PATOLÓGIA BUDOV. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Stavebná fakulta

Transcript

1 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ PATOLÓGIA BUDOV Stavebná fakulta Vertaľ Marián, Vašková Anna.

2 Táto publikácia vznikla za finančnej podpory z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu VZDELÁVANIE. Prioritná os 1 Reforma vzdelávania a odbornej prípravy Opatrenie 1.2 Vysoké školy a výskum a vývoj ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Názov projektu: Balík doplnkov pre ďalšiu reformu vzdelávania na TUKE ITMS Názov : Autori: Vydavateľ: Rok: Vydanie: Počet výtlačkov: Rozsah: Patológia budov Vertaľ Marián, Vašková Anna Technická univerzita v Košiciach ks 87 strán Rukopis neprešiel jazykovou úpravou. Za odbornú a obsahovú stránku zodpovedajú autori.

3 1. ÚVOD V stavebnej praxi sa stretávame s chybami, ktoré môžu prerásť až poruchám stavieb. Poruchy na stavbách zásadne za príčiny je možné nájsť vo všetkých jeho fázach. Od počiatku vzniku stavby, ťažbou surovín a výrobu stavebných mater zhotovenia, končiac užívaním a likvidáciou. Uvedené fázy životného cyklu predstavujú často mimoriadne dlhé časové chyby, resp. poruchy menia. Hľadanie chýb v ktorejkoľvek zo spomínaných fáz si vyžaduje dokonalé poznanie m stavebnej konštrukcii. Ak vzniká chyba resp. porucha je mimoriadne potrebná jej správna diagnostika. Na základe takt optimálny návrh odstránenia poruchy a všetkých jej prejavov na budove. Tento učebný text je zameraný na vybrané kapitoly z patológie budov. Popisuje zásady diagnostiky budov pre vybrané prezentuje prístroje určené pre diagnostiku porúch na budovách od úplne obvyklých, po špeciálne laboratórne zariade kapitoly sú venované poruchám a chybám na stavebnom diele. Učebný text je určený predovšetkým študentom Stavebných fakúlt s odborom pozemné stavby. Poslúžiť môžu aj osta stavebného a architektonického zamerania v SR a v prípade záujmu aj štátnej správe, verejnej správe, samosp pozemnom staviteľstve, projektantom, zhotoviteľom stavebných diel, správcom a užívateľom budov, ako aj všetkým, obnovu budov.

4 2. TERMINOLÓGIA VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Technická životnosť čas počas ktorého stavba plní predpokladajúcu funkciu a slúži svojmu účelu. Ekonomická životnosť čas od realizácie objektu až do jeho hospodárskeho (ekonomického) zániku. Čas v priebehu kt objektu v dôsledku opotrebenia na nulu. Ekonomická životnosť je kratšia ako technická! Udržovanie, údržba pravidelná starostlivosť o objekt; spomalenie priebehu fyzického opotrebovania; udržiavanie prevádzkyschopného stavu. Opravy odstraňovanie fyzického opotrebovania obnova technických vlastnosti, odstránenie funkčných vzhľadných Demolácia búranie objektu alebo celých mestských obvodov alebo ich časti. Asanácia zdravotná úprava mestskej štvrte, súhrn technických, biologických, sociologických, demografických a ekolo Porucha súhrn fyzikálnych, chemických alebo iných procesov, ktoré narušujú únosnosť, použiteľnosť a trvanlivosť ob Vada skrytý nedostatok konštrukcie spôsobený nevhodným návrhom, realizáciou a užívaním. Pamiatka kultúrny statok hodnota, ktorá je dokladom vývoja spoločnosti (národa, má významný vzťah k udalostiam Reštitúcia postup u stavieb, kedy na základe výsledkov prieskumu je odkrytý zachovalý (neskoršou úpravou zakrytý prvkov. Napr. aj vybúranie priečok, ktorými bol pôvodný priestor rozčlenený. Nehnuteľnosť ( 119 Občianskeho zákonníka) pozemok a stavba, ktorá je spojená so zemou pevným základom. Pozemok časť prirodzeného zemského povrchu oddelená od susedných častí trvalým rozhraničením. Parcela pozemok zobrazený na mape, označený parcelným číslom. Pozemok môže mať viacero parciel. Kataster súbor údajov o nehnuteľnostiach v SR (úrad zememeračský, geodetický a katastrálny) zahrňujúci popis, geo

5 Sanácia konštrukcie je súhrn opatrení, ktoré majú zlepšiť nepriaznivý stav konštrukcie. Stavby trvalé a dočasné. Ide o všetky stavby* bez zreteľa ich stavebno-technického prevedenia (budovy, stožiare, ve * Špecifikácia jednotlivých stavieb je vymedzená v zákone č.50/76 Z.z. a v znení neskorších predpisov. Stavebný pozemok pozemok k zastavaniu vhodný svojimi vlastnosťami (polohou, veľkosťou, základovými pomermi) Stavby pre bývanie bytové domy, v ktorých prevažuje funkcia bývania Bytový dom obytná budova o 4 a viac bytoch Rodinný dom dom určený k bývaniu, ktorého viac ako polovica podlahovej plochy je určená k bývaniu. Môže mať na Rekonštrukcia proces, ktorý uvedie budovu do pôvodného stavu, sú to stavebné zmeny odstraňujúce účinky opotre Modernizácia zlepšovanie vybavenia stavebných objektov podľa dnešných požiadaviek časti konštrukcií a vybaven Prestavba súhrnný názov pre rekonštrukciu a modernizáciu. Adaptácia prispôsobenie objektu novým účelom Konzervácia odborné zaistenie pamiatky pred chátraním, rozpadom a rozkladným procesom. Ide o celú škálu postup procesov. Reštavrácia proces, ktorý nasleduje po konzervácii. Ide najmä o reštavrácie umeleckých pamiatok, obrazov, sôch, fre Systémová porucha Systémové poruchy možno definovať ako poruchy, ktoré nezapríčinili užívatelia bytov zanedban nesprávne navrhnutých materiáloch a detailoch, nesprávne použitej technológii výstavby alebo v nedodržaní navrhnu systémové poruchy sú charakteristické pre konštrukčný systém výstavby a nazývajú sa preto systémové poruchy. Syst budovy, ale ich prejav podmieňuje niekoľkonásobné opakovanie namáhania najmä klimatickými vplyvmi.

6 2.1 TERMINOLÓGIA - ŽIVOTNOSŤ STAVIEB V mnohých literárnych zdrojoch je uvedené, že stavby sa niekedy stavali na dlhodobý užívací proces. Ich životnosť sa pohybovala od rokov. Po II. svetovej vojne uvádzajú niektorí autori, že životnosť je cca 180 rokov. Niektoré predpisy uvažujú s 1% opotrebov životnosťou 100 rokov. Z praxe však vyplýva, že mnoho stavieb sa dožíva podstatne vyššej celkovej životnosti. Pre výpočet znehodnotenia stavieb je v literatúre rad metód pre výpočet opotrebenia napr. lineárna metóda - pre stavby bežné a slabo udržované je odporúčaná lineárna metóda AL = (S / Z). 100 % S vek stavby (roky) Z predpokladaná životnosť (vek stavby + predpokladaná zbytková životnosť T) AL opotrebenie v percentách (lineárne) Pri rozsiahlej oprave a rekonštrukcií je kvadratická metóda: AK = (S2/ Z 2).100 % Táto metóda je užívaná aj v zahraničí. Podľa našich predpisov je potrebné výhradne užívať metódu lineárnu. Čas ďalšieho užívania je T (určí sa podľa vzťahu (3)). Táto metodika sa používa pri 60 a viac % - tnom opotrebovaní stavby vhodnej k obnove - rekonštrukcii. T= (k/100).s T čas ďalšieho užívania stavby k koeficient pre oceňovanie stavby ako súčet bodov prináležiacich zistenému prevedeniu alebo údržbe S vek stavby (roky) Predpokladaná životnosť Z: Z = S+T Táto metodika sa používa pri 60 a viac % - tnom opotrebovaní stavby vhodnej k obnove - rekonštrukcii. Pri posudzovaní je potrebné prihliadnuť k životnosti - technickej - ekonomickej. - Výsledná životnosť je základná životnosť stavby.

7 Základná životnosť stavby môže byť ovplyvňovaná: kvalitou údržby stavieb intenzitou užívania stavby polohou stavby (vyvoláva pôsobenie) polohou stavby (vyvoláva pôsobenie) poveternostných, atmosférických, chemických, mechanických, biologických vplyvov, funkčnou využiteľnosťou stavby prevedením základných stavebných úprav, rekonštrukciou a modernizáciou stavby Životnosť je ovplyvňovaná počtom zásahov do konštrukcií stavby (budovy) pri jej obnove alebo úprave Životnosť stavby (Z) Pod týmto pojmom sa rozumie celková predpokladaná životnosť stavby, pri bežnej údržbe od jej vzniku, až do Životnosť stavby určuje príslušný odborník s prihliadnutím na jej konštrukčno-materiálové riešenie, technický a vykonávanú údržbu. Životnosť stavby (Z) Zdroje údajov o životnosti sú napríklad: - Základná životnosť (STN , Vyparina 2001, Zbierka zákonov č. 492/2004) - Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb vydanej ŽU Žilina - údaje uvádzané výrobcami stavebných materiálov - empiricko-štatistické údaje vysledované stavebnou praxou. V literatúre sa používajú pojmy: predpokladaná životnosť stavby zostatková životnosť stavby objektívna životnosť stavby ekonomická životnosť stavby V literatúre sa používajú tiež pojmy: predpokladaná životnosť stavby celková predpokladaná životnosť, technická životnosť, technické trvanie stavby,

8 pravdepodobná životnosť (trvanie) stavby, čas trvania stavby, dĺžka života stavby tieto pojmy sú obsahovo totožné s životnosťou; V literatúre sa používajú tiež pojmy: zostatková životnosť stavby čas ďalšieho trvania stavby, na účely stanovenia ceny stavby sa uvažuje čas: od okamžiku, ku ktorému sa stanovuje ocenenie, do schátrania stavby, opäť za predpokladu bežnej údržby; - V literatúre sa používajú tiež pojmy: - objektívna životnosť stavby - termín sa používa pri metódach, ktoré vychádzajú z tzv. - - základného času trvania stavby - - určitého konštrukčného vyhotovenia stavby - za pomoci daných kritérií tento základný čas upravujú vyhlášky, predpisy, a rôzne iné podklady - ekonomická životnosť čas od vzniku stavby do jej hospodárskeho zániku. - Väčšinou je kratší ako technická životnosť. - V krajinách, v ktorých sa uplatňuje trhové hospodárstvo, možno považovať za okamžik ekonomického zániku zlikvidovať a postaviť novú, ktorá bude prinášať vyšší zisk. - ekonomická životnosť čas od vzniku stavby do jej hospodárskeho zániku. - Kritériom tiež môže byť výška nákladov na bežnú údržbu v porovnaní s výnosom stavby. - Ekonomickým dožitím stavby môže byť najmä pri prevádzkových stavbách situácia, keď ide o jednoúčelovú st druh prevádzky zanikne. - ekonomická životnosť čas od vzniku stavby do jej hospodárskeho zániku. - Zostatková životnosť stavby (T) Ide o príslušným odborníkom určenú zostatkovú životnosť stavby od roku, ku ktorému sa vykonáva ohodnote - Určí sa na základe opotrebovania - Vek stavby (V) Vypočíta sa ako rozdiel roku, ku ktorému sa obnova vykonáva, a roku, v ktorom nadobudlo právoplatnosť kola

9 - V prípadoch, keď došlo k užívaniu stavby skôr, vypočíta sa vek tak, že od roku, ku ktorému sa obnova vykonáv preukázateľne stavba začala užívať. Ak nemožno vek stavby zistiť takto, počíta sa podľa iného dokladu, a ak nie je ani taký doklad, určí sa zdôvodn Opotrebenie stavby (O) Niekedy tiež amortizácia (nie je však totožná s účtovnou amortizáciou a s odpismi), v staršej literatúre ako schátralosť stavby, znehodnotenie. Zodpovedá znehodnoteniu technického stavu stavby v závislosti od veku, užívania stavby, údržby stavby a pod. Opotrebenie stavby sa uvádza v percentách. Po sčítaní zostatkovej životnosti stavby a veku stavby sa dá určiť predpokladaná životnosť stavby. Opotrebenie stavby Používaním a starnutím stavby sa postupne menia (zhoršujú) jej úžitkové vlastností. Opotrebenie stavby sa uvádza v p technického stavu stavby v závislosti: od veku, predpokladanej životnosti, spôsobu užívania stavby, jej údržby a pod. Možno ho vypočítať viacerými metódami napríklad lineárnou alebo analytickou metódou. Kontrolné otázky k učivu: 1. Aký je okamih zániku stavby? 2. Čo je to systémová porucha? 3. Aký je rozdiel medzi asanáciou a demoláciou?

10 Literatúra: [1.1] ZÁKON Č. 69/2009 Z. Z. O STAVEBNÝCH VÝROBKOCH, ÚPLNÉ ZNENIE ZÁKO VÝROBKOCH, AKO VYPLÝVA ZO ZMIEN A DOPLNENÍ VYKONANÝCH ZÁKONOM Č. 264/1999 ZÁKONOM Č. 134/2004 Z. Z. A ZÁKONOM Č. 173/2008 Z. Z. [1.2] ZBIERKA ZÁKONOV Č. 492/2004 [1.3] VYPARINA, M. ET AL METODIKA VÝPOČTU VŠEOBECNEJ HODNOTY ŽILINA : ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE / EDIS, S. ISBN

11 3. METODIKA DIAGNOSTIKY PORÚCH Pojem diagnóza sa všeobecne používa vo viacerých hlavných významoch. Pri diagnostike ide o experimentá získavajú informácie o znakoch, ktoré charakterizujú určitý stav [2.1]. Najčastejšie sa používa v medicíne. Úlohou diagnostiky je určiť: Čo bolí? Kde bolí? Prečo bolí? Medicínske prístupy sa uplatňujú už aj v oblasti stavebníctva, vo svete sa dlhodobo používa pojem,,building udomácňujú sa už aj u nás: stavebná patológia, patológia budov. Technická diagnostika v oblasti stavebníctva sa môže definovať ako všeobecná náuka, ktorá sa zaoberá me zisťovania: technického stavu budov a ich konštrukcií, určovania miest porúch, zisťovania ich príčin. Pomocou diagnostiky sa: zisťuje, aký je charakter porúch, ich rozsah a príčiny, navrhujú sa možnosti sanácie a po prehodnotení alternatív sa navrhuje optimálne riešenie. Jej cieľom je teda určiť správnu diagnózu vyšetrovanej konštrukcie a navrhnúť optimálnu metódu jej sanácie 3.1 METÓDY DIAGNOSTIKY Medzi hlavné metódy diagnostiky môžeme zaradiť : zmyslovú diagnostiku (vizuálnu diagnostiku), prístrojovú diagnostiku, komplexnú diagnostiku.

12 Zmyslová diagnostika (vizuálna diagnostika) Častokrát sa obmedzujeme len na vizuálnu diagnostiku, ktorá pozostáva z podrobnej obhliadky budovy na základe zm od skúseností a erudovanosti vykonávateľa. Pomocou nej zisťujeme predovšetkým: povrchové chyby a poškodenia, kvalitu a stav povrchových úprav, stopy vlhkosti, stav povrchových vrstiev zabudovaných stavebných materiálov, trhliny ich rozsah, rozmiestnenie a smerovanie, posuny a deformácie na nosných a výplňových konštrukciách, poruchy stykov a spojov konštrukcií a konštrukčných prvkov, možné dutiny (poklepom). Rozlišovacia schopnosť ľudského oka pri pozorovaní detailov je 10-4 m, kým bežných ďalekohľadov 10-2 m, lupy 10-5 mikroskopov m. Potenciál zistenia viditeľných porúch na bytových domoch a ich správna klasifikácia je preto pr Sluchom sme schopní posúdiť napr. jasný čistý zvuk od tlmeného a dutého pri poklope na murivo, malty a omietky, pr prvkov. Čuch nám zasa môže pomôcť pri detekcii nadmernej vlhkosti, výskytu plesní a húb, prípadne agresívnych látok. Štandardnou výbavou pri vizuálnych prehliadkach by mali byť fotoaparát, prípadne videokamera, grafické pomôcky, d Prístrojová diagnostika Prístrojová diagnostika nasleduje spravidla po vizuálnej. Používa sa pri rozsiahlejšom výskyte porúch, kde je po prístroje. Merania sa spravidla vykonávajú in situ (na mieste samotnom), prípadne v menšom rozsahu aj laboratórne n vychádzajú z normatívnych postupov. Komplexná diagnostika O komplexnej diagnostike môžeme hovoriť v prípade veľkého výskytu porúch rôznej významnosti a rozdielneho chara merania z rôznych odborov a riešiteľský kolektív má spravidla interdisciplinárny charakter (statik, stavebný fyzik a porúch sa môžu použiť aj laboratórne experimenty, okrem normových výpočtov sa už v súčasnosti používajú aj prog experimenty, často z oblasti matematického modelovania a dynamických simulácií.

13 Postup pri rozhodovaní sa o použití metód: (zistenie stavu stavebných materiálov a konštrukcii) 1. uskutočniť základný prieskum pri využití zmyslových metód; na základe zistených veličín uskutočniť výpočty a posúdenie spoľahlivosti jednotlivých konštrukcií 2. na základe výsledkov skúšok stanoviť základné charakteristiky skúšaných materiálov. 3. podľa výsledkov roztriediť na: konštrukcie dostatočne spoľahlivé; konštrukcie pri ktorých nie je možné jednoznačne rozhodnúť. 4. konštrukcie o ktorých nie je možné jednoznačne rozhodnúť, podrobiť exaktnému prieskumu pri aplikácii príst deštrukčných; nedeštrukčných. Zmyslové metódy (vizuálna diagnostika)

14 3.2 DIAGNOSTIKA DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ Súbor metód zisťovania technického stavu drevených nosných konštrukcií sa označuje ako diagnostika. Di (drevených, oceľových a železobetónových) podmienili najmä poruchy a havárie konštrukcií a potreba vyčerpaní ich fyzickej a morálnej životnosti, resp. potreba rekonštruovať z dôvodu nového využitia konštrukc Podiel dreva v nosných konštrukciách stavieb bol historicky určovaný zmenami a charakteristickými udalosť dvadsiatom storočí nachádzame typické miesta rozmachu dreva najmä počas I. a II. svetovej vojny, kedy bo zbrojárskom priemysle. Po druhej svetovej vojne dochádza v Európe (najmä vo vojnou postihnutých krajinác Prednosti a výhody dreva sa postupne znovu objavujú prevažne v štátoch západnej Európy. Koniec druhéh zaznamenáva výraznejší vzostup drevených konštrukcií, resp. dreva ako prírodného, obnoviteľného a ekolog materiál, aj drevo má svoje nevýhody. Tieto sa najčastejšie prejavia vtedy, ak bola konštrukcia zle navrhnutá a kontrole stavu konštrukcie nie je venovaná primeraná pozornosť. Diagnostikovanie konštrukcií má preventívnu funkciu, pretože včasným objavením porúch sa dá zabrániť rozsah poškodenia pri havárii alebo väčšej poruche a má za úlohu stanoviť možné riešenia pri prestavbe ko Perspektívy využitia dreva pri obnove starších konštrukcií sú veľmi dobré. Drevo sa dá využiť jednak pri san drevených konštrukcií a jednak pri sanácii a rekonštrukciách objektov postavených z iných materiálov. Malá vysoká únosnosť, veľmi dobrá spracovateľnosť a vysoká rýchlosť výstavby to sú hlavné parametre, ktorým môže uplatniť. Z obdobia pred druhou svetovou vojnou sa zachovalo množstvo stavieb. Snahy o využitie (re starších bytových domov najmä v mestskej zástavbe ponúkajú drevu veľmi rozsiahlu oblasť pôsobnosti. Drevené nosné konštrukcie musia byť prevádzkované a udržované podľa príslušných noriem a pred konštrukcie sa zisťuje pravidelne sa opakujúcimi, preventívnymi a podrobnými prehliadkami [2.4]. Diagnostikovanie drevených konštrukcií sa robí niekedy náhodne, nejednotne, častokrát osobami bez potreb bez potrebného prístrojového vybavenia. Diagnostikovanie by sa malo stať základnou povinnosťou vlastníka najmä tam, kde v prípade havárie konštrukcie môže dôjsť k ohrozeniu zdravia alebo ľudských životov alebo Úlohou diagnostikovania je: zabezpečenie (alebo zvýšenie) prevádzkovej spoľahlivosti, predĺženie životnosti, zisťovanie príčin a následkov náhlych porúch, získavanie spoľahlivých podkladov pre rozhodovanie o možnosti ďalšieho využitia celej alebo časti konštrukcie, získavanie podkladov pre efektívny návrh rekonštrukcie nosnej konštrukcie.

