E/ECE/324 E/ECE/TRANS/505 14. august 2012 Rev.2/Add.40/Rev.2 D O H O D A O PRIJATÍ JEDNOTNÝCH TECHNICKÝCH PREDPISOV PRE KOLESOVÉ VOZIDLÁ, VYBAVENIE A ČASTI, KTORÉ SA MÔŽU MONTOVAŤ A/ALEBO POUŽÍVAŤ NA KOLESOVÝCH VOZIDLÁCH A O PODMIENKACH VZÁJOMNÉHO UZNÁVANIA HOMOLOGIZÁCIÍ UDELENÝCH NA ZÁKLADE TÝCHTO PREDPISOV. */ (Revízia 2, vrátane zmien, ktoré nadobudli platnosť 16. októbra 1995) Dodatok 40: Predpis č. 41 Revízia 2 Obsahuje celý platný text vrátane: série zmien 03 predpisu Dátum nadobudnutia platnosti: 5. február 2000 doplnku 1 k sérii zmien 03 predpisu Dátum nadobudnutia platnosti: 10. október 2006 korigenda 1 revízie 1 predpisu Dátum nadobudnutia platnosti: 25. jún 2008 série zmien 04 predpisu Dátum nadobudnutia platnosti: 13. apríl 2012 JEDNOTNÉ USTANOVENIA PRE HOMOLOGIZÁCIU MOTOCYKLOV VZHĽADOM NA HLUK ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV */ Predchádzajúci názov Dohody: Dohoda o prijatí jednotných podmienok pre homologizáciu a o vzájomnom uznávaní homologizácie výstroja a súčasti motorových vozidiel, v Ženeve 20. marca 1958. 1
Predpis č. 41 JEDNOTNÉ USTANOVENIA PRE HOMOLOGIZÁCIU MOTOCYKLOV VZHĽADOM NA HLUK 1. ROZSAH PLATNOSTI 2. DEFINÍCIE, POJMY A SYMBOLY 3. ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU 4. OZNAČOVANIE 5. HOMOLOGIZÁCIA 6. ŠPECIFIKÁCIE O B S A H 7. ZMENA A ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE TYPU MOTOCYKLA, VÝFUKOVÉHO SYSTÉMU ALEBO SYSTÉMU TLMENIA 8. ZHODA VÝROBY 9. SANKCIE ZA NEZHODU VÝROBY 10. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY 11. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONAVANIE HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY HOMOLOGIZAČNÝCH ORGÁNOV 12. PRECHODNÉ USTANOVENIA PRÍLOHY Príloha 1 - Príloha 2 Príloha 3 Príloha 4 Príloha 5 Príloha 6 Príloha 7 Príloha 8 Oznámenie - Usporiadanie homologizačných značiek - Metódy a prístroje na meranie hluku vydávaného motocyklom Doplnok 1: Schéma postupu skúšky pohybujúceho sa vozidla pre vozidlá kategórie L 3 s PMR 25 Doplnok 2: Umiestnenie mikrofónu pri skúške hluku stojaceho vozidla - Špecifikácie skúšobného miesta - Výfukové systémy alebo systémy tlmenia obsahujúce vláknitý materiál - Maximálne limity hladiny zvuku - Dodatočné ustanovenia o emisiách hluku (ASEP) - Vyhlásenie o súlade s dodatočnými ustanoveniami o emisiách hluku (ASEP) 2
Predpis č. 41 JEDNOTNÉ USTANOVENIA PRE HOMOLOGIZÁCIU MOTOCYKLOV VZHĽADOM NA HLUK 1. ROZSAH PLATNOSTI Tento predpis sa uplatňuje na vozidlá kategórie L 3 1/ z hľadiska hluku. 2. DEFINÍCIE, POJMY A SYMBOLY Na účely tohto predpisu: 2.1. "Homologizácia motocykla" je homologizácia typu motocykla vzhľadom na hluk; 2.2. "Typ motocykla vzhľadom na hladiny zvuku a výfukový systém" sú motocykle, ktoré sa navzájom podstatne nelíšia v týchto základných aspektoch: 2.2.1. Typ motora (dvojdobý alebo štvordobý, motor s posuvnými piestami alebo s rotujúcim piestom, počet a zdvihový objem valcov, počet a typ karburátorov alebo vstrekovacích systémov, usporiadanie ventilov, menovitý maximálny čistý výkon a zodpovedajúce otáčky motora). V prípade motorov s rotujúcim piestom by sa mal za objem považovať dvojnásobok objemu komory. 2.2.2. Prevodový systém, najmä počet prevodových stupňov a prevodové pomery. 2.2.3. Počet, typ a usporiadanie výfukového systému alebo systému tlmenia. 2.3. "Výfukový systém alebo systém tlmenia" je úplný súbor komponentov nevyhnutných na obmedzenie hluku spôsobeného motorom a jeho výfukom. 2.3.1. "Pôvodný výfukový systém alebo systém tlmenia hluku" je systém typu, ktorý je namontovaný do vozidla v čase homologizácie alebo rozšírenia homologizácie. Môže to byť aj náhradný diel výrobcu vozidla. 2.3.2. "Nepôvodný výfukový systém alebo systém tlmenia" je systém iného typu než aký bol namontovaný do vozidla v čase homologizácie alebo rozšírenia homologizácie. 2.4. "Výfukové systémy alebo systémy tlmenia odlišného typu" sú systémy, ktoré sa podstatne líšia v jednom z týchto aspektov: 2.4.1. Systémy obsahujúce komponenty, ktoré majú rôzne továrenské alebo obchodné značky; 2.4.2. Systémy obsahujúce komponenty vyrobené z materiálov s odlišnými 2.4.3. Systémy, v prípade ktorých má najmenej jeden komponent odlišné funkčné princípy. 2.4.4. Systémy obsahujúce komponenty v odlišných kombináciách. 2.5. "Komponent výfukového systému alebo systému tlmenia" jeden z jednotlivých komponentov, ktoré spolu tvoria výfukový systém (ako je výfukové potrubie, vlastný tlmič) a prípadne sací systém (vzduchový filter). 1/ Podľa definície uvedenej v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.2, bod 2. 3
Ak musí byť motor vybavený sacím systémom (vzduchový filter a/alebo tlmič sania hluku) s cieľom dodržať maximálne prípustné hladiny zvuku, vzduchový filter a/alebo tlmič sa považujú za komponent, ktorý má rovnaký význam ako výfukový systém. 2.6. "Pohotovostná hmotnosť vozidla" (definovaná v bode 4.1.2 normy ISO 6726:1998) je hmotnosť vozidla pripraveného na normálnu prevádzku a vybaveného týmto zariadením: (a) úplné elektrické vybavenie vrátane zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu dodané výrobcom; (b) všetky prístroje a príslušenstvo vyžadované podľa príslušných právnych predpisov, so zreteľom na ktoré sa vykonáva meranie suchej hmotnosti vozidla; (c) úplné doplnenie kvapalín, aby sa zabezpečilo správne fungovanie každej časti vozidla, a palivová nádrž naplnená najmenej na 90 % objemu stanoveného výrobcom; (d) prídavné vybavenie bežne dodávané výrobcom navyše k tomu, ktoré je potrebné na normálnu prevádzku (náradie, nosič(e) batožiny, čelné sklo, ochranné zariadenie atď.). Poznámky: 1. V prípade vozidla, ktoré používa zmes palivo/olej: 1.1. ak sa palivo a olej zmiešava vopred, pojem "palivo" sa vykladá ta, že obsahuje takú vopred pripravenú zmes paliva a oleja; 1.2. ak sa palivo a olej dávkuje oddelene, pojem palivo sa vykladá tak, že obsahuje len benzín. [V takom prípade je "olej" už zahrnutý v písm. (c) tohto bodu]. 2.7. "Maximálny menovitý čistý výkon" je menovitý výkon motora, ako je definovaný v norme ISO 4106:2004. Symbol "P n " znamená číselnú hodnotu menovitého maximálneho čistého výkonu vyjadrenú v kilowattoch. 2.8. "Menovité otáčky motora" sú otáčky motora, pri ktorých motor dosahuje svoj menovitý maximálny čistý výkon stanovený výrobcom. Symbol "S" znamená číselnú hodnotu menovitých otáčok motora vyjadrenú v otáčkach za minútu 2/. 2.9. "Index pomeru výkonu a hmotnosti" je pomer maximálneho menovitého čistého výkonu vozidla a jeho hmotnosti. Určí sa takto: PMR = (P n /(m kerb + 75))*1000 Kde m kerb je číselná hodnota pohotovostnej hmotnosti vozidla definovaná v bode 2.6., vyjadrená v kilogramoch. Symbol PMR označuje index pomeru výkonu a hmotnosti. 2/ Ak sa menovitý maximálny čistý výkon dosahuje pri rôznych otáčkach motora, "S" na účely tohto predpisu znamená najvyššie otáčky motora, pri ktorých sa dosiahne menovitý maximálny čistý výkon. 4
2.10. "Maximálna rýchlosť" je maximálna rýchlosť vozidla definovaná v norme ISO 7117:1995. Symbol v max znamená maximálnu rýchlosť. 2.11. "Zablokovaný prevod" je také ovládanie prevodov, v dôsledku ktorého sa počas skúšky nemôže zmeniť prevodový pomer. 2.12. "Motor" je zdroj výkonu vozidla bez odnímateľného príslušenstva. 2.13. V tabuľke sú uvedené všetky symboly použité v tomto predpise: Symbol Jednotky Vysvetlenie Odkaz AA pomyselná čiara na skúšobnej dráhe príloha 4 obrázok 1 a wot m/s 2 vypočítané zrýchlenie príloha 3 1.4.2. a wot,ref m/s 2 predpísané referenčné zrýchlenie príloha 3 1.3.3.3.1.2. a urban m/s 2 predpísané cieľové zrýchlenie príloha 3 1.3.3.3.1.2. BB pomyselná čiara na skúšobnej dráhe príloha 4 obrázok 1 CC pomyselná čiara na skúšobnej dráhe príloha 4 obrázok 1 k váhový faktor prevodu príloha 3 1.4.3. k p faktor čiastkového výkonu príloha 3 1.4.4. L db(a) hladina akustického tlaku príloha 3 1.4.1. l PA m dĺžka pred zrýchlením príloha 3 1.3.3.1.1. m kerb kg pohotovostná hmotnosť vozidla 2.6. m t kg skúšobná hmotnosť vozidla príloha 3 1.3.2.2. n min -1 namerané otáčky motora n idle min -1 otáčky motora pri voľnobehu n wot(i) min -1 n PP zodpovedajúce L wot(i) príloha 7 2.6. PP pomyselná čiara na skúšobnej dráhe príloha 4 obrázok 1 PMR index pomeru výkonu a hmotnosti 2.9. P n kw maximálny menovitý čistý výkon 2.7. S min -1 menovité otáčky motora 2.8. v km/h nameraná rýchlosť vozidla v max km/h maximálna rýchlosť 2.10. v test km/h predpísaná skúšobná rýchlosť príloha 3 1.3.3.1.1. Pre namerané otáčky motora n a rýchlosti vozidla v na určenie miesta či skôr času merania sa použijú tieto indexy: (a) AA znamená, že meranie zodpovedá časovému bodu, v ktorom predná časť vozidla prejde čiarou AA (pozri prílohu 4 obrázok 1), alebo (b) PP znamená, že meranie zodpovedá časovému bodu, v ktorom predná časť vozidla prechádza čiarou PP (pozri prílohu 4 obrázok 1), alebo (c) BB znamená, že meranie zodpovedá časovému bodu, v ktorom zadná časť vozidla prechádza čiarou BB (pozri prílohu 4 obrázok 1). 5
