GEOCHEMICKÉ FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE MOBILITU JÓDU V PÔDACH

Transcript

1 GEOCHEMICKÉ FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE MOBILITU JÓDU V PÔDACH EVA DUBORSKÁ, JANA KUBOVÁ a PETER MATÚŠ Ústav laboratórneho výskumu geomateriálov, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Mlynská dolina, Ilkovičova 6, Bratislava duborska@fns.uniba.sk, ugeol@fns.uniba.sk Došlo , prepracované , prijaté Kľúčové slová: jód, sorpcia, pôda, mobilita, retencia, geochémia jódu, špeciácia jódu Obsah 1. Úvod 2. Formy a vlastnosti jódu 3. Vplyv oxidačno-redukčných podmienok na mobilitu jódu 4. Vplyv pôdnej reakcie na mobilitu jódu 5. Vplyv sorpčných procesov na mobilitu jódu 6. Biogeochemické faktory ovplyvňujúce mobilitu jódu 7. Záver 1. Úvod Jód je dôležitý esenciálny stopový prvok rozšírený v atmosfére, litosfére, hydrosfére a biosfére v rôznych koncentráciách 1. Je nevyhnutný pri syntéze rastových hormónov štítnou žľazou pre človeka aj pre všetky stavovce, ktoré ho prijímajú potravou. Odporúčaná denná dávka pre dospelého človeka je približne 150 µg. Nedostatočnému alebo extenzívnemu príjmu jódu sa pripisujú rôzne choroby ako endemická struma, hypoa hypertyreóza, tiež mŕtvo narodené deti, spontánne potraty, endemický kretenizmus a iné. Výskyt týchto chorôb je často viazaný na lokality, kde je deficit jódu v geochemickom prostredí. Látky aniónového charakteru ako I bývajú len vo veľmi malej miere a veľmi slabo viazané pôdnymi časticami a veľmi ľahko sa z pôd lúhujú 2. Slabo viazané anióny sú v danom prostredí mobilnejšie a bioprístupnejšie. V dôsledku silnej lúhovateľnosti dochádza však k vzniku deficitného stavu, a to najmä v oblastiach, kde prevláda premyvný vodný režim. Na Slovensku sú to najmä oblasti Biele Karpaty, Kysuce, Štiavnické vrchy a Žitný ostrov, kde prebieha intenzívne vylúhovanie jódu z pôdy 3. Rizikové sú aj nežiadúce rádioaktívne izotopy jódu, ktoré po zabudovaní do štítnej žľazy môžu vyvolávať nádorové ochorenia 4. Tieto izotopy sú neustále emitované do prostredia najmä antropogénnou činnosťou, a to už od počiatkov využívania jadrovej energie. Napríklad pomer koncentrácií 129 I a 127 I okolo jadrovej elektrárne môže byť 100 až krát vyšší ( ) ako je ich prirodzený pomer ( ) (cit. 5 ). Chorobám vyvolaným deficitom jódu je možné predchádzať rôznorodou vyváženou stravou. Keďže potraviny rastlinného pôvodu majú nízke obsahy jódu, veľký podiel vegetariánov a vegánov vykazuje jeho deficit. Z potravín obsahujú najviac jódu tvaroh a ryby (nad 400 µg kg 1 ) (cit. 6 ) a vnútornosti z hydiny (123 µg kg 1 ) (cit. 7 ). Účinným spôsobom v boji proti ochoreniam z jódového deficitu je jodizácia kuchynskej soli, avšak v niektorých krajinách nie je postačujúca 8. Prevažná väčšina príjmu jódu (okrem morských plodov) pochádza z prvého článku potravového reťazca (transfer z pôdy do rastlín). Pôda je teda primárnym zdrojom jódu, a preto je potrebné skúmať jeho správanie v tomto systéme 9. Vo všeobecnosti obsahujú pôdy viac jódu ako horniny a sedimenty, hoci aj tie sú v pôde jeho významným zdrojom. Najviac jódu obsahujú metamorfované a sedimentárne horniny, a to približne 1,5 mg kg 1, kým vyvreté horniny len 0,5 mg kg 1. Ďalším dôležitým zdrojom jódu v pôde je jeho atmosférická depozícia z morských aerosólov 10 alebo z vulkanickej činnosti 11. Jeho ďalší osud v pôde závisí od mnohých chemických, geochemických a biogeochemických faktorov, ktoré sú bližšie charakterizované v jednotlivých kapitolách tejto práce. 