15 Diagnostiku rozdeľujeme na: periodickú (vykonáva majiteľ, používateľ, príp. odborník), na výzvu majiteľa alebo používateľa väčšinou pri neočakávaných poruchách, vykonáva odborník (o pred rekonštrukciou - vykonáva odborník (odborná firma, diagnostické stredisko). Periodická diagnostika prispieva svojím preventívnym charakterom k zachovaniu prevádzkovej spoľahlivosti predĺženiu životnosti konštrukcie. Je vykonávaná majiteľom, správcom alebo používateľom, príp. odborníkom považovaná za základnú a najjednoduchšiu diagnostiku, počas ktorej používateľ: kontroluje geometrický tvar nosného systému meraním zvislých a vodorovných posunov dôležitých u zisťuje a zaznamenáva lokálne deformácie nosných prvkov, zisťuje stav spojov a prípojov, kontroluje tesnosť krytiny a pomocných konštrukcií (oplechovanie, izolácie a pod..), kontroluje, či v konštrukcii nepôsobia biotickí škodcovia (huby, hmyz, vtáky), kontroluje dodržiavanie predpokladaného zaťaženia (napr. zaťaženie stropov v podkrovných priestor sleduje výskyt trhlín (novovzniknuté alebo rozširujúce sa trhliny), kontroluje kotvenie a posun základov, najmä sadanie stĺpov. Keďže niektoré z vyššie vymenovaných porúch nevie laik zodpovedne posúdiť, je vhodné, ak v prípade akýc poruchy je privolaný odborník. Rozsah a časový interval periodickej kontroly sa určuje podľa funkcie objektu základovej pôdy. Ak sa pri preventívnej diagnostickej prehliadke zistia poruchy a chyby, ktoré môžu viesť k v alebo bezpečnosti, urobí sa okamžite podrobná diagnostická prehliadka. Výsledky periodickej diagnostiky po diagnostike konštrukcie. Diagnostiku na výzvu majiteľa alebo používateľa musí robiť odborník resp. špeciáln závisí od charakteru a závažnosti poruchy konštrukcie. Zisťujú sa príčiny a rozsah poškodenia so z konštrukcie. Výsledky sa zaznamenávajú do knihy o diagnostike. Pri havárii sa prijímajú opatrenia na zabrán okamžité zabezpečenie spoľahlivosti zachovanej časti konštrukcie. Diagnostiku pred rekonštrukciou musí robiť odborník resp. tím odborníkov (závisí od rozsahu rekonštrukcie, iba nosné konštrukcie alebo aj ostatné profesie). Vo väčšine prípadov sa vykoná úvodná a úplná diagnostika zisťuje momentálny technický stav a rozhoduje sa o ďalšom možnom využívaní konštrukcie. Zdrojom inform pôvodná, resp. upravená projektová dokumentácia, výpovede pracovníkov údržby a prevádzky, prevádzkové denníky, revízne knihy, záznamy o opravách, prehliadka konštrukcie.

16 Pred úvodnou diagnostikou treba zistiť nové požiadavky na nosnú konštrukciu vyplývajúce z jej prestavby. Ú diagnostike pred vypracovaním projektu rekonštrukcie a počas jeho vypracovania. Úvodná diagnostika sa ča pričom častokrát sú niektoré miesta konštrukcie neprístupné, takže informácie o týchto miestach sú zapraco Cieľom úplnej diagnostiky je získať úplné informácie o nosnej konštrukcii tak, aby výsledky boli dostatočným rekonštrukcie [2.4]. Diagnostické metódy zisťovania poškodenia dreva Určenie aktuálneho stavu drevenej konštrukcie z hľadiska statickej bezpečnosti a z hľadiska typu, rozsahu a súčasťou určovania podmienok ďalšej prevádzky objektu a jednak súčasťou projektu sanačných prác (pokia [2.5]. Metódy zisťovania poškodenia dreva a porúch konštrukcií je možné triediť podľa rôznych kritérií [2.5]: kritérium analýzy štruktúry materiálu alebo jeho fyzikálnych a mechanických vlastností: priame metódy - analýza štruktúry, nepriame metódy - analýza vlastností. kritérium nárokov na prístrojovú techniku: zmyslové metódy, prístrojové metódy. kritérium porušenia materiálu pri prieskume: nedeštruktívne metódy, deštruktívne metódy. kritérium miesta zisťovania poruchy: metóda in situ (priamo v mieste budovy), laboratórne metódy (po odobratí vzorky alebo celého telesa do laboratória). Pri prieskume drevených konštrukcií sa jednotlivé prieskumné metódy najčastejšie rozdeľujú podľa k zmyslové metódy sa ďalej rozdeľujú na vizuálne, čuchové, hmatové a sluchové; prístrojové metódy sa ro Bližší popis metód je uvedený v [2]. Pri prieskume konštrukcie sú sledované: rozsah a stupeň hniloby, rozsa poruchy (či sa jedná o minulé, súčasné alebo minulé a súčasné poškodenie), určenie biotických škodcov, ur dodatočne vložené prvky, prvky so zmenenou polohou, poškodené prvky vplyvom neodborných zásahov, ch prostriedky, celkový stav podporných konštrukcií. Výsledky prieskumu drevenej konštrukcie sú spracované d konštrukcie, ktorá tvorí podklad pre vypracovanie statického posudku. Prieskum spolu so statickým p diagnostiky konštrukcie.

17 3.3 DIAGNOSTIKA BYTOVÝCH DOMOV Diagnostika bytového domu predstavuje postup na získanie poznatkov o fyzickom stave stavebných budovy a tvorí základný predpoklad pre vykonanie úspešnej obnovy. Ako návod na vykonanie vizuá podrobnej diagnostiky bytového domu bol vypracovaný Technický sprievodca [2.9], ktorý vychádza z dodrža o stavebných výrobkoch [2.11] a je ho možné použiť aj v súčasných podmienkach. Posledná novela zákona o stavebných výrobkoch (zákon č. 69/2009) [2.12], ako implementácia smernice Ra 3 ods. (1) že vlastnosti stavebných výrobkov, ktoré sú určujúce vzhľadom na vhodnosť ich použitia v stavb a všeobecne záväzné právne predpisy. Technickými špecifikáciami sú: technické normy, ktorými sa v štátoch ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom harmonizované európske technické normy a notifikované normy členských štátov, slovenské technické normy platné len na území Slovenskej republiky, určené ako vhodné na preukazova európske technické osvedčenia, národné technické osvedčenia. Podľa zákona o stavebných výrobkoch [2.12] musí stavba po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti v na stavby, pričom základnými požiadavkami sú: mechanická odolnosť a stabilita stavby, požiarna bezpečnosť stavby, hygiena, ochrana zdravia a životného prostredia, bezpečnosť stavby pri jej užívaní, ochrana pred hlukom a vibráciami, energetická úspornosť a ochrana tepla stavby. Od týchto základných požiadaviek sa odvodzujú požiadavky na jednotlivé výrobky, pričom sa kladie dôraz aj aspekty. Z tohto pohľadu sa dajú chyby a poruchy na bytových domoch charakterizovať ako nesplne kladených, včítane ich ekonomicky zdôvodnenej doby životnosti a environmentálnych dopadov. Pojem obnova bytových domov bezprostredne súvisí s predĺžením ich životnosti. Vo všeobecnosti platí, že ž ktorého vlastnosti budovy zostanú na úrovni zlučiteľnej s plnením požiadaviek na ňu kladených. Nepovažuje ale aj naopak trvanlivosť stavebného výrobku ovplyvňuje životnosť stavby. Každá budova je determinovaná

18 a taktiež konkrétnymi podmienkami jej užívania. Z tohto dôvodu nie je možné vyjadriť skutočný čas predpokladanej životnosti. Ak chceme zohľadniť vplyvy pôsobiace na budovu, musíme pracovať s tzv. techn dobou od začatia užívania budovy až do času, kedy stavba technicky stratí schopnosť plniť svoju funkciu, pr jej existencie. Rozhodujúcimi faktormi, ovplyvňujúcimi životnosť budovy sú tzv. prvky dlhodobej životnosti. Ide o tie stav ktoré sa v priebehu životnosti budovy spravidla nevymieňajú, obyčajne iba pri generálnej oprave. Patria sem nosné konštrukcie, stropy, schodiská, strešné konštrukcie, resp. krovy. Ostatné konštrukcie budovy patria m pri ktorých sa predpokladá úplná alebo čiastočná výmena počas doby životnosti budovy. Správne určenie pr budovy, ktorá je určená súčtom veku stavby a doby jej ďalšieho trvania je podstatné najmä pri ohodnocovan budovy je rozhodujúcim faktorom [2.6]. Výskyt porúch na budove ovplyvňuje predovšetkým jej opotrebenie. Jeho stanovenie je zložité a vyžaduje si resp. znalca. Bežne sa stanovuje lineárnou metódou. Táto patrí medzi analytické metódy, ku ktorým patria Bakuleho a Kasova analytická metóda. Z množstva metód na určovanie životnosti sú v našich podmienkach metódy. Medzi tieto patria hlavne metódy Smejkalova a Bradáčova kubická. Stručný popis a analýzu vhodno literatúra [2.8]. Vyjadrovať sa k poruchám bytových domov v zmysle legislatívy má predovšetkým autorizovaný stav stavebníctvo. Zákon NR SR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inž vyšla v Zbierke zákonov č. 10/2009 ustanovuje ako najvyššiu kategóriu autorizovaného architekta a autor ktorí sú oprávnení na vykonávanie komplexných architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho tech Títo sú oprávnení v zmysle predmetu publikácie na vykonávanie komplexnej projektovej činnos modernizácií budov a obnovy stavebných pamiatok, technického poradenstva, vykonávania odb uskutočňovaním stavieb a vykonávanie stavebného dozoru. Nižšiu kategóriu tvoria inžinieri, ktorí sú autorizovaní na poskytovanie služieb v niektorej z týchto kategórií (k 1. inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb, 2. inžinier pre konštrukcie inžinierskych stavieb, 3. inžinier pre statiku stavieb, 4. inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie stavieb.

19 Títo inžinieri sú oprávnení, okrem vyšpecifikovaných stupňov projektovej činnosti, aj na vypracovávan vykonávanie odborného autorského dohľadu nad uskutočňovaním stavieb. Inžinieri pre statiku stavieb ma dané vykonávanie prieskumov, stavebných meraní a stavebnej diagnostiky. Znalecká činnosť sa na Slovensku riadi zákonom NR SR č. 382/2004 o znalcoch a tlmočníkoch a vykonávac ktorou sa vykonáva citovaný zákon. Oprávnenie na posudzovanie a návrh sanácii porúch na budovách prípadne odbor 10. Strojárstvo v príslušných odvetviach. Pri diagnostike porúch bytových domov sa dá vychádzať zo všeobecnej diagnostiky. Kontrolné otázky k učivu: 1. Aké sú hlavné metódy diagnostiky? 2. Akým spôsobom postupujeme pri voľbe metódy diagnostiky? Literatúra: [2.1] HORNIAKOVÁ, L.: PREDNÁŠKY Z PREDMETU PORUCHY A REKONŠTRUKCIE BUD [2.2] HARRIS, S., Y.: BUILDING PATHOLOGY: DETERIORATION, DIAGNOSTICS, AND INT [2.3] WATT, D.: BUILDING PATHOLOGY: PRINCIPLES AND PRACTICE, 2ND EDITION. W [2.4] AGÓCS, Z. BRODNIANSKY, J. ZIOLKO, J. VIČAN, J.: DIAGNOSTIKOVAN KONŠTRUKCIÍ, SVF STU V BRATISLAVE, 2004 [2.5] REINPRECHT, L. ŠTEFKO, J.: DŘEVĚNÉ STROPY A KROVY ABF PRAHA, 2000 [2.6] ĎURICA, P. : DEFECT ANALYSES OF OVERALL CONSTRUCTIONS IN TERM O RESIDENTIAL BUILDINGS. IN: PROCEEDINGS OF INTERNATIONAL CONFEREN BUILDING INDUSTRY. LEVOČA 2001, P [2.7] ĎURICA, P. : PORUCHY BUDOV - DIAGNOSTIKA A SANÁCIA. ŽILINA: EDIS ŽU 2012.

20 [2.8] ĎURICA, T. A KOL.: ŽIVOTNOSŤ STAVEBNÝCH MATERIÁLOV A KONŠTRUKCIÍ VYDAVATEĽSTVO ZING PRINT, MINISTERSTVO VÝSTAVBY A VEREJNÝCH PRÁC S [2.9] STERNOVÁ, Z. A KOL.: TECHNICKÝ SPRIEVODCA NA VYKONANIE DIGNOSTIKÁCIE VYDAVATEĽSTVO SIC SR, MINISTERSTVO VÝSTAVBY A VEREJNÝCH PRÁC SR, VV [2.10] SMERNICA Č. 89/106 EHS EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY O ZÁKLADNÝCH P [2.11] ZÁKON Č. 90/1998 Z. Z. O STAVEBNÝCH VÝROBKOCH V ZNENÍ NESKORŠÍCH PRED [2.12] ZÁKON Č. 69/2009 Z. Z. O STAVEBNÝCH VÝROBKOCH, ÚPLNÉ ZNENIE ZÁKON VÝROBKOCH, AKO VYPLÝVA ZO ZMIEN A DOPLNENÍ VYKONANÝCH ZÁKONOM Č. Z. Z., ZÁKONOM Č. 134/2004 Z. Z. A ZÁKONOM Č. 173/2008 Z. Z.

21 4. PRÍSTROJOVÉ VYBAVENIE PRE DIAGNOSTIKU PORÚCH Diagnostika budov predstavuje postup na získanie poznatkov o fyzickom stave stavebných konštrukcií a tec základný predpoklad pre vykonanie úspešnej obnovy. Novela zákona o stavebných výrobkoch (Zákon č. 69/2009) [3.19], ako implementácia smernice Rady č. 89/ (1) že vlastnosti stavebných výrobkov, ktoré sú určujúce vzhľadom na vhodnosť ich použitia v stavbe, uprav záväzné právne predpisy. Technickými špecifikáciami sú: technické normy, ktorými sa v štátoch ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárs harmonizované európske technické normy a notifikované normy členských štátov; slovenské technické normy platné len na území Slovenskej republiky, určené ako vhodné na preukaz európske technické osvedčenia; národné technické osvedčenia. Podľa zákona o stavebných výrobkoch [3.19] musí stavba po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti v na stavby, pričom základnými požiadavkami sú: mechanická odolnosť a stabilita stavby; požiarna bezpečnosť stavby; hygiena, ochrana zdravia a životného prostredia; bezpečnosť stavby pri jej užívaní; ochrana pred hlukom a vibráciami; energetická úspornosť a ochrana tepla stavby. Od týchto základných požiadaviek sa odvodzujú požiadavky na jednotlivé výrobky, pričom sa kladie dôraz aj aspekty. Z tohto pohľadu sa dajú chyby a poruchy na budovách charakterizovať ako nesplnenie základných včítane ich ekonomicky zdôvodnenej doby životnosti a environmentálnych dopadov. Metodika diagnostiky porúch, zásady stavebnotechnických prieskumov, meracie metódy a klasifikácia porúc popísaná v dostupných publikáciách [3.2], [3.3]. V nasledujúcej časti je preto venovaná pozornosť vybraným diagnostiky porúch.

22 4.1 METÓDY DIAGNOSTIKY - PRÍSTROJOVÁ DIAGNOSTIKA Popri štúdiu teoretických otázok tepelnovlhkostných aspektov sanácie obalových plášťov budov je potrebné fyzikálnych veličín, charakterizujúcich stavebné materiály, konštrukcie či celé budovy. Meraním možno vlastností potrebných pre výpočty, spojené s ich posudzovaním. Namerané hodnoty v skutočných podmienk teoretických výpočtov. 4.2 MERANIE TEPLOTY Dilatačné teplomery Dilatačné teplomery sa používajú na meranie teploty vzduchu a kvapalín a využívajú rozťažnosť látok všetký stúpajúcej teploty. Najčastejšie išlo o ortuťové teplomery, ktorých používanie je však v súčasnosti v krajinác teplomery sú založené na rozťažnosti tuhých látok, najmä kovov. Možno ich rozdeliť na teplomery monomet teplomery na meranie využívajú dĺžkový prírastok jednej látky, bimetalické využívajú dilatačnú zmenu dvoch Na princípe bimetalického teplomeru je založený termograf (obr. 3.1) Je to registračný prístroj, ktorý registru až +40 C na registračnú pásku, ktorej záznam trvá najčastejšie týždeň. Obr Bimetalický registračný teplomer [3.30] Obr Odporový teplomer

23 Odporové teplomery Odporové teplomery využívajú vzrast elektrického odporu s rastúcou teplotou. Najčastejšie využívaným mat striebro a iné. Na meranie sa používa najčastejšie mostíková metóda, napr. podľa Whaetsonovho mostíka. snímač teploty s platinovým senzorom Pt100. Pri meraní teploty sa používajú aj odporové teplomery z polov nazývané termistory. Elektrický odpor týchto snímačov so vzrastajúcou teplotou výrazne rastie alebo klesá. Temperature Coefficient - pozitívny teplotný koeficient) alebo pozistor, ktorého odpor pri zahrievaní rastie. N Temperature Coefficient - negatívny teplotný koeficient) alebo negastor, ktorého odpor pri zahrievaní klesá. termistorov sú zmesi rôznych kysličníkov lisovaných z práškov a spekaných pri vysokých teplotách. Starnutie kvalitu snímača a presnosť merania. Sú použiteľné v užšom rozsahu teplôt než odporové snímače, v tomto vyššou citlivosťou na zmenu teploty. Polovodičový snímač teploty NTC je dokumentovaný na obr Jeho Termoelektrické teplomery Termoelektrické teplomery (termočlánky) sú prístroje, ktoré na meranie teploty využívajú termoelektrický jav dvoch rôznych kovov, vzniká medzi nimi potenciálny rozdiel, z ktorého možno zistiť teplotu spoja. Tzv. stude (roztok v nádobke) s konštantnou teplotou. Dvojice kovov pre termočlánky sú: meď - konštantán, chrómnike Snímače je potrebné chrániť pred osálaním z blízkeho okolia a pred slnečnou radiáciou. Obr Schéma zapojenia termoelektrického článku Obr Ukážka použitia na meranie teploty vnútorn

24 Meranie strednej radiačnej teploty Tepelné sálanie v priestoroch sa posudzuje podľa strednej radiačnej teploty (účinnej teploty) okolitých plôch teplota všetkých okolitých plôch, pri ktorej by bol celkový tepelný tok sálaním rovnaký ako je v skutočnosti. P všetkých povrchov v miestnosti. Strednú radiačnú teplotu možno merať katateplomerom, alebo priamo pomo Joklov teplomer tvorí guľová banka z medeného plechu s priemerom 100 mm (obr. 3.5). Povrch gule je potia stredu banky je zasunutý sklený ortuťový teplomer. V ustálenom stave je sálavý tepelný tok z okolia banky v prúdením z povrchu gule do okolia. Teplota, ktorú prístroj dosiahne v ustálenom stave, meria sa teplomerom výsledná teplota guľového teplomera. Doba ustálenia teplomera je 20 až 30 minút podľa podmienok prostre zmenami teplôt nie je tento typ teplomeru vhodné používať. Hodnotenie výsledného tepelného stavu prostre môže byť skreslené, ak je teplota vzduchu nižšia ako teplota povrchu ľudského tela a teplota okolitých plôch prípade bude pri rastúcej rýchlosti prúdenia vzduchu teplota guľového teplomera vzrastať, u človeka sa však prejaví ochladzovaním. V takomto prípade sa teplota guľového teplomera odporúča merať len pri pokojnom vyvinul aj novší prístroj - stereoteplomer, ktorý okrem teploty vnútri gule snímal aj teploty z vnútorných povrc okolité plochy miestností. Výsledkom bola stereoteplota, stanovená zo všetkých snímaných teplôt. Širšie upl Obr Schéma guľového teplomeru Vernon-Jokl Obr Snímač strednej radiačnej teploty [3.33]