Pre vypočítané zrýchlenie pri plne otvorenej škrtiacej klapke a wot a namerané hladiny akustického tlaku L na určenie prevodu, ktorý bol použitý pri skúške, sa použijú tieto indexy: (a) "(i)" znamená v prípade skúšky s dvoma prevodmi nižší prevod (t. j. prevod s vyšším prevodovým pomerom), inak sa vzťahuje na skúšku s jedným prevodom alebo na zvolenú polohu voliča prevodového stupňa, alebo (b) "(i + 1)" znamená v prípade skúšky s dvoma prevodmi vyšší prevod (t. j. prevod s nižším prevodovým pomerom). Namerané hladiny akustického tlaku L sa tiež označujú indexom udávajúcim typ príslušnej skúšky: (a) "wot" znamená skúšku s plne otvorenou škrtiacou klapkou (pozri bod 1.3.3.1.1. prílohy 3), alebo (b) "CRS" znamená skúšku pri konštantnej rýchlosti (pozri bod 1.3.3.3.2. prílohy 3), alebo (c) "urban" znamená váženú kombináciu skúšky pri konštantnej rýchlosti a skúšky s plne otvorenou škrtiacou klapkou (pozri bod 1.4.6.2. prílohy 3). Okrem uvedených indexov možno použiť index "j", ktorý udáva číslo skúšobnej jazdy. 3. ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU 3.1. Žiadosť o homologizáciu motocykla z hľadiska jeho emisií hluku predloží jeho výrobca alebo ním riadne splnomocnený zástupca. 3.2. K žiadosti sa musia priložiť ďalej uvedené dokumenty v troch vyhotoveniach a tieto údaje: 3.2.1. opis typu motocykla vzhľadom na položky uvedené v bode 2.2. Uvedú sa čísla a/alebo symboly identifikujúce typ motora a typ vozidla; opis typu motocykla podľa položiek uvedených v bode 2.2.; 3.2.2. zoznam riadne identifikovaných komponentov, ktoré tvoria výfukový systém alebo systém tlmenia; 3.2.3. výkres zostaveného výfukového systému alebo systému tlmenia a určenie jeho umiestnenia na motocykli; 3.2.4. výkresy všetkých komponentov, ktoré umožnia ich ľahkú lokalizáciu a identifikáciu, a špecifikácia použitých materiálov; 3.2.5. výkresy rezov s uvedením rozmerov výfukového systému. Kópia týchto výkresov sa priloží k osvedčeniu uvedenému v prílohe 1. 3.3. Na žiadosť technickej služby vykonávajúcej homologizačné skúšky výrobca motocyklov predloží aj vzorku výfukového systému alebo systému tlmenia. 3.4. Technickej službe vykonávajúcej homologizačné skúšky sa predloží motocykel reprezentujúci typ motocykla, ktorý sa má homologizovať. 3.5. Technická služba, ktorá vykonala homologizačnú skúšku predloží homologizačným orgánom skúšobný protokol. Tento skúšobný protokol musí obsahovať aspoň tieto informácie: 6
(a) podrobnosti o skúšobnom mieste (napr. teplota povrchu, koeficient absorpcie atď.), poloha skúšobného miesta, jeho orientácia a poveternostné podmienky vrátane rýchlosti a smeru vetra, teploty vzduchu, barometrického tlaku a vlhkosti; (b) typ meracieho zariadenia vrátane krytu proti vetru; (c) A-vážená hladina akustického tlaku typická pre hluk pozadia; (d) identifikácia vozidla, jeho motora, jeho prevodového systému vrátane dostupných prevodových pomerov, rozmer a typ pneumatík, tlak hustenia pneumatík, homologizačné čísla pneumatík (ak sú k dispozícii) alebo údaj o výrobcovi pneumatík a ich obchodné označenie (t. j. ochranná známka, rýchlostný index, index nosnosti), maximálny menovitý čistý výkon, skúšobná hmotnosť, index pomeru výkonu a hmotnosti, a wot ref, a urban, dĺžka vozidla; (e) prevody alebo prevodové pomery použité pri skúške; (f) rýchlosť vozidla a otáčky motora na začiatku zrýchľovania a miesto začiatku zrýchľovania pre každý použitý prevod; g) rýchlosť vozidla a otáčky motora v bode PP a na konci zrýchľovania pre každé platné meranie; (h) metóda použitá na výpočet zrýchlenia; (i) priebežné výsledky merania a wot(i), a wot(i + 1), L wot(i), L wot(i + 1), L crs(i) a L crs(i + 1), ak sú k dispozícii; (j) váhové faktory k a k p a konečné výsledky meraní L wot, L crs a L urban ; (k) prípadné prídavné vybavenie vozidla a jeho prevádzkové podmienky; (l) všetky platné A-vážené hodnoty hladiny akustického tlaku namerané pri každej skúške, uvedené podľa strany vozidla a smeru pohybu vozidla na mieste skúšky a (m) všetky dôležité informácie potrebné na získanie rôznych hladín emisií zvuku. 4. OZNAČOVANIE 4.1. Na komponentoch výfukového systému alebo systému tlmenia musia byť uvedené aspoň tieto informácie: 4.1.1. obchodný názov alebo značka výrobcu výfukového systému a alebo systému tlmenia a ich komponentov; 4.1.2. obchodné označenie stanovené výrobcom; 4.1.3. identifikačné čísla dielov a 4.1.4. všetky pôvodné tlmiče musia byť označené značkou "E", za ktorou nasleduje identifikácia štátu, ktorý udelil homologizáciu komponentu 3/ ; 3/ Rozlišovacie čísla zmluvných strán dohody z roku 1958 sú uvedené v prílohe 3 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.2/Amend.1. 7
4.1.5. každý obal pôvodných náhradných výfukových systémov alebo systémov tlmenia musí byť čitateľne označený slovami "pôvodná časť" a odkazom na značku a typ spoločne so značkou "E" a odkazom na štát pôvodu. 4.1.6. Také označenia musia byť nezmazateľné a dobre čitateľné a tiež viditeľné v polohe, v ktorej sa má zariadenie namontovať na vozidlo. 5. HOMOLOGIZÁCIA 5.1. Ak typ motocykla predložený homologizáciu podľa tohto predpisu spĺňa požiadavky uvedené v bodoch 6. a 7., udelí sa tomuto typu motocykla homologizácia. 5.2. Každému homologizovanému typu sa pridelí homologizačné číslo. Jeho prvé dve číslice označujú sériu zmien obsahujúcu najnovšie významné technické zmeny tohto predpisu vykonané ku dňu vydania homologizácie. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť to isté číslo tomu istému typu motocykla vybavený iným typom výfukového systému alebo systému tlmenia alebo inému typu motocykla. 5.3. Oznámenie o udelení homologizácie motocykla alebo o jej zamietnutí podľa tohto predpisu sa pošle zmluvným stranám dohody uplatňujúcim tento predpis prostredníctvom formulára, ktorý zodpovedá vzoru uvedenému v prílohe 1 k tomuto predpisu, spolu s výkresmi výfukového systému alebo systému tlmenia, ktoré dodal žiadateľ o homologizáciu vo formáte nepresahujúcom A4 (210 297 mm) alebo poskladanými na tento formát a vo vhodnej mierke. 5.4. Na každý motocykel zhodný s typom motocykla homologizovaným podľa tohto predpisu, sa na viditeľnom a ľahko prístupnom mieste uvedenom v homologizačnom formulári pripevní medzinárodná homologizačná značka, ktorá sa skladá z: 5.4.1. písmena "E" v kružnici, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil homologizáciu 3/, a 5.4.2. čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno "R", pomlčka a homologizačné číslo umiestnené vpravo od kružnice predpísanej v bode 5.4.1. 5.5. Ak je motocykel zhodný s typom motocykla homologizovaným podľa jedného alebo viacerých iných predpisov pripojených k dohode nemusí sa v štáte, ktorý udelil homologizáciu podľa tohto predpisu, opakovať symbol predpísaný v bode 5.4.1.; v takom prípade sa čísla predpisov, homologizačné čísla a doplnkové symboly všetkých predpisov, podľa ktorých bolo udelená homologizácia v štáte, ktorý danú homologizáciu podľa tohto predpisu udelil, umiestnia vo zvislých stĺpcoch vpravo od symbolu predpísaného v bode 5.4.1. 5.6. Homologizačná značka musí byť jasne čitateľná a nezmazateľná. 5.7. Homologizačná značka musí byť umiestnená vedľa štítku výrobcu, na ktorom sú uvedené údaje o motocykle alebo na ňom. 5.8. V prílohe 2 k tomuto predpisu sú uvedené príklady usporiadania homologizačnej značky. 6. ŠPECIFIKÁCIE 6.1. Všeobecné špecifikácie 8
