Vladimír Slugeň. Úvodom k jadru

Transcript

1 Vladimír Slugeň Úvodom k jadru December

2 Obsah Obsah Úvod... 3 Úvod ku knihe Atómy na Slovensku... 5 Hriešne myšlienky... 7 Niekoľko poznámok ku vzdelávaniu v jadrovej energetike na FEI STU... 9 Do nového roku 2007 s úsmevom! O EURATOMe a jeho význame 50 rokov po založení Čože je to päťdesiatka, keď...? Na úvod roka Nemajme v tom hokej! O výstavbe nových jadrových blokov na Slovensku Pocta Marekovi Ebenovi Je dnes možné Bohunice znovu spustiť? Úvod ku knihe Jadrová elektráreň A1 v kocke Nie je nutné vedieť všetko Cestou domov Z histórie francúzskej jadrovej energetiky Milé WIN-ky, srdečne Vás zdravím! Niečo o Európskej nukleárnej spoločnosti Kde tlačí SNUS topánka? Konferenčné ponaučenia Všetko dobré v novom roku 2011! Zelená energia z našej peňaženky Starostlivosť o starostov Na križovatke niekde za Fukušimou Poučenie z protijadrového vývoja v Nemecku Na čo je nám dobrá fyzika? Do nového roku Od Jánošíka k Pachovi Jadro Jadro a jeho blízke okolie Ako funguje jadrová elektráreň? Ale stručne, mám len minutu Žiarenie je vonkajší prejav energie Všetko v mene bezpečnosti Globálne otepľovanie. A čo s tým má jadrová energetika? Fúzny reaktor ITER Pohľad na jadrovú mapu sveta Záver Vladimir Slugeň ISBN

3 1. Úvod August 2012 K písaniu úvodníkov som sa dostal náhodou, ktorej som sa ale veľmi nebránil. Naviac, nie som si istý, že nasledujúce texty sú naozaj úvodníky, ale väčšinou tak boli publikované v občasníku Bulletin Slovenskej nukleárnej spoločnosti (SNUS) v rokoch alebo v knihách, ktoré SNUS v tomto období vydala. Reagovali na svoju dobu a udalosti v jadrovej technike a energetike s cieľom priniesť čitateľovi moje vnímanie problémov. Priznávam, že môj pohľad mohol byť profesionálne deformovaný dlhoročnou prácou v danej oblasti i funkciou predsedu SNUS. Námety vznikali v rôznych diskusiách s priateľmi i verejnosťou. Za posledných 25 rokov som mnohokrát vysvetľoval výhody, prínosy, či úskalia jadrovej energetiky jej priaznivcom i odporcom. Musel som sa naučiť nevnucovať iným svoj názor, ale aj vedieť nájsť si priestor a spôsob zreteľne ho povedať. Obhajovať jadrovú energetiku je niekedy adrenalínovým športom. Povedať niekomu, že jadrové elektrárne sú dnes najbezpečnejšou a ekologicky najlepšou cestou výroby elektrickej energie je niečo podobné ako v krčme v Terchovej vyhlásiť, že Jiří Jánošík bol maďarský žid..., len s tým rozdielom, že prvú časť vety považujem za pravdivú. Zistil som, že čím viac toho ľudia o jadrovej energetike vedia, tým menej sa jej boja. Báť sa treba ľudskej nezodpovednosti, chamtivosti a hlúposti, s ktorou sa je možné stretnúť všade a v jadrovej energetike je mimoriadne nebezpečná. Na takéto zistenie netreba titul profesora, či hlboké znalosti z jadrovej fyziky, ale zdravý rozum, ktorý v nás snáď ešte ostal. V nádeji, že sa čitatelia radi zamyslia i nad niektorými základnými pojmami v jadrovej technike, som pridal k úvodníkom i ďalšiu časť, v ktorej sa snažím priblížiť sa k jadru problému za pomoci základných informácií o jadre uránu a svojím často hrubým zjednodušením. No ak sa chcete dozvedieť ešte viac, budem rád, ak začnete chodiť na moje prednášky na FEI STU z Jadrových zariadení, z Prevádzky jadrových elektrární, či z Bezpečnosti a spoľahlivosti energetických zariadení. Texty sú doplnené ilustráciami mladých výtvarníkov zo Školy umeleckého výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave, ktorých som poprosil o ich abstraktný pohľad na jadrovú energiu. Príjemné čítanie. Roman Mayer 3

4 Alena Tundérová 4

5 Úvod ku knihe Atómy na Slovensku Apríl 2005 Kniha Atómy na Slovensku je jedným z príspevkov Slovenskej nukleárnej spoločnosti k Svetovému roku fyziky. Európska fyzikálna spoločnosť vyhlásila rok 2005 za Svetový rok fyziky pri príležitosti stého výročia od prvého publikovania teórie relativity Albertom Einsteinom a 50. výročia jeho smrti. Zároveň sa Svetovým rokom fyziky vzdáva česť i objavom v jadrovej a neutrónovej fyzike, ktoré významným spôsobom ovplyvnili technický pokrok za posledných 100 rokov. Kniha vznikala tri roky a pozostáva z príspevkov takmer stovky autorov, ktorí sa pokúsili zmapovať najmä obdobie po druhej svetovej vojne a rozvoj jadrovej fyziky, techniky a energetiky na Slovensku. Slovenská nukleárna spoločnosť (SNUS) je apolitická, nezisková, profesijná organizácia združujúca v súčasnosti približne 600 individuálnych a 32 kolektívnych členov. V tomto roku si pripomína 15 rokov od svojho vzniku. V zmysle prijatých stanov sú hlavné ciele činnosti SNUS: - koordinácia a podpora tvorivej aktivity a uspokojovanie odborných záujmov členov a prenos informácií pre ich potrebu, - inicializácia a podpora dialógu s verejnosťou, ktorý by bol zameraný na riešenie bezpečnostných a ekologických priorít rozvoja jadrovej energetiky ako súčasti súboru zdrojov. Sme radi, že členmi SNUS sú najvýznamnejší slovenskí odborníci v jadrových disciplínach. Pri písaní knihy sme ich oslovili so snahou verne zachovať spomienky na obdobie vzniku a formovania jadrovej fyziky, techniky a energetiky pohľadom pamätníkov a priblížiť toto obdobie ďalším generáciám. Široký záber autorov i redakčnej rady je v tomto prípade základom objektívnosti v zobrazovaní minulosti. Hoci ide o veľké množstvo subjektívnych pohľadov na uplynulé roky, veríme, že ich prelínanie, doplnené obrazovou dokumentáciou, vytvorí plastický obraz histórie atómu na Slovensku. Rozvoj jadrovej fyziky, techniky a energetiky na Slovensku do roku 1990 je nutné chápať v rámci Československa s dominantnými impulzmi najmä zo Sovietskeho zväzu. Prevažná väčšina starších slovenských expertov získavala svoje odborné vzdelanie na FJFT v Prahe alebo na MEI v Moskve. Zahraničné stáže a náročné úlohy, ktoré bolo treba riešiť najmä v súvislosti s výstavbou prvej československej jadrovej elektrárne A-1 v Jaslovských Bohuniciach pomohli vyrásť nadaným slovenským jadrárom, ktorých uznáva celý svet. Generácia mladých kvalifikovaných expertov, ktorí vstúpili do búrlivo sa rozvíjajúcich odvetví jadrovej techniky a energetiky v šesťdesiatych, resp. sedemdesiatych rokoch, odchádza v tomto období do dôchodku. Ich neoceniteľné skúsenosti a odbornosť, získané i za cenu vlastných omylov, sa vytrácajú spolu s nimi. Možno sa v tejto knihe zachová aspoň určitá časť ich poznania využiteľná pre mladších čitateľov. Jadrová energetika prešla za uplynulých 50 rokov svojimi výškami i pádmi. V šesťdesiatych rokoch bol napríklad výskumný reaktor súčasťou skoro každej väčšej svetovej univerzity. Plány výstavby jadrových elektrární v sedemdesiatych rokoch v mnohých krajinách vyrážajú svojou smelosťou dych i dnes. Na druhej strane, odpor verejnosti voči jadrovým zariadeniam po havárii v Černobyle znamenal prudký pokles aktivít v jadrovej fyzike, technike i energetike. V porovnaní so sedemdesiatymi a osemdesiatymi rokmi vieme dnes veľmi mnoho o ohrození svetovej klímy plynmi, spôsobujúcimi skleníkový efekt, osobitne kysličníkom uhličitým - koncovým produktom spaľovania všetkých fosílnych palív. Slovenská republika sa 5

6 Kjótskym protokolom medzinárodne zaviazala obmedziť exhalácie tohto nebezpečného plynu do roku 2010 o 20 %. Útlmom jadrovej energetiky by táto redukcia bola takmer nemožná. Pokiaľ obnoviteľné zdroje energie (vrátane termonukleárnej fúzie ľahkých jadier) získajú väčší podiel na zásobovaní energiami, je potrebné vynaložiť značné úsilie vo výskume a ich priemyselných aplikáciách. Tento proces bude nepochybne trvať ešte niekoľko desaťročí, keď práve jadrová energetika bude neodmysliteľná pre trvalo udržateľný rozvoj. Pred mladou generáciou jadrových technikov stoja viaceré výzvy. Jadrová energetika chytá druhý dych. Popri nových Európskych tlakovodných reaktoroch (EPR) pokračujú vývojové práce na reaktoroch Generation IV. V Cadarache (Francúzsko) sa zahájila výstavba ITERu (International Thermonuclear Experimental Reactor), ktorý otvára novú dimenziu jadrovej energetiky. Veríme, že budúce kapitoly histórie Atómov na Slovensku budú minimálne tak obsažné, ako tie ktoré dnes uvádzame. Barbora Horváthová 6

7 Hriešne myšlienky Máj 2006 Úvahy o možnom znížení vzdelanostnej úrovne operatívneho prevádzkového personálu považujem za mimoriadne nebezpečné, ba až hriešne. Keď sa v 50-tych rokoch prof. Čestmír Šimáně snažil vysvetliť vtedajším vládnym predstaviteľom nutnosť špecializovaného vysokoškolského vzdelávania pre jadrovú energetiku, pomohol si zjednodušujúcim príkladom (aby to pochopili aj zlievači alebo krajčíri...): Mám dvoch strážcov. Jeden stráži zemiaky a druhý zlato a cenné papiere. Ktorému asi musím viac zaplatiť za jeho prácu? Jasne že tomu, kto stráži zlato. Ak mám kuriča a operátora jadrovej elektrárne, kto z nich má mať vyššie vzdelanie? Jasne, že operátor! Ba dokonca sa zhodneme na tom, že operátor jadrovej elektrárne by mal byť nielen mimoriadne vysoko vzdelaný, ale aj mimoriadne dobre platený, pretože jeho nesprávna činnosť môže napáchať obrovské škody a problémom sa má vyhnúť svojím vzdelaním, morálkou a predvídavosťou. Všetci to vtedy pochopili a v Československu bola založená jadrovo-inžinierska fakulta v Prahe a operátori boli odmeňovaní finančne i morálne. Neskôr všetci operátori (OSO-operátor sekundárneho okruhu, OPO-operátor primárneho okruhu, VRB-vedúci reaktorového bloku,...) museli mať ukončené nielen vysokoškolské vzdelanie, ale aj 2 roky špecializovanej prípravy zakončené skúškami odbornej spôsobilosti pred štátnou skúšobnou komisiou. Samozrejmosťou sa stali i psychotesty, ktoré vyradili viac ako 50% uchádzačov ešte pred zahájením špecializovanej prípravy. Myšlienka, že operátor reaktora by u nás už nepotreboval rozumieť fyzike a procesom, čo sa v reaktore dejú, je pre mňa neprijateľná. Viem, že pochádza z obkukovania západných skúseností. Áno, vo viacerých krajinách západnej Európy vykonávajú funkcie OSO a OPO bakalári, prípadne stredoškolsky vzdelaní absolventi. Vyplynulo to z minulosti, kedy títo prevádzkari prichádzali najmä z vojenských zariadení. Rozsah ich činností bol prísne limitovaný a skutočnú prevádzku vykonával VRB s univerzitným vzdelaním. Odvtedy sa však situácia aj v týchto krajinách zmenila. Väčšina OPO a OSO má vysokoškolské vzdelanie, aj keď to predpisy ešte niekde nevyžadujú. Problémom je aj všeobecný a celoeurópsky nedostatok operátorov. Nezabúdajme na to, že kým v 60-tych rokoch v ČSSR nastupovalo na vysoké školy len 10% populácie, dnes je to takmer 50% (hoci všetci neskončia aj napriek všemožnému úsiliu univerzít, ktoré sú nezmyselne platené od počtu študentov...). Veľmi zjednodušene môžeme z tohto faktu usudzovať, že kto dnes nemá vysokoškolské vzdelanie, nemá proste záujem a predpoklady vykonávať sofistikovanú prácu a je bližšie ku strážcovi zemiakov. Vysokoškolské vzdelanie nie je iba o získavaní vedomostí, ale aj o schopnosti samostatne pracovať, o prekonávaní prekážok, o vôli a zodpovednosti, o vecnej a technickej komunikácii, o schopnosti analyzovať situácie a syntetizovať poznatky. Vážme si prosím naše vzdelanie! Aspoň tí, ktorí sme ho nedostali zadarmo. Operátor predsa nie je na elektrárni len na to, aby zapínal tlačítka, keď mu to automatické systémy dovolia. Ak to už nechcú vedieť manažéri elektrárenských spoločností, vie to aspoň Úrad jadrového dozoru SR, ktorý na vysokoškolskom vzdelaní operatívneho personálu JE stále trvá. 7

8 Na jar sa vodia 15-ročné deti za ruky. V hlavách im chodia prvé krásne hriešne myšlienky. Na jeseň chodia zamyslení muži na rauty. V hlavách im vŕta, ako znížiť personálne náklady. Barbora Horváthová 8

9 Niekoľko poznámok ku vzdelávaniu v jadrovej energetike na FEI STU Október 2006 Slovenská republika vyrába takmer 60% elektrickej energie v jadrových elektrárňach. Plánuje sa odstávka dvoch blokov VVER-440 v Jaslovských Bohuniciach i dostavba dvoch blokov v Mochovciach. Výstavba, prevádzka, údržba i likvidácia jadrových elektrární je spojená s množstvom technických problémov, ktoré sú schopní riešiť len kvalitne pripravení odborníci. Vysoká úroveň zamestnancov jadrových elektrární ako aj príslušných inžinierskych a výskumných pracovísk i pracovníkov dozoru nad jadrovou bezpečnosťou podmieňuje bezpečnú, ekologickú a ekonomicky efektívnu prevádzku slovenských jadrových elektrární. Vo svojom príspevku sa snažím upozorniť na: - potrebu zachovania vedomostí a zručností v jadrovej fyzike, technike a energetike na univerzitách, pretože riadne vysokoškolské štúdium daných oborov je nenahraditeľné; - nevyhnutnosť a dôležitosť rozvojových programov a výskumu v daných oblastiach; - potrebu kvalitného a odborne kvalifikovaného celoživotného vzdelávania najmä na domácich pracoviskách. Malý záujem študentov o jadrové disciplíny je logickým dôsledkom viacerých faktorov, z ktorých nie všetky sú ľahko ovplyvniteľné. Skúsme sa však nad nimi aspoň zamyslieť. A. Malý záujem mladých ľudí o technické disciplíny. Tento trend je viditeľný v mnohých krajinách Európy. Súvisí so životným štýlom mladej generácie, v ktorom dominuje zábava, výborné možnosti na realizáciu svojich záľub, odklon od technokratizmu a rozvoj najmä humanitných a ekonomických disciplín. Technika je často nahrádzaná len užívateľskou informatikou. Napriek zvyšujúcemu sa podielu mladých ľudí na univerzitách, počty technikov (najmä strojárov, stavbárov a elektrotechnikov) klesajú. Zakladanie nových univerzít na Slovensku pôsobí priam devastačne, keďže prostriedky do vzdelávania sa rozdeľujú na základe množstva študentov a nie na základe kvality a experimentálnej náročnosti vzdelávania. Mať študentov za každú cenu bolo v posledných 10 rokoch imperatívom na takmer každej fakulte. Aj za cenu zníženia náročnosti. B. Náročnosť odboru. Jadrové disciplíny sú náročné. S ohľadom na zložité technológie v jadrovej energetike i požiadavky vysokej technickej i jadrovej bezpečnosti to nemôže byť inak. Bez vzťahu študenta či pedagóga k prírodovedným disciplínam, najmä matematike, fyzike alebo technike je to len trápenie. Úroveň výučby fyziky najmä na stredných školách je nedostačujúca. Rodičia stredoškolákov by mohli uviesť mnoho priam desivých príkladov. C. Pokles prestíže jadrového fyzika, technika i energetika. V päťdesiatych rokoch bol jadrový fyzik alebo energetik považovaný takmer za génia (aj keď nemal výzor Einsteina). Spoločenské uznanie a obdiv boli motivujúce. V nasledujúcom období, najmä v 80-tych rokoch sa pod tlakom ochranárov, menil pohľad na jadrových energetikov. V médiách boli vykresľovaní ako arogantné osoby, ktoré úmyselne ničia životné prostredie a preto sú hodní opovrhnutia. Výrazne pokleslo aj ich platové ohodnotenie. Nástupné platy na úrovni Sk hrubého (SE, VÚJE, JAVYS) sú smiešne a to ešte neuvádzam platy na ÚJD SR. Pre priemerného mladého jadrára z FEI STU nie je problém 9

