Digitálna gramotnosť na Slovensku 2011

INFORMATIZÁCIA

Digitálna gramotnosť na Slovensku 2011 Inštitút pre verejné otázky (IVO) s podporou spoločností Accenture, Cisco Slovakia, Hewlett-Packard Slovakia, Microsoft Slovakia a Nadačného fondu Slovak Telekom uskutočnil v lete 2011 v poradí štvrtý ročník analyticko-monitorovacieho projektu, ktorý prináša aktuálnu reflexiu problematiky adaptácie obyvateľstva na moderné informačno-komunikačné technológie (IKT). Podiel digitálne gramotnej populácie na Slovensku Digitálna gramotnosť slovenskej populácie, ako jeden z kľúčových indikátorov vývoja v oblasti informatizácie spoločnosti, vyznieva v medzinárodnej miere pomerne priaznivo. Podľa výskumov európskeho štatistického úradu Eurostat v rokoch 2005 až 2009 boli naše digitálne zručnosti mierne nad priemerom Európskej únie (EÚ 25). Ako ukazuje graf 1, podiel digitálne gramotných Slovákov sa pohyboval v rozpätí od 65 % do 71 %, pričom priemer EÚ v jednotlivých sledovaných obdobiach dosahoval maximálne 62 % až 65 %. Napríklad v roku 2009 dosiahlo Slovensko lepšie výsledky ako Belgicko, Bulharsko, ČR, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Taliansko, 2009 2007 2006 2005 Graf 1: Podiel digitálne gramotnej populácie v SR a priemer EÚ (v %) 62 60 65 66 65 64 71 71 SR EÚ 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 Zdroj: Eurostat, 2005 2009 Lotyšsko, Litva, Cyprus, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko a Ru - munsko. Najnovšie údaje z výskumu IVO na výberovej vzorke 1138 respondentov vo veku od 14 rokov ukázali, že podiel digitálne gramotných v populácii Slovenska sa opäť o niečo zvýšil (graf 2). Podiel digitálne gramotných a ne - gramotných predstavuje 76 % : 24 %. Graf 2: Podiel digitálne gramotných a negramotných v populácii SR - 2011 76% digitálne gramotní 24% digitálne negramotní práca spc (desktop) vyh adávanie informácií aslužieb na internete zasielanie správ z mobilného telefónu / smartfónu odosielanie, prijímanie e mailov práca s textovým procesorom registrácia prístupu k informáciám a službám na internete práca sprenosným po íta om/smartfónom tla dokumentov na PC tla iarni práca s internetovým prehliada om komunikácia prostredníctvom chatu / videochatu zapisovanie údajov na prenosné médium vypl ovanie aodosielanie el. tla ív, formulárov,.. telefonovanie prostredníctvom internetu práca s tabu kovým procesorom práca so skenerom komunikovanie v sociálnych sie ach na internete pripojenie po íta a k internetu download/upload súborov, údajov cez internet nakupovanie tovarov alebo služieb cez internet práca s multimédialnym programom komunikovanie vdiskusných skupinách, fórach,.. inštalovanie zariadení kpc inštalovanie software a nastavovanie funkcií PC používanie internetbankingu práca sgrafickým editorom vyh adávanie rôznych informácií vlan prenášanie/kopírovanie údajov vsieti LAN práca s databázovým programom 72 70 70 68 67 66 65 65 64 61 59 59 58 58 58 58 57 56 55 54 54 53 51 50 50 49 48 47 Najväčšia časť populácie má skúsenosti s bežnými zručnosťami, ako sú práca s počítačom (vrátane laptopov, tabletov a smartfónov), zasielanie textových a multimediálnych správ (SMS a MMS), e-mailová komunikácia, práca s textovým procesorom, práca s internetovým prehliadačom, vyhľadávanie informácií a registrácia prístupu k rôz- Graf 3: Skúsenosti populácie s konkrétnymi IKT - 2011 (v %) má skúsenosti/ovláda nemá skúsenosti/neovláda 28 30 30 32 33 34 35 35 36 39 41 41 42 42 42 42 43 44 45 46 47 47 49 50 50 51 52 53 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 168

nym službám na internete či tlač dokumentov. Tieto zručnosti deklaruje od 64 % do 72 % respondentov (graf 3). Na druhej strane oveľa menej respondentov už zvláda sofistikovanejšie technológie. Napríklad prácu s databázami, prácu na sieti (vyhľadávanie, prenášanie, kopírovanie údajov v LAN), prácu s grafickým editorom, internetbanking či inštalovanie aplikácií a nastavovanie funkcií PC zvláda iba každý druhý opýtaný. Napriek tomu, že bilancia digitálnych schopností a zručností populácie ako celku je relatívne priaznivá, medzi jednotlivými sociálnymi skupinami a prostrediami sa aj v roku 2011 zistili výrazné rozdiely. Digitálna gramotnosť je typickejšia pre mladšiu, vzdelanejšiu, kvalifikovanejšiu, sociálne silnejšiu a mestskejšiu časť populácie. Naopak, pre menej vzdelanú, nižšie kvalifikovanú, ekonomicky neaktívnu (dôchodcovia, nezamestnaní), sociálne slabšiu a vidiecku časť populácie (obce do 2000 obyvateľov) je zasa typický (nadpriemerne) vyšší podiel digitálne negramotných. Na druhej strane ani relatívne vysoký podiel populácie so skúsenosťami s IKT však automaticky nezaručuje ich bezproblémové ovládanie. To je, ako to ukážu ďalšie údaje o úrovni digitálnej gramotnosti, pomerne diferencované. Úroveň digitálnej gramotnosti populácie Podiel digitálne gramotných a negramotných na jednej strane ukazuje, ako je na tom populácia so zručnosťami a schopnosťami všeobecne (teda či má alebo nemá s ovládaním IKT skúsenosti). Na druhej strane však nehovorí nič o tom, aká je úroveň (kvalita) týchto zručností. Inými slovami, ako dobre či zle im to ide. Na takéto vyjadrenie schopností a zručností slúži tzv. Digital Literacy Index (DLI). Ten zahŕňa 28 indikátorov otázok, ktoré boli položené respondentom s cieľom zistiť úroveň ich zručností v práci s IKT, jej aplikáciami a službami. Hodnoty indexu sa uvádzajú na bodovej stupnici od 0 = digitálna negramotnosť do 1 = maximálna úroveň digitálnej gramotnosti. Ako ukazuje graf 4, úroveň digitálnej gramotnosti obyvateľstva sa za posledné dva roky prakticky nezmenila. Kým od roku 2005 až do roku 2009 index digitálnej gramotnosti kontinuálne stúpal z hodnoty 0,33 bodu až na 0,44 bodu, v roku 2011 zostal na približne rovnakej úrovni ako pred dvoma rokmi 0,43 bodu. Inými slovami, populácia Slovenska nad 14 rokov by za svoju digitálnu gramotnosť dostala 43 zo 100 možných bodov. Na lepšiu názornosť: keby sme rozdelili úroveň digitálnej gramotnosti na nízku, strednú a vysokú, v priebehu rokov 2005 až 2011 sa Slovensko postupne prepracovalo z nízkej na strednú úroveň. Graf 4: Úroveň digitálnej gramotnosti (indexy v bodoch) 1,00 0,67 0,33 0,00 Nízka Stredná Vysoká 0,33 0,37 0,44 0,43 2005 2007 2009 2011 IT ROČENKA 2012 Dôvodov na to, prečo sa pomerne optimistický trend z rokov 2005 2009 zastavil, je pravdepodobne niekoľko. Jednu z hypotéz, ktorú podporujú aj zistenia o penetrácii a využívaní počítačov a internetu na Slovensku, by mohla predstavovať istá nasýtenosť IKT v populácii. Inými slovami, tí, ktorí potrebovali alebo chceli, si jednak zabezpečili k IKT prístup, jednak získali potrebné zručnosti na ich ovládanie. Ďalšie vysvetlenie je subjektívne uspokojenie s dosiahnutými digitálnymi zručnosťami, teda s istou hranicou, za ktorú už nie je dôvod ísť. Významnú úlohu zohráva okrem vnútornej motivácie aj schopnosť učiť sa a prispôsobovať. Napríklad za šesť rokov sa prakticky nezmenil podiel ľudí, ktorí majú problémy s prispôsobovaním sa IKT. Ako ukazuje graf 5, táto skupina stále predstavuje pätinu obyvateľstva. Navyše k nej treba pripočítať ďalších 28 %, ktorí sa prispôsobovať odmietajú. Práve tí znamenajú najväčšiu brzdu vývoja. Graf 5: Ako sa prispôsobuje a učí ovládať IKT populácia SR - 2011 4% 27% 17% 20% 32% ve mi ahko skôr ahko skôr ažko ve mi ažko neu í sa V čom sme sa zlepšili a v čom zhoršili? Výsledky hodnotenia konkrétnych digitálnych zručností ukazujú, že v porovnaní s rokom 2009 sa v ovládaní hardvéru a softvéru situácia prakticky nezmenila. Výnimkou je iba zlepšenie práce s prenosnými zariadeniami, ako sú laptopy, netbooky, tablety či smartfóny. To možno dať do súvislosti s rastúcim záujmom o mobilné zariadenia. Napríklad podľa posledných údajov mobilných operátorov je každý druhý predaný mobilný telefón z kategórie smartfónov. Veľmi mierne zlepšenie nastalo v schopnosti pracovať s informáciami a službami vo virtuálnom priestore internetu, ako napríklad vyhľadávanie informácií a registrácia služieb, internetbanking, nakupovanie tovarov a služieb cez internet, down - load/upload súborov atď. Na druhej strane zhoršenie sa najväčšmi prejavilo v komunikácii prostredníctvom textových či multimediálnych správ (SMS, MMS). Je pravdepodobné, že za takýmto vývojom stojí aj spomínaná zvýšená penetrácia inteligentných mobilných zariadení, s ktorými sa časť nových majiteľov ešte len oboznamuje. Naopak, relatívne dobre dopadli zručnosti vo využívaní sociálnych sietí. Väčšina zo skúmaných 28 digitálnych zručností dosiahla v roku 2011 strednú úroveň. Najväčšie nedostatky však majú respondenti pri práci na sieti (napríklad pri prenášaní a kopí- 169