2. Formy a vlastnosti jódu V pôde jód podlieha viacerým fyzikálnym a chemickým procesom, ktoré ovplyvňujú jeho vlastnosti a mobilitu. Sú to najmä oxidačno-redukčné podmienky a ph prostredia, čo súvisí so zastúpením prítomných foriem jódu v danom prostredí a s ich mobilitou 1,12. V sorpčnom systéme pôd sa však môžu zároveň vyskytovať všetky formy jódu 13. V terestrickom prostredí je jeho dominantnou formou I, ktorý sa v oxidačných podmienkach mení na IO 3. V extrémne kyslom a oxidačnom prostredí môžu vznikať aj kyselina jódna HIO a kyselina jodičná HIO 3. Jodistany IO 4 sú stabilné v alkalickom prostredí. Dominantné formy v rôznych Eh a ph podmienkach sú znázornené na Eh-pH diagrame 14 (obr. 1). Jód sa v pôde môže nachádzať vo viacerých chemických formách a v asociácii s rôznymi pôdnymi časticami. 625

2 Oxidačno-redukčné vlastnosti pôdy sú dôležitým faktorom zadržiavania jódu v pôde 16. Koncentrácia celkového jódu v pôde klesá v pôdnom profile s jeho rastúcou hĺbkou, predovšetkým v prípadoch, keď povrchové vrstvy pôdy majú vyšší redoxný potenciál. Vo vlhkých alebo zaplavených pôdach, kde v povrchových vrstvách prevládajú redukčné podmienky, sa obsah jódu v pôde s rastúcou hĺbkou jej profilu so stúpajúcim redoxným potenciálom zvyšuje. V anoxických podmienkach sa viazaný jód môže redukčne uvoľniť do pôdneho roztoku 17. S oxidačno-redukčnými javmi súvisí aj výskyt rôznych špécií jódu v dôsledku zmien geochemickoenvironmentálnych podmienok. Yuita 18 skúmal špécie jódu v rôznych oxidačno-redukčných podmienkach. V pôdach, kde prevládali oxidačné podmienky, sa až 83 % jódu nachádza vo forme IO 3 a len 6 % ako I, 7 % ako organické zlúčeniny a I 2 tvoril len 4 % celkového jódu v pôdnom roztoku. Po zmene pôdneho prostredia na redukčné bol zaznamenaný výrazný pokles obsahu IO 3 na 14 %, čo je pravdepodobne výsledkom jeho čiastočnej redukcie na I, ktorého zastúpenie sa zvýšilo na 14 %. Zmena zastúpenia I 2 a organických zlúčenín jódu sa tiež zvýšila, ale v menšej miere. Oxidácia jodidov na jodičnany prebieha v dvoch krokoch. Najprv sa I oxiduje na I 2 alebo HIO, ktoré sú veľmi reaktívne a následne sa oxidujú na formu IO 3. Oxidáciu jodidov na jodičnany môže katalyzovať prítomnosť oxidov mangánu (δ-mno 2 ) v prostredí s ph do 6,25. Vzniknutý IO 3 sa následne naviaže na povrchy oxidov mangánu. Miera oxidácie takýmto spôsobom je priamo úmerná koncentrácii oxidov mangánu a nepriamo úmerná hodnote ph prostredia 19. V prítomnosti humínových látok v kyslom prostredí je oxidácia I na IO 3 limitovaná reakciou I 2 s humínovými látkami za vzniku organických zlúčenín jódu 19,20. Redukcia IO 3 prebieha podobne za vzniku I 2 a HIO, ktoré sú chemicky nestabilné a ich naviazaním na pôdne častice alebo humínové látky sa jód v pôde imobilizuje Vplyv pôdnej reakcie na mobilitu jódu Obr. 1. Eh-pH diagram jódu (prevzaté z Takeno 14 ) Tieto formy môžu byť klasifikované podľa ich mobility na (1) vo vode rozpustné/vylúhovateľné, (2) výmenné, (3) viazané v oxidoch alebo (4) na organickú hmotu, a (5) reziduálne. Vylúhovateľné anióny (väčšinou jodidy) sú najviac mobilné a bioprístupné, kým mobilita