10 nájsť si dnes zamestnanie za Sk. Napríklad z 8 jadrových energetikov, ktorí končili tento odbor v roku 1994, pracuje 6 v telekomunikáciách. Viacerí absolventi skončili v zahraničných jadrových firmách, resp. v domácich firmách s majoritným zahraničným vlastníkom. D. Nezáujem na vyšších miestach. Po roku 1989 riešil štát problémy spojené s transformáciou na trhové hospodárstvo, zdôrazňujúc, že nechce do ničoho zasahovať. Politické strany závislé na verejnej mienke i médiách dávali ruky preč od všetkého, čo súviselo s jadrovou energetikou. Štátne orgány sa dlho spoliehali na robustnosť systému, ktorý bol budovaný v minulosti (Fakulta jaderní a fyzikálne inženírska v Prahe, medziodborové štúdium Jadrová energetika na SVŠT v Bratislave, viaceré kvalitné výskumné ústavy). Súkromné firmy riešia požiadavky na kvalifikáciu komerčne, kurzami či školeniami, ktorými splnia formálne predpisy. Týmto sa bohužiaľ dnes nahrádza špecializované univerzitné vzdelávanie. Pochybné kurzy i sporné doklady o ich absolvovaní nemôžu zabezpečiť získanie skutočných vedomostí. Dokedy tento zvrátený systém vydrží? E. Neujasnená koncepcia vzdelávania. Pri hore uvedených vonkajších podmienkach je ťažké udržať doterajšiu úroveň univerzitného vzdelávania v jadrovej energetike. Aby vzdelávanie malo zmysel, musí byť komplexné a s kvalitnými teoretickými základmi, na ktoré je potrebných cca špecializovaných predmetov. Na tie treba aspoň 6-10 pedagógov a aspoň 6-10 vedeckovýskumných pracovníkov, pretože bez praktických znalostí a výskumu vzdelávacej inštitúcie nemôže byť ani kvalitné vzdelávanie. V posledných rokoch končilo študijné zameranie Jadrová energetika na FEI STU v Bratislave 6-10 absolventov, čo znamená pomer 2 pracovníci na 1 študenta. Ak dekan fakulty tvrdí, že je to neefektívne v porovnaní napríklad s informatikou, určite má pravdu. Keďže škola honoruje svojich pedagógov najmä za odučené človeko-hodiny, znamená to finančnú diskrimináciu pre tých, ktorí učia len 6 študentov v predmete. Pre kvalitného pedagóga, či výskumníka nie je problém pozmeniť svoje zameranie alebo odísť z fakulty. Toto všetko však vedie k ďalšej redukcii predmetov i k znižovaniu úrovne vzdelávania. Špecializované vzdelanie pre jadrovú energetiku sa dalo pred 20 rokmi získať najmä na Strojníckej a Elektrotechnickej fakulte STU. Medziodborové štúdium Jadrová energetika na STU bolo tzv. minimalizovaným optimom, ktoré je dodnes prevádzkovateľmi vysoko oceňované, nakoľko pripravovalo kvalitných absolventov pre prax i aplikovaný výskum. Niekoľko násobné zmeny v študijných zameraniach a neskôr študijných programoch, rušenie, prípadne zlučovanie viacerých jadrových predmetov, odchod viacerých významných pedagógov z STU, ako aj začlenenie oblasti jadrovej energetiky do neadresne znejúceho študijného programu Elektroenergetika znamená ďalší pokles záujmu študentov o oblasť jadrovej energetiky na FEI STU. S redukciou počtu záujemcov (tých, ktorých neodradí ani prečítanie si profilu absolventa Elektroenergetiky a príslušných predmetov) sa postupne redukuje i rozsah vedomostí absolventov. Na tomto mieste je dôležité pripomenúť, že FEI STU je poslednou fakultou na Slovensku, ktorá je ešte schopná vzdelanie v tomto odbore kvalitne zabezpečiť na úrovni bakalárskeho, inžinierskeho, ba i doktorandského štúdia. F. Privatizácia SE, a.s. Zmena vlastníckych vzťahov, konkurenčné prostredie a z toho vychádzajúca snaha po znižovaní nákladov vo svete (Veľká Británia, Švédsko, USA) podnietila energetické spoločnosti znižovať počet zamestnancov i v našich jadrových elektrárňach. Okrem pozitívneho vplyvu na 10

11 zvyšovanie efektívnosti bol však tento vplyv v hore uvedených krajinách sprevádzaný niektorými negatívnymi dopadmi: 1. Nedostatočné pokrytie niektorých činností v JE ľudskými zdrojmi. 2. Zvýšené pracovné vyťaženie redukovaného personálu minimalizovalo čas na doplnkové, periodické alebo špecializované vzdelávanie. 3. Zhoršenie medziľudských vzťahov na pracoviskách v dôsledku preťaženia a strachu zo straty zamestnania. Zhoršenie komunikácie malo niekedy fatálne dôsledky. 4. Strata mladých pracovníkov z dôvodu dlhodobého neprijímania do zamestnania. Negatíva deformovanej vekovej štruktúry sa prejavili neskôr. Vyškolenie operátora reaktora stojí značné prostriedky, avšak jeho skutočná hodnota pre jadrovú elektráreň je niekoľko násobne vyššia. 5. Neprijímanie nových zamestnancov znamenalo i redukciu počtu študentov v uvedených oblastiach a postupný zánik špecializovaných katedier na univerzitách. Hoci tento proces má značnú zotrvačnosť, napokon sa raz môže odraziť nielen v nižšej odbornej úrovni prevádzkovateľa jadrových elektrární, ale najmä u dodávateľských firiem. Je najvyšší čas analyzovať, či SE, a.s. po predaji 66% akcií spoločnosti ENEL nejde podobnou cestou. Evidentne sa zhoršila kultúra bezpečnosti najmä v lokalite Jaslovské Bohunice. Príklady z Japonska alebo USA, kedy dozorné orgány siahli až k odstaveniu jadrových elektrární z dôvodu nedostatočnej úrovne prípravy personálu, resp. kultúry bezpečnosti, by mali byť varovaním. G. Stanoviská spoločenských organizácií. Slovenská nukleárna spoločnosť (SNUS) reagovala snáď ako jediná na zhoršujúce sa podmienky pre vzdelávanie v jadrovej energetike oficiálnym stanoviskom pre médiá v júni 2005 (Samozrejme, že aj mnohé inštitúcie alebo jednotlivci si súčasný stav uvedomujú, upozorňujú naň a pokúšajú sa o nápravu v rámci svojich možností). SNUS vo svojom stanovisku o. i. upozorňovala na viaceré riziká v súvislosti s privatizačným procesom v našej energetike a zmenami na trhu s elektrickou energiou. Riešenia sa pokúšala nachádzať i v rámci SNENu (Slovak Nuclear Education Network / Slovenská sieť vzdelávania v jadrových disciplínach), ktorý existuje už od roku SNEN je platforma na výmenu názorov a skúseností, ktorá pravidelne združuje slovenské akademické, výskumné, prevádzkové, dodávateľské i dozorné organizácie, avšak nemá žiadnu reálnu silu niečo zmeniť. Efektívne riešenia sú závislé od legislatívy, ministerstva školstva, hospodárstva, resp. nových majoritných vlastníkov energetických podnikov na Slovensku. F. Čo teraz a čo potom? Okrem uvedených negatívnych faktorov netreba zabúdať na pozitíva. Dovolím si tvrdiť, že Slovensko je jadrová krajina, ktorá do rozvoja tejto oblasti dlhodobo investovala (vybudovanie dobrej infraštruktúry v školstve, výskume, dozore nad jadrovou bezpečnosťou). Naši odborníci i inštitúcie sú plne kompetentní i v porovnaní so zahraničím. Máme dlhoročné skúsenosti s výstavbou, bezpečnou prevádzkou i likvidáciou jadrových zariadení. Už pár rokov však žijeme z podstaty. Po miernom oživení spojenom so spúšťaním EMO 1,2 prišla stagnácia. Môžeme sa utešovať, že v mnohých európskych krajinách (s výnimkou Francúzska, Česka, Fínska, prípadne Rumunska a Bulharska) je to ešte horšie, ale to nám nepomôže. Upozorňujem na nutnosť zabezpečiť plynulý prechod od inštitucionálnej podpory vzdelávania v jadrovej fyzike, technike a energetike (poskytovanej najmä štátom) k novému modelu, kde podpora uvedených oblastí by mala byť zabezpečovaná aj od privátnych spoločností na základe efektívnej legislatívy. V súčasnosti navrhujem využitie európskych fondov (balík ) na vedu a vzdelávanie aj v jadrových disciplínach prostredníctvom 11

12 i v minulosti používaných preferenčných štipendií, využitie časti príspevku EC na odstavenie elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, aj na skvalitnenie univerzitného vzdelávania zameraného na túto oblasť vrátane likvidácie JE, prípadne znovuzavedenie osvedčených podnikových štipendií. V súčasnosti je nevyhnutné aspoň zachovanie jadrového vzdelávania na FEI STU v jeho neoklieštenej forme. Určite sa to fakulte, prevádzkovateľovi JE, ale aj štátu mnohonásobne oplatí. Zdecimovať, prípadne zrušiť i túto poslednú možnosť je jednoduché. Znovuvybudovanie by mohlo trvať cca 10 rokov a stáť stovky miliónov (bez zarátania dôsledkov prípadnej jadrovej havárie, ku ktorej tento prístup vedie). Barbora Horváthová 12

13 Do nového roku 2007 s úsmevom! Január 2007 Milé kolegyne, kolegovia a priatelia, SNUS vstupuje do 18. roku svojho života. Neviem, či profesnej organizácii ako je SNUS tikajú biologické hodiny tak, ako ľuďom alebo 7x rýchlejšie ako psom, prípadne 3x pomalšie ako korytnačkám. V každom prípade je to pekný vek, no nie? Veď kto by nechcel mať tiež zas 17? Som rád, že sa môžeme stretávať pri odborných, ale aj pri iných príležitostiach. V predvianočných dňoch roku 2006 sme sa stretávali pri kapustniciach a vianočných jedličkách, niekde aj pri historických samovaroch (obľúbený spomienkový predmet zo štúdií a odbornej praxe v ZSSR). Dlhoročnú tradíciu má kapustnica na Katedre jadrovej fyziky a techniky na FEI STU v Bratislave. Šéfkuchár Janko Haščík sa jej venuje už asi 30 rokov s veľkou láskou. Pomocné práce (krájanie cibule, zemiakov, vykosťovanie papŕč) síce zverí i plejáde docentov a profesorov katedry, ale supervízia a dochucovanie ostáva na ňom. Objem oboch hrncov je limitovaný 45 l. Varíme dva typy kapustnice soft (mierne štipľavá) a hot (pálivá). V stredu, po 14 h sa už čapovalo pre takmer 90 hostí (kolegov, priateľov, študentov, bývalých študentov, ich šoférov, resp. budúcich šoférov,...), z ktorých si mnohí ten tanier zopakovali aj 3-4 krát. Vďaka pálivému hrncu bolo našťastie dosť pre všetkých. No a aby to nebolo len o jedení, už 21 rokov je súčasťou vianočnej kapustnice i turnaj v stolnom tenise Nuclear challenge cup. Putovnou cenou je ručná práca z roku 1985 z moduritu (podstavec s menami doterajších víťazov), v ktorom je osadený sklenený kompótový pohár za 25 Kčs. Oj, ako tá koruna za taký krátky čas devalvovala... V tomto turnaji pestujeme nielen zdravého športového ducha, ale aj priame a neformálne medziľudské vzťahy. Pre mnohých študentov je to vítaná príležitosť dokázať svojmu učiteľovi, že existujú oblasti, ktoré skutočne ovládajú. Priznám sa, že rád tento turnaj vyhrávam, ale z roka na rok je to ťažšie a zložitejšie. Napr. v tomto roku sa moji doktorandi dohodli, že pošlú do súťaže mladšieho brata jedného z nich. Junior ma sfúkol hneď v prvom zápase, zbalil si raketu a o ďalšie víťazstvá už nejavil záujem. Hrial ho dobrý pocit zo splnenej úlohy. Napokon turnaj vyhral diplomant Matej Zachar, čo naznačuje, že nastupujúca generácia má všetky predpoklady na ďalší odborný i ľudský rast. Veľkoryso mi mladí dovolili ešte aspoň zinscenovať zápas s Ľubomírom Kuchtom (štvornásobným víťazom, toho času v Bruseli). V tomto roku mi však pripadal jeho výkon veľmi, veľmi statický. Možno i preto, že sa neprezieravo naplnil kapustnicou až po okraj. Nepomohlo mu ani mohutné povzbudzovanie Fanklubu (Lipka, Šabík, Markuš). Vychutnával som si to ešte nasledujúce dva dni. Najkrajšie na kapustnici bolo samozrejme to, že sme sa stretli, pospomínali i zasnívali. Práve z toho dobrého sa treba odraziť do nového roku. Nové šance a príležitosti prichádzajú neustále. Pre tých, ktorí sa ich neboja, sú živou vodou. Želajme si ich navzájom a podporme sa v zmysluplnom úsilí. Nech nás práca i život v roku 2007 baví minimálne tak, ako v tom predchádzajúcom. Na zdravie! 13

14 O EURATOMe a jeho význame 50 rokov po založení Júl 2007 Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom) bolo založené 25. marca 1957 v Ríme na základe Rímskych zmlúv (vstúpili do platnosti 1. januára 1958). Zakladajúcimi krajinami boli Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Luxembursko a Holandsko. Napriek tomu, že Euratom je samostatným celkom, je plne integrovaný do Európskej únie. Hlavnou úlohou Euratomu je: prispieť k zvýšeniu životnej úrovne v členských štátoch a k rozvoju vzťahov s ostatnými krajinami vytvorením podmienok potrebných pre rýchle vybudovanie a rast jadrového priemyslu. Ďalšie úlohy: investície do jadrového priemyslu spolupráca vo výskume a vývoji ochrana zdravia spoločný jadrový trh spolupráca pri nakladaní s jadrovým palivom Zmluva o Euratome z roku 1957 bola vo svojom období považovaná za jeden z dvoch základných kameňov európskej integrácie. Na rozdiel od jej dvojčaťa, Zmluvy o Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS), zostala podstata Euratomu nezmenená a jej text sa od ratifikácie nenovelizoval. Namiesto veľkolepých osláv jej 50-tych narodenín si však najnovšie Európsky parlament kladie otázku, či Euratom ešte zodpovedá súčasnej situácii vo svete. Po päťdesiatich rokoch sa situácia vo svete zmenila. Euratom je dnes plne včlenený do Európskej únie a hoci sa počet jeho členov rozšíril zo šesť na dnešných 27, zmluva zostáva nezmenená. Navyše, dopyt po energii stúpa, používanie fosílnych palív na jej získanie zaťažuje životné prostredie a v súvislosti s globálnym otepľovaním viacerí považujú renesanciu jadrovej energetiky za vhodné riešenie. Začiatkom februára preto Výbor EP pre priemysel, výskum a energetiku zorganizoval verejné vypočutie, ktoré by túto problematiku prediskutovalo. Ako uviedla jedna z pozvaných odborníčok Doerte Fouquet, hlavná otázka znie: Potrebujeme novú zmluvu o Euratome, žiadnu zmluvu alebo zachováme status quo? Viacerí účastníci fóra sa zhodli v tom, že Euratom poskytuje užitočný priestor pre spoluprácu v oblasti jadrovej energetiky. Každý členský štát sa tak môže zapojiť do jadrového výskumu bez toho, aby musel na svojom území budovať jadrové elektrárne. Ozvali sa však aj kritické hlasy podľa ktorých zostáva jadrový výskum záležitosťou členských štátov a európsky rozmer v ňom nehrá veľkú úlohu. Parlament ako jediná demokraticky volená inštitúcia EÚ navyše nemá v súvislosti s Euratomom žiadne právomoci. Litovský poslanec zo skupiny Únia za Európu národov Eugenijus Maldeikis preto už pripravil návrh správy, ktorý by zmluvu o Euratome pozmenil. V texte navrhuje harmonizovať normy pre bezpečnosť atómovej energetiky a jadrového odpadu a tiež finančne podporiť výskumné programy v tejto oblasti. Upravená zmluva by zároveň priznala niektoré právomoci Európskemu parlamentu, čím by sa podarilo odstrániť jej súčasný demokratický deficit. Aký má praktický význam EURATOM pre nás? Výskum v oblasti jadrovej energetiky sa vykonáva pod Euratomom v rámci rámcových výskumných programov (v súčasnosti bolo zahájené 7. obdobie) a je riadený v štruktúre Európskeho spoločenstva jeho inštitúciami. Aktuálny materiál: The Seventh Framework Programme of the European Atomic Energy Community (Euratom) for nuclear research and training activities (2007 to 2011) je dostupný na internetovej adrese 14

15 Hoci členským štátom EU zostali kompetencie v energetickej politike, Euratom sa snaží o harmonizáciu na európskej úrovni. Rozhodnutie Výboru EC o financovaní výskumu Council decision concerning the FP7 Euratom for nuclear research and training activities v období nasledujúcich 5 rokov ( ) sa týka spolu 2751 miliónov euro. Balík peňazí sa delí na dve kategórie: 1. Nepriame akcie (indirect actions), ktoré sú koordinované cez Directorate-General for research (DG RTD) a zamerané na 2 hlavné témy: fusion energy s rozpočtom 1947 miliónov euro a nuclear fission and radioactive protection s rozpočtom 287 miliónov euro. 2. Priame akcie (direct actions), ktoré sú koordinované cez Joint Research Centre (JRC) of EC s rozpočtom na obdobie vo výške 517 miliónov euro. Oblasť termonukleárnej fúzie je špeciálnou kategóriou, ktorá v sebe zahŕňa nielen výskum v oblasti temonukleárnej fúzie, ale aj výstavbu prvého fúzneho reaktora ITER v Cadarache (Francúzsko). Euratom podporuje aj výskum zameraný na jadrové štiepenie a ochranu pred žiarením. Táto oblasť sa zameriava na vytvorenie vedeckej a technickej bázy pre bezpečné a dlhodobé nakladanie s dlhodobo žijúcimi rádioaktívnymi odpadmi a na vývoj bezpečnejších a efektívnejších systémov na využívanie jadrovej energie, ako aj na vytvorenie robustného a sociálne akceptovateľného systému chrániaceho človeka a životné prostredie pred účinkami ionizujúceho žiarenia vrátane: - Nakladania s RAO, zameraného na všetky aspekty hlbinného geologického úložiska vyhoreného jadrového paliva a dlho žijúcich rádioaktívnych odpadov, na výskum fragmentácie a transmutácie, prípadne ďalších konceptov zameraných na redukciu rizík pre úložiská RAO. - Reaktorové systémy pre ich trvalú bezpečnú prevádzku, majúc na zreteli nové výzvy ako napríklad predlžovanie životnosti, výskum zameraný na hodnotenie potenciálu, bezpečnosti a všetkých aspektov nakladania s RAO budúcich reaktorových systémov. - Radiačná ochrana, presnejšie výskum rizík z nízkych dávok, lekárskeho využitia a havarijného manažmentu s cieľom vytvoriť vedeckú bázu pre robustný, spravodlivý a sociálne akceptovateľný systém ochrany. - Podpora infraštruktúry a prístupov v pan-európskom záujme v hore uvedených oblastiach. - Ľudské zdroje a tréning na podporu zachovania a ďalšieho rozvoja vedeckých kompetencií a ľudských schopností. Pre priame akcie koordinované cez JRC boli v rámci 7RP-Euratomu definované nasledujúce oblasti výskumu: 1. Nakladania s RAO, dopady na životné prostredie a základné vedomostí - Nuclear waste management, environmental impact and basic knowledge - Charakterizácia, skladovanie a uloženie vyhoreného jadrového paliva - Spent fuel characterisation, storage and disposal. - Rozdeľovanie, transmutácia a úprava vyhoreného jadrového paliva - Partitioning, transmutation and conditioning. - Základný výskum aktinidov - Basic actinide research. - Jadrové dáta - Nuclear data. 15

16 - Medicínske aplikácie jadrového výskumu - Medical applications from nuclear research. - Meranie rádioaktivity v životnom prostredí - Measurement of radioactivity in the environment. - Manažment jadrových znalostí, tréning a vzdelávanie - Knowledge management, training and education. 2. Jadrová bezpečnosť I - Nuclear safety - Bezpečnosť jadrových reaktorov - Nuclear reactor safety. - Bezpečnosť jadrového paliva prevádzkovaného v reaktoroch EU - Nuclear fuel safety in power reactors operating in the EU. - Bezpečná prevádzka pokročilých jadrovo-energetických systémov - Safe operation of advanced nuclear energy systems. 3. Jadrová bezpečnosť II - Nuclear security - Jadrové záruky - Nuclear safeguards. - Zabezpečenie, že sa nebude vykonávať žiadna nedeklarovaná jadrová prevádzka (operácia) - Ensuring that no undeclared nuclear operations are carried out. - Zber informácií z voľných zdrojov o nešírení jadra - Open source information collection on nuclear non-proliferation. - Boj s nezákonným obchodovaním s jadrovými materiálmi, vrátane jadrových súdnych analýz - Combating illicit trafficking of nuclear materials, including nuclear forensic analysis. Vstup Slovenska do Európskej únie nebol zadarmo. Práve jadrová komunita, ktorá si uvedomuje, že JE V1 bola obetovaná v mene nášho rýchleho začlenenia sa do EU by mala poznať aj cesty, ako sa uchádzať o spolufinancovanie jadrového výskumu z prostriedkov EU. V praxi to znamená jasne deklarovať potreby a záujmy Slovenska v oblasti jadrového výskumu a odvahu a trpezlivosť pri vypracovávaní návrhov projektov. Róbert Dubovan 16