ROD VEK VZDELANIE ZAMESTNANIE SEKTOR STATUS DOM. TYP DOMÁCNOSTI SÍDLO Graf 6: Úroveň digitálnej gramotnosti v sociálnych skupinách a prostrediach (indexy v bodoch; priemer SR - 0,43) muži ženy 14 17 rokov 18 24 rokov 25 34 rokov 35 44 rokov 45 54 rokov 55 59 rokov 60 a viac rokov ZŠ SŠ bez maturity SŠ s maturitou VŠ manuálni pracovníci duševní pracovníci podnikatelia, živnostníci študenti nezamestnaní v domácnosti dôchodcovia štátny verejný súkromný družstevný ve mi dobre zabezpe ená slušne zabezpe ená priemerne zabezpe ená zle zabezpe ená chudobná mladí udia mladá domácnos bežná domácnos dospelá domácnos trojgenera ná dom. staršia domácnos starí udia do 2 tisíc obyv. 2 5 tisíc obyv. 5 20 tisíc obyv. 20 50 tisíc obyv. 50 100 tisíc obyv. nad 100 tisíc obyv. 0,07 0,06 0,05 rovaní údajov v rámci LAN, vyhľadávaní rôznych informácií na sieti a pod.), ďalej pri používaní databázových a grafických aplikácií či inštalovaní hardvéru, softvéru (aplikácií) a nastavovaní základných funkcií počítača. Ako sa prispôsobujú a učia ovládať IKT rôzne sociálne skupiny? Adaptácia na IKT úzko súvisí najmä s vekom, vzdelaním, sociálnym statusom domácnosti, typom domácnosti i ekonomickou aktivitou. Kým naprí - klad medzi 14 17-ročnými sa IKT ľahko prispôsobuje až 90 %, medzi 0,21 0,26 0,23 0,19 0,28 0,33 0,33 0,36 0,37 0,36 0,29 0,47 0,40 0,43 0,50 0,49 0,49 0,59 0,53 0,53 0,57 0,37 0,40 0,44 0,44 0,49 0,55 0,62 0,67 0,68 0,64 0,64 0,55 0,59 0,52 0,70 0,72 0,74 0,76 Nízka Stredná Vysoká 0,00 0,33 0,67 1,00 60- a viacročnými iba 6 % respondentov. Obdobne prudko klesá schopnosť adaptácie v závislosti od vzdelania. Medzi ľuďmi s VŠ vzdelaním je takých 83 %, medzi ľuďmi so základným vzdelaním iba 34 %. Významné rozdiely nachádzame aj z hľadiska typu a statusu domácnosti. Napríklad domácnosti mladších ľudí a lepšie finančne zabezpečené domácnosti sú na tom s adaptáciou oveľa lepšie ako domácnosti starších ľudí a zle finančne zabezpečené domácnosti. Tak ako na úrovni celej populácie aj na úrovni jednotlivých sociálno-demografických skupín sa potvrdil úzky vzťah medzi úrovňou adaptácie a digitálnou gramotnosťou. Inými slovami, čím je schopnosť učiť sa a prispôsobovať sa v danej skupine vyššia (t. j. menej problémová), tým lepšie sú jej digitálne zručnosti. Samozrejme, schopnosť a ochota prispôsobovať sa je len jeden z faktorov zvyšovania digitálnej gramotnosti. Už výsledky minulých ročníkov výskumu ukázali, že existujú aj pomerne silné exogénne faktory, ako sú napríklad práca alebo škola. Z hľadiska ďalšieho vývoja digitálnej gramotnosti možno z výskumných údajov identifikovať aj tzv. rizikové skupiny, teda skupiny, pri ktorých je predpoklad, že v blízkej budúcnosti (tak ako doposiaľ) budú zápasiť s nadobúdaním digitálnych zručností, prípadne sa zvyšovania svojej digitálnej gramotnosti úplne zrieknu. Napríklad podiely ťažko prispôsobivých a neprispôsobivých sú v niektorých skupinách vysoko nadpriemerné. Ide najmä o ľudí nad 55 rokov (viac ako 76 % z nich), ľudí so základným vzdelaním (66 %), nezamestnaných (62 %), dôchodcov (95 %), finančne zle zabezpečené až chudobné domácnosti (72 %) či domácnosti starých ľudí (96 %). Adaptácia obyvateľstva je v tomto pohľade dôležitý parameter, ktorý sa podieľa na vzniku tzv. digitálnej priepasti v spoločnosti. Digitálne rozdelenie spoločnosti Niekoľkoročné mapovanie problematiky digitálnej gramotnosti odhalilo nepríjemný fakt, že spoločnosť sa začala deliť na tých, ktorí majú prístup k IKT a zodpovedajúcu úroveň digitálnej gramotnosti, a tých, ktorí takýto prístup ani gramotnosť nemajú. Ako potvrdili výsledky výskumu, aj v roku 2011 sa vývoj uberá podľa tohto scenára. Za obdobie šiestich rokov nadobudlo Slovensko charakter digitálne rozdelenej spoločnosti. Ako vidno z údajov v grafe 6, na jednej strane stoja sociálne skupiny, ktoré možno označiť za progresívne teda mladšia, vzdelanejšia, kvalifikovanejšia, sociálne silnejšia a mest- 170

skejšia časť populácie. Na druhej strane je to staršia, menej vzdelaná, nižšie kvalifikovaná, ekonomicky neaktívna (dôchodcovia, nezamestnaní), sociálne slabšia a vidiecka časť populácie. Kým tá prvá sa kontinuálne učí a zlepšuje, druhá takpovediac stojí na jednom mieste a nestíha sa prispôsobovať. Posledné sledované obdobie (2009 2011) je však špecifické v tom, že k zlepšovaniu po prvýkrát nedošlo ani v progresívnych skupinách obyvateľstva. Napriek tomu aj v roku 2011 patria medzi digitálne najgramotnejšiu časť populácie ľudia vo veku 14 24 rokov, vysokoškolsky vzdelaní a stredoškolsky vzdelaní s maturitou, duševne pracujúci a študenti, pracovníci štátneho sektora, finančne a majetkovo dobre zabezpečené domácnosti, domácnosti mladých IT ROČENKA 2012 ľudí, respondenti z veľkých miest nad 100-tisíc obyvateľov. Naopak, hlboko podpriemerná úroveň digitálnej gramotnosti až negramotnosť je typická pre ľudí nad 55 rokov (v prípade 60- a viacročných sa reálne blíži k digitálnej negramotnosti), ďalej pre ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity, manuálne pracujúcich, dôchodcov a nezamestnaných, domácnosti starých ľudí, domácnosti s nízkym príj mom, respondentov z malých obcí (do 2-tisíc obyvateľov). Na druhej strane výskumné údaje z roku 2009 naznačili, že stále existuje pomerne veľká časť populácie (61 %), ktorá sa v blízkej budúcnosti plánuje ďalej vzdelávať a zdokonaľovať v práci s IKT. Otázne však je, akú pozornosť problematike ľudských zdrojov a rozširovaniu digitálnej gramotnosti venuje štát. Ak sumarizujeme projekty za posledné roky, musíme konštatovať, že štát sa orientuje prevažne na podporu v rámci oficiálneho vzdelávacieho systému. Inými slovami, zabezpečuje nadobúdanie digitálnej gramotnosti najmladšej časti populácie žiakov základných a študentov stredných škôl (vrátane vzdelávania učiteľov). Otázkou, ako rozširovať digitálnu gramotnosť tých, ktorí ju nemohli nadobudnúť v škole, sa tak v prevažnej miere zaoberajú iba projekty korporátneho sektora v spolupráci s neziskovými organizáciami a školami. 1 Nízka úroveň <0,33 bodu; stredná úroveň 0,34 0,66 bodu; vysoká úroveň >0,67 bodu MARIÁN VELŠIC, Ph.D. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava Sociálne siete na Slovensku Graf 1: Využívanie sociálnych sietí - celkový podiel v populáci SR 14+ 54% využíva pozná, ale nevyužíva nepozná, nevie o o ide 25% 21% Inštitút pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadačného fondu Telekom a Nadácie Pontis realizoval na jar 2012 analyticko-monitorovací projekt So - ciálne siete na Slovensku s cieľom ukázať, do akej miery je slovenské obyvateľstvo ovplyvnené týmto novým komunikačným fenoménom. Podľa zistení celoslovenského reprezentatívneho výskumu na výberovej vzorke 1135 respondentov starších ako 14 rokov využíva sociálne siete až 54 % skúmanej populácie. Ďalšia štvrtina obyvateľstva sociálne siete síce pozná, ale nevyužíva a pätina nevie, o čo ide. Sociálno-demografická analýza potvrdila, že využívanie sociálnych sietí ovplyvňujú najmä také faktory, ako sú vek, vzdelanie, ekonomická aktivita (zamestnanie), ekonomický status domácnosti a typ domácnosti. Na druhej strane využívanie sociálnych sietí má aj svoje geografické či regionálne odlišnosti. Ako vidno z grafu 2, silno diferencuje najmä vek respondentov. Zatiaľ čo medzi 14 24-ročnými je na sociálnych sieťach viac ako 90 % z nich, stúpajúcim vekom používateľov rapídne ubúda. Napríklad medzi 45 54- ročnými je to už len 45 %, t. j. podpriemer SR, a medzi 60 a viacročnými iba 8 %. Rovnako strmo pôsobí krivka úbytku používateľov z hľadiska vzdelania. Kým medzi vysokoškolsky vzdelanými nachádzame až tri štvrtiny používateľov sociálnych sietí, medzi stredoškolsky vzdelanými bez maturity (učňovské vzdelanie) je to už len podpriemer (45 %) a medzi ľuďmi so základným vzdelaním iba 38 %. Odlišnosti vidno aj z hľadiska ekonomickej aktivity, resp. zamestnania, ktoré človek vykonáva. Podľa očakávania je vysoko nadpriemerný podiel používateľov medzi študentmi (93 %) a duševne pracujúcimi (75 %). Nadpriemerne viac ich nájdeme aj medzi podnikateľmi a živnostníkmi či respondentmi v domácnosti (najmä ženami na materskej dovolenke). Zato podiel manuálne pracujúcich a nezamestnaných už osciluje okolo priemeru a hlboko podpriemerné je zastúpenie dôchodcov. Napriek tomu, že počítače a internet sa stali aj na Slovensku bežne dostupnými technológiami pre široké masy obyvateľstva, výsledky analýzy poukazujú na ekonomické súvislosti. Kým napríklad v domácnostiach s celkovým mesačným príjmom nad 1000 eur je trend počtu používateľov vzostupný, v chudobnejších domácnostiach sa podiel zmenšuje a je pod priemerom SR. Obdobnú súvislosť vidno aj z hľadiska typu domácnosti. V prípade mladých (bezdetných) domácností, 171

