ECS engineering s.r.o. Riadiace systémy a technológia elektrických staníc

ECS engineering s.r.o. Riadiace systémy a technológia elektrických staníc TERMINÁL DIAĽKOVÉHO RIADENIA TDR1 Sprievodná technická dokumentácia verzia: 090429 Sídlo: Prevádzka Prevádzka Gagarinova 30 Súvoz 802 Drevárska 1 018 51 911 01Trenčín 058 01 Poprad Nová Dubnica Tel/Fax: 032 7443306 Tel/Fax:052 7721908

Terminál diaľkového riadenia TDR1 Sprievodná technická dokumentácia OBSAH I. Textová časť 1. Úvod...3 2. Účel terminálu diaľkového riadenia...4 3. Charakteristika...5 3.1. Riadiaci pult CX1...5 3.2. Procesná jednotka CB1...6 3.3. Oddeľovací transformátor TO1...7 4. Konštrukcia...8 4.1. Riadiaci pult CX1...8 4.1.1 Matičná doska MB...9 4.1.2 Centrálna jednotka CPU...10 4.1.3 Blok telemechaniky TBL-T...10 4.1.4 Modemová jednotka UM...11 4.1.5 Systémový panel AB-32...12 4.1.6 Napájací zdroj GU1T...17 4.1.7 Blok vonkajších konektorov XVK...18 4.1.8 Skriňa a vnútorná konštrukcia riadiaceho pultu...19 4.2. Procesná jednotka CB1 (CB2)...19 4.2.1 Zbernica APBUS...22 4.2.2 Služobná jednotka APS...22 4.2.3 Napájacie zdroje GU2T, GU3T...24 4.2.4 Strážca izolačného stavu HIZ...24 4.2.5 Vstupno-výstupný výkonový blok AP1...25 4.2.6 Skriňa procesnej jednotky...30 4.3 Oddeľovací transformátor...30 5. Ochrana pred úrazom elektrickým prúdom...32 5.1. Priestory...32 5.2. Ochrana pred zásahom elektrickým prúdom zariadenia TDR1 a súvisiacich zariadení32 6. Pokyny pre obsluhu a prvé uvedenie do prevádzky...33 6.1. Obsluha zariadenia TDR1...33 6.2. Prvé uvedenie terminálu TDR1 do prevádzky...35 6.3. Spôsoby komunikácie...35 6.3.1 Komunikácia protokolom DMS/DO100...35 6.3.2 Komunikácia protokolom ZPS...36 7. Konfigurácia zariadenia TDR1...38 7.1. Hardwarová konfigurácia zariadenia TDR1...38 7.2. Softwarová konfigurácia zariadenia TDR1...38 7.3. Adresácia...38 7.3.1 Spôsob adresácie modulov v TDR1...38 7.3.2 Vzťah adries modulov CE2 a AP1 v jednom systéme TDR1...39 7.3.3 Vzťah adries modulov CE2 a APS v jednom systéme TDR1...39 7.3.4 Rozsah adries použiteľných pre moduly zariadenia TDR1...39 7.4. Údaje pre konfiguráciu pri projektovaní...40 8. Prevádzka, údržba a opravy...45 Strana: 1 z 61

8.1. Prevádzka... 45 8.2. Údržba a opravy... 45 8.2.1 Prehliadka pred uvedením do prevádzky... 45 8.2.2 Ročná prehliadka... 46 8.2.3 Opravy... 46 9. Projektovanie... 47 10. Technické údaje... 48 10.1. Prevádzkové podmienky... 48 10.2. Rozmery a hmotnosť... 48 10.3. Napájanie... 48 10.4. Riadiaci pult CX1... 48 10.4.1 Základné vybavenie... 48 10.4.2 Dátové komunikačné kanály... 49 10.5. Procesné jednotky... 50 10.5.1 Základné vybavenie... 50 10.5.2 Dátové komunikačné kanály... 52 10.6. Rozvodnica MTO1... 52 10.6.1 Základné vybavenie... 52 11. Identifikácia výrobku... 54 11.1. Štítkové údaje... 54 11.2. Údaje pre objednávku... 54 12. Záruka a pozáručný servis... 58 12.1. Záručné podmienky... 58 12.2. Pozáručný servis... 58 13. Použité normy a predpisy... 59 14. Skúšanie... 60 14.1. Typová skúška... 60 14.2. Kusová skúška... 60 15. Zoznam skratiek a symbolov... 61 II. Prílohová časť Strana: 2 z 61

1. ÚVOD Riadenie sústav rozvodu a spotreby elektrickej energie je podmienené existenciou technických prostriedkov, ktoré sú schopné komunikovať s reálnymi technologickými prvkami a technologickými celkami. Komunikáciou pre účely riadenia technologického procesu sa vo všeobecnosti myslí obojsmerný prenos informácií medzi prvkami priamo vykonávajúcimi technologické funkcie a príslušnou riadiacou úrovňou. Hierarchia riadiacich úrovní môže mať rôzny počet stupňov podľa rozsahu a štruktúry riadených sústav. Kvôli definovaniu vlastností technických prostriedkov je treba vyjadriť aspoň tri úrovne: Dispečerské riadenie sústavy Dispečerským riadením sústavy je riadenie množiny staníc vo vymedzenej oblasti územnej, alebo odvetvovej. Každá tu uvažovaná stanica je buď elektrickou stanicou v zmysle prísl. elektrotechnickej normy, alebo podobne definovateľným súborom technologických prvkov elektrotechnickej povahy. Vzhľadom na rozľahlosť ide najčastejšie o diaľkové riadenie, uskutočňované na základe obojsmerného prenosu informácií medzi dispečerským riadiacim systémom RSYD situovaným v riadiacom stredisku elektrotechniky a nižšie zmienenými lokálnymi riadiacimi systémami, inštalovanými v staniciach. Lokálne riadenie stanice Stanica ako súčasť riadenej sústavy môže byť riadená lokálne, pomocou dislokovaných technických prostriedkov, v súčinnosti s vyššie uvedeným diaľkovým riadením. V elektrických staniciach s vyššou intenzitou prenosu elektrickej energie, ktorými sú napr. trakčné napájacie a spínacie stanice, je aj rozsah spracovania informácií vyšší a vyžaduje nasadenie základných riadiacich systémov (RSS) vybavených počítačmi PC. Riadiaci systém stanice obsahuje okrem počítača modemové zariadenia pre diaľkovú komunikáciu, viaceré lokálne siete pre pripojenie rozličných terminálov a procesných jednotiek pre miestnu obsluhu. V staniciach malého rozsahu môže funkciu riadenia na lokálnej úrovni plniť terminál s nižšou informačnou kapacitou a v súvislosti s ňou aj nižšou cenou. Poznámka: stanicou malého rozsahu je stanica s celkovým počtom do cca 30 riadených technologických prvkov bez lokálnej archivácie a vizualizácie technologického procesu. Procesná úroveň Okrem dvoch vyššie uvedených základných hierarchických úrovní riadenia je nutné definovať ďalšie úrovne, najčastejšie odvodené od členenia technologického procesu. Podsystémy tohoto druhu, vzhľadom na charakter ich väzieb s technologickým procesom, označujeme spoločným názvom systémy procesnej úrovne. Vo vzťahu k systémom lokálneho riadenia môže ísť o procesné jednotky s programovateľnou logikou, elektronické ochrany, výstupné bloky ovládačov pohonov a ďalšie podstanice s technickým a programovým vybavením, účelne orientovaným na spoluprácu s príslušnými druhmi technologických prvkov. Strana: 3 z 61