17 Čože je to päťdesiatka, keď...? September 2007 Keď je perspektíva, že ešte niečo zaujímavé bude. Výhľad do budúcnosti na nové výzvy a úlohy, smerom k ďalšej výstavbe nových a moderných jadrových zariadení vlieva do žíl optimizmus a jarnú náladu. Mimochodom, viete ako sa líši optimista od pesimistu? Pesimista vidí fľašu dopoly prázdnu, optimista dopoly plnú. Ich pohľad sa líši v pohľade na budúcnosť. Kým optimista má vo výhľade ďalšie plné fľaše, pesimista vie, že po dopití ho čaká už len cesta s prázdnymi do samoobsluhy. 10. mája 2007 sme si v Dome kultúry v Piešťanoch pripomenuli 50. výročie začatia výstavby prvej JE u nás. Organizátori JAVYS, a.s. a SE, a.s. vytvorili podmienky a priestor pre stretnutie veľkého počtu ľudí, ktorých spája jadrová energetika. Nádherné počasie a úžasná Lúčnica len podčiarkli vydarený večer. O tom, ako to bolo pred 50. rokmi, spomínal Ing. Tomčík (príhovor miesto neho predniesol Ing. Hutta). Ing. Tomčík je nepochybne výnimočnou osobnosťou. Asi neexistuje na svete nikto iný, kto by mohol o sebe vyhlásiť pred 50. rokmi som bol riaditeľom JE. Guinessova kniha rekordov takéto údaje zatiaľ neeviduje. Dňa 1. mája 1957 bol založený podnik Atómové elektrárne Jaslovské Bohunice. Výstavba plynom chladeného ťažkovodného jadrového reaktora bola jednou z najväčších tímových akcií v histórii československého priemyslu. Úspešným spustením JE A1 v roku 1972 sa Československo zaradilo medzi jadrové krajiny. Dokumentovali sme zvládnutie jadrovej technológie, ale aj schopnosť riešiť náročné problémy s výstavbou jadrových zariadení. Bez toho by nebola možná ani výstavba JE V1, V2, EMO, prípadne ďalších jadrových blokov v budúcnosti. Práve úvahy o budúcnosti slovenskej jadrovej energetiky boli tou sladkou čerešničkou na torte, ktorú sme mali možnosť v ten večer znovu ochutnať. Róbert Dubovan 17

18 Na úvod roka 2008 Január 2008 Jedným z prvých pracovných dní býva 5. január. Ľudia sa z dovoleniek zaraďujú do pracovného procesu, nesmelo a hanblivo pripúšťajú, že cez sviatky sa na nich nalepilo opäť niekoľko nadbytočných kilogramov, zagratulujú Andreám a zavtipkujú, že v tento deň toho V.I. Lenin najviac povedal Pred 32 rokmi došlo v tento deň aj k vážnej nehode v jadrovej elektrárni A-1 v Jaslovských Bohuniciach. Oproti predchádzajúcim rokom bola tejto téme v tomto roku venovaná veľká pozornosť. STV sa v Správach opýtala hl. inšpektora ÚJD SR Ing. Uhríka: Čo by sa mohlo stať, ak by sa nepodarilo umiestniť zavážací stroj nad poškodený palivový kanál? a ČTV sa jednou otázkou v správach opýtala Ing. Maudryho, či bola v tom čase verejnosť informovaná o nehode. V denníku SME vyšiel rozhovor s jej priamym účastníkom pánom Antolíkom: Dvaja zamestnanci jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach zabránili tragédii: Černobyľ mohol byť u nás. V mailovej diskusii k spomínanému článku v SME (mimochodom najčítanejšiemu podľa elektronického počítadla za prvý týždeň, na ktorý si kliklo takmer ľudí) sa po pár hodinách trpezlivosti dá dopracovať k viacerým záverom. Ja som si uvedomil najmä, že: 1. Málokto z diskutujúcich mal predstavu, čo sa na A-1 stalo. Aj tí, ktorých príspevky sa zdali na prvý pohľad vecné a technické, sa odvolávali hlavne na informá-cie z webu typu wikipedia, kde som našiel popis tejto udalosti v zmysle literárno-dramatického vysielania TV Markíza aj s pánom Skalecom. Pre odhalenie tohto me-na si pozrite Stanovisko JAVYSu k hodnovernosti dokumentu odvysielaného na TV Markíza na 2. Pred 5-10 rokmi by bol pomer negatívnych a pozitívnych názorov o JE možno 90:10, teraz to bolo len cca 70: Odvaha pánov Pačesa a spol. bola obdivuhodná a ľudia sú si toho i dnes vedomí. Klobúk dolu pred ľudskou statočnosťou! Aj napriek zmenenej klíme na Slovensku voči jadru stále pretrváva obranný, opatrný prístup v informovaní verejnosti. Defenzívne vysvetľovanie nezmyselných a bombastických tvrdení, ktoré mnohé média pustia do éteru s cieľom zvýšiť svoju publicitu a sledovanosť alebo predaj je nedostatočné. Čo takto pripraviť serióznu diskusiu v médiách k výročiu Černobyľskej havárie, kde by sa vysvetlili i odlišnosti VVER a RBMK, resp. zrozumiteľne by sa verejnosti vysvetlila funkcia bezpečnostných systémov (hlavne kontajnmentu). Samozrejme, že na propagovanie jadrovej energetiky by som si nevybral ako dominantnú tému rozbor nehôd na A-1, ale určite sa jej nemôžeme vyhnúť. Preto takto verejne chcem poprosiť pamätníkov, ktorí nehody na A-1 zažili, o ich pohľad a analýzy, ktoré by sme ako SNUS mohli zosumarizovať a zachytiť aj pre ďalšie generácie. 18

19 Lenka Vaníčková 19

20 Nemajme v tom hokej! Jún 2008 Už 10. mája sa pre Slovensko skončili majstrovstvá sveta v hokeji. Ako si pomaly začíname zvykať predčasne a neúspechom. Tentokrát poriadnym. To, že nepostúpime ani zo skupiny, teda ani medzi 12 najlepších, nečakali ani pesimisti. Realisti tvrdia, že naša súčasná pozícia je okolo 8. miesta, bohužiaľ so štatistickou odchýlkou 3 sigma (±8). Po nepríjemných diskusiách medzi pánmi Širokým a Šťastným pred šampionátom v Kanade som si položil otázku: Uvidíme na konci majstrovstiev široký úsmev pána Šťastného alebo šťastný úsmev pána Širokého? Myslím, že aj napriek víťazstvu našich v poslednom súboji so Slovinskom (po predĺžení a samostatných nájazdoch), sa obaja veľmi nenasmiali. V každej hĺbkovej analýze neúspechu (tréner J. Šupler je vraj znovu pripravený vytvoriť 200 stranovú analýzu do týždňa, čo je porovnateľné snáď len so schopnosťami H. de Balzaca...) sa spomína nedostatočná práca s mládežou, najmä chýbajúca stredná a hlavne mladá generácia. Chýbajú tréningové plochy, tréningové centrá, ochota investovať do mladých, trpezlivá seriózna práca, dlhodobé investície do infraštruktúry, motivácia mladej generácie atď. Týmto sa dostávame k rovnakým problémom, ktoré doliehajú aj na jadrovú energetiku. Vôbec ma neteší, že obdobné problémy majú aj iné krajiny a že napríklad v Maďarsku je to vraj ešte horšie. Už aspoň 3-4 roky bijem na koľajnicu, že Slovensku dochádza v jadre dych. Ak nebudú do systému vložené zmysluplné opatrenia (hlavne úprimný záujem a peniaze) a to najmä do jadrovej infraštruktúry (výskumné a vzdelávacie centrá), ako aj do motivácie mladej generácie (relevantné štipendiá, nástupné platy, perspektíva, spoločenské uznanie), je len otázkou času, kedy sa budeme čudovať ako hokejisti, prípadne ako insitný spolok priateľov Corgoň Maxi fľaše. SE, a.s. za posledné 3 roky toho síce veľa naznačovali, ale zatiaľ málo zrealizovali. Podobne ako v hokeji slovenské majstrovstvo sa pomaličky približuje talianskemu. Prí-stup SE, že najskôr má dať do výskumu a vzdelávania štát a potom možno niečo dajú aj oni, je nesprávny. SE, a.s. sú a budú zodpovedné za bezpečnú prevádzku jadrových elek-trární! Jadrový priemysel na Slovensku deklaruje súčasnú potrebu približne 100 absolventov ročne, ale dnes i v najbližších rokoch to bude len okolo 10. Idea, že stačí nabrať akýchkoľvek absolventov technickej univerzity, z ktorých sa postupne v praxi stanú jadrári je scestná. Jadrová energetika nikdy nevyhrá súboj o študenta s inými technickými disciplínami, resp. fakultami, ktoré sa už vydali cestou znižovania náročnosti pri akcentovaní aktuálnych manažérskych, sociologických a právnych trendov.... Je nepochybné, že doplnkové vzdelávanie popri zamestnaní nemá takú úroveň ako riadne vysokoškolské vzdelávanie zamerané na jadrovú energetiku. Kto, kde a na akej úrovni bude školiť často preťažených zamestnancov popri ich pracovných a rodinných povinnostiach? Ďalšie firmy na čele so štátnym JAVYSom tvrdia, že na financovanie vzdelávania, resp. výskumných centier nemajú prostriedky. Na druhej strane ideme dostavať Mochovce 3, 4 a média prinášajú smelé vyhlásenia vlády SR o novom jadrovom zdroji. Ale bez mladých a príslušnej infraštruktúry sa nedá úspešne robiť jadrová energetika. Nemajme v tom hokej! 20

21 Barbora Mikulášová 21

22 O výstavbe nových jadrových blokov na Slovensku September 2008 V roku 2004 bolo v EÚ(15) spolu so Švajčiarskom v prevádzke 135 jadrových blokov s celkovým inštalovaným výkonom MW. 10 nových prístupových krajín EÚ rozšírilo jadrový park o 18 jadrových blokov s výkonom 9586 MW. Bulharsko a Rumunsko, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2006 priniesli ďalšie bloky v Kozloduji (Belene) a Cernej vode. V roku 2004 sa v EÚ (15) vyrobilo celkom 2604 TWh elektrickej energie. Podiel výroby z jadrových elektrární predstavoval 33,3%. Rozšírením EÚ (15) na EÚ (27) sa tento podiel podstatne nezmenil, ale do Európskej únie vstúpili krajiny, ktoré dávajú hlasne najavo, že chcú využívať jadrovú energetiku a stavať nové jadrové bloky. Dôvodmi sú najmä bezpečnosť a ekonomickosť dodávok energie pokrývajúcich vzrastajúce potreby energie (zníženie očakávaných importov energie a hospodárskej závislosti), dostupnosť energetických zdrojov a príspevok ku znižovaniu škodlivých emisií. Vo svete 31 štátov prevádzkuje jadrové elektrárne. Svoje prvé JE pripravujú krajiny ako Irán, Indonézia, Vietnam, Poľsko a Turecko. USA plánujú 50% nárast výkonu z JE do 20 rokov, pričom v súčasnosti dokončujú prípravnú etapu pozostávajúcu z dvoch krokov: 1. predlžovanie životnosti existujúcich JE zo 40 na 60 rokov (zo 104 blokov o to požiadalo 69 a viac ako 30 už predĺženú licenciu dostalo. 2. precízna príprava nových typov reaktorov a ich licencovanie pre americký, ale aj svetový trh, kde americké firmy chcú byť dominantné. Výstavba nových amerických blokov AP1000, ABWR, EPR (v USA Advanced U.S. EPR) by mala prebiehať cca od roku 2010 všeobecne na už overených lokalitách. Japonsko, Kórea a Rusko deklarujú ďalší významný rozvoj svojej JE. Hoci v prípade Ruska sa o búrlivom rozvoji hovorí už mnoho rokov (do roku 2030 plánujú 29 nových blokov), skutočná výstavba nie je až tak viditeľná. Čína a India plánujú desiatky nových JE do 20 rokov. Avšak na rozdiel od Ruska, kontrakty na dodávku nových JE sa podpisujú a práce bežia. Čína je v súčasnosti určite najzaujímavejší trh pre všetkých potenciálnych dodávateľov jadrových zariadení. Počítanie, koľko blokov si ktorá krajina plánuje a ako svoje plány a termíny neplní, prenechajme iným. Skúsme sa zamyslieť nad podstatou a stratégiou ďalšieho vývoja. Vo väčšine krajín západnej Európy dochádza v poslednej dobe ku postupnej zmene mienky v prospech jadra. Najväčším argumentom je ekonomickosť nových JE. Hlavným dôvodom pre výstavbu EPR v Olkiluote vo Fínsku bola práve ekonomická výhodnosť. Fínsky vládny predstavitelia hovorili vždy na prvom mieste, že na pokrytie energetických potrieb je JE ekonomicky najvýhodnejším riešením a až potom spomínali znižovanie emisií CO2 a skleníkový efekt, ako aj potrebu bezpečnej dodávky elektrickej energie. Na druhej strane, v krajinách ako Nemecko a Španielsko je znižovanie emisií z JE spomínané ako hlavná prednosť JE. Nemecko, kde už dlhé roky určujú politické smerovanie socialisti (v minulosti spolu so Zelenými) sa spomína tzv. švédska cesta t.j. oficiálne deklarované zatváranie JE, ale v skutočnosti predlžovanie ich životnosti. Podľa Statistics and prospects for the European electricity sector (správa Eurelectric, september 2002), bude v roku 2020 schopné vyvážať elektrickú energiu len Francúzsko. Celý vývoz nepokryje ale ani polovicu potrieb dovozu Talianska. Málokto vie, že pre Taliansko je v súčasnosti omnoho výhodnejšie energiu dovážať (lacnú) ako svoju vyrábať. Bulharsko, ČR, Rumunsko, Maďarsko a Ukrajina uvažujú s výstavbou ďalších blokov viacmenej z podobných dôvodov ako Slovensko. Vychádzajú z potrieb hospodárstva, obnovy 22

23 jadrového parku, ako aj z výhodného využitia existujúcej infraštruktúry a skúseností s jadrom na minimalizáciu importu, resp. výhodný export elektrickej energie. Deklarovaná orientácia na JE, v mnohých prípadoch jednoznačne podporovaná aj vyhláseniami vládnych predstaviteľov však dnes neznamená, že dodávatelia niekomu dajú niečo zadarmo, resp. in reduced prototype price ako v prípade fínskeho Olkiluota. Veľké spoločnosti, ktoré ponúkajú dodávku JE na kľúč, sú momentálne v zlej situácii. Nízka výstavba v posledných 20 rokoch im spôsobila podstatnú redukciu výrobných i ľudských kapacít. Manažéri sa ráno prebúdzajú s hrôzou, čo len budú robiť, ak budú úspešní v čo len 20% verejných súťaží, kam zaslali svoje ponuky. Súčasný stav najlepšie ilustruje skutočnosť, že jediný závod, ktorý je schopný vyrobiť nátrubkový segment tlakovej nádoby reaktora EPR je v Japonsku. Nový jadrový blok musí spĺňať všetky požiadavky národnej i európskej legislatívy EUR (European Utility Requirenments), preto malé krajiny, ktoré by si chceli postaviť len jeden blok budú odsúvané za také krajiny, kde sa predpokladá výstavba 2, 4 alebo viac rovnakých blokov (z tohto pohľadu je dnes v Európe najzaujímavejšia Veľká Británia, ktorá rozbieha svoj renovačný jadrový program avšak zatiaľ len vo verbálnej rovine...). Slovensko predíde mnohým problémom, len ak bude dostatočne rýchle a rozhodné. Všetci chcú stavať len overený a vysoko ekonomický blok so životnosťou 60+. Výstavba musí byť nadčasová, nakoľko jej optimistický odhad pre slovenské podmienky je asi 15 rokov a zahŕňa: - Vypracovanie aktualizovanej en. koncepcie SR, jej vecné zdôvodnenie rok - Verejná diskusia a Rozhodnutie o výstavbe rok - Projektová štúdia (feasibility study) rok - Schvaľovania na domácej i medzinárodnej úrovni 5. rok - Podpis kontraktu, výberové konanie. 6. rok - Vytvorenie konzorcia dodávateľov a subdodávateľov, povolenie k výstavbe..9. rok - Ukončenie výstavby rok - Trvalá prevádzka 15. rok Nové bloky budú pravdepodobne na úrovni 1200 MWe a viac. Najdôležitejšia je dlhodobá ekonomika prevádzky a nie rýchla návratnosť investície. Viaceré analýzy potvrdili, že 60+ môže znamenať 80 i viac rokov prevádzky, preto je výrobná cena MWh mimoriadne dôležitá. I malé krajiny ako Fínsko, Litva, Švajčiarsko, prípadne Maďarsko uvažujú s EPR s 1650 MWe. Siete a záložný výkon sú riešiteľné (nevyhnutné zvyšovanie prenosových kapacít, koordinácia na úrovni UCTE, budovanie nových záložných zdrojov). Napr. Fínsko už teraz pripravuje svoj 2. EPR, pričom v požiadavkách na turbínu súčasného EPR v Olkiluote sa ráta s neskorším zvýšením výkonu až na 1800 MWe. I bloky AP1000 a VVER1000 uvažujú s výkonmi 1180, resp.1200 MWe. Na trhu je ešte SWR1000 (nemecký varný reaktor nestojí však ani prototyp), CANDU650 (obdobný ako Cernavoda v Rumunsku), resp. japonské varné alebo kórejské reaktory, ale tadiaľto asi reálne úvahy nevedú. Netreba zabúdať ani na transportné možnosti najväčších komponentov. V prípade varných reaktorov dosahujú hmotnosti tlakovej nádoby až 1000 ton. Tlaková nádoba EPR váži len okolo 700 ton. V prípade AP1000 sú kľúčovými komponentmi parogenerátory. Keďže Slovensko má limitovanú riečnu dopravu, všetko bude treba priviesť asi po cestách. Tlaková nádoba VVER-440 typ V-213 (výška 11,8 m, priemer 3,84 m váha 215 ton) je z pohľadu transportovateľnosti malina. Hoci Slovensko sníva o dvoch nových cca 600 MWe blokoch (nakoľko PVE Ipeľ s výkonom 600 MW by mala byť po roku 2015 najväčším záložným energetickým zdrojom). Táto úvaha smeruje k blokom AP600, prípadne VVER640 (výstavba prototypu tohto bloku bola síce zahájená v Sosnovom Bore v Rusku v roku 1994, ale od vybudovania základnej dosky ďalej 23

24 nepostúpila). Podľa môjho názoru by nemali byť vylučované ani VVER1000, AP1000 a EPR1650 (berúc v úvahu najmä naše skúsenosti s prevádzkou tlakovodných reaktorov a snahu o dlhodobú ekonomickú výhodnosť). Problém výstavby nových jadrových blokov je preto úzko spojený so zásadnou rekonštrukciou našej prenosovej sústavy, ktorá by naviac umožňovala aj využívanie zahraničných záložných zdrojov. Bohužiaľ úvahy o prečerpávacej vodnej elektrárni Gabčíkovo-Nagymaros s 900 MWe špičkového výkonu sa dnes zdajú byť už nenávratnou minulosťou. O problémoch s výstavbou jadrových blokov v Československu sa môžeme dozvedieť z literatúry alebo z rozprávania pamätníkov. Určite sa dá poučiť z predchádzajúcich skúseností, ale dnes je potrebné zohľadniť aj nové faktory vyplývajúce zo svetovej globalizácie, iného politického usporiadania, technických a bezpečnostných štandardov, ako aj domácej a európskej legislatívy. Mať peniaze na úrovni 3,6-4,0 mld euro (ak by sme zatúžili napríklad po EPR) nie je postačujúce. Naša jadrová infraštruktúra i priemysel sa bude musieť preladiť na novú kvalitatívnu úroveň. Dostavba Mochoviec 3 a 4 iste významne napomôže v tomto procese a dá nášmu pohľadu pravdepodobne nové dimenzie. Barbora Mikulášová 24