ROD VEK VZDELANIE ZAMESTNANIE NÁRODN. PRÍJEM DOM. TYP DOMÁCNOSTI SíDLO Graf 2: Využívanie sociálnych sietí podľa sociálno-demografických skupín (v %) 14 17 rokov 18 24 rokov 25 34 rokov 35 44 rokov 45 54 rokov 55 59 rokov 60 a viac rokov ZŠ SŠ bez maturity SŠ s maturitou VŠ slovenská ma arská iná manuálni pracovníci duševní pracovníci podnikatelia, živnostníci študenti nezamestnaní vdomácnosti dôchodcovia 1 301 a viac 1 101 1 300 901 1 100 701 900 501 700 do 500 mladí udia mladá domácnos bežná domácnos dospelá domácnos trojgenera ná dom. staršia domácnos starí udia do 2 tisíc obyv. 2 5 tisíc obyv. 5 20 tisíc obyv. 20 50 tisíc obyv. 50 100 tisíc obyv. nad 100 tisíc obyv. vie o o ide, ale nepoužíva nevie o o ide, vôbec nepozná muži ženy 57 51 91 92 76 63 45 20 8 38 47 67 75 55 49 29 52 75 61 93 51 64 7 70 73 57 49 36 30 88 63 73 64 42 39 7 45 54 59 55 58 62 domácností s deťmi či mladými ľuďmi do 18 rokov je podiel používateľov nadpriemerný, no v domácnostiach starších ľudí či viacgeneračných využíva nevyužíva Graf 3: Intenzita/frekvencia využívania sociálnych sietí (v %) denne/takmer denne 4 5 dní v týždni 2 3 dni v týždni asi raz za týžde 1 3 krát do mesiaca menej asto 0 4 5 7 8 9 5 10 15 21 21 25 20 25 30 vysoká 21 % stredná 17 % nízka 16 % 43 49 9 8 24 37 55 80 92 62 53 48 25 39 7 49 36 93 30 27 43 51 64 70 12 37 27 36 58 61 93 46 41 45 42 38 domácnostiach je podiel hlboko pod priemerom SR. Za pozornosť stojí takisto geografický aspekt. S veľkosťou obce/mesta 25 45 71 podiel používateľov sociálnych sietí stúpa síce iba mierne, no nadpriemerne viac ich nachádzame medzi obyvateľmi najväčších slovenských miest. Z regionálneho hľadiska je zasa nadpriemerný podiel používateľov v Bratislavskom kraji a podpriemerný v Trnavskom kraji. Celospoločenskú dôležitosť sociálnych sietí nedokumentuje iba fakt, že ich aktívne využíva každý druhý slovenský obyvateľ, ale aj to, s akou intenzitou, resp. frekvenciou ich využíva. Ako vidno z grafu 3, každý piaty obyvateľ nad 14 rokov využíva sociálne siete denne alebo takmer denne. Ide teda o používateľov s vysokou frekvenciou. Ďalších 17 % respondentov možno zaradiť do kategórie so stredne vysokou frekvenciou teda takých, ktorí ich využívajú niekoľkokrát do týždňa (4 5 dní alebo 2 3 dni v týždni). Napokon 16 % populácie využíva sociálne siete s nízkou frekvenciou. Ide najmä o ľudí, ktorí sú na sociálnej sieti maximálne raz za týždeň alebo 1 3-krát do mesiaca, prípadne menej často. Intenzita využívania sociálnych sietí pritom prudko rastie s klesajúcim vekom a vyšším vzdelaním respondentov. Teda čím mladší a vzdelanejší človek, tým intenzívnejší používateľ. Kým napríklad medzi 14 17-ročnými je až 59 % každodenných používateľov, medzi 25 34-ročnými 30 % a medzi 55 59-ročnými už len 5 %. Obdobnú závislosť vidno aj z hľadiska príjmu a typu domácnosti. V ekonomicky dobre situovaných domácnostiach a v domácnostiach, kde žijú mladí ľudia či deti, je intenzita využívania sociálnych sieti vyššia a naopak. Geografický pohľad zasa naznačuje, že frekvencia využívania sociálnych sietí kontinuálne stúpa so zvyšujúcim sa počtom obyvateľstva. Kým v malých obciach do 2000 obyvateľov je z celkového počtu iba 18 % každodenných používateľov, v mestách nad 20-tisíc obyvateľov už intenzita využívania presahuje celoslovenský priemer. V regionálnom pohľade opäť dominuje Bratislavský kraj (27 %) nad zvyškom Slovenska. Naopak, najmenší podiel 172

intenzívnych používateľov má Bansko - bystrický kraj (17 %). Typy sociálnych sietí a ich využívanie Napriek veľkej rozmanitosti a prakticky neobmedzenej regionálnej dostupnosti sociálnych sietí sú na Slovensku dominantné prakticky dve. Ako ukazuje graf 4, za sieť číslo jeden možno považovať Facebook, ktorý využíva dovedna 49 % slovenskej populácie. V internetovej populácii tvorí skupina používateľov Facebooku až 70 %. Druhá priečka patrí slovenskej sieti Pokec (spoločnosti Azet), ktorú využíva asi tretina populácie. Spomedzi internetistov je to 45 %. Ako ďalej vidno z grafu 4, ostatným sieťam patrí s pomerne veľkým odstupom nižšie miesto v rebríčku. Napríklad Windows Live využíva už len 6 % populácie, mikroblogovaciu sieť Twitter 4 %, komunitný server MySpace 4 % či sieť zameranú na profesionálov LinkedIn 0,5 % populácie. Takmer každý desiaty respondent však uvádzal aj iné typy sietí alebo sociálnych médií, ako napríklad Badoo, YouTube či (dnes už 80 70 60 50 40 30 20 10 0 49 70 32 45 zaniknutú) Google Buzz, ktorú na - hra dila sieť Google+. Veľkosť sociálnych sietí (určovaná počtom používateľov) však automaticky neznamená aj jej intenzívne využívanie skôr naopak. Vyššiu frekvenciu využívania majú početne menej zastúpené a špecifickejšie zamerané siete. Napríklad profesionálne zameraný LinkedIn využíva s vysokou intenzitou, t. j. denne alebo takmer denne, až 83 % z jeho používateľov. Obdobne to platí aj o MySpace, Twitteri či Windows Live. Na druhej strane Facebook alebo Pokec využíva intenzívne len okolo 40 % ich používateľov (hoci aj v týchto prípadoch je skupina intenzívnych používateľov najsilnejšia). Zaujímavo pôsobí aj fakt, že až tretina populácie využíva viac ako jednu sociálnu sieť. Najčastejšie spojenie je pritom Facebook a Pokec (33 % všetkých prípadov). Graf 4: Využívanie konkrétnych typov sociálnych sietí (v %) Facebook Pokec Windows Live 6 8 4 6 4 6 % z celej populácie SR 14+ % z užívate ov internetu 14+ 0,5 Twitter MySpace LinkedIn iná Graf 5: Účely využívania sociálnych sietí (v %) na súkromnú komunikáciu, nadväzovanie kontaktov na zábavu na sledovanie správ, noviniek, udalostí na informácie oslužbách atovaroch na pracovnú, profesnú komunikáciu na štúdium, komunikáciu v rámci školy na ob ianske aktivity 14 19 18 35 34 34 0 10 20 30 40 50 60 1 9 52 12 Profily používateľov sociálnych sietí Keby sme vytvorili akýsi generálny profil slovenského používateľa sociálnych sietí, mohol by byť takýto: rovnako muž ako žena; používateľ(ka) vo veku 14 44 rokov; stredoškolsky alebo vysokoškolsky vzdelaný(á); študent(ka), duševne pracujúci(a), podnikateľ(ka) alebo živnostník(čka); respondent(ka) z ekonomicky lepšie situovanej domácnosti alebo z domácnosti, ktorá je zložená z mladých ľudí či detí do 18 rokov; obyvateľ(ka) väčšieho mesta či obyvateľ(ka) Bratislavského kraja. Keďže každá sociálna sieť má svoje špecifické zameranie a služby, bude sa od tohto všeobecného profilu viac alebo menej odlišovať. Generálnemu či všeobecnému profilu sa najviac podobá profil používateľov Facebooku. Profily používateľov iných sietí, najmä špecificky zameraných, sa už mierne odlišujú. Napríklad Pokec má na rozdiel od Facebooku nižšie zastúpenie vo vekovej kategórii už od 35 rokov; nadpriemerne vyššie zastúpenie ľudí so základným vzdelaním a naopak, podpriemerné zastúpenie VŠ vzdelaných; nadpriemerné zastúpenie študentov a nezamestnaných, ale podpriemerné zastúpenie duševne pracujúcich atď. Niektoré sociálne siete, ako naprí - klad LinkedIn, Twitter či MySpace, majú sociálno-demografické spektrum posunuté buď k mladším, alebo vzdelanejším, lepšie sociálne situovaným či mestským používateľom, často aj k západu Slovenska. Na aké účely využívame sociálne siete? Napriek širokému spektru aktivít na sociálnych sieťach je podľa očakávania na prvom mieste ich využívanie na súkromnú komunikáciu s priateľmi, známymi; na prezentáciu názorov, skúseností, zážitkov; na nadväzovanie nových kontaktov a pod. (graf 5). Inými slovami, každý druhý človek na Slovensku využíva sociálne siete na udržiavanie, rozširovanie alebo nadväzovanie sociálnych kontaktov. V rámci internetovej populácie deklaruje takéto správanie až 74 % opýtaných. V sociálno-demografickom pohľade je zaujímavé, že tento typ aktivít je takmer univerzálne rozložený. Využívajú ich rovnako muži i ženy, 173