2. ÚČEL TERMINÁLU DIAĽKOVÉHO RIADENIA Terminál diaľkového riadenia má slúžiť na riadenie staníc v lokálnej a procesnej úrovni.. Môže byť použitý ako: základný riadiaci systém v staniciach malého rozsahu. V tejto funkcii podporuje diaľkovú komunikáciu so systémom dispečerského riadenia RSYD podstanica základného riadiaceho systému v elektrických staniciach veľkého rozsahu V tejto funkcii komunikuje na úrovni lokálnej siete so základným riadiacim systémom stanice RSS. V oboch prípadoch prostredníctvom svojej procesnej jednotky vykonáva zber dát v stanici a udržuje styk s riadenými technologickými prvkami, ktorými sú elektrické pohony úsekových odpojovačov, ostatných spínacích prístrojov, snímače monitorovaných stavov a pod. V režime miestneho ovládania zabezpečuje interaktívny styk obsluhujúceho pracovníka s monitorovaným a riadeným technologickým procesom pomocou systémového panelu obsluhy. Strana: 4 z 61

3. CHARAKTERISTIKA Terminál diaľkového riadenia je technickým prostriedkom ovládania technologických prvkov elektrických staníc, snímania, jednoduchého zobrazovania a prenosu binárnych a analógových signálov. Pozostáva z nasledovných častí: Riadiaci pult CX1 Procesná jednotka CB1(2) Oddeľovací transformátor TO1 Obr.1 Terminál diaľkového riadenia TDR1, bloková schéma 3.1. RIADIACI PULT CX1 Riadiaci pult je časť zariadenia TDR1, ktorá zobrazuje stav riadenej technológie, umožňuje obsluhe miestne ovládanie, komunikuje s nadradeným riadiacim systémom (RSS alebo RSYD) a komunikuje s procesnou jednotkou CB1 zariadenia TDR1 prostredníctvom optického komunikačného kábla. Použitie optickej komunikačnej cesty zabezpečuje, že obsluha prichádza do styku len s časťou zariadenia TDR1, ktorá je dokonale galvanicky oddelená od riadenej technológie. Strana: 5 z 61

Obr.2 Riadiaci pult CX1 3.2. PROCESNÁ JEDNOTKA CB1 Procesná jednotka CB1 je časť zariadenia TDR1, ktorá priamo zabezpečuje zber údajov z technológie a vykonanie povelov prijatých od riadiaceho pultu CX1. Procesná jednotka nie je prístupná obsluhe, preto neobsahuje žiadne ovládacie prvky určené obsluhe v normálnej prevádzke. V rámci jedného zariadenia TDR1 môže byť použitých viacero procesných jednotiek, ak to vyžaduje množstvo signálov, ktoré má procesná jednotka spracovávať, alebo spôsob situovania technológie v danej stanici. Obr.3 Procesná jednotka CB1 Strana: 6 z 61

3.3. ODDEĽOVACÍ TRANSFORMÁTOR TO1 Procesná jednotka zariadenia TDR1 je napájaná napätím sústavy 1~50 Hz 230 V/ IT. Táto sústava vznikne väčšinou použitím oddeľovacieho transformátora TO1, ktorý je inštalovaný v rozvodnici MTO1 v blízkosti procesnej jednotky. Pri použití viacerých procesných jednotiek CB1 v jednom zariadení TDR1 je možné použitie viacerých oddeľovacích transformátorov TO1, čo prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú jednotlivé procesné jednotky zariadenia TDR1 umiestnené v rôznych, od seba vzdialených objektoch. Strana: 7 z 61

4. KONŠTRUKCIA 4.1. RIADIACI PULT CX1 Riadiaci pult je inštalovaný v kovovej skrini určenej pre montáž na stenu v priestoroch obsluhy. Obsahuje časti: Matičná doska MB Centrálna jednotka CPU Blok telemechaniky TBL-T Modemová jednotka UM Systémový panel AB-32 Napájací zdroj GU1T Blok vonkajších konektorov XVK Skriňa a vnútorná konštrukcia riadiaceho pultu Obr.4 Riadiaci pult CX1, bloková schéma Strana: 8 z 61

AB32 GU1T UM1 TBL-T CPU UM2 Obr.5 Zásuvková konštrukcia s čelnými panelmi zásuvných blokov 4.1.1 Matičná doska MB Matičná doska MB je doska s plošnými spojmi a konektormi pre jednotlivé časti riadiaceho pultu CX1. Na matičnej doske sú realizované prepojenia medzi nižšie popisovanými časťami riadiaceho pultu a sú na nej vyvedené signály pre vonkajšie konektory. XC2 (UM2) XC3 (AB32) XS3 (TBL-T) XS1 (GU1T) XC1 (UM1) X1 XC5 XC4 XS2 (CPU) Obr.6 Matičná doska MB - zadný pohľad s vyznačenými pozíciami konektorov Strana: 9 z 61

4.1.2 Centrálna jednotka CPU Centrálna jednotka CPU s riadiacim procesorom, ktorý realizuje hlavný program TDR1. Je vybavená zálohovanou pamäťou RAM, pamäťou EEPROM, sériovými a paralelnými portami pre účely vnútornej komunikácie, diaľkovej komunikácie, komunikácie s riadiacim systémom stanice a rozhraním RS232 vyvedeným na osobitný konektor pre servisné účely. Obr.7 Centrálna procesorová jednotka CPU 4.1.3 Blok telemechaniky TBL-T Blok telemechaniky TBL-T pre tvorbu signálnych telegramov a príjem povelových značiek. Blok TBL-T obsahuje dva prijímače povelových značiek a dva vysielače signálnych telegramov pre možnosť komunikácie s dvomi systémami RSYD. Prepojenie s centrálnou jednotkou je riešené cez paralelné rozhranie, prepojenie s modemovou jednotkou, pripadne s protiľahlým blokom telemechaniky v RSS prostredníctvom prúdovej slučky. Strana: 10 z 61

4.1.4 Modemová jednotka UM Modemová jednotka UM je vytvorená dvomi pozíciami UM1, UM2 pre modemy WT- 96. Frekvenčne modulovaný signál je z linkovej strany modemov vyvedený na vonkajšie konektory X1 (modem v pozícii UM1) resp. X2 (modem v pozícii UM2) Pre prípad komunikácie s dvomi systémami RSYD budú využité obe pozície. V prípade funkcie zariadenia TDR1 ako podstanice systému RSS rozhraním RS232 budú namiesto modemov použité zásuvné kryty a vonkajšie konektory X1/X2 ostanú neaktívne. V prípade potreby komunikácie systému TDR1 s nadradeným systémom inak ako frekvenčne modulovaným signálom, možno do pozície pre UM1/UM2 zasunúť aj iné dosky ako modemy, a to v týchto prípadoch: - pri funkcii zariadenia TDR1 ako podstanice systému RSS so vzájomnou komunikáciou DMS/DO100 bude v pozícii UM1 namiesto modemu zasunutá doska TBLUM. Pozícia UM2 bude bez aktívneho bloku a len prenesie signály prúdovej slučky DMS/DO100 na vonkajší konektor. - v prípade potreby pripojenia zariadenia TDR1 do počítačovej siete rozhraním ethernet (napr. pripojenie do WAN ŽSR) sa do pozície modemu UM1 zasunie doska LAN - prevodník ethernet/rs232. Pre pripojenie do počítačovej siete sa využije konektor LAN na bloku vonkajších konektorov XVK. Na čelný konektor karty prevodníka ethernet/rs232 sú vyvedené signály rozhrania RS232. Čelný konektor sa káblom, ktorý je súčasťou dodávky karty LAN, pripojiť k vonkajšiemu konektoru RS232/1, resp. RS232/2. Pre aktiváciu konektora LAN na bloku XVK je potrebné naletovať prepojky na prepojovacích poliach W1, W2 bloku vonkajších konektorov takto: W1: 1-8, 3-4 W2: 1-4, 7-8. Strana: 11 z 61

Obr.8 Doska LAN prevodník ethernet/rs232 4.1.5 Systémový panel AB-32 Systémový panel AB-32 slúži na komunikáciu obsluhujúceho pracovníka s riadeným procesom. Systémový panel je zostavený z prvkov: Ovládací element CE2 Signalizačný element SE8K s prepínačom ovládania Signalizačný element SE8 Signalizačný element SE16 Displej AE2 pre zobrazovanie parametrov, hodnôt analógových veličín a chybových stavov systému Zbernica systémového panelu 4.1.5.1 Ovládací element CE2 Ovládací element CE2 obsahuje dvojicu tlačidiel a dvojicu signálnych svetelných diód pre ovládanie jedného technologického prvku s obojsmernou komunikáciou. Strana: 12 z 61

