22 NIKEL A JEHO ZLIATINY

Transcript

1 22 NIKEL A JEHO ZLIATINY Nikel je kov s kubickou plošne centrovanou mriežkou, bez alotropickej premeny až po teplotu tavenia (1453 C). Koeficient teplotnej rozťažnosti niklu je 4,14x10 6 m/mk, tepelnej vodivosti 91,9 W/mK a modul pružnosti v ťahu 203 x 10 6 MPa. Nikel a niektoré jeho zliatiny sú pri teplote miestnosti magnetické. Typické je použitie čistého niklu v potravinárskom a chemickom priemysle a v elektrotechnike. čistý nikel je dobre zvariteľný väčšinou komerčných metód; je tvárny, jeho medza sklzu je ~150 MPa, pevnosť ~ 460 MPa a ťažnosť ~50 %. Býva legovaný mnohými zliatinovými prvkami na zlepšenie jeho mechanických a koróznych vlastností alebo odolnosti proti oxidácii pri vyšších teplotách. Legovanie niklu znižuje jeho tepelnú a elektrickú vodivosť. Nikel možno spevniť substitučne, precipitačne alebo disperzne. Toto členenie nie je úplné, pretože niektoré zliatiny spevnené substitučne môžu byť ďalej spevnené precipitačne. Prakticky všetky používané zliatinové prvky prispievajú k substitučnému spevneniu niklu. Spevňujúci vplyv má prísada chrómu, hliníka, kobaltu, medi, molybdénu, titánu, vanádu, volfrámu a železa. Zliatiny NiCu tvoria nepretržitý sled tuhých roztokov s kubickou plošne centrovanou mriežkou. Komerčné zliatiny obsahujú % Cu, sú ťažné a húževnaté a dajú sa dobre zvárať. Zliatina, obsahujúca 67 % niklu a 33 % medi má označenie MONEL 400, a bola využívaná vzhľadom na jej dobré korózne vlastnosti predtým, ako boli vyvinuté nehrdzavejúce ocele. V súčasnosti sa oceňuje jej veľmi dobrá odolnosť proti korózii, kavitácii a erózii, napr. v chloridových roztokoch, sírnych zlúčeninách (kyselina sírová) a alkalických roztokoch. Vyrábajú sa z nej ventily, čerpadlá, propelery, námorné komponenty, chemické zariadenia a tepelné výmenníky. Zliatiny NiCr sa používajú pre vyššie teploty pre ich dobrú koróznu a oxidačnú odolnosť. Dajú sa tiež dobre zvárať. Na zabránenie oxidácii chrómu musí byť zvarový kov a oblasť zvaru vôbec chránená troskou alebo inertnou atmosférou. Zliatiny NiFeCr obsahujú % Ni, % Cr a zvyšok je železo. Používajú sa tiež tam, kde sa vyžaduje dobrá korózna a oxidačná odolnosť súčastí spájaných zváraním. Rozšírené je aj ich použitie v oxidujúcich a nauhličujúcich prostrediach vzhľadom na ich odolnosť proti oxidácii a nauhličeniu a dobré vysokoteplotné vlastnosti. Typickými aplikáciami sú komponenty pecí, tepelné výmenníky, potrubia pre vysoké teploty a agresívne médiá, extrudované trubky pre etylénové a reformingové pece a chemické zariadenia. Zliatiny NiMo majú predovšetkým veľmi dobrú koróznu odolnosť (korózne praskanie) a obsahujú 28 % Mo, malé množstvo Cr a Fe. Tieto zliatiny sa tiež dajú dobre zvárať. Podobné vlastnosti majú aj zliatiny NiCrMo. Precipitačne spevnené zliatiny tvoria veľkú skupinu komerčných zliatin niklu. Spevňujúcim komponentom je precipitát γ Ni 3 (Ti,Al) vylučujúci sa z presýteného tuhého roztoku po homogenizácii zliatiny na teplote rozpúšťacieho žíhania a zakalení do vody a následného starnutia pri vyšších teplotách. Precipitát tvorí usporiadaná kubická plošne centrovaná mriežka na báze Ni 3 Al, ktorá je schopná v sebe rozpúšťať väčšie množstvo titánu a nióbu. Prísada rozličného množstva Ti a Nb môže kontrolovať kinetiku vylučovania precipitátu. Precipitačne spevniteľné zliatiny sú zvariteľné v stave po rozpúšťacom žíhaní. Aj v tomto prípade je časť tepelne ovplyvnenej oblasti ovplyvnená na teploty starnutia. Táto zóna sa spevňuje. V dôsledku následného chladnutia zvarového kovu sa do oblasti zvaru indukujú ťahové napätia, ktoré môžu viesť k vzniku prasklín v tejto zóne. Niklové zliatiny sú odolné proti vzniku sigma fázy. Sú austenitické v celej teplotnej oblasti a preto ani počas dlhodobého vystavenia účinku vyšších (pracovných) teplôt nepodliehajú degradácii vlastností. Chemické zloženie základných typov niklových zliatin uvádza tab Zliatiny niklu, chrómu a molybdénu majú vyššiu koróznu odolnosť, ako predchádzajúce skupiny niklových zliatin. Vyrábajú sa z nich chemické zariadenia pracujúce v širokej oblasti teplôt a prostredí či už oxidačných, alebo redukčných. Zvládnutie technológie argónovokyslíkového oduhličenia v 60. rokoch umožnilo vyrábať zliatiny tejto skupiny s nízkym obsahom uhlíka, ktoré sú odolné aj proti 284