25 Pocta Marekovi Ebenovi November 2008 Hlboko sa skláňam pred pánom Marekom Ebenom. Dôvodov je mnoho. Spolu so Zdeňkom Svěrákom patrí jednoznačne medzi najvýraznejších predstaviteľov českej kultúry. Je osobnosťou, ktorú môžeme Čechom úprimne závidieť. Mám ho rád ako speváka a skladateľa. Pochádza z rodiny s hlbokými koreňmi vo vážnej hudbe. Dôverne poznám všetky tri albumy, ktoré s bratmi vydal. Koncom 80-tych rokov to boli Malé písně do tmy, v 90-tych rokoch Tichá domácnost a v novom tisícročí Já na tom dělám. Jeho poetika a humor, ktoré pohladia, sú skvelé. Stačí spomenúť piesne ako Lucie ahoj alebo Když má čert splín a hneď sa mi zlepší nálada. I jeho vedecko-sociologické analýzy v piesňach Jak to dělaj kosmonauti?, či Ve vaně u Archimeda zaujmú natoľko, že si poslucháč povie: Kam ten chlap len na to chodí? Je vynikajúci propagátor českej kultúry. Dlhé roky uvádzal súťažný program o histórii Česka: O poklad Anežky České, kde hravou formou prechádzal históriou spolu so súťažiacimi i divákmi. Z jeho prejavu vytŕča znalosť českého jazyka i úcta k poslucháčovi. V kombinácii so správnou intonáciou je radosť ho počúvať. Nedávny program na ČTV Když hvězdy tančí som pozeral najmä kvôli nemu. Nikdy sa nehral na herca, i keď som ho v televízii začal vnímať už ako 10-ročný ako mierne obézneho Válečka zo seriálu Kamarádi. Dnes by mu už niekto ťažko uveril, že by mohol byť niekým iným ako je. Naopak, stvárniť jeho osobu (až to bude história vyžadovať), bude obrovskou výzvou pre každého herca (snáď len Jim Carey...). Náročnosťou k sebe a láskavosťou k druhým sa stáva svedomím národa. Svedomím, ktoré nehrozí výčitkami, ale ponúka možnosť nasledovania. Je vynikajúci moderátor. V pamäti mi utkvela najmä veľmi atypická situácia z 90-tych rokov pri odovzdávaní ceny TýTý, keď pred koncom s hrôzou zistil, že mu jedna cena ostáva. Vedel, že na niekoho zo 14 ocenených zabudol, ale nevedel si spomenúť v tej vypätej chvíli na meno. Žartovanie na hrane noža o Cene pre neznámeho diváka mu prinieslo nielen spolupatričnosť publika, ale aj čas na to, aby mu niekto podložil na lístku to správne meno. Elegantne z toho vykorčuľoval. Už roky rokúce pripravuje pre ČTV reláciu Na plovárně. Dokáže v nej predstaviť výnimočné osobnosti z domova i zo zahraničia. Z tých zahraničných spomeniem aspoň M. Albrightovú, Dalajlámu, Roberta Redforda, Billa Gatesa, Genesis... Občas si niektorú reláciu pozriem spätne na internete si pozval na rozhovor profesora Patrika Moora z Kanady, zakladateľa organizácie Greenpeace, ktorý prvých sedem rokov pôsobil ako jeden z jej riaditeľov (zodpovedný za oblasť vedy a výskumu). Dnes je prof. Moore riaditeľom organizácie Green Spirit. Nielen, že si obaja páni po anglicky výborne rozumeli, ale inteligentne a plynulo bol načítaný i preklad, takže poslucháč bol uchránený nervozity simultánneho tlmočenia a mohla vyniknúť téma rozhovoru. Pán Eben sa nesnažil zatieniť svojho hosťa, naopak plne ho nechal vyniknúť. Určite rozhovor natáčali viackrát, nakoľko obsah toho, čo pán Moore povedal sa mi zdal ucelený a samozrejme, veľmi zaujímavý. Skutočnú históriu organizácie Greenpease a zmysel jej pôsobenia ako politicko-nátlakovej organizácie je bez informácií pána Moora laikovi ťažké pochopiť. Klobúk dolu pred pánom Ebenom i pred pánom Moorom. Pre tých, ktorí by si program chceli pozrieť a utvoriť si vlastnú predstavu, uvádzam link :00-s-patrickem-moorem.html. 25

26 Pán Moore bol aj hosťom SNUS. Dňa bol na diskusii so slovenskou verejnosťou: Dostupné domáce zdroje surovín (viac Bulletin SNUS ). Vďaka našej propagácii a Bulletinu sa pravdu o Greenpeace dozvedela možno stovka Slovákov. Vďaka Marekovi Ebenovi, moderujúcemu jeden z najsledovanejších programov českej televízie, státisíce. Marek Eben sa tohto roku dožíva 50 rokov. Blahoželám mu k narodeninám a verím spolu s mnohými, že toho má ešte veľa pred sebou. Teším sa na neho! Barbora Mikulášová 26

27 Je dnes možné Bohunice znovu spustiť? Január 2009 Opätovné spustenie druhého bloku V-1 v Jaslovských Bohuniciach je politickým a nie technickým problémom. Hrozba obrovských negatívnych dopadov plynovej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou však relativizuje pohľad Slovenska i na dodržiavanie záväzkov voči Európskej únii. Spustenie Bohuníc má oddialiť kolaps v Slovenskej ekonomike, prípadne v zásobovaní obyvateľstva teplom. Pozrime sa na to reálne po technickej stránke. Druhý bohunický blok bol odstavený štandardným spôsobom dva roky pred vypršaním svojej projektovanej životnosti. Od roku 1980 vyrobil viac ako 80 miliónov MWh. Jeho prevádzkovateľ, firma JAVYS, a.s. je až do roku 2011 držiteľom platnej licencie na prevádzku a má odborne kvalifikovaný a skúsený personál. Elektráreň V-1 prešla v rokoch veľkou rekonštrukciou za viac ako 10 mld Sk! Kvalita a bezpečnosť prevádzky boli hodnotené vysoko pozitívne všetkými odbornými komisiami na domácej i medzinárodnej úrovni. Prípadná ďalšia prevádzka druhého bloku by ale mala nasledujúce technické obmedzenia. Vzhľadom na plánované odstavenie bloku dovoľuje zvyšková zásoba reaktivity v aktívnej zóne len časovo i výkonovo limitovanú prevádzku. V optimálnom prípade cca 30 dní na 50%, resp. nižšom výkone. Týchto približne 220 MW by mohlo nahradiť napríklad výkon z bratislavského PPC alebo z dvoch 110 MW blokoch vo Vojanoch na východnom Slovensku, kde je palivom plyn. Spustenie nie je možné okamžite. Blok sa už po týždni vychladil. Po viac ako ročnej prevádzkovej kampani (388 dní) je nevyhnutné venovať aspoň 2-3 dni štandardným kontrolám a testom. Samozrejme pod dohľadom inšpektorov Úradu jadrového dozoru. Ďalšie takmer dva dni sú potrebné na opätovné nahriatie bloku a jeho uvedenie na 50% výkon. Režim prevádzky na tzv. výkonovom efekte je obvyklý a bezpečný. Obnovenie prevádzky druhého bloku V-1 je teda po technickej stránke výkonovo i časovo veľmi obmedzeným riešením. Vyžaduje si minimálne finančné náklady. Môže mať však veľký politický dopad. Jeho prijatie ale môže byť o pár dní jedným z havarijných opatrení. Nezatvárajme oči nad realitou a pripravme sa na všetky možnosti! Lenka Vaníčková 27

28 Úvod ku knihe Jadrová elektráreň A1 v kocke Máj 2009 Jadrová elektráreň A1 v Jaslovských Bohuniciach stála na začiatku československej jadrovej energetiky. Dnes si už málokto uvedomuje akou výzvou pre vtedajší československý priemysel bola jej výstavba a uvedenie do prevádzky. Tento projekt v rámci vtedajšej Československej republiky bol trochu krokom do neznáma. Rozhodovalo sa o ňom v roku 1956, kedy nebolo skúseností s jadrovou energetikou a nebola ani reálne podložená predstava, čo to všetko znamená. A možno práve toto bol podstatný fakt, ktorý nezaťažoval tých, ktorí prijali rozhodnutie o výstavbe našej prvej jadrovej elektrárne. Jadrová elektráreň A1 s reaktorom KS150 typu HWGCR ťažkou vodou moderovaný reaktor na prírodný kovový urán chladený plynným CO 2 s výkonom 150 MW e bola vyvinutá s cieľom demonštrovať a overiť možnosti energetického využívania ťažkovodných reaktorov na prírodný urán. Československo vyvíjalo tento typ v rámci medzinárodnej deľby práce v socialistickej Rade vzájomnej hospodárskej pomoci. Jadrová elektráreň A1 bola unikátna svojím technickým riešením. Bola to koncepcia, ktorá sa v polovici 50-tych rokov zdala pre Československo optimálna. Mali sme svoje náleziská pomerne kvalitného uránu v jedenástich lokalitách deväť z nich bolo v ČR a dve v SR. Pri tomto type elektrárne, kde bol palivom prírodný urán, nebola potrebná finančne i energeticky náročná technológia jeho obohacovania. Ďalší vývoj však ukázal, že tento typ reaktorov nemal nasledovníkov, aj keď elektráreň A2 už bola na rysovacích doskách a A3 v hlavách plánovačov. Jadrová elektráreň A1 bola spustená v októbri 1972, kedy prvýkrát prebehla riadená reťazová reakcia v reaktore. I keď elektráreň bola nazvaná priemyselnou, veľa zariadení a dejov bolo dovtedy nevyskúšaných v prevádzkových podmienkach. Možno sa čitateľom budú zdať úroveň projektu, technické riešenie a postupy účastníkov naivné a nedokonalé, ale taká bola vtedy úroveň poznania a účastníci venovali tomuto dielu všetky svoje sily. Určite nie je vhodné posudzovať všetko zo súčasného hľadiska a nekriticky hodnotiť konanie pionierov jadrovej energetiky v bývalom Československu. Neboli k dispozícii dnes bežné prostriedky výpočtovej techniky, ale pri podrobnom študovaní dokumentov zistíte, že sa nezanedbalo nič dôležité pre bezpečnosť. Málo skúseností o vlastnostiach a prevádzke jadrovej elektrárne ľudia často nahrádzali veľkou obetavosťou, oddanosťou a snahou bezpečne riešiť problémy. Naučili sa pristupovať k elektrárni s úctou a pokorou a na vlastných skúsenostiach sa presvedčili, že nestačí niečo urobiť dobre, ale treba to urobiť bezchybne. Ak nie, potom príroda zdvihne svoj výstražný prst a pripomenie, že predsa len je silnejšia ako človek. Ako to výstižne vyjadril jeden z pracovníkov: Elektrárni musíte vykať. Jadrová elektráreň odhalila množstvo technologických úskalí. Ukázalo sa napríklad, že parogenerátor s teplovýmennou plochou rúrkovnica v rúrke použitý v A1, vo svete známy a využívaný aj v konvenčných tepelných elektrárňach, nie je vhodný pre jadrovú technológiu. Na A1 použité konkrétne riešenie si vyžiadalo obrovské nároky na kvalitu a dĺžku zvarov. Aj zanedbateľné percento klasicky nezistiteľných mikroskopických defektov zvaru ako potenciálnych neskorších netesností rozhrania medzi teplonosným médiom - CO 2 na primárnej strane a chladiacim médiom vodou na sekundárnej strane malo za následok búrlivý rozvoj mikroskopickej netesnosti. Miešaním CO 2 a vody vzniklo agresívne korózne prostredie korodujúce železný materiál parogenerátorov. V ďalšom programe konštrukcie sekundárnej strany jadrových blokov sa kombinácia CO 2 -voda-železo vyskytovalo už len výnimočne. Jazyk i obsah knihy je výrazne technický. Mnohé grafy z minulosti, vytvorené i popísané len rukou, sú väčšinou kópie originálnych obrázkov a dokumentujú vtedajší prístup k technike a rozhodovaniu. Argumentovalo sa technickými dátami, s ceruzkou a logaritmickým pravítkom 28

29 v ruke, logickým zdôvodňovaním, ktoré širší tím zodpovedných pracovníkov musel pochopiť. Tu neplatil argument, že tak mi to ukazuje počítač. Pod informatikou sa v sedemdesiatych rokoch chápalo viac využívanie knižnice, archívu a diskusie s odborníkmi. Autori sú si vedomí, že bez znalostí určitých partií z reaktorovej fyziky sú uvedené grafy nezrozumiteľné. Ale kedysi to boli povinné cviky od technikov až po riaditeľa. Je na mieste spomenúť aj účasť sovietskych špecialistov z výskumných ústavov, z prevádzkovaných elektrární i z výrobných závodov. Ich neformálna a kolegiálna spolupráca s pracovníkmi československých organizácií a pracovníkmi elektrárne vytvorila široký priestor pre neskoršiu samostatnú prácu. Pri spúšťaní i počas prevádzky účinne a nezištne pomáhali svojimi radami a skúsenosťami. Viedli personál k zodpovednému prístupu k rozboru a riešeniu problémov v rámci pracovných skupín zostavených zo špecialistov pre jednotlivé oblasti. Jadrová elektráreň A1 sa kedysi nazývala Atómová elektráreň A1. Až neskôr si fyzici presadili, že sa neštiepi atóm, ale len jeho jadro. Pre drvivú väčšinu ľudí je to stále len nepatrná zmena, od ktorej už uplynulo niekoľko desaťročí, ale dokumentuje skutočnosť, že i vďaka rozvíjajúcej sa jadrovej energetike vzrastalo aj fyzikálne a technické povedomie nielen medzi obyvateľstvom, ale aj medzi jeho predstaviteľmi. Práve takéto fyzikálne povedomie je nevyhnutné, aby ste sa mohli pri sporných debatách oprieť o všeobecne platné argumenty. Že kamene podľa gravitačného zákona padajú zhora nadol, že pri náraze sa podľa zákonov akcie a reakcie a zachovania energie odovzdáva energia, že rádioaktivita je fyzikálny jav a riadi sa rozpadovým zákonom... Tí, ktorí sa mali možnosť zúčastniť diskusií napríklad s rakúskymi protijadrovými aktivistami, poznajú ten pocit rozčarovania zo základných nevedomostí, ktorý mám na mysli. Význam A1 je i v tom, že vytvárala pocit hrdosti. Budovatelia i prevádzkovatelia si mohli povedať: Dokázali sme to, spustili sme to, vyrábame! Ten hlas sa šíril nielen oficiálnou cestou propagácie úspechov socializmu, ale aj medzi technikmi, ich rodinami i blízkymi. Fyzici, či technici boli autoritou, ktorí boli spoločnosťou oceňovaní a uznávaní. Dôvera a úcta bola podložená pozitívnou skúsenosťou. Pri štúdiu archívnych materiálov sa zistilo, že o elektrárni A1 bolo napísaných množstvo oslavných a popularizačných článkov, ale len málo takých, kde by boli zachytené technické detaily. Možno to bolo dobou, obmedzeným spektrom vedecko-technických časopisov, určitým stupňom utajenia informácií, ktoré sa dnes už považujú za bežné. Následkom však bolo, že o konštrukcii a prevádzke tejto elektrárne vedel iba pomerne úzky počet ľudí. Napísanie tejto knihy je možné chápať i ako splnenie určitého morálneho záväzku, ktorý pociťovali poslední mohykáni, ktorí na jadrovej elektrárni kedysi pracovali. Kniha nevznikla na spoločenskú objednávku, ani preto, aby sa predávala a priniesla zisk. Autori ju napísali, aby sa zachovali ich skúsenosti, vedomosti i omyly, bez ktorých sa žiaden pokrok nezaobíde. Uplynulo už tridsaťtri rokov od ukončenia prevádzky A1 a je zrejmé, že Slovensko plynom chladený a ťažkou vodou moderovaný energetický reaktor s neobohateným uránovým palivom stavať nebude. Napriek tomu považujeme za potrebné, aby sa ťažko získané a draho zaplatené skúsenosti zachovali. Parafrázovaním spartského kráľa Leonidasa, ktorý tušiac smrť seba i svojich spolubojovníkov dal do skaly pri Termopylách vyryť nápis: Postoj pútnik a zvestuj, že sme vykonali to, čo zákony kázali nám. Som hrdý na to, že autori sú dlhoročnými členmi Slovenskej Nukleárnej Spoločnosti (SNUS), a že sa nám napokon túto knihu, najmä vďaka neúnavnej práci Ing. Karola Feika, podarilo vydať. 29

30 Roman Mayer 30

31 Nie je nutné vedieť všetko... Jún 2009 Táto veta sa často pokladá za výraz pragmatického poznania. Naozaj nie je nutné mať alebo vedieť úplne všetko. Veď to napokon ani nie je možné. Vedieť všetko môže byť dokonca až nezdravé, či nepríjemné. Napríklad veta: Naozaj chceš vedieť, či ťa mám rada?, neveští nič dobré. Základná filozofická otázka o poznateľnosti sveta sa zodpovedávala vetou, že svet je poznateľný i keď zatiaľ nepoznaný. Tí, čo sa často pýtajú, sú označovaní za zvedavcov a niekedy môžu priviesť mocných tohto sveta do problémov. I z ich žiadnej, či vyhýbavej odpovede je možné sa dopracovať k určitému poznaniu. Svet je teda poznateľný. Som presvedčený, že kto hľadá pravdu a poznanie, bude sa k nim limitne blížiť. Učitelia na školách sa samozrejme dnes za mocných tohto sveta považovať nedajú a ich prístup k informáciám je skôr opačný. Stanovujú a vyžadujú určitú minimálnu mieru poznania a vedomostí a naviac sa snažia podporovať zvedavosť a hlad po nových informáciách. Snom je vdýchnuť študentom túžbu po poznaní, ktorá by mala každému vydržať čo najdlhšie. S nádejou sa teda v myšlienkach vraciam k našim jedenástim, práve skončeným jadrovým inžinierom, ktorí dnes úspešne zvládli štátnice na FEI STU. Čiže rád by som dokončil nadpis a za tri bodky dosadil slovo HNEĎ. Mladí prestaneme byť vtedy, ak sa prestaneme pýtať, učiť a zaujímať o veci okolo nás. Užime si všetci radosť, mladosť, prázdniny a nastupujúce leto!... není nutno, není nutno aby bylo přímo veselo, hlavně nesmí býti smutno, natož aby se brečelo. (Z. Svěrák) Mária Izakovičová 31

