BIOMONITORING VODNÉHO TOKU

Transcript

1 BIOMONITORING VODNÉHO TOKU Cieľ: Oboznámiť sa s kvalitou vody v povrchových tokoch na Slovensku. Spoznať fyzikálne, chemické a biologické ukazovatele kvality povrchových vôd. Osvojenie si metódy stanovenia saprobity vody bioindikačnou metódou a spoznať vybrané bioindikujúce druhy stavovcov a makrobezstavovcov Trvanie: 3 hodiny Pomôcky: notebook, dataprojektor, kadičky, teplomery, sieťky na odchyt vodných bezstavovcov, cedníky, biele plytké nádoby, štetce, lupy, vedrá, kľúče na určovanie bezstavovcov, GPS, nádoby na odber anorganických vzoriek (voda, sedimenty), kľúče na určovanie rastlín a živočíchov, literatúra o vodných ekosystémoch, kolorimetrické rýchlotesty na stanovenie základných chemických vlastností vody Obsah: 1 Úvod do problematiky Príloha 1 prezentácia - Biomonitoring vodného toku 2 Biomonitoring vodného toku Príloha 2 pracovný list Zapisovací hárok 3 Použitá literatúra 1

2 ÚVOD DO PROBLEMATIKY ÚČEL: formou výkladu a s využitím prezentácie oboznámiť študentov s problematikou monitoringu tečúcich povrchových vôd a s metódou BISEL POTREBNÝ ČAS: 40 minút MATERIÁL A POMÔCKY: notebook, dataprojektor Príloha 1 Prezentácia - Monitoring vodných tokov METODICKÝ POSTUP: Učiteľ vysvetľuje nové učivo prostredníctvom prezentácie. Výklad je prehľadom danej problematiky a zároveň zadaním úloh pre študentský biomonitoring vodného toku. Študenti by pred vlastným výskumom mali ovládať princíp biomonitoringu, oboznámiť sa s bioindikačnými druhmi vodných bezstavovcov, naučiť sa rozlišovať taxóny a určovať významnosť prítomnej skupiny pri určení stupňa čistoty vody vo vodnom toku. Súčasťou prípravy je zopakovanie základných poznatkov o znečisťovaní vôd, chemických metód stanovenia kvality vôd, zopakovať princíp určovania ph roztokov. Obr. 1 Úvod prezentácie Monitoring vodných tokov (Jakabová, Jakab, 2007) TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ: Aké sú naše rieky? Voda je prostredím, na ktoré sa viaže priamo, či nepriamo existencia vlastne všetkých živých tvorov na našej planéte. Človek svojou činnosťou často vedome, či nevedome zasahuje do prírodných dejov. Tým, že priemyselnou, poľnohospodárskou činnosťou a produkciou odpadu vnáša do prírodných ekosystémov znečistenie, odráža sa to na stave týchto ekosystémov. Mnohé vodné živočíchy tak strácajú podmienky pre svoje životné funkcie vplyvom nadmerného znečistenia, nemôžu plniť svoju funkciu v prírode a hynú. Do akej miery sú porušené prirodzené vlastnosti vody, to je možné zistiť dvoma spôsobmi, jedným z nich je chemický rozbor vody a druhým je biomonitoring. Chemický rozbor vody ukazuje, aké je chemické zloženie skúmanej vzorky vody odobratej v určitom čase na určitom mieste. 2