2 medzikryštálovej korózii zvarových spojov. Na druhej strane tieto zliatiny, s obsahom molybdénu, prípadne ďalších zliatinových prísad, sú náchylné na precipitáciu intermetalických zlúčenín v teplotnej oblasti od 650 do 1100 C. Ide napr. o precipitáciu tzv. µfázy bohatej na Mo a W. V r bola vyvinutá zliatina označená C4, ktorá neobsahuje vofrám, má nízky obsah uhlíka a kremíka. Prísadou titánu bola kontrolovaná precipitácia karbidickej fázy (TiC namiesto Cr 23 C 6 ) a odstránením volfrámu odstránená precipitácia µfázy. Preto má zliatina C4 vynikajúcu odolnosť proti jamkovej aj štrbinovej korózii. Tab. 221 Chemické zloženie základných typov niklových zliatin Zliatina Niklové zliatiny Obsah (hmot. %) Ni Cr Fe Cu C Si Al Ti Mo 99,5 99,5 0,08 0,01 Zliatiny niklu a medi ,5 31,5 0,15 0,2 0,2 0,2 Zliatiny niklu a chrómu Zliatiny Ni Cr Fe ,0 60,5 60,0 32, , , ,08 0,08 0,03 0,05 0,03 0,2 0,2 0,2 0,5 0,2 1,3 0,3 0,3 0,1 0,2 0,3 0,9 3 Tab. 222 uvádza oblasť teplôt tavenia a niektoré fyzikálne vlastnosti vybraných niklových zliatin. Tab. 222 Niektoré fyzikálne vlastnosti a oblasť teplôt tavenia niklových zliatin Zliatina uhlíková oceľ nehrdz. oceľ Hustota (g/cm 3 ) 7,9 8,0 8,9 8,9 8,8 8,4 8,1 8,2 7,9 8,1 Teploty tavenia ( C) Koef.teplotnej rozťažnosti (10 6 /K) Tepelná vodivosť (W/m 2.K) Elektrický odpor (10 8 Ω/m) Nedávno (v r. 1985) bol ukončený vývoj zliatiny C22, v ktorej bol optimalizovaný obsah Mo vzhľadom k obsahu Cr tak, aby zliatina mala aj dostatočnú oxidačnú odolnosť, založenú na prítomnosti Cr, ale aj vynikajúcu odolnosť proti jamkovej a štrbinovej korózii. Výsledkom tohoto vývoja je aj veľmi dobrá štruktúrna stabilita zliatiny pri vyšších teplotách, odolnosť proti tvorbe intermetalických zlúčenín. Chemické zloženie charakteristických skupín ternárnych CrNiMo zliatin uvádza tab

3 Zliatiny skupiny B sú označované ako Hastelloy, prakticky neobsahujú chróm a boli vyvinuté pôvodne pre odolnosť proti kyseline soľnej vo všetkých koncentráciách, vrátane vriacej kyseliny. Používajú sa ako chemické zariadenia aj pre výrobu iných kyselín, vrátane kyseliny octovej. Zariadenia odolávajú tiež kyseline sírovej a fosforečnej. Neodolávajú však redukčným činidlám v prítomnosti oxidujúcich solí, ako chlorid železnatý, alebo chlorid meďnatý. Pri dlhšej expozícii v teplotnej oblasti 600 až 850 C sa však môžu z tuhého roztoku vylučovať intermetalické zlúčeniny Ni 3 Mo a Ni 4 Mo, ktoré spôsobujú výrazné skrehnutie zliatiny. Tab. 223 Nominálne chemické zloženie niklových zliatin, legovaných molybdénom Typ Obsah (hmot. %) zliatiny Ni Co Fe Cr Mo W Mn Si C Cu iné NiMo; B2 NiMoCr, C4 nízky C C22 C278 G3 NiCrFeMoCu; G30 NiMoCrFe; N max 2 max 2,5max 2,5max 5 max 5 max 0,2max 2 max 3 max , max 1max , ,5max 2,5 0,5max 1 max 1 max 0,5 1 1 max 1,5 0,8 0,1 max 0,08 max 0,08 max 0,08 max 1 max 1 max 1 max 0,01 max 0,01 max 0,010 0,01 max 0,015 0,03 max 0,08 max 2,5 2 0,35 0,7 Ti 0,035 V 0,035 V 0,5 Nb 1,5 Nb 0,5(Al+Ti) Precipitačne spevnené niklové zliatiny sa odlišujú od predchádzajúcich skupín tým, že obsahujú častice sekundárnej fázy, ktorá precipituje počas tepelného spracovania zliatiny, alebo počas jej prevádzky pri vyšších teplotách. V stave po precipitačnom vytvrdení (starnutí) majú vysokú pevnosť. Precipitátom je, ako sme už uviedli, kubická, plošne centrovaná fáza γ. Táto fáza má stechiometriu Ni 3 (Ti,Al), čo znamená, že môže vznikať iba v zliatinách vhodne legovaných. V závislosti od podmienok tepelného spracovania, ktoré sa skladá z rozpúšťacieho žíhania pri vysokých teplotách (1100 C) a následného precipitačného žíhania, môže byť fáza γ koherentná, semikoherentná, alebo nekoherentná s matricou. Najväčší vytvrdzujúci účinok (vzrast medze sklzu) je pozorovaný v štádiu koherentného, alebo semikoherentného precipitátu. Naopak, výskyt stabilného, nekoherentného precipitátu sa už označuje ako prestarnutie. Ďalšou generáciou precipitačne spevnených niklových zliatin sú zliatiny spevnené karbidickou fázou. Tieto obsahujú prísadu karbidotvorných prvkov, ale na rozdiel od predchádzajúcej skupiny neobsahujú legúry, ktoré by mohli viesť k precipitácii γ fázy. Zliatiny tejto skupiny teda obsahujú karbidotvorné prísady, ale aj vyššie množstvo uhlíka. Tieto zliatiny sa používajú ako chemické zariadenia v petrochemickom a chemickom priemysle, pri spracovaní uhľovodíkov. Často sa rúrky vyrábajú odstredivým liatim do vodou chladených foriem, ktoré vedú k rýchlemu chladnutiu a tvorbe presýteného tuhého roztoku uhlíka. Extrémne takéto zliatiny obsahujú až 0,45 %C. Počas pracovnej teploty v oblasti 760 až 1100 C potom dochádza k precipitácii karbidickej fázy, karbidov chrómu, alebo aj nióbu. Poslednou skupinou precipitačne spevnených niklových zliatin sú zliatiny disperzne spevnené oxidmi tória, alebo ýtria (ThO 2, alebo Y 2 O 3 ). Zatiaľ čo precipitačne spevnené zliatiny s γ fázou možno využiť pri teplotách do asi 750 C, pretože pri vyšších teplotách už dochádza k stavu prestarnutia, disperzne spevnené niklové zliatiny možno využiť do teplôt 1315 C. Obsah disperzoidu sa pohybuje medzi 0,2 až 2 %. Výroba oxidmi disperzne spevnených niklových zliatin je založená na mechanickom legovaní. Platne, tyče alebo profily sa vyrábajú cestou práškovej metalurgie. V bubne mechanického mlyna sa premiešava prášok niklu (napr. 64 %), chrómu (napr.20 %) a zliatiny (napr.nialti 15 %) s oxidmi tória, alebo ýtria (1 2 %) a takto pripravená zmes s vhodnými aditívami sa lisuje v extrudore pri teplote 370 C do vhodného tvaru pretláčaním alebo valcovaním 286