A7 A0 W1 XC2 XC1 XC1 Obr.9 Ovládací element CE2 tlačidlový panel s krytom a blok procesora Strana: 13 z 61

4.1.5.2 Signalizačný element SE8K s prepínačom ovládania Signalizačný element SE8K obsahuje osmicu svetelných diód pre zobrazovanie informácií o prevádzkových stavoch snímaných z technologického procesu. Každá informácia je zobrazovaná dvojbitovým spôsobom, bez ohľadu na spôsob jej snímania. SE8K teda zobrazí informáciu o stave štyroch logických signálov. Element SE8K navyše obsahuje prepínač M/D, ktorým možno voliť spôsob ovládania. V jednom zariadení TDR sa použije práve jeden element SE8K, pričom sa umiestňuje v pravej dolnej pozícii systémového panelu AB32. Prvé tri logické signály zobrazované diódami na SE8K sú spravidla: READY, DO a IZO. Všetky tri signály reprezentujú poruchy: READY je aktívne (červená LED) v prípade, že CPU nevie komunikovať s niektorou jednotkou TDR. DO je aktívne, ak je aktívna porucha READY alebo nie je možné komunikovať s nadradeným riadiacim systémom IZO je aktívne, ak strážnik izolačného stavu (HIZ)hlási poruchu izolačného stavu. XC1 W1 A7 A0 Obr.10 Signalizačný element SE8K blok procesora a blok s LED diódami a čelným panelom 4.1.5.3 Signalizačný element SE8 Signalizačný element SE8 obsahuje osmicu svetelných diód pre zobrazovanie informácií o prevádzkových stavoch snímaných z technologického procesu. Každá informácia je zobrazovaná dvojbitovým spôsobom, bez ohľadu na spôsob jej snímania. SE8 teda zobrazí informáciu o stave štyroch logických signálov. Strana: 14 z 61

4.1.5.4 Signalizačný element SE16 Signalizačný element SE16 obsahuje dve osmice svetelných diód pre zobrazovanie informácií o prevádzkových stavoch snímaných z technologického procesu. Každá informácia je zobrazovaná dvojbitovým spôsobom, bez ohľadu na spôsob jej snímania v technologickom procese. SE16 teda zobrazí informáciu o stave ôsmych logických signálov. 4.1.5.5 Displej AE2 Jednotka AE2 slúži na miestne zobrazovanie rôznych informácií, parametrov, hodnôt analógových meraní, stavov signálov a poruchových hlásení. Obsahuje štvorriadkový dvadsaťznakový displej a tlačidlá pre ovládanie displeja. Údaje na displeji sú zobrazované na jednotlivých obrazovkách, ktoré sa prepínajú pomocou ľavej a pravej klávesy. Číslo aktuálnej obrazovky je zobrazené v pravom hornom rohu displeja. Obsahy jednotlivých obrazoviek môžu zobrazovať ľubovoľné informácie a ich vzhľad a podoba sa nastavuje konfiguračným programom. Ďalej bude popísaný vzhľad obrazoviek tak, ako sú bežne nakonfigurované na drvivej väčšine systémov. Maximálny počet použitých obrazoviek je 8. Na prvej obrazovke sa väčšinou popisujú základné informácie o stanici, verzia CPU a aktuálny čas a dátum. Na druhej obrazovke sa zobrazujú servisné údaje, ktoré sú stav prepínača MIESTNE / DIAĽKOVO a počet záznamov v archíve TDR. Tretia obrazovka slúži na zobrazovanie hodnôt analógových vstupov - meraní. Na jednu obrazovku sa zmestia 4 merania, ak je meraní viac, ďalšie sa postupne zobrazujú na ďalších obrazovkách. Ak v systéme nie sú použité merania, táto obrazovka sa vynechá. Strana: 15 z 61

Posledná obrazovka sa používa na zobrazovanie chybových stavov a hlásení v systéme TDR. Ak v TDR nie sú aktívne žiadne chyby, vzhľad obrazovky je nasledujúci: V prípade výskytu nejakej chyby je táto podrobne popísaná na obrazovke. Na obrazovke je vždy zobrazený popis len jednej chyby. Ak je chýb v systéme viac, môžeme v nich listovať pomocou hornej a dolnej klávesy. Nasleduje ukážka niektorých možných zobrazení chybových stavov: Ručné nastavenie dátumu a času. Pomocou kláves na displeji je možné ručne nastaviť systémový dátum a čas. V prípade, že je systém TDR pripojený k riadiacemu systému stanice RSS3 sa toto nedoporučuje, nakoľko RSS3 pravidelne nastavuje systémový čas v TDR prostredníctvom komunikácie diaľkovým protokolom (DO). Nastavovať dátum a čas je možné len vtedy, keď je prepínač ovládania TDR v polohe MIESTNE. Do módu nastavovania dátumu a času sa dostaneme súčasným stlačením pravej a ľavej klávesy po dobu minimálne 2 sekundy. Na displeji sa zobrazí nasledovná obrazovka: Pomocou hornej a dolnej klávesy meníme hodnotu číslice, na ktorú ukazujú ukazovatele v podobe šípok. Pomocou ľavej alebo pravej klávesy posúvame ukazateľ na ďalšiu alebo predchádzajúcu číslicu. Nastavený dátum a čas odošleme súčasným stlačením pravej a ľavej klávesy po dobu 2 sekundy. Ak po dobu asi 30 sekúnd nestlačíme žiadnu klávesu, mód nastavenia dátumu a času sa automaticky ukončí bez uloženia nastavených údajov. Správnosť nastavených údajov je kontrolovaná. 4.1.5.6 Zbernica systémového panelu Zbernica systémového panelu je pripojená na konektor XC3 matičnej dosky MB. Obsahuje vodiče: 1:DATA-, 2:GND, 3:DATA+, 4:+5V, 5:RGND, ktoré sú rozvedené z ľavej bočnice (bočnej zbernice) systémového panelu do štyroch vetiev s ovládacími a signalizačnými Strana: 16 z 61

elementami. Pokračovanie zbernice vo vetvách vytvárajú samotné elementy svojími pozdĺžnymi konektormi. Obr.11 Systémový panel miestneho ovládania, bloková schéma Pre riadenie systémového panelu slúži jeden sériový port vnútornej komunikácie. Na čelnej ploche systémového panelu je možné umiestniť 30 elementov. Skutočná konfigurácia systémového panelu zodpovedá technologickej štruktúre príslušnej stanice, ako aj skladbe procesnej jednotky. Poznámka: V prípade, že rozsah riadenej technológie v danej stanici je väčší ako zodpovedá jednému systémovému panelu, použije sa ďalší systémový panel AB-32, umiestnený v osobitnej skrinke. 4.1.6 Napájací zdroj GU1T Napájacia časť riadiaceho pultu pozostáva z adaptéra GS0 s vidlicou pre prívod napájacieho striedavého napätia 24V 50Hz, systémovej poistky, vypínača a vlastného napájacieho zdroja GU1T s výstupným stabilizovaným napätím +5V, +12V a -12V. Strana: 17 z 61

Obr.12 Napájací modul GU1T 4.1.7 Blok vonkajších konektorov XVK Blok vonkajších konektorov XVK je zostavený na doske s plošnými spojmi a je upevnený v spodnej časti skrine riadiaceho pultu. Na doske plošných spojov sú upevnené konektory pre vonkajšiu komunikáciu: (1xRS485 pre ďalší systémový panel AB-32, 2xRS232, 1xLAN, 1xOPTO a konektor pre komunikáciu s riadiacimi systémami vyššej úrovne). XC3 XC4 XC1 (RS485) XS1 (RS232/1) XS2 (RS232/2) OPTO RX OPTO TX XC2 (LAN) X2 (a2,b2,c2,d2) X1 (a1,b1,c1,d1) Obr.13 Blok vonkajších konektorov Strana: 18 z 61