ľudia všetkých vekových a vzdelanostných kategórií, ľudia s rôznym sociálno-ekonomickým statusom či obyvatelia všetkých veľkostných kategórií obcí a miest. Ďalší dôvod, prečo sa sociálne siete na Slovensku využívajú, je zábava. Hranie on-line hier, využívanie zábavných aplikácií, zdieľanie videa, animácií deklaruje 35 % populácie nad 14 rokov, čo v internetovom priestore predstavuje asi 50 % používateľov internetu. Výrazne nadpriemerné zastúpenie tu majú najmä mladí ľudia vo veku 14 24 rokov, študenti, ľudia s nízkym vzdelaním (ZŠ) a domácnosti s nižším ekonomickým statusom (500 701 eur/mes.). Ďalšia viac ako tretina (34 %) respondentov (49 % spomedzi internetistov ) uvádza ako svoju aktivitu na sociálnej sieti sledovanie správ, noviniek o spoločenskom, kultúrnom a politickom živote. Najviac ich nachádzame medzi stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelanými, duševne pracujúcimi, respondentmi z lepšie ekonomicky situovaných domácností a obyvateľmi najväčších slovenských miest. Rovnaká časť populácie (34 %) využíva sociálne siete zasa na získavanie informácií o rôznych službách a tovaroch (napríklad sledovaním noviniek, akcií, obchodných ponúk atď.). Spotrebiteľský typ aktivít na sociálnych sieťach je v populácii tak ako v prípade sociálnych kontaktov takmer univerzálne rozložený. V poslednom období sa však sociálne siete stávajú čoraz atraktívnejšími na aktivity v oblasti vzdelávania a práce. Tento trend je zjavný už aj na Slovensku. Takmer pätina (19 %) opýtaných tvrdí, že sociálne siete sú pre nich priestor na pracovnú alebo profesijnú komunikáciu s kolegami a klientmi, na marketing, reklamné aktivity alebo na informovanie o novinkách v branži. Spomedzi internetových používateľov ich deklaruje 27 % opýtaných. Nadpriemerne často ich využívajú najmä ľudia nad 35 rokov, stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaní, duševne pracujúci, podnikatelia a živnostníci. Ako ukázali predchádzajúce zistenia, sociálne siete sa stali bežnou súčasťou života najmä pre mládež, resp. študentov. No ukazuje sa, že na sociálnych sieťach nevyhľadávajú iba rozptýlenie v podobe nových sociálnych kontaktov či zábavy, ale pre výraznú väčšinu z nich (74 %) sú prostriedkom na štúdium, študijné účely, komunikáciu a aktivity v rámci školy. V celkovom pohľade sa to týka 18 % populácie (26 % medzi internetistami ). Sociálne siete predstavujú v neposlednom rade aj ideálny komunikačný kanál pre široké spektrum občianskych aktivít, napríklad na sledovanie informácií o verejných záležitostiach a problémoch, na organizovanie mítingov, protestov, petícií, na osvetovú činnosť a pod. Využíva ich 14 % populácie (medzi internetistami 19 %). V sociálno-demografickom pohľade ide zväčša o ľudí s vyšším vzdelaním (SŠ alebo VŠ), duševne pracujúcich, respondentov z lepšie situovaných domácností a obyvateľov najväčších slovenských miest. Digitálna gramotnosť používateľov Posledný výskum digitálnej gramotnosti obyvateľstva v roku 2011 ukázal, že spomedzi troch desiatok skúmaných digitálnych zručností patrí schopnosť obyvateľstva využívať sociálne siete medzi tie menej problémové. Pokiaľ ide o prácu používateľov so sociálnymi sieťami, tak ako v iných prípadoch aj tu platí, že čím vyššia intenzita/frekvencia, tým vyššia digitálna gramotnosť. Zatiaľ čo u každodenných používateľov sa index digitálnej gramotnosti približuje až k maximálnej hranici (0,95 bodu), u menej intenzívnych používateľov je už pod hranicou celoslovenského priemeru (t. j. 0,73 bodu). Za bezproblémových môžeme teda považovať respondentov, ktorí využívajú sociálne siete aspoň niekoľkokrát do týždňa. Naopak, s menšími problémami ich zvládajú tí, ktorí ich využívajú iba párkrát mesačne alebo menej často. Obdobná logika sa ukazuje aj na úrovni jednotlivých sociálnych skupín obyvateľstva. Najväčšie rozdiely vidno z hľadiska veku, vzdelania a ekonomickej aktivity respondentov. Kým napríklad medzi 14 24-ročnými je deklarovaná úroveň zvládania práce so sociálnymi sieťami až 0,94 bodu, v prípade 45 a viacročných je to už len podpriemerných 0,55 0,67 bodu. Obdobné klesá úroveň zručností z hľadiska vzdelania. Zatiaľ čo respondenti s vysokoškolským vzdelaním dosahujú až 0,90 bodu, respondenti s úplným stredoškolským vzdelaním 0,82 a respondenti s učňovským vzdelaním iba 0,72 bodu. Digitálne zručnosti vo využívaní sociálnych sietí nie sú rovnaké ani z hľadiska ekonomickej aktivity. Študenti, ženy na materskej a duševne pracujúci patria medzi nadpriemerne zručných používateľov. Dô - chod covia, nezamestnaní a manuálne pracujúci zasa medzi podpriemerne zručných používateľov. Ako teda ukázali výsledky výskumu, relatívne vysoký podiel a intenzita využívania sociálnych sietí v populácii, vyvážená orientácia na rôzne oblasti aktivít, priaznivá úroveň digitálnych zručností to všetko dáva dobrú príležitosť na inovácie a rast informatizácie spoločnosti ako celku. Práve ľudovosť tejto modernej technológie spolu s jej multimediálnou povahou môže byť v blízkej budúcnosti hnacím motorom rozširovania úrovne digitálnej gramotnosti na Slovensku. Využívanie sociálnych sietí, resp. sociálnych médií totiž vyžaduje kreativitu, zdieľanie informácií, participáciu na tvorbe a publikovaní obsahu, využívanie širokého spektra aplikácií, komunikačných kanálov a pod. Inými slovami, byť na sociálnej sieti vyžaduje od človeka omnoho viac než len schopnosť využívať počítač ako inteligentný písací stroj alebo nástroj na vyhľadávanie informácií. MARIÁN VELŠIC, PH.D. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 174

Okrem úspešnej implementácie OPIS vystupuje do popredia zabezpečenie nového programového rámca na roky 2014 2020. Aký je stav pripravenosti SR? Je pravda, že oproti niektorým iným členským krajinám Slovensko zaostáva v oblasti prípravy na nové programové obdobie. Nová vláda, ktorá vzišla z parlamentných volieb, si preto uvedomuje nevyhnutnosť výraznej akcelerácie prác v rámci prípravy programového obdobia 2014 2020. Aj preto vláda SR koncom júna 2012 učinila dve dôležité rozhodnutia. Prvým je vytvorenie Rady vlády Slovenskej republiky pre prípravu partnerskej dohody na roky 2014 2020. Cieľom rady bude koordinovať prípravu partnerskej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou na roky 2014 2020 na využitie fondov EÚ a takisto definovať operačné programy na programové obdobie 2014 2020. Druhý významný krok bolo schválenie materiálu týkajúceho sa tzv. exante kondicionalít, ktorý na jednej strane informuje o podmienkach, resp. ex-ante kondicionalitách, ktoré musí Slovenská republika splniť ešte pred začiatkom implementácie fondov EÚ na programové obdobie 2014 2020, a zároveň tento materiál jasne definuje orgány zodpovedné za plnenie ex-ante kondicionalít. Uviedli ste pojem ex-ante kondiciona lita. Čo tento pojem znamená? Exante kondicionalita predstavuje podmienky, ktoré musia jednotlivé členské štáty splniť preto, aby bolo možné používať prostriedky z európskych fondov. Ex-ante kondicionality predstavujú jeden z troch typov kondicionalít alebo podmieneností, s ktorými sa počíta v rámci návrhu nového všeobecného nariadenia EÚ a ktorých plnenie bude vyhodnocované v rôznych etapách implementácie nového programového obdobia 2014 2020. Splnením ex-ante kondicionalít zároveň Slovenská republika preukáže, že je schopná efektívne využívať fondy EÚ. Európska komisia zavedením tohto nového prístupu v novom programovom období chce dosiahnuť, aby fondy Európskej únie boli zamerané viac na reálne výsledky ako na čerpanie prostriedkov. Akú úlohu v procese plnenia ex-ante kondicionalít zohráva Minister stvo financií SR? Ministerstvo financií SR v spolupráci s Úradom vlády SR je zodpovedné za zabezpečenie plnenia ex ante kondicionalít rastu v oblasti digitálnych služieb a infraštruktúry prístupovej siete novej generácie. Na zabezpečenie plnenia týchto exante kondicionalít sme v júli 2012 zriadili novú pracovnú skupinu, ktorej členmi sú ústredné orgány štátnej správy, zástupcovia samosprávy, vedeckej obce a zástupcovia profesijných združení spoločností pôsobiacich v oblasti informačných a komunikačných technológií. IT ROČENKA 2012 Rozhovor: Peter Pellegrini, štátny tajomník Ministerstva financií SR spoločnosti by mala ostať významnou prioritou vlády Spomínali ste vytvorenie Rady vlády pre partnerskú dohodu. Aké sú priority tejto vlády v nasledujúcom programovom období v oblasti informatizácie spoločnosti? V programovom vyhlásení vlády sme predstavili našu víziu, že vláda bude pokračovať v informatizácii spoločnosti najmä budovaním elektronickej verejnej správy a samosprávy, digitalizácie pamäťových inštitúcií a širokopásmového internetu. Za základnú úlohu egovernmentu považujeme zavedenie väčšej transparentnosti do výkonu verejnej správy, zlepšenie jej otvorenosti voči občanom, zlepšenie služby verejnej správy pre občanov a podnikateľskú sféru a v neposlednom rade racionalizáciu administrácie a výkonov verejnej správy. Samozrejme, za nevyhnutnosť považujeme rozšírenie prístupu k vysokorýchlostnému internetu. V nasledujúcom programovom období sa preto zameriame na dobudovanie a sfunkčnenie modernej a efektívnej verejnej správy (egover n - ment), ochranu a sprístupnenie kultúrneho dedičstva (econtent) a na rozšírenie prístupu k vysokorýchlostnému internetu. Hovorí sa o výraznom zredukovaní ope račných programov v nasledujúcom programovom období. Vidíte priestor na zachovanie informatizácie spoločnosti ako samostatného OP? Už dnes je zrejmé, že počet operačných programov sa v porovnaní so súčasným programovým obdobím nevyhnutne zníži. Na druhej strane investície do informačných a komunikačných technológií tvoria základný predpoklad budovania a rozvoja znalostnej ekonomiky a rozvoja celej spoločnosti. Preto si dovolím tvrdiť, že informatizácia spoločnosti by mala ostať významnou prioritou vlády, čo by sa malo prejaviť aj v tom, že táto priorita bude naďalej spolufinancova- 175

