordináciu a realizáciu činností potrebných na zvládnutie vzniknutej nežiaducej udalosti, t. j. na zamedzenie jej rozvoja a zmiernenie, alebo odstránenie jej následkov. Na to, aby OHO mohla fungovať sú spracované vnútorné havarijné plány a plány ochrany obyvateľstva (vonkajšie havarijné plány. Vnútorný havarijný plán Vnútorné havarijné plány a súvisiace dokumenty sú vypracované tak, aby bola zabezpečená ochrana a príprava zamestnancov pre prípad, keď nastane významný únik rádioaktívnych látok do pracovného prostredia alebo okolia, a je potrebné urobiť opatrenia na ochranu zdravia osôb na úrovni jadrového zariadenia alebo obyvateľstva v okolí. Vnútorný havarijný plán popisuje najmä: systém klasifikácie udalostí, postupy pre hodnotenie, štruktúru organizácie havarijnej odozvy a zodpovednosti funkcií v nej, systém varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb a personálu JZ, ochranné opatrenia a spôsob ich zavedenia, plán zdravotníckych opatrení, zásady obnovy, spolupracujúce externé organizácie a orgány, systém prípravy personálu a členov organizácie havarijnej odozvy, spôsob osvety a informovania verejnosti. Cieľom je zabezpečenie činnosti organizácie havarijnej odozvy (OHO) t.j. plánovanie a príprava organizačných, personálnych a materiálovo-technických prostriedkov a opatrení na úspešné zvládnutie krízových a havarijných situácií podľa klasifikovanej udalosti. OHO je tvorená nasledovnými útvarmi: Havarijné riadiace stredisko (HRS) je pracovisko, ktoré koordinuje činnosti zložiek OHO pri plnení opatrení na zmierenie a obmedzenie následkov udalostí 2. a 3. stupňa (podľa INES, príloha č. 1). Zodpovedá za informovanie verejnosti, spolupracuje s obvodnou a krajskou havarijnou komisiou a vonkajšími orgánmi a organizáciami. 67

60 Technické podporné stredisko (TPS) je súčasťou HRS a poskytuje pomoc operatívnemu personálu blokovej dozorne pri zvládnutí udalostí klasifikovaných ako 2. alebo 3. stupeň. Prevádzkové podporné stredisko (PPS) je súčasťou HRS a jeho činnosť je zameraná na ochranu personálu, vyhodnocovanie radiačnej situácie, predpoveď vývoja, prípravu a zavedenie prijatých opatrení na území jadrového zariadenia. Vonkajšie vyhodnocovacie stredisko (VVS) je umiestnené mimo územia jadrového zariadenia, ktoré zabezpečuje monitorovanie rádioaktivity a odhad dávok v okolí JE a prípravu prvých odporúčaní na ochranu obyvateľstva. Tok informácií začína už pri výskyte udalosti ( 24 zákona č.130/1998 Z.z), ktorá sa oznámi ÚJD, Slovenskému energetickému dispečingu (SED) a následne pohotovostnej službe SE, a.s. Samotné informovanie v havarijnej situácii zahrňuje dozorné orgány (Úrad jadrového dozoru, Štátny zdravotný úrad), riaditeľstvo SE, a.s., Slovenské ústredie radiačnej monitorovacej siete (SÚRMS) a havarijné komisie na regionálnej úrovni (obvodné a krajské úrady). Tok informácií o stave technologického zariadenia a kritických bezpečnostných funkcií medzi JE a KKC ÚJD prebieha on-line na základe zákona č. 130/1998 Z.z o mierovom využití jadrovej energie a dohody medzi SE, a.s. a Úradom jadrového dozoru ( on-line, ). Plán ochrany obyvateľstva (vonkajší havarijný plán) Plány ochrany obyvateľstva pre prípad havárie jadrového zariadenia sú spracovávané krajskými a obvodnými úradmi, ktorých územie sa nachádza v oblasti ohrozenia definovanou vzdialenosťou do 30 km v prípade SE-EBO a 20 km v prípade SE-EMO. Obce, nachádzajúce sa v oblasti ohrozenia, spracovávajú výpisy z plánov ochrany obyvateľstva príslušného okresu resp. vykonávacie doklady pre realizáciu plánovaných opatrení. Uvedené plány ochrany obyvateľstva nadväzujú na vnútorný havarijný plán prevádzkovateľa JZ, ktorý je povinný spracovateľom plánov ochrany obyvateľstva predložiť podklady o predpokladanom ohrození v prípade nehody alebo havárie. Plány ochrany obyvateľstva sú vypracovávané za koordinácie MV SR a po posúdení ÚJD a ostatnými orgánmi štátnej správy a schválení príslušným prednostom krajského alebo obvodného úradu sú schvaľované MV SR. Pri vzniku mimoriadnej udalosti, ktorá má charakter radiačnej udalosti na JZ, zabezpečujú krajské resp. obvodné úrady opatrenia vyplývajúce z plánov ochrany obyvateľstva. K tomu účelu vytvárajú Komisie pre radiačné havárie krajov a obvodov, 68