ľahko sa viažucich jodičnanov a elementárneho jódu je nízka Vplyv oxidačno-redukčných podmienok na mobilitu jódu Anorganické formy jódu v podobe oxoaniónov sa v pôde môžu zachytávať na kladne nabité povrchy hydroxidov Fe, Al a Mn a ílových minerálov, najmä keď je ph prostredia pod hodnotou 6. Preto sa v kyslom prostredí ich mobilita znižuje 22,23. Celkový povrchový náboj oxidov Fe, Al a Mn môže byť v závislosti na ph kladný aj záporný. Sorpcia anorganických foriem jódu sa s rastúcim ph pôdy znižuje. Optimálna hodnota pre viazanie jódu podľa Emerson a spol. 13 je 3,7. Jodidy a jodičnany sa úplne disociujú už pri bežných hodnotách ph pôd, a preto môžu byť elektrostaticky priťahované k rôzne nabitým povrchom oxidov železa. Viazanie jódu je zvyčajne silnejšie v kyslých podmienkach 23,24, avšak sorpcia anorganického jódu sa pozorovala aj pri ph 8 (cit. 25,26 ). Extrémnym prípadom bola sorpcia jódu na illit pri ph 9,4 (cit. 24 ). Nízke ph chudobnejších na humínové kyseliny vytvára vhodné podmienky pre viazanie jodičnanov Hodnota ph má zvlášť významný vplyv na priebeh sorpcie jodidov, keďže jodid ako anión má v neutrálnych a slabo alkalických pôdach nízku afinitu k povrchom humínových kyselín a ílovým minerálom. Povrch oboch zložiek je v takomto prostredí negatívne nabitý, a preto jodidy zostávajú mobilné 27. Hodnota ph má vplyv aj na sorpciu jódu na organickú hmotu; pri ph < 5,5 sa jód viaže skôr na humínové kyseliny, pri ph > 6 sú účinnejším sorbentom fulvokyseliny 15. V kyslých pôdach s nízkym obsahom organickej hmoty sa zvyčajne jodičnany viažu silnejšie ako jodidy, čo môže byť spôsobené tým, že jodičnany sú schopné vytvárať chemické väzby s oxidmi železa nahrádzaním hydroxylových skupín na ich povrchu 23,

3 5. Vplyv sorpčných procesov na mobilitu jódu K hlavným procesom, ktoré riadia mobilitu prvkov v pôde, je ich sorpcia na povrchy pôdnych komponentov. Okrem mobility ovplyvňuje sorpcia aj bioprístupnosť prvku pre rastliny a živočíchy. V zmysle tejto práce pojem sorpcia vyjadruje zadržiavanie látky sorbentom v pôde alebo sedimente 17. Pojem sorpcia zahrňuje dva procesy: adsorpciu, pri ktorom sa sorbent viaže na povrch alebo v póroch sorbátu, a absorpciu, keď sa sorbent zabuduje do štruktúry sorbátu, pričom absorpcia prebieha oveľa pomalšie. Počas sorpcie dochádza najskôr k povrchovému viazaniu, po ktorom sa sorbát absorbuje do vnútornej štruktúry tuhej fázy 28. Oba procesy môžu prebiehať aj súčasne a mechanizmus viazania v jednotlivých prípadoch je ťažké experimentálne rozlíšiť. Na vyjadrenie priebehu a mechanizmov sorpcie sa najčastejšie používajú sorpčné modely, matematicky vyjadrené ako sorpčné izotermy, z ktorých môžeme priamo vyjadriť napr. sorpčnú kapacitu pôd alebo afinitu jódu k pôde, resp. jej zložkám. Najčastejšie využívanými sorpčnými modelmi pri hodnotení sorpčných experimentov sú Freundlichova 13,18 20 a Langmuirova 20,22 adsorpčná izoterma alebo, v prípade veľmi nízkych koncentrácií sorbátu v sledovanom pôdnom systéme, rôzne lineárne sorpčné modely 13,29,30. Mechanizmus a charakter sorpcie závisí predovšetkým od vlastností sorbátu (jeho chemické vlastnosti, formy výskytu) a sorbentu (iónovýmenná kapacita pôdy, pôdna reakcia, bod nulového náboja) a od fyzikálnych, chemických a biogeochemických podmienok prevládajúcich v pôdnom