ná z prostriedkov EÚ, a to či už ako samostatný operačný program, alebo ako súčasť iného operačného programu. Uvedomujeme si, že spomalenie alebo nebodaj zastavenie investícií v tejto oblasti výrazne oslabí konkurencieschopnosť Slovenska. Bez informatizácie sa nezníži administratívne zaťaženie občanov a podnikateľov a takisto nebude možné uskutočniť modernizačný program verejnej správy. 176 Významný dokument z dielne Európskej komisie je Digitálna agenda pre Európu. Ako sa aplikuje tento dokument v podmienkach SR? Táto strešná stratégia obsahuje záväzok plniť 101 špecifických politických aktivít, z čoho je 78 určených pre EK a 23 pre členské štáty v siedmich prioritných oblastiach. MF SR v snahe vytvoriť solídny koordinačný rámec zriadilo medzirezortnú pracovnú skupinu, tzv. koordinačný výbor na národnej úrovni pre Digitálnu agendu, ktorej členmi sú rezorty zodpovedné za jednotlivé opatrenia. Cieľom tohto výboru je koordinovať a monitorovať progres dosiahnutý v procese implementácie kľúčových úloh Digitálnej agendy. Ministerstvo financií sa tiež aktívne zúčastňuje na práci medzinárodného výboru na vysokej úrovni, ktorý koordinuje DAE (Digitálna agenda pre Európu) z nadnárodnej úrovne pod vedením EK. Ministerstvo financií SR okrem toho predložilo v apríli 2011 do vlády SR iniciatívny materiál, v ktorom informuje členov vlády o opatreniach, ktoré by malo Slovensko v konkrétnom časovom horizonte vykonať, pričom určilo rezorty zodpovedné za ich plnenie. Monitorovanie dosiahnutého úspechu sa realizuje prostredníctvom prehľadu sociálno-ekonomického vývoja na základe kľúčových ukazovateľov. Slovensko po druhom roku implementácie cieľov Digitálnej agendy dosiahlo pokrok v rozvoji broadbandu, ale aj napriek tomu zostáva v skupine krajín s najnižšou úrovňou penetrácie širokopásmového pripojenia. Čo MF SR aktuálne vykonáva v tejto oblasti? Aktivity ministerstva financií v súvis - losti s Digitálnou agendou sú široké, pretože okrem národnej koordinácie riešime aj otázky týkajúce sa elektronických verejných služieb, dôvery a bezpečnosti, interoperability a aj elektronickej fakturácie. Aktuálne najviac rezonuje téma elektronickej identifikácie. Európska komisia vydala návrh nariadenia, ktoré by malo poskytnúť právny rámec vhodný na vzájomné uznávanie a akceptovanie notifikovaných systémov eid a ďalších súvisiacich dôveryhodných služieb na úrovni EÚ. Návrh sa v súčasnosti analyzuje a pripravuje sa jeho implementácia do národného systému. Ministerstvo financií sa v tejto súvislosti zapojilo do projektu STORK 2.0, spolufinancovaného Európskou komisiou, ktorého cieľom je vyvinúť a otestovať interoperabilné riešenie elektronickej identity na európskej úrovni. V konečnom dôsledku umožní občanom aj podnikateľom využívať elektronickú národnú identifikáciu v ľubovoľnom štáte EÚ. ZDROJ: Ministerstvo financií SR

Pokračovanie v národnom projekte Ústredného portálu verejnej správy Projekt Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS), ktorý je jeden z kľúčových projektov realizovaných v rámci Operačného programu spoločnosti, bude pokračovať v do - hľad nom čase vo svojej druhej etape. Uvedený projekt ÚPVS má výrazne podporiť vytvorenie základných podmienok zavádzania egovernmentu na Slovensku prostredníctvom zadefinovania princípov elektronickej komunikácie tak na strane občanov a podnikateľov s verejnou správou, ako aj orgánov verejnej moci navzájom (G2G Government to Government), aby tak mohol byť plne realizovaný princíp raz a dosť, t. j. zabezpečiť znižovanie administratívnej náročnosti na strane občana a nákladovosti na strane verejnej správy. Projekt Elektronické služby spoločných modulov ÚPVS a prístupových komponentov predstavuje prvotnú etapu realizácie, kde sa rieši technická implementácia najkritickejších častí potrebných na integráciu projektov OPIS a implementácia základného balíka funkcionalít pre verejnosť, v súčasnosti sa už finalizuje štúdia uskutočniteľnosti pre druhú etapu projektu ÚPVS. Jeden z hlavných cieľov druhej etapy je zadefinovať základné princípy fungovania jednotlivých spoločných modulov ÚPVS a poskytnúť technologickú platformu pre elektronickú komunikáciu a doručovanie od občanov a podnikateľov smerom k povinným osobám a opačne. Súčasťou návrhu je eliminovať technické bariéry, ktoré by v budúcnosti mohli brániť novým konceptom s pridanou hodnotou pre občanov a povinné osoby (napr. rozšírenie služieb povinných osôb o služby automatickej interaktívnej asistencie a validácie predvypĺňania a zadávania údajov do elektronických formulárov z agendových informačných systémov povinných osôb). Druhá etapa projektu ÚPVS sa teda zameriava na riešenie zabezpečenia komunikácie a doručovania (ktoré prebieha medzi občanom a povinnou osobou) a ďalej na riešenie vzájomnej komunikácie medzi inštitúciami (G2G). Prostredie egovernmentu je charakterizované značným množstvom informačných systémov a aplikácií, figuruje v ňom veľa rôznych subjektov a dochádza k značnej výmene množstva rôznorodých dát. Vzhľadom na uvedený charakter prostredia, v ktorom je dôležité zabezpečiť nielen dostupnosť a integritu jednotlivých údajov, ale najmä ich dôvernosť, resp. prístup k jednotlivým údajom len dôveryhodným a oprávneným subjektom, navyše na základe princípu need to know, treba zaistiť bezpečnú a dôveryhodnú komunikáciu oprávnených subjektov. Jedna zo základných podmienok je existencia bezpečnej a dôveryhodnej komunikačnej infraštruktúry, ktorá zabezpečuje komunikáciu medzi jednotlivými entitami, resp. systémami. Na základe dobrej praxe a skúseností z rôznych krajín EÚ vyplýva, že pokiaľ má taká rozsiahla komunikačná infraštruktúra, ako je infraštruktúra egovernmentu, fungovať bezpečne, je vhodné vytvoriť tzv. centrálny komunikačný bod (ďalej CKB), ktorý zaistí bezpečné prepojenie jednotlivých, spravidla rozdielnych systémov všetkých entít celého prostredia. Pre systémy egovernmentu úlohu uvedeného CKB zabezpečí práve modul G2G. Pripravovaná štúdia uskutočniteľnosti ÚPVS II opisuje najmä tieto princípy: Princíp rozdelenia typov služieb podľa prístupu k podaniu a podľa toho, či sa očakáva okamžité spracovanie služby a bezprostredné vygenerovanie výstupu, alebo nie: prístup občana alebo podnikateľa k službe, kde sa neočakáva bezprostredné získanie výstupu zo spracovania podania (napr. podanie, ktorým sa začne správne konanie, kde výstup zo spracovania podania môže byť k dispozícii až o niekoľko dní), prístup občana alebo podnikateľa k službe, kde sa očakáva bezprostredné získanie výstupu zo spracovania podania (napr. rôzne odpisy z IS PO [informačný systém povinnej osoby], keď možno výstup vydať automatickým spôsobom), prístup podnikateľa prostredníctvom jeho IS k službe konkrétnej PO, kde sa neočakáva bezprostredné získanie výstupu zo spracovania podania (napr. 177

zasielanie rôznych pravidelných výkazov a pod.), prístup podnikateľa prostredníctvom jeho IS k službe konkrétnej PO, kde sa očakáva bezprostredné získanie výstupu zo spracovania podania (napr. získanie odpisu z IS PO a pod.). Princíp jednotného doručovania do elektronickej schránky do modulu edesk (modul elektronických komunikačných schránok ÚPVS) tak na strane občanov a podnikateľov smerom k povinným osobám, ako aj opačne. Predpokladá sa, že elektronická schránka bude pre povinné osoby a právnické osoby povinná. Pre fyzické osoby bude na dobrovoľnej báze, pričom sa môže zvážiť použitie motivačných aspektov na jej aktiváciu, napr. formou poskytnutia kvalifikovaného certifikátu pri jej zriadení napr. do pol roka od ich uvedenia do prevádzky. Potvrdenky o doručení podania do elektronickej schránky povinnej osoby bude poskytovať edesk, ktorý ich bude prostredníctvom služby modulu elektronického doručovania zasielať do elektronickej schránky podávajúcej osoby. V rámci podaní, ktoré budú musieť byť opatrené elektronickým alebo zaručeným elektronickým podpisom, bude treba vytvoriť a sprístupniť bezbariérovú aplikáciu na zobrazenie, vyhotovenie a overenie zaručeného elektronického podpisu pre všetkých. Formuláre by principiálne mali obsahovať len povinné a nevy - hnutné údaje, t. j. identifikáciu podávajúcej osoby (prípadne identifikáciu splnomocnenej osoby) a vecný opis predmetu podania. Ďalšie dodatočné informácie by sa vo formulári mali vyžadovať, len pokiaľ ich príslušná povinná osoba nemá vo svojej evidencii a zároveň ich nemožno priamo získať od iných povinných osôb (napr. podávajúca osoba musí dať podnet na začatie iného konania, ktoré nemôže iniciovať nikto iný). Vo viacerých prípadoch sa vo formulároch, pravdepodobne z historického dôvodu, vyžaduje veľa údajov, ktoré spravidla nie sú potrebné pre samotné konanie alebo ktoré už inštitúcia eviduje (napr. pohlavie, štátne občianstvo, okres narodenia, zamestnávateľ, adresa trvalého alebo prechodného pobytu), prípadne sa tieto údaje dajú získať alebo overiť, ak to je v rámci konania nevyhnutné, u inej povinnej osoby. Okrem toho, že modul eform (modul elektronických formulárov ÚPVS) bude spravovať a poskytovať vzory elektronických formulárov, zabezpečí aj vhodné nástroje, prostredie a šablóny, prostredníctvom ktorých budú môcť povinné osoby formuláre vytvárať, aktualizovať alebo zneplatňovať. Celý proces tvorby, zverejnenia a zneplatnenia vzoru formulára bude riadený presne stanoveným procesom životného cyklu vzoru formulára. Súčasne s elektronickým formulárom musí povinná osoba takisto v súlade so schváleným štandardom zadefinovať príslušnú vizualizačnú schému ku každému elektronickému formuláru. Takto vytvorené vzory formulárov budú následne podrobené procesu schvaľovania a po ich schválení budú publikované v rámci modulu eform. Aj napriek uvedenému môže byť pre vybrané služby vhodné niektoré informácie, ktoré má príslušná, prípadne iná povinná osoba vo svojom agendovom informačnom systéme, vložiť priamo do podania. Spoločným identifikačným a rozlišovacím znakom takýchto služieb by mala byť skutočnosť, že tieto údaje musí vložiť na účel ich autorizácie podávajúca osoba. (Vo väčšine prípadov aj dnes postačuje, keď povinná osoba získa tieto údaje od inej povinnej osoby, ak je autorizácia podávajúcou osobou zbytočná.) Prípadné rozšírenie služieb povinných osôb o uvedený koncept služieb automatickej interaktívnej asistencie a validácie predvypĺňania a zadávania dát do elektronických formulárov z agendových IS PO bude ponechané na jednotlivé povinné osoby. Pokiaľ povinná osoba bude poskytovať službu, kde bude treba do podania načítať rôzne dáta, či už z jej agendového IS, prípadne z agendových IS iných povinných osôb, v súlade s uvedenými požiadavkami bude implementácia tejto funkcionality plne v kompetencii príslušnej povinnej osoby, t. j. nie je to záležitosť spoločných modulov ÚPVS. Na tento účel sa predpokladá, že povinná osoba využije modul komunikácie G2G. Na autorizáciu výstupov od povinnej osoby, najmä výstupov generovaných automaticky prostredníctvom IS povinnej osoby (napr. odpisy z registrov, LV na právne účely a pod.), bude treba definovať inštitút elektronickej značky. Z hľadiska služieb Identity & Access Management (ďalej IAM) bude základnou úlohou modulu IAM jednoznačne identifikovať a autentifikovať používateľa pri prístupe k službám egov na jednom centrálnom mieste. Používateľ služby nebude musieť spravovať n identifikačných a autentifikačných údajov vydaných rôznymi povinnými osobami, ale bude môcť použiť jednotné identifikačné a autentifikačné údaje, ktoré získa pri regis - trácii v rámci ÚPVS. Podporná funkcia je zabezpečenie mechanizmu SSO (Single Sign On jednotné prihlásenie do IS VS, tzv. raz a dosť) v rámci všetkých systémov ÚPVS, najmä na prístup do elektronickej schránky v module edesk. IAM nebude poskytovať správu splnomocnení na konkrétne úkony. Ich správa, kontrola a evidencia bude plne v kompetencii príslušných povinných osôb v rámci spracovania podania. IAM bude zabezpečovať len delegovanie právomocí na prístup k elektronickej schránke. ZDROJ: Ministerstvo financií SR 178