4.1.8 Skriňa a vnútorná konštrukcia riadiaceho pultu Všetky vyššie popisované časti riadiaceho pultu sú umiestnené v zásuvkovej konštrukcii, namontovanej v plechovej skrini o vonkajších rozmeroch 265 x 410 x 135 (viď obrázok v prílohovej časti), určenej pre montáž na stenu. Systémový panel je upevnený vnútri skrine. Obsluhe je prístupný po otvorení uzamykateľných zasklených dvierok. Na spodnej strane riadiaceho pultu je priestor pre blok vonkajších konektorov XVK. Konektory bloku XVK sú prístupné po otvorení samostatného krytu konektorovej časti skrinky 4.2. PROCESNÁ JEDNOTKA CB1 (CB2) Procesná jednotka zariadenia TDR1 je umiestnená v plastovej skrini určenej pre montáž na stenu, alebo na nosnú konštrukciu riadenej technológie. Štruktúra procesnej jednotky závisí od množstva technologických prvkov, ktoré majú byť prostredníctvom príslušného zariadenia TDR1 ovládané. Zo skriní CB v základných variantoch CB1 a CB2 sa odvodzuje rozšírenie CB1R a CB2R. Toto riešenie umožňuje optimalizovať ukazovatele P a V, kde P = cena terminálu / počet riadených technologických prvkov V = mechanické rozmery terminálu / počet riadených technologických prvkov Výstavba skriní CB1,CB1R,CB2,CB2R vyplýva z obr.14 až 17. Vzťah konfigurácie procesných jednotiek a počtu riadených technologických prvkov vyjadruje TAB1. Počet možných konfigurácií uvedených v tabuľke nie je konečný. Obr.14 Procesná jednotka CB1, bloková schéma Strana: 19 z 61

Obr.15 Procesná jednotka CB1R, bloková schéma Obr.16 Procesná jednotka CB2, bloková schéma Strana: 20 z 61

Obr.17 Procesná jednotka CB2R, bloková schéma Počet techn. prvkov do: Zostava procesnej jednotky: 7 CB1 11 CB2 17 CB1 + CB1R 21 CB2 + CB1R alt CB1 + CB2R 25 CB2 +CB2R 39 CB2 + 2 x CB2R 53 CB2 + 3 x CB2R TAB1 Príklady zostavy terminálu pre určené počty riadených technologických prvkov Procesné jednotky CB pozostávajú z blokov: Zbernica APBUS Služobná jednotka APS Napájacie zdroje GU2T, GU3T Strážca izolačného stavu HIZ Vstupno-výstupný výkonový blok AP1 Skriňa procesnej jednotky Strana: 21 z 61

4.2.1 Zbernica APBUS Bloky AP1 sa v procesnej jednotke zasúvajú do zbernice APBUS, ktorá umožňuje umiestnenie 7 až 14 blokov AP1. Ku každej pozícii bloku AP1 je na zbernici inštalované adresovacie pole s 8-mi prepojkami. XS1 XS2 XS3 A7 A0 Obr.18 Zbernica APBUS procesnej jednotky doska a označenie konektorov V procesnej jednotke sa použije taká dĺžka zbernice APBUS, ktorá zodpovedá počtu blokov AP1 v danom zariadení TDR1. Pri projektovaní zariadenia TDR1 pre konkrétnu stanicu práve počet ovládaných ÚO a z toho vyplývajúca dĺžka zbernice APBUS rozhoduje o variante skrine procesnej jednotky (CB1, CB2), resp o použití jednej alebo viacerých rozširujúcich procesných jednotiek (CB1R, CB2R). Zbernica APBUS je uspôsobená pre mechanickú montáž na DIN lištu. 4.2.2 Služobná jednotka APS Služobná jednotka APS obsahuje prevodník optického signálu na sériovú zbernicu RS485 a 6 binárnych vstupov. APS môže byť osadená rozširujúcim modulom pre 8 binárnych vstupov a ďalším rozširujúcim modulom pre 8 analógových/digitálnych vstupov. Elektronika jednotky APS je z konštrukčných dôvodov rozdelená na 3 dosky s plošnými spojmi: základňa, blok procesora a optoprevodník Jednotka APS je vyrábaná v plastovej skrinke pre montáž na lištu DIN. Strana: 22 z 61

BLOK PROCESORA XC2 24 1 XC1 1 24 ZÁKLADŇA OPTOPREVODNÍK Obr.19 Služobná jednotka APS doska a označenie konektorov Pozn.: Pri použití viacerých procesných jednotiek v jednom zariadení TDR1 je použitie bloku APS povinné len v tej procesnej jednotke, ktorá komunikuje s riadiacim pultom CX1 a v každej ďalšej procesnej jednotke, kde je potrebný prevod optickej komunikácie na zbernicu RS485. V prípade, že pri aplikácii zariadenia TDR1 je na procesnej úrovni potrebné komunikovať s viacerými galvanicky oddelenými zbernicami RS485, je naopak možné do jednej procesnej jednotky inštalovať viaceré služobné jednotky APS. Strana: 23 z 61

4.2.3 Napájacie zdroje GU2T, GU3T Procesná jednotka je napájaná napätím sústavy 1~50 Hz 230 V/ IT z oddeľovacieho transformátora TO1. Napájanie procesnej jednotky CB1 je možné zapínať a vypínať sieťovým vypínačom SA1 inštalovaným na lište DIN. Štruktúra obvodov procesnej jednotky vyžaduje použitie troch rôznych pomocných napätí: napájanie výkonových obvodov pohonov a zdrojov GU2T a GU3T napätím sústavy 1~50Hz 230 V/IT (toto napätie bude na vstupno výstupných výkonových blokoch AP1 pre každý pohon osobitne usmernené). napájanie riadiacich obvodov (APS, AP1) napätím 5V= zo zdroja GU2T. Zdroj GU2T je mechanicky uspôsobený pre montáž na lištu DIN napájanie obvodov binárnych vstupov, binárnych výstupov a obvodov cievok povelových relé napätím 24V= zo zdroja GU3T. Zdroj GU3T je uspôsobený pre montáž na lištu DIN Poznámka: napätie 24V zdroja GU3T nie je použité na signalizáciu stavu úsekových odpojovačov snímanú z koncových spínačov pohonov. Na tento účel slúžia osobitné zdroje inštalované v každom ovládacom bloku AP1. 4.2.4 Strážca izolačného stavu HIZ Pre prípad použitia ochrany samočinným odpojením napájania v sieti IT podľa STN 33 2000-4-41, čl.413.1.5, musí byť izolačný stav siete 1~50 Hz 230 V/IT monitorovaný. Pre tento účel bude v skrini procesnej jednotky inštalovaný prístroj na stráženie izolačného stavu jednofázovej siete IT. Izolačný stav bude kontrolovaný na vodiči (L1) tejto siete oproti potenciálu uzemňovacej siete stanice, ktorý bude pre tento účel do skrine procesnej jednotky privedený vodičom izolovaným rovnako, ako živé časti stráženej siete. Výstupný dotyk strážcu izolačného stavu bude spínať obvod binárneho vstupu služobnej jednotky APS. Strana: 24 z 61

4.2.5 Vstupno-výstupný výkonový blok AP1 Umožňuje ovládanie pohonov úsekových odpojovačov vybavených univerzálnymi sériovými komutátorovými motormi a spätnú signalizáciu ich stavu. Obsahuje komunikačný modul pripojený na sériovú zbernicu RS485 a výkonový diel, pripojený cez poistky na štvorvodičové, resp. trojvodičové ovládacie vedenie. BLOK PROCESORA (KOMUNIKAČNÝ MODUL) Obr.20 Vstupno-výstupný výkonový blok AP1 Zapojenie výkonového dielu bloku AP1 je kompatibilné s ovládacími blokmi doteraz používaných zariadení ZTV/ZKT. Pre servisné účely obsahuje blok AP1 dvojicu LED diód (zelenú a červenú) na zobrazenie stavu odpojovača (červená pre zapnutý stav a zelená pre signalizáciu vypnutého stavu). Ak je nutné napr. z dôvodu práce na zariadení znemožniť elektrické (miestne či diaľkové) ovládanie prísl. pohonu, použije sa vypínač SB (SB1 až SB14 podľa druhu skrine CB) namontovaný na skrini CB. Vypínačom SB sa prerušuje pomocné napätie 24 V= pre obvody bloku AP1. Strana: 25 z 61