3 K základným ukazovateľom kvality vody patria nasledovné chemické parametre: koncentrácie amoniaku, dusičnanov, dusitanov, fosforečnanov, ph, množstvo rozpusteného kyslíka, celková tvrdosť a uhličitanová tvrdosť. Z fyzikálnych parametrov sa sleduje teplota vody, rozpustnosť plynov vo vode, farba, zákal, priehľadnosť, vodivosť, pach, chuť, rýchlosť prúdenia, vodný stĺpec a i. Kvalita povrchových vôd Klasifikácia kvality povrchových tokov je sumarizáciou v zmysle STN Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchových vôd. Podľa tejto normy sa kvalita vody hodnotí v ôsmich skupinách ukazovateľov: A-skupina kyslíkový režim B-skupina základné fyzikálno-chemické ukazovatele C-skupina nutrienty D-skupina biologické ukazovatele E-skupina mikrobiologické ukazovatele F-skupina mikropolutanty G-skupina toxicita H-skupina - rádioaktivita Na základe ukazovateľov sa povrchová voda triedi do piatich akostných tried kvality a označuje sa príslušnou farbou na mape (KLINDA, LIESKOVSKÁ et al., 2002): I. trieda veľmi čistá voda (svetlá modrá) II. trieda čistá voda (tmavá modrá) III. trieda znečistená voda (zelená) IV. trieda silno znečistená voda (žltá) V. trieda veľmi silno znečistená voda (červená) Triedy I.- III. označujú vyhovujúcu vodu, triedy IV.- V. označujú nevyhovujúcu vodu. Podľa KLINDU, LIESKOVSKEJ ET AL. (2003) je na Slovensku kvalita povrchových vôd z 80% nevyhovujúca z hľadiska ukazovateľa E mikrobiologické ukazovatele, kvôli vysokému obsahu baktérií a choroboplodných zárodkov. Ochrana vôd na Slovensku je stanovená zákonom o vodách (zákon č. 184/2002 Z.z o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Tento zákon zahŕňa okrem ochrany vodných zdrojov aj ochranu vodných ekosystémov. Zákon sa venuje aj zaobchádzaniu s nebezpečnými látkami a problematike znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami (KLINDA ET AL., 2002). Požiadavky sa kladú aj na rekreačné vody kvalita rekreačných vôd je kontrolovaná hygienikmi. V súčasnosti je stav kvality vody na väčšine prírodných kúpalísk neuspokojivý, rekreačné vody majú zlé fyzikálno-chemické ukazovatele (farba, priehľadnosť, ph, obsah fosforu) ale aj vysoký obsah choroboplodných zárodkov a baktérií a stále častejšie objavuje sinicový vodný kvet, ktorý je dôvodom vysokého obsahu cyanotoxínov vo vode. Sinice môžu vyvolávať alergické reakcie (KLINDA, LIESKOVSKÁ ET AL., 2003). Sledované chemické parametre vody Fyzikálne a chemické ukazovatele podávajú informáciu o aktuálnom stave kvality vodného toku. K základným chemickým ukazovateľom patria (STREĎANSKÝ, 2002; SABOOVÁ ET AL., 1999): Amoniakálny dusík - C-skupina nutrienty, vyskytuje sa vo všetkých typoch vôd. Amoniakálny dusík patrí medzi zvláštne ukazovatele chemického zloženia povrchových vôd. Obsah amoniaku sa sleduje v surovej splaškovej vode, vo väčšine priemyslových odpadových vôd a pri kontrole prevádzky účinnosti biologických čistiarní. V pitnej vode signalizuje prítomnosť amoniaku znečistenie podzemných vôd živočíšnymi odpadmi, fekáliami a pod. Pri vysokých koncentráciách amoniaku vo vode môže dôjsť k úhynu rýb v rieke 3