Stav implementácie prioritnej osi 1 OPIS V súčasnom období je prioritou a aj výzvou pre všetky orgány zapojené do implementácie OPIS dobehnutie zameškaného. Keďže viac ako rok a pol bola implementácia z rôznych príčin takmer úplne pozastavená, zostáva pre MF SR hlavným cieľom v čo najkratšom čase vyhlásiť nové písomné vyzvania a začať realizáciu nových projektov. Od apríla sme vykonali analýzu stavu projektov, ktoré sú v implementácii, a analýzu vyhlásených písomných vyzvaní. Niektoré písomné vyzvania bolo treba zrušiť. Nevyhnutné bolo predĺžiť termíny na predloženie žiadostí o NFP pri viacerých písomných vyzvaniach. Zároveň pokračujeme v rozbehnutých projektoch, pri ktorých nebolo indikované porušenie legislatívy EÚ a SR, resp. metodických dokumentov, a pripravujeme nové písomné vyzvania. Na rok 2012 musíme zabezpečiť maximálne čerpanie finančných prostriedkov a vyhlásiť do konca roka 2012 písomné vyzvania a výzvy na viacero projektov. Na úspešné pokračovanie viacerých kľúčových projektov treba mať okrem zákona o egovernmente sfinalizované aj viaceré moduly Ústredného portálu verejnej správy, ktorý bol takmer dva roky pozastavený, ale dnes je úplne zjavné, že bez neho nemožno dobudovať egovernment. Preto riadiaci výbor projektu ÚPVS schválil výraznú akceleráciu na prácach tohto projektu. Čo sa týka tzv. zákona o egovernmente, pôvodný legislatívny zámer zákona o elektronickej verejnej správe vláda SR schválila 29. 9. 2010. Keďže k zámeru bolo vznesených približne 600 pripomienok, vznikol podnet prepracovať zákon, resp. pripraviť úplne nový zákon. Vzhľadom na uvedené MF SR v súčasnosti intenzívne pracuje na novej forme paragrafového znenia, ktoré odzrkadľuje pripravované projekty (ÚPVS, základné IT ROČENKA 2012 registre VS, elektronické schránky a pod.). Navrhovaný zákon má za cieľ vytvoriť ucelenú elektronickú komunikáciu s verejnou mocou. MF SR plánuje predložiť nové znenie zákona na medzirezortné pripomienkové konanie na jeseň 2012, následne je plánované predloženie zákona po schválení vládou SR do Národnej rady SR. Z hľadiska implementácie OPIS ku koncu júla 2012 bolo vyhlásené jedno písomné vyzvanie, a to na národný projekt integrovaných obslužných miest. Ide o opätovne zverejnené písomné vyzvanie, keďže bolo treba upraviť časť týkajúcu sa oprávnených partnerov tak, aby medzi nich mohlo patriť aj Združenie miest a obcí Slovenska. Projekt má zásadným spôsobom zlepšiť a sprístupniť služby občanom tak, aby si celú svoju agendu mohli vybaviť na jednom mieste a pri jednej návšteve integrovaného obslužného miesta. V rámci integrácie agend do jedného miesta bude možné výrazne zvýšiť hustotu pokrytia obslužných miest v rámci územia SR, zvýšiť tak dostupnosť a obmedziť potrebu ces- tovania pri vybavovaní agend občanov. Zároveň výrazne akcelerujú práce na príprave nových štúdií uskutočniteľnosti, ktoré by mali byť predmetom zasadnutia riadiaceho výboru pre štúdie uskutočniteľnosti, a následne by mali byť vyhlásené písomné vyzvania na národné projekty. Pôjde o projekty týkajúce sa viacerých úsekov verejnej správy, pričom v prvej fáze sa počíta napr. s písomným vyzvaním pre národný projekt Úradu priemyselného vlastníctva, projekt elektronizácie služieb Národnej rady SR, projekt Národného zdravotníckeho informačného systému, pokračovanie projektu Ústredného portálu verejnej správy, ale aj mnohé ďalšie národné projekty. Alokácia, ktorá je disponibilná pre projekty prioritnej osi 1, je vo výške takmer 277 mil. EUR. Pri zmienke o písomných vyzvaniach treba uviesť, že niektoré písomné vyzvania bolo nevyhnutné zrušiť, keďže nespĺňali požiadavky kladené slovenskou a európskou le - gislatívou, ale ani požiadavky vychádzajúce z reálnej praxe. Dovedna boli v tomto roku zrušené tri písomné vyzvania. V prípade elektronizácie služieb Ministerstva zahraničných vecí SR bolo dôvodom zrušenia písomného vyzvania možné riziko 179

Momentálne implementované projekty a ich čerpanie možno vidieť v sumárnej tabuľke č. 1. Názov projektu Prijímateľ Kontrahovanie k 31. 7. 2012 (Zmluva o poskytnutí NFP, celkové oprávnené výdavky projektu) Elektronizácia služieb matriky MV SR 9 294 297,28 Elektronické služby katastra nehnuteľností UGKK SR 33 691 828,00 IS Identifikátora fyzických osôb MV SR 12 613 688,00 IS Registra fyzických osôb MV SR 17 384 093,24 Elektronické služby Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR MPSVR SR 25 581 926,37 KIS NKÚ SR - Elektronické služby NKÚ SR NKÚ SR 3 519 900,00 Elektronické služby UGKK-ZBGIS UGKK SR 9 460 266,00 Elektronické služby zdravotníctva Ministerstvo zdravotníctva SR 39 999 731,10 Informačný systém registra adries MV SR 7 695 247,20 El. sl. na osvedčenie o evidencii vozidla MV SR 25 837 214,80 Elektronické služby Štatistického úradu SR Štatistický úrad SR 22 585 117,55 Elektronická identifikačná karta MV SR 43 767 321,19 Elektronické služby národnej evidencie vozidiel MV SR 30 440 000,00 Elektronické služby centrálnej ohlasovne MV SR 8 848 158,00 Elektronické služby centrálneho el. priečinka Ministerstvo financií SR 16 923 832,90 Elektronické služby verejného obstarávania Úrad pre verejné obstarávanie 3 483 042,00 Elektronizácia služieb Ministerstva hospodárstva SR Ministerstvo hospodárstva SR 8 664 000,00 Elektronické služby Generálnej prokuratúry SR Generálna prokuratúra Slovenskej republiky 13 500 000,00 Elektronické služby Sociálnej poisťovne Sociálna poisťovňa 34 000 000,00 Elektronizácia služieb VÚC Trnava Trnavský samosprávny kraj 4 499 542,00 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj VÚC-TN Trenčiansky samosprávny kraj 4 517 985,82 Elektronizácia služieb VÚC - Nitra Nitriansky samosprávny kraj 4 502 556,00 Elektronizácia služieb VÚC - BB Banskobystrický samosprávny kraj 4 499 892,00 Elektronizácia služieb VÚC - Košice Košický samosprávny kraj 4 526 021,00 Elektronizácia služieb VÚC - Žilina Žilinský samosprávny kraj 4 530 439,00 Elektronizácia služieb VÚC - Prešov Prešovský samosprávny kraj 4 522 564,80 SPOLU: 398 888 664,25 nesplnenia kritéria oprávnenosti územia, keďže časť výdavkov bola viazaná na realizáciu prác na zastupiteľských úradoch SR v zahraničí. Predmetné riziko bolo identifikované i zo strany Európskej komisie. V súčasnosti sa prepracúva štúdia uskutočniteľnosti tohto projektu, aby sa odstránili všetky nedostatky a mohlo dôjsť k opätovnému vyhláseniu. Zrušený bol takisto projekt integrovaných obslužných miest, ktorý bol po odstránení nedostatkov už o tri dni od zrušenia opätovne vyhlásený. Tretie zrušené písomné vyzvanie boli centrálne služby dátového centra pre elektronizáciu verejnej správy. K zrušeniu došlo z dôvodu chybne zadefinovaných legislatívnych podmienok. V máji roku 2012 boli podpísané tri zmluvy o nenávratných finančných príspevkoch na národné projekty: elektronizácia služieb Ministerstva hospodárstva SR, elektronické služby Generálnej prokuratúry SR a elektronické služby Sociálnej poisťovne, a to v celkovej výške 56 mil. EUR. V dohľadnom čase by mali byť podpísané zmluvy na ďalšie štyri projekty. Konkrétne ide o projekty elektronických služieb Ústavného súdu SR a Ústredný portál verejnej správy, kde sa aktuálne pripravujú návrhy zmlúv a projekty Elektronická zbierka zákonov a Datacentrum obcí a miest, ktoré výberová komisia odporučila na schválenie. Uvedené štyri projekty majú alokáciu vo výške 82,66 mil. EUR. Dovedna bolo ku koncu júla 2012 zazmluvnených 26 projektov vo výške takmer 399 mil. EUR. Významný míľnik, pred ktorým stojí OPIS, je splnenie záväzku n+3 na rok 2010. V reálnych číslach to pre prioritnú os 1 znamená vyčerpať sumárne 182 mil. EUR zo zdroja ERDF do konca roka 2012. Z tohto objemu peňazí bolo v rámci prioritnej osi 1 vyčerpaných 130 mil. EUR (graf 1), čo znamená, že do 31. 12. 2012 treba vyčerpať ešte 52 mil. EUR. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že aktivity projektov prioritnej osi č. 1 OPIS, ktoré sú v procese implementácie, prebiehajú tak, aby mohol byť splnený stanovený plán čerpania prostriedkov na rok 2012. ZDROJ: Ministerstvo financií SR 180