6.1.1. Na motocykli sa na ľahko prístupnom, no nie nevyhnutne na priamo viditeľnom mieste, uvedú tieto informácie: (a) názov výrobcu; (b) cieľové otáčky motora a konečný výsledok merania hluku stojaceho motocykla podľa definície v bode 2. prílohy 3 tohto predpisu. V prípade motocyklov kategórie L 3 s PMR > 50 sa uvedú aj referenčné údaje o súlade s požiadavkami pri prevádzke podľa bodu 3. prílohy 3 k tomuto predpisu. Tieto údaje sa môžu uviesť buď na jednom mieste spolu s informáciami podľa bodu 6.1.1. písm. (a) a (b) alebo na inom mieste spolu s informáciami podľa bodu 6.1.1. písm. (a) 4/. 6.2. Špecifikácie týkajúce sa hladín zvuku 6.2.1. Emisie zvuku typu motocykla, ktorý bol predložený na homologizáciu, sa merajú pomocou dvoch metód opísaných v prílohe 3 k tomuto predpisu (motocykel v pohybe a stojaci motocykel) 5/ ; v prípade motocyklov, ktorých spaľovací motor nie je v prevádzke v čase, keď motocykel stojí, sa vydávaný hluk meria len počas jazdy. 6.2.2. Výsledky skúšok sa podľa ustanovení bodu 6.2.1. zapíšu do skúšobného protokolu a do formulára zodpovedajúceho vzoru, ktorý je uvedený v prílohe 1 k tomuto predpisu. 6.2.3. Výsledky skúšky s motocyklom v pohybe získané v súlade s bodom 1. prílohy 3 k tomuto predpisu a zaokrúhlené na najbližšie celé číslo nesmú prekročiť medzné hodnoty (pre nové motocykle a nové systémy tlmenia) predpísané v prílohe 6 k tomuto predpisu pre kategóriu, do ktorej motocykel patrí. Hodnota L wot však v žiadnom prípade nesmie prekročiť medznú hodnotu pre L urban o viac než 5 db. 6.3. Dodatočné ustanovenia o emisiách hluku 6.3.1. Výrobca motocykla nesmie úmyselne meniť, upraviť alebo zaviesť žiadne zariadenie alebo postup výlučne na účely splnenia požiadaviek na emisie hluku stanovených v tomto predpisu, ktoré nebudú v prevádzke počas bežnej cestnej prevádzky. 6.3.2. Typ motocykla, ktorý sa má homologizovať, musí spĺňať požiadavky prílohy 7 k tomuto predpisu. Ak má motocykel softvérové programy alebo módy, ktoré ovplyvňujú emisie hluku motocykla, ktoré si môže voliť používateľ, všetky tieto metódy musia spĺňať požiadavky prílohy 7. Skúška sa zakladá na najnepriaznivejšom scenári. 6.3.3. V žiadosti o homologizáciu, o zmenu alebo rozšírenie homologizácie výrobca predloží v súlade s prílohou 8 vyhlásenie, že typ motocykla, ktorý sa má homologizovať, spĺňa požiadavky bodov 6.3.1. a 6.3.2. tohto predpisu. 6.3.4. Príslušný orgán môže vykonať ktorúkoľvek skúšku predpísanú v tomto predpise. 4/ Predpokladá sa, že po vytvorení elektronickej databázy pre homologizáciu sa toto ustanovenie o umiestnení referenčných údajov o súlade s požiadavkami v prevádzke na motocykli stane zbytočným. 5/ Skúška sa vykoná na stojacom motocykle preto, aby sa správnym orgánom používajúcim túto metódu na kontrolu motocyklov v prevádzke, poskytla referenčná hodnota. 9
6.4. Dodatočné špecifikácie týkajúce sa výfukového systému alebo systému tlmenia s obsahom vláknitým materiálov 6.4.1. Ak výfukový systém alebo systém tlmenia obsahuje vláknité materiály, uplatňujú sa požiadavky prílohy 5. Ak je sanie motora vybavené vzduchovým filtrom a/alebo tlmičom hluku nasávania, ktorý(é) je (sú) nevyhnutné na to, aby sa dodržala prípustná hladina zvuku, považuje sa filter a/alebo tlmič za súčasť systému tlmenia a požiadavky prílohy 5 sa uplatňujú aj na ne. 6.5. Dodatočné špecifikácie týkajúce sa neoprávnenej manipulácie s viacrežimovými výfukovými systémami alebo systémami tlmenia a ich manuálneho nastavenia 6.5.1. Všetky výfukové systémy alebo systémy tlmenia musia byť konštruované tak, aby nebolo možné ľahko odstrániť tlmiče zvuku, výstupné kužele a ďalšie diely, ktorých primárnou funkciou je slúžiť ako súčasť tlmiacej/expanznej komory. Ak je nevyhnutné inštalovať takúto časť, na jej upevnenie sa musí použiť metóda, ktorá neumožňuje jej ľahké odstránenie (ako je napr. klasické závitové upevnenie) a mala by byť pripevnená tak, aby jej odstránenie spôsobilo permanentné/nezvratné poškodenie montážnej skupiny. 6.5.2. Výfukové systémy alebo systémy tlmenia s viacnásobnými manuálne nastaviteľnými prevádzkovými režimami musia spĺňať všetky požiadavky vo všetkých prevádzkových režimoch. Oznamujú sa tie hladiny hluku, ktoré vzniknú pri režime s najvyššími úrovňami hluku. 7. ZMENA A ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE TYPU MOTOCYKLA, VÝFUKOVÉHO SYSTÉMU, ALEBO SYSTÉMU TLMENIA 7.1. Každá zmena typu motocykla, výfukového systému alebo systému tlmenia sa oznámi homologizačnému orgánu, ktorý typ motocykla homologizoval. Homologizačný orgán potom môže buď: 7.1.1. usúdiť, že vykonané zmeny pravdepodobne nemajú výrazný nepriaznivý vplyv a že motocykle v každom prípade naďalej spĺňajú požiadavky tohto predpisu, alebo 7.1.2. požadovať ďalší skúšobný protokol od technickej služby zodpovednej za vykonávanie skúšok. 7.2. Potvrdenie alebo zamietnutie homologizácie s uvedením zmien sa stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámi postupom stanoveným v bode 5.3. 7.3. Príslušný orgán, ktorý udelil rozšírenie homologizácie, pridelí rozšíreniu poradové číslo a oznámi to ostatným stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, pomocou oznamovacieho formulára, ktorý zodpovedá vzoru uvedenému v prílohe 1 k tomuto predpisu. 8. ZHODA VÝROBY Postupy zabezpečenia zhody výroby musia byť v súlade s postupmi stanovenými v doplnku 2 k dohode (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2), pričom musia spĺňať tieto požiadavky: 8.1. Každý vyrobený motocykel musí byť zhodný s typom motocykla homologizovaným podľa tohto predpisu, musí mať namontovaný tlmič, s ktorým bol homologizovaný a musí spĺňať požiadavky bodu 6. 10
8.2. Na účely vykonania skúšky zhody sa z výrobnej linky vyberie vzorka motocykla takého typu, ktorý bol homologizovaný podľa tohto predpisu. Jeho hladiny zvuku namerané a spracované (L urban a L wot ) podľa metódy opísanej v prílohe 3, pri rovnakých prevodoch a vzdialenosti(ach) pred zrýchľovaním ako pri pôvodnej homologizačnej skúške a matematicky zaokrúhlené na najbližšie celé číslo, nesmú prekročiť o viac než 3 db(a) hodnoty namerané a spracované v čase homologizácie, ani o viac než 1 db(a) limity stanovené v prílohe 6 k tomuto predpisu. 8.3. Na účely zhody výroby výrobca vyhotoví nové vyhlásenie, že typ aj naďalej spĺňa požiadavky bodov 6.3.1. a 6.3.2. tohto predpisu. V prípade skúšok podľa prílohy 7 nesmú namerané hladiny zvuku prekročiť o viac než 1 db(a) limity uvedené v bode 2.6. prílohy 7. 9. SANKCIE ZA NEZHODU VÝROBY 9.1. Homologizácia udelená typu motocykla podľa tohto predpisu sa môže odobrať, ak nie sú splnené požiadavky ustanovené v bode 8. 9.2. Ak strana dohody, ktorá uplatňuje tento predpis, odoberie homologizáciu, ktorú predtým udelila, informuje o tom ihneď ostatné zmluvné strany, ktoré uplatňujú tento predpis, a to prostredníctvom oznamovacieho formulára, ktorý zodpovedá vzoru uvedenému v prílohe 1 k tomuto predpisu. 10. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY Ak držiteľ homologizácie úplne zastaví výrobu typu motocykla, ktorý bol homologizovaný podľa tohto predpisu, oznámi to orgánu, ktorý homologizáciu udelil. Po prijatí príslušného oznámenia tento orgán o tom informuje ostatné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom oznamovacieho formulára, ktorý zodpovedá vzoru uvedenému v prílohe 1 k tomuto predpisu. 11. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONAVANIE HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY HOMOLOGIZAČNÝCH ORGÁNOV Strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámia sekretariátu Organizácie spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie homologizačných skúšok, ako aj názvy a adresy homologizačných orgánov, ktoré homologizácie udeľujú a ktorým sa posielajú formuláre osvedčujúce udelenie alebo rozšírenie alebo zamietnutie alebo odobratie homologizácie vydanej v iných štátoch. 12. PRECHODNÉ USTANOVENIA 12.1. Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 04 žiadna zo zmluvných strán uplatňujúcich tento predpis, nesmie odmietnuť udeliť homologizáciu podľa tohto predpisu, zmeneného sériou zmien 04. 12.2. Od 1. januára 2014 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis, udelia homologizáciu len vtedy, keď typ motocykla, ktorý sa má homologizovať, spĺňa požiadavky tohto predpisu, zmeneného sériou zmien 04. 12.3. Zmluvné strany uplatňujúce tento predpis, nesmú odmietnuť udeliť rozšírenie, homologizácie udelenej podľa predchádzajúcich sérií zmien k tomuto predpisu. 12.4. Zmluvné strany uplatňujúce tento predpis, musia aj naďalej udeliť homologizácie tým typom motocyklov, ktoré spĺňajú požiadavky tohto 11