4 Tab. 224 Chemické zloženie vybraných mechanicky legovaných zliatin niklu Označenie MA 754 MA 956 MA 957 MA 6000 Obsah (hmot. %) Fe Cr Al Ti Ni C Y 2 O 3 Mo 1,0 zvyšok zvyšok 20,0 20,0 14,0 15,0 0,3 4,5 4,5 0,5 0,5 1,0 2,5 zvyšok zvyšok 0,05 0,5 0,6 0,5 0,25 0,6 0,3 za tepla (950 až 1100 C) a finálne tepelne spracuje pri 1315 C, počas ktorého dôjde nielen k dokončeniu kompaktizácie, ale aj spekaniu (slinovaniu) kompaktu. Chemické zloženie vybraných mechanicky legovaných niklových zliatin je uvedené v tab Vybrané mechanické vlastnosti mechanicky legovaných zliatin uvádza tab Tab. 225 Vybrané mechanické vlastnosti mechanicky legovaných niklových zliatin Zliatina MA 754 MA 956 MA 957 MA 6000 Podmienky skúšky 1100 C 1100 C 600 C 1100 C Hustota (g/cm 3) 8,3 7,2 7,67 8,11 Modul pružnosti (GPa) Medza sklzu (MPa) Medza pevnosti (MPa) Ťažnosť (%) 12,5 3, Pevnosť do lomu pri 1100 C (MPa) h 1000 h Niklové superzliatiny Tieto zliatiny, najmä na báze niklu, sú vyvíjané najmä pre letecký priemysel, pohonné jednotky leteckých turbínových motorov. Je známe, že ideálnou teplotou spaľovacej komory turbínových motorov je 2300 K. Pretože v súčasnosti nemáme materiály, ktoré by mohli dlhodobo pracovať pri takejto teplote, vyvíjajú sa zliatiny, ktoré by sa aspoň priblížili tejto teplote. Niklové superzliatiny sa sčasti približujú takýmto požiadavkám. Klasickou metalurgiou vyrábané zliatiny však majú rad nedostatkov, spočívajúcich najmä v nehomogenite zliatiny v mikrooblastiach. Ako vysokolegované zliatiny sú vyznačené výraznou segregáciou a likváciou. Hranice zŕn sú primárnymi miestami creepovej degradácie materiálu. Pre zníženie náchylnosti k segregácii počas liatia a pre odstránenie neželateľných nečistôt, najmä povrchovo aktívnych prvkov (Pb, Sb, Bi, S, P, Sn, atď) sú tieto zliatiny pretavované vo vákuu v indukčných peciach. Vákuovanie taveniny vedie nielen k zvýšeniu metalurgickej čistoty zliatin, ale aj k ich odplyneniu. Nerieši však problém dendritickej segregácie po odlievaní, pretože k určitej segregácii dochádza už aj v tavenine. Spôsobom, ako zmierniť rozsah segregácie je lokálne natavovanie iba malého objemu materiálu. Pripravená zliatiny vo forme tyčí sa pretavuje alebo indukčne, alebo elektrickým oblúkom iba v malom množstve, ktoré sa hneď odlievať do pripravenej formy. Problém hraníc zŕn možno zas riešiť riadenou solidifikáciou (kryštalizáciou) zliatiny vo vhodnej forme. Pri odlievaní lopatiek turbín môžeme viesť postup tuhnutia tak, že sa vytvoria stĺpové kryštály s dĺžkou po celej lopatke. Zrná sú takto orientované v smere pozdĺžnej osi lopatky v ktorom prevládajú aj napätia odstredivej zložky sily a teda hranice zŕn nie sú, alebo sú iba minimálne namáhané. Naviac os kryštálov má orientáciu <001>, v ktorej je hodnota šmykového modulu pružnosti nižšia, takže aj indukované termálne napätie majú nižšiu hodnotu. Preto sú creepové vlastnosti takto vyrobených lopatiek lepšie, ako lopatiek klasických a umožňujú pri zachovaní rovnakej životnosti použitie vyšších teplôt (asi o 30 C), prípadne v kratšom intervale (tzv. forsáži) 287

5 ešte vyšších. Lopatky vyrobené riadenou kryštalizáciou (DS directed solidification) dovoľujú pracovnú teplotu do 1000 C. Lopatky sú zložené z niekoľkých stĺpových (kolumnárnych) kryštálov, prípadne bikryštálov. Ďalším vývojovým stupňom bolo odlievanie lopatiek z monokryštálov, ktoré hranice zŕn neobsahovali. Zisk teploty bol ďalších C. Ako sme videli, mechanickým legovaním možno pripraviť niklové superzliatiny disperzne spevnené oxidmi tória, alebo ýtria. Tieto, tzv. ODS (Oxide Dispersion Strenghtened) zliatiny dovolili ďalší vzrast prevádzkovej teploty. Vývoj v niklových superzliatinách sa zastavil pri tzv. rýchlo solidifikovaných zliatinách, ktoré znamenajú ďalší zisk teploty o C. Vyššie teploty možno získať potom už iba s použitím niklových superzliatin spevnených vláknami (kompozity), alebo lopatami, vyrobenými z intermetalických zlúčenín, napr. Ni 3 Al, alebo keramických materiálov spevnených vláknami, alebo whiskermi. Ako sme uviedli, okrem vysokoteplotnej pevnosti hrá v tomto prípade veľmi dôležitú úlohu aj oxidačná odolnosť povrchu lopatiek, pretože oxidačná a korózna degradácia, ale aj tepelná únava začínajú na povrchu. Preto sa povrchy lopatiek chránia vrstvami, ktoré sú odolnejšie proti takejto očakávanej degradácii. Inou možnosťou zvýšenia pracovnej teploty spaľovacieho priestoru turbín je chladenie lopatiek. Toto sa realizuje napr. tým, že do lopatiek sú fotochemicky vyleptávané chladiace kanáliky, cez ktoré prúdy plyn, alebo sa časti turbín (vence) vyrábajú ako "napolitánkové" konštrukcie, teda vrstvené, medzi vrstvami potom prúdi chladiaci plyn. Pre najvyššie parametre teploty sa používajú lopatky vyrobené rýchlou solidifikáciou. Tavenina niklovej superzliatiny sa strieka v Lavalovej dýze do vody, takže sa získava jemný kryštalický prášok (mikrokryštalická frakcia) mikrónovej veľkosti. Lopatky sa potom z takéhoto prášku vyrábajú cestou práškovej metalurgie, pričom sa s úspechom využíva aj horúce izostatické lisovanie (HIP hot izostatic pressing). Takýmto spôsobom sa vyrábajú kvaternárne zliatiny NiMoAlX, prípadne Ni AlCrX, kde X je jeden, alebo viac prvkov skupiny W, Ta, C, B, Zr. Ako povrchové vrstvy sa používajú zliatiny NiCoCrAlY + Si + Hf Všeobecná charakteristika zvariteľnosti niklových zliatin Tepelná vodivosť niklu a jeho zliatin je rôzna. Čistý nikel má vysoký koeficient tepelnej vodivosti, ktorý je porovnateľný s tepelnou vodivosťou medi. Preto pri zváraní niklu sa okolitý materiál bude rýchlo ohrievať a to bude vyžadovať použitie vyššieho tepelného príkonu zvárania. Legovaním niklu, jeho koeficient teplotnej vodivosti klesá: To sa týka aj zliatin niklu s meďou, aj keď tieto zliatiny majú stále vysoký koeficient tepelnej vodivosti. naopak, zliatiny niklu s chrómom, alebo zliatiny NiCrFe už majú koeficient tepelnej vodivosti nižší. Podobne, ako s koeficientom tepelnej rozťažnosti, rôzne sú aj hodnoty vodivosti niklových zliatin, čo môže vyžadovať zmeny v aplikovanom zváracom napätí pri získaní rovnakej šírky zvaru. Koeficient tepelnej rozťažnosti niklu a jeho zliatin leží medzi koeficientmi pre nelegovanú oceľ a austenitické nehrdzavejúce ocele. Preto môžu byť niektoré niklové zliatiny vhodným prídavným materiálom pre zváranie feritických s austenitickými oceľami. Teploty tavenia niklových zliatin sú všeobecne nižšie, ako konštrukčných ocelí a teplotný interval ich tuhnutia (likvidussolidus) môže byť tiež užší, ako v prípade konštrukčných zliatin. Nižšie teploty tavenia môžu znamenať nižší potrebný tepelný príkon zvárania, zatiaľ čo šírka teplotného intervalu tuhnutia má vplyv na vývoj termálnych napätí a tiež náchylnosť zvarového kovu na praskanie počas kryštalizácie. Keďže kovy a zliatiny s kubickou plošne centrovanou mriežkou (K12) majú apriori vyššiu náchylnosť na horúce praskanie, bude hrať šírka teplotného intervalu tuhnutia podpornú funkciu pri tomto jave. 288