XC1T XC1B XC2T XC2B GND Ucc DATA- DATA+ 0V +24V KOM. MODUL SB1 Ucc XS2 1 2 3 4 GND Ucc 1 XS3 GND 2 3 4 1 2 3 4 XS4 1 2 3 4 XS1 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 XJ1 UF1 UF4 UF2 UF3 HL2V A7 R9 K4 HL1Z R8 R10 R11 K3 R7 R12 +24V 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 A6 WD17 R1 WD3 WD6 WD5 WD1 K5 T2,5A R3 L1 FU1 L2 VT1 K1 VT3 TR1 1 5 6 7 4 8 R2 WD4 WD2 R4 VT2 K2 VT4 0V K3 R13 R13a GND Ucc K4 R14 R14a 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 1 2 A5 A3 5 A1 A4 3 A2 4 5 A0 Rt1 K5 K1 K2 XC3 6 5 2 B A 1 4 3 2xT4A X6 L1 1 L2 2 N1 X4 2 N2 4 Lz 1 Lv 3 1 FV a 2 b 3 FV FV c 4 FV d X2 1 2 L1 L2 X3 1 Lz 2 N1 3 Lv 4 N2 POHON Obr.21 Riadenie pohonov prostredníctvom bloku AP1, obvodová schéma Strana: 26 z 61

Obr.22a Vzorová schéma ovládania pohonu EP 01D zo zariadenia TDR1 pomocou 4 vodičov Strana: 27 z 61

Obr.22b Vzorová schéma ovládania pohonu EP 01D zo zariadenia TDR1 pomocou 3 vodičov Strana: 28 z 61

Obr.22c Vzorová schéma ovládania pohonu MP1,5 zo zariadenia TDR1 pomocou 3 vodičov Strana: 29 z 61

4.2.6 Skriňa procesnej jednotky Vyššie popísané bloky sa umiestnia do plastovej skrine HENSEL s triedou ochrany II, výškou 300 mm a hĺbkou 170 mm. Šírka skrine závisí od množstva potrebných blokov, ktoré vyplýva z rozsahu riadenej technológie. Vstupné a výstupné obvody smerom k technológii sú chránené prepäťovými ochranami, ktorých jeden pól musí byť spoľahlivo pripojený na hlavnú uzemňovaciu prípojnicu objektu stanice. Konštrukcia skrine ráta s privedením uzemňovacieho vodiča pre tento účel. Prepäťové ochrany sú zabudované v dvojitých svorkách svorkovnice X3. Na dne skrine procesnej jednotky sú vodorovne umiestnené 2 DIN lišty pre montáž blokov. Na spodnej DIN lište je vždy umiestnený sieťový vypínač a svorkovnica pre pripojenie vonkajších káblov: káblov pre ovládanie úsekových odpojovačov káblov pre ostatné povelové, stavové a analógové signály z riadenej technológie napájací kábel z oddeľovacieho transformátora TO1 káblov pre napájanie a riadenie rozširujúcich skriní CB1R resp. CB2R Na hornú lištu DIN sa vždy umiestňujú zbernice APBUS. Ostatné požadované bloky sa umiestnia na voľné miesto na lištách DIN v skrini procesnej jednotky. Pre najčastejšie prípady použitia zariadenia TDR1 sa použije procesná jednotka CB v nasledovných výstavbách: a) CB1 pre ovládanie maximálne 7 pohonov ÚO, signalizáciu a meranie ďalších zariadení s využitím 4 binárnych a 4 analógových vstupov šírka skrine 450 mm použité bloky: 1x GU2T, 1xGU3T, 1x APS, 1x APBUS (s max 7 blokmi AP1), 1 x HIZ b) CB2 pre ovládanie maximálne 11 pohonov ÚO, signalizáciu a meranie ďalších zariadení s využitím 4 binárnych a 4 analógových vstupov: šírka skrine 600 mm použité bloky: 1x GU2T, 1xGU3T, 1x APS, 1x APBUS (s max 11 blokmi AP1), 1 x HIZ c) CB1R pre rozšírenie ovládania o ďalších 10 pohonov ÚO: šírka skrine 450 mm použité bloky: 1x GU2T, 1xGU3T, 1x APBUS (s max 10 blokmi AP1) d) CB2R pre rozšírenie ovládania o ďalších 14 pohonov ÚO: šírka skrine 600 mm použité bloky: 1x GU2T, 1xGU3T, 1x APBUS (s max 14 blokmi AP1) V jednom zariadení TDR1 je možné použiť viacero procesných jednotiek v osobitných skriniach (pozri tiež TAB1). Dôvodom na použitie viacerých procesných jednotiek môže byť potreba umiestniť riadenie časti technológie do jej blízkosti (napr. riadenie skupiny ÚO sa vykoná osobitnou procesnou jednotkou umiestnenou v ochrannej kovovej skrini na stožiari trakčného vedenia v blízkosti riadených ÚO). Iným dôvodom na použitie viacerých procesných jednotiek je väčšie množstvo riadených ÚO, pre ktoré nestačí použitie jednej plastovej skrine. 4.3 ODDEĽOVACÍ TRANSFORMÁTOR Oddeľovací transformátor TO1 výkonu 500 VA je inštalovaný do plastovej rozvodnice MTO1 s triedou ochrany II spolu s primárnym a sekundárnym istením. Izolačný stav siete, ktorú Strana: 30 z 61

transformátor na sekundárnej strane vytvára, je trvalo strážený zariadením HIZ, inštalovaným v skrini procesnej jednotky. Súčasťou rozvodnice MTO1 môže byť adaptér GS0 (230/24 V AC) pre napájanie riadiaceho pultu CX1 v tých aplikáciách zariadenia TDR1, v ktorých sa riadiaci pult CX1 nachádza v blízkosti rozvodnice MTO1. MTO1 GS0* (230/24V) 12* 11* 24 V ~ N L 4 2 3 6 9 8 1 FA1 FA2 TO1 7 D10 A 5 C2 A 230/230 V * voliteľné príslušenstvo MTO1 10 L1 L2 Obr.23 Rozvodnica s oddeľovacím transformátorom - zapojovacia schéma Strana: 31 z 61

5. OCHRANA PRED ÚRAZOM ELEKTRICKÝM PRÚDOM 5.1. PRIESTORY Všetky časti terminálu TDR1 uvedené v 3.1 sú určené na použitie vo vnútorných priestoroch. Procesnú jednotku CB1(2,1R,2R) je možné umiestniť vo vonkajšom priestore do kovovej ochrannej skrine. 5.2. OCHRANA PRED ZÁSAHOM ELEKTRICKÝM PRÚDOM ZARIADENIA TDR1 A SÚVISIACICH ZARIADENÍ Z hľadiska triedy elektrického zariadenia a ochrany pred zásahom elektrickým prúdom je riadiaci pult CX1 zariadenia TDR1 elektrickým zariadením s triedou ochrany III, spĺňa podmienky ochranného opatrenia malé napätie SELV a PELV. Procesná jednotka CB1 a rozvodnica s oddeľovacím transformátorom MTO1 zariadenia TDR1 sú z hľadiska triedy elektrického zariadenia a ochrany pred zásahom elektrickým prúdom zariadeniami s triedou ochrany II, spĺňajú podmienky ochranného opatrenia dvojitá alebo zosilnená izolácia. Vlastnosti zariadenia TDR1 však ovplyvňujú riešenie ochrany pred zásahom elektrickým prúdom aj pre ďalšie súvisiace zariadenia. Predpokladá sa, že zariadenie TDR1 sa bude najčastejšie používať pre ovládanie pohonov úsekových odpojovačov. Zariadenie TDR1 umožňuje ochranu pred zásahom elektrickým prúdom pre elektrické pohony buď ochranným opatrením dvojitá alebo zosilnená izolácia (ak je pohon elektrickým zariadením triedy ochrany II), alebo ochranným opatrením samočinné odpojenie napájania (ak je pohon elektrickým zariadením triedy ochrany I a ak sú neživé časti skrine pohonu pripojené na uzemnenie, vyhovujúce tomuto ochrannému opatreniu). Strana: 32 z 61