Priority pre Operačný program spoločnosti IT ROČENKA 2012 NORBERT MOLNÁR generálny riaditeľ Riadiaci orgán pre Operačný program spoločnosti, Úrad vlády SR Najrizikovejší, najpomalší a najproblémovejší. To sú najčastejšie prívlastky OPIS-u, operačného programu, ktorý sa tak stal nedobrovoľným príkladom zlej praxe. A predsa OPIS, to nie je len chronický problém čerpania. OPIS je takisto príklad najinovatívnejšieho programu, ktorý za pochodu a v plnej prevádzke nenápadne, ale zásadne reformuje verejnú správu. Je to aj program, ktorý sa stal najdynamickejším spomedzi všetkých operačných programov a ktorého akčný plán konsolidácie sa stal predlohou pre všetky ostatné programy. A nakoniec je to program, ktorý celkom určite bude v nejakej forme pokračovať aj v budúcnosti a ktorého pozitívny dosah nakoniec presiahne oblasť verejnej správy. OPIS je tak v skutočnosti plný protikladov. Je to program, ktorý v dobrom aj zlom reflektuje stav slovenskej spoločnosti. Pri svojom vzniku vyjadroval síce príťažlivý, ale do určitej miery veľmi ambiciózny reformný elán. Cieľom OPIS-u nebolo nič menej ako katapultovať Slovensko medzi špičkové krajiny EÚ v úrovni egovernmentu. Cestu, po ktorej iné krajiny s dlhou tradíciou budovania modernej verejnej správy putovali dlhé roky, chcel OPIS vtesnať do obdobia, ktoré sa počítalo skôr na mesiace. Pochopiteľne, že muselo nastať vytriezvenie. No nesplnenie pôvodných očakávaní a v pôvodne plánovanom čase neviedlo k snahe o zreálnenie, ale k prehnanej kritike. OPIS sa stal objektom útokov a spochybňovania. Projekty sa zastavili a zrevidovali, aby zostali stáť ďalej. V médiách sa vykreslil veľmi negatívny obraz celého OPIS-u, ako programu s nejasným cieľom a s predraženými dodávkami. A nakoniec celá táto atmosféra deštruktívnej kritiky viedla k pozastaveniu programu zo strany Európskej komisie. Negatívna vlna tak v konečnom súčte len prispela k prehĺbeniu problémov. Revízia operačného programu Triezvejší pohľad na OPIS prichádza vlastne až teraz. Bez prehnaných očakávaní, ale aj bez hľadania vinníkov a emotívne zafarbenej kritiky bolo treba zreálniť ciele. Riadiaci orgán OPIS preto v rekordne krátkom čase vyhotovil dôkladné zhodnotenie toho, kam sa OPIS dostal, a čo je dôležitejšie, kam sa ešte môže dostať. Výsledkom bola revízia operačného programu, ktorej najviditeľnejším aspektom je zníženie celkovej alokácie o 170 mil. EUR. Pokles alokácie nie je mechanický, ale týka sa tých častí programu, ktoré majú problémy s implementáciou. Najviac sa revízia dotkla prioritnej osi 3 budujúcej prístup k širokopásmovému internetu. Alokácia na túto os poklesla o 100 mil. EUR. To znamená, že celá os sa v tomto programovom období bude koncentrovať už len na prípravné práce. Posledné pochybnosti o oprávnenosti revízie rozohnal Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý v júli vrátil verejné obstarávanie na prípravné práce na začiatok procesu. Z praktického pohľadu to znamená, že za celé obdobie od roku 2008 až dodnes sa Slovensku podarilo v prípade PO3 uskutočniť len analytické a administratívne práce, a teda revízia bola v skutočnosti životne dôležitá. Revízia neobišla ani ostatné prio - ritné osi. V prípade prioritnej osi 1 sa týkala zníženia alokácie na informatizáciu samospráv. Z dnešného pohľadu je už totiž jasné, že schopnosť samospráv absorbovať finančné zdroje na informatizáciu je oveľa nižšia, ako sa pôvodne predpokladalo. Existujúce projekty samosprávy sú v chronickom omeškaní a nové nie sú zatiaľ ani len koncepčne pripravené. V prípade prioritnej osi 2, venovanej digitalizácii kultúrneho dedičstva, pokles predstavoval 20 mil. EUR a reflektoval verejné tajomstvo, že v stanovenom čase už nie je ľahké splniť záväzné indikátory. Priority OPIS-u Revízia OPIS-u odsekla nerealizovateľné ciele, pri ktorých plnení sa len odčerpávala energia a kapacity. Odstránením nesplniteľných cieľov sa vytvoril priestor na stanovenie priorít pre OPIS. Tentoraz už reálnych priorít, ktoré možno dodržať v danom časovom rámci. Prvá priorita je konsolidácia čerpania, druhá je dobudovanie funkčnej a robustnej základnej architektúry egovernmentu a napokon tretia je príprava na nové programové obdobie. Kľúčom ku konsolidácii čerpania je pravidelný odpočet sústavne sa rozvíjajúceho akčného plánu čerpania. Vďaka tomuto odpočtu sa totiž rýchlo zviditeľňujú problémy v implementácii. Náš plán vychádza z plánu čerpania na úrovni konkrétnych projek- 181

tov, sumarizuje sa na úrovni jednot - livých prioritných osí, aby sa nakoniec premietol do súhrnného plánu na úrovni celého operačného programu. Vyhodnocovanie plánu odhaľuje nielen nedostatky na úrovni projektov, ale aj systémové a opakujúce problémy, ako napríklad zanedbanie legislatívy alebo pomalý nábeh základných komponentov architektúry egovernmentu. Akčný plán čerpania sa stal takým účinným nástrojom, že vďaka nemu OPIS za posledných 12 mesiacov strojnásobil vlastné čerpanie. Úspech akčného plánu OPIS-u je dokonca taký zjavný, že presiahol OPIS a viedol Centrálny koordinačný orgán k tomu, že jeho obdoba sa vypracuje pre všetky operačné programy. No aj keď sledovanie čerpania je dôležité, ide len o manažérsky nástroj a predpoklad na splnenie misie OPIS-u, ktorou je v konečnom dôsledku elektronizácia a reforma procesov verejnej správy. Táto misia je po revízii výslovne v indikátoroch definovaná ako funkčné dobudovanie komponentov integrovanej architektúry egovernmentu a publikovanie prioritných elektronických služieb. Dobudovanie komponentov predpokladá podstatne viac ako len technickú implementáciu. Rovnako dôležitá a doteraz zanedbávaná je procesná a legislatívna stránka. Príprava a prijatie legislatívy môže byť dokonca časovo náročnejšie ako technické vybudovanie systému. A predsa bez zodpovedajúcej legislatívy bude systém nepoužiteľný. OPIS tak na rozdiel od všetkých iných programov musí reformovať prostredie, v ktorom implementuje technické projekty. Aj revidovaná misia OPIS-u tak predstavuje mimoriadne veľkú výzvu, ktorú iné krajiny plnili dlhé roky. Po úspešnom splnení tejto misie bude Slovensko plným právom patriť ku skokanom, ktorí sa v krátkom čase prepracujú medzi špičku v EÚ. Tretia priorita je príprava na nové programové obdobie. To sa začne už v roku 2014, takže práve teraz je čas, keď treba definovať misiu do roku Plán čerpania OPIS 250 000 000 200 000 000 150 000 000 100 000 000 50 000 000 0 Plán OPIS erpanie OPIS Záväzok 2008+2009 = 227 409 313 január 12 február 12 marec 12 apríl 12 máj 12 jún 12 júl 12 august 12 september 12 október 12 november 12 december 12 Graf znázorňuje plán čerpania za OPIS. Modré stĺpce ukazujú plán a červené reálne plnenie. Na grafe je dôležité všimnúť si vysokú mieru kontinuity v čerpaní aj po výmene vedenia OPIS v apríli 2012, keď nedošlo k omeškaniu v pláne. 2020. Ak sa aktuálne obdobie koncentruje najmä na funkčné vybudovanie komponentov, a teda akejsi nosnej konštrukcie egovernmentu, to ďalšie už pôjde ďalej a bude smerovať ku skutočne aktívnej verejnej správe. Bude veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa zverejnilo čo najviac elektronických služieb, aby sa čo najviac procesov vo verejnej správe zjednodušilo a aby miera využívania egovernmentu verejnosťou bola čo najvyššia. Bude treba monitorovať elektronické služby nielen podľa dostupnosti, ale aj podľa reálneho využívania a toho, či sú dostatočne používateľsky priateľské. Takisto začneme využívať nové cesty komunikácie, ako napríklad tzv. mgovernment prostredníctvom smartfónov. A nakoniec zmysel egovernmentu už bude ambicióznejší než len redukcia administratívneho bremena. egovernment už bude nástroj na riešenie civilizačných a európskych výziev, ako je napríklad sociálna inklúzia, ochrana životného prostredia či dobudovanie jednotného európskeho trhu. Na záver možno zhrnúť, že OPIS je určite najnáročnejší operačný program. Začal sa s veľkými ambíciami a mal slúžiť ako výkladná skriňa Slovenska. Ďalší vývoj však rýchlo ukázal, že prehnané očakávania môžu byť rovnako zhubné ako prehnaná kritika. Manažérske posolstvo príbehu OPIS-u dokumentuje, aké dôležité je stanoviť si reálne ciele, rozmeniť ich na jednotlivé míľniky a sústavne monitorovať ich plnenie. Povedané menej technicky, OPIS-u chýbala potrebná pokora a sebareflexia. A zrejme aj skúsenosť z projektového manažmentu. Čo OPIS ešte prinesie, je dobudovanie funkčných komponentov egovernmentu a prioritných služieb. OPIS sa však stane aj základom ďalšieho rozvoja elektronizácie spoločnosti v novom programovom období. 182