6 Pri zváraní niklových zliatin sú však najčastejšími typmi prasklín likvačné praskliny a praskliny pripisované deformačnému starnutiu. Likvačné praskanie v tepelne ovplyvnenej oblasti Niektoré častice sekundárnej fázy, ďalej nečistoty prítomné vo zváranej zliatine, sa môžu v časti tepelne ovplyvnenej oblasti s vyššími teplotami rozpúšťať, obohacujú okolitý základný materiál o zliatinové prvky a môžu vznikať nízkotaviteľné eutektiká ktoré penetrujú na hranice zŕn. Pretože tieto procesy sú typické pre najvyššie teploty ovplyvnenia, dochádza k nim v zóne vyznačenej aj rastom (zhrubnutím) zŕn. Na hraniciach takýchto zŕn sa môžu potom vyskytovať vrstvička taveniny aj pri podsolidusových teplotách a počas prvej fázy chladnutia, kedy už začína pôsobiť ťahové (kontrakčné napätie, sa zrná separujú vznikajú medzikryštálové prasklinky, ktoré môžu potom prechádzať aj do zvarového kovu. Takýmto prasklinám hovoríme likvačné praskliny, alebo sa tiež používa označenie horúce mikropraskanie (hot microfissuring). Takéto praskanie môže byť pozorované aj vo viacvrstvových zvaroch niektorých niklových zliatin. Takéto praskanie možno pozorovať napr. v zliatinách Hastelloy, v ktorých je likvujúcou fázou karbid M 6 C, alebo v zliatinách Inconel 600 s likvujúcou fázou Cr 7 C 3 a Ti(CN), ale aj v bežných oceliach v ktorých tvoria likvujúcu fázu najmä sulfidy (v nehrdzavejúcich oceliach a niklových zliatinách najmä sulfidy titánu). Ako sme uviedli, likvačné praskanie je podporované hrubými zrnami v tepelne ovplyvnenej oblasti. Preto zliatiny, ktoré sú menej náchylné na zhrubnutie zŕn budú pri rovnakých ostatných podmienkach aj menej náchylné na likvačné praskanie. Veľké zrná horšie akomodujú napätia, ktoré vznikajú počas chladnutia a tiež spôsobujú, že vrstva roztavenej likvujúcej fázy bude tenšia, ako v prípade jemnejších zŕn. Preto sú zliatiny, obsahujúce inhibítory proti rastu zŕn (stabilné precipitáty dostatočnej disperzie) viac odolné aj proti tomuto druhu praskaniu. Praskanie možno všeobecne charakterizovať ako výraz nedostatočnej deformačnej schopnosti materiálu proti vynútenej deformácii. Prekážkami pre pohyb dislokácií, ktoré sú nositeľom plasticity a teda aj deformačnej schopnosti však môžu byť aj niektoré dislokačné reakcie. Najmä proces polygonizácie dislokácií, pri ktorom sa vytvárajú dislokačné siete, môžu obsahovať úseky dislokácií, ktoré tvoria prekážku pre pohyb ďalších mriežkových porúch. Výrazom takýchto procesov môže byť znova praskanie, ktoré teraz označujeme ako polygonizačné praskanie, alebo praskanie z poklesu ťažnosti (ductilitydip), pretože vznikajú v dôsledku tzv. ťažnostnej jamy poklesu deformačnej schopnosti zóny. Likvačné aj polygonizačné praskliny sú teda lokalizované do oblasti hraníc zŕn, i keď sa v ďalšom môžu šíriť aj do zvarového kovu a aj do časti tepelne ovplyvnenej oblasti s nižšími teplotami ovplyvnenia. Konštitučnú likváciu možno ilustrovať na binárnom diagrame (obr. 221). Tento diagram je časťou diagramu medzi kovom A a likvujúcou fázou AB. Zliatina koncentrácie C O obsahuje určitý podiel sekundárnej fázy AB. Pri ohreve veľkou rýchlosťou (počas zvárania) na teplotu T, ktorá je nad eutektickou teplotou T E, ale pod teplotou solidu zliatiny nedochádza k úplnému rozpusteniu fázy AB napriek tomu, že táto teplota je nad eutektickou teplotou, pri ktorej sa fáza AB vylúčila z taveniny. Rozpúšťanie sa začína na hranici fázy AB a matrice a v určitom čase bude mať koncentračný gradient vedľa fázy AB tvar ako na obr. 221b. Koncentrácie C L1 a C L2 sú koncentráciami v tavenine v rovnováhe s γ a AB, pri teplote T. C S je koncentrácia γ v rovnováhe s taveninou a C M je koncentrácia v γmatrici v rovnováhe s fázou AB pri teplote miestnosti. Opísaný mechanizmus likvačného praskania pozorujeme pri malom množstve likvujúcej fázy, ako je to obvyklé v týchto zliatinách, v ktorých objemový podiel karbidickej fázy, alebo intermetalických zlúčenín schopných likvácie je nižší ako 2 4 %. Ak však podstatne zvýšime podiel likvujúcej fázy (napr. Lavesovej fázy s nióbom), je dostatok taveniny na hraniciach zŕn aj pri poklese teploty a roztváranie sa hraníc zŕn kolorovaných likvujúcou taveninou môže splniť úlohu kanálikov k tuhnúcemu zvarovému kovu, ako ďalšiemu zdroju taveniny pre zalievanie medzery. Výsledkom toho je, že pri vysokom podiele likvujúcej fázy je táto schopná napomôcť zalievať medzihraničné medzery 289