6. POKYNY PRE OBSLUHU A PRVÉ UVEDENIE DO PREVÁDZKY 6.1. OBSLUHA ZARIADENIA TDR1 Pri obsluhe terminálu TDR1 je treba v súvislosti s riadením stanice rozlišovať tieto možné prevádzkové stavy TDR1: TDR1 vypnutý Napájanie zariadenia je prerušené pre poruchu siete alebo napájacieho zdroja, alebo vypnutím vstupného vypínača na bloku riadiaceho pultu CX1. Diaľková komunikácia s RSYD, ani komunikácia v lokálnej sieti nie sú v činnosti. Vysielanie povelov, ani zber informácií z technologických prvkov nie je možné. Miestna obsluha Napájanie všetkých častí zariadenia je normálne a všetky jeho bloky pracujú správne, čo je signalizované rozsvietením zelenej diódy READY na systémovom paneli. Prepínač ovládania signalizačného elementu SE8K je prepnutý do polohy Miestne. V tomto stave je možné ovládanie tlačidlami z elementov CE2 systémového panelu, naopak riadenie povelmi prijímanými z vyššej riadiacej úrovne (RSYD, alebo RSS) je blokované. Svetelná signalizácia na systémovom paneli zobrazuje aktuálny stav technologického procesu, ktorý je súčasne prenášaný do RSYD/RSS. Pri ovládaní príslušného ÚO zo systémového panelu elementom CE2 je potrebné stlačiť tlačidlo ZAP resp. VYP príslušného odpojovača na dobu najmenej 0,25s. Po uvoľnení tlačidla systém odpovie na prijatie povelu z tlačidla krátkym bliknutím príslušnej LED diódy elementu CE2. V prípade, že sa povel nepodarilo odovzdať príslušnému výkonovému modulu v procesnej jednotke, odpovie systém dvoma bliknutiami LED diódy. Po rozbehnutí motora a opustení koncovej polohy zhasne LED dióda, ktorá signalizovala pôvodný stav. Po dosiahnutí žiadanej koncovej polohy sa rozsvieti LED dióda elementu CE2 signalizujúca žiadaný stav. Diaľkové riadenie Napájanie všetkých častí zariadenia je normálne a všetky jeho bloky pracujú správne, čo je signalizované rozsvietením zelenej diódy READY na systémovom paneli. Diaľková komunikácia s RSYD/RSS (zelená dióda DO na systémovom paneli) ako aj komunikácia v lokálnej sieti sú v riadnej funkcii. Prepínač ovládania signalizačného elementu SE8K je prepnutý do polohy Diaľkovo. V tomto stave sa nepredpokladajú interaktívne zásahy miestneho užívateľa, ktorého povely zadávané tlačidlami zo systémového panelu sú blokované. Svetelná signalizácia na systémovom paneli zobrazuje aktuálny stav technologického procesu, ktorý je súčasne prenášaný do RSYD/RSS. Navyše po prijatí povelu z nadradeného riadiaceho systému blikne 3-krát krátko LED dióda signalizujúca požadovaný stav povelovaného prvku (týka sa povelov pre prvky ovládané blokmi AP1, ktoré majú svoj ovládací element CE2 na systémovom paneli) Niektoré dôležité prevádzkové stavy môže používateľ identifikovať aj na LED diódach dosiek elektroniky, ktoré sú viditeľné cez bočný priezor riadiaceho pultu CX1: a) centrálna jednotka CPU: LED: PC2 S/R aktivita vysielača/prijímača komunikácie rozhraním RS232/2 AB32 S/R aktivita vysielača/prijímača so systémovým panelom AB32 Strana: 33 z 61

TBL-T S/R aktivita vysielača/prijímača komunikácie s doskou TBL-T PC1 S/R aktivita vysielača/prijímača komunikácie rozhraním RS232/1 CPU ST0 bliká v intervaloch 1s indikátor bežiaceho programu CPU ST1 indikátor združenej trojbitovej poruchy (P0, P1, P2), pričom počet bliknutí zodpovedá reprezentácii trojbitového čísla P2 P1 P0 (P0 je najnižší bit). Jednotlivé bity reprezentujú tieto stavy: P0 chyba komunikácie po optickej zbernici P1 chyba v komunikácii s AB32 P2 chyba v komunikácie s TBL-T b) blok telemechaniky TBL-T LED: STATUS0 trvale svieti po štarte, zhasne po resete dosky TBL-T a blikne po príjme povelovej značky prvým prijímačom dosky TBL-T STATUS1 zhasne po naprogramovaní druhého prijímača TBL-T a blikne po príjme povelovej značky druhým prijímačom dosky TBL-T c) zdroj GU1T LED: +5V, +12V,-12V signalizácia prítomnosti generovaného napätia d) modemové jednotky UM1, UM2 LED diódy sa vzťahujú k dátovej (nie linkovej) strane modemu a indikujú stavy rozhrania RS232 modemu a ich stavy závisia od konfigurácie príslušnej modemovej jednotky. Pre používateľa sú zaujímavé najmä: TxD aktivita vysielača RxD aktivita prijímača DCD detekcia nosnej frekvencie na linkovej strane Zabezpečenie pohonu pred manipuláciou Ak je treba zabezpečiť pohon úsekového odpojovača proti nežiadúcej obsluhe (napr. kvôli zabezpečeniu pracoviska) sú na skrini procesnej jednotky pre každý ovládaný pohon inštalované vypínače ovládacieho napätia. Vypnutím vypínača sa zabezpečí, že na daný pohon nie je možné vyslať povel zariadením TDR1 (diaľkovo ani miestne). Po vypnutí vypínača ovládacieho napätia pohon signalizuje nekorektný stav (obe signalizačné LED diódy sú zhasnuté). Po skončení prác je potrebné vypínač ovládacieho napätia na skrini príslušného pohonu zapnúť, čím sa aktivuje signalizácia stavu a povelovanie pohonu zo zariadenia TDR1. Strana: 34 z 61