predpisu, zmeneného predchádzajúcimi sériami zmien, až do dátumu uvedeného v bode 12.2. 12.5. Homologizácie udelené podľa tohto predpisu pred dátumom nadobudnutia platnosti série zmien 04 a všetky rozšírenia homologizácií, vrátane následne homologizácií udelených podľa predchádzajúcich sérií zmien tohto predpisu, zostávajú v platnosti na dobu neurčitú. Ak typ motocykla homologizovaný podľa predchádzajúcich sérií zmien spĺňa požiadavky tohto predpisu, zmeneného sériou zmien 04, zmluvná strana, ktorá udelila homologizáciu to oznámi ostatným zmluvným stranám, ktoré uplatňujú tento predpis. 12.6. Žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis, nesmie zamietnuť národnú homologizáciu typu motocykla homologizovaného podľa série zmien 04 k tomuto predpisu alebo spĺňajúceho jeho požiadavky. 12.7. Od 1. augusta 2017 môžu strany uplatňujúce tento predpis, odmietnuť prvú národnú registráciu (prvé uvedenie do prevádzky) motocykla, ktoré nespĺňa požiadavky série zmien 04 tohto predpisu. 12
1/ Príloha 1 OZNÁMENIE (maximálny formát A4 (210 x 297 mm)) Vydal: názov orgánu......... o: 2/ UDELENÍ HOMOLOGIZÁCIE ROZŠÍRENÍ HOMOLOGIZÁCIE ZAMIETNUTÍ HOMOLOGIZÁCIE ODOBRATÍ HOMOLOGIZÁCIE DEFINITÍVNOM ZASTAVENÍ VÝROBY typu motocykla, vzhľadom na hluk vydávaný motocyklom podľa predpisu č. 41 Homologizácia č.... Rozšírenie č....:... 1. Obchodný názov alebo značka motocykla:... 2. Typ motocykla:... 3. Názov a adresa výrobcu:... 4. Prípadne názov a adresa zástupcu výrobcu:... 5. Motor:... 5.1. Výrobca:... 5.2. Typ:... 5.3. Model:... 5.4. Menovitý maximálny čistý výkon:... kw pri... min -1 5.5. Druh motora (napr. zážihový, vznetový, atď.) 3/ :... 5.6. Cyklus: dvojdobý/štvordobý 2/ 5.7. Zdvihový objem:... cm 3 6. Prevodovka 6.1. Typ prevodovky: ručná/automatická:... 6.2. Počet prevodových stupňov:... 7. Vybavenie 7.1. Tlmič výfuku:... 7.1.1. Výrobca alebo oprávnený zástupca (ak je):... 7.1.2. Model:... 1/ Rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil/rozšíril/zamietol/odobral homologizáciu (pozri ustanovenia o homologizácii v tomto predpise). 2/ Nehodiace sa prečiarknuť. 3/ Ak sa použije nekonvenčný motor, je treba to uviesť. 13
7.1.3. Typ:... podľa výkresu č.:... 7.2. Tlmič sania:... 7.2.1. Výrobca alebo oprávnený zástupca (ak je):... 7.2.2. Model:... 7.2.3. Typ:... podľa výkresu č.:... 8. Prevodové stupne použité pri skúške motocykla v pohybe: 9. Koncový(é) prevodový(ý) pomery(y):... 10. Homologizačné číslo pneumatiky(ík):... Ak nie je k dispozícii uvedú sa tieto údaje: 10.1. Výrobca pneumatiky:... 10.2. Obchodné označenie(a) typu pneumatiky (podľa náprav), (napr. obchodný názov, index rýchlosti, index nosnosti):... 10.3. Rozmer pneumatiky (podľa náprav):... 10.4. Iné homologizačné číslo (ak je k dispozícii):... 11. Hmotnosti 11.1. Maximálna prípustná celková hmotnosť:... kg 11.2. Skúšobná hmotnosť:... kg 11.3. Index pomeru výkonu a hmotnosti (PMR):... 12. Dĺžka vozidla:... m 12.1. Referenčná dĺžka l ref :... m 13. Rýchlosti vozidla pri meraní s prevodovým stupňom (i) 13.1. Rýchlosť vozidla na začiatku doby zrýchľovania (priemer 3 meraní) s prevodovým stupňom (i):... km/h 13.2. Dĺžka pre zrýchlením s prevodovým stupňom (i)... m 13.3. Rýchlosť vozidla v PP (priemer 3 meraní) s prevodovým stupňom (i):... km/h 13.4. Rýchlosť vozidla v BB (priemer 3 meraní) s prevodovým stupňom (i):... km/h 14. Rýchlosti vozidla pri meraní s prevodovým stupňom (i+1) (ak je to použiteľné) 14.1. Rýchlosť vozidla na začiatku doby zrýchľovania (priemer 3 meraní) s prevodovým stupňom (i+1):... km/h 14.2. Dĺžka pre zrýchlením s prevodovým stupňom (i+1)... m 14.3. Rýchlosť vozidla v PP (priemer 3 meraní) s prevodovým stupňom (i+1):... km/h 14.4. Rýchlosť vozidla v BB (priemer 3 meraní) s prevodovým stupňom (i+1):... km/h 15. Zrýchlenia sa vypočítajú medzi čiarami AA a BB /PP a BB 15.1. Opis funkčnosti zariadení použitých na stabilizáciu zrýchlenia (ak sú k dispozícii):... 14
16. Hladiny hluku pohybujúceho sa vozidla 16.1. Výsledok skúšky s plne otvorenou škrtiacou klapkou L wot :... db(a) 16.2. Výsledok skúšky pri konštantnej rýchlosti L ers :... db(a) 16.3. Faktor čiastkového výkonu k p :... db(a) 16.4. Konečný výsledok skúšky L urban :... db(a) 17. Hladina hluku stojaceho vozidla 17.1. Umiestnenie a orientácia mikrofónu (podľa doplnku 2 prílohy 3):... 17.2. Výsledok skúšky so stojacim motocyklom:... db(a) pri:... min -1 18. Dodatočné ustanovenia o emisiách zvuku Pozri vyhlásenie o zhode (priložené) 19. Referenčné údaje o splnení požiadaviek v prevádzke 19.1. Prevodový stupeň (i) alebo v prípade vozidiel skúšaných s nezablokovanými prevodovými stupňami, zvolená poloha voliča:... 19.2. Dĺžka pre zrýchlením l PA :... m 19.3. Rýchlosť vozidla na začiatku doby zrýchľovania (priemer 3 meraní) s prevodovým stupňom (i):... km/h 19.4. Hladina akustického tlaku L wot(i) :... db(a) 20. Odchýlka kalibrácie zvukomeru:... db(a) 21. Dátum pristavenia vozidla na homologizáciu:... 22. Technická služba vykonávajúca homologizačné skúšky:... 23. Dátum protokolu vydaného touto službou:... 24. Číslo protokolu vydaného touto službou:... 25. Homologizácia bola udelená/rozšírená/zamietnutá/odobratá 2/ 26. Miesto:... 27. Dátum:... 28. Podpis:... 29. K tomuto oznámeniu budú pripojené nasledujúce dokumenty označené homologizačným číslom uvedeným vyššie: výkresy, schémy a plány motora a systému tlmenia hluku; fotografie motora a výfukového systému alebo systému tlmenia; zoznam riadne identifikovaných komponentov, ktoré tvoria systém tlmenia hluku. 15
Príloha 2 USPORIADANIE HOMOLOGIZAČNÝCH ZNAČIEK VZOR A (Pozri bod 5.4. tohto predpisu) Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na motocykli udáva, že typ motocykla bol homologizovaný v Holandsku (E 4) podľa predpisu č. 41 pod homologizačným číslom 042439. Prvé dve číslice homologizačného čísla znamenajú, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 41, zmeneného sériou zmien 04. VZOR B (Pozri bod 5.5. tohto predpisu) Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na motocykli udáva, že typ motocykla bol homologizovaný v Holandsku (E 4) podľa predpis č. 41 a č. 10. Prvé dve číslice homologizačného čísla znamenajú, že čase udelenia týchto homologizácií predpis č. 41 už zahŕňal sériu zmien 02 sériu a predpis č. 10 zahŕňal sériu zmien 01. 16
Príloha 3 METÓDY A PRÍSTROJE NA MERANIE HLUKU VYDÁVANÉHO MOTOCYKLOM 1. HLUK POHYBUJÚCEHO SA MOTOCYKLA (podmienky merania a metóda skúšania vozidla počas homologizácie komponentu). 1.1. Meracie prístroje 1.1.1. Akustické merania 1.1.1.1. Všeobecne 1.1.1.2. Kalibrácia Prístrojom použitým na meranie hladiny akustického tlaku musí byť zvukomer alebo rovnocenný merací systém spĺňajúci požiadavky na prístroje triedy 1 (vrátane odporúčaného krytu proti vetru, ak sa použil). Tieto požiadavky sú opísané v norme IEC 61672-1:2002. Pri meraní sa použije časová konštanta "F" akustického meracieho prístroja a frekvenčná váhová krivka "A" opísaná aj v norme IEC 61672-1:2002. Ak sa použije systém s periodickým odberom vzoriek A-váženej hladiny akustického tlaku, interval merania by nemal presiahnuť 30 ms. Prístroje sa musia udržiavať a kalibrovať v súlade s pokynmi výrobcu prístrojov. Na začiatku a na konci každej série meraní sa celý akustický merací systém kalibruje zvukovým kalibrátorom, ktorý spĺňa požiadavky na zvukové kalibrátory triedy C1 podľa normy IEC 60942:2003. Bez akéhokoľvek ďalšieho nastavenia nesmie byť rozdiel medzi meraniami väčší než 0,5 db(a). Ak sa táto hodnota prekročí, výsledky merania získané po predchádzajúcej uspokojujúcej kontrole sa neberú do úvahy. 1.1.1.3. Splnenie požiadaviek Raz za rok sa overí, či zvukový kalibrátor spĺňa požiadavky normy IEC 60942:2003. Aspoň raz za dva roky sa overí, či prístrojový systém spĺňa požiadavky normy IEC 61672-1:2002. Každé skúšanie súladu vykoná laboratórium, ktoré je oprávnené vykonávať kalibrácie podľa príslušných noriem. 1.1.2. Prístroje na meranie rýchlosti Otáčky motora sa merajú prístrojom, ktorý pri otáčkach motora požadovaných na meranie spĺňa špecifikačné limity s presnosťou ± 2 percentá alebo lepšou. Rýchlosť vozidla na ceste sa meria prístrojmi, ktoré pri použití zariadenia na nepretržité meranie spĺňa špecifikačné limity s presnosťou aspoň ± 0,5 km/h. Ak sa na meranie rýchlosti vozidla použijú nezávislé prístroje, meracie zariadenia musia spĺňať požiadavky na minimálnu presnosť ± 0,2 km/h 1/. 1/ O nezávislé merania rýchlosti ide v prípade, keď sa hodnoty v AA, v BB a v PP určia aspoň dvoma samostatnými zariadeniami. Zariadenie na nepretržité meranie, napr. radar, určí všetky požadované informácie o rýchlosti pomocou jedného prístroja. 17