25 Meranie povrchovej teploty Meranie povrchovej teploty je v súčasnosti možné vykonávať dvoma spôsobmi: dotykovými snímačmi alebo snímač obsahuje termočlánok. Meracím elementom je pružný kovový pliešok. Meracia hlava je vyrobená z n 3.7). Pri meraní povrchovej teploty dotykovým snímačom je kľúčové zabezpečiť dostatočné spojenie merace účel slúži pružina inštalovaná na meracej hlave (obr. 3.8). Na meranie povrchovej teploty kovových telies je element zasadený do meracej hlavy vyrobenej z permanentného magnetu. Pre určité špeciálne aplikácie je snímač, kde je termočlánok nalisovaný na fólii (obr. 3.9). Obr Schematický detail snímača povrchovej teploty [3.23] Obr Schéma snímača povrchovej teploty s pružinou Obr Snímač povrchovej teploty [3.23] Obr Fóliový dotykový snímač povrcho

26 Bezkontaktné meranie povrchovej teploty Metódy, ktoré umožňujú bezkontaktné meranie povrchových teplôt sú založené na meraní tepelného vyžaro zariadenia, ktoré umožňuje určiť teplotu meraného objektu podľa jeho vyžarovania (obr. 3.10). Výhodou je m materiálov, ktoré majú malú tepelnú vodivosť, neprístupných, alebo pohybujúcich sa objektov. Termovízne kamery Princíp termovízie objavil Wiliam Herschel v roku 1800 a používala sa dlhé obdobie prevažne pre vojenské ú používať až v druhej polovici 50-tych rokov minulého storočia. Pre stavebníctvo ho začala ako prvá využívať Na Slovensku ho od uvedenej firmy pre stavebné účely začal využívať VVÚPS, pracovisko Tatranská Štrba koncom 70-tych rokov [3.4]. Termografická metóda merania povrchových teplôt sa zakladá na fyzikálnej skutočnosti, že každé teleso má vyjadrený jeho teplotou, a preto vyžaruje charakteristické elektromagnetické žiarenie. Toto žiarenie je povrchových teplôt. Pri teplotách, ktoré sú zaujímavé pre meranie v stavebníctve (t. j. 265 až 300 K), predm oblasti spektra. Infračervený signál vyžarovaný povrchom meraného objektu sa pomocou objektívu k a snímacieho mechanizmu dostáva v bodovom rozklade na infračervený detektor. Tu sa mení na elektrický Podľa príslušných farebných odtieňov možno rozoznať množstvo vyžiarenej energie z povrchu sledovaného rovné povrchovej teplote. Získaný farebný termogram udáva po určitom číselnom spracovaní rozložen absolútnej teploty snímaného povrchu je potrebné poznať jeho emisivitu a porovnať farbu termogr zodpovedajúcou známej teplote porovnávacieho absolútne čierneho telesa. Podmienkou termografického m medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Platí zásada, že čím vyšší je tepelný odpor snímanej kon efektívnu diagnostiku potrebný. Vonkajšia klimatická situácia by mala byť ustálená a jej parametre je potreb spracovať. Pri zázname termogramov musia byť rešpektované viaceré zásady: odrazy tepelného žiarenia z stavebnej konštrukcie atď. podľa [3.21]. Na farebnom tepelnom obraze vonkajšieho povrchu konštrukcie mo povrchovými teplotami, ktoré sa na vnútornom povrchu tej istej konštrukcie prejavujú ako chladnejšie plochy z budovy. Farebný termogram zobrazeného povrchu je doplnený číslicovo signalizovanou stupnicou, určujúc danému teplotnému rozsahu. Ohraničené jednofarebné plochy, tzv. izotermy, označujú miesta s rovnakou p

27 Obr Bezkontaktný snímač povrchovej teploty [3.27] Obr Príklad malého zariadenia na termovíznu d Obr Príklad kompaktného zariadenia pre dlhodobé terénne termovízne meranie [3.25] Obr Príklad profesionálneho prenosného za [3.25]

28 Termografické kamery majú rôzne geometrické rozlíšenie v závislosti od použitých detektorov a objek detektora termografickej kamery (čim viac meracích bodov detektor má), tým je na termograme viac detailov Rozlíšenie sa pohybuje od 160 x 120 bodov (obr. 3.11) po 640 x 480 bodov (obr. 3.13). Kvalitné ro zobrazenie a vyhodnotenie najmenších štruktúr na meranom objekte. Objektívy termografických kam teleobjektívov so zorným uhlom 25 až po širokouhlé objektívy so zorným uhlom 42. Pre meranie na vzdiale analýze aj malých štruktúr je výhodný teleobjektív. Širokouhlé objektívy nachádzajú uplatnenie v sties komplexného hodnotenia môže byť kamera vybavená digitálnym fotoaparátom a zvukovým záznamom kom Meranie teploty v konštrukcii V stavebnej tepelnej technike sa, okrem merania teploty vzduchu a povrchových teplôt, často využívajú aj m v zemine. Pre tento účel slúžia rôzne zabudované snímače alebo vpichové snímače teploty. Ako zabudovan druhy termočlánkových drôtov (obr. 3.14) alebo bezdrôtové technológie. U pokročilých bezdrôtových techno zo zabudovaných snímačov až niekoľko rokov (obr. 3.15). Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID) je po rádiového systému pre prenos dát zo zariadenia (štítku) pripojeného k objektu na účely automatickej identifi informácie uložené v elektronickej podobe, na energeticky nezávislých pamätiach. RFID štítok (čip) obsahuj 3.16). RFID čítačka vyšle kódovaný rádiový signál, ktorý aktivuje prijímač v štítku. Štítok dostane správu a re RFID čipy môžu byť buď pasívne, aktívne alebo pasívne na batérie. Aktívny štítok má batériu a pravidelne vy je lacnejší a menší, pretože nemá batériu. Namiesto toho štítok využíva rádiovú energiu prenášanú z čítačky dostatočne blízko k čítačke, aby mal dostatok energie preniesť informáciu do čítačky. Štítky môžu byť buď ib poradovým číslom, ktoré slúži ako kľúč do databázy, alebo môžu byť na čítanie i zápis, kde je mo Programovateľné štítky môžu byť zapísané viackrát. Vpichový teplomer má snímač so spevnenou meracou 3.17). Merací element tvorí zapuzdrený termočlánok, ktorý ma väčší čas odozvy. Na meranie teploty v zemin vhodné odporové snímače s ochrannou rúrkou s nehrdzavejúcej ocele (obr. 3.18). Obr Termočlánkový drôt [3.23] Obr Záznamník s vlhkosti a tlaku s bezdrôto

29 Obr Pasívny RFID čip umiestnený v kocke ľadu [3.28] Obr Vpichový teplomer so spevne teploty zapuzdrený v ochrannej oceľovej rú Meranie tepelného toku Rozlišujeme meranie tepelného toku cez konštrukciu vedením tepla (kondukciou) a meranie tepelného toku Tepelný tok v konštrukcií vzniká v dôsledku rozdielnych teplôt na povrchoch konštrukcie. Meria sa pomocou aj Schmidtov koberec alebo termoelektrický kalorimeter. Sú to prevažne kruhové (obr. 3.19) alebo štvorcové meraciu a časť kompenzačnú. V meracej časti sú zabudované termočlánky zapojené do série. Na obvode m svorky na zapojenie termočlánkov na registračný milivoltmeter. Pri meraní je potrebné zabezpečiť do s povrchom sledovanej konštrukcie. Meranie tepelnej vodivosti Súčiniteľ tepelnej vodivosti patrí k základným tepelnotechnickým veličinám používaným pri navrhovaní a pos z hľadiska stavebnej tepelnej techniky. Meria sa laboratórne rôznymi metódami z ktorých najznámejšie sú P Eriksonova metóda a Bockova metóda. Podstata uvedených metód tkvie v meraní tepelného toku prechádza vzorky v ustálenom tepelnom stave. Z nameraných teplôt a zo známej meracej plochy a hrúbky vzorky určím

30 Obr Schéma kruhového termotranzitometra Obr Štvorcový termotranzitometer Ob (Schmidtov koberec) - meranie tepelného toku ter vedením tepla [3.32] kob sála Poensgenova metóda Prístroj sa skladá zo strednej vykurovacej dosky rozmerov 500x500 mm a dvoch chladiacich dosák (obr. 3.2 a hmotnosti sa vkladajú medzi strednú vykurovaciu dosku a krajné chladiace dosky. Na zamedzenie okrajov doska po okrajoch kompenzačné pásy podobnej konštrukcie ako vykurovacia doska a je vystrojená rovnaký Chladiace dosky majú takú veľkosť, aby svojou plochou kryli nielen vykurovaciu dosku, ale aj kompenzačný s teplotou 10 C, udržiavanou na konštantnej výške. Celé zariadenie je umiestnené v skrini vyplnenej tepeln vzorky sú veľkosťou zhodné s vykurovacou doskou. Úprave povrchov vzoriek je potrebné venovať mimoriad vzorkami a doskami prístroja vzduchové vrstvy. Po dosiahnutí ustáleného stavu sa odčíta príkon elek a vonkajšieho povrchu z obidvoch vzoriek. Teploty sa merajú termočlánkami alebo odporovými teplomermi v meraných vzoriek. Na jednej strane vzorky sa meria vždy najmenej piatimi termočlánkami. Z nameraných ho tepelnej vodivosti pre každý jednotlivý merací interval podľa vzťahu: = W. d 2. S. (ϴsi ϴse ) kde λ je súčiniteľ tepelnej vodivosti [W/(m.K)], W je príkon elektrického prúdu mernej dosky [W], d je hrúbka

31 dosky [m 2], ϴ si je povrchová teplota vzorky na teplej strane [ C] a ϴ se je povrchová teplota vzorky na chlad súčiniteľa tepelnej vodivosti sa stanoví ako priemerná hodnota z čiastkových údajov. Obr Schéma merania súčiniteľa tepelnej vodivosti Poensgenovou Obr Schéma merania súčiniteľa metódou vykurovacej dosky HFM 436 Lambda (hore) a prístroj Hea Zisťovanie základných tepelnofyzikálnych charakteristík prístrojom ISOMET 104 Metódy na meranie termofyzikálnych veličín rozdeľujeme približne do dvoch skupín, a to na metódy stacioná teplotným poľom, a na nestacionárne, ktoré pracujú s dynamickým teplotným poľom. Pulzná metóda je nest stavebných materiálov, kde treba získať väčší rozsah štatistických meraní. Založená je na určení súradníc m to vhodným umiestnením snímača teploty v skúmanej vzorke vzhľadom na impulzný tepelný zdroj.

32 Na základe pulznej metódy pracuje prístroj Isomet 104 (novšia verzia Izomet 2104). Prístroj je určený (podľ termofyzikálnych parametrov a to súčiniteľa tepelnej vodivosti, mernej objemovej tepelnej kapacity, kompaktných, sypkých a kvapalných materiálov pomocou výmenných ihlových a plošných sond. Meranie je závislosti teplotnej odozvy na impulzy tepelného toku do analyzovaného materiálu. Tepelný tok sa vytvára ro rezistore sondy, ktorá je tepelne vodivo spojená s analyzovaným materiálom. Teplota rezistora sa sníma pol Priebeh teploty ako funkcia času sa v diskrétnych bodoch vzorkuje a cez tieto vzorky sa prekladajú regresné súčtu kvadrátov odchýliek. Koeficienty regresných polynómov slúžia na výpočet termofyzikálnych parametro získaných z integrálneho optimalizačného kritéria zabezpečujúceho maximálnu tesnosť regresného polynóm riešením matematického modelu šírenia tepla v blízkom tepelnom poli pre danú sondu. 4.3 MERANIE TEPELNÉHO ODPORU STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÍ Na meranie tepelného odporu konštrukcií sa používajú rôzne modifikácie skriňovej metódy podľa Poensgen meranie tepelného odporu sa skladá z dvoch samostatných skríň, vykurovacej a chladiacej (obr. 3.23). Mera tepla vzorkou z merného priestoru vykurovacej skrine na ochladzovanú stranu vzorky, pričom sa stan merného priestoru. Kompenzačný priestor je vykurovaný na rovnakú teplotu ako merný priestor, aby medzi n Merná konštrukcia s rozmermi 2,5 x 2,5 m a skutočnou hrúbkou je na montážnej podložke prisunutá chladiacim kompresorovým zariadením udržuje pomocou výparníka konštantná teplota pod bodom mrazu. K obklopuje mernú časť vykurovacej skrine, zabraňuje tepelným stratám a zabezpečuje tak kolmý tepelný tok cez elektromer do vykurovacieho telesa v mernej časti a jeho dodávka je regulovaná kontaktným teplomerom na teplotu 20 C. Na vnútornom a vonkajšom povrchu meranej konštrukcie sa pomocou termočlánkov mera od 0,5 do 1,0 m2. Zo zistených hodnôt sa vypočíta tepelný odpor zo vzťahu = Kde:R je tepelný odpor [(m2.k)/w]; Ɵ.. Δϴ je rozdiel aritmetických priemerov vnútorných a vonkajších povrchových teplôt meranej konštrukcie [K]; S je merná plocha vykurovacej skrine [m2]; E je spotreba elektrickej energie počas merania [Wh]; t je čas merania, ktorý bol potrebný na stanovenie spotreby elektrickej energie E [h].

33 Druhý spôsob merania je možný pomocou termotranzitometrov s kompenzačnými pásmami na m Termotranzitometre sa prikladajú na povrch vyhrievanej strany meranej vzorky. V priestore vykurovacej skrin pričom spotreba tepla na vykurovanie sa nemení. Vykurovaciu skriňu nie je potrebné deliť na mernú a komp vzorku sa určí z údajov termotranzitometra. Tepelný odpor sa odčíta zo vzťahu: = kde q je hustota tepelného toku [W/m2]. Obr Schéma laboratórneho zariadenia na meranie tepelného odporu zvislých stien

34 Meranie súčiniteľa prechodu tepla Súčiniteľ prechodu tepla udáva tepelný tok, šíriaci sa z vnútorného prostredia do vonkajšieho prostredia cez jednotkovom teplotnom rozdiele teploty vnútorného a vonkajšieho prostredia. Je to dôležitá veličina pri určov a môžeme ju učiť z nameraných hodnôt stavebnej konštrukcie v zabudovanom stave podľa nasledujúcich vz Pri aplikácií uvedenej metódy určenia U hodnoty z nameraných hodnôt hustoty tepelného toku sa použije alt termotranzitometer na meranie tepelného toku, ktorý je umiestnený na vnútornej strane stavebnej ko a dva teplomery na meranie teplôt vonkajšieho a vnútorného prostredia. Použije sa výpočet podľa vz =Ɵ Ɵ Kde: U je súčiniteľ prechodu tepla [W/(m2.K)], q je hustota tepelného toku [W/m2] a ϴai - ϴae je rozdiel teploty vzduchu na vnútornej a vonkajšej strane konštrukcie [K]. termotranzitometer na meranie tepelného toku, ktorý je umiestnený na vnútornej strane stavebnej ko a dva snímače na meranie povrchových teplôt konštrukcie na vnútornej a vonkajšej strane - použije s U= h i Λ he =Ɵ Ɵ Kde: Λ je plošná tepelná priepustnosť (prevrátená hodnota tepelného odporu) [W/(m2.K)], hi, he súčiniteľ prestupu tepla na vnútornej a vonkajšej strane konštrukcie [W/(m2.K)], ϴsi, ϴse je povrchová teplota na vnútornej a vonkajšej strane konštrukcie [ C]. Meraním súčiniteľa tepelnej vodivosti stavebnej konštrukcie popisovanou metódou môžu vzniknúť nep ovplyvnené: meracou zostavou (presnosť), subjektom-človekom, prostredím, časom merania a umiestnením

35 sa oboznámiť s dispozíciou a konštrukciami budovy a zabezpečiť stabilizáciu teploty vnútorného prostr konštrukcií budovy určiť vhodné miesta, kde sa budú realizovať merania. Konštrukcia by mala byť homogén možné zistiť napríklad termovíznou diagnostikou. Merania uskutočňovať pri dostatočnom teplotnom ro vonkajšom a vnútornom prostredí, vylúčiť oslnenie konštrukcií, vplyvy nárazového vetra, dažďa, snehovej po hluk, zdroje sálania, resp. teplotné odrazy od zdrojov sálania. Najvhodnejšie je merať v noci, resp. nadránom meraní za rôznych prevádzkových režimov. Klimatická komora Meracie zariadenie pozostáva zo štyroch základných častí: pevná klimatická komora, mobilná klimatická kom (obr. 3.24). Pevná klimatická komora s programovaním modelovaných podmienok vonkajšej klímy (teplota, t Vonkajšie rozmery sú 2640 x 2640 mm s meracím otvorom na celú šírku a výšku steny. Mobilná klimatická k klímy (teplota, vlhkosť, pohyb vnútorného vzduchu) má podobné rozmery. Mobilná menšia klimatická komor modelujúcu podmienky vonkajšej klímy. Situuje sa do mobilnej komory, ktorá v tejto zostave prestavuje kom so známymi tepelnoizolačnými vlastnosťami obsahuje merací otvor, do ktorého sa umiestňuje vzorka konštrukcie otvorov obvodového plášťa budov (okná, dvere atď.) Obr Schéma - veľká klimatická komora Obr Klim (foto: Autori)

36 Meranie difúznych vlastností Súčiniteľ difúzie vodnej pary a faktor difúzneho odporu je meraný v ustálenom stave buď v izotermických po vlhkostnom gradiente. Miskové metódy Vzorky sledovaných materiálov sa osadzujú do kruhových misiek (obr. 3.25), ktoré sa ukladajú do prostredia vzduchu. V miske pod vzorkou je pri rovnakej teplote odlišná vlhkosť vzduchu. Rozdiel tlakov vodnej pary m vzorky je príčinou difúzie vodnej pary cez vzorku. Miska je kovová alebo sklenená, vo vnútri je sušidlo (silika nízkou relatívnou vlhkosťou. V skúšobnom priestore je pomocou otvorenej hladiny nasýtených roztokov solí vzduchu. Sleduje sa prírastok hmotnosti misky. Po ustálení je možné vyjadriť súčiniteľ difúzie vodnej pary σ σ= gd. d S. (pd1 pd2 ) kde gd je hustota difúzneho toku vodnej pary [kg/(m2.s)], d je hrúbka vzorky v m, S je plocha vzorky v [m2 a] p pod vzorkou a nad vzorkou v [Pa]. Skúšku je možné usporiadať i tak, že vyššia relatívna vlhkosť vzduchu je prostredie je v skúšobnom priestore. Metóda je vhodná pre hrúbky od 40 do 50 mm. Obr Schéma miskovej metódy sledovania súčiniteľa difúzie vodnej pary

37 Difúzne skrine a komory Zariadenie bolo vyvinuté F. Mrlíkom. Pre dosiahnutie rozdielu čiastočného tlaku vodnej pary je použitý rozdie stranách vzorky, čo najlepšie vystihuje skutočné podmienky. Dosiahnuté výsledky sú kvalitatívne vyš kondenzáciu vodnej pary. Vzorky materiálov majú veľkosť 500 x 500 mm a hrúbku 100 mm. Vodná para, kto vážiacej miske a po rozohriatí ľadu je vážené prejdené množstvo vodnej pary. Pre vzorky väčších r v komorách. Difúzny odpor Pre vrstvené konštrukcie a pre plošné konštrukcie je možné zisťovať difúzny odpor laboratórne v difúznych s je ho možné merať v zimnom období. Pri sledovaní teploty a relatívnej vlhkosti vonkajšieho a vnútorného pro do plošných sond (obr. 3.25). Meranie sa vyhodnocuje zo vzťahu: Rd = S. (pdi pde ) gd kde Rd je difúzny odpor konštrukcie [m/s] a pdi, pde sú čiastočné tlaky vodnej pary v interiéri a v exteriéri v [Pa Obr Plošná sonda na meranie difúzie vodnej pary na stavbe