6.2. PRVÉ UVEDENIE TERMINÁLU TDR1 DO PREVÁDZKY Riadiaci pult CX1 sa upevní na stenu v priestore obsluhy. Procesná jednotka CB1 sa umiestni čo najbližšie k svorkovnicovej skrini MX1 ovládacích káblov elektrických pohonov. Vo väčších staniciach je možné procesné jednotky dislokovať v blízkosti skupín ovládaných elektrických pohonov (napr. na nosnú konštrukciu úsekových odpojovačov bezprostredne pri skriniach elektrických pohonov). Ovládacie káble prierezu vodičov do 4 mm 2 je potom možné pripojovať priamo na svorkovnicu procesnej jednotky. Pozn: Pred pripojením ovládacích káblov na svorkovnicu procesnej jednotky je treba skontrolovať izolačný stav rozvodu ovládania pohonov. Obvody s nedostatočným izolačným stavom nesmú byť na svorkovnicu procesnej jednotky pripojené. Z rozvádzača sa vyvedie napájací kábel pre oddeľovací transformátor TO1. Umiestnenie izolačnej skrinky s oddeľovacím transformátorom nie je rozhodujúce. Izolovaná sústava 1~50 Hz 230V / IT na sekundárnej strane oddeľovacieho transformátora je zdrojom pre napájanie procesných jednotiek CB. Sieťový napájač (adaptér 24V AC) riadiaceho pultu sa zasunie do zásuvky siete určenej pre napájanie CX1. Štvorvodičová prípojka telekomunikačnej prenosovej siete sa (cez prepäťové ochrany) pripojí na svorkovnicu X1 riadiaceho pultu (vodiče a1, b1, c1, d1) a tým na vstup/výstup modulačného a prenosového zariadenia UM1. Pri diaľkovej komunikácii na dva smery sa ďalšie štyri vodiče a2, b2, c2, d2 pripoja na svorkovnicu X2 a pre druhý smer sa tak použije druhá modemová jednotka UM2. Ak je terminál TDR1 použitý ako podstanica základného riadiaceho systému RSS, modemové jednotky nemusia byť použité. Komunikácia v tomto prípade prebieha podľa 6.3.2.2 alebo 6.3.3.3. Riadiaci pult CX1 sa optickým káblom prepojí s procesnou jednotkou CB1(2) a to prostredníctvom optoprevodníkov, optickým konektorom OPTO Rx a OPTO Tx. na strane riadiaceho pultu a optickým konektorom UF1 Rx a UF1 Tx na strane procesnej jednotky. 6.3. SPÔSOBY KOMUNIKÁCIE Pri obsluhe terminálu TDR1 je treba v súvislosti s riadením stanice rozlišovať tieto možné prevádzkové stavy TDR1: 6.3.1 Komunikácia protokolom DMS/DO100 Diaľková komunikácia prebieha cez vonkajší konektor X1 resp. X2 protokolom DMS/DO100 s jedným resp. dvomi nadradenými systémami RSYD1 resp. RSYD2, prostredníctvom modemov UM1 resp. UM2 a prostredníctvom frekvenčne modulovaných signálov cez diaľkový metalický kábel alebo cez optický diaľkový komunikačný systém. V pozícii dosky diaľkovej komunikácie v zásuvnej konštrukcii riadiaceho pultu CX1 sa použije doska TBL-T. Na vonkajšej svorkovnici X1 je možné identifikovať signál vysielača Strana: 35 z 61

DMS resp. prijímača DO100 pre komunikáciu s RSYD1 na vodičoch a1, b1, c1, d1 a signál vysielača DMS resp. prijímača DO100 pre komunikáciu s RSYD2 na vodičoch a2, b2, c2, d2. Ak prebieha komunikácia len s jedným RSYD (napr. RSYD1), nepoužije sa modem UM2 a vodiče a2, b2, c2, d2 vonkajšej svorkovnice X2 sú neživé. Sériový kanál RS232/1 slúži na konfiguráciu TDR1, sériový kanál RS232/2 je neživý (nie je softwarovo obsluhovaný). V prípade, že pri komunikácii s nadradeným systémom protokolmi DMS/DO100 postačuje komunikácia prúdovými slučkami +-20mA (t.j. v prípadoch, keď nie je potrebná modulácia), použije sa namiesto modemu UM1 prepojovacia doska TBLUM. Svorkovnica X1 potom slúži priamo pre pripojenie prúdových slučiek telegramov DMS (piny a1, b1) a DO100 (piny c1, d1). Takýto spôsob komunikácie sa použije napríklad pri testovaní zariadenia TDR1, alebo pri jeho prepojení s riadiacim systémom stanice RSS, ak tento vyžaduje komunikáciu protokolmi DMS/DO100. Rovnako možno prúdové slučky DMS/DO100 bez modulácie vyviesť aj na svorkovnicu X2 zasunutím dosky TBLUM do pozície modemu UM2. 6.3.2 Komunikácia protokolom ZPS 6.3.2.1 Komunikácia protokolom ZPS s jedným nadradeným systémom a) Prostredníctvom frekvenčne modulovaného signálu Komunikácia s jedným RSYD prostredníctvom modemu UM1(2) a prostredníctvom frekvenčne modulovaného signálu cez diaľkový metalický kábel alebo cez optický diaľkový komunikačný systém vyžaduje, aby v pozícii dosky diaľkovej komunikácie bola namiesto dosky TBL-T zasunutá doska COM2UM, ktorá privedie signál sériového kanála RS232/2 na vstup modemu UM2. Na vývodoch a2,b2,c2,d2 je možné identifikovať prijímané a vysielané signály prenášajúce protokol ZPS. Vonkajší konektor RS232/1 slúži na konfiguráciu TDR1, vonkajší konektor RSS232/2 je možné použiť na testovacie účely protokolu ZPS po vytiahnutí karty COM2UM z pozície dosky pre diaľkovú komunikáciu. Modem UM1 sa nepoužije. b) Rozhraním ethernet prostredníctvom počítačovej siete WAN Komunikácia s jedným RSYD prostredníctvom počítačovej siete WAN vyžaduje, aby sa do pozície modemu zasunula doska LAN-prevodník ethernet/rs232. Pozícia dosky TBL-T a modemu UM2 ostane nevyužitá. Rozhranie RS232 na čelnom paneli karty LAN sa káblom pripojí na vonkajší konektor RS232/2. Vonkajší konektor RS232/1 slúži na konfiguráciu TDR1. 6.3.2.2 Komunikácia protokolom ZPS s riadiacim systémom stanice RSS rozhraním RS232 Ak má TDR1 spolupracovať s RSS za použitia protokolu ZPS na úrovni RS 232, komunikácia prebieha priamo cez vonkajší konektor RS232/2. Doska COM2UM ani modem UM2 sa neosadia. Vonkajší konektor RS232/1 slúži na konfiguráciu TDR1. 6.3.2.3 Komunikácia protokolom ZPS s riadiacim systémom stanice RSS rozhraním RS422 Ak má TDR1 spolupracovať s RSS za použitia protokolu ZPS na úrovni RS 422, osadí sa prepojovacia doska COM2UM. Do pozície UM2 sa namiesto modemu osadí doska prevodníka RS232/RS422. Na vývodoch a2,b2,c2,d2 vonkajšej svorkovnice X2 sa objavia signály RS422 Strana: 36 z 61

pre komunikáciu s RSS. Vonkajší konektor RS232/2 je možné použiť pre testovanie komunikácie protokolom ZPS až po vytiahnutí dosky COM2UM. Vonkajší konektor RS232/1 slúži na konfiguráciu TDR1. 6.3.2.4 Komunikácia protokolom ZPS s dvomi nadradenými systémami Ak je potrebné, aby TDR1 komunikoval protokolom ZPS s dvomi nadradenými systémami RSYD1 a RSYD2 prostredníctvom frekvenčne modulovaných signálov cez diaľkový metalický kábel alebo cez optický komunikačný systém, upraví sa konfigurácia riadiaceho panelu CX1 tak, že pozícii dosky diaľkovej komunikácie sa namiesto dosky TBL-T v matičnej doske osadí prepojovacia doska COM12UM, ktorá privedie signály sériového kanála RS232/1 na vstup modemu UM1 a signály sériového kanála RS232/2 na vstup modemu UM2. Na vývodoch a1,b1,c1,d1 vonkajšej svorkonice X1je možné identifikovať modulovaný signál prijímača a vysielača protokolu ZPS pre RSYD1 a na vývodoch a2, b2,c2,d2 svorkovnice X2 modulovaný signál prijímača a vysielača protokolu ZPS pre RSYD2 Po zasunutí dosky COM12UM do pozície v matičnej doske sa vonkajšie konektory RS232/1 ani RS232/2 nemôžu používať. Po vytiahnutí COM12UM je možné využiť vonkajší konektor RS232/2 na testovanie komunikácie s RSYD2 a konektor RS232/1 na testovanie komunikácie s RSYD1 ako aj na konfiguráciu zariadenia TDR1 (SW TDR1 rozozná typ protokolu, ktorým je cez prvý sériový kanál oslovovaný). Strana: 37 z 61