1.1.3. Meteorologické prístroje Meteorologické prístroje na monitorovanie podmienok prostredia počas skúšky musí spĺňať tieto špecifikácie: ± 1 C alebo menej v prípade teplomerov; ± 1,0 m/s v prípade zariadenia na meranie rýchlosti vetra; ± 5 hpa v prípade zariadenia na meranie barometrického tlaku; ± 5 % v prípade zariadenia na meranie relatívnej vlhkosti. 1.2. Akustické prostredie, meteorologické podmienky a hluk pozadia 1.2.1. Skúšobné miesto Skúšobné miesto tvorí centrálny akceleračný úsek obklopený v podstate rovnou skúšobnou plochou. Akceleračný úsek musí byť rovný; jeho povrch musí byť suchý a konštruovaný tak, aby bol hluk valenia nízky. Zmeny voľného akustického poľa na skúšobnom mieste medzi zdrojom hluku v strede akceleračného úseku a mikrofónom musia byť v rozpätí do 1 db(a). Táto podmienka sa bude považovať za splnenú, ak sa vo vzdialenosti 50 m od stredu akceleračného úseku nenachádzajú žiadne väčšie objekty odrážajúce zvuk ako napr. ploty, skaly, mosty alebo budovy. Povrch vozovky musí spĺňať požiadavky prílohy 4. Mikrofón nesmie byť clonený ničím, čo by mohlo ovplyvniť zvukové pole a medzi mikrofónom a zdrojom zvuku nesmie stáť žiadna osoba. Pozorovateľ, ktorý merania vykonáva sa musí postaviť tak, aby to nemalo vplyv na údaje meracieho prístroja. 1.2.2. Meteorologické podmienky 1.2.3. Hluk pozadia Meteorologické prístroje poskytujú údaje o skúšobnom mieste a umiestnia sa v blízkosti skúšobného miesta vo výške charakteristickej pre výšku meracieho mikrofónu. Merania sa vykonávajú pri teplote okolitého vzduchu od 5 C do 45 C. Skúšky sa nesmú vykonať ak rýchlosť vetra vrátane nárazov počas intervalu merania hluku prekročí vo výške mikrofónu 5 m/s. Počas intervalu merania hluku sa zaznamenajú hodnoty teploty, rýchlosti a smeru vetra, relatívnej vlhkosti vzduchu a barometrického tlaku. Akákoľvek špičková hodnota zvuku, ktorá zdanlivo nesúvisí s charakteristikami bežnej hladiny hluku vozidla, sa pri odčítavaní hodnôt z meracieho prístroja neberie do úvahy. Hluk pozadia sa meria počas 10 s bezprostredne pred sériou a po sérii skúšok vozidla. Merania sa vykonajú tými istými mikrofónmi a pri rovnakom umiestnení mikrofónov, aké sa používa počas skúšky. Zaznamená sa A-vážená maximálna hladina akustického tlaku. Hluk pozadia (vrátane akéhokoľvek hluku vetra) musí byť minimálne o 10 db nižší než A-vážená hladina akustického tlaku vydávaného skúšaným vozidlom. Ak je rozdiel medzi hlukom pozadia a nameraným hlukom v rozsahu od 10 do 18
15 db(a), musí sa pri výpočte výsledkov skúšky od hodnôt odčítaných na zvukomeri, odpočítať príslušná korekcia podľa tabuľky 1. Tabuľka 1 Korekcia uplatniteľná na jednotlivé namerané skúšobné hodnoty Rozdiel medzi hladinou hluku pozadia a nameranou hladinou akustického tlaku v db 10 11 12 13 14 15 Korekcia v db(a) 0,5 0,4 0,3 0,3 0,1 0,0 1.3. Skúšobné postupy 1.3.1. Polohy mikrofónu 1.3.2. Stav vozidla Mikrofón sa umiestni vo vzdialenosti 7,5 ± 0,05 m od referenčnej čiary CC na čiare mikrofónu PP kolmo na referenčnú čiaru CC na skúšobnej dráhe (pozri prílohu 4 obrázok 1). Mikrofóny sa umiestnia 1,2 ± 0,02 m nad povrchom zeme. Referenčný smer pre podmienky voľného prostredia (pozri IEC 61672-1:2002) je horizontálny a nasmerovaný kolmo na čiaru vozidla CC. 1.3.2.1. Všeobecné podmienky Vozidlo sa dodá v stave, ktorý určí jeho výrobca. Pred začiatkom meraní prevádzkových podmienok. sa vozidlo uvedie do svojich normálnych Ak je motocykel vybavený ventilátormi s automatickým spúšťaním, nesmie sa do tohto systému počas merania hluku zasahovať. V prípade motocyklov s viac než jedným poháňaným kolesom môže sa použiť len pohon určený na bežnú cestnú prevádzku. Ak má motocykel postranný vozík, na účely skúšky sa musí odstrániť. 1.3.2.2. Skúšobná hmotnosť vozidla Merania sa vykovajú na vozidlách so s touto skúšobnou hmotnosťou m t vyjadrenou v kg, a stanovenou takto: m t = m kerb + 75±5 kg (75 ± 5 kg sa rovná hmotnosti vodiča a prístrojového vybavenia) 1.3.2.3. Výber a stav pneumatík Pneumatiky musia byť pre vozidlo vhodné a musia sa nahustiť na tlak odporúčaný výrobcom vozidla pre skúšobnú hmotnosť vozidla. Pneumatiky vyberie výrobca vozidla a musia zodpovedať jednému z rozmerov a typov stanovených pre toto vozidlo jeho výrobcom. Minimálna hĺbka dezénu musí byť aspoň 80 % plnej hĺbky dezénu. 1.3.3. Prevádzkové podmienky 1.3.3.1. Všeobecné prevádzkové podmienky Dráha si vozidla počas celej skúšky musí čo najpresnejšie sledovať čiaru CC, 19
od priblíženia sa k čiare AA, až kým zadná časť vozidla neprekročí čiaru BB (pozri prílohu 4 obrázok 1). 1.3.3.1.1. Pri skúške akcelerácie s plne otvorenou škrtiacou klapkou sa vozidlo konštantnou rýchlosťou približuje k čiare AA. Keď predná časť vozidla prekročí čiaru AA, uvedie sa ovládač akcelerátora čo najrýchlejšie do plne otvorenej polohy a zostane v nej, kým zadná časť vozidla neprekročí čiaru BB. V tomto okamihu sa ovládač akcelerátora čo najrýchlejšie vráti do voľnobežnej polohy. Pokiaľ nie je stanovené inak, výrobca môže pri skúške akcelerácie s plne otvorenou škrtiacou klapkou zvoliť predčasnú akceleráciu, aby sa medzi čiarami AA a BB dosiahlo stabilné zrýchlenie. Skúška s predčasnou akceleráciou prebieha rovnako, ako je opísané vyššie s tou výnimkou, že sa ovládač akcelerátora uvedie do plne otvorenej polohy ešte predtým, než vozidlo prekročí čiaru AA, konkrétne vtedy, keď je predná časť vozidla ešte stále vo vzdialenosti l PA, čo je dĺžka úseku predčasnej akcelerácie, od čiary AA. Rýchlosť približovania sa zvolí tak, aby vozidlo dosiahlo predpísanú skúšobnú rýchlosť v test v okamihu, keď jeho predná časť prechádza čiarou PP. 1.3.3.1.2. Počas skúšok pri konštantnej rýchlosti musí byť akcelerátor nastavený tak, aby vozidlo udržiavalo medzi čiarami AA a BB konštantnú rýchlosť. 1.3.3.2. Prevádzkové podmienky vozidiel s PMR 25 Pri skúške akcelerácie s plne otvorenou škrtiacou klapkou sa vozidlo skúša s týmito špecifikáciami: (a) Skúšobná rýchlosť v test = 40 ± 1 km/h. (b) Keď zadná časť vozidla prejde čiarou BB, nesmie rýchlosť vozidla presiahnuť 75 % jeho maximálnej rýchlosti podľa definície v bode 2.10. tohto predpisu a otáčky nesmú presiahnuť menovité otáčky. Prevodový stupeň sa pri skúške volí týmto opakovacím spôsobom: Počiatočná skúšobná rýchlosť musí zodpovedať vyššie uvedenej špecifikácii. Skúšobná rýchlosť sa zníži o 10 % hodnoty v test (t. j. 4 km/h) v prípade, že koncová rýchlosť v BB presiahne 75 % hodnoty v max alebo v prípade, že na čiare BB otáčky motora presiahnu menovité otáčky motora S. Zvolí sa najnižší prevodový stupeň, pričom pri skúške nesmie dôjsť k prekročeniu menovitých otáčok motora S. Konečné podmienky skúšky sú dané najnižším prevodovým stupňom pri najvyššej možnej skúšobnej rýchlosti bez toho, aby na čiare BB došlo k prekročeniu buď 75 % hodnoty v max alebo menovitých otáčok motoru S. V záujme úspory času pri skúškach môže výrobca poskytnúť informácie o opakovacom postupe pre voľbu prevodu podľa vyššie uvedenej špecifikácie. Diagram skúšobného postupu je uvedený v doplnku 1 k tejto prílohe. 1.3.3.3. Prevádzkové podmienky vozidiel s PMR > 25 Vozidlo sa skúša v skúške akcelerácie s plne otvorenou škrtiacou klapkou a skúške s konštantnou rýchlosťou. 20