7 TEPLOTA (a) ZLOŽENIE (b) VZDIALENOSŤ Obr. 221 Vplyv teploty (a) a vzdialenosti (b) na likváciu v binárnom systéme a trhliny nevznikajú. Pretože však tento spôsob eliminácie náchylnosti na likvačné praskanie vyžaduje precíznu kontrolu parametrov zvárania, málo sa v praxi uplatňuje. V tepelne ovplyvnenej oblasti môžu likvovať dva typy precipitátov: konštitučne likvujúce precipitáty, precipitáty s rovnovážnym tavením. Konštitučne likvujúce precipitáty sa môžu začať taviť pod teplotou solidu matrice ak sa použije vysoká rýchlosť ohrevu na teplotu, ktorá je nad rovnovážnou teplotou ich tavenia, alebo ak sú to precipitáty, ktoré vznikli v dôsledku výraznej dendritickej segregácie počas výroby (tuhnutia) zliatiny. Takto môžu vznikať precipitáty typu Lavesových fáz, alebo karbidy MC. Precipitáty s rovnovážnym tavením sú tie, ktoré sa tavia pri ohreve tepelne ovplyvnenej oblasti nad teplotu ich rovnovážneho tavenia. Oba spomenuté typy precipitátov dávajú rôznu náchylnosť na likvačné praskanie. Rovnovážne precipitáty sú po natavení spojené s čiastočne nataveným zvarovým kovom a preto umožňujú čiastočne zalievanie, alebo zaceľovanie likvačných prasklín zvarovým kovom. Oproti tomu nerovnovážne precipitáty, ktoré sa tavia viac pod teplotou tavenia matrice, nie sú kanálikmi spojené so zvarovým kovom (sú od zvaru vzdialenejšie) a preto sa ani nemôžu zaceľovať, alebo zalievať. Preto znamenajú tieto precipitáty vyššiu náchylnosť tepelne ovplyvnenej oblasti na likvačné praskanie. Karbidy typu MC, ktoré vznikajú v dôsledku segregačných procesov v poslednom štádiu tuhnutia zliatiny majú teplotu tavenia nie oveľa nižšiu, ako je rovnovážna teplota likvidu matrice a preto bývajú počas ohrevu spojené kanálikmi so zvarovým kovom a likvačné praskliny sa môžu zvarom zaceľovať, alebo zalievať. Obohatenie hraníc zŕn prvkami, ktoré tieto precipitáty obsahujú však môže byť natoľko výrazné, že resolidifikácia oblasti hraníc zŕn môže byť značne oneskorená. Potom už neexistujú kanáliky ktoré roztavené oblasti hraníc zŕn spájajú so zvarovým kovom, a likvačné praskliny sa vyskytujú. Iným zdrojom prasklín na hraniciach zŕn môžu byť nečistoty. Síra, fosfor, antimon, arzén, bizmut a cín, teda povrchovo aktívne prvky, sa koncentrujú na hraniciach zŕn. Takým prvkom je aj bór, ktorý vplýva na kohéznu pevnosť hraníc zŕn. Tieto prvky môžu podporovať likvačné praskanie a preto sa požaduje, aby ich obsahy boli v určitom limite: S < 0,015 %, P < 0,015 %, Si < 0,02 %, O < 0,005 %, N < 0,005 %. Niekedy hodnotíme rozdielne vplyvy nečistôt podľa toho, či tvoria na hraniciach zŕn vlastné sekundárne fázy, napr. boridy, sulfidy, atď., alebo sú na týchto hraniciach prítomné iba ako segregáty. Síra a fosfor môžu tvoriť nielen precipitáty, ale aj segregáty. 290

8 Nečistoty môžu znižovať teplotu solidu matrice, môžu tvoriť nízkotaviteľné eutektiká, alebo precipitáty a môžu zvyšovať pri danej teplote podiel taveniny na hraniciach zŕn. Uhlík a síra môžu vzájomne interagovať pri tomto procese. Napr. síra sa môže koncentrovať na hraniciach medzi karbidom a matricou (karbosulfidy, sulfonitridy). Takto môže znižovať solidifikačnú teplotu karbidu. Preto pri rovnakom obsahu síry náchylnosť na horúce praskanie vzrastá s obsahom uhlíka (pravda v limite, charakteristickom pre tento typ zliatin, napr. z 0,02 na 0,06 % C). Náchylnosť na horúce praskanie môže byť ovplyvnená aj predchádzajúcim tepelným spracovaním zliatiny, ako to v prípade zliatin typu 718 ukazuje tabuľka na druhej strane. Ako vidno, počas tepelného spracovania pre vytvrdzovanie sa síra presúva z medzipovrchu karbid matrica na hranice zŕn, čo zvyšuje náchylnosť na likvačné praskanie. Naopak, rozpúšťacie žíhanie znižuje koncentráciu síry na hraniciach zŕn a preto po takomto tepelnom spracovaní je náchylnosť zliatiny na likvačné praskanie nižšia. Praskliny niekedy vznikajú v zliatinách, ktoré možno vytvrdzovať deformačným starnutím a to v zóne, vyhriatej na teploty starnutia. K takýmto prípadom môže dochádzať najmä pri takých príkonoch zvárania, pri ktorých je kritická časť tepelne ovplyvnenej oblasti dostatočne dlho vystavená účinku teplôt deformačného starnutia tak, že starnutie môže prebehnúť a v dôsledku toho sa do zóny indukuje pnutie iniciujúce praskanie. Teda praskanie vzniká ako synergetický účinok procesu starnutia a Typ tepelného spracovania Stav po odliati homogenizované rozpúšťacie žíhanie stupňovité ochladzovanie Medzipovrch karbidu 4,3 1,8 1,1 0,1 Obsah síry (%) Hranice zŕn 0,11 0,03 0,00 2,20 indukovania odpovedajúcich pnutí (obr. 222). Najčastejšie sa deformačné starnutie spája s precipitáciou koherentných γ precipitátov. Nominálne zloženie precipitátu γ je Ni 3 Al, ale reálne zloženie precipitátu je oveľa komplexnejšie, napr. v zliatine 731 sa zistilo nasledovné zloženie: (Ni 0,884 Co 0,070 Cr 0,032 Mo 0,008 V 0,003 ) 3 (Al 0,632 Ti 0,347 V 0,013 Cr 0,006 Mo 0,002 ) Typické vytvrdzovacie tepelné spracovanie niklových zliatin je nasledovné: Tepelné spracovanie Teplota ( C) Čas (h) Homogenizačné žíhanie rozpúšťacie žíhanie horná teplota vytvrdzovania dolná teplota vytvrdzovania blízko teploty solidu Zliatiny, ktorých zvarové spoje majú byť odolné korózii, sa po zváraní nevytvrdzujú a preto tiež nevzniká problém praskania v dôsledku starnutia. Ak je však pracovné prostredie ktorým sú zvary vystavené charakterizované vysokými teplotami, ktoré zasahujú do teplotnej oblasti starnutia, môžu zvary postupne vytvrdzovať a praskanie sa objaví až po určitom čase. 291