32 Cestou domov November 2009 Väčšinou mi to najlepšie kriticky, ba aj sebakriticky myslí cestou domov. Až vtedy si uvedomím, že som mohol počas dňa vyriešiť veľa vecí lepšie a efektívnejšie. Že som mohol voliť iné slová, prípadne viesť rozhovor iným spôsobom. Ale cestou domov už býva neskoro... Častokrát sa to dá napraviť aj neskôr (slová, slová, slová), niekedy však nepomôže ani sypanie si popola na hlavu. Paradoxne, veľa problémov vzniká tým, že nevieme povedať jednoduché nie, že pravdu balíme do ohľaduplných servítok, len aby sme sa vyhli podozreniu, že sme arogantní a namyslení. Vo štvrtok som sa po polnoci vracal z budovy STV po relácii: Na tému jadrová energetika. Cestou domov mi samozrejme napadali skvostné vety, ktoré som mal povedať a nepovedal. Argumenty, ktoré by zatĺkli do zeme jediného odporcu experta Greenpeace na jadrovú bezpečnosť p. Beránka. Napr. Pán redaktor, prečo tu márnime čas s niekým ako pán Beránek, ktorý deklaruje svoje znalosti o jadrovej bezpečnosti tým, že sa pozná s akýmsi p. Stránskym, ktorý vraj robil kedysi v Dukovanoch a niečo mu o tom povedal? Prečo médiá posúvajú jadrovú bezpečnosť do pocitovej úrovne, kedy vnútorný pocit človeka je postavený nad technické poznanie? Prečo záujmy laickej verejnosti nezastupuje predstaviteľ laickej verejnosti hoc aj s protijadrovým názorom, ale platený aktivista zo zahraničia? Ojoj, čo všetko mi napadá cestou domov... O deň neskôr som sa zas vracal domov z Viedne, kde som sa zúčastnil hearingu o štúdii dopadov na životné prostredie projektu Mochovce 3, 4. Toto zas bol celkom iný zážitok. Vysoká koncentrácia rakúskych médií i politikov, navyše na akademickej pôde Viedeňskej univerzity, silne kontrastovala s deklarovanou apolitickosťou univerzít v tzv. civilizovaných krajinách. Po ôsmych hodinách odpovedí na otázky pohoršenej rakúskej verejnosti (v drvivej väčšine oblečených v slušivých žltých dresoch s nápisom Stop Mochovce) som mal pocit, že aj keď sa tento boj nedá vyhrať, možno sme ani neprehrali. Pre tých, ktorí si pamätajú bývalú federálnu futbalovú ligu, by som to prirovnal k remíze 0:0 v takom Prešove. Silná zostava pracovníkov SE, a.s. sa doplnila o niektorých expertov na slušný tím. V bránke Aquilanti - pripravený na to, že to schytá, rázna dvojica stopérov (Pospíšil, Rovný z ÚJD), slušná defenzívna práca ľudí z MH SR a MŽP SR, skúsená záloha (Mišák, Rohár, Timuľák), v útoku čiperný Zlatňanský... O.K. Mal som pocit, že sme na všetky položené otázky odpovedali otvorene a vecne, a to aj napriek rakúskym emóciám, slovným cvičeniam miestnych politikov (niektorí len položili otázku pred kamerami a na odpoveď ani nečakali), či mimoriadne zlému prekladu. Sobotňajšie rakúske denníky však informovali svojich čitateľov, že otázky neboli zodpovedané a preto je nevyhnutné otvoriť túto otázku v Európskom parlamente. Keďže si pamätám i na verejné diskusie v Rakúsku spred viac ako rokov o dostavbe prvých dvoch blokov v Mochovciach, dovolím si tvrdiť, že slovenská strana sa vyhla rakúskym mínam a postupovala vysoko profesionálne. Cestou domov som si uvedomil, že možno práve v spôsobe komunikácie s Rakúskom o tak citlivej otázke ako jadrová bezpečnosť spravilo Slovensko obrovský pokrok v sebavedomí, v schopnosti slušne a vecne odpovedať i na nepríjemné, či nezmyselné otázky. Zdá sa, že v tejto oblasti sa nám pomaly darí byť príslušníkmi suverénneho štátu, ktorý je súčasťou európskej únie. 32

33 No a na domácu úlohu by sa každý mohol zamyslieť nad tým ako by slušne a vecne zodpovedal rakúskej verejnosti otázku: Ako chcete v prípade havárie v Mochovciach evakuovať Viedeň? Mária Izakovičová 33

34 Z histórie francúzskej jadrovej energetiky Február 2010 História francúzskej jadrovej energetiky začína až po druhej svetovej vojne, hoci by mnohí mohli namietať, že už v 19. storočí si manželia Curie objednali 8 ton smolinca (smolinec, resp. smolný kameň, ktorý baníkom signalizoval, že po hľadanom striebre nebude ani chýru) z Jáchymova a na Parížskej univerzite Sorbonne objavili nové prvky (Po, Ra), ktoré vykazovali tzv. fotoluminiscenčný efekt, ktorý bol až neskôr premenovaný na rádioaktivitu. Nemám však v úmysle písať o francúzskej jadrovej fyzike, ale jadrovej energetike. Takže francúzska jadrová energetika sa zrodila pri viniciach v kraji Côtes-du-Rhône v roku Pri viniciach pretože samotné vinice sú na juhu Francúzska medzi Avignonom a Champagne mimoriadne vzácne (kilo hrozna na pravé šampanské sa v roku 2009 vykupoval za 6 euro). Už v roku 1952 vydal francúzsky parlament rozhodnutie, aby sa v rámci prvého päťročného plánu začalo s výstavbou jadrovej energetiky s cieľom postaviť čo najskôr prvý francúzsky plynom chladený, grafitom moderovaný jadrový reaktor na prírodný urán. Zároveň sa prijalo rozhodnutie na vybudovanie zariadenia na produkciu plutónia pre vojenské účely a prípadnú prebytočnú energiu dodávať do elektrickej siete. Commissatit á la Énergie Atomique (CEA), ktorý už v tom čase prevádzkoval dve výskumné laboratóriá vo Fontenay-aux-Roses a Saclay, sa rozhodol umiestniť nové priemyselné centrum na juhovýchod francúzska - na kopec Marcoule, kde sa už podarilo spustiť do prevádzky prvý reaktor na získavanie plutónia s označením G1. Vedúci projektu Maurice Pascal odštartoval jadrovú energetiku vo Francúzsku dohodnutou konšpiratívnou vetou: Lastovičky vyleteli vysoko. Reaktor G1 bol pripojený k sieti až v septembri Nasledujúci reaktor G2 bol spustený v júli 1958 a reaktor G3 o rok neskôr. Po čase sa podarilo zvýšiť ich výkon na vynikajúcich 40 MW. Extrakcia plutónia z ožiareného paliva v G1 sa začala až koncom roku 1958, kedy sa uviedlo do prevádzky zariadenie UP1 a jeho úspešné využívanie dokumentovalo viacero výbuchov francúzskych atómových bômb (prvá vo februári 1960). Ďalším historickým momentom bol pre Marcoule i Francúzsko 31. august okamih spustenia sodíkom chladeného rýchleho reaktora Phenix s výkonom 250 MWe (odstavený v marci 2009). Už vtedy sa myslelo i na zadnú časť francúzskeho palivového cyklu. Vysnenou stratégiou bolo v tom čase prepracovanie vyhoreného jadrového paliva na MOX palivo a jeho následná revitalizácia v rýchlych reaktoroch. Sny o jednoduchom a efektívnom uzavretí jadrového palivového cyklu a nabíjaní MOX článkov v rýchlych reaktoroch sa časom ukázali ako veľmi smelé, ale MOX palivo sa využíva už viac než 30 rokov a to v 36 jadrových blokoch v západnej Európe a tohto roku sa má MOX palivo zaviezť do 11 reaktorov i v Japonsku. Ďalšie ožarovanie vyhoreného MOX paliva v rýchlych reaktoroch je samozrejme možné (viď experimenty na Phenixe), avšak nahromadené plutónium musí byť odseparované pred tým, ako sa znovu využije na výrobu čerstvých MOX článkov. Druhou historickou lokalitou francúzskej jadrovej energetiky je len 30 km vzdialený Pierrelatte, kde sa od roku 1958 začal stavať závod na obohacovanie U-235. Hlavnou motiváciou bola nezávislosť Francúzska na dovoze obohateného uránu pre vojenské, ale aj energetické účely. Plná prevádzka tohto zariadenia začala až v apríli 1967, kedy bol vyprodukovaný prvý ingot s 90 percentným obohatením. Bolo to len pár dní potom, ako prvá francúzska jadrová ponorka Redoutable vyplávala na more. Výstavba obohacovacieho závodu v Pierrelatte bola spojená s obrovskými technickými požiadavkami. UF 6 technológie si vyžadujú chemicky odolné materiály. Trojný bod je 65 C, 34

35 čiže preváža sa ako tuhá látka, obohacuje sa v plynnom skupenstve v difúzoroch, ktorých telesá boli z oceľových konštrukcií. Niklové pokrytie difúzorov ich síce zodolnilo, avšak vyžiadalo si zohnať viac niklu ako bolo Francúzsko schopné vyprodukovať za 15 rokov. Bolo potrebné vybudovať zariadenia o veľkosti katedrál, ktoré by navyše boli tesné (o tri rády pod atmosférickým tlakom). To si vyžiadalo celkom novú úroveň detektorov tesnosti, nielen čo do kvality, ale najmä kvantity a rozmerov. Cena na výstavbu stanovená v roku ,4 bilióna frankov bola ťažko čo i len predstaviteľná. Nepochybne sa ju podarilo i prekročiť. Rovnako si vyžaduje chvíľku zamyslenia i skutočnosť, že dnes, keď sa závod naplno využíva, sa o dodávku potrebného množstva energie starajú 4 bloky JE Tricastin, každý s jednotkovým výkonom 900 MWe. Francúzska jadrová energetika sa rodila postupne. Krajiny ako USA, ZSSR, či UK mali možno rýchlejší štart, avšak francúzsky prístup sa popri národnej hrdosti vyznačoval i koncepčnosťou a unifikáciou. Z 58 tlakovodných reaktorov je 34 výkonovej úrovne 900 MWe, 20 výkonovej úrovne 1300 MWe a 4 bloky výkonovej úrovne 1450 MWe. O budúcnosť sa majú pre Francúzsko postarať EPR bloky s výkonom 1750 MWe, ktoré klopú na dvere. A tuším aj na naše. Roman Mayer 35

36 Milé WIN-ky, srdečne Vás zdravím! Marec 2010 MDŽ už bol, ale ja mám ženy stále rád. Obdivujem na nich ich krásu, empatiu (ak sa im chce) i multitasking (už klasik spieval, že žena ráno ďalej spí a predsa funguje ). Starí Rimania mali príslovie, že: 50 chlapov dokáže vytvoriť tábor, ale len jedna žena dokáže vytvoriť domov. Ženy motivujú nás mužov byť lepší,... teda aspoň sa o to snažíme. A keď sa to aj nedarí, predstierame, že je to tak. Prinášame ohromné množstvo obetí, len aby sme ich presvedčili, že sme úžasní, vtipní, zodpovední, trpezliví, charakterní atď. Množstvo vojen, konfliktov, či krčmových bitiek vzniklo len preto, aby sme tú pravú presvedčili, že my sme tí najväčší kohúti na smetisku, ktorí treskneme aj niekomu po papuli (dnes viac obrazne ako skutočne), keď sa zdá, že by to tej mojej mohlo imponovať. A potom sa nadúvame a šuchoríme perie, len aby sme sa dočkali sladkej odmeny že sa tá naša o nás zaujíma. A keď už píšem o hydine, pridám aj niečo zo svojich experimentálnych pozorovaní to viete profesor... Chováme doma sliepky. Presnejšie kúpili sme minulý rok jednodňové kuriatka a dnes z nich máme 3 sliepky a 7 kohútov. Večer, keď ich idem zavrieť, cítim sa ako skutočný energetik, resp. vládca plynovodu na Ukrajine zatvorím kohútiky -. Ráno, keď otváram kurník, vybehnú najskôr páni kohúti. Vrhnú sa ako dravce na pšenicu, ktorú im nasypem. Až neskôr vylezú sliepočky a snažia sa nenápadne priblížiť k jedlu. A keď sa to nejakému z kohútov znepáči, že mu sliepka niečo udzobla, okamžite zaútočí, až z nej lieta perie. Raz sme ich tak s manželkou pozorovali a skončilo to jej výčitkami na moju adresu: Vidíš to! To ste celí vy chlapi! Na môj chabý odpor, že z nej nič nešklbem a že slušne dojedám po celej rodine, odpovedala, že chlapi sa predsa chovajú ako kohúti na smetisku a basta. Tak som sa jej teda za tých kohútov ospravedlnil, aby sa teda na nás nehnevala, veď 6 zo 7 sa už onedlho premiestni do mrazáku, pretože každý máme na svete svoje poslanie. Dosť čudne sa na mňa pozrela. Zneistel som, ale nepýtal som sa ďalej... Milé WIN-ky, nech vás práca, ale najmä život s nami baví! Užime si ho spolu! Mária Izakovičová 36

37 Niečo o Európskej nukleárnej spoločnosti Máj 2010 V decembri 2009 ma zvolili za predsedu Európskej nukleárnej spoločnosti (ENS), k čomu mi priatelia pekne zagratulovali, ale nie vždy som mal pocit, že majú správnu predstavu, čo ENS znamená, a čo jej náplňou jej činnosti. Pretože mám svojich priateľov rád a o otvorenú komunikáciu s ostatnými sa dennodenne snažím, pokúsim sa vysvetliť pojem ENS podrobnejšie. ENS je medzinárodný strešný orgán národných nukleárnych spoločností. Zastupuje na európskej scéne desaťtisíce profesionálnych pracovníkov v jadrovej energetike, fyzike, chémii, medicíne,... jednoducho vo všetkých oblastiach mierového využitia ionizujúceho žiarenia. Na rozdiel od množstva lobistických, ba až politických organizácií, ktoré sa snažia ovplyvňovať rozvoj hore uvedených oblastí (pozitívne, či negatívne), ENS sa snaží klásť dôraz na svoju profesionalitu a vysoký odborný a morálny kredit svojich individuálnych členov. Šírenie hodnoverných informácií a otvorená komunikácia s verejnosťou sú základnými aktivitami nukleárnych spoločností na národnej i medzinárodnej úrovni. Miesto na výslní si ENS získavala postupne. Existujeme už takmer 35 rokov a práve odbornosť a pravdivosť je čoraz žiadanejšia. Po sklamaniach z obdobia, kedy bola jadrová, či radiačná bezpečnosť garantovaná najmä politicky, čo napríklad rádioaktívny mrak z Černobyľu nijak nerešpektoval, prišli roky ovplyvnené Greenpeace aj jej mottom Dobrá jadrová elektráreň je len trvale odstavená elektráreň. Už klasik povedal, že: Ľudstvo sa začne správať rozumne, až keď vyčerpá všetky ostatné možnosti. Zdá sa, že i vďaka tejto pravde si jadrová energetika v posledných rokoch upevnila svoje miesto v mixe energetických zdrojov, a ako carbon free technology získava plusové body i na poli ekológie. Dvanásť európskych krajín, vrátane Slovenska, deklarovalo v minulom roku vôľu stavať nové jadrové bloky. Výstavba, prevádzka, údržba i likvidácia jadrových elektrární je spojená s množstvom technických problémov, ktoré sú schopní riešiť len kvalitne pripravení odborníci, a to nielen technicky, ale aj morálne. Jadrová bezpečnosť má a aj v budúcnosti musí mať tú najvyššiu prioritu. Aplikácie ionizujúceho žiarenia v medicíne, poľnohospodárstve, či v stavebníctve sú už po mnohé roky akceptované a nenahraditeľné. I vďaka týmto oblastiam sa ľudia zamýšľajú, že snáď niečo dobré a použiteľné môže byť i na ionizujúcom žiarení. Na požiadanie ENS poskytuje svojich odborníkov do viacerých medzinárodných komisií. Na svojej web stránke reaguje ENS na najnovšie poznatky a udalosti. Organizuje vrcholné odborné konferencie ako TOPSAFE, TOPFUEL, PIME, ETRAP, RRFM,... Na rok 2010 máme naplánovaný Európsky jadrový kongres v Barcelone ( ), kde už dnes, pol roka pred konaním, je zaregistrovaných viac než 600 príspevkov. Vydávame odborné stanoviská pre verejnosť, a na požiadanie i pre Európsku komisiu. Tešíme sa z dôvery, pričom si uvedomujeme, že preukázaná dôvera i zaväzuje nepodľahnúť komerčným, či politickým tlakom. Len takáto cesta, podložená poctivou prácou a čestnosťou, smeruje na výslnie a môže našich členov uspokojovať. A nájsť uspokojenie a zmysel vo svojej práci to je iný rozmer... 37

38 Kde tlačí SNUS topánka? Október 2010 Každá slušná organizácia (a ja si myslím, že SNUS je organizáciou veľmi slušnou) sa môže pýšiť mnohými úspechmi. Predchádzajúci rok je možné jednoznačne priradiť k tým úspešným. Vnútorne nás vydarené akcie určite hrejú pri srdci, ale skúsme sa úprimne zamyslieť aj nad tým, kde tlačí SNUS topánka, čo a ako by sa dalo v SNUS ešte vylepšiť. Ak Vás niečo napadne, rád si to vypočujem, prípadne prečítam Váš . Podľa mňa začína byť problémom v SNUS stredná generácia. Ťažko ju presne špecifikovať. Niekto sa do nej zaradí hneď po škole, niekto až v päťdesiatke, niekto je trvalo nezaraditeľný. V práci sú títo jedinci najviac vyťažovaní, v rodine sú považovaní za univerzálne stroje na peniaze. Hovoria, že nemajú čas, že nestíhajú, že snáď budúci rok, keď sa veci trochu utrasú... Nikdy sa samé neutrasú! Niekedy ich zastaví zdravie, niekedy len vyhoria, ale niekedy aj pochopia, že toto naháňanie za úspechmi a peniazmi nikam nevedie a slušne svojim šéfom naznačia, že všetko má svoje medze a že sa chcú do práce aj trocha tešiť... Už počujem viacerých z Vás, že čo to zas vyťahujem, že toto nie je predsa problémom SNUS. Ale podľa mňa je. SNUS pamätá na svojich seniorov a podporuje mladých ako len vie. Ako však zatraktívniť podujatia SNUS pre strednú generáciu, ktorá je asi najnáročnejšia? Požaduje akcie s vysokou hustotou relevantných informácií, ktoré budú organizované na vysokej profesionálnej a spoločenskej úrovni a budú obsahovať aj hlbšie myšlienky a všeobecnú zmysluplnosť. Toto sa však podarí dosiahnuť, iba ak títo stredniaci priložia ruky k spoločnému dielu... Že to znie socialisticky? Áno, priznávam. Že je to ako v bežnom živote? Áno. Už rozprávka o obuvníkových troch grošoch, kde jeden dáva starým rodičom, jeden deťom a len z jedného žije, má v sebe hlbokú pravdu. Tak prečo by mala byť stredná generácia viac aktívna v SNUSe? Pretože nikto iný ako ona nemôže posunúť SNUS ďalej. Pretože jej radi umožníme robiť zmysluplnú činnosť bez toho, aby bola meraná peniazmi. Pretože práca môže byť aj radostná. A jednoduché ďakujem alebo dobrý pocit sú nezaplatiteľné. Stanislav Ondruš 38