prostredí. Veľký vplyv má aj zastúpenie pôdnych komponentov, ku ktorým má jód vysokú afinitu a ich množstvo, resp. ich podiel v pôdnom systéme. Z týchto komponentov sa jód pravdepodobne najlepšie sorbuje na organickú hmotu a oxohydroxidy Fe, Al a Mn, pričom vápenaté prímesy tiež môžu významne zvýšiť jeho viazanie 31,32. Viazanie jódu je veľmi pomalý proces, keďže sorpčná rovnováha nastáva až po 8 dňoch 13. Pôdy bohaté na ílové minerály vykazujú aj vyšší obsah jódu 33. Viazanie I aj IO 3 je podmienené výskytom pozitívne nabitých častíc, ktorých množstvo je limitované. Ílové minerály majú zvyčajne malú aniónvýmennú kapacitu, podmienenú prítomnosťou kladne nabitých štruktúrnych medzier. Anióny jódu môžu tieto pozície obsadiť väčšinou mechanizmom iónovej výmeny za hydroxidové anióny, najmä pri vyšších ph. Hodnota ph, pri ktorej má povrch sorbentu nulový náboj, sa nazýva ph nulového náboja (ph pzc ) 28. V prostredí s hodnotou ph nižšou ako ph pzc je povrch sorbentov kladne nabitý, a vtedy môžu viazať látky aniónového charakteru ako I a IO 3. V bežných pôdach to môžu byť minerály s vyššou hodnotou ph pzc, napr. montmorillonit (7,6 9,4), gibbsit (11) alebo goethit (9) 34. Malé množstvá jódu sa môžu viazať aj na kladne nabité okraje ílových minerálov typu 1:2, v ktorých je jedna oktaedrická vrstva obklopená dvoma tetraedrickými vrstvami, napr. smektit, bentonit, montmorillonit a illit, a tiež na ílové minerály typu 1:1, ktoré obsahujú jednu tetraedrickú a jednu oktaedrickú vrstvu, napr. kaolinit 1,27. Prítomnosť niektorých rozpustených vápenatých solí znižuje sorpčnú kapacitu montmorillonitu a bentonitu pre jód 35. Medzi koncentráciami jódu a obsahmi oxidov železa, hliníka a mangánu v pôde je priama závislosť, čo vyplýva zo zachytávania sa jódu na oxidy kovov. Takýto typ sorpcie sa uskutočňuje najmä v oxidačných podmienkach. V redukčných podmienkach spôsobuje rozpúšťanie seskvioxidov uvoľnenie viazaných jodidov a jodičnanov do pôdneho roztoku 18,23. Jód je schopný akumulovať sa v pôdnej organickej hmote, kde sú humínové látky ich najväčším rezervoárom 36. Inkorporované nadzemné časti rastlín v pôde s viazaným jódom atmosférického pôvodu sú významným zdrojom imobilizovaného jódu v pôde až 55 % 127 I a sedimentoch sa nachádza v asociácii s pôdnou organickou hmotou, ale izotop 129 I tu tvorí 42 až 60 %, čo dokazuje jeho vyššiu afinitu k organickým látkam 15. Obsah jódu v pôde sa vo vertikálnom profile s rastúcou hĺbkou znižuje so znižujúcim sa množstvom organickej hmoty 38,39. Sorpcia jódu na organickú hmotu prebieha pomalou difúziou jódu do mikropórov a dutín v štruktúre organickej hmoty 31. Humínové látky môžu v pôde pôsobiť ako donor a akceptor elektrónov. Preto môžu oxidovať I a redukovať IO 3 na I 2 alebo HOI, ktoré ľahko reagujú s organickou hmotou. Mechanizmom sorpcie v prípade jodičnanov je teda ich redukcia pôsobením humínových látok na reaktívne formy I 2 a HOI a ich následná chemisorpcia na organickú hmotu mechanizmom elektrofilnej substitúcie, ktorá primárne prebieha na aromatickom kruhu zložiek humínovej látky 40. Sorpcia jodidov prebieha podobným spôsobom. Najskôr sa I oxiduje na HOI a I 2, ktoré následne reagujú s organickou hmotou. Podľa niektorých autorov viazanie jódu na organickú hmotu prebieha pôsobením elektrostatických síl alebo inými fyzikálnymi mechanizmami 31. Humínové kyseliny aj fulvokyseliny môžu byť aktívnym sorbentom v závislosti od ph podmienok 15. Yamada a spol. 41 pozorovali sorpciu jódu na pôdu s ph 4,8 až 5,3, keď sa 63 % jódu naviazalo na humínové kyseliny a 20 % na fulvokyseliny. 