4 (jazere, rybníku). Potenciálnym zdrojom amoniaku sú sklady chemikálií, ako napr. umelých hnojív, nezabezpečené hnojiská väčšinou nelegálne zriadené v blízkosti vody. Častým zdrojom môže byť vyplachovanie cisterien a veľkých zásobníkov chemikálií. Dusitany - C-skupina nutrienty, nachádzajú sa vo všetkých typoch vôd. - koncentrácia NO 2 v podzemných a povrchových vodách je spravidla veľmi malá (stotiny, desatiny mg.dm -3 ) a v odpadových splaškových vodách (jednotky až desiatky mg.dm 3- ). Hlavným zdrojom znečistenia vody dusitanmi a dusičnanmi je poľnohospodárstvo (hnojivá prírodné aj umelé), priemyselný odpad a splaškové vody. Dusitany vznikajú vo vode ako prechodný člen v dusíkovom cykle, najčastejšie pri biochemickej redukcii dusičnanov, alebo biochemickej oxidácii amoniakálneho dusíka. Dusitany patria medzi indikátory fekálneho znečistenia prírodných vôd. V pitnej vode sú dusitany zdravotne závadné, pretože spôsobujú methemoglobinémiu. Stanovenie dusitanov je potrebné u pitných vôd. U povrchových a odpadových vôd a pri kontrole biologických čistiarní je stanovenie dusitanov súčasťou dusíkovej bilancie. Dusitany vo vode sú veľmi nestále, preto je potrebné vzorky vody analyzovať ihneď po odbere. Dusičnany - C-skupina nutrienty, vyskytujú sa vo všetkých typoch vôd. V čistých prírodných vodách (podzemných, povrchových) sú v malých koncentráciách. V prírodných vodách v poľnohospodárskych oblastiach sú vo väčších koncentráciách, ako aj v odtokoch z biologických čističiek odpadových vôd a v niektorých priemyselných odpadových vodách. Dusičnany sú konečným produktom biochemickej oxidácie organicky viazaného dusíka, preto ich zvýšená koncentrácia môže slúžiť ako dôkaz znečistenia organického pôvodu. Hodnoty obsahov dusičnanov sú zvyčajne najvyššie v zime. Naopak, počas vegetačného obdobia, kedy sú čiastočne spotrebované rastlinami, vykazujú nižšie hodnoty. Dusičnany po redukcii v žalúdku na dusitany sa stávajú pre človeka škodlivé, preto ich obsah v pitnej vede nesmie prekročiť 50 mg.dm -3 v povrchových vodách súvisí obsah dusičnanov s eutrofizáciou a patrí medzi zvláštne ukazovatele chemického zloženia povrchových vôd. Fosforečnany - C-skupina nutrienty, stanovenie fosforečnanov v povrchovej vode má svoj význam najmä v súvislosti s pojmom eutrofizácia vody. Fosforečnany sa môžu dostať do vody z pracích práškov vyrábaných na báze týchto látok. Obsahujú ich aj umelé hnojivá, ktoré obvykle fungujú na báze fosfátov a dusičnanov. Živiny, ako dusík a fosfor sú životne dôležité pre rast vodných rastlín. Ich nadbytok spôsobuje problémy, narušuje ekologickú rovnováhu v prírode. Nadmerné množstvá fosforečnanov sa dostavajú do prostredia v dôsledku ľudských aktivít - pracie prášky, hnojivá a splašky, organický odpad zo živočíšnej výroby. Proces eutrofizácie spočíva v prvej fáze v bujneniu rastlín, najmä rias. Vzniká nerovnováha medzi rastlinnou a živočíšnou zložkou, odumretá rastlinná hmota spotrebuje veľké množstvá kyslíka, ktorý potom chýba živočíchom a v dôsledku nedostatku kyslíka odumierajú živočíchy citlivé na koncentráciu kyslíka vo vode. Bujnenie niektorých rias a siníc v dôsledku nadbytku fosfátov sa označuje vodný kvet, Tento jav spôsobuje úhyn rýb v stojatých vodách v dôsledku narušenia kyslíkovej bilancie. ph - B-skupina základné fyzikálno-chemické ukazovatele, faktor kyslosti alebo zásaditosti. Je jedným z najdôležitejších chemických vlastností vody. Zvýšené ph v povrchovej vode signalizuje prítomnosť zásady, nízke ph prítomnosť kyselín. Tvrdosť vody - B-skupina základné fyzikálno-chemické ukazovatele definovaná ako vlastnosť' vody vyjadrená súčtom koncentrácii vápnika, horčíka, stroncia a bária. Vápnik a horčík sú bežnou súčasťou podzemných a povrchových vôd. Ich obsah je závislý na geologických pomeroch vo zvodnených vrstvách. 4