7. KONFIGURÁCIA ZARIADENIA TDR1 7.1. HARDWAROVÁ KONFIGURÁCIA ZARIADENIA TDR1 Hardwarovou konfiguráciou zariadenia TDR1 je: určenie štruktúry a situovania zariadenia TDR1 v danej stanici (určenie počtu základných a rozširujúcich, procesných jednotiek) určenie typov a množstva blokov v riadiacich pultoch určenie nastavenia adries modulov prepojkami na prepojovacích poliach. V riadiacom pulte sa nastavujú adresy na prepojovacích poliach modulov CE2, SE8, SE16 a SE8K. V procesnej jednotke sa adresovanie týka zbernice procesných jednotiek. Pre moduly APS sa adresy nastavujú prepojením vývodov 5 až 10 konektora XC1, adresy modulov AP1 sa však nastavujú na zbernicovom module APBUS). 7.2. SOFTWAROVÁ KONFIGURÁCIA ZARIADENIA TDR1 Pri softwarovej konfigurácii zariadenia TDR1 sa programovo nastavia parametre pre centrálnu jednotku CPU. Konfigurácia sa pripraví na počítači PC programovým vybavením TDRconf a uloží pomocou sériového komunikačného rozhrania RS232 (na vonkajšom konektore RS232/1) do centrálnej jednotky. Služobný program TDRconf používa výrobca a montážna organizácia. Jeho popis nie je súčasťou tejto dokumentácie. Pri softwarovej konfigurácii sa nastavujú nasledovné parametre: a) spôsob komunikácie s nadradeným systémom a parametre komunikácie (prenosová rýchlosť, adresa stanice, rozhranie) b) definovanie informačného obsahu telegramov posielaných nadradenému systému c) definovanie povelov akceptovaných z nadradeného systému d) definovanie informačného obsahu signalizačných elementov SE8, SE16 a SE8K e) definovanie parametrov analógových signálov 7.3. ADRESÁCIA 7.3.1 Spôsob adresácie modulov v TDR1 Adresácia modulov na každej zbernici je 8-bitová, pričom každá adresa smie byť v jednom systéme TDR1 na jednej zbernici (zbernica systémového panelu a zbernica procesných jednotiek) použitá len raz. Adresácia modulov sa vykonáva na prepojovacích poliach s pinmi označenými 1 až 16, pričom jednotlivé adresné bity sú nastavené na logickú jednotku, ak prepojka je nasunutá na dvojicu pinov adresovacieho poľa podľa tabuľky: Piny na prepojovacom poli 1-2 3-4 5-6 7-8 9-10 11-12 13-14 15-16 adresný bit A0 A1 A2 A3 A4 A5 A6 A7 Pre modul APS sa najnižšie 3 bity adresy nenastavujú na prepojovacom poli, ale na vonkajšom konektore XC1 (A2 - pin 5, A1 - pin 6, A0 pin 7). Prepojením príslušného adresného pinu na signál GND (piny 8,9,10 konektora XC1) sa adresný bit nastaví na log. 1. Nastavenie horných piatich adresných bitov sa dá nastaviť na prepojovacom poli bloku procesora Strana: 38 z 61

a pri výrobe sa nastaví na log 0. Pre aplikácie zariadenia TDR sa v zmysle ďalšieho popisu môže zmeniť len v prípade viacerých APS v jednom systéme TDR. 7.3.2 Vzťah adries modulov CE2 a AP1 v jednom systéme TDR1 Pre moduly AP1 a CE2 platí, že ovládací element CE2 sa vzťahuje k tomu modulu AP1, ktorého adresa na zbernici APBUS procesných jednotiek sa zhoduje s adresou modulu CE2 na komunikačnej zbernici systémového panelu. Adresa pre modul AP1 sa nastavuje na zbernicovom module APBUS pre každú pozíciu modulu AP1. Modul AP1 teda získa adresu načítaním zo svojej pozície v APBUS až po zasunutí do zásuvky v tejto pozícii. To znamená, že moduly AP1 sú v celom systéme vzájomne zameniteľné. Pozícia pre modul AP1 je tak svojou adresou spojená s elementom CE2 v systémovom paneli AB32 riadiaceho pultu CX1. Element CE2 naopak má svoju adresu nastavenú prepojkami na sebe (ako aj nápis s názvom prvku, ktorý sa prostredníctvom CE2 ovláda). Zmenou pozície daného elementu CE2 v systémovom paneli AB32 sa tak nezmení prvok, ktorý je z elementu CE2 ovládaný. 7.3.3 Vzťah adries modulov CE2 a APS v jednom systéme TDR1 Pre moduly APS a CE2 platí, že ovládací element CE2 sa vzťahuje k testovaciemu prvku (TESTTDR1) toho APS, ktorého adresa na zbernici procesných jednotiek sa zhoduje s adresou modulu CE2 na komunikačnej zbernici systémového panelu. V prípade, že v niektorej APS sa testovací prvok nevyužíva, alebo neovláda zo systémového panelu, nesmie byť adresa príslušného modulu APS na systémovom paneli použitá. 7.3.4 Rozsah adries použiteľných pre moduly zariadenia TDR1 Okrem vzťahu medzi adresami modulov CE2, AP1 a APS nie sú pre adresovanie modulov v zariadení TDR1 žiadne ďalšie systémové obmedzenia. Pre jednotnosť v nastavení adries modulov jednotlivých aplikácií zariadenia TDR1 a čo najvyššiu mieru zabezpečenia adries je však vhodné zachovávať nasledovné pravidlá: V jednom systéme TDR používať len adresy obsahujúce vo svojom binárnom vyjadrení rovnaký počet logických jednotiek (t.j. rovnaký počet prepojok na adresnom poli). Túto požiadavku možno splniť pri systémoch s nasledovnými nárokmi na počet použitých adries, ktoré postačujú pre všetky doteraz známe aplikácie: o systémy s rozsahom do 28 adries adresácia dvomi prepojkami o systémy s rozsahom do 56 adries adresácia tromi prepojkami o systémy s rozsahom do 70 adries adresácia štyrmi prepojkami Pre adresovanie modulov APS používať najnižšie adresy daného adresového priestoru, t.j. používať adresné bity na vonkajšom konektore APS. Pre pozície ostatných modulov procesných jednotiek sa použijú adresa zo zvoleného adresného priestoru vzostupne počnúc prvou voľnou adresou po poslednej jednotke APS. pre modul SE8K na systémovom paneli sa použije adresa 11111111 pre elementy CE2 sa na systémovom paneli sa použijú adresy zodpovedajúce modulom APS a AP1, s ktorými súvisia. Strana: 39 z 61

Pre najčastejšiu konfiguráciu zariadenia TDR1 s jednou procesnou jednotkou a s počtom adresovateľných technologických prvkov do 27 sa použije adresácia dvoma prepojkami, pričom adresy modulov v procesnej jednotke a riadiacom pulte budú nasledovné (Moduly AP1 sú označené AP1.n, kde n je poradové číslo modulu AP1 v procesnej jednotke, bez ohľadu na množstvo použitých zbernicových modulov APBUS. Moduly CE2 sú označované CE2.n, kde n je modul AP1.n, ku ktorému sa CE2.n vzťahuje a CE2.T je ovládací element pre testovací prvok TESTTDR1 v APS): Procesná jednotka CB1 Modul Adresa Poznámka APS 00000011 AP1.1 00000101 1. pozícia modulu AP1 na APBUS AP1.2 00000110 2. pozícia modulu AP1 na APBUS AP1.3 00001001 3. pozícia modulu AP1 na APBUS...... AP1.27 11000000 27. pozícia modulu AP1 na APBUS Riadiaci pult CX1 Modul Adresa Poznámka SE8K 11111111 CE2.T 00000011 Element CE2 pre ovládanie testovacieho prvku v APS CE2.1 00000101 Element CE2 pre ovládanie pohonu AP1.1 CE2.2 00000110 Element CE2 pre ovládanie pohonu AP1.2...... CE2.27 10000001 27. pozícia modulu AP1 na APBUS Pozn.: Tabuľky uvádzajú príklad adresovania bez ohľadu na konštrukčné riešenie. 7.4. ÚDAJE PRE KONFIGURÁCIU PRI PROJEKTOVANÍ Konfigurácia zariadenia TDR1 sa stanoví pri projektovaní tak, že v projekte sa uvedú všetky informácie potrebné pre úplnú hardwarovú a softwarovú konfiguráciu zariadenia. Kvôli prehľadnosti sú tieto informácie v ďalšom zhrnuté a pre zadanie niektorých z nich sú navrhnuté tabuľky: Strana: 40 z 61