61 ktoré majú štatút poradného, koordinačného a riadiaceho orgánu prednostu krajského resp. obvodného úradu pre jednotné zabezpečovanie prípravy a realizácie opatrení na ochranu obyvateľstva a hospodárstva pri vzniku radiačnej udalosti. Činnosť uvedených komisií zastrešuje Komisia vlády SR pre radiačné havárie, ktorá je riadiacim, poradným a koordinačným orgánom vlády SR. Aby pri plnení úloh súvisiacich s ochranou obyvateľstva nedošlo k nebezpečenstvu z omeškania sú KKRH a OKRH resp. KRH SR zaradené do organizácie havarijnej odozvy v rámci SR. Pri vzniku radiačnej udalosti spojenej s únikom rádioaktívnych látok prevádzkovateľ JZ, v súlade s vnútorným havarijným plánom, plánom ochrany obyvateľstva a na základe zhodnotenia situácie v technológii, určení zdrojového člena, nameraných hodnôt teledozimetrického systému, prvých meraní radiačnej situácie v okolí JZ a meteorologickej situácie, bez omeškania zabezpečuje varovanie osôb a vyrozumenie obyvateľstva v oblasti ohrozenia. Následne sú orgánmi štátnej správy, miestnej štátnej správy a obcami zabezpečované ďalšie neodkladné a následné opatrenia spočívajúce najmä v jódovej profylaxii, ukrytí resp. evakuácií a i. Uvedené opatrenia sú vykonávané na územiach, ktoré boli postihnuté následkami radiačnej udalosti vrátane území, na ktorých sa z hľadiska prognózy môžu následky mimoriadnej udalosti rozšíriť. Návrhy opatrení na ochranu obyvateľstva sú pripravované a zabezpečované na všetkých stupňoch riadenia miestnej štátnej správy a zainteresovaných rezortov ( on-line, ). 4.3 SIMULÁCIA JADROVEJ HAVÁRIE Na svete dochádza ku jadrovým haváriám veľmi málo, ale aj napriek tomu je treba modelovať možné havárie a pripravovať opatrenia na ich elimináciu. Na stanovenie a vyhodnotenie radiačnej situácie a jej dôsledkov je nevyhnutný softwareový program RTARC, ktorým sú vybavení aj pracovníci Výskumného ústavu jadrovej energie (VÚJE) v Trnave, ktorým sa modelujú rôzne havárie a z nich plynúce následné, ale aj predbežné opatrenia. Program je ďalej popísaný v podpodkapitole Softwareový program monitorovania radiačnej situácie - RTARC RTARC (Real Time Accident Release Consequence) je systém podpory rozhodovania používaný v Slovenskej republike. Tento systém je vyvinutý na podporu rozhodovania pri riešení havárií na jadrových zariadeniach určený na použitie v Centre havarijnej odozvy (CHO) ÚJD SR a v havarijných radiačných strediskách (HRS) jadrových 69

62 zariadení. Používa sa na odhad radiačnej situácie a následkov havarijného úniku rádioaktívnych látok do okolia do vzdialenosti maximálne 40 km od zdroja úniku. Jeho použitie je vhodné v období ohrozenia a v skorej fáze havárie. Základné výpočty vedúce k určeniu rizika: odhad zdrojového člena (stav elektrárne, monitorovanie okolia), modelovanie šírenia a rozptylu v atmosfére (meteorologické údaje), stanovenie kontaminácie okolia, výpočet dávok (s možnosťou nezávislej simulácie ochranných opatrení - ukrytie, jódová profylaxia), výpočet dávkových príkonov, výpočet odvrátených dávok. Výstupné údaje z programu RTARC: Situáciu v určitom zvolenom čase po začiatku úniku (aktuálny stav alebo prognóza) charakterizujú nasledovné výstupné údaje : zasiahnuté územie (aj veľkosť oblasti, zoznam obcí, počet obyvateľov, únikové trasy), oblasti prekročenia zvolených úrovní pre dávky, oblasti prekročenia zásahových úrovní pre dávkové príkony, odhad skorých zdravotných následkov (počet skorých úmrtí z ožiarenia kostnej drene), hodnoty efektívnych alebo ekvivalentných dávok pre dve vekové kategórie na území od JZ v smere vetra (s možnosťou nezávislej simulácie ochranných opatrení - ukrytie, jódová profylaxia), odporučenie vyhlásenia stupňa udalosti v zóne ohrozenia, odporučenie ochranných opatrení a zón ich zavedenia. Pre obdobie prechodu rádioaktívneho oblaku cez zvolenú lokalitu RTARC poskytuje časové priebehy : koncentrácia plynov, aerosólov a jódov v oblaku, sumárna koncentrácia v oblaku, koncentrácia depozitu, dávky od oblaku, z depozitu a ich suma, dávkové príkony od oblaku, z depozitu a ich suma. 70

63 4.3.2 Vstupné údaje modelovej situácie V tejto časti podkapitoly bola potrebná osobná komunikácia s pracovníčkou VÚJE, s ktorou sme si stanovili vstupné údaje úniku rádioaktívnej látky a tak došlo k simulovanej havárií jadrového zariadenia, čo môžeme ďalej vidieť na názorných obrázkoch priamo z programu RTARC (uvedené v prílohách). Na obrázku 21 vidíme okno programu RTARC, kde sme si vpísali vstupné údaje. Obrázok 21 Výstup z programu RTARC, podmienky výpočtu (CHRAPČIAKOVÁ, N., osobná komunikácia, , VÚJE Trnava) Základné vstupné hodnoty simulovanej havárie: - dátum havárie: 15.marca čas začiatku havárie: 10 hod. 39 min. - miesto vzniku havárie: 1. blok jadrového zariadenia - typ havárie: B1.V1 Meteorologická situácia: - rýchlosť vetra: 2 m.s -1 - smer vetra: 30 71