5 Prítomnosť príslušných uhličitanov udáva celkovú tvrdosť a prítomnosť hydrogénuhličitanov tvrdosť prechodnú. Rozpustený kyslík - A-skupina kyslíkový režim, Kyslík je najvýznamnejší z rozpustených plynov vo vode, netvorí s ňou iónové zlúčeniny. U podzemných a pitných vôd sa kyslík obvykle nestanovuje. Nemá význam ani hygienický, ani chuťový. U povrchových vôd patrí stanovenie kyslíka k najdôležitejším stanoveniam, koncentrácia kyslíka je totiž jedným z najdôležitejších ukazovateľov kyslíkového režimu vôd a indikátorom čistoty tokov, znečistenia odpadových vôd. Stanovenie obsahu kys1íka slúži pri kontrole chodu biologických čistiarní odpadových vôd. Stanovenie koncentrácie rozpusteného kyslíka je taktiež analytickým základom pre stanovenie biochemickej spotreby (koncentrácie) kyslíka (BSK). Stanovenie všetkých uvedených ukazovateľov dovolí posúdiť kvalitu vody a významnosť jej prípadného znečistenia. Iné parametre kvality vody: Okrem spomínaných ukazovateľov sa stanovujú vo vode tiež ďalšie látky: fenoly, chloridy, ťažké kovy, polychlórované bifenyly (PCB), pesticídy, organofosfáty (napr. DDT, HCH) a pod. Všetky tieto látky majú negatívny účinok na prírodu, životné prostredie a na človeka. Stanovenie saprobity pomocou biomonitoringu Saprobita je biologický stav vody, ktorý je vyvolaný znečistením vody biologicky rozložiteľnými organickými látkami. Na základe saprobity sa povrchové vody klasifikujú na oligosapróbne (I. trieda, veľmi čistá voda), β-mezosapróbna (II. III. Trieda čistá až znečistená voda), α-mezosapróbna (IV. Trieda veľmi znečistená voda) a polysapróbna voda (V. trieda veľmi silne znečistená voda) (TÖLGYESSY ET AL., 2001). Saprobita je významným faktorom stanovenia kvality vody. Určuje sa na základe prítomnosti resp. neprítomnosticitlivých bioindikujúcich druhov (STREĎANSKÝ, 2002). Makro-bezstavovce sú živočíchy, ktoré najväčšiu časť svojho života alebo celý životný cyklus prežívajú vo vode, na povrchu vodnej hladiny alebo v koryte. Ide o živočíchy viditeľné aj voľným okom, ktoré sú obyčajne veľkosti 1-5 cm a iba zriedkavo presahujú 10 cm. Najčastejšími predstaviteľmi vodnej fauny makrobezstavovcov sú kôrovce (raky, kriváky), rozličné červy (ploskulica, tubifex), hmyz a jeho larvy (napr. potočníky, podenky, komáre, vodné bzdochy a iné) a mäkkýše (ulitníky, lastúrniky). Okrem makro-bezstavovcov sa vo vode nachádzajú aj drobné živočíchy a jednobunkovce, ktoré sú pozorovateľné iba pod mikroskopom. Tieto organizmy sú významným ukazovateľom mikrobiologických vlastností vôd (SABOOVÁ et al., 1999; BORSOS, BORIÁN, 2001) Vodné bezstavovce sú cennými indikátormi znečistenia, pretože preukážu prítomnosť znečistenia, ktoré by sa príležitostnými chemickými rozbormi nemuseli dokázať. Vodné makro-bezstavovce, ktoré sú vhodné pre bioindikančné účely (SABÓOVÁ et al., 1999; SABÓOVÁ et al., 1996; BOROS, BORIÁN, 2001; BORSOS, 2004): Plathelminthes ploskavce: ploskuľa hranatohlavá, ploskuľa vrchovská, ploskuľa biela, ploskuľa tmavá; Oligochaeta máloštetinavce: tubifex bahenný; Hirudinea pijavice: pijavica lekárska, pijavica veľká, hltanovka škvrnitá; Gastropoda ulitníky: teodox dunajský, močiarka pásavá, bitýnia bahenná, kamienka pontická, bytinela pramenná, vodniak malý, vodniak bahenný, vodniak vysoký, kotúľka veľká, kotúľka obrúbená, čiapočka potočná; Bivalvia lastúrniky: kopýtko prirastené, korýtko, škľabka, kôstka, hrachovka; Crustacea kôrovce: 5

6 žiabronôžka, krivák; Isopoda rovnakonôžky: žižavica vodná; Decapoda desaťnožce: rak skalný; Insecta - Hmyz: Ephemeroptera - podenky: (hrabavý, plochý, plávajúci typ larvy); Odonata - vážky (vážka obyčajná, vážka ploská, hadovkovité, šidielkovité, šidlá); Plecoptera pošvatky: pošvatkovité (bylinožravé pošvatky, mäsožravé pošvatky); Heteroptera bzdochy: vodomerka, hladinárka, korčuliarka, splošťula bahenná, hladinárka, chrbtoplávka, kliešťovka; Trichoptera potočníky (larvy); Diptera dvojkrídlovce (larvy): tipuľovité, bahniarkovité, sliedičkovité, prísavkárovité, komárikovité, koretrovité, komár, pakomárikovité, muškovité, pakomárovité, bránivkovité, ovadovité, trúdovka, muchovité; Coleoptera chrobáky: krútňavce, potápniky, vodomily. BIOMONITORING VODNÉHO TOKU ÚČEL: odchyt vodných bezstavovcov a realizácia školského biomonitoringu priamo v teréne pre stanovenie triedy čistoty vody vodného toku pre biologické ukazovatele a kyslíkový režim. POTREBNÝ ČAS: 60 minút + presun k vodnému toku MATERIÁL A POMÔCKY: kadičky, teplomery, sieťky na odchyt vodných bezstavovcov, cedníky, biele plytké nádoby, štetce, lupy, vedrá, kľúče na určovanie bezstavovcov, GPS, kadičky, nádoby na odber anorganických vzoriek (voda, sedimenty), kľúče na určovanie rastlín a živočíchov, literatúra o vodných ekosystémoch Príloha 2 pracovný list Zapisovací hárok Chemikálie: kolorimetrické rýchlotesty na stanovenie základných chemických vlastností vody: ph, dusičnany, dusitany, amoniakálny dusík, fosforečnany, univerzálne indikátorové papieriky, titračné činidlá na stanovenie rozpustného kyslíka, tvrdosť vody (napr. sada Aquamerck) Zdroj: Vízbiológiai praktikum (BORIÁN, BORSOS et al., 2001), Tanári ségedlet a bioindikáció az iskolai oktatásban (BORSOS, 2004), Občiansky monitoring vody (SABÓOVÁ et al., 1999), Starám sa o svoju rieku (SABÓOVÁ et al., 1996). METODICKÝ POSTUP: Pre monitoring vyberieme dve odberové miesta vybraného vodného toku napr. pre porovnanie jedno miesto odberu nad obcou a jedno pod obcou. Vodný tok musí spĺňať nasledovné kritériá z dôvodu bezpečnosti: - tok malý až stredne veľký (veľká rieka nie je vhodná) - dobrá dostupnosť odberového miesta Lokalizácie odberového miesta Monitoring vodného toku začneme určením lokalizácie odberového miesta (použijeme GPS). Zistené údaje zapíšeme do pracovného listu (Príloha 2) spolu s charakteristikou miesta odberu. Nasleduje spoločné stanovenie fyzikálnych a chemických ukazovateľov. Určenie základných fyzikálnych vlastností a vybraných chemických ukazovateľov Z prúdiacej vody odoberieme do kadičky a určíme vlastnosti ako teplota, farba, priehľadnosť. Rýchlosť prúdenia vody určíme meraním času plavenia nejakého 6