38 4.4 MERANIE VLHKOSTI STAVEBNÝCH MATERIÁLOV Vlhkosť, t.j. obsah vody v stavebných materiáloch a konštrukciách je najväčším nepriateľom ich spoľa a použiteľnosti). Degradácia technicky významných vlastností stavebných materiálov a konštrukcií v suchom veľmi pomaly, t.j. nízkou intenzitou. Rovnako korózne pochody neprebiehajú, ak sú kapiláry a póry stavebný všeobecnosti sa za najnepriaznivejší stav považuje, keď sa vlhkosť v stavebných materiáloch a konštrukciác % hm. Základnou podmienkou pre zistenie skutočného stavu muriva z hľadiska vlhkosti je získať úd materiáloch, t.j. v kameni, tehlách, spojovacej malte a omietkach. V mnohých prípadoch je postačujúc neexistuje jednotný predpis (norma) pre jednotlivé kroky pri prieskume vlhkosti, preto sa v praxi používa čes je rôzna, daná typom práce jednotlivých odborných pracovísk. Často bývajú prieskumy spájané s možnosťa krokov je určovaný účinnosťou sanačných opatrení. Vlhkosť muriva je priamo závislá od vonkajších atmosfé fázovým posunom. Tento fakt musí mať každý autor prieskumu na zreteli. Obsah vody v murive kolíše v rôznych ročných obdobiach, a preto je jednorazové meranie vlhkosti spravidla skreslené. Z tohto dôvodu je prieskumy, ktoré zachytia najmenej dve ročné obdobia, najlepšie však s využitím prechodného obdobia (ma Na meranie vlhkosti sa používajú nasledovné metódy: gravimetrické meranie vlhkosti; metóda karbidu vápnika; odporové meranie vlhkosti; kapacitné meranie vlhkosti; rádiometrická neutrónová metóda merania; mikrovlnné meranie vlhkosti; termografia; pulzná metóda ISOMET. Gravimetrické meranie vlhkosti Pri metóde gravimetrického stanovenia vlhkosti sa zo stavebného materiálu odoberie vzorka. Vzorka sa odv sušiarni pri 105 C. Po vysušení ak sú dve váženia za sebou rovnaké sa stanoví obsah vody. Ak sa po vysu po stanovenej dobe, získa sa nasýtená vlhkosť. Tým sa stanoví stupeň prevlhčenia a maximálna schopnosť Touto metódou sa dá veľmi presne stanoviť obsah vlhkosti mnohých stavebných materiálov. Okrem dreva a je metóda tiež veľmi vhodná pre tepelnoizolačné materiály. Všetkými gravimetrickými (vážkovými) metódam

39 vody. Stanovuje sa vlhkostnou bilanciou, ktorá predstavuje porovnávanie jednotlivých hodnôt hmotnostne po výške a do hĺbky konštrukcie s vlhkosťou materiálu celkom nasýteného vodou (w m) a so stupňom m ms 100%hm ms w w = m 100%hm w'm wm = w'm = kde mu ms 100%hm m - je hmotnosť vlhkej vzorky ms (3.9) ms - je hmotnosť vysušenej vzorky mu - je hmotnosť vzorky nasýtenej vodou Zistené percento hmotnostnej vlhkosti je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k druhu stavebného materiálu (najm k využívaniu priestoru. Metóda karbidu vápnika (CA-metóda) Skúška metódou karbidu vápnika je vhodná na stanovenie vlhkosti minerálnych stavebných materiálov. Zo s cca 10 g - 50 g. Skúšobný materiál sa rozdrví v mažiari a zároveň sa vytriedia hrubé časti ako drvina a štrk. spolu so 4 oceľovými guľkami a ampulkou karbidu vápnika dá do tlakovej fľaše z ocele (postup na obr hlavicou a intenzívne sa zatrasie. Prostredníctvom chemickej reakcie vznikne konštantný tlak, ktorý umožní vlhkosť. Obr Postup pri stanovení hmotnostnej vlhkosti muriva metódou karbidu vápnika - odber vzorky Obr Postup pri stanovení Obr Postup hmotnostnej vlhkosti muriva muriva metódou ka metódou karbidu vápnika - váženie tlakovej nádobe a s

40 Odporové meranie vlhkosti - elektrická metóda Dva senzory sa zatlčú, zarazia alebo zavŕtajú do časti stavebnej konštrukcie a odmeria sa elektrický odpor v Vlhké látky sú elektricky vodivejšie, t.j. ich elektrický odpor je nižší. Výsledky sa pre rôzne stavebné materiál Možné je tiež meranie minerálnych látok. Rozdielne rozloženie vlhkosti v stavebnom materiáli, teplota, medzery v lepidle, povrchové ošetrenie alebo zlý kontakt elektród môže viesť k chybným meraniam. Nevýho elektrolytu, teda obsah solí a teploty. Vhodná je pre materiály nezasolené a pri ideálnych teplotách, predpísa a meracej sonde. Kapacitné meranie vlhkosti - elektrická metóda Pri tomto druhu merania sa vlhkosť stanoví nedeštruktívne elektromagnetickými vlnami, to znamená bez zar sa uskutočňuje priložením meracieho strmeňa upevneného na prístroji na meraný materiál. Hovoríme o nev vody (obr. 3.29). Čím vyššia je izolačná konštanta, tým väčšia je vlhkosť muriva. Meranie sa uskutočňuje pro vĺn, vysielaných z prístroja. Pritom sa odmeria kapacita kondenzátora, ktorý predstavuje stred merac materiálu určeného na meranie musí však byť známa, inak sa nedajú očakávať žiadne primerané výsledky. aj pri nerovných povrchoch, keď merací strmeň úplne neprilieha. Ako pri odporovom meraní vlhkosti, treba a uskutočnili viaceré merania. Kapacitné meranie vlhkosti je vhodné pre drevo aj pre minerálne stavebné mate teploty a solí, možnosť merania v širokom rozmedzí vlhkosti. Nevýhodou je nutnosť kalibrácie pre každý sta najmä na zisťovanie dotykovej vlhkosti. Obr Kapacitné sondy na meranie vlhkosti na povrchu materiálov

41 Rádiometrická neutrónová metóda merania Meranie sa realizuje pomocou neutrónovej sondy. Metóda je založená na jadrovofyzikálnom jave. Je vhodná oblastí, kde sa určí plošné rozloženie vlhkosti. Potom sa cielene odoberú vzorky z oblastí s nameranou vyso vlhkosti, na ktorých sa gravimetrickou metódou zmeria absolútna vlhkosť. Prístroj produkuje pomocou rádioa kinetickou energiou a vyžaruje ich do skúšaného materiálu. Neutrónová sonda preto obsahuje zariadenie, kt detektory pomalých neutrónov. Hustota odrazených pomalých neutrónov sa zisťuje v prístroji a elektronicky ktoré sa na displeji zobrazí. Podľa konštrukcie a obsahu vlhkosti sa mení od hodnoty 5 do 150. Mikrovlnné meranie vlhkosti Táto metóda sa radí tiež k nedeštruktívnym metódam merania vlhkosti. Princíp merania spočíva v meraní st ukážu svoje maximum v absorbcii. U väčšiny materiálov ako drevo, murivo alebo iné stavebné materiály sa d vody až do hĺbky 200 až 250 mm. Mikrovlnná metóda je veľmi rýchla, ale aj veľmi drahá metóda. Termografia Termografická metóda neposkytuje presné údaje o vlhkosti, iba informuje o pomeroch, prejavujúcich sa na zistenie miest trhlín. Vyparovaním vlhkosti v mieste trhliny dochádza na povrchu časti stavebnej konštrukcie ktorých teploty sú nad absolútnou nulou, vyžarujú energiu, ktorá sa šíri priestorom vo forme elektromagnetic kamier či fotoaparátov sa dá toto žiarenie zviditeľniť, pričom vlhké miesta sú chladnejšie. Vhodná je najmä n vlhkosti. Kontrolné otázky k učivu: 1. Ako by ste definovali termografickú metódu merania? 2. Akým spôsobom by ste postupovali pri meraní metódou gravime materiálu? 3. Aký je princíp merania vo veľkej klimakomore?

42 Literatúra: [3.1] [3.2] [3.3] [3.4] [3.5] [3.6] [3.7] [3.8] [3.9] [3.10] [3.11] [3.12] [3.13] [3.14] [3.15] [3.16] [3.17] [3.18] [3.19] BLOCKEN, B. - CERMELIET, J.: WIND-DRIVEN RAIN. HEAT AND MASS TRAN COMPONENTS AND WHOLE BUILDING FROM FUNDAMENTAL TO NEW ADVAN WORKSHOP, K.U. LEUVEN, JUNE ĎURICA, P. : PORUCHY BUDOV - DIAGNOSTIKA A SANÁCIA. ŽILINA: EDIS ŽU, 2012 ĎURICA, P. - VERTAĽ, M.: VYBRANÉ STATE Z KONŠTRUKCIÍ BUDOV. SKRIPTÁ, ŽIL FORMÁT. ĎURICA, P. - CANGÁR, M. - RYBÁRIK, J. - SLOVÁKOVÁ, E.: TERMOVÍZNA DREVOSTAVBY, VEDECKÁ KONFERENCIA S MEDZINÁRODNOU ÚČASŤOU, 10.PREDNÁŠOK, STR FLIMEL, M.: RIZIKÁ PRI URČOVANÍ SÚČINITEĽA PRECHODU TEPLA STAVEBNÝCH NA APLIKÁCIU METÓDY MERANIA TEPELNÉHO TOKU. IN: ZBORNÍK 16. MEDZ OCHRANA BUDOV 2011, VYSOKÉ TATRY - ŠTRBSKÉ PLESO, STR GRÚŇOVÁ,Z. - KORENKOVÁ,R.: DETEKCIA VLHKOSTI V HISTORICKÝCH A PAMIAT POMOCOU TERMOVÍZIE. IN: ZBORNÍK Z KONFERENCIE PORUCHY A REKONŠTRU STRIECH, PODBANSKÉ 2010, ISBN , STR HALAHYJA, M. A KOL.: STAVEBNÁ TEPELNÁ TECHNIKA, AKUSTIKA A OSVETLENIE HYKŠ, P. - HRAŠKA, J.: SLNEČNÉ ŽIARENIE A BUDOVY. BRATISLAVA: ALFA CHMÚRNY, I.: TEPELNÁ OCHRANA BUDOV. BRATISLAVA: JAGA KORENKOVÁ, R.- BAĎUROVÁ, S. - ĎURICA, P. :TERMOGRAFICKÁ ANALÝ DREVOSTAVBY ZBORNÍK PREDNÁŠOK Z VEDECKEJ KONFERENCIE S MEDZINÁ STR KORENKOVÁ, R., KRUŠINSKÝ, P., CANGÁR, M.: EXPERIMENTÁLNE MERANIA V STRECHY ODPOROVOU METÓDOU, IN: XVI SLOVAK - POLISH - RUSSIAN SEMINAR CIVIL ENGINEERING", ŽILINSKÁ UNIVERZITA 2007, STR NOVÁK, J.: VZDUCHOTESNOSŤ OBVODOVÝCH PLÁŠŤŮ BUDOV. PRAHA: GRADA 2 STERNOVÁ, Z. A KOL.: TECHNICKÝ SPRIEVODCA NA VYKONANIE DIGNOSTIKÁCIE VYDAVATEĽSTVO SIC SR, MINISTERSTVO VÝSTAVBY A VEREJNÝCH PRÁC SR, VV TYWONIAK, J.: NÍZKOENERGETICKÉ DOMY. PRINCIPY A PŘÍKLADY. PRAHA: GRAD TYWONIAK, J.: NÍZKOENERGETICKÉ DOMY 3. NULOVÉ, PASIVNÍ A DALŠÍ. PRAHA: ZAJAC, J.: STAVEBNÁ FYZIKA. AKUSTIKA, TEPLOTECHNIKA A OSVETLENIE ŽILINA WANT, R.: AN INTRODUCTION TO RFID TECHNOLOGY. IN: PARVASIVE COMPUTIN STR SMERNICA Č. 89/106 EHS EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY O ZÁKLADNÝCH P ZÁKON Č. 90/1998 Z. Z. O STAVEBNÝCH VÝROBKOCH V ZNENÍ NESKORŠÍCH PRED

43 [3.20] Zákon č. 69/2009 Z. Z. O STAVEBNÝCH VÝROBKOCH, ÚPLNÉ ZNENIE ZÁKONA [3.21] [3.22] [3.23] [3.24] [3.25] [3.26] [3.27] [3.28] [3.29] [3.30] [3.31] [3.32] [3.33] [3.34] [3.35] VÝROBKOCH, AKO VYPLÝVA ZO ZMIEN A DOPLNENÍ VYKONANÝCH ZÁKONOM Č. Z. Z., ZÁKONOM Č. 134/2004 Z. Z. A ZÁKONOM Č. 173/2008 Z. Z. ČSN HYDROIZOLACE STAVEB - SANACE VLHKÉHO ZDIVA. ZÁKLADNÍ UST STN EN TEPELNOTECHNICKÉ VLASTNOSTI BUDOV. KVALITATÍVNE URČEN V OBVODOVÝCH PLÁŠŤOCH BUDOV. INFRAČERVENÁ METÓDA. PRODUKTOVÝ KATALÓG FIRMY AHLBORN, DOSTUPNÝ NA ADRESE: PRODUKTOVÝ KATALÓG FIRMY ATLAS, DOSTUPNÝ NA ADRESE: PRODUKTOVÝ KATALÓG FIRMY DIAS INFRARED GMBH, DOSTUPNÝ NA ADRESE: PRODUKTOVÝ KATALÓG FIRMY FLIR, DOSTUPNÝ NA ADRESE: PRODUKTOVÝ KATALÓG FIRMY FLUKE, DOSTUPNÝ NA ADRESE: PRODUKTOVÝ KATALÓG FIRMY JINAN H-RFID INFORMATION TECHNOLOGY C PRODUKTOVÝ KATALÓG FIRMY KIPP & ZONEN, DOSTUPNÝ NA ADRESE: PRODUKTOVÝ KATALÓG FIRMY OAKTON INSTRUMENTS, DOSTUPNÝ NA ADRESE PRODUKTOVÝ KATALÓG FIRMY R. M. YOUNG COMPANY, DOSTUPNÝ NA ADRESE PRODUKTOVÝ KATALÓG FIRMY SEQUOIA TECHNOLOGY LTD, DOSTUPNÝ NA ADR PRODUKTOVÝ KATALÓG FIRMY TESTO, DOSTUPNÝ NA ADRESE: CONDUCTIVITY/HFM-436-LAMBDA.HTML ĎURICA, P. (0,7) - PONECHAL, R.: PORUCHY A SANÁCIE BUDOV 1. DIEL - OBVODO ŽU V ŽILINE, 2012, 148 STR., CD FORMÁT, ISBN , 12,40 AH. BCI

44 5. PORUCHY A CHYBY NA STAVEBNOM DIELE Porucha súhrn fyzikálnych, chemických alebo iných procesov, ktoré narušujú: únosnosť, použiteľnosť a trvanlivosť objektu či konštrukcie. Vada skrytý nedostatok konštrukcie spôsobený nevhodným: návrhom, realizáciou a užívaním. Patológia je zaužívaným názov pre náuku zaoberajúcu sa chorobnými zmenami organizmov, podstatou, príčinami a vý existuje patológia ako samostatná vedná disciplína od polovice 18. storočia. S klinickou patológiou má v staveb disciplína poruchy stavieb (nerozvíja sa ako samostatná vedná disciplína). Jednotlivé druhy porúch konštrukc stavebnej mechaniky, fyziky a pod.. Zisťujeme širokú podmienenosť porúch stavieb komplexom statických, mechanick patológia v názve publikácie sa použilo kvôli tomu, že sa začínajú používať aj originálne vedecké postupy a to vedie k v v budúcnosti - Patológia stavieb. 5.1 PRÍČINY A ROZDELENIE PORÚCH Za chyby a poruchy možno považovať chyby prejavujúce sa pri nových výrobkoch, stav. prácach a dokončovacích prác dôsledky predčasného fyzického a morálneho opotrebovania. Konštrukcia je namáhaná rôznymi spôsobmi vyplývajúcimi z vonkajších zaťažení, z prevádzky alebo katastrof a pod.. Tieto zaťaženia sú najviac ovplyvňované nedodržaním alebo precenením funkčných schopností konštrukcií, alebo post materiálov (záleží na kvalite údržby budovy). Každý sanačný a rekonštrukčný zásah sa musí riadiť nasledovnými postupmi : prieskumné práce overujú jestvujúci stav objektu, alebo dlhodobejšie sledovanie porúch diagnostika porúch zistenie príčin porúch za účelom správneho návrhu opráv (odpovedajúca vlastná sanačná alebo rekonštrukčná práca.

45 Príčiny porúch Poruchy vzniknuté v predvýrobnej príprave, výrobe, pri prevádzke a užívaní stavby; Poruchy spôsobené účinkami prostredia, starnutím a únavou materiálu; Poruchy spôsobené zmenou základových pomerov, prekročením medze pevnosti; Poruchy vzniknuté nesprávnym užívaním budovy a nevhodnými konštrukčnými zásahmi; Poruchy vzniknuté živelnými pohromami (povodne, požiar a inými nepredvídanými účinkami). Rozoznávame poruchy : drobná porucha (vada, chyba) vada menšej závažnosti, kt. nezníži použiteľnosť výrobku; napr. vady estetické, staticky bezvýznamné, ich oprava nie je bezpodmienečne nutná. hlavná porucha (vada) vada, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou povedie k zlyhaniu nosného prvku alebo k podstatnému zníženiu poruchy závažné z hľadiska statického alebo prevádzkového (potrebný odborný zásah). kritická porucha vada, ktorá na základe teoretických úvah alebo podľa skúseností vedie k nebezpečným následkom pre oso sú v jeho blízkosti; okamžitý zásah je bezpodmienečne nutný. Rozoznávame deformácie: 1. vzájomné posuny časti alebo posun celého objektu 2. trhliny v konštrukciách nosných alebo nenosných 3. drvenie stavebného materiálu 4. korózia (ocele, rozpad muriva, betónu a pod.). Iné rozdelenie porúch : poruchy nosných a nenosných konštrukcií; poruchy podľa stavebných materiálov ( oceľové konštrukcie, betónové konštrukcie, drevené konštrukcie poruchy podľa stavebných prvkov a dielov, kt. sú porušené ( nosné murivo, stĺpy, stropná konštrukcia, sc Poruchy vznikajúce v predvýrobnej príprave, vo výrob e, pri prevádzke a užívaní stavieb

46 Poruchy v predvýrobnej príprave Spočívajú v nedostatočných technických podkladoch (geologický prieskum staveniska nebol zhotovený, v chybác v nezohľadnení základových podmienok, alebo účinkov prevádzky, chyby v statickom výpočte, a pod. Poruchy zavinené výrobou Nesprávnym uložením doskového materiálu na skládkach stavby, nedodržaním technologických postupov, napr predčasné alebo neodborné oddebnenie betónových a železobetónových konštrukcií a pod. Poruchy vyvolané prevádzkovými účinkami Prekročením náhodilého zaťaženia alebo zmenou tohto zaťaženia, účinkom vibrácie, chvenia, nárazov a pod., účinky c Vady pri užívaní stavieb vznikajú prirodzeným opotrebovaním objektov, konštrukcií a prvkov v závislosti na ich údržbe Nevyhovujúca úroveň usporiadania a vybavenia interiéru domového fondu vzniká hlavne zvyšovaním nárokov na úrov Poruchy spôsobené účinkami prostredia Poruchy spôsobené účinkami prostredia sa rozdeľujú sa na poruchy spôsobené : vlhkom, koróziou, teplotnými rozdiel a hnilobou dreva. Poruchy spôsobené vlhkosťou Zdrojom vlhkosti je voda zrážková, vzlínajúca alebo skondenzované vodné pary. Zrážková voda môže spôsobiť poruchy už v priebehu výstavby (hlavne v zimnom období za pôsobenia mrazu), cez strechu, stekajúca voda po teréne smerom k budove). Vzlínajúca voda spôsobuje vlhnutie murovaných aj montovaných konštrukcií, hlavne v spodnej časti stavby. Skondenzovaná voda, prípadne zvýšená relatívna vlhkosť vo vnútornom prostredí alebo uzatvorená v ko spôsobujú poruchy, ktoré sa prejavujú plesňami na vnútorných povrchoch, rozrušovaním materiálu (muriva, b Deformácie dreva vplyvom vlhkosti - Zmenou teploty drevo prijíma vlhkosť a späť vysychá. Tým sa zmenšuje a zv vnútorný a vonkajší rozmer buniek drevo napučieva a vysychá. Prirodzená vlhkosť dreva môže dosahovať až 33 %. P určitých okrajových podmienok, môže nastať nebezpečné deformovanie drevených prvkov (nosné väzníky, nenosné byť napadnuté drevokaznými hubami. Dôležité je správne zastavanie dreva do stavby. Drevo musí byť dobre vysušené vlhkosti, drevená konštrukcia musí byť chránená pred vlhkosťou. Poruchy zapríčinené teplotnými rozdielmi Sú to nepriame účinky, v murive alebo v betónových konštrukciách spôsobujú poruchy v dôsledku objemových zmien konštrukcii zmenou dĺžok. Nie sú nebezpečné pri rozmiestnení dilatačných škár po takých vzdialenostiach, že výsledok

47 žiadne nadmerné namáhanie vo vlastnom alebo v priľahlých prvkoch. Vo všetkých ostatných prípadoch, keď je zamed pri vyčerpaní únosnosti stav materiálu v ťahu za následok vznik trhlín. Čím tenší je stavebný prvok, tým viac podlieha t Pôsobenie tepelných účinkov na stavebné konštrukcie alebo stavebné objekty je možné rozdeliť do troch stavov: Tepelné účinky vyvolané rovnomerným ohriatím alebo ochladením stavebných prvkov alebo ic 1.stav: dĺžky z vonkajšej i vnútornej strany konštrukcie. To platí len pre homogénny materiál, napr. na tepelnej rozťažnosti, a preto v škárach vzniká ťahové napätie, a tým aj možnosť vzniku trhlín a Tepelné účinky spôsobené rozdielom teplôt medzi vonkajším a vnútorným povrchom kon 2.stav: spôsobované nerovnakými rozťažnosťami ich vonkajších a vnútorných povrchov, v dôsledk momentov v prierezoch prvkov, ktoré môžu vyvolať v ťahaných vláknach vznik trhlín. Tiet plášťoch montovaných stavieb (panelová prefabrikovaná výstavba obytných budov systémov Tepelné účinky vyvolané lokálnym oslnením budovy. Spôsobujú veľmi zložité priestorové tepe 3.stav: mení účinnosť slnečného svetla i po výške budovy. Slnečné svetlo nemá stálu intenzitu a konšt a tak je celý objekt v neustálom nerovnomernom a zložitom pohybe. (pozor na farbu fasády! - Obr Trhliny v železobetónových Obr Trhliny pri dilatácii vyložených konštrukciách dvoch tuho spojených telies s rozličným súčiniteľom tepelnej rozťažnosti Obr Vznik trhlín pri dilatácii Obr dvoch telies s rozličným osln súčiniteľom tepelnej rozťažnosti nespojených v úložnej škáre Trhliny vznikajú aj na vyložených železobetónových konštrukciách, napr. na rímsach, ak nie sú chránené vrstvou tepel žiareniu (obr. 3.1). Horná časť vyloženej konštrukcie, vystavená účinkom slnečného žiarenia, snaží sa roztiahnuť, tomu s ktorým je vyložená konštrukcia monoliticky spojená. Výsledkom sú napokon trhliny vo vzdialenosti približne po 6 m.