9 TVRDOSŤ,HRA ČAS, min. Obr. 222 Vplyv doby žíhania na tvrdosť Náchylnosť niklových zliatin na praskanie v dôsledku starnutia sa skúša na kruhových skúškach podľa Thompsona, alebo BWRA. Do kruhovej drážky sa vyvarí zvar (obr. 223) a po ukončení zvárania sa vzorka žíha v teplotnej oblasti starnutia. Na obr. 224 je zakreslená tzv. Ckrivka náchylnosti zvaru na praskanie počas žíhania v závislosti od rôznej rýchlosti ohrevu na teplotu rozpúšťacieho žíhania. Aj zliatiny NiCu (Monel) je lepšie zvárať v stave po rozpúšťacom žíhaní a tepelné spracovanie na precipitačné spevnenie aplikovať až na zvarové spoje. Pri zváraní NiCr zliatin platia do veľkej miery odporúčania platné pre zváranie austenitických nehrdzavejúcich vytvrditeľných ocelí. Zliatiny, obsahujúce väčšie množstvo Al a Ti, sa však pokladajú za nezvariteľné, pretože praskajú v dôsledku deformačne indukovaného starnutia. Ich zvariteľnosť môže zlepšiť prísada nióbu, ktorý znižuje kinetiku starnutia. Zvariteľnosť niklu disperzne spevneného oxidom tória, alebo ýtria je ovplyvnená možnosťou koagulácie oxidov, preto sa odporúča tieto zliatiny zvárať v pevnom stave (difúzne, pri ktorom sa v oblasti zvarov nemení disperzita oxidov. Možno teda zhrnúť, že zvariteľnosť zliatin niklu môže ovplyvniť prísada prvkov, ktoré zvyšujú ich náchylnosť na praskanie a skrehnutie. Na praskanie zvarového kovu a likvačné praskanie tepelne ovplyvnenej oblasti nepriaznivo vplýva síra a fosfor, ktoré sa vyskytujú ako nečistoty. Síra tvorí nízkotaviteľný sulfid niklu. Jej vplyv môže byť taký výrazný, že môže viesť k praskaniu aj pri povrchovej kontaminácii zvárane súčasti sírnymi zlúčeninami. Oblasť zvaru treba preto dokonale očistiť, zbaviť oxidov, mastnoty a iných nečistôt. Na likvačné praskanie vplýva nepriaznivo aj väčšie množstvo kremíka. Prísada kremíka sa používa v liatych Nizliatinách na zlepšenie zatekavosti. Kremík však zväčšuje interval tuhnutia, čím zvyšuje teplotný interval krehkosti zliatiny. Väčšie množstvo kremíka zvyšuje teda nebezpečenstvo praskania zvarového kovu aj tepelne ovplyvnenej oblasti. Na vplyv kremíka treba upozorniť aj pri zliatinách Monel, ktoré ak obsahujú viac, ako 2%Si sú nezvariteľné. Niekedy sa na zlepšenie obrobiteľnosti pridáva do niklových zliatin malé množstvo olova. Olovo tak isto významne zvyšuje náchylnosť zliatiny na horúce praskanie. 292

10 Obr. 223 Thomasova skúška praskavosti praská nepraská Teplota, C krivka Čas, min. Obr. 224 Vplyv rýchlosti ohrevu pri starnutí na praskanie zliatiny René 41 Naopak, prísada mangánu pôsobí a zvariteľnosť priaznivo tým, že viaže síru na sulfid mangánu s vysokou teplotou tavenia. Keďže aj ďalšie nečistoty okrem síry a fosforu môžu prispieť k vzniku nízkotaviteľných filmov na hraniciach zŕn, je potrebné znižovať úhrnný obsah týchto nečistôt v zliatinách, ktoré sa majú zvárať. 293