39 Konferenčné ponaučenia November 2010 Vedecké konferencie sú zdrojom užitočných informácií. Prinášajú prehľady, nové výsledky i ohliadnutia do minulosti s možnosťou porovnávať. Sú miestami stretnutí, rozhovorov, nových kontaktov. Pre jadrových fyzikov i technikov sú veľmi dôležité aspoň si to stále myslím. Chodím na ne už dvadsaťpäť rokov a za ten čas som pozoroval mnohé zmeny. Aby som ich zvýraznil, dovolím si aj trochu preháňať. 1. Dlhšie ako dve hodiny dokážem počúvať iba ak seba. To sú slová klasika, ale plne sa pod ne podpisujem. O dôležitosti prestávok by mohli byť napísané mnohé dizertačné práce. Ako však zastaviť prednášateľa, ktorý nie a nie skončiť a užiera čas tým nasledujúcim? Vypnúť mikrofón, svetlo, prečítať správu z lístočka, že v objekte je bomba? Aby sme mohli pracovať, musíme aj oddychovať. Na konferencie však nechodíme pre oddych, ale oddýchnutí pracovať. 2. Nehovorte ľuďom, že sú hlúpi, najmä nie tým, ktorých sa to exaktne týka! Túto múdru vetu povedal pán primár Sova doktorovi Štrosmajerovi v seriáli Nemocnica na okraji mesta v súvislosti s vrchnou sestrou Huňkovou. V konferenčnej praxi to môže signalizovať fakt, že v diskusii nie sú žiadne otázky, prípadne krátka referencia na 30 rokov starú publikáciu, v ktorej bol problém už vyriešený. 3. Na konferencii je dôležité vidieť a byť videný. V dnešnom svete stále viac platí: Koho nevidieť, ten neexistuje. I z tohto dôvodu obiehajú mnohí i také konferencie, ktoré sú im nanič. Títo jedinci sa riadia asi vetou: Je jedno, či sa o tebe rozpráva v dobrom, či v zlom. Hlavné je, že sa o tebe rozpráva! Najdôležitejšie je stanoviť si priority. Už Jan Werich písal, že asi nedokáže vyfajčiť všetky cigarety, vypiť všetok alkohol a mať všetky pekné dievčatá. Ja k tomu len dodám, že ani absolvovať všetky konferencie vraj ich je ročne vo svete cez Žiadosť o odpustenie vložného. Toto je disciplína, v ktorej sa považujem za preborníka. Prvých desať rokov svojej konferenčnej kariéry som žobral v podstate neustále. Dokonca som bol párkrát i na drzovku že snáď ma nevyhodia. Niekedy som si na to bral i dovolenku. Skúsenosti som čerpal napr. z divadelných predstavení mnohokrát som videl hru od druhého dejstva, z praxe snaživého brigádnika veď toho, kto robí predsa nepošlú preč, ba niekedy som dokonca musel urobiť i kvalitnú prezentáciu, ktorú chceli aj inde. Teraz som už viac na druhej strane a sledujem bohužiaľ len malý záujem nahradiť nedostatok peňazí na vložné fantáziou alebo inou pridanou hodnotou. Niekedy sa len na típkov udivene pozerám podobne ako ruská sociálna pracovníčka Nasťa: Gospodín, on chóčet bez déneg!? 5. O všetkom, čo spravím, rozhoduje šéf. Aj tí moji si to možno mysleli. A možno mali viac rozumu ako ja a povedali si, že pokiaľ má chlapec záujem, nech sa snaží. Posielať mladých na konferencie je záslužné. Samozrejme nie všetkých a stále. Toto chápe mnoho šéfov. Bohužiaľ je len málo takých, ktorí si aj overia, či tá nelacná konferencia bola i prínosom, či to mladý pán hneď po svojej prednáške nezabalil, ba či tam vôbec bol? Starší si určite spomenú na to, ako boli nútení referovať na svojom pracovisku o nových poznatkoch, prípadne písať siahodlhé správy zo služobných ciest. O čo ľahšie je všetko zakázať a šetriť takto peniaze to sa predsa vždy cení. Vedenie organizácie musí ukázať, že na rozdiel od svojich predchodcov dokážu nájsť 39

40 ďalšie a ďalšie rezervy. I tu však platí úžasná veta Vaška Hanusa z NUSIMu 2010: Skrblictví stojí hodně peněz. 6. Čím prídem neskôr, tým som dôležitejší. Tento africký prístup som mohol obdivovať hlavne v Alžírsku. Mal som pocit, že dôležitosť lokálnych vedeckých kapacít (možno sa viac hodí šejkov) sa odvíja od toho, či na seba nechajú čakať hodinu alebo dve. Ak by bol čas čakania vyvážený hĺbkou odprezentovaných myšlienok, možno by to malo zmysel. Bohužiaľ častejšie platí Čím neskôr prídem, tým menej poviem. Záverom by som sa rád vrátil k tomu podstatnému. Konferencie sa konajú za účelom výmeny informácií a rozšírenia poznatkov. Pre organizátorov je to veľká výzva. Kvalita konferencie sa totiž nedá merať počtom chlebíčkov alebo cenou darčeka, ktorí si de facto zaplatia vo vložnom. Meradlom by mala byť úprimná mienka účastníkov o tom, či malo význam sa tejto konferencie zúčastniť. Tereza Sadílková 40

41 Všetko dobré v novom roku 2011! Január 2011 Bolo by to fajn, keby som mal pravdu, však! No tak, ako nemám vždy pravdu, tak bohužiaľ nebude asi ani všetko dobré. A ak by aj bolo všetko dobré, určite by sme hľadali aj medzi tým to lepšie. Je fajn, že si to môžeme navzájom zaželať, ako i to, že o tom môžeme snívať. V roku 2011 dosiahne SNUS 21 rokov. V ľudskom veku by to znamenalo, že môže nielen voliť, ale aj byť volená. Počet našich individuálnych členov osciluje v posledných rokoch okolo 650. Je úžasné, že mnohí sa cítia ako naši členovia, i keď sa im nie vždy podarí načas zaplatiť členské. Je to i úctyhodný počet, a to aj napriek tomu, že celkový počet pracovníkov v jadre v posledných rokoch klesá. Verím, že aj našou ďalšou činnosťou presvedčíme ľudí, že je prečo si nás zvoliť, ba dokonca si zaplatiť aj individuálne členské vo výške 5 euro. DOBROVOĽNE. Dokonca i bez toho, že by sme šli voliť menšie zlo. Takže sme už asi naozaj dospelí. Kedysi dávno, keď som ako mladý asistent začínal na Katedre jadrovej fyziky a techniky FEI STU, som popri svojom skoro dvojročnom pendlovaní medzi školou (kde som pracoval) a atómkou v Bohuniciach (kde som koncom 80-tych rokov stážoval) musel stíhať i spoločenskú angažovanosť. Nemohli sme sa jej vyhnúť ani my nestraníci i keď sme sa nemuseli pohybovať na čele peletónu. Bol som nástenkárom zodpovedným za názornú agitáciu na pracovisku. Praktické obojstranné nástenky asi nebol môj vynález, ale z tých mne zverených sa hneď v prvom roku stali obojstranné všetky. VOSR-MDŽ a 28.február- 1.máj boli tie angažovanejšie, jar-jeseň bola univerzálna a nudná. Bavila ma však tá najzastrčenejšia nástenka, kde som mohol vložiť trochu inotajov. Napríklad: Nech vždy žiari slnko! V origináli: Pusť vsegdá búdet sólnce! a obrázok detí na pieskovisku s kýblikmi a holými zadkami... a dodatkom, že raz bude fúzia i na zemi. Po nejakom čase mi bolo odporučené to zmeniť, vraj je myšlienka ťažko čitateľná. Dopísal som teda vetu Pusť kak budet!. Výborne, ďalšia veta v ruštine. Po anglicky: Let it be! Tým som v podstate vyjadril i radu staršieho kolegu, doc. Topoľského: Vykašli sa na to! Alebo plagát z vedeckého prostredia a výstižnou vetou: Na to, aby sme niečo dosiahli, musíme byť dostatočne naivní! Iní kolegovia sa zas realizovali zbierkou Leninových búst na poličke alebo hrdinstvom v bojkotovaní lampiónového sprievodu... Vždy sa našlo niečo, čo vyčnievalo, čo sa kritizovalo, o čom sa hovorilo. Žiaden kolektív nežil len prácou. Všade sa popri práci hovorilo i o inom. Niekedy sa popri tom inom dokonca aj pracovalo... Priznám sa, že sa v práci potrebujem rozprávať a nielen o práci. Z diskusie o futbale, či včelách sa ľahko prechádza na pracovné témy. Ľahšie sa potom povie: Aha, toto som nevedel. V diskusiách sa získavajú poznatky a utvára názor. Ešte sa nenarodil nikto, čo by sa všetko naučil sám, i keď stále viac ľudí si myslí, že sa dá všetko vygoogliť. Nedá! Rozhovory, diskusie (poučné, búrlivé, nesúhlasné i chlácholivé) sú potrebné a nevyhnutné. Získava sa z nich poznanie i múdrosť. A múdrosť je vlastnosť, z ktorej vás nik nemôže žiadnym dekrétom vysťahovať (citát J. Wericha). Človek i jadrár potrebuje človeka. Aby sme sa i v novom roku navzájom potrebovali a nachádzali! 41

42 Barbora Mikulášová 42

43 Zelená energia z našej peňaženky Marec 2011 Trend využívania solárnej a veternej energie v Európe naštartovali politické deklarácie, ale najmä silne dotované výkupné ceny elektriny. Tie sú u nás garantované štátom na 15 rokov dopredu s možnosťou postupného znižovania, čo prirodzene zvýšilo záujem o investície do obnoviteľných zdrojov energií (OZE). Slovensko sa tak môže pochváliť zavádzaním opatrení, ktoré odporúča Európska únia v rámci boja proti klimatickým zmenám a vychádza v ústrety navyšovaniu podielu obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe krajiny. Na konci všetkých opatrení však stojí občan. S otvorenou peňaženkou v ruke. Ako hlboko do nej kvôli novým trendom siahne? Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS) eviduje záujem o výstavbu veterných elektrární s celkovým výkonom približne 6000 MW a vybudovanie slnečných elektrární s celkovým výkonom 1274 MW. Na základe obrovského záujmu investorov, možného zvyšovania záťaže na sieť a potreby rezervných výkonov na zabezpečenie vyrovnanej bilancie sústavy pristúpila SEPS k obmedzeniu povolení na výstavbu veľkých solárnych a veterných parkov. Záujem investorov sa tak presunul k menším solárnym elektrárňam, pre ktoré povolenie SEPS nie je potrebné. Podľa informácií Inštitútu pre energetickú bezpečnosť majú v súčasnosti už súhlas s pripojením do siete slnečné elektrárne s celkovým výkonom viac ako 450 MW. Výkupné ceny energie z obnoviteľných zdrojov sú v porovnaní s cenami, za ktoré príslušný rozvodný podnik predáva elektrinu odberateľom, neporovnateľne vyššie. Napríklad cena kwh pre koncového odberateľa typu domácnosť je 0,13 eura/kwh, ale ten istý rozvodný podnik vykupuje elekrinu z fotovoltického článku za 0,4 eura/kwh. Tento trojnásobný rozdiel samozrejme pokrýva každý odberateľ. Výkupná cena sa prirodzene premieta aj do konečnej ceny pre spotrebiteľa. Je len otázkou času, kedy začne tlak na zvyšovanie koncových cien elektriny aj na Slovensku, podobne ako je tomu teraz v Nemecku, či v Českej republike. Výroba súčasných 120 MW z OZE predstavuje priemerné zvýšenie ceny elektriny pre domácnosť o približne 1,5 percenta, čo je pri dobudovaní spomínaných 450 MW navýšenie ceny už o viac ako 6 percent. To v prepočte znamená, že priemerná rodina zaplatí približne o 30 Eur ročne viac za účet za elektrinu. Je preto otázne, či bude slovenský občan ochotný podporovať biznis s obnoviteľnými zdrojmi energie, keď si za elektrinu z týchto zdrojov bude musieť poriadne priplatiť. Investovať bude potrebné aj do rozvoja elektrickej infraštruktúry. Z najnovšej analýzy Európskej asociácie prevádzkovateľov prenosových sústav ENTSO-E si investície do elektrickej infraštruktúry v Európe vyžiadajú miliárd Eur v priebehu najbližších piatich rokov, aby zvládli 20-percentný podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe požadovaný EÚ. Jadrová energia je jednou z možností, ako efektívne riešiť znižovanie emisií CO 2, zvyšujúce sa energetické nároky a zároveň zabezpečiť stabilné ceny. Napríklad Švédsko nedávno prehodnotilo svoj energetický program a po 30 rokoch plánuje výstavbu nových blokov jadrových elektrární. Energetická bilancia žiadnej krajiny sa v súčasnosti nedá postaviť na obnoviteľných zdrojoch a tieto nemôžu nahradiť veľké elektrárne v základnom zaťažení. Naviac stabilná udržateľná a predikovateľná cena elektriny sa dá dosiahnuť iba jadrovými aplikáciami. Na druhej strane treba povedať aj to, že obnoviteľné zdroje energie vždy budú tvoriť prirodzený a neopomenuteľný doplnok k už existujúcemu energetickému mixu krajiny. Ich podiel však 43

44 musí zohľadňovať i ekonomickú výhodnosť nedeformovanú dotačnou politikou štátu a prevádzkovú spoľahlivosť dodávky. Viktor Kováč 44

45 Starostlivosť o starostov Máj 2011 Starostlivosť si zaslúžia všetci. Prečo by starostovia mali byť výnimkou? Starostlivosť nemusí byť len láskou, ktorou mamy zakážu deťom skákať zo schodov, prípadne manželom hovädzinu. Starostlivosť je aj o prejavenom záujme o druhého. O starostov sa zaujímame najmä vtedy, keď od nich niečo potrebujeme. Sú to predsa funkcionári, ktorí sú platení za to, že preberajú na seba naše starosti. O mnohých ani nevieme a možno to je ich najväčšou službou pre nás. Ani nás nenapadne, že by mohli niečo základné nevedieť. Mali by to byť najlepší z najlepších, ak aspoň trochu veríme ich volebným kampaniam. Z televízie máme v pamäti seriál Muž na radnici, v ktorom láskavý pán Bavor všetko vyriešil alebo aspoň poriešil... Ale o jadrovej energetike, prípadne ionizujúcom žiarení vtedy nepadlo ani slovo. Možno by nám prsty na jednej ruke stačili nato, aby sme spočítali starostov na Slovensku, ktorí sa v tejto oblasti čo len trochu vyznajú. Dosah ich rozhodnutí je však obrovský. Nezabúdajme, že i rozhodnutie o výstavbe jadrovej elektrárne je v kompetencii miestnych stavebných úradov. Starosta je prvý na rane, ak medzi pospolitým ľudom vznikne nespokojnosť, prípadne pocit ohrozenia. Na výstavbe i prevádzke jadrovej elektrárne sa podieľa priamo, či nepriamo veľká časť obyvateľstva v danej lokalite. Životná úroveň regiónu, zamestnanosť a aj občianska vybavenosť obcí je úzko spätá s kvalitou prevádzky jadrovej elektrárne. V drvivej väčšine štátov veľmi pozitívne. Dovolím si tvrdiť, že väčšina slovenských starostov túži mať svoj úrad 19 km od hlavného výrobného bloku JE. Starostka Keceroviec vraj už roky ponúka pozemky obce na výstavbu jadrovej elektrárne za symbolickú 1 Sk (0,03 eura). Slovenská nukleárna spoločnosť si kladie za svoj dlhodobý cieľ inicializáciu a podporu dialógu s verejnosťou, zameraného na riešenie ekologických priorít rozvoja jadrovej energetiky. Starostovia obcí sú priamou voľbou volení a výkonnými právomocami obdarení zástupcovia verejnosti. Ak to myslíme s našou činnosťou vážne, sú práve starostovia jednou z najdôležitejších skupín, cez ktorú sa môžeme prihovoriť verejnosti a zbaviť ju neprimeraných obáv. Pravdivosť a objektívnosť informácií je najvyššou prioritou. Na začiatok je však nevyhnutné zrozumiteľne vysvetliť základné pojmy a nájsť spoločný jazyk. Preto sme sa rozhodli zorganizovať informačný deň pre starostov obcí združených v OIK (Občianska informačná komisia) a poskytnúť im sériu prednášok ako aj DVD so zjednodušenými vysvetleniami a inštruktážnymi filmami. Je to iniciatíva, s ktorou začíname v lokalite Bohunice, a ktorá môže byť rozšírená (ak sa ukáže zmysluplná) i na Mochovce, resp. ďalšie cieľové skupiny. Lenka Vaníčková 45

46 Na križovatke niekde za Fukušimou Júl 2011 Jadrová energetika je opäť na križovatke. Po černobyľskej, liberalizačnej, renesančnej... prišla v marci fukušimská. Na 6. Európskom jadrovom fóre v Prahe však takmer všetci zúčastnení európski politici deklarovali svoj postoj, že chcú jadrovú energiu nielen ďalej využívať, ale aj rozvíjať. Štatistiky novinárov priniesli informáciu, že takmer 90% negatívnych správ o jadrovej energetike v tomto roku bolo publikovaných pôvodne v nemčine, čomu zodpovedá aj rozdelenie štátov EU na 25 proti 2 (Nemecko, Rakúsko), plus driblujúci komisár Oettinger. Najdiskutovanejším bodom 6. ENEFu boli záťažové testy európskych jadrových reaktorov. Z úst českého premiéra P. Nečasa zaznelo, že by v Európe nemala stále rezonovať otázka: Sú JE bezpečné? To nepochybne sú. Treba sa pýtať, čo môžeme robiť ešte viac, aby boli ešte bezpečnejšie. Očakávame, že v júni schváli obsah záťažových testov Európska rada. A čo vykonávanie záťažových testov mimo Európu? V Indii, či Číne je situácia veľmi neprehľadná. Zloženie energetického mixu i zodpovednosť za energetickú politiku je vo výlučnej právomoci členských štátov EU. Každá vláda robí určite všetko pre zaistenie vysokej bezpečnosti svojich JE. Keď premiér ČR Petr Nečas uviedol, že ČR rešpektuje závery ENSREGu (európskeho združenia úradov jadrového dozoru), hovoril tak za 25 z 27 štátov EU. Rázne odmietol politicky motivované zásahy do práce odborníkov. Terorizmus nemôže byť súčasťou záťažových testov a preto tak ostro diskutovaný útok ťažkými dopravnými lietadlami na energetické reaktory by nemal byť ich súčasťou. Teroristické útoky na JE nemôžeme posudzovať spoločne s prírodnými katastrofami. Ľudské zámery sa nedajú celkom eliminovať. Terorizmus sa musí eliminovať inak a inde. Všetci prítomní, snáď s výnimkou predstaviteľa Rakúska súhlasili, že jadrová energetika má nezastupiteľné miesto v energetickom mixe. Obnoviteľné zdroje nemôžu nahradiť súčasné, tradičné zdroje. Je potrebné zvážiť koncepcie EU zamerané na vyššie využitie jedného typu zdroja namiesto druhého. Napr. využitie zemného plynu je zaujímavé, ale budeme ho musieť dovážať napríklad z Arktídy. Ak sa však máme lepšie cítiť, keď nevidíme aké ekologické dopady môže mať táto ťažba, tak sa budeme chovať cynicky, uviedla premiérka SR I. Radičová. Vystúpenie komisára EU pre energetiku G. Oettingera si vypočulo všetkých cca 300 prítomných s veľkým záujmom. Pán komisár uviedol, že dnes Európa dováža cca 55% konvenčných zdrojov energie zo zahraničia (35% z Ruska), preto je energetická efektívnosť mimoriadne dôležitá. Pri spoločnej zahraničnej energetickej politike je európsky trh najväčší vo svete. Cieľ je veľmi dôležitý. Obnoviteľné zdroje jadrovú energiu nevedia nahradiť, a tak napriek všetkému zostane súčasťou energetického mixu. Predstavuje 30 % produkcie eleltrickej energie v Európe a v budúcnosti sa tento podiel asi nezmení. Môžeme byť za JE, či proti, ale jadro nemôžeme ignorovať, povzdychol si pán eurokomisár. Pre mňa nie sú záťažové testy nástrojom likvidácie JE. Mojou úlohou je splniť požiadavku Európskej rady, aby boli JE bezpečné. Mám záujem na nezávislom a objektívnom výsledku záťažových testov. Hneď po jeho vystúpení som zašiel za generálnym sekretárom Európskej nukleárnej spoločnosti Santiagom San Antoniom a poveril ho, aby vypracoval krátke stanovisko pre média a poslancov európskeho parlamentu, v ktorom podporujeme technické a faktami podložené riešenia záťažových testov, v zmysle záverov ENSREGu, združenia európskych úradov jadrového dozoru. Nakoľko sa mu zdalo asi jednoduchšie dohodnúť mi osobné stretnutie s pánom Oettingerom počas večere v pražskom hoteli Hilton, mohol som mu svoj postoj v mene 46