48 konštrukcie tepelnou izoláciou pripadne ich po dĺžke dilatovať každých 5 až 6 m. Pri oteplení telesa z dvoch spojených tepelnej rozťažnosti môžu vzniknúť poruchy znázornené na obr. 3.2 a 3.3. Ak sú tieto materiály v ložnej škáre spojené môže rozťahovať viac než telesa horného, vzniknú trhliny znázornené na obr Pri voľnom spojení materiálov teles Forma v akej sa prejaví vplyv tepelných dilatácií na budove je znázornená na obrázku horná časť budovy je oslnen roztiahnutím sa týchto dvoch rozlične otepľovaných častí sa môže porušiť lícna plocha budovy trhlinami, ktoré budú m 3.4 [4.27]. Poruchy zapríčinené nízkymi teplotami a mrazom Účinky mrazu vedľa zmien dĺžkových spôsobujú skrátenie stavebných konštrukcií účinkom chladu. Mráz vyvoláva vzni a ničivý účinok spočíva v tom, že voda pri zmrznutí zväčšuje svoj objem o 1/11 a pri tom vyvodzuje tlaky (130 MPa). Šk napr. zmrznutím betónovej zmesi v dobe jej tuhnutia. Betón stráca na pevnosti, hlavne pri periodickom pôsobení mra zhotovených pri nízkych kladných teplotách a počas mrazu. Takéto omietky v krátkej dobe opadávajú. Pri stavbe obje porušeniu základov vnútorných konštrukcií, ktoré nie sú založené v nezámrznej hĺbke. Trhacie účinky nastávajú stavebných prvkov (kotevné otvory, dutiny stropných panelov a pod.). Poruchy zapríčinené chemickými vplyvmi Chemikálie môžu byť agresívne voči betónu v stave pevnom, tekutom a plynnom. Najčastejšie poškodenie betónu poc Chemicky škodlivé zlúčeniny sú: koncentrácie solí ako síranov, dusičnanov, chloridov, voľných kyselín (napr. uhličitej). prisudzovať len jedinej príčine (ide zväčša o viac nepriaznivých účinkov). Poruchy spôsobené koróziou ocele a betónu Kovové stavebné konštrukcie podliehajú porušeniu okysličenia pod vplyvom vonkajšieho prostredia atmosféry, vody a byť pôda alebo betón. Vplyv hodnoty ph na chemickú koróziu ocele znázorňuje obrázok 3.5. Vznik korózie pôsobením atmosféry: Atmosférická korózia je elektrochemický dej podmienený prítomnosťou konštrukcií, ktorá pôsobí ako elektrolyt. Intenzitu korózie podporujú ďalšie činitele (obsah oxidu siričitého v o škodlivých látok, ktoré sa vlhkosťou rozpúšťajú a urýchľujú koróziu). Príklad korózie vplyvom pôsobenia atmos Vznik korózie kovov pôsobením vody: Hlavným činiteľom pri korózii kovov vo vode je kyslík obsiahnutý v stud obsah agresívnych látok vo vode (chloridy, sírany). Vznik korózie kovov v pôde: Je podmienený chemickým zložením pôdy a prítomnosťou agresívnych vôd v pôd v pôdach močaristých, v pôdach so zvýšenou vlhkosťou, v pôdach s dobrou elektrickou vodivosťou, so zvýšeno

49 Korózia výstuže v betóne: Oslabuje prierez prúta a zmenšuje aj jeho súdržnosť s betónom a môže spôso Najčastejšou príčinou korózie výstuže v betóne je strata pasivujúcich účinkov betónu spôsobená pokles v betóne. Príklad korózie odhalenej výstuže je znázornený na obrázku 3.7. Obr Vplyv hodnoty ph na chemickú koróziu ocele [4.31] Obr Korózia kovovej výplne zábradlia na balkónovej konštrukcii (fotografia archív autora) Obr. 3.7 železobetón (fotografia Príklady pre rôzne druhy a tvary korózneho napadnutia sú v prílohe normy STN (vybrané dr metalografickému vyhodnocovaniu korózneho napadnutia kovov [4.30]. 3Obr Bodová korózia Obr Škvrnitá korózia Obr Jamková korózia Obr. Poruchy spôsobené starnutím a únavou materiálu U všetkých stavebných materiálov dochádza postupom času ku vnútorným štrukturálnym zmenám, ktoré väčšin Materiál krehne, stráca svoju pružnosť a aj keď si zachová svoju povrchovú tvrdosť, stráca svoju húževnatosť. Starnuti na kvalite stavív, na prostredí a na účinkoch a pôsobení zaťažení.

50 Únava muriva Únava murovaných konštrukcií sa prejavuje v prípade, ak sú vystavené účinkom namáhania s veľmi premenný namáhania. Tieto namáhania môžu byť vyvolané otrasmi, ktoré vznikajú dopravou, dynamickými účinka zvoniciach, baranením štetovníc alebo pilót pri zhotovovaní a zabezpečovaní stavebných jám, ktoré susedia s nadzvukových lietadiel a detonáciou pri odstreloch v kameňolomoch. Otrasy spôsobujú kmitanie budovy a pre čoho budovy poklesnú (tzv. sadajú), nakláňajú sa, murivá sa trhajú, stavebné materiály ( kameň, tehla, malta) stávajú sa krehkými, lámu sa a rozpadajú. Únava ŽB konštrukcií Je vyvolaná dynamickými účinkami v priemyselných prevádzkach. Tieto účinky spôsobujú technologické zariad ventilátory, žeriavové dráhy a pod.). Poruchy spôsobené zmenou základových pomerov, prekročením medze pevnosti staveb spôsobené vplyvom zaťaženia Poruchy v dôsledku zmeny základových pomerov: Poruchy zapríčinené pôsobením stavebného objektu na základovú pôdu môžu mať rozličný pôvod, spravidla však ide základovej pôdy, čo môže mať za následok nepredvídané a prípadne aj nerovnomerné sadnutie (pokles) niektorej čas možné zdvihnutie základov alebo ich častí ako následok zmrznutia podložia. Rozhodujúci vplyv majú tu vlastno namáhaní základmi stavby, čo zase závisí od druhu základovej pôdy, tvaru základov a pod. Zmena základových pomero ako napr. deformáciami povrchu územia v dôsledku ťaženia uhlia a nerastov, alebo podzemnými chodbami (historické pôdy po zavodnených vrstvách, rôznou stlačiteľnosťou základovej pôdy alebo v dôsledku dodatočného priťažen premŕzaním a vysychaním zeminy pod základmi (toto sa týka hlavne ílov). Na obr je znázornený objekt, založený na nerovnomerne hrubej vrstve násype, vytvorenom pri regulácii riečneh násypu v podloží môžu, prirodzene, viac sadnúť, než časť základov na menšej hrúbke násypu. Prípadné nerovnomerné na doske), alebo vznik iných porúch v konštrukčných prvkoch stavby [4.27]. Časté poruchy stavieb vznikajú pri dodato objektu (pozri obr. 3.13). V takomto prípade môže objekt spolu so zeminou pod základmi skĺznuť po rozmočenej a klz môžeme zabrániť zachytením povrchovej vody drenážnou ryhou nad vyústením sklznej vrstvy zeminy. Túto úpr oporného múru pri päte zárezu. Veľmi časté poruchy stavieb vznikajú na stavbách postavených pri riekach s kolísajúco piesky, ktoré sa kolísaním hladiny vody v rieke z podložia vyplavujú (obr. 3.14). Podmývaniu objektu môžeme štetovnicovou stenou. Na obrázku 3.15 je znázornený objekt postavený nad zárezom, ktorý sa pri zosune pôdy do záre môžeme zabrániť napr. vybudovaní oporných múrov. Ďalšie príklady nebezpečného založenia budov a nerovno v [4.27].

51 Obr Zakladanie na Obr Založenie stavby na Obr Založenie stavby pri rieke nerovnomerne hrubom násype klznou vrstvou s kolísajúcou hladinou vody Obr Priame preťaženie: U jestvujúcich budov môže nastať priame preťaženie pri rôznych nevhodných adaptáciách alebo nadmernými v novostavbách dochádza k haváriám v dôsledku priameho preťaženia muriva z nekvalitných tehál a malty alebo pri nes Nepriame účinky namáhania vyvolávajú zvýšenie napätia, ktorým by bolo prekročené prípustné zaťaženie nosných prv ktorý je spôsobený sadaním muriva. Poruchy vzniknuté nesprávnym užívaním budovy a nesprávnymi konštrukčnými zásahmi Nesprávne užívanie budovy: Často sa stáva, že sú budovy používané k inému účelu, ako boli pôvodne naprojektované (napr. obytné budovy sa pou alebo prevádzkové). V týchto prípadoch vykazujú obvykle celý rad porúch spôsobených zväčšením úžitkového z a ostatných komunikácií. V dôsledku toho sú zväčšené priehyby stropov, dochádza k preťaženiu podpier, poklesu zákla umiestnená dodatočne do miestnosti s podlahami a stenami, ktoré neboli pre tento účel vybavené, môže byť príčinou byť ohrozená napr. dodatočným umiestnením strojov, ktoré nepriaznivo priťažujú konštrukcie a okrem toho vyvodzuj Nesprávnymi adaptačnými zásahmi môžu byť: Vzduchoizolačné hydroizolácie muriva obkladom steny bez odvetrávania vzduchovej medzery neprievzdušnými asfaltovými nátermi alebo omietkami. Týmito úpravami sa zmenšuje jestvujúca odpa do vyššej polohy. Zlepšovanie tepelnoizolačných vlastností obvodových stien dodatočnými tepelnoizolačnými vrstvami s neúčinnou parozábranou a preto dochádza ku kondenzácii vodných pár vo vnútri konštrukcie.

52 Vážne poruchy môžu nastať nesprávnymi adaptačnými zásahmi do pôvodnej konštrukčnej sústavy obj stenách, postavením ťažkých priečok na drevené stropné konštrukcie a pod.). Poruchy vzniknuté živelnými pohromami, hlavne požiarom Poruchy alebo havárie spôsobené živelnými pohromami,ako napr. zosunutím zeminy (obr.3.16), spadnutím lavín (obr. (obr. 3.19), musíme hodnotiť individuálne (prípad od prípadu). Najčastejšie sú poruchy vplyvom pôsobenia vysokých teplôt počas požiaru. Vysoké teploty môžu spôsobiť spálenie ho zníženie pevnosti materiálu (oceľ). Požiarne teploty ( C) podstatne presahujú zápalné teploty dreva (mäkké porúch záleží na požiarnej odolnosti stavebných materiálov a na prostredí, v ktorom horí (textilný priemysel, strojníck a pod). Obr Poruchy alebo Obr Poruchy alebo havárie Obr Poruchy alebo havárie havárie spôsobené zosunutím spôsobené spadnutím lavín (Následky spôsobené povodňami zeminy, (Foto: SITA) ničivej lavíny v rakúskom Galtur, zdroj (foto: Rostislav Hányš) wikipedia). Z hľadiska požiarnej odolnosti stavebných konštrukcií delíme poruchy podľa materiálu na: Poruchy tehlového a kamenného muriva Odolnosť muriva voči požiaru závisí do veľkej miery na jeho spojovacom materiáli (malta, omietka)( Vápenná omietka s 10 % prísadou sadry 20 mm hrubá odoláva ohňu 1,5 hod., murivo s touto omietkou ostáva neporu rozruší za rovnaký čas do hĺbky až 20 mm. Pri kameni sú rozhodujúcimi činiteľmi štruktúra a chemické zloženie.

53 Poruchy betónových konštrukcií Betón a ŽB odoláva ohňu pomerne dobre, ich odolnosť závisí najmä na druhu použitého štrku. Nakoľko betón a oceľ m nedochádza pri menšom požiari k odtrhnutiu betónu od armatúry. ŽB odoláva dobre požiaru ak je výstuž krytá vrstvo konštrukciách spôsobujú ohyb, a tým aj posun. Prudké ochladzovanie rozohriatych konštrukcií vodou vyvoláva veľké v vznik trhlín v betóne a deformácia výstuže. Porušuje sa súdržnosť výstuž sa oddeľuje od betónu. Poruchy drevených konštrukcií Dreviny používané v konštrukciách pozemných stavieb zoraďujeme podľa horľavosti nasledovne : borovica, smrek, jed pri požiari je často tvar konštrukcie. Slabé prierezy sa vznietia rýchlejšie ako trámy. Súvislé drevené plochy, napr. hobľ Drevo má pri požiari v porovnaní s inými materiálmi aj isté prednosti: tepelná vodivosť a súčiniteľ tepelnej rozťažnosti ohorením síce zmenšuje, ale časť únosnosti zostáva zachovaná. Veľmi ohorené trámy (napr. uprostred rozpätia až do svoju hmotnosť. Drevené konštrukcie poškodené požiarom možno ľahko vymeniť za nové. Poruchy kovových konštrukcií Oceľ sa pri požiari rozrušuje vo svojej molekulárnej štruktúre (spaľuje sa v nej uhlík), stráca pevnosť a ľahko sa deform veľkého požiaru sa vodorovné časti oceľovej konštrukcie ohýnajú smerom k ohnisku požiaru (asi po 15 minútach), stĺp murivo, porušujú murivo, ktoré vytláčajú, murivo praská a zrúti sa. Zmeny spôsobené pôsobením požiaru: mechanické zmeny konštrukcie sa deformujú, naťahujú, vybočujú, krútia, zhoria; fyzikálne vplyvom premeny vody na paru vzniká v stavivách napätie, ktorého dôsledkom je r opadávanie povrchových častí a vznik trhlín; chemické napr. premena vápencov na pálené vápno a pod. Účinky a vplyvy mimoriadnych zaťažení Zvláštnu skupinu zaťažení, ktorým treba venovať pozornosť, tvorí mimoriadne zaťaženie, z ktorého niektoré označujem Mimoriadnym zaťažením havarijného rázu sa rozumie taký druh mimoriadneho zaťaženia, ktoré nie je zahrnuté v obv pri obvyklých statických výpočtoch neuvažuje. Nemožno pri nich určiť vopred miesto a dobu výskytu, ani jeho presnú

54 vyvolať vážnu statickú poruchu nosnej konštrukcie. Pri návrhu sanácie a modernizácie je nutné dostatočne konštrukci opatreniami a úpravami, aby pri lokálnom porušení nosnej konštrukcie nedošlo k postupnému zrúteniu celej budovy ( progressive collaps). Zaťa žovacie účinky a vplyvy pôsobiace na pozemné stavby Rovnováha vonkajších účinkov síl a vnútorných síl betónových konštrukcii, spolu s podmienkou, že pretvorenie a medziach, je základným predpokladom statickej bezpečnosti súčasnej prevádzky schopného nosného systému. stavebný objekt možno napr. podľa ich vzťahov k objektu rozdeliť na: vplyvy spôsobované vlastnosťami použitých stav. materiálov hmotnosť konštrukcií; objemové zmeny a zmeny vlastností materiálov a konštrukcií v čase (zmrašťovanie, dotvarovanie, obj a vlhkosti). vplyvy vonkajšieho prostredia tlak a satie vetra; reakcie a zmeny tvaru základového podložia ( nebezpečné sú napr. íly napučiavajú a zmrašťujú sa); zmeny teploty a vlhkosti vonkajšieho prostredia; chemické a biologické vplyvy vonkajšieho prostredia; tiaž snehu. účinky a vplyvy vnútorného prostredia úžitkové zaťaženie; zmeny teploty a vlhkosti vnútorného prostredia; chemické a biologické vplyvy vnútorného prostredia. Na diagrame na obrázku 3.20 sa nachádza rozdelenie jednotlivých druhov porúch.

55

56 5.2 PORUCHY A CHYBY NA STAVEBNOM DIELE - VLHKOSŤ A SAN Zdroje a príčiny zvýšenej vlhkosti stavieb Zdrojom zvýšenej vlhkosti môže byť voda zrážková, voda povrchová, voda podpovrchová (gravitačná), voda podzemn voda prevádzková a voda zastavaná (technologická). Príčinou zvýšenej vlhkosti stavebných konštrukcií a materiálov môže byť zmáčanie, presakovanie, kapilárne vzlínanie, vnútorná, sorpcia, technológia výroby, chemická reakcia a mikroorganizmy. Pri hodnotení príčin zvýšenej vlhkosti a pre návrh sanácie je treba analyzovať podiel alebo dominantnú úlohu z niekto vlhkosti do vnútra stavebných konštrukcií: difúzia vodných pár (spôsobená miestnym rozdielom parciálnych tlakov vodných pár); kapilárne vzlínanie (vzostup vody v kapilárne pórovitých látkach úmerný povrchovému napätiu v prostredí vod kapilárna kondenzácia (kondenzácia na povrchu pórov nad zakrivenou plochou hladiny vody v kapilárach vn s rozdielnou distribúciou pórov i pri rovnakých tepelne vlhkostných podmienkach je rôzna); sorpcia (pohlcovanie vlhkosti zo vzduchu a jej hromadenie na styku fázy plyn tuhá látka ); nasiakavosť (pomerné množstvo vody, ktoré prijme látka ponorená 24 hodín do vody, vyjadruje sa v % hmotn transmisia (schopnosť materiálov viesť vlhkosť v kvapalnej fáze). Prieskum stavieb pre sanáciu vlhkého muriva Prieskumy stavieb sú technickým podkladom pre návrh komplexného sanačného zásahu na objekte. Prieskum stavieb obsahuje : posúdenie technického stavu konštrukcií objektu z hľadiska odolnosti a stability celej stavby alebo tých častí, n zhotovuje; prieskum podzemného a nadzemného muriva objektu na vlhkosť a na druhy a obsahy solí, ktoré tvoria výkvet chemickú analýzu trvale alebo občasne sa vyskytujúcej podzemnej vody, ktorá je v kontakte so základmi budo posúdenie inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov objektu a jeho blízkeho okolia a posúdenie k uvažovanému sanačnému zásahu. Súčasťou vlhkostného prieskumu budov je často aj meranie relatívnej vlhkosti vzduchu v miestnostiach a priestoroch suterénnych a nadzemných murív.