7 ľahkého prírodného predmetu na odmeranom úseku rieky. Následne stanovíme so študentmi vybrané chemické ukazovatele pomocou kolorimetrických rýchlotestov. Ak je voda príliš zakalená, je potrebné najskôr nechať vodu v kadičkách usadiť, respektíve prefiltrovať a až potom stanoviť kolorimetricky. Vyvíjanie testov je potrebné robiť presne podľa priložených návodov pre získanie optimálnych výsledkov. Všetky zistené skutočnosti zapisujeme do tabuľky v pracovnom liste (SABÓOVÁ et al., 1999; SABÓOVÁ et al., 1996; BOROS, BORIÁN, 2001; BORSOS, 2004). Odchyt bioindikujúcich druhov živočíchov Samotný biomonitoring vyžaduje prácu v skupinách. Študentov je potrebné rozdeliť na 4 až 5 členné skupiny. Každá skupina obdrží sadu pomôcok. V potoku nalovíme živočíchy pomocou sieťok, z bahna získavame bezstavovce pomocou cedidla. Mäkkýše získame obratím ponorených kameňov. Úlovky prenášame zo sieťky a z cedidla pomocou štetca alebo mäkkou pinzetou do bielej misky s potočnou vodou (prevažne tmavo sfarbené živočíchy budú na bielom podklade dobre pozorovateľné). Pred realizáciou odberu živočíchov je potrebné osvojiť si teoretické východiská - študenti by mali ovládať základné rozlišovacie znaky jednotlivých skupín resp. taxónov ako napr. počet nôh, tvar tela, telové schránky, miesto výskytu apod. V rámci samotnej realizácie odchytu sa môžeme pokúsiť nájsť viac rôznych foriem skupiny (napr. rôzne druhy pošvatiek, potočníkov a pod.). Výsledky odchytu zaznamenávame do tabuľky Obr. 2 Odchyt vodných živočíchov (Jakabová, 2005) Obr. 3 Určovanie bioindikačných druhov (Jakabová, 2005) Obr. 4 Ulovené druhy (Jakabová, 2005) v pracovnom liste. Pri vyplňovaní Zapisovacieho hárku postupujeme nasledovne: V stĺpci 1 Nájdené skupiny krížikom označíme zistené nálezy. V stĺpci 2 napíšeme číslicou koľko rôznych foriem danej skupiny (koľko rozlíšených taxónov) sme dokázali spoľahlivo určiť. Pod stĺpcom 2 sčítame celkový počet zistených taxónov (foriem) bezstavovcov. 7

8 Vyhodnotenie údajov na určenie triedy čistoty vody Skupiny živočíchov uvedené v tabuľke sú radené odhora nadol približne v poradí klesajúcej citlivosti na znečistenie (larvy pošvatiek sú najcitlivejšie, nitenky a larvy trúdoviek sú najmenej citlivé). V poslednej skupine sú uvedené druhy živočíchov, ktoré nemajú bioindikačnú výpoveď, no sú podstatné pri súčte celkovej početnosti nájdených taxónov, ktorý je dôležitým hľadiskom pre stanovenie čistoty vody. Vyhodnotenie začneme tak, že postupujeme stĺpcom 1 zhora nadol tak, že sa zastavíme pri prvej krížikom označenej skupine skupine. Podľa najcitlivejšej skupiny, ktorú sa nám podarilo stanoviť, a podľa počtu rozlíšených taxónov v rámci tejto skupiny (stĺpce 2 a 3) vyberieme v stĺpi 4 tzv. rozhodujúcu triedu, ktorá je označená písmenami A až E. Ak nájdeme popri ostatných živočíchoch aj tri taxóny lariev pošvatiek, vyberáme rozhodujúcu triedu A. Ak nájdeme len jeden taxón pošvatky alebo viac ako