6. Biogeochemické faktory ovplyvňujúce mobilitu jódu Obsah jódu v pôde môže ovplyvňovať aj prítomnosť organizmov, keďže biotické faktory majú tiež významný vplyv na jeho mobilitu. Významné sú najmä interakcie medzi špéciami jódu a mikroorganizmami a rastlinami, keďže medzi jodidmi, resp. jodičnanmi a metabolitmi mikroorganizmov, ich enzýmových produktov a rastlinnými exudátmi môže prebiehať biologicky indukovaná iónová výmena a chemická alebo biochemická oxidácia, podmieňujúce interakcie jódu s pôdnymi časticami 30, Okrem toho niektoré druhy vláknitých húb z bežných pôdnych druhov rodov Alternaria a Cladosporium môžu tiež 627

4 ovplyvňovať mobilitu jódu akumuláciou v biomase. Schopnosť mikroorganizmov fixovať jód potvrdzuje aj zníženie sorpcie v sterilizovaných pôdach 37. Druh Lentinula edodes je schopný metabolizovať jód na prchavý metyljodid, čím sa mobilita jódu v prostredí zvyšuje 45. Metylovaná forma jódu sa významnou mierou podieľa na deštrukcii ozónovej vrstvy v troposfére 46. Hlavným zdrojom prchavých organických foriem jódu sú však morské ekosystémy 47, pôdne systémy majú pri jeho produkcii až sekundárnu úlohu. V nich biotransformácia jódu na prchavé organické formy prebieha aj v koreňových bunkách, resp. v rizosfére kolonizovanej mikroorganizmami 42,48. Mikrobiálna aktivita pôdy môže mobilizovať viazaný jód zo sorpčných komplexov zmenou prevládajúcich podmienok na redukčné. Zníženie obsahu pôdneho jódu môže prebiehať aj bakteriálne riadenou volatilizáciou metyljodidu, najčastejšie v anaeróbnych podmienkach, napr. v ryžových poliach 37. Uvoľnenie viazaného jódu spôsobujú aj iné produkty mikrobiálneho metabolizmu ako organické kyseliny, enzýmy, Fe 2+ a H 2 S (cit 49 ). Rastliny môžu tiež imobilizovať jód jeho akumuláciou v pletivách a môžu byť aj významným zdrojom jódu v potrave. Nízka miera sorpcie jódu na pôdne častice prispieva k jeho akumulácii do rastlinných pletív. Obilniny sú ale schopné akumulovať len 0,2 % z celkového jódu obsiahnutého v pôde 33. Všeobecne platí, že vyššia koncentrácia jódu v rastovom substráte znamená väčšiu akumuláciu v rastlinách. Transfer jódu do rastlín z hydroponického systému je väčší 50. Schopnosť akumulácie jódu kultúrnymi rastlinami klesá v poradí listové rastliny > koreňová zelenina > ovocie > obilniny 33. Niektorí autori tvrdia, že účinným opatrením pri eliminácii chorôb vyvolaných deficitom jódu môže byť aj fortifikácia poľnohospodárskych plodín jódom s využitím organických hnojív vyrobených z rias s vysokým obsahom jódu 51 alebo použitím zavlažovacej vody obohatenej jodičnanom draselným Záver Jód je esenciálny prvok významný pre živé organizmy, ktorý je súčasťou tyroidných hormónov produkovaných štítnou žľazou. Organizmy ho prijímajú potravou. Primárnym zdrojom jódu je najmä pôda, odkiaľ jód vstupuje do potravového reťazca cez rastliny alebo bioakumuláciou v živočíšnych výrobkoch. Jeho vstup do potravového reťazca je podmienený jeho mobilitou v pôde a s ňou úzko súvisiacimi sorpčno-desorpčnými procesmi. Viazaný jód je menej mobilný a menej bioprístupný