47 cca členov ENS vysvetliť. Následne som si vypočul asi 15 minútový monológ, ako pán komisár jednoznačne podporuje jadrovú energetiku a mimoriadne si váži stanoviská jadrových odborníkov. Pochopil som... Je to špičkový politik. Po vystúpení ďalších rečníkov som nadobudol pocit, že sa európska politika bude musieť pozrieť do očí nasledujúcim problémom: 1. Tam, kde odstavili JE, bude obyvateľstvo ochotné zaplatiť za elektrinu cca o 20% viac? Keďže máme v Európe liberalizovaný trh s elektrickou energiou a kupujeme si ju na burze, zvýšenie cien z dôvodu odstavenia 17 JE v Nemecku sa prejaví na zvýšení ceny i u nás, hoci sme nepodľahli hystérii nemeckých politikov a novinárov. 2. Ak nejaká európska krajina odmieta vyrábať energiu z jadra, je etické, aby si ju dovážala zo zahraničia? 3. Je to zodpovedné znovu sa vracať k fosílnym zdrojom (pretože žiadne iné relevantné dostupné nie sú), od ktorých sa už 20 rokov ustupuje a je ich stále menej a menej? 4. Podobne ako pri JE by sme snáď mali aplikovať záťažové testy aj na ďalšie konvenčné energetické zariadenia. 5. Dokážeme si skutočne predstaviť aké problémy by vyvolalo rozsiahlejšie odstavovanie JE s prenosovou sústavou a jej stabilitou? 6. Uvedomujeme si ako veľmi sme v Európe energeticky závislí na dovoze primárnych zdrojov hlavne z Ruska a severnej Afriky? Po havárii vo Fukušime bolo ľudí bez strechy nad hlavou, mŕtvych hlavne v dôsledku cunami. Evakuovaných bolo okolo ľudí. Nikto nezahynul v dôsledku ožiarenia. Bola to veľká tragédia, ktorá vznikla kombináciou prírodných katastrof. JE vo Fukušime síce vydržala veľmi silné zemetrasenie s magnitúdom 9,0, ale nevydržala 14 m cunami. Dnes už vieme, že mala byť aj voči tomuto prírodnému živlu lepšie zabezpečená. Odstraňovanie následkov havárie bude dlhodobé (desiatky rokov) i veľmi drahé (desiatky miliárd eur). V Nemecku nebol najmenší dôvod k odstaveniu JE, ale 8 blokov odstavili dočasne a všetky majú byť vyradené z prevádzky najneskôr do roku Vediac, že všetky politické strany (i v Nemecku) majú stále pred voľbami, či kľúčovým prieskumom verejnej mienky... sa im rok 2022 zdá byť neskutočne ďaleko. V EU treba nastaviť racionálne, transparentné a nediskriminačné podmienky pre jadrovú energiu. Nesmieme podceňovať komunikáciu s verejnosťou. Nemám pocit, že jadrári túto komunikáciu zvládajú. Stále chýbajú ucelené analýzy (hlavne z Japonska), čo sa v jednotlivých blokoch skutočne stalo. Havária vo Fukušime ukázala, ako je najmä dnes nevyhnutné byť transparentný. Je treba povedať verejnosti, že vieme zvládnuť riziká i odstraňovať následky havárií, ale nulové riziko neexistuje v žiadnej ľudskej činnosti. Mali by sme sa však naučiť zrozumiteľne hovoriť na tému riziká verzus prínosy. Lenka Vaníčková 47

48 Poučenie z protijadrového vývoja v Nemecku Október 2011 Júl 2011 som strávil v jadrovom srdci Nemecka, v Areve, v Erlangene. Ešte v predchádzajúcom roku som bol požiadaný, aby som sa podieľal na hodnotení radiačnej odolnosti ich reaktorových ocelí v súvislosti s plánovaným predlžovaním životnosti ich JE v priemere o 12 rokov. Aj keď v júni 2011 si v Nemecku uzákonili, že sa vracajú k svojmu zákonu z roku 2000 (pozmenený v januári 2011 o predĺženie životnosti maximálne o ďalších 14 rokov) a poslednú jadrovú elektráreň odstavia v roku 2022, hodnoteniu radiačného krehnutia reaktorov i celkovej prevádzkovej bezpečnosti prikladajú stále veľkú váhu. Osem najstarších elektrární zo sedemnástich už odstavili. Najskôr dočasne, teraz to vyzerá na trvalé odstavenie. Ďalšie majú v najbližších rokoch nasledovať. Prevádzkovatelia vedia, že pri najmenších bezpečnostných problémoch nariadi dozorný orgán také opatrenia, ktoré môžu predčasné odstavenie urýchliť. Celková verejná mienka v Nemecku je momentálne protijadrová. Ako je to možné? Čaká takýto vývoj i nás? Dá sa tomu zabrániť? V čom sú nemecké špecifiká? Pokúsim sa svoje subjektívne hodnotenie zhrnúť do nasledujúcich bodov. 1. O mienke ľudí rozhodujú mienkotvorné médiá. Havária vo Fukušime bola len spúšťací mechanizmus. Došlo k nej vo vyspelom Japonsku, elektráreň bola rokmi overenej americkej konštrukcie, navyše po rekonštrukcii (1. blok). Všetky bloky boli bezpečne odstavené a takmer hodinu dochladzované. Bezpečnostné systémy boli niekoľkokrát zálohované. A napriek tomu všetkému... Spoločnosť TEPCO v prvých 2-3 dňoch informovala, že má všetko pod kontrolou, že sa situácia stabilizuje, ale každým dňom sa očividne zhoršovala. Ak si k tomu pridáte mediálne katastrofické scenáre (ktoré sa bohužiaľ prvé dni aj napĺňali), nemožno sa čudovať, že narástla nedôvera v bezpečnosť JE vo verejnosti. 2. Od verejnej mienky závisia záujmy voličov a hlavne úspešnosť politických strán. Víťazstvo Zelených v Baden-Württembergsku s 25% hlasov zmenilo v máji 2011 všetky relevantné politické strany na protijadrové, pretože táto agenda očividne prináša hlasy voličov. 3. Ekonomické záujmy firiem umocnené dotáciami do obnoviteľných zdrojov zohrali tiež nemalú úlohu. Podobne ako u nás sa oplatí investovať do slnečných alebo veterných elektrární, samozrejme ak sú štátom garantované vysoké výkupné ceny. Nemeckom letí heslo: Kornkraft statt Kernkraft (energia zo zrna namiesto energie z jadra) a na cenu, či logiku tohto počínania sa nehľadí. Vraj do roku 2030 sa dajú nahradiť všetky uhoľné, plynné i jadrové zdroje v Nemecku obnoviteľnými. Na túto tému vzniká množstvo štúdií a tie dostávajú široký priestor aj v médiách. Samozrejme, že by sa o ich vedeckej úrovni dalo úspešne pochybovať, ale opačné názory v médiách dostanú priestor len sporadicky. Zastavil som sa v nemeckom kníhkupectve. Našiel som aspoň 5 nových kníh z roku 2011, ktoré sú vyslovene protijadrové. Napríklad 83 dní do smrti. Je to denník umierajúceho na chorobu z ožiarenia po nehode na výskumnom zariadení v japonskom Tokai-mura. Všetci, ktorí si túto knihu prečítajú, spravia určite všetko preto, aby sa takejto smrti vyhli. Zašiel som si aj na CSU Parteitag do bavorského Feuchtu, neďaleko Norimbergu. Bola to najmä diskusia o okamžitom vystúpení z jadra (už za to horlí i CSU, nielen Zelení). S krígľami piva a oduševnenými protijadrovými príspevkami. Neobsedel som (mám rád adrenalín) a tiež som sa pretlačil k mikrofónu. Keď som povedal prvú vetu, že ak Nemci chcú odstaviť všetky jadrové elektrárne, majú na to plné právo a nikto im do toho nemá čo hovoriť, mi dokonca zatlieskali. No a potom som im povedal, čo to bude znamenať pre mňa, Slováka. 48

49 a) Keďže cena elektrickej energie je v Európe liberalizovaná, rovnaké zvýšenie ceny ako v Nemecku čaká aj mňa, ktorý chce lacnejšiu energiu z JE a nie z energetického mixu a tobôž nie niekoľko násobne drahšiu zo slnečných fariem. b) Ak v Nemecku odstavia JE, budeme stavať na Slovensku, v Čechách, či v Poľsku nové JE, ktoré by ich nahradili. Nepochybne sa na tom bude investične podieľať i kapitál, ktorý je v nemeckých rukách a profitovať budú na tom i Nemci a možno ešte viac ako my, Slováci. c) Farmaceutický koncern Bayer práve ohlásil, že z dôvodu narastúcej ceny elektrickej energie presúva svoje výrobne mimo Európy. Vysoké ceny elektriny sú likvidačné pre chemický priemysel i strojárstvo, na ktorých stojí nemecké i slovenské hospodárstvo. d) Ak Nemecko vystúpi z jadra, postupne stratí aj svoju kompetentnosť pre túto oblasť. Namiesto nemeckých firiem a odborníkov budú chodiť po Európe odborníci napríklad z Rumunska, či Španielska. Ako človeka zvyknutého na kvalitnú nemeckú prácu ma to nenadchýna optimizmom. Vybučali ma, ale nezbili..., i keď viaceré staršie dámy na mňa pohoršene vykrikovali a od vzrušenia balansovali na hrane infarktu. Som rád, že podobných diskusií na Slovensku veľa nie je, ale to neznamená, že v budúcnosti nebude. Nemecká nukleárna spoločnosť už tento súboj vzdala a takmer o nej nepočuť. Zamestnanci AREVY v Erlangene prechádzajú vo veľkých húfoch do nejadrového Siemensu a veľké energetické firmy zaznamenávajú finančné straty. Napríklad tretí najväčší nemecký energetický koncern EnBW vykázal za prvý polrok 2011 stratu 590 mil. eur, pričom za predchádzajúci rok mal za rovnaké obdobie zisk 900 mil. eur. Vo svojom portfóliu má viaceré jadrové elektrárne (vrátane už definitívne odstavených Neckarwestheim-1 a Philipsburg-1). Samozrejme, že tieto elektrárne už nebudú prispievať do národného fondu na likvidáciu, čím sa finančné straty ešte prehĺbia. Energetické koncerny sa z toho určite dostanú, veď stále sa dá zvyšovať cena elektrickej energie. Napokon to, ako vždy, zaplatí bežný občan. Vyzerá to tak, že ten nemecký je momentálne ochotný zaplatiť si viac. Dokedy? A čo ten náš? Ako poučenie pre Slovensko ma napadá len každodenná poctivá osvetová práca. EnBW odpíše svoje straty. No a čo? Ale pri nedostatku energie sa predsa obmedzuje rozvoj celého hospodárstva, klesá výroba, rastie nezamestnanosť. Slovenské médiá ešte stále nie sú protijadrové. Vážme si to! Akcie SNUS ako Žiarenie v nás (stan SNUS na festivale Bažant-Pohoda) alebo Vedecká expedícia SNUS - Černobyľ 2011 síce nie sú výrazne medializované, ale tých účastníkov Pohody ten stan SNUS videlo a stovky z nich sa nechali v ňom aj zmerať. Černobyľské legendy o dvojhlavých jeleňoch a metrových dubákoch sú v krčmách obľúbené, ale keď 35 Slovákov z rôznych inštitúcií v svojich krčmách povie, že tam osobne boli a odobrali alebo zmerali aj vzorky z tzv. červeného lesa, priestor na výmysly sa obmedzí. Projadrová informačná kampaň, na ktorú možno už budúci rok nebude čas, však nesmie spočívať na pleciach niekoľkých neplatených nadšencov. Som si istý, že tie emotívne protijadrové dokumentárne programy, ktorých sú dnes plné nemecké televízne kanály, ako aj knihy a štúdie, sa čoskoro preložia a prídu aj k nám. Dobré ráno! 49

50 Na čo je nám dobrá fyzika? November 2011 Tak ako jazyk stále naráža na vylomený zub... 1, tak sa pri výučbe fyziky na STU stretávame s minimálnymi vedomosťami študentov prvého ročníka. Klasik 2 vraj povedal, že môžeme s tým nesúhlasiť, môžeme o tom dokonca viesť spory, ale to je tak všetko, čo stým v skutočnosti môžeme urobiť. Dovolím si nesúhlasiť. Napriek trendu likvidácie fyziky i matematiky na základných a stredných školách si myslím, že aj keď sa zdajú niektoré veci nemožné, má význam sa o ne pokúsiť 3. Na našom Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva FEI STU sme zatiaľ nerezignovali. Kolegovia vďaka! Rovnaká vďaka patrí i Vedeckej rade FEI, že rozhodla o zavedení tretieho fyzikálneho predmetu do bakalárskeho štúdia. Úvod do fyziky má za cieľ nielen vytvoriť základnú znalostnú platformu vo fyzike, na ktorej by ďalšie vzdelávanie v elektrotechnike a informatike mohlo reálne budovať. Nedá sa učiť študent, ktorý nemá o predmet záujem. Preto sme sa zamerali i na to, ako záujem o fyziku u študentov prebudiť. Ukázať študentom krásu fyziky človekom, ktorý ju už 80 rokov ľúbi profesorom Krempaským. Jeho popularizačné prednášky ukázali, že je stále úžasné chodiť na našu fakultu. Prof. Ing. Július Krempaský, DrSc., počas prednášky na FEI STU: Na čo je nám dobrá fyzika. 1 Náčelník Sediaci býk, Prvá veta jeho reči bielemu otcovi prezidentovi USA, U. Grantovi, Jára Cimmerman, Liptákov, Jack Nicholson vo filme M. Formana: Prelet nad kukučím hniezdom, Hollywood,

51 Do nového roku 2012 Január 2012 Veľa šťastia v novom roku, priatelia! Možno ho aj budeme potrebovať. Vraj má byť koniec sveta, ale neviem, či sa to týka aj jadrovej energetiky, ktorá už prekonala Černobyľ i Fukušimu... Jadrová energetika sa otriasla v základoch s epicentrom v nemecky hovoriacich krajinách. Anglicko, Poľsko, Litva, ČR na to zareagovali vyšším rozhýbaním aktivít smerujúcich k výstavbe nových blokov na svojom území. Havárie priťahujú pozornosť verejnosti oveľa viac ako dlhodobá spoľahlivá prevádzka jadrových zariadení, preto je možné minulý rok považovať za jeden z najvýraznejších. Napriek veľkej tragédii vo Fukušime, obrovským ľudským obetiam a materiálnym škodám v dôsledku zemetrasenia a následnej cunami, nezomrel na následky jadrovej havárie na 4 blokoch nikto a ani nie je známy prípad choroby z ožiarenia. Nemali by sme sa tým utešovať, ale pokúsme sa vziať si z tejto havárie čo najviac ponaučení. Technicky vyjadrené pokúsme sa prijať také opatrenia, ktoré by výrazne znížili pravdepodobnosť výskytu tejto udalosti. Je to i o našej každodennej zodpovednosti, ktorú možno nosíme so sebou, ale nevystavujeme ju na všeobecný obdiv. Cítime ju, je v nás a sedí za jedným stolom spolu s odvahou. Róbert Dubovan 51

52 Od Jánošíka k Pachovi Máj 2012 Kto z nás si aspoň raz v živote neželal, aby ho považovali za Jánošíka. Vysokého, mocného, odvážneho, šľachetného hrdinu, za ktorým pokukáva takmer každá slovenská deva (možno s výnimkou tých, ktoré chcú len trvalo garantované istoty. Bohužiaľ - nič nie je trvalo udržateľné...). No i Jánošík staval na istotách. Napríklad, že pozná hory lepšie ako ostatní, že vydrží viac (o Meresjevovi ešte neboli chýry), že je chytrejší ako zemepáni (vracal sa napokon zo štúdií za farára) a veril, že ho svoji nezradia (... no dnes by už taký naivný asi nikto nebol). Sníval... a na to doplatil. Občas je vhodná chvíľa, aby sme snívali i my. O tom, že sa podarí reštartovať hospodárstvo. Že pod hospodárstvom sa rozumie najmä vyrábať, produkovať, tvoriť a nie len dokola sprostredkovávať predaj niečoho, čo už bolo vyrobené kdesi v Číne. Že na to treba energiu a energetiku, ktorú netreba dotovať. Že najlacnejšia je práve energia z jadrových elektrární, s ktorými máme dlhoročné skúsenosti. Že od dostatku energie sa odvíja energetická bezpečnosť, hospodárska suverenita a napokon i nové pracovné príležitosti. Že je táto vízia naivná? No možno, ale je dobré aspoň nejakú víziu mať a ja z dlhodobého hľadiska nevidím lepšiu. Taoisti tvrdia, že život je cesta. Každá cesta by mala smerovať za niečím zmysluplným, veď inak by nemalo význam po nej kráčať. Že to začína byť patetické? Reálny život vyzerá trocha inak. Asi áno. Možno ten Jánošík naozaj nebol až taký vysoký a švárny ako Paľo Bielik. Možno sa viac podobal na Pacha (Jozefa Krónera). Možno sa viac spoliehal na silu frndžalice ako na poznatky z teologických štúdií... Možno i naša cesta za rozvojom energetiky a hospodárstva bude zložitá a uzučká, ale to je slabý dôvod pre nekonečné čakanie na nejaký vhodný dopravný prostriedok. Takže: Na koneee! Nemáme... No tak utekajme! 52

53 2. Jadro Na obrázku je možné vidieť počítačovú simuláciu jadra uránu (235U). 53

54 Jadro a jeho blízke okolie Klasická predstava jadra je uvedená na obrázku. Látka sa skladá z molekúl, tie sú z atómov a atómy sa skladajú z jadra tvoreného protónmi a neutrómni a z elektrónového obalu. Je to Bohrov model, ktorý má takmer 100 rokov. Démokritos pred viac ako 2000 rokmi končil už pri atóme ako najmenšej, ďalej nedeliteľnej, časti hmoty. My však dnes vieme, že i protóny a neutróny sa skladajú z kvarkov a bozónov. Niektoré sú dokázané i popísané, niektoré iba predpovedané a po dôkazoch o ich existencii sa pátra. Napríklad v Cerne po tzv. Higgsovom bozóne už niekoľko desaťročí. Vráťme sa však k Bohrovmu modelu. atóm molekula protón neutrón elektrón látka Aký veľký je atóm? V priemere asi m. Protón a neutrón sú však o 4 rády menšie, to je krát. Napriek tomu je v jadre sústredená takmer celá hmotnosť atómu. Atómová hmotnosť bola zadefinovaná ako 1/12 hmotnosti atómu uhlíka m u =. M ( 6C) = 1, kg 12 Hmotnosť daného nuklidu (presne určenom svojím atomárnym číslom A a protónovým číslom Z) alebo nuklidovou hmotnosťou sa nazýva pokojová hmotnosť daného druhu atómu. Hmotnosťou atómu daného prvku alebo atómovou hmotnosťou sa nazýva stredná hodnota hmotnosti atómu v prírodnej izotopovej zmesi nuklidov tohto prvku. Pre hmotnosť protónu (m p ), neutrónu (m n ) a elektrónu (m e ), vyjadrených v jednotkách platia vzťahy: m p = 1,0072 m u m n = 1,00866 m u m e = 15, m u 54