57 Druhy prieskumu vlhkosti muriva Vlhkostný prieskum sa zhotovuje deštruktívnym alebo nedeštruktívnym spôsobom. Prieskum deštruktívny Pri deštruktívnom prieskume sa z muriva na rôznych miestach a na rôznych výškach a zo strany vonkajšieho aj podzemných stien odoberajú z hĺbky mm pod povrchom vzorky stavených materiálov (tehla, prírodný k stavebných materiálov). Z vnútorných a vonkajších omietok sa vzorky na obsah vlhkosti (tiež pre zistenie obsah o druhoch a vlastnostiach použitých mált. Vlhkosť z odobratých vzoriek materiálov sa zisťuje laboratórne hmotnostnou metódou, a to vážením týchto vlhkých a presná je aj deštruktívna metóda karbidová, ktorá umožňuje operatívne zistiť obsah vlhkosti z odobratých vzoriek mu Prieskum nedeštruktívny Nedeštruktívny prieskum vlhkosti muriva, ale hlavne omietok a betónových mazaním a poterov sa zhotovuje za použi prednostne sa používajú prístroje na princípe merania elektrickej kapacity, nákladnejšie spôsoby zisťovania roz radiometrické, neutronografické a za použitia termovízie. Miesta odberu vzoriek Miesta odberu vzoriek z muriva a zvislé profily na skúšobných plochách sa umiestňujú do tých miest, kde sa prejavy vl omietky zníženou prídržnosťou k podkladu, znaky tvorby výkvetov solí (ako sú povrchové výkvety, farebné mapy a škv tých miest konštrukcií, ktoré sú z hľadiska vlhkostného namáhania typické. Vlhkosť muriva (platí pre plnú tehlu, betón) Stupeň vlhkosti Vlhkosť muriva w (v hmotnostných %) veľmi nízka w menej ako 3 nízka 3 5 zvýšená 5 7,5 vysoká 7,5 10 veľmi vysoká nad 10 Vlhkosť vzduchu vo vnútornom prostre Vlhkostná klíma vnútorného Re prostredia suché po normálne 50 vlhké 60 mokré na

58 Prieskum salinity (chemizmu) muriva Prieskum muriva na zistenie druhov a množstva solí tvoriacich výkvety (hlavne sírany, chloridy a dusičnany) sa zhotov vzoriek z murovanej malty i z murovaných prvkov z rôznych miest a hĺbok pod povrchom konštrukcie (prednostne sa o z ložných a styčných škár a z hĺbky do 20 mm pod povrchom muriva), vzorky sa spravidla odoberajú vo zvislom profile dve vzorky nad sebou), vzorky na analýzu solí je možno použiť aj pre stanovenie ph faktoru ich vodného výluhu. Pre objektívnu analýzu sa používajú metódy hmotnostné, titračné (argentometria, merkurimetria), iónová chromatog Inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum Ďalšia informácia, ktorá ja pre návrh spôsobu sanácie objektu dôležitá, je aspoň informatívne zistenie inžinierskogeolo v danom území, príslušné údaje sa spravidla zhromažďujú z geologických máp, prípadne zo skorších prieskumov základ sond pozdĺž muriva stavby až po základovú škáru. Uvedené druhy prieskumu nadzemných a podzemných konštrukcií a realizujú v rozsahu umožňujúcom objektívne odporúčanie technicky a ekonomicky najvýhodnejšieho spôsobu sanácie pritom treba rešpektovať zákon o ochrane pamiatok. Tento prieskum býva veľmi často hlavným podkladom pre rozhodnutie o použití vhodnej sanačnej metódy. Protokol o prieskume Výsledky prieskumu sa spracujú formou protokolu, ktorého obsahom sú hlavne: 1. poznatky z miestneho zisťovania technického a vlhkostného stavu konštrukcií; 2. fotodokumentácia zisteného technického a vlhkostného stavu muriva; 3. popis urobených prieskumov a dokumentácia miest odberu vzoriek muriva a miest zhotovených geologických pohľady); 4. výsledky prieskumu základovej pôdy alebo hodnotenie inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov 5. hodnotenie laboratórnej analýzy odobratých vzoriek muriva na vlhkosť a na salinitu; 6. formulácia príčin a spôsobu vlhnutia a zasolenia konštrukcie objektu; 7. odporučenie spôsobov a rozsahu sanácie objektu, potrebné zakreslenie do plánov príslušného podlažia budov 8. základné technické charakteristiky odporúčaných druhov sanačných konštrukcií, technológií a materiálov a sp alebo aj detaily). Projekt sanácie vlhkého muriva Projekt sanácie je súčasťou dokumentácie pre zhotovenie rekonštrukcie a opravy stavby. Spracováva sa samostatne a stavby. Projekt vychádza z protokolu o prieskume. Jeho obsah je závislý na veľkosti a zložitosti objektu, musí o dodatočnej HI a vysušovania muriva stavby. Súčasťou projektu sú aj navrhované požiadavky na vnútorné prostredie a po zhotovení sanácie.

59 Každý projekt obsahuje technickú správu. Technická správa jednoznačne určuje požiadavky na kvalitu a charakteristick konštrukcií stavby a požiadavky na súvisiace úpravy navrhované v rámci ďalších profesií. Technická správa obsa znázorňujúce sanované stavebné konštrukcie v mierke 1:50 s detailmi, s textovými vysvetlivkami a popismi. Kontrola kvality a účinnosti zhotovených sanačných prác Kontrola kvality a účinnosti zhotovených sanačných prác sa zhotovuje v prípadoch odôvodnenej pochybnosti o funkcii strany objednávateľa prác alebo užívateľa objektu v dobe do skončenia záručnej doby na zhotovené práce v zmluve o sanácie). Kontrola sa zhotovuje: vizuálnym posúdením; odberom a analýzou vzoriek muriva a omietok. Podľa druhu použitej sanačnej metódy sa vzorky muriva odoberajú a príslušné merania sa zhotovujú v týchto častiach v prípade sanačného systému, obsahujúceho dodatočné vytvorenie priečnej HI v murive v úrovni nad a pod H v prípade sanačnej systémov bez priečnej HI sa vzorky z muriva odberajú a merania zhotovujú vo zvislom prof Sanácia vlhkého muriva je systémom hydroizolačných, vysušovacích a stavebných opatrení. Prevažná časť budov určených k modernizácii a sanácii vyžaduje zhotovenie dodatočných HI a ochrany proti vzlínajúce vo forme vodnej pary z podzákladia a zo zeminy obklopujúcej stavebné konštrukcie v úrovni pod povrchom ter (vonkajšieho a vnútorného) obklopujúceho stavebné konštrukcie a materiály v úrovni nad terénom. Samotná ochrana časť komplexnej ochrany stavebných objektov pred účinkami vonkajšieho prostredia. Ochrana budov pred vodou a vlhkosťou patrí k najdôležitejším opatreniam z hľadiska zaistenia ich životnosti a funkčne Pri výbere sanačnej metódy je nutné posúdiť celý komplex vplyvov a činiteľov, ktoré ovplyvňujú vlhkostný režim stavb neúčinnosti sanačnej metódy zanedbaním niektorej z príčin zvýšenej vlhkosti. V súvislosti s ochranou stavieb proti vlh pred účinkami poveternosti, zrážkovej vody, posúdiť účinky vnútornej prevádzky z hľadiska vlhkostného režimu tepelný režim budovy v celoročnom cykle, intenzitu vetrania, vonkajšie klimatické podmienky a ďalšie účinky a vplyvy často existujúci stupeň vlhkosti stavebných konštrukcií, hlavne muriva zhoršiť. Preto je nutné venovať potrebnú budovy a urobiť príslušné prieskumné práce a ich komplexné vyhodnotenie. Súčasťou vyhodnotenia a návrhu sanačné vplyvu zníženej vlhkosti na zmenu vlastností stavebných konštrukcií a hmôt (napr. pieskovec nesmie byť úplne suchý,

60 Ochrana budov pred zvýšenou vlhkosťou V súčasnej dobe existuje celá rada sanačných metód, ktoré môžeme rozdeliť na: metódy priame dodatočná hydroizolácia muriva a vonkajších povrchových konštrukcií (obr a 2.22); izolačnými odvetrávanými vzduchovými medzerami (obr. 2.24); izolačným systémom vetracích kanálikov (do 4 % vlhkosti); elektro-fyzikálne metódy; injektážne metódy; špeciálne omietky a potery; konzervačné nátery a nástreky. metódy nepriame odvodnenie drenážnym systémom; ochrana spodnej stavby systémom odvetrávacích priekop a kanálov (obr. 2.23); úprava terénu; úprava hydrogeologických vlastností základovej pôdy; úprava vnútorného prostredia stavebného objektu. 1.pohonná jednotka 2.vodiace kladky 3.diamantové lano Obr Vkladanie Obr Princíp podrezania - pre vloženie novej Obr izolačných pásov do dodatočnej hydroizolácia muriva Schéma vzduchoizolačnej vybúraného muriva. clony z vonkajšej strany Dĺžka otvoru mm muriva

61 5.3 PORUCHY A CHYBY KONŠTRUKCIÍ NA STAVEBNOM DIELE - PORU Poruchy základových konštrukcií sú obecne spôsobené zmenou tvaru základovej škáry zakrivením základovej natočením základovej škáry, nerovnakým stlačením základovej škáry, pohybom základového podložia a pod.. Po spôsobené aj ich nekvalitným zhotovením, zmenou vonkajších podmienok a pod.. Medzi hlavné a možné príčin konštrukciách a v dôsledku toho aj vo vrchnej stavbe patrí: nedostatočná únosnosť v základovej škáre v dôsledku napríklad nedostatočného alebo chybného geologickéh výrazná nerovnorodosť základového podložia s veľkými rozdielmi geotechnických vlastností (únosnosť, stlačit zmeny geotechnických, hydrologických a klimatických podmienok (zmena výšky a hladiny spodnej vody, podm voda z potrubia a zníženie terénu v okolí stavby, nová výstavba v okolí stavby a pod.); zanedbanie okolitých základových pomerov, prípadne ich zmena v čase (nová okolitá zástavba, pohyb základo zeminy spod jestvujúcej stavby, účinky okolitej dopravy a činnosti, pohyb svahovitého terénu po vodonosných (územie nad podpovrchovou ťažbou nerastných surovín), cyklické prevĺhanie a vysušovanie základovej z sprašovitých zemín a pod.; nesúlad medzi navrhovaným a skutočným zaťažením základovej konštrukcie (zmena zaťaženia, modernizácia, zaťaženia, prevádzky a funkcie budovy.); zmena klimatických alebo vonkajších podmienok (obnaženie základov alebo základovej zeminy, zásahy do oko vysychanie a premŕzanie základového podložia); nesprávny návrh základových konštrukcií (nedostatočná dimenzia, rozdielny spôsob založenia jednotlivých vzá budovy, rozdielna hĺbka založenia a pod.); nekvalitne zhotovené základovej konštrukcie (nesprávne ošetrená zákl. škára, zvetraná zákl. škára, nedo nerovnako vysoké podsypové vrstvy, nekvalitné zhotovenie základov); zanedbanie interakcie vrchnej stavby a základovej konštrukcie; okolitá vegetácia (hlavne koreňové tlaky rastlých stromov). Základová konštrukcia je dôležitou časťou celého nosného systému budovy nosná konštrukcia základy základové stavby do základového podložia a späť reakcie základového podložia do vrchnej stavby. Spoľahlivý návrh sanácie alebo vyžaduje zodpovedajúce vedomosti o vlastnostiach nosného systému a zákl. podložia, rozbor vzájomnej interakcie a o oddelene alebo súčasne na obe časti celého systému. Využitie tuhosti a únosnosti nosného systému pri návrhu sanáci riešenie. V niektorých prípadoch môže naopak byť toto žiadúce vzájomné spolupôsobenie obmedzené na určitú mieru prenášaných zo základového podložia do vrchnej stavby alebo o obmedzenie účinkov vyvolaných seizmickým zaťažen

62 sadania alebo základovej škáry v nerovnakých základových podmienkach, v oblastiach s nestálymi hydrogeologickými murovaných stavieb boli spravidla navrhované ako samostatné konštrukcie, ktoré prenášali zaťaženie z vrchnej stavby stavby bolo uvažované ako vonkajšie zaťaženie pôsobiace na základovú konštrukciu bez uváženia vzájomnej in vyplývajúcich. V dôsledku nižšej tuhosti základovej konštrukcie oproti tuhosti vrchnej stavby preberá vrchná sta pretváraním zákl. podložia, ktorá môže byť príčinou porúch vrchnej stavby. Príklady porúch priečelia budov sp charakteristického priebehu trhlín je uvedená na obrázkoch Obr Príklad poruchy priečelia Obr Príklad poruchy priečelia Obr Príklad poruchy pr budov spôsobených rozdielnym budov spôsobených rozdielnym budov spôsobených rozdie sadaním z jednej strany sadaním po oboch stranách budovy sadaním po oboch stranách budo Prevencia vzniku porúch si vyžaduje podrobnú numerickú analýzu vzájomnej interakcie všetkých častí nosného systém aj pre návrh vložených primárne nenosných prvkov (obvodový plášť, deliace steny a priečky, výťahové šachty, podla podlaží a pod.). Tento prístup je nutné uplatňovať aj pri rekonštruovaných, obnovovaných a modernizovaných stavbác Poruchy základových konštrukcií možno rozdeliť do dvoch skupín: nadmerné deformácie základových konštrukcií (pokles základov, rozdielny pokles, nadvihnutie základov, n posun základov, šikmý posun základov); narušenie základových konštrukcií (rozpad materiálu základových konštrukcií vplyvom degradačných agresivity prostredia, vegetácie, mrazom, mechanickými účinkami a vplyvmi).

63 Rekonštrukcie a sanácie základových konštrukcií Pred návrhom rekonštrukcie a sanácie základov budovy vyvolanej vznikom porúch alebo zmenou zaťaženia alebo zákl posúdiť stav základovej konštrukcie; analyzovať príčinu prípadných porúch; overiť geotechnické podmienky; stanoviť skutočné zaťaženie základov; stanoviť výstižný výpočtový model nosného systému budovy aj základovej konštrukcie. Ak základová konštrukcia nevyhovuje jestvujúcim alebo novo vzniknutým účinkom a vplyvom, možno sanáciu zhotovi rekonštrukciou vlastnej základovej konštrukcie; úpravou vlastností základového podložia; rekonštrukciou vrchnej stavby; kombináciou niektorých z uvedených spôsobov. Voľba rekonštrukcie závisí na podrobnom rozbore a posúdení všetkých vplyvov, účinkov a príčin a analýze chovania no so základovým podložím. Metódy sanácie jestvujúcich základových konštrukcií Pri výbere vhodnej (optimálnej) sanačnej metódy je nutné vychádzať z príčin porúch vyskytujúcich sa na budove, zákla usporiadania nosného systému budovy. Súčasne je potrebné posúdiť dôsledky napr. lokálnej sanácie základový základov) na prípadný vznik následných porúch v dôsledku rozdielneho sadania pôvodných a sanovaných základov. M metódy sanácie starých a historických stavieb patrí v súčasnosti podchytenie nosných múrov a základov mikropilótam základovej pôdy injektážou. Rozšírenie základovej konštrukcie (zväčšenie plochy základovej škáry) Rozšírením základov sa dosiahne vyššia únosnosť, ak ide o obmedzené sadanie, nemožno tento spôsob obecne odpor stlačiteľnej zeminy, môže mať rozšírenie základov opačný dôsledok z hľadiska sadania. Rozšírenie je vhodné pr nesúdržných zeminách. Spravidla sa základy rozširujú v úrovni základovej škáry na jednu, na obe strany od pôvodných venovať pri zaistení spolupôsobenia starej a novej časti rozšíreného základu. Styčná škára starej a novej časti základov silami. Potrebná únosnosť styčnej škáry v šmyku sa dá docieliť zazubením styčnej škáry, vystužením alebo predopnutí dodržať podmienku, aby nedošlo v okolí sanovaného základu k narušeniu základovej škáry (podmáčaním, vys nakyprením).

64 Spriahnutie jestvujúcich základov Pri veľmi nerovnomernom sadaní alebo podstatnom zvýšení zaťaženia základov (napr. nadstavbou) možno zhotoviť sp opretou alebo zakotvenou do pôvodných pásov alebo pätiek. Týmto spôsobom sa dosiahne výrazné rozšírenie základ alebo úplnom vylúčení rozdielneho sadania. Jestvujúce základy môžu byť spojené tenkou doskou s rebrami. Obr Príklad úpravy základov Obr Príklad úpravy základov Obr Príklad úpravy základo spojenie starého s novým základom spojenie starého s novým základom 1. pôvodný základ tzv. zazubením 2. nový základ 1. pôvodný základ 3. prepojenie jestvujúceho 2. nový základ základu s novým základom 3. zazubenie (výstuž) 4. prepojenie jestvujúceho základu s novým základom (výstuž)

65 5.4 PORUCHY A CHYBY NA STAVEBNOM DIELE - PORUCHY NOSN KONŠTRUKCIÍ Spoľahlivosť a životnosť stavieb sú jedny z hlavných požiadaviek uplatňovaných pri návrhu stavieb. Aj napriek tomu ob ekonomický stále rastie. Nosná spôsobilosť je podľa normy STN schopnosť konštrukcie plniť požadované nosné funkcie z hľadiska med pri pôsobení statických a dynamických zaťažení. Statické poruchy murovaných konštrukcií a budov sú spôsobené odozvou konštrukcie budovy na statické zaťaženie a d na statické zaťaženie s dynamickou zložkou. Najčastejším prejavom statických porúch sú trhliny, mechanické rozrušen a pretvorenia konštrukcií a lokálne mechanické poškodenie. Tieto poruchy priamo súvisia so statickým chovaním ovplyvňujú statické pôsobenie nosného systému lokálne alebo celkovo (ohrozenie stability objektu). Nestatické poruchy murovaných konštrukcií a budov sú spôsobené interakciou materiálov použitých na jednotli prejavujúce sa hlavne zvýšenou vlhkosťou, chemickými, mineralogickými a biologickými procesmi, ktoré zhoršu a spôsobujúcich postupné znehodnocovanie a rozpad. Odozvou konštrukcie na statické zaťaženie s dynamickou zložkou alebo na dynamické zaťaženie je časovo závislá defo (v čase dochádza k postupnému nárastu, rozvoju a šíreniu porúch). Zvláštnu pozornosť vyžadujú stavebné konšt účinkom od dopravy, od technologických zariadení a strojov, nárazu zvukových vĺn alebo účinkom spôsobených opako a výstavby a pod.). Dynamický namáhaný materiál mení svoje mechanické vlastnosti pri veľmi vysokých frekvenciách. Chyby muriva sú spôsobené nedokonalou projektovou dokumentáciou alebo nedokonalým, alebo až nesprávny zhotovenia je nedodržanie zásad riadnej väzby. Znižovaním objemu muriva, narušením jeho celistvosti a rozpadom jeh K najčastejším prejavom mechanických porúch muriva patria trhliny, ktoré vznikajú v dôsledku nedostatočnej ú dlhodobým pretváraním, degradáciou a rozrušovaním muriva alebo neodborným zásahom. Trhliny v murovaných konštrukciách sa klasifikujú hlavne podľa týchto hľadísk: podľa príčiny vzniku (príčinou sú buď silové alebo pretvárne účinky zaťažení); podľa stavu napätí alebo stavu pretvorení v murovanom prvku (rovinný alebo priestorový stav napätosti); podľa polohy trhlín vzhľadom k ložným a styčným škáram; podľa priebehu (priame, zvislé, zalomené, šikmé); podľa šírky a premennosti pozdĺž dĺžky trhliny; podľa druhu muriva (druh použitých tehál a väzby majú vplyv na priebeh trhlín); podľa druhu murovaného prvku alebo konštrukcie.