pre rastliny, teda aj pre živočíchy, naopak slabo viazané formy sú vodorozpustnejšie a prístupnejšie. Jód sa v pôde nachádza v rôznych formách (špéciách), najčastejšie ako I a IO 3, na ktoré pôsobia chemické procesy prebiehajúce, ktoré súvisia so zmenou geochemických podmienok prostredia. Oxidačno-redukčné procesy, pôdna reakcia (ph) a fyzikálne procesy ako vylúhovanie majú najväčší vplyv nielen na výskyt prevládajúcich špécií jódu v pôde, ale aj na charakter pôdnych komponentov, na ktoré sa môže jód viazať. Jód sa viaže vo viacerých formách, najviac sa akumuluje väzbou na organické látky (humínové látky), na povrch ílových minerálov a oxidov Fe, Al a Mn alebo bioakumuláciou mikroskopickými vláknitými hubami. Zmenou prevládajúcich podmienok v pôde alebo metabolickou činnosťou mikroorganizmov môže dochádzať k spätnému uvoľneniu viazaného jódu do pôdneho roztoku. LITERATÚRA 1. Hu Q., Moran J. E., Blackwood V., v knize: Comprehensive Handbook of Iodine (Preedy V. R., Burrow G. N., Watson R., ed.). Academic Press, San Diego Giles C. H., Smith D., Huitson A.: J. Colloid Interface Sci. 47, 755 (1974). 3. Podoba J.: Endemická struma na Slovensku. Veda, Bratislava Szidat S., Schmidt A., Handl J., Jakob D., Botsch W., Michel R., Synal H. A., Schnabel C., Suter M., López- Gutiérrez J. M., Städe W.: Nucl. Instrum. Methods Phys. Res., Sect. B 172, 699 (2000). 5. Hou X., Hansen V., Aldahan A., Possnert G., Lind O. C., Lujaniene G.: Anal. Chim. Acta 632, 181 (2009). 6. Hejtmánková A., Vejdová M., Trnková E.: Chem. Listy 99, 657 (2005). 7. Hrubá L., Kaňa A., Mestek O.: Chem. Listy 109, 223 (2015). 8. Medeiros-Neto G. A.: Bull. W. H. O. 66, 637 (1988). 9. Fiala K., Genčurová V., Trávníček J., Švehla J., Krhovjáková J.: Jod v půde. Agrovýzkum Rapotín, Rapotín Fuge R., Johnson C.: Environ. Geochem. Health 8, 31 (1986). 11. Šeda M., Švehla J., Trávníček J., Kroupová V., Konečný R., Fiala K., Svozilová M., Krhovjaková J.: Chem. Erde - Geochemistry 72, 279 (2012). 12. Muramatsu Y., Wedepohl H. K.: Chem. Geol. 147, 201 (1998). 13. Emerson H. P., Xu C., Ho Y.-F., Zhang S., Schwehr K. A., Lilley M., Kaplan D. I., Santschi P. H., Powell B. A.: Appl. Geochem. 45, 105 (2014). 14. Takeno N.: Atlas of Eh-pH diagrams Intercomparison of thermodynamic databases. Geological Survey of Japan, Tokyo Hansen V., Roos P., Aldahan A., Hou X., Possnert G.: J. Environ. Radioact. 102, 1096 (2011). 16. Yuita K., Kihou N.: Soil Sci. Plant Nutr. 51, 455 (2005). 17. Yuita K., Tanaka T., Abe C., Aso S.: Soil Sci. Plant Nutr. 37, 61 (1991). 18. Yuita K.: Soil Sci. Plant Nutr. 38, 281 (1992). 19. Fox P. M., Davis J. A., Luther Iii G. W.: Geochim. Cosmochim. Acta 73, 2850 (2009). 20. Gallard H., Allard S., Nicolau R., Von Gunten U., Croué J. P.: Environ. Sci. Technol. 43, 7003 (2009). 628

5 21. Otosaka S., Schwehr K. A., Kaplan D. I., Roberts K. A., Zhang S., Xu C., Li H.-P., Ho Y.-F., Brinkmeyer R., Yeager C. M., Santschi P. H.: Sci. Total Environ. 409, 3857 (2011). 22. Dai J.-L., Zhang M., Zhu Y.-G.: Environ. Int. 30, 525 (2004). 23. Um W., Serne R. J., Krupka K. M.: Water Res. 38, 2009 (2004). 24. Kaplan D. I., Serne R. J., Parker K. E., Kutnyakov I. V.: Environ. Sci. Technol. 34, 399 (1999). 25. Yoshida S., Muramatsu Y., Uchida S.: Water, Air, Soil Pollut. 63, 321 (1992). 