11 Iným mechanizmom zvýšenia náchylnosti niklových zliatin na praskanie pri zváraní je prítomnosť tenkých oxidických filmov. Zliatiny dezoxidované Al, Ti, Ce a Ca môžu obsahovať oxidy vo forme tenkých filmov typov galaxitu, ktoré v základnom materiále ani mikroskopickou analýzou nezistíme. V tepelne ovplyvnenej oblasti, ako aj ich prechodom do zvarového kovu však môžu znižovať kohéznu pevnosť kovu a byť príčinou praskania. Iné prísady, napr. B, Zr a niektoré povrchovo aktívne prvky, ktoré zlepšujú creepové vlastnosti Ni zliatin, zase môžu v tepelne ovplyvnenej oblasti segregovať na hraniciach zŕn, čím sa zvyšuje medzikryštálová krehkosť zliatiny, najmä ak v TOO došlo k významnejšiemu zhrubnutiu zŕn. Iným problémom zvariteľnosti niklu a jeho zliatin je možné vylučovanie sa grafitu v tepelne ovplyvnenej oblasti a v zvarovom kove, ak zvarový kov alebo základný materiál obsahujú isté množstvo uhlíka. Ak zliatina neobsahuje účinné karbidotvorné prísady (Ti, Nb, Cr), v teplotnej oblasti nad asi 150 C sa môže vylučovať grafit. Nikel a jeho zliatiny možno zvárať všetkými procesmi, ktoré sa používajú pre zváranie medi. Obtiažnejšie sa zvárajú pecipitačne spevnené zliatiny, ktoré vyžadujú presnejšiu kontrolu parametrov zvárania. Na zváranie sa hodia oblúkové spôsoby, ručné, pod tavivom, v plynovej ochrane, zváranie elektrickým odporom, trením, elektrónovým lúčom a v malých hrúbkach laserovým lúčom. Pri výbere prídavných materiálov na zváranie sa držíme zásady, že chemické zloženie zvarového kovu by malo byť podobné ako zloženie základného materiálu. Prídavné materiály sú rozdelené do 5 skupín: 1. Čistý nikel, 2. zliatiny Ni Cu, 3. zliatiny Ni Cr Fe, 4. zliatiny Ni Mo a 5. zliatiny Ni Cr Mo. Prídavné materiály ďalej obsahujú dezoxidačné prísady (Ti Si) alebo ďalšie legúry (Nb). Na zváranie precipitačne spevnených zliatin možno použiť prídavný materiál, ktorého zvarový kov možno rovnako precipitačne spevňovať. Po zvarení potom treba aplikovať úplné tepelné spracovanie. Možno však použiť aj inú koncepciu nevytvrditeľných zvarov, ktoré dávajú menej problémov celistvosti, ale ktoré tiež majú nižšiu pevnosť ako vytvrdený základný materiál. Pri výbere taviva na zváranie pod tavivom treba dať pozor, aby nedošlo k prílišnému nauhličeniu zvaru a zvýšeniu obsahu kremíka. Pri zváraní niklu a jeho zliatin nepoužívame predhrev a medzivrstvová teplota je limitovaná smerom nahor na 100 C. Pri zváraní precipitačne spevnených zliatin môžeme limitovať použitý merný príkon zvárania. Po zváraní zvyčajne neaplikujeme tepelné spracovanie pre Ni, Ni Cu, Ni Cr a Ni Cr Fe zliatiny. Ich korózna odolnosť je dostatočná aj v stave po zvarení. Zliatiny, ktoré majú istý obsah uhlíka, môžu však byť náchylné na koróziu v TOO v dôsledku precipitácie karbidov chrómu na hraniciach zŕn. Použitie tepelného spracovania pri precipitačne spevnených môže viesť aj k vzniku prasklín, a to najmä pri vyššom obsahu Al a Ti. V týchto prípadoch sa odporúča kontrola indukovaného napätia, alebo použitie zvárania v netuhom upnutí (poduškovanie). Pri inom odporúčanom postupe sa súčasti, ktoré sa majú zvárať, tepelne spracujú na prestarnutie a potom sa zvárajú. Počas precipitačného žíhania zvarových spojov sa v dôsledku tvorby γ Ni 3 Al zmenšuje objem zliatiny, čím sa v zvarovom spoji vyvolajú ďalšie pnutia. Prídavné materiály a tavivá: Chemické zloženie je podobné, ako má zváraná zliatina. Obsahujú dezoxidujúce prísady, ako Ti, Mn. Elektródy sú rozdelené do 5 skupín: Ni, NiCu, NiCr 294

12 Fe, No a NiCrMo zliatiny. Používa sa obrátená polarita (+ pól na elektróde). Niklové elektródy sa používajú pre zvárane komerčne čistého niklu v liatom, alebo tvárnenom stave. NiCu elektródy sa používajú pre zváranie NiCu zliatiny. Elektródy do priemeru 3,15 mm možno použiť vo všetkých polohách, elektródy väčších priemerov iba pre horizontálne. NiCrFe elektródy sa používajú nielen pre zváranie zliatin podobného zloženia, ale aj pre zváranie heterogénnych spojov (napr. ausenitferit) na zabránenie difúzie uhlíka. Elektródy NiCrMo sa používajú pre zváranie podobných zliatin. NiMo elektródy možno použiť aj na heterogénne spoje pre zváranie niklových zliatin ku kobaltu a oceliam. Pre zváranie v plynovej ochrane sa používajú drôty podobného zloženia, ako má zváraná zliatina. Elektródy a drôty obsahujú prísady, ako Ti, Nb, Mn, ktoré zlepšujú dezoxidáciu zvaru a znižujú jeho náchylnosť' na pórovanie a horúce praskanie. Pri zváraní precipitačne spevnených Ni zliatin treba upozorniť na to, že kinetika starnutia zvarového kovu môže byť iná, ako základného materiálu a tiež stupeň vytvrdenia zvarového je menší, takže zvarový kov býva menej pevný, ako základný materiál. Preto sa častejšie používa väčšie prevýšenie zvarového kovu. Pri návrhu tvaru zvarového spoja (úkosov) treba upozorniť na to, že roztavené zvarové kovy nemajú takú tekutosť, ako v prípade ocelí. Preto musí byť zvarový úkos väčší. Pri zváraní v plynovej ochrane, kde sa používajú väčšie prúdové záťaže treba upozorniť na väčšiu magnetickú silu oblúka, čo sťažuje optimálne formovanie zvaru a prevarenie koreňovej časti zvaru. Ďalším problémom môže byť nedostatočná ťažnosť' oblasti zvarového spoja. Predhrev sa pri zváraní niklu a jeho zliatin nepoužíva, iba ak malý predhrev (20 30 C) pre zabránenie vlhkosti a pórovania zvaru. Interpass teplota má byť nízka, max. 100 C. Tepelný príkon je malý, aby sa zabránilo hrubnutiu zŕn v TOO. Vysoký tepelný príkon môže spôsobiť výraznejšiu likváciu vo zvare, precipitáciu karbidickej fázy a zhoršenie koróznych vlastností. Pri zváraní v plynovej ochrane sa používa Ar, alebo He. Niekedy sa do argónu pridáva do 5 % H 2 v prípade jednovrstvového zvaru, za účelom jeho lepšieho vyčistenia. Na druhej strane vodík vo zvare môže spôsobiť jeho pórovanie. Ak sa pri zváraní použije priama polarita ( pól na elektróde), možno zvýšiť rýchlosť zvárania až o 40 %. Pri zváraní koreňovej časti spojov zliatin NiCr, NiCrMo a NiCrFe musí byť koreňová medzera chránená plynom aj z opačnej strany. Všeobecne sa pri zváraní (aj ZPT) používa priama polarita (pól na elektróde). Pri zváraní rovnosmerným prúdom sa odporúča prídavné vovedenie vysokofrekvenčnej zložky prúdu pre stabilizáciu horenia el. oblúka. Pri zváraní nízkouhlíkových Nizliatin pod tavivom treba dávať pozor, aby nedoslo k nahromadeniu uhlíka do zvarového kovu z taviva. Zváranie pod tavivom sa zvyčajne nepoužíva v prípade Nizliatin, obsahujúcich viac A1 a Ti,vzhľadom na nebezpečie vyhorenia časti týchto prvkov vo zvarovm kove. Tepelné spracovanie nie je potrebné z hľadiska obnovenia koróznej odolnosti zvarových spojov po zváraní, ale v prípade špeciálnych aplikácií môže byť niekedy užitočné. V TOO môže dôjsť aj k nepriaznivej precipitácii (scitliveniu) karbidickej fázy. Väčšina precipitačne spevnených niklových zliatin je počas zvárania náchylná na deformačné starnutie, ktoré môže výnimočne vyústiť až do praskania. Niektoré z týchto zliatin sú tiež náchylné na žíhacie praskanie, najmä v prípade vyššieho obsahu A1 a Ti. V takom prípade sa odporúča vyhotoviť zvarové spoje na neupnutých častiach (po častiach), aplikovať tepelné spracovanie a až potom zvariť celú zostavu. Tepelné spracovanie po zváraní precipitačne spevnených Nizliatin sa skladá z rozpúšťacieho žíhania a starnutia. Treba upozorniť na to, že počas starnutia môže v niektorých zliatinách dôjsť k zmršteniu až o 6 %. Riešením je napr. starnutie pri vyšších teplotách, kedy dochádza k tzv. masívnej precipitácii, častice nie sú natoľko disperzné. 295