1.3.3.3.1. Skúška akcelerácie s plne otvorenou škrtiacou klapkou Na skúšku akcelerácie s plne otvorenou škrtiacou klapkou sa stanoví skúšobná rýchlosť ako aj stredné zrýchlenie vozidla na skúšobnej dráhe. Zrýchlenia sa nemerajú priamo, ale vypočítajú sa z nameraných rýchlostí vozidla podľa opisu v bode 1.4. 1.3.3.3.1.1. Skúšobná rýchlosť Skúšobná rýchlosť v test je: 40 ± 1 km/h pre vozidlá s PMR 50 a 50 ± 1 km/h pre vozidlá s PMR > 50. Ak pri danom prevodovom stupni koncová rýchlosť prekročí 75 % maximálnej rýchlosti vozidla v max, zníži sa rýchlosť pri skúške s týmto prevodovým stupňom postupne v krokoch o 10 % hodnoty v test (t. j. 4 km/h alebo 5 km/h), až kým koncová rýchlosť v BB neklesne pod 75 % hodnoty v max. 1.3.3.3.1.2. Referenčné zrýchlenie a cieľové zrýchlenie Počas skúšky akcelerácie s plne otvorenou škrtiacou klapkou musí vozidlo dosiahnuť referenčné zrýchlenie a wot ref definované takto: a wot ref = 2,47 log(pmr)- 2,52 pre vozidlá s PMR 50; a a wot ref = 3,33 log(pmr)- 4,16 pre vozidlá s PMR > 50 Výsledky týchto skúšok akcelerácie s plne otvorenou škrtiacou klapkou sa spoločne s výsledkami skúšok pri ustálenej rýchlosti použijú na priblíženie sa zrýchleniu s čiastočným zaťažením, ktoré je typické pre jazdy v meste. Zodpovedajúce cieľové zrýchlenie a urban je definované takto: a urban =1,37 log(pmr)-1,08 pre vozidlá s PMR 50; a a urban =1,28 log(pmr)-1,19 pre vozidlá s PMR > 50. 1.3.3.3.1.3. Voľba prevodového stupňa Výrobca je zodpovedný za stanovenie správneho spôsobu vykonávania skúšok tak, aby sa pri skúške dosiahla požadovaná rýchlosť a požadované zrýchlenie. 1.3.3.3.1.3.1. Vozidlá s manuálnou prevodovkou, s automatickou prevodovkou alebo s prevodovkou s plynule meniteľnými prevodovými stupňami (CVT) sa skúšajú so zablokovanými prevodovými stupňami. Voľba prevodových stupňov na účely skúšky závisí od vzťahu špecifického zrýchlenia pri plne otvorenej škrtiacej klapke pri jednotlivých prevodových stupňoch k referenčnému zrýchleniu a wot,ref, ktoré sa vyžaduje pre akceleračné skúšky s plne otvorenou škrtiacou klapkou podľa bodu 1.3.3.3.1.2. Na účely voľby prevodového stupňa môžu existovať tieto podmienky: (a) ak umožnia zrýchlenie v tolerančnom pásme ± 10 % od referenčného zrýchlenia a wot,ref dva prevodové stupne, pri skúške sa použije prevod najbližší k referenčnému zrýchleniu a ako taký sa označí v skúšobnom protokole; (b) ak umožnia zrýchlenie v tolerančnom pásme ± 10 % od referenčného 21
zrýchlenia a wot,ref len jeden prevodový stupeň, použije sa pri skúške tento prevodový stupeň; (c) ak požadované zrýchlenie v tolerančnom pásme ± 10 % od referenčného zrýchlenia a wot,ref neumožní žiadny prevodový stupeň, skúšky sa vykonajú s dvoma susediacimi prevodovými stupňami (i) a (i + 1), ktoré sa zvolia tak, že prevod (i) umožní vyššie zrýchlenie a prevod (i + 1) umožní menšie zrýchlenie než je referenčné zrýchlenie a wot,ref. Ak dôjde pri zvolenom prevodovom stupni k prekročeniu menovitých otáčok motora predtým, než vozidlo prekročí čiaru BB, použije sa najbližší vyšší prevodový stupeň. Ak má vozidlo viac než jeden prevodový stupeň, nepoužije sa prvý prevodový stupeň. Ak možno rýchlosť a wot,ref dosiahnuť len pri prvom prevodovom stupni, použije sa druhý prevodový stupeň. 1.3.3.3.1.3.2. Vozidlá s automatickou prevodovkou, adaptívnou prevodovkou alebo s prevodovkou s meniteľnými prevodovými stupňami sa skúšajú s nezablokovanými prevodovými stupňami. Použije sa poloha voliča prevodového stupňa pre plne automatickú prevádzku. Pri skúške sa potom môže preradiť na nižší prevodový stupeň a vyššiu akceleráciu. Preradenie na vyšší prevodový stupeň a nižšiu akceleráciu nie je prípustné. V každom prípade je potrebné sa vyhnúť preradeniu na prevodový stupeň, ktorý sa v daných podmienkach mestskej premávky obvykle nepoužíva. Preto je povolené použiť elektronické alebo mechanické zariadenia vrátane alternatívnych polôh voliča prevodov, aby sa zabránilo preradeniu na nižší prevodový stupeň, ktorý sa v daných podmienkach mestskej premávky obvykle nepoužíva. Ak sa použijú také zariadenia, nemôže sa použiť predčasné zrýchlenie. Opis funkčnosti takých zariadení sa uvedie v oznamovacom formulári. 1.3.3.3.2. Skúška s konštantnou rýchlosťou V prípade skúšok s konštantnou rýchlosťou musia byť prevodové stupne alebo polohy voliča prevodov a skúšobnej rýchlosti rovnaké ako pri predtým vykonaných akceleračných skúškach s plne otvorenou škrtiacou klapkou. 1.4. Spracovanie a prezentácia údajov 1.4.1. Všeobecne Na každej strane vozidla sa vykonajú aspoň tri merania pre každú so skúšobných podmienok a pre každý prevodový stupeň. Pre obe polohy mikrofónu sa A-vážená maximálna hladina akustického tlaku "L" zaznamenaná pri každom prechode vozidla medzi čiarami AA a BB (pozri prílohu 4 obrázok 1) zníži o 1 db(a), aby sa zohľadnila nepresnosť merania a zaokrúhli sa na najbližšie desatinné číslo (t. j. XX,X). Ak sa zistí špičková hodnota zvuku, ktorá zjavne nezodpovedá charakteru obvyklej hladiny hluku vozidla, meranie sa neberie do úvahy. Prvé tri po sebe idúce platné výsledky merania za každej z podmienok skúšky, v rozsahu 2,0 db(a), umožňujúce vypustenie neplatných výsledkov, sa použijú 22
na výpočet príslušných čiastkových alebo konečných výsledkov. Výsledky meraní rýchlosti v bodoch AA (v AA ), BB (v BB ) a PP (v PP ) sa matematicky zaokrúhlia na najbližšie desatinné číslo (t. j. XX,X) a zaznamenajú sa na účely neskorších výpočtov. 1.4.2. Výpočet zrýchlenia Všetky zrýchlenia sa vyrátajú z rôznych rýchlostí vozidla na skúšobnej dráhe. V závislosti od typu prevodovky sa zrýchlenie vypočíta buď medzi čiarami AA a BB alebo medzi čiarami PP a BB, ako je uvedené nižšie. Metóda použitá na výpočet zrýchlenia sa uvedie v skúšobnom protokole. Vo všetkých nasledujúcich prípadoch sa zrýchlenie vypočíta medzi čiarami AA a BB podľa špecifikácie v bode 1.4.2.1.: (a) vozidlo je vybavené manuálnou prevodovkou; (b) vozidlo je vybavené automatickou prevodovkou alebo prevodovkou s plynule meniteľnými prevodovými pomermi (CVT), ale sa skúša so zablokovanými prevodmi; (c) vozidlo je vybavené automatickou prevodovkou, adaptívnou prevodovkou alebo prevodovkou s meniteľnými prevodovými pomermi a skúša sa s nezablokovanými prevodmi, a je vybavené aj elektronickými či mechanickými zariadeniami vrátane alternatívnych polôh voliča prevodových stupňov, aby sa zabránilo preradeniu na nižší prevodový stupeň, ktorý sa obvykle nepoužíva v daných skúšobných podmienkach mestskej premávky. Vo všetkých ostatných prípadoch sa zrýchlenie vypočíta medzi čiarami PP a BB podľa špecifikácie uvedenej v bode 1.4.2.1. 1.4.2.1. Výpočet zrýchlenia medzi čiarami AA a BB Zrýchlenie sa vypočíta z rýchlostí vozidla nameraných na čiarach AA a BB : 2 a wot, (i), j = ((vbb',j /3,6) - (vaa',j /3,6) )/(2 (20+ l kde: 2 index "(i)" sa vzťahuje na zvolený prevodový stupeň a index "(j)" na poradové číslo daného merania. Rýchlosti sú vyjadrené v km/h a výsledné zrýchlenia v m/s 2 ; l ref je buď dĺžka vozidla alebo 2 m podľa toho, čo zvolí výrobca vozidla, homologizačný orgán a technická služba. 1.4.2.2. Výpočet zrýchlenia medzi čiarami PP a BB Zrýchlenie sa vypočíta z rýchlostí vozidla nameraných na čiarach PP a BB : a wot, (i), j = ((vbb',j /3,6) - (vpp',j /3,6) )/(2 (10+ l kde: 2 2 index "(i)" sa vzťahuje na zvolený prevodový stupeň a index "(j)" na poradové číslo daného merania. Rýchlosti sú vyjadrené v km/h a výsledné zrýchlenia v m/s 2 ; l ref je buď dĺžka vozidla alebo 2 m, podľa toho, čo zvolí výrobca vozidla, ref ref )) )) 23