tri taxóny lariev podeniek alebo viac ako štyri taxóny potočníkov, vyberieme rozhodujúcu triedu B. Ďalšie menej citlivé skupiny si už nemusíme ďalej všímať. Zistenú rozhodujúcu triedu zapíšeme pod stĺpec 4 do sivo vyznačeného políčka vpravo dole. Takto určenú rozhodujúcu triedu a celkový počet foriem (suma všetkých nájdených taxónov súčet v stĺpci 2) použijeme ku konečnému určeniu triedy čistoty vody (triedy saprobity I - IV) pre biologické ukazovatele a kyslíkový režim. Bioindikácia nám umožňuje stanoviť čistotu vody na základe určenia saprobity vody. (SABÓOVÁ et al., 1999; SABÓOVÁ et al., 1996; BOROS, BORIÁN, 2001; BORSOS, 2004). Určenie triedy sapróbneho stupňa vody stanovíme podľa tabuľky v pracovnom liste. Príklad: Našli sme jeden taxón pošvatky a dva taxóny lariev podeniek rozhodujúca trieda je A (podľa larvy pošvatky ako najcitlivejšieho zástupcu skupín). Celkový počet nájdených taxónov, vrátane tých, ktoré nemali bioindikačnú výpoveď je 7 (napr. 1 taxón potočníka, 1 žižavica, 2 taxóny ploskulíc). V tabuľke sa pohybujeme v riadku A a v stĺpci 2 8. Prienik je II. Výsledok určovania saprobity - Ide o vodu znečistenú, ktorej obsah organických látok metódou BSK 5 dosahuje maximálne 5 mg. dm -3. Odchyt môžeme realizovať aj na rôznych typoch tečúcich vôd a výsledky porovnať. Diskutujeme o rozdieloch vo výskyte bioindikačných druhov. Študentom vysvetlíme, že voda má samočistiacu schopnosť. Podstatné je, že určenie stupňa saprobity je len jedným z ukazovateľov kvality vody aj voda, ktorá vykazuje prítomnosť citlivých druhov vodných živočíchov môže byť v celkovom hodnotení podstatne zaťaženejšia, nakoľko rozhodujúce sú aj hygienické ukazovatele ako prítomnosť choroboplodných zárodkov (tzv. koliformných baktérií a pod.). Študentov oboznámime aj so skutočnosťou, že pri hodnotení celkovej kvality vôd na Slovensku je rozhodujúcim ukazovateľom kvality vodného toku ten, ktorý dokazuje najnižšiu kvalitu vody. Tzn., že ak má voda vo vodnom toku pre všetky ukazovatele hodnoty II-III a v len v jednom parametri je to hodnota IV, v celkovom posudzovaní má vodný tok kvalitu stupňa IV pre biologické ukazovatele a kyslíkový režim. 8

9 POUŽITÁ LITERATÚRA BORIÁN, G., BORSOS, S. et al., Vízbiológiai praktikum. Budapest : Green Pannónia Alapítvány, 62 s. BORSOS, S., 2004: Tanári ségedlet a bioindikáció az iskolai oktatásban. Barcs : Green Pannónia Alapítvány, 16 s. KLINDA, J., LIESKOVSKÁ, Z. et al., Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku Banská Bystrica : MŽP SR a SAŽP, 208 s. KLINDA, J., LIESKOVSKÁ, Z. et al., Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku Banská Bystrica : MŽP SR a SAŽP, 248 s. KLINDA, J., LIESKOVSKÁ, Z. et al., Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku Banská Bystrica : MŽP SR a SAŽP, 240 s. SABÓOVÁ, S. et al., Starám sa o svoju rieku. Košice : Sosna, 79 s. SABÓOVÁ, S. et al., Občiansky monitoring vody. Košice : Sosna, 67 s. STREĎANSKÝ, J., Hodnotenie kvality životného prostredia. Nitra : SPU, 117 s. TÖLGYESSY, J., HARANGOZÓ, M., DAXNEROVÁ, O., Monitoring životného prostredia. Banská Bystrica : FPV UMB, 175 s. 9