66 Degradačné procesy Poruchy murovaných konštrukcií vystavených trvale vlhkému prostrediu sú rozsiahlou skupinou. Sú charakterist kusového staviva a malty v škárach, uvoľňovaním kusového staviva, postupným rozrušovaním a dezintegráciou muriv funkčnej spôsobilosti murovanej konštrukcie. Charakteristické poruchy nosných murovaných stien a pilierov Poruchy zvislých nosných murovaných konštrukcií majú rozhodujúci význam z hľadiska zaistenia mechanickej od K porušeniu muriva a vytvoreniu trhlín v murive prispieva významnou mierou aj oslabenie nosných pilierov priebežným alebo otvormi. Rozdielne nepružné dotláčanie muriva môže byť spôsobené rozdielnou kvalitou malty (napr. použitie cementovej mal murovaných na maltu vápennú) alebo nesprávnou technológiou, prejavujúcou sa rozdielnou hrúbkou ložných škár, po tehlové tvarovky, pórobetónové tvarovky a pod.). V nosných murovaných stenách a pilieroch vznikajú z uvedený s rozdielnou tendenciou nepružného dotláčania (dotvarovania) šmykové a ťahové trhliny. Nosné tehlové murivo a dlhodobého dotvarovania betónových stropných konštrukcií (prekladov, trámov a pod.) uložených na murive. K veľmi častým príčinám porúch zvislých murovaných konštrukcií, hlavne obvodových, patria objemové zmeny spôsob tendencia k objemovej zmene účinkom teploty môže spôsobiť vznik šmykových trhlín medzi napr. navzájom ko a vnútorná). Objemové zmeny atík, betónové stropné dosky v najvyššom podlaží, betónových ríms, prekladov, balkón v čase, v dôsledku cyklického charakteru tohto účinku, vznik ťahových a šmykových trhlín v murovaných konštrukciách Účinok nerovnomerného oteplenia masívnej murovanej steny spôsobujúci jej ohybové pretvorenie môže vyvolať nap murovanej a stropnej konštrukcie. Pomerne rozsiahlou skupinou porúch zvislých murovaných konštrukcií sú poruchy spôsobené vynúteným pretvorením škáry, nerovnomerným poklesom a zakrivením základovej škáry. Poklesom konzolovo vyloženej stropnej konštrukcie, na ktorej je uložené obvodové murivo arkiera, vzniknú v m koncentrácie tlakových napätí v murive od uloženia stropných nosníkov a prievlakov môžu vznikať ťahové a šmykové účinkom tlaku. Sanácia murovaných konštrukcií porušených trhlinami povrchovo narušených murovaných konštrukcií (zvetrávanie muriva ) sa po odstránení omietky a narušených zo škár do hĺbky mm (ručne alebo mechanicky). Na takto pripravený povrch sa po hĺbkovom

67 aktivovanou jemnozrnnou cementovou maltou (+ plastifikátor) pomocou pištole tlakom 0,2-0,4 MP vápennocementová alebo cementová omietka. Škáry ponechať voľné cca mm od líca muriva a vrchnú veľmi porušené kusové murivo je nutné nahradiť novým. V prípade kamenného muriva sa čiastočná výmena h kamenných blokov nazýva plombovaním. Porušená časť kamenného muriva sa mechanicky odstráni až do n vzniknutého otvoru sa osadí do príslušného rozmeru upravená plomba zhotovená z rovnakého druhu horniny plochy opatria spojivom. Styčnú škáru medzi pôvodným kamenným blokom a plombou a možno prekry kotvenými epoxidovou živicou. Na stiahnutie murovaných konštrukcií, hlavne v miestach stropov sa pou drôtov, na konci je kotviaci prvok) a oceľové tiahla (z pásovej alebo kruhovej ocele). Poruchy a chyby na stavebnom diele - poruchy drevených konštrukcií Drevené nosné a nenosné konštrukčné prvky sa využívali vo veľkom rozsahu najmä v minulosti, z ktorých veľké množs sa nové konštrukcie drevených stropov používajú v malej miere (v rodinných domoch alebo rekreačných objektoch), v drevené nosníky. Drevené krovy sa však v nových objektoch využívajú veľmi často. Bežné, veľmi vážne poruchy sa vys ktoré často môžu ohroziť až bezpečnosť celého objektu. V drevených stropoch sa najviac vyskytujú chyby a poruchy v s murivom (najviac v blízkosti hygienických zariadení, kuchyne a pod.). Pri krovoch sú to miesta, kde sa prvku krovu do viacerých prvkov krovu a miestach pod krytinou. Poruchy drevených konštrukcií môžu vznikať: starnutím dreva; zmenou užívania; nevhodnou úpravou; neprimeraným zaťažením spôsobujúcim nadmernú deformáciu; napadnutím biologickými škodcami; trhlinami v drevených prvkoch; stratou stability drevených prvkov. Biologická korózia dreva sa vyskytuje najčastejšie. Príčinou poruchy sú hniloba, drevokazné huby a drevokazný hmyz, mechanických a optických vlastností dreva.

68 Poruchy a chyby na stavebnom diele - poruchy betónových a železobetónových konštrukcií Charakteristické vady a poruchy betónových konštrukcií Poruchy a chyby betónových konštrukcií sa najčastejšie prejavujú: trhlinami (ťahové alebo šmykové); vetvením trhlín (v tlačenej časti prierezu); drvením betónu a odlupovaním vrstiev (v tlačených častiach betónu); odlupovaním krycej vrstvy výstuže (pri malých hrúbkach krycej vrstvy výstuže s periodickým povrchom, ko nadmerným pretvorením konštrukcie (okamžitým, prípadne dlhodobým); nadmerným a dlhodobým dotvarovaním; korózia a rozpad betónu, zväčšovanie pórovitosti. Charakteristické poruchy zvislých betónových konštrukcií 1. Porušenie štíhlych železobetónových prvkov namáhaných centrickým ťahom (schodiskové tiahla, ťahané podp prebiehajúcimi trhlinami kolmo na hlavnú výstuž. Trhliny vznikajú v mieste nižšej pevnosti betónu v ťah strmienkov a pod.) 2. V závislosti na prostredí, hlavne jeho vlhkosti, poprípade agresivite, môže vznik trhlín spôsobiť koróziu, znižovanie únosnosti v ťahu. 3. Nevystužené alebo veľmi slabo vystužené masívne betónové prvky centricky tlačené sa spravidla porušia zvisl výšky, ktoré sú spôsobené priečnym ťahovým napätím. Štíhlejšie prvky môžu byť porušené šikmými trhlinami 37 až 55 a sú spôsobené dosiahnutím medznej pevnosti v šmyku ( posunutím ) odpovedajúce šikmé trhliny. prípadoch zvlášť pri veľkej vzdialenosti strmienkov, nebezpečné vybočenie tlačenej výstuže. 4. Zvislé prvky namáhané excentrickým tlakom sa porušujú vodorovnými ( priečnymi ) trhlinami, ktoré sa postup najväčšieho ohybového momentu. Ich vzdialenosť a dĺžka závisí na kvalite a množstve výstuže. 5. V miestach uloženia prievlaku, nosníka, žeriavovej dráhy a pod. na steny, piliera, stĺpy, alebo úložné konzoly, v charakteristický lokálnymi extrémami všetkých zložiek, hlavne ťahových a šmykových napätí. 6. Betónové prvky vystavené účinku zmeny teploty a vlhkosti sa porušujú mechanickými účinkami spôsobenými zmeny. Charakteristické poruchy vodorovných betónových konštrukcií Najčastejšou poruchou stropných a vodorovných betónových konštrukcií je vznik ťahových, resp. šmykových trhlín a nadmerného pretvorenia. Sklon, veľkosť a šírka trhliny v ohýbanom nosníku závisí na mieste vzniku trhlin momentom, posúvajúcou silou) spôsobe a množstve vystuženia. Trhliny vznikajúce uprostred nosníka sú zv

69 k podperám sa smer trhliny postupne odkláňa od zvislice, až s ňou zviera uhol cca 60 (30 od vodorovnej osi). Pod ohybového momentu a posúvajúcej sily na vzniku trhliny. Šmykové, t.j. sklonené trhliny sú spravidla spôso strmienkami a ohybmi. Porušenie jednosmerných predpätých tzv. nosníkových dosiek od účinku zvislého zaťaženi trhlín uprostred dosky (v závislosti na množstve vystuženia) kolmo na hlavnú výstuž. Častou príčinou porušenia no ťahové trhliny spôsobené účinkom zmrašťovania. V prípade dosky sú poruchy charakteristické, že najčastejšie vzn krycej vrstvy (oslabenie prierezu betónu) pri obojstranne vystuženej doske (krížom armovaná) majú priebeh zhod Sanácie a rekonštrukcie betónových stĺpov, pilierov a stien Pasívne trhliny, ktoré neohrozujú statickú funkciu konštrukcie, možno opraviť hĺbkovým zatmelením, injektážou, p trhlín, ktoré môžu predchádzať porušeniu, si vyžaduje náročnejšie sanačné opatrenia. Aplikácie polymérových láto akrylátovej alebo inej živice má oproti injektážam bežnými silikátovými prostriedkami výhodu hlavne vo vy vytvrdením sú schopné dokonale vyplniť aj tie miesta, kde by silikátové alebo iné látky vo vodnom roztoku neuspe výhodné používať na opravy trhlín menších ako 1 mm. Pri širších trhlinách je výhodné použiť vhodné plnivá. Pri sp miešania a druhu plniva, možno dosiahnuť také fyzikálno-mechanické vlastnosti zmesi, akých v tenkých vrstvách p možné. Metóda injektovania epoxidovými živicami je obmedzená teplotou konštrukcie a okolitého prostredia, po a hlavne časovo obmedzenou spracovateľnosťou živice po pridaní katalyzátoru. Táto problematika sa v súčasnej d Technológia injektovania polymérnymi látkami ja v princípe založená na pneumatickej doprave živice do betónu. I aktívne zopnutie porušeného prvku oceľovou objímkou alebo predopnutou výstužou, obandážovaním z uholníkov Zosilnenie betónových stĺpov a stien Betónové stĺpy, piliere a steny zosilňujeme pribetónovaním, pridaním výstuže a oplášťovaním, poprípade bandážo Sanácia a rekonštrukcia vodorovných stropných betónových konštrukcií Porušené stropné nosníky, pri ktorých nie je nutné zosilnenie, postačí opraviť striekaním alebo nanášaním a zdrsnený povrch. Väčšie trhliny zaplníme injektážou, popr. zaistíme doplnkovou výstužou (napr. stehovanie trhlí previesť pridaním pozdĺžnej aj priečnej výstuže, zväčšením prierezu, pomocou lepených oceľových pásikov, dodatočným spriahnutím so stropnou doskou, spriahnutím so zosilňujúcimi nosníkmi, úpravou uloženia, predopn a pod. Železobetónové stropné dosky zosilňujeme najčastejšie nadbetónovaním vrstvy hrúbky mm vystuž spolupôsobenie oboch častí zosilnenia dosky, je nutné, vedľa riadneho očistenia a zdrsnenia styčnej plochy, prípad inou riadne zakotvenou výstužou, najlepšie vo tvare slučiek ( hlavne v okolí podpier, napr. privarením na obnažen v styčnej škáre možno zvýšiť pomocou epoxidovej živice nanesenej v tesnom predstihu pred ukladaním betónu zo

70 Niektoré príklady zosilnenia betónových stropných nosníkov sú znázornené na obrázkoch 3.32 až Obr Spôsob opravy narušenej železobetónovej dosky trhlinami a koróziou Obr Sanácia železobetónových stropných trámov Kontrolné otázky k učivu: 1. Ako by ste definovali havarijné poruchy? 2. Akým spôsobom by ste odstránili poruchy spôsobené vzlínajúco 3. Aký je princíp sanácie základových konštrukcií?

71 Literatúra: [4.1] [4.2] [4.3] [4.4] HIRČKO, J., A KOL.: KONŠTRUKCIE ŠIKMÝCH STRIECH. EUROSTAV BRATISLAVA CHMÚRNY, I.: TEPELNÁ OCHRANA BUDOV. JAGA GROUP BRATISLAVA, 2003 STERNOVÁ, Z. A KOL.: ZATEPĽOVACIE SYSTÉMY OBVODOVÝCH PLÁŠŤOV BUDO STERNOVÁ, Z. A KOL.: FYZICKÝ STAV BYTOVÝCH DOMOV POSTAVENÝ HROMADNEJ BYTOVEJ VÝSTAVBY PO ROKU MVAVP SR, VVUPS NOVA, VYDAVATEĽ [4.5] OLÁH, J.: ODPORÚČANÉ ZÁSADY NAVRHOVANIA STRIECH. CECH STRECHÁROV STU BRATISLAVA 2002 [4.6] BLAICH, J.: PORUCHY STAVIEB. VYDAVATEĽSTVO JAGA GROUP, BRATISLAVA 2 [4.7] VLČEK, M., MOUDRÝ, I., NOVOTNÝ, M., BENEŠ, P., MACEKOVÁ, V.: PORUCHY A REKONSTRUKC [4.8] REINPRECHT, L. - ŠTEFKO, J.: DŘEVĚNÉ STROPY A KROVY. TYPY, PORUCHY, PRŮZKUM NAKLADATELSTVÍ ARCH, PRAHA 2000 [4.9] WITZANY,J., KRŇANSKÝ, J., FIRBAS, K.: KONSTRUKCE POZEMNÍCH STAVEB - REKONSTRUKCE PRAHA, 1990 [4.10] PUME, D., ČERMÁK, F. A KOL.: PRŮZKUMY A OPRAVY STAVEBNÍCH KONSTRUKCÍ. ARCH PRAH [4.11] SMUTNÝ M. A KOL.: ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ OBNOVY HISTORICKÝCH BUDOV. EUROSTA [4.12] ZÁKON SR Č. 90(1998 Z. Z. O STAVEBNÝCH VÝROBKOCH V ÚPLNOM ZNENÍ ZÁKONA Č. 521(200 [4.13] AKTUÁLNE ZÁKONY, VYHLÁŠKY, NARIADENIA, STN, EN. [4.14] KATUNSKÝ,D.: FYZIKÁLNA ANALÝZA PORÚCH STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÍ, OLYMPIA KOŠICE 1 [4.15] KATUNSKÝ, D. - KOVAL, F.: PORUCHY STAVIEB SKRIPTÁ 1990 [4.16] KOVAL,F.-KATUNSKÝ,D.: KPS-IV. VYBRANÉ TEPELNOTECHNICKÉ A VLHKOSTNÉ PROBLÉMY ST KOŠICE 1989 [4.17] KYŠ, K.: PORUCHY STAVEBNÍCH KONSTRUKCÍ, - PŘÍČINY A ODSTRAŇOVÁNÍ, PREKLAD AUTOR SNTL PRAHA 1984 [4.18] KATUNSKÝ, D.: AT - VYBRANÉ AKUSTICKÉ A SVETLOTECHNICKÉ PROBLÉMY STAVEBNÝCH KO [4.19] KATUNSKÝ OBNOVA BUDOV, PRAKTICKÁ PRÍRUČKA FUNKČNÝCH A TECHNICKÝCH DASHOFERVERLAG, AUGUST 2010 [4.20] KATUNSKÝ OPRAVA HYDROIZOLÁCIÍ V SPODNEJ STAVBE, DASHOVERVERLAG, PRAK TECHNICKÝCH POŽIADAVIEK NA VÝSTAVBU, FEBRUÁR 2011 [4.21] WITZANY A KOL.: PORUCHY STAVEB. ES CVUT PRAHA 1981 [4.22] KOS, J, DOKLÁDAL, V.: KONSTRUKCE PS PORUCHY ÚDRŽBA, REKONSTRUKCE A MODERNIZ [4.23] KOS, J. KONSTRUKCE POZEMNÍCH STAVEB - VADY, PORUCHY ÚDRŽBA A ZMĚNY STAVEB, VU [4.24] GREŠKO, D, HRAŠKA, J., ZAJAC.J., KATUNSKÝ, D.: KPS PORUCHY A REKONŠTRUKCIE II, BRA [4.25] ĎURICA, P., VERTAĽ, M.: VYBRANÉ STATE Z KONŠTRUKCIÍ BUDOV 1 BYTOVÁ VÝSTAVBA DO RO

72 [4.26] STERNOVÁ, Z. A KOL.: FYZICKÝ STAV BYTOVÝCH DOMOV POSTAVENÝCH V STAVEBNÝCH SÚS VÝSTAVBY DO ROKU BRATISLAVA: VYDAVATEĽSTVO SIC SR. MVAVP SR, VVÚPS - NOVA 1999 [4.27] CHROBÁK, V., TAJMÍR. M.: PORUCHY STAVIEB, ALFA 1979, , BRATISLAVA [4.28] LIPTÁKOVÁ T., ŠESTINA I.: ZÁKLADY KORÓZIE A OCHRANY KOVOV V PLYNÁRENSTVE. ŽILINSK [4.29] [4.30] STN NORMA NA HODNOTENIE KORÓZNEHO NAPADNUTIA [4.31] HANSJÖRG, F. A KOL.: BAUTECHNIK FACHKUNDE BAU, HAAN-GRUITEN: VERLAG EUROPA L [4.32] MARSHALL, D., WORTHING, D., HEATH, R.: UNDERSTANDING HOUSING DEFECTS, ESTATES , S. 345

73 6. SYSTÉMOVÉ PORUCHY BYTOVÝCH DOMOV Bytové domy, postavené v rámci hromadnej bytovej výstavby za roky 1947 až 1970, vykazujú podľa viacerých pub projektov [5.6], [5.1], až [5.5] zlý fyzický stav. Väčšina z nich je za polovicou svojej životnosti a vyžadujú si výmenu životnosti konštrukčných častí (výplne otvorov, povrchové úpravy, klampiarske a zámočnícke výrobky,...) a techni jadrách, radiátory, elektroinštalácie, výťahy,...). Mnohé z nich vykazujú aj významné poruchy na prvkoch dlhodob konštrukcie striech a pod.). Po roku 1990 sa problematike obnovy venovali viaceré štátne podporné programy (za bytového fondu v SR,...), ktoré sa v rámci obnovy bytového fondu venovali problematike systémových porúch. Systémové poruchy sú také nedostatky stavby, ktoré vznikli bez vplyvu užívateľov alebo zanedbanej údržby a sú z stavebnými materiálmi a technologickými procesmi zhotovenia [5.2]. Obvykle súvisia so znížením užívateľskej bez odstránenie bolo možné od roku 2003 získať štátnu dotáciu po splnení podmienok v [5.6] a neskôr v [5.7]. Od rok pod výnos [5.8], na základe ktorého bola možnosť poskytnutia dotácie zahrnutá v rámci dotácie na rozvoj bývania v Prílohe č. 3 konkrétne systémové poruchy do dvanástich druhov, aj s možným spôsobom ich odstránenia. Nedostatky bytových domov je možné podľa závažnosti a najmä možných dôsledkov rozdeliť do troch kategórií: Nedostatky, ktoré ohrozujú bezpečnosť užívania. Patria sem: pokles základov a vznik trhlín v nosných konštrukciách (napr. podmývaním základov v dôsledku pras kanalizácie v zemi), vznik trhlín vedúci k vypadávaniu častí materiálu obvodovej konštrukcie a vystupujúcich konštrukcií, prípa stavebných konštrukcií v dôsledku teplotného namáhania klimatickými podmienkami, čo vedie k odtrhnut korózia výstuže balkónov a korózia zábradlí najmä v oblasti ich kotvenia, ktoré môžu viesť k zrúteniu balkó Nedostatky, ktoré znižujú úžitkovú hodnotu, zvyšujú prevádzkové náklady a časom môžu viesť k vzniku porúch Patria sem: nedostatočné tepelnoizolačné vlastnosti stavebných konštrukcií (obvodových a strešných plášťov, otvorov konštrukcií medzi vykurovanými a nevykurovanými priestormi, podlahy na teréne), ktoré podmieňujú vzn zvyšovanie nákladov na vykurovanie, zatekanie plochými strechami, oknami, plochou (v dôsledku trhlín v materiáli jednovrstvových konštrukcií čase môže v dôsledku korózie spôsobiť aj vznik nedostatkov ohrozujúcich bezpečnosť pri užívaní, nedostatočné vetranie

74 nízka akustická ochrana najmä medzibytových stien a stropov, nízke zvukoizolačné vlastnosti okenných konštrukcií. Nedostatky, ktoré sú spôsobené končiacou životnosťou stavebných konštrukcií a technického zariadenia budo Patria sem: inštalačné jadrá s vertikálnymi rozvodmi teplej a studenej vody a horizontálne rozvody, konštrukcie ľahkých bytových jadier, rozvody a vykurovacie telesa ústredného kúrenia, nevhodné a poddimenzované rozvody elektroinštalácií, ktoré môžu viesť až k vzniku požiaru, výťahy a výťahové šachty, nevyhovujúce platným technickým predpisom. V hromadnej panelovej výstavbe sa uplatnilo viac ako 20 typov konštrukčných systémov a stavebných sústav. Predlže obnovou bytového domu, s následnou pravidelnou údržbou. Postup obnovy bytového domu: Diagnostika fyzického stavu bytového domu Hodnotenie výskytu systémových porúch Návrh obnovy založený na dokonalom poznaní projektovej dokumentácie (existencia realizačnej projekt správneho riešenia konštrukčných detailov...) Podrobnejšie sú jednotlivé systémové poruchy uvedené v publikáciách [5.12], [5.13]. V súčasnosti jediným platným právnym dokumentom o systémových poruchách je zákon č. 443/2010 [3.10]s platným tab Tab. 5.1 Zoznam systémových porúch bytového domu [3.10]

75 Porucha a) b) Druh systémovej poruchy Výskyt Prejav Spôsob odstr Porucha keramzitbetónových obkladových dielcov na klimatický najviac namáhanom štíte bytového domu. Konštrukčný systém najmä Trhliny v keramzitbetóne, Odstránenie prikotvenie (v ZT, ZTB, BA, BA. zateplenie oddeľovanie, drolenie a nárožia. vypadávanie hmoty obkladových dielcov z keramzitbetónu. Porucha troskopemzobetónových obkladových dielcov štítoch bytového domu. Konštrukčný systém T06B-KE. T06B na zatekanie dažďovej vody, Oddeľovanie troskopemzobetónových obkladových dielcov od železobetónovej steny a c Prikotvenie nerezovej o nosnej vodorovné za s prekrytím n zatekanie dažďovej vody. c) Porucha vystupujúcich Konštrukčný konštrukcií schodiskového systém alebo priestoru bytového domu. stavebná sústava najmä ZTB, BABC, BA NKS-S. Trhliny medzi vystupujúcou ostatnou časťou budovy, a Zvýšenie vo prípade potre korózia spojovacej výstuže výmena copil a oceľových rámov zasklenia, zateplenie sc praskliny, lámanie a vypadávanie priečelia pri k copilitu a oprava trhlín zatekanie dažďovej vody.