homologizačný orgán a technická služba. Predčasné zrýchlenie sa nepoužije. 1.4.2.3. Výpočet priemeru z meraní Zo zrýchlení vypočítaných z troch platných jázd sa vypočíta aritmetický priemer a získa sa stredné zrýchlenie vozidla v daných podmienkach skúšky: a = (1/3) (a wot, (i) wot,(i),1 + a wot,(i),2 + a wot, (i),3 ) Stredná hodnota zrýchlenia a wot,(i) sa zaokrúhli na dva desatinné čísla (t. j. XX,XX) a zaznamená sa na účely neskorších výpočtov. 1.4.3. Výpočet váhového faktoru prevodu Váhový faktor prevodu "k" sa použije len v prípade skúšky s dvoma prevodovými stupňami na zlúčenie výsledkov z oboch prevodov do jediného výsledku. Váhový faktor prevodu je bezrozmerné číslo definované takto: k = (awot, ref - a wot,(i +1) )/(awot(i) - a wot,(i + 1) ) 1.4.4. Výpočet faktoru čiastkového výkonu Faktor čiastkového výkonu k p je bezrozmerné číslo slúžiace na zlúčenie výsledkov akceleračnej skúšky s plne otvorenou škrtiacou klapkou s výsledkom skúšky pri konštantnej rýchlosti. 1.4.4.1. V prípade vozidiel skúšaných s dvoma prevodovými stupňami je faktor čiastkového výkonu definovaný takto: k p =1- (aurban /a wot, ref ). 1.4.4.2. V prípade vozidiel skúšaných s jediným prevodovým stupňom alebo s voličom prevodového stupňa v jedinej polohe je faktor čiastkového výkonu definovaný takto: k p =1- (a urban /a wot, (i) ) Ak je hodnota a wot,(i) rovná alebo menšia než hodnota a urban, k p sa nastaví na nulu. 1.4.5. Spracovanie meraní akustického tlaku V daných podmienkach skúšky sa z troch jednotlivých výsledkov na každej strane vozidla oddelene vypočíta priemer: L = (1/3) (L mode, (i),side mode,(i),side,1 + L mode,(i),side,2 + L mode, (i),side,3 kde sa index "mode" vzťahuje na skúšobný režim (zrýchlenie pri plne otvorenej škrtiacej klapke alebo konštantná rýchlosť), "(i)" sa vzťahuje na prevodový stupeň a "side" na umiestnenie mikrofónu (vľavo alebo vpravo). Vyššia z oboch priemerných hodnôt sa matematicky zaokrúhli na jedno desatinné číslo (t. j. XX,X) a zaznamená sa na účely neskorších výpočtov: L mode, (i) = MAX(L mode,(i),left ; L mode,(i), right ) ) 24
1.4.6. Výpočet konečných výsledkov skúšky 1.4.6.1. Vozidlá s PMR 25 Vozidlá s PMR nepresahujúcou hodnotu 25 sa skúšajú s jedným prevodovým stupňom alebo s voličom prevodového stupňa v jedinej polohe a to s plne otvorenou škrtiacou klapkou. Konečným výsledkom skúšky je hladina akustického tlaku L wot,(i) matematicky zaokrúhlená na najbližšie desatinné číslo (t. j. XX,X). 1.4.6.2. Vozidlá s PMR > 25 Ak sa vozidlo skúšalo s dvoma prevodovými stupňami, na výpočet výsledkov akceleračných skúšok s plne otvorenou škrtiacou klapkou a skúšok s konštantnou rýchlosťou sa použije váhový faktor prevodu: Lwot = Lwot(i +1) + k (Lwot,(i) - Lwot,(i + 1) ) Lcrs = Lcrs(i +1) + k (Lcrs,(i) - Lcrs,(i + 1) ) Ak sa vozidlo skúšalo s jedným prevodovým stupňom alebo s jedinou polohou voliča prevodového stupňa, nie je potrebné žiadne ďalšie váženie: L wot = Lwot,(i) L crs = L crs,(i) Hladina akustického tlaku L urban predstavujúca mestskú premávku sa nakoniec vypočíta pomocou faktoru čiastkového výkonu k p : Lurban = Lwot - k p (L wot - L crs ) Všetky hodnoty hladiny akustického tlaku sa matematicky zaokrúhlia na najbližšie desatinné číslo (t. j. XX,X). 2. HLUK STOJACEHO MOTOCYKLA (podmienky merania a metóda skúšania vozidla v prevádzke) 2.1. Hladina akustického tlaku v bezprostrednej blízkosti motocykla Aby sa uľahčili následné hlukové skúšky motocyklov v prevádzke, hladina akustického tlaku sa meria v bezprostrednej blízkosti výstupu výfukového systému v súlade s ďalej uvedenými požiadavkami, pričom sa výsledky merania zaznamenajú v oznámení uvedenom v prílohe 1. 2.2. Meracie prístroje Použije sa presný zvukomer uvedený v bode 1.2.1. 2.3. Podmienky merania 2.3.1. Stav motocykla Prevodovka vozidla musí byť v neutrálnej polohe a spojka zapnutá, alebo v prípade automatickej prevodovky musí byť v parkovacej polohe a parkovacia brzda, ak je ňou motocykel vybavený, musí byť v činnosti. Ak je vozidlo vybavené klimatizáciou, musí byť vypnutá. Ak je vozidlo vybavené ventilátorom(mi) s automatickým spúšťacím mechanizmom, nesmie sa do tohto systému počas merania hladiny akustického 25
tlaku zasahovať. Kapota motora alebo kryt motorového priestoru musia byť zatvorené. Pred každou sériou meraní sa motor uvedie na svoju obvyklú prevádzkovú teplotu podľa údajov výrobcu. V prípade dvojkolesových motorových vozidiel bez neutrálu musí byť pri meraní zadné koleso nadvihnuté nad vozovku tak, aby sa koleso mohlo voľne otáčať. Ak je na vykonanie skúšky potrebné dvojkolesové vozidlo nadvihnúť, meracia poloha mikrofónu sa nastaví tak, aby sa dosiahla určená vzdialenosť od referenčného bodu výfukovej trubice; umiestnenie referenčných bodov je uvedené na obrázku 1. 2.3.2. Skúšobné miesto 2.3.3. Rôzne Vhodným skúšobným miestom musí byť vonkajšie prostredie, ktoré tvorí rovný betón, hutný asfalt alebo podobný plochý povrch z tvrdého materiálu bez snehu, trávy, uvoľnenej zeminy, popola alebo iného materiálu pohlcujúceho zvuk. Musí to byť otvorený priestor, v ktorom sa v trojmetrovom okruhu od polohy mikrofónu a od ktoréhokoľvek miesta na vozidle nenachádzajú veľké odrazové plochy, napr. zaparkované vozidlá, budovy, reklamné tabule, stromy, kríky, pozdĺžne steny, osoby atď. Ako alternatívu skúšania k meraniu vo voľnom priestore možno použiť zvukovo poloizolovanú komoru. Zvukovo poloizolovaná komora musí spĺňať vyššie uvedené požiadavky. Tieto požiadavky sú splnené, ak skúšobné zariadenie spĺňa vyššie uvedené kritérium trojmetrovej vzdialenosti a má medznú frekvenciu nižšiu než: (a) tretinooktávové pásmo pod najnižšiu základnou frekvenciou motora v skúšobných podmienkach a (b) 100 Hz 2/. Odčítané údaje meracieho prístroja spôsobené hlukom okolia a vplyvom vetra musia byť aspoň o 10 db(a) nižšie než hladiny zvuku, ktoré sa majú merať. Mikrofón možno vybaviť vhodným ochranným krytom za predpokladu, že sa zohľadní jeho vplyv na citlivosť mikrofónu. Skúšky sa nesmú vykonať ak je rýchlosť vetra, vrátane nárazov, vyššia než 5 m/s počas intervalu merania hluku. 2.4. Metóda merania 2.4.1. Umiestnenie mikrofónu (pozri doplnok 2) Mikrofón sa umiestni vo vzdialenosti 0,5 ± 0,01 m od referenčného bodu výfukovej trubice podľa definície na obrázku 1 a v uhle 45 ± 5 k vertikálnej rovine. v ktorej leží os prúdu výfukových plynov z výstupu výfuku. Mikrofón musí byť vo výške referenčného bodu, najmenej však 0,2 m od zeme. Referenčná os mikrofónu musí ležať v rovine rovnobežnej s povrchom 2/ Hlukové vlastnosti vnútorných skúšobných zariadení sa určia vzhľadom na medznú frekvenciu (Hz). Ide o frekvenciu, pri ktorej prekročení možno komoru považovať za zvukovo poloizolovaný priestor. 26
vozovky a musí smerovať k referenčnému bodu na výstupe výfuku. Referenčným bodom je najvyšší bod, ktorý spĺňa tieto podmienky: (a) referenčný bod musí byť na konci výfukovej trubice; (b) referenčný bod sa musí nachádzať vo vertikálnej rovine, v ktorej leží stred výstupu výfukovej trubice a os prúdenia plynov z výstupu výfukovej trubice. Ak sú možné dve polohy mikrofónu použije sa poloha, ktorá je bočne najvzdialenejšie od pozdĺžnej osi vozidla. Ak je os prúdenia výstupu výfukovej trubice v uhle 90 ± 5 k pozdĺžnej osi vozidla, mikrofón sa umiestni v bode, ktorý je najviac vzdialený od motora. Ak má vozidlo dva alebo viac výstupov výfukovej trubice, ktoré sú umiestnené vo vzdialenosti menšej než 3 m od seba a sú napojené na jediný tlmič, vykoná sa len jedno meranie. Mikrofón sa umiestni vo vzťahu k výstupu, ktorý je najvzdialenejší od pozdĺžnej osi vozidla alebo, ak taký výstup nie je, od výstupu, ktorý je najvyššie nad zemou. V prípade vozidiel, ktoré majú výfuk opatrený výstupmi nachádzajúcimi sa viac než 0,3 m od seba, sa vykoná jedno meranie pre každý vstup ako keby bol jediný a zaznamená sa najvyššia hodnota z nameraných hodnôt akustického tlaku. Na účely cestných kontrol možno referenčný bod presunúť na vonkajší povrch karosérie vozidla. 2.4.2. Prevádzkové podmienky 2.4.2.1. Cieľové otáčky motora Cieľové otáčky motora sa určia ako: 75 % S pre vozidlá s S 5 000 min -1 a 27