Odovzdávanie slovenských počítačových Oskarov Na spoločenskom večere IT GALA sa vo štvrtok 6. 10. 2011 odovzdávali prestížne ocenenia IT OSOBNOSŤ, IT FIRMA a IT PROJEKT roka 2011. Ceny udeľuje neformálne združenie slovenských žurnalistov a členov profesijných združení v oblasti informačných technológií a telekomunikácií. Tradícia udeľovania týchto prestížnych ocenení pokračuje už jedenásty rok. Cieľom je oceniť odborné a manažérske úsilie osobností a firiem pôsobiacich v oblasti informačných technológií a telekomunikácií, oceniť najvýznamnejšie projekty, realizované v danom roku. Odborná komisia zostavila aj tento rok širšiu nomináciu viac ako 130 osobností, firiem a projektov z oblasti info rmačných technológií a telekomunikácií. Na základe údajov z informačných do tazníkov porota hlasovaním zo sta vila užšie nominácie piatich osobností, piatich firiem a piatich projektov bez určenia poradia. O nomináciách rozhodla komisia zostavená z IT novinárov a zástupcov profesijných IT organizácií v zložení: Juraj Sabaka (ITAS), Boris Tytykalo (SITA), Jozef Šupšák Spoločné foto víťazov: Marián Tóth, T-Systems Slovakia, Richard Marko, ESET, Andrej Číž, YMS UŽŠIE NOMINÁCIE NA OCENENIA NA ROK 2012: (v abecednom poradí): IT OSOBNOSŤ roka 2012: Aleš Mičovský (výkonný riaditeľ Softec Group) Ivan Golian (riaditeľ úseku ITN, Orange Slovensko, a.s.) Ľudovít Molnár (profesor, bývalý dekan Fakulta informatiky a informačných technológií, STU Bratislava) Marcel Rebroš (generálny riaditeľ, Cisco Slovensko) Michal Truban (CEO, WebSupport.sk) IT FIRMA roka 2012: ESET, spol. s r. o. PosAm, spol. s r. o. RWE IT Slovakia s.r.o. Softec, s.r.o. Sygic a.s. IT PROJEKT roka 2012: Darcovský portál ĽudiaĽuďom.sk - 4people, n. o. Hra million - TEMPEST a.s. Informačný systém služieb zamestnanosti - Atos IT Solutions and Services, s.r.o. Mesto v mobile - DATALAN, a.s. Pilotné riešenie Inteligentného dopravného systému v meste Trnava (PIDS) - Asseco Central Europe, a.s. Podujatie podporili spoločnosti: Accalio, Accenture s.r.o., Agemsoft, Alef Nula, s.r.o., ANASOFT APR, s.r.o., ASBIS SK spol. s.r.o., Asseco Central Europe, a.s., Asseco Solutions, a.s., Atos IT Solutions and Services s.r.o., Avnet Technology Solutions s.r.o., AXASOFT, a.s., Centire s. r. o., CÍGLER SOFTWARE, a.s., Cisco Systems Slovakia, spol. s r.o., Citrix Systems, COLUMBEX INTERNATIONAL, a.s., COMPAREX Slovakia, s.r.o., CSC Computer Sciences, s.r.o., DATALAN, a. s., Dell Computer, s.r.o., Digmia s.r.o., Disig, a.s., ed' system Slovakia s.r.o., EMC Slovakia, EMM, spol. s r.o., Eset, spol. s r. o., exe, spol s r.o., Fujitsu Technology Solutions s.r.o., Gamo a.s., GOPAS SR, a.s., Gordias s.r.o., GTS Slovakia, Hewlett-Packard Slovakia, s.r.o., Check Point Software Technologies, s.r.o., IBM Slovensko, s.r.o., ICZ Slovakia a.s., IDS Scheer Slovakia, s.r.o., IPESOFT, s.r.o., Logica Slovakia, Lomtec.com a.s., MICROCOMP - Computersystém s.r.o., Microsoft Slovakia s.r.o., MIM, s.r.o., NESS Slovensko, a.s., ORACLE Slovensko, ORIWIN, s.r.o., PosAm, s. r.o., Quick s.r.o., Resco.net, S&T Slovakia s.r.o., SAP Slovensko s.r.o., SAS Slovakia, s. r. o., Slovak Telekom, a.s., Softec, s.r.o., Softip, a.s., SOITRON, a.s., TEMPEST, a.s., T-Systems Slovakia s.r.o., VSL Software, a.s., Xerox Limited, o.z., X-NET spol. s r.o., YMS, a.s. 183

(efocus), Ondrej Macko (PC REVUE), Martin Valášek, Ján Šebo (CTF), Filip Hanker (Živé.sk) a Martin Drobný (INFO- WARE). Výročné podujatie slovenskej komunity informačných technológií a telekomunikácií IT SUMMIT a IT GALA organizujú ITAS, PC REVUE a INFOWARE. V kategórii IT OSOBNOSŤ roka 2011 sa víťazom stal Richard Marko, generálny riaditeľ spoločnosti ESET, spol. s r. o. Richard Marko je spolutvorcom antivírusového systému ESET NOD32. Je programátorským spoluautorom tzv. pokročilej heuristiky, ktorá v roku 2002 znamenala technologický zlom v detekcii malvéru. Spolumajite ľom ESETu sa stal v roku 2005. Od začiatku roka 2011 sa stal jeho generálnym riaditeľom. Absolvoval viaceré odborné prednášky a vy stúpenia na konferenciách v zahraničí. Redakcia popredného medzinárodného periodika CRN z oblas ti IT biznisu zaradila Richarda Marka medzi 25 najvýznamnejších ideových lídrov v oblasti IT na rok 2010. Na konferencii Virus Bulletin bol za svoju prácu na heuristickej analýze nominovaný v kategórii Najino vatív nejšia idea v oblasti boja s malvérom za posledných 10 rokov. V kategórii IT FIRMA roka 2011 sa víťazom stala spoločnosť T-Systems Slovakia s. r. o. Medzi unikátne produkty patria napríklad manažované IKT služby na báze technológií cloud computingu, umožňujúce konsolidáciu fyzických dátových a podporných centier zákazníka do supercentier spravovaných na diaľku. Spoločnosť T-Systems Slovakia je naj - väčšie z týchto vysunutých pracovísk pre počítačové služby v rámci T-Systems Inter national a celého koncernu Deut- - s che Telekom. T-Systems Slovakia expor- Denisa Žilaková, MF SR, a Peter Kolesár, PosAm Dušan Žák, MS SR, a Vladimír Sedláček, SAP František Imrecze, SAP, Jana Gottstein, Siemens, a Ľubomír Očko Ján Paulech a Roland Takács, Microsoft, Valent Gura, HP DOTERAJŠIE UDELENÉ OCENENIA: rok 2001 IT osobnosť: Peter Prónay, SBS IT firma: Compaq Computer rok 2002 IT osobnosť: Milan Hán, SAP IT firma: Eset rok 2003 IT osobnosť: Pavol Horváth IT firma: Datalan rok 2004 IT osobnosť: Róbert Šimonèiè, Microsoft IT firma: Hewlett Packard IT projekt: Net Acad, Cisco rok 2005: IT osobnosť: Peter Weber, HP IT firma: Slovak Telecom IT projekt: Slovanet, Internet u nás rok 2006: IT osobnosť: František Jakab, NetAcad IT firma: Eset, s.r.o. IT projekt: Softec, inf. systém ISOP rok 2007: IT osobnosť: Jozef Ondáš, T-Systems IT firma: Asseco Slovakia IT projekt: Fiber to the Home, Orange rok 2008: IT osobnosť: Miroslav Trnka, Eset IT firma:siemens IT Solutions and Services IT projekt: Bezplatný katastrálny portál, NESS Slovensko rok 2009: IT osobnosť: Peter Škodný, Accenture IT firma: ANASOFT APR, s. r. o. IT projekt: Digitálne mesto Centire effice 4 City Follow me and be secure Moderné európske voľby rok 2010: IT osobnosť: Jozef Klein, Asseco Central Europe, a. s. IT firma: SOITRON, a. s. IT projekt: IPESOFT REMS (Railway Energy Management System), od spoločnosti IPESOFT, spol. s r. o. rok 2011: IT osobnosť: Richard Marko, generálny riaditeľ spoločnosti ESET, spol. s r. o. IT firma: T-Systems Slovakia s. r. o. IT projekt: Elektronický strážca seniorov od spoločnosti YMS, a. s. 186

tuje 100 % služieb. V roku 2010 investoval T-Systems SK do vzdelávania svojich zamestnancov prostriedky v objeme 2 237 888 eur. T-Systems intenzívne spolupracuje s akademickou sférou, výskumnými ústavmi a podporuje oblasť školstva, kultúry, ako aj viaceré verejnoprospešné projekty. T-Systems Slovakia je najrýchlejšie rastúcou pobočkou v rámci T-Systems International. V kategórii IT PROJEKT roka 2011 ocenenie získal projekt Elektronický strážca seniorov od spoločnosti YMS, a. s. IT ROČENKA 2012 Mobilný strážca je zariadenie podobné mobilnému telefónu, vďaka ktorému si môže občan v prípade potreby sám ihneď privolať pomoc stlačením tlačidla ALARM. Okrem vysielania núdzového signálu vie odosielať SMS správy na iné telefóny alebo na dispečing o svojej aktuálnej polohe, prijímať telefonické hovory z dispečingu či z akéhokoľvek iného telefónu, volať na predvolené čísla a využiť automatický alarm v prípade pádu. Cieľom projektu je minimalizovať situácie bezmocnosti, v ktorých sa často ocitajú ohrození občania, keď si nedokážu sami privolať pomoc. Odbúrava takisto potrebu rodinných príslušníkov neustále kontrolovať stav staršieho člena rodiny či detí. Prináša pocit istoty, že zraniteľní členovia rodiny sú pod dohľadom a v prípade potreby si môžu sami privolať pomoc. Riešenie Elektronický strážca seniorov je prvé riešenie svojho druhu na Slovensku. Vďaka spolupráci s mobilným operátorom ponúka lokalizačnú službu za prijateľné poplatky podobné ako pri využívaní bežného mobilného telefónu. Robert Ševčík, Fiat, Juraj Jakubovič, Slovenská pošta, a Milan Hain, Slovak Telekom Maroš Herda, Oracle, a Michaela Sabolová, MF SR Peter Čerešnik a Peter Kmoško, Microsoft Ján Kudláč, Kooperatíva, Peter Prónay, Atos, a Branislav Adamovič, Kooperatíva Peter Weber, ex Hewlett-Packard, Pavol Horváth, Sanet, a Vladimír Šikura, Soitron Zuzana Voleková, Avnet, a Vladimír Mlynarčík, Cisco 187

1000-eurový kredit v pokeri vyhral Karol Michaliak, Ness David Koller a jeho band Dobrá zábava pokračovala aj po polnoci - Ondrej Macko, PC REVUE, Peter Bako, Shark, Xénia Rybáková, PC REVUE, Vlastimil Maar, Intel Auditórium počas odovzdávania cien Hostia sa na IT GALA zabávali až do neskorých nočných hodín 188