55 Ak si teda predstavíme, že na prednášku chodia chlapci i dievčatá. Dievčat býva menej a preto ich považujme za protóny. Sú väčšinou ľahšie - nech majú v priemere i so školskou kabelkou 72 kg. Chlapci nech predstavujú neutróny. Priemerná hmotnosť 86 kg. Naša aula nech má priemer cca 30 metrov. Potom si pod elektrónmi môžeme prestaviť čmeliakov lietajúcich okolo nás. Jadro (naša aula) je však krát menšie ako atóm. Takže tých pár čmeliakov lieta okolo nás až do vzdialenosti 300 km. I toto je jeden z dôvodov, prečo musíme hovoriť o štiepení jadra a nie atómu a prečo pojmy ako atómové elektrárne, či atómové ponorky sa správne nahradili jadrovými elektrárňami a jadrovými ponorkami. Napodiv však stále pretrváva nesprávna predstava, že madam Curie roštiepila atóm... Takže pri krájaní cibule je úplne pomýlené myslieť na štiepenie jadier. Aj keď sa od nás požaduje nakrájať ju skutočne na drobno a máme i ostrý nožík. Vždy by bolo jeho ostrie minimálne krát hrubšie ako to, čo chceme rozrezať. I cieľ atomizovať cibuľu je nereálny. Napokon na to nebudeme mať dostatok energie. V jadrovej fyzike sa používa ako jednotka energie elektrónvolt (ev). Podľa Einsteinovho vzťahu ekvivalencie hmotnosti a energie, jednej hmotnostnej jednotke zodpovedá energia E u = m u c 2. Ak sa nám podarí vytvoriť také podmienky, že dokážeme rozštiepiť jadro izotopu uránu 235 U, získame až 200 MeV, a to z 80% vo forme kinetickej energie produktov štiepenia. Zrážkami s okolitými atómami sa otepľuje prostredie. Takto získané teplo sa odvádza chladivom (najčastejšie voda) a je základom energetického využitia štiepnej reakcie v jadrových zariadeniach. Koľko je ale 200 MeV? Veľa, či málo? 1eV = 1,6E-19 J, čiže na jeden akt štiepnia vznikne cca 32 E-12 J. Obľúbený keksík Tatranka má energetickú hodnou cca 1E+6 J. To je rozdiel takmer v 17 rádoch!!! Koľko štiepiteľných jadier 235 U je v jednom grame prírodného uránu? Použieme vzorček: N = N A.Θ.m/m a, kde m je hmotnosť terčového prvku ( 235 U) v g, Θ je relatívne izotopové zastúpenie terčového nuklidu (0,0072), m a je jeho atómová hmotnosť a N A (Avogadrovo číslo) je 6, mol -1 a zistíme, tých jadier je cca 1E19. V jednom grame prírodného uránu je teda asi 300x viac využiteľnej energie ako v Tatranke... Nie je to nejak málo? 55

56 Pozrime sa na to inak. Rozmery Horalky sú 10x5x1 = 50 cm 3 a váha cca 100 g. Ak by sme mali Horalku len z izotopu 235 U (zastúpenie v prírodnom uráne cca 0,72%), vážila by asi 1kg. Rozštiepením všetkých týchto atómov by sme získali energiu 3E+12 J, čo sa dá porovnávať s energiou získanou spálením 3 vlakov čierneho uhlia. 160 vagónov čierneho uhlia 0,16 km 2 fotovoltických článkov (25 futbalových štadiónov) 56

57 Ako funguje jadrová elektráreň? Ale stručne, mám len minutu. Ako konva na ohrev vody. Pri jednookruhovej elektrárni je tou konvou samotný reaktor. Pri dvojokruhovej tlakovodnej jadrovej elektrárni, a takých je vo svete takmer 70% vrátane našich VVER-440, je tou konvou parogenerátor (viď obrázok). Horúca voda (teplota 300 C, pri tlaku 12,26 MPa) prichádza do parogenerátor a rozdelí sa do cca 5000 trubiek, ktoré vidíme vo vnútri. Tieto trubky sú ponorené vo vode sekundárneho okruhu (226 C, pri tlaku 4,7 MPa). Sekundárna voda sa ohrieva, mení na paru o teplote cca 260 C a rozpína sa. Stačí ju už len usmerniť a priviesť cez hlavný parný kolektor na kolesá turbíny, ktoré roztočí do potrebných otáčok podobne ako aj rotor elektrického generátora. Takto získavame striedavý elektrický prúd, ktorý vyvedieme z elektrárne, transformujeme na požadovanú kvalitu a privedieme do elektrických zásuviek všade tam, kde potrebujeme. Model parogenerátora jadrovej elektrárne VVER

58 Žiarenie je vonkajší prejav energie Ľudia sa podvedome boja žiarenia a nielen toho rádioaktívneho. Bez slnka a jeho žiarenia by však nebol možný život na zemi. Málokto si uvedomuje, že bez termonukleárnej fúznej reakcie, ktorá prebieha v obrovských rozmeroch práve v samotnom slnku a produkuje všetky typy žiarenia, by naše krásne dievčatá i skvelá civilizácia vôbec neexistovali. Aj elektromagnetické žiarenie je všade okolo nás. Povedzte však ľudom, že im veľmi škodí a preto sa musia vzdať televízorov, počítačov, telefónov, internetu, facebooku, mikrovlniek..., pretože vy máte strach. V prípade jadrových elektrární to však v niektorých štátoch funguje. Rádioaktivita je prírodný jav a existuje od vzniku sveta. Je to vyžiarenie nadbytočnej energie jadier do okolitého prostredia, pretože sa tieto jadrá pokúšajú dostať do stabilného stavu. Aktivita je prejav dostatku energie. Rádioaktivitou nazývame teda spontánnu vlastnosť jadra atómu podliehať procesom, ktoré vedú k zmene energetického stavu, k zmene počtu alebo k zmene usporiadania jeho stavebných častíc nukleónov. Tieto zmeny sú sprevádzané vysielaním elektromagnetického alebo korpuskulárneho žiarenia, pričom pôvodný nuklid sa mení na nuklid iného druhu alebo na nuklid s iným energetickým stavom. Jadrá, ktoré sa vyznačujú touto vlastnosťou sa nazývajú rádionuklidmi. Pri jadrových premenách dochádza k zmene energetického stavu jadra alebo k zmenám počtu nukleónov. Rádionuklidy podliehajú nasledujúcim rádioaktívnym premenám: α-premena s emisiou α-žiarenia, ktoré sa skladá z α-častíc premene materského nuklidu M na dcérsky nuklid D, A Z M A Z 4 2 D+ 4 2 He kladná β-premena (β+, pozitrónová) s emisiou pozitrónu 1 p neutrón 1 0n, sprevádzaná emisiou neutrína 0 ν 0 0, 0, 4 2 He, pričom dochádza k 0 + 1e pri premene protónu 1 1 p na n e + ν kde dolné indexy označujú elektrický náboj v elementárnych jednotkách a horné hmotnosť v atómových hmotnostných jednotkách. záporná β-premena (β-, negatrónová) s emisiou elektrónu protón, sprevádzaná emisiou antineutrína 0~ 0 ν, 1 0 n 1 1 p + 0 1e + 0 ~ 0 ν, 0 1e pri premene neutrónu na elektrónové zachytenie, pri ktorom jadro atómu zachytáva elektrón zo spodných hladín (najčastejšie z hladiny K alebo L) vlastného elektrónového obalu, pričom dochádza k premene neutrónu na protón 1 1 p + 0 1e 1 0 n ν, γ-premena (žiarenie), γ-prechod (energetický), jadrom emitované elektromagnetické žiarenie, pričom sa nemení počet a forma nukleónov, ale iba energetický stav jadra podobne ako pri izomerickom prechode. 58

59 Počet rádioaktívnych jadier sa časom zmenšuje. Za predpokladu, že v čase t = 0, N = N 0 dostaneme vzťah: N = N 0 e λt Zákon rádioaktívneho rozpadu N N T Obr. 2.1: Zmena počtu rádioaktívnych jadier v závislosti od času t Každé zo žiarení (alfa, beta, gama) sa prejavuje inak a inak i interaguje s okolím. Má iný dosah i iné množstvo energie, ktoré uvoľní. Predstavme si alfa rozpad. Fyzikálne je znázornený na nasledujúcom obrázku. Uvoľní sa alfa častica (Hélium s dvomi protónmi a dvomi neutrónmi). Rádioaktívne rozpady -α-rozpad α - rozpad 59

60 Predstavme si na mieste jadra nahnevaného chlapa, ktorý svoju prebytočnú energiu ide ventilovať do krčmy. Uvoľní ju tak, že sa s niekým pobije a dostane sa do stabilného stavu. Dosah jeho paže je cca pol metra (alfa častice 2-5 cm) a jej interakcia s okolím môže viesť napríklad ku zlomenej sánke, či modrinám (alfa častica má schopnosť svojou energiou porušiť celistvosť bunkových membrán, čo môže viesť k bunkovým mutáciám). Beta žiarenie, ktoré je spojené s uvoľnením elektrónu, prípadne pozitrónu má omnoho väčší dosah (desiatky metrov v závislosti od prostredia, v ktorom sa pohybuje) sa dá prirovnať ku krčmovým hádkam. Ľudia si tak vedia tiež dobre uľaviť, ale poškodenia na zdraví nie sú až také výrazné. I keď intenzívne hádky možu viesť až ku šlaktrafeniu. Rádioaktívne rozpady β - rozpad Z jadra vyletí elektrón Neutrón sa premení na protón Gama žiarenie má vo vzduchu dosah rádovo kilometre. Je to ako krčmové ohováranie. Mnohí si však pri tom uľavia a svoje problémy a krivdy (prebytočnú energiu) vyrozprávajú. 60

61 Všetko v mene bezpečnosti S pribúdajúcim vekom a zodpovednosťou v nás narastá aj snaha vyhnúť sa rizikám. Skúsenosti však hovoria, že riziku sa úplne vyhnúť nedá, a preto ho optimalizujeme. Prevádzka jadrových elektrární nesie so sebou bezpečnostné riziko, ako nakoniec skoro každá ľudská aktivita. Keď sa však porovnávajú havárie rôznych technológií z pohľadu veľkých tragédií tak tzv. mortality rate (počet úmrtí/vyrobená elektrina) pre jadro je 0,03 a pre plynové elektrárne je tento koeficient 0,12 (teda 4x viac), pre vodné elektrárne je to číslo 7, pre uhoľné 3,5. Napriek tomu je veľa takých, ktorí si myslia, že jadrové elektrárne sú najnebezpečnejšie. Ide o pocit. Obdobný mortality rate by sme mohli zadefinovať v doprave (počet úmrtí/precestované kilometre). Napriek najnižšiemu pomeru najviac ľudí trpí strachom z lietania. Subjektívne vnímajú riziko pádu lietadla ako veľké, hoci do auta si sadnú často bez obáv, aj keď požili a sú pod vplyvom... Porovnajme si vývoj dvoch technických oblastí automobilizmu a jadrovej energetiky. Ročne zahynú na cestách desatisíce ľudí. Snaha o zvýšenie bezpečnosti viedla k používaniu bezpečnostných pásov, mimoúrovňových križovatkiek, parkovacích senzorov, ale budme úprimní prevratné zmeny v konštrukcii, či bezpečnosti áut sa za posledných 50 rokov neudiali. Trochu inak to bolo v jadrovej energetike. Kým konštrukčné princípy sú podobne ako v autách viac-menej overené a nemenné, do zvyšovania bezpečnosti sa vkladajú obrovské finančné prostriedky. Ani zvýšenie bezpečnosti o niekoľko rádov nezabránilo havárii vo Fukušime. Prišla práve v čase, kedy sa 25 rokov bezpečnej prevádzky vyše 400 blokov JE začali uvádzať ako dôkaz, že jadrová energetika je bezpečná. V mene zýšenej bezpečnosti sa investovali obrovské prostriedky do bezpečnostných analýz, do nových bezpečnostných systémov i do analýz následkov ťažkých havárií (bohužial Japonsko tu zlyhalo). V Mochovciach sa dokončujú ďalšie 2 bloky VVER. Aj keď ide o zdokonalený typ V- 213, bolo by zavádzajúce tvrdiť, že ide o najmodernejší a vysokoefektívny typ. V automobilovej terminológii by sme to však mohli vyjadriť i na príklade Mercedesu 280 SE z roku 1970, ktorý skladáme z nových dielov, vybavujeme ho najnovšou meracou i riadiacou technikou. Už na prvý pohľad je vidieť, že ide o robustné auto s nemalou spotrebou. Napriek tomu by ho z dôvodu pocitu bezpečnosti mnoho z nás uprednostilo pred najnovšími modelmi áut. 61

62 1896 Car age % 100% Quadracycle (engine running first Ford,1896) The first affordable automobile Ford Model T (1927) Fiat 500 Topolino (1950) Mercedes Benz 280SE cabriolet (1970) Skoda Favorit (1987) Alfa Romeo Kamal (future, 2010) Solar and wind affordable cars (future) The first reactor (Chicago Pile 1, 1942) The first nuclear power plant in the world (Obninsk APS-1, Soviet Union, 1954) The first commercial nuclear power plant in the world (Shippingport, United States, 1957) VVER 1000 ISAR EPR (Finland, 2010) ITER (Cadarache, future) Nuclear age VVER-210 (Novovoronež, 1963) VVER-440, V-320, % VVER-440, V-213 V-230 (Novovoronež, 1980, Bohunice V-2, 1984, Dukovany, (Novovoronež, 1971) 1986 ) % VVER-440, V-213-M! (Mochovce, 2012) Well proven design and with newest I&C technique safe and economical Vladimír Slugeň Jadrové zariadenia 62

63 Globálne otepľovanie. A čo s tým má jadrová energetika? Po mnohých rokoch sa vedci viac-menej zhodli, že dochádza ku globálnemu otepľovaniu našej planéty Zem, ktoré spôsobuje človek a nie výkyvy počasia. T[ C] Mean winter (XII-II) temperature, 11-year moving averages and trendline of 2 nd order 4 HURBANOVO, 115 m a.s.l., 1871/2-2004/ y = 6E-06x x r 2 = 0,07, r = Trend teploty vzduchu za zimy v Hurbanove, 1871/ /05 Prvé odhady zmeny klímy pozoroval už v 19. soročí Arrhenius. Zmeny a variabilita klímy sa stali významným predmetom výskumu najmä po roku 1979 založenie Svetového klimatického programu (WCP). V roku 1988 začal činnosť IPCC (Medzivládny panel pre klimatickú zmenu pod patronátom OSN) a začalo seriózne skúmanie teórie klimatickej zmeny. Zmena klímy sa prejaví nielen zmenou dlhodobých priemerov, ale aj zmenou distribučných kriviek klimatických/meteorologických prvkov, teda aj výskytu extrémnejších prípadov počasia. Vplyvom počasia, najčastejšie v dôsledku záplav, vznikli na Slovensku v rokoch 2003 a 2004 škody za vyše 5 mlrd. Sk ročne, v ČR v roku 2002, v Poľsku a v ČR spolu v r vyše 100 mlrd. Sk ročne. Okrem toho sa prejaví zmena klímy aj zmenou chemizmu prostredia v oceánoch (a aj na kontinentoch). V Antaktíde sa rýchlešie topia ľadovce, hladina oceánov stúpa. U nás sa zvyšuje počet tropických dní a znižuje počet dní s dobrými snehovými podmienkami. Celkovo však máme šťastie. V centrálnej časti Španielska sa však počet dní, kedy tropické horúčavy znemožňujú akúkoľvek prácu zvyšuje. Bez klimatizácie nie je mysliteľné robiť niečo iné, než len zúfalo sa potiť. Zostáva nám len veriť, že: JE ktoré prakticky nevypúšťajú CO 2 budú aj naďalej dodávať elektrinu vo veľkom množstve s minimálnym dopadom na životné prostredie z hľadiska znečistenia ovzdušia. Jadrová energia ročne zabráni vo svete emisiám 1,8 miliárd ton CO 2, v Európe 550 mil. ton CO 2. Rovnaká úspora by sa dosiahla v Európe odstránením 140 miliónov áut z ciest. 63

64 Koncetrácia skleníkových plynov sústavne narastá. Jadrová energetika tento efekt nemôže zastaviť, ale len pribrzdiť. Je však jadrová energetika naozaj to, čo nás skutočne ohrozuje? CH 4 [ppbv] Koncentrácia hlavných skleníkových plynov v atmosfére od roku 900 CO 2 [ppmv] N 2 O [ppbv] Všetky údaje sú schematicky upravené podľa IPCC CH4 CO2 N Ak sa v dôsledku zvýšenej koncentrácie skleníkových plynov a následnému globálnemu otepleniu a roztopeniu väčšej časti ľadovcov zvýši hladina morí o meter, mnohé veľké mestá (Benátky, Amsterdam, New York,...) môžu mať obrovské problémy, ktoré ohrozia existenciu desiatok miliónov ľudí. 64

65 Fúzny reaktor ITER Od parogenerátora ďalej je fúzny reaktor podobný klasickej elektrárni a všetko je známe a sto rokov vyskúšané. Neznáme je to pred parogenerátorom. I keď aj princíp termonukleármej fúzie je už 50 rokov známy. Inováciou je komerčné energetické využitie princípu TOKAMAKu (z roku 1958), ktoré sa má technologicky zrealizovať v ITERi. Fyzikálne vymyslieť je však niečo celkom iné ako technicky zrealizovať. Stojíme pred problémom ako zvládnuť ohrievanie vody, ak váš zdroj tepla (ionizovaná plazma) má stovky milónov Kelvinov. No a vedcom (v tomto prípade viac technológom) sa zatiaľ nepodarilo vymyslieť nič lepšie ako to, čo je na dolnom obrázku. ITER je odsúdený na úspech. Stál už 10 mld. euro a jeho konečný účet môže byť vyšší. Obrovským úspechom by bolo jeho spustenie do roku No aj keby všetko išlo bez problémov, fúzne reaktory nenahradia klasické jadrové reaktory na báze štiepnej reakcie pred rokom

66 Pohľad na jadrovú mapu sveta Krajiny s jadrovými reaktormi (tmavomodré), resp. tie, ktoré sa chcú pustiť do výstavby (stav podľa IAEA v roku 2008). Deklarovať výstabu jadrovej elektrárne je omnoho jednoduchšie, ako ju postaviť. Nejde iba o získanie podpory obyvateľstva a investície v hodnote približne 6 mld euro, ale aj technického zázemia, subdodávateľov a funkčného systému zaručujúceho dlhodobú udržateľnosť. Potenciál jadrovej energetiky je obrovský. Musí byť akceptovaná ako tímový hráč a bez jej snahy to nepôjde. Niečo treba na fungovaní dole uvedeného bicykla zmeniť! 66

67 3. Záver Ďakujem všetkým čitateľom, ktorí sa pri čítaní (spredu) dostali až sem. 67