13 Niklové zliatiny možno zvárať aj el. odporom. Legovaním el. odpor zliatin narastá. Treba upozorniť na relatívne vyššiu pevnosť Nizliatin pri vyšších teplotách, ako majú napr. austenitické nehrdzavejúce ocele teda potrebu vyšších prítlačných síl. Pre zváranie môžu byť použité všetky zaužívané druhy bodové, švové, projekčné, odtavením. Nizliatiny možno zvárať aj elektrónovým a laserovým lúčom. Pri vysokých rýchlostiach zvárania sa môže vyskytnúť problém pórovania a tiež horúceho praskania. Riešením je použiť opakovaný prietav, alebo kozmetický zvar. Ni a jeho zliatiny možno dobre aj spájkovať. Vhodným typom spájok sú strieborné spájky s približne 50 % Ag, pre nižšie prevádzkové teploty, alebo potom spájkovanie niklovou spájkou podobného zloženia, aké má zliatina, vo vákuovej peci. Tieto zliatiny bývajú tiež náchylné na spájkovaciu praskavosť. Pri zváraní elektrónovým lúčom treba optimalizovať použité parametre. Príliš veľká rýchlosť zvárania (pri hlbokej penetrácii) môže viesť k tomu, že plyny nestačia vyplávať na povrch zvaru a zvar zostane pórovitý. Ako sme už uviedli, mnohé Nizliatiny sú náchylné na praskanie pri opätovnom ohreve. V technike zvárania elektrónovým lúčom sa často používa úprava povrchu zvaru aplikáciou tzv. kozmetického zvaru. Jeho použitie môže zapríčiniť praskanie pôvodnej tepelne ovplyvnenej oblasti. Je vhodné, ak sa pred zváraním zvárané súčasti vyžíhajú rozpúšťacím režimom. Aplikovateľné spôsoby oblúkového zvárania pre niektoré typy niklových zliatin: Ni a jeho zliatiny Proces ROZ TIG MIG plazma ZPT komerčne čistý nikel Nikel 200 X x x x x Nikel 201 X x x x x substitučne spevnené niklové zliatiny Monel 400 X x x x x Monel 404 X x x x x Monel R405 X x x x Hastelloy X X x x x Nichrome V X x x RA 333 X x x Inconel X x x x x Carpenter X x x x x Incoloy X x x x x precipitačne spevnené niklové zliatiny Monel K500 X x x Waspaloy x x René 41 x x Nimonic 80A x x Nimonic 80 x x Udimet 500 X x x Iconel 718 x x Alloy 901 x x Pri zváraní laserovým lúčom (hrúbky do 10 mm) sa odporúča použiť inertnú atmosféru pre oblasť zvaru. V hrúbkach do 2 mm možno použiť CO 2 laser s výkonom 2 kw pri rýchlostiach zvárania 0,3 2,0 m/min. 296

14 Tab. 226 Chemické zloženie niektorých komerčných zliatin niklu Obsah (hmot. %) Označenie Ni C Cr Mo Fe Co Cu Al Ti Nb Mn Si W B 1 Monel ,6 0,2 1,2 31,5 1 0,2 2 Monel ,5 0,08 0,2 44 0,03 0,05 0,03 3 Monel R405 66,5 0,2 1,2 31,5 0,1 0,02 4 Hastelloy F 47 0, ,5 17 2,5 2 1, Hastelloy X 47 0, ,5 1 0,6 6 Hastelloy G 44 0, ,5 20 2, , Nichrome 57 0, Inconel ,08 15,5 8 0,2 0,5 0,2 9 Inconel ,5 0, ,4 0,5 0,2 10 Inconel ,05 21,5 9 2,5 0,2 0,2 3,6 0,2 0,2 11 Carpenter 20Nb3 36 0, ,5 36 3,5 0,5 1 0,5 12 Incolloy ,5 0, ,4 0,4 0,8 0,5 0,02Mg 13 Incolloy ,03 21, ,25 0,1 0,9 0,5 0,25 14 Hastelloy B 61 0, , Hastelloy C 54 0,08 15,5 5 2, Hastelloy D 82 0,10 1 1, Hastelloy N 70 0,06 7,5 5 0,8 0,5 18 Hastelloy W 60 0, ,5 5,5 2, Duranikel ,5 0,15 0,3 0,13 4,4 0,6 0,25 0,5 20 Waspalloy 58 0,08 19,5 4 13,5 1,3 3 0,06Zr 0, René , ,5 3 0,05 0,1 0, Nimonic 80A 76 0,06 19,5 1,6 2,4 0,3 0,3 0,06Zr 0, Nimonic ,07 19,5,5 1,5 3 0,3 0,3 0,06Zr 0, Udimet , ,5 2,9 2,9 0,5 0,5 0,05Zr 0, Inconel X ,04 15,5 7 0,7 2,5 1 0,5 0,2 26 Inconel ,5 0, ,2 1,8 2,9 0,2 0,2 27 TD Nikel 98 2 ThO 2 28 TD NiCr ThO 2 29 Inconel ,5 0, ,5 0,5 0,9 5,1 0,2 0,2 30 Inconel X ,04 15,5 7 0,7 2,5 1 0,5 0,2 297