ŠNEKÁČI mýty o přidávání CO2 založenie akvária Poecilia reticulata REPORTÁŽE

bulletin občianskeho združenia 2 /6.11.2006/ ŠNEKÁČI mýty o přidávání CO2 založenie akvária Poecilia reticulata REPORTÁŽE akvá ri um pr pree kre vet y, raky a krab y akva foto gr afi e Ji Jiřříí Plí š ti l ur ob s i sám urob s ám CO 2 se t a bu rči ak ak n ajzau rid aj zau jímavejši jímave jši e z akv a.s k kto p pri d áva s ooľľ?? n ás tr oje aq u as cap in gu uas r ep ortáž e Ryc hn ov, Os tr ava, Aqu a Fes ti val, Akvári um 2006... hnov, 2006... vychádza ako dvoj mesačník v elek troni ckej podobe /formát.pdf/

editoriál Milí čtenáři a čtenářky, vítám vás u druhého čísla našeho časopisu. Asi jste zvědaví, jestli první vydání nebyl jen výstřelek a teď už šetříme síly... letmý pohled na obsah vás přesvědčí, že výstřelkem je teprve toto číslo :-) 15 stran věnovaných šnekáčům rybám, které jsou natolik zajímavé, že se z části redakce stali okamžitě šnekáčofilové je z naší strany signálem směrem k milovníkům cichlid, že i na ně myslíme. Ostatně přijdou si na své i v dalších rubrikách. Stejně tak budou snad spokojení i příznivci šlechtěných živorodek kromě článku o Poecilia reticulata najdou množství fotografií v reportážích ze soutěžních výstav. Výjimečně velký počet stran má na svědomí jednoduchý fakt: za uplynulé dva měsíce bylo v akvaristickém světě hodně rušno, konaly se výstavy a jiné akce a my jsme byli u toho. Mohli jsme tak obdivovat nekonečné množství ryb a akvárií, ale hlavně se seznámit se zajímavými lidmi a setkat se znovu s přáteli. Doufejme, že v budoucnu se budou podobné akce konat čím dál tím častěji i na Slovensku ostatně to je jedním z cílů KLUBu.AKVA.SK a začínáme pracovat na jeho naplnění. Máme před sebou dobu odpočinku; velké akce skončily, emoce pomalu utichají a nastává ideální čas... třeba k založení nového akvária :-) Já jsem si založila akvárium pro šnekáče, pravda ještě předtím, než jsem četla články byla to pro mě odměna za vydání prvního čísla časopisu. Vaše akvaristické sny jsou možná jiné, tak se nebojte je realizovat zasloužíte si to poté, co přečtete všech 76 stran. Za dva měsíce se vynasnažíme dát zase o něco více prostoru rostlinám a biotopům. Také vám mohu prozradit, že ve srovnání s tímto číslem bude trojka skutečně miniaturní! Přeji vám za celou redakci příjemné počtení. editoriál Markéta Rejlková (Foto: Eva Naďová) Akvárium dvojmesačník, vydáva 2. číslo (vyšlo 6.11. 2006) Redakčná rada: Norman Durný, Martin Haláč, Peter Kaclík, Lukáš Podhola, Markéta Rejlková // klub@akva.sk Na vzniku tohto čísla sa podieľali: www.akva.sk, Patrik Bíro (alias Patrox), Jaroslav Čopík (alias jacik, jacik.akva.sk), Claudia Dickinson (ACA BB Managing Editor), Norman Durný (alias Norman), femorale.com, Chez Gabriel, Peter Greguš (alias Ceco), Martin Haláč (alias roger, www.rgr.sk), Miloš Chmelko (alias Miloš), Peter Kaclík (alias skala, www.sozo.sk), Lukács László (www.sugerfold.hu), Molly Leonard (www.finsout.com, www.shelldwellers.com), Veronika Matisová, Eva Naďová (alias rybka), Tim Nurse (www.fishaholics.org), Miloslav Pešek (alias milop), Jiří Plíštil (www.aquatab.net), Lukáš Podhola (alias virus31, www.natureaquarist.com), Peter Priesol (alias emkac), Markéta Rejlková (alias Raviolka, www.sweb.cz/maniakva), Max Standberg, Peter Szalay (alias salik, www.akva.sk), Miroslava Šufáková, Silvester Valentin (alias Silvester Valentin), Ivan Vyslúžil (alias vysluzil2) obsah Zákaz kopírovania a rozširovania textového či obrazového materiálu bez písomného súhlasu redakcie. 2

obsah : 4 Editoriál...2 Obsah...3 Ryby: Šnekáči...4 Lamprologus ocellatus...8 Lamprologus stappersi...9 Neolamprologus multifasciatus...11 Neolamprologus hecqui...12 Neolamprologus similis...14 Minialbum tanganických cichlíd...16 19 Rastliny: CO2 v rostlinném akváriu...19 10 mýtů o přidávání CO2...19 Tillmanova tabulka...25 Bezstavovce: 30 Aký domov potrebujú krevety, raky a kraby...26 Profil: Macrobrachium assamense...30 Pre začiatočníkov: Založenie akvária...31 Aquadesign: Nástroje aquascapingu...34 Aquabox...36 45 Akvafoto: Akvaristická fotografie...39 Dnes fotí: Jiří Plíštil...40 Živorodky: Poecilia reticulata...45 50 Reportáže: Prednáška p. Dokoupila a klubová schôdza...48 Klubový zájazd: Profi-Aquarium, Obří akvárium...49 Klubový zájazd: AkvaEXPO 2006 Rychnov...50 AQUA-TERRA 2006 Ostrava...54 Akvárium 2006 Praha...58 Akvaristická sobota: 2. Aquafestival...61 Akvaristická sobota: Stretnutie cichlidárov Čáslav...65 Na návšteve v Zoodome...68 61 Urob si sám: Ako na CO2 zostavte si vlastný CO2 set...70 Kvasnicová metoda alias burčák...72 Recenzie: 65 Christel Kasselmann: Pflanzenaquarien gestalten...73 To najzaujímavejšie z akva.sk: Kto pridáva kuch. soľ do vody?...74 Ivanov stĺpik: Čo je vlastne akvaristika...76 ryby 3

ryby MALÉ TANGANICKÉ CICHLIDY, VYUŽÍVAJÚCE K SVOJMU ŽIVOTU PRÁZDNE SLIMAČIE ULITY: ŠNEKÁČI Martin Haláč Určite ste sa pri nadpise zhrozili, čo to tu ja opäť vypisujem, ale nemôžem ináč. S kýmkoľvek som o týchto rybách začal debatovať, vždy sme hovorili o šnekáčoch, nie o ulitníkovcoch alebo ulitníkoch (čo sú mimochodom slimáky a im príbuzné). Takže po celý čas, čo budete túto sériu článkov čítať, budete narážať na termín: šnekáči. Je to číročistý čechizmus, ale mne to neprekáža a dúfam, že ani vám. Toto nie je odborný taxonomický článok, toto sú osobné skúsenosti chovateľov s týmito rybami. Musím sa priznať, že som v živote nechoval žiadneho šnekáča, pár som ich síce videl, ale nič viac. Ale hneď, ako som začal zbierať informácie o týchto malých zaujímavých rybkách, ma veľmi zaujali. Dá sa povedať, že doteraz mi nedajú spávať. Mal som tú česť sa zoznámiť prostredníctvom internetu s viacerými odborníkmi, väčšinou praktickými chovateľmi týchto rýb. Hneď na úvod sa musím poďakovať zhodou okolností dvom ženám a to pani Molly Leonard [1], úspešnej chovateľke týchto rýb, a pani Claudii Dickinson, editorke American Cichlid Association Buntbarsche Bulletin. S jej láskavým dovolením som mohol čerpať informácie od pána Petra A. Lewisa, ktorý už žiaľ nie je medzi nami, ale zanechal po sebe množstvo vedomostí a informácií práve o tých rybičkách, ktoré nás momentálne najviac zaujímajú šnekáčoch. Prevažná väčšina všeobecných informácií o šnekáčoch je prebratá práve od pána Lewisa [4], tieto časti sú v texte označené žltou farbou. Počas mojej 30 ročnej skúsenosti s tropickými rybami, najmä s prácou s rybami z čeľade Cichlidae, ma vždy viac priťahovali malé než veľké druhy, či už afrických alebo amerických cichlíd. Keď sa v polovici 70-tych rokov začalo s exportom prvých šnekáčov z jazera Tanganika, prvých pár druhov si našlo cestu do mojej zbierky. V tom čase boli Lamprologus ocellatus a L. ornatipinnis najrozšírenejšími druhmi. Dnes existuje úplne iný scenár s mnohými dostupnými druhmi šnekáčov. Žiaľ, s narastajúcim počtom druhov z mnohých oblastí jazera dochádza k zmätku, ktorému sa nedá zabrániť pri nových importoch. Lovci dávajú týmto importovaným rybám názvy podľa pobrežia, kde boli ulovené. Napríklad, nový šnekáč sa niekoľko mesiacov predával s názvom "pearly ocellatus" a neskôr bol označený názvom Lamprologus meleagris Buscher 1991 tzv. "lace lamprologus" a dodnes vidím výskyt oboch názvov. Ak si chceme zadovážiť nový druh do zbierky, je dôležité ho získať z dôveryhodného zdroja predajcu alebo chovateľa, ktorý vie, odkiaľ pochádza tento nový druh. Ak je to možné, je vhodné kupovať dospelých jedincov a spoliehať sa na svoju znalosť druhu na potvrdenie ich pravej identity. Jazero Tanganika na mape Afriky. Zdroj: [6] Všetky cichlidy z jazera Tanganika označované ako šnekáče uprednostňujú život v blízkosti opustených slimačích ulít. Nazývajú sa tiež ostrakofilné cichlidy tento názov je odvodený z gréčtiny a znamená niečo ako "milujúci ulitu". Dodnes väčšina cichlíd, ktoré zodpovedajú tomuto opisu, patrí do rodov Lamprologus, Neolamprologus a Telmatochromis spomedzi ktorých T. burgeoni (Poll 1942) je jediný momentálne označený druh rodu, ktorý naisto obýva územie s rozstrúsenými prázdnymi slimačími ulitami. Systematické hľadisko Ďalšia citácia je tiež od pána Lewisa, ide o krátke pojednanie o systematickom zaradení šnekáčov. Originál bol napísaný v roku 1996, takže to budeme brať iba ako ukážku, ako to vlastne s tými všetkými cichlidami z taxonomického hľadiska vlastne je. Je to veľmi zložité a v žiadnom prípade dnes nemôžeme ani náhodou tvrdiť, že by bol medzi cichlidami poriadok. 4

ryby Predtým než prediskutujeme jednotlivé druhy, ktoré môžeme nazvať šnekáčmi, musíme najprv zohľadniť otázku rodu Lamprologus. Posledné prieskumy cichlíd jazera Tanganika sú od Profesora Maxa Polla v roku 1986 publikované na Kráľovskej akadémii (Academy Royal) v Belgicku. V tomto prieskume Poll odmietol obmedzenia rodu Lamprologus od Columba a Allgazera, ktorí ho definovali ako tie druhy, ktoré sa našli na rieke Kongo a ktorí opísali tri nové rody tanganických cichlíd = Neolamprologus, Paleolamprologus a Variabilichromis. Poll pre zmenu zoradil 57 uznaných rodov cichlíd, ktoré dodnes nazbieral na jazere Tanganika, do 12 čeľadí a odmietol dva z troch rodov navrhovaných Columbom a Allgazerom a to Paleolamprologus a Variabilichromis. Cítim, že Pollova štúdia bola prinajmenšom povrchná, podobne ako Loisellova [2], a aj keď súhlasím s reklasifikáciami druhov Lamprologus calvus a L. compressiceps do nového rodu Altolamprologus, nesúhlasím so zaradením takých cichlíd ako N. tretocephalus spolu s N. multifasciatus do nového rodu Neolamprologus. Môj odhad je, že rod Nelamprologus sa dostal do kategórie zmiešaný rod, do ktorej patria aj Lamprologusy až pokiaľ nebudú uskutočnené ďalšie výskumy, ktoré dokážu správnejšie zaradenie. Pre tento článok by som navrhol používať zoznam uverejnený Markom Smithom v roku 1995 v jesennom vydaní časopisu Aquarium Frontiers, než umiestniť všetko späť do rodu Lamprologus. Breh jazera Tanganika, oblasť Namansi. (Foto: Tim Nurse) Prirodzené prostredie Takmer všetky cichlidy označované ako šnekáče pochádzajú z pobrežných vôd jazera Tanganika, žijú v pieskových zónach v hĺbke 5-30 metrov, na spodku so stlačeným jemným pieskom alebo blatom pokrytým ulitami silmákov druhu Neothauma tanganyicense. Tieto ryby sa zhromažďujú a používajú ulity ako zdroj ochrany pred predátormi a ako miesto pre kladenie ikier. O mláďatá sa starajú samičky. Zvlášť zaujímavým druhom je Lamprologus signatus a aj Neolamprologus brevis, obidva tieto druhy sa našli v hĺbke 50 metrov. Ich prirodzená potrava je zložená z malých bezstavovcov a sladkovodných kreviet. V zajatí všetky druhy obľubujú krmivo ako je cyklop, dafnie alebo živé artémie. Druhy tanganických cichlíd patriace k šnekáčom [5]: Altolamprologus compressiceps Sumbu (Boulenger, 1898) Lamprologus callipterus Boulenger, 1906 Lamprologus finalimus Nichols & La Monte, 1931 Lamprologus kungweensis Poll, 1956 Lamprologus ocellatus (Steindachner, 1909) Lamprologus ornatipinnis Poll, 1949 Lamprologus signatus Poll, 1952 Lamprologus speciosus Büscher, 1991 Lamprologus stappersi Pellegrin, 1927 Neolamprologus boulengeri (Steindachner, 1909) Neolamprologus brevis (Boulenger, 1899) Neolamprologus caudopunctatus (Poll, 1978) Neolamprologus hecqui (Boulenger, 1899) Neolamprologus leleupi (Poll, 1956) Neolamprologus meeli (Poll, 1948) Neolamprologus multifasciatus (Boulenger, 1906) Neolamprologus pleuromaculatus (Trewavas & Poll, 1952) Neolamprologus similis Büscher, 1992 Neolamprologus wauthioni (Poll, 1949) Pseudotropheus lanisticola Burgess, 1976 Telmatochromis bifrenatus Myers, 1936 Telmatochromis brichardi Louisy, 1989 Telmatochromis dhonti (Boulenger, 1919) Telmatochromis temporalis Boulenger, 1898 Telmatochromis vittatus Boulenger, 1898 Teplota jazera Tanganika je po celý rok stabilná, približne 26,5 C. Tvrdosť sa môže pohybovať medzi 11,5-12,0 dgh, el.vodivosť 550 až 620 μs/cm2. Neothauma tanganyicense. (Foto: femorale.com) 5

ryby N. brevis je jediná cichlida, pri ktorej sa samec a samička ukrývajú do jednej ulity. Keď sú ohrození tak samička, ktorá je menšia (maximálna veľkosť okolo 4 cm), ako prvá vlezie do ulity a potom ju nasleduje samec, ktorého je maximálna veľkosť okolo 5 cm. Ulita bežne nebýva ukrytá v piesku, ale aj tak ju tieto cichlidy využívajú. N. brevis sa živia planktónom a veľmi často sa "vznášajú" nad ulitami a zbierajú planktón, ktorý unáša voda v ich prostredí. Ikry kladú do ulít a keď sa mladé rybky rozplávajú, celá rodinka sa ukrýva v jedinej ulite. Mladé rybky opúšťajú rodičovskú ulitu v skorom štádiu života, okolo jedného týždňa, potom ako začnú sami plávať a potulujú sa v jazere a hľadajú voľné ulity. N. brevis sú príkladom cichlíd, ktoré sa adaptujú každým dostupným spôsobom na podmienky jazera Tanganika. Na breh vyvrhnuté prázdne ulity slimákov N.tanganyicense. (Foto: Tim Nurse) Špeciálne požiadavky Ak chceme vytvoriť kolóniu, ktorá obsahuje niekoľko generácií, odporúča sa, aby mal samec priestor aspoň 20x20 cm plochy dna a aby tam bola aspoň jedna až dve ulity pre každú rybu v kolónii. Aj keď to nie je pravidlo, mnohé šnekáče zvyknú zahrabať svoje ulity až pokiaľ nezostane trčať len otvor. Tento zvyk je evidentný hlavne pri importovaných divých rybách a často je to jeden z kľúčov k nereseniu, keď všetky ďalšie spôsoby zlyhajú. Odporúča sa, aby dno akvária bolo pokryté veľmi jemným čistým pieskom s hrúbkou 5 až 7,5 cm tak, aby každá rybka mohla skúšať to, čo je pre ňu prirodzené: zahrabávať ulity na zvýšenie ochrany, aby si ochránili teritórium pred veľkými cichlidami, napríklad druhu L. callipterus. Táto je obyvateľom tej istej zóny, kde boli pozorované ulity v ústach cichlíd, ktoré ich niesli do svojich teritórií. Výška substrátu sa však nedá generalizovať a podľa najnovších poznatkov niektoré druhy, respektíve formy šnekáčov, vyžadujú nižšiu vrstvu substrátu alebo dokonca holé dno, čo súvisí s podmienkami v prírode. V jazere sú oblasti, kde je dno tvorené bahnom a ílom. Tento substrát má diametrálne odlišné parametre ako piesok a ryby žijúce v takomto prostredí sa aj ináč správajú. Takýmto rybám nedávame na dno žiadny substrát. Pokiaľ máme v akváriu bežné druhy šnekáčov, použijeme jemný piesok. Biely koralový piesok je vhodný, ale jemný šedý piesok je ideálny. Voda musí byť čistá a na jej filtráciu sa má používať vhodný molitanový filter umiestnený v rohu akvária, alebo výkonný vonkajší filter. Pôdne filtre sa neodporúčajú, keďže väčšina šnekáčov trávi hodiny neúnavným pretváraním substrátu v akváriu, len aby odokryli filter a tým znemožnili jeho fungovanie. Ak chceme akvárium bez substrátu, potom každá ulita musí byť umiestnená na plytkej miske plnej piesku, aby vyhovela potrebám cichlíd. Osobne som bol svedkom toho, ako dospelý jedinec tlačil ulitu 7 cm po pieskovom povrchu, až kým ju nepresunul na svoje požadované miesto. Obvykle sa ryba podkope pod ulitu až kým nie je ulita celá pokrytá Šnekáči a ulity Šnekáčov môžeme podľa využívania ulít rozdeliť na niekoľko skupín. Do prvej skupiny patria minimálne tri druhy cichlíd, ktoré kladú ikry do ulít. Sú to Lamprologus callipterus, Lamprologus calliurus a Lamprologus ornatipinnis. Táto skupina sa odlišuje od iných šnekáčov tým, že iba samičky sa schovávajú do ulít. Samci sa síce zdržujú v blízkosti samíc a tým aj v blízkosti ulít, ale v prípade nebezpečenstva hľadajú útočisko medzi skalami, v škárach, v dutinách a iných členitostiach terénu. Ďalšia skupina šnekáčov a to Lamprologus sp. "ornatipinnis zambia", Lamprologus ocellatus a príbuzné druhy majú malých samcov, ktoré sú schopné ukryť sa v ulitách - každý do svojej ulity, to znamená, že každý jedinec obýva svoju súkromnú ulitu. Do tretej skupiny patrí Neolamprologus brevis (Boulenger, 1899). Samec a samička tohto druhu sa schovávajú do tej istej ulity. Členovia prvých dvoch skupín sa rozmnožujú v skupinkách (háremoch). N. brevis sú bežne monogamné. To je pravdepodobne následok ich životného štýlu. Jediná ulita (obyčajne Neothauma) postačí pre jeden párik. N. brevis dokážu žiť aj v oblasti s nízkym počtom prázdnych ulít a niekedy obývajú región, kde už nie sú ďalšie šnekáče. V popredí samička, vzadu samček N.brevis. (Foto: Tim Nurse) 6

ryby pieskom. Rybky nosia plnými ústami piesok zrnko za zrnkom, až pokiaľ nedosiahnu svoje. Ak by sme chceli premiestniť rybky z ulity bez toho, aby sme vybrali ulitu z akvária, vertikálne umiestnime do akvária 20 cm dlhú plastovú rúrku plnú piesku, tak, aby sa ulita dala položiť na vrch rúrky a zároveň aby bola úplne ponorená. Ryba by mala opustiť ulitu a priblížiť sa ku dnu, kde sa cíti bezpečnejšie. Potom môžeme premiestniť prázdnu ulitu z vrchu rúrky a rybu môžeme chytiť, pokiaľ nenájde lepší únik. samotný počet. Zdá sa, že väčšina druhov sa bude rozmnožovať dovtedy, až kým bude akvárium plné mladých a dospelých párov. Ak tento stav dosiahneme, mali by sme vybrať zopár tuctov ulít, ktoré obsahujú mladé, nahradiť ich prázdnymi ulitami a založiť novú kolóniu v ďalšom akváriu, do ktorého ich umiestnime. Vytieranie môžeme podporiť výmenou vody a zvýšením teploty o 2 až 3 stupne nad normál. Na záver tohoto úvodu by som vás rád ešte raz upozornil na to, že od čias, kedy boli napísané zdroje k tomuto článku, ubehlo už desať rokov. Od vtedy boli zistené mnohé skutočnosti, ktoré v tomto článku nenájdete. Hádam to čitateľov neodradí od ďalších príspevkov v tejto téme. S každou skupinou rýb je to podobné, žiadne informácie a poznatky nie sú stopercentné a môžu sa vyskytnúť výnimky, alebo úplne iné zistenia. Šnekáči vôbec nie sú rozšírená skupina akváriových rýb, tým pádom je aj tých zaručených informácií naozaj málo. Dúfam, že aj touto sériou článkov podnietime záujem o tieto nádherné tanganické skvosty, rady šnekáčofilov sa budú rozširovať a v budúcnosti budeme publikovať skúsenosti a hlavne úspechy slovenských a českých akvaristov s týmito rybami. Altolamprologus compressiceps "Sumbu". (Foto: Molly Leonard) Kľúč k úspešnému rozmnoženiu Šnekáči sú väčšinou agresívne, teritoriálne, trpasličie cichlidy (aj keď samci niektorých druhov dorastajú okolo 10 cm). Majú rituál trenia, charakterizovaný trením buď slabšieho páru samca a samičky ako páru koloniálneho rozmnožovania v sociálnej štruktúre, čo znamená, že pár obýva teritórium mimo hlavných stanovíšť dominantných samcov. Ďalšou možnosťou je hárem s jedným samcom, ktorý slúži štyrom až piatim samičkám, z ktorých každá si chráni svoje teritórium vytvorené samcami. Šnekáči sú typické cichlidy a preto často bojujú až do skonania pre teritoriálne hádky, alebo ak akvarista vytvorí osadenstvo akvária zložené len z párov a neposkytne im dostatok ulít. Keď sa ryba zdržuje v hornom rohu akvária, je to príznak, že je vytláčaná. Táto ryba nevyráža do úkrytu, keď je vyrušená a zriedkakedy je jej dovolené jesť. Pokiaľ chceme zabrániť jej úhynu, treba ju premiestniť do iného akvária. Stav vody nie je rozhodujúci, ale mal by byť udržiavaný v podobnom priemere, aký je v jazere Tanganika: to nie je žiadny problém. Voda má mať 25,5 C a ph 7,8, tvrdosť nad 10 dgh. Voda by sa mala meniť každých 14 až 21 dní, inak sú tieto cichlidy nenáročné. Nadmerná výmena vody by však mohla uškodiť, obzvlášť keď sú rybky mladšie ako 4 týždne. Najdôležitejšou súčasťou akvária by mal byť dostatok prázdnych ulít vhodnej veľkosti. Ak chceme vytvoriť pravú kolóniu, musíme rybám poskytnúť viac ulít, ako je ich Húf mladých rýb druhu Telmatochromis vittatus. (Foto: Chez Gabriel) Zdroje informácií: [1] http://www.finsout.com [2] Dr.P.V.Loiselle (1994): The Cichlid Aquarium. Tetra Press. [3] http://www.shelldwellers.com [4] Peter A. Lewis (1996): Shell Dwelling Cichlids from Lake Tanganyika - Part 1, Shell Dwelling Cichlids from Lake Tanganyika Part 2. Journal of the American Cichlid Association - ACA Buntbarsche Bulletin č.176-177. [5] http://www.fishbase.org [6] http://www.britannica.com [7] http://femorale.com [8] Ad Konings (1998): Tanganyika cichlids in their natural habitat. Cichlid Press. [9] http://hernando.free.fr/cichlidae/_tanganyika/index.html [10] http://www.fishaholics.org [11] http://the.cichlid.com 7

ryby LAMPROLOGUS OCELLATUS (STEINDACHNER, 1909) Molly Leonard Je to jeden z najbežnejších šnekáčov, ktorý sa vyskytuje v rôznych farebných podobách. Načastejší je zlatý variant, vyskytujúci sa vo farebnej škále od silnooranžovej až po červenú, alebo aj vo forme hnedastej až žltkastej; existujú aj modré alebo purpurové typy a varieta so žltými plutvami. L. ocellatus sú teritoriálne a mierne agresívne ryby. Uhryznutie ruky, ktorá ich kŕmi pokladajú za samozrejmosť, takže je veľmi dobré, že ich papuľky sú veľmi malé. Iskra a guráž tohoto druhu by boli veľmi ťažko zvládnuteľné, keby boli väčšie; ale takto je to len roztomilá, zábavná charakteristika 6 cm cichlíd. Schopnosť postarať sa o seba z nich robí dobrých obyvateľov ulít v primeranej nádrži tanganického typu; dokážu ochrániť seba aj svoje teritórium pred väčšími rybami bez prejavovania nejakého rešpektu. L. ocellatus tak, ako aj iní obyvatelia ulít, potrebuje tvrdú, zásaditú a teplú vodu. Na rozdiel od iných druhov potrebuje značný priestor; každé teritórium by malo mať v priemere 30 cm alebo aj viac, takže malá skupinka by mala byť umiestnená v 80 l nádrži. Aj keď nejde o skupinové ryby, mladé rybky sú vo všeobecnosti dobre tolerované. Lamprologus ocellatus. (Foto: Max Standberg) L. ocellatus sa pomerne ľahko odchovávajú, ak im poskytnete čistú vodu, dobrú stravu a trochu súkromia. Dodržať poslednú podmienku je pomerne ťažké, keďže tento druh je taký fascinujúci, že je ťažké odolať a nepozorovať ho. Ale chovateľ L. ocellatus môže častokrát očakávať, že keď sa vráti z dovolenky, nájde nový neočakávaný húf mladých rybičiek ukrývajúcich sa v matkinej ulite. Ikry kladie a stará sa o ne samička, ktorá môže zostať v ulite niekoľko hodín, ale obvykle sedí na okraji ulity, máva prsnými plutvami, aby priviedla okysličenú vodu k ikrám a po jednom alebo dvoch dňoch sa vyliahnu malé rybičky. Mláďatá môžu zostať v ulite aj týždeň; v tomto čase samička vyhĺbi jamku, aby sa nezatúlali ďaleko. Jamku samička postupne zväčšuje, s narastajúcou schopnosťou rybičiek plávať, až kým nie sú na jamku priveľké. Pomaly rastúcemu plôdiku treba vytvoriť také podmienky, aby bol jeho rast čo najrýchlejší (kŕmiť viackrát denne, dodržiavať teplotu vody aj jej častú výmenu). Ak sú rybičky rozmaznávané, tak ich rast môže byť prekvapivo rýchly a ich rodičia určite ocenia zvýšenú starostlivosť. Lamprologus ocellatus. (Foto: Miloslav Pešek) Pohlavie L. ocellatus vie skúsený chovateľ rozlíšiť podľa tvaru hlavy, čo môže začínajúcemu chovateľovi robiť problém. Podstatné je, že samičkina papuľka je omnoho kratšia, s ostrejším sklonom od očí k ústam a tiež má menšie pery. Najlepší spôsob, ako si všimnúť rozdiel, je vyhotoviť pár fotografií identifikovaných jedincov druhu L. ocellatus. Pri dobrých záberoch z boku objavíte tvar hlavy samca aj samičky; rozdiel by mal byť jasne viditeľný. Takáto znalosť nám môže pomôcť pri určovaní živých rýb (alebo pri iných fotografiách). Samičky sú tiež vo väčšine prípadov svetlejšie. Aj napriek tomu je najlepšie začať so šiestimi mladými rybami a ponechať ich, nech si sami vyberú, kto zostane a kto bude vylúčený zo spoločnosti. Lamprologus ocellatus samička nad ulitou. (Foto: Molly Leonard) 8

ryby LAMPROLOGUS STAPPERSI PELLEGRIN, 1927 Molly Leonard Určiť pohlavie nie je jednoduché. V skupine rovnako starých rýb sú samci zreteľne väčší a často škvrny na ich chvoste vytvárajú zreteľné pruhy. Skúsení chovatelia však vedia, že na hlave sú oveľa lepšie rozlišovacie znaky. Hlava samičky je kratšia a strmšia, a jej ústa sú menšie. Samci majú väčšiu buldočiu hlavu. Sfarbenie je v tomto prípade nepodstatné, pri podráždení môžu byť samičky dokonca farebnejšie ako samci, najmä subdominantní samci bývajú bledší než akceptované samičky. Druh sa môže chovať v páre alebo v skupinke, aj keď jeden pár by nemal byť neustále držaný osamote, pretože samec môže ublížiť samičke, ak nemá dostatok priestoru na vybitie agresivity. Samička môže tiež ohroziť samca v prípade, že bude brániť mladé rybky. Vhodnejšie prostredie by malo obsahovať buď ďalšie samičky na vytvorenie háremu, alebo podobne veľké samce, ktoré by odpútali pozornosť oboch členov páru. Nádrž by mala byť dostatočne priestranná, dlhá aspoň 80 cm a viac, hlavne keď tento relatívne plodný druh začne klásť ikry. Párik Lamprologus stappersi. (Foto: Molly Leonard) Chov Nádrž pre odchov L. stappersi nemusí byť špeciálna, stačí taká, ako pre odchov bežných rýb: dôležité sú voda, teplota, filtrácia. Pre život však potrebujú ulitu. Existujú rozmanité možnosti ponúkajúce rôzne druhy ulít. V obchodoch hľadajte nemaľované (surové) ulity s priemerom medzi 3 až 6 cm a s okrúhlym otvorom. Vhodné ulity kúpite aj v obchodoch s potrebami pre domácich miláčikov, ktoré sú často predávané pre rakov pustovníkov. Slimačie ulity sú dosť ľahké na presun a majú ideálny tvar a veľkosť. Akýkoľvek gurmánsky obchod či luxusné potraviny ich predávajú a ak nie, aj francúzska reštaurácia môže byť dobrým zdrojom. Menej bežné sú ulity z PVC s uzáverom na jednom konci, aj keď využitím takejto možnosti si majiteľ odopiera možnosť pozorovať fascinujúce správanie sa rýb pri zariaďovaní ulity. Jedným z problémov týkajúcich sa tohoto druhu je jeho neustále sa meniaci vedecký názov. Bežnejšie je známy ako Lamprologus meleagris. Debata o tom, ktorý názov je správny, resp. či ide o synonymum, alebo sú to oddelené druhy, je v plnom prúde. V tomto momente je názov L. stappersi pokladaný za správny, ale názov rodu znamená ďalší problém. Podľa mnohých ichtyológov by sa rodové meno Lamprologus nemalo používať pre ryby z Tanganiky. L. stappersi majú tvar a niektoré znaky L. ocellatus, ale sú menej výrazné. Hoci sa často chovajú v skupine tanganických druhov, mnoho chovateľov zistilo, že na rozdiel od agresívnych robustných ocelátov môžu byť tieto nadmerne stresované aktívnymi kolegami, ktorí v skutočnosti nepredstavujú žiadnu hrozbu. Pri chove L. stappersi v spoločenskej nádrži by si mal chovateľ všímať stresové sfarbenie, nadmerné skrývanie sa, prípadne aj chudnutie. Lamprologus stappersi samec. (Foto: Molly Leonard) Lamprologus stappersi samica. (Foto: Molly Leonard) 9

L. stappersi a jeho príbuzný druh L. ocellatus sú nadaní bagristi. Ak majú k dispozícii dostatok piesku, sú obratní pri zakopávaní celej ulity, okrem jej vstupného otvoru. Oba tieto druhy pochádzajú z miest, kde sú ulity roztrúsené, takže priveľa nakopených ulít nepredstavuje prirodzené prostredie a môže viesť k nárastu agresívneho teritorálneho správania. ryby Často predtým, ako sa odvážia výjsť von, samička vykope pred ulitou jamku - niečo ako jasle, pravdepodobne preto, aby vytvorila hranice pre ich krátke výlety. Postupne sú rozširované na hlbšiu priekopu, až kým sú mladé pripravené opustiť toto miesto a samička môže vrátiť ulitu do štandardného módu, napoly zakopanú. Z dôvodu pomalého rastu je podstatné kvalitné kŕmenie, a to hlavne počas prvých mesiacov života. Rastu rybiek tiež prospieva niekoľkonásobné kŕmenie počas dňa, mierne vyššia teplota a častá výmena vody. Aj keď toto všetko nepodnecuje až taký výrazný vzostup v rýchlosti rastu, určite to pomôže zvýšiť ich životaschopnosť. Samičky opúšťajú svoje mladé asi po jednom mesiaci, kedy ich vo svojom teritóriu definitívne prestávajú akceptovať. Mladé rybky sú však aj napriek tomu iba zriedka v ohrození ostatnými jedincami, navyše samec obývajúci samostatné teritórium sa o ne môže postarať (chráni ich). Mladé rybky po rozplávaní sú takmer identické s dospelými jedincami, až na perleťový lesk, a tiež majú schopnosť meniť farbu. Vedia splynúť rovnako dobre so svetlým pieskom, ako aj s tmavým otvorom ulity. Mladé rybky sú dosť bentické (tj. držia sa veľmi pri dne, nie ako dospelé jedince), ale sú aj schopní plavci, v prípade že sa rozhodnú opustiť substrát. L. stappersi nie sú prieberčivé v strave a čiastočne majú tendenciu sa adaptovať na hladinové kŕmenie, na rozdiel od ich menej smelých bratrancov a sesterníc. Keďže sa zdržiavajú na dne, uprednostňujú hlavne stravu, ktorá nepláva, napr. kvalitné tablety pre cichlidy. Tieto tablety sú dobrým základom pre vyváženú stravu, pretože omrvinky, ktoré nechajú dospelí jedinci, sú prvou potravou pre mladé ryby dávno predtým, než si ich majiteľ uvedomí ich existenciu. V prípade dospelých rýb je chov vcelku jednoduchý, hoci si to vyžaduje trochu trpezlivosti. Ako mnohým tanganickým druhom, tak aj L. stappersi trvá nejakú dobu, než vyrastú. Samička pred a po kladení ikier nadmerne hrabe a kopí piesok okolo vybranej ulity, ktorej veľkosť je často taká, aby jej umožnila vstup, ale nedovolila vstúpiť inej rybe okrem nej samotnej. Nakladie dovnútra ikry a samec ich oplodní väčšinou v okamihu, keď ona vychádza, takže mlieč je vtiahnutý do ulity spôsobeným podtlakom. Mladé ryby sa vyliahnu po niekoľkých dňoch, ale zotrvávajú v ulite približne jeden týždeň. L. stappersi sú trochu náročné na priestor a jeho rozvrhnutie v porovnaní s ostatnými šnekáčmi, ale sú to pravdepodobne tie najkrajšie ryby, obývajúce ulity. Žiadny chovateľ takmer s určitosťou neoľutuje chov tohoto ohromujúceho druhu. Samica s mláďatmi. (Foto: Molly Leonard) 10

ryby NEOLAMPROLOGUS MULTIFASCIATUS (BOULENGER, 1906) Molly Leonard N. multifasciatus niekedy zaradený aj do rodu Lamprologus je ďalším z tanganických šnekáčov. Jeho názov znamená "mnohopáskovaný", čo poukazuje na jeho početné pásiky. V angličtine sa tento šnekáč ľudovo nazýva Multis alebo Multies. Značné obdbobie bola táto ryba považovaná za najmenšiu cichlidu (v súčasnosti je to zrejme druh L. brevis). Často žijú v tom istom teritóriu ako impozantné jedince druhu Cyphotilapia frontosa. V skutočnosti sú tieto ryby také nenáročné a ich schopnosť prežiť je taká veľká, že ich akvaristi bežne chovajú vo veľkých akváriách s,,frontosami. N. multifasciatus sa v akváriu rozmnožujú ľahko. Zo všetkých šnekáčov je tento druh asi najbežnejší. Pri výbere najmenšieho a najväčšieho zo skupiny je pravdepodobné, že si vyberiete samičku a samca. Moje osobné podozrenie je, že podobne ako pri,,brevisoch, aj pri multisoch sa môže určiť mužské pohlavie podľa čiar na chvoste, ktoré sú omnoho intenzívnejšie (a môže ich byť viacej). Neolamprologus multifasciatus skupinka. (Foto: Miloslav Pešek) Samozrejme, čím vačšie akvárium, tým lepšie. 80 litrové akvárium umožňuje chovať niekoľko samcov a samičiek. Jeden môj známy chovateľ má 200 litrové akvárium len pre jedince druhu N. multifasciatus, skutočnú kolóniu (vlastne niekoľko!). 400 litrové akvárium plné N. multifasciatus by bolo jedinečným sídlom pre ryby, avšak iba pre niekoho, kto má pevnú vôľu nemiešať ich s iným druhom rýb. Ak poskytneme týmto cichlidám piesok, ulity (aspoň dve ulity na rybu, čo najviac sa tam zmestí), teplotu 25 C, tvrdú a čistú vodu a kvalitnú potravu pre cichlidy, budeme mať na veľmi dlhý čas takmer najmenšiu cichlidu na svete. Starostlivosť Starostlivosť o druh N. multifasciatus je podobná ako pri druhu N. similis, s jednou výnimkou: nechovajte ich spolu s rybami, ktoré sú príliš agresívne. Sú malé, ale lovia v húfe a sú citlivé na svoje teritórium. Najlepšie je ich ponechať samotné alebo s jednou väčšou rybou, napríklad už spomenutou,,frontózou. To platí samozrejme pre veľké akváriá. Druh N. multifasciatus (ako jeden z najmenších šnekáčov) môže byť chovaný aj v 30 litrovom akváriu. Párik alebo dokonca trio môže žiť v takomto malom akváriu, samozrejme ak majú dostatok ulít a čistú vodu. Chov N. multifasciatus produkujú len do 20 ikier na jedno trenie. Na rozdiel od chovateľov tetier, gupiek, gurám alebo iných druhov veľkovýrobcov, jedince druhu N. multifasciatus sú stále pomerne vzácne na predaj. Trvá to nejaký čas kým vyrastú, ale ich rodičia vás budú zaťažovať s novými várkami mladých až dovtedy, keď zrazu prvé mláďa dorastie do 3 cm také sú vhodné na predaj. Je to akurátne množstvo na naplnenie predaja, ale nie veľa na presýtenie trhu. Je to ryba, na ktorej pravdepodobne nezbohatnete, ale aspoň ju nebude problém predať alebo sa jej inak zbaviť. To je všetko čo potrebujem! Aj vaši priatelia ocenia tohoto krásavca. Aj tí, čo sa nezaoberajú akvaristikou ich milujú, lebo je to ryba, ktorá chráni svoje mladé, žije v ulite a útočí vám na prst! Párik nad ulitami. (Foto: Molly Leonard) 11

ryby NEOLAMPROLOGUS HECQUI (BOULENGER, 1899) Molly Leonard Neolamprologus hecqui samec. (Foto: Molly Leonard) Aj keď Fishbase, Konings a iné renomované zdroje uvádzajú tento druh ako Neolamprologus hecqui, väčšina chovateľov a obchodníkov má viacej zaužívaný názov Lepidiolamprologus hecqui, čo sa vlastne môže stať oficiálnym názvom. Tento rodový názov sa tiež používa pre jeho blízkych príbuzných, druhy N. meeli a N. boulengeri. N. kungweensis je síce tiež príbuzným druhom, ale len zriedka sa stretneme s názvom Lepidiolamprologus kungweensis. v nádrži plaché. Nie sú hlúpe a keď ich naháňate sieťkou, skryjú sa v ulite alebo jaskyni. Majiteľ však môže očakávať, že väčšinu času strávia mimo úkryt. Konflikty medzi jednotlivcami sú časté, ale väčšou hrozbou je odopieranie potravy mladým samcom, ako aj útoky pri obrane mladých rybiek. Nadbytoční samci by mali byť preto z nádrže odstránení. Ľahko sa dajú rozpoznať podľa toho, ako sa chúlia v horných rohoch nádrže. Kŕmenie je nekomplikované. Jedince druhu N. hecqui sú primárne mäsožravé, ale ich pažravosť nepozná hranice. S radosťou vyjedajú slimáky priamo z ulít, naučia sa prijímať potravu priamo z vašej ruky a nekompromisne napádajú akúkoľvek konkurenciu pri prijímaní potravy. Jednou z najlepších stránok týchto veľkých obyvateľov ulít je možnosť chovať ich v prítomnosti iných rýb, ktoré sú dostatočne agresívne na to, aby sa cítili bezpečne. N. hecqui a ich príbuzné možno bez problémov chovať s druhmi ako Ide o jednu z najväčších ulitových cichlíd, aj keď nedosahuje parametre samca druhu N. callipterus, ale telesná stavba jednoznačne vypovedá o jej sile. Ak vás táto ryba pri kŕmení uhryzne, pocítite to. Majú široké ústa s mohutnými čeľusťami, takže vám môžu schmatnúť prst čo neplatí pre jeho menších príbuzných, akými sú napr. hryzavý L. ocellatus, ktorý vás po chňapnutí hneď pustí. Aj napriek opísaným tendenciám sú tieto ryby po udomácnení sa 12

napríklad N. leleupi, s väčšími druhmi rodu Julidochromis a inými väčšími rybami. Ak má každý druh k dispozícii dostatok miesta, výraznejšie sa neohrozujú. Dobrým riešením, ako zvládnuť agresivitu obyvateľov skál, je ponechať aspoň 15 cm prázdne miesta medzi skalami a ulitami, aby ani jeden z druhov neohrozoval okraje vedľajšieho teritória. Skalnatý útes, ktorý by mal fungovať ako vizuálna bariéra, má opačný účinok a ryby ho budú skôr pokladať za rozšírenie svojho teritória. ryby Druh N. hecqui je typická háremová ryba, aj keď ju možno chovať aj v pároch. Samice sa neradi delia. Ich teritoriálne potreby sú také rozsiahle, že je najvhodnejšie nechať rybe voľný priestor na to, aby si mohla sama všetko najlepšie zariadiť. Samica bráni priamo ulitu, ale samec zaisťuje celý blízky priestor. Samec je veľmi obratný pri udržiavaní jedincov iných druhov ďalej od ulity bez použitia výraznejšej sily, samozrejme, ak je pochopený. Tieto ryby sú skutočne dostatočne efektívne v ochrane svojho územia a často dokážu ochrániť mladé rybky pred ich požieraním aj pred druhmi, ako sú cichlidy z rodu Julidochromis. N. hequi je farebne veľmi variabilná ryba. Táto variabilita závisí od farby substrátu, hierarchie v spoločenstve, nálady a podmienok kŕmenia. Tmavší substrát má za následok hnednutie vzorov, svetlý má tendenciu rybu zosvetliť, takže najvhodnejším riešením je pri výbere substrátu kompromis (zmes čierneho a bieleho substrátu alebo odtieň hnedej). Tento druh má pri vhodnom osvetlení, alebo pri použití blesku, fialovo-perleťový lesk. V prípade, že sú ryby rozrušené, vydesené, alebo ochraňujú mladé, obliekajú si svoj drzý šat, čo platí najmä pre samcov. Tak ako aj v prípade iných cichlíd, farebné vzory sú už len čerešničkou na torte, pretože ich správanie je to, čo z nich robí také fascinujúce druhy. Rozlišovanie pohlavia nie je jednoduché. Keď sú rybky mladé, reálne neexistuje spôsob, ako ich rozlíšiť, snáď až na to, že samce sú zvyčajne väčšie ako samičky. S pribúdajúcim vekom sú veľkostné rozdiely evidentné. Samci sú veľké a mocné ryby. Aj samičky sú pomerne veľké, ale nemajú takú mohutnosť a výzor ako samci. Počas dospelosti predstavuje veľkosť najlepší rozlišovací faktor pri určovaní pohlavia, ale nie je jediným fyzickým rozdielom. Dôležitý je tiež tvar hlavy, čo sa dá aplikovať na takmer všetky podobné druhy. Samci majú na svoju veľkosť masívne čeľuste a hrčku nad nosom. Profil tváre samičky je rovný. Neolamprologus hecqui samica. (Foto: Molly Leonard) 13

ryby Rozmnožovanie je jednoduché. V dospelosti sú väčšie ako bežné šnekáče. Samičky sú dlhé okolo 4 cm a samci až 8 cm; rozmnožovať sa začínajú vo veľkosti 3-4 cm. Plôdik je početnejší ako v prípade príbuzných druhov a to najmä preto, že samica je väčšia a teda má aj viac ikier. Mladé rybky sa liahnu a vyliezajú z ulity približne v rovnakých časových intervaloch, ako u iných šnekáčov jeden až dva dni liahnutie a päť dní kým opustia ulitu. V priebehu niekoľkých dní získajú rovnaké maskovacie schopnosti, ako majú ich rodičia, a skvele splynú s prostredím. Sú obratní plavci a rovnakí pažravci, ako dospelí druhu N. hecqui. týždni života. Ďalšou vhodnou potravou mladých rýb je čerstvo vyliahnutá žiabronôžka soľná, alebo len jej odpuzdrené vajíčka, cyklop či drozofily. Voda by mala byť rovnaká, ako pre akýkoľvek iný tanganický druh: teplá, zásaditá, tvrdá a veľmi čistá, s dobrým prúdením. Jedince druhu N. hecqui sú dobrí plavci a ocenia kyslík navyše. Ako väčší druh si vyžadujú veľa miesta. Poskytnite im aspoň 75 cm dlhú nádrž, ideálna je aj väčšia. Na výške až tak nezáleží, i keď subdominantným rybám umožňuje dostať sa vyššie, takže ideálna chovná nádrž by mala byť dlhá, široká a nízka, tak aby poskytovala dostatok miesta. Ideálny základ stravy mladých rýb je presne to, čo by našli vo voľnej prírode: zbytky potravy ich rodičov. Kŕmte často, v malých dávkach kvalitným tabletovým krmivom a prenechajte kŕmenie mladých rybiek rodičom. Zapamätajte si, že rozdrvené tablety alebo vločky podávame až po prvom N. hecqui je oveľa menej bežným druhom, ako populárne druhy L. multifasciatus alebo L. ocellatus a dokonca aj L. boulengeri a jeho blízki príbuzní. Aj napriek tomu má táto ryba sama o sebe šarm a oplatí sa ju vyhľadať. NEOLAMPROLOGUS SIMILIS BÜSCHER, 1992 Molly Leonard Aj keď malý druh Neolamprologus multifasciatus môžeme vidieť v akvaristických obchodoch a akváriách nadšencov častejšie, inou rybou zo skupiny pásikavých šnekáčov, ktorá stojí za pozornosť, je druh Neolamprologus similis. Je nazvaný podľa toho, že sa výrazne podobá na Neolaprologus multifasciatus. N. similis je však iný druh. Začínajúc fyzickými črtami,,,similis je väčšia ryba, dorastá okolo 43 mm. Pásiky sú na tmavom tele oveľa svetlejšie, a ako nám napovedá ich ľudový názov veľkooký multi, oči môžu byť vačšie, aj keď v žiadnom prípade tento faktor nie je určujúci. Dospelý,,similis má viac modrej a žltej na plutvách ako dospelý,,multifasciatus. Pre lepšie rozlíšenie sú rozhodujúce pásiky: pásiky,,similisa pokračujú na hlave, krku a na chvoste, pásiky,,multifasciatusa začínajú za žiabrovym viečkom (operkulom) a siahajú len po začiatok chvosta. Samci,,multifasciatusa a,,similisa by mali mať skôr spomínané rozoznávacie znaky a nie sa líšiť veľkosťou. Samica má výrazne hladší profil a zopár slabo definovaných pásikov na chvoste. (Foto: Molly Leonard) Starostlivosť Ako druh Neolamprologus multifasciatus, aj N. similis sa líši od ostatných šnekáčov svojimi požiadavkami na prostredie. Kým skupiny,,brevis a,,ocellatus sú nadanými kopáčmi, šikovnými pri zahrabávaní ulít a predmetov za účelom označenia teritória, N. similis hrabe z jedného dôvodu: aby odstránil substrát. Panuje všeobecný názor, že N. multifasciatus a N. similis radi kopú, nakoľko to robia veľmi usilovne. Pravdou však je, že tieto ryby robia presne to, čo vidíte: odstraňujú zo svojho teritória všetok piesok a dávajú ho na miesto, kde nebude prekážať, nechávajúc voľné miesta pod ulitami, aby sa ich potomstvo malo kde schovať. Takže ideálne akvárium pre N. similis je čo najviac sa priblížiť jeho prírodným podmienkam: považujte substrát za nepodstatný, okrem zredukovania odrazov svetla, namiesto toho navŕšte masívne kôpky ulít. Toto nie je ryba, ktorej postačia dve-tri Aj správaním je N. similis príbuzný, ale odlišný. Obidva druhy žijú v kolóniách a obľubujú hlboké lôžko z ulít; odhrňte alebo odstráňte substrát, ak je to možné, aby sa potomstvo mohlo schovať pod alebo medzi ulitami.,,multifasciatus je omnoho tolerantnejší k jedincom rôzneho veku, dokonca aj v 30 litrovom akváriu, keď má málo miesta, spoja sa do kolónií a neprekážajú im zásahy do teritória. Opak platí pre,,similisy ak nie je dosť miesta pre kolóniu, nemal by sa chovať viac ako pár alebo trio, nakoľko tento druh môže byť teritoriálne agresívny. Nadmerné množstvo ulít a vizuálne územné ohraničenie môže v tomto pomôcť, ale ideálnym riešením je 70 centimetrové alebo dlhšie akvárium, ktoré je vhodné pre kolónie. 14

ulity na jednu rybu, dno by nimi malo byť pokryté čo najhustejšie. Ďalšie aspekty prostredia v akváriu sú typické pre väčšinu šnekáčov: minimum kameňov, rastlín a hocičoho iného, čo by mohlo zabrať miesto ulitám, pokiaľ to neslúži ako vizuálna bariéra. Dobrá filtrácia a teplo sú nevyhnutné, aj keď ako viacerí šnekáči,,,similis je citlivý na nízke hladiny kyslíka a musíte dávať pozor na to, aby sa ryby nezadusili pri vysokých teplotách. Neolaprologus similis môže byť viac citlivý na tvrdosť vody a na nitráty; prvé by malo byť vysoké, medzi 10 a 20 stupňami, a druhé nízke, pod 40 mg/l. Prijateľná tvrdosť je dôležitým faktorom pre úspech neresu. Dobré krmivo je tiež dôležité. N. similis je mikropredátorom a aj keď sa uspokojí aj s peletami a dokonca s vločkami, mali by byť podávané doplnky vo forme živých alebo mrazených pochúťok. Artémia, cyklop, dafnie a grindal sú dobrým výberom, ich zmesou dosiahnete najlepší rast a farbu. Častá výmena vody zaručí zdravie, ale uvedomte si, že mierne zanedbanie je často spúšťačom úspešného neresenia sa. Zvyčajne sa stane, že výsledkom týždenných prázdnin je nová várka mladých rybiek. Či však rodičia rýb obľubujú súkromie, alebo istú stabilitu v parametroch vody, zostane záhadou. V každom prípade, tieto druhy sa pokojne neresia pred majiteľom. ryby Rozmnožovanie Ďalší prípad len pridajte vodu. Nechcem povedať, že sú ako gupky, ale rozmnožovanie je porovnateľne jednoduché. Neresia sa v ulitách samica do nich nakladie ikry a samec sa potom nad nimi vznáša a oplodní ich. Znášky sú dosť malé (do tucta mladých, zvyčajne ale 6-8), ale časté a starší súrodenci zriedka ohrozujú mladších. Mladé sa kŕmia samé, ale môžete im poskytnúť čo uznáte za vhodné čerstvo vyliahnuté artémie, vírniky, drvené vločky, odpuzdrené vajíčka artémií... nápadom sa medze nekladú. Udržujte vodu čistú a neočakávajte rast v štýle betta môže im trvať mesiace, kým dorastú do dĺžky 2 cm. Pásiky sa objavia na jedincoch až pri veľkosti 2,5 cm; potomstvo,,similisov často vyzerá ako mladé jedince druhu Lamprologus caudopunctatus, skôr ako ich vlastní rodičia. Ako pri mnohých iných druhoch, veľkosť je dobrým indikátorom mladých rýb samce zvyknú byť výrazne väčšie ako samice. Zvyčajne majú samce výraznejšie pásiky na chvoste. Dospelé jedince možno rozoznať podstatne jednoduchšie podľa šijového hrbu. Nie je to presne to obrovské hruškovité čelo, ktoré má,,frontóza, ale je ťažko prehliadnuteľné, keď sa začne vyvíjať. Vás pozývá na akvaristické výmenné trhy ktoré sa uskutočnia dňa 2.12.2006 od 9:00 do 12:00 v priestoroch Karloveského centra kultúry na Molecovej 2 v Bratislave Vstupné je 20 Sk pre návštevníkov, 100 Sk pre predávajúcich. Predajné miesta je nutné rezervovať telefonicky na číslach 0904/883 609 a 0918/498 321. MHD spojenie ku KCK: autobus 32, električka 1, 4, 5, 9, 12 15

ryby ČO ŽIJE V PRÍRODE SPOLU SO ŠNEKÁČMI? Martin Haláč Tanganické cichlidy. Čo si pod týmto pojmom človek, alebo skôr akvarista predstaví? Niekto maličkého šnekáča, niekto Julidochromisa a niekto veľkú frontózu. V tomto albume by som vám chcel predstaviť niekoľko tanganických cichlíd, aby ste si vedeli predstaviť tú širokú škálu rýb čeľade Cichlidae, ktoré v tomto jazere žijú. Nebude to pohľad ucelený keď si predstavíme, že v jazere Tanganika (alebo Tanganyika) žije 200 druhov cichlíd, tak to ani nie je možné. Ale ako názorná ukážka rozmanitosti to hádam bude stačiť. Cyphotilapia frontosa Kigoma (Boulenger, 1906) Táto cichlida sa vyskytuje v severnej časti jazera, je to majestátna ryba, ktorá dorastá do úctyhodných rozmerov. Niektoré zdroje udávajú 30 cm, niektoré až do 50 cm, čo je už na akváriové pomery poriadny kus. Akvárium pre tieto cichlidy by malo mať minimálny objem 500 litrov. Vyhovuje jej klasická tanganická voda: teplota 25 až 27 C, tvrdosť 8 až 12 dgh, ph by sa malo pohybovať okolo 8. Vzhľadom na svoju veľkost je táto cichlida málo agresívna až mierna. Mali by sme ju kŕmiť krmivom primeraným jej veľkosti. Vďačne zožerie patentky, cyklop, malé rybky, ale aj cestoviny alebo rastlinnú potravu špenát. forma Zaire blue (Foto: László Lukács) (Foto: László Lukács) Ako ste si iste všimli, máme tu dve fotky frontóz, dokonca aj dva názvy. Sú to časté prírodné formy jednotlivých druhov východoafrických cichlíd. Väčšinou sa používajú názvy lokality, kde bola daná cichlida ulovená; keď je nálezisko neznáme, používa sa komerčný názov, najčastejšie podľa výraznej črty v sfarbení. Poprípade sa môžu tieto termíny kombinovať, tak ako v tomto prípade. Nedá mi nespomenúť taxonomický problém s rodom Cyphotilapia, aj napriek tomu, že sú opísané len tri druhy. Najstarší druh je C. demeusii (Boulenger, 1899) s dĺžkou len 13 cm, ďalším druhom je naša C. frontosa (Boulenger, 1906) a posledným je C. gibberosa Takahashi & Nakaya, 2003, ktorý však podľa opisu dorastá len do 23 cm, čo sa mi zdá na frontózy rozšírené v akváriách dosť málo. Ophthalmotilapia ventralis (Boulenger, 1898) Táto cichlida sa vyskytuje pre zmenu v južnej časti jazera, dorastá do 15 cm. Zdržiava sa v miestach, kde je medzi kameňmi piesok, najčastejšie v hĺbke 10 až 15 m. S kŕmením týchto rýb nie sú žiadne problémy, najdôležitejšia je pestrosť podávanej stravy. Parametre vody sú také isté ako pre predchádzajúci druh, nesmieme zabudnúť na silnú filtráciu a pravidelnú výmenu aspoň jednej tretiny vody. Rod Ophthalmotilapia je klasický tlamovec, tzn. odchováva (Foto: László Lukács) mladé v papuli. 16

ryby Xenotilapia papilio Kantalamba Büscher, 1990 Táto cichlidka dorastá iba do 7 cm, ako jedna z mála nie je endemitom jazera, ale vyskytuje sa aj v iných lokalitách. Okrem doby rozmnožovania sa ryby zdržujú v húfoch. Druhy tohoto rodu môžeme chovať aj v menších akváriách, od 200 litrov, ale musíme dávať pozor pri výbere spoločenstva, lebo aj napriek svojej veľkosti môžu byť veľmi agresívne, hlavne pre ryby iných druhov. Prijíma akúkoľvek potravu vhodnej veľkosti: živú, mrazenú, rastlinnú aj rôzne náhrady a umelé krmivá. Ako pri všetkých rybách, nielen cichlidách, dôležitá je pestrosť podávanaj potravy. (Foto: László Lukács) Xenotilapia bathyphila "Kekese" Poll, 1956 Ďalší nádherný druh tohoto rodu, na rozdiel od predchádzajúceho je to endemický druh, dorastajúci do 10 cm. Správa sa rovnako ako predchádzajúci druh. V prirodzenom prostredí sa tieto cichlidy zdržujú v miestach pokrytých súvislou vrstvou piesku, preto sa nazývajú pieskové cichlidy. Ďalšou zaujímavosťou rodu Xenotilapia je, že v prvom štádiu nosí mladé rybky v papuli samička a zhruba po 8 až 12 dňoch ich preberie samček. Druhy rodu Xenotilapia sú medzi akvaristami zatial veľmi málo rozšírené, ale pre ich veľkosť, krásne pastelové jemné farby a zaujímavý spôsob rozmnožovania sa to dúfam čoskoro zmení. (Foto: László Lukács) Julidochromis transcriptus Matthes, 1959 Do ďalšieho rodu Julidochromis patrí celkovo 9 druhov. Sú to menšie, 6 až 12 cm dlhé cichlidy kladúce ikry do substrátu na dne. Druh J. transcriptus dorastá iba na 6 až 7 cm. Sú to ryby zdržujúce sa v pároch. Ich produktivita nie je príliš vysoká, kladú iba okolo 30 až 40 ikier. Na potravu nie sú náročné. Takisto vieme, že pri chove cichlíd je veľmi dôležitý výber jednotlivých druhov. Môže sa stať, že budeme musieť naše pôvodné chovateľské zámery úplne zmeniť iba pre jedného namysleného samca druhu J. transcriptus, ktorý bude terorizovať celú osádku akvária ;-) (Foto: Molly Leonard) 17

ryby Neolamprologus brichardi (Poll, 1974) Ďalším zástupcom tanganických cichlíd je náš starý známy rod Neolamprologus, ale tentokrát to nie je šnekáč, ale zástupca druhov kladúcich ikry na kamene a stropy jaskyniek. Vodu vyžaduje klasickú tanganickú, pozor si musíme dávať na ph, to by nemalo klesnúť pod 7,5, najlepšie je udržiavať ph na hodnote 8. O ikry sa vzorne starajú obidvaja rodičia, preto sa môžeme pokúsiť aj o odchov v spoločenskej tanganickej nádrži. V našich akvaristických predajniach ich môžeme kúpiť pod ľudovým názvom princezny. (Foto: Molly Leonard) Tropheus duboisi Marlier, 1959 Na koniec som si nechal bonbónik v podobe druhov rodu Tropheus. Určite im v budúcnosti venujeme viac pozornosti, ale keď si tu už predstavujeme tanganické cichlidy, na tieto ryby nemôžeme zabudnúť! Sú to jednoducho králi Tanganiky. Najčastejšie chované sú dva druhy: Tropheus duboisi a Tropheus moorii v neprebernom množstve farebných variant. Niekedy by sme zapochybovali, či je to ten istý druh, také sú farebne odlišné. Všetky tropheusy je nutné chovať v skupinách. Dominantný samec si nárokuje relatívne veľké územie, tomu musíme prispôsobiť veľkosť akvária. Množstvo samíc a mladých samcov nie je z teritoriálneho hľadiska príliš dôležité. Jeden z najdôležitejších faktorov pre život tropheusov je, akú (Foto: Miloslav Pešek) potravu im podávame. Tropheusy vyžadujú značný podiel rastlinnej zložky v potrave. V prírode skonzumujú počas dňa veľké množstvo potravy, ale s malou kalorickou hodnotou. Tomu prispôsobíme aj naše kŕmenie, mladé ryby kŕmime v malých dávkach viackrát za deň, dospelé staršie ryby len jedenkrát za deň. Mali by sme sa vyhnúť podávaniu potravy nachytanej z prírody, často sa stáva, že sa ryby nakazia a ochorejú. Preto podávame iba bezpečné krmivo: mrazené, sušené, kvalitné umelé krmivá vyrábané špeciálne pre tento rod. Tropheusy si obzvlášť potrpia na čistotu a kvalitu vody, preto tomu venujme veľkú pozornosť. Tropheusy odporúčam chovať iba skúseným akvaristom. Tropheus moorii Chimba (Foto: Miloslav Pešek) Boulenger, 1898 rastliny 18