76 Porucha Druh systémovej poruchy Výskyt Prejav d) Porucha predsadených lodžií Konštrukčný Trhliny a vypadávanie betónovej s kazetovými stropnými systém najmä ZT. hmoty, panelmi bytového domu. vypadávanie betónovej hmoty v mieste uloženia lodžiovej dosky (na podporný rám alebo stenu) a v strede dosky v dôsledku korózie kotvenia zábradlia rozpadom betónovej hmoty rebrovej lodžiovej dosky, Spôsob odstr Odstránenie hydroizolácie odstránenie betónu tlako ošetrenie sko dodatočná po podporný rám prídavná pod zatekaním dažďovej vody vplyvom prípade potre chýbajúcej alebo porušenej odstránenie hydroizolácie v podlahe a potreby) a z korózie výstuže. e) Porucha predsadených lodžií Konštrukčný s dutinovými stropnými systém T08 B panelmi bytového domu podlahových Trhliny v betóne v oblasti uloženia Odstránenie lodžiovej dosky, hydroizolácie betónu tlako korózia kotvenia zábradlia, a ošetrenie s zatekanie dažďovej vody do dodatočná po pozdĺžnych dutín lodžiovej stropnej lodžiovej dos dosky, odstránenie korózia výstuže, potreby), vypadávanie betónovej hmoty. zhotovenie n vrstiev vrátan

77 Porucha f) Druh systémovej poruchy Výskyt Prejav Spôsob odstr Porucha balkónov bytového domu Odstránenie hydroizolácie zdegradovan vyspravenie vypadávanie betónovej hmoty, T-11 až T-16 odstránenie korózia výstuže alebo korózia lodžiovej dos T 01B až T 03B nosnej oceľovej konštrukcie, korózia vytvorenie no BA, MS-5, MS-11, kotvenia zábradlia a hydroizolácie LB, MB, T06B, Bvytváranie tepelného mosta. oplechovania 70. a lodžií Stavebná sústava Trhliny v betónovej hmote, alebo konštrukčný zatekanie dažďovej vody, systém najmä montáž zábra zateplenie do g) Porucha vystupujúcich Konštrukčný zvislých pilastrov a systém najmä vodorovných ríms bytového LB, MB domu Vytváranie trhlín v betónovej hmote, Odstránenie a ríms, zatekanie dažďovej vody, ošetrenie výs korózia výstuže, zateplenie r vypadávanie betónovej hmoty a obvodového p vytváranie tepelného mosta. h) Porucha obvodového plášťa Stavebná sústava zo spínaných najmä pórobetónových dielcov P1.15, SpMbytového domu. P1.15, PS 82 a BA NKS-S. Trhliny medzi prvkami a v hmote Odstránenie pórobetónu, ošetrenie výs zatekanie dažďovej vody medzi pórobetónové prvky spínaných oprava pov dielcov obvodového plášťa a do (tepelnoizolač hmoty pórobetónu, celoplošné zatekanie spôsobujúce koróziu (neplatí pre p oceľových konzol, spínacích a oprava v ťahadiel a výstuže. plášťa.

78 Porucha Druh systémovej poruchy Výskyt Prejav Spôsob odstr i) Porucha stykov obvodového plášťa s vrstvenými dielcami s tepelnoizolačnou vrstvou hrúbky 80 mm bytového domu. Stavebná sústava Zatekanie dažďovej vody stykmi Vyčistenie šk najmä obvodového plášťa a odstránenie P1.14, korózia výstuže spojov. povrchu a plášťa s prik SpM-P1.14 obvodového d PS 82,P1.24 Porucha domu. j) atiky bytového Stavebná sústava Odklonenie atikových dielcov od Odstránenie najmä zvislej roviny, v páse pri atik PS 82 PP. otváranie vertikálnej škáry styku a vrátenie atiko deformácia oplechovania, prípade potre trhliny v strešnej krytine, zatekanie dažďovej vody. k) Porucha obvodového plášťa Konštrukčný a nosných stien systém PV-2. z pórobetónových tvárnic bytového domu. Trhliny v povrchovej úprave, doplnenie stre a zateplenie s Odstránenie odúvanie a odpadávanie vyrovnanie p povrchových úprav (brizolitu a plášťa a vnútorných omietok). nanesenie n úprav zohľa vlastnosti pod

79 Porucha Druh systémovej poruchy Výskyt l) Porucha predsadenej lodžie Stavebná sústava a súvisiaceho obvodového plášťa zo spínaných BA NKS-S. pórobetónových dielcov bytového domu. Prejav Spôsob odstr Nesprávne a zábradlie, plášti, ukotvená lodžia Zabezpečenie trhliny v obvodovom a odstránenie odstránenie konštrukcií vypadávanie hmoty pórobetónu obvodového v nadpraží obvodových dielcov pri plnohodnotná predsadenej lodžii, a vyrovnanie posuvného s uvoľnenie kotvenia zábradlia. konštrukcie posuvneho sp lodžiou, zabe na plochej plášťa na prie 6.1 ZOZNAM SYSTÉMOVÝCH PORÚCH 1) (a) keramzitbetónových obkladových dielcov na štítoch bytových domov najmä konštrukčne Prejav poruchy: Porucha keramzitbetónovych obkladových dielcov sa vyskytuje na klimatickými podmienkam domov, najmä na konštrukčnom systéme ZT a T06B-BA. Prejavuje sa trhlinami, zatekaním, oddeľovaním, drolení dielcov z ľahkých plnív. Odstránenie systémovej poruchy je možné odstranením obkladových dielcov, na ktorých ukotvením. Zateplenie (s rôznou hrúbkou tepelnej izolácie v zatepľovacom systéme) sa uplatní v prípade odstráne prípade ich ponechania, ukotvenia. V prípade menšieho rozsahu trhlín je postačujúce iba zateplenie. Vo všetkých s prekrytím nárožia.

80 2) (b) troskopemzobetónových obkladových dielcov na štítoch bytových domov konštrukčného Prejav poruchy: Porucha troskopemzobetónových obkladových dielcov sa vyskytuje na štítoch bytových domov, T06B-KE. Prejavuje sa oddeľovaním obkladových panelov od nosnej železobetónovej steny a zatekaním. Po ukot kotvami z antikoróznej ocele sa uplatní zateplenie s prekrytím nárožia. Radový dom T 06 B KE, (ul. Turgenevova, Košice) Radový dom T 06 B KE, (ul. Turgenevova, Košice) Vežový dom T 06 B KE, (ul. Jantárová a Ludmanská Košice) Pohľad na bodový dom T 06 B KE, (Vranov nad Topľou) Sekundárne prejavy systémovej poruchy 2 (b) Systém b.) Por obklad f) Poru

81 3) (c) vystupujúcich konštrukcií schodiskového priestoru najmä u konštrukčného systému ZTB Prejav poruchy: Porucha vystupujúcich konštrukcií schodiskového priestoru sa vyskytuje najma na bytových domo BC. Prejavuje sa trhlinami medzi vystupujúcou a ostatnou časťou budovy, koróziou spojovej výstuže a zatekaním. oprave postihnutých oblasti spojov, vyspravení trhlín sa uplatni aj zateplenie vystupujúceho schodiska z vonkajšej 4) (d) loggií, vyskytujúcu sa u konštrukčného systému ZT. Prejav poruchy: Porucha loggií vyskytujúcich sa na bytových domoch postavených v konštrukčnom systeme ZT sa betónovej hmoty v mieste uloženia loggiovej dosky a v strede dosky v dôsledku korózie kotvenia zábradlia rozpado dosky a koróziou výstuže. Po odstránení podlahových vrstiev vrátane hydroizolácie, po odstránení zdegrad skorodovanej výstuže sa prípadne vytvorí dodatočná podpora uloženia loggiovej dosky, kotvená do steny, prídavn dosky, výmena zábradlia a zhotoví sa nová hydroizolačná vrstva spolu s ostatnými podlahovými vrstvami vrátane o

82 5) (e) loggií, vyskytujúcu sa u stredorozponového konštrukčného systému T08B. Prejav poruchy: Porucha strednorozponových loggií vyskytujúcich sa na bytových domoch postavených v konštruk trhlinami v oblasti uloženia loggiovej dosky, koróziou zábradlia, zatekaním do pozdĺznych dutín loggiovej s vypadávaním betónovej hmoty dutinovych stropných dosiek. Po odstranení podlahových vrstiev vrátane hydroizolá častí betónu a ošetrení skorodovanej výstuže sa prípadne vytvorí dodatočná podpora uloženia loggiovej dosky na podpora loggiovej dosky, výmena zábradlia a zhotoví sa nová hydroizolačná vrstva spolu s ostatnými podlahovým Ubytovňa prestavaná na byt. dom po zateplení obv. plášťa a strechy T 08 B KE, (sídl. Terasa, Košice) Radový dom T 08 B KE, (ul. Magurská, Košice) Bodový dom T 08 B KE (ul. Poľovnícka, Košice) Systémová porucha 5 (e) Systémová porucha 5 (e)

83 6) (f) balkónov, vyskytujúcu sa najmä u typu T-11 až T-16, T03B a konštrukčného systému BA Prejav poruchy: Porucha balkónov sa prejavuje trhlinami, zatekaním, vypadávaním betónovej hmoty a koróziou v vytváraním tepelného mosta. Po odstránení podlahových vrstiev a zábradlia, ošetrení výstuže, vyspravení zábradlie, vytvoria sa nové podlahové vrstvy vrátane hydroizolácie a tepelnoizolačnej vrstvy. No odstránenie pôsob ošetrenia balkónovej dosky uplatní na ostatných plochách zateplenie. Odstránenie systémovej poruchy je možné a dosky pri väčšom rozsahu zdegradovanej betónovej hmoty alebo úplným nahradením novou konštrukciou predsadenými loggiami. Bytový dom T 13 (ul. Gorkého, Banská Bystrica) [5.14] b Systémová porucha: f) Porucha balkónov a lodžií bytového domu Systémová porucha: f) Porucha balkónov a lodžií bytového domu Bytový dom T 13 (sídlisko Košice ll) P Ž P Ž

84 7) (g) vystupujúcich zvislých pilastrov a vodorovných ríms, vyskytujúcu sa u konštrukčného sys Prejav poruchy: Porucha vystupujúcich zvislých pilastrov a vodorovných ríms sa prejavuje vytváraním trhlín, zateka výstuže, vypadávaním betónovej hmoty a vytváraním tepelného mosta. Po odstránení zdegradovaného betónu, po a degradáciou postihnutého betónu vystupujúcich pilastrov a ríms sa zateplia pilastre a rímsy. Odstránenie tepelné súvisiacich plôch obvodového plášťa. Pohľad na radový dom LB, (ul. B. Nĕ mcovej, Košice) Byt. Dom LB pôvodná a zateplená zasáda, (ul. B. Nĕmcovej, Košice) Pohľad na radový dom LB, (ul. Hroncová, Košice) Pohľad na rado Pohľad na rado Systémová porucha: f) Porucha balkónov a lodžií bytového domu g) Porucha vystupujúcich zvislých pilastrov a vodorovných ríms bytového domu

85 8)(h) obvodového plášťa zo spínaných pórobetónových dielcov, vyskytujúcu sa u stavebnej sú 82 TT. Prejav poruchy: Porucha obvodového plášťa zo spínaných pórobetónových dielcov sa prejavuje trhlinami a zatek spínaných dielcov obvodového plášťa a do hmoty pórobetónu. Zatekanie dažďovej vody môže spôsobiť koróziu oc a výstuže. Po odstraneni zdegradovanych častí pórobetónu, ošetrení výstuže, oprav maltou na pórobetón sa odstr celoplošným zateplením obvodového plášťa. 9)(i) stykov obvodového plášťa s vrstvenými dielcami s tepelnoizolačnou vrstvou hrúbky 80 mm sústavy P1.14, SpM P1.14 a PS-82 PP. Prejav poruchy: Porucha stykov obvodového plášťa s vrstvenými dielcami s tepelnoizolačnou vrstvou hrúbky 80 obvodového plášťa, ktoré môže spôsobovať koróziu výstuže spojov. Odstránenie prejavov poruchy sa môže vykon tepelnoizolačnou hmotou prelepením škár silikónovými pásikmi. Výhodnejšie a efektívnejšie je celoplošné zateple ošetrenie škár medzi panelmi. V opodstatnených prípadoch je potrebné pred zateplením zabezpečiť ukotvenie me vrstvy) k nosnej časti obvodových panelov. 10)(j) atiky, vyskytujúcu sa najmä u stavebnej sústavy PS 82 PP. Prejav poruchy: Porucha atiky so prejavuje odklonením atikových dielcov od zvislej roviny, otváraním vertikálneh krytine a zatekaním. Odstránenie systémovej poruchy je možné až po otvorení strechy a odstránení strešných vrs atikové dielce do pôvodnej polohy a ich ukotviť. Doplnia so strešné vrstvy s vytvorením možností dilatovania. Zníže dlžkových zmien so dosiahne zateplením strešneho plášta.

86 11) (k) obvodového plášťa a nosných stien konštrukčného systému PV-2. Prejav poruchy: Porucha obvodového plášťa a nosných stien konštrukčného systému PV-2 sa prejavuje odpadávaním povrchových úprav (brizolitu a vnútorných omietok). Po odstránení uvoľnenej omietky a opravení po celoplošné zateplenie obvodového plášťa. Nanesú sa nové vnútorné povrchové úpravy. Pri ich zhotovovaní sa mu vlastnosti podkladu. Bytový dom PV-2, (Mudrochova, Šurany) [5.15] Bytový dom PV-2, (Topoľčany) Bytový d Pohľad na systémovú poruchu 11 (k) [5.16] Bytový d Systémová porucha: k) Porucha obvodového plášťa a nosných stien z pórobetónových tvárnic bytového domu

87 12) X obvodového plášťa zo spínaných pórobetónových dielcov stavebnej sústavy BA NKS-S. Prejav poruchy: Porucha obvodového plášťa zo spínaných pórobetónových dielcov stavebnej sústavy BA N nadpražia okien, vypadávaním hmoty pórobetónu v nadpraží obvodových dielcov pri predsadenej loggie. S zábradlia loggií. Potrebné je zabezpečiť funkciu zásuvného spoja predsadenej loggie a nosnej konštrukcie budovy ktorý je vytvorený medzi predsadenou loggiou a kotvou. S odstránením systémovej poruchy súvisí odstránenie uvo ich plnohodnotná náhrada a povrchová úprava. Po uskutočnení potrebných zmien kotvenia loggie sa zateplí obvod Kontrolné otázky k učivu: 1. Ako by ste definovali systémové poruchy? 2. Akým spôsobom by ste odstránili poruchy obvodového plášťa a no z pórobetónových tvárnic? Literatúra: [5.1] STERNOVÁ, Z. - TEKULOVÁ, Ľ.: ZÁSADY NAVRHOVANIA, POSUDZOVANIA ZATEPĽOVACÍCH SYSTÉMOV. BRATISLAVA: VVÚPS NOVA [5.2] STERNOVÁ, Z. A KOL.: ZÁSADY NAVRHOVANIA, POSUDZOVANIA A REAL SYSTÉMOV. BRATISLAVA: SIC SR. MVAVP SR, VVÚPS - NOVA [5.3] STERNOVÁ, Z. A KOL.: FYZICKÝ STAV BYTOVÝCH DOMOV POSTAVENÝC HROMADNEJ BYTOVEJ VÝSTAVBY DO ROKU BRATISLAVA: VYDAVATEĽSTV NOVA [5.4] STERNOVÁ, Z. : ZATEPĽOVANIE BUDOV - TEPELNÁ OCHRANA. BRATISLA

88 [5.5] STERNOVÁ, Z. A KOL.: TEPELNOTECHNICKÁ KVALITA A ENERGETICKÁ NÁROČNOSŤ BRATISLAVA: VYDAVATEĽSTVO ZING PRINT. MVAVP SR, VVÚPS - NOVA [5.6] SMERNICA MINISTERSTVA VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKEJ RE 9/2003, KTOROU SA URČUJÚ PRAVIDLÁ PRE POSKYTOVANIE DOTÁCIÍ NA ODSTRÁNENIE SY BYTOVÝCH DOMOV. [5.7] SMERNICA MINISTERSTVA VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKEJ RE 4/2004, KTOROU SA URČUJÚ PRAVIDLÁ PRE POSKYTOVANIE DOTÁCIÍ NA ODSTRÁNENIE SY BYTOVÝCH DOMOV. [5.8] VÝNOS MINISTERSTVA VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKEJ REPUB V-1/2004 O POSKYTOVANÍ DOTÁCIÍ NA ROZVOJ BÝVANIA. [5.9] VÝNOS MINISTERSTVA VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKEJ REPUB Č. V-1/2006 O POSKYTOVANÍ DOTÁCIÍ NA ROZVOJ BÝVANIA. [5.10] ZÁKON Č. 443/2010 Z. Z. O DOTÁCIÁCH NA ROZVOJ BÝVANIA A O SOCIÁLNOM BÝVAN [5.11] BÚŠ, V., BROBA, E., HOREČNÝ, R., SLIVOŇ, S., STERNOVÁ, Z.: BYTOVÉ DOMY OBNO BYTOVÉ DOMY ICH NEDOSTATKY A PORUCHY. BRATISAVA: VYDAVATEĽSTVO ANTAR, spo STR [5.12] ĎURICA, P. (0,5) - VERTAĽ, M.: VYBRANÉ STATE Z KONŠTRUKCIÍ BUDOV - BYTOVÁ VÝ SKRIPTÁ, ŽILINA: EDIS ŽU V ŽILINE, 2012, 146 STR., CD FORMÁT, ISBN , 12 [5.13] ĎURICA, P. (0,7) - PONECHAL, R.: PORUCHY A SANÁCIE BUDOV 1. DIEL - OBVODOVÉ ŽU V ŽILINE, 2012, 148 STR., CD FORMÁT, ISBN , 12,40 AH. BCI [5.14] [5.15] [5.16] BYTOVÉ DOMY, OBNOVA STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÍ, EDÍCIA DOM A BYT, ISBN 80 9

89 PATOLÓGIA BUDOV OBSAH Úvod... Terminológia vymedzenie základných pojmov... Terminológia - Životnosť stavieb... Metodika diagnostiky porúch... Metódy diagnostiky... Diagnostika drevených konštrukcií... Diagnostika bytových domov... Prístrojové vybavenie pre diagnostiku porúch... Metódy diagnostiky - prístrojová diagnostika... Meranie teploty... Meranie tepelného odporu stavebných konštrukcií... Meranie vlhkosti stavebných materiálov... Poruchy a chyby na stavebnom diele... Príčiny a rozdelenie porúch... Poruchy a chyby na stavebnom diele - vlhkosť a sanačné opatrenia... Poruchy a chyby na stavebnom diele - poruchy základových konštrukcií... Poruchy a chyby na stavebnom diele - poruchy nosných murovaných konštrukcií... Systémové poruchy bytových domov... Zoznam systémových porúch...