26. Shimamoto Y. S., Itai T., Takahashi Y.: J. Geochem. Explor. 107, 117 (2010). 27. Johnson C. C.: The geochemistry of iodine and its application to environmental strategies for reducing the risks from iodine deficiency disorders (IDD) Brittish Geological Survey, Nottingham Hiller E., Čerňanský S., Tatarková V.: Sorpcia priemyselných organických látok a sedimentoch. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava Sheppard S. C.: J. Environ. Radioact. 70, 21 (2003). 30. Sheppard M. I., Hawkins J. L., Smith P. A.: J. Environ. Qual. 25, 1261 (1996). 31. Sheppard M. I., Thibault D. H.: Appl. Geochem. 7, 265 (1992). 32. Toyohara M., Kaneko M., Mitsutsuka N., Fujihara H., Saito N., Murase T.: J. Nucl. Sci. Technol. 39, 950 (2002). 33. Shinonaga T., Gerzabek M. H., Strebl F., Muramatsu Y.: Sci. Total Environ. 267, 33 (2001). 34. Kosmulski M.: J. Colloid Interface Sci. 337, 439 (2009). 35. Raja M. E., Babcock K. L.: Soil Sci. 91, 1 (1961). 36. Dai J. L., Zhang M., Hu Q. H., Huang Y. Z., Wang R. Q., Zhu Y. G.: Geoderma 153, 130 (2009). 37. Yoshida Y. M. S.: Geomicrobiol. J. 16, 85 (1999). 38. Aldahan A., Englund E., Possnert G., Cato I., Hou X. L.: Appl. Geochem. 22, 637 (2007). 39. López-Gutiérrez J. M., Garcıá-León M., Schnabel C., Suter M., Synal H. A., Szidat S., Garcıá-Tenorio R.: Sci. Total Environ. 323, 195 (2004). 40. Reiller P., Mercier-Bion F., Gimenez N., Barré N., Miserque F.: Radiochim. Acta 94, 739 (2006). 41. Yamada H., Kiriyama T., Onagawa Y., Hisamori I., Miyazaki C., Yonebayashi K.: Soil Sci. Plant Nutr. 45, 563 (1999). 42. Amachi S., Kasahara M., Hanada S., Kamagata Y., Shinoyama H., Fujii T., Muramatsu Y.: Environ. Sci. Technol. 37, 3885 (2003). 43. Dimmer C. H., Simmonds P. G., Nickless G., Bassford M. R.: Atmos. Environ. 35, 321 (2001). 44. Redeker K. R., Treseder K. K., Allen M. F.: Global Change Biology 10, 1009 (2004). 45. Ban-Nai T., Muramatsu Y., Amachi S.: Chemosphere 65, 2216 (2006). 46. Davis D., Crawford J., Liu S., Mckeen S., Bandy A., Thornton D., Rowland F., Blake D.: J. Geophys. Res.: Atmos. 101, 2135 (1996). 47. Santschi P. H., Schwehr K. A.: Sci. Total Environ. 321, 257 (2004). 48. Amachi S., Kamagata Y., Kanagawa T., Muramatsu Y.: Appl. Environ. Microbiol. 67, 2718 (2001). 49. Muramatsu Y., Yoshida S., Uchida S., Hasebe A.: Water, Air, Soil Pollut. 86, 359 (1996). 50. Zhu Y. G., Huang Y. Z., Hu Y., Liu Y. X.: Environ. Int. 29, 33 (2003). 51. Weng H., Hong C., Xia T., Bao L., Liu H., Li D.: Chin. Sci. Bull. 58, 2066 (2013). 52. Ren Q., Fan J., Zhang Z., Zheng X., Delong G. R.: J. Trace Elem. Med. Biol. 22, 1 (2008). E. Duborská, J. Kubová, and P. Matúš (Institute of Laboratory Research on Geomaterials, Faculty of Natural Sciences, Comenius University in Bratislava): Factors Affecting Iodine Mobility in Soils This paper reviews the current knowledge on mobility and geochemical characteristics of iodine in soils, especially the process of sorption onto soil particles. Great emphasis is laid on the main factors affecting iodine mobility in soil, such as soil ph, oxidation/reduction state, organic matter, clay mineral and metal (Fe, Al, Mn) oxide content, environmental factors, chemical forms of iodine, as well as the basic processes such as sorption and biologically mediated processes (biovolatilization and bioaccumulation). 629