50 % S pre vozidlá s S > 5 000 min -1. V prípade vozidiel, ktoré nemôžu pri skúške so stojacim vozidlom dosiahnuť uvedené cieľové otáčky motora, sa namiesto cieľových otáčok motora použije hodnota 95 % maximálnych otáčok motora dosiahnuteľných pri skúške so stojacim vozidlom. 2.4.2.2. Skúšobný postup Otáčky motora sa postupne zvyšujú z voľnobehu až na cieľové otáčky motora a udržujú sa na nich s tolerančným pásmom ± 5 %. Potom sa ovládač škrtiacej klapky rýchlo uvoľní a otáčky sa vrátia do voľnobehu. Hladina akustického tlaku sa meria počas času v ktorom motor pracuje s konštantnými otáčkami pod dobu najmenej 1 sekundy a počas celého obdobia spomaľovania. Maximálny údaj zvukomeru sa považuje za skúšobnú hodnotu. Meranie sa považuje za platné len vtedy, keď sa otáčky motora neodchýlili od cieľových otáčok motora o viac než ± 5 % počas aspoň 1 s. 2.4.3. Viacrežimový výfukový systém 2.5. Výsledky Vozidlá vybavené viacrežimovým ručne nastaviteľným výfukovým systémom sa skúšajú vo všetkých režimoch. 2.5.1. V oznámení uvedenom v prílohe 1 sa uvedú všetky príslušné údaje a najmä tie, ktoré sa použili použité pri meraní hluku stojaceho motocykla. 2.5.2. Merania sa vykonajú pri polohe(ách) mikrofónu predpísanej(ých) vyššie. Zaznamená sa A-vážená maximálna hodnota hladiny akustického tlaku nameraná pri skúške s presnosťou na jedno desatinné miesto (napr. 92,45 sa zaznamená ako 92,5, pričom 92,44 sa zaznamená ako 92,4). Skúška sa opakuje dovtedy, kým sa v prípade každého výstupu nedosiahne pri troch po sebe nasledujúcich meraniach vzájomná odchýlka maximálne 2,0 db(a). 2.5.3. Výsledkom pre daný výstup je aritmetický priemer troch platných meraní matematicky zaokrúhlený na najbližšie celé číslo (napr. 92,5 sa zaznamená ako 93, pričom 92,4 sa zaznamená ako 92). 2.5.4. V prípade vozidiel, ktoré majú viac výfukových výstupov sa zaznamená hladina akustického tlaku zistená pri výstupe s najvyššou priemernou hladinou akustického tlaku. 2.5.5. V prípade vozidiel, ktoré majú viacrežimový výfukový systém s ručným ovládaním výfukových režimov, sa zaznamená hladina akustického tlaku pre ten režim, ktorý má najvyššiu priemernú hladinu akustického tlaku. 3. HLUK POHYBUJÚCEHO SA MOTOCYKLA (údaje zaznamenávané na uľahčenie skúšania vozidla v prevádzke) 3.1. Zmluvná strana môže stanoviť skúšobný postup s cieľom overiť splnenie požiadaviek v prevádzke, pričom náležite prihliadne na odlišnosti medzi skúšobnými podmienkami, ktoré sa uplatnili pri homologizácii. 3.2. S cieľom uľahčiť skúšku splnenia požiadaviek v prevádzke sa nasledujúce informácie týkajúce sa meraní hladín akustického tlaku vykonaných podľa 28
bodu 1 prílohy 3 pri motocykloch v pohybe, uvedú ako referenčné údaje o splnení požiadaviek v prevádzke: (a) prevodový stupeň (i) alebo v prípade vozidiel skúšaných s nezablokovanými prevodovými stupňami poloha voliča prevodového stupňa zvolená pri skúške; (b) dĺžka pred zrýchlením l PA v m; (c) priemerná rýchlosť vozidla v km/h na začiatku akceleračnej skúšky s plne otvorenou škrtiacou klapkou pri prevodovom stupni (i) a (d) hladina akustického tlaku L wot,(i) v db(a) pri skúške s plne otvorenou škrtiacou klapkou a pri prevodovom stupni (i), definovaná ako vyššia z dvoch hodnôt, ktoré sú výsledkom spriemerovania výsledkov jednotlivých meraní pri každej z polôh mikrofónu. 3.3. Referenčné údaje o splnení požiadaviek v prevádzke sa zaznamenajú v oznámení, ktorého vzor je uvedený v prílohe 1. 29
Príloha 3 - Doplnok 1 SCHÉMA POSTUPU SKÚŠKY POHYBUJÚCEHO SA VOZIDLA PRE VOZIDLÁ KATEGÓRIE L 3 S PMR 25 30
Príloha 3 - Doplnok 2 UMIESTNENIE MIKROFÓNU PRI SKÚŠKE HLUKU STOJACEHO VOZIDLA 31
1. ÚVOD Príloha 4 ŠPECIFIKÁCIE SKÚŠOBNÉHO MIESTA V tejto prílohe sú opísané špecifikácie týkajúce sa fyzikálnych charakteristík skúšobnej dráhy a jej povrchu. Tieto špecifikácie založené na osobitnej norme 1/, opisujú požadované fyzikálne charakteristiky, ako aj skúšobné metódy pre tieto charakteristiky. 2. POŽADOVANÉ CHARAKTERISTIKY POVRCHU Povrch sa považuje za povrch, ktorý je v súlade s touto normou za predpokladu, že bola odmeraná štruktúra povrchu a pórovitosť alebo koeficient absorpcie zvuku a zistilo sa, že spĺňajú všetky požiadavky bodov 2.1. až 2.4. a za predpokladu, že boli splnené konštrukčné požiadavky (bod 3.2.). 2.1. Zostatková (reziduálna) pórovitosť Zostatková (reziduálna) pórovitosť povrchovej zmesi skúšobnej dráhy V C nesmie byť vyššia než 8 %. O postupe merania pozri bod 4.1. 2.2. Koeficient absorpcie zvuku 2/ Ak povrch nespĺňa požiadavku na zostatkovú (reziduálnu) pórovitosť vyhovuje len vtedy, keď je jeho koeficient absorpcie α 0,10. O postupe merania pozri bod 4.2. Požiadavky bodov 2.1. a 2.2. sú splnené aj vtedy, keď sa odmerala len absorpcia zvuku a zistilo sa, že α 0,10. 2.3. Hĺbka štruktúry povrchu Hĺbka štruktúry povrchu (TD) meraná objemovou metódou (pozri bod 4.3.) je: TD 0,4 mm 2.4. Homogenita povrchu Je potrebné vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby bol povrch miesta skúšky čo možno najhomogénnejší. To zahŕňa štruktúru a pórovitosť no treba však dbať aj na to, či proces valcovania nebol na niektorých miestach účinnejší než na iných, v dôsledku čoho sa na týchto miestach môže vyskytnúť odlišná štruktúra a nerovnosť spôsobujúca hrbole. 2.5. Periodické skúšanie 1/ S cieľom skontrolovať, či povrch stále ešte spĺňa požiadavky na štruktúru povrchu a pórovitosť alebo absorpciu zvuku stanovené v tejto norme, je potrebné periodicky skúšať povrch v týchto intervaloch: (a) Pre zostatkovú pórovitosť alebo absorpciu zvuku: keď je povrch nový; ak povrch spĺňa požiadavky keď je nový, nevyžaduje sa ďalšie periodické skúšanie. ISO 10844:1994. 2/ Najdôležitejšou charakteristikou je absorpcia zvuku, hoci medzi staviteľmi ciest je známejšia zostatková pórovitosť. Absorpciu zvuku však treba merať len vtedy, keď povrch nespĺňa požiadavky na pórovitosť. Je to preto, že zostatková pórovitosť sa spája s relatívne veľkou neistotou z hľadiska merania, ako aj jeho závažnosti a niektoré povrchy môžu byť preto omylom zamietnuté, ak sa vychádza len z merania pórovitosti. 32
(b) Pre hĺbku štruktúry povrchu (TD): keď je povrch nový; keď sa začína s hlukovými skúškami (poznámka: najskôr štyri týždne po pokrytí); potom každých dvanásť mesiacov. 3. KONŠTRUKCIA SKÚŠOBNÉHO POVRCHU 3.1. Plocha Pri projektovaní usporiadania skúšobnej dráhy je dôležité minimálne zabezpečiť, aby bola plocha cez ktorú prechádzajú vozidlá v skúšobnom úseku, pokrytá špecifikovaným skúšobným materiálom s primeranými okrajmi pre bezpečnú a praxi primeranú jazdu. To si bude vyžadovať, aby šírka dráhy bola aspoň 3 m a jej dĺžka presahovala za čiary AA a BB minimálne o 10 m na každom konci. Obrázok 1 zobrazuje nákres vhodného skúšobného miesta a udáva minimálnu plochu, ktorá musí byť upravená strojom a zhutnená špecifikovaným materiálom pre skúšobný povrch. Podľa bodu 1.3.1. prílohy 3 sa merania musia vykonať na každej strane vozidla. To sa môže uskutočniť buď meraním s dvoma polohami mikrofónov (jeden na každej strane dráhy) a jazdou v jednom smere, alebo meraním s jedným mikrofónom len na jednej strane dráhy, ale s jazdou vozidla v oboch smeroch. Ak sa použije táto druhá metóda, v tom prípade nie sú žiadne požiadavky na tú stranu dráhy, na ktorej nie je umiestnený žiadny mikrofón. 33
Obrázok 1 Minimálne požiadavky na povrch skúšobného miesta. Tieňovaná časť sa nazýva "skúšobná plocha" Legenda: Tieňovaná plocha: minimálna plocha pokrytá skúšobným povrchom, t. j. skúšobná plocha Čierne kruhy: polohy mikrofónu (výška 1,2 m) 3.2. Konštrukcia a príprava povrchu 3.2.1. Základné konštrukčné požiadavky Skúšobný povrch musí spĺňať štyri konštrukčné požiadavky: 3.2.1.1. Musí to byť hutný asfaltobetón. 3.2.1.2. Maximálny rozmer zrna musí byť 8 mm (s toleranciou od 6,3 do 10 mm). 3.2.1.3. Hrúbka nosnej vrstvy musí byť 30 mm. 3.2.1.4. Spojivom je nemodifikovaný čistý prehriaty asfalt. 3.2.2. Konštrukčné pokyny Ako návod pre výrobcu povrchu ukazuje obrázok 2 krivku zrnitosti štrku, ktorej dodržanie zabezpečí požadované charakteristiky. Okrem toho tabuľka obsahuje niektoré usmernenia pre zabezpečenie požadovanej štruktúry a trvanlivosti. Krivka zrnitosti zodpovedá tejto rovnici: % prepadu 100 1/ 2 P d / d max kde: d = štvorcový rozmer oka sita v mm d max = 8 mm pre strednú krivku d max = 10 mm pre krivku spodnej tolerancie d max = 6,3 mm